Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2105(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0495/2008

Predkladané texty :

A6-0495/2008

Rozpravy :

PV 04/02/2009 - 3
CRE 04/02/2009 - 3

Hlasovanie :

PV 04/02/2009 - 5.1
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0042

Prijaté texty
PDF 680kWORD 329k
Streda, 4. februára 2009 - Štrasburg
2050: budúcnosť začína dnes - odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ v oblasti boja proti zmene klímy
P6_TA(2009)0042A6-0495/2008
Uznesenie
 Príloha
 Príloha

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes (2008/2105(INI))

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie z 25. apríla 2007 prijaté podľa článku 175 rokovacieho poriadku o vytvorení Dočasného výboru pre klimatické zmeny(1),

–   so zreteľom na súčasné právne predpisy EÚ o životnom prostredí, ktoré pozitívne prispievajú k boju proti zmene klímy v rôznych politických oblastiach (Príloha A), ako aj na uznesenia o zmene klímy, predovšetkým tie, ktoré boli prijaté počas súčasného šiesteho volebného obdobia Európskeho parlamentu (Príloha B),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o obmedzení globálnych klimatických zmien na 2 stupne Celzia – postup do konferencie o klimatických zmenách na Bali a neskôr (COP13 a COP/MOP 3)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 31. januára 2008 o výsledkoch konferencie o klimatických zmenách na Bali (COP 13 a COP/MOP 3)(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o Zelenej knihe Komisie s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni EÚ(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2008 o vedeckých faktoch o klimatických zmenách: zistenia a odporúčania pre rozhodovací proces(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. októbra 2008 o vytvorení globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy(6),

–   so zreteľom na 14. konferenciu zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) (COP 14) a štvrtú konferenciu zmluvných strán, ktorá bola súčasne stretnutím zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 4), konanú od 1. do 12. decembra 2008 v Poznani (Poľsko),

–   so zreteľom na občianske fórum Agora o zmene klímy, konané 12. a 13. júna 2008,

–   so zreteľom na spoločné parlamentné stretnutie Európskeho parlamentu a národných parlamentov, konané 20. a 21. novembra 2008, na ktorom sa diskutovalo na tému Energia a trvalo udržateľný rozvoj,

–   so zreteľom na výsledky mimoriadneho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer č. 300 k stanovisku Európanov ku klimatickým zmenám,

–   so zreteľom na verejné vypočutia a výmeny názorov Dočasného výboru pre klimatické zmeny s vysokopostavenými osobnosťami a na výsledky návštev delegácie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Dočasného výboru pre klimatické zmeny (A6-0495/2008),

Základné politické myšlienky

A.   keďže zachovanie prírody a ľudstva je úlohou, ktorá prechádza z jednej generácie na druhú,

B.   keďže globálne otepľovanie a zmena klímy sa považujú za veľmi vážnu a urgentnú hrozbu spôsobenú človekom,

C.   keďže činnosť Európskeho parlamentu v oblasti zmeny klímy je najmä v tomto šiestom volebnom období prameňom inšpirácie a mandátom na prijatie opatrení s cieľom vytvoriť integrovanú európsku politiku boja proti zmene klímy a zosúladiť zmenu klímy s trvalo udržateľným hospodárskym rastom,

D.   keďže Lisabonská zmluva výslovne stanovuje ciele a kompetencie EÚ v oblasti zmeny klímy, a ak bude ratifikovaná, posilní sa úloha EÚ pri podpore trvalo udržateľného rozvoja a v rámci boja proti zmene klímy,

E.   keďže vedúca úloha EÚ v medzinárodnom boji proti globálnemu otepľovaniu a jej osobitná zodpovednosť ako únie rozvinutých krajín posilňuje pocit jej identity a voči občanom Európy znamená povinnosť nielen formulovať strednodobé a dlhodobé ciele v oblasti klímy, ale ich aj plniť prostredníctvom progresívnych politických opatrení, ako aj politického dialógu s rozvojovými krajinami,

F.   keďže kľúčovým cieľom EÚ, pokiaľ ide o jej vnútornú politiku, ako aj vonkajšie vzťahy, je podporovať dodržiavanie ľudských práv a keďže EÚ uznáva predovšetkým právo na život, bezpečnosť, zdravie, vzdelanie a ochranu životného prostredia ako základné práva, ale aj ochranu osôb obzvlášť vystavených vplyvu zmeny klímy vrátane žien, detí, starších osôb a osôb s postihnutím,

G.   keďže súčasní, ale aj budúci parlamentní zástupcovia občanov Európy by sa mali riadiť týmito zásadami politiky v oblasti klímy, ako aj zásadami trvalej udržateľnosti, sociálnej zodpovednosti a spravodlivosti medzi generáciami a jednotlivcami a nemali by poľaviť pri uskutočňovaní potrebných globálnych cieľov v oblasti klímy,

H.   keďže ľudská spoločnosť čelí v otázke životodarného systému Zeme dvojitej výzve, a to zmene klímy a nadmernému využívaniu či ničeniu mnohých z jej najdôležitejších ekosystémov; keďže existujú mnohé vzájomné prepojenia medzi klimatickým systémom a ekosystémami, najmä schopnosť oceánov a suchozemských ekosystémov absorbovať uhlík, a keďže otázku zmeny klímy možno účinne riešiť len v rámci zdravých ekosystémov,

I.   keďže zmena klímy spôsobuje v niektorých oblastiach, ako sú hornaté a pobrežné oblasti, mimoriadne škody a náklady,

J.   keďže dosah zmeny klímy na ľudské spoločenstvá už možno pocítiť na mnohých miestach, napríklad v oblasti Sahel, kde sa výrazne prejavuje rozširovanie púšte, v Bangladéši, ktorý opakovane postihujú záplavy, v niektorých častiach Európy a na niektorých tichomorských ostrovoch, ktoré neodvratne zmiznú pod hladinou vody,

K.   keďže zmena klímy predstavuje výzvu, pre ktorú neexistuje žiadne paušálne politické riešenie, avšak kombinácia existujúcich možností a dramatické zvýšenie účinnosti vo všetkých oblastiach hospodárstva a spoločnosti môžu prispieť k riešeniu problémov so zdrojmi a distribúciou, čím by pripravili cestu k tretej priemyselnej revolúcii,

L.   keďže je potrebné prijať bezodkladné opatrenia na riešenie energetickej chudoby a nedostatku palív,

M.   keďže podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry z roku 2006 sa v rámci EÚ podieľa výroba energie 30,9 % na celkových emisiách skleníkových plynov, na odvetvie dopravy pripadá 19,4 %, na súkromné domácnosti a služby 14,6 %, stavebný priemysel a priemyselnú výrobu 12,9 %, na poľnohospodárstvo 9,2 %, na priemyselné spracovanie 8,1 % a na sektor odpadov 2,9 %, ostatné emisie pochádzajú z chemických rozpúšťadiel a bližšie neurčených spaľovacích procesov,

N.   keďže mnohé sektory už prispeli k zníženiu emisií skleníkových plynov a medzičasom sú k dispozícii mnohé cenovo výhodné možnosti na eliminovanie zmeny klímy, ako aj technológie na zvyšovanie účinnosti, ich rozsiahlemu uplatňovaniu však bránia prekážky v prístupe na trh, byrokratické prekážky a vysoké náklady na financovanie,

O.   keďže najvyššiu prioritu majú opatrenia zamerané na znižovanie skleníkových plynov vo výrobe, pri využívaní pôdy a hospodárení s odpadmi; keďže však samotným znížením emisií v jednotlivých sektoroch sa nepodarí prekonať zmenu klímy; keďže namiesto toho bude potrebný systematický prístup k tomuto problému, aby sa našli politické riešenia presahujúce hranice jednotlivých sektorov a aby sa prostredníctvom koherentnej legislatívy a prispôsobenia sa nevyhnutným zmenám dosiahli zmeny vo výrobe, spotrebe, životnom štýle a v modeloch obchodovania v celej spoločnosti,

Medzinárodný rozmer: obdobie po roku 2012, zahraničná politika v oblasti klímy a medzinárodný obchod

P.   keďže rokovania o dohode na obdobie po roku 2012 prebiehajú pod vedením OSN podľa plánu z konferencie na Bali v nasledovných kľúčových oblastiach: zníženie emisií a nové záväzné ciele zníženia, adaptačné opatrenia, odlesňovanie, ničenie a znehodnocovanie lesných plôch, vývoj technológií na opatrenia znižovania a prispôsobenia, potrebné finančné zdroje a napokon revízia flexibilných mechanizmov podľa marakéšskych dohôd ku Kjótskemu protokolu,

Q.   keďže do úsilia o zmiernenie následkov zmeny klímy by mala byť vo veľkej miere zapojená aj Svetová obchodná organizácia (WTO), Svetová banka a Medzinárodný menový fond (MMF),

R.   keďže rokovania o dohode na obdobie po roku 2012 sa musia uzavrieť na konferencii o klíme v Kodani (COP 15) koncom roku 2009, aby sa zabránilo prestávke medzi prvým a druhým záväzným obdobím,

S.   keďže Európska rada v marci 2008 zdôraznila potrebu zrýchliť tempo rokovaní o podrobnom pláne z Bali, aby bolo možné do roku 2009 schváliť novú dohodu o zmene klímy v súlade s cieľovou hodnotou 2°C, ktorú stanovila EÚ,

T.   keďže zmena klímy môže vyostrovať potenciál konfliktov v medzinárodných vzťahoch, napríklad migráciou spôsobenou zmenou klímy, ubúdaním pôdy, hraničnými spormi vyvolanými záplavami a ustupovaním línie pobrežia, ako aj konfliktov týkajúcich sa zdrojov v súvislosti s úbytkom poľnohospodárskych úžitkových plôch, rastúceho nedostatku vody alebo odlesňovania,

U.   keďže Európska rada v marci 2008 poverila Komisiu, aby predložila európsku stratégiu na financovanie opatrení proti zmene klímy, ktorá má za cieľ zníženie emisií a prispôsobenie sa v súvislosti s výskumom a vývojom nízkouhlíkových technológií; keďže prenos týchto technológií je dôležitým predpokladom úspešného znižovania globálnych emisií a adaptačných opatrení zameraných na boj proti zmene klímy,

V.   keďže snahy v oblasti znižovania a prispôsobovania sa sú mimoriadne dôležité; keďže priemyselne rozvinuté krajiny majú historickú zodpovednosť za zmenu klímy; keďže rozvojové krajiny sú najviac postihnuté zmenou klímy, aj napriek tomu, že k nej prispeli len malým dielom; keďže dostupné finančné prostriedky na boj proti zmene klímy v rozvojových krajinách sú nedostatočné a mali by sa podstatne zvýšiť,

W.   keďže prenosu technológií bránia starosti o ochranu duševného vlastníctva, slabé politické inštitúcie a chýbajúce zásady právneho štátu, ako aj všeobecný nedostatok kapitálu,

X.   keďže WTO nepredstavuje alternatívne rokovacie fórum pre medzinárodné opatrenia na ochranu klímy a bez úspešného uzatvorenia rokovaní o dohode na obdobie po roku 2012 nemožno očakávať, že svetový obchod prispeje k boju proti zmene klímy,

Y.   keďže súčasťou uhlíkovej stopy EÚ sú skleníkové plyny vyprodukované pri výrobe tovarov, ktoré sa spotrebúvajú v Európe, ale boli vyrobené inde,

Energia

Z.   keďže ropa predstavuje najdôležitejší zdroj energie na svete vzhľadom na približne 35-percentný podiel v primárnej spotrebe energie, pričom hneď za ňou nasleduje uhlie s 25 % a zemný plyn s 21 %; keďže sa však obdobie lacnej a hojne dostupnej fosílnej energie blíži ku koncu,

AA.   keďže podľa údajov Eurostatu v roku 2006 pochádzalo 33,5 % dovozu ropy do EÚ z Ruska, 15,8 % z Nórska a 27 % z arabských krajín, a keďže 42 % dovozu plynu do EÚ pochádzalo z Ruska, 24,2 % z Nórska a 25,9 % z arabských krajín,

AB.   keďže Medzinárodná agentúra pre energiu predpovedá nárast svetovej potreby energie do roku 2030 o minimálne 60 % a táto rastúca potreba energie je spôsobená aj rozvíjajúcimi sa krajinami,

AC.   keďže rozvoj energetických trhov pomáha plniť klimatické ciele, pretože rast cien energií motivovaný trhom predstavuje významný podnet na udržateľné využívanie zdrojov, a tým aj na zníženie spotreby uhlíka,

AD.   keďže pokrytie rastúcej potreby energie len samotnými fosílnymi palivami je strednodobo a dlhodobo vylúčené a keďže rozhodnutia o investíciách niekoľkých nasledujúcich rokov určia štruktúru energetického systému a skladbu zdrojov energie pre nasledujúce desaťročia,

AE.   keďže rastúca potreba energie si vyžaduje viaceré navzájom sa dopĺňajúce opatrenia, napríklad naliehavo potrebnú modernizáciu súčasných elektrární využívajúcich fosílne palivá s cieľom značne zvýšiť celkovú energetickú účinnosť, výstavbu nových elektrární a nepretržité rozširovanie obnoviteľných zdrojov energií,

AF.   keďže úspora energie je z dlhodobého hľadiska najlacnejšou a najčistejšou formou šetrenia zdrojov a tým aj boja proti zmene klímy a keďže odhodlanie a trvalé úsilie zvýšiť energetickú účinnosť EÚ prinesú rozsiahle štrukturálne riešenia pre celé hospodárstvo, a tým pripravia cestu pre ekologické hospodárstvo produkujúce nízke množstvo emisií,

AG.   keďže využitie jadrovej energie nastoľuje, bez ohľadu na dostupnosť uránu, nevyjasnenú otázku bezpečného konečného uloženia atómového odpadu, ako aj šírenia technológie smerom k nedemokratickým štátom,

AH.   keďže projekt medzinárodného termonukleárneho experimentálneho reaktora ako jedného z možných nových zdrojov energie budúcnosti sa stal kapitálovo náročným ťažiskom vývoja pre jadrovú syntézu a keďže prípadný prínos pre energetický trh možno očakávať až vo veľmi vzdialenej budúcnosti,

Biopalivá

AI.   keďže súčasná politika v oblasti biopalív sa musí vnímať z globálneho pohľadu, kde na jednej strane jestvuje stále intenzívnejší zápas o úrodnú pôdu a na druhej strane je rastúca potreba energie z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým v sektore dopravy,

AJ.   keďže výroba biomasy na získavanie energie a ako pohonnej látky ponúka mnohým rozvojovým krajinám nové ekonomické možnosti a poskytuje im samotným väčšiu nezávislosť od dovozu energie, za predpokladu, že výroba biomasy je trvalo udržateľná a nevedie napríklad k vzniku monokultúr alebo ku konkurencii s výrobou potravín,

AK.   keďže potenciál znižovania emisií mnohých biopalív prvej generácie v porovnaní s konvenčnými palivami je po rozsiahlej analýze životného cyklu nižší, a to v niektorých prípadoch výrazne, a keďže otázky trvalej udržateľnosti, ekologickosti a dostupnosti ornej pôdy v konkurencii s výrobou potravín ešte doteraz neboli uspokojujúco vyriešené,

AL.   keďže trvalo udržateľná politika biopalív by sa mala orientovať nielen na to, aby sa definovali kritériá trvalej udržateľnosti na výrobu biopalív, ale aj na to, aby sa podporil čo najrýchlejší vývoj druhej generácie biopalív,

AM.   keďže priemysel minerálnych olejov vybuduje potrebnú celoplošnú infraštruktúru pre nové pohonné látky len v prípade dostatočného dopytu po biopalivách, keďže však automobilový priemysel dosiahol technologický pokrok, ktorý umožňuje zistiť akýkoľvek zmiešavací pomer benzínu a biopalív prostredníctvom snímača vo vozidle a toto dodatočné technické vybavenie umožní aj starším vozidlám používať biopalivá, aby sa tak dosiahlo zníženie emisií CO2 u celej škály existujúcich vozidiel,

AN.   keďže potenciál biopalív je možné využiť len vtedy, ak ich budeme považovať za súčasť vývoja trvalo udržateľných systémov dopravy vrátane vývoja a využívania vysoko úsporných vozidiel,

Energetická účinnosť

AO.   keďže niekoľko členských štátov nemá vypracovanú jasnú stratégiu energetickej účinnosti,

AP.   keďže členské štáty by mali zlepšiť a rozšíriť používanie certifikátov energetickej účinnosti a prepojiť odporúčania s finančnými stimulmi,

AQ.   keďže znižovaním spotreby energie a energetickou účinnosťou na individuálnej a komunitnej úrovni sa vytvárajú nové obchodné príležitosti a pracovné miesta a bojuje sa proti energetickej chudobe,

AR.   keďže na stavebníctvo pripadá 40 % konečnej spotreby energie, čo znamená, že 33 % všetkých emisií skleníkových plynov produkuje prostredie stavieb,

AS.   keďže stavebníctvo (obytné budovy, ako aj priemyselné a verejné budovy) sa vďaka modernizácii tepelnej izolácie, vykurovacích, prípadne chladiacich systémov, elektrických prístrojov, vetracích zariadení a inštalovaniu protislnečnej ochrany vyznačuje enormným úsporným potenciálom zníženia CO2,

AT.   keďže nízkoenergetické domy sú estetické, moderné a úsporné,

AU.   keďže kľúčovým cieľom EÚ je investovaním do energetickej účinnosti vo všetkých sektoroch spoločnosti prerušiť súvislosť medzi hospodárskym rastom a zvyšovaním energetickej spotreby,

AV.   keďže treba vyvíjať finančné nástroje a prideľovať potrebné rozpočtové zdroje na účely zvyšovania energetickej účinnosti a nepretržite revidovať normy účinnosti elektrických a elektronických prístrojov a prispôsobovať ich vývoju na trhu, ako aj rozšíriť rozsah pôsobnosti noriem na veľké priemyselné stroje a zvážiť zavedenie povinnosti, aby zariadenia mali funkciu úplného vypnutia,

Mobilita a logistika

AW.   keďže oddelenie nárastu dopravy od všeobecného ekonomického nárastu je kľúčovým cieľom dopravnej politiky EÚ, ale dopyt po prepravných službách vzrástol napriek tomu viac ako hrubý domáci produkt a už aj tak vysoký podiel dopravných emisií na produkcii skleníkových plynov v EÚ sa tak i naďalej zvyšuje,

AX.   keďže približne jedna tretina konečnej spotreby energie EÚ pripadá na dopravu a keďže dopravný sektor je takmer úplne (na 97 %) závislý od palív na báze ropy (benzín a nafta),

AY.   keďže emisie skleníkových plynov EÚ mohli v období od roku 1990 do roku 2005 klesnúť o 14 % namiesto o 7,9 %, ak by sektor dopravy dosiahol rovnaké zníženie ako ostatné sektory,

AZ.   keďže 80 % európskeho obyvateľstva žije v mestských oblastiach, v ktorých sa produkuje 40 % všetkých emisií spôsobených dopravou, pričom preťaženie dopravy, ktoré sa taktiež sústreďuje predovšetkým v mestských oblastiach, stojí EÚ približne 1 % HDP

BA.   keďže mestská mobilita je na jednej strane priamo spojená s individuálnou kvalitou života, na druhej strane práve individuálna doprava v mestách značne prispieva k emisiám skleníkových plynov a iným problémom životného prostredia, ako je znečisťovanie vzduchu a hluk, a tým namiesto toho, aby podporovala kvalitu života mnohých občanov, ju v dôsledku negatívnych účinkov na zdravie skôr podstatne obmedzuje,

BB.   keďže polovica všetkých jázd absolvovaných občanmi EÚ je kratšia ako 5 km,

BC.   keďže v každodennej regionálnej a kyvadlovej doprave 60 % všetkých jázd autom a 90 % jázd železnicou pripadá na vzdialenosť maximálne 30 km,

BD.   keďže nákladná preprava po železnici a vodná doprava v rokoch 2001 až 2006 klesla (z 18,6 % na 17,7 %, resp. zo 6,5 % na 5,6 %), kým cestná doprava vzrástla (zo 74,9 % na 76,7 %),

BE.   keďže osobná a nákladná vodná doprava je jedným z energeticky najúčinnejších variantov a podiel nákladu, ktorý sa prepravuje v EÚ po vode, je približne 40 %,

BF.   keďže odhadovaná spotreba energie v prípade vnútrozemskej lodnej dopravy na tonu nákladu a na kilometer predstavuje šestinu spotreby energie cestnej dopravy a polovicou spotreby energie železničnej dopravy,

BG.   keďže členské štáty nevyužívajú v dostatočnom rozsahu programy ako Marco Polo a NAIADES na presun dopravy tovaru na vnútrozemské vodné cesty a moria,

BH.   keďže zámorský obchod rastie a trend v stavbe lodí smeruje k väčším kontajnerovým lodiam alebo lodiam pre cestujúcich, ktoré spotrebujú viac ťažkého oleja, a tým zaťažujú životné prostredie viac ako doteraz, bez toho, aby bola medzinárodná lodná doprava súčasťou medzinárodných snáh o ochranu klímy,

BI.   keďže postupná liberalizácia a deregulácia v sektore leteckej dopravy, ktoré boli uskutočnené v minulom desaťročí, boli na jednej strane dôležitým predpokladom pre dynamický vývoj európskej leteckej dopravy a lety osobnej dopravy v rámci EÚ vzrástli v období 1999 až 2004 o 49 %, keďže však na druhej strane v období 1990 až 2005 vzrástli aj emisie oxidu uhličitého v celom sektore o 79 %,

BJ.   keďže nárast v odvetví leteckej dopravy napriek technickým a prevádzkovým zlepšeniam naďalej zhoršuje následky na životné prostredie, ale zatiaľ sa uskutočnila iba obmedzená diskusia o záväzných emisných normách pre motory lietadiel s cieľom dosiahnuť technologické zlepšenia ich pohonného systému a chýbajú štúdie realizovateľnosti,

BK.   keďže Komisia a členské štáty začali realizovať spoločnú technologickú iniciatívu Čisté nebo, programy výskumu riadenia letovej prevádzky jednotného európskeho vzdušného priestoru (SESAR), európskeho systému satelitnej navigácie (Galileo) a Globálny monitoring životného prostredia a bezpečnosti (GMES), ako aj výskumné projekty inteligentných dopravných systémov, s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť v oblasti dopravy,

BL.   keďže v dôsledku leteckej dopravy prenikajú do atmosféry okrem oxidu uhličitého aj oxidy dusíka, vodná para, sírany a uhlíkové častice, ktoré podľa odhadov Medzinárodného panelu o zmene klímy (IPCC) dvoj- až štvornásobne zvyšujú celkové účinky emisií z leteckej dopravy, pričom tieto odhady neberú do úvahy dodatočný efekt tvorby riasových oblakov,

BM.   keďže obyvatelia a hospodárstva najvzdialenejších regiónov sú extrémne závislé od leteckej dopravy, pokiaľ ide o ich mobilitu a rozvoj,

BN.   keďže treba zdôrazniť, že z dlhodobého hľadiska je najúčinnejším spôsobom znižovania dopravných emisií obmedzenie rastu dopravy ako celku zatraktívnením verejnej dopravy ako alternatívy osobných vozidiel, zvýšením objemu železničnej dopravy a zabezpečením toho, aby sa pri projektovaní miest a infraštruktúry zohľadnila absolútna potreba znížiť rozsah využívania osobných vozidiel,

Cestovný ruch a kultúrne dedičstvo

BO.   keďže podľa prieskumu Centra pre svetové kultúrne dedičstvo UNESCO je desatina všetkých kultúrnych pamiatok a prírodného dedičstva na svete ohrozená následkami zmeny klímy,

BP.   keďže Európa je podľa Svetovej organizácie cestovného ruchu OSN najdôležitejším turistickým regiónom sveta a v roku 2006 do nej smerovalo 55 % všetkých medzinárodných turistických ciest,

BQ.   keďže zmena klímy môže spôsobiť zmeny turistických tokov, ktoré by postihnutým dovolenkovým regiónom mohli priniesť značnú ekonomickú ujmu,

Priemyselné emisie

BR.   keďže systém EÚ na obchodovanie s emisiami je jedinečným nástrojom na dosiahnutie zníženia emisií pri najväčšej možnej účinnosti a plní vzorovú funkciu pre porovnateľné systémy, ktorých kompatibilita by však mala byť zaručená,

BS.   keďže kľúčový význam pre splnenie cieľov znižovania emisií skleníkových plynov stanovených Európskou radou majú priemyselné odvetvia a keďže by sa mali podnecovať k tomu, aby pri zachovaní svojej úrovne konkurencieschopnosti naďalej objem týchto emisií znižovali,

BT.   keďže základná myšlienka mechanizmu čistého rozvoja (MČR) a spoločnej implementácie, ktorou je rozšírenie moderných a účinných technológií, by mala fungovať v praxi; keďže mechanizmus čistého rozvoja a spoločná implementácia by mali byť obmedzené na projekty vysokej kvality, ktorých výsledkom sú zdokumentované ďalšie obmedzenia emisií skleníkových plynov,

Poľnohospodárstvo a chov dobytka

BU.   keďže zmeny v poľnohospodárskej praxi, právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia, ako aj najnovšie štrukturálne reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky majú za cieľ trvalú udržateľnosť a tým cez lepšie využitie dostupných zdrojov nepriamo vedú k zníženiu energií,

BV.   keďže poľnohospodárstvo produkuje skleníkové plyny, ale zároveň pozitívne prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, a súčasne priamo trpí negatívnymi vplyvmi zmeny klímy, ktoré majú v rôznych regiónoch Európy rozličné hospodárske a sociálne dôsledky,

BW.   keďže veľkoplošné pestovanie krmív pre chov zvierat značne prispieva k celkovým emisiám skleníkových plynov v poľnohospodárstve,

BX.   keďže v poľnohospodárstve chýbajú špecifické ciele ochrany klímy, napríklad záväzné nariadenia na zníženie emisií metánu a oxidu dusného, ako aj systém stimulov na využitie už existujúceho potenciálu znižovania emisií,

BY.   keďže s prírodou spojený chov dobytka poskytuje významnú službu životnému prostrediu v podobe starostlivosti o krajinu a údržby pasienkov a zároveň znižuje spotrebu energie a spôsobuje menej emisií,

BZ.   keďže stavy dobytka treba prispôsobiť využiteľným plochám a keďže trvalo udržateľné postupy pasenia môžu pomôcť zabrániť pôdnej erózii na plochách pasienkov,

Lesy

CA.   keďže lesy majú pre biosféru veľkú hodnotu a v globálnom ekosystéme vykonávajú mnohé funkcie a keďže aktuálna hospodárska hodnota lesov nezohľadňuje ich spoločenskú hodnotu a ich úlohu z hľadiska ekosystémov,

CB.   keďže lesy majú trojitú úlohu, pokiaľ ide o obmedzovanie zmeny klímy: sú zásobárňou uhlíka prostredníctvom trvalo udržateľného využívania a ochrany lesov, zalesňovaním viažu uhlík a ako obnoviteľná surovina sú náhradou fosílnych palív a fosílnych produktov,

CC.   keďže vyše 30 % svetovej pevniny pokrývajú lesy, v ktorých sa vyskytujú vyše dve tretiny všetkých druhov žijúcich na zemi, a keďže lesy zachytávajú približne 30 % ročných emisií skleníkových plynov,

CD.   keďže lesy hrajú na jednej strane dôležitú úlohu pri zmierňovaní zmeny klímy, na druhej strane je aspoň jedna tretina celosvetových lesov postihnutá následkami zmeny klímy,

CE.   keďže najzávažnejší problém, ktorý spôsobuje ničenie lesov, spočíva v súvisiacich  sociálno-ekonomických faktoroch, ako je chudoba a nedostatočný rozvoj, slabé politické inštitúcie a chýbajúce zásady právneho štátu, ako aj nespravodlivé vlastnícke vzťahy a korupcia, ktoré môžu okrem iných dôsledkov viesť k nezákonnej ťažbe dreva a k výrubu lesov,

CF.   keďže ničenie lesných plôch odlesňovaním, ťažbou dreva nad trvalo udržateľnou mierou alebo požiarmi spôsobenými okrem iného horúčavami, významne prispieva k emisiám CO2,

CG.   keďže neexistuje dostatok stratégií a programov opätovného zalesňovania vyrúbaných lesných plôch,

CH.   keďže zloženie lesov v EÚ nezodpovedá prirodzenému charakteru zmiešaných lesov, ktoré sú typické pre Európu,

Ochrana pôdy

CI.   keďže európska pôda je rýchlejšie ako kedykoľvek doteraz vystavovaná nezvratným škodám, ktorých rozsah je väčší v dôsledku zmeny klímy,

CJ.   keďže roztápanie trvalo zamrznutej pôdy mení stav pôdy na severnej pologuli a spôsobuje ďalšie prenikanie značných množstiev metánu do atmosféry,

Vodné hospodárstvo

CK.   keďže dostupnosť vodných zdrojov, zásobovanie pitnou a inou vodou, spotreba vody a úprava odpadových vôd úzko súvisia s ekonomickými a sociálnymi podmienkami,

CL.   keďže regionálne rozdiely v Európe týkajúce sa dostupných vodných zdrojov sú v dôsledku zmeny klímy ešte výraznejšie a častejšie sa vyskytujú záplavy a obdobia sucha,

Rybárstvo

CM.   keďže ryby a morské mäkkýše sú významným zdrojom potravy a keďže oceán je najväčším globálnym zásobníkom uhlíka a slúži ako zdroj biomasy a surovín,

CN.   keďže potravinové zdroje morí sa už využívajú v nadmernom rozsahu,

Nakladanie s odpadom a riadenie zdrojov

CO.   keďže hierarchia druhov odpadu je kľúčovým princípom, ktorým sa riadi obmedzovanie zmeny klímy v sektore odpadov,

CP.   keďže treba uznať, že právne predpisy EÚ o odpadoch spolu s inováciami v oblasti likvidácie odpadov a väčším využívaním recyklovaných výrobkov už majú pozitívny vplyv na životné prostredie a prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov zo sektoru odpadového hospodárstva, aj keď sa ešte nevyužíva celý potenciál,

CQ.   keďže množstvá odpadu, žiaľ, napriek všetkým snahám aj naďalej rastú,

Adaptačné opatrenia

CR.   keďže všetky druhy adaptačných opatrení predstavujú poistku do budúcnosti s cieľom znížiť škody spôsobené emisiami skleníkových plynov v minulosti a z nich vyplývajúce zvyšovanie teploty,

CS.   keďže čistá analýza nákladov a úžitku pri vývoji adaptačných opatrení nestačí na to, aby bola všetkým skupinám obyvateľstva zaručená potrebná minimálna miera ochrany; keďže v záujme takýchto opatrení treba urýchlene zanalyzovať následky zmeny klímy na miestnej úrovni,

CT.   keďže podľa miléniového hodnotenia ekosystémov spotreba prírodných zdrojov ohrozuje medzičasom dve tretiny všetkých ekosystémov, stupňuje ohrozenie zmenou klímy, a tým aj zvyšuje tlak čo najrýchlejšie vyvíjať adaptačné opatrenia,

CU.   keďže spoločná správa Európskej environmentálnej agentúry (EEA), Spoločného výskumného centra (JRC) a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) s názvom Vplyvy meniacej sa klímy v Európe upozorňuje na skutočnosť, že stupeň ohrozenia rôznych regiónov a odvetví Európy zmenou klímy je veľmi odlišný, pričom najviac sú ohrozené horské oblasti, pobrežné zóny, oblasť Stredozemného mora a Arktída a keďže správa zdôrazňuje, že okrem ďalšieho globálneho zníženia emisií skleníkových plynov sú na európskej a vnútroštátnej úrovni potrebné aktívne adaptačné opatrenia na zmierňovanie následkov,

Zdravie

CV.   keďže niektorým zdravotným následkom zmeny klímy, ktoré uvádza napríklad WTO, možno zabrániť prípravou a posilnením zdravotných systémov pomocou príslušných preventívnych opatrení, ktoré budú osobitne zamerané na šírenie tropických chorôb, a verejnými informačnými kampaňami cielenými najmä na obzvlášť ohrozené skupiny, napríklad tehotné ženy, novorodencov, deti a staršie osoby,

CW.   keďže Európsky akčný plán pre životné prostredie a zdravie 2004 – 2010 jednoznačne nepostačuje na riešenie environmentálnych príčin ovplyvňujúcich zdravie, najmä tých, ktoré vyplývajú zo zmeny klímy,

Rast a zamestnanosť

CX.   keďže ciele politiky v oblasti klímy dohodnuté na zasadaní Európskej rady v marci 2007 sú technologicky a ekonomicky dosiahnuteľné a tisíckam podnikov v EÚ ponúkajú jedinečné možnosti obchodovania,

CY.   keďže mnohé spoločnosti ešte v dostatočnej miere neuznali dosah možností a rizík spojených so zmenou klímy,

CZ.   keďže angažované nasadenie za ochranu klímy je zlučiteľné s pretrvávajúcim hospodárskym rastom a blahobytom; keďže by mohlo predstavovať efektívnu investíciu, ktorá bude mať významnú úlohu v boji proti recesii, a musí sa vnímať ako výzