Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania(1), a najmä na odôvodnenie 37 smernice 2007/65/ES a na článok 26 smernice 89/552/EHS,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 854/2005/ES z 11. mája 2005 zakladajúce viacročný program Spoločenstva na podporu bezpečnejšieho používania internetu a nových online technológií(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)(3),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/952/ES z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb(4),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(5),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2007 s názvom Európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí (KOM(2007)0833),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Pluralita médií v členských štátoch Európskej únie (SEK(2007)0032),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2005 s názvom Iniciatíva i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť (KOM(2005)0229),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2002 o koncentrácii médií(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2005 o uplatňovaní článkov 4 a 5 smernice 89/552/EHS (Televízia bez hraníc), zmenenej a doplnenej smernicou 97/36/ES, v rokoch 2001 – 2002(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o prechode z analógového na digitálne vysielanie: príležitosť pre európsku audiovizuálnu politiku a kultúrnu rozmanitosť?(8),

–   so zreteľom na závery Rady z 22. mája 2008 o medzikultúrnych kompetenciách(9) a  na Európsky prístup k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí(10),

–   so zreteľom na Grünwaldské vyhlásenie UNESCO o mediálnom vzdelávaní z roku 1982,

–   so zreteľom na Parížsky program UNESCO z roku 2007 – dvanásť odporúčaní pre mediálne vzdelávanie,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom (Rec(2006)12) o posilnení postavenia detí v novom informačnom a komunikačnom prostredí,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0461/2008),

A.   keďže médiá ovplyvňujú politiku i každodenný život spoločnosti; keďže vysoký stupeň koncentrácie médií môže ohroziť ich pluralitu a keďže mediálna gramotnosť má preto zásadný význam pre politickú kultúru a aktívnu účasť občanov EÚ,

B.   keďže sa všetky typy audiovizuálnych alebo tlačových médií, klasických aj digitálnych, vzájomne prepájajú a z technického a obsahového hľadiska dochádza k zbližovaniu rôznych foriem médií; keďže prostredníctvom inovačných technológií prenikajú masmédiá v čoraz väčšej miere do všetkých oblastí života; keďže tieto nové médiá si vyžadujú aktívnejšiu úlohu užívateľov médií a keďže formou médií sú aj internetové sociálne komunity, weblogy a videohry,

C.   keďže internet je prvým a hlavným zdrojom informácií pre mladých užívateľov médií; keďže znalosti v oblasti internetu týchto užívateľov zodpovedajú ich špecifickým potrebám, nie sú však systematické; keďže dospelí ľudia naopak získavajú informácie najmä prostredníctvom rozhlasu, televízie, novín a časopisov a keďže preto mediálna gramotnosť v súčasnom mediálnom prostredí musí zodpovedať tak výzvam nových médií – najmä s nimi súvisiacim možnostiam na interakciu a kreatívnu účasť, ako aj poznatkom potrebným na používanie tradičných médií, ktoré sú aj naďalej hlavným zdrojom informácií verejnosti,

D.   keďže nové komunikačné technológie môžu menej skúsených užívateľov zaplaviť množstvom nediferencovaných informácií, t. j. informácií, ktoré nie sú zoradené podľa dôležitosti, a tento nadbytok informácií je rovnako veľkým problémom ako ich nedostatok,

E.   keďže dobré vzdelanie v oblasti zaobchádzania s informačnými technológiami a médiami, ktoré rešpektuje práva a slobody ostatných, značne zvýši zamestnateľnosť jednotlivca a z hospodárskeho hľadiska prispeje k dosiahnutiu lisabonských cieľov,

F.   keďže rozsiahly prístup ku komunikačným technológiám dáva každému občanovi možnosť sprostredkúvať a šíriť informácie po celom svete, čím sa z každého užívateľa internetu stáva potenciálny novinár a mediálna gramotnosť sa stáva nevyhnutnou nielen pre pochopenie informácií, ale aj pre schopnosť tvoriť a šíriť mediálny obsah, a keďže len samotné počítačové znalosti nevedú automaticky k vyššej mediálnej gramotnosti,

G.   keďže pokiaľ ide o rozvoj telekomunikačných sietí a šírenie informačných a komunikačných technológií (IKT), existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi, ale aj medzi jednotlivými regiónmi, najmä pokiaľ ide o odľahlé a vidiecke oblasti, čo v sebe ukrýva riziko postupného prehlbovania digitálnej priepasti v rámci EÚ,

