Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2008 s názvom Európske agentúry – ďalší postup (KOM(2008)0135),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2004 o oznámení Komisie s názvom Vytvorenie rámca pre európske regulačné agentúry(1),

–   so zreteľom na návrh medziinštitucionálnej dohody z 25. februára 2005 o vytvorení rámca pre európske regulačné agentúry (KOM(2005)0059),

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie, ktorú predložili Rade Výbor pre ústavné veci a Výbor pre rozpočet a odpoveď Rady na plenárnom zasadnutí, ktoré sa konalo 15. novembra 2005 (O-0093/05),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o návrhu Komisie na uzavretie medziinštitucionálnej dohody o vytvorení operačného rámca pre európske regulačné agentúry(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie prijaté konferenciou predsedov 17. apríla 2008,

–   so zreteľom na list o vytvorení medziinštitucionálnej pracovnej skupiny na politickej úrovni, ktorý predseda Komisie adresoval 7. mája 2008 predsedovi Európskeho parlamentu a úradujúcemu predsedovi Rady,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0354/2008),

A.   keďže úsilie Európskeho parlamentu a Komisie na vytvorenie právne záväzného rámca pre európske regulačné agentúry neviedlo k žiadnemu výsledku,

B.   keďže s ohľadom na návrh medziinštitucionálnej dohody z roku 2005 sa nedosiahol výrazný pokrok, pretože Rada zaujala inštitucionálne a politicky odmietavý postoj, a keďže Komisia sa rozhodla vziať späť svoj návrh medziinštitucionálnej dohody a nahradiť ho výzvou na účasť na medziinštitucionálnom dialógu, ktorý vyústi do spoločného prístupu,

C.   keďže regulačné agentúry je síce možné na prvý pohľad považovať za akési mikroinštitúcie, na úrovni európskeho riadenia však majú makroúčinky,

D.   keďže považuje za potrebné určiť aspoň základné štrukturálne vlastnosti regulačných agentúr, v rozsahu v akom boli uznané za nadinštitucionálnu súčasť EÚ,

E.   keďže Komisia navrhuje vytvorenie medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, ktorá by mala vypracovať rámec pre regulačné agentúry a definovať právomoci každej z inštitúcií EÚ vo vzťahu k týmto agentúram,

F.   keďže Komisia má vypracovať horizontálne hodnotenie regulačných agentúr do roku 2009 – 2010 a v čo najkratšom čase predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o záveroch tohto hodnotenia,

G.   keďže treba uvítať rozhodnutie Komisie nenavrhnúť vytvorenie ďalších agentúr, kým medziinštitucionálna pracovná skupina nedokončí svoju prácu,

H.   keďže Komisia by sa nemala odchýliť od hlavných usmernení návrhu medziinštitucionálnej dohody z roku 2005 o potrebných zmenách základných aktov, ktorými sa riadia jestvujúce regulačné agentúry, aby boli v súlade s novým prístupom,

I.   keďže treba zdôrazniť, že už v súčasnosti existuje jednotný regulačný rámec(3) pre výkonné agentúry, ktorým bola zverená časovo ohraničená úloha riadenia programov Spoločenstva,

Všeobecné úvahy

1.   domnieva sa, že návrh Komisie je chvályhodnou iniciatívou a je pripravený zúčastniť sa prostredníctvom svojich zástupcov na práci medziinštitucionálnej pracovnej skupiny, zároveň sa však nazdáva, že spoločný prístup nespĺňa očakávania súvisiace s uzavretím medziinštitucionálnej dohody; konštatuje, že to nevylučuje vývoj iných foriem porozumenia ako výsledok činnosti pracovnej skupiny;

2.   vyzýva Radu, aby zo svojej pozície jednej zložky rozpočtového orgánu konštruktívnym spôsobom prispela k činnosti tejto pracovnej skupiny;

3.   žiada Radu a Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom v čo najkratšom čase vypracovali pracovný program medziinštitucionálnej skupiny, aby mohla začať svoju činnosť na jeseň 2008;

4.   domnieva sa, že pracovný program medziinštitucionálnej skupiny by mal zahŕňať predovšetkým tieto body:

5.   s poľutovaním konštatuje, že neexistuje všeobecná stratégia pre zriaďovanie nových agentúr EÚ; poznamenáva, že nové agentúry sa zriaďujú nesystematicky, čo vedie k netransparentnému zoskupeniu regulačných agentúr, výkonných agentúr a iných subjektov Spoločenstva, z ktorých každý je vytvorený sui generis;

