Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 4. septembra 2008 - Brusel
Kódex správania pre používanie počítačových rezervačných systémov ***I
 Oprávnenosť krajín Strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES *
 Palestínski väzni v izraelských väzniciach
 Hodnotenie sankcií EÚ v rámci akcií a politík EÚ v oblasti ľudských práv
 Úmrtnosť matiek
 Obchod so službami
 Európska prístavná politika
 Nákladná doprava v Európe
 Hodnotenie európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania
 Štátny prevrat v Mauritánii
 Popravy v Iráne
 Vraždy albínov v Tanzánii

Kódex správania pre používanie počítačových rezervačných systémov ***I
PDF 276kWORD 42k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o kódexe správania pre používanie počítačových rezervačných systémov (KOM(2007)0709 – C6-0418/2007 – 2007/0243(COD))
P6_TA(2008)0402A6-0248/2008

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0709),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 71 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0418/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0248/2008),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 4. septembra 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2008 o kódexe správania pri používaní počítačových rezervačných systémov a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 2299/89

P6_TC1-COD(2007)0243


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému zneniu legislatívneho aktu, nariadeniu (ES) č. 80/2009.)


Oprávnenosť krajín Strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES *
PDF 394kWORD 71k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia Rady 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (KOM(2008)0172 – C6-0182/2008 – 2008/0067(CNS))
P6_TA(2008)0403A6-0317/2008

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0172),

–   so zreteľom na článok 181a Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0182/2008),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o stratégii Európskej únie pre Strednú Áziu(1),

–   so zreteľom na stratégiu EÚ pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú prijala Európska rada 21. – 22. júna 2007,

–   so zreteľom na vec C-155/07, Európsky parlamament / Rada Európskej únie, ktorá je predmetom konania na Súdnom dvore Európskych spoločenstiev,

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0317/2008),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   žiada Komisiu, aby vzala svoj návrh späť v prípade, že rozhodnutie 2006/1016/ES, ktoré je v súčasnosti predmetom konania pred Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, bude zrušené;

6.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Uznáva sa, že pôžičky EIB v Strednej Ázii by sa mali zameriavať na projekty týkajúce sa dodávky a prepravy energie, ktoré slúžia aj energetickým záujmom Európskej únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 b (nové)
(3b)  Pokiaľ ide o projekty dodávky a prepravy energie, finančné operácie EIB v Strednej Ázii by mali byť v súlade s politickými cieľmi Európskej únie zameranými na diverzifikáciu energetických zdrojov, plnenie požiadaviek  Kjótskeho protokolu a posilnenie ochrany životného prostredia a mali by tieto ciele podporovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 c (nové)
(3c)  Všetky finančné operácie EIB v Strednej Ázii by mali byť v súlade so zahraničnou politikou Európskej únie vrátane špecifických regionálnych cieľov a mali by ich podporovať a mali by prispievať k dosiahnutiu všeobecného cieľa rozvoja a upevňovania demokracie a zásad právneho štátu, k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd a  medzinárodných environmentálnych dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú Spoločenstvo alebo jeho členské štáty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 3 d (nové)
(3d)  EIB by mala zabezpečiť, aby jednotlivé projekty podliehali hodnoteniu vplyvu na udržateľný rozvoj, ktoré by sa uskutočňovalo nezávisle od sponzorov projektov a EIB.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Makroekonomické podmienky prevládajúce v krajinách strednej Ázie, a najmä situácia v oblasti externých financií a udržateľnosti dlhov, sa za ostatných niekoľko rokov zlepšila v dôsledku silného hospodárskeho rastu a rozvážnej makroekonomickej politiky, a vzhľadom na to by sa im mal umožniť prístup k financovaniu od EIB.
(4)  Makroekonomické podmienky prevládajúce v krajinách strednej Ázie a najmä situácia v oblasti externých financií a udržateľnosti dlhov sa za ostatných niekoľko rokov zlepšili v dôsledku silného hospodárskeho rastu a rozvážnej makroekonomickej politiky, a vzhľadom na to by sa mal týmto krajinám umožniť prístup k financovaniu od EIB. Oprávnenosť na úvery EIB by však mala byť podmienená splnením určitých predpokladov: tieto krajiny musia preukázať jasný pokrok v dodržiavaní zásad právneho štátu, slobody slova a médií, slobodného fungovania mimovládnych organizácií a v plnení rozvojových cieľov milénia, ako sa uvádza v dohodách Európskej únie o partnerstve a spolupráci. Nemali by byť na ne uvalené sankcie Európskej únie za porušovanie ľudských práv a mali by dosiahnuť skutočný pokrok v oblasti ľudských práv, ako to žiada Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. februára 2008 o stratégii Európskej únie pre Strednú Áziu1.
___________________
1Prijaté texty, P6_TA(2008)0059.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Úverová činnosť by mala podporovať cieľ politiky Európskej únie, ktorým je podpora stability v regióne.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Článok 1
Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan sú oprávnené na financovanie EIB pod zárukou Spoločenstva v súlade s rozhodnutím Rady 2006/1016/ES.
Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan a Turkménsko sú oprávnené na financovanie EIB pod zárukou Spoločenstva v súlade s rozhodnutím Rady 2006/1016/ES. Uzbekistan bude oprávnený hneď po zrušení sankcií, ktoré naň uvalila Európska únia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Článok 1 a (nový)
Článok 1a
Dohoda o záruke medzi Komisiou a EIB podľa článku 8 rozhodnutia Rady 2006/1016/ES obsahuje podrobné ustanovenia a postupy týkajúce sa záruky Spoločenstva, ako aj podmienky s jasnými kritériami týkajúcimi sa dodržiavania ľudských práv.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Článok 1 b (nový)
Článok 1b
Na základe informácií od EIB Komisia vypracuje každoročne hodnotenie a správu o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia a predloží ich Európskemu parlamentu a Rade. Správa by mala obsahovať hodnotenie, ako finančné operácie EIB prispievajú k dosiahnutiu cieľov vonkajšej politiky Európskej únie, a najmä k dosiahnutiu všeobecného cieľa rozvoja a upevňovania demokracie a  zásad právneho štátu, k dodržiavaniu ľudských práv a základných slobôd a medzinárodných environmentálnych dohôd, ktorých zmluvnými stranami sú Spoločenstvo alebo členské štáty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Článok 1 c (nový)
Článok 1c
EIB zabezpečí, aby sa rámcové dohody medzi bankou a dotknutými krajinami sprístupnili verejnosti a aby sa včas poskytli primerané a objektívne informácie, ktoré verejnosti umožnia sa v plnom rozsahu podieľať na rozhodovacom procese.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0059.


Palestínski väzni v izraelských väzniciach
PDF 211kWORD 46k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o situácii palestínskych väzňov v izraelských väzniciach
P6_TA(2008)0404RC-B6-0343/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Blízkom východe,

–   so zreteľom na vyhlásenie o situácii palestínskych väzňov v izraelských väzniciach, ktoré 9. júla 2008 Európskemu parlamentu predniesla členka Komisie, pani Benita Ferrero-Waldnerová,

–   so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Izraelom a na výsledky ôsmej schôdze asociačnej rady EÚ – Izrael zo 16. júna 2008,

–   so zreteľom na správu, ktorú vypracovala jeho ad hoc delegácia pre vzťahy s Izraelom a palestínske územia (30. mája – 2. júna 2008), a na jej závery,

–   so zreteľom na ženevské dohovory, predovšetkým na Dohovor (IV) o ochrane civilných osôb počas vojny z 12. augusta 1949, a najmä na jeho články 1 až 12, 27, 29 až 34, 47, 49, 51, 52, 53, 59, 61 až 77 a 143,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o občianskych a politických právach z roku 1966,

–   so zreteľom na výročnú správu Medzinárodného výboru Červeného kríža za rok 2007, najmä na jej časť týkajúcu sa okupovaných palestínskych území,

–   so zreteľom na správy Verejného výboru proti mučeniu v Izraeli uverejnené v rokoch 2006, 2007 a 2008 s pomocou finančných príspevkov Európskej komisie a niekoľkých členských štátov,

–   so zreteľom na príslušné rezolúcie OSN o konflikte na Blízkom východe,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Izrael bol v posledných rokoch vystavený mnohým vražedným teroristickým útokom proti svojmu civilnému obyvateľstvu a keďže izraelské orgány prijali niekoľko opatrení na predchádzanie týmto teroristickým aktivitám vrátane zadržania podozrivých palestínskych ozbrojencov, ale keďže porušovanie humanitárneho práva nie je možné ospravedlniť bojom proti terorizmu,

B.   keďže v súčasnosti je viac než 11 000 Palestínčanov, medzi nimi stovky žien a detí, zadržiavaných v izraelských väzniciach a zadržiavacích centrách a keďže väčšina týchto zadržaných osôb bola zatknutá na okupovaných palestínskych územiach,

C.   keďže podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého signatárom je aj Izrael, sa dieťa definuje ako ľudská bytosť, ktorá má menej ako 18 rokov; keďže však podľa izraelských vojenských predpisov, ktoré platia na okupovaných palestínskych územiach, sa palestínske deti po dovŕšení veku 16 rokov považujú za dospelé osoby a sú často zadržiavané v neprimeraných podmienkach,

D.   keďže 25. augusta 2008 prepustila izraelská vláda 198 palestínskych väzňov ako gesto dobrej vôle a budovania vzájomnej dôvery a keďže medzi obidvomi stranami prebiehajú ďalšie rokovania s cieľom dosiahnuť komplexnejšiu dohodu o prepustení ďalších väzňov,

E.   keďže vlády Izraela a Libanonu nedávno podnikli pozitívne kroky na výmenu väzňov za pozostatky izraelských vojakov,

F.   keďže na základe rozhodnutí o tzv. administratívnom zadržaní Izrael zadržiava asi 1 000 väzňov, ktorí síce majú právo na odvolanie, ale nie na to, aby bola proti nim vznesená obžaloba, prebehol súdny proces a bola im umožnená obhajoba; keďže platnosť takýchto rozhodnutí o administratívnom zadržaní sa môže celé roky predlžovať, čo sa v niektorých prípadoch aj deje,

G.   keďže správy o ľudských právach hovoria o zneužívaní a mučení palestínskych väzňov,

H.   keďže pre veľkú väčšinu palestínskych väzňov držaných vo väzniciach na území Izraela je často nemožné alebo veľmi ťažké uplatniť svoje právo na prijímanie rodinných návštev napriek výzvam, ktoré Medzinárodný výbor Červeného kríža v tomto smere adresoval Izraelu,

I.   keďže otázka väzňov má dôležité politické, sociálne a humanitárne dôsledky a zatknutie 48 zvolených členov Palestínskej zákonodarnej rady a ďalších členov miestnych rád má závažný dopad na vývoj politickej situácie na okupovanom palestínskom území, keďže tzv. dokument väzňov, ktorý v máji 2006 prijali zadržiavaní palestínski politickí predstavitelia rôznych politických strán, poslúžil ako základ národného zmierenia a pripravil pôdu pre vytvorenie vlády národnej jednoty,

J.   keďže vzťahy medzi Európskymi spoločenstvami a Izraelom sú podľa článku 2 Dohody o pridružení medzi EÚ a Izraelom založené na dodržiavaní ľudských práv a demokratických zásad, ktoré sú podstatným prvkom tejto dohody, keďže akčný plán EÚ – Izrael zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva patrí medzi hodnoty, ku ktorým sa obe strany hlásia,

1.   víta nedávne rozhodnutie izraelskej vlády prepustiť určitý počet palestínskych väzňov, čo je pozitívnym gestom na posilnenie autority Palestínskej samosprávy a nastolenie atmosféry vzájomnej dôvery;

2.   vyzýva hnutie Hamas a Izrael, aby medzi sebou uskutočnili kroky s cieľom okamžitého prepustenia izraelského desiatnika Gilada Šalita;

3.   zdôrazňuje, že otázka palestínskych väzňov má obrovský vplyv na palestínsku spoločnosť, ako aj izraelsko-palestínsky konflikt a domnieva sa, že v tejto súvislosti by mohlo prepustenie veľkého počtu palestínskych väzňov, ako aj okamžité prepustenie uväznených členov Palestínskej zákonodarnej rady vrátane Marwána Barghútího, poslúžiť ako pozitívny krok vedúci k nastoleniu ovzdušia vzájomnej dôvery, ktoré je potrebné na dosiahnutie významného pokroku v mierových rokovaniach;

4.   podporuje Izrael v súvislosti s jeho odôvodnenými obavami v oblasti bezpečnosti; domnieva sa, že pri zaobchádzaní so všetkými väzňami sa musí v plnej miere dodržiavať zásada právneho štátu, čo je pre demokratický štát nevyhnutne dôležité;

5.   vyzýva Izrael, aby zaručil dodržiavanie minimálnych kritérií pre zadržiavanie, aby všetky zadržané osoby postavil pred súd, aby skoncoval s uplatňovaním "administratívneho zadržiavania" a aby zaviedol zodpovedajúce opatrenia pre neplnoleté osoby a v oblasti práva väzňov na návštevy, pri plnom dodržiavaní medzinárodných noriem vrátane Dohovoru o právach dieťaťa a Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;

6.   vyjadruje znepokojenie nad situáciou palestínskych žien a osobitne zraniteľných väzňov, ktorí sú údajne vystavení zlému zaobchádzaniu a nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti;

7.   vyzýva Palestínsku samosprávu, aby vyvinula maximálne úsilie na zamedzenie akýmkoľvek násilným alebo teroristickým činom uskutočňovaným predovšetkým bývalými väzňami, a najmä deťmi;

8.   vyjadruje presvedčenie, že zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Izraelom by malo byť spojené s tým, že Izrael bude dodržiavať záväzky, ktoré preň vyplývajú z medzinárodného práva;

9.   víta rozhodnutie ôsmej schôdze asociačnej rady EÚ – Izrael zriadiť plnohodnotný podvýbor pre ľudské práva, ktorý nahradí súčasnú pracovnú skupinu pre ľudské práva; požaduje rozsiahle konzultácie s organizáciami pre ľudské práva a mimovládnymi organizáciami v Izraeli a na okupovaných palestínskych územiach, ako aj ich plné zapojenie do monitorovania pokroku Izraela v súvislosti s plnením jeho záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného práva;

10.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, izraelskej vláde, Knessetu, prezidentovi Palestínskej samosprávy, Palestínskej zákonodarnej rade, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, vyslancovi štvorky na Blízkom východe, predsedovi Euro-stredomorského parlamentného zhromaždenia, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a Medzinárodnému výboru Červeného kríža.


Hodnotenie sankcií EÚ v rámci akcií a politík EÚ v oblasti ľudských práv
PDF 381kWORD 147k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o hodnotení sankcií Európskej únie v rámci akcií a politík Európskej únie v oblasti ľudských práv (2008/2031(INI))
P6_TA(2008)0405A6-0309/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–   so zreteľom na dohovory OSN o ľudských právach a na ich príslušné opčné protokoly,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho dva opčné protokoly,

–   so zreteľom na Chartu OSN a najmä na jej články 1 a 25 a v kapitole VII články 39 a 41,

–   so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Európsky dohovor o ľudských právach) a k nemu pripojené protokoly,

–   so zreteľom na Parížsku chartu pre novú Európu (Parížska charta),

–   so zreteľom na Záverečný akt konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 (Helsinský záverečný akt),

–   so zreteľom na články 3, 6, 11, 13, 19, 21, 29 a 39 Zmluvy o Európskej únii (ZEU) a články 60, 133, 296, 297, 301 a 308 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (ZES),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v oblasti ľudských práv vo svete,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce diskusie a naliehavé uznesenia o prípadoch porušenia ľudských práv, demokracie a právneho štátu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 1996 o oznámení Komisie o začlenení rešpektovania demokratických zásad a ľudských práv do dohôd medzi Spoločenstvom a tretími krajinami(1),

–   so zreteľom na medzinárodné záväzky Európskeho spoločenstva a jeho členských štátov, a to vrátane záväzkov, ktoré obsahujú dohody WTO,

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou)(2), a najmä na jej články 8, 9, 33, 96 a 98, a na revíziu tejto dohody(3),

–   so zreteľom na dokument Rady nazvaný Vytvorenie sekcie "Sankcie" pri pracovnej skupine poradcov v oblasti zahraničných vzťahov (RELEX/Sanctions) z 22. januára 2004 (5603/2004),

–   so zreteľom na dokument Rady nazvaný Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) zo 7. júna 2004 (10198/1/2004),

–   so zreteľom na dokument Rady nazvaný Usmernenia Európskej únie o vykonávaní a vyhodnocovaní reštriktívnych opatrení (sankcií) v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, naposledy revidovaný 2. decembra 2005 (15114/2005),

–   so zreteľom na dokument nazvaný Najlepšie postupy EÚ na účinné vykonávanie reštriktívnych opatrení z 9. júla 2007 (11679/2007),

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 96/697/SZBP týkajúcu sa Kuby(4), prijatú 2. decembra 1996,

–   so zreteľom na spoločné pozície Rady 2001/930/SZBP o boji s terorizmom(5) a 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom(6), obe z 27. decembra 2001, a nariadenie Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu(7),

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2002/402/SZBP o obmedzujúcich opatreniach proti Usámovi bin Ládinovi, členom organizácie Al-Kájda a Taliban a ďalším jednotlivcom, skupinám, podnikom a subjektom, ktoré sú s nimi spojené(8), a nariadenie Rady (ES) č. 881/2002, ktoré ukladá niektoré špecifické obmedzujúce opatrenia namierené proti niektorým osobám spojeným s Usámom bin Ládinom, sieťou Al-Kájda a Talibanom(9), obe z 27. mája 2002,

–   so zreteľom na Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu o úlohe Európskej únie pri presadzovaní ľudských práv a demokratizácii v tretích krajinách(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(12),

–   so zreteľom na všetky dohody uzavreté medzi EÚ a tretími krajinami a na doložky o ľudských právach, ktoré tieto dohody obsahujú,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 1982 o význame hospodárskych sankcií, najmä obchodného embarga a bojkotov, a ich účinkoch na vzťahy EHS s tretími krajinami(13),

–   so zreteľom na uznesenie o vplyve sankcií a najmä embárg na obyvateľstvo krajín, na ktoré boli tieto opatrenia uvalené(14), prijaté Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ 1. novembra 2001 v Bruseli (Belgicko),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógu a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv(15),

–   so zreteľom na rezolúciu 1597 (2008) a odporúčanie 1824 (2008) o "čiernych" zoznamoch Bezpečnostnej rady OSN a Európskej únie prijaté Parlamentným zhromaždením Rady Európy 23. januára 2008,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú v Lisabone 13. decembra 2007, ktorá by mala nadobudnúť platnosť 1. januára 2009,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0309/2008),

A.   keďže článok 11 ods. 1 ZEÚ vymedzuje rešpektovanie ľudských práv ako jeden z cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a keďže nový článok 21 ZEÚ, v znení podľa článku 1 bodu 24 Lisabonskej zmluvy, stanovuje, že "činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva",

B.   keďže pri sledovaní konkrétnych cieľov SZBP vymedzených v článku 11 ZEÚ, medzi ktoré patria, nie však výhradne, presadzovanie rešpektovania ľudských práv a základných slobôd, demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných,

C.   keďže vyššie uvedený dokument Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) z roku 2004 je prvým pragmatickým dokumentom, ktorý vymedzuje rámec ukladania sankcií zo strany EÚ; hoci EÚ tieto opatrenia uplatňuje v praxi už od začiatku 80. rokov 20. storočia a predovšetkým po nadobudnutí platnosti ZEÚ v roku 1993; keďže tento dokument formálne ustanovuje sankcie ako nástroj SZBP a v dôsledku toho je východiskom politiky EÚ v oblasti sankcií,

D.   keďže táto politika sankcií je v zásade založená na týchto piatich cieľoch v rámci SZBP: chrániť spoločné hodnoty, základné záujmy, nezávislosť a celistvosť EÚ v súlade so zásadami Charty OSN; posilniť bezpečnosť EÚ vo všetkých smeroch; zachovávať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť v súlade so zásadami Charty OSN a helsinského Záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty vrátane tých, ktoré sa týkajú vonkajších hraníc; podporovať medzinárodnú spoluprácu; rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát a rešpektovanie ľudských práv a základných slobôd,

E.   keďže sa stupňuje medzinárodná zhoda , pokiaľ ide o to, že každé závažné a úmyselné poškodenie životného prostredia ohrozuje mier a medzinárodnú bezpečnosť a je porušením ľudských práv,

F.   keďže EÚ sa zaviazala systematicky uplatňovať sankcie, o ktorých rozhodla Bezpečnostná rada OSN podľa kapitoly VII Charty OSN, a súčasne ukladá autonómne sankcie ak absentuje mandát Bezpečnostnej rady OSN v prípadoch, keď Bezpečnostná rada OSN nemá právomoc konať alebo nemôže konať pre chýbajúcu dohodu medzi svojimi členmi; pričom zdôrazňuje v tejto súvislosti povinnosť OSN i EÚ ukladať sankcie v súlade s medzinárodným právom,

G.   keďže politika sankcií EÚ preto zahŕňa sankcie Bezpečnostnej rady OSN, ale jej rozsah a ciele sú širšie než rozsah a ciele politiky Bezpečnostnej rady OSN (medzinárodný mier a bezpečnosť),

H.   keďže sankcie sú jedným z nástrojov, ktoré EÚ môže použiť na vykonávanie svojej politiky v oblasti ľudských práv; pripomína, že použitie sankcií musí byť v súlade s celkovou stratégiou EÚ v príslušnej oblasti a musí tvoriť až posledný pokus v zozname priorít na dosiahnutie konkrétnych cieľov SZBP; keďže účinnosť sankcií závisí od ich súčasného použitia vo všetkých členských štátoch,

I.   keďže neexistuje rozhodujúce vymedzenie pojmu sankcia podľa medzinárodného práva alebo práva ES/EÚ; keďže sa však v rámci SZBP sankcie a reštriktívne opatrenia považujú za opatrenia prerušujúce alebo znižujúce, úplne či sčasti, diplomatické alebo hospodárske vzťahy s jednou či viacerými tretími krajinami, ktorých cieľom je spôsobiť zmenu v istých aktivitách či politikách vlád tretích krajín, neštátnych subjektov alebo fyzických či právnických osôb, ako je porušovanie medzinárodného práva či ľudských práv, alebo ich politikách, ktoré nerešpektujú princípy právneho štátu alebo demokracie,,

J.   keďže medzi druhy reštriktívnych opatrení patria rôzne opatrenia ako zbrojné embargá, obchodné sankcie, finančné/hospodárske sankcie, zmrazenie aktív, zákazy preletov, obmedzenia pri vstupe, diplomatické sankcie, bojkoty športových a kultúrnych podujatí a pozastavenie spolupráce s tretími krajinami,

K.   keďže v súlade s bežnými postupmi EÚ sa ani v tomto uznesení nerozlišujú pojmy "sankcie" a "reštriktívne opatrenia"; keďže toto uznesenie preberá vymedzenie vhodných opatrení uvedené v článku 96 dohody z Cotonou(16),

L.   keďže sankcie EÚ ako také vychádzajú z rôznych právnych základov podľa presnej povahy reštriktívnych opatrení a podľa právnej povahy vzťahov s príslušnou treťou krajinou, ako aj z daných odvetví a cieľov; keďže tieto faktory určujú jednak postup prijímania sankcií – ktorý si často, ale nie vždy, vyžaduje spoločnú pozíciu SZBP a teda jednomyseľnosť v Rade – a jednak legislatívny postup, ktorý treba sledovať, aby boli sankcie právne záväzné a vynútiteľné, pričom spoločný postup je uvedený v článku 301 ZES,

M.   keďže zákazy udeľovania víz a zbrojné embargá sa stali najčastejšie ukladanými sankciami SZBP a sú jedným z prvých krokov v postupnosti sankcií EÚ; keďže tieto dva druhy opatrení sú jediné, ktoré uplatňujú priamo členské štáty, pretože si nevyžadujú osobitné právne predpisy o sankciách podľa ZES; keďže finančné sankcie (zmrazenie aktív) a obchodné sankcie si naopak vyžadujú prijatie osobitných právnych predpisov o sankciách,

N.   keďže podľa vyššie uvedených Základných zásad používania reštriktívnych opatrení (sankcií) a príslušných usmernení môžu byť cielené sankcie účinnejšie a tým aj vhodnejšie ako všeobecnejšie sankcie, pretože po prvé zabraňujú negatívnym účinkom na väčšiu časť obyvateľstva a po druhé majú vplyv priamo na zodpovedné osoby, a je teda pravdepodobnejšie, že takéto sankcie vyvolajú zmeny politiky, ktorú tieto osoby uplatňujú,

O.   keďže uznáva, že existujú opatrenia, ktoré, hoci ich prijíma Rada v záveroch predsedníctva, nie sú označované ako sankcie a súčasne sa líšia od ostatných reštriktívnych opatrení uvedených ako nástroj SZBP,

P.   keďže hospodárske vzťahy medzi EÚ a tretími štátmi často upravujú odvetvové dvojstranné či viacstranné dohody, ktoré EÚ musí pri uplatňovaní sankcií rešpektovať; keďže EÚ by preto v prípade potreby mala pozastaviť či vypovedať príslušnú dohodu pred uplatnením hospodárskych sankcií, ktoré nie sú zlučiteľné s právami poskytnutými predmetnej tretej krajine existujúcou dohodou,

Q.   keďže vzťahy medzi EÚ a tretími štátmi sa často riadia dvojstrannými alebo viacstrannými dohodami, ktoré umožňujú jednej zo strán prijať vhodné opatrenia v prípadoch porušenia podstatnej náležitosti dohody, a to rešpektovania ľudských práv, medzinárodného práva, demokratických zásad a zásady právneho štátu (doložka o ľudských právach), druhou stranou, čoho najvýznamnejším príkladom je dohoda z Cotonou,

R.   keďže zavedenie a uplatňovanie reštriktívnych opatrení musí byť v súlade s ľudskými právami a medzinárodným humanitárnym právom vrátane práva na riadny proces a práva na účinný prostriedok nápravy, ako aj proporcionality, a musí umožňovať primerané výnimky, ktoré zohľadnia základné ľudské potreby sankcionovaných osôb, ako je prístup k základnému vzdelaniu, pitnej vode a základnej zdravotnej starostlivosti vrátane základných liekov; keďže politika v oblasti sankcií musí v plnej miere zohľadňovať normy stanovené Ženevským dohovorom, Dohovorom o právach dieťaťa a Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ako aj rezolúcie OSN týkajúce sa ochrany civilného obyvateľstva a detí v ozbrojených konfliktoch,

S.   keďže je dôveryhodnosť EÚ a jej jednotlivých členských štátov ohrozená, keď sa zdá, že sankcie EÚ sa porušujú, a keďže bol pán Robert Mugabe pozvaný na samit EÚ – Afrika v dňoch 8. – 9. decembra 2007 v Lisabone napriek tomu, že mal formálne zakázaný vstup na všetky územia členských štátov EÚ na základe spoločnej pozície Rady 2004/161/SZBP z 19. februára 2004 o obnovení reštriktívnych opatrení voči Zimbabwe(17), ktorá bola najnovšie rozšírená spoločnou pozíciou Rady 2008/135/SZBP z 18. februára 2008(18),

Všeobecné úvahy o vytvorení účinnej politiky EÚ v oblasti sankcií

1.   ľutuje skutočnosť, že sa dosiaľ nevykonalo žiadne vyhodnotenie či štúdia o vplyve politiky EÚ v oblasti sankcií a že je preto veľmi ťažké merať jej výsledky a účinnosť v praxi a vyvodzovať z toho závery; vyzýva Radu a Komisiu, aby k tomuto hodnoteniu pristúpili; domnieva sa však, že politika sankcií uplatnená voči Južnej Afrike sa ukázala ako účinná v boji za ukončenie apartheidu;

2.   domnieva sa, že rozdiely medzi právnymi základmi pre vykonávanie politiky sankcií EÚ, ktoré zahŕňajú rôzne úrovne rozhodovania, vykonávania a kontroly, sú prekážkou transparentnosti a jednotnosti politiky EÚ v oblasti sankcií a v dôsledku toho aj jej dôveryhodnosti;

3.   domnieva sa, že účinnosť sankcií predpokladá, že ich zavedenie bude vnímané ako legitímne európskou i medzinárodnou verejnosťou, ako aj verejnosťou krajín, v ktorých sa očakávajú zmeny; zdôrazňuje, že konzultácia s Európskym parlamentom v rámci rozhodovacieho procesu túto legitimitu posilňuje;

4.   berie tiež na vedomie, že sankcie môžu mať aj symbolickú funkciu, keď vyjadrujú morálne odsúdenie zo strany EÚ a prispievajú tým k posilneniu viditeľnosti a dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ; varuje však pred kladením príliš veľkého dôrazu na myšlienku sankcií ako symbolických opatrení, ktorá by mohla znamenať ich úplné znehodnotenie;

5.   domnieva sa, že s uplatnením sankcií by sa malo počítať aj v prípade konania orgánov alebo neštátnych subjektov či fyzických a právnických osôb, ktoré závažným spôsobom ohrozuje bezpečnosť a ľudské práva, ako aj vtedy, keď boli vyčerpané všetky zmluvné a/alebo diplomatické možnosti alebo došlo v dôsledku počínania tretej strany k uviaznutiu na mŕtvom bode;

6.   zastáva názor, že každé úmyselné a nezvratné poškodzovanie životného prostredia je hrozbou pre bezpečnosť, ako aj závažným porušením ľudských práv; v tejto súvislosti žiada Radu a Komisiu, aby každé úmyselné a nezvratné poškodzovanie životného prostredia začlenili medzi dôvody, ktoré môžu viesť k prijatiu sankcií;

7.   uznáva, že celkovo sa sankčné nástroje EÚ obvykle používajú pružne a v súlade s potrebami konkrétneho prípadu; ľutuje však, že EÚ často používa svoju politiku sankcií nejednotne a k rôznym tretím krajinám sa správa rozdielne, hoci ich konanie v oblasti ľudských práv a demokracie je podobné, a vyvoláva tak kritiku za používanie tzv. dvojitého metra;

8.   v tejto súvislosti sa domnieva, že uplatňovanie a hodnotenie sankcií EÚ za porušovanie ľudských práv musí v zásade prevažovať nad prípadnou ujmou voči obchodným záujmom EÚ a jej občanov, ktorú by mohlo spôsobiť ich uplatňovanie;

9.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozdielne názory v rámci EÚ na politiku, ktorá sa má uplatňovať voči niektorým krajinám, napríklad voči Kube, alebo neochota členských štátov postaviť sa proti významným obchodným partnerom, ako je Rusko, viedli k tomu, že EÚ prijala v záveroch predsedníctva iba "neformálne sankcie", čoho dôsledkom je nerovnomerné a nejednotné uplatňovanie sankcií EÚ; uznáva však, že opatrenia obsiahnuté v záveroch Rady, napríklad odloženie podpísania zmlúv s niektorými krajinami, ako je Srbsko, môžu predstavovať užitočný nástroj na vyvíjanie nátlaku na tretie krajiny v záujme ich plnej spolupráce s medzinárodnými inštitúciami;

10.   pripomína, že spoločná pozícia, ktorá bola prijatá v roku 1996 v súvislosti s Kubou a ktorá bola potom pravidelne obnovovaná, predstavuje plán v prospech mierového prechodu k demokracii, zostáva v plnej miere platná a európske inštitúcie voči nej nevzniesli žiadne výhrady; ľutuje, že v oblasti ľudských práv doposiaľ nenastalo žiadne výrazné zlepšenie; berie na vedomie rozhodnutie Rady z 20. júna 2008 o zrušení neformálnych sankcií voči Kube, ktoré tiež vyzvalo na okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov, zabezpečenie prístupu do väzníc a ratifikáciu a vykonávanie Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; berie na vedomie, že Rada v priebehu jedného roka rozhodne o tom, či bude pokračovať v politickom dialógu s Kubou na základe toho, či nastane výrazné zlepšenie v oblasti ľudských práv; pripomína, že pozícia Rady je záväzná pre inštitúcie EÚ tak v prípade dialógu s kubánskymi orgánmi, ako aj v prípade dialógu s predstaviteľmi občianskej spoločnosti; opakuje svoju pozíciu v súvislosti s laureátmi Sacharovovej ceny, Oswaldom Payá Sardiñasom a skupinou Damas de Blanco (Ženy v bielom);

11.   domnieva sa, že argument "neúčinnosti" sankcií nemožno používať v prospech ich odstránenia, ale namiesto toho by sa mal použiť na zmenu zamerania a prehodnotenie samotnej sankcie; okrem toho zastáva názor, že pokračovanie či ukončenie uplatňovania sankcií by malo závisieť výhradne od toho, či boli dosiahnuté ich ciele, pričom povaha sankcií sa môže posilniť či pozmeniť na základe ich hodnotenia; domnieva sa, že na tento účel by sa pre sankcie mali vždy stanoviť jasné referenčné kritériá;

12.   domnieva sa, že účinnosť sankcií by sa mala analyzovať na niekoľkých úrovniach, a to na úrovni vlastnej účinnosti sankčných opatrení, teda ich schopnosti vplývať na súkromné či pracovné činnosti dotknutých osôb ako členov sankcionovaného režimu, alebo na jeho fungovanie, ako aj na úrovni ich politickej účinnosti, teda ich schopnosti vyvolať zastavenie alebo zmenu aktivít či politík, ktoré viedli k ich prijatiu;

13.   verí, že účinnosť sankcií závisí od schopnosti EÚ zachovať tieto sankcie počas celého obdobia, a v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad používaním ustanovení, ako sú doložky o ukončení platnosti (tzv. sunset clauses) obsahujúce automatické odstránenie sankcií;

14.   stavia sa v každom prípade proti používaniu všeobecných, nediferencovaných sankcií voči nejakej krajine, keďže tento prístup v skutočnosti vedie k úplnej izolácii obyvateľstva; domnieva sa, že bez koordinácie s inými politickými nástrojmi môžu hospodárske sankcie len ťažko uspieť pri uľahčovaní politickej reformy v sankcionovanom režime; zdôrazňuje preto, že akékoľvek uvalenie sankcií na štátne orgány by mala sprevádzať systematická podpora občianskej spoločnosti v predmetnej krajine;

Sankcie ako súčasť celkovej stratégie v oblasti ľudských práv

15.   poukazuje na to, že väčšina sankcií EÚ sa ukladá na základe obáv o bezpečnosť; zdôrazňuje však, že porušovanie ľudských práv by malo byť dostatočným dôvodom na uplatnenie sankcií, keďže takisto predstavuje ohrozenie bezpečnosti a stability;

16.   poukazuje na to, že hlavným účelom sankcií je nastoliť zmenu politiky či činností v súlade s cieľmi spoločnej pozície SZBP alebo závermi prijatými Radou alebo v súlade medzinárodným rozhodnutím, z ktorého sankcie vychádzajú;

17.   trvá na tom, že Rada sa prijatím vyššie uvedeného dokumentu Základné zásady používania reštriktívnych opatrení (sankcií) zaviazala k používaniu sankcií ako súčasti komplexného a integrovaného politického prístupu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tento prístup súbežne zahŕňa politický dialóg, stimuly a podmienenosť, a mohol by dokonca ako krajné riešenie zahŕňať použitie donucovacích opatrení, ako sú vymedzené v týchto základných zásadách; domnieva sa, že ako nástroje takéhoto komplexného a integrovaného politického prístupu by sa mali používať doložky o ľudských právach a demokracii, systém všeobecných preferencií a rozvojová pomoc;

18.   zdôrazňuje, že uplatňovanie doložky o ľudských právach nemožno považovať za úplne autonómnu či jednostrannú sankciu EÚ, keďže vyplýva priamo z dvojstrannej či viacstrannej dohody, ktorá zakladá recipročný záväzok dodržiavania ľudských práv; domnieva sa, že vhodné opatrenia prijaté v súlade s touto doložkou sa týkajú výhradne vykonávania príslušnej dohody v tom zmysle, že poskytujú každej strane právny základ na pozastavenie platnosti či zrušenie dohody; domnieva sa preto, že uplatňovanie doložiek o ľudských právach a autonómne či jednostranné sankcie sa nevyhnutne dopĺňajú;

19.   víta preto systematické začleňovanie doložiek o ľudských právach a trvá na začleňovaní konkrétnych vykonávacích mechanizmov do všetkých nových dvojstranných dohôd podpisovaných s tretími krajinami vrátane dohôd pre konkrétne odvetvia; v tejto súvislosti pripomína dôležitosť odporúčaní vydávaných v záujme účinnejšieho a systematickejšieho uplatňovania tejto doložky, t. j. vypracovanie cieľov a referenčných kritérií a pravidelné hodnotenie; opakuje svoju požiadavku, aby sa doložky o ľudských právach vykonávali transparentnejším postupom konzultácie medzi dotknutými stranami vrátane Európskeho parlamentu a občianskej spoločnosti a aby sa pritom podrobne stanovili politické a právne mechanizmy, ktoré treba použiť v prípade požiadavky zastavenia dvojstrannej spolupráce na základe opakovaného a/alebo systematického porušovania ľudských práv, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom; podporuje procesný model reakcie v prípade závažného porušovania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, ktorý bol ustanovený v rámci Dohody z Cotonou; je presvedčený o tom, že systém intenzívneho politického dialógu (článok 8 Dohody z Cotonou) a konzultácií (článok 96 Dohody z Cotonou) pred prijatím príslušných opatrení a po ňom sa v niekoľkých prípadoch osvedčil ako úspešný nástroj na zlepšenie situácie na danom mieste;

20.   naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vládam krajín, v ktorých sa podľa správ Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva hrubo porušujú ľudské práva, nenavrhovali dohody o voľnom obchode a/alebo dohody o , aj keby obsahovali doložky o ľudských právach;

21.   domnieva sa, že neprijatie vhodných reštriktívnych opatrení v prípade situácie, ktorá sa vyznačuje sústavnými porušovaniami ľudských práv, závažne ohrozuje stratégiu EÚ v oblasti ľudských práv, jej politiku sankcií a jej dôveryhodnosť;

22.   domnieva sa, že politika sankcií bude omnoho účinnejšia, keď bude začlenená do ucelenej stratégie v oblasti ľudských práv; opakuje svoju žiadosť adresovanú Rade a Komisii, aby v rámci každého strategického dokumentu pre jednotlivé krajiny a v ďalších dokumentoch podobnej povahy vypracovali konkrétnu stratégiu týkajúcu sa ľudských práv a situácie v oblasti demokracie;

23.   domnieva sa, že v prípade uvalenia sankcií by dialóg a konzultácie o ľudských právach mali nevyhnutne a systematicky zahŕňať diskusie o dosiahnutom pokroku pri plnení cieľov a referenčných kritérií stanovených v čase zavedenia reštriktívnych opatrení; zároveň sa domnieva, že ciele dosiahnuté v rámci dialógu a konzultácií o ľudských právach by v žiadnom prípade nemali nahrádzať dosiahnutie cieľov sankcií;

Koordinované kroky medzinárodného spoločenstva

24.   zastáva názor, že koordinovaná akcia medzinárodného spoločenstva má väčší vplyv než nesúrodé a nevyvážené akcie štátov či regionálnych celkov; víta preto skutočnosť, že politika sankcií EÚ by mala aj naďalej vychádzať z uprednostňovania režimu OSN;

25.   vyzýva Radu, aby v prípade neexistencie sankcií Bezpečnostnej rady OSN spolupracovala so štátmi uvaľujúcimi sankcie, ktoré nie sú členmi EÚ, s cieľom vymieňať si informácie, koordinovať postup na medzinárodnej úrovni, ktorý má zabrániť vyhýbaniu sa sankciám, a maximalizovať účinnosť a vykonávanie sankcií EÚ a iných sankcií v súlade s medzinárodným právom;

26.   domnieva sa, že EÚ by sa mala usilovať o spoluprácu s ďalšími regionálnymi organizáciami, ako sú napríklad Africká únia a Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN), s cieľom podporovať ľudské práva a zabezpečiť koordináciu postupu pri sankciách;

27.   vyzýva EÚ, aby systematicky rozvíjala dialóg s krajinami, ktoré neuvaľujú sankcie, s cieľom dosiahnuť spoločnú pozíciu v otázke reštriktívnych opatrení, najmä na regionálnej úrovni;; pripomína, že ako sa ukázalo v prípade Barmy/Mjanmarska, sankcie často neprinášajú požadovanú zmenu politiky alebo činnosti, ak je medzinárodné spoločenstvo rozdelené a hlavné subjekty nie sú zapojené do vykonávania týchto sankcií;

28.   žiada Radu a Komisiu, aby do programu politických dialógov s krajinami, ktoré neuvaľujú sankcie, systematicky začleňovali otázku ich úlohy a vplyvu na sankcionovaný režim alebo neštátne subjekty, či už ide o jednotlivcov, organizácie, alebo podniky;

29.   domnieva sa, že perspektíva podpísania dohody o voľnom obchode s regiónmi, v ktorom sa sankcionovaná krajina nachádza, by sa mala používať ako "návnada" a prostriedok nátlaku a že takáto dohoda by v žiadnom prípade nemala zahŕňať krajinu, voči ktorej sa uplatňujú sankcie;

Stanovenie jasných rozhodovacích procesov, cieľov, referenčných kritérií a revíznych mechanizmov

30.   zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy každej konkrétnej situácie pred prijatím sankcií, aby sa vyhodnotil potenciálny vplyv rôznych sankcií a aby sa určilo, ktoré sankcie sú vzhľadom na všetky príslušné faktory a porovnateľné skúsenosti najúčinnejšie; domnieva sa, že takáto predbežná analýza je ešte viac odôvodnená tým, že po začatí procesu sankcií je ťažké tento proces vrátiť späť bez toho, aby bola narušená dôveryhodnosť EÚ a prejav podpory zo strany EÚ voči obyvateľstvu príslušnej tretej krajiny, a to pri zohľadnení skutočnosti, že orgány tejto krajiny môžu rozhodnutie EÚ využiť na svoje ciele; v tejto súvislosti berie na vedomie súčasné praktiky, podľa ktorých sa o vhodnosti, charaktere a účinnosti navrhovaných sankcií vedie rozprava v Rade na základe hodnotenia zo strany vedúcich misie EÚ v danej krajine, a požaduje začlenenie správy nezávislého odborníka do takéhoto hodnotenia;

31.   zdôrazňuje však, že takáto analýza by sa nemala použiť na odloženie prijatia sankcií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že dvojfázový postup na uvalenie sankcií v rámci SZBP poskytuje priestor pre naliehavú politickú reakciu, spočiatku prostredníctvom prijatia spoločnej pozície vypracovanej po dôkladnejšej analýze nariadenia, ktorá presne stanoví charakter a rozsah sankcií;

32.   požaduje, aby sa do právnych nástrojov systematicky začleňovali jasné a konkrétne referenčné kritériá ako podmienky zrušenia sankcií; trvá najmä na tom, aby sa referenčné kritériá určovali na základe nezávislého odborného posúdenia a aby sa tieto kritériá neskôr nemenili podľa politických zmien v Rade;

33.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vytvorili príkladný proces revízie sankcií, ktorý by mal zahŕňať najmä systematické začleňovanie doložky o revízii obsahujúcej prehodnotenie režimu sankcií na základe stanovených referenčných kritérií a hodnotenie toho, či boli splnené ciele; trvá na tom, že vyhlásenia o zámere či vôli zaviesť postupy, ktoré povedú k pozitívnym výsledkom, majú byť vítané, zdôrazňuje však, že v žiadnom prípade nemôžu pri vyhodnocovaní sankcií nahradiť dosiahnutie hmatateľného a skutočného pokroku v plnení referenčných kritérií;

34.   domnieva sa, že zbrojné embargo uvalené na Čínu je príkladom jednotnosti a súdržnosti EÚ, keďže toto embargo bolo pôvodne uvalené po masakre na Námestí nebeského pokoja (Tchien-an-men) v roku 1989, pričom EÚ dodnes nedostala žiadne vysvetlenie tejto masakry, a že preto nie je dôvod toto embargo zrušiť;

35.   vyzýva sekciu Sankcie pri pracovnej skupine poradcov v oblasti zahraničných vzťahov (RELEX/Sanctions), aby v plnej miere splnila svoj mandát; trvá najmä na potrebe pred prijatím sankcií realizovať výskum a po ich prijatí pravidelne poskytovať aktualizované informácie o vývoji a pripraviť osvedčené postupy týkajúce sa vykonávania a presadzovania reštriktívnych opatrení;

36.   uznáva, že štáty aj medzinárodné a regionálne organizácie by sa mali zodpovedať za také konanie v rámci uplatňovania sankcií, ktoré je porušením medzinárodného práva, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu súdneho mechanizmu s cieľom zaručiť súlad sankcií s medzinárodným a humanitárnym právom;

37.   žiada, aby bol Európsky parlament zapojený do všetkých štádií procesu uvaľovania sankcií: rozhodovací proces vedúci k sankciám, výber najvhodnejších sankcií v danej situácii, ako aj vymedzenie referenčných kritérií a hodnotenie ich vykonávania v rámci revízneho mechanizmu a zrušenie sankcie;

Cielené sankcie ako účinnejší nástroj?

38.   vyjadruje ľútosť nad tým, že pre chýbajúce hodnotenie nie je možné zistiť účinnosť cielených opatrení; uznáva však silný humanitárny záujem EÚ, ktorý viedol k upusteniu od všeobecných hospodárskych sankcií, ako sa v minulosti stalo v prípade Iraku, a k uvaľovaniu cielenejších, tzv. inteligentných sankcií, zameraných na dosiahnutie maximálneho vplyvu na tých, ktorých správanie majú tieto sankcie ovplyvniť, pričom sa minimalizujú negatívne humanitárne účinky alebo dôsledky vo vzťahu k osobám, ktoré nie sú ich cieľom, a vo vzťahu k susedným krajinám;

39.   domnieva sa, že ak sú hospodárske sankcie použité izolovane od ostatných politických nástrojov, je veľmi málo pravdepodobné, že donútia sankcionovaný režim, aby prijal významné politické zmeny; zdôrazňuje navyše, že rozsiahle hospodárske obmedzenia môžu viesť k veľmi vysokým hospodárskym a humanitárnym nákladom, a preto opätovne požaduje starostlivejšie vypracované a lepšie cielené hospodárske sankcie, ktoré by boli navrhnuté tak, aby mali vplyv v prvom rade na kľúčových vedúcich predstaviteľov sankcionovaných režimov a na tých, ktorí porušujú ľudské práva;

40.   zdôrazňuje, že všetky hospodárske sankcie by sa mali najprv a predovšetkým zamerať na odvetvia, ktoré nemajú príliš vysokú koncentráciu zamestnanosti a majú obmedzený význam pre malé a stredné podniky, ktoré sú dôležité pre hospodársky rozvoj a pri prerozdeľovaní príjmov;

41.   podporuje využívanie cielených finančných sankcií proti kľúčovým vedúcim predstaviteľom príslušných režimov a ich najbližším rodinným príslušníkom, ktoré majú vplyv priamo na príjem sankcionovaných osôb; zdôrazňuje, že spolu s týmito sankciami je potrebné uplatňovať vhodné opatrenia voči hospodárskym subjektom EÚ, ktoré spolupracujú s takýmito osobami; zdôrazňuje, že cielené sankcie uvalené na určitý druh tovaru, ktoré sa zameriavajú na konkrétny alebo hlavný zdroj príjmu režimu, predstavujú riziko rozsiahlejších dôsledkov na obyvateľstvo bez rozdielu a môžu napomôcť rozvoj tzv. čiernej ekonomiky;

42.   domnieva sa, že hospodárske a finančné sankcie, aj keď sú cielené, sa musia vzťahovať na všetky fyzické aj právnické osoby vykonávajúce obchodnú činnosť v EÚ vrátane občanov tretích krajín, ako aj na občanov EÚ alebo právnické osoby registrované alebo usadené v súlade s právnymi predpismi členského štátu EÚ, ktoré vykonávajú obchodnú činnosť mimo územia EÚ;

43.   žiada obmedzené uplatňovanie tzv. mimoriadnych výnimiek zo zmrazenia aktív; vyzýva na vytvorenie špecifického postupu uplatňovania námietok v prípade, že členský štát si želá udeliť výnimku zo zmrazenia aktív, keďže neexistencia takéhoto postupu ohrozuje účinnosť reštriktívneho opatrenia vzhľadom na to, že členské štáty musia iba vopred informovať o takejto výnimke Komisiu;

44.   žiada prijatie krokov zameraných na zlepšenie uplatňovania cielených finančných sankcií EÚ, aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia v praxi úplne zabránia určeným osobám a subjektom v tom, aby mali prístup ku všetkým finančným službám v rámci jurisdikcie EÚ vrátane služieb realizovaných clearingovými bankami EÚ alebo aby mohli inak využívať finančné služby v rámci jurisdikcie EÚ; zdôrazňuje potrebu väčšej pružnosti pri distribúcii zoznamov sankcií v rámci EÚ a v rámci členských štátov všetkým osobám, na ktoré sa vzťahujú povinnosti stanovené treťou smernicou o praní špinavých peňazí(19); navrhuje, aby každý členský štát určil jednu inštitúciu zodpovednú za šírenie týchto informácií;

45.   žiada posilnenú spoluprácu Rady a Komisie s vedením a akcionármi spoločnosti SWIFT v Európe s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky pri zmrazovaní účtov na čiernej listine a obmedzovaní peňažných pohybov na týchto účtoch;

46.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vyšetrili možnosti a spôsoby konštruktívneho využitia zmrazených príjmov sankcionovaných orgánov, a to napríklad ich pridelením obetiam porušovania ľudských práv alebo na rozvojové účely v rámci kapitoly VII Charty OSN;

47.   konštatuje, že zbrojné embargá sú formou sankcie, ktorá je určená na zastavenie toku zbraní a vojenského materiálu do oblastí konfliktu alebo do rúk režimov, ktoré ich pravdepodobne môžu použiť na vnútornú represiu alebo agresiu voči cudzej krajine, ako je to vymedzené v kódexe správania pri vývoze zbraní;

48.   žiada koordinovanú spoluprácu medzi členskými štátmi a Komisiou v oblasti vykonávania zbrojných embárg EÚ, ktoré uplatňujú jednotlivé členské štáty;

49.   žiada členské štáty, aby prijali spoločnú pozíciu k vývozu zbraní, ktorá umožní, aby sa súčasný kódex správania pri vývoze zbraní stal právne záväzným;

50.   naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby naďalej pracovali na zlepšení monitorovacích a donucovacích schopností OSN, a podporuje názor, že je potrebné ustanoviť stály tím OSN na vyhodnocovanie obchodu s konfliktnými komoditami a významu sankcií vo vzťahu k nim;

51.   pripomína, že obmedzenie prístupu (cestovné zákazy, zákazy víz) je jedným z prvých krokov v postupnosti sankcií EÚ a zahŕňa zákaz účasti na oficiálnych schôdzach v EÚ, ako aj cestovania do EÚ zo súkromných dôvodov, pre osoby či neštátne subjekty zaradené na čiernu listinu;

52.   konštatuje s obavou, že dodržiavanie zákazu víz, ktorý vydala EÚ, nie je zo strany členských štátov optimálne; vyzýva členské štáty, aby pri uplatňovaní cestovných obmedzení a príslušných ustanovení o výnimkách zaujali koordinovaný prístup;

Rešpektovanie ľudských práv pri uplatňovaní cielených sankcií v boji proti terorizmu

53.   berie do úvahy skutočnosť, že tak samostatné protiteroristické sankcie EÚ, ako aj vykonávanie protiteroristických sankcií Bezpečnostnej rady OSN zo strany EÚ, sú predmetom niekoľkých sporov na Súdnom dvore a Súde prvého stupňa;

54.   pripomína povinnosť členských štátov EÚ pripravovať sankcie v súlade s článkom 6 ods. 2 ZEÚ, podľa ktorého sa od EÚ vyžaduje, aby rešpektovala základné práva v tom zmysle, ako ich garantuje Európsky dohovor o ľudských právach a ako vyplývajú z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty; zdôrazňuje, že súčasné postupy zaraďovania na čiernu listinu na úrovni EÚ i OSN sú z pohľadu právnej istoty a právnych opravných prostriedkov nedostatočné; naliehavo žiada Radu, aby z toho náležite vyvodila dôsledky a aby plne vykonávala rozsudky Súdu prvého stupňa vo veci autonómnych sankcií EÚ;

55.   vyzýva Radu a Komisiu, aby preskúmali súčasný postup zaraďovania na čiernu listinu a vyraďovania z nej, a to s cieľom rešpektovať procesné a hmotné ľudské práva osôb a subjektov zaradených na čiernu listinu a predovšetkým medzinárodné normy týkajúce sa dosiahnutia účinného prostriedku nápravy pred nezávislým a nestranným orgánom a riadneho procesu vrátane práva byť upovedomený a primerane informovaný o obvineniach vznesených proti predmetnej osobe či subjektu a o prijatých rozhodnutiach, ako aj práva na kompenzáciu za akékoľvek porušenie ľudských práv; rovnako žiada členské štáty EÚ, aby presadzovali takúto revíziu v rámci mechanizmov OSN s cieľom zabezpečiť rešpektovanie základných práv pri uplatňovaní cielených sankcií v boji proti terorizmu;

56.   domnieva sa, že článok 75 Zmluvy o fungovaní EÚ by bol pre Európsky parlament príležitosťou napraviť nedostatky súčasnej praxe, pokiaľ ide o zaraďovanie mien na čiernu listinu, a podporuje všetky prebiehajúce parlamentné činnosti, ktoré majú byť zaradené do legislatívneho programu na rok 2009;

57.   vyslovuje ľútosť nad tým, že žiadny zo súdnych orgánov nemá možnosť vyhodnocovať vhodnosť zaradenia na čiernu listinu, keďže dôkazy vedúce k zaradeniu na čiernu listinu sú založené predovšetkým na informáciách tajných služieb, ktorých činnosť je ipso facto tajná; domnieva sa však, že toto zásadné utajenie by sa nemalo premeniť na beztrestnosť v prípade porušovania medzinárodného práva; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zaistili účinnú parlamentnú kontrolu práce tajných služieb; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné zapojiť Európsky parlament do práce, ktorú už vykonala Konferencie kontrolných výborov pre orgány spravodajských služby členských štátov;

58.   opakuje však, že systém protiteroristických zoznamov je za predpokladu, že rešpektuje najnovšiu judikatúru Súdneho dvora, účinným nástrojom protiteroristickej politiky EÚ;

59.   zdôrazňuje, že terorizmus predstavuje hrozbu pre bezpečnosť a slobodu, a preto naliehavo žiada Radu, aby zrevidovala a zaktualizovala zoznam teroristických organizácií a zohľadnila pritom ich činnosť na všetkých kontinentoch;

Kombinovaná politika sankcií

60.   konštatuje, že EÚ vždy podporovala pozitívny prístup pri uplatňovaní sankcií s cieľom vyvolať zmenu; preto zdôrazňuje, že je dôležité uprednostniť integrované globálne kroky prostredníctvom odstupňovanej stratégie nátlaku a motivácií;

61.   domnieva sa, že stratégia otvorenosti a politika sankcií sa navzájom nevylučujú; preto zastáva názor, že politika EÚ v oblasti sankcií by mohla pomôcť zvýšiť rešpekt voči ľudským právam v sankcionovanej krajine, ak bude zrevidovaná s jasným cieľom zaviesť politiku pozitívnych opatrení; v tejto súvislosti berie na vedomie cyklus sankcií uvalených na Uzbekistan od novembra 2007 do apríla 2008: zatiaľ čo platnosť sankcií uvalených za nesplnenie pôvodných kritérií týkajúcich sa vyšetrovania masakry v Andižane a rešpektovania ľudských práv bola predĺžená o jeden rok, Rada sa rozhodla pozastaviť vykonávanie zákazu víz a poskytla uzbeckej vláde šesť mesiacov na splnenie súboru kritérií z oblasti ľudských práv pod hrozbou automatického opätovného zavedenia zákazu víz; konštatuje, že kombinácia záväzkov a sankcií priniesla istý pozitívny vývoj, a to vďaka možnosti automatického opätovného zavedenia sankcií a vymedzeniu presných podmienok; zdôrazňuje, že je potrebné, aby tieto podmienky boli splniteľné v obmedzenom časovom rámci aby súviseli so všeobecným režimom sankcií; vyjadruje však ľútosť nad tým, že zatiaľ nedošlo k žiadnemu významnému pozitívnemu vývoju a že naďalej pretrváva nedostatočná spolupráca s uzbeckou vládou;

62.   naliehavo žiada, aby v rámci mnohovrstvovej stratégie sankcie systematicky sprevádzali posilnené pozitívne opatrenia na podporu občianskej spoločnosti, obhajcov ľudských práv a všetkých typov projektov presadzujúcich ľudské práva a demokraciu; žiada, aby tematické programy a nástroje (EIDHR(20), neštátne subjekty, investovanie do ľudí) plne prispievali k dosiahnutiu tohto cieľa;

63.   vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje ratifikácia Lisabonskej zmluvy a následné vytvorenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), a zabezpečili optimálnu súdržnosť rôznych nástrojov vonkajšej činnosti EÚ ako kľúčového faktora lepšej účinnosti politiky EÚ v oblasti sankcií;

Odporúčania vo vzťahu k inštitúciám a členským štátom EÚ

64.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zrealizovali komplexné a hĺbkové vyhodnotenie politiky EÚ v oblasti sankcií s cieľom určiť jej vplyv a opatrenia potrebné na jej posilnenie; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby predložili program takýchto opatrení; vyzýva Radu a Komisiu, aby vyhodnotili vplyv sankcií na rozvojovú politiku príslušných krajín a na obchodnú politiku EÚ;

65.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad stratégií rozvojovej pomoci v rámci nástroja rozvojovej spolupráce a Európskeho rozvojového fondu s existujúcimi sankčnými režimami a s dialógmi o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že podmienky poskytovania podpory zo všeobecného rozpočtu vrátane pomoci poskytovanej na základe tzv. zmlúv súvisiacich s rozvojovými cieľmi milénia sa budú jednoznačne spájať s kritériami z oblasti ľudských práv a demokracie;

66.   vyzýva Radu a Komisiu, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje ratifikácia Lisabonskej zmluvy, vymenovanie vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku – ktorý bude súčasne podpredsedom Komisie a predsedom Rady pre zahraničné veci – a následné vytvorenie ESVČ, na zvýšenie súdržnosti a ucelenosti vonkajšej činnosti EÚ, zlepšenie odborných poznatkov príslušných služieb EÚ zaoberajúcich sa oblasťou sankcií a posilnenie spolupráce medzi rôznymi službami;

67.   súčasne požaduje rozšírenú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi členských štátov a Komisiou s cieľom zabezpečiť ucelenejšie a účinnejšie uplatňovanie reštriktívnych opatrení;

68.   žiada tiež tie členské štáty, ktoré sú členmi Bezpečnostnej rady OSN, aby sa systematicky usilovali o internacionalizáciu sankcií uvalených Úniou, a to v súlade s článkom 19 ZEÚ;

69.   vyzýva členské štáty, aby pri svojej činnosti v rámci Bezpečnostnej rady OSN neporušovali záväzky, ktoré prijali v oblasti ľudských práv, najmä v rámci Európskeho dohovoru o ľudských právach;

70.   žiada svoje parlamentné orgány, najmä svoje stále delegácie a delegácie ad hoc, aby využívali svoje kontakty s parlamentmi krajín, ktoré neukladajú sankcie, čím by zvýšili porozumenie vo vzťahu k existujúcim sankčným režimom EÚ relevantným pre príslušný región, a aby preskúmali možnosti koordinovaných opatrení na podporu ľudských práv;

71.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila sieť nezávislých expertov, ktorí by podľa potreby navrhovali Rade najvhodnejšie reštriktívne opatrenia a vypracúvali pravidelné správy o vývoji situácie vo vzťahu k  určeným kritériám a cieľom a prípadne navrhovali spôsoby zlepšenia uplatňovania sankcií; domnieva sa, že vytvorením takejto siete by sa zvýšila transparentnosť a zlepšili by sa diskusie o sankciách vo všeobecnosti a takisto by sa posilnilo uplatňovanie a pokračujúce monitorovanie sankcií v konkrétnych prípadoch; domnieva sa zároveň, že Komisia by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri stanovovaní jasnej politiky EÚ v oblasti sankcií;

72.   domnieva sa, že legitimita politiky EÚ v oblasti sankcií, ktorá je kľúčovým a citlivým prvkom SZBP, sa musí posilniť zapojením Európskeho parlamentu do všetkých štádií postupu v súlade s článkom 21 ZEÚ, najmä do prípravy a uplatňovania sankcií, a to formou systematických konzultácií s Radou a Komisiou a podávania správ zo strany týchto inštitúcií; domnieva sa tiež, že Európsky parlament by sa mal podieľať na dohľade nad dosahovaním referenčných kritérií zo strany subjektov, na ktoré boli sankcie uvalené; poveruje svoj Podvýbor pre ľudské práva, aby vytvoril štruktúru činnosti v tejto oblasti a dohliadal nad touto činnosťou, a to v súvislosti so všetkými sankciami, ktorých ciele a referenčné kritériá sa týkajú ľudských práv;

o
o   o

73.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a Rady Európy.

(1) Ú. v. ES C 320, 28.10.1996, s. 261.
(2) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(3) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
(4) Ú. v. ES L 322, 12.12.1996, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 90.
(6) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 93.
(7) Ú. v. ES L 344, 28.12.2001, s. 70.
(8) Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 4.
(9) Ú. v. ES L 139, 29.5.2002, s. 9.
(10) Ú. v. EÚ C 98, 18.4.2008, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147.
(12) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.
(13) Ú. v. ES C 292, 8.11.1982, s. 13.
(14) Ú. v. ES C 78, 2.4.2002, s. 32.
(15) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 214.
(16) Článok 96 Dohody z Cotonou z 23. júna 2000 znie takto:"Podstatné súčasti: konzultačný postup a primerané opatrenia týkajúce sa ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti1. V zmysle tohto článku znamená "strana" spoločenstvo a členské štáty Európskej únie na jednej strane, a každý štát AKT na strane druhej.2. a) Ak sa napriek politickému dialógu vedenému pravidelne medzi stranami jedna strana domnieva, že druhá strana nesplnila záväzky vyplývajúce z dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti uvedených v odseku 2 článku 9, poskytne okrem prípadov zvláštnej naliehavosti druhej strane a Rade ministrov príslušné informácie požadované pre podrobné preskúmanie situácie s cieľom nájdenia riešenia prijateľného pre strany. Na tento účel vyzve druhú stranu na konanie konzultácií, ktoré sa zamerajú na riešenia prijaté alebo tie, ktoré sa majú prijať dotknutou stranou na nápravu situácie.Konzultácie sa vedú na úrovni a vo forme, ktorá sa považuje za najvhodnejšiu pre nájdenie riešenia. Konzultácie začnú do 15 dní po výzve a pokračujú po dobu stanovenú vzájomnou dohodou, v závislosti od povahy a závažnosti porušenia. V každom prípade však konzultácie netrvajú dlhšie ako 60 dní.Ak konzultácie nevedú k riešeniu prijateľnému pre obe strany, ak sú zamietnuté, alebo v prípade zvláštnej naliehavosti, je možné prijať primerané opatrenia. Tieto opatrenia budú odvolané, len čo dôvod ich prijatia pominul.b) Pojem "prípady zvláštnej naliehavosti" znamená výnimočné prípady obzvlášť závažných a otvorených porušení jedného zo základných prvkov uvedených v odseku 2 článku 9, čo si vyžaduje okamžitú reakciu.Strana uchyľujúca sa k postupu zvláštnej naliehavosti informuje druhú stranu a Radu ministrov o skutočnosti oddelene, pokiaľ nemá čas učiniť inak.c) "Primerané opatrenia" uvedené v tomto článku sú opatrenia prijaté v súlade s medzinárodným právom adekvátne porušeniu. Pri výbere týchto opatrení sa musia uprednostniť tie, ktoré čo najmenej narušujú uplatňovanie tejto dohody. Chápe sa to tak, že pozastavenie pomoci je opatrením poslednej možnosti.Ak sa prijímajú opatrenia v prípade zvláštnej naliehavosti, oznámia sa okamžite druhej strane a Rade ministrov. Na žiadosť dotknutej strany je možné potom zvolať konzultácie na podrobné preskúmanie situácie, a ak je to možné, nájsť riešenie. Tieto konzultácie sa vedú podľa dojednaní stanovených v druhom a treťom pododseku odseku a).
(17) Ú. v. EÚ L 50, 20.2.2004, s. 66.
(18) Ú. v. EÚ L 43, 19.2.2008, s. 39.
(19) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES z 26. októbra 2005 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu (Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1).


Úmrtnosť matiek
PDF 240kWORD 77k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o úmrtnosti matiek pred podujatím OSN na vysokej úrovni o hodnotení rozvojových cieľov milénia, ktoré sa uskutoční 25. septembra 2008
P6_TA(2008)0406RC-B6-0377/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rozvojové ciele milénia prijaté na miléniovom samite OSN v septembri 2000,

–   so zreteľom na akčný plán EÚ o rozvojových cieľoch milénia, ktorý prijala Európska rada v júni 2008 a jeho míľniky v roku 2010,

–   so zreteľom na konanie podujatia na vysokej úrovni týkajúceho sa rozvojových cieľov milénia, ktoré sa bude konať v sídle OSN v New Yorku 25. septembra 2008,

–   so zreteľom na správu Komisie o rozvojových cieľoch milénia na roky 2000 – 2004 (SEK(2005)0456),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli zo 16. a 17. decembra 2004, ktoré potvrdzujú, že EÚ sa plne hlási k rozvojovým cieľom milénia a k súdržnosti politík,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN právach dieťaťa z 20. novembra 1959, podľa ktorej treba dieťaťu a jeho matke poskytovať zvláštnu starostlivosť a ochranu vrátane primeranej starostlivosti pred narodením a po ňom, a so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989, podľa ktorého majú jeho zmluvné strany poskytnúť matkám primeranú starostlivosť pred a po pôrode,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien v rozvojovej spolupráci (KOM(2007)0100),

–   so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ prijatú na lisabonskom samite Afriky a EÚ v roku 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2008 o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2005 o úlohe Európskej únie pri uskutočňovaní rozvojových cieľov milénia(2) a  uznesenie z 20. júna 2007 o rozvojových cieľoch milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. novembra 2005 o rozvojovej stratégii pre Afriku(4) a uznesenie z 25. októbra 2007 o súčasnom stave vzťahov medzi EÚ a Afrikou(5),

–   so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách konanú v Pekingu v septembri 1995, deklaráciu a akčnú platformu prijatú v Pekingu a následné záverečné dokumenty prijaté na osobitných zasadnutiach OSN Peking +5 a Peking+10 o ďalších opatreniach a iniciatívach na vykonávanie pekinskej deklarácie prijatej 10. júna 2000 a akčnej platformy prijatej 11. marca 2005,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenia Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o rozvojovej politike EÚ: Európsky konsenzus (Európsky konsenzus o rozvoji)(6) a Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci(7),

–   so zreteľom na správy Populačného fondu OSN o stave svetovej populácie s názvom Prísľub rovnosti: rodová rovnosť, reprodukčné zdravie a rozvojové ciele milénia z roku 2005 a Cesta k nádeji: ženy a medzinárodná migrácia z roku 2006,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(8),

–   so zreteľom na protokol k Africkej charte o ľudských právach a právach národov týkajúci sa práv žien v Afrike, známy aj ako Maputský protokol, ktorý nadobudol platnosť 25. novembra 2005, a na Maputský akčný plán pre sfunkčnenie kontinentálneho rámca politiky pre sexuálne a reprodukčné zdravie a práva na roky 2007 – 2010, prijatý na osobitnom zasadnutí konferencie ministrov zdravotníctva Africkej únie v septembri 2006,

–   so zreteľom na Medzinárodnú konferenciu OSN o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa uskutočnila v septembri 1994 v Káhire, konečný akčný program prijatý v Káhire a následné záverečné dokumenty prijaté v roku 1999 na osobitnej schôdzi Valného zhromaždenia OSN o ďalších opatreniach na vykonávanie akčného programu ICPD+5,

–   so zreteľom na bruselský rámec opatrení a odporúčaní o zdraví pre trvalo udržateľný rozvoj prijatý na prvom stretnutí ministrov zdravotníctva skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) v Bruseli v októbri 2007,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý nadobudol platnosť 3. januára 1976, a najmä na jeho článok 12,

–   so zreteľom na všeobecnú pripomienku č. 14 Výboru OSN pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva týkajúcu sa článku 12 ICESCR (Právo na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zdravia),

–   so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), ktorý nadobudol platnosť 3. septembra 1981,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže zdravie matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5) je oblasťou, v ktorej sa zaznamenal najmenší pokrok spomedzi všetkých rozvojových cieľov milénia, a preto je jedným z cieľov, pri ktorých je najmenšia pravdepodobnosť, že sa dosiahnu do roku 2015, najmä v subsaharskej Afrike a v južnej Ázii,

B.   keďže počas tehotenstva alebo pôrodu zomrie každoročne viac než pol milióna žien a k 99 % úmrtia dochádza v rozvojových krajinách; keďže počas 20 rokov sa miera úmrtnosti v krajinách subsaharskej Afriky takmer vôbec nezmenila, pričom sa v tomto regióne dosiahlo ročné zníženie len na úrovni 0,1% a ženy sú vystavené riziku úmrtia počas tehotenstva alebo pôrodu v miere jedna k šestnástim; keďže úmrtnosť matiek je najvážnejší ukazovateľ globálnych rozdielov v oblasti zdravia,

C.   keďže skúsenosti a výskum v oblasti úmrtnosti matiek poukazujú okrem geografických rozdielov aj na významný rozdiel v miere úmrtnosti matiek vo vzťahu k bohatstvu, rasovej a etnickej príslušnosti, životu v meste a na vidieku, úrovni gramotnosti a dokonca vo vzťahu k jazykovým alebo náboženským rozdielom v krajinách vrátane rozvinutých krajín, pričom tento rozdiel je najväčším rozdielom zo všetkých štatistík v oblasti verejného zdravia,

D.   keďže skupina G8 odsúhlasila zdravotný balík, prostredníctvom ktorého sa pomôže vyškoliť a zamestnať 1,5 milióna zdravotníckych pracovníkov v Afrike a zabezpečí sa, aby 80 % matiek využívalo pri pôrode služby kvalifikovaných zdravotníckych pracovníkov; keďže to obsahuje záväzok zvýšiť počet zdravotníckych pracovníkov v 36 afrických krajinách, ktoré trpia ich kritickým nedostatkom, na 2,3 pracovníka na 1 000 obyvateľov; keďže sa však nezmieňuje o vyčlenení 10 miliárd USD, ktoré sú podľa aktivistov občianskej spoločnosti potrebné každý rok na záchranu životov šiestich miliónov matiek a detí,

E.   keďže úmrtnosť a chorobnosť matiek predstavuje mimoriadnu celosvetovú zdravotnú situáciu a keďže sa odhaduje, že každoročne zomiera pri pôrode približne 536 000 žien a každá dvadsiata prekoná vážne komplikácie, a to od chronických infekcií až po zdravotné postihnutia, akým je napríklad genitálna fistula, alebo celoživotné postihnutie,

F.   keďže úmrtia žien počas tehotenstva a pôrodu nie sú žiadnou záhadou, príčiny úmrtia matiek sú jasné a dobre známe a existujú prostriedky na ich predchádzanie,

G.   keďže príčinám úmrtnosti matiek by sa dalo predísť poskytovaním bezpečnej starostlivosti matkám, zabezpečením dostupnosti účinnej antikoncepcie a zákonným a bezpečným vykonávaním interrupcií,

H.   keďže úmrtnosti matiek by sa dalo zabrániť lepšou dostupnosťou a prijímaním metód plánovania rodičovstva, poskytovaním bezpečnej a kvalitnej starostlivosti o matky a jej dostupnosti, a to najmä počas tehotenstva, pri pôrode poskytovaním akútnej pôrodníckej starostlivosti a aj v období po pôrode, ako aj zlepšovaním zdravia a výživy žien a ich postavenia v spoločnosti,

I.   keďže tento preventívny prístup zahŕňa vzdelávanie žien a zdravotníckych pracovníkov, aby dokázali rozoznať komplikácie počas tehotenstva a pôrodu a aby vyhľadali potrebnú starostlivosť, vyžaduje si sieť vhodných zdravotníckych zariadení dosiahnuteľných v primeranom čase vzhľadom na dostupnú infraštruktúru a dopravu, a poskytovanie adekvátnej starostlivosti kvalifikovanými pracovníkmi v týchto ľahko dostupných zdravotníckych zariadeniach, účinné riadenie a dostupnosť elektriny, vody a zdravotníckeho materiálu, a to aj vo vidieckych oblastiach,

J.   keďže úmrtnosť matiek, ktorej sa dá zabrániť, je porušovaním práva na život žien a dievčat v adolescentnom veku, ako je to zakotvené v mnohých medzinárodných záväzkoch z oblasti ľudských práv vrátane Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN, a príčiny spôsobujúce úmrtnosť a chorobnosť matiek môžu viesť aj k porušovaniu iných ľudských práv vrátane práva na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň fyzického a duševného zdravia a práva na nediskrimináciu pri prístupe k základnej zdravotnej starostlivosti,

K.   keďže právo na pohlavné a reprodukčné sebaurčenie zahŕňa právo na manželstvo, založenie rodiny a dobrovoľné nadväzovanie sexuálnych vzťahov a právo nebyť objektom sexuálneho násilia a nátlaku,

L.   keďže za zabezpečenie zdravotníckych služieb v rámci práva na zdravie sú zodpovedné vlády samotné alebo prostredníctvom iných subjektov a keďže aj vlády, ktoré majú obmedzené zdroje, môžu prijať okamžité opatrenia s dosahom na zdravie matiek,

M.   keďže hlavné príčiny úmrtnosti žien a zranení súvisiacich s pôrodom majú v konečnom dôsledku menej pravdepodobne praktický alebo štrukturálny charakter, sú skôr symptomatickými príčinami súvisiacimi s nízkou hodnotou žien a s nízkym postavením priznávaným ženám, ktoré sú v spoločnosti vo všeobecnosti znevýhodnené, a keďže v krajinách s podobnou úrovňou hospodárskeho rozvoja platí, že čím je postavenie žien vyššie, tým nižšia je miera úmrtnosti matiek,

N.   keďže ženy sú počas tehotenstva a pôrodu osobitne zraniteľné z dôvodu viacerých foriem diskriminácie vrátane rozdielov medzi mužmi a ženami v domácnosti, tradičných postupov škodlivých pre ženy, násilia páchaného na ženách, nemožnosti žien rozhodovať o svojom reprodukčnom zdraví a právach, odmietania novorodencov ženského pohlavia a stereotypného ponímania žien predovšetkým ako matiek a opatrovateliek; keďže CEDAW ratifikovali všetky členské štáty EÚ,

O.   keďže Valné zhromaždenie OSN zahrnulo "univerzálny prístup k reprodukčnému zdraviu do roku 2015" ako jeden z rozvojových cieľov milénia medzinárodného spoločenstva, a to ako cieľ č. 5 – zníženie úmrtnosti matiek,

P.   keďže medzinárodné spoločenstvo na ICPD prisľúbilo ďalšie zdroje a označilo reprodukčné zdravie (vrátane plánovania rodičovstva a zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom) za hlavnú prioritu medzinárodného rozvojového úsilia,

Q.   keďže namiesto zvýšenia podpory je teraz celková výška darovaných finančných príspevkov na plánované rodičovstvo oveľa nižšia ako v roku 1994, pričom v absolútnom dolárovom vyjadrení poklesla zo 723 miliónov USD v roku 1995 na 442 miliónov USD v roku 2004,

R.   keďže EÚ pravidelne a dôsledne prijíma záväzky na dosiahnutie rozvojového cieľa milénia č. 5, naposledy v rámci vyššie uvedeného akčného plánu EÚ o rozvojových cieľoch milénia,

S.   keďže napriek závažnosti tohto problému a porušovaniu ľudských práv sa zdravotníckym službám súvisiacim s materstvom naďalej venuje málo pozornosti na medzinárodnej úrovni a uprednostňujú sa skôr zásahy týkajúce sa konkrétnych ochorení, čo vedie k marginalizácii problematiky úmrtnosti matiek, a vysoká miera výskytu HIV prispieva k stagnácii alebo k spomaľovaniu pokroku pri znižovaní úmrtnosti a chorobnosti matiek,

1.   vyjadruje vážne obavy z toho, že úmrtnosť matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5) je jediný z rozvojových cieľov milénia, v ktorom sa od roku 2000 nielenže nedosiahol žiaden pokrok, a to najmä v subsaharskej Afrike a južnej Ázii, ale pred dvadsiatimi rokmi boli údaje rovnaké ako dnes;

2.   konštatuje, že posilňovanie postavenia žien popri vzdelávaní významne prispieva k zlepšeniu zdravia matiek (rozvojový cieľ milénia č. 5);

3.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pred podujatím OSN na vysokej úrovni o rozvojových cieľoch milénia stanovili prioritné opatrenia na splnenie rozvojového cieľa milénia č. 5;

4.   vyzýva Radu a Komisiu, aby znížili rozdiely medzi úmrtnosťou matiek v priemyselných a rozvojových krajinách prostredníctvom vyšších investícií a krokov smerujúcich k zlepšeniu ľudských zdrojov pre oblasť zdravia a prostredníctvom zvýšenia zdrojov a úsilia na posilnenie systémov zdravotníctva a základnej zdravotníckej infraštruktúry vrátane vyčlenenia prostriedkov na monitorovanie, dohľad, základné funkcie verejného zdravotníctva, akcie spoločenstva a ostatné potrebné podporné funkcie;

5.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili úsilie o zamedzenie úmrtnosti a chorobnosti matiek, ktorej možno predchádzať, prostredníctvom vypracúvania, uplatňovania a pravidelného vyhodnocovania plánov postupu a akčných plánov na obmedzenie celosvetového problému úmrtnosti a chorobnosti matiek, prijatím prístupu založeného na rovnosti a systematickej a nepretržitej podpore ľudských práv, ktorý budú primerane podporovať a uľahčovať silné inštitucionálne mechanizmy a finančné prostriedky;

6.   vyzýva Radu a Komisiu, aby rozšírili poskytovanie zdravotníckych služieb súvisiacich s materstvom v rámci primárnej zdravotnej starostlivosti na základe voľby vychádzajúcej z potrebných informácií, vzdelávania o bezpečnom materstve, cielenej a účinnej prenatálnej starostlivosti, programov materskej výživy a primeranej pomoci pri pôrode, ktorá zamedzuje tomu, aby sa v nadmernej miere pristupovalo k cisárskemu rezu, a ktorá zabezpečuje akútnu pôrodnícku starostlivosť, služby odbornej lekárskej starostlivosti pri komplikáciách v tehotenstve, pri pôrode a pri potrate, popôrodnú starostlivosť a plánovanie rodiny;

7.   vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali prístup všetkých žien ku komplexným informáciám a službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia;

8.   vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali a vypracovali už osvedčené ukazovatele a štandardy na zníženie miery úmrtnosti matiek (vrátane oficiálnej rozvojovej pomoci) a aby zriadili mechanizmy monitorovania a určenia zodpovednosti, ktoré by mohli viesť k neustálemu zlepšovaniu existujúcich politík a programov;

9.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zaručili dostupnosť, prístupnosť a dobrú kvalitu služieb v oblasti reprodukčného zdravia a aby vyčlenili čo najviac dostupných finančných prostriedkov na politiky a programy v oblasti úmrtnosti matiek;

10.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili zhromažďovanie spoľahlivých a aktuálnych údajov, ktoré by boli určujúcimi pri implementácii opatrení na riešenie úmrtnosti a chorobnosti matiek;

11.   vyzýva Radu a Komisiu, aby umožnili odbornú prípravu, budovanie kapacít a infraštruktúry pre zodpovedajúci počet kvalifikovaných pôrodných asistentiek a aby zabezpečili dostupnosť služieb týchto asistentiek pre všetky tehotné ženy a dievčatá a aby zaistili, že tento zámer bude odzrkadlený v plánoch postupu a vo vnútroštátnych akčných plánoch;

12.   žiada, aby sa vo vnútroštátnych programoch zdravia posilnilo testovanie na vírus HIV pred tehotenstvom a počas neho, antiretrovirálna liečba HIV-pozitívnych tehotných žien a opatrenia na prevenciu proti vírusu HIV, ako napríklad informačné kampane a vzdelávanie;

13.   nalieha na EÚ, aby aj naďalej vyvíjala úsilie na podporu práv na sexuálne a reprodukčné zdravie zachovaním úrovne financovania na účely plnenia akčného plánu ICPD a s poľutovaním konštatuje, že popri najvyššej miere úmrtnosti matiek má subsaharská Afrika aj najnižšiu úroveň používania antikoncepcie na svete (19 %) a 30 % všetkých úmrtí matiek je v danom regióne spôsobených neodborne vykonanými interrupciami;

14.   domnieva sa, že aby sa dosiahli rozvojové ciele milénia v oblasti univerzálnej dostupnosti služieb v oblasti reprodukčného zdravia do roku 2015, úroveň financovania z EÚ sa musí zvýšiť, pretože v opačnom prípade budú ženy aj naďalej zomierať v dôsledku tehotenstva a súvisiacich okolností;

15.   vyzýva Radu a Komisiu, aby vypracovali programy a politiky zamerané na riešenie problémov, ktoré sú určujúcimi faktormi vplývajúcimi na zdravie a sú najdôležitejšie pri zamedzovaní úmrtnosti matiek, akými sú účasť na rozhodovacom procese súvisiacom so zdravím, informácie o sexuálnom a reprodukčnom zdraví, gramotnosť, výživa, nediskriminácia a spoločenské normy, ktoré sú základom rodovej rovnosti;

16.   vyzýva Radu a Komisiu, aby sa v nadväznosti na pokrok dosiahnutý pri znižovaní úmrtnosti žien aktívne zúčastňovali na celosvetových fórach, ako je "Countdown to 2015", v záujme výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa programov a politík v tejto oblasti a podpory trvalej dynamiky zlepšovania;

17.   nalieha na členské štáty, aby neporušovali svoje záväzky v oblasti financovania na dosiahnutie rozvojových cieľov milénia vrátane rozvojového cieľa milénia č. 5 a vyzýva predsedníctvo Rady, aby prevzalo vedúcu úlohu a išlo príkladom tým, že zabezpečí dostupnosť adekvátneho a predvídateľného financovania a zvýšenie úsilia v záujme záchrany životov;

18.   pripomína záväzok členských štátov dosiahnuť úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci 0,7% HNP do roku 2015 a vyzýva členské štáty, ktoré sa k nej nepribližujú, aby zvýšili svoje úsilie;

19.   vyzýva tie krajiny, ktoré ešte nezaviedli zákaz škodlivých praktík a tradícií, ako je ženská obriezka, aby prijali opatrenia a podporili príslušné informačné kampane;

20.   žiada Komisiu o zabezpečenie toho, aby sa zmluvy týkajúce sa rozvojových cieľov milénia sústredili v prvom rade na oblasť zdravotníctva a vzdelávania;

21.   odsudzuje zákaz používania antikoncepčných prostriedkov, ktorý obhajujú cirkvi, pretože používanie prezervatívov má rozhodujúci význam pri predchádzaní chorobám a neželaným tehotenstvám;

22.   odsudzuje pravidlo USA "global gag rule", ktoré bráni zahraničným mimovládnym organizáciám prijímajúcim prostriedky na programy plánovania rodičovstva z USAID (Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj) používať svoje vlastné prostriedky nepochádzajúce z USA na zabezpečovanie interrupcií, ktoré sú v súlade so zákonom;

23.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Medziparlamentnej únii a Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0103.
(2) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 311.
(3) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 232.
(4) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 475.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2007)0483.
(6) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41.


Obchod so službami
PDF 326kWORD 92k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o obchode so službami (2008/2004(INI))
P6_TA(2008)0407A6-0283/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nadobudnutie platnosti Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS) v januári 1995,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: svetová konkurencia. Príspevok k Stratégii rastu a zamestnanosti EÚ (KOM(2006)0567),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálna Európa: pevnejšie partnerstvo na zabezpečenie prístupu na trh pre európskych vývozcov (KOM(2007)0183),

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o podpise a predbežnom uplatňovaní Dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi CARIFORUM-u na druhej strane (KOM(2008)0155),

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady, ktorým sa uzatvára Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi CARIFORUM-u na druhej strane (KOM(2008)0156),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2007 o globálnej Európe – vonkajšie aspekty konkurencieschopnosti(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2008 o stratégii EÚ na zabezpečenie prístupu európskych spoločností na vonkajší trh(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2007 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Kóreou(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Združením krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN)(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dohy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. októbra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch medzi Európskou úniou a združením Mercosur s ohľadom na uzavretie medziregionálnej dohody o pridružení(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o transatlantických hospodárskych vzťahoch medzi EÚ a USA(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2005 o perspektíve obchodných vzťahov medzi EÚ a Čínou(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2006 o hospodárskych a obchodných vzťahoch Európskej únie s Indiou(9),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0283/2008),

A.   keďže EÚ je najkonkurencieschopnejším aktérom v oblasti obchodu so službami; keďže EÚ je najväčším vývozcom a najväčším poskytovateľom služieb na svete s podielom vyše 28 % na celkovom svetovom vývoze a má preto veľký záujem o to, aby sa zabezpečilo otváranie nových trhov s tovarom, službami a investíciami,

B.   keďže v roku 2007 predstavoval celkový podiel sektoru služieb na HDP v EÚ-25 vyše 75 %; keďže v roku 2007 predstavoval podiel služieb na HDP v Severnej Amerike približne 78 %, v Afrike 52 % a v Ázii 60 %,

C.   keďže obchod so službami predstavuje už 25 % svetového obchodu; keďže tento sektor má obrovský potenciál a vytvára sa v ňom viac pracovných miest než v ktoromkoľvek inom sektore hospodárstva,

D.   keďže rozvoj kvalitného zamestnania je spojený so zvyšovaním počtu pracovných miest; konštatuje, že v sektore služieb sa vytvorila najvyššia úroveň pracovných miest s čiastočným pracovným úväzkom a že je nevyhnutné brať do úvahy odporúčania Medzinárodnej organizácie práce (MOP), aby bolo možné zaistiť rozvoj tohto sektora,

E.   keďže mnohostranný obchodný systém zakotvený v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) je aj naďalej najúčinnejším rámcom na dosiahnutie čestného a spravodlivého obchodu s tovarom a službami v celosvetovom meradle tým, že vytvára vhodné pravidlá a zabezpečuje ich dodržiavanie; keďže je potrebné, aby úloha WTO vzhľadom na GATS zohľadnila rôznorodý charakter sektoru služieb, ktorý sa nezameriava na kvantitatívne meranie úrovne jeho liberalizácie alebo zvyšných prekážok obchodu,

F.   keďže GATS je a musí byť mnohostranným rámcom na reguláciu obchodu so službami; keďže táto skutočnosť nezabraňuje štátom a najmä EÚ v tom, aby rokovali o dvojstranných dohodách, ktoré obsahujú rozsiahlejšie zoznamy špecifických záväzkov, berúc do úvahy, že dvojstranné dohody môžu mať negatívny vplyv na rozvoj a význam mnohostranného rámca,

G.   keďže efektívna infraštruktúra služieb je predpokladom hospodárskeho úspechu; keďže prístup k službám na svetovej úrovni pomáha vývozcom a producentom tovaru a služieb v rozvojových krajinách využiť svoju konkurencieschopnosť; keďže mnohé rozvojové krajiny boli tiež schopné na základe zahraničných investícií a skúseností zlepšiť svoje postavenie na medzinárodných trhoch so službami; keďže liberalizácia služieb sa preto stala kľúčovým prvkom mnohých rozvojových stratégií,

H.   keďže prekážky obchodu a prekážky, ktoré sa objavujú až za hranicami, nielen obmedzujú obchod s tovarom, ale majú tiež významný vplyv na obchod so službami a verejné obstarávanie,

I.   keďže pri otvorení trhu so službami je potrebné rozlišovať priemyselné krajiny a rozvojové krajiny a jednotlivé rozvojové krajiny s cieľom zohľadniť rôzne úrovne rozvoja,

J.   keďže je potrebné, aby niektoré rozvojové krajiny, a predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny, posilnili svoju správu vecí verejných a vytvorili účinné štruktúry a infraštruktúry na zlepšenie obchodovania a rozšírenie trhov so službami,

K.   keďže je dôležité, aby mal Európsky parlament včas prístup k textom rôznych mandátov na rokovania, ktorými bola poverená Komisia,

Všeobecné poznámky

1.   konštatuje, že je nevyhnutné, aby medzinárodný obchod zameraný na rozvoj a odstránenie chudoby tiež prispel k sociálnemu rozvoju a kvalitnému zamestnaniu; predpisy v oblasti obchodu musia byť v súlade so sociálnymi normami MOP; pre vyvážený obchod v záujme všetkých sú nevyhnutné opatrenia na boj proti všetkým formám vykorisťovania na pracovisku (zákaz nútenej práce, a predovšetkým detskej práce), spolu s dodržiavaním slobôd odborových organizácií; opätovne zdôrazňuje nevyhnutnosť preskúmať vzájomné pôsobenie obchodu a sociálnych otázok;

2.   upozorňuje na vysokú úroveň vonkajšej konkurencieschopnosti poskytovateľov služieb v EÚ; vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných rokovaní presadzovala postupné a recipročné otvorenie trhu so službami a politiku väčšej transparentnosti a predvídateľnosti pravidiel a predpisov spolu s prísnymi pravidlami a sankciami s cieľom bojovať proti korupcii a monopolom, aby sa občanom a podnikateľom oboch strán dohody zabezpečil prístup k širšiemu okruhu služieb;

3.   plne uznáva existujúci rozdiel medzi rôznymi charaktermi služieb, najmä potrebu rozlišovať medzi komerčnými a nekomerčnými službami; zdôrazňuje potrebu diferencovaného prístupu pri otváraní trhov so službami všeobecného záujmu;

4.   pripomína, že Komisia musí pri rokovaniach o zoznamoch záväzkov zohľadňovať záujmy rôznych členských štátov a rozvojových krajín, a tiež ekonomické rozdiely medzi rôznymi kategóriami občanov;

5.   zastáva názor, že efektívne fungujúci vnútorný trh v oblasti služieb je dôležitý pre konkurencieschopnosť podnikov EÚ v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité včasné a správne vykonávanie a transpozícia právnych predpisov Spoločenstva vrátane smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu(10);

6.   zdôrazňuje, že sektor služieb môže priniesť mnoho riešení problémov týkajúcich sa životného prostredia, a je presvedčený, že služby sú jedným z hlavných prvkov prínosu vývozu know-how zo strany EÚ; zdôrazňuje význam zohľadňovania potrieb sektoru služieb pri tvorbe politiky trvalo udržateľného rozvoja;

7.   víta dôraz, ktorý Komisia kladie na zabezpečenie toho, aby spotrebitelia pocítili priaznivé účinky globalizácie; zdôrazňuje skutočnosť, že spravodlivá súťaž v oblasti služieb má v spojení s vysokou úrovňou ochrany spotrebiteľov kľúčový význam pre zabezpečenie toho, aby mali spotrebitelia prospech z liberalizácie trhov v EÚ;

8.   je presvedčený o tom, že služby hrajú dôležitú úlohu v každom hospodárstve a domnieva sa, že širšie otvorenie prístupu k trhu so službami, ktorý zohľadňuje rôzne hospodárske situácie, je preto dôležité nielen pre rozvinuté krajiny, ale tiež pre rozvojové krajiny;

9.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby EÚ, ak vyžaduje dereguláciu a liberalizáciu služieb, vzala do úvahy rôzne úrovne rozvoja, a preto zdôrazňuje, že EÚ nemôže a nemala by ostatným krajinám vnucovať rovnaký model;

10.   zastáva názor, že na zabezpečenie pozitívnych výsledkov je nevyhnutné, aby bola každá liberalizácia nového sektora služieb, predovšetkým v rozvojových krajinách, sprevádzaná novými predpismi a mechanizmami dohľadu a vykonávania, aby sa obmedzil negatívny vplyv na obyvateľstvo a životné prostredie a akékoľvek zneužitie dominantného postavenia alebo koncentrácie, a zavádzaná postupne a sprevádzaná nevyhnutnými pomocnými opatreniami;

11.   uvedomuje si, že nové navrhované pravidlá o vnútroštátnej regulácii by boli do GATS doplnené vo forme prílohy, čo by si vyžadovalo zmenu tejto dohody; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o výsledkoch pracovnej skupiny GATS pre vnútroštátnu reguláciu a aby mu v rámci postupu spolurozhodovania predložila každé rozhodnutie týkajúce sa zmien dohody GATS;

12.   uznáva zvrchovanosť štátov, a teda aj ich právo regulovať všetky oblasti služieb, najmä verejných služieb, bez ohľadu na to, či boli prijaté záväzky v rámci GATS, za predpokladu, že každá takáto regulácia sa bude uskutočňovať v súlade s článkom VI GATS týkajúcim sa vnútroštátnej regulácie; je presvedčený o tom, že trhy so službami potrebujú pre svoje efektívne fungovanie jasné a právne jednoznačné predpisy;

13.   zastáva názor, že zvýšenie efektívnosti, ktoré by sa mohlo dosiahnuť vďaka otvoreniu trhov hospodárskej súťaži v oblasti služieb, ak by bolo zároveň spojené s vnútroštátnymi regulačnými opatreniami, by umožnilo menej rozvinutým krajinám poskytovať širší rozsah služieb pre svojich občanov; zdôrazňuje, že univerzálne prístupné a trvalo udržateľné služby s prijateľnými cenami a vysokou kvalitou sú dôležité;

14.   zdôrazňuje, že na riadenie liberalizácie je potrebné prijať pravidlá a normy; požaduje dodržiavanie environmentálnych noriem a noriem kvality primeraným a objektívnym spôsobom bez toho, aby sa tým vytvárali zbytočné prekážky pre obchod;

15.   víta skutočnosť, že Komisia zverejnila súbor ponúk, ktoré Spoločenstvo predstavilo v rámci súčasných rokovaní o GATS; domnieva sa však, že Komisia by mala podrobnejšie diskutovať o súčasnom vývoji s Európskym parlamentom a jeho príslušnými výbormi;

16.   zdôrazňuje, že obchod so službami je z veľkej časti prenosom skúseností medzi krajinami, a preto je obchod so službami dôležitou súčasťou každej rozvojovej stratégie, pretože umožňuje široký prenos know-how rýchlym a účinným spôsobom;

17.   uznáva, že na niektorých problémoch týkajúcich sa čestnosti a transparentnosti poskytovania služieb sa v niektorých rozvojových krajinách často podieľajú spoločnosti z rozvinutých ekonomík;

18.   žiada Komisiu, aby predložila podrobný prehľad sektorov osobitných služieb, ako softvér, film, logistika a finančné služby, ktoré zohrávajú zásadnú úlohu v niektorých rozvojových krajinách a ktoré sa poskytujú a rozširujú v celosvetovom meradle; ďalej žiada Komisiu, aby predložila podrobnú analýzu vplyvu tejto skutočnosti na európsky trh so službami;

19.   žiada Komisiu, aby predložila podrobný prehľad služieb získavajúcich dôležité údaje, ktoré sú prevádzkované v celosvetovom meradle; ďalej žiada Komisiu, aby predložila podrobné informácie o umiestnení, prevádzkovateľoch, rozsahu a kvalite služieb v tomto sektore;

Kolo rokovaní o rozvoji z Dohy a GATS

20.   pripomína článok XIX GATS, v ktorom sa uvádza, že členovia začnú ďalšie kolá rokovaní najneskôr päť rokov od nadobudnutia platnosti Dohody WTO a pravidelne potom s cieľom dosiahnuť postupne vyššiu úroveň liberalizácie; pripomína, že tieto rokovania sa uskutočnia v rámci zásady jednotného záväzku, a preto je nevyhnutné, aby boli vyvážené v súvislosti so záujmami predloženými v iných oblastiach rokovaní;

21.   pripomína, že zásady stanovené v GATS nezakazujú privatizáciu ani dereguláciu; zdôrazňuje preto, že každý štát môže liberalizovať akýkoľvek sektor služieb; zdôrazňuje, že zoznamy GATS obsahujú záväzky každého člena WTO v oblasti obchodu so službami a že každý člen môže otvoriť svoj trh nad rámec svojich záväzkov prijatých v rámci GATS za predpokladu, že bude dodržaná zásada zaobchádzania podľa doložky najvyšších výhod v článku II alebo článok V GATS týkajúci sa hospodárskej integrácie;

22.   pripomína, že kolo rokovaní o rozvoji z Dohy sa musí zameriavať na rozvoj a že rokovania o obchode so službami preto musia slúžiť tak záujmom EÚ, ako aj hospodárskemu rastu najchudobnejších krajín;

23.   zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť rozvojovým krajinám politický priestor týkajúci sa úrovne reciprocity pri otváraní obchodu prostredníctvom poskytnutia možnosti zvoliť si hĺbku a rýchlosť snáh o dosiahnutie liberalizácie;

24.   berie na vedomie požiadavku zo strany rozvojových krajín voči EÚ a USA, aby najmä zlepšili ponuky v režime 4; považuje za nevyhnutné nájsť správnu rovnováhu, ktorá by uspokojila obe strany; žiada, aby ho Komisia informovala o každej zmene pôvodnej požiadavky;

Dvojstranné a regionálne dohody

25.   požaduje prijatie jednoznačných a ambicióznych záväzkov v nadchádzajúcich dvojstranných a regionálnych obchodných dohodách a v dohodách, o ktorých sa v súčasnosti rokuje; zdôrazňuje význam začlenenia ustanovení týkajúcich sa ľudských práv a sociálnych štandardov do týchto dohôd;