H.   keďže školy zohrávajú dôležitú úlohu pri výchove ľudí schopných komunikovať a uvažovať; keďže medzi členskými štátmi a jednotlivými regiónmi existujú veľké rozdiely v oblasti mediálneho vzdelávania a v miere začlenenia IKT do vyučovania a využívania IKT pri vzdelávaní a keďže mediálna výchova sa môže uskutočňovať v prvom rade prostredníctvom takých pedagógov, ktorí sú sami mediálne gramotní a disponujú príslušným vzdelaním v tejto oblasti,

I.   keďže mediálne vzdelávanie má rozhodujúci význam, pokiaľ ide o dosiahnutie vysokej úrovne mediálnej gramotnosti, ktorá je významnou súčasťou politického vzdelávania, ktoré pomáha ľuďom posilniť ich správanie ako aktívnych občanov a zvýšiť ich informovanosť o svojich právach, ako aj povinnostiach; keďže dobre informovaní, politicky zrelí občania sú základom pluralitnej spoločnosti a keďže vytváraním vlastných obsahov a mediálnych produktov používatelia získavajú schopnosti, ktoré im umožňujú hlbšie pochopiť zásady a hodnoty profesionálne vytvorených mediálnych obsahov,

J.   keďže mediálno-pedagogická práca so staršími osobami nie je taká bežná ako s mladými ľuďmi a keďže starší ľudia majú často obavy z nových médií a bránia sa im,

K.   keďže bezpečnosť osobných údajov je čoraz premyslenejšie a častejšie ohrozovaná, čo predstavuje vysoké riziko pre málo skúsených užívateľov,

L.   keďže mediálna gramotnosť predstavuje v informačnej a komunikačnej spoločnosti nevyhnutnú kľúčovú schopnosť,

M.   keďže médiá ponúkajú príležitosti na celosvetovú komunikáciu a otvorenosť voči celému svetu, sú základnými piliermi demokratických spoločností a keďže sprostredkúvajú vedomosti, ako aj informácie a keďže nové digitálne médiá ponúkajú pozitívne možnosti na účasť a kreativitu, čím sa zlepšuje zapájanie občanov do politických procesov,

N.   keďže súčasné údaje nepostačujú na poskytnutie presných charakteristík o úrovni mediálnej gramotnosti v EÚ,

O.   keďže rozhodujúcu úlohu mediálnej gramotnosti zdôraznila aj organizácia UNESCO, a to napríklad v Grünwaldskom vyhlásení o mediálnom vzdelávaní (1982) a v Parížskom programe – dvanásť odporúčaní pre mediálne vzdelávanie (2007),

Všeobecné body

1.   víta uvedené oznámenie Komisie o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí, konštatuje však, že treba zlepšiť formuláciu európskeho prístupu podpory mediálnej gramotnosti, najmä pokiaľ ide o začlenenie klasických médií a uznanie významu mediálneho vzdelávania;

2.   víta závery Rady z 22. mája 2008 o medzikultúrnych kompetenciách; očakáva, že členské štáty sa dôrazne zasadia na podporu mediálnej gramotnosti, a navrhuje posilniť kontaktný výbor členských štátov stanovený v smernici 89/552/EHS o odborníkov v oblasti vzdelávania;

3.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala odporúčanie a vypracovala akčný plán v oblasti mediálnej gramotnosti; vyzýva Komisiu, aby v roku 2009 usporiadala schôdzu kontaktného výboru pre audiovizuálne mediálne služby s cieľom uľahčiť pravidelnú výmenu informácií a efektívnu spoluprácu;

4.   žiada orgány zodpovedné za reguláciu audiovizuálnych a elektronických komunikácií, aby spolupracovali na rôznych úrovniach s cieľom zvýšiť mediálnu gramotnosť; uznáva, že je mimoriadne potrebné, aby sa na vnútroštátnej úrovni vypracoval kódex správania a vyvinuli spoločné regulačné iniciatívy; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa všetky zúčastnené strany zapojili do podpory systematického výskumu a pravidelných analýz rôznych aspektov a rozmerov mediálnej gramotnosti;

5.   odporúča Komisii, aby sa odborná skupina pre mediálnu gramotnosť využila aj pri diskusii o otázkach mediálneho vzdelávania, aby stretnutia skupiny boli pravidelnejšie a aby sa pravidelne konzultovalo so zástupcami všetkých členských štátov;

6.   konštatuje, že okrem politikov, novinárov, prevádzkovateľov rozhlasového a televízneho vysielania a mediálnych spoločností môžu mediálnu gramotnosť aktívne podporovať najmä malé miestne subjekty, ako sú knižnice, strediská vzdelávania dospelých, občianske kultúrne a mediálne strediská, zariadenia pre ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj občianske médiá (napr. komunitné médiá);

7.   vyzýva Komisiu, so zreteľom na článok 26 smernice 89/552/EHS, aby stanovila ukazovatele mediálnej gramotnosti na účely jej dlhodobej podpory v EÚ;

8.   konštatuje, že mediálna gramotnosť znamená mať schopnosť samostatne využívať rozličné médiá, rozumieť rôznym aspektom médií a mediálneho obsahu a kriticky ich posudzovať, ako aj komunikovať v rôznych súvislostiach a vytvárať a šíriť mediálny obsah; okrem toho konštatuje, že pri veľkom množstve dostupných zdrojov je najdôležitejšia schopnosť cielene filtrovať a triediť informácie zo záplavy údajov a obrazov z nových médií;

9.   zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť je kľúčovým prvkom politiky informovanosti spotrebiteľov, uvedomelého a znalého prístupu k otázkam práv duševného vlastníctva, aktívnej demokratickej účasti občanov a podpory medzikultúrneho dialógu;

10.   nabáda Komisiu, aby rozšírila svoju politiku podpory mediálnej gramotnosti v spolupráci so všetkými orgánmi EÚ, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi, a aby prehĺbila spoluprácu s organizáciou UNESCO a Radou Európy;

Ciele a cieľové skupiny

11.   zdôrazňuje, že do činností v oblasti mediálnej výchovy musia byť zapojení všetci občania – deti, mládež, dospelí, starší ľudia, ako aj osoby so zdravotným postihnutím;

12.   upozorňuje, že mediálna gramotnosť sa začína formovať v rodinnom prostredí, v ktorom sa deti učia, ako si vybrať z dostupných mediálnych služieb – zdôrazňujúc v tejto súvislosti význam mediálneho vzdelávania pre rodičov, ktorí zohrávajú rozhodujúcu úlohu vo vývoji mediálnych návykov detí – a ďalej sa prehlbuje v škole a počas celoživotného vzdelávania, pričom je podporovaná činnosťou celoštátnych, vládnych a regulačných orgánov, ako aj pracovníkov a inštitúcií pôsobiacich v oblasti médií;

13.   konštatuje, že cieľom mediálnej výchovy je naučiť ľudí pristupovať k médiám a ich obsahu kompetentne a kreatívne, kriticky analyzovať mediálne produkty, chápať fungovanie mediálneho priemyslu a byť schopný samostatne tvoriť mediálny obsah;

14.   odporúča, aby sa v rámci mediálneho vzdelávania poskytovali informácie o otázkach autorských práv pri využívaní médií a o význame rešpektovania práv duševného vlastníctva, najmä v súvislosti s internetom, ako aj o bezpečnosti údajov, ochrane súkromia a práve na informačné sebaurčenie; zdôrazňuje nevyhnutnosť oboznámenia mediálne gramotných užívateľov nových médií s možnými rizikami týkajúcimi sa bezpečnosti informácií a osobných údajov, ako aj s rizikami súvisiacimi s násilím šíreným prostredníctvom internetu;

15.   upozorňuje na to, že reklama je v dnešnej dobe významnou súčasťou služieb poskytovaných médiami; zdôrazňuje, že mediálna gramotnosť pomáha stanoviť kritériá hodnotenia nástrojov a postupov používaných v reklame;

Zabezpečenie prístupu k informačným a komunikačným technológiám

16.   žiada, aby sa v rámci európskej politiky prostredníctvom výstavby informačnej a komunikačnej infraštruktúry a najmä sprístupnením širokopásmových služieb v menej rozvinutých oblastiach preklenula digitálna priepasť medzi členskými štátmi a medzi mestami a vidiekom;

17.   konštatuje, že k službám verejného záujmu patrí aj poskytovanie prístupu k širokopásmovému internetu, ktoré by sa malo vyznačovať širokou a vysokokvalitnou ponukou, ako aj dostupnými cenami, a požaduje, aby každý občan mohol využívať cenovo výhodné širokopásmové pripojenie;

Mediálne vzdelávanie v školách a ako súčasť vzdelávania učiteľov

18.   zdôrazňuje, že mediálne vzdelávanie by malo byť súčasťou formálneho vzdelávania, ku ktorému majú prístup všetky deti, a neoddeliteľnou súčasťou učebných osnov na všetkých stupňoch škôl;

19.   žiada, aby sa mediálna gramotnosť ako deviata kľúčová kompetencia začlenila do európskeho referenčného rámca pre celoživotné vzdelávanie podľa odporúčania 2006/962/ES;

20.   odporúča, aby bolo mediálne vzdelávanie čo najviac zamerané na prax a spojené s hospodárskymi, politickými, literárnymi, spoločenskými, umeleckými a informačno-technickými predmetmi a navrhuje, aby ďalšími krokmi boli vytvorenie špecifického predmetu "mediálne vzdelávanie" a prístup prekračujúci hranice jednotlivých predmetov s prepojením s mimoškolskými projektmi;

21.   odporúča vzdelávacím inštitúciám, aby ako opatrenie zamerané na praktické vyučovanie mediálnej gramotnosti podporovali vytváranie mediálnych produktov (v oblasti tlačových, audiovizuálnych a nových médií) so zapojením žiakov a pedagógov;

22.   vyzýva Komisiu, aby medzi ukazovatele mediálnej gramotnosti, ktoré bude stanovovať, zahrnula kvalitu školského vyučovania, ako aj vzdelávanie učiteľov v tejto oblasti;

23.   konštatuje, že okrem pedagogických aspektov a aspektov súvisiacich s politikou vzdelávania zohráva podstatnú úlohu aj technické vybavenie a prístup k novým technológiám, a zdôrazňuje, že infraštruktúra na školách sa musí výrazne zlepšiť, aby sa všetkým žiakom umožnil prístup k počítačom, internetu a príslušnému vyučovaniu;

24.   zdôrazňuje, že mediálne vzdelávanie má mimoriadny význam v špeciálnych školách, keďže médiá majú v prípade mnohých osôb s postihnutím významnú funkciu pri prekonávaní komunikačných prekážok;

25.   odporúča, aby sa do vzdelávania učiteľov pre všetky stupne škôl začlenili povinné mediálno-pedagogické moduly, čím sa dosiahne intenzívnejšia príprava v tejto oblasti; žiada preto príslušné vnútroštátne orgány, aby sa pedagógovia všetkých predmetov a vo všetkých druhoch škôl oboznámili s používaním audiovizuálnych učebných pomôcok a s problémami mediálnej výchovy;

26.   zdôrazňuje nevyhnutnosť pravidelnej výmeny informácií, najlepších postupov a – v oblasti vzdelávania – pedagogických metód medzi členskými štátmi;

27.   vyzýva Komisiu, aby do programu nadväzujúceho na program MEDIA 2007 zahrnula samostatnú časť venovanú podpore mediálnej gramotnosti, pretože tento program vo svojej súčasnej podobe len v malej miere prispieva k podpore mediálnej gramotnosti; podporuje snahu Komisie vypracovať nový program s názvom Media Mundus s cieľom podporiť medzinárodnú spoluprácu v audiovizuálnom sektore; žiada, aby sa mediálna gramotnosť vo väčšej miere zahrnula aj do ďalších programov podporovaných EÚ, najmä do programov eTwinning, bezpečnejší internet, programov celoživotného vzdelávania a Európskeho sociálneho fondu;

Mediálne vzdelávanie starších osôb

28.   zdôrazňuje, že mediálne vzdelávanie starších ľudí musí prebiehať na miestach, kde sa zdržujú, akými sú napr. spolky, domovy dôchodcov a opatrovateľské ústavy, zariadenia bývania spojeného s opaterou, kluby osôb tráviacich spolu voľný čas alebo venujúcich sa spoločným koníčkom, iniciatívy a komunity dôchodcov;

29.   konštatuje, že digitálne siete dávajú starším ľuďom najmä možnosť, aby sa zúčastňovali na každodennom živote, komunikovali s okolím a aby si tak čo najdlhšie udržali samostatnosť;

30.   poukazuje na to, že pri mediálnej výchove vo vyššom veku treba zohľadniť rozdielny životný štýl, prostredie kde žijú, skúsenosti starších ľudí a ich vlastný prístup k médiám;

o
o   o

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 332, 18.12.2007, s. 27. (2) Ú. v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 1. (3) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12. (4) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 72. (5) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10. (6) Ú. v. EÚ C 25 E, 29.1.2004, s. 205. (7) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 117. (8) Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 120. (9) Ú. v. EÚ C 141, 7.6.2008, s. 14. (10) Ú. v. EÚ C 140, 6.6.2008, s. 8.