Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o perspektívach upevňovania mieru a budovania štátu v situáciách po skončení konfliktu (2008/2097(INI))
Európsky parlament,
– so zreteľom na Haagske nariadenia z roku 1907 a štyri ženevské dohovory z roku 1949 a ich dodatkové protokoly I a II z roku 1977,
– so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,
– so zreteľom na všetky dohovory OSN o ľudských právach a na ich opčné protokoly,
– so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966 a na dva k nemu pripojené opčné protokoly,
– so zreteľom na Chartu OSN z roku 1945 a konkrétne na jej články 1 a 25 a v kapitole VII články 39 a 41,
– so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950 a na jeho päť protokolov,
– so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá určuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom,
– so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 60/1 z 24. októbra 2005 o výsledku svetového samitu 2005 a najmä na jej odseky 138 až 140 o zodpovednosti za ochranu obyvateľstva proti genocíde, vojnovým zločinom, etnickým čistkám a zločinom proti ľudskosti,
– so zreteľom na mierové operácie OSN (udržiavanie i budovanie mieru) v Kongu (1962), Namíbii (1988), Salvádore (1992), Kambodži (1992), Somálsku (1992), Juhoslávii – Srbsku, Chorvátsku, Bosne a Hercegovine (1992 – 2002), na Haiti (1994), vo východnom Slavónsku (1995 – 1998), v Kosove (1999), Sierra Leone (1999), vo Východnom Timore (1999) a so zreteľom na misiu pod vedením USA a Spojeného Kráľovstva v Iraku (2003) a misie pod vedením NATO ISAF v Afganistane (2001),
– so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(1), zmenenú a doplnenú rozhodnutím Rady ministrov AKT-EÚ č. 1/2006(2) (ďalej len "Dohoda z Cotonou"),
– so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a predstaviteľov vlád členských štátov, ktorí sa stretli v rámci zasadnutia Rady, Európskeho parlamentu a Komisie, o rozvojovej politike Európskej únie: "Európsky konsenzus" podpísané 20. decembra 2005(3), najmä so zreteľom na horizontálne otázky uvedené v časti II, oddiele 3.3: demokracia, dobrá správa vecí verejných, ľudské práva, práva detí a pôvodných obyvateľov, trvalá udržateľnosť životného prostredia, rodová rovnosť a boj proti HIV/AIDS,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie: Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci(4),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(5) (nástroj rozvojovej spolupráce),
– so zreteľom na strategické partnerstvo Afriky a EÚ: spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijatú na samite EÚ – Afrika v decembri 2007,
– so zreteľom na závery zasadania Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (RVZVV) z 19. novembra 2007 o západnom Balkáne,
– so zreteľom na závery RVZVV o usmerneniach EÚ o deťoch v ozbrojených konfliktoch zo 16. júna 2008,
– so zreteľom na závery RVZVV o podpore rodovej rovnosti a uplatňovaní rodového hľadiska v krízovom riadení z 13. novembra 2006,
– so zreteľom na závery RVZVV z 21. a 22. novembra 2005 o stratégii EÚ pre Afriku,
– so zreteľom na politický rámec Africkej únie (AÚ) o obnove a rozvoji po konfliktoch, ktorý prijali členské štáty AÚ na samite 25. júna až 2. júla 2006 v Banjule,
– so zreteľom na desať zásad prínosného medzinárodného angažovania sa v nestabilných štátoch a situáciách, ktoré podporuje Výbor pre rozvojovú pomoc (DAC) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nestabilné štáty a ktoré boli schválené 3. a 4. apríla 2007 na stretnutí DAC na vysokej úrovni v Paríži,
– so zreteľom na reformu a riadenie bezpečnostného sektora, usmernenia OECD/DAC,
– so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,
– so zreteľom na vymedzenie pojmu "justícia v prechodnom období" uvedené v správe generálneho tajomníka OSN z roku 2004 o právnom štáte a justícii v prechodnom období v spoločnostiach počas konfliktu a po jeho ukončení(6),
– so zreteľom na finančný nástroj vo výške 12 miliónov EUR, ktorý vytvorila Komisia v rámci európskeho nástroja stability s cieľom poskytnúť pomoc ad hoc tribunálom a iniciatívam justície v prechodnom období na celom svete,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2007 pod názvom K odpovedi EÚ na citlivé situácie – angažovanie sa v náročných podmienkach v záujme trvale udržateľného rozvoja, stability a mieru (KOM(2007)0643),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o odpovedi Európskej únie na citlivé situácie v rozvojových krajinách(7),
– so zreteľom na oznámenie Komisie o predchádzaní konfliktom (KOM(2001)0211) a na program EÚ pre predchádzanie násilným konfliktom prijatý Európskou radou v Göteborgu 15. a 16. júna 2001,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ k dokumentu OSN o právnom štáte a justícii v prechodnom období v spoločnostiach počas konfliktu a po jeho ukončení zo 6. októbra 2004,
– so zreteľom na koncepciu EÚ na podporu odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (ODR), ktorú schválila Rada Európskej únie 11. decembra 2006,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. apríla 2001 s názvom O prepojení núdzovej pomoci, obnovy a rozvoja – hodnotenie (KOM(2001)0153),
– so zreteľom na svoje uznesenie 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou(8),
– so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ č. 3937/07 a na správu jeho Politického výboru z júla 2007 o dobrej správe vecí verejných, transparentnosti a zodpovednosti vo vzťahu k využívaniu prírodných zdrojov v krajinách AKT(9),
– so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN 1325) o ženách, mieri a bezpečnosti a rezolúciu o sexuálnom násilí voči civilistom počas konfliktu (BR OSN 1820),
– so zreteľom na návrh spoločnej stratégie EÚ a Afriky schválený na 8. stretnutí ministerskej trojky EÚ – Afrika z 15. mája 2007 v Bruseli,
– so zreteľom na články 177 až 181 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre zahraničné veci (A6-0445/2008),
A. keďže v polovici všetkých krajín, v ktorých došlo ku konfliktu, sa konflikt do piatich rokov obnoví a odhaduje sa, že 340 miliónov najchudobnejších obyvateľov sveta žije v štátoch s nestabilnou situáciou, pričom absencia nepriateľských prejavov nevedie automaticky k pevnej a trvalej stabilite a trvalo udržateľnému rozvoju,
B. keďže RCM stanovujú ucelené a časovo ohraničené ciele na dlhodobé odstránenie chudoby; keďže do roku 2010 bude pravdepodobne polovica najchudobnejšieho obyvateľstva žiť v štátoch, v ktorých prebieha alebo ktorým hrozí násilný konflikt(10),
C. keďže budovanie stabilných a trvalých štátov si vyžaduje vytvorenie zodpovednej meritokratickej verejnej správy nezávislej od politických vplyvov a korupcie,
D. keďže prehľadný, zodpovedný a profesionálny bezpečnostný sektor je základom na vytvorenie podmienok podpory mieru a rozvoja,
E. keďže reforma bezpečnostného sektora (SSR) by sa mala zamerať na poskytovanie účinnej a legitímnej verejnej služby, ktorá je transparentná, zodpovedá sa civilným orgánom a reaguje na potreby verejnosti,
F. keďže šírenie ručných a ľahkých zbraní podnecuje konflikty a zločinnosť; keďže v roku 2006 predstavovali civilisti tri štvrtiny zaznamenaných obetí nášľapných mín(11),
G. keďže násilné konflikty okrem tragických následkov na rozvoj a ľudské práva odrádzajú aj zahraničných investorov, čím zásadne znižujú rast a brzdia investície do hospodárstva a základných služieb (z nedávnej správy(12) vyplýva, že ozbrojený konflikt znižuje úroveň hospodárstva afrických štátov o 15 %); keďže fungujúci súkromný sektor môže v konečnom dôsledku vytvoriť základ pre udržateľné príjmy pre legitímnu vládu,
H. keďže dlhodobá stabilita sa dá dosiahnuť len priamym zapojením všetkých zainteresovaných strán vrátane žien a menšín do procesu nastoľovania mieru, národného zmierenia a budovania štátu,
I. keďže výbory na vyšetrenie pravdy a zmierenie môžu spoločnostiam pomáhať vyrovnať sa s dedičstvom masového zneužívania, uľahčovať dialóg medzi spoločenstvami a pôvodne znepriatelenými stranami konfliktu a prispieť k spravodlivosti, nápravne škôd a reformným opatreniam, ktorými sa zníži pravdepodobnosť prepuknutia konfliktu v budúcnosti,
J. keďže inštitucionálny rámec umožňujúci rozvoj občianskej spoločnosti vychádza zo slobody združovania a slobody prejavu, ako aj z rozvoja slobodných médií chránených zákonom,
K. keďže na trvalo udržateľný a dobre fungujúci štát je potrebná aj silná občianska spoločnosť, ktorá ľudí ochráni pred zneužívaním moci, a slobodná tlač poukazujúca na kroky príliš silnej výkonnej moci,
L. keďže nestabilné štáty treba podporiť v tom, aby mimovládnym organizáciám umožnili fungovať bez zbytočne byrokratických registračných predpisov a postupov, ktoré by bránili rozvoju skutočne efektívnej občianskej spoločnosti,
M. keďže priemerná rozvojová krajina privíta ročne 260 návštev darcov a v roku 2006 uskutočnili darcovia vo všetkých rozvojových krajinách spolu 70 000 transakcií pomoci, pričom priemerná veľkosť projektu bola len 1,7 milióna amerických dolárov,
N. keďže v hodnotení politiky rozvojovej spolupráce ES zo strany OECD/DAC z roku 2007 sa uvádza, že EÚ by mala "systematickejšie využívať analýzu konfliktu ako súčasť programov a projektov na úrovni krajiny" s cieľom "zlepšiť ich účinnosť a zabezpečiť, že nebudú na škodu",
O. keďže Komisia musí v nadväznosti na oznámenie o odpovedi EÚ na citlivé situácie a následné závery Rady a uznesenie Európskeho parlamentu pripraviť v roku 2009 realizačný plán, v ktorom zohľadní skúsenosti a informácie získané v pilotných prípadoch a prostredníctvom ktorého posúdi účinnosť rozličných nástrojov EÚ s cieľom dosiahnuť ich optimalizáciu v oblasti bezpečnosti a rozvoja,
P. keďže okrem určenia šiestich pilotných krajín (Burundi, Guinea-Bissau, Haiti, Sierra Leone, Východný Timor a Jemen) neumožnili diskusie začaté medzi Komisiou, Radou, Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou, ako súčasť nadväzujúca na uvedené oznámenie Komisie o odpovedi EÚ na citlivé situácie, praktické vykonávanie konkrétnych opatrení,
Q. keďže európske podniky sú prítomné v oblastiach konfliktu a majú v nich záujmy,
1. podporuje "zodpovednosť za ochranu" schválenú OSN v záujme posilnenia štátnej suverenity namiesto jej oslabenia a zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by sa mali cítiť ňou viazané; zdôrazňuje, že "zodpovednosť za ochranu" by sa mala považovať za prostriedok na presadzovanie bezpečnosti obyvateľstva; zdôrazňujúc, že prvoradú zodpovednosť za prevenciu genocídy, vojnových zločinov, etnických čistiek a zločinov proti ľudskosti voči určitému obyvateľstvu nesie každý štát osamote, posilňuje zodpovednosť každej vlády za ochranu svojich vlastných občanov; domnieva sa však, že v prípade, že vlády nie sú schopné alebo ochotné zabezpečiť takúto ochranu, sa zodpovednosť prijať primerané opatrenia stáva kolektívnou zodpovednosťou širšieho medzinárodného spoločenstva; konštatuje však, že takéto opatrenia by mali predstavovať prevenciu a reakciu a mali by zahrňovať použitie nátlakovej vojenskej sily iba ako skutočne poslednú možnosť; považuje to za dôležité nové uplatňovanie zásady bezpečnosti osôb;
2. žiada vykonávanie vyhlásenia bývalého generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana na valnom zhromaždení v roku 2000, v ktorom uviedol: "suverenita predpokladá zodpovednosť a prvoradú zodpovednosť za ochranu vlastného obyvateľstva nesie každý štát sám; ak obyvateľstvo vážne trpí v dôsledku vnútornej vojny, vzbury alebo zlyhania štátu a daný štát nie je ochotný alebo schopný zastaviť alebo odvrátiť túto situáciu, zásada nezasahovania musí ustúpiť pred medzinárodnou zodpovednosťou za ochranu";
3. je presvedčený, že existujú dve fázy nastoľovania mieru a budovania štátu: fáza stabilizácie, počas ktorej sa kladie dôraz na bezpečnosť, právo a poriadok a poskytovanie základných služieb, a druhá fáza budovania štátu, ktorá sa zameriava na správu vecí verejných a inštitúcie, ktoré ju zabezpečujú, pod podmienkou, že:
a)
druhá fáza by sa nemala začať, kým sa krajina nestabilizuje, lebo inštitúcie vytvorené pred stabilizáciou budú odrážať charakter konfliktu a nie to, čo krajina potrebuje pre stabilný a trvalý mier,
b)
počas fázy budovania štátu je dôležité robiť kompromisy a riadiť sa normami a očakávaniami občanov daného štátu, a nie presadzovať ideály štátov, ktoré zasahujú,
c)
počas fázy budovania štátu musia zasahujúce štáty postupne odovzdať jednotlivé inštitúcie domácim orgánom; práve vtedy sa môžu objaviť prípadné prekážky, ktoré treba akceptovať, ak zásadne neohrozujú pokrok dosahovaný danou krajinou;
4. zdôrazňuje význam riešenia prvotných dôvodov konfliktov v politickom dialógu EÚ s tretími krajinami a v programoch rozvojovej spolupráce na vytvorenie mechanizmov, ktoré včas upozornia na varovné znaky zlyhávajúcich štátov pomocou možných náznakov alebo ukazovateľov občianskeho násilia, ako historické rozdiely, etnické alebo kmeňové krivdy, náboženské konflikty, nerovnosť a chudoba; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä potrebu vyčleniť nove finančné prostriedky na adaptáciu a ochranu prírody ako spôsob prevencie konfliktov súvisiacich s klímou a životným prostredím;
5. vyzýva Komisiu, aby stanovila predchádzanie konfliktom za prierezovú tému rozvojovej spolupráce a aby začlenila zásady citlivého prístupu ku konfliktom a analýzy konfliktov do existujúcich aj nových politík, do strategických dokumentov pre krajinu a región, ako aj do príslušných finančných nástrojov vonkajšej spolupráce;
6. pripomína, že mier nie je len neprítomnosť vojny a že neexistuje mier bez spravodlivosti a navyše, že koniec nepriateľských akcií neznamená vždy bezpečnosť pre mužov a ženy; takisto pripomína dôležitú úlohu žien pri predchádzaní konfliktom a ich riešení a tiež pri budovaní mieru a zdôrazňuje dôležitosť rovnakej účasti a úplného zapojenia žien do všetkých snáh o zachovanie a podporu mieru a bezpečnosti;
7. pevne verí, že treba vynaložiť maximálne úsilie s cieľom zabezpečiť minimálnu úroveň základných služieb pre obyvateľstvo postihnuté konfliktom, najmä pokiaľ ide o prístup k potravinám, pitnej vode a hygienickým zariadeniam, liekom, zdravotnej starostlivosti (vrátane reprodukčného zdravia) a o osobnú bezpečnosť; záujmy trvalej udržateľnosti sa v krátkodobom horizonte musia podriadiť zabezpečeniu poskytovania základných tovarov a služieb;
8. je presvedčený, že v situáciách po ukončení konfliktu je potrebná koordinácia medzi nastoľovaním mieru, humanitárnou pomocou a rozvojovými činnosťami v súlade so strategickým rámcom prepojenia núdzovej pomoci, obnovy a rozvoja a s cieľom zabezpečiť prepojenie bezpečnosti a rozvoja;
9. považuje za nevyhnutné zohľadniť pri zaobchádzaní s utečencami a osobami presídlenými do zahraničia rodové hľadisko, a to aj v organizovaní utečeneckých táborov;
10. zdôrazňuje potrebu posilniť civilno-vojenskú koordináciu; zastáva názor, že v situáciách po ukončení konfliktu sa prechod od vojenskej k civilnej bezpečnosti musí uskutočniť hneď, ako bude možný, a že medzinárodné sily by mali postupne doplniť a nahradiť profesionálne vycvičené národné a regionálne policajné sily; treba pritom zabezpečiť, aby sa dôsledne dbalo o rovnaké uplatňovanie zásady právneho štátu a administratívnych postupov voči všetkým skupinám zapojeným do konfliktu;
11. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť rovnováhu medzi civilnou a vojenskou zložkou rozvojovej pomoci, aby sa zaručilo fungovanie základnej infraštruktúry a vládnych služieb bez znižovania významu požiadaviek na rekonštrukciu, obnovu a opätovné začatie demokratických a hospodárskych procesov;
12. vyzýva na presadzovanie ľudských práv, a to podporou vzdelávania príslušníkov armády a polície v oblasti ľudských práv (vrátane kampaní zameraných na ľudské a občianske práva pre dotknuté skupiny obyvateľstva); školenie pracovníkova na vysokých školách v oblasti medzinárodných noriem pre policajnú službu a vojenskú políciu a vytvorenie kódexu správania zamestnancov bezpečnostných služieb, vymedzenie rozsahu zodpovednosti polície a vojska, vytvorenie úradov ombudsmanov pre ľudské práva a výborov pre ľudské práva, ako aj organizovanie školení v oblasti ľudských práv pre miestne orgány a zamestnancov štátnej správy;
13. zdôrazňuje základnú potrebu pokračovať v budovaní vojenských kapacít európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), aby EÚ a jej členské štáty mohli lepšie prispievať k stabilizácii a rozvoju spoločností po skončení konfliktu;
14. považuje za mimoriadne dôležité, aby sa príčiny nestability a problémy spoločností po skončení konfliktu riešili prostredníctvom kombinácie civilných a vojenských opatrení; zdôrazňuje, že bez bezpečnostných záruk mierových jednotiek priamo na mieste nie je možné splniť základnú podmienku stability v konfliktom rozdelených spoločnostiach, t. j. bezpečnosť jednotlivcov a ich majetku;
15. zdôrazňuje význam procesov SSR a DDR ako kľúčových faktorov na zabezpečenie trvalého mieru a trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Radu a Komisiu, aby zrýchlili praktické vykonávanie politického rámca EÚ pre SSR a koncepcie EÚ pre podporu DDR s cieľom zvýšiť význam, jednotnosť a účinnosť aktivít EÚ v týchto oblastiach; žiada zvýšenie finančných prostriedkov Spoločenstva vyčlenených na SSR/DDR, pričom sa bude osobitný dôraz klásť na tie krajiny, do ktorých už EÚ vyslala misie EBOP; žiada, aby sa všetky činnosti SSR/DDR financované Spoločenstvom zamerané na podporu operácií EBOP v situáciách prebiehajúceho konfliktu alebo po ukončení konfliktu čo najskôr zohľadnili pri plánovaní krokov operácií, konkrétne počas fázy zisťovania stavu alebo počas vytvárania koncepcií krízového riadenia alebo koncepcie operácií;
16. zdôrazňuje, že SSR môže byť efektívnym nástrojom na posilnenie diplomacie a obrany a s tým spojené zníženie dlhodobých bezpečnostných hrozieb, pretože prispeje k budovaniu stabilných, prosperujúcich a mierových spoločností; SSR musí zahŕňať obnovenie alebo reformu inštitúcií a kľúčových ministerských postov, ktoré udržujú a kontrolujú bezpečnosť danej krajiny a jej obyvateľstva;
17. žiada EÚ, aby do podpory reforiem SSR po konflikte zahrnula aj rodové hľadisko, a to poskytovaním vzdelávania v oblasti uplatňovania rodového hľadiska a odborných znalostí o ústavách, voľbách, polícii a súdnictve;
18. zastáva názor, že bývalí vodcovia bojujúcich strán sa musia úplne vzdať násilia pred tým, než sa zapoja do formálnych inštitucionálnych štruktúr podporujúcich rozdelenie moci, pričom treba zabezpečiť, že verejné a všetky zainteresované strany budú aktívne informované a zapojené do diskusií týkajúcich sa dohôd o rozdelení moci;
19. zdôrazňuje dôležitosť prijatia rodovej perspektívy pri vyjednávaní a zavádzaní mierových dohôd, aby sa podporila ústavná ochrana práv žien;
20. vzhľadom na skutočnosť, že väčšina obetí konfliktných situácií je zabitá malými a ručnými zbraňami (SALW) vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne nadviazali na rozhodnutie Súdneho dvora z 20. mája 2008 o právomoci Spoločenstva v boji proti šíreniu SALW(13) tým, že zrýchlia vykonávanie európskej stratégie na boj proti nedovolenému hromadeniu SALW a munície a obchodovaniu s nimi a zvýšia financovanie programov súvisiacich so SALW z rozpočtu ES, najmä z Európskeho rozvojového fondu a nástroja stability; žiada multilaterálne a regionálne finančné inštitúcie, aby podľa potreby prijali opatrenia na vytvorenie programov SALW v rámci činností na rekonštrukciu a obnovu oblastí po ukončení konfliktu a v rámci činností na konsolidáciu správy vecí verejných s cieľom posilniť legislatívu a zlepšiť operačnú kapacitu orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so SALW; vyzýva Radu a Komisiu, aby naďalej podporovali vytvorenie právne záväznej medzinárodnej zmluvy o obchodovaní so zbraňami na všetkých bilaterálnych aj multilaterálnych úrovniach;
21. domnieva sa, že vysokou prioritou musí byť dobrovoľný návrat utečencov a osôb presídlených v rámci krajiny, pričom sa im musí zabezpečiť záruka solídneho živobytia, najmä prostredníctvom poskytnutia fungujúcich zdravotných a vzdelávacích služieb (vrátane kampaní na odstránenie negramotnosti žien) a pracovných príležitostí, a že tento návrat sa musí uskutočniť prostredníctvom medziskupinového dialógu, vzdelávania o mieri, medzinárodnej účasti, odstraňovania predsudkov, výchovy k rôznorodosti, zapojenia bývalých bojujúcich spoločenstiev, procesov na riešenie územných nárokov a psychologickej pomoci; ak majú tieto osoby kompatibilný etnický alebo náboženský profil, mali by byť rozmiestnení v celej krajine a mali by sa usadiť vo svojich pôvodných dedinách alebo mestách, a nie sústreďovať vo veľkých skupinách, čo by mohlo viesť ku konfliktom a násiliu;
22. zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa ženy po ukončení konfliktu opäť začali vzdelávať alebo aby svoje vzdelanie prehlbovali; v tejto súvislosti sa domnieva, že počas obnovy krajiny by sa malo aktívne podporovať opätovné začatie vyučovacieho procesu;
23. dôrazne poukazuje na potrebu konzultovať s miestnymi ženskými organizáciami a medzinárodnými sieťami žien za mier a podporovať ich; odporúča poskytovanie politickej a finančnej podpory, vzdelávania, budovania kapacít a technickej pomoci, vrátane oblastí mierových vyjednávaní a nenásilného riešenia konfliktov;
24. zastáva názor, že členské štáty majú morálnu povinnosť prichýliť utečencov z oblastí konfliktov; je presvedčený, že táto povinnosť sa dá splniť, len ak sa táto záťaž rozdelí medzi členské štáty; navyše je presvedčený, že členské štáty by mali aktívne pomáhať utečencom, ktorí sa chcú po skončení násilných konfliktov vrátiť do svojej krajiny pôvodu;
25. potvrdzuje zásadný význam spravodlivej migračnej politiky vo vzťahu k rozvojovým krajinám; konštatuje, že migrácia sa môže zmeniť na pozitívny prvok v rámci rozvojového procesu, a to prostredníctvom prevodov peňazí migrantov žijúcich v EÚ, obmedzovaním odlivu mozgov, uľahčovaním návratu migrantov a zabraňovaním obchodovaniu s ľuďmi;
26. zdôrazňuje, že je potrebné prijímať kroky na podporu zlučovania rodín a reintegrácie detí postihnutých ozbrojeným konfliktom a zabezpečiť prístup k vzdelávacím programom, odbornej príprave a psychologickej podpore s ohľadom na osobitné potreby dievčat;
27. žiada, aby sa účinne vykonával návrh Komisie na DDR bývalých bojovníkov; vrátane reintegrácie bojovníkov do občianskej spoločnosti poskytnutím potravín, stanov, prikrývok, zdravotnej starostlivosti a civilného odevu; prevoz bývalých vojakov do ich pôvodných komunít alebo miest podľa ich výberu; podporou programov odchodu politických alebo vojenských úradníkov do dôchodku, presťahovaním bývalých vojakov a systémami mzdovej podpory; hodinami občianskej výchovy pre bývalých vojakov a programami psychologickej regenerácie pre bývalých bojovníkov s osobitným vyčlenením dodatočných zdrojov na schémy zamestnanosti a programy vytvárania pracovných miest;
28. poukazuje na to, že programy DDR by mali obsahovať osobitné ustanovenia o bývalých bojovníčkach;
29. zdôrazňuje, že boj proti využívaniu detských vojakov a odvodu dievčat do ozbrojených síl a ich následnému podrobovaniu sexuálnemu zneužívaniu je spojený s bojom za zlepšenie každodenného života žien žijúcich v oblastiach, v ktorých prebieha upevňovanie mieru a obnova krajiny po ukončení konfliktu;
30. zastáva názor, že cieľom DDR by malo byť aj dosiahnutie spoločenského a hospodárskeho rozvoja a poskytnutie programov finančnej podpory určenej na pokrytie bezprostredných potrieb;
31. je presvedčený o tom, že na zabezpečenie trvalej stability je nevyhnutná miestna zodpovednosť za mierový proces;
32. domnieva sa, že medzinárodní darcovia by pri plánovaní politiky obnovy pre stabilitu a demokraciu mali brať do úvahy regionálne a miestne podmienky a mali by pritom vychádzať zo skúseností získaných pri podpore hospodárskeho rozvoja v spoločnostiach po skončení konfliktu;
33. zdôrazňuje, že vhodná stratégia zmierenia musí brať do úvahy úlohu žien v procesoch upevňovania mieru; že v programoch zmierenia musia byť zapracované osobitné okolnosti, v ktorých sa nachádzajú deti postihnuté ozbrojeným konfliktom;
34. je presvedčený o tom, že štátna legitimita sa dá vybudovať jedine pomocou dobrej a účinnej správy vecí verejných; zdôrazňuje, že inštitúcie, volebné postupy, registrácia a zoznamy voličov, identifikácia voličov a protikorupčné mechanizmy musia byť čo najtransparentnejšie a čo najzodpovednejšie, pretože sú nevyhnutným predpokladom ochrany zásady právneho štátu, ľudských práv, demokratických inštitúcií a dôstojnosti obyvateľstva, ako aj hospodárskeho rozvoja, investícií a obchodu;
35. je presvedčený, že faktory ako právny štát, dobrý stav financií, slobodný trh, účinná a kompetentná verejná správa, nezávislé a neskorumpované súdnictvo, legislatíva a výkonná moc obsahujú mechanizmus, prostredníctvom ktorého môžu jednotlivci a spoločenstvá usilovnosťou a iniciatívou skutočne zvýšiť blahobyt svojho ľudu;
36. žiada, aby sa vytvorili investičné rady poskytujúce všetky potrebné služby (one-stop-shop) s cieľom rozvíjať prioritné odvetvia, ktoré môžu pritiahnuť priame zahraničné investície, vytvoriť pracovné miesta mimo tradičného poľnohospodárskeho sektora podporou rozvoja liberálnych investičných kódexov a priemyselných zón oslobodených od daní;
37. žiada Komisiu, aby vytvorila deregulačný útvar, ktorý by mohol radiť krajinám zotavujúcim sa z konfliktu, ako vytvoriť hospodársku infraštruktúru tak, aby sa odstránili byrokratické prekážky, ktoré spomaľujú alebo znemožňujú vytváranie malých podnikov, otváranie bankových účtov alebo registráciu pozemku alebo podniku; kde je to možné, treba spomaľovať využívanie rizikového kapitálu a daňové podnety na zakladanie podnikov by sa mali vytvárať predovšetkým prostredníctvom programov rozpočtovej podpory;
38. považuje za nevyhnutné, aby sa ženy zapojili do hospodárskej činnosti v spoločnostiach po konflikte a aby sa tak podporilo ich sociálno-ekonomické zapojenie a podnikavosť, a zdôrazňuje kladnú úlohu, ktorú zohrávajú mikroúvery;
39. je pevne presvedčený, že miestnu zodpovednosť za rozvojovú spoluprácu EÚ možno posilniť zapojením národných parlamentov, a to aj vzájomnou interakciou medzi Európskym parlamentom a parlamentmi partnerských krajín; patria sem systémy podpory informačných a komunikačných technológii a technologické kapacity na vytvorenie moderných voličských zoznamov a vydávanie preukazov totožnosti v prípadoch, keď chýbajú rodné listy a iné doklady potvrdzujúce občianstvo;
40. zdôrazňuje potrebu poskytovať pomoc miestnym orgánom zabezpečovaním vhodného odborného vzdelávania a výmeny skúseností; v tejto súvislosti pripomína záväzok Európskeho parlamentu voči zásadám a postupom parlamentnej demokracie;
41. zdôrazňuje, že pri konaní volieb v krajine po konflikte sa musí účasť žien podporovať osobitnými programami a na všetkých úrovniach sa musia stanoviť kvóty;
42. zdôrazňuje význam nezávislého monitorovania transparentnosti a zodpovednosti pri využívaní zdrojov, ktoré môžu v situáciách po ukončení konfliktu zohrať dôležitú úlohu, ak sa preinvestujú do budovania štátu; podčiarkuje tiež význam boja proti všetkým formám plytvania, podvodov a korupcie pomocou vhodných antikorupčných mechanizmov a s bdelou podporou občianskej spoločnosti;
43. zdôrazňuje, že je potrebne pokročiť vo vykonávaní Dohovoru OSN proti korupcii a zabrániť tomu, aby zdroje nelegálnych financií rozdúchavali konflikty a ohrozovali stabilizáciu situácií po ukončení konfliktu, pretože korupcia vedie k znefunkčneniu inštitúcii, prehlbuje sociálnu marginalizáciu a narúša rozhodovací proces a poskytovanie základných služieb;
44. zdôrazňuje, že podpora miestnych spoločenstiev, rodín, organizácií občianskej spoločnosti vrátane organizácií žien, organizácií poskytujúcich mikroúvery a miestnych sietí je predpokladom každej úspešnej rozvojovej politiky; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby najmä prostredníctvom európskeho nástroja stability a jeho zložky pre reakciu na krízové situácie politicky i finančne podporovali miestne subjekty činné v oblasti nastoľovania mieru a ľudských práv, a to aj v časoch krízy;
45. zdôrazňuje, že v situáciách po ukončení konfliktov sa musí uskutočniť registrácia pozemkových práv a regularizácia vlastníctva pôdy v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv, aby sa zabránilo nezákonnému privlastneniu pôdy vládou, súkromnými firmami alebo vedúcou elitou často na úkor najchudobnejších a najzraniteľnejších obyvateľov vrátane navrátilcov a vnútorne presídlených osôb; okrem toho zdôrazňuje, že sa musí vyvinúť úsilie o posilnenie súdov, aby mohli lepšie presadzovať majetkové a obchodné právo, najmä v krajinách, v ktorých majú ženy obmedzené právne postavenie alebo sa im upierajú základné majetkové práva;
46. opakuje svoj záväzok chrániť práva žien a detí v situáciách po skončení konfliktu, pričom hlavným cieľom je prijať potrebné opatrenia na posilnenie postavenia žien, ktoré je nevyhnutnou požiadavkou na dosiahnutie trvalého mieru a stability;
47. zastáva názor, že mnohé rozvojové krajiny vlastnia základné prírodné zdroje na svoj rozvoj, ale nesprávne riadenie prírodných zdrojov ako ropa, voda, drevo a diamanty a korupcia, ktorá s nimi súvisí môžu viesť krajinu späť do konfliktu; vyjadruje poľutovanie nad zapojením mnohých (miestnych, regionálnych, medzinárodných i nadnárodných) aktérov do zneužívania a využívania týchto zdrojov; nalieha na členské štáty, aby podporili dobrú správu všetkých prírodných zdrojov a podnikli kroky proti ich využívaniu a obchodovaniu s nimi, najmä ak to vedie k prepuknutiu, eskalácii alebo pokračovaniu ozbrojeného konfliktu;
48. uznáva úspechy Kimberleyského procesu, Iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle a akčný plán pre presadzovanie práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve a žiada, aby sa posilnili a efektívnejšie vykonávali a vynucovali;
49. znovu pripomína závery dokumentu s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť, ktorý vysoký predstaviteľ EÚ a Európska komisia predložili 14. marca 2008 Európskej rade(14), upozorňujúce na to, že existuje hrozba, že zmena klímy príliš zaťaží štáty a regióny sveta, ktoré sú už aj tak krehké a náchylné na konflikty, a bude príčinou ďalšieho prisťahovalectva a zvýšenia bezpečnostného rizika pre EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci úsilia o budovanie mieru vzala do úvahy hľadiská týkajúce sa zmeny klímy;
50. nazdáva sa, že spravodlivosť pre obete konfliktov je dôležitá a že vnútroštátne súdy môžu byť pre zabezpečenie príslušnosti vnútroštátnych súdnych procesov a trestanie vinníkov vhodnejšie než medzinárodné tribunály pre vojnové zločiny, ak je justičný systém funkčný, nezávislý a nestranný; v tomto kontexte navrhuje, aby sa v situáciách po ukončení konfliktu preskúmala možnosť zmapovania prípadov porušenia ľudských práv, ku ktorým došlo počas konfliktu;
51. vyzýva na posilnenie justičných systémov prostredníctvom vzdelávania sudcov a generálnych prokurátorov, konferencií o reforme súdnictva, nezávislých systémov na vymenovanie sudcov, riadneho odmeňovania zamestnancov justície, zabezpečením vybavenia súdov, zlepšením súdnej administratívy, uchovávania záznamov, rozpočtového a personálneho riadenia a nadobudnutím modernej technológie vrátane počítačov na sledovanie prípadov;
52. žiada, aby sa zraniteľným skupinám, etnickým menšinám, roľníkom, ktorí nevlastnia pôdu, a iným marginalizovaným skupinám poskytla právna pomoc a základné právne školenia zo strany mimovládnych organizácii s bohatými skúsenosťami s cieľom zlepšiť prístup k justičnému systému;
53. považuje za nevyhnutné skoncovať s beztrestnosťou rodovo založenej násilnej trestnej činnosti a vyčleniť tieto zločiny, pokiaľ je to možné, z ustanovení o amnestii a zabezpečiť, aby všetky obete sexuálneho násilia, najmä ženy a dievčatá, mali rovnakú právnu ochranu a rovnaký prístup k spravodlivosti; vzhľadom na to, že ženy a deti majú v mnohých spoločnostiach znevýhodnený prístup k spravodlivosti; má za to, že osobitné opatrenia by sa mali prijať vždy, keď je to potrebné;
54. zdôrazňuje, že ženy, ktoré boli obeťami sexuálneho násilia, potrebujú úplný prístup k službám zameraným na sexuálne a reprodukčné zdravie a k osvetovým programom, ktoré týmto ženám poskytnú podporu pri vyrovnávaním sa so stigmami, ktorým čelia;
55. víta prijatie rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1820, najmä skutočnosť, že rezolúcia považuje sexuálne násilie za ohrozenie medzinárodného mieru a bezpečnosti;
56. zdôrazňuje význam zohľadňovania osobitných potrieb deti, a najmä dievčat, v situáciách po ukončení konfliktu, a to predovšetkým v súvislosti so vzdelaním;
57. schvaľuje spoluprácu medzi EÚ a Medzinárodný trestným súdom (MTS); zdôrazňuje, že podpora EÚ je významná z hľadiska posilnenia mandátu MTS; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby všetky štáty podpísali a ratifikovali Rímsky štatút MTS s cieľom vytvoriť prevádzkyschopnejší, súdržnejší a konzistentnejší systém MTS; nalieha na členské štáty EÚ a AÚ, aby sa zaoberali vykonávaním všetkých zatýkacích rozkazov vydaných MTS, a to konzistentným spôsobom bezodkladne vo všetkých konfliktných situáciách;
58. nalieha na členské štáty, aby pokračovali v boji proti beztrestnosti, čo predstavuje najúčinnejší prostriedok ochrany pred budúcim porušovaním ľudských práv, aj prostredníctvom podpory fungovania medzinárodne zriadených tribunálov;
59. zdôrazňuje, že trvalo udržateľný mier v mnohom závisí od účasti spoločnosti a jej zapojenia do mierového procesu – procesu, ktorý možno považovať za legitímny a úspešný len v prípade, ak doň budú ženy rovnako zapojené s ich významnou sociálnou funkciou a rozhodujúcou úlohou pri výrobe potravín a zabezpečovaní rodinného blahobytu najmä v rozvojových krajinách; s prihliadnutím na to, že ženy a deti tvoria 80 % utečencov, požaduje osobitnú podporu pre ženy a uznanie rozhodujúcej úlohy, ktorú ženy zohrávajú pri podpore mieru a stability a zdôrazňuje, že úloha medzinárodného spoločenstva pri podpore sietí občianskej spoločnosti, ktoré spájajú miestne, národné a medzinárodné iniciatívy, bude zásadná v mierovom procese;
60. žiada, aby sa vytvorila stála mierová komisia, v ktorej budú zastúpení vplyvní členovia všetkých strán konfliktu, s cieľom zabrániť prepuknutiu násilia vo veľkom rozsahu;
61. verí, že príslušné organizácie občianskej spoločnosti možno využiť ako článok uľahčujúci dialóg medzi stranami konfliktu, ak ich doplnia školenia v oblasti nenásilného riešenia konfliktov a pri výchove k mieru; podporuje vytváranie príležitosti na dialóg, ktoré prináša organizovanie národných konferencií, diskusií za okrúhlym stolom medzi stranami konfliktu, kontaktné stretnutia malých skupín na miestnej úrovni a vzdelávanie miestnych MVO, rešpektovaných osôb komunít a osôb vo vedení tradičných inštitúcií v oblasti mediácie;
62. vyzýva členské štáty, aby pri realizácii rozvojových projektov najprv spomedzi seba určili hlavného partnera, aby sa zjednotili postupy podávania správ (aj ak finančné prostriedky pre projekt pochádzajú z iného členského štátu) s cieľom dosiahnuť koordináciu a jednotnosť darcov; patrí sem aj stanovenie účtovných noriem týkajúcich sa požiadaviek na poskytovanie informácií, pokiaľ ide o národné parlamenty, miestne orgány a medzinárodné organizácie;
63. domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia na podporu výraznejšej prítomnosti a vyššej účasti žien v médiách a na všetkých verejných fórach, ktoré im umožňujú vyjadriť svoj názor;
64. zdôrazňuje, že registrácia pôrodov je základným ľudským a občianskym právom; zdôrazňuje, že registrácia pôrodov má zásadný význam najmä počas ozbrojených konfliktov a po nich, keďže pomáha chrániť deti pred porušovaním ich práv, a preto ju treba považovať za kľúčovú otázku rozvoja;
65. zdôrazňuje potrebu prístupu citlivého ku konfliktom počas celého procesu plánovania, vykonávania, monitorovania a hodnotenia rozvojových programov s cieľom maximalizovať ich pozitívne a minimalizovať ich negatívne účinky na dynamiku konfliktu; zdôrazňuje význam systematickej analýzy konfliktu a pochopenia kľúčových príčin konfliktov; domnieva sa, že zavedenie ukazovateľov je užitočným nástrojom na hodnotenie dosahu opatrení rozvojovej spolupráce;
66. vyzýva štáty susediace so zónou konfliktu, aby sa aktívne zapájali do plánovania rozvoja a rekonštrukcie po ukončení konfliktu spolu s medzinárodným spoločenstvom;
67. vyzýva Radu a Komisiu, aby pri riešení situácie v jednotlivých krajinách zaujali regionálny prístup;
68. má v úmysle pokračovať v aktívnom angažovaní v práci organizovanej Komisiou ako súčasti nadväzujúcej na vyššie uvedené oznámenie Komisie o odpovedi EÚ na citlivé situácie; upriamuje pozornosť Rady a Komisie na skutočnosť, že existuje naliehavá potreba, aby táto práca, ktorá bola príliš pomalá, urýchlene viedla ku konkrétnym opatreniam prijatým na základe kľúčových oblastí ako zdravotníctvo a školstvo a vyzýva Komisiu, aby vyčerpávajúco informovala Európsky parlament o ďalších krokoch prijatých so zreteľom na závery z krajín, ktoré sú predmetom prípadovej štúdie, a najmä v súvislosti s využitím týchto zistení na určovanie a navrhovanie následných akcií;
69. považuje za nevyhnutné, aby všetky delegácie ES v tretích krajinách mali aj rodové ústredie so zodpovedajúcimi právomocami, schopnosťami a prostriedkami;
70. zdôrazňuje, že obyvateľstvo v krajinách, ktoré sa stali náchylné na konflikt, potrebuje vidieť pozitívny rozvoj v ich veci a v situácii ich krajiny a vyzýva Radu a Komisiu, aby nezanedbávali viditeľnosť akcií vykonávaných na tomto základe;
71. podporuje program EÚ v oblasti prevencie násilných konfliktov a bezpečnostné a rozvojové opatrenia predstavené v akčnom pláne EÚ na rok 2009 a naliehavo žiada Komisiu, aby vykonávanie opatrení súvisiacich s budovaním mieru považovala za vysokú prioritu;
72. zdôrazňuje význam vytvárania kapacít zo strany zamestnancov ES s cieľom implementovať plánovanie s citlivým ohľadom na konflikt prostredníctvom osobitných usmernení, najmä tvorbou krátkych a na mieru vytvorených pokynov pre príslušných zamestnancov k citlivému zohľadneniu konfliktov, ktoré vychádzajú zo systémov posudzovania vplyvu na mier a konflikty a zo súboru nástrojov na citlivé zohľadňovanie konfliktov;
73. domnieva sa, že účinné riešenie problémov súvisiacich s prechodom po ukončení konfliktu si vyžaduje, aby intervencie boli včasné, flexibilné a predvídateľné;
74. zdôrazňuje, že všetky misie EÚ (mediačné a rokovacie tímy, ako aj policajné a mierové sily a pod.) by mali mať rodových poradcov, vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a najmenej 40 % žien na všetkých úrovniach, vrátane najvyšších úrovní;
75. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum zameraný na uplatňovanie rodového hľadiska vo vonkajších misiách EÚ;
76. zdôrazňuje potrebu zahrnúť rodové hľadisko do výskumu mieru, prevencie a riešenia konfliktov, mierových operácií, obnovy a rekonštrukcie po konfliktoch, finančných nástrojov, strategických dokumentov pre krajinu/región a do plánovania všetkých zásahov zvonku;
77. podporuje úrad osobitných zástupcov EÚ ako základný nástroj EÚ na pomoc pri sprostredkovaní politického urovnania sporov a na podporu trvalej politickej stability v spoločnostiach po skončení konfliktu;
78. vyzýva EÚ, aby vypracovala osvedčené postupy pre otázky, ktoré si vyžadujú širokú spoluprácu medzi politickými, vojenskými, humanitárnymi a rozvojovými aktérmi v oblastiach prevencie konfliktu, sprostredkovania, udržania mieru, dodržiavania ľudských práv, právneho štátu, humanitárnej pomoci a dlhodobej obnovy a rozvoja;
79. vyzýva na vypracovanie akčného plánu EÚ na vykonávanie rezolúcie BR OSN 1325 a žiada Komisiu, aby naliehavo vyzvala partnerské krajiny a členské štáty EÚ na vypracovanie národných akčných plánov; navrhuje prehodnotenie usmernení EÚ o ochrane ľudských práv s cieľom zabezpečiť ich úplný súlad s rezolúciami BR OSN 1325 a 1820;
80. zdôrazňuje, že Komisia má povinnosť podporovať úsilie partnerských krajín o rozvoj kapacít vnútroštátnej demokratickej kontroly (kapacity v oblasti parlamentnej kontroly a auditu), ak sa podpora Spoločenstva poskytuje prostredníctvom rozpočtovej podpory; nalieha na Komisiu, aby si plnila túto povinnosť vehementnejším a jednotnejším spôsobom; zdôrazňuje, že subjekty parlamentnej kontroly a audítorské inštitúcie sú hlavným faktorom na dosiahnutie trvalého vplyvu rozpočtovej podpory EÚ; požaduje vytvorenie mechanizmov kontroly a dohľadu pre občiansku spoločnosť, ktorými by bolo možné sledovať používanie a dôsledky podpory z rozpočtu EÚ;
81. vyzýva investičné banky vrátane Európskej investičnej banky, aby zabezpečili súlad ich pôžičiek a investícií v krajinách po ukončení konfliktu s ľudskými právami a s normami ochrany životného prostredia a aby zabezpečili, že tieto pôžičky a investície neprispievajú k napätiu;
82. oceňuje prácu nedávno zriadenej Komisie OSN pre budovanie mieru; upozorňuje na potrebu spolupracovať s medzinárodnými partnermi, najmä s OSN, v rámci otázok súvisiacich s poskytovaním pomoci; nalieha na členské štáty, aby zabezpečili potrebné zdroje pre systém OSN a jeho zodpovednosť za podporu, ktorú poskytuje procesom vo vnútri krajín so zapojením Mierovej komisie OSN a iných orgánov OSN;
83. zdôrazňuje, že rozvojová pomoc je mimoriadne významným prvkom upevňovania mieru a predchádzania konfliktom v krehkých štátoch, ale rozvojová pomoc a pomoc pri riešení konfliktov nesmú mať vojenské zdroje alebo súčasti;
84. odporúča presadzovanie kódexu správania pre personál OSN v oblastiach po konflikte a žiada nulovú toleranciu sexuálneho násilia páchaného mierovými silami a personálom mimovládnych organizácií;
85. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, generálnemu tajomníkovi OSN, Komisii OSN pre budovanie mieru, Komisii AÚ a Výkonnej rade AÚ, Panafrickému parlamentu a SPZ AKT – EÚ.
Výpočty oddelenia pre medzinárodný rozvoj založené na odhadoch Svetovej banky uvedených v globálnych hospodárskych výhľadoch 2006: Hospodárske dôsledky remitancií a migrácie, Svetová banka, Washington 14.11.2005.