26.   berie na vedomie výsledky dosiahnuté v rámci dohody o hospodárskom partnerstve s Karibským fórom krajín AKT (CARIFORUM); je presvedčený o tom, že obchod so službami je prostriedkom rozvoja pod podmienkou, že budú vytvorené pevné a transparentné vnútroštátne predpisy na riadenie služieb; vyzýva na zabezpečenie univerzálnych, prístupných a trvalo udržateľných verejných služieb vysokej kvality pre všetkých;

27.   berie na vedomie, že kapitola o investíciách dohody o hospodárskom partnerstve so štátmi CARIFORUM-u zaručuje zahraničným investorom očakávaný prínos ako výsledok záväzkov vyplývajúcich z uvedenej dohody;

28.   podporuje konkrétne súhlas s režimom 4 v rámci dohody EÚ-CARIFORUM; domnieva sa, že tým bude možné zabrániť tzv. úniku mozgov;

29.   v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a združením ASEAN je presvedčený o tom, že aspekty tejto dohody týkajúce sa verejného obstarávania, investícií a služieb by mali zohľadňovať rozdielnu úroveň rozvoja členov združenia ASEAN a rešpektovať právo všetkých účastníkov na reguláciu verejných služieb, najmä tých, ktoré súvisia so základnými potrebami, čo by však nemalo brániť súkromným spoločnostiam v tom, aby vyplnili medzeru v prípadoch, keď štát nie je schopný poskytovať služby požadované občanmi;

30.   v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Kóreou si je vedomý toho, že zahraničné spoločnosti sa stretávajú s ťažkosťami pri získavaní prístupu na kórejský trh so službami vrátane bankovníctva, poisťovníctva, telekomunikácií, spravodajských agentúr a právneho poradenstva; zároveň naliehavo žiada Komisiu, aby pri riešení tejto otázky v rámci rokovaní o dohode o voľnom obchode vzala do úvahy skutočnosť, že v EÚ rastie znepokojenie v súvislosti s účinkami náchylnosti na krízy odvetvia bankovníctva a poisťovníctva, ktorých tempo liberalizácie nesprevádza riadna a transparentná vnútroštátna regulácia;

31.   v súvislosti s rokovaním o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Indiou zdôrazňuje význam nášho partnerstva s Indiou a potrebu dosiahnuť ambicióznu dohodu zahŕňajúcu pevné a všeobecné záväzky, s minimálnymi obmedzeniami prístupu na indický trh v rámci všetkých dodávateľských modelov; zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu so službami by mala tvoriť aspoň 90 % prostredníctvom sektorového pokrytia a objemu obchodu v súlade s požiadavkou týkajúcou sa významného pokrytia podľa článku V GATS; zdôrazňuje, že obmedzenia sú nevyhnutné predovšetkým v oblastiach, akými sú finančné služby, cenné papiere, účtovníctvo, telekomunikácie, distribúcia, poštové a kuriérne služby a právne služby;

32.   v súvislosti s rokovaniami týkajúcimi sa dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Radou pre spoluprácu v Golfskom zálive vyjadruje znepokojenie týkajúce sa úrovne transparentnosti a zodpovednosti v oblasti finančných služieb, a predovšetkým v oblasti investícií štátnych investičných fondov;

Špecifické sektorové otázky

33.   konštatuje, že žiadny z členov WTO doteraz neprijal záväzky v rámci odvetvia distribúcie vody; zdôrazňuje, že ak bude takýto záväzok prijatý, nebude to danej krajine brániť v stanovení úrovní kvality, bezpečnosti, cien alebo iných politických cieľov, ktoré pokladá za vhodné, pričom by sa na zahraničných dodávateľov vzťahovali rovnaké predpisy ako na miestnych dodávateľov;

34.   zdôrazňuje význam kultúrnych služieb, akými sú audiovizuálne, hudobné a vydavateľské odvetvie pre priemysel EÚ a jej obchodných partnerov; vyzýva Komisiu, aby preto zaistila lepšie vyváženie obchodu so službami v oblasti kultúry, a zároveň aby boli dodržané práva duševného vlastníctva;

35.   zdôrazňuje, že konkrétne odvetvie cestovného ruchu predstavuje významný prínos pre hospodárstvo v mnohých rozvojových krajinách; domnieva sa preto, že je nevyhnutné, aby EÚ poskytovala podporu prostredníctvom rozvojovej spolupráce a technickej pomoci;

36.   je presvedčený o tom, že na základe vopred vytvorenej riadnej a transparentnej vnútroštátnej regulácie môže obozretné a postupné otvorenie trhu s finančnými službami v rozvojových krajinách poskytnúť občanom a podnikateľom prístup k finančným prostriedkom, ktoré im umožnia vytvárať pracovné miesta na miestnej úrovni a zmierňovať chudobu, pretože už nebudú nútení spoliehať sa na štátne monopoly či inštitúcie;

37.   domnieva sa, že v záujme zvýšenia svojej vonkajšej konkurencieschopnosti musí EÚ v rámci svojej obchodnej politiky prijať opatrenia na posilnenie bezpečnosti elektronických transakcií a obchodu a na zlepšenie ochrany údajov;

38.   konštatuje, že služby, a to najmä finančné, sa dotýkajú mnohých oblastí právomocí a zdôrazňuje, že toto uznesenie sa zameriava na obchod so službami, t. j. na dosiahnutie prístupu na trh prostredníctvom dobrovoľného otvorenia trhov, ku ktorému sa dospeje pomocou rokovaní založených na dopyte a ponuke; navrhuje, aby sa oblasťami, akými sú finančný dohľad, regulácia a iné otázky týkajúce sa rôznych aspektov finančných služieb, zaoberalo príslušné fórum;

39.   dôrazne podporuje názor Komisie, že prístup na trh a voľný obchod so službami sú nevyhnutnou súčasťou Lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť; zdôrazňuje, že otvorené trhy v spojení s vyváženým a regulovaným voľným obchodom so službami budú prínosné pre všetky zúčastnené krajiny a regióny;

40.   konštatuje, že spoločnosti z EÚ sú na medzinárodnej úrovni čoraz aktívnejšie, že svetový hospodársky rast vedú do veľkej miery tretie krajiny a že zlepšený prístup na trh by preto prispel k posilneniu konkurencieschopnosti EÚ;

41.   domnieva sa, že obchod so službami je nevyhnutným doplnkom obchodu s tovarom, avšak tieto trhy by sa mali považovať za odlišné;

42.   domnieva sa, že odvetvie služieb sa stalo z kvantitatívneho hľadiska najdôležitejším hospodárskym odvetvím v hospodárstvach krajín OECD a že zvýšený objem obchodu a dostupnosť služieb povedú k zvýšeniu hospodárskeho rastu a uľahčia obchodný rast a rozvoj a zvýšia výkonnosť iných priemyselných odvetví, keďže služby poskytujú kľúčové medzivstupy, najmä v čoraz prepojenejšom globalizovanom svete;

43.   uznáva, že úsilie o prístup na trh v oblasti služieb predstavuje náročný proces v rámci prebiehajúcich rokovaní WTO o rozvojovej agende z Dohy; vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o vyvážený súbor opatrení, ktorého súčasťou bude ambiciózna ponuka v odvetví služieb, predovšetkým finančných služieb, v oblasti ktorých má priemysel v EÚ konkurencieschopné odborné skúsenosti a veľký potenciál rastu; poznamenáva, že dodržiavanie pravidiel a noriem je potrebné, aby nevznikali necolné prekážky, ktoré môžu byť citlivé v oblasti služieb;

44.   vyzýva Komisiu, aby v rámci obchodných rokovaní v plnej miere zohľadňovala existenciu služieb všeobecného záujmu a možný vplyv otvorenia trhov na ich organizáciu;

45.   konštatuje, že v oblasti finančných služieb je trh EÚ jedným z najotvorenejších trhov na svete, avšak zdôrazňuje, že EÚ sa musí usilovať o ofenzívnejšie a vyváženejšie rokovania o obchode so službami a presadzovať zásady otvorenosti, rozvoja a reciprocity;

46.   zdôrazňuje dôležitosť toho, aby orgány finančných služieb držali krok s celkovým vývojom na európskych a svetových trhoch s finančnými službami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili európske regulačné rámce a aby tiež zintenzívnili dialóg o regulácii medzi EÚ a jej obchodnými partnermi s cieľom obmedziť obchodné bariéry;

47.   vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala tzv. offshore praktikami tretích krajín, ktoré poškodzujú vzájomne výhodné otvorenie trhov;

48.   vyzýva členské štáty, aby sa predovšetkým v oblasti investovania usilovali spolu s Komisiou dosiahnuť integrovanejšiu a jednotnejšiu obchodnú politiku; upozorňuje na to, že členské štáty by nemali zveličovať riziko zahraničných investícií, ale mali by sa usilovať o efektívne otvorenie svojich ekonomík a o spoločný prístup v oblasti štátnych investičných fondov; berie na vedomie potrebu zhodnotiť také otázky ako je bezpečnosť dodávok, najmä pokiaľ ide o zahraničné investície štátnych subjektov v energetickej oblasti; pripomína, že takéto hodnotenie sa nemôže použiť ako ochranné opatrenie;

49.   upozorňuje Komisiu na možné riziká, pokiaľ ide o dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže v rámci EÚ, a to vzhľadom na to, že v dohode WTO o verejnom obstarávaní sa nestanovuje reciprocita;

50.   žiada Komisiu, aby intenzívnejšie bojovala proti falšovaniu, najmä prostredníctvom internetu, okrem iného presadzovaním užšej spolupráce medzi vnútroštátnymi správnymi orgánmi a posilňovaním prostriedkov sledovania a vyhodnocovania falšovania; ďalej žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila návrh s cieľom poskytnúť Spoločenstvu a jeho členským štátom kvalitatívne a štatistické údaje na európskej úrovni o falšovaní, najmä falšovaní prostredníctvom internetu;

51.   podporuje Komisiu a jej silnú podporu viacstranných obchodných rokovaní, avšak konštatuje, že v prípade obchodu so službami, najmä pokiaľ ide o finančné služby, sú na dosiahnutie prístupu na trh vhodnejšie dohody o voľnom obchode; domnieva sa, že keď sa majú finalizovať úplné dohody o hospodárskom partnerstve s krajinami AKT, mohli by zahŕňať nielen tovar, ale aj služby a investície, ale len vtedy, ak si to želajú tieto krajiny;

52.   zdôrazňuje, že účinný prístup na trh s finančnými službami vytvára lepšie príležitosti pre hospodársku súťaž, transparentnosť a diverzifikáciu; konštatuje, že najmä v rozvíjajúcich sa hospodárstvach by mohol účinný prístup na trh viesť k väčšiemu rozvoju miestneho finančného trhu, čo by bolo výhodné pre podniky, ktoré sa tu chcú usadiť, a zároveň by mohol spotrebiteľom poskytnúť väčší výber a lepšie produkty;

53.   so zreteľom na slabé finančné, administratívne a inštitucionálne kapacity krajín AKT vyzýva Komisiu, aby pri rokovaniach o obchodných dohodách s krajinami, ktoré sa považujú za daňové raje, a pri vykonávaní týchto dohôd zabezpečila dodržiavanie medzinárodne schválených noriem pre reguláciu a dohľad v sektore finančných služieb;

54.   domnieva sa, že pre zapojenie jednotlivcov v rozvojových krajinách do základných ekonomických aktivít je potrebný predovšetkým prístup k finančným službám (mikroúvery, prístup k bankovým účtom, základným bankovým službám, hypotékam, lízingu a faktoringu, poisteniu, dôchodkom a miestnym a medzinárodným prevodom), a žiada preto Komisiu, aby v rozvojových krajinách podporovala lepší prístup na trh s finančnými službami a aby podporovala myšlienku riadnej a obozretnej regulácie, rozvoj konkurencieschopných trhov a vzdelávanie v oblasti finančných služieb;

o
o   o

55.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Svetovej obchodnej organizácii a jej členským krajinám.

(1) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 128.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0053.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2007)0629.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0195.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 308 E, 16.12.2006, s. 182.
(7) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 235.
(8) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 103.
(9) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 400.
(10) Ú. v. EÚ L 376, 29.12.2006, s. 36.


Európska prístavná politika
PDF 171kWORD 77k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o európskej prístavnej politike (2008/2007(INI))
P6_TA(2008)0408A6-0308/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej prístavnej politike (KOM(2007)0616),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom "Budúcnosť námornej politiky Únie: Európska vízia pre oceány a moria" (KOM(2006)0275),

–   so zreteľom na uznesenie z 12. júla 2007 o budúcnosti námornej politiky Európskej únie: Európska vízia pre oceány a moria(1),

–   so zreteľom na uznesenie z 11. marca 2008 o trvalo udržateľnej európskej dopravnej politike z hľadiska európskej energetickej a environmentálnej politiky(2),

–   so zreteľom na smernicu Rady 79/409/EHS z 2. apríla 1979 o ochrane voľne žijúceho vtáctva(3),

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(4),

–   so zreteľom na smernicu Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov(5),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(6),

–   so zreteľom na článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0308/2008),

A.   keďže otázka prístupu na trh s prístavnými službami bola predmetom rozpravy v Európskom parlamente a Komisia v dôsledku toho bola vyzvaná, aby začala rozsiahle konzultácie so zúčastnenými stranami,

B.   keďže v uvedenom oznámení Komisie o európskej prístavnej politike nie sú navrhnuté žiadne nové opatrenia v oblasti prístupu na trh s prístavnými službami,

C.   keďže európska prístavná politika na úrovni Spoločenstva, ktorá využíva komparatívne geopolitické výhody európskych prístavov, je vhodná pre toto odvetvie vzhľadom na jeho medzinárodný rozmer,

D.   keďže prístavy sú dôležité nielen pre námornú, riečnu a kombinovanú dopravu v Európe, ale sú tiež ekonomickými osami, zdrojom pracovných miest a prostriedkom na integráciu obyvateľstva,

E.   keďže európska prístavná politika by mala vzhľadom na svoje ciele, ktorými sú zvýšenie konkurencieschopnosti námornej dopravy a poskytovanie vysokokvalitných moderných služieb, podporovať tieto štyri zásady: bezpečnosť, pohotové služby, nízke náklady a rešpektovanie životného prostredia,

F.   keďže európske prístavy očakávajú v budúcnosti mnohé úlohy, najmä v oblasti životného prostredia, globalizácie, trvalo udržateľného rozvoja, zamestnanosti a sociálnych podmienok, predovšetkým pokiaľ ide o bezpečnosť a celoživotné vzdelávanie, financovanie, prístup na trh a správu, ako aj v oblasti opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž a diskriminačných opatrení, ktoré boli prijaté nečlenskými štátmi EÚ na príslušných geografických trhoch,

G.   keďže nedostatok území s potenciálom pre rozvoj prístavov v Európe, a tiež jedinečnosť a zraniteľnosť prirodzených biotypov zdôrazňujú, nakoľko je dôležité, aby zákonodarca zaručil rovnováhu a právnu jasnosť, pokiaľ ide o environmentálne, hospodárske a sociálne záväzky,

H.   keďže v odvetví európskych prístavov existujú veľké rozdiely a v nasledujúcich rokoch sa očakáva výrazný nárast,

I.   keďže vplyvom rozšírenia Panamského prieplavu sa zrejme zvýrazní súčasný vývoj smerujúci k väčším plavidlám,

J.   keďže moderná infraštruktúra a efektívne spojenia s vnútrozemím a s ostrovmi majú pre prístavy veľký význam,

1.   víta uvedené oznámenie Komisie o európskej prístavnej politike;

2.   schvaľuje prístup Komisie pri vypracovávaní tohto oznámenia, najmä rozsiahly postup konzultácií;

3.   víta zameranie Komisie na opatrenia tzv. mäkkého práva, ako sú usmernenia pre zverejňovanie a odstraňovanie administratívnych prekážok;

4.   zdôrazňuje kľúčový význam prístavného sektora v EÚ z hospodárskeho, obchodného, sociálneho, environmentálneho a strategického hľadiska;

5.   domnieva sa, že Komisia má dôležitú úlohu v snahe zabezpečiť, aby všetky európske prístavy mohli využívať svoj potenciál na maximum;

6.   víta zámer Komisie vydať usmernenia k uplatňovaniu environmentálnych právnych predpisov Spoločenstva na rozvoj prístavov a ich infraštruktúry s hlavným cieľom chrániť morské prostredie a oblasti v okolí prístavov; naliehavo žiada Komisiu, aby tieto usmernenia vydala do konca roku 2008;

7.   považuje za možné, aby prístavy a príroda existovali vedľa seba trvalo udržateľným spôsobom, keďže ničenie prírody často spôsobuje hospodárske škody v iných odvetviach, ako je cestovný ruch, poľnohospodárstvo a rybolov, a vyzýva preto člena Komisie pre dopravu, aby pri vypracovávaní a zabezpečovaní dodržiavania právnych predpisov EÚ a usmernení v oblasti prístavov a životného prostredia úzko spolupracoval s členom Komisie pre životné prostredie;

8.   domnieva sa, že cieľom týchto usmernení by malo byť riešenie právnej neistoty, ktorá vyplýva z niektorých smerníc v oblasti životného prostredia, a v rámci neho reálne zameranie sa na politiku ochrany životného prostredia so zreteľom na osobitnú situáciu prístavov v EÚ;

9.   zdôrazňuje, že v súlade so smernicou 2000/60/ES je potrebné zapojiť prístavné a miestne orgány do tvorby plánov riadenia povodí riek a námorných prístavov v oblasti kvality vôd;

10.   upozorňuje na to, že je potrebné, aby regionálne orgány podporovali úsilie zamerané na znižovanie emisií CO2 produkovaných loďami a ostatnými prostriedkami pozemnej a leteckej dopravy, a to zavedením plánov riadenia kvality ovzdušia, v súlade s dohovorom Marpol a so smernicou Rady 96/62/ES z 27. septembra 1996 o posudzovaní a riadení kvality okolitého ovzdušia(7);

11.   zdôrazňuje potrebu rozvíjať integrovanú európsku politiku, ktorá posilní regionálnu konkurencieschopnosť a územnú súdržnosť so zreteľom na sociálne, environmentálne, hospodárske a bezpečnostné aspekty na všetkých územných úrovniach vytváraním medziinštitucionálnych a medzirezortných partnerstiev a partnerstiev viacerých území;

12.   poznamenáva, že Komisia je znepokojená rozmiestnením dopravných tokov v Európe, a poukazuje na rôznorodosť v prístavnom sektore a na nárast malých a stredne veľkých prístavov v Európe; taktiež sa domnieva, že Komisia by mala zohľadniť významné zmeny, ktoré sa očakávajú v medzinárodnej námornej doprave v dôsledku rozvoja technológií a hospodárstva, rozšírenia Panamského prieplavu a zväčšenia rozmerov a kapacity lodí, čo bude mať na tento sektor bezpochyby značný dosah;

13.   upozorňuje na územný rozmer rozvoja európskych prístavov, najmä na potrebu cezhraničnej spolupráce a koordinácie medzi hraničiacimi prístavnými regiónmi; zdôrazňuje význam európskej susedskej politiky a regionálnej stratégie pre Stredozemné, Baltské a Čierne more; víta návrh Komisie zostaviť zoznam miest zúženého prieplavu medzi prístavmi EÚ a prístavmi jej susedných štátov;

14.   vyzýva Komisiu, aby systematicky sledovala vývoj nových technológií a metód riadenia využívaných v rôznych krajinách v prístavných a plavebných službách a v termináloch pre nákladnú, osobnú a pozemnú dopravu s cieľom presadzovať politiky a iniciatívy rozvoja prístavov Spoločenstva a zvýšiť ich efektivitu a produktivitu, ktorá bude pre ne samotné a pre ich používateľov prínosom;

15.   zastáva názor, že potrebné technologické zmeny, ktoré by stredne veľkým prístavom umožnili riešiť problémy zvýšeného objemu dopravy, budú mať pre príslušné regióny značné finančné následky; domnieva sa, že tieto regióny by mali mať možnosť využívať na tento účel európske štrukturálne fondy, najmä na financovanie nákupu moderných technologických zariadení, na tvorbu pracovných miest v oblastiach inovačných činností a na obnovu mestských zón, ktoré sa uvoľňujú presunom prístavných činností mimo miest;

16.   domnieva sa, že právna istota, ktorú poskytuje právny rámec Spoločenstva v námornej oblasti, vychádzajúci z medzinárodného právneho rámca, závisí od urýchleného prijatia balíka opatrení pre bezpečnosť námornej dopravy Erika III;

17.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi európskymi prístavmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú prístavy z hľadiska regionálnej ekonomiky ich vnútrozemia; v tomto ohľade zdôrazňuje, že harmonický rozvoj prístavov je kľúčovým prvkom integrovanej námornej politiky EÚ;

18.   zdôrazňuje sociálnu a kultúrnu úlohu prístavov pre obyvateľov vnútrozemia a považuje za nevyhnutné zvýšiť úroveň informovanosti verejnosti o význame prístavov ako prostriedkov rozvoja;

19.   domnieva sa, že námorná a riečna doprava sa nemôže posudzovať oddelene od pozemnej a leteckej dopravy a že spojenie s vnútrozemím prístavu má z hľadiska jeho obchodných úspechov veľmi veľký význam, a z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť spojenia medzi prístavmi, vnútrozemskými logistickými základňami a tzv. suchými prístavmi, so zreteľom na uvedené sa tiež domnieva, že je potrebná účasť prístavov na kombinovanej doprave v súvislosti s transeurópskymi dopravnými sieťami (TEN-T), ako aj s budúcimi zelenými koridormi Spoločenstva, aby sa zaručilo lepšie využitie dopravných kapacít v oblasti kabotáže a riečnej dopravy, a tiež pokiaľ ide o spojenia s pozemnou a leteckou dopravou s cieľom zabezpečiť koherentnú a riadnu dopravnú politiku;

20.   preto podporuje zámer Komisie posúdiť v roku 2010 pri príležitosti preskúmania TEN-T v polovici obdobia stav a potreby prepojení prístavov s vnútrozemím, ako aj ich vplyv na vyváženú sieť dopravných tokov(8);

21.   domnieva sa, že jedným z cieľov preskúmania TEN-T v polovici obdobia v roku 2010 by malo byť spojenie námornej a riečnej dopravy s pozemnou dopravou prostredníctvom európskych prístavov;

22.   vyzýva príslušné regionálne orgány, aby vo väčšej miere uplatňovali politiku multimodálnej dopravy, čím sa zabezpečí, že popri cestách bude preprava viac využívať železničnú dopravu a vnútrozemské vodné cesty, aby sa prístavné oblasti účinne prepojili so sieťami TEN-T a aby sa pre prístavy zabezpečilo účinnejšie spojenie s vnútrozemím, najmä využitím železníc a vnútrozemských vodných ciest;

23.   konštatuje, že prístavy EÚ konkurujú prístavom tretích krajín, ktoré často nepodliehajú rovnakým pravidlám ako prístavy v EÚ, a  zároveň sú vystavené diskriminačným ekonomickým politikám krajín susediacich s EÚ uplatňovaným napríklad prostredníctvom diskriminačných colných politík;

24.   vyzýva Komisiu, aby nanovo preskúmala otázky bezpečnosti prístavov a aby pritom zohľadnila zvýšenie nákladov z hľadiska konkurencieschopnosti európskych prístavov;

25.   víta zámer Komisie uskutočniť prieskum problémov, s ktorými sa jednotlivé európske prístavy stretávajú v tejto oblasti, a vyzýva ju, aby zvážila vypracovanie zoznamu týchto problémov s cieľom konkrétne sa zamerať na riešenie problémov, ktoré vznikli v dôsledku hospodárskej súťaže s prístavmi nečlenských štátov EÚ a opatrení narúšajúcich hospodársku súťaž a diskriminačných opatrení prijatých krajinami susediacimi s EÚ;

26.   zdôrazňuje potrebu rozvíjať spoluprácu s tretími krajinami s cieľom vypracovať a predložiť programy rozvoja, koordinácie a prenosu know-how medzi susediacimi prístavmi;

27.   domnieva sa, že Komisia by mala preskúmať možnosť vytvorenia programu Spoločenstva zameraného na obnovu nákladných lodí, najmä tých, ktoré sú určené na kabotáž a riečnu prepravu;

28.   domnieva sa, že nové technológie, najmä v oblasti informatiky, sú kľúčovými prvkami, ktoré európskym prístavom, už aj tak vystaveným tlaku konkurencie zo strany prístavov tretích krajín alebo v niektorých prípadoch trpiacim nedostatkom priestoru, umožnia ďalší rozvoj a zvýšenie vlastnej efektivity a ziskovosti;

29.   naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom príslušných orgánov urýchlili uplatňovanie systémov vedenia lodí na diaľku s cieľom zvýšili účinnosť a bezpečnosť riadenia dopravy v prístavoch, ako aj v kotvištiach;

30.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom rámcových programov EÚ pokračovala vo výskume a v inováciách v tomto sektore, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výskum v oblasti bezpečnosti s cieľom v čo najväčšej miere znížiť počet nehôd, v oblasti logistiky s cieľom zlepšiť využívanie priestoru v prístavoch, ako aj výskum v oblasti ochrany životného prostredia s cieľom znížiť emisie CO2 a znečisťovanie odpadmi;

31.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili návrhy predložené Medzinárodnej námornej organizácii týkajúce sa nahradenia súčasného lodného paliva naftou do roku 2020 a možnosti začlenenia námorného sektoru do systému obchodovania s emisiami;

32.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali neustále skvalitňovanie flotily pre pátranie a záchranu (Search and Rescue, SAR) a iných funkcií SAR v prístavoch v zmysle dohovorov SOLAS (Medzinárodný dohovor o bezpečnosti života na mori) a SAR a aby ďalej rozvíjali spoluprácu medzi koordinačnými centrami záchrany na mori;

33.   domnieva sa, že je potrebné ďalej rozvíjať programy Čistá loď a Čistý prístav;

34.   vyzýva Komisiu a celé odvetvie, aby motivovali námorné spoločnosti k znižovaniu počtu prázdnych kontajnerov pri preprave a k plnému využívaniu tejto kapacity a aby pritom zohľadňovali skutočné a špecifické potreby klientov a taktiež obmedzovali vplyv na životné prostredie;

35.   s veľkým potešením víta zámer Komisie predložiť legislatívny návrh na vytvorenie európskeho priestoru námornej dopravy bez bariér a domnieva sa, že cieľom tohto návrhu by malo byť zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže medzi námornou a pozemnou dopravou v EÚ;

36.   odporúča, aby bol tovar podrobený colnej kontrole v Spoločenstve oslobodený od všetkých colných kontrol pri námornej preprave na krátke vzdialenosti v rámci Spoločenstva, a rovnako sa zasadzuje o to, aby sa v rámci možností vytvorili oddelené prístavné zóny na prepravu v rámci Spoločenstva a na medzinárodnú prepravu, a zároveň sa zjednodušila vnútorná doprava, štandardizácia a označovanie špeciálnych kontajnerov;

37.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala a zlepšila politiky rozvoja a podpory námornej dopravy na krátke vzdialenosti;

38.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia jednotného prepravného dokumentu pre kontajnery v rámci Spoločenstva v snahe zjednodušiť administratívne postupy;

39.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o finančných prostriedkoch, ktoré verejné orgány poskytujú európskym obchodným prístavom s cieľom zistiť prípadné porušenia hospodárskej súťaže a presne uviesť v usmerneniach o štátnej pomoci, ktoré typy pomoci poskytované prístavným orgánom by sa mali považovať za štátnu pomoc; domnieva sa, že prípadné investície verejných orgánov na rozvoj prístavov sa nesmú považovať za štátnu pomoc v prípade, že sú priamo určené na zlepšenia v oblasti životného prostredia alebo na znižovanie dopravného preťaženia a obmedzenie využívania ciest na účely nákladnej dopravy, najmä ak sa to považuje za nevyhnutné na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (napr. v súvislosti s ostrovmi) s výnimkou prípadov, že ju čerpá jediný príjemca alebo prevádzkovateľ;

40.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby v roku 2008 vydala usmernenia o štátnej pomoci pre prístavy, a domnieva sa, že tieto usmernenia by sa mali týkať problematiky prístavov ako takej, pričom je potrebné rozlišovať medzi prístupovou infraštruktúrou a bezpečnostnou infraštruktúrou, infraštruktúrou týkajúcou sa projektov a superštruktúrou bez toho, aby sa rozlišovalo medzi rôznymi kategóriami prístavov;

41.   schvaľuje rozšírenie požiadaviek týkajúcich sa transparentnosti, ktoré sú ustanovené v smernici Komisie 2006/111/ES zo 16. novembra 2006 o prehľadnosti finančných vzťahov medzi členskými štátmi a verejnými podnikmi, ako aj o prehľadnosti v oblasti financií v niektorých podnikoch(9), ale zároveň vyzýva Komisiu, aby uvažovala skôr o stanovení minimálnej možnej miery ročného príjmu, ako o stanovení absolútnej povinnosti;

42.   berie osobitne na vedomie analýzu Komisie týkajúcu sa prístavných koncesií a vyzýva ju, aby zohľadnila význam, ktorý má pre prístavné orgány v tejto oblasti určitá miera flexibility, najmä pre obnovenie koncesií spojených s veľkými investíciami, pričom sa však domnieva, že táto flexibilita sa nesmie používať na to, aby bránila hospodárskej súťaži medzi prístavmi;

43.   považuje za nanajvýš dôležité zachovať rovnováhu medzi slobodou poskytovania služieb a špecifickými požiadavkami prístavov a zároveň zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom pri modernizácii prístavov;

44.   vyzýva, aby sa využívali programy európskej územnej spolupráce v oblasti kohéznej politiky, ako aj programy spolupráce v oblasti susedskej politiky a rozširovania EÚ, ale zároveň naliehavo žiada Komisiu, členské štáty a príslušné regionálne orgány, aby čo najviac uplatňovali cezhraničnú stratégiu na využívanie existujúcich kapacít v rámci spolufinancovania prístavnej infraštruktúry;

45.   výrazne podporuje úlohu prístavov vo vlastníctve miestnych neziskových spoločností a naliehavo žiada miestne, regionálne, vnútroštátne a európske orgány, aby prijali kroky na ich zachovanie v dobrom stave, pretože ich sociálny, rekreačný a turistický úžitok pre okolité komunity presahuje rámec ich pôvodnej hospodárskej funkcie;

46.   čo najdôraznejšie pripomína, že súčasťou každej diskusie o Európe a jej námornej politike musí byť v záujme jej úspechu význam európskeho rekreačného priemyslu, pokiaľ ide o oblasť miestneho hospodárskeho rozvoja, keďže rekreačné prístavy sú nielen výkladom smerom do vnútrozemia a silným turistickým nástrojom na podporu využívania prístavu a jeho okolia, ale aj dôležitou službou zásobovania miestnych obchodov;

47.   pozitívne hodnotí skutočnosť, že v prístavnom sektore sa kladie dôraz na dialóg; vyzýva na vytvorenie európskeho výboru pre sociálny dialóg a domnieva sa, že by sa mal venovať témam, ktoré súvisia s prístavnou problematikou vrátane práv pracujúcich, koncesiami a dohovorom Medzinárodnej organizácie práce č. 152 z roku 1979 o dodržiavaní zásad bezpečnosti a hygieny v prístavných zariadeniach;

48.   zdôrazňuje význam ochrany a zabezpečenia čo najvyššej úrovne odbornej prípravy pracovníkov prístavov; podporuje želanie Komisie poskytnúť prístavným pracovníkom základnú kvalifikáciu, ktorá by bola vzájomne uznávaná, s cieľom podporiť flexibilitu sektora; s týmto cieľom by sa v prvom rade malo vykonať porovnanie medzi rôznymi súčasnými odbornými kvalifikáciami pre pracovníkov prístavov; domnieva sa však, že táto základná kvalifikácia nesmie viesť k zníženiu priemernej úrovne kvalifikácie pracovníkov prístavov v príslušnom členskom štáte;

49.   navrhuje, aby sa otázka odborných kvalifikácií a celoživotného vzdelávania riešila spolu so sociálnymi partnermi v rámci budúceho európskeho výboru pre sociálny dialóg;

50.   naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala výmenu osvedčených postupov v prístavnom sektore vo všeobecnosti, ako aj v oblasti inovácie a odbornej prípravy pracovníkov, a to predovšetkým s cieľom zvýšiť kvalitu služieb, posilniť konkurencieschopnosť a zvýšiť prílev investícií;

51.   víta zavedenie európskeho námorného dňa stanoveného na 20. mája a podporuje najmä zavedenie dňa "otvorených dverí", vďaka ktorému by verejnosť mohla lepšie pochopiť, v čom spočíva práca a  význam prístavného sektora;

52.   v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 8. mája 2008 o Transatlantickej hospodárskej rade(10) naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí docieliť zmenu zákona USA o skenovaní každého nákladu privážaného do USA, čím by sa zabezpečila spolupráca na základe vzájomného uznania tzv. schválených hospodárskych subjektov a bezpečnostných noriem dohodnutých v rámci Svetovej colnej organizácie (C-TPAT, SAFE); vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila potenciálne náklady na opatrenie týkajúce sa skenovania všetkých kontajnerov prichádzajúcich do USA po mori, ktoré vzniknú podnikom a hospodárstvu EÚ, ako aj jeho možný vplyv na colné operácie;

53.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 531.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0087.
(3) Ú. v. ES L 103, 25.4.1979, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
(5) Ú. v. ES L 182, 16.7.1999, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 296, 21.11.1996, s. 55.
(8) Porovnaj článok 19 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 680/2007 z 20. júna 2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (Ú. v. EÚ L 162, 22.6.2007, s. 1).
(9) Ú. v. EÚ L 318, 17.11.2006, s. 17.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0192.


Nákladná doprava v Európe
PDF 158kWORD 67k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o nákladnej doprave v Európe (2008/2008(INI))
P6_TA(2008)0409A6-0326/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie s názvom Program EÚ v oblasti nákladnej dopravy: Zvýšenie efektívnosti, integrácie a udržateľnosti nákladnej dopravy v Európe (KOM(2007)0606), Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy (KOM(2007)0607), Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy (KOM(2007)0608) a Viacročné zmluvy na zlepšenie kvality železničnej infraštruktúry (KOM(2008)0054),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Logistika prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite (KOM(2006)0336),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o zavedení európskeho systému železničnej signalizácie ERTMS/ETCS (KOM(2005)0298),

–   so zreteľom na závery Rady z 29. – 30. novembra a 3. decembra 2007 o oznámení Komisie s názvom Akčný plán pre logistiku nákladnej dopravy, ako aj na závery Rady zo 7. apríla 2008 o oznámení Komisie s názvom Smerom k železničnej sieti s prioritou nákladnej dopravy,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Za novú kultúru mestskej mobility (KOM(2007)0551),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. septembra 2007 o logistike prepravy nákladov v Európe – kľúč k udržateľnej mobilite(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o novej kultúre mestskej mobility(2),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0326/2008),

A.   keďže sektor dopravy je zodpovedný za takmer 30 % emisií CO2 v EÚ a v mestách dokonca za 40 %, a keďže medzi rokmi 1990 a 2005 vzrástol podiel emisií CO2 o 26 % napriek určitému úsiliu, ktoré sa vynaložilo na technické zlepšenia a inováciu, zatiaľ čo v iných sektoroch sa vďaka významným investíciám (dosahujúcim miliardy eur) znížili emisie CO2 o 10 %,

B.   keďže trvalo udržateľná a efektívna nákladná doprava v Európe zohráva veľmi dôležitú úlohu z hľadiska existencie úspešného a konkurencieschopného hospodárstva, uspokojovania požiadaviek spotrebiteľov a vytvárania značného počtu pracovných miest a bohatstva európskych občanov,

C.   keďže pre nákladnú dopravu sa v súlade s prognózami uvedenými v bielej knihe Komisie s názvom Európska dopravná politika do roku 2010: čas na rozhodnutie (KOM(2001)0370) očakáva na obdobie rokov 2000 až 2020 nárast o približne 50 % (v tonokilometroch), a keďže v rokoch 1995 až 2005 nákladná doprava rástla o približne 30 % rýchlejšie ako hrubý domáci produkt; keďže okrem toho nárast v celej oblasti nákladnej dopravy bol hlavne výsledkom zvýšenej prepravy v cestnej a leteckej doprave v porovnaní s inými druhmi dopravy,

D.   keďže riešenia v prospech trvalo udržateľnejších a účinnejších logistických systémov, systémov nákladnej dopravy a intermodálnej integrácie všetkých druhov dopravy vedú nielen k zlepšeniu hospodárstva a bezpečnosti, ale zároveň plnia ciele EÚ v oblasti zmeny klímy a úspor energie, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020,

E.   keďže na splnenie týchto náročných úloh by si EÚ a členské štáty mali v súčasnom kontexte nedostatočných rozpočtových prostriedkov stanoviť konkrétne zosúladené priority, sústrediť svoje zdroje na obmedzený počet opatrení v prospech trvalej udržateľnosti a intermodality nákladnej dopravy a zohľadniť citlivé regióny,

F.   keďže európska sieť koridorov by mala byť lepšie rozvinutá, pričom by sa malo vychádzať z existujúcej siete, štruktúr a technológií a mali by byť zahrnuté aj "zelené" koridory pre všetky druhy nákladnej dopravy, s ambicióznymi trvalo udržateľnými kritériami v oblasti životného prostredia,

G.   keďže cieľom vyššie uvedeného akčného pre logistiku nákladnej dopravy musí byť uľahčenie prevádzky nákladnej dopravy v Európe i mimo nej, aby bola prínosom pre všetky európske spoločnosti a pre celkovú konkurencieschopnosť Európy,

1.   zdôrazňuje, že európske systémy nákladnej dopravy musia splniť naliehavé úlohy, aby zvýšili účinnú integráciu a trvalú udržateľnosť nákladnej dopravy v Európe a aby zároveň prispeli vo väčšej miere k zlepšeniu mobility a energetickej účinnosti a k zníženiu spotreby ropy, znečisťujúcich emisií a externých nákladov, a preto víta vyššie uvedené oznámenia Komisie a závery Rady; povzbudzuje Komisiu, členské štáty a priemysel, aby v budúcnosti podporovali takú politiku v oblasti nákladnej dopravy, ktorá by bola udržateľnejšia z hľadiska mobility, životného prostredia, klímy, hospodárstva, bezpečnosti a sociálnych záujmov, a to tým, že sa v rámci postupnej integrácie prednostných cezhraničných železničných nákladných koridorov, dopravných uzlov a konvenčných sietí v rozšírenej EÚ bude podporovať uplatňovanie účinnejších logistických systémov a pri všetkých druhoch dopravy sa budú presadzovať zásady, podľa ktorých za znečisťovanie platí používateľ a znečisťovateľ;

2.   podporuje názor Komisie, že komodalita and intermodalita zostávajú kľúčovými faktormi pri vytváraní trvalo udržateľnej a účinnej nákladnej dopravy v Európe;

3.   konštatuje však, že kompetencie a prostriedky EÚ na zlepšenie trhov nákladnej dopravy sú obmedzené; konštatuje, že kapacity kľúčových častí siete sa už využívajú v plnej miere; preto naliehavo žiada ministrov dopravy, ktorí sú zodpovední za hlavné európske koridory, aby sa viac venovali otázke investícií do infraštruktúry a aby sa v súvislosti s ich príslušnými koridormi dohodli aspoň na koordinácii svojich národných investičných plánov;

4.   je presvedčený, že logistika nákladnej dopravy v mestách si vyžaduje osobitný prístup; dúfa, že diskusia o vyššie uvedenej zelenej knihe o mestskej mobilite spoločne s akčným plánom pre logistiku nákladnej dopravy bude môcť vyústiť do výmeny osvedčených postupov medzi mestami s cieľom nájsť trvalo udržateľné spôsoby prepravy tovaru do miest;

5.   žiada preto, aby Komisia najneskôr do konca roku 2008 navrhla program posilnenia spolupráce medzi členskými štátmi zodpovednými za projekty v tejto oblasti a aby napomohla a posúdila riešenia súčasných prekážok, pričom bude venovať osobitnú pozornosť preprave tovaru a náležite zohľadní pridanú hodnotu faktoru logistiky;

6.   podporuje myšlienku určených sietí na prepravu tovaru, ktoré by mali využívať existujúce konvenčné dopravné siete, ktoré sa uvoľňujú v dôsledku pokroku dosiahnutého s vysokorýchlostnými vlakmi;

7.   zdôrazňuje, že železničná sieť pre nákladnú dopravu by sa mala zakladať na dopravných koridoroch, ktoré sú z hľadiska trhu najvýznamnejšie, a zároveň by sa mali zohľadňovať existujúce koridory v rámci ERTMS (Európsky systém riadenia železničnej dopravy) a sieť TEN-T (Transeurópska dopravná sieť), t.j. mali by byť rozšírené tak, aby mohli zahrnúť špecifické oblasti vytvárajúce veľké objemy dopravy, napríklad prístavy; domnieva sa, že by mali byť vymenovaní "koordinátori koridorov na vysokej úrovni", ak ešte neboli ustanovení; vyzýva Európsku železničnú agentúru ako orgán ERTMS, aby zabezpečila interoperabilitu týchto ciest;

8.   očakáva, že Komisia v súlade s právnymi predpismi EÚ, svojimi cieľmi a inteligentnými dopravnými systémami určí "zelené koridory" ako príkladné projekty mobility a intermodality a že upriami pozornosť na druhy dopravy, ktoré sú šetrnejšie z hľadiska životného prostredia, s cieľom znižovať celkový počet nehôd, obmedzovať preťaženie premávky, hluk, miestne toxické a netoxické znečistenie prostredia, emisie CO2, charakter krajiny a spotrebu energie, a že zvýši využívanie obnoviteľných zdrojov energie (najmä veternej a slnečnej energie);

9.   v tejto súvislosti navrhuje, aby Komisia a členské štáty ponúkali silnejšie podnety na podporu environmentálnej účinnosti všetkých druhov dopravy a na podporu čo najúčinnejšej kombinácie druhov dopravy, s cieľom dosiahnuť, aby nepriaznivý vplyv na životné prostredie bol čo najmenší, najmä pokiaľ ide o "zelené koridory";

10.   navrhuje podporovať integráciu regionálneho plánovania, výrobných postupov a trhovej štruktúry vrátane zamedzovania zbytočnej preprave, skrátiť vzdialenosti a prispôsobiť rýchlosti v nákladnej doprave; domnieva sa, že počítačovo riadeným prispôsobením rýchlosti sa má zabrániť časovo a energeticky náročnej prerušovanej prevádzke v nákladnej doprave;

11.   považuje za prioritu zlepšiť riadne vykonávanie platných právnych predpisov a ich posilnenie, pokiaľ ide o prepravu nebezpečného a znečisťujúceho tovaru;

12.   navrhuje, aby Komisia a členské štáty urýchlili výmenu osvedčených postupov v citlivých cezhraničných oblastiach (horských oblastiach a mestských aglomeráciách), ako aj v mestách a aby zároveň zohľadnili odporúčania zahrnuté vo vyššie uvedenom uznesení o mestskej mobilite a skúsenosti nadobudnuté v rámci programu CIVITAS o čistejšej a lepšej doprave v mestách posilnením logistického aspektu;

13.   vyzýva Komisiu, aby sústredila spolufinancovanie EÚ na účinnosť, interoperabilitu a modernizáciu železničnej infraštruktúry, intermodálnych dopravných uzlov, ako aj iných druhov nákladnej dopravy;

14.   vyzýva takisto Komisiu a členské štáty, aby do doby, keď bude opravený rozpočet EÚ na rok 2009, už zvážili postavenie dopravy v rámci tohto rozpočtu, s cieľom zabrániť opakovaniu chýb z minulosti a zabezpečiť dostatočné budúce investície do strategickej infraštruktúry, aby sa splnili ciele, ktoré si EÚ stanovila v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom a znižovaním emisií;

15.   zdôrazňuje mimoriadny význam interoperabilných užívateľských poplatkov za cestné komunikácie pre účinnú nákladnú dopravu v Európe;

16.   považuje lepšie napojenie námorných a vnútrozemských prístavov na železničnú a cestnú sieť vo vnútrozemí za rozhodujúcu súčasť dopravnej infraštruktúry; zdôrazňuje významnú úlohu interných platforiem a suchých dokov;

17.   je presvedčený o potenciáli vnútrozemskej vodnej dopravy v súvislosti s nákladnou dopravou, a naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila riadne vykonávanie akčného programu NAIADES na podporu vnútrozemskej vodnej dopravy v Európe;

18.   zdôrazňuje, že investície do terminálov vo vnútrozemí je možné uskutočniť pružne a rýchlo, čím možno odstrániť problematické miesta v celom intermodálnom reťazci;

19.   žiada, aby sa dodržiavanie a/alebo zavedenie stabilných intermodálnych noriem, pokiaľ ide o rozmery a hmotnosť vozidiel, kontajnerov a nakladacích zariadení, považovalo za strategicky dôležité z hľadiska presunu nákladnej dopravy na železnice a trvalo udržateľné vodné cesty, čím by sa znížili náklady na infraštruktúru;

20.   konštatuje, že rozličné horizontálne techniky, ktoré by prispeli k zjednodušeniu presunu nákladu z nákladných vozidiel na železnice, ale aj prekládky medzi rôznymi rozchodmi koľajníc, často nie sú dostatočne štandardizované; nalieha preto na medzinárodné a európske orgány, aby štandardizovali tieto techniky, najmä s cieľom dosiahnuť vyššiu účinnosť a zníženie nákladov; v tejto súvislosti zdôrazňuje strategický význam urýchleného prijatia celosvetovej normy pre intermodálne prepravné jednotky;

21.   žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre poskytovanie dotácií v oblasti životného prostredia a železničnej dopravy tak, aby sa zjednodušilo investovanie v prospech trvalo udržateľnej nákladnej železničnej dopravy; v tejto súvislosti zdôrazňuje strategický význam spolufinancovania zameraného na znižovanie hluku aj priamo pri zdroji (dodatočné technické vybavenie nákladných vozňov), ako to už je v prípade vozňového parku vybaveného zariadením ERTMS;

22.   je presvedčený, že riadenie infraštruktúry a poskytovanie služieb sa musí uskutočňovať na cezhraničnej úrovni, nediskriminačným a transparentným spôsobom, aby bolo možné dosiahnuť účinnú, interoperabilnú a bezproblémovú logistiku nákladnej dopravy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam ďalších krokov, ktoré sa uskutočnili v rámci dokončovania vnútorného trhu dopravy pre všetky druhy dopravy; víta v tejto súvislosti návrh Komisie na vytvorenie "európskeho priestoru námornej dopravy bez bariér" a podporuje myšlienku jednotného prepravného dokladu a "jedného kontaktného miesta" pre všetky druhy dopravy;

23.   zdôrazňuje, že účinne fungujúci vnútorný trh v oblasti cestnej prepravy tovaru by mohol prispieť k väčšej účinnosti prepravy a k zníženiu počtu jázd prázdnych vozidiel; vyzýva Komisiu, aby prísne presadzovala dodržiavanie právnych predpisov EÚ v oblasti medzinárodnej cestnej prepravy tovaru a kabotáže; uznáva, že členské štáty majú povolené obmedzovať kabotáž za určitých podmienok, vyzýva však Komisiu, ako ochrankyňu zmluvy, aby prijala prísne opatrenia proti neprimeraným obmedzeniam a sankciám, ktoré množstvo členských štátov v tejto súvislosti ukladá zahraničným prepravcom;

24.   vyzýva Komisiu, aby v prípade viacročných zmlúv týkajúcich sa kvality železničnej infraštruktúry vypracovala rámcové podmienky pre minimálne celoeurópske normy kvality; členským štátom navrhuje, aby dostupnosť prostriedkov na novú výstavbu, rozšírenie a údržbu železničnej infraštruktúry podmienili týmito normami kvality a aby ich považovali za nedeliteľné balíky, s cieľom prispieť tak k zvýšeniu účinnosti, prípadne k úspore nákladov;

25.   vyzýva Komisiu, aby sledovala a podporovala účinné a konzistentné uplatňovanie osvedčených postupov v prípade viacročných zmlúv na zlepšenie kvality infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby na základe svojho vyššie uvedeného oznámenia KOM(2008)0054 vyvinula v úzkej spolupráci s manažérmi infraštruktúry formát referenčného porovnávania úrovne služieb infraštruktúry vrátane zverejnenia kľúčových ukazovateľov výkonu;

26.   vyzýva Komisiu, aby predložila dôraznejšie odporúčania, pokiaľ ide o viacročné zmluvy na zlepšenie kvality infraštruktúry a kapacity (na základe transparentného sledovania súčasného plnenia článku 6 smernice 2001/14/ES(3)); v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby naliehala na členské štáty, aby plnili tieto viacročné rámce financovania s cieľom zaručiť manažérom železničnej infraštruktúry finančnú stabilitu, pokiaľ ide o potrebu ich údržby a obnovy (vrátane zodpovedajúceho verejného financovania);

27.   vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty týkajúce sa diferencovaného využívania vysokorýchlostných tratí, napríklad na prepravu ľahkého nákladu;

28.   žiada Komisiu, aby zostavila prehľad nákladných vozňov v EÚ, ktoré sú vybavené satelitnou navigáciou, s cieľom preskúmať na tomto základe cezhraničnú interoperabilitu alebo kompatibilitu týchto systémov pomocou dostupných metód, zabezpečiť interoperabilnú satelitnú navigáciu pre nové nákladné vozne a podporovať dodatočné vybavenie existujúcich nákladných vozňov; podporuje prijatie osvedčených postupov týkajúcich sa techník nakladania, čím sa vytvorí štruktúra intermodálneho reťazca od začiatku až po koniec prekládky a vykládky spôsobom, ktorý vedie k vyššej účinnosti celého odvetvia;

29.   zdôrazňuje potrebu štandardizácie a zjednodušenia správnych postupov orgánov zapojených do trhu nákladnej dopravy, ako aj jednoduchšie colné predpisy a postupy na hraniciach; v tejto súvislosti víta predovšetkým rozhodnutie vytvoriť európsky priestor námornej dopravy bez bariér; nalieha na Komisiu, aby požiadala príslušné medzinárodné združenia a organizácie o vypracovanie jednotného dokumentu týkajúceho sa intermodálnej nákladnej dopravy;

30.   zdôrazňuje, že kvalitné vzdelanie v oblasti logistiky sa na univerzitách neposkytuje v dostatočnej miere, preto vyzýva členské štáty, aby považovali vyššie vzdelanie a ďalšie vzdelávanie v oblasti logistiky a nákladnej dopravy za absolútnu prioritu;

31.   vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty a výskum a aby sa usilovala o štandardné informačné toky s cieľom zabezpečiť integráciu a interoperabilitu jednotlivých druhov dopravy na úrovni údajov;

32.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 154.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0356.
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry, vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry a bezpečnostnej certifikácii (Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29).


Hodnotenie európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania
PDF 246kWORD 85k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o hodnotení európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 v polovici trvania (2007/2252(INI))
P6_TA(2008)0410A6-0260/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o hodnotení v polovici trvania európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 (KOM(2007)0314),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. februára 2005 o európskom akčnom pláne pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010(1),

–   so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 27. júla 2007 s názvom "Principles for evaluating health risks in children associated with exposure to chemicals" (Zásady hodnotenia zdravotných rizík u detí súvisiacich s vystavením chemikáliám),

–   so zreteľom na články 152 a 174 Zmluvy o ES zamerané na vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1350/2007/ES z 23. októbra 2007, ktorým sa ustanovuje druhý akčný program Spoločenstva v oblasti zdravia (2008 – 2013)(2),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0260/2008),

A.   keďže od roku 2003 opiera EÚ svoju politiku v oblasti ochrany zdravia o užšiu spoluprácu medzi sektorom zdravia, životného prostredia a výskumu, čo umožňuje dúfať vo vytvorenie súdržnej a integrovanej európskej stratégie v oblasti environmentálneho zdravia,

B.   keďže hlavné zamerania, ktoré v súčasnosti uplatňuje EÚ v rámci svojho prvého akčného plánu pre životné prostredie a zdravie na obdobie rokov 2004 – 2010 (KOM(2004)0416), t. j. príprava ukazovateľov, vypracovanie integrovaného monitorovania, zhromažďovanie a hodnotenie príslušných údajov, ako aj rozširovanie výskumu, umožnia lepšie porozumieť prepojeniam medzi zdrojmi znečistenia a vplyvmi na zdravie, sú však výrazne nedostatočné na to, aby znížili rastúci počet ochorení súvisiacich s environmentálnymi faktormi,

C.   keďže je takmer nemožné vyhodnotiť uvedený akčný plán v polovici jeho trvania, pretože sa neusiluje o žiaden jasný a vyčíslený cieľ a pretože je ťažké určiť celkový rozpočet, ktorý je naň vyčlenený, pričom tento rozpočet vôbec nepostačuje na jeho účinnú propagáciu,

D.   keďže zatiaľ čo cieľom programu zdravia (2008 – 2013) je najmä zamerať sa na tradičné zdravotné faktory, napr. výživa, fajčenie, konzumácia alkoholu a drog, tento akčný plán (2004 – 2010) by sa mal sústrediť na niektoré nové zdravotné problémy a takisto obrátiť pozornosť na určujúce environmentálne faktory, ktoré ovplyvňujú ľudské zdravie, napr. kvalita vonkajšieho a vnútorného ovzdušia, elektromagnetické vlny, nanočastice a chemikálie, ktoré vyvolávajú veľké obavy (látky klasifikované ako karcinogénne, mutagénne alebo látky poškodzujúce reprodukciu – CMR, látky narušujúce endokrinný systém), ako aj zdravotné riziká vyplývajúce zo zmeny klímy,

E.   keďže dýchacie ochorenia sú na druhom mieste v EÚ, pokiaľ ide o úmrtnosť, dôsledky, rozšírenie a náklady liečenia a predstavujú hlavnú príčinu detskej úmrtnosti u detí do 5 rokov a naďalej sa šíria predovšetkým z dôvodu znečistenia vonkajšieho a vnútorného ovzdušia,

F.   keďže znečistenie ovzdušia spôsobené najmä jemnými časticami a prízemným ozónom predstavujú významnú hrozbu pre ľudské zdravie, ktorá ovplyvňuje správny vývoj detí a skracuje priemernú dĺžku života v EÚ(3),

G.   keďže so zreteľom na otázku environmentálneho zdravia v mestách, predovšetkým kvality vnútorného ovzdušia, Spoločenstvo musí v súlade so zásadou subsidiarity a proporcionality do väčšej miery prispievať k opatreniam proti znečisteniu v domácnostiach, pretože európsky občan trávi v priemere 90 % svojho času vo vnútri obytných priestorov,

H.   keďže na ministerských konferenciách WHO o životnom prostredí a zdraví, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004 a 2007, bola zdôraznená väzba medzi komplexným kombinovaným účinkom znečisťujúcich chemikálií a určitými chronickými poruchami a ochoreniami, najmä u detí; keďže tieto znepokojenia sa uvádzajú aj v oficiálnych dokumentoch Programu OSN pre životného prostredie (UNEP) a Medzivládneho fóra chemickej bezpečnosti (IFCS),

I.   keďže pribúdajú vedecké dôkazy, že príčinou niektorých druhov rakoviny, napríklad rakoviny močového mechúra, kostí, pľúc, kože, prsníka a iných je nielen vplyv chemických látok, žiarenia a vzduchom prenášaných častíc, ale aj ďalších environmentálnych faktorov,

J.   keďže popri tomto problematickom vývoji v oblasti environmentálneho zdravia sa za posledné roky vyskytli nové ochorenia alebo syndrómy ochorení, ako napr. viacnásobná precitlivenosť na chemikálie (MCS - multiple chemical sensitivity), syndróm zubného amalgámu, precitlivenosť na elektromagnetické lúče, syndróm škodlivých budov alebo porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou (Attention deficit and hyperactivity syndrome) u detí,

K.   keďže zásada prevencie je výslovne uvedená v zmluve od roku 1992 a Súdny dvor Európskych spoločenstiev pri viacerých príležitostiach spresnil obsah a rozsah pôsobnosti tejto zásady práva Spoločenstva ako jedného zo základných kameňov politiky ochrany, ktorú Spoločenstvo uplatňuje v oblasti životného prostredia a zdravia(4),

L.   vzhľadom na mimoriadne obmedzené, či dokonca nerealizovateľné kritériá, ktoré stanovila Komisia vo svojom oznámení z 2. februára 2000 o uplatňovaní zásady prevencie (KOM(2000)0001),

M.   vzhľadom na význam biologického monitorovania ľudí ako nástroja na hodnotenie miery vystavenia európskeho obyvateľstva vplyvom znečistenia a vzhľadom na vôľu urýchliť zavedenie programu biologického monitorovania na úrovni EÚ, mnohokrát vyjadrenú Európskym parlamentom v bode 3 vyššie uvedeného uznesenia z 23. februára 2005 a v záveroch Rady ministrov životného prostredia z 20. decembra 2007,

N.   keďže je potvrdené, že zmena klímy môže zohrávať významnú úlohu pri zhoršovaní priebehu niektorých ochorení a šírení ich výskytu a že najmä časté vlny horúčav, povodne a lesné požiare, ktoré sú najčastejšími prírodnými katastrofami v EÚ, môžu viesť k rozšíreniu ďalších ochorení, zhoršeniu hygienických podmienok a úmrtiam, pričom sa zároveň uznávajú priaznivé zdravotné účinky opatrení na zmiernenie zmeny klímy,

O.   keďže zmena klímy bude mať zásadný vplyv na ľudské zdravie, okrem iného tým, že podporí rozvoj určitých infekčných a parazitických chorôb, najmä z dôvodu zmien teploty a vlhkosti a ich vplyvu na ekosystémy, živočíchy, rastliny, hmyz, parazitov, prvoky, mikróby a vírusy,

P.   keďže smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(5), a z nej vyplývajúce smernice obsahujú jasné ustanovenia týkajúce sa ochrany a obnovenia zdravých vôd,

Q.   keďže environmentálne zdravie je novým lekárskym odborom, ktorý sa opiera o zatiaľ veľmi fragmentované univerzitné vyučovanie, ktoré sa v členských štátoch vyskytuje nerovnomerne, a zasluhuje si tak podporu a propagáciu v rámci EÚ,

R.   keďže množstvo ľudí trpiacich v dôsledku environmentálnych faktorov rastie a ak chceme získať úplný obraz chorôb, ktoré sú úplne alebo čiastočne zapríčinené environmentálnymi faktormi, je potrebné vypracovať epidemiologické štúdie,

1.   uznáva úsilie vynaložené Komisiou od uvedenia akčného plánu v roku 2004, najmä pokiaľ ide o zlepšenie informačného reťazca o životnom prostredí a zdraví, integráciu a rozšírenie európskeho výskumu v tejto oblasti, ako aj spoluprácu so špecializovanými medzinárodnými organizáciami, ako je WHO;

2.   domnieva sa však, že takýto akčný plán má v sebe zárodky polovičného neúspechu, pretože sa zameriava iba na doplnenie existujúcich politík Spoločenstva, neopiera sa o politiku prevencie s cieľom znížiť výskyt ochorení súvisiacich s environmentálnymi faktormi a nesleduje žiaden jasný a vyčíslený cieľ;

3.   upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že pod záštitou WHO sa už realizuje program, v rámci ktorého členské štáty WHO vypracovali svoje vlastné národné a miestne akčné plány environmentálneho zdravia zahŕňajúce osobitné ciele a realizačné plány; preto odporúča Komisii, aby uvedený program WHO preskúmala ako prípadný vzor, ktorý by v budúcnosti mohol slúžiť aj ako užitočný príklad pre EÚ;

4.   vyjadruje hlbokú ľútosť nad skutočnosťou, že Komisia, a konkrétne jej generálne riaditeľstvo pre výskum nezabezpečilo primerané financovanie biologického monitorovania ľudí na rok 2008, aby tak, ako sa k tomu zaviazala členským štátom a Európskemu parlamentu, mohla zabezpečiť koherentný prístup k biologickému monitorovaniu v EÚ;

5.   takisto vyzýva Komisiu, aby do roku 2010 splnila dva kľúčové ciele, ktoré si sama stanovila v roku 2004, a aby vypracovala a realizovala uskutočniteľnú komunikačnú stratégiu pre uvedené ciele, t. j. aby na jednej strane zvýšila povedomie občanov o znečistení životného prostredia a dosahu na ich zdravie a na druhej strane preskúmala a upravila európsku politiku v oblasti znižovania rizík;

6.   dôrazne odporúča Komisii a členským štátom, aby plnili svoje záväzky týkajúce sa uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva;

7.   zdôrazňuje, že pri hodnotení vplyvu environmentálnych faktorov na zdravie je v prvom rade potrebné venovať pozornosť zraniteľným skupinám, akými sú tehotné ženy, novorodenci, deti a starší ľudia;

8.   vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť zraniteľným skupinám, ktoré najcitlivejšie reagujú na znečisťujúce látky, prijatím opatrení, ktoré zmenšia vystavenie znečisťujúcim látkam vnútorného prostredia v zdravotníckych zriadeniach a školách zavedením prísnych postupov riadenia kvality ovzdušia vo vnútorných priestoroch budov;

9.   naliehavo žiada Komisiu, aby pri predkladaní návrhov na revíziu platných právnych predpisov nezoslabovala existujúce právne predpisy pod tlakom lobistických, regionálnych či medzinárodných organizácií;

10.   pripomína, že je potrebné, aby EÚ uplatnila nepretržitý dynamický a pružný prístup k akčnému plánu; domnieva sa, že je preto dôležité, aby získala osobitné znalecké posudky v oblasti environmentálneho zdravia, ktoré by mali transparentnú, multidisciplinárnu a kontradiktórnu povahu, čo by umožnilo reagovať na všeobecnú nedôveru verejnosti voči oficiálnym agentúram a výborom odborníkov; poukazuje na význam podpory odborného vzdelávania zdravotníckych odborníkov, predovšetkým prostredníctvom výmeny osvedčených postupov na úrovni Spoločenstva;

11.   zdôrazňuje, že v posledných rokoch sa uskutočnili skutočné pokroky v oblasti politiky životného prostredia, najmä pokiaľ ide o zníženie znečistenia ovzdušia, zlepšenie kvality vôd, politiku zberu a recyklácie odpadu, kontrolu chemických látok a zákaz olovnatého benzínu, zároveň však konštatuje, že európska politika sa naďalej vyznačuje absenciou globálnej a preventívnej stratégie a neuplatňovaním zásady prevencie;

12.   žiada preto Komisiu, aby s ohľadom na jurisdikciu Súdneho dvora Európskych spoločenstiev zrevidovala kritériá stanovené vo vyššie uvedenom oznámení o uplatňovaní zásady prevencie, aby bol tejto zásade akcie a bezpečnosti, založenej na prijatí dočasných a proporčných opatrení, priznaný kľúčový význam v rámci politík Spoločenstva v oblasti zdravia a životného prostredia;

13.   domnieva sa, že presunutie dôkazného bremena, pokiaľ ide o neškodnosť výrobku, na výrobcu alebo dovozcu by umožnilo podporiť politiku založenú na prevencii, ako sa napokon stanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry(6), a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby túto povinnosť rozšírila na právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa všetkých výrobkov; domnieva sa, že v rámci akčného plánu je potrebné vyhnúť sa zvyšovaniu počtu testov na zvieratách a venovať dôkladnú pozornosť rozvoju a využívaniu alternatívnych metód;

14.   opakovane žiada Komisiu, aby bezodkladne predložila konkrétne opatrenia týkajúce sa kvality vnútorného ovzdušia, čo by zabezpečilo vysokú úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti vnútorných priestorov, najmä pri revízii smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky(7), a aby navrhla opatrenia na zvýšenie energetickej účinnosti budov, bezpečnosti a neškodnosti chemických zložiek prítomných v zariadeniach a nábytku;

15.   odporúča, aby v záujme zníženia škodlivých účinkov životného prostredia na zdravie Komisia vyzvala členské štáty, aby prostredníctvom daňových úľav alebo iných hospodárskych podnetov zainteresovali subjekty na trhu do zlepšovania kvality vnútorného ovzdušia a znižovania vystavenia osôb elektromagnetickému žiareniu v budovách, v priestoroch pobočiek a kanceláriách;

16.   odporúča Komisii, aby vypracovala primerané minimálne požiadavky s cieľom zaručiť kvalitu vnútorného ovzdušia v budovách, ktoré sa majú stavať;

17.   odporúča Komisii, aby pri poskytovaní individuálnej podpory EÚ pamätala na jej vplyv na kvalitu vnútorného ovzdušia, vystavenie elektromagnetickému žiareniu a zdravie obzvlášť ohrozených skupín obyvateľstva v rámci príslušných projektov, podobne ako venuje pozornosť kritériám ochrany životného prostredia;

18.   žiada o stanovenie noriem kvality životného prostredia týkajúcich sa prioritných látok vo vode v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a o ich pravidelné zosúladenie s aktuálnymi vedeckými stanoviskami;

19.   zdôrazňuje, že niektoré členské štáty úspešne zaviedli mobilné analytické laboratóriá alebo tzv. zelené sanitky, ktoré umožňujú rýchle a spoľahlivé diagnostikovanie znečistenia verejných a súkromných obytných priestorov; domnieva sa, že Komisia by mohla presadiť túto prax u členských štátov, v ktorých sa ešte nepoužíva tento typ priameho zásahu na mieste znečistenia;

20.   je znepokojený skutočnosťou, že neexistujú konkrétne právne ustanovenia, ktoré by zaistili bezpečnosť spotrebiteľských výrobkov obsahujúcich nanočastice, a ľahostajným postojom Komisie k potrebe revízie regulačného rámca na používanie nanočastíc v spotrebiteľských výrobkoch vzhľadom na zvyšujúci sa podiel spotrebiteľských výrobkov s obsahom nanočastíc na trhu;

21.   vyjadruje zaujatie medzinárodnou správou Bio-Initiative(8) o elektromagnetických poliach, ktorá zhŕňa vyše 1 500 štúdií venovaných tejto problematike a v záveroch poukazuje na zdravotné riziko emisií typu mobilnej telefónie, ako je mobilný telefón, emisie UMTS-Wifi-Wimax-Bluetooth a bezdrôtový telefón DECT;

22.   konštatuje, že údaje o maximálnych hodnotách vystavenia verejnosti elektromagnetickým vlnám sú zastarané, pretože od odporúčania Rady 1999/519/ES z 12. júla 1999 o obmedzení vystavenia verejnosti elektromagnetickým vlnám (0 Hz až 30 GHz)(9) neboli upravované, nezohľadňujú tak vývoj informačných a komunikačných technológií, ba dokonca ani odporúčania navrhované Európskou environmentálnou agentúrou, ani prísnejšie normy emisií, ktoré boli prijaté napr. v Belgicku, Taliansku a Rakúsku, a nezohľadňujú zraniteľné skupiny, napríklad tehotné ženy, novorodencov a deti;

23.   žiada preto Radu, aby zmenila svoje odporúčanie 1999/519/ES s cieľom zohľadniť osvedčené postupy členských štátov a stanoviť tak prísnejšie hraničné expozičné hodnoty pre všetky zariadenia vyžarujúce elektromagnetické vlny s frekvenciou medzi 0,1 MHz a 300 GHz;

24.   veľmi vážne berie rozmanité zdravotné riziká, ktoré predstavuje otepľovanie klímy na území EÚ, a vyzýva na rozšírenú spoluprácu medzi WHO, národnými kontrolnými orgánmi, Komisiou a Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb s cieľom posilniť systém včasného varovania a obmedziť tak negatívny dosah klimatických zmien na zdravie;

25.   poukazuje na to, že by bolo výhodné rozšíriť tento akčný plán na oblasť negatívneho vplyvu zmeny klímy na ľudské zdravie vypracovaním účinných adaptačných opatrení nevyhnutne potrebných na úrovni Spoločenstva, napríklad:

   ‐ systematické programy vzdelávania verejnosti a zlepšovania jej informovanosti,
   ‐ začlenenie adaptačných opatrení súvisiacich so zmenou klímy do stratégií a programov verejného zdravia, týkajúcich sa napríklad prenosných a neprenosných ochorení, zdravia zamestnancov a ochorení zvierat ohrozujúcich zdravie človeka,
   ‐ riadny dohľad zameraný na včasné odhalenie vypuknutia nákazy,
   ‐ systémy včasného varovania a reakcie súvisiace so zdravím,
   ‐ koordinácia existujúcich sietí na monitorovanie údajov o životnom prostredí so sieťami týkajúcimi sa vypuknutia nákazy;

26.   vyzýva členské štáty a Komisiu, aby primeraným spôsobom reagovali na nové hrozby, ktoré predstavuje zmena klímy, ako je zvýšený výskyt nových vírusov a nezistených patogénov a aby zaviedli nové technológie na obmedzenie existujúcich patogénov, ktoré redukujú známe aj nezistené vírusy a iné patogény prenášané krvou;

27.   ľutuje, že súčasné hodnotenie vplyvu z hľadiska efektívnosti nákladov v rámci oznámenia Komisie s názvom "20 20 do roku 2020. Zmena klímy – príležitosť pre Európu" (KOM(2008)0030) sa zaoberá len zdravotným prínosom zníženia znečistenia ovzdušia pri 20 % znížení emisií skleníkových plynov do roku 2020; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila bezodkladné preskúmanie ďalších (doplnkových) prínosov pre zdravie s rôznymi ambíciami v súlade s odporúčaniami Medzinárodného panela pre zmenu klímy navrhujúcimi zníženie domácich emisií skleníkových plynov o 25 % až 40 %, ako aj prípadných 50 % či viac do roku 2020 a ich premietnutie do hodnotenia vplyvu vypracovaného Komisiou;

28.   vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na množstvo samovrážd v EÚ venovala pozornosť závažnému problému duševného zdravia a vyčlenila viac financií na vypracovanie primeraných prevenčných stratégií a terapií;

29.   znovu pripomína, že Komisia a členské štáty by v Európe mali podporiť akčný plán WHO pre životné prostredie a zdravie detí v Európe s cieľom podporiť ho prostredníctvom politík EÚ a dvojstrannej rozvojovej politiky a povzbudiť podobné procesy za hranicami európskeho regiónu WHO;

30.   vyzýva Komisiu, aby do svojho druhého akčného plánu začlenila iniciatívu SCALE (Science, Children, Awareness, Legal instrument, Evaluation) týkajúcu sa zníženia vystavenia znečisťujúcim látkam, ako to stanovuje európska stratégia pre životné prostredie a zdravie (KOM(2003)0338);

31.   naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala a poskytla nástroje, ktoré by urýchlili vývoj a propagáciu inovatívnych riešení (ako sa zdôrazňuje v rámci lisabonskej agendy) s cieľom minimalizovať hlavné zdravotné riziká environmentálnych stresových faktorov;

32.   naliehavo žiada Radu, aby bezodkladne prijala rozhodnutie o návrhu nariadenia, ktorým sa zriaďuje Európsky fond solidarity, keďže Európsky parlament prijal svoje stanovisko už 18. mája 2006(10); domnieva sa, že nové nariadenie, ktoré by spolu s ostatnými opatreniami skrátilo lehoty nadobudnutia účinnosti Európskeho fondu solidarity, by umožnilo účinnejšie, pružnejšie a rýchlejšie riešiť problémy spôsobené prírodnými alebo človekom zapríčinenými katastrofami; zdôrazňuje mimoriadny význam tohto nástroja, konkrétne preto, lebo existuje predpoklad, že v budúcnosti budú prírodné katastrofy častejšie, čiastočne aj z dôvodu zmeny klímy;

33.   odporúča Komisii, aby vzhľadom na zásadný hospodársky význam malých a stredných podnikov v Európe týmto podnikom poskytla technickú podporu, ktorá by im umožnila plniť záväzné nariadenia týkajúce sa environmentálneho zdravia a pomohla im pri ich plnení a aby ich nabádala uskutočniť ďalšie zmeny, ktoré budú mať pozitívny vplyv z hľadiska environmentálneho zdravia a ovplyvnia ich činnosť;

34.   odporúča Komisii, aby stanovila do roku 2010 a v rámci druhej fázy akčného plánu pre životné prostredie a zdravie preorientovanie iniciatív na zraniteľné obyvateľstvo a aby vypracovala nové metódy vyhodnocovania rizík, ktoré budú zohľadňovať základný faktor, ktorým je osobitná zraniteľnosť detí, tehotných žien a starších osôb;

35.   preto naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby uznali prínos zásad prevencie a obozretnosti a vypracovali a realizovali nástroje umožňujúce predvídať a riešiť prípadné environmentálne a zdravotné hrozby; odporúča, aby Komisia vyčíslila druhú fázu akčného plánu a prijala ustanovenia s cieľom riadne financovať veľké množstvo praktických opatrení na zníženie vplyvu životného prostredia na zdravie a realizovať preventívne opatrenia;

36.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Svetovej zdravotníckej organizácii.

(1) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 264.
(2) Ú. v. EÚ L 301, 20.11.2007, s. 3.
(3) Názov správy "Životné prostredie Európy – Štvrté hodnotenie. Zhrnutie, Európska environmentálna agentúra (10.10.2007).
(4) Rozsudok z 23. septembra 2003 vo veci C-192/01, Komisia/Dánsko, Zb. 2003, s. I- 9693; rozsudok zo 7. septembra 2004 vo veci C-127/02, Landelijke Vereniging tot Behoud van de Waddenzee a Nederlandse Vereniging tot Bescherming van Vogels, Zb. 2004, s. I-7405.
(5) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1. Opravené znenie v Ú. v. EÚ L 136, 29.5.2007, s. 3.
(7) Ú. v. ES L 40, 11.2.1989, s. 12.
(8) Túto správu vydala dňa 31. augusta 2007 skupina nezávislých vedcov. Ďalšie informácie možno nájsť na adrese: www.bioinitiative.org.
(9) Ú. v. ES L 199, 30.7.1999, s. 59.
(10) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 331.


Štátny prevrat v Mauritánii
PDF 212kWORD 47k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o štátnom prevrate v Mauritánii
P6_TA(2008)0411RC-B6-0386/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenia svojho predsedu, úradujúceho predsedu Rady, v mene Európskej únie, vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, Komisie, Bezpečnostnej rady OSN, Africkej únie (AÚ), Hospodárskeho spoločenstva východoafrických štátov a Medzinárodnej organizácie frankofónie o štátnom prevrate v Mauritánii,

–   so zreteľom na druhú návštevu osobitného zástupcu generálneho tajomníka OSN pre východnú Afriku Saida Djinita v Mauritánii od vypuknutia štátneho prevratu,

–   so zreteľom na ustanovujúci akt AÚ, v ktorom sa odcudzuje akýkoľvek pokus o prevzatie moci použitím sily,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže k štátnemu prevratu v Mauritánii došlo 6. augusta 2008, pričom mauritánsky prezident Sídí Muhammad Wald aš-Šajch Abdalláh bol pri ňom zvrhnutý skupinou najvyšších generálov, ktorých v ten deň odvolal z funkcie,

B.   keďže parlamentné voľby v novembri a decembri 2006, voľby do senátu v januári 2007 a prezidentské voľby v marci 2007, v ktorých bol za prezidenta zvolený Sídí Muhammad Wald aš-Šajch Abdalláh, boli podľa hodnotenia medzinárodných pozorovateľov vrátane pozorovateľov z EÚ, najmä pozorovateľských misií vyslaných Európskym parlamentom, ktorý takisto potvrdil zákonnosť týchto volieb, spravodlivé a transparentné,

C.   keďže viac ako dve tretiny poslancov mauritánskeho parlamentu podpísalo vyhlásenie o podpore v prospech iniciátora štátneho prevratu Muhammada Walda Abdela Azíza a ostatných generálov, keďže v júni 2008 zákonodarná moc prijala návrh na vyslovenie nedôvery naliehavo vyzývajúci prezidenta Abdalláha na zmeny v jeho vláde a keďže 49 poslancov opustilo parlament potom, ako prezident Abdalláh vymenoval 12 ministrov spomedzi tých, ktorí pôsobili za predchádzajúceho mimoriadne nepopulárneho režimu,

D.   keďže rozhodnutia týkajúce sa politickej, hospodárskej a sociálnej budúcnosti Mauritánie prináležia jedine zvoleným zástupcom ľudu a keďže demokracia znamená rovnováhu právomocí medzi výkonnou a zákonodarnou zložkou, pričom každá zo zložiek odvodzuje svoju legitimitu od volieb,

E.   keďže k štátnemu prevratu dochádza v ťažkej hospodárskej a sociálnej situácii a keďže rozvoj je najlepšou zárukou úspechu demokracie,

F.   keďže uznáva pokrok dosiahnutý v súvislosti s návratom utečencov a prijatím zákona o trestaní otroctva v tejto krajine,

G.   so zreteľom na podporu zo strany EÚ určenú pre proces demokratickej zmeny a "program podpory" vo výške 156 000 000 EUR na obdobie rokov 2008 – 2013 v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu ako doplnok k už prebiehajúcej pomoci a pomoci vo výške 335 000 000 EUR, ktorá bola poskytnutá od roku 1985,

H.   keďže Svetová banka pozastavila pomoc vo výške 175 000 000 USD v prospech Mauritánie a keďže pozastavenie týchto platieb zasiahne asi 17 národných projektov v Mauritánii, ako aj účasť Mauritánie na regionálnych projektoch Svetovej banky, najmä pokiaľ ide o rozvoj vidieka, zdravotníctva, školstva, infraštruktúry a výstavby ciest,

I.   keďže demokratická Mauritánia by bola centrom stability v mimoriadne citlivom subregióne, ktorý sa na jednej strane vyznačuje – v Sahare, na severovýchodnej hranici s Alžírskom a Mali – prítomnosťou Al-Káidy sformovanej zo salafistickej kazateľskej a bojovej skupiny v oblasti veľkého islamského Magrebu a na druhej strane rebéliou Tuarégov,

J.   keďže "ústavný poriadok", v ktorom junta definuje svoje právomoci a ktorý jej umožňuje vládnuť prostredníctvom nariadení, nemá žiadny právny základ,

1.   odsudzuje vojenský štátny prevrat mauritánskych generálov, druhý v priebehu troch rokov v tejto krajine, ktorý je porušením ústavnosť a demokratické výsledky volieb, ktoré boli uznané za platné na medzinárodnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad týmto krokom späť v porovnaní s výrazným pokrokom dosiahnutým v Mauritánii za posledné roky v oblasti rozvoja demokracie a právneho štátu; žiada ukončenie súčasného politického napätia v Mauritánii v inštitucionálnom rámci vytvorenom po prechodnom období smerom k demokracii a opätovné nastolenie ústavného a občianskeho poriadku v čo najkratšom možnom termíne;

2.   žiada okamžité prepustenie prezidenta Sídího Muhammada Walda aš-Šajcha Abdalláha, ako aj premiéra Yahya Oulda Ahmeda el-Waghefa a ostatných členov vlády, ktorí sú v rôznych častiach krajiny ešte stále pod dohľadom;

3.   žiada úplné dodržiavanie ústavných právomocí prezidenta a parlamentu Mauritánie vyplývajúcej, čo znamená, že mechanizmy súčinnosti prezidenta a parlamentu a rovnováha medzi výkonnou a zákonodarnou mocou sa upravia v súlade s ústavou a v jej rámci, pričom zmeny ústavy zamerané na zabezpečenie väčšej stability sa môžu vykonávať len podľa jej ustanovení a po rozsiahlej diskusii, ktorej sa zúčastnia všetky politické sily;

4.   domnieva sa, že priama a otvorená diskusia medzi hlavnými politickými silami musí stanoviť ústavné postupy a formy potrebné na ukončenie krízy;

5.   s potešením víta návrat utečencov, prijatie zákona o trestaní otroctva a návrh zákona o liberalizácii médií, vyjadruje poľutovanie nad absenciou demokratických prostriedkov, pokiaľ ide o "dedičstvo" vyplývajúce z porušení ľudských práv a násilia páchaného v deväťdesiatych rokoch voči černošskej mauritánskej komunite, hoci prezident prisľúbil zriadenie vyšetrovacej komisie;

6.   žiada obnovenie práv utečencov, ktorí sa vrátili do Mauritánie tým, že sa im vráti majetok, ktorý im bol zhabaný;

7.   žiada, aby sa mauritánsky ľud, ktorý je už aj tak osobitným spôsobom postihnutý hospodárskou a potravinovou krízou, nestal rukojemníkom aktuálnej krízy, a vyzýva Komisiu na realizáciu projektov podpory občianskej spoločnosti v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

8.   berie na vedomie vyhlásenie nových prezidentských volieb vojenskou juntou, avšak vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od junty, ktorá bola pri moci v rokoch 2005 až 2007, nebol prijatý žiaden záväzok týkajúci sa neutrálnosti; žiada vojenské sily pri moci, aby sa bezodkladne zaviazali k časovému plánu obnovy demokratických inštitúcií v spolupráci s politickými silami;

9.   podporuje úsilie AÚ o dosiahnutie riešenia krízy rozumným spôsobom;

10.   vyzýva Komisiu, aby podľa článku 8 dohody o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanej 23. júna 2000 v Cotonou(1) v znení dohody podpísanej 24. júna 2005 v Luxemburgu (dohoda z Cotonou) nadviazala politický dialóg s cieľom obnoviť zákonnosť vyplývajúcu z ústavy a informovať Európsky parlament o výsledkoch tohto dialógu; v opačnom prípade žiada o použitie článku 96 dohody z Cotonou, čo by mohlo viesť k zmrazeniu pomoci s výnimkou potravinovej a humanitárnej pomoci;

11.   naliehavo vyzýva úradujúce predsedníctvo Rady, aby naďalej pozorne sledovalo politickú situáciu v tejto krajine v úzkej spolupráci s AÚ a bolo zárukou bezpečnosti štátnych príslušníkov EÚ;

12.   žiada o čo najrýchlejšie vyslanie parlamentnej delegácie, ktorá by sa stretla so svojimi partnermi a navrhla pomoc ako východisko z krízy;

13.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam členských štátov ako aj inštitúciám Africkej únie, Hospodárskemu spoločenstvu východoafrických štátov, Medzinárodnej organizácii frankofónie a Bezpečnostnej rade OSN.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.


Popravy v Iráne
PDF 127kWORD 50k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o popravách v Iráne
P6_TA(2008)0412RC-B6-0389/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä tie, ktoré sa týkajú ľudských práv, a predovšetkým uznesenie z 19. júna 2008(1) o poprave mladistvých páchateľov v Iráne,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 13. júna 2008, o poprave Mohammada Hassanzadeha,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 18. júla 2008 týkajúce sa využívania trestu smrti v Iráne,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 29. júla 2008 o poprave 29 ľudí vo väznici Evin v Iráne,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 25. augusta 2008 o poprave obesením Rézu Hezdžázího,

–   so zreteľom na stanoviská predsedníctva Rady Európskej únie z 19. a 28. augusta 2008 o blížiacej sa poprave Benhúda Šodžaího a Bahmana Solejmaniana,

–   so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, a najmä na rezolúciu A/RES/62/168 z 18. decembra 2007 o stave dodržiavania ľudských práv v Iránskej islamskej republike a rezolúciu A/RES/62/149 z 18. decembra 2007 o moratóriu na trest smrti,

–   so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), Medzinárodný dohovor o odstraňovaní všetkých foriem rasovej diskriminácie a na Dohovor o právach dieťaťa, ktorých zmluvnou stranou je aj Iránska islamská republika,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže podľa Amnesty International počet popráv vykonaných v Iráne v tomto roku doteraz dosiahol najmenej 191, kým v roku 2007 sa v Iráne vykonalo viac popráv – 317 – než v ktorejkoľvek inej krajine na svete okrem Číny, hoci počet jeho obyvateľov je 18 krát nižší ako počet obyvateľov Číny,

B.   keďže 27. júla 2008 sa v teheránskej väznici Evin vykonalo súčasne 29 popráv,

C.   keďže 10. júna 2008 bol popravený 16-ročný iránsky Kurd Mohammad Hassanzadeh za zločin, ktorý spáchal vo veku 14 rokov; keďže 22. júla 2008 boli popravení mladiství páchatelia Hassan Mozafárí a Rahman Šahídí a 19. augusta 2008 bol obesený 19-ročný Réza Hedžází za údajnú vraždu, ktorú mal spáchať, keď mal 15 rokov; keďže 26. augusta 2008 bol popravený 19-ročný Behnam Zárí za trestný čin spáchaný vo veku 15 rokov, čím sa len v roku 2008 stal šiestym mladistvým páchateľom, ktorého popravili v Iráne,

D.   keďže Zárího ani Hedžázího rodina, ani ich právnici nedostali informácie o čase a mieste pripravovaných popráv, čo je v rozpore s iránskym právom,

E.   keďže mladiství páchatelia Amir Marollahí, Behnúd Šodžaí, Mohammed Fadaej a Bahman Solejmanian čakajú na popravu,

F.   keďže medzinárodné právo zakazuje popravy mladistvých páchateľov, ako sa uvádza v článku 6 ods. 5 ICCPR a v Dohovore o právach dieťaťa; keďže v súčasnosti čaká na popravu najmenej 130 detí a mladistvých páchateľov, a to napriek právnym záväzkom Iránu,

G.   keďže aktivisti za práva menšín sú čoraz častejšie vystavení hrozbe trestu smrti, ako to bolo v prípade etnického Balúča a výkonného riaditeľa mládežníckeho združenia Hlas spravodlivosti Jaghúba Mehrneháda, ktorý bol popravený 4. augusta 2008 po tom, ako verejne žiadal miestnych úradníkov, aby sa zodpovedali za zlú prácu,

H.   keďže ďalší aktivista za práva menšín, kurdský učiteľ Farzad Kamangar bol odsúdený na smrť na základe nepodloženého obvinenia, že spáchal ozbrojený čin proti štátu,

I.   keďže priznania sa často získavajú mučením, bez prítomnosti advokátov a súdne rozhodnutia majú nedostatky z hľadiska minimálnych noriem na zabezpečenie spravodlivého procesu,

J.   keďže iránske súdy 5. augusta 2008 oznámili, že zastavujú kameňovanie ako spôsob popravy, vďaka čomu 10 nemenovaných žien odsúdených na smrť ukameňovaním nebude kameňovaných,

K.   keďže existujú dôvody na obavy, že členovia a spolupracovníci iránskej opozície, ktorí sa preskupili a sú pod ochranou medzinárodných jednotiek pod vedením USA v severoirackom tábore Ašráf na základe článku 27 IV. Ženevského dohovoru, môžu byť vypovedaní alebo násilne vrátení do Iránu, kde im hrozí prenasledovanie a možno aj trest smrti,

1.   je úprimne zarmútený z nedávnej popravy niekoľkých mladistvých páchateľov v Iráne, čím sa Irán stáva jedinou krajinou na svete, kde sa tento potupný a neľudský trest aj v roku 2008 stále praktizuje;

2.   upriamuje pozornosť na osud Soghry Nadžafpúrovej, ktorá strávila takmer celých 19 rokov svojho života v cele smrti za vraždu, ktorá sa stala, keď mala 13 rokov;

3.   vyzýva iránskeho najvyššieho sudcu ajatolláha Mahmúda Hašemího Šarúdího, aby systematicky menil všetky tresty smrti pre mladistvých páchateľov, a najmä žiada iránske orgány, aby zastavili popravu Amira Marollahího, Behnúda Šodžaího, Mohammeda Fadaeja a Bahmana Solejmaniana;

4.   rozhodne odsudzuje rastúci počet popráv a naliehavo vyzýva iránske orgány, aby zaviedli moratórium na trest smrti s cieľom zrušiť ho súlade s rezolúciou prijatou Valným zhromaždením Organizácie spojených národov 18. decembra 2007;

5.   znovu pripomína svoju výzvu poslancom Madžlísu, aby urýchlene zmenili legislatívu s cieľom zabezpečiť, že nikto nebude popravený za trestný čin spáchaný vo veku mladšom ako 18 rokov, a zvýšiť vekovú hranicu právnej zodpovednosti podľa medzinárodných noriem;

6.   podporuje legislatívne úsilie Iránu o zavedenie oddeleného legislatívneho a súdneho systému pre mladistvých páchateľov a vyzýva poslancov Madžlísu, aby prijali opatrenia zamerané na vzdelávanie a opätovné začleňovanie mladistvých páchateľov do spoločnosti; vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala iránske orgány pri každej požiadavke na medzinárodnú spoluprácu v tejto oblasti;

7.   rozhodne odsudzuje prenasledovanie a väznenie iránskych občanov, ktorí sa angažujú v ochrane ľudských práv a ktorí organizujú kampaň proti trestu smrti, pričom sú často obviňovaní z takzvaných aktivít ohrozujúcich národnú bezpečnosť; predovšetkým požaduje bezpodmienečné prepustenie Emadeddína Baghího a Mohammada Sádegha Kabovanda a zrušenie rozsudku smrti Farzada Kamangara, ako aj obnovenie vyšetrovania jeho prípadu;

8.   víta nedávne oznámenie o zrušení kameňovania ako spôsobu popravy, vyslovuje však znepokojenie nad tým, že v reformnom návrhu trestného zákonníka, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v Madžlíse, by sa mohlo zachovať kameňovanie za niektoré formy cudzoložstva, a vyzýva poslancov Madžlísu, aby sa zasadili za úplné zrušenie kameňovania;

9.   vyzýva iracké úrady a orgány USA, aby do Iránu násilne nevracali nijakých iránskych členov opozície, utečencov a žiadateľov o azyl, ktorým by hrozilo prenasledovanie, a aby spolupracovali predovšetkým s Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov a ďalšími pri hľadaní dlhodobého riešenia situácie ľudí, ktorí sú v súčasnosti v tábore Ašráf;

10.   žiada, aby bola na nasledujúcom Valnom zhromaždení OSN predložená rezolúcia požadujúca, aby všetky krajiny, ktoré ešte zachovávajú trest smrti, poskytli generálnemu tajomníkovi OSN a na posúdenie verejnosti všetky informácie o treste smrti a popravách, bez ohľadu na štátne tajomstvo týkajúce sa trestu smrti, ktoré je tiež priamou príčinou vysokého počtu popráv;

11.   žiada, aby nová rezolúcia ustanovila vytvorenie funkcie osobitného vyslanca generálneho tajomníka, ktorého úlohou bude monitorovať situáciu, zabezpečiť maximálnu transparentnosť systému trestu smrti a uprednostňovať vnútorný proces zameraný na vykonávanie rezolúcie OSN o moratóriu na trest smrti;

12.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Iránskej islamskej republiky, Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre SZBP, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade OSN pre ľudské práva, Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov a vládam Spojených štátov amerických a Iraku.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0314.


Vraždy albínov v Tanzánii
PDF 210kWORD 45k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. septembra 2008 o vraždách albínov v Tanzánii
P6_TA(2008)0413RC-B6-0387/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o závažných porušeniach ľudských práv,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu Valného zhromaždenia OSN o ľudských právach z 10. decembra 1948,

–   so zreteľom na Africkú chartu ľudských a občianskych práv, ktorá bola prijatá 27. júna 1981 a nadobudla účinnosť 21. októbra 1986,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorý bol prijatý 20. novembra 1989 a nadobudol účinnosť 2. septembra 1990, a ktorý je záväzný a uplatňuje sa bez výnimky,

–   so zreteľom na deklaráciu OSN o právach osôb patriacich k národnostným, etnickým, náboženským alebo jazykovým menšinám z 18. decembra 1992,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže podľa mimovládnych organizácií a mediálnych správ, ktoré potvrdila tanzánijská vláda, prinajmenšom 25 albínov vrátane detí, bolo od marca 2008 zavraždených a zmrzačených v oblasti jazera Viktória, najmä v Mwanze, Shinyange a Mare, kde sa albíni vyskytujú vo veľkom počte,

B.   keďže okrem vraždenia albínov sú tri uvedené regióny miestom častého zabíjania osôb, ktoré sú považované za čarodejnice alebo čarodejníkov, keďže často sú iba reči dostatočným odôvodnením, aby rozhnevaný dav zabil osobu podozrivú z čarodejníctva,

C.   keďže podľa tanzánijských orgánov albínov zabíjajú organizované gangy, ktoré najímajú šamani,

D.   keďže médiá v Dar es Salaam informovali o zatknutí 173 ľudí v súvislosti so zabíjaním albínov v Tanzánii, medzi ktorými je značný počet šamanov a ich klientov,

E.   keďže podľa štátnej polície šamani predávajú oddelené časti tiel albínov a ich krv baníkom a rybárom, ktorí veria, že im môžu priniesť šťastie, zdravie a majetok,

F.   keďže tieto vraždy vyvolali v komunite albínov veľké obavy a strach, pretože sa teraz cítia veľmi ohrození a dokonca sa boja zostať, chodiť alebo cestovať sami, aby sa vyhli možnému nebezpečenstvu,

G.   keďže 36 % obyvateľov Tanzánie žije pod hranicou chudoby; keďže prístup k zdravotnej starostlivosti je vážne obmedzený a obyvatelia sa preto bežne obracajú o pomoc na šamanov alebo tradičných liečiteľov,

H.   keďže albíni sú menšinou a diskriminácia voči albínom je vážnym problémom v celej subsaharskej Afrike; keďže v celosvetovom meradle albinizmus postihuje jedného človeka z 20 000 ľudí,

I.   keďže podľa štúdie vypracovanej v rámci Rozvojového programu OSN sa takmer polovica rodičov detí – albínov pri ich narodení cítila ponížená; keďže albínske ženy sú diskriminované ostatnými ženami a tiež ženy, ktoré porodili albínske deti sú často zosmiešňované alebo odmietané a trpia diskrimináciou na pracovisku; približne dve tretiny rodičov uviedlo, že špecifické zdravotné zásahy pri albínskych deťoch boli drahé a polovica povedala, že ich deti majú vážne problémy so zrakom; keďže však 83 % týchto rodičov uviedlo, že ich deti dosiahli rovnaké výsledky v škole ako ktorékoľvek iné deti,

1.   dôrazne odsudzuje zabíjanie albínov v Tanzánii a špekulatívne obchodovanie s časťami ich tiel;

2.   víta skutočnosť, že tanzánijský prezident Jakaya Mrisho Kikwete odsúdil vraždy albínov a že sľúbil sústrediť úsilie na skončenie týchto zločinov; zdôrazňuje, že tieto slová je nutné podložiť činmi;

3.   blahoželá tanzánijskému prezidentovi Jakayovi Mrisho Kikwetovi k rozhodnutiu, aby pani Al-Shymaa Kwayová-Geerová bola nominovaná za prvú albínsku poslankyňu parlamentu vďaka jej odhodlaniu bojovať proti diskriminácii, ktorej ona a ostatní albíni čelia;

4.   podporuje a víta kroky, ktoré doteraz podnikla tanzánijská vláda, ako je zavedenie sčítania albínov a služby policajnej ochrany pre albínske deti; podporuje žiadosť tanzánijských poslancov, aby vláda prijala ďalšie opatrenia, zaoberala sa príčinami tohto problému a ukončila diskrimináciu albínov;

5.   vyzýva tanzánijské orgány, miestne vládne orgány a vo všeobecnosti občiansku spoločnosť, aby spolupracovali v záujme ochrany všetkých albínov; nalieha na tanzánijskú vládu, aby bezodkladne podnikla opatrenia podporujúce informovanosť verejnosti a poskytovala informácie týkajúce sa albinizmu; domnieva sa, že takéto opatrenia by sa mali zaviesť najmä vo vidieckych oblastiach, kde sú ľudia menej vzdelaní a poverčivejší;

6.   víta zatknutie 173 podozrivých osôb minulý mesiac v súvislosti s vraždami albínov v Tanzánii; naliehavo žiada príslušné orgány, aby postupovali rýchlo a postavili zodpovedných pred súd;

7.   s poľutovaním poukazuje na to, že investigatívna novinárka Vicky Ntetemová sa musela začať skrývať potom, ako sa jej začali vyhrážať smrťou za upozorňovanie na účasť šamanov a polície na týchto vraždách; nalieha na tanzánijské orgány, aby začali hĺbkové a nezávislé vyšetrovanie v súvislosti obvineniami vznesenými uvedenou novinárkou;

8.   vyjadruje uznanie a podporu Združeniu albínov v Tanzánii, ktoré pomáha albínskej komunite; vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala toto združenie a jeho výzvu akademickej obci, náboženským vodcom a aktivistom v oblasti ľudských práv, aby informovali verejnosť o tom, že vraždy albínov sú spoločensky a morálne neprijateľné;

9.   vyzýva Komisiu, aby podporovala úsilie vyvíjané v rámci Rozvojového programu OSN, ktoré je zamerané na podporu a ochranu albínov v Afrike;

10.   domnieva sa, že najlepším spôsobom ochrany práv tanzánijských albínov je zaručiť im rovný prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti v rámci politík ich začleňovania do spoločnosti a poskytnúť im primeranú sociálnu a právnu ochranu;

11.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili úsilie tanzánijskej vlády, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti pri vytváraní politík zameraných na potreby a práva albínov a založených na nediskriminácii, sociálnom začlenení a rovnom prístupe k zamestnaniu;

12.   vyzýva na zlepšenie odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov a na organizáciu seminárov pre učiteľov a rodičov s cieľom podnietiť ich k tomu, aby zabezpečili ochranu albínskych detí pred slnkom, pretože mnohé z nich zomierajú na rakovinu kože pred dosiahnutím veku 30 rokov;

13.   trvá na tom, aby Komisia a členské štáty vykonali maximum a zabezpečili, aby sa v Tanzánii dostali prostriedky zdravotnej starostlivosti k najchudobnejším; zdôrazňuje naliehavú potrebu prístupu k zdravotnej starostlivosti vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

14.   vyzýva Radu a Komisiu, aby dôsledne monitorovali situáciu v oblasti ľudských práv albínov v Tanzánii;

15.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, členským štátom, Africkej únii, vláde a parlamentu Tanzánie, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Rade AKT.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia