Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. decembra 2008 o útokoch na obhajcov ľudských práv v Rusku a súdnom procese v súvislosti s vraždou Anny Politkovskej
Európsky parlament,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Rusku a najmä na uznesenie z 25. októbra 2006 vzťahoch medzi EÚ a Ruskom po zavraždení ruskej novinárky Anny Politkovskej(1), a z 19. júna 2008 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 26. – 27. júna 2008 v Chantyjsku-Mansijsku(2),
– so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Ruskou federáciou, ktorá nadobudla platnosť v roku 1997, pričom jej platnosť bola predĺžená dovtedy, kým ju nenahradí nová dohoda,
– so zreteľom na pokračujúce rokovania o novej dohode poskytujúcej nový komplexný rámec pre vzťahy medzi EÚ a Ruskom a na obnovenie týchto rokovaní počas posledného samitu EÚ – Rusko v Nice 14. novembra 2008,
– so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie o prehliadke kancelárií organizácie Memorial v Petrohrade 4. decembra 2008,
– so zreteľom na správu Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODHIR) o obhajcoch ľudských práv za rok 2008,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže Rusko je členským štátom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a ako také zaviazalo, že bude plne dodržiavať ľudské a občianske práva,
B. keďže existujú vážne obavy z postavenia obhajcov ľudských práv, ako aj z ťažkostí, ktorým čelia mimovládne organizácie aktívne podporujúce dodržiavanie ľudských práv,
C. keďže ruskí občania adresovali mnoho sťažností Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý vo svojich rozsudkoch konštatuje, že v mnohých prípadoch došlo k vážnemu porušeniu ľudských práv a je dokázateľná svojvôľa orgánov ruského štátu,
D. keďže vodcu ruského jezuitského rádu Otta Messmera a ekvádorského kňaza Victora Betancourta 28. októbra 2008 brutálne zavraždili v ich moskovskom byte,
E. keďže známa ruská advokátka pre ľudské práva Karinna Moskalenková, ktorá úspešne zastupovala tridsať ruských občanov pred Európskym súdom pre ľudské práva, sa v polovici októbra 2008 v Štrasburgu stala obeťou pokusu o otrávenie použitím ortuti umiestnenej v jej aute,
F. keďže majiteľa ingušskej nezávislej internetovej stránky Magomeda Evlojeva zavraždili 31. augusta 2008 v policajnej väzbe,
G. keďže od júla do októbra roku 2008 bolo zaznamených viacero atentátov na obhajcov ľudských práv vrátane ingušského opozičného vodcu Achmeda Kotijeva, obhajcu ľudských práv Zurabu Cečojeva z Ingušska, aktivistu za ľudské práva Dmitrija Krajuchina z mesta Orel, aktivistu za ľudské práva Stanislava Dmitrijevského z Nižného Novgorodu,
H. keďže 4. decembra 2008 maskovaní muži ruskej generálnej prokuratúry prepadli petrohradské kancelárie výskumného a informačného strediska Memorial, ktoré sa už 20 rokov venuje výskumu stalinských represálií v Sovietskom zväze; keďže počas tohto prepadu boli zabavené pevné disky a CD disky obsahujúce údaje o tisíckach obetí; keďže neexistuje inventár zabavenej dokumentácie, keďže právnikom strediska Memorial nepovolili vstup od budovy,
I. keďže vyšetrovanie a súdny proces v súvislosti s vraždou novinárky Anny Politkovskej vyvolávajú vážne obavy v súvislosti s transparentnosťou a dodržiavaním zásad právneho štátu; keďže toto brutálne zabitie ešte nie je celkom vyšetrené ani uspokojivo vyriešené,
J. keďže ruské orgány stále nespolupracujú pri vyšetrovaní londýnskej vraždy Alexandra Litvinenka, ktorého otrávili rádioaktívnym polóniom,
K. keďže polícia v Moskve 14. decembra 2008 brutálne potlačila protikremeľskú protestnú demonštráciu organizovanú opozičným zoskupením Garryho Kasparova Iné Rusko, pričom demonštrantov chytala a vliekla do policajných áut; keďže asi 100 demonštrantov bolo zatknutých,
L. keďže 17 ruských zoskupení zaoberajúcich sa dodržiavaním ľudských práv 3. decembra 2008 vo Viedni vyzvalo EÚ, aby naliehavo ďalej posilňovala úlohu konzultácií o ľudských právach medzi EÚ a Ruskom, ale aj aby predkladala najnaliehavejšie prípady na stretnutiach EÚ - Rusko na najvyššej úrovni,
1. rozhodne odsudzuje útoky proti obhajcom ľudských práv v Rusku vrátane právnikov, ktorí zastupujú práva občanov, a vyzýva ruské orgány na všetkých úrovniach, aby ochraňovali a zaručovali ich fyzickú integritu;
2. poukazuje na to, že dodržiavanie ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie musí zostať jadrom ďalšieho rozvoja vzťahov medzi EÚ a Ruskom; zdôrazňuje, že treba pokračovať vo výmene názorov o problematike ľudských práv s Ruskom v rámci konzultácií EÚ – Rusko o ľudských právach, a požaduje vylepšenie formátu týchto stretnutí, aby sa do nich zapojili príslušné ministerstvá, súdnictvo a zástupcovia ruskej občianskej spoločnosti;
3. zastáva názor, že dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu by malo byť neodlučiteľnou súčasťou novej rámcovej dohody, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;
4. vyzýva ruské orgány, aby vyhoveli rozsudkom Európskeho súdu pre ľudské práva a bezodkladne ratifikovali protokol o reforme súdu; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby takisto ratifikovala Doplnkový protokol 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;
5. odsudzuje prehliadku kancelárií organizácie Memorial v Petrohrade 4. decembra 2008; žiada ruské orgány a petrohradskú prokuratúru, aby výskumnému a informačnému stredisku Memorial bezodkladne vrátili jedenásť pevných diskov a CD disky, ktoré odniesli zo strediska počas policajného prepadu 4. decembra 2008 a ktoré obsahujú neoceniteľné údaje o vyše 50 000 obetiach represálií stalinskej éry;
6. upriamuje pozornosť na rastúce tendencie násilia, čoho výsledkom je podľa údajov moskovskej kancelárie pre ľudské práva vyše 100 zabitých ľudí v roku 2008 z dôvodu ich rasy, národnosti, náboženského vyznania a sexuálnej orientácie, ako aj na to, že ruské orgány účinne neodsudzujú tieto trestné činy z nenávisti;
7. s obavami berie na vedomie nedávne snahy o rehabilitovanie stalinského režimu a zdôrazňuje, že v Rusku možno nastoliť skutočnú demokratickú kultúru len vtedy, keď sa vyrovná so svojou tragickou minulosťou;
8. je znepokojený pokusom z októbra 2008 o atentát na advokátku pre ľudské práva Karinnu Moskalenkovú a jej rodinu a apeluje na francúzske a ruské orgány, aby našli páchateľov a zistili ich motívy;
9. je presvedčený, že aktivitám advokátov pre ľudské práva činných v prípadoch údajného porušovania ľudských práv, ktorí preberajú na seba veľké osobné riziko, keď pokračujú vo svojej práci, by sa mala priznať najvyššia úcta a tieto aktivity by mali byť pod ochranou štátu a podporované medzinárodným spoločenstvom;
10. je stále mimoriadne znepokojený právnymi predpismi tákajúcimi sa extrémizmu, ktoré môže ovplyvňovať voľný tok informácií a priviesť ruské orgány k tomu, že ešte viac obmedzia právo obhajcov ľudských práv na slobodu prejavu;
11. konštatuje, že uplynuli dva roky od vraždy ruskej nezávislej novinárky Anny Politkovskej, ktorá sa stala symbolom slobody tlače; upriamuje pozornosť na svoje vyššie uvedené uznesenie z 25. októbra 2006 a vzdáva hold odvahe a práci tohto symbolu úprimnosti a zásadovosti, ktorej životné dielo si zaslúži stálu podporu a uznanie;
12. vyjadruje zdesenie nad tým, že proces môže sledovať iba obmedzený počet novinárov a televízni reportéri majú prístup naň zakázaný; vyzýva súd, aby v plnej miere rešpektoval rozhodnutie poroty a aby sprístupnil proces všetkým novinárom a pre všetky médiá; očakáva, že súd zistí nielen to, kto je páchateľom a spolupáchateľom vraždy Anny Politkovskej, ale aj kto ju objednal;
13. víta zriadenie strediska ODIHR pre obhajcov ľudských práv v roku 2006, ktoré monitoruje situáciu týchto obhajcov vo všetkých štátoch, ktoré sú členmi OBSE; dôrazne vyzýva inštitúcie EÚ, aby prakticky vyjadrili podporu obhajcom ľudských práv vytvorením stredísk pre obhajcov vo všetkých troch inštitúciách, výsledkom čoho by mala byť lepšia koordinácia ich činnosti s ďalšími medzinárodnými a európskymi organizáciami;
14. vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi prípadmi rozsiahleho násilia v ruských ozbrojených silách a vyzýva ruské orgány, aby vyšetrili a odsúdili zodpovedné osoby a aby vykorenili násilné praktiky v ozbrojených silách a prejavili odhodlanie zmeniť prevládajúcu kultúru;
15. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, OBSE a Rade Európy.