Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2502(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B6-0022/2009

Rozpravy :

PV 14/01/2009 - 14
CRE 14/01/2009 - 14

Hlasovanie :

PV 15/01/2009 - 6.6
CRE 15/01/2009 - 6.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0028

Prijaté texty
PDF 120kWORD 43k
Štvrtok, 15. januára 2009 - Štrasburg
Srebrenica
P6_TA(2009)0028RC-B6-0022/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. januára 2009 o Srebrenici

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o Srebrenici(1),

–   so zreteľom na stabilizačnú a asociačnú dohodu medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane, podpísanú v Luxemburgu 16. júna 2008, a na perspektívu členstva v EÚ vyjadrenú všetkým krajinám západného Balkánu na samite EÚ v Solúne v roku 2003,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v júli 1995 padlo bosnianske mesto Srebrenica, ktoré bolo v tom čase izolovanou enklávou, ktorú Bezpečnostná rada OSN svojou rezolúciou zo 16. apríla 1993 vyhlásila za bezpečnú zónu, do rúk srbských síl, ktorým velil generál Ratko Mladič pod vedením vtedajšieho prezidenta Srbskej republiky (Republika Srpska) Radovana Karadžiča,

B.   keďže v priebehu niekoľkých dní krviprelievania po páde Srebrenice bolo viac než 8 000 moslimských mužov a chlapcov, ktorí v tejto oblasti hľadali útočisko pod ochranou mierových jednotiek OSN (UNPROFOR), bez milosti popravených bosniansko-srbskými jednotkami, ktorým velil generál Mladič, a polovojenskými jednotkami vrátane zvláštnych srbských policajných jednotiek, ktoré vstúpili na územie Bosny zo Srbska; keďže približne 25 000 žien, detí a starých ľudí bolo násilne deportovaných, čo robí z tejto udalosti najväčší vojnový zločin, ktorý sa odohral v Európe od skončenia druhej svetovej vojny,

C.   keďže táto tragédia, ktorú Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vyhlásil za genocídu, sa odohrala na území, ktoré OSN vyhlásila za bezpečnú zónu, a preto je symbolom neschopnosti medzinárodného spoločenstva zasiahnuť do konfliktov a ochrániť civilné obyvateľstvo,

D.   keďže bosniansko-srbské jednotky sa dopustili početných porušení Ženevského dohovoru voči civilnému obyvateľstvu Srebrenice vrátane deportácií tisícok žien, detí a starých ľudí a znásilňovania veľkého počtu žien,

E.   keďže napriek doteraz vynaloženému mimoriadnemu úsiliu zameranému na objavenie a exhumáciu hromadných i individuálnych hrobov a identifikáciu tiel obetí neumožňujú doterajšie skúmania ucelenú rekonštrukciu udalostí, ku ktorým došlo v Srebrenici a jej okolí,

F.   keďže bez spravodlivosti nie je možné nájsť skutočný pokoj a keďže plná a neobmedzená spolupráca s ICTY je stále základnou podmienkou ďalšieho pokračovania procesu integrácie krajín západného Balkánu do EÚ,

G.   keďže generál Radislav Krstič slúžiaci v bosniansko-srbskej armáde je prvou osobou, ktorú ICTY uznal vinnou z napomáhania a podnecovania genocídy v Srebrenici, avšak najvýznamnejšia obvinená osoba, Ratko Mladič, je aj takmer po štrnástich rokoch od tragických udalostí stále na slobode, a keďže treba privítať, že Radovan Karadžič bol nedávno odovzdaný ICTY,

H.   keďže stanovenie dňa spomienky na túto masakru je najlepším spôsobom, ako vzdať hold pamiatke jej obetí a súčasne vyslať jasný odkaz budúcim generáciám,

1.   pripomína si všetky obete brutálnych činov počas vojen v bývalej Juhoslávii a vzdáva týmto obetiam poctu; vyslovuje sústrasť a solidaritu s rodinami obetí, z ktorých mnohé stále nemajú definitívnu istotu o osude svojich príbuzných; konštatuje, že táto pretrvávajúca bolesť sa prehlbuje z dôvodu neschopnosti postaviť zodpovedných za tieto činy pred súd;

2.   vyzýva Radu a Komisiu, aby si primeraným spôsobom pripomínali výročia aktu genocídy v Srebrenici-Potočari tým, že podporia myšlienku Európskeho parlamentu stanoviť v celej EÚ 11. júl za deň spomienky na obete genocídy v Srebrenici, a aby k rovnakému kroku vyzvali všetky krajiny západného Balkánu;

3.   vyzýva k vyvinutiu ďalšieho úsilia postaviť pred súd zostávajúce osoby, ktoré naďalej unikajú pred spravodlivosťou, vyjadruje plnú podporu cennej a náročnej práci ICTY, zdôrazňuje, že postavenie osôb zodpovedných za masakru v Srebrenici a jej okolí pred súd je dôležitým krokom k mieru a stabilite v tomto regióne a v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je potrebné venovať zvýšenú pozornosť súdnym procesom o vojnových zločinoch na vnútroštátnej úrovni;

4.   zdôrazňuje význam zmierenia ako súčasti procesu európskej integrácie; zdôrazňuje významnú úlohu náboženských spoločností, médií a vzdelávacieho systému v tomto procese, prostredníctvom ktorých môžu občania všetkých etnických skupín prekonať rozpory z minulosti a začať pokojne a úprimne spolunažívať v záujme trvalého mieru, stability a hospodárskeho rastu; nalieha na všetky krajiny, aby vyvinuli ďalšie úsilie s cieľom vyrovnať sa so zložitou a strastiplnou minulosťou;

5.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnym celkom a vládam a parlamentom krajín západného Balkánu.

(1) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 468.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia