Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii, najmä na jeho prvú zarážku, a na článok 3 ods. 1 písm. j) Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 136, 137, 138, 139 a 140 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 12, 39 a 49 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii zmenenú a doplnenú Lisabonskou zmluvou z 13. decembra 2007, najmä jej článok 3,

–   so zreteľom na článok 152 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v ktorom sa uznáva dôležitosť sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania pre rozvoj,

–   so zreteľom na články 27, 28 a 34 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä jeho článok 11,

–   so zreteľom na Európsku sociálnu chartu, najmä na jej články 5, 6 a 19,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb(1) (smernica o vysielaní pracovníkov),

–   so zreteľom na správu útvarov Komisie o vykonávaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (SEK(2006)0439) (správa o službách),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby(2) (smernica o verejnom obstarávaní),

–   so zreteľom na tzv. Montiho doložku k nariadeniu Rady (ES) č. 2679/98 zo 7. decembra 1998 o fungovaní vnútorného trhu vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru medzi členskými štátmi(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(4) (smernica o službách),

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len "Súdny dvor") z 27. marca 1990 vo veci C-113/89 Rush Portuguesa Ltda/Office Nationale d'Immigration(5),

–   so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora z 9. augusta 1994 vo veci C-43/93, Vander Elst(6), z 23. novembra 1999 v spojených veciach C-369/96 a 376/96, Arblade(7), z 25. októbra 2001 v spojených veciach C-49/98, C-50/98, C-52/98, C-54/98, C-68/98 a C-71/98, Finalarte(8), zo 7. februára 2002 vo veci C-279/00, Komisia/Taliansko(9), z 12. októbra 2004 vo veci C-60/03, Wolff & Müller GmbH(10), z 21. októbra 2004 vo veci C-445/03, Komisia/Luxembursko(11) a z 19. januára 2006 vo veci C-244/04, Komisia/Nemecko(12),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 11. decembra 2007 vo veci C-438/05, International Transport Workers' Federation a Finish Seamen's Union/ Viking Line ABP(13) (vec Viking),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 18. decembra 2007 vo veci C-341/05, Laval un Partneri Ltd(14),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 3. apríla 2008 vo veci C-346/06, Rüffert(15),

–   so zreteľom na tieto dohovory Medzinárodnej organizácie práce (ILO): ILO-94 o pracovných doložkách (verejné zákazky); ILO-87 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa; ILO-98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať; ILO-117 o základných cieľoch a štandardoch sociálnej politiky, najmä jeho časť IV; ILO-154 o kolektívnom vyjednávaní,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2006 o uplatňovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov(16),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2004 o vykonávaní smernice 96/71/ES v členských štátoch(17),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(18),

–   so zreteľom na spoločné zásady flexiistoty, odsúhlasené Európskou radou 14. decembra 2007, ako aj uznesenie Európskeho parlamentu z 29. novembra 2007 o spoločných zásadách flexiistoty(19),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre právne veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0370/2008),

A.   keďže Zmluva o ES uznáva základné práva ustanovené v Charte základných práv Európskej únie, ako aj v ústavách členských štátov a v rôznych medzinárodných zmluvách a dohovoroch ako základnú referenciu v právnych predpisoch a praxi Spoločenstva,

B.   keďže Zmluva o ES ustanovuje príslušné zásady; keďže jedným z hlavných cieľov Spoločenstva je vytvorenie vnútorného trhu so sociálnym rozmerom, ktorý by sa vyznačoval odstránením prekážok voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi,

C.   keďže jednou z týchto zásad je uznanie základných ústavných práv občanov vrátane práva vytvárať odbory, práva na štrajk a práva rokovať o kolektívnych zmluvách,

D.   keďže základné zásady vnútorného trhu zahŕňajú slobodu pohybu pracovníkov, slobodu usadiť sa a slobodu poskytovať služby,

E.   keďže podľa článku 39 Zmluvy o ES voľný pohyb pracovníkov zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkov členských štátov na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide o zamestnanie, odmenu za prácu a ostatné pracovné podmienky,

F.   keďže obmedzenia základných slobôd sú podľa Zmluvy o ES možné, ak sledujú legitímne ciele zlučiteľné so zmluvou, sú odôvodnené vyšším verejným záujmom, sú primerané na dosiahnutie sledovaných cieľov a neprekračujú rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov; keďže zároveň podľa článku 52 Charty základných práv Európskej únie možno výkon práv a slobôd uznaných v tejto charte obmedziť len vtedy, ak sú tieto obmedzenia primerané a nevyhnutné a ak skutočne slúžia cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané v EÚ, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných,

G.   keďže Súdny dvor uznáva právo na kolektívnu akciu ako základné právo, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zásad práva Spoločenstva; keďže toto právo bude tiež zakotvené v zmluvách, ak sa ratifikuje Lisabonská zmluva,

H.   keďže Komisia pri mnohých príležitostiach zdôraznila význam platného vnútroštátneho právneho rámca v oblasti zamestnanosti a kolektívneho vyjednávania z hľadiska ochrany práv zamestnancov,

I.   keďže zo správy Komisie o vzťahoch medzi sociálnymi partnermi v Európe z roku 2006 vyplýva, že vysoko rozvinuté kolektívne vyjednávanie má priaznivý vplyv na sociálne začlenenie,

J.   keďže podľa článku 136 Zmluvy o ES majú Spoločenstvo a členské štáty "za cieľ... zlepšovať životné a pracovné podmienky tak, aby sa dosiahlo ich zosúladenie pri zachovaní dosiahnutej úrovne"; a keďže vzhľadom na dosiahnutie tohto cieľa sa v článku 140 Zmluvy o ES ustanovuje, že Komisia má podporovať úzku spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti sociálnej politiky, najmä pokiaľ ide o veci, ktoré sa týkajú práva združovať sa a práva na kolektívne vyjednávanie medzi zamestnávateľmi a pracovníkmi,

K.   keďže podľa preambuly smernice o vysielaní pracovníkov si podpora nadnárodného poskytovania služieb vyžaduje slobodnú a spravodlivú hospodársku súťaž a opatrenia zaručujúce dodržiavanie práv pracovníkov v plnom súlade s právnym rámcom vnútroštátneho pracovného práva a  vzťahov medzi sociálnymi partnermi v členských štátoch,

L.   keďže v odôvodnení 12 smernice o vysielaní pracovníkov sa jasne uvádza, že "právo Spoločenstva nezabraňuje členským štátom uplatniť svoje právne predpisy alebo kolektívne zmluvy uzatvorené medzi zamestnávateľmi a zamestnancami voči každému zamestnancovi, ktorý aj dočasne pracuje na ich území, a to aj v prípade, keď jeho zamestnávateľ má sídlo v inom členskom štáte", a že "právo Spoločenstva nezakazuje členským štátom vhodným spôsobom zabezpečovať dodržiavanie týchto pravidiel",

M.   keďže cieľ smernice o vysielaní pracovníkov, a to zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a opatrenia zaručujúce dodržiavanie práv pracovníkov, je dôležitý v období, v ktorom sa rozširuje nadnárodné poskytovanie služieb, na ochranu príslušných pracovníkov rešpektujúc rámec pracovného práva a vzťahy medzi sociálnymi partnermi v členských štátoch za predpokladu, že sa tým neporušujú právne predpisy Spoločenstva,

N.   keďže podľa smernice o vysielaní pracovníkov musia právne systémy členských štátov vytvoriť jadro záväzných pravidiel minimálnej ochrany vyslaných pracovníkov, ktoré sa musia v hostiteľskej krajine dodržiavať, a to bez toho, aby bránili uplatneniu podmienok zamestnania a pracovných podmienok, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie,

O.   keďže článok 3 ods. 8 smernice o vysielaní pracovníkov poskytuje možnosť vykonávať smernicu buď prostredníctvom právnych predpisov alebo prostredníctvom kolektívnych zmlúv, ktoré boli vyhlásené za všeobecne uplatniteľné alebo sú všeobecne uplatniteľné na všetky podobné podniky v príslušnom výrobnom odvetví alebo boli uzatvorené najreprezentatívnejšími organizáciami zamestnávateľov a zamestnancov na vnútroštátnej úrovni a uplatňujú sa v rámci vnútroštátneho územia; keďže Súdny dvor tiež potvrdzuje, že so zreteľom na cieľ smernice o vysielaní pracovníkov, ktorým nie je harmonizovať systémy vytvárania pracovných podmienok a podmienok zamestnania, členské štáty si môžu na vnútroštátnej úrovni slobodne vybrať systém, ktorý nie je vyslovene uvedený medzi systémami ustanovenými v smernici o vysielaní pracovníkov,

P.   keďže základné ustanovenia v článku 3 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov pozostávajú z medzinárodných záväzných pravidiel, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty; keďže ustanovenia verejného poriadku v článku 3 ods. 10 rovnako pozostávajú z medzinárodných záväzných pravidiel, ale sú stanovené tak, že členské štáty sú oprávnené vymedziť ich vo vnútroštátnych právnych predpisoch;keďže použitie článku 3 ods. 10 je pre členské štáty dôležité preto, lebo im umožňuje vziať do úvahy rôznorodosť trhu práce, sociálnu politiku a iné otázky vrátane ochrany pracovníkov a dodržiavať pritom zásadu rovnakého zaobchádzania,

Q.   keďže mobilita pracovníkov významne prispela k zamestnanosti, prosperite a integrácii EÚ, pričom občanom priniesla nové príležitosti na prehlbovanie vedomostí a skúseností a na lepšie životné podmienky,

R.   keďže v článku 28 Charty základných práv Európskej únie sa zakotvilo právo na kolektívne vyjednávanie a kolektívnu akciu,

S.   keďže smernica o vysielaní pracovníkov poskytla viac ako miliónu pracovníkov možnosť práce v zahraničí za bezpečnejších podmienok a bez problémov či konfliktov,

T.   keďže jednotné uplatňovanie a presadzovanie ustanovení smernice o vysielaní pracovníkov je nevyhnutné na splnenie jej cieľov, a najmä dodržiavanie ustanovení o kolektívnom vyjednávaní, ktoré sú platné v členských štátoch,

U.   keďže v článku 3 ods. 1 písm. a) smernice o službách sa jasne uvádza, že táto smernica nemá nahradiť smernicu o vysielaní pracovníkov ani sa nedotýka jej uplatňovania,

V.   keďže sa do nariadenia (ES) č. 2679/98 vložila vo vzťahu k voľnému pohybu tovaru táto doložka (známa ako Montiho doložka): článok 2: "Toto nariadenie sa nesmie vykladať tak, aby akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovalo uplatňovanie základných práv uznávaných v členských štátoch, vrátane práva na štrajk alebo slobody štrajkovať. Medzi tieto práva môže patriť aj právo alebo sloboda uskutočniť iné kroky, ktoré v členských štátoch podliehajú osobitým systémom priemyselných vzťahov",

W.   keďže v článku 1 ods. 7 smernice o službách sa uvádza, že: "Táto smernica neovplyvňuje výkon základných práv, ako ich uznávajú členské štáty a právo Spoločenstva. Neovplyvňuje ani právo vyjednávať, uzatvárať a uplatňovať kolektívne zmluvy a právo na protest v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi, ktoré rešpektujú právo Spoločenstva",

X.   keďže Európska rada ustanovila zásady na vytvorenie modelov trhu práce, ktoré majú okrem vysokej úrovne istoty aj vysokú úroveň flexibility (tzv. model flexiistoty); keďže sa uznáva, že medzi dôležité súčasti úspešného modelu flexiistoty patria silní sociálni partneri so širokým priestorom pre kolektívne vyjednávanie,

Y.   keďže Súdny dvor má za úlohu vykladať právne predpisy Spoločenstva z hľadiska základných práv a slobôd a zabezpečovať, aby sa pri výklade a uplatňovaní Zmluvy o ES dodržiavali právne predpisy,

Z.   keďže v jednotlivých prípadoch je úlohou vnútroštátnych súdov zisťovať, či sú splnené kritériá týkajúce sa obmedzenia základných slobôd a či sú zlučiteľné s právnymi predpismi Spoločenstva,

AA.   keďže právo na kolektívnu akciu a na uzatváranie kolektívnych zmlúv je základným právom, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť všeobecných zásad právnych predpisov Spoločenstva; keďže v tejto súvislosti by sa Súdny dvor nemal opierať o vyhlásenie Rady a Komisie z 24. septembra 1996, ktoré nebolo prijaté Európskym parlamentom (ako spoluzákonodarcom), čím by sa obmedzil výklad pojmov "ustanovenia o verejnom poriadku" a "vnútroštátne ustanovenia s kľúčovým významom pre politickú situáciu" iba na záväzné pravidlá ustanovené v právnych predpisoch,

AB.   keďže rozsudok Súdneho dvora z 21. septembra 1999 vo veci C-67/96, Albany International BV(20), v oblasti práva hospodárskej súťaže poskytol odborovým zväzom značný priestor na úpravu otázok týkajúcich sa trhu práce,

AC.   keďže sa konštatovalo, že v rámci Súdneho dvora a medzi Súdnym dvorom a jeho generálnymi advokátmi existovali rozdielne názory a výklady v rôznych veciach týkajúcich sa smernice o vysielaní pracovníkov, najmä vo vyššie uvedených veciach Laval a Rüffert; keďže v prípade, že sa takéto názory a výklady líšia, môže byť potrebné objasniť vyváženosť medzi základnými právami a slobodami,

1.   zdôrazňuje, že sloboda poskytovania služieb je jedným zo základných kameňov európskeho plánu; domnieva sa však, že táto sloboda by mala byť na jednej strane vyvážená základnými právami a cieľmi v sociálnej oblasti ustanovenými v zmluvách a na druhej strane právom verejných a sociálnych partnerov zabezpečiť nediskrimináciu, rovnaké zaobchádzanie a zlepšenie životných a pracovných podmienok; pripomína, že kolektívne vyjednávanie a kolektívna akcia sú základnými právami uznanými Chartou základných práv Európskej únie a že rovnaké zaobchádzanie je základnou zásadou EÚ;

2.   domnieva sa, že každý občan EÚ by mal mať právo na prácu kdekoľvek v EÚ a teda aj právo na rovnaké zaobchádzanie; z tohto dôvodu ľutuje, že toto právo sa neuplatňuje rovnako v celej EÚ; zastáva stanovisko, že Komisia by mala podrobne preskúmať prechodné opatrenia, ktoré zostávajú v platnosti, s cieľom prehodnotiť, či sú naozaj nevyhnutné na zabránenie narušeniam vnútroštátnych pracovných trhov, a ak sa zistí, že tomu tak nie je, mali by sa čo najskôr zrušiť;

3.   zdôrazňuje, že sloboda poskytovať služby nie je v rozpore a ani nie je nadradené základnému právu sociálnych partnerov podporovať sociálny dialóg a uplatňovať právo na protest, najmä preto, že ide o ústavné právo vo viacerých členských štátoch; zdôrazňuje, že zámerom Montiho doložky bola ochrana základných ústavných práv v súvislosti s vnútorným trhom; zároveň pripomína, že sloboda pohybu pracovníkov je jednou zo štyroch slobôd na vnútornom trhu;

4.   víta Lisabonskú zmluvu a skutočnosť, že Charta základných práv Európskej únie má byť právne záväzná; poznamenáva, že táto skutočnosť by zahŕňala právo odborových zväzov vyjednávať a uzatvárať kolektívne zmluvy na zodpovedajúcich úrovniach a v prípade konfliktu záujmov uskutočňovať kolektívne akcie (napr. štrajk) na ochranu svojich záujmov;

5.   zdôrazňuje, že sloboda poskytovať služby nie je nadradená základným právam uvedeným v Charte základných práv Európskej únie, a najmä právu odborových zväzov na protest, keďže v niektorých členských štátoch je to ústavné právo; zdôrazňuje preto, že na základe vyššie uvedených rozsudkov Súdneho dvora vo veciach Rüffert, Laval a Viking sa ukázala nevyhnutnosť objasniť, že hospodárske slobody ustanovené v zmluvách by sa mali vykladať takým spôsobom, aby sa neporušovalo uplatňovanie základných sociálnych práv uznaných právnymi predpismi členských štátov a Spoločenstva vrátane práva vyjednávať, uzatvárať a uplatňovať kolektívne zmluvy a uskutočňovať kolektívne akcie, a aby sa pri uplatňovaní týchto základných práv v rámci spoločenského záujmu a ochrany pracovníkov nenarúšala autonómia sociálnych partnerov;

6.   zdôrazňuje, že smernica o vysielaní pracovníkov umožňuje verejným orgánom a sociálnym partnerom stanoviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky, ktoré sú pre pracovníkov výhodnejšie v súlade s rozličnými tradíciami v členských štátoch;

7.   zdôrazňuje, že odôvodnenie 22 v smernici o vysielaní pracovníkov sa uvádza, že smernica sa nedotýka právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú kolektívnej akcie na ochranu záujmov odborov a profesií, čo je potvrdené v článku 137 ods. 5 Zmluvy o ES;

8.   zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť a posilniť rovnaké zaobchádzanie a rovnakú odmenu za rovnakú prácu na rovnakom pracovnom mieste, ako je uvedené v článkoch 39 a 12 Zmluvy o ES; usudzuje, že v rámci slobody poskytovať služby alebo slobody usadiť sa nemôže štátna príslušnosť zamestnávateľa alebo zamestnancov alebo vyslaných pracovníkov byť odôvodnením nerovností týkajúcich sa pracovných podmienok, odmeňovania alebo uplatňovania základných práv, akým je napríklad právo na štrajk;

9.   zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť negatívnym vplyvom na modely trhu práce, ktoré sú už dnes schopné spájať vysoký stupeň flexibility na trhu práce s vysokou úrovňou istoty, a aby sa namiesto toho naďalej podporoval tento prístup;

Všeobecný vplyv

10.   poznamenáva, že horizontálny účinok niektorých ustanovení Zmluvy o ES závisí od splnenia konkrétnych podmienok, okrem iného podmienky, že tieto ustanovenia udeľujú práva jednotlivcovi, ktorý má záujem dodržiavať príslušné povinnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že za osobitných podmienok vyplývajúcich z rozsudkov, ktoré nedávno vyniesol Súdny dvor, bola riadne zistená horizontálna účinnosť článku 43 Zmluvy o ES, a domnieva sa, že by to mohlo viesť k predloženiu ďalších sporov na Súdny dvor;

11.   víta skutočnosť, že podľa zásad a tradícií EÚ zaviedlo mnoho členských štátov v spolupráci so sociálnymi partnermi prísne normy týkajúce sa pracovných podmienok, ktoré zlepšujú životné podmienky všetkých pracovníkov a posilňujú hospodársky rast i konkurencieschopnosť;

12.   domnieva sa, že zámer zákonodarcu v smernici o vysielaní pracovníkov a smernici o službách nie je v súlade s výkladmi, ktoré môžu napomáhať nespravodlivej hospodárskej súťaži medzi podnikmi; konštatuje, že podniky, ktoré podpíšu a budú dodržiavať kolektívne zmluvy, by mohli byť v rámci hospodárskej súťaže znevýhodnené v porovnaní s podnikmi, ktoré tak odmietnu urobiť;

13.   domnieva sa, že správne uplatňovanie a presadzovanie ustanovení smernice o vysielaní pracovníkov je dôležité na to, aby sa zabezpečilo dosiahnutie jej cieľov, ktorými sú najmä uľahčenie poskytovania služieb a zároveň zaručenie primeranej ochrany pracovníkov, a aby sa plne dodržiavali dohody o kolektívnom vyjednávaní existujúce v tých členských štátoch, kam sú pracovníci v rámci uvedenej smernice vysielaní;

14.   zároveň sa domnieva, že sloboda poskytovať cezhraničné služby na vnútornom trhu sa viac posilní tým, že sa zabezpečí, aby sa na domácich a zahraničných poskytovateľov služieb vzťahovali podobné ekonomické a trhové podmienky na mieste poskytovania služby;

15.   aktívne podporuje konkurencieschopnosť na základe poznatkov a inovácie, ako ustanovuje lisabonská stratégia;

16.   spochybňuje zavedenie zásady proporcionality pri žalobách proti podnikom, ktoré spoliehaním sa na právo usadiť sa alebo právo poskytovať cezhraničné služby zámerne znevýhodňujú podmienky zamestnania; domnieva sa, že nemôžu existovať pochybnosti o využívaní práva na protesty na podporu rovnakého zaobchádzania a zabezpečenie dôstojných pracovných podmienok;

17.   zdôrazňuje skutočnosť, že ekonomické slobody EÚ sa nemôže vykladať tak, že oprávňujú podniky k nedodržiavaniu či obchádzaniu vnútroštátnych právnych predpisov a postupov v sociálnej a pracovnej oblasti ani k nespravodlivej hospodárskej súťaži v oblasti odmeňovania a pracovných podmienok; domnieva sa preto, že cezhraničné opatrenia podnikov, ktoré by mohli narušiť podmienky zamestnania v hostiteľskej krajine, musia byť proporcionálne a v žiadnom prípade sa nemôžu automaticky odôvodňovať ustanoveniami Zmluvy o ES, napr. voľným pohybom služieb alebo o slobodou usadiť sa;

18.   zdôrazňuje, že v právnych predpisoch Spoločenstva sa musí dodržiavať zásada nediskriminácie; ďalej zdôrazňuje, že zákonodarný orgán Spoločenstva musí zabezpečiť, že sa nebudú vytvárať prekážky kolektívnym zmluvám, napríklad tým, ktoré uplatňujú zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre všetkých pracovníkov na pracovisku bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť alebo štátnu príslušnosť ich zamestnávateľa na mieste, kde sa služba poskytuje, alebo protestom na podporu takejto zmluvy, ktorá je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo postupmi;

19.   potvrdzuje, že rozsudky Súdneho dvora vo vyššie uvedených veciach Laval, Rüffert a Luxemburg boli príčinou vážneho znepokojenia, pokiaľ ide o spôsob, akým sa musia vykladať smernice o minimálnej harmonizácii;

20.   konštatuje, že sociálne faktory uvádzané v článkoch 26 a 27 smernice o verejnom obstarávaní umožňujú členským štátom vytvárať spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže prostredníctvom stanovovania podmienok zamestnania a pracovných podmienok, ktoré presahujú povinné predpisy minimálnej ochrany;

21.   domnieva sa, že obmedzený právny základ smernice o vysielaní pracovníkov, pokiaľ ide o voľný pohyb, mohol viesť k tomu, že táto smernica sa vykladá ako výslovná výzva k nespravodlivej hospodárskej súťaži v oblasti odmeňovania a pracovných podmienok; z toho dôvodu sa domnieva, že právny základ smernice o vysielaní pracovníkov by mohol byť rozšírený tak, aby zahŕňal odkaz na voľný pohyb pracovníkov;

22.   zdôrazňuje, že súčasný stav by mohol mať za následok situáciu, v ktorej by na pracovníkov v hostiteľskej krajine bol vyvíjaný tlak konkurencie v podobe nízkych odmien; domnieva sa preto, že vo všetkých členských štátoch sa musí zabezpečiť jednotné vykonávanie smernice o vysielaní pracovníkov;

23.   pripomína, že deväť členských štátov ratifikovalo dohovor ILO 94; ľutuje, že dokonca súdne rozhodnutia nezohľadňujú dostatočne tento dohovor ILO 94 a je znepokojený tým, že uplatňovanie tohto dohovoru v príslušných členských štátoch by mohol byť v rozpore s uplatňovaním smernice o vysielaní pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby naliehavo objasnila túto situáciu a naďalej podporovala ratifikáciu tohto dohovoru s cieľom posilnenia ďalšieho vývoja sociálnych doložiek v predpisoch týkajúcich sa verejného obstarávania, čo samé o sebe je cieľom smernice o verejnom obstarávaní;

24.   konštatuje, že nebolo uznané, že podľa dohovorov ILO 87 a 98 môže byť obmedzenie práva na protest a základných práv odôvodnené len zdravím, verejným poriadkom a podobnými faktormi;

Požiadavky

25.   vyzýva všetky členské štáty, aby náležite vykonávali smernicu o vysielaní pracovníkov; zdôrazňuje ďalej, že právne predpisy v oblasti pracovného trhu a pravidlá pre vyjednávanie a kolektívne zmluvy sú v právomoci členských štátov a sociálnych partnerov; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že úlohou členských štátov je zlepšovať a naplno využívať opatrenia zamerané na prevenciu, monitorovanie a uplatňovanie v súlade so zásadou subsidiarity;

26.   domnieva sa, že súčasné právne predpisy Spoločenstva majú medzery aj nezrovnalosti, a preto je ich možné ľahko použiť na výklad smernice o vysielaní pracovníkov, ktorý nebol zámerom zákonodarcu Spoločenstva, ktorý hľadal spravodlivú rovnováhu medzi slobodou poskytovať služby a ochranou práv pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby pripravila potrebné legislatívne návrhy, ktoré by v budúcnosti pomohli zabrániť vzniku konfliktných výkladov;

27.   víta preto vyhlásenie z 3. apríla 2008, v ktorom sa Komisia zaväzuje, že bude nielen pokračovať v zabraňovaní hospodárskej súťaže založenej na nízkych sociálnych normách, ale tiež zdôraznila, že sloboda poskytovať služby nie je v rozpore so základným právom na štrajk a členstvo v odboroch a ani im nie je nijako nadradená; povzbudzuje vykonávanie záverov Rady z 9. júna 2008 bez oneskorenia, aby sa napravili nedostatky pri vykonávaní, zabránilo sa ďalším problematickým situáciám a prípadom zneužívania a vytvorilo sa žiaduce prostredie vzájomnej dôvery; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili užšiu spoluprácu medzi členskými štátmi, vnútroštátnymi orgánmi a Komisiou zameranú na monitorovanie a výmenu osvedčených postupov; domnieva sa, že by to bol účinný spôsob boja proti zneužívaniu;

28.   konštatuje, že je dôležité, aby pravidlá na trhu práce EÚ boli transparentné a rovnocenné pre všetkých, ale tiež to, že rôzne politické tradície sťažujú dosiahnutie modelu jednotného trhu práce; domnieva sa preto, že tam, kde to má pre niektoré členské štáty osobitné dôsledky, malo by sa na vnútroštátnej úrovni vykonať podrobné hodnotenie vplyvu uvedených rozhodnutí na základe konzultácií so sociálnymi partnermi;

29.   víta informáciu Komisie, že je teraz pripravená opäť preskúmať vplyv vnútorného trhu na pracovné práva a kolektívne vyjednávanie;

30.   navrhuje, aby to nevylučovalo čiastkové preskúmanie smernice o vysielaní pracovníkov; každé preskúmanie uvedenej smernice by sa malo uskutočniť po dôkladnej analýze aktuálnych výziev pri jednotlivých modeloch kolektívnej dohody na vnútroštátnej úrovni; keby sa preskúmanie považovalo za užitočné, malo by sa týkať najmä takých oblastí, ako sú uplatňované pracovné podmienky, mzdové úrovne, zásada rovnakého zaobchádzania s pracovníkmi v rámci voľného pohybu služieb, dodržiavanie rozličných modelov práce a doba vysielania pracovníkov;

31.   domnieva sa, že by sa nemalo ohroziť uplatňovanie základných práv, ako ich uznávajú členské štáty, dohovory ILO a Charta základných práv Európskej únie vrátane práva vyjednávať, uzatvárať a uplatňovať kolektívne zmluvy a práva na protest;

32.   zdôrazňuje, že je nutné objasniť, že smernica o vysielaní pracovníkov a ostatné smernice nezakazujú členským štátom a sociálnym partnerom žiadať výhodnejšie podmienky zamerané na rovnaké zaobchádzanie s pracovníkmi a že existujú záruky, že právne predpisy Spoločenstva sa môžu vykonávať na základe všetkých existujúcich modelov pracovného trhu;

33.   vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vykonávala rozhodnutia Rady, ktoré sa týkajú vytvorenia elektronického systému výmeny informácií, ktorý by mohol členským štátom umožniť účinnejší boj proti prípadom zneužívania;

34.   žiada členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia na boj proti prípadom zneužívania, najmä v súvislosti s činnosťou spoločností "skrývajúcich sa za poštovými schránkami", ktoré neprevádzkujú v krajine svojho sídla žiadnu skutočnú a zmysluplnú činnosť, ale ktoré boli založené, niekedy dokonca priamo hlavným dodávateľom v hostiteľskej krajine, s jediným cieľom podnikať v hostiteľskej krajine, aby sa vyhli úplnému uplatneniu pravidiel a predpisov hostiteľskej krajiny, predovšetkým pokiaľ ide o odmeňovanie a pracovné podmienky; vyzýva Komisiu, aby v etickom kódexe pre podniky v rámci smernice o službách stanovila jasné pravidlá na boj proti spoločnostiam "skrývajúcim sa za poštovými schránkami";

35.   znovu potvrdzuje, že základné sociálne práva nie sú podriadené hospodárskym právam v hierarchii základných slobôd; žiada preto o znovuvytvorenie rovnováhy medzi základnými právami a hospodárskymi slobodami v rámci primárneho práva, aby sa zamedzilo súťaženiu o nižšie sociálne normy;

36.   víta spoločnú pozíciu Rady k novej smernici o dočasnej agentúrnej práci, ktorá by zabezpečila nediskriminačný prístup od prvého dňa zamestnania, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak;

37.   vyzýva Komisiu, aby predložila dlho očakávané oznámenie o nadnárodnom kolektívnom vyjednávaní, v ktorom sa navrhuje vytvorenie právneho rámca pre nadnárodné kolektívne zmluvy;

o
o   o

38.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 18, 21.1.1997, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 134, 30.4.2004, s. 114. (3) Ú. v. ES L 337, 12.12.1998, s. 8. (4) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36. (5) Zb. 1990, s. I-1470. (6) Zb. 1994, s. I-3803. (7) Zb. 1999, s. I-8453. (8) Zb. 2001, s. I-7831. (9) Zb. 2002, s. I-1425. (10) Zb. 2004, s. I-9553. (11) Zb. 2004, s. I-10191. (12) Zb. 2006, s. I-885. (13) Zb. 2007, s. I-10779. (14) Zb. 2007, s. I-11767. (15) Zatiaľ neuverejnené v zbierke rozhodnutí. (16) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 452. (17) Ú. v. EÚ C 92 E, 16.4.2004, s. 404. (18) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321. (19) Prijaté texty, P6_TA(2007)0574. (20) Zb. 1999, s. I-5751.