6.   berie na vedomie stanovisko Komisie, podľa ktorého je zriaďovanie regulačných agentúr, ktoré sa niekedy realizuje v spolupráci s Európskym parlamentom, vyjadrením spolupráce medzi členskými štátmi, a fungovanie takýchto agentúr spočíva v prepojení a výkone právomocí, ktorých vykonávanie výlučne inštitúciami EÚ by vyvolalo výhrady voči centralizmu;

7.   vyzýva Radu a Komisiu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom vytvorili jasný, jednotný a ucelený rámec pre budúce miesto agentúr v systéme riadenia EÚ;

8.   domnieva sa, že sa musí zabezpečiť transparentnosť regulačných agentúr, najmä čo sa týka ich fungovania, zverejňovania a dostupnosti informácií, ako aj plánovania činností a zodpovednosti za ne;

9.   domnieva sa, že prioritou spoločného rámca, o ktorého vytvorenie sa treba usilovať v rámci medziinštitucionálnej dohody, by mala byť racionalizácia jeho fungovania a maximalizácia pridanej hodnoty regulačných agentúr, pričom podmienkami by mala byť vyššia transparentnosť, viditeľná demokratická kontrola a zlepšená účinnosť;

10.   považuje za nevyhnutné zaviesť minimálne spoločné pravidlá a zásady týkajúce sa štruktúry, fungovania a kontroly všetkých regulačných agentúr nezávisle od ich povahy;

11.   domnieva sa, že účasť na aktivitách regulačných agentúr sa bude musieť zaručiť prostredníctvom formálneho procesu konzultácie a dialógu so zainteresovanými stranami;

12.   domnieva sa, že štrukturálna a funkčná rozmanitosť agentúr zákonite vyvoláva závažné otázky týkajúce sa parametrov predpisov, dobrej správy a inštitucionálneho zladenia, pokiaľ ide o centralizáciu – decentralizáciu;

13.   presadzuje názor, že zásady dobrej správy musia byť zaručené prostredníctvom spoločného prístupu k procesu výberu zamestnancov, zostavovaniu rozpočtu a riadeniu zdrojov, účinnému riadeniu a hodnoteniu výsledkov;

14.   preskúma, či sa má záväzok Komisie oddialiť všetky návrhy na vytvorenie nových regulačných agentúr vzťahovať aj na dva návrhy na vznik nových regulačných agentúr v oblasti energetiky a telekomunikácií, o ktorých ešte nebolo rozhodnuté;

15.   zdôrazňuje potrebu zaviesť parlamentnú kontrolu vytvárania a fungovania regulačných agentúr, ktorá by sa mala opierať najmä o:

16.   vyzýva Komisiu, aby predložila závery horizontálneho hodnotenia regulačných agentúr v predstihu pred koncom obdobia 2009 – 2010, aby ich medziinštitucionálna pracovná skupina mohla zohľadniť;

17.   žiada Komisiu, aby navrhla referenčné kritéria na porovnávanie týchto výsledkov a aby stanovila jasné pravidlá ukončenia mandátu agentúr v prípade nedostatočného výkonu;

18.   žiada predsedu konferencie predsedov, aby sa prednostne zaoberal otázkou vzniku pracovnej skupiny, ktorú navrhla Komisia a považuje za vhodné, aby bol Európsky parlament v tejto skupine zastúpený predsedami alebo spravodajcami Výboru pre ústavné veci, Výboru pre rozpočet a dvoch ďalších výborov s praktickými skúsenosťami s dohľadom nad prácou regulačných agentúr;

19.   opakuje výzvu Európskeho parlamentu a Komisie v návrhu medziinštitucionálnej dohody z roku 2005, aby bolo do základného aktu začlenené rozhodnutie o sídle agentúry;

Úvahy o rozpočte

20.   chcel by znovu zdôrazniť, že je dôležité systematickým spôsobom zabezpečiť uplatňovanie postupu stanoveného v bode 47 medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(4) (MID zo 17. mája 2006) na medziinštitucionálnej úrovni a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť primerané dodržiavanie spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 13. júla 2007 o decentralizovaných agentúrach;

21.   je presvedčený, že podrobný postup uplatňovania tohto ustanovenia je absolútne nevyhnutný; domnieva sa, že takýto postup by mohol poskytnúť možnosť zastrešenia niektorých dôležitých aspektov zablokovaného návrhu medziinštitucionálnej dohody (MID) z roku 2005, možno aj v spojení s určitými úpravami rámcového nariadenia o rozpočtových pravidlách pre agentúry(5);

22.   prichádza k záveru, že ak hodnotenia preukážu, že hospodárnosť a účinnosť decentralizovanej správy nie je zaručená, EÚ by sa nemala vyhýbať zvráteniu súčasnej tendencie k externému zabezpečovaniu úloh Komisie a mala by stanoviť jasné pravidlá ukončenia mandátu decentralizovaných agentúr;

23.   podporuje zámer Komisie nenavrhnúť žiadne nové decentralizované agentúry, kým sa neukončí hodnotiaci proces, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rezervy súčasného viacročného finančného rámca by v súčasnosti sotva umožnili financovanie akéhokoľvek nového orgánu Spoločenstva bez rozsiahleho preprogramovania;

24.   z rozpočtového hľadiska považuje za kľúčové body programu medziinštitucionálnej pracovnej skupiny pre budúcnosť agentúr EÚ tieto otázky:

Stanovenie definície agentúry

25.   v tejto súvislosti pripomína definíciu agentúry stanovenú v rámci trialógu 7. marca 2007, keď sa dohodlo, že na účel uplatňovania bodu 47 MID zo 17. mája 2006 je pre definíciu agentúry rozhodujúce, či bol predmetný orgán vytvorený na základe článku 185 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(6) (nariadenie o rozpočtových pravidlách);

26.   chcel by zdôrazniť, že prikladá veľký význam tomu, aby sa na účel všeobecného použitia stanovila jasná a koherentná terminológia týkajúca sa agentúr; pripomína, že regulačné agentúry sú len podskupinou decentralizovaných agentúr;

Nové agentúry – prepojenie medzi legislatívnymi postupmi a rozpočtovými výsadami

27.   považuje za dôležité diskutovať o problémoch časového rámca, ako aj o právnych a procesných aspektoch, ktoré by mohli vzniknúť v prípade, že dohoda o financovaní novej agentúry v súlade s bodom 47 MID zo 17. mája 2006 sa nedosiahne včas a zároveň s rozhodnutiami prijatými legislatívnym orgánom; za rovnako potrebné považuje zamyslieť sa nad určitými procesnými zárukami, ktoré by zabezpečili plné zapojenie rozpočtového orgánu do všetkých otázok, ktoré majú vplyv na rozpočet, ako napríklad rozšírenie zoznamu úloh agentúr;

28.   pripomína, že Európsky parlament už v roku 2005 žiadal vo vyššie uvedených uzneseniach povinné hodnotenia efektívnosti nákladov pred navrhnutím novej agentúry, ktoré by sa mali sústrediť najmä na otázku, či je "alternatíva agentúry (vrátane pravdepodobných nákladov na monitorovanie a koordináciu) hospodárnejšia ako alternatíva, keď príslušné úlohy vykonávajú samotné oddelenia Komisie", ale aj na otázky ako mandát a pracovné metódy agentúry alebo miera jej nezávislosti od Komisie, čo často osobitne zaujíma zákonodarcu;

Existujúce agentúry - monitorovanie

29.   zdôrazňuje potrebu pravidelného a koordinovaného hodnotenia a kontroly – pričom sa treba vyhnúť zdvojovaniu a prekrývaniu činností – s cieľom zhodnotiť pridanú hodnotu jestvujúcich decentralizovaných agentúr, ktoré už nespadajú do pôsobnosti bodu 47 MID zo 17. mája 2006; uvedené považuje za pokračovanie už predtým uskutočnenej práce, ktorá vyústila do spoločného vyhlásenia o agentúrach Spoločenstva dohodnutého na trialógu 18. apríla 2007, podľa ktorého sa "jestvujúce agentúry Spoločenstva pravidelne hodnotia, pričom osobitná pozornosť sa venuje ich efektívnosti nákladov a podrobným vysvetleniam kritérií použitých na výber agentúr, ktoré sa majú hodnotiť";

30.   konštatuje, že analýza by mala zodpovedať niektoré základné otázky vo vzťahu k efektívnosti nákladov a mohla by sa vykonať okrem iného v súlade s týmito kritériami:

31.   zdôrazňuje, že vzhľadom na celkový vplyv agentúr na rozpočet musí Komisia presvedčivo preukázať, že systém európskej správy prostredníctvom agentúr je najhospodárnejšou, najefektívnejšou a najvhodnejšou možnosťou realizácie európskych politík v súčasnosti a blízkej budúcnosti;

Všeobecný spoločný rámec

32.   trvá na tom, že je potrebné vytvoriť minimálne spoločné štandardy, okrem iného pokiaľ ide o úlohu a politickú zodpovednosť Komisie vo vzťahu k agentúre, podporu, ktorú poskytnú hostiteľské krajiny, a včasné a transparentné rozhodnutie o sídle agentúry, ktoré by mohlo byť uvedené v nariadeniach ustanovujúcich agentúry;

33.   opätovne pripomína, že je potrebné, aby sa činnosti agentúr riadili jasnými vzťahmi zodpovednosti v súlade s ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje povinnosti agentúr týkajúce sa postupu udeľovania absolutória;

34.   okrem toho považuje za nanajvýš dôležité snažiť sa o definíciu určitých spoločných pravidiel formy rozpočtov agentúr s cieľom sprehľadniť a ľahšie porovnávať rozpočtové ukazovatele, napríklad mieru plnenia rozpočtu alebo jednotlivé podiely, z ktorých sa skladajú ich príjmy a výdavky; domnieva sa, že všeobecné vykazovanie príspevku agentúram v rozpočte EÚ možno bude potrebné prispôsobiť úlohám a cieľom novej generácie agentúr;

35.   upozorňuje na skutočnosť, že podľa údajov vo vyššie uvedenom oznámení Komisie existuje v súčasnosti 29 regulačných agentúr s približne 3 800 zamestnancami a ročným rozpočtom okolo 1 100 miliónov EUR vrátane príspevku Spoločenstva vo výške približne 559 miliónov EUR;

36.   trvá na tom, že postup auditu/udeľovania absolutória musí byť primeraný k celkovému rozpočtu agentúr; poznamenáva najmä, že zdroje, ktoré má Európsky dvor audítorov k dispozícii, sa s počtom agentúr v posledných rokoch nezvýšili;

37.   znova zdôrazňuje svoje želanie vyjadrené v odseku 7 svojich uznesení z 22. apríla 2008 o udelení absolutória za plnenie rozpočtu agentúr, aby výkonnosť agentúr pravidelne (a ad hoc) kontroloval Európsky dvor audítorov alebo iný nezávislý audítor; domnieva sa, že kontrola by sa nemala obmedzovať iba na tradičné prvky finančného hospodárenia a riadneho využívania verejných financií, ale mala by sa zameriavať aj na účinnosť a efektívnosť administratívy a mala by obsahovať hodnotenie finančného hospodárenia každej agentúry;

38.   zastáva názor, že všetky agentúry by mali spolu s plánom stavu zamestnancov poskytnúť prehľad o stálych a dočasných zamestnancoch a národných expertoch spolu so zmenami v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma rokmi;

39.   upozorňuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č.  5/2008 o riadnom finančnom hospodárení agentúr s osobitným zameraním na audity výkonnosti;

40.   vyzýva Komisiu, aby zlúčila administratívne funkcie menších agentúr s cieľom vytvoriť rozhodujúcu kapacitu potrebnú na to, aby agentúry dokázali uspokojivo dodržiavať platné pravidlá verejného obstarávania, nariadenie o rozpočtových pravidlách a služobný poriadok(7);

41.   naliehavo žiada Komisiu, aby kriticky preskúmala rozpočtové požiadavky agentúr, pretože väčšina agentúr nevyužije prostriedky, o ktoré požiadala;

o
o   o

42.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 119. (2) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 123. (3) Nariadenie Rady (ES) č. 58/2003 z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovuje štatút výkonných agentúr, ktorým majú byť zverené úlohy v rámci riadenia programov Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 11, 16.1.2003, s. 1). (4) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (5) Nariadenie Komisie (ES, Euratom) č. 2343/2002 z 19. novembra 2002 o rámcovom rozpočtovom nariadení pre subjekty uvedené v článku 185 nariadenia (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 357, 31.12.2002, s. 72). (6) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (7) Nariadenie Rady (EHS, Euratom, ESUO) č. 259/68 z 29. februára 1968, ktorým sa ustanovuje Služobný poriadok úradníkov a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev a osobitné opatrenia dočasne sa vzťahujúce na úradníkov Komisie (Ú. v. ES L 56, 4.3.1968, s. 1).