Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2008 o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery predsedníctva prijaté na zasadnutí Európskej rady v Solúne (19. – 20. júna 2003) a na ich prílohu s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: smerovanie k európskej integrácii,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady zo 7. novembra 2005 o začatí rokovaní s Bosnou a Hercegovinou s výhľadom na uzavretie dohody o stabilizácii a pridružení,
– so zreteľom na parafovanie dohody o stabilizácii a pridružení 4. decembra 2007 a jej podpísanie 16. júna 2008,
– so zreteľom na návrh Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej (8226/2008),
– so zreteľom na časový plán liberalizácie vízového režimu, ktorý Komisia odovzdala Bosne a Hercegovine 5. júna 2008,
– so zreteľom na Dočasnú dohodu o obchode a obchodných záležitostiach medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej, prílohy a protokoly k nej pripojené a na spoločné vyhlásenie a vyhlásenie Európskeho spoločenstva pripojené k záverečnému aktu,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže dohoda o stabilizácii a pridružení je prvou komplexnou medzinárodnou dohodou medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktorá ustanovuje zmluvný vzťah medzi dvoma stranami, ktorý uľahčí Bosne a Hercegovine cestu k tomu, aby sa stala plne fungujúcim štátom, ktorého budúcnosť, ako bolo deklarované na uvedenom zasadnutí Európskej rady v Solúne, je v EÚ,
B. keďže dohoda o stabilizácii a pridružení má potenciál výrazne posilniť hospodárstvo Bosny a Hercegoviny, keďže obsahuje ustanovenia, ktoré krajinu zaväzujú k liberalizácii jej trhu, čím sa zvýši konkurencieschopnosť jej podnikov a pritiahnu sa investície, k modernizácii jej právneho rámca tým, že sa stane účinnejším a transparentnejším, a k postupnému zosúladeniu zákonov a predpisov Bosny a Hercegoviny s acquis communautaire,
C. keďže dočasná dohoda, ktorá je platná od 1. júla 2008, postupne ruší väčšinu obchodných obmedzení medzi oboma stranami a mohla by v krátkom období zaťažiť hospodárstvo Bosny a Hercegoviny v dôsledku konkurencie výrobkov z EÚ a zníženia colných príjmov,
D. keďže dohoda o stabilizácii a pridružení obsahuje ustanovenia o posilnení inštitúcií, upevnení právneho štátu a dodržiavaní ľudských práv vrátane práv menšín,
E. keďže táto dohoda stanovuje, že strany by mali spolupracovať v citlivých oblastiach, ako sú víza, hraničné kontroly, azyl a migrácia, pranie špinavých peňazí, boj proti terorizmu a boj proti organizovanému zločinu,
F. keďže vykonávanie dohodnutej reformy policajných štruktúr Bosny a Hercegoviny by sa malo považovať za súčasť snáh krajiny o zlepšenie jej schopnosti riešiť vyššie uvedené problémy,
G. keďže k cieľom dohody patrí aj zvýšenie úrovne všeobecného vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy v Bosne a Hercegovine, ako aj politiky zameranej na mládež a práce s mládežou vrátane neformálneho vzdelávania,
H. keďže je potrebné vyvinúť väčšie úsilie s cieľom prekonať etnické rozdelenie a smerovať k skutočnému zmiereniu medzi stranami; keďže toto úsilie sa musí zameriavať najmä na mladú generáciu prostredníctvom spoločných vzdelávacích programov v oboch entitách a prostredníctvom spoločného porozumenia nedávnych tragických udalostí, ktoré sa v tejto krajine odohrali,
I. keďže Bosna a Hercegovina je ešte stále v mnohých ohľadoch etnicky rozdelenou krajinou, čo je prekážkou jej transformácie na skutočne fungujúci štát a demokraciu,
J. keďže členstvo v EÚ je výhľadom pre Bosnu a Hercegovinu len ako jeden štát a nie pre jeho jednotlivé entity, ktoré nemajú zvrchovanú suverenitu; keďže je preto v záujme entít zabezpečiť, aby bola Bosna a Hercegovina plne fungujúcim štátom, schopným plniť všetky kritériá a povinnosti členstva,
K. keďže 125 072 ľudí je stále úradne registrovaných ako vnútorne vysídlené osoby a z tohto počtu podľa vlády Bosny a Hercegoviny 8000 vnútorne vysídlených osôb ešte stále žije v tzv. zberných strediskách, a to najmä kvôli nedostatku vhodného ubytovania, infraštruktúry a zamestnania v oblastiach ich pôvodu,
L. keďže mimovládne organizácie usilujúce sa o to, aby sa situácia vnútorne vysídlených osôb a utečencov stala znesiteľnejšou vykonali vynikajúcu prácu priamo na mieste,
M. keďže úradne je zaregistrovaných aj 45 000 osôb, ktoré potrebujú pomoc pri návrate do predvojnových miest svojho bydliska,
N. keďže vojnové zločiny by sa mali stíhať s rovnakou rozhodnosťou, rovnakými prostriedkami a účinnosťou tak na celoštátnej, ako aj na miestnej úrovni,
1. víta podpísanie tejto významnej dohody a naliehavo vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby ju čo najrýchlejšie ratifikovali; vyjadruje presvedčenie, že táto dohoda upevní európske vyhliadky Bosny a Hercegoviny a poskytne tejto krajine jedinečnú príležitosť na dosiahnutie mieru, stability a prosperity;
2. pripomína predovšetkým vedúcim politickým predstaviteľom, že hlavne oni sú zodpovední za využitie tejto príležitosti tým, že preukážu dostatočnú prezieravosť a odhodlanie pri spoločnom uskutočňovaní reforiem na všetkých úrovniach – celoštátnej úrovni, na úrovni entít, aj na miestnej úrovni – s cieľom modernizovať krajinu, dosiahnuť jej vyššiu efektívnosť a prispôsobenie štandardom EÚ, a v neposlednom rade zrušiť všetky zbytočné právne a administratívne prekážky a zjednodušiť administratívne štruktúry; domnieva sa, že najmä orgány federácie by mali naliehavo zvážiť prijatie konkrétnych opatrení v tomto smere;
3. v tejto súvislosti pripomína povinnosť Bosny a Hercegoviny, aby v súlade s dohodou o stabilizácii a pridružení a dočasnou dohodou okrem iného:
a)
postupne zrušila všetky kvantitatívne obmedzenia na výrobky z EÚ,
b)
odstránila clá podľa dohodnutých časových plánov,
c)
zjednodušila tok tovaru prostredníctvom akýchkoľvek dopravných prostriedkov na celom území Bosny a Hercegoviny a
d)
vypracovala úplnú inventarizáciu všetkých schém podpory v celej krajine, zosúladila všetky schémy podpory s právnymi predpismi EÚ a zriadila nezávislý orgán pre štátnu pomoc;
4. domnieva sa, že dohoda o stabilizácii a pridružení má potenciál, aby podporila hospodárstvo Bosny a Hercegoviny, keďže obsahuje ustanovenia, ktoré krajinu zaväzujú k liberalizácii jej trhu, čím sa zvýši konkurencieschopnosť jej podnikov a pritiahnu sa investície, a k modernizácii jej právneho rámca tým, že sa stane účinnejším a transparentnejším; povzbudzuje orgány Bosny a Hercegoviny, aby podnikli nevyhnutné kroky na zvýšenie úrovne priamych zahraničných investícií v krajine;
5. domnieva sa, že uvedené opatrenia znamenajú, že administratívna kapacita Bosny a Hercegoviny sa musí posilniť na všetkých úrovniach vrátane úrovne štátu, ktorý bude zodpovedný za monitorovanie a zabezpečenie dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z dohody o stabilizácii a pridružení bez ohľadu na to, ktoré orgány sú zodpovedné za vykonávanie dohody;
6. pripomína, že obe entity musia urobiť pokrok v privatizačnom procese, ale zdôrazňuje, že by sa mal uskutočniť za transparentných podmienok a v riadnom regulačnom a právnom rámci a že príjmy z privatizácie by sa mali investovať v záujme podpory dlhodobého hospodárskeho rozvoja krajiny;
7. vyzýva parlament Bosny a Hercegoviny, aby v úzkej spolupráci s parlamentmi entít monitoroval vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení a umožnil prijatie právnych predpisov súvisiacich s touto dohodou a s európskym partnerstvom;
8. je presvedčený, že ustanovenia týkajúce sa spolupráce v oblastiach, ako sú víza, správa hraníc, migrácia, boj proti organizovanému zločinu a terorizmu budú pre Bosnu a Hercegovinu silným podnetom na to, aby pokračovala v nedávno prijatej policajnej reforme tým, že podporí ďalšiu spoluprácu medzi jednotlivými policajnými štruktúrami a dosiahne väčšiu harmonizáciu postupov a praxe; vyzýva policajnú misiu EÚ v Bosne a Hercegovine, aby tento proces podporila;
9. víta skutočnosť, že dohoda tiež zachováva zásadu nediskriminačného prístupu k systémom vzdelávania a odbornej prípravy v Bosne a Hercegovine bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod alebo vierovyznanie; domnieva sa, že treba vyvinúť značné úsilie na to, aby sa prekonali segregačné štruktúry, ktoré v súčasnosti v krajine jestvujú; domnieva sa, že vzdelanie a vzájomné poznanie získané prostredníctvom spolužitia od najmladšieho veku sú kľúčovými faktormi zmierovacieho procesu;
10. domnieva sa, že EÚ by mala podporovať akademickú a výskumnú spoluprácu vrátane výmeny personálu medzi Bosnou a Hercegovinou a ďalšími krajinami v regióne, ako aj medzi nimi a členskými štátmi EÚ; v súvislosti s tým pripomína programy EÚ, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, a naliehavú potrebu zriadiť vnútroštátnu agentúru zodpovednú za vykonávanie týchto programov, ktoré sú teraz dostupné aj krajinám západného Balkánu;
11. nalieha na vzdelávacie orgány v Bosne a Hercegovine, aby konečne zriadili vnútroštátnu agentúru potrebnú na to, aby sa občania Bosny a Hercegoviny mohli zúčastňovať na programoch Spoločenstva zameraných na mobilitu, ktoré sa z iniciatívy Európskeho parlamentu sprístupnili krajinám západného Balkánu; zastáva názor, že okrem podpory mobility študentov a vedeckých pracovníkov by príslušné programy Spoločenstva mali podporovať aj spoluprácu vzdelávacích inštitúcií medzi jednotlivými entitami;
12.
zastáva tiež názor, že s ohľadom na možný sociálny a hospodársky vplyv vstupu dočasnej dohody do platnosti musí nástroj predvstupovej pomoci EÚ (IPA)(1) poskytnúť prostriedky na modernizáciu systémov sociálneho zabezpečenia v krajine a pracovnoprávnych predpisov, ako aj podporiť organizácie pôsobiace na trhu práce a odbory, zlepšenie dopravnej infraštruktúry Bosny a Hercegoviny v záujme uľahčenia hospodárskeho rozvoja, environmentálne politiky v záujme zníženia znečisťovania, optimalizáciu spotreby energie a zlepšenie odpadového hospodárstva; v tejto súvislosti víta vymenovanie národného koordinátora pre IPA, ako to žiadala Komisia, ktoré sa uskutočnilo po zdĺhavých rokovaniach;
13.
vyzýva Komisiu, aby pripravila náležite prispôsobené opatrenia zohľadňujúce osobitné podmienky v Bosne a Hercegovine s cieľom podporiť a uľahčiť proces pristúpenia k EÚ;
14.
nalieha na Komisiu, aby krajinu zahrnula do všetkých svojich iniciatív na podporu nadväzovania osobných kontaktov, rozvoja občianskej spoločnosti a posilnenia hospodárskeho a sociálneho rozvoja Bosny a Hercegoviny;
15.
vyjadruje obavy z nedostatočného pokroku, pokiaľ ide o návrat utečencov a vnútorne vysídlených osôb, napríklad v Posavine v Republike srbskej; pripomína potrebu zabezpečiť širšie zapojenie miestnych orgánov a ich angažovanosť v procese návratu utečencov, potrebu organizovať cielené podporné činnosti v záujme zvýšenia verejnej akceptácie navrátilcov, potrebu riešiť požiadavky na chýbajúcu infraštruktúru a verejné služby v oblastiach, kam sa utečenci vracajú, potrebu vytvárať pracovné príležitosti pre navrátilcov a potrebu zosúladiť systémy sociálneho a zdravotného zabezpečenia a vzdelávacie systémy v celej Bosne a Hercegovine tak, aby sa zaistilo, že návrat utečencov sa môže uskutočniť v bezpečných a dôstojných podmienkach, že bude dlhodobo udržateľný a že efektívne prispeje k procesu zmierenia;
16.
v tejto súvislosti pripomína záväzok plniť sarajevské vyhlásenie z roku 2005;
17.
je presvedčený, že zvýšené úsilie o umožnenie návratu utečencov je obzvlášť dôležité z hľadiska potreby uskutočniť do roku 2011 nové sčítanie obyvateľstva na základe rozlíšených údajov s cieľom dosiahnuť aktuálny prehľad o zložení obyvateľstva Bosny a Hercegoviny;
18.
vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby sa naliehavo zaoberali problémom 8 000 obyvateľov v naďalej existujúcich tzv. zberných strediskách, pre ktorých nemusí byť možný bezpečný a dôstojný návrat, a aby pre tieto osoby našli vhodné, dôstojné a trvalé riešenia;
19.
domnieva sa, že vzhľadom na nedostatočný pokrok v oblasti práv menšín v Bosne a Hercegovine treba tejto problematike venovať viac úsilia; v tejto súvislosti víta zmenu volebného zákona z apríla 2008 umožňujúcu kandidovať v miestnych voľbách aj príslušníkom národnostných menšín; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že o počte miest pre zástupcov menšín budú rozhodovať miestne úrady; ďalej zdôrazňuje potrebu aktivovať poradné výbory pre menšiny, ktoré boli nedávno zriadené v Republike srbskej a ktoré sa majú zriadiť vo Federácii Bosny a Hercegoviny; napokon odsudzuje pretrvávajúcu diskrimináciu "cudzích" v ústave a volebných zákonoch Bosny a Hercegoviny;
20.
vyjadruje znepokojenie nad atmosférou netolerancie voči lesbičkám, gayom, bisexuálom, transsexuálom a transvestitom, najmä v súvislosti s udalosťami, ku ktorým došlo pri otvorení prvého Queer Festivalu v Sarajeve 24. septembra 2008, a naliehavo vyzýva štátne a miestne orgány Bosny a Hercegoviny, aby prijali opatrenia potrebné s cieľom zabezpečiť, aby bolo v Bosne a Hercegovine v plnej miere zaručené základné právo na pokojné zhromažďovanie sa aj pre tieto skupiny obyvateľstva;
21.
požaduje poskytnutie väčšieho objemu finančných prostriedkov na dosiahnutie cieľa národnej stratégie v oblasti mín, ktorým je odstránenie mín z Bosny a Hercegoviny do roku 2009; zdôrazňuje, že hlavným problémom v tejto oblasti je nedostatok finančných prostriedkov na realizáciu tejto stratégie, a preto nalieha na príslušné orgány, aby poskytli financie potrebné na čo najrýchlejšie uskutočnenie a dokončenie tohto projektu;
22.
vyzýva Komisiu, aby zabezpečila finančné prostriedky EÚ na program OSN v oblasti odzbrojenia s cieľom umožniť, aby pod dohľadom OSN pokračovalo zneškodňovanie nadbytočných zbraní, vojenského vybavenia a munície ozbrojených síl Bosny a Hercegoviny, a aby prijala opatrenia s cieľom zaručiť, aby sa tieto zbrane nepredávali pochybným obchodníkom, krajinám či režimom;
23.
v súvislosti s tým pripomína potrebu účinne plniť ustanovenia týkajúce sa reštitúcie majetku, ktoré sú už účinné, a nalieha na orgány Bosny a Hercegoviny, aby prekonali svoju nerozhodnosť v tejto otázke;
24.
rovnako je presvedčený, že treba vynaložiť väčšie úsilie na riešenie otázky nezvestných osôb a odškodnenia ich rodín, a v tejto súvislosti víta činnosť Medzinárodnej komisie pre nezvestné osoby a Inštitútu pre nezvestné osoby v Bosne a Hercegovine; nalieha na príslušné agentúry na úrovni entít, aby podporovali činnosť subjektov na štátnej úrovni tým, že im zašlú všetky relevantné informácie, ktoré získajú;
25.
zastáva názor, že treba venovať zvýšenú pozornosť procesom týkajúcim sa vojnových zločinov na úrovni okresov a kantónov, a to s cieľom vyjasniť potrebu a spôsob deľby prípadov medzi štátnou a nižšou úrovňou súdnictva a zabezpečiť, aby súdy a prokurátori mali k dispozícii dostatočné zdroje, aby svedkom bola k dispozícii adekvátna ochrana, aby sa posilnila cezhraničná policajná a justičná spolupráca a aby sa zharmonizoval právny rámec uplatniteľný na štátnej, kantonálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu a krajiny západného Balkánu, aby konali s cieľom výrazne zlepšiť spoluprácu na regionálnej a medzinárodnej úrovni v tejto súvislosti;
26.
podporuje v tejto súvislosti súčasné práce na návrhu stratégie pre stíhanie vojnových zločinov v Bosne a Hercegovine, ktorá by objasnením mnohých potenciálnych prípadov vojnových zločinov mohla pomôcť určiť, aké politické, finančné a legislatívne rozhodnutia a zdroje sú potrebné na riešenie týchto prípadov;
27.
vyjadruje znepokojenie nad atmosférou zastrašovania médií, aktivistov v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti vo všeobecnosti, ktorá prevláda v Republike srbskej, a nalieha na vedúcich politikov, aby uznali dôležitú úlohu nezávislých médií a mimovládnych organizácií v demokratickom živote ich entity;
28.
vyjadruje poľutovanie nad tým, že Republika srbská pohrozila, že jednostranne vystúpi zo štátnej spoločnosti zabezpečujúcej rozvod elektrickej energie a vytvorí svoju vlastnú, pričom stiahne predchádzajúcu podporu pre dohodnutú reformu; upozorňuje, že tento krok by ohrozil úsilie Bosny v rámci procesu stabilizácie a asociácie krajiny; zároveň nalieha na orgány federácie, aby prijali dlho očakávané právne predpisy v oblasti dodávok elektrickej energie;
29.
žiada, aby boli podniknuté vhodné kroky v reakcii na to, že Bosna a Hercegovina podpísala v súvislosti s Medzinárodným trestným súdom dvojstrannú dohodu o imunite s USA, ktorá nie je v súlade so spoločnou pozíciou ani s usmerneniami EÚ v tejto oblasti;
30.
vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek vážnym problémom, ktorým Bosna a Hercegovina čelí v oblasti boja proti korupcii, obchodovaniu s ľuďmi, praniu špinavých peňazí a obchodu s drogami, pokrok v tejto oblasti brzdia politické zásahy, nedostatok politickej vôle a nedostatočná koordinácia rôznych agentúr a policajných síl jednotlivých entít; nalieha na orgány Bosny a Hercegoviny, aby rýchlo podnikli ďalšie kroky na vyriešenie týchto problémov;
31.
zastáva názor, že diskusiu o budúcom ústavnom zriadení krajiny musí viesť parlament Bosny a Hercegoviny; v súvislosti s tým vyzýva na transparentnú a otvorenú verejnú diskusiu s plnou účasťou občianskej spoločnosti; rovnako zastáva názor, že akékoľvek ústavné usporiadanie musí byť výsledkom dobrovoľnej dohody medzi rôznymi politickými stranami v Bosne a Hercegovine; je však presvedčený o tom, že medzinárodné spoločenstvo a osobitný zástupca EÚ musia zohrávať dôležitú úlohu ako sprostredkovatelia, a vyzýva ich, aby v spolupráci s Benátskou komisiou Rady Európy poskytli podporu potrebnú na vedenie tejto diskusie;
32.
vyzýva miestnych politikov, aby uznali potrebu štrukturálnej reformy štátu Bosna a Hercegovina; pripomína však, že táto reforma môže uspieť, len ak bude vychádzať z realistických predpokladov;
33.
pripomína, že posilnenie centrálneho štátu neznamená oslabenie entít, ale vytvorenie podmienok pre efektívnu verejnú správu, ktorá bude pracovať pre spoločné dobro všetkých občanov Bosny a Hercegoviny v mnohých oblastiach, napríklad pri vytváraní jednotného vnútorného trhu; zároveň varuje pred zneužitím diskusie o ústave na osobovanie si takých práv zo strany jednotlivých entít, ktoré prináležia zvrchovanému štátu;
34.
pripomína orgánom Bosny a Hercegoviny ich povinnosť plne spolupracovať s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu, najmä s ohľadom na uľahčenie zatknutia osôb, ktoré naďalej unikajú pred spravodlivosťou, identifikáciu a ochranu potenciálnych svedkov a zabezpečenie dokumentov a iných dôkazov pre tribunál, ktoré sú potrebné v rámci súdneho konania a vyšetrovania;
35.
vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že volebné orgány neriešili obavy tých občanov Bosny a Hercegoviny, ktorí sa počas vojny odsťahovali do zahraničia, ale napriek tomu chcú uplatňovať svoje právo voliť; je presvedčený o tom, že riešenie by sa malo nájsť v dobrej spolupráci so susednými krajinami s cieľom umožniť týmto občanom zaregistrovať sa;
36.
domnieva sa, že zrušenie Úradu vysokého predstaviteľa spolu s posilnením úlohy osobitného zástupcu EÚ by malo byť aj naďalej konečným cieľom medzinárodného spoločenstva, ako aj miestnych lídrov; preto vyzýva vedúcich politických predstaviteľov, aby si v tejto súvislosti splnili svoje povinnosti a aby sa so všetkou vážnosťou usilovali o splnenie piatich cieľov a dvoch podmienok stanovených Radou pre nastolenie mieru tak, aby sa cestou konsenzu mohol uskutočniť prechod od Úradu vysokého predstaviteľa k osobitnému zástupcovi EÚ;
37.
vyjadruje nespokojnosť najmä s nedostatočným pokrokom v uzatváraní dohôd pre oblasť Brčko; upozorňuje vedúcich politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, že rozhodnutie arbitrážneho tribunálu o štatúte Brčka je konečné a nespochybniteľné;
38.
vyzýva tiež politikov Bosny a Hercegoviny, aby uznali potrebu primeraného rozdelenia majetku medzi štát a iné administratívne úrovne, čo je jeden z cieľov súvisiacich so zrušením Úradu vysokého predstaviteľa; vyzýva ich, aby sa s vážnosťou zapojili do rokovaní o vyriešení tohto dlhotrvajúceho problému; pripomína, že štátu musia byť pridelené prostriedky potrebné na splnenie jeho úloh;
39.
pripomína predstaviteľom medzinárodného spoločenstva, že ich partnermi v Bosne a Hercegovine sú inštitúcie tejto krajiny, a nie vedúci predstavitelia hlavných politických strán; zastáva preto názor, že inštitúcie Bosny a Hercegoviny musia byť zapojené do reformných procesov a skutočne sa stať hlavnými aktérmi týchto procesov, ktoré krajina musí uskutočniť;
40.
poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde Bosny a Hercegoviny a Vysokému predstaviteľovi – osobitnému zástupcovi EÚ pre Bosnu a Hercegovinu.