Protokol k dohode o partnerstve a spolupráci medzi ES a Kazachstanom *
194k
33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady a Komisie o uzatvorení protokolu k Dohode o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Kazachstanom na druhej strane na účely zohľadnenia pristúpenia Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (KOM(2007)0105 – C6-0328/2008 – 2007/0039(CNS))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady a Komisie (KOM(2007)0105),
– so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci s Kazašskou republikou,
– so zreteľom na článok 44 ods. 2, článok 47 ods. 2 posledná veta, článok 55, článok 57 ods. 2, článok 71, článok 80 ods. 2, články 93, 94, 133, 181a a článok 300 ods. 2 druhá veta Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 101 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 6 ods. 2 Aktu o pristúpení Bulharska a Rumunska,
– so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0328/2008),
– so zreteľom na článok 51, článok 83 ods. 7 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0416/2008),
1. schvaľuje uzatvorenie protokolu;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kazašskej republiky.
Spoločný podnik na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) *
196k
32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 219/2007 o založení spoločného podniku na vývoj novej generácie európskeho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR) (KOM(2008)0483 – C6-0305/2008 – 2008/0159(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0483),
– so zreteľom na články 171 a 172 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0305/2008),
– so zreteľom na článok 51 a článok 43 ods. 1 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0439/2008),
1. schvaľuje návrh Komisie;
2. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
3. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
4. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Povinné označenia pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá (kodifikované znenie) ***I
199k
34k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o povinných označeniach pre dvoj- alebo trojkolesové motorové vozidlá (kodifikované znenie) (KOM(2008)0318 – C6-0205/2008 – 2008/0099(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0318),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0205/2008),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),
– so zreteľom na články 80 a 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0382/2008),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny,
1. schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Právo spoločností týkajúce sa obchodných spoločností s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (kodifikované znenie) ***I
201k
34k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady v oblasti práva spoločností o obchodných spoločnostiach s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (kodifikované znenie) (KOM(2008)0344 – C6-0217/2008 – 2008/0109(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0344),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 44 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0217/2008),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),
– so zreteľom na články 80 a 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0383/2008),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny,
1. schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Sedadlo vodiča kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov (kodifikované znenie) ***I
199k
34k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o sedadle vodiča kolesových poľnohospodárskych alebo lesných traktorov (kodifikované znenie) (KOM(2008)0351 – C6-0243/2008 – 2008/0115(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0351),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0243/2008),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),
– so zreteľom na články 80 a 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0384/2008),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny,
1. schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (kodifikované znenie) *
200k
33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (kodifikované znenie) (KOM(2008)0365 – C6-0273/2008 – 2008/0117(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0365),
– so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0273/2008),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),
– so zreteľom na články 80 a 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0387/2008),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez ich podstatnej zmeny,
1. schvaľuje návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Dohovor o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ***
190k
32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (9196/2008 – C6-0215/2008 – 2008/0048(AVC))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (9196/2008),
– so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 300 ods. 3 druhým pododsekom v spojení s článkom 61 písm. c) Zmluvy o ES (C6-0215/2008),
– so zreteľom na článok 75 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A6-0428/2008),
1. súhlasí s uzavretím dohovoru;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.
Európsky systém národných a regionálnych účtov v Spoločenstve ***I
194k
32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 2223/96 o Európskom systéme národných a regionálnych účtov v Spoločenstve, pokiaľ ide o vykonávacie právomoci Komisie (KOM(2007)0776 – C6-0452/2007 – 2007/0272(COD))
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (KOM(2008)0609 – C6-0345/2008 – 2008/2286(ACI))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0609 – C6-0345/2008),
– so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu (MID) zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1), a najmä na jej bod 28,
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2),
– so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0430/2008),
A. keďže EÚ vytvorila príslušné legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytnúť dodatočnú pomoc pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v modeloch svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní na trh práce,
B. keďže finančná pomoc EÚ prepusteným pracovníkom by v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie prijatým v rámci zmierovacieho zasadnutia zo 17. júla 2008 mala byť dynamická a dostupná čo možno najrýchlejšie a najúčinnejšie,
C. keďže Taliansko požiadalo o pomoc v súvislosti so štyrmi prípadmi prepúšťania pracovníkov v textilnom priemysle na Sardínii, v Piemonte, Lombardii a v Toskánsku(3),
1. žiada príslušné inštitúcie, aby podnikli kroky potrebné na urýchlenie mobilizácie prostriedkov z fondu v súlade s uvedeným spoločným vyhlásením, prijatím ktorého Európsky parlament, Rada a Komisia potvrdili, že s náležitým zreteľom na MID zo 17. mája 2006 je dôležité zabezpečiť rýchly postup na prijímanie rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii;
2. schvaľuje rozhodnutie, ktoré je prílohou k tomuto uzneseniu;
3. poveruje svojho predsedu, aby spolu s predsedom Rady podpísal rozhodnutie a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;
4. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a jeho prílohu postúpil Rade a Komisii.
PRÍLOHA: ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 28 medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,
so zreteľom na medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(4), a najmä na jej bod 28,
so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(5), a najmä na jeho článok 12 ods. 3,
so zreteľom na návrh Komisie,
keďže:
1. Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácií (ďalej len "fond") sa zriadil s cieľom poskytovať dodatočnú podporu prepúšťaným pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v modeloch svetového obchodu, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní na trh práce.
2. Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 umožňuje mobilizáciu fondu s ročným stropom vo výške 500 miliónov EUR.
3. Taliansko predložilo štyri žiadosti o využitie prostriedkov z fondu v súvislosti s prepúšťaním v textilnom priemysle: 9. augusta 2007 v prípade Sardínie, 10. augusta 2007 v prípade Piemontu, 17. augusta 2007 v prípade Lombardie a 12. februára 2008 v prípade Toskánska. Tieto žiadosti spĺňajú požiadavky na stanovenie finančných príspevkov stanovené v článku 10 nariadenia (ES) č. 1927/2006.
4. Fond by sa mal preto mobilizovať s cieľom poskytnúť finančný príspevok v súvislosti so žiadosťami,
ROZHODLI TAKTO:
Článok 1
V rámci všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2008 sa mobilizuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii s cieľom poskytnúť sumu 35 158 075 EUR vo forme viazaných a výdavkových rozpočtových prostriedkov.
Článok 2
Toto rozhodnutie sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie.
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie Franka Vanheckeho imunity, ktorú na žiadosť prokurátora mesta Dendermonde podal minister spravodlivosti Belgického kráľovstva a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 10. apríla 2008,
– po vypočutí Franka Vanheckeho v súlade s článkom 7 ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986(1),
– so zreteľom na články 58 a 59 belgickej ústavy,
– so zreteľom na článok 6 ods. 2 a článok 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0421/2008),
1. zbavuje Franka Vanheckeho imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil príslušným orgánom Belgického kráľovstva.
– so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Massima D'Alemu, ktorú podal prokurátor Talianskej republiky na súde v Miláne 30. mája 2008 a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 16. júna 2008,
– so zreteľom na článok 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,
– so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 12. mája 1964 a z 10. júla 1986(1),
– so zreteľom na články 6 a 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0422/2008),
1. nepovoľuje použitie príslušných nahrávok z telefonického odpočúvania a nezbavuje Massima D'Alemu imunity;
2. poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil príslušným talianskym orgánom.
Vec 101/63, Wagner/Fohrmann a Krier, Zb. 1964, s. 383, a vec 149/85, Wybot/Faure a iní, Zb. 1986, s. 2391.
Ochrana spotrebiteľa: zlepšenie osvety a informovanosti spotrebiteľov o úveroch a financiách
223k
60k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o ochrane spotrebiteľa: zlepšenie osvety a informovanosti spotrebiteľov o úveroch a financiách (2007/2288(INI))
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2007 s názvom Finančné vzdelávanie (KOM(2007)0808),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelená kniha o retailových finančných službách na jednotnom trhu (KOM(2007)0226),
– so zreteľom na svoju pozíciu v druhom čítaní zo 16. januára 2008 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júla 2007 o politike finančných služieb (2005 –2010) – Biela kniha(2),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0393/2008),
A. keďže na jednej strane sa finančné trhy rýchlo vyvíjajú, dynamizujú a stávajú sa čoraz zložitejšími, a na druhej strane spoločenské zmeny a zmeny životného štýlu vyvolávajú potrebu správneho riadenia súkromných financií a pravidelného prispôsobovania súkromných financií novej práci a rodinným pomerom,
B. keďže zlepšovanie finančnej gramotnosti spotrebiteľa by malo byť prioritou pre tvorcov politík na úrovni členských štátov aj na európskej úrovni, a to nielen pre výhody, ktoré to prinesie jednotlivcom, ale aj pre výhody, ktoré z toho vyplývajú pre spoločnosť a hospodárstvo, napríklad znižovanie úrovne problémového zadlženia, zvyšovanie úspor, zvyšovanie hospodárskej súťaže, správne využívanie poistných produktov a primerané dôchodkové zdroje,
C. keďže v štúdiách sa odhaľuje, že spotrebitelia často preceňujú svoje poznatky o finančných službách a musia byť informovaní o tom, že nie sú takí finančne gramotní, ako si myslia, ako aj o dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú,
D. keďže vysoko kvalitné finančné a prípadne čo najpresnejšie zamerané a personalizované vzdelávacie programy môžu prispieť k zvyšovaniu finančnej gramotnosti, pretože spotrebiteľom umožnia prijímať informované rozhodnutia a tým prispejú aj k účinnému fungovaniu finančných trhov,
E. keďže dôležitosť cezhraničných finančných služieb sa stále zvyšuje a Komisia by mala prijať iniciatívy na úrovni EÚ na podporu cezhraničných a v prípade potreby porovnateľných informácií o finančnom vzdelávaní,
F. keďže osobitná pozornosť by sa mala venovať vzdelávaniu zraniteľných spotrebiteľov a takisto tým mladým spotrebiteľom, ktorí čelia rozhodnutiam ovplyvňujúcim ich celoživotnú hospodársku perspektívu,
G. keďže výskumy ukázali, že tí, ktorí pochopili základné aspekty osobných financií v rannom veku, sú finančne gramotnejší; keďže finančné vzdelanie je úzko prepojené s nadobúdaním základných zručností (matematika a čítanie),
1. víta iniciatívy Komisie v oblasti finančného vzdelávania spotrebiteľov, najmä nedávne zriadenie odbornej skupiny pre finančné vzdelávanie, a jej zámer publikovať internetovú databázu programov finančného vzdelávania a výskumu v EÚ; zastáva názor, že táto odborná skupina by mala mať jasné zodpovednosti a právomoci; navrhuje, aby táto odborná skupina preskúmala najmä pridanú hodnotu a osvedčené postupy finančného vzdelávania EÚ a cezhraničných finančných služieb;
2. zdôrazňuje, že cieľom vzdelávania a informovania spotrebiteľov v oblasti financií a poskytovania úverov je zlepšiť ich informovanosť o ekonomickej a finančnej realite, aby rozumeli ekonomickým záväzkom a vyhli sa zbytočnému riziku, nadmernému zadlžovaniu a finančnému vylúčeniu; domnieva sa, že školenia a poskytovanie informácií by mali spotrebiteľom umožniť zaujať nezávislý postoj na základe ich vlastného úsudku k ponúkaným finančným produktom alebo k produktom, ktoré zamýšľajú využiť;
3. konštatuje, že kríza s rizikovými hypotekárnymi úvermi je príkladom nielen nebezpečenstva plynúceho z nedostatočnej informovanosti dlžníkov, ale tiež nedostatočného chápania a znalosti príslušných informácií čo vedie k tomu, že spotrebitelia nie sú dostatočne oboznámení s rizikami nesolventnosti a nadmerného zadlženia;
4. zdôrazňuje, že náležite vzdelaní a uvedomelí spotrebitelia pomáhajú podporovať hospodársku súťaž, kvalitu a inováciu v rámci bankových a finančných služieb, a pripomína, že vzdelaní a sebaistí investori môžu kapitálovým trhom poskytnúť dodatočnú likviditu na investície a rast;
5. zdôrazňuje dôležitosť zistenia úrovne finančnej gramotnosti v členských štátoch a pochopenia pridanej hodnoty, ktorú môže poskytnúť EÚ, ako aj určenia vzdelávacích potrieb pre osobitné cieľové skupiny v spoločnosti podľa rôznych kritérií, napríklad veku, príjmov a dosiahnutého vzdelania;
6. zdôrazňuje úlohu súkromných iniciatív, odvetvia finančných služieb a spotrebiteľských organizácií na úrovni Spoločenstva, ako aj na vnútroštátnej úrovni, pri určovaní osobitných potrieb cieľových skupín v oblasti finančného vzdelávania, pri upozorňovaní na slabé miesta a nedostatky existujúcich vzdelávacích systémov a pri poskytovaní finančných informácií spotrebiteľom okrem iného prostredníctvom internetových nástrojov na finančné plánovanie, mediálnych a vzdelávacích kampaní atď.;
7. zastáva názor, že programy finančného vzdelávania môžu byť najúčinnejšie vtedy, ak sú presne zamerané na potreby osobitných cieľových skupín a, v prípade potreby, personalizované; okrem toho sa domnieva, že všetky programy finančného vzdelávania majú prispievať k zlepšeniu uvedomelého a triezveho zaobchádzania s osobnými finančnými možnosťami; malo by sa zvážiť vypracovanie programov, ktoré zlepšujú informovanosť dospelých;
8. vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi na úrovni EÚ vypracovala vzdelávacie programy v oblasti osobných financií založené na spoločných pravidlách a zásadách, ktoré sa budú dať používať vo všetkých členských štátoch, stanovila hodnotiace kritériá a podporovala výmenu osvedčených postupov;
9. zdôrazňuje, že finančné vzdelávanie môže dopĺňať, ale nie nahradiť zosúladené ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v právnych predpisoch o finančných službách a reguláciu a dôkladnú kontrolu finančných inštitúcií;
10. uznáva dôležitú úlohu súkromného sektora a najmä finančných inštitúcií pri poskytovaní informácií o finančných službách spotrebiteľom; zdôrazňuje však, že finančné vzdelávanie má byť poskytované spravodlivo, nezaujato a transparentne, aby slúžilo záujmom spotrebiteľa, a že sa musí jasne odlišovať od obchodného poradenstva a reklamy; aby sa dosiahol tento cieľ, vyzýva finančné inštitúcie na vypracovanie kódexu správania svojich zamestnancov;
11. uznáva, že je potrebné dosiahnuť vyváženosť medzi poskytovaním vedomostí spotrebiteľom, ktoré sú potrebné na prijímanie informovaných finančných rozhodnutí, a zahltením spotrebiteľov informáciami; uprednostňuje kvalitu pred kvantitou, napríklad vysoko kvalitné, dostupné, konkrétne a ľahko zrozumiteľné informácie zamerané na zlepšenie schopnosti spotrebiteľov prijímať informované a zodpovedné rozhodnutia;
12. domnieva sa, že je nevyhnutné poskytovať účinné, jasné a zrozumiteľné informácie, a to najmä v reklamách o finančných produktoch, a že finančné inštitúcie by mali poskytovať dostatočné informácie ešte pred uzatvorením zmlúv a predovšetkým prísne dodržiavať pravidlá, ktoré ustanovuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(3) a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o úverových zmluvách pre spotrebiteľov(4); vyzýva Komisiu, aby v ucelenej forme predložila konkrétne legislatívne návrhy pre zosúladený systém informovania a ochrany spotrebiteľa, a to najmä v rámci hypotekárnych úverov (napríklad zosúladený, jednoduchý a porovnateľný štandardizovaný európsky informačný hárok vrátane spoločných označení ročne účtovanej percentuálnej sadzby atď.);
13. odporúča, aby sa programy finančného vzdelávania zameriavali na dôležité aspekty životných plánov, k akým patria základné úspory, dlhy, poistenie a dôchodky;
14. žiada Komisiu, aby pokračovala v úsilí o podporu dialógu medzi zúčastnenými stranami;
15. navrhuje zvýšenie v rozpočtovom riadku 17 02 02 s cieľom financovať činnosti na úrovni EÚ zamerané na zlepšovanie finančného vzdelania a finančnej gramotnosti spotrebiteľov; žiada Komisiu, aby prispela k zvyšovaniu informovanosti na úrovni EÚ podporovaním organizovania štátnych a regionálnych konferencií, seminárov, mediálnych informačných kampaní a vzdelávacích programov s cezhraničnou účasťou, a to najmä v sektore retailových finančných služieb a riadenia úverov/dlhov domácností;
16. vyzýva Komisiu, aby ďalej vyvíjala a inovovala internetový nástroj Dolceta a poskytovala túto službu vo všetkých úradných jazykoch; navrhuje, aby Komisia na stránku Dolceta pridala odkaz na internetovú databázu existujúcich regionálnych a národných systémov finančného vzdelávania, ktorú plánuje vytvoriť; navrhuje, aby na internetovej stránke Dolceta boli zaradené odkazy na internetové stránky verejnoprávnych a súkromných subjektov pôsobiacich v oblasti finančného vzdelávania rozdelené podľa krajín;
17. žiada Komisiu, aby do hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov začlenila ukazovatele dostupnosti a kvality finančného vzdelávania;
18. vyzýva Komisiu, aby pripravila informačné kampane na zvýšenie informovanosti spotrebiteľov o ich právach v rámci právnych predpisov EÚ v oblasti poskytovania finančných služieb;
19. zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty s podporou Komisie uskutočňovali v spolupráci s rôznymi sociálnymi skupinami a skupinami obyvateľstva členských štátov v pravidelných časových intervaloch prieskumy, ktorých cieľom bude priebežne zisťovať úroveň finančnej gramotnosti občanov, aby sa vytýčili priority, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a tým bolo dosiahnuté vhodné, včasné a účinné uplatnenie programov finančného vzdelávania verejnosti;
20. podnecuje členské štáty, aby finančné vzdelávanie začlenili do učebných osnov základných a stredných škôl stanovených príslušnými inštitúciami, s cieľom rozvinúť zručnosti potrebné v každodennom živote, a aby organizovali systematické školenia učiteľov v tejto oblasti;
21. zdôrazňuje potrebu neustáleho a obojstranného vzdelávania sa obidvoch strán, t. j. ekonomických poradcov a aj spotrebiteľov, aby sa tak zabezpečilo vysoko kvalitné informovanie v súlade s aktuálnym vývojom v oblasti poskytovania finančných služieb;
22. zastáva názor, že sa dostatočne nevyužívajú synergie medzi jednotlivými vzdelávacími organizáciami; žiada preto členské štáty, aby zriadili sieť finančného vzdelávania, ktorej sa budú zúčastňovať subjekty verejného aj súkromného sektora, a aby podporovali spoluprácu a dialóg medzi všetkými účastníkmi;
23. povzbudzuje členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť vzdelávaniu dôchodcov a osôb v závere pracovného života, ktorým môže hroziť finančné vylúčenie, a takisto mladým ľuďom, ktorí začínajú pracovať a stoja pred otázkou, ako vhodne využiť svoj nový príjem;
24. vyzýva členské štáty, aby pripravili programy vzdelávania v oblasti ekonomiky a finančných služieb pre sociálnych pracovníkov, keďže práve tí prichádzajú do styku s osobami ohrozenými chudobou a/alebo nadmerným zadlžením;
25. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. januára 2008 s názvom Monitorovanie spotrebiteľských výsledkov na jednotnom trhu: hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov (KOM(2008)0031),
– so zreteľom na hodnotiacu tabuľku vnútorného trhu č. 16a zo 14. februára 2008 (SEK(2008)0076),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o Zelenej knihe o revízii spotrebiteľského acquis(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o stratégii spotrebiteľskej politiky EÚ 2007-2013(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o hodnotení výsledkov vnútorného trhu(3),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2007 s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2007 s názvom Služby všeobecného záujmu vrátane sociálnych služieb všeobecného záujmu: nový európsky záväzok (KOM(2007)0725), sprevádzajúce oznámenie o Jednotnom trhu Európy 21. storočia,
– so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Implementácia novej metodológie pre trh s výrobkami a monitoring sektorov: výsledky prvej kontroly sektorov (SEK(2007)1517), sprevádzajúci oznámenie o jednotnom trhu Európy 21. storočia,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0392/2008),
A. keďže víta uverejnenie Hodnotiacej tabuľky spotrebiteľských trhov (ďalej len "hodnotiaca tabuľka"), ktorá sa zameriava na to, aby vnútorný trh lepšie reagoval na očakávania a obavy občanov,
B. keďže konkurencieschopné a efektívne fungujúce spotrebiteľské trhy sú kľúčovým predpokladom na vytvorenie dôvery občanov k vnútornému trhu,
C. keďže hodnotiacu tabuľku treba doplniť o ďalšie prostriedky na monitorovanie,
D. keďže ukazovatele v hodnotiacej tabuľke majú pomôcť pri identifikovaní sektorov, ktoré treba podrobnejšie preštudovať,
E. keďže hodnotiaca tabuľka by mala stimulovať diskusiu o otázkach spotrebiteľskej politiky,
F. keďže štúdie a analýzy od národných spotrebiteľských orgánov a orgánov na ochranu hospodárskej súťaže môžu byť relevantné pre ďalší vývoj hodnotiacej tabuľky,
Úvod
1. zdôrazňuje, že je dôležité umožniť občanom, aby v plnej miere využívali výhody vnútorného trhu a hodnotiacu tabuľku považuje za dôležitý nástroj na dosiahnutie tohto cieľa;
2. víta päť hlavných ukazovateľov v hodnotiacej tabuľke, ktoré sa vzťahujú na sťažnosti, úroveň cien, spokojnosť, prepojenie a bezpečnosť;
3. zdôrazňuje, že hodnotiaca tabuľka je len vo svojich počiatkoch a treba ju ďalej zdokonaľovať prostredníctvom kompletnejších údajov, presnejšej štatistiky a ďalších analýz na základe rôznych ukazovateľov;
4. zdôrazňuje, že keď sa dosiahne uspokojivá úroveň vypracovania piatich základných ukazovateľov hodnotiacej tabuľky, mali by sa rozpracovať nové ukazovatele s cieľom zabezpečiť, aby vnútorný trh vo väčšej miere reagoval na očakávania a záujmy občanov;
5. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila náležité financovanie a personál na účely uvedené v odsekoch 3 a 4;
6. podporuje Komisiu, aby zabezpečila koherentný a koordinovaný prístup v rámci svojich útvarov s cieľom vyhnúť sa duplicite práce a vzájomne si odporujúcim výsledkom analýzy údajov;
7. vyzýva Komisiu, aby do budúcich hodnotiacich tabuliek zahrnula ľahko zrozumiteľný súhrn spolu s jasnými závermi a odporúčaniami, ktoré budú preložené do všetkých úradných jazykov EÚ;
Zdokonaľovanie ukazovateľov
8. zastáva názor, že celkový počet ukazovateľov by mal byť obmedzený, aby sa zabezpečilo jasné zameranie hodnotiacej tabuľky;
9. zastáva názor, že ukazovateľ vzťahujúci sa na sťažnosti je základom na pochopenie spokojnosti spotrebiteľov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovali na harmonizácii systémov klasifikácie sťažností, ktoré používajú príslušné orgány a relevantné pomocné služby pre spotrebiteľov v členských štátoch a na úrovni Spoločenstva, a aby vytvorili databázu spotrebiteľských sťažností na úrovni celej EÚ; vyzýva členské štáty, aby zvýšili informovanosť spotrebiteľov o systémoch podávania sťažností a zlepšili vybavovanie sťažností s cieľom umožniť hospodárskym subjektom, aby ponúkali väčší počet kvalitnejších služieb;
10. vyzýva Komisiu, aby vypracovala ukazovatele vzťahujúce sa na cezhraničné súdne konania a náhradu škody spôsobenú spotrebiteľovi prostredníctvom súdneho a mimosúdneho odškodnenia, ako aj prostredníctvom existujúcich národných mechanizmov náhrady škody;
11. zastáva názor, že ukazovatele vzťahujúce sa na gramotnosť, schopnosti a vek spotrebiteľov (napríklad úroveň vzdelania, počítačová gramotnosť a znalosť cudzích jazykov) by sa mohli zapracovať do hodnotiacej tabuľky; zdôrazňuje však dôležitosť vyváženia medzi ukazovateľmi založenými na "subjektívnych" údajoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských prieskumov a na "objektívnych" údajoch založených na iných zdrojoch;
12. uznáva, že vypracovanie presných a adekvátnych cenových ukazovateľov je veľmi komplikované, pretože rozdiely v úrovniach cien môžu mať niekoľko príčin a ich existencia ako taká nie je dôkazom zlyhania trhu; domnieva sa však, že hodnotiaca tabuľka by mala obsahovať cenové ukazovatele, pretože ceny sú kľúčovým záujmom spotrebiteľov a cenové ukazovatele sú dôležité na stimuláciu verejnej diskusie a zabezpečenie pozornosti médií v otázke nedostatkov fungovania trhov; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila makroekonomickú situáciu v členských štátoch, ako aj kúpnu silu spotrebiteľov a ceny pred zdanením;
13. víta úsilie vypracovať dokonalejšie cenové ukazovatele, ale vyzýva aj na používanie iných ukazovateľov, ktoré sa vzťahujú na efektívne fungovanie trhov ešte pred predložením konkrétnych metodických odporúčaní;
14. pripomína, že etické a environmentálne obavy sú pre spotrebiteľov čoraz dôležitejšie; vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala možnosťou merania dostupnosti informácií, ktoré sa týkajú týchto obáv na rôznych trhoch;
Zdokonalenie informačnej základne
15. zdôrazňuje dôležitosť úzkej spolupráce medzi štatistickými úradmi členských štátov, úradom Eurostat a ostatnými službami Komisie pri zabezpečovaní kvalitných a úplných údajov; vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na zjednodušenie tejto spolupráce;
16. pripomína, že národné spotrebiteľské orgány a orgány na ochranu hospodárskej súťaže často realizujú prípadové štúdie alebo majú iné dôkazy o fungovaní rôznych trhov, a preto vyzýva Komisiu, aby čerpala z dostupných národných informácií a aby pri zdokonaľovaní hodnotiacej tabuľky aktívne konzultovala s národnými expertmi;
17. nabáda členské štáty, aby preskúmali výhody ustanovenia osobitného ombudsmana pre spotrebiteľov; poznamenáva, že niektoré členské štáty majú ombudsmanov pre spotrebiteľov v niektorých odvetviach, pričom títo ombudsmani poskytujú spotrebiteľom pomoc v styku s hospodárskymi subjektmi;
18. vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi zabezpečila pre európske strediská pre informovanosť spotrebiteľov viac zdrojov a primeraný počet zamestnancov s cieľom efektívne riešiť rastúci počet cezhraničných sťažností spotrebiteľov a zároveň skrátiť čas potrebný na vybavenie týchto sťažností;
Zvýšená informovanosť
19. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť o hodnotiacej tabuľke, okrem iného zabezpečením toho, že bude ľahko dostupná a viditeľná na relevantných internetových stránkach, a aby zvýšili úsilie o propagáciu hodnotiacej tabuľky v médiách, verejných orgánoch a spotrebiteľských organizáciách;
Vzťah k hodnotiacej tabuľke vnútorného trhu
20. domnieva sa, že hodnotiaca tabuľka vnútorného trhu, ako aj hodnotiaca tabuľka spotrebiteľských trhov slúžia na podporu lepšie fungujúceho vnútorného trhu v prospech občanov a spotrebiteľov;
21. víta úmysel Komisie zlepšiť informovanosť o vnútornom trhu a domnieva sa, že tieto dve hodnotiace tabuľky sú dôležitými krokmi v tomto smere;
22. zdôrazňuje skutočnosť, že hoci tieto dve hodnotiace tabuľky sú navzájom prepojené a treba propagovať ich koherentný rozvoj, majú rozdielne cieľové skupiny, a preto by sa mali viesť oddelene s rôznymi súbormi ukazovateľov;
23. domnieva sa, že revíziu použitých ukazovateľov, ako aj revíziu vzťahu medzi týmito dvoma hodnotiacimi tabuľkami treba realizovať pravidelne, aby sa prispôsobili vývoju vnútorného trhu;
o o o
24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu smernice Rady o všeobecných postupoch pre spotrebnú daň (KOM(2008)0078 – C6-0099/2008 – 2008/0051(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0078),
– so zreteľom na článok 93 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0099/2008),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0417/2008),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh smernice Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)V záujme zlepšenia fungovania vnútorného trhu by sa malo vynaložiť ďalšie úsilie na postupnú harmonizáciu spotrebných daní v rámci Európskej únie, pričom sa zohľadnia aspekty, ako sú verejné zdravie, ochrana životného prostredia a rozpočet.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh2 Návrh smernice Odôvodnenie 4
(4) Tovar podliehajúci spotrebnej dani môže podliehať iným nepriamym daniam na osobitné účely. V tom prípade a s cieľom neohroziť užitočný účinok pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa nepriamych daní by členské štáty mali spĺňať určité dôležité prvky týchto pravidiel.
(4) Tovar podliehajúci spotrebnej dani môže podliehať iným nepriamym daniam na osobitné účely. V tom prípade a s cieľom neohroziť užitočný účinok pravidiel Spoločenstva týkajúcich sa nepriamych daní by členské štáty mali spĺňať určité dôležité prvky týchto pravidiel, konkrétne prvky týkajúce sa daňového základu a výpočtu dane, vzniku daňovej povinnosti a daňového dohľadu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh smernice Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)Pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zohľadnia potrebu zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh smernice Odôvodnenie 9
(9) Vzhľadom na to, že spotrebná daň je daň zo spotreby určitého tovaru, táto daň by sa nemala vymeriavať v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktorý sa poškodil alebo nenávratne stratil, bez ohľadu na okolnosti poškodenia alebo straty.
(9) Vzhľadom na to, že spotrebná daň je daň zo spotreby určitého tovaru, táto daň by sa nemala vymeriavať v súvislosti s tovarom podliehajúcim spotrebnej dani, ktorý sa preukázateľne poškodil alebo nenávratne stratil, bez ohľadu na okolnosti poškodenia alebo straty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57 Návrh smernice Odôvodnenie 14
(14) Mali by sa jasne stanoviť situácie, v ktorých je povolený bezcolný predaj pre cestujúcich, ktorí opúšťajú územie Spoločenstva.
(14) Bezcolný predaj pre cestujúcich, ktorí opúšťajú územie Spoločenstva pozemnou cestou, by mal byť naďalej povolený, ak bezcolné predajne nachádzajúce sa na jeho hraniciach môžu členským štátom zaručiť, že spĺňajú všetky podmienky umožňujúce zabrániť akémukoľvek možnému daňovému úniku, obchádzaniu alebo zneužitiu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58 Návrh smernice Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)Cestujúci, ktorí letia alebo sa plavia na tretie územie alebo do tretej krajiny a ktorí sú držiteľmi cestovného dokladu, v ktorom sa uvádza, že konečným miestom určenia je letisko alebo prístav nachádzajúci sa na treťom území alebo v tretej krajine, by mali mať možnosť oslobodenia od platenia spotrebnej dane z tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ktorý je predávaný v bezcolných predajniach.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 59 Návrh smernice Odôvodnenie 19 a (nové)
(19a)Pravidlá, ktoré sa uplatňujú na pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, by za určitých podmienok mali umožňovať, aby sa na zníženú spotrebnú daň poskytla celková zábezpeka alebo aby sa neposkytla žiadna zábezpeka.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh smernice Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)V záujme zaručenia účinného fungovania počítačového systému by mali členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych aplikácií schváliť jednotný súbor a štruktúru údajov, aby sa hospodárskym subjektom poskytlo spoľahlivé rozhranie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh smernice Odôvodnenie 24
(24) Je nutné stanoviť postupy, ktoré sa majú používať v prípade, ak nie je k dispozícii počítačový systém.
(24) Je nutné stanoviť postupy, ktoré sa majú používať v prípade, ak nie je k dispozícii počítačový systém z dôvodov, ktoré subjekty zúčastňujúce sa na pohybe tovaru podliehajúceho spotrebnej dani nespôsobili alebo na ktoré nemajú vplyv.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh smernice Odôvodnenie 28 a (nové)
(28a)V prípade výrobkov, ktoré podliehajú spotrebnej dani preto, že ich nadobúdajú súkromné osoby na vlastné použitie a prepravujú ich, by sa malo uvádzať ich množstvo.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh smernice Odôvodnenie 36
(36) S cieľom povoliť obdobie na prispôsobenie sa elektronickému kontrolnému systému pre pohyb tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane by členské štáty mali byť schopné využiť prechodné obdobie, počas ktorého sa preprava tovaru môže naďalej vykonávať na základe formalít stanovených v smernici 92/12/EHS.
(36) S cieľom povoliť obdobie na prispôsobenie sa elektronickému kontrolnému systému pre pohyb tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane by členské štáty mali byť schopné využiť prechodné obdobie, počas ktorého sa preprava tovaru môže naďalej vykonávať na základe formalít stanovených v smernici 92/12/EHS. Dĺžka tohto prechodného obdobia musí zohľadňovať skutočné možnosti zavedenia počítačového systému v každom členskom štáte.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh smernice Článok 4 – bod 4 a (nový)
4a. "dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani" znamená vstup tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na územie Spoločenstva, pokiaľ tento tovar nevstupuje do Spoločenstva v colnom režime s podmieneným oslobodením od cla, ako aj jeho uvoľnenie z takéhoto colného režimu s podmieneným oslobodením od cla;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh smernice Článok 4 – bod 4 b (nový)
4b. "registrovaný príjemca" znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je príslušnými orgánmi dovážajúceho členského štátu oprávnená prijímať za podmienok stanovených týmito orgánmi tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je prepravovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a ktorý bol odoslaný z iného členského štátu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh smernice Článok 4 – bod 4 c (nový)
4c. "registrovaný odosielateľ" znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je príslušnými orgánmi dovážajúceho členského štátu oprávnená odosielať za podmienok stanovených týmito orgánmi tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý podlieha režimu podmieneného oslobodenia od spotrebnej dane po jeho uvoľnení do voľného obehu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 450/2008 z 23. apríla 2008, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva (modernizovaný colný kódex)1;
1 Ú. v. EÚ L 145, 4.6.2008, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh smernice Článok 4 – bod 4 d (nový)
4d. "oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu" znamená fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá má oprávnenie príslušných orgánov členského štátu v rámci podnikateľskej činnosti vyrábať, spracúvať, držať, prijímať alebo odosielať tovar podliehajúci spotrebnej dani, pričom požiadavka na zaplatenie spotrebnej dane je v rámci režimu podmieneného oslobodenia od dane pozastavená;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh smernice Článok 4 – bod 4 e (nový)
4e. "daňový sklad" znamená miesto, kde oprávnený prevádzkovateľ daňového skladu v rámci podnikateľskej činnosti a za určitých podmienok stanovených príslušnými orgánmi členského štátu, v ktorom sa daňový sklad nachádza, vyrába, spracúva, drží, prijíma alebo odosiela tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý podlieha režimu podmieneného oslobodenia od dane;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh smernice Článok 4 – bod 4 f (nový)
4f. "miesto dovozu" znamená miesto, kde sa tovar nachádza, keď je uvoľnený do voľného obehu v súlade s nariadením (ES) č. 450/2008.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh smernice Článok 7 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno c
c) dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.
c) dovoz tovaru podliehajúceho spotrebnej dani vrátane neoprávneného dovozu, pokiaľ tovar podliehajúci spotrebnej dani nie je okamžite po dovoze uvedený do režimu podmieneného oslobodenia od dane.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh smernice Článok 7 – odsek 4
4. Úplné poškodenie alebo nenahraditeľná strata tovaru podliehajúceho spotrebnej dani vrátane strát spočívajúcich v povahe tohto tovaru sa nepovažujú za prepustenie na spotrebu.
4. Úplné zničenie alebo nenahraditeľná strata príslušného tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa musí uspokojivo dokázať príslušným orgánom členského štátu, v ktorom k úplnému zničeniu alebo nenahraditeľnej strate došlo.
Strata alebo poškodenie príslušného tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa musí príslušným orgánom uspokojivo dokázať.
Ak v prípade prepravy tovaru v režime s podmieneným oslobodením od dane nie je možné určiť, kde k úplnému zničeniu alebo nenahraditeľnej strate došlo, predpokladá sa, že k nim došlo v členskom štáte, kde boli zistené.
Na účely prvého pododseku sa tovar nenahraditeľne stratí, ak sa stane nepoužiteľný pre ktorúkoľvek osobu.
Členské štáty môžu podmieniť úmyselné zničenie tovaru v režime s podmieneným oslobodením od dane predchádzajúcim súhlasom príslušných orgánov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh smernice Článok 9 – odsek 1
1. Ak počas prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane nastane nesúlad s predpismi, ktorý predstavuje dôvod na prepustenie na spotrebu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a nie je možné stanoviť, kde nastalo prepustenie na spotrebu, bude sa predpokladať, že nastalo v odosielajúcom členskom štáte.
1. Ak počas prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane nastane nesúlad s predpismi, ktorý predstavuje dôvod na prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na spotrebuv súlade s článkom 7 ods. 2 písm. a), a nie je možné stanoviť, kde prepustenie na spotrebu nastalo, bude sa predpokladať, že nastalo v odosielajúcom členskom štáte, a to v čase, keď bol nesúlad s predpismi zistený.
Ak tovar podliehajúci spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane nedorazí na miesto určenia a ak sa nezistí súvisiaci nesúlad s predpismi, ktorý spôsobil uvoľnenie na spotrebu v súlade s článkom 7 ods. 2 písm. a), predpokladá sa, že uvoľnenie na spotrebu sa uskutočnilo v čase jeho zistenia, a to v členskom štáte, v ktorom bol tovar zistený.
Ak však pred uplynutím obdobia troch rokov od dátumu, kedy začal presun v súlade s článkom 19 ods. 1 zistí, v ktorom členskom štáte prepustenie na spotrebu skutočne nastalo, tento členský štát informuje príslušné orgány odosielajúceho členského štátu.
Ak sa však pred uplynutím troch rokov od dátumu, kedy začal presun v súlade s článkom 19 ods. 1 zistí, v ktorom členskom štáte prepustenie na spotrebu skutočne nastalo, bude sa prepustenie na spotrebu považovať za uskutočnené v tom členskom štáte, ktorý informuje príslušné orgány členského štátu, v ktorom k zisteniu došlo, alebo orgány odosielajúceho členského štátu.
Ak bola spotrebná daň vymeraná odosielajúcim členským štátom, vráti sa alebo sa odpustí hneď, keď druhý členský štát poskytne dôkaz o jej výbere.
Ak spotrebnú daň vymeral členský štát, v ktorom k zisteniu došlo, alebo odosielajúci členský štát, vráti ju alebo ju odpustí hneď, ako druhý členský štát poskytne dôkaz o prepustení tovaru na spotrebu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh smernice Článok 9 – odsek 1 a (nový)
1a.Ak je prostredníctvom použitia vhodného dôkazu možné bez dôvodnej pochybnosti určiť, že počas pohybu v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane došlo k nesúladu s predpismi, čím vznikol dôvod na prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na spotrebu, spotrebná daň je splatná v členskom štáte, v ktorom došlo k nesúladu s predpismi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh smernice Článok 9 – odsek 2 a (nový)
2a.Ak je možné dokázať, že v niektorom členskom štáte došlo k nesúladu s predpismi, čo spôsobilo prepustenie tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na spotrebu, v súvislosti s ktorým sa použili kolkové známky spotrebnej dane členského štátu určenia, spotrebná daň je splatná v tom členskom štáte, v ktorom došlo k nesúladu s predpismi, iba v prípade, ak členský štát určenia vráti hospodárskemu subjektu spotrebnú daň.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh smernice Článok 9 – odsek 2 b (nový)
2b.V prípade, že dôjde k nesúladu s predpismi a členský štát určenia nevyberá spotrebnú daň použitím kolkových známok spotrebnej dane, spotrebná daň je bezodkladne splatná v členskom štáte, v ktorom došlo k nesúladu s predpismi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh smernice Článok 9 – odsek 3
3. Na účely odseku 1 predstavuje nesúlad s predpismi situáciu, v ktorej presun neskončil v súlade s článkom 19 ods. 2.
3. Na účely odseku 1 predstavuje nesúlad s predpismi situáciu, v ktorej sa presun alebo časť presunu neskončila v súlade s článkom 19 ods. 2, s výnimkou situácie uvedenej v článku 7 ods. 4.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh smernice Článok 11 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
ea) na dodávku schválenému zariadeniu na výskum a vývoj, laboratóriu, vládnemu orgánu alebo inému schválenému subjektu s cieľom testovania kvality, hodnotenia pred uvedením na trh a overenia možného falšovania, pokiaľ je tovar v množstve, ktoré sa nepovažuje za komerčné, pričom:
(i) členské štáty môžu stanoviť, aké množstvá predstavujú "komerčné množstvá" a zároveň
(ii) členské štáty môžu vytvoriť zjednodušený postup na uľahčenie pohybu tovaru podľa tohto bodu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh smernice Článok 11 – odsek 2
2. Na oslobodenia od dane sa vzťahujú podmienky a obmedzenia stanovené hostiteľským členským štátom. Členské štáty môžu poskytnúť oslobodenie prostredníctvom vrátenia spotrebnej dane.
2. Na oslobodenia od dane sa vzťahujú podmienky a obmedzenia stanovené hostiteľským členským štátom. Členské štáty môžu poskytnúť oslobodenie prostredníctvom vrátenia spotrebnej dane. Podmienky vrátenia stanovené členskými štátmi nepovedú k neprijateľne komplikovaným postupom pre oslobodenie od spotrebnej dane.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh54 Návrh smernice Článok 11 – odsek 2 a (nový)
2a.Spotrebnú daň vrátane spotrebnej dane z ropných olejov možno vrátiť alebo odpustiť v súlade s postupom, ktorý stanoví každý členský štát. Členské štáty uplatnia rovnaký postup na vnútroštátny tovar ako na tovar z iných členských štátov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63/rev Návrh smernice Článok 13 – odsek 1
1. Členské štáty môžu oslobodiť od platby spotrebnej dane tovar podliehajúci spotrebnej dani predávaný v bezcolných predajniach, ktorý je prevážaný v osobnej batožine cestujúcich, ktorí letia alebo sa plavia na tretie územie alebo do tretej krajiny.
1. Členské štáty môžu oslobodiť od platby spotrebnej dane tovar podliehajúci spotrebnej dani predávaný v bezcolných predajniach, ktorý je prevážaný v osobnej batožine cestujúcich, ktorí na cestu na tretie územie alebo do tretej krajiny využívajú leteckú, lodnú alebo cestnú dopravu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 65/rev Návrh smernice Článok 13 – odsek 4
4. Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto definície:
4. Na účely tohto článku sa uplatňujú tieto definície:
a) "tretie územie" sú územia uvedené v článku 5 ods. 2 a ods. 3;
a) "tretie územie" sú územia uvedené v článku 5 ods. 2 a ods. 3;
b) "bezcolná predajňa" je akékoľvek zariadenie nachádzajúce sa na letisku alebo v prístave, ktoré spĺňa podmienky stanovené príslušnými orgánmi verejnej moci, najmä v súlade s odsekom 3;
b) "bezcolná predajňa" je akékoľvek zariadenie nachádzajúce sa na letisku alebo v prístave alebo na hranici s treťou krajinou či tretím územím, ktoré spĺňa podmienky stanovené príslušnými orgánmi verejnej moci, najmä v súlade s odsekom 3;
c) "cestujúci na tretie územie alebo do tretej krajiny" je cestujúci, ktorý je držiteľ cestovného dokladu oprávňujúceho na leteckú alebo námornú prepravu, v ktorom sa uvádza, že priamym miestom určenia je letisko alebo prístav nachádzajúci sa na treťom území alebo v tretej krajine.
c) "cestujúci na tretie územie alebo do tretej krajiny" je cestujúci, ktorý je držiteľom cestovného dokladu oprávňujúceho na leteckú alebo námornú prepravu, v ktorom sa uvádza, že konečným miestom určenia je letisko alebo prístav nachádzajúci sa na treťom území alebo v tretej krajine, ako aj cestujúci, ktorý opúšťa Spoločenstvo pozemnou cestou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh smernice Článok 14 – odsek 2
2. Má sa za to, že výroba, spracovanie a držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa uskutočňuje v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane len vtedy, ak sa tieto činnosti realizujú v objektoch oprávnených podľa odseku 3.
2. Výroba, spracovanie a držba tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa v prípade, ak spotrebná daň nebola zaplatená, uskutočňujú v daňovom sklade.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh smernice Článok 14 – odsek 3
3.Príslušné orgány členských štátov oprávňujú ako "daňové sklady" objekty, ktoré sa majú používať na výrobu, spracovanie a držbu tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, ako aj na jeho prijímanie alebo odosielanie, v rámci režimov s podmieneným oslobodením od dane.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh smernice Článok 15 – odsek 1 – pododseky 2 a 3
Toto schválenie nemôže byť odmietnuté len na základe skutočnosti, že fyzická alebo právnická osoba má sídlo v inom členskom štáte a má v úmysle prevádzkovať daňový sklad prostredníctvom zástupcu alebo pobočky v členskom štáte schválenia.
Toto schválenie podlieha podmienkam, ktoré môžu orgány stanoviť s cieľom zamedziť možným daňovým únikom alebo zneužitiu daňového režimu. Povolenie sa však nesmie odmietnuť len na základe skutočnosti, že fyzická alebo právnická osoba má sídlo v inom členskom štáte.
Schválenie sa vzťahuje na činnosti uvedené v článku 14 ods. 3.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28 Návrh smernice Článok 16 – odsek 1 – úvodná časť
1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani sa môže presúvať v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na území Spoločenstva:
1. Tovar podliehajúci spotrebnej dani sa môže presúvať v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane medzi dvoma bodmi na území Spoločenstva vrátane prepravy cez tretiu krajinu alebo región tretej krajiny:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29 Návrh smernice Článok 16 – odsek 1 – písmeno a - bod ii
ii) fyzická alebo právnická osoba, ktorá je príslušnými orgánmi členského štátu určenia, za podmienok stanovených týmito orgánmi, schválená prijímať tovar podliehajúci spotrebnej dani, ktorý je prepravovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a odoslaný z iného členského štátu, ďalej len "registrovaný príjemca";
ii)priestory registrovaného príjemcu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30 Návrh smernice Článok 16 – odsek 1 – písmeno b
b) z miesta dovozu do ktoréhokoľvek z miest určenia uvedených v písmene a), ak je tento tovar odoslanýfyzickou alebo právnickou osobou schválenou na tento účel príslušnými orgánmi členského štátu dovozu za podmienok stanovených týmito orgánmi, ďalej len "registrovaný odosielateľ".
b) z miesta dovozu do ktoréhokoľvek z miest určenia alebo akýmkoľvek príjemcom uvedeným v písmene a), ak tento tovar odosiela registrovaný odosielateľ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31 Návrh smernice Článok 17 – odsek 1 – úvodná časť
1. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu za nimi stanovených podmienok vyžadujú, aby riziká obsiahnuté v preprave tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane boli kryté zárukou, ktorú môže poskytnúť jedna osoba alebo viaceré z týchto osôb:
1. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu vyžadujú za podmienok, ktoré stanovia, aby riziká spojené s prepravou tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane boli kryté zábezpekou, ktorú môže poskytnúť jedna osoba alebo viaceré z týchto osôb, alebo zábezpekou zloženou v ich mene:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32 Návrh smernice Článok 17 – odsek 2 – pododsek 1
2. Záruka je platná v celom Spoločenstve.
2. Zábezpeka je platná v celom Spoločenstve a môže ju vystaviť:
a) subjekt oprávnený vykonávať činnosť úverovej inštitúcie v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/ES zo 14. júna 2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií1; alebo
b) podnik oprávnený vykonávať poisťovacie činnosti v súlade so smernicou Rady 92/49/EHS z 18. júna 1992 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa priameho poistenia s výnimkou životného poistenia2.
_______________ 1 Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1. 2 Ú. v. ES L 228, 11.8.1992, s. 1.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33 Návrh smernice Článok 17 a (nový)
Článok 17a
1.Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu môžu na požiadanie osoby uvedenej v článku 17 ods. 1 za určitých podmienok umožniť, aby bola poskytnutá celková zábezpeka na zníženú spotrebnú daň alebo aby nebola poskytnutá žiadna zábezpeka, za predpokladu, že subjekt zodpovedný za prepravu súčasne prevezme daňovú zodpovednosť za prepravu.
2.Oprávnenie uvedené v odseku 1 sa udelí len osobám, ktoré:
a) sú usadené na colnom území Spoločenstva;
b) v minulosti uspokojivo osvedčili dobrú prax v poskytovaní zábezpek súvisiacich s pohybom tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane a
c) pravidelne poskytujú zábezpeky súvisiace s pohybom tovaru v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane alebo o nich colné orgány vedia, že sú schopné plniť si svoje povinnosti v súvislosti s týmito postupmi.
3.Opatrenia, ktorými sa upravuje postup udeľovania oprávnení vyžadovaných pri uplatňovaní odsekov 1 a 2, sa prijímajú v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 40 ods. 2.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34 Návrh smernice Článok 18 – odsek 2 – pododsek 2 – úvodná časť
Registrovaný príjemca schválený na účely prvého pododseku musí dodržať tieto požiadavky:
Dočasne registrovaný príjemca oprávnený na účely prvého pododseku musí spĺňať tieto požiadavky:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh smernice Článok 19 – odsek 1
1. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane sa považuje za začatú, keď tovar opustí odosielajúci daňový sklad alebo miesto dovozu.
1. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane sa považuje za začatú, keď tovar opustí odosielajúci daňový sklad alebo miesto dovozu. Okamih, keď tovar opúšťa daňový sklad alebo miesto dovozu, sa určuje odoslaním dodatočnej informačnej správy, ktorú príslušnému orgánu bezodkladne zašle oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo oprávnený odosielateľ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh smernice Článok 19 – odsek 2
2. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane sa považuje za ukončenú, keď príjemca prevezme dodávku tovaru, alebo v prípade uvedenom v článku 16 ods. 1 písm. a) bode iii), keď tovar opustí územie Spoločenstva.
2. Preprava tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane je ukončená:
– keď príjemca prevezme dodávku tovaru. Moment, keď príjemca prevezme dodávku tovaru, je určený odoslaním dodatočnej informačnej správy, ktorú odošle príjemca príslušnému orgánu ihneď po príchode tovaru;
– keď v prípade uvedenom v článku 16 ods. 1 písm. a) bode iii) tovar opustí územie Spoločenstva alebo keď sa naň začne vzťahovať colný režim s podmieneným oslobodením od cla.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh smernice Článok 19 a (nový)
Článok 19a
Pravidlá uplatňované na pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane za podmienok stanovených príslušnými orgánmi odosielajúceho členského štátu umožňujú, aby bola poskytnutá celková zábezpeka na zníženú spotrebnú daň alebo aby nebola poskytnutá žiadna zábezpeka, za predpokladu, že subjekt zodpovedný za prepravu súčasne prevezme daňovú zodpovednosť za prepravu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38 Návrh smernice Článok 20 – odsek 1
1. Pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa považuje za realizovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, len ak sa uskutoční na základe elektronického administratívneho dokladu spracovaného v súlade s odsekmi 2 a 3.
1. Pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani sa považuje za realizovaný v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, len ak sa uskutoční na základe elektronického administratívneho dokladu spracovaného v súlade s odsekmi 2 a 3. Členské štáty a Komisia prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia zavedenie infraštruktúry verejných kľúčov na vnútroštátnej úrovni a zabezpečia ich interoperabilitu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39 Návrh smernice Článok 20 – odsek 6
6. Odosielateľ oznámi administratívny referenčný kód osobe, ktorá sprevádza tovar.
6. K odosielanej zásielke sa priloží písomná informácia, ktorá umožňuje identifikovať zásielku v priebehu jej prepravy.
Kód je dostupný počas celej prepravy v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40 Návrh smernice Článok 22
Príslušný orgán odosielajúceho členského štátu môže povoliť za podmienok stanovených týmto členským štátom, aby odosielateľ s použitím počítačového systému rozdelil prepravu energetických výrobkov v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na dve alebo viaceré prepravy za predpokladu, že sa nezmení celkové množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.
Príslušný orgán odosielajúceho členského štátu môže za podmienok stanovených týmto členským štátom povoliť, aby odosielateľ s použitím počítačového systému rozdelil prepravu energetických výrobkov v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na dve alebo viaceré prepravy za predpokladu, že:
a) sa nezmení celkové množstvo tovaru podliehajúceho spotrebnej dani a
b) rozdelenie sa vykonáva na území členského štátu, ktorý takýto postup povoľuje.
Členské štáty môžu tiež stanoviť, že takéto rozdelenie sa nesmie uskutočniť na ich území.
Členské štáty oznámia Komisii, či a za akých podmienok povoľujú rozdelenie zásielok na svojom území. Komisia postúpi tieto informácie ostatným členským štátom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41 Návrh smernice Článok 23 – odsek 1 – pododsek 1
1. Po prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na ktoromkoľvek z miest určenia uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iv) alebo v článku 16 ods. 2 príjemca bezodkladne predloží správu o jeho prijatí, ďalej len "správa o prijatí", príslušným orgánom členského štátu určenia s použitím počítačového systému.
1. Po prijatí tovaru podliehajúceho spotrebnej dani na ktoromkoľvek z miest určenia uvedených v článku 16 ods. 1 písm. a) bodoch i), ii) alebo iv) alebo v článku 16 ods. 2 príjemca najneskôr v pracovný deň nasledujúci po prijatí tovaru predloží správu o jeho prijatí, ďalej len "správa o prijatí", príslušným orgánom členského štátu určenia s použitím počítačového systému.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42 Návrh smernice Článok 24 – odsek 3
3. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu zašlú správu o vývoze odosielateľovi.
3. Príslušné orgány odosielajúceho členského štátu zašlú správu o vývoze odosielateľovi najneskôr v pracovný deň nasledujúci po prijatí potvrdenia, na ktorom sa uvádza, že tovar podliehajúci spotrebnej dani opustil územie Spoločenstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43 Návrh smernice Článok 26 – odsek 1 – pododseky 2 a 3
Keď sa obnoví dostupnosť systému, odosielateľ bezodkladne zašle navrhovaný elektronický administratívny doklad. Tento doklad nahrádza papierový doklad uvedený v písmene a) prvom pododseku, len čo sa spracuje v súlade s článkom 20 ods. 3, a uplatňuje sa postup týkajúci sa elektronického administratívneho dokladu.
Tovar sa ďalej prepravuje v súlade s náhradným postupom, a takto sa aj ukončí preprava, a to aj vtedy, keď sa dostupnosť elektronického systému obnoví v priebehu prepravy.
Kým sa nespracuje elektronický administratívny doklad v súlade s článkom 20 ods. 3, preprava sa považuje za realizovanú v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane na základe papierového dokladu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44 Návrh smernice Článok 26 – odsek 2 – pododsek 1
2. Ak počítačový systém nie je k dispozícii, oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo registrovaný odosielateľ môže oznámiť informácie podľa článku 20 ods. 8 alebo článku 22 s použitím alternatívnych komunikačných prostriedkov. Na tento účel informuje príslušné orgány odosielajúceho členského štátu v čase, keď sa začína zmena miesta určenia alebo rozdelenie prepravy.
2. Ak počítačový systém nie je k dispozícii, oprávnený prevádzkovateľ skladu alebo registrovaný odosielateľ môže oznámiť informácie podľa článku 20 ods. 8 alebo článku 22 s použitím alternatívnych komunikačných prostriedkov ustanovených členskými štátmi. Na tento účel informuje príslušné orgány odosielajúceho členského štátu v čase, keď sa začína zmena miesta určenia alebo rozdelenie prepravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45 Návrh smernice Článok 28
Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené postupy v súvislosti s prepravou v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, ktorá sa celá realizuje na ich území.
Členské štáty môžu stanoviť zjednodušené postupy v súvislosti s prepravou v režime s podmieneným oslobodením od spotrebnej dane, ktorá sa celá realizuje na ich území, vrátane možnosti upustenia od požiadavky na elektronický dohľad nad takouto prepravou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46 Návrh smernice Článok 29 – bod 3 a (nový)
3a. preprava tovaru podľa článku 11 ods. 1 písm. ea).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47 Návrh smernice Článok 30 – odsek 1 – pododsek 2
Pokiaľ ide o tovar podliehajúci spotrebnej dani iný ako tabakové výrobky, nadobudnutý súkromnými osobami, prvý pododsek sa uplatňuje aj v prípadoch, ak sa tovar dopravuje pre tieto osoby.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48 Návrh smernice Článok 30 – odsek 2 a (nový)
2a.Na účely uplatňovania odseku 2 písm. e) môžu členské štáty výhradne na účely preukazovania ustanoviť smerné úrovne. Minimálne smerné úrovne sú:
a) v prípade tabakových výrobkov:
–400 cigariet;
–200 malých cigár (maximálne 3 gramy každá);
–100 cigár;
–0,5 kilogramu tabaku;
b) v prípade alkoholických nápojov:
–5 litrov liehovín;
–10 litrov medziproduktov;
–45 litrov vína (vrátane maximálne 30 litrov šumivého vína);
–55 litrov piva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49 Návrh smernice Článok 30 – odsek 2 b (nový)
2b.Členské štáty môžu tiež ustanoviť, že pri nadobudnutí minerálnych olejov v členskom štáte spotreby sa vyrubí spotrebná daň na minerálne oleje uvoľnené na spotrebu v inom členskom štáte, ak sa tento tovar prepravuje netypickým spôsobom súkromnými osobami alebo v ich mene. Spôsoby netypickej prepravy zahŕňajú prepravu palív v nádobách odlišných od nádrží vozidiel alebo vo vhodných rezervných nádobách na palivo a prepravu kvapalných vykurovacích palív iným spôsobom než prostredníctvom cisterien dodávaných obchodníkom.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50 Návrh smernice Článok 34 – odsek 4 – písmeno a
a) zaregistrovať sa na daňových úradoch členského štátu odosielajúceho tovar podliehajúci spotrebnej dani;
a) zaregistrovať sa na daňových úradoch členského štátu odosielajúceho tovar podliehajúci spotrebnej dani a získať od týchto orgánov identifikačný doklad;
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy51 a 52 Návrh smernice Článok 37
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1, môžu členské štáty vyžadovať, aby tovar podliehajúci spotrebnej dani niesol daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky používané na daňové účely v čase, keď je prepustený na spotrebu na ich území, alebo, v prípadoch stanovených v článku 31 ods. 1 prvom pododseku a článku 34 ods. 1, keď vstúpi na ich územie.
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 1, môžu členské štáty vyžadovať, aby tovar podliehajúci spotrebnej dani niesol daňové označenia, vnútroštátne identifikačné značky alebo akékoľvek iné sériové značenie alebo označenie pravosti používané na daňové účely v čase, keď je prepustený na spotrebu na ich území, alebo, v prípadoch stanovených v článku 31 ods. 1 prvom pododseku a článku 34 ods. 1, keď vstúpi na ich územie.
2. Každý členský štát, ktorý vyžaduje používanie daňových označení alebo vnútroštátnych identifikačných značiek stanovených v odseku 1, je povinný sprístupniť ich schváleným prevádzkovateľom skladov ostatných členských štátov.
2. Každý členský štát, ktorý vyžaduje používanie daňových označení, vnútroštátnych identifikačných značiek alebo akéhokoľvek iného sériového značenia alebo označenia pravosti stanoveného v odseku 1, je povinný sprístupniť ich schváleným prevádzkovateľom skladov ostatných členských štátov.
3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia, ktoré môžu členské štáty stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby sa tento článok vykonával správne a zabrániť podvodom, únikom alebo zneužívaniu, členské štáty zabezpečia, aby tieto označenia alebo značky nevytvárali prekážky pre voľný pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.
3. Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia, ktoré môžu členské štáty stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby sa tento článok vykonával správne a zabrániť podvodom, únikom alebo zneužívaniu, členské štáty zabezpečia, aby tieto označenia alebo značky nevytvárali prekážky pre voľný pohyb tovaru podliehajúceho spotrebnej dani.
Ak má tovar podliehajúci spotrebnej dani takéto označenia, akúkoľvek sumu zaplatenú alebo zaručenú s cieľom získania týchto označení alebo značiek vráti, odpustí alebo uvoľní členský štát, ktorý ich vydal, ak vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani a táto spotrebná daň sa vybrala v inom členskom štáte.
Ak má tovar podliehajúci spotrebnej dani takéto označenia, akúkoľvek sumu zaplatenú alebo zaručenú s cieľom získania týchto označení alebo značiek vráti, odpustí alebo uvoľní členský štát, ktorý ich vydal, ak vznikla daňová povinnosť k spotrebnej dani a táto spotrebná daň sa vybrala v inom členskom štáte.
Členský štát, ktorý vydal označenia alebo značky, však môže podmieniť vrátenie, poukázanie alebo uvoľnenie zaplatenej sumy alebo zábezpeky dôkazom, že tieto označenia alebo značky boli odstránené alebo zničené.
4. Daňové označenia alebo vnútroštátne identifikačné značky v zmysle odseku 1 platia v členskom štáte, ktorý ich vydal. Môže však existovať vzájomné uznávanie týchto označení medzi členskými štátmi.
4. Daňové označenia, vnútroštátne identifikačné značky alebo akékoľvek iné sériové značenie alebo označenie pravosti v zmysle odseku 1 platia v členskom štáte, ktorý ich vydal. Môže však existovať vzájomné uznávanie týchto označení medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53 Návrh smernice Článok 39
Kým Rada neprijme ustanovenia Spoločenstva o zásobách pre lode a lietadlá, členské štáty môžu zachovať svoje vnútroštátne predpisy v tejto oblasti.
Kým Rada neprijme ustanovenia Spoločenstva o zásobách pre lode a lietadlá, členské štáty môžu zachovať svoje vnútroštátne predpisy v tejto oblasti. Tieto vnútroštátne predpisy sa musia oznámiť iným členským štátom, aby ich hospodárske subjekty mohli využiť.
Školský program podpory konzumácie ovocia *
435k
118k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a (ES) č. 1234/2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (nariadenie o jednotnej spoločnej organizácii trhov) s cieľom vytvoriť školský program podpory konzumácie ovocia (KOM(2008)0442 – C6-0315/2008 – 2008/0146(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0442),
– so zreteľom na články 36 a 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0315/2008),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0391/2008),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 2
(2) Ciele SPP, ktoré sa stanovujú v článku 33, Zmluvy zahŕňajú stabilizáciu trhov, zaistenie dostupnosti zásob a zaistenie toho, že sa zásoby dostanú k spotrebiteľovi za primerané ceny. Poskytovanie pomoci Spoločenstva v rámci školského programu podpory konzumácie ovocia, zeleniny a banánov vo výchovných inštitúciách by tieto ciele malo splniť. Program by mal ďalej prispievať k tomu, aby si mladí konzumenti vážili ovocie a zeleninu a týmto podporiť ich konzumáciu v budúcnosti, čím by sa na druhej strane podporili príjmy v poľnohospodárstve, čo je jedným z ďalších cieľov SPP. Okrem toho, podľa článku 35 písm. b Zmluvy sa môžu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky prijať spoločné opatrenia, ako napríklad školský program podpory konzumácie ovocia, s cieľom propagovať konzumáciu istých výrobkov.
(2) Ciele SPP, ktoré sa stanovujú v článku 33, Zmluvy zahŕňajú stabilizáciu trhov, zaistenie dostupnosti zásob a zaistenie toho, že sa zásoby dostanú k spotrebiteľovi za primerané ceny. Poskytovanie pomoci Spoločenstva v rámci školského programu podpory konzumácie ovocia, zeleniny a banánov pochádzajúcich z Európskej úniea výrobkov z nich, ktoré by mali byť čo najčerstvejšie, sezónne a dostupné za nízku cenu, žiakom vo výchovných zariadeniach by tieto ciele malo splniť. V súlade s požiadavkou zásady subsidiarity by členské štáty mali mať pri určovaní cieľovej skupiny dostatok flexibility potrebnej na to, aby mohli podľa svojich potrieb dodávať ovocie do škôl čo najširšiemu okruhu odberateľov. Program by mal ďalej prispievať k tomu, aby si mladí konzumenti vážili ovocie a zeleninu, čo by malo výrazne pozitívny vplyv na verejné zdravie a čím by sa prispelo k boju proti chudobe detí, a zároveňby sa tým podporilaich konzumácia v budúcnosti, čím by sa dosiahol znásobujúci účinok, pretože by sa do programu zapojili žiaci, rodičia i učitelia a čím by sa podporili príjmy v poľnohospodárstve, čo je jedným z ďalších cieľov SPP. Okrem toho, podľa článku 35 písm. b) zmluvy sa môžu v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky prijať spoločné opatrenia, ako napríklad školský program podpory konzumácie ovocia, s cieľom propagovať konzumáciu istých výrobkov, a k týmto opatreniam by sa mala ako ďalšia zložka výchovy pripojiť výchova k zdraviu a zdravej výžive a mali by sa podporiť a povzbudiť regionálni výrobcovia, najmä výrobcovia z horských oblastí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)Školský program podpory konzumácie ovocia by sa mal jasne vymedziť ako iniciatíva EÚ zameraná na boj proti obezite mládeže a na podporu rozvoja ich chuti na ovocie a zeleninu. Zároveň by mal s podporou príslušných vzdelávacích programov slúžiť na to, aby si deti lepšie uvedomovali striedanie ročných období. Vzdelávacie orgány by mali v záujme dosiahnutia tohto cieľa prednostne zabezpečiť distribúciu sezónneho ovocia a uprednostňovať pritom pestrý sortiment ovocia, aby deti mohli objaviť rôznorodosť chutí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 3
(3) Okrem toho v článku 152 ods. 1 Zmluvy sa vyžaduje, že "pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia". Jasné zdravotné prínosy školského programu podpory konzumácie ovocia sú aspekty, ktoré by sa mali integrovať do implementácie SPP.
(3) Okrem toho v článku 152 ods. 1 Zmluvy sa vyžaduje, že "pri stanovení a uskutočňovaní všetkých politík a činností Spoločenstva sa zabezpečí vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia". Jasné zdravotné prínosy školského programu podpory konzumácie ovocia sú aspekty, ktoré by sa mali integrovať do implementácie politík EÚ všeobecne, a najmä do SPP.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a.)Akčný plán pre organické potraviny a poľnohospodárstvo navrhuje začať viacročnú informačnú a propagačnú kampaň na úrovni EÚ s cieľom informovať školy o prínosoch organického poľnohospodárstva, zvýšiť povedomie spotrebiteľov o organických produktoch a uľahčovať ich spoznávanie, ako aj spoznávanie loga EÚ. Školský program podpory konzumácie ovocia by tieto ciele mal podporovať, najmä pokiaľ ide o organické ovocie, a medzi sprievodné opatrenia by malo patriť poskytovanie informácií o organickom poľnohospodárstve.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 6
(6) Preto by sa mala zabezpečiť pomoc Spoločenstva s cieľom spolufinancovať zásobovanie žiakov vo výchovných inštitúciách zdravým ovocím a zeleninou, spracovaným ovocím a zeleninou, a takisto pre súvisiace náklady v oblasti logistiky, distribúcie, vybavenia, komunikácie, monitorovania a vyhodnocovania. Komisia stanoví podmienky programu.
(6) Preto by sa mala zabezpečiť pomoc Spoločenstva s cieľom financovať zásobovanie žiakov vo výchovných zariadeniach určitými produktmi odvetvia ovocia a zeleniny a banánov, a takisto pre súvisiace náklady v oblasti logistiky, distribúcie, vybavenia, komunikácie, monitorovania a vyhodnocovania, ako aj sprievodné opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti programu. Komisia stanoví podmienky programu. Osobitná pozornosť by sa mala venovať požiadavkám kvality a udržateľnosti produktov, na ktoré sa program vzťahuje: mali by spĺňať najprísnejšie normy a prednostne by mali byť sezónne a pochádzať z miestnej výroby, prípadne z územia v rámci EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 7
(7) Členské štáty, ktoré chcú využívať program, by mali najprv vypracovať štátnu a regionálnu politiku s cieľom zaistiť riadnu implementáciu školského programu podpory konzumácie ovocia. Takisto by mali zabezpečiť sprievodné opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby bol program efektívny.
(7) Členské štáty, ktoré chcú využívať program, by mali najprv vypracovať štátnu a regionálnu politiku s cieľom zaistiť riadnu implementáciu školského programu podpory konzumácie ovocia, a to aj v oblasti vzdelávania cieľových skupín. Takisto by mali zabezpečiť sprievodné opatrenia v oblasti výchovy a logistiky, ktoré sú potrebné na to, aby bol program účinný, a Komisia by mala poskytnúť usmernenia na vykonávanie tohto nariadenia. Členské štáty môžu tieto opatrenia zahrnúť ako súčasť vzdelávania do školských osnov výučby o zdraví a výžive.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 8
(8) Členské štáty majú povolenéposkytovať dodatočnú štátnu pomoc na zásobovanie výrobkov a súvisiacich nákladov a sprievodných opatrení, aby nebol obmedzený celkový účinok podobných štátnych opatrení a školský program podpory konzumácie ovocia zriadený Spoločenstvom má byť bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek samostatné štátne školské programy podpory konzumácie ovocia, ktoré rešpektujú právo Spoločenstva. Tento by však nemal nahrádzať súčasné financovanie existujúcich štátnych školských programov alebo iných systémov, ktoré zahŕňajú distribúciu ovocia na školách podpory konzumácie ovocia s cieľom zabezpečiť skutočný účinok programu Spoločenstva.
(8) Členské štáty sú povzbudzovanék tomu, aby poskytovali dodatočnú štátnu pomoc na zásobovanie výrobkov a súvisiacich nákladov a sprievodných opatrení, aby nebol obmedzený celkový účinok podobných štátnych opatrení a školský program podpory konzumácie ovocia zriadený Spoločenstvom má byť bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek samostatné štátne školské programy podpory konzumácie ovocia, ktoré rešpektujú právo Spoločenstva. Tento však nesmie nahrádzať súčasné vnútroštátne financovanie existujúcich viacročných školských programov alebo iných systémov, ktoré zahŕňajú distribúciu ovocia na školách podpory konzumácie ovocia s cieľom zabezpečiť skutočný účinok programu Spoločenstva. Financovanie Spoločenstvom by malo byť vo svojej povahe len doplnkové a vzťahuje sa výhradne na nové programy alebo rozšírenie existujúcich programov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 9
(9) S cieľom zabezpečiť zdravé rozpočtové hospodárenie by sa mal ustanoviť pevný strop pomoci Spoločenstva a maximálna miera spolufinancovania a finančný príspevok Spoločenstva na program by sa mal pridať do zoznamu opatrení, ktoré sú oprávnené na financovanie prostredníctvom európskych poľnohospodárskych fondov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.
(9) S cieľom zabezpečiť zdravé rozpočtové hospodárenie by sa mal ustanoviť pevný strop pomoci Spoločenstva a maximálna miera spolufinancovania a finančný príspevok Spoločenstva na program by sa mal pridať do zoznamu opatrení, ktoré sú oprávnené na financovanie prostredníctvom európskych poľnohospodárskych fondov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky. Ak jeden alebo viac členských štátov nevyčerpá finančné prostriedky Spoločenstva, prostriedky sa môžu preniesť a použiť v iných členských štátoch.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 10
(10) Program by mal platiť od školského roku 2009/2010, aby sa poskytol dostatočne dlhý čas na jeho bezproblémovú implementáciu. Správa o programe sa má vypracovať a doručiť po troch rokoch.
(10) Program by mal platiť od školského roku 2009/2010, aby sa poskytol dostatočne dlhý čas na jeho bezproblémovú implementáciu. Členské štáty by mali každoročne vyhodnotiť implementáciu a vplyv programu a po troch rokoch by mala Komisia predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu. Keďže len dlhodobý program prinesie dlhodobý prínos, je nevyhnutné zabezpečiť monitorovanie a vyhodnocovanie programu s cieľom posúdiť jeho účinnosť a navrhnúť možné zlepšenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 11
(11) S cieľom zefektívniť program by malo byť Spoločenstvo schopné financovať informačné, monitorovacie a vyhodnocovacie opatrenia, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie verejnosti o programe a vytvárať opatrenia na prepojenie programov súvisiace so školským programom podpory konzumácie ovocia a jeho cieľmi, bez toho, aby boli dotknuté jej práva spolufinancovať, podľa nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách, nevyhnutné sprievodné opatrenia na zvyšovanie povedomia o blahodarnom pôsobení konzumácie ovocia a zeleniny na zdravie.
(11) S cieľom zefektívniť program by malo byť Spoločenstvo schopné financovať informačné, monitorovacie a vyhodnocovacie opatrenia, ktorých cieľom je zvyšovať povedomie verejnosti o programe a vytvárať opatrenia na prepojenie programov súvisiace so školským programom podpory konzumácie ovocia a jeho cieľmi, bez toho, aby boli dotknuté jej práva spolufinancovať, podľa nariadenia Rady (ES) č. 3/2008 zo 17. decembra 2007 o informačných a propagačných akciách na podporu poľnohospodárskych výrobkov na vnútornom trhu a v tretích krajinách, nevyhnutné sprievodné opatrenia na zvyšovanie povedomia o blahodarnom pôsobení konzumácie ovocia a zeleniny na zdravie. Nevyhnutné bude, aby Komisia uskutočnila v rámci celej EÚ rozsiahlu propagačnú kampaň programu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 2 – bod 1 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1234/2007 Článok 103ga - odsek 1
1. Na základe podmienok, ktoré stanoví Komisia, sa od školského roku 2009/2010 udelí pomoc Spoločenstva na zásobovanie žiakov vo výchovných inštitúciách ovocím a zeleninou, spracovaným ovocím a zeleninou, ktoré určí Komisia, a takisto sa môžu udeliť prostriedky na určité súvisiace náklady v oblasti logistiky, distribúcie, vybavenia, komunikácie, monitorovania a vyhodnocovania.
1. Na základe podmienok, ktoré stanoví Komisia, sa od školského roku 2009/2010 udelí pomoc Spoločenstva na zásobovanie žiakov vo výchovných a predškolských zariadeniach produktmi odvetvia ovocia a zeleniny a banánov z EÚ vybranými Komisiou, ktoré presnejšie určia členské štáty, a takisto sa udelia prostriedky na určité súvisiace náklady v oblasti logistiky, distribúcie, vybavenia, komunikácie, monitorovania a vyhodnocovania, ako aj na účely financovania sprievodných opatrení potrebných na zabezpečenie účinnosti programu.
Komisia a členské štáty vyberú ovocie a zeleninu, ktoré musia byť čo najčerstvejšie, sezónne a dostupné za nízke ceny a na základe zdravotných kritérií, akým je napríklad čo najnižšie množstvo umelých a nezdravých prídavných látok.
Prednostne by sa mali využívať miestne produkty, aby sa predišlo nepotrebnej preprave a s ňou spojenému znečisťovaniu životného prostredia.
Osobitne by sa malo zvážiť využitie ovocia a zeleniny z organického poľnohospodárstva a z miestnej produkcie, pokiaľ sú k dispozícii.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 2 – bod 1 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1234/2007 Článok 103ga – odsek 2
2. Členské štáty, ktoré majú záujem zapojiť sa do programu, vypracujú najprv štátnu a regionálnu stratégiu. Takisto zaistia sprievodné opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby bol program efektívny.
2. Členské štáty, ktoré majú záujem zapojiť sa do programu, vypracujú najprv štátnu a regionálnu stratégiu, pričom zohľadnia pôdne a klimatické podmienky, v ktorých sa ovocie a zelenina pestujú. V spojitosti s tým sa má zabezpečiť, aby Spoločenstvo uprednostnilo náležité výrobky. Tieto členské štátytakisto zaistia finančné zdroje Spoločenstva a jednotlivých členských štátov potrebné na jeho vykonávanie a uskutočnia sprievodné opatrenia, ktoré sú potrebné na to, aby bol program účinný, pričom sa uprednostnia deti z predškolských zariadení a prvých stupňov základných škôl, ktoré majú ovocie dostávať bezplatne každý deň.
V rámci tejto stratégie členské štáty okrem iného určia:
- produkty, ktoré sa majú distribuovať, a zohľadnia pritom ich sezónnu a miestnu povahu;
- vekové skupiny prijímajúcich žiakov;
- vzdelávacie zariadenia, ktoré sa zúčastňujú na programe.
V súlade s objektívnymi kritériami členské štáty pri realizácii programu uprednostňujú tradičné produkty a zeleninu z domácej výroby a podporujú malých poľnohospodárov.
Sprievodné opatrenia zahŕňajú poskytovanie poradenstva v oblasti zdravia a výživy, informácie o prínose konzumácie ovocia pre zdravie podľa príslušného veku žiakov a informácie o osobitostiach organického poľnohospodárstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 2 – bod 1 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1234/2007 Článok 103ga – odsek 3 –- písmeno a
a) presiahnuť 90 miliónov EUR za školský rok,
a) presiahnuť 500 miliónov EUR za školský rok,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 2 – bod 1 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1234/2007 Článok 103ga – odsek 3 – písmeno b
b) prekročiť 50% výdavkov na náklady za dodávky a súvisiace náklady uvedené v odseku 1, alebo 75% takýchto výdavkov v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje konvergenčný cieľ,
b) prekročiť výdavky na náklady za dodávky, súvisiace náklady a náklady na sprievodné opatrenia uvedené v odseku 1,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 2 – bod 1 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1234/2007 Článok 103ga – odsek 3 – písmeno c
c) pokrývať iné náklady ako sú náklady za dodávky a súvisiace náklady uvedené a odseku 1 a
c) pokrývať iné náklady ako sú náklady za dodávky, súvisiace náklady a náklady na sprievodné opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnosti programu, ako sú uvedené v odseku 1 a
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 2 – bod 1 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1234/2007 Článok 103ga – odsek 3 – písmeno d
d) byť použitá ako náhrada za súčasné financovanie akýchkoľvek existujúcich štátnych školských programov podpory konzumácie ovocia alebo iných systémov, ktoré zahŕňajú distribúciu ovocia na školách.
d) byť použitá ako náhrada za súčasné verejné financovanie akýchkoľvek existujúcich štátnych školských programov podpory konzumácie ovocia alebo iných systémov, ktoré zahŕňajú distribúciu ovocia na školách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 2 – bod 1 – písmeno a Nariadenie (ES) č. 1234/2007 Článok 103ga – odsek 5
5. Školským programom podpory konzumácie ovocia zriadeným Spoločenstvom nesmú byť dotknuté akékoľvek samostatné štátne školské programy podpory konzumácie ovocia, ktoré rešpektujú právo Spoločenstva.
5. Školským programom podpory konzumácie ovocia zriadeným Spoločenstvom nesmú byť dotknuté akékoľvek samostatné štátne školské programy podpory konzumácie ovocia, ktoré rešpektujú právo Spoločenstva. Pilotné projekty, ktoré skúšobne prebiehajú v malom počte výchovných zariadení počas obmedzenej doby, sa nepovažujú za štátne programy v zmysle odseku 3 písm. d).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 2 – bod 3 Nariadenie (ES) č. 1234/2007 Článok 184 – bod 6
6. pred 31. augustom 2012 Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní školského programu podpory konzumácie ovocia ustanoveného v článku 103ga, pokiaľ to bude potrebné spolu s príslušnými návrhmi. Táto správa má hlave objasňovať v akom rozsahu tento program podporil v členských štátoch dobre fungujúce školské programy podpory konzumácie ovocia a vplyv tohto programu na zlepšenie stravovacích návykov detí.
6. pred 31. augustom 2012 Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní školského programu podpory konzumácie ovocia ustanoveného v článku 103ga, pokiaľ to bude potrebné spolu s príslušnými návrhmi. Táto správa má hlavne objasňovať: - v akom rozsahu tento program podporil v členských štátoch dobre fungujúce školské programy podpory konzumácie ovocia a vplyv tohto programu na zlepšenie stravovacích návykov detí;
- v akom rozsahu rozhodnutie o spolufinancovaní zo strany členského štátu prostredníctvom príspevkov rodičov ovplyvnilo či neovplyvnilo dosah a účinnosť programu;
- dôležitosť a vplyv vnútroštátnych sprievodných opatrení, najmä spôsob, akým sa školský program podpory konzumácie ovocia a sprievodné informácie o zdravej výžive začleňujú do školských osnov daného členského štátu;
EMU@10: Prvých desať rokov fungovania Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti
455k
145k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti (2008/2156(INI))
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. mája 2008 o EMU@10: úspechy a výzvy po desiatich rokoch existencie hospodárskej a menovej únie (KOM(2008)0238) (oznámenie o EMU@10),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. júna 2008 o verejných financiách v HMÚ – 2008 (KOM(2008)0387),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom "Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť" (KOM(2008)0706),
– so zreteľom na hospodársku prognózu Komisie na jeseň 2008 z 3. novembra 2008
– so zreteľom na zasadnutie Európskej rady z 15. a 16. októbra 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2008 zo zasadnutia Európskej rady z 15. a 16. októbra 2008(1),
– so zreteľom na mimoriadny samit Euroskupiny z 12. októbra 2008 o vládnych zárukách medzibankových pôžičiek,
– so zreteľom na závery zasadnutia Rady zo 4. novembra 2008,
– so zreteľom na výsledky neformálneho zasadnutia hláv štátov a vlád zo 7. novembra 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. novembra 2006 o výročnej správe o eurozóne za rok 2006(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o výročnej správe o eurozóne za rok 2007(3),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k Lisabonskej stratégii(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o Európskom záujme: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o stave európskeho hospodárstva: prípravná správa o hlavných smeroch hospodárskej politiky na rok 2007(6),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 22. februára 2005 o verejných financiách v HMÚ – 2004(7),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o verejných financiách v HMÚ 2006(8),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2008 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2007(9),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o rozširovaní eurozóny(10),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 o zlepšení spôsobu konzultácie s Parlamentom v postupoch týkajúcich sa rozšírenia eurozóny(11),
– so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 o návrhu rozhodnutia Rady v súlade s článkom 122 ods. 2 zmluvy o prijatí jednotnej meny Slovenskom 1. januára 2009(12),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2006 o strategickej revízii Medzinárodného menového fondu(13),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o vykonávaní informačnej a komunikačnej stratégie týkajúcej sa eura a Hospodárskej a menovej únie(14),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 s odporúčaniami pre Komisiu o zaisťovacích fondoch a private equity(15),
– so zreteľom na uznesenie Európskej rady z 13. decembra 1997 o koordinácii hospodárskej politiky v tretej etape HMÚ a o článkoch 109 a 109b Zmluvy o ES(16)2,
– so zreteľom na príspevok Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN) z 12. februára 2008 k záverom z jarného zasadnutia Európskej rady,
– so zreteľom na závery Rady zo 7. októbra 2008 o koordinovanej reakcii EÚ na spomalenie ekonomiky,
– so zreteľom na memorandum o porozumení z 1. júna 2008 o spolupráci medzi finančnými dozornými orgánmi, centrálnymi bankami a ministerstvami financií členských štátov Európskej únie v oblasti cezhraničnej finančnej stability,
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0420/2008),
A. keďže 1. januára 1999 jedenásť členských štátov – Belgicko, Nemecko, Írsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Fínsko – prijalo jednotnú menu Európskej únie,
B. keďže od vzniku eurozóny sa k nej pridali ďalšie štyri členské štáty: Grécko v roku 2001, Slovinsko v roku 2007 a Cyprus a Malta v roku 2008,
C. keďže eurozóna sa má ďalej rozširovať, pretože väčšina členských štátov, ktoré v súčasnosti nie sú v eurozóne, sa pripravuje na vstup do nej niekedy v budúcnosti a keďže Slovensko vstúpi do eurozóny 1. januára 2009,
D. keďže hospodárska a menová únia (HMÚ) bola v mnohých ohľadoch úspechom, pričom jednotná mena posilnila hospodársku stabilitu členských štátov, najmä v súvislosti so súčasnou finančnou krízou,
E. keďže členstvo v eurozóne so sebou prináša vysoký stupeň vzájomnej hospodárskej závislosti medzi dotknutými členskými štátmi, a preto si vyžaduje užšiu koordináciu hospodárskych politík a účinnejšiu úlohu v rámci globálneho hospodárskeho a finančného riadenia s cieľom plne využiť výhody jednotnej meny a čeliť budúcim výzvam, akými sú zintenzívnený boj o prírodné zdroje, celosvetová hospodárska nerovnováha, zvyšujúci sa hospodársky význam nových trhov, zmena klímy a starnutie obyvateľstva v Európe,
F. keďže priemerná inflácia počas prvých desiatich rokov existencie eurozóny v podstate zodpovedala cieľu Európskej centrálnej banky týkajúcemu sa cenovej stability, ktorým je miera inflácie blízko úrovne 2 %, avšak pod ňou; keďže inflácia sa nedávno zvýšila vysoko nad túto úroveň v dôsledku celosvetových štrukturálnych zmien, najmä v súvislosti so zvyšovaním cien energií a potravín, ako aj z dôvodu uvoľnenia menovej politiky v Spojených štátoch amerických a nedostatku ostražitosti zo strany niekoľkých centrálnych bánk tretích krajín,
G. keďže rýchlo rastúci dopyt po nedostatkových energiách a iných komoditách postupne posunul dodávky až na hranice kapacít a keďže rastúci tlak na ceny zhoršila skutočnosť, že komodity sa stále častejšie považujú za finančné aktíva, pretože sa môžu využívať na uchovávanie hodnoty,
H. keďže otvorenosť eurozóny je vítaná a predpokladá sa, že súčasné zhodnocovanie eura môže mať negatívne účinky, najmä pokiaľ ide o sťažovanie vývozu a podporu dovozu na vnútorný trh, avšak možné sú aj pozitívne účinky, pretože pomáha hospodárstvu EÚ čeliť dramatickému zvýšeniu ceny ropy a súčasnej finančnej kríze,
I. keďže celosvetové hospodárske prostredie bolo počas prvých desiatich rokov existencie eura priaznivé pre tvorbu pracovných miest, pričom bolo vytvorených takmer 16 miliónov pracovných miest – bez ohľadu na kvalitu vytvorených miest – a miera nezamestnanosti klesla z 9 % v roku 1999 na odhadovaných 7,3 % v roku 2008,
J. keďže Európska únia vstupuje do obdobia hospodárskeho poklesu s klesajúcou mierou rastu z 3,1 % v roku 2006 na revidovanú prognózu od 2 do 1,4 % v roku 2008 a 0,2 % v roku 2009, pričom nezamestnanosť a sociálne vylúčenie dokonca ešte narastú,
K. keďže hospodársky rast a rast produktivity bol neuspokojivý, pričom rast produkcie na pracovníka sa znížil na polovicu z úrovne 1,5 % v rokoch 1989 až 1998 na odhadovanú úroveň 0,75 % počas rokov 1999 až 2008,
L. keďže euro sa rýchlo stalo druhou najvýznamnejšou medzinárodnou menou popri americkom dolári a keďže pre mnohé krajiny na celom svete zohráva dôležitú úlohu ako referenčná mena; keďže sa však potenciál eura na celosvetovej úrovni využíva nedostatočne, pretože eurozóna nemá riadne vymedzenú medzinárodnú stratégiu ani účinné medzinárodné zastúpenie,
Prvých desať rokov eura
1. zastáva názor, že jednotná mena sa stala symbolom Európy a ukázala, že Európa je schopná prijať rozhodnutia ďalekosiahleho významu v záujme spoločnej a blahobytnej budúcnosti;
2. víta skutočnosť, že euro prinieslo stabilitu a upevnilo hospodársku integráciu v eurozóne; víta stabilizačný účinok eura na celosvetové menové trhy najmä v časoch krízy; konštatuje, že vnútorná hospodárska divergencia sa ešte neznížila tak, ako sa očakávalo, a produktivita sa nevyvíjala uspokojivo vo všetkých oblastiach eurozóny;
3. s uspokojením konštatuje, že vytvorenie menových únií sa zvažuje aj v iných častiach sveta;
4. poukazuje na životne dôležité prepojenie medzi monetárnou politikou a obchodnou politikou na celosvetovej úrovni, na čo poukazuje nespočetné množstvo štúdií, a v tejto súvislosti zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú pri zabezpečovaní trvalo udržateľného rastu medzinárodného obchodu zohráva stabilita výmenného kurzu;
5. poukazuje na to, že používanie eura v čoraz širšom meradle ako medzinárodnej obchodnej meny prospieva najmä členským krajinám eurozóny, pretože znižuje podnikom z týchto krajín riziká spojené s výmenným kurzom, a tým aj náklady spojené s medzinárodným obchodom;
6. pripomína, že počas prvých desiatich rokov existencie HMÚ zohrával Európsky parlament aktívnu úlohu v hospodárskej aj menovej oblasti a urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby bola zabezpečená lepšia transparentnosť a demokratická zodpovednosť;
7. zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť väčšie úsilie s cieľom plne využiť výhody HMÚ, napríklad umožniť členským štátom a regiónom s HDP pod úrovňou priemeru dostihnúť ostatné krajiny, a zvýšiť porozumenie občanov a ich oddanosť jednotnej mene;
8. navrhuje tieto body a konkrétne opatrenia v rámci vhodného časového plánu hospodárskej a menovej únie:
Hospodárska divergencia, štrukturálne reformy a verejné financie
9. je presvedčený o tom, že hospodársku divergenciu by mohli znížiť cielenejšie a viac zosúladené hospodárske reformy poskytujúce mnohostrannú podporu, ktoré by boli včas koordinované na základe integrovaných politických usmernení pre rast a pracovné miesta (integrované usmernenia) a použitia kombinovaných politík, ako je zakotvené v lisabonskej stratégii a zároveň výrazne pomôžu hospodárskej obnove po súčasnej finančnej kríze; zdôrazňuje, že treba zdokonaliť a zjednodušiť postupy a metodiky zamerané na preskúmanie a hodnotenie vykonávania týchto usmernení na konci každého roka;
10. uznáva, že v oblasti modernizácie a hospodárskej výkonnosti zaznamenali najväčšie úspechy tie krajiny, ktoré kombinujú prezieravé a vyvážené štrukturálne reformy s nadpriemernými investíciami do výskumu, vývoja a inovácií, vzdelania, celoživotného vzdelávania a starostlivosti o deti, ako aj do obnovy spoľahlivých sociálnych sietí; konštatuje, že tieto členské štáty majú zväčša vysoko efektívnu a transparentnú administratívu, prebytok rozpočtu, podpriemerné miery zadlženia a veľmi kvalitné, efektívne a cielené hospodárenie s verejnými zdrojmi, pričom sa ukazuje, že podiel technického pokroku na národnom raste je v nich skoro dvojnásobný v porovnaní s priemerom EÚ; okrem toho konštatuje, že tieto členské štáty, ktoré predstavujú porovnávacie kritérium, sú vďaka vysokej miere zamestnanosti vrátane zamestnanosti žien a starších pracovníkov a vďaka mimoriadne vysokej pôrodnosti najlepšie pripravené na to, aby riešili výzvy starnúcej spoločnosti a zabezpečili vysokú úroveň konkurencieschopnosti;
11. zdôrazňuje potrebu vzájomného upevňovania stability a makroekonomických politík zameraných na rast tým, že vyvážená politika a investície sa stanú vecou spoločného záujmu; zdôrazňuje potrebu pozorne sledovať saldá verejných financií prostredníctvom efektívneho riadenia daňovej politiky a výdavkov a ich vplyv na dopyt a zároveň sa dohodnúť na vytváraní priaznivého prostredia pre cezhraničné fungovanie podnikov;
12. konštatuje, že revidovaný Pakt stability a rastu (PSR) sa osvedčil a že je potrebné dodržiavať požiadavky zásadnej konsolidácie rozpočtov, keďže demografické zmeny a možný pokles hospodárskeho rastu by mohli spôsobiť rozpočtové problémy v členských štátoch, ktoré patria do eurozóny, čo by mohlo mať negatívne dôsledky na stabilitu eurozóny ako celku; v tejto súvislosti kritizuje nedostatočnú disciplínu pri odstraňovaní rozpočtových deficitov v období rastu hospodárstva a zdôrazňuje, že členské štáty musia účinným spôsobom vyvíjať aktivity zamerané na dosiahnutie anticyklickej fiškálnej politiky najmä preto, aby boli lepšie pripravené na otrasy pochádzajúce z vonkajšieho prostredia; zdôrazňuje preto potrebu krátkodobej stratégie na zníženie štátnych dlhov a trvalo udržateľnej a kvalitnej stratégie rastu, ktorá v dlhodobom horizonte umožní znížiť štátny dlh na maximálnu hodnotu 60 %;
13. konštatuje, že v budúcnosti bude treba takisto dôsledne dodržiavať hlavné prvky PSR, keďže kritérium štátneho deficitu vo výške 3 % a maximálnej úrovne štátneho dlhu v hodnote 60 % bolo stanovené na základe ekonomických podmienok 90. rokov minulého storočia; zastáva názor, že členské štáty musia prísne dodržiavať PSR a Komisia musí nad tým dohliadať; domnieva sa, že obidve cieľové hodnoty pre dlh by sa mali považovať za hraničné hodnoty, ktorým je potrebné sa vyhýbať; konštatuje, že podmienkou hospodárskeho úspechu HMÚ je účinná koordinácia hospodárskej a finančnej politiky, aj keď by sa pri nej mala rešpektovať zásada subsidiarity; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti na posilnenie preventívneho pôsobenia v rámci PSR; zdôrazňuje, že Komisia musí lepšie využívať existujúce nástroje dohľadu a že je potrebné, aby Euroskupina zintenzívnila proces skúmania vnútroštátnych rozpočtov v polovici obdobia;
14. podporuje názor Komisie, že zrevidovaný PSR je dôležitým politickým rámcom v čase veľmi napätých hospodárskych okolností a zdôrazňuje, že vykonávanie PSR by malo zabezpečiť, aby akékoľvek zhoršenie situácie z hľadiska verejných financií sprevádzali opatrenia primerané na riešenie situácie a zároveň aby sa obnovili udržateľné pozície; okrem toho sa domnieva, že rozpočtové politiky by mali plne využiť mieru flexibility, ktorú umožňuje revidovaný PSR a žiada Komisiu, aby členským štátom poskytla jasné usmernenie o uplatnení tejto flexibility;
15. domnieva sa, že trvalo udržateľné a stabilné makroekonomické prostredie si vyžaduje zlepšenie kvality verejných financií vrátane ďalšej konsolidácie rozpočtov, vysokej účinnosti verejných výdavkov a zvýšenia investícií do vzdelávania, ľudských zdrojov, výskumu, vývoja a infraštruktúry, ktoré prinesie rast a mohlo by podporiť zamestnanosť a ktoré rieši závažné spoločenské problémy, ako je zmena klímy, v súlade s cieľmi v oblasti zmeny klímy a energetického balíčka, ako aj ekonomická obnova po súčasnej finančnej kríze;
16. zastáva názor, že štrukturálne reformy by sa mali zameriavať na zvyšovanie produktivity lepším kombinovaním hospodárskej a sociálnej politiky, pričom by mala zároveň zostať zachovaná vysoká úroveň sociálneho dialógu, ako je uvedené v lisabonskej stratégii;
17. konštatuje, že politika hospodárskej súťaže by mala byť doplnkom štrukturálnych politík, a vyjadruje podporu reštrukturalizácii hospodárstva;
18. varuje pred tým, aby sa umiernenosť v oblasti miezd vnímala ako hlavný prostriedok na dosiahnutie cenovej stability; v tejto súvislosti pripomína, že rastúca hospodárska súťaž v dôsledku globalizácie viedla k tlaku na mzdy smerom nadol a importovaná inflácia vyvolaná rastom cien ropy a iných komodít spôsobila stratu kúpnej sily spotrebiteľov; znovu pripomína svoje presvedčenie, že túto otázku treba riešiť predovšetkým prostredníctvom spravodlivejšieho prerozdelenia bohatstva;
19. domnieva sa, že mzdová a daňová politika sú efektívnymi nástrojmi hospodárskej stabilizácie a rastu; zastáva názor, že by sa malo zabezpečiť zvyšovanie reálnych miezd v súlade s úrovňou produktivity a že koordinácia daňovej politiky by sa mala selektívne využívať na dosiahnutie hospodárskych cieľov; domnieva sa, že boj proti podvodom týkajúcim sa priamych aj nepriamych daní je mimoriadne dôležitý a že by sa mal zintenzívniť; zdôrazňuje naliehavú potrebu posilniť kultúru podpory a účasti v rámci koncepcií riadenia podnikov a sociálnej zodpovednosti podnikov;
20. zdôrazňuje potrebu spravodlivých pravidiel pre vnútorný trh; domnieva sa preto, že honba za najnižšou mierou daní z príjmov právnických osôb je kontraproduktívna;
21. požaduje, aby členské štáty patriace do eurozóny posilnili účinnú koordináciu hospodárskej a finančnej politiky, najmä vytvorením koherentnej spoločnej stratégie v rámci Euroskupiny; podporuje návrh Komisie, aby sa od členských štátov požadovali strednodobé rámcové programy ich hospodárskych a finančných politík a aby sa kontrolovalo ich vykonávanie; zdôrazňuje, že každý členský štát musí prevziať zodpovednosť za zvládnutie štrukturálnych reforiem a zlepšenie svojej konkurencieschopnosti v rámci spolupráce tak, aby sa zachovala dôvera v euro a jeho akceptácia;
22. konštatuje, že rozdielne modely štrukturálnych reforiem a stupne otvorenosti prispeli k rozdielnym výsledkom členských štátov eurozóny; podporuje závery Komisie uvedené v jej oznámení o HMÚ@10 týkajúce sa nedostatočného pokroku viacerých ekonomík eurozóny a zväčšujúcich sa rozdielov medzi členskými štátmi eurozóny; vyzýva na pravidelné výmeny názorov a spoluprácu v rámci Euroskupiny s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ urýchliť proces konvergencie;
23. žiada Komisiu, aby pri vyhodnocovaní hospodárskych a fiškálnych údajov používala spoločné kritériá jednotným spôsobom; pripomína zodpovednosť Komisie a členských štátov týkajúcu sa spoľahlivosti štatistických údajov a požaduje, aby sa v budúcnosti prijímali rozhodnutia iba vtedy, ak nie sú pochybnosti o platnosti alebo správnosti dostupných údajov; žiada tiež, aby sa využila možnosť iniciovať vyšetrovanie, ak je rozdiel medzi počtom rokov v predpokladaných údajoch v programoch stability a konvergencie a údajoch, ktoré je možné reálne očakávať;
Menová politika
24. pripomína svoju výraznú angažovanosť v prospech nezávislosti ECB;
25. konštatuje, že pravidelné správy ECB predkladané Európskemu parlamentu, najmä jeho Výboru pre hospodárske a menové veci, prispievajú k transparentnosti menovej politiky, a víta, že poslanci Európskeho parlamentu majú možnosť predkladať ECB otázky na písomné zodpovedanie týkajúce sa menovej politiky, čím sa zlepšuje zodpovednosť ECB voči občanom Únie; podporuje požiadavku týkajúcu sa intenzívnejšej verejnej diskusie o budúcnosti spoločnej menovej a peňažnej politiky v eurozóne;
26. domnieva sa, že dialóg o menovej politike medzi Európskym parlamentom a ECB bol úspešný a malo by sa na ňom ďalej stavať; očakáva zlepšenie menového dialógu o niekoľkých otázkach, akou je napríklad koordinácia dátumov pravidelných vypočutí prezidenta ECB s kalendárom ECB pre rozhodnutia menovej politiky tak, aby sa zlepšila analýza rozhodnutí, pričom by mala byť zachovaná možnosť prizvať prezidenta ECB v prípade potreby na diskusiu o aktuálnych problémoch;
27. konštatuje, že hlavným cieľom menovej politiky ECB je udržiavanie cenovej stability a že ECB sa usiluje o udržanie miery inflácie v strednodobom horizonte pod úrovňou 2 %, ale blízko tejto úrovne; poukazuje na to, že cieľ cenovej stability sa dá účinne dosiahnuť len vtedy, ak sa primerane pristupuje k základným príčinám inflácie; pripomína, že článok 105 Zmluvy o ES ukladá tiež ECB úlohu podporovať všeobecné hospodárske politiky Spoločenstva;
28. zastáva názor, že ECB by mala prejsť na režim priamych inflačných cieľov, pri ktorom by bol cieľ miery inflácie vyjadrený bodom doplnený intervalom povolených odchýlok voči cieľovej miere inflácie; vyzýva ECB, aby zverejňovala svoje predpovede vývoja inflácie; takýto krok smerom k režimu priamych inflačných cieľov by nemal znemožniť zameranie sa na dynamiku menových agregátov s cieľom predísť prípadným novým bublinám v oblasti správy aktív;
29. domnieva sa, že inflácia je celosvetovým javom a že v otvorenej ekonomike proti nej nemožno bojovať len samotnou menovou politikou EÚ;
30. zdôrazňuje svoju ochotu preskúmať pred rokom 2010 možnosti zdokonalenia postupu na vymenovanie členov Výkonnej rady ECB; považuje za dôležité, aby boli členmi výkonnej rady osoby s akademickými a/alebo profesionálnymi skúsenosťami pochádzajúce z rôznych oblastí ekonomického, menového a finančného sektora; upozorňuje na svoje žiadosti, aby Výkonná rada ECB mala deväť členov s výlučnou zodpovednosťou za stanovovanie úrokových sadzieb, čím by sa nahradil systém existujúci v súčasnosti a zabránilo by sa ešte zložitejšiemu riešeniu, o ktorom sa pre budúcnosť rozhodlo; naliehavo žiada prijatie zodpovedajúcej zmeny zmluvy;
Integrácia finančných trhov a dohľad nad nimi
31. je presvedčený o tom, že finančná integrácia by mala okrem väčšej stability a likvidity na vnútornom trhu priniesť aj väčší hospodársky rast a vyššiu konkurencieschopnosť;
32. berie na vedomie, že hlavné finančné centrum v EÚ je mimo eurozóny; pripomína však, že právne predpisy ES sa vzťahujú na všetky členské štáty a účastníkov trhu, ktorí sa aktívne podieľajú na vnútornom trhu; domnieva sa, že EÚ naliehavo potrebuje rozšíriť štruktúru dohľadu, pričom musí zohľadniť špecifickú úlohu ECB;
33. zastáva názor, že je ešte potrebné vyvinúť veľké úsilie v oblasti zúčtovania a vyrovnania cezhraničných transakcií s cennými papiermi, kde doteraz neexistuje skutočná integrácia;
34. zdôrazňuje, že v oblasti retailových služieb je potrebná väčšia integrácia bez toho, aby táto integrácia ohrozila ochranu klienta; je presvedčený o tom, že je potrebné zlepšiť mobilitu klientov, finančnú gramotnosť, prístup k základným službám a porovnateľnosť produktov;
35. zo strednodobého hľadiska považuje za potrebnú europeizáciu štruktúry finančného dohľadu, transparentnosť finančných trhov, účinné pravidlá hospodárskej súťaže a primerané riadenie a dohľad v záujme zlepšenia krízového riadenia a spolupráce medzi Európskym systémom centrálnych bánk, orgánmi dohľadu, vládami a účastníkmi trhu; zastáva názor, že integrovaný, komplexný (týkajúci sa všetkých sektorov), konzistentný a koherentný rámec v oblasti dohľadu, založený na zabezpečení vyváženého prístupu pri riadení cezhraničného rozloženia finančného rizika na základe harmonizovaných právnych predpisov, by znížil náklady na zabezpečenie zhody v prípade činností patriacich do viacerých jurisdikcií; konštatuje, že by sa malo zabrániť nadmernej regulácii (tzv. gold plating – regulácii nad rámec minimálnych požiadaviek stanovených v právnych predpisoch ES), ako aj regulačnej arbitráži; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na prehodnotenie súčasnej štruktúry dohľadu v súlade s týmito zásadami; zastáva názor, že všetky úlohy ECB týkajúce sa dohľadu by sa mali rozšíriť za hranice eurozóny prostredníctvom Európskeho systému centrálnych bánk;
36. víta memorandum o porozumení vzťahujúce sa na spoluprácu medzi orgánmi finančného dohľadu, centrálnymi bankami a ministerstvami financií Európskej únie v oblasti cezhraničnej finančnej stability, ktoré bolo schválené na jar 2008; zdôrazňuje však, že memorandum o porozumení je iba tzv. mäkkou legislatívou (soft law) a závisí od ochoty členských štátov navzájom spolupracovať; zastáva názor, že hoci je veľmi ťažké ex ante definovať pravidlá o rozdelení nákladov, činnosť týkajúca sa krízového riadenia by mala pokračovať;
37. zdôrazňuje, že Európska únia ako najväčší hospodársky priestor na svete s najväčšími finančnými trhmi by mala zastávať z medzinárodného hľadiska vedúcu úlohu v oblasti reformovania systému na reguláciu finančných služieb v prospech všetkých dotknutých krajín a v záujme celkovej stability; domnieva sa, že vo svete čoraz integrovanejších finančných trhov a finančných inovácií, ktoré môžu mať do určitej miery destabilizačné účinky na reálnu ekonomiku a prinášať systémové riziká, by sa finančná stabilita mala stať základným cieľom tvorby politík; je presvedčený o tom, že všetky ambiciózne rozhodnutia prijaté na úrovni EÚ sa stanú príkladom, ktorý budú chcieť nasledovať ďalšie krajiny, a v tejto súvislosti zdôrazňuje zodpovednosť riešiť aj globálne problémy či problémy spojené s presúvaním činnosti do zahraničia (tzv. problémy "off shore"); zastáva názor, že zároveň s takouto regulačnou činnosťou je potrebné riešiť otázku politickej zodpovednosti medzinárodných regulačných orgánov;
38. požaduje, aby Komisia preskúmala možnosť zavedenia európskych dlhopisov a vypracovala dlhodobú stratégiu, ktorá popri vnútroštátnych dlhopisoch členských štátov umožní vydávanie takýchto dlhopisov v rámci eurozóny; poukazuje na potrebu vyhodnotiť ich dôsledky tak na medzinárodné finančné trhy, ako aj na HMÚ;
Rozšírenie eurozóny
39. požaduje, aby všetky členské štáty, ktoré nepatria do eurozóny, dodržiavali maastrichtské kritériá, ako aj reformovaný a všeobecne pružný PSR; domnieva sa, že Komisia musí zabezpečiť prísny výklad PSR a používanie kritérií vylúčenia pred každým možným pristúpením; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť rovnaký prístup vo vzťahu k členským štátom v eurozóne a k tým, ktoré si želajú do nej vstúpiť; v tejto súvislosti konštatuje, že dlhodobú stabilitu eurozóny treba považovať za cieľ spoločného záujmu a že rozšírenie musí sprevádzať stabilita; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty v eurozóne a členské štáty s osobitným štatútom dôsledne plnili svoje povinnosti a nevyvolávali pochybnosti týkajúce sa spoločných cieľov cenovej stability, nezávislosti ECB, rozpočtovej disciplíny alebo upevňovania rastu, zamestnanosti a konkurencieschopnosti z ich strany;
40. domnieva sa, že členské štáty mimo eurozóny, ktoré spĺňajú maastrichtské kritériá a podľa zmluvy nemajú výnimku, by mali prijať spoločnú menu čo najskôr;
41. zdôrazňuje skutočnosť, že členstvo v eurozóne si vyžaduje úplné dodržiavanie maastrichtských kritérií uvedených v zmluve a v protokole k článku 121 zmluvy, ktorými sú: vysoký stupeň cenovej stability a jej trvalá udržateľnosť, verejné financie bez nadmerného deficitu, členstvo v mechanizme výmenných kurzov (ERM II) počas aspoň dvoch rokov, dodržiavanie normálneho fluktuačného rozpätia, vyrovnaná miera dlhodobých úrokových sadzieb, kompatibilita právnych predpisov s ustanoveniami Maastrichtskej zmluvy týkajúcimi sa HMÚ a nezávislá centrálna banka;
42. zastáva názor, že jedným z najnáročnejších aspektov pristúpenia do eurozóny je zabezpečenie trvalej udržateľnosti maastrichtských kritérií; zdôrazňuje však, že maastrichtské kritériá sú súčasne aj prvým krokom k udržiavaniu pokroku v reformných procesoch vrátane úsilia v oblasti štrukturálnych reforiem, investícií a hospodárskej koordinácie;
43. víta prísnejší a účinný dohľad nad členskými štátmi, ktoré sa podieľajú na ERM II a želajú si pripojiť sa k eurozóne, a nad hospodárskym vývojom týchto štátov; konštatuje, že úspešná účasť v ERM II musí zostať skutočným predpokladom, a nielen druhotnou požiadavkou členstva v eurozóne; rovnaké prístupové požiadavky sa musia uplatňovať na všetky členské štáty vstupujúce do eurozóny;
44. považuje pretrvávajúce a úspešné rozširovanie eurozóny za významnú výzvu počas nadchádzajúcich rokov a domnieva sa, že tejto zmene bude treba prispôsobiť inštitucionálne normy pre ECB a rozhodovací proces ECB a že v rámci rotačného modelu bude potrebné zohľadniť hospodársky význam jednotlivých členských štátov;
45. v súvislosti s rozširovaním eurozóny zdôrazňuje potrebu dosiahnutia vysokej úrovne konvergencie reálnej ekonomiky s cieľom obmedziť tlak v hospodárstve eurozóny a v členských krajinách uchádzajúcich sa o vstup do eurozóny; domnieva sa, že by sa v tejto súvislosti mali vytvoriť nástroje v prospech členských štátov zapojených do eurozóny, v ktorej by jednotná menová politika mohla mať zvlášť zbližujúci účinok;
46. zdôrazňuje, že je v záujme budúcich rozšírení dôležité, aby sa vytvorili cielené intervencie na podporu členských štátov mimo eurozóny, ktoré najviac zasiahla súčasná finančná kríza;
Komunikácia
47. zdôrazňuje, že zatiaľ čo v eurozóne sa doteraz udržal vysoký stupeň cenovej stability, počas posledných 10 rokov sa "pociťovaná inflácia" výrazne líšila od nižšej skutočnej miery inflácie v členských štátoch; požaduje preto lepšie informovanie obyvateľstva a objasnenie skutočností týkajúcich sa potreby a fungovania HMÚ, najmä s ohľadom na cenovú stabilitu, medzinárodné finančné trhy a výhody stability v eurozóne v období medzinárodných finančných kríz;
48. domnieva sa, že jednotná mena zostáva prioritou pre komunikáciu v Európskej únii; je presvedčený, že verejnosti sa musia naďalej sprostredkúvať a podrobne vysvetľovať prínosy eura a HMÚ – cenová stabilita, nízka úroková miera hypotekárnych úverov, ľahšie cestovanie, ochrana voči fluktuáciám výmenných kurzov a externým šokom; je presvedčený, že osobitný dôraz by sa mal klásť na informovanie európskych občanov, spotrebiteľov a malých a stredných podnikov, ktorí nedisponujú dostatočnými kapacitami na okamžité prispôsobenie sa novému vývoju a novým situáciám v súvislosti s eurom, a na sprostredkúvanie aktuálnych informácií;
49. vyzýva ECB, aby vo svojej výročnej správe alebo v samostatnej správe začala každoročne kvantitatívne analyzovať prínosy eura pre bežných občanov, s konkrétnymi príkladmi pozitívnych vplyvov eura na každodenný život ľudí;
50. domnieva sa, že komunikácia má mimoriadny význam pre prípravu zavedenia eura v členských štátoch, ktoré plánujú vstúpiť do eurozóny; konštatuje, že komunikácia týkajúca sa rozšírenia eurozóny je dôležitá aj pre všetky členské štáty patriace do eurozóny;
51. domnieva sa, že Komisia musí zamerať svoje úsilie na pomoc členským štátom pripraviť ich občanov na prijatie eura prostredníctvom intenzívnej informačnej kampane, dohliadaním nad jej realizáciou, ak už prebieha, a poskytovaním správ o osvedčených postupoch pri implementácii vnútroštátnych akčných plánov na prijatie eura; domnieva sa, že pre prechod na euro v nových členských štátoch, nasledujúce rozšírenie a prípravu nových kandidátskych krajín budú pravdepodobne užitočné aj osvedčené postupy z predchádzajúcich prechodov na euro a know-how, ktoré sa pri nich získalo;
Medzinárodná úloha eura a vonkajšie zastúpenie
52. víta skutočnosť, že euro sa rýchlo stalo druhou najvýznamnejšou rezervnou a transakčnou menou po americkom dolári s 25 % podielom na celosvetových devízových rezervách; berie na vedomie, že najmä v krajinách susediacich s eurozónou zohráva euro významnú úlohu ako mena, v ktorej sa uskutočňuje financovanie, a že výmenné kurzy týchto krajín sú naviazané na euro; jednoznačne súhlasí s názorom ECB, že zavedenie eura je posledným krokom na ceste k štruktúrovanému procesu konvergencie v rámci EÚ a že euro je teda možné zaviesť jedine na základe Zmluvy o ES;
53. zastáva názor, že politický program v oblasti HMÚ v nasledujúcom desaťročí bude poznamenaný medziiným aj výzvami, ktoré vyplynú z fungovania rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských ekonomík a súčasnej celosvetovej finančnej krízy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek rastúcej celosvetovej úlohe eura úsilie zlepšiť vonkajšie zastúpenie eurozóny vo finančnej a menovej oblasti príliš nepokročilo; zdôrazňuje, že eurozóna si musí vypracovať medzinárodnú stratégiu zodpovedajúcu medzinárodnému postaveniu svojej meny;
54. pripomína, že najúčinnejším spôsobom, akým môže eurozóna zosúladiť svoj vplyv so svojou hospodárskou váhou, je vypracúvanie spoločných stanovísk a konsolidácia svojho zastúpenia až po získanie samostatného kresla v príslušných medzinárodných finančných inštitúciách a na medzinárodných finančných fórach; vyzýva členské štáty eurozóny, aby okrem iného hovorili jednotným jazykom o otázkach politík týkajúcich sa výmenných kurzov;
55. zdôrazňuje, že euro sa používa ako národná mena mimo eurozóny; domnieva sa, že treba analyzovať dôsledky takéhoto používania;
56. poukazuje na to, že významná úloha eura na medzinárodných finančných trhoch so sebou prináša záväzky a že účinky menovej politiky a politiky rastu v eurozóne sa pociťujú na celom svete; zdôrazňuje zvýšený význam eura pre medzinárodný obchod a služby ako stabilizátora v globálnom prostredí, ako hnacej sily pre integráciu finančných trhov a ako základu pre väčšie priame investície a cezhraničné zlučovanie spoločností, keďže náklady na transakcie môžu byť podstatne nižšie; žiada, aby bola vypracovaná štúdia o globálnej nerovnováhe a úlohe eura a o možných scenároch prispôsobenia sa s cieľom lepšie pripraviť EÚ na zvládnutie veľkých otrasov pochádzajúcich z vonkajšieho prostredia;
57. navrhuje výraznejšiu spoluprácu orientovanú na budúcnosť a posilnenie medzinárodného dialógu medzi orgánmi zodpovednými za najdôležitejšie menové bloky na zlepšenie riadenia medzinárodných kríz a pomoc pri riešení dôsledkov pohybov meny na reálnu ekonomiku; pripomína úspešný spoločný krízový manažment na začiatku nedávnej krízy v segmente hypoték s nižšou bonitou v USA a krízy bezprostredne po udalostiach z 11. septembra 2001, ktorý umožnil predísť okamžitému znehodnoteniu dolára;
58. podporuje zámer Komisie posilniť vplyv HMÚ v medzinárodných finančných inštitúciách prostredníctvom spoločnej pozície EÚ sprostredkovanej vybranými zástupcami, napríklad prezidentom Euroskupiny, Komisiou a prezidentom ECB; konštatuje, že v skutočnosti sa už prezident Euroskupiny, Komisia a prezident ECB môžu ako pozorovatelia zúčastňovať diania v najvýznamnejších medzinárodných finančných inštitúciách; požaduje však lepšiu koordináciu európskych pozícií, aby bola spoločná európska menová politika v budúcnosti zastupovaná svojimi legitímnymi zástupcami; očakáva, že bude sformulovaná pozícia eurozóny o politikách jej hlavných partnerov v oblasti výmenných kurzov; vyzýva prezidenta Euroskupiny, aby zastupoval eurozónu na Fóre finančnej stability (FSF); navrhuje zmenu a doplnenie štatútu Medzinárodného menového fondu (MMF) tak, aby umožňovali členstvo hospodárskym blokom a organizáciám;
59. zdôrazňuje, že v otázke reformy medzinárodných finančných inštitúcií je potrebný spoločný prístup EÚ, ktorá by mala prihliadať na hospodársku situáciu na celom svete a zohľadniť tiež vznik nových hospodárskych veľmocí;
60. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v rámci oznámenia EMU@10 neuskutočnila podrobnejšiu a presnejšiu analýzu o medzinárodnej úlohe eura; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú správu o vonkajšom rozmere spoločnej menovej politiky a jej vplyvoch na hospodársku a obchodnú výkonnosť eurozóny;
61. zdôrazňuje, že menová politika niektorých partnerov EÚ je zameraná na podhodnotenie ich mien, čo má nepriaznivé dôsledky na obchod a môže byť vnímané ako netarifná prekážka medzinárodného obchodu;
Hospodárske nástroje a riadenie a správa HMÚ
62. domnieva sa, že všetky dotknuté strany – Európsky parlament, Rada, Komisia, Euroskupina a sociálni partneri na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni – by mali spolupracovať, aby upevnili budúcu činnosť HMÚ v oblasti hospodárskeho riadenia a správy na základe týchto návrhov:
a)
integrované usmernenia by sa ako základná súčasť lisabonskej stratégie a najdôležitejší hospodársky nástroj mali zameriavať na vzájomne inšpirujúce reformy v oblastiach zamestnanosti, životného prostredia a sociálneho zabezpečenia, a to v záujme vyváženého použitia kombinovaných politík;
b)
integrované usmernenia by mali stanoviť široký rámec pre užšiu koordináciu hospodárskej politiky s cieľom zosúladiť národné programy reforiem (NPR), pričom by sa však zohľadnila hospodárska rozmanitosť a odlišné národné tradície; mal by sa ustanoviť postup konzultácie národných parlamentov týkajúci sa programov stability a konvergencie a NPR;
c)
malo by sa vytvoriť užšie prepojenie medzi integrovanými usmerneniami, najmä všeobecnými usmerneniami hospodárskej politiky (VUHP) a programami stability a konvergencie; programy stability a konvergencie a NPR by sa mohli prezentovať v rovnakom čase (každoročne začiatkom jesene) po rozprave v národnom parlamente; VUHP by mohli zahŕňať spoločné rozpočtové ciele v súlade s preventívnou časťou PSR;
d)
vlády členských štátov by pri rozhodovaní o vnútroštátnych rozpočtoch mali zohľadňovať integrované usmernenia a odporúčania špecifické pre jednotlivé krajiny, ako aj celkovú rozpočtovú situáciu v eurozóne; rozdielne fiškálne kalendáre v jednotlivých štátoch a hlavné predpoklady použité v príslušných prognózach by sa mali zosúladiť, aby nevznikali rozdiely zapríčinené použitím rôznych makroekonomických predpovedí (celosvetový rast, rast EÚ, cena za barel ropy, úrokové miery) a ďalších parametrov; vyzýva Komisiu, Eurostat a členské štáty, aby vyvinuli úsilie smerom k vymedzeniu nástrojov na zlepšenie porovnateľnosti vnútroštátnych rozpočtov, pokiaľ ide o výdavky v rôznych kategóriách;
e)
ak je to možné, malo by sa vydávať viac formálnych odporúčaní pre členské štáty patriace do eurozóny, ako je napríklad stanovovanie cieľov v oblasti strednodobých výdavkov, špecifických štrukturálnych reforiem, investícií a kvality verejných financií; v súvislosti s NPR by sa tiež mal presadzovať štandardizovanejší systém predkladania správ bez toho, aby sa narušili národné reformné priority; všetky záväzky, ciele a štandardy by sa mali v plnej miere začleniť do integrovaných usmernení a NPR, aby sa zlepšila koherentnosť a účinnosť hospodárskeho riadenia a správy;
f)
dlhodobá stratégia zníženia vnútroštátnych dlhov pod maximálnu úroveň 60 % HDP by sa v dobrých časoch mala začleniť do rámca hospodárskeho riadenia a správy, pretože by sa tým znížili náklady na riadenie dlhu a náklady na kapitál pre súkromné investície;
g)
mal by sa vytvoriť rámec pre členské štáty patriace do eurozóny, ktorý by ich zaväzoval konzultovať medzi sebou a s Komisiou pred prijímaním významných rozhodnutí hospodárskej politiky, ako napríklad v prípade opatrení na riešenie zvýšených cien potravín a energií;
h)
hospodárska koordinácia by mala nadobudnúť formu integrovanej európskej stratégie v oblasti hospodárstva a zamestnanosti vychádzajúcej z existujúcich nástrojov hospodárskej politiky – konkrétne lisabonskej stratégie, integrovaných usmernení, stratégie trvalo udržateľného rozvoja a programov konvergencie a stability; vyzýva vlády členských štátov, aby pod vedením prezidenta Euroskupiny koherentným spôsobom podporovali hospodársku činnosť v rovnakom čase a rovnakým smerom;
i)
v rámci európskej stratégie v oblasti hospodárstva a zamestnanosti uvedenej pod písmenom h) by sa mal uznať potenciál nových a ekologických technológií ako základného piliera ekonomického rastu spolu s kombinovanými makroekonomickými politikami;
j)
malo by sa uľahčiť financovanie inovačných podnikov, najmä malých a stredných podnikov, napríklad tým, že Európska investičná banka vytvorí "Európsky fond na podporu inteligentného rastu";
k)
vo výročnej správe o eurozóne by sa mal uvádzať praktickejší súbor nástrojov a hodnotení, aby bolo možné viesť podrobnejší dialóg medzi rôznymi orgánmi EÚ, ktoré sa zaoberajú hospodárskym riadením a správou;
l)
je potrebné vytvoriť kódex správania pre vzťahy medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ktorý by zaručil primeranú spoluprácu a plné zapojenie týchto troch inštitúcií EÚ do príslušného procesu dodatočného spracovania integrovaných usmernení, keďže treba ustanoviť kľúčové hospodárske nástroje;
m)
mala by sa nasledujúcim spôsobom posilniť inštitucionálna štruktúra koordinácie hospodárskej politiky:
-
mali by sa vytvoriť útvary Euroskupiny aj v oblasti konkurencieschopnosti/priemyslu, životného prostredia, zamestnanosti a vzdelávania;
-
pre Euroskupinu by sa malo poskytnúť lepšie inštitucionálne prostredie a viac ľudských zdrojov;
-
mandát prezidenta Euroskupiny by mal byť v súlade s hospodárskymi cyklami obsiahnutými v integrovaných usmerneniach;
-
Výbor pre hospodársku politiku by mal byť včlenený do Hospodárskeho a finančného výboru, aby sa vytvoril jediný a koherentný prípravný orgán pre Radu pre hospodárske a finančné záležitosti a Euroskupinu;
-
zástupcovi Európskeho parlamentu by mal byť udelený štatút pozorovateľa v rámci Euroskupiny a na neformálnych zasadnutiach Rady;
-
spoločné zasadnutia trojky a zástupcov Európskeho parlamentu a Komisie by sa mali organizovať štyrikrát ročne a v prípade potreby spoločne s Euroskupinou;
n)
mal by sa ustanoviť pravidelnejší a štruktúrovanejší dialóg o makroekonomických otázkach medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Euroskupinou, podobný dialógu o menových otázkach medzi Európskym parlamentom a ECB, ktorý by prebiehal aspoň raz za štvrťrok s cieľom prehĺbiť súčasné rámce a venovať sa diskusii o problémoch, ktorým čelí ekonomika eurozóny; a
o)
mal by sa ustanoviť aktívny dialóg medzi Európskym parlamentom, Euroskupinou, ECB a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom na účely diskutovania o vhodnom politickom mixe;
63. zastáva názor, že politický program v oblasti HMÚ v nasledujúcom desaťročí bude poznamenaný najmä výzvami, ktoré priniesli súčasné otrasy finančných trhov a ich dôsledky pre reálnu ekonomiku; v tejto súvislosti pozitívne vníma, že členské štáty v eurozóne sú lepšie vybavené na zvládnutie veľkých otrasov ako v minulosti vďaka spoločnej menovej politike a reformám uskutočneným v posledných rokoch; s cieľom bojovať proti spomaleniu ekonomického rastu a vysokej inflácii však požaduje:
a)
koordinovanú reakciu na úrovni EÚ, založenú na spoločnom porozumení problémov a spoločných nadväzujúcich opatreniach pri akceptovaní niektorých vnútroštátnych špecifík, vrátane koordinácie NPR;
b)
ambiciózne a prispôsobené NPR a záväzok k ich vykonávaniu vrátane revízie vnútroštátnych rozpočtov s cieľom reagovať na najnovšie hospodárske prognózy, čeliť hospodárskej recesii a podporovať rast pri súčasnom zabezpečení intenzívneho dialógu so sociálnymi partnermi;
c)
opatrenia na podporu malého a stredného podnikania, najmä na doplnenie aktuálnej činnosti Európskej investičnej banky a na zabezpečenie stálych úverových liniek bankového systému smerom k malým a stredným podnikom;
d)
definíciu cielených opatrení na ochranu zraniteľných skupín pred dôsledkami súčasnej finančnej krízy;
e)
úplnú a včasnú realizáciu plánu finančných služieb vrátane nadväzujúcich činností a vyššiu efektivitu dohľadu pokiaľ ide o súčasnú finančných krízu;
f)
zdokonalenie opatrení na riešenie krízy skvalitnením predpisov EÚ v oblasti likvidácie podnikov a stanovenie jasne definovaných a jednomyseľne prijateľných opatrení týkajúcich sa rozdelenia zaťaženia medzi príslušné členské štáty v prípade platobnej neschopnosti v rámci cezhraničných finančných skupín;
g)
dokončenie tvorby nástrojov plánovania menovej politiky prostredníctvom komplexnej analýzy faktorov vplývajúcich na stabilitu a fungovanie finančného systému (okrem iného pokiaľ ide o menovú politiku, rozvoj úverových a finančných aktív, charakteristiky nových produktov a koncentráciu rizík a likvidity);
h)
aktívne zapojenie Európy v rámci medzinárodných fór, menovite FSF a MMF a zintenzívnenie spoločných procesov politického rozhodovania;
i)
jednotné vystupovanie EÚ v rámci G8, vnímanie úlohy EÚ ako účinnejšieho celosvetového orgánu ekonomického rozhodovania a zároveň prispôsobenie tejto úlohy dôsledkom globalizácie a dominantnejším globálnym finančným trhom;
j)
lepšiu a účinnejšiu koordináciu medzi Svetovou obchodnou organizáciou a inštitúciami z Bretton Woods (MMF a skupinou Svetovej banky) s cieľom bojovať proti špekuláciám a riešiť výzvy spôsobené vážnou krízou;
k)
vzhľadom na súčasné závažné menové turbulencie usporiadať pod záštitou MMF svetovú konferenciu o mene, na ktorej by sa z globálneho hľadiska diskutovalo o menových otázkach; a tiež sa zamyslieť nad možnosťou vytvorenia mechanizmu v rámci MMF na urovnávanie sporov v oblasti meny;
o o o
64. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, prezidentovi Euroskupiny a vládam a parlamentom členských štátov.
Uznesenie Európskeho parlamentu z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov (2008/2012(INI))
– so zreteľom na článok 192 druhý odsek Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 2 a článok 141 tretí odsek Zmluvy o ES,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2007 s názvom Boj proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov (KOM(2007)0424),
– so zreteľom na správu siete právnych expertov Komisie v oblastiach zamestnanosti, sociálnych vecí a rovnosti medzi mužmi a ženami z februára 2007 s názvom Právne aspekty rozdielov v odmeňovaní žien a mužov,
– so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť, ktorý prijala Európska rada v Bruseli 23. a 24. marca 2006,
– so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev vychádzajúcu z článku 141 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na ustanovenia dohovoru Medzinárodnej organizácie práce z roku 1994 o pracovnom pomere na čiastočný úväzok, ktorý zaväzuje krajiny, aby do zákaziek v rámci verejného obstarávania zapracovali pracovnú doložku vrátane otázky rovnakého platového ohodnotenia,
– so zreteľom na článok 11 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 dňa 18. decembra 1979,
– so zreteľom na Akčný rámec európskych sociálnych partnerov pre rodovú rovnosť z 1. marca 2005 a na správy v nadväznosti na tento rámec,
– so zreteľom na svoje uznesenia z 13. marca 2007 o pláne uplatňovania rovnosti žien a mužov (2006-2010)(1)a z 3. septembra 2008 o rovnosti žien a mužov –2008(2),
– so zreteľom na články 39 a 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0389/2008),
A. keďže ženy v Európskej únii zarábajú v priemere o 15 % menej ako muži a v súkromnom sektore je ich odmena nižšia až o 25 %; keďže rozdiely v odmeňovaní mužov a žien sa v jednotlivých členských štátoch rôznia od 4 % do viac než 25 %, pričom nie je badateľná výrazná tendencia smerom k zmenšeniu týchto rozdielov,
B. keďže ženy musia pracovať až do 22. februára (t.j. 418 kalendárnych dní), aby zarobili toľko ako muži za rok,
C. keďže uplatňovanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu a za prácu s rovnakou spoločenskou hodnotou je dôležité pre dosiahnutie rodovej rovnosti,
D. keďže rozdiely v odmeňovaní mužov a žien stále pretrvávajú, čo dokazujú údaje poukazujúce na veľmi nízky pokles (zo 17 % v roku 1995 na 15 % v roku 2005), a to napriek značnému množstvu právnych predpisov platných viac ako 30 rokov a napriek prijatým opatreniam a zdrojom vynaloženým na ich vyrovnanie, keďže príčiny tohto nepomeru treba analyzovať a treba predstaviť okruh činností zameraný na odstránenie uvedených rozdielov a na riešenie otázky segregácie trhu práce s účasťou žien, ktorá s tým súvisí,
E. keďže ženy majú lepšie školské výsledky ako muži vo všetkých členských štátoch a ženy predstavujú väčšinu absolventov, bez porovnateľného vyrovnania rozdielu v odmeňovaní,
F. keďže rozdiely v odmeňovaní vyplývajú z priamej a nepriamej diskriminácie a závisia aj od sociálnych a hospodárskych faktorov, od segregácie pracovného trhu a celkovej mzdovej štruktúry a sú navyše prepojené s množstvom právnych, sociálnych a hospodárskych faktorov, ktoré prekračujú rámec jedinej otázky rovnakej odmeny za tú istú prácu,
G. keďže rozdiely v odmeňovaní nespočívajú len v rozdieloch v hrubej hodinovej mzde, ale mali by sa zohľadňovať aj také prvky, ako sú jednotlivé príplatky, klasifikácia pracovných miest, modely organizácie práce, profesionálna skúsenosť a produktivita, ktoré treba hodnotiť nielen kvantitatívne (hodiny fyzickej prítomnosti na pracovisku), ale aj kvalitatívne, ako aj z hľadiska dosahu obmedzenia pracovného času, dovoleniek a pracovnej neschopnosti na odmeny,
H. keďže vyrovnanie rozdielov v odmeňovaní bolo jedným z cieľov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť, ktorému sa však väčšina členských štátov dostatočne nevenovala,
I. keďže zlepšenie v právnom rámci EÚ by malo členským štátom a sociálnym partnerom umožniť presnejšie určiť skryté príčiny pretrvávania rozdielov v odmeňovaní mužov a žien,
J. keďže existuje tendencia podhodnocovať zamestnania a pracovné miesta, v ktorých sú ženy početnejšie zastúpené v porovnaní s zamestnaniami, v ktorých dominujú muži, a to bez toho, aby tento postoj opodstatňovalo akékoľvek objektívne kritérium,
K. keďže existuje digitálna priepasť na základe rodu, ktorá zjavne vplýva na mzdu,
L. keďže mzdový systém, podľa ktorého sa odpracované roky zohľadňujú pri určovaní odmeny, je nevýhodný pre ženy, ktoré musia (niekoľkokrát) prerušiť svoju pracovnú kariéru z mimopracovných dôvodov, ako sú prerušenia súvisiace so starostlivosťou o dieťa, z dôvodu odlišnej voľby povolania alebo zníženého pracovného úväzku, a spôsobuje, že tieto ženy sú trvalo a systémovo znevýhodňované,
M. keďže údaje naznačujú, že kvalifikácia a skúsenosti, ktoré nadobudnú ženy, sú finančne nižšie ohodnotené v porovnaní s tými, ktoré získajú muži; keďže okrem koncepcie rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty, ktorá nesmie byť skreslená prístupom založeným na rodových stereotypoch, sa musí upustiť od spoločenských úloh, ktoré dodnes vo veľkej miere ovplyvňujú zvolené vzdelávanie a kariéru; okrem toho materská a rodičovská dovolenka nesmie spôsobovať diskrimináciu voči ženám na pracovnom trhu,
N. keďže rozdiely v odmeňovaní majú vážny vplyv na ekonomické a spoločenské postavenie žien počas ich pracovného aj ďalšieho života, keďže v dôsledku toho, že prispievajú do spoločnosti iným spôsobom ako zárobkovou činnosťou, napríklad starostlivosťou o deti a starších príbuzných, sú mnohé ženy viac vystavené riziku chudoby a sú ekonomicky menej nezávislé,
O. keďže rozdiely v odmeňovaní sú ešte výraznejšie v prípade žien z radov prisťahovalcov a menšín, žien s postihnutím a žien bez kvalifikácie,
P. keďže rodovo členené údaje a nový právny rámec, ktorý by zohľadnil rodové hľadisko a umožnil by pôsobiť na príčiny tejto diskriminácie, sú nevyhnutné,
Q. keďže vzdelávanie môže a musí prispieť k odstráneniu rodových stereotypov zo spoločnosti,
R. keďže Európsky parlament opätovne vyzval Komisiu, aby prijala iniciatívy, vrátane revízie platných právnych predpisov, na pomoc pri vyrovnávaní rozdielov v odmeňovaní, na odstránenie rizika chudoby medzi dôchodcami a na zabezpečenie slušnej životnej úrovne pre dôchodcov,
S. keďže v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie)(3) sa stanovuje, že zásada rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty je zásadnou a nevyhnutnou súčasťou acquis communautaire vrátane judikatúry Súdneho dvora týkajúcej sa diskriminácie a rodových záležitostí a treba prijať ďalšie ustanovenie na vykonávanie tejto zásady,
T. keďže uplatňovanie opatrení členskými štátmi, sociálnymi partnermi a organizáciami pre rovnosť príležitostí, napríklad opatrení, ktoré sú vymedzené vo vyššie uvedenom akčnom rámci v oblasti rodovej rovnosti z 1. marca 2005, by pomohlo odstrániť rozdiely v odmeňovaní prostredníctvom účinného sociálneho dialógu,
U. keďže stratégia na odstránenie rozdielov v odmeňovaní, horizontálnej a vertikálnej segregácie trhu práce a stereotypov typicky ženských pracovných úloh a odvetví si vyžaduje rámec na legislatívne a iné opatrenia na rôznych úrovniach, v ktorom sa bude rozlišovať medzi diskrimináciou v odmeňovaní a platovými rozdielmi, ktoré sa zakladajú na iných faktoroch ako na priamej či nepriamej diskriminácii, keďže diskriminácia v odmeňovaní spadá priamo do rozsahu pôsobnosti právnych predpisov, zatiaľ čo platové rozdiely treba riešiť cielenými politikami a osobitnými opatreniami,
V. keďže Komisia počas roku 2008, ako to stanovila vo vyššie uvedenom oznámení z 18. júla 2007, vykonáva analýzu právneho rámca EÚ súvisiaceho s otázkou rovnakého odmeňovania, do ktorej by mali byť zapojené všetky príslušné zainteresované strany; keďže výsledky tejto analýzy by sa mali riadne zverejniť,
W. keďže za cieľ sa stanovilo dosiahnutie rovnosti mužov a žien v oblasti dôchodkov, okrem iného aj s ohľadom na vek odchodu do dôchodku,
X. keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť môže zohrávať podstatnú úlohu pri sledovaní vývoja rozdielov v odmeňovaní mužov a žien a analyzovaní príčin týchto rozdielov, ako aj pri hodnotení vplyvu právnych predpisov,
1. žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu do 31. decembra 2009 predložila na základe článku 141 Zmluvy o ES legislatívny návrh na revíziu platných právnych predpisov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov(4), pričom sa bude pridržiavať podrobných odporúčaní uvedených v prílohe;
2. potvrdzuje, že v odporúčaniach sa dodržiava zásada subsidiarity a základné občianske práva;
3. domnieva sa, že požadovaný návrh nebude mať žiadne finančné dôsledky;
4. je presvedčený o nevyhnutnosti lepšie a skôr vykonávať ustanovenia smernice 2006/54/ES, ktorá sa týka organizácií usilujúcich sa o rovnosť a sociálneho dialógu s cieľom účinného odstránenia rozdielov v odmeňovaní, čo sa má dosiahnuť tak, že členské štáty, sociálni partneri a organizácie pre rovnosť príležitostí budú uplatňovať opatrenia uvedené vo vyššie uvedenom akčnom rámci v oblasti rodovej rovnosti z 1. marca 2005, zabezpečením šírenia informácií a pokynov týkajúcich sa praktických nástrojov (najmä pre malé a stredné podniky) na odstránenie rozdielov aj v súvislosti s vnútroštátnymi či odvetvovými kolektívnymi zmluvami;
5. vyzdvihuje význam kolektívnych rokovaní a vyjednávania v boji proti diskriminácii žien, a to najmä v oblasti prístupu k zamestnaniu, platového ohodnotenia, pracovných podmienok, kariérneho postupu a odborného vzdelávania;
6. žiada európske inštitúcie, aby zorganizovali európsky deň rovnakej odmeny, a to v deň kedy ženy v Európe zarobia (v priemere) toľko, koľko muži zarobia (v priemere) za rok, čo musí prispieť k zvýšeniu informovanosti o existujúcich rozdieloch v odmeňovaní a povzbudiť všetky zainteresované osoby k tomu, aby prijali ďalšie iniciatívy na odstránenie týchto rozdielov;
7. žiada zamestnanecké a zamestnávateľské organizácie, aby spoločne vyvinuli objektívne nástroje na hodnotenie práce s cieľom znížiť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien;
8. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.
PRÍLOHA
PODROBNÉ ODPORÚČANIA TÝKAJÚCE SA OBSAHU POŽADOVANÉHO NÁVRHU
Odporúčanie č. 1: VYMEDZENIE POJMOV
Smernica 2006/54/ES obsahuje vymedzenie pojmu rovnaká odmena prevzaté z ustanovení smernice 75/117/EHS. S cieľom disponovať presnejšími kategóriami ako nástrojmi na riešenie otázky rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, je dôležité podrobnejšie vymedziť rôzne pojmy, ako sú:
−
rozdiel v odmeňovaní žien a mužov, pričom vymedzenie sa nemusí vzťahovať len na hrubú hodinovú mzdu,
−
priama diskriminácia v odmeňovaní,
−
nepriama diskriminácia v odmeňovaní,
−
odmeňovanie, ktorého definícia by mala zahŕňať akúkoľvek čistú mzdu a plat, ako aj všetky finančné nároky súvisiace s prácou a vecné dávky,
−
rozdiely v dôchodkoch – v rôznych pilieroch dôchodkových systémov, tzn. v priebežne financovanom dôchodkovom systéme (systém pay-as-you-go) a v dôchodkovom poistení zamestnancov (ako pokračovanie rozdielov v odmeňovaní v dôchodkovom veku).
Odporúčanie č. 2: ANALÝZA SITUÁCIE A TRANSPARENTNOSŤ VÝSLEDKOV
2.1. Nedostatok informácií a povedomia medzi zamestnávateľmi a zamestnancami o existujúcich alebo možných rozdieloch v odmeňovaní v rámci spoločnosti oslabuje vykonávanie zásady zakotvenej v zmluve a platných právnych predpisoch.
2.2. So zreteľom na skutočnosť, že neexistuje dostatok presných štatistických údajov a že ženy ešte stále zarábajú menej, zvlášť v profesiách, v ktorých tradične prevládajú ženy, by členské štáty mali vo svojich sociálnych politikách v plnej miere zohľadniť rozdiel v odmeňovaní mužov a žien a zaoberať sa ním ako vážnym problémom.
2.3. Je preto nevyhnutné, aby spoločnosti (t.j. spoločnosti s najmenej 20 zamestnancami) boli povinné pravidelne vykonávať audit odmeňovania a uverejňovať jeho výsledky. Rovnaká požiadavka sa musí vzťahovať aj na informácie o ďalších odmenách popri plate.
2.4. Zamestnávatelia by mali zamestnancom a ich zástupcom poskytnúť výsledky vo forme mzdovej štatistiky zanalyzovanej na základe rodu. Tieto údaje by sa mali zhromažďovať na úrovni jednotlivých odvetví a na vnútroštátnej úrovni v každom členskom štáte.
2.5. Členské štáty a Komisia by mali zlepšiť štatistiky a doplniť ich o porovnateľné údaje o rozdiele v odmeňovaní práce žien a mužov na čiastočný úväzok a rozdiele v dôchodkoch žien a mužov.
2.6. V záujme zrušenia diskriminačných prvkov v odmenách spojených so systémami organizácie a klasifikácie práce musia byť takéto štatistiky zrozumiteľné, porovnateľné a úplné.
Odporúčanie č. 3: HODNOTENIE PRÁCE A KLASIFIKÁCIA PRACOVNÝCH MIEST
3.1. Koncepcia hodnoty práce sa musí zakladať na zručnosti v medziľudských vzťahoch alebo zodpovednosti, musí zdôrazňovať kvalitu práce s cieľom zabezpečiť presadzovanie rovnosti príležitostí medzi ženami a mužmi a nemala by byť poznačená stereotypným prístupom, ktorý znevýhodňuje ženy napríklad zdôrazňovaním fyzickej sily, a nie zručnosti v medziľudských vzťahoch alebo zodpovednosti. Ženám sa preto musia poskytovať informácie, pomoc a/alebo školenia pri rokovaniach o mzdových podmienkach, pri klasifikácii práce a pri zaraďovaní do mzdových tried. Musí byť možné žiadať od zástupcov odvetví a podnikov, aby skontrolovali, či ich systémy klasifikácie práce v požadovanom rozsahu zohľadňujú rodový rozmer, a aby zaviedli potrebné úpravy.
3.2. Iniciatíva Komisie by mala vyzvať členské štáty k tomu, aby zaviedli klasifikáciu pracovných miest v súlade so zásadou rovnosti žien a mužov, čím umožnia zamestnávateľom a pracovníkom zistiť možnú diskrimináciu v odmeňovaní na základe vymedzenia skreslenej mzdovej stupnice. Aj naďalej je dôležité dodržiavanie vnútroštátnych právnych predpisov a tradícií súvisiacich so systémom priemyselných vzťahov. Takéto prvky hodnotenia a klasifikácie práce by mali byť zároveň transparentné a sprístupnené všetkým zainteresovaným stranám a inšpektorátom práce a orgánom na podporu rovnakého zaobchádzania.
3.3. Členské štáty by mali vykonať dôkladné hodnotenie zamerané na profesie, v ktorých prevládajú ženy.
3.4. Rodovo neutrálne hodnotenia práce by mali vychádzať z nových systémov klasifikácie a organizácie pracovných pozícií a organizácie práce a z odborných skúseností a produktivity posudzovaných predovšetkým z hľadiska kvality a mali by sa použiť ako zdroj údajov a hodnotiace tabuľky na určenie odmeny s riadnym zohľadnením zásady porovnateľnosti.
Odporúčanie č. 4: ORGÁNY NA PODPORU ROVNAKÉHO ZAOBCHÁDZANIA
Orgány, ktoré podporujú a monitorujú rovnaké zaobchádzanie, by mali zohrávať väčšiu úlohu vo vyrovnávaní rozdielov v odmeňovaní mužov a žien. Mali by mať právomoc monitorovať, podávať správy a v prípade možnosti účinnejšie a nezávislejšie vynucovať uplatňovanie právnych predpisov o rodovej rovnosti. Článok 20 smernice 2006/54/ES by sa mal zrevidovať tak, aby posilnil ich mandát o:
−
podporu a poradenstvo poskytované obetiam diskriminácie v odmeňovaní,
−
poskytovanie nezávislých prieskumov týkajúcich sa rozdielov v odmeňovaní,
−
uverejňovanie nezávislých správ a navrhovanie odporúčaní týkajúcich sa akejkoľvek otázky súvisiacej s (priamou a nepriamou) diskrimináciou v odmeňovaní,
−
právomoc napadnúť prípady platovej diskriminácie na súde,
−
poskytovanie špecifického vzdelávania určeného sociálnym partnerom, právnikom, sudcom a verejným ochrancom práv, založeného na súbore analytických nástrojov a cielených činností užitočných tak pri uzatváraní zmlúv, ako aj pri kontrole dodržiavania pravidiel a uplatňovania politík zameraných na riešenie rozdielov v odmeňovaní.
Odporúčanie č. 5: SOCIÁLNY DIALÓG
Je potrebná ďalšia kontrola a monitorovanie kolektívnych zmlúv a platných mzdových stupníc a systémov hodnotenia práce, najmä pokiaľ ide o zaobchádzanie so zamestnancami pracujúcimi na čiastočný úväzok a zamestnancami s inými netypickými pracovnými zmluvami alebo pokiaľ ide o osobitné príplatky/bonusy vrátane vecných dávok (ktoré sú častejšie prideľované mužom ako ženám). Treba sem zahrnúť nielen prvotné, ale aj druhotné pracovné podmienky a zamestnanecké systémy sociálneho zabezpečenia (podmienky čerpania dovoleniek, dôchodkové programy, firemné auto, úprava starostlivosti o deti a voľný pracovný čas atď.). Členské štáty by pri dodržiavaní vnútroštátneho práva, kolektívnej zmluvy alebo praxe mali povzbudiť sociálnych partnerov k zavedeniu rodovo neutrálnych klasifikácií pracovných miest, pričom umožnia zamestnávateľom aj zamestnancom zistiť možnú diskrimináciu v odmeňovaní založenú na skreslenom vymedzení mzdovej stupnice.
Odporúčanie č. 6: PREDCHÁDZANIE DISKRIMINÁCII
V článku 26 smernice 2006/54/ES týkajúcom sa predchádzania diskriminácii by sa mal osobitne uviesť odkaz na diskrimináciu v odmeňovaní, aby sa zaistilo, že členské štáty za účasti sociálnych partnerov a organizácií pre rovnosť príležitostí prijmú:
−
špecifické opatrenia v oblasti školení a klasifikácie pracovných miest zamerané na systém odborného vzdelávania a určené na odstránenie a zabránenie diskriminácii v oblasti školení, klasifikácie a ekonomického hodnotenia zručností,
−
špecifické politiky, ktoré umožnia zladiť profesionálnu činnosť a rodinný a osobný život, vrátane starostlivosti o deti a iných služieb spojených so starostlivosťou, pružnosti organizácie práce a pracovnej doby, ako aj mechanizmov týkajúcich sa materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky a rodinnej dovolenky s osobitným ustanovením pre otcovskú dovolenku a jej ochranu a pre rodičovskú dovolenku s finančným zabezpečením oboch rodičov,
−
konkrétne zvýhodňujúce opatrenia (na základe článku 141 ods. 4 Zmluvy o ES) na odstránenie rozdielov v odmeňovaní a rodovej segregácie, ktoré majú na rôznych úrovniach – zmluvných i odvetvových – uskutočňovať sociálni partneri a organizácie pre rovnosť príležitostí a medzi ktoré patrí: presadzovanie platových dohôd na odstránenie rodových rozdiel v odmeňovaní, skúmanie rovnosti v odmeňovaní, stanovovanie kvalitatívnych a kvantitatívnych cieľov a porovnávanie údajov (benchmarking), výmena osvedčených postupov,
−
ustanovenie o dodržiavaní rodovej rovnosti a rovnosti v odmeňovaní v rámci verejných zmlúv.
Odporúčanie č. 7: UPLATŇOVANIE RODOVÉHO HĽADISKA
Treba posilniť uplatňovanie rodového hľadiska tým, že sa do článku 29 smernice 2006/54/ES vložia podrobné usmernenia týkajúce sa zásady rovnosti v odmeňovaní a odstránenia rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, ktoré bude určený členským štátom. Komisia by sa mala zamerať na poskytnutie pomoci členským štátom a zúčastneným stranám, pokiaľ ide o konkrétne opatrenia na odstránenie rozdielov medzi odmenami žien a mužov, prostredníctvom:
−
vypracovania systémov správ na účely posudzovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov,
−
vytvorenia databázy obsahujúcej informácie o zmenách systémov klasifikácie a organizácie zamestnancov,
−
zhromažďovania a šírenia výsledkov experimentov týkajúcich sa zmien organizácie práce,
−
stanovenia špecifických pokynov pre sledovania rozdielov v odmeňovaní v rámci kolektívneho vyjednávania, ktoré sa sprístupnia na internetovej stránke preložené do rôznych jazykov tak, aby boli prístupné pre všetkých,
−
šírenia informácií a pokynov týkajúcich sa praktických nástrojov (najmä pre MSP) na nápravu rozdielov v odmeňovaní vrátane vnútroštátnych či odvetvových kolektívnych zmlúv.
Odporúčanie č. 8: SANKCIE
8.1. Právne predpisy v tejto oblasti sú z rôznych dôvodov zjavne menej účinné a keďže celý problém nie je možné vyriešiť len prostredníctvom právnych predpisov, Komisia a členské štáty by mali zvážiť posilnenie existujúcich právnych predpisov vhodnými typmi sankcií.
8.2. Je dôležité, aby členské štáty prijali nevyhnutné opatrenia s cieľom zabezpečiť, že na porušenie zásady rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty sa vzťahujú primerané sankcie v súlade s platnými právnymi ustanoveniami.
8.3. Pripomína sa, že podľa smernice 2006/54/ES sú členské štáty už teraz povinné pristúpiť k náhrade alebo náprave (článok 18), ako aj k sankciám (článok 25), ktoré sú "účinné, primerané a odrádzajúce". Tieto ustanovenia však nepostačujú na predchádzanie porušovaniu zásady rovnakej odmeny. Z tohto dôvodu sa navrhuje vypracovanie štúdie o možnosti, účinnosti a vplyve zavedenia prípadných sankcií, ako napríklad:
−
náhrada alebo náprava, ktorá by nemala byť obmedzená stanovením hornej hraničnej hodnoty vopred,
−
sankcie, ktoré musia zahŕňať platbu náhrady obeti,
−
administratívne pokuty (napríklad za neinformovanie alebo nesplnenie oznamovacej povinnosti alebo nedostupnosti analýzy a hodnotenia mzdovej štatistiky podľa rodu (v súlade s odporúčaním č. 2)), požadovanej inšpektorátmi práce alebo kompetentnými orgánmi pre rovnosť,
−
vyradenie zo zoznamu príjemcov štátnej podpory, dotácií (vrátane financovania EÚ spravovaného členskými štátmi) a z verejného obstarávania, ako sa už stanovuje v smerniciach 2004/17/ES(5) a 2004/18/ES(6) týkajúcich sa verejného obstarávania,
−
identifikácia subjektov, ktoré nedodržujú tieto zásady, a ich zverejnenie.
Odporúčanie č. 9: ZJEDNODUŠENIE REGULÁCIE A POLITIKY EÚ
9.1. Jedna z oblastí, v ktorej treba prijať naliehavé opatrenia, sa týka skutočnosti, že mzdové znevýhodnenie zrejme súvisí s prácou na čiastočný úväzok. Preto je žiaduce hodnotenie a prípadná revízia smernice Rady 97/81/ES z 15. decembra 1997 týkajúcej sa rámcovej dohody o práci na kratší pracovný čas, ktorú uzavreli UNICE, CEEP a ETUC – príloha: Rámcová dohoda o práci na kratší pracovný čas(7), ktorá predpisuje rovnaké zaobchádzanie so zamestnancami pracujúcimi na plný úväzok a zamestnancami pracujúcimi na čiastočný úväzok, ako aj cielenejšie a účinnejšie opatrenia v kolektívnych zmluvách.
9.2. Do usmernení politík zamestnanosti treba naliehavo zaviesť konkrétny cieľ týkajúci sa zníženia rozdielu v odmeňovaní, a to aj pokiaľ ide o prístup k odbornému vzdelávaniu a uznávanie kvalifikácií a schopností žien.
Smernica Rady 75/117/EHS z 10. februára 1975 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy (Ú. v. ES L 45, 19.2.1975, s. 19) bola začlenená do smernice 2006/54/ES. Podľa ustanovení smernice 2006/54/ES, sa smernica 75/117/EHS zrušuje od 15. augusta 2009, čo je zároveň posledný termín stanovený na vykonávanie tejto smernice.
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom Podpora včasnej demonštrácie udržateľnej výroby energie z fosílnych palív (KOM(2008)0013) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení vplyvu (SEK(2008)0047),
- so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (KOM(2008)0016), a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení vplyvu (SEK(2008)0052),
- so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006 (KOM(2008)0018) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie o posúdení vplyvu (SEK(2008)0054),
- so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2007 s názvom Európsky strategický plán energetických technológií (Plán SET) – Smerom k nízkouhlíkovej budúcnosti (KOM(2007)0723) a na sprievodné dokumenty pracovných útvarov Komisie o technologickej mape (SEK(2007)1510) a mape kapacít (SEK(2007)1511),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 s názvom 20 20 do roku 2020: Zmena klímy – príležitosť pre Európu (KOM(2008)0030),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),
– so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(1),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0418/2008),
A. keďže podľa najnovších vedecko-technických poznatkov sa budú musieť v rámci EÚ, ak sa neuskutočnia rozsiahle investície do výskum a vývoja iných technológií, naďalej využívať fosílne palivá na zabezpečenie dodávok energie ešte niekoľko desaťročí,
B. keďže uhlie je jediným fosílnym palivom dostupným v EÚ, ktorý môže obmedziť rastúcu závislosť od dovozu ropy a zemného plynu z nestabilných tretích krajín, a ako taký má strategický význam,
C. keďže v mnohých členských štátoch má uhlie významné postavenie v rámci energetického mixu, ale uhoľné elektrárne treba výrazne modernizovať a veľa do nich investovať s cieľom znížiť ich emisie skleníkových plynov,
D. keďže mnohé členské štáty majú veľké zásoby uhlia, ktoré podľa odhadov vystačia až do ďalšieho storočia,
E. keďže k splneniu ambicióznych cieľov EÚ v oblasti klímy, ktoré siahajú až za rok 2020, by mohlo prispieť široké využívanie technológií zachytávania a ukladania CO2 (CCS) – v elektrárňach a z dlhodobého hľadiska aj v priemyselných odvetviach produkujúcich veľa emisií CO2 – a keďže využívanie týchto technológií dopĺňa snahy o zvýšenie energetickej účinnosti tak na strane ponuky a dopytu, ako aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie,
F. keďže výroba energie v mnohých rastúcich ekonomikách sveta závisí od uhlia a keďže všetky úspechy týchto regiónov pri riešení otázok klímy veľmi úzko súvisia s možnosťou využívania uhlia s nižšími emisiami,
G. keďže využívanie technológií CCS bude v elektrárňach od roku 2020 možné len vtedy, ak sa demonštračné projekty prinesú nový a nevyhnutný technický pokrok, zlepší sa účinnosť a hospodárnosť a súčasne sa zabezpečí ochrana životného prostredia,
H. keďže oneskorenie pri výstavbe demonštračných zariadení vedie k spochybneniu využívania technológií CCS v elektrárňach, a tým aj k dosiahnutia cieľov stanovených v oblasti politiky týkajúcej sa klímy,
I. keďže zatiaľ neexistuje žiadny vhodný a nevyhnutný legislatívny rámec na využívanie technológií CCS,
J. keďže platné právne predpisy Spoločenstva v tejto oblasti sa musia čo najskôr transponovať vnútroštátnymi a regionálnymi predpismi a musia sa doplniť novými legislatívnymi návrhmi, najmä vzhľadom na výstavbu dopravnej infraštruktúry,
K. keďže chýbajúce právne predpisy sťažujú podnikom prijímanie investičných rozhodnutí, ako aj činnosť prípadných investorov na finančných trhoch,
L. keďže sa musí podporiť výstavba najmenej 12 demonštračných zariadení a demonštračné projekty na úrovni EÚ by sa mali vyberať na základe toho, či poskytnú požadované poznatky o jednotlivých technológiách a rôznych možnostiach prepravy a skladovania,
1. zdôrazňuje, že cieľom politiky EÚ v oblasti klímy by malo byť celosvetové zníženie emisií skleníkových plynov;
2. pripomína osobitnú správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPPC) z roku 2005 o CCS, ktorá považuje CCS za perspektívnu technológiu pre rýchle zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, umožňujúcu dosiahnuť zníženie až o 55 % do roku 2100;
3. uznáva, že využívanie technológií CCS môže prispieť k splneniu stanovených cieľov EÚ v oblasti klímy po roku 2020; poukazuje však na to, že podpora využívania technológií CCS dopĺňa úsilie o zlepšenie energetickej účinnosti a zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie;
4. pripomína záväzok Európskej rady z 8. a 9. marca 2007 podporiť vybudovanie a uvedenie do prevádzky až 12 demonštračných zariadení do roku 2015, v ktorých sa budú pri komerčnej výrobe energie používať trvalo udržateľné technológie spaľovania fosílnych palív;
5. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa uskutočnili celonárodné diskusie a zapojili sa do nich všetci odborníci v tejto oblasti, na zdôrazňovanie dôležitosť včasnej demonštrácie trvalo udržateľnej výroby energie z fosílnych palív;
6. súhlasí s názorom, že v rámci EÚ treba vybudovať najmenej 12 demonštračných zariadení, aby sa podarilo dosiahnuť žiaduce využívanie technológií CCS v elektrárňach a bezpečné ukladanie CO2 od roku 2020; v tejto súvislosti zastáva názor, že podľa možností by sa demonštrácia technológií CCS mala podporovať aj v iných priemyselných zariadeniach pred rokom 2020; upozorňuje na to, že demonštrácia postupov CCS vo fáze zachytávania, prepravy a skladovania si vyžaduje určenie toho, či technológie CCS možno využívať bezpečne a či sú nákladovo efektívnym riešením problému zmeny klímy;
7. domnieva sa, že ďalším rozvojom a využívaním technológií CCS bude možné súčasne pokračovať pri plnení cieľov v oblasti bezpečnosti zásobovania, ochrany klímy a konkurencieschopnosti;
8. zastáva názor, že vzhľadom na úlohu, ktorú fosílne palivá zohrávajú v energetickom mixe mnohých krajín na celom svete, technológie CCS by v EÚ mohli okrem úsilia o zvýšenie energetickej účinnosti a využívania obnoviteľných zdrojov energie prispievať k bezpečnosti zásobovania a ochrane klímy;
9. zdôrazňuje, že by sa mali stanoviť záväzné a prísne kritériá pre dlhodobú bezpečnosť a stálosť úložísk;
10. domnieva sa, že skladovanie pod morským dnom môže v prípade nehody ohroziť morské ekosystémy;
11. domnieva sa, že na zabezpečenie žiaducich stimulov na výstavbu najmenej 12 demonštračných zariadení do roku 2015 nepostačujú opatrenia navrhnuté Komisiou;
12. vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobné hodnotenie nákladov a podielov súkromného a verejného financovania v každom z 12 demonštračných zariadení;
13. odhaduje, že na vybudovanie 12 demonštračných zariadení je nevyhnutný priamy finančný záväzok;
14. upozorňuje na to, že investičné rozhodnutia a obstaranie kapitálu pre demonštračné zariadenia na finančných trhoch podstatne sťažuje chýbajúci legislatívny rámec, najmä na národnej a regionálnej úrovni, ako aj neistota v súvislosti s budúcim vývojom cien kvót v rámci obchodovania s emisiami;
15. zastáva názor, že časový posun medzi potenciálnou podporou z obchodovania s emisiami od roku 2013 a nevyhnutnou fázou plánovania a výstavby demonštračných zariadení možno preklenúť poskytnutím finančných prostriedkov;
16. v tejto súvislosti navrhuje, aby sa prostriedky finančného nástroja na zdieľanie rizík, ktoré sa po prijatí siedmeho rámcového programu pre výskum pozastavili až do jeho strednodobého preskúmania, účelovo viazali na demonštračné zariadenie CCS, vďaka čomu sa včas uvoľnia prostriedky na podporu týchto projektov, a ak to bude možné, budú sa môcť podľa zámeru Komisie v spolupráci s Európskou investičnou bankou doplniť o ďalšie prostriedky;
17. okrem toho sa domnieva, že v súvislosti so systémom EÚ obchodovania s emisnými kvótami (EÚ ETS) by sa mali zvýšiť stimuly pre výrobu prostredníctvom technológií CCS tým, že sa v rámci EÚ ETS pridelia emisné kvóty pre očakávanú výrobu pomocou technológií CCS, a to s najmenej 25 % nárastom od roku 2013; zastáva však názor, že takéto emisné kvóty by sa mali prideľovať najmenej dva roky pred začatím výstavby zariadenia, aby bolo možné s nimi obchodovať; domnieva sa však aj, že by sa malo zvážiť pridelenie 500 miliónov emisných kvót na obchodovanie s cieľom podporiť projekty v rámci EÚ; nabáda ďalej členské štáty, aby výnosy z obchodovania s emisnými kvótami formou aukcie v rámci EÚ ETS využili na podporu technológií CCS a nevyhnutnej infraštruktúry;
18. domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby aspoň 12 demonštračných zariadení, ktoré treba podporiť, využívalo všetku možnú kombináciou troch technológií CCS s rôznymi zdrojmi energie a rôznymi spôsobmi skladovania, a aby umiestnenie týchto zariadení zohľadnilo čo najväčšiu geografickú diverzifikáciu v rámci EÚ;
19. dôrazne odporúča, aby sa projekty elektrární s navrhovanou minimálnou kapacitou 180 MW zahrnuli do výberu;
20. zastáva názor, že by sa mali bezodkladne vytvoriť nevyhnutné základy pre schvaľovacie postupy v oblasti prepravy a skladovania na národnej a regionálnej úrovni;
21. považuje za potrebné, aby sa EÚ ďalej angažovala pri uľahčovaní rozvoja nevyhnutnej prepravnej infraštruktúry, a v tejto súvislosti konštatuje, že schvaľovacie postupy v jednotlivých členských štátoch v prípade ďalšej dopravnej infraštruktúry môžu trvať roky; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť skrátenia týchto postupov v záujme zaručenia dokončenia výstavby do roku 2020;
22. domnieva sa, že využívanie štrukturálnych fondov možno využiť na financovanie demonštračných zariadení CCS len v prípade, že jednotlivé regióny dosiaľ tieto prostriedky nezaviazali na iné dlhodobé projekty alebo nepredložili návrhy v tomto smere, a zdôrazňuje, že prijatie snáh o ochranu klímy stratí na sile, ak použitie finančných prostriedkov na zlepšenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti bude musieť konkurovať opatreniam na ochranu klímy;
23. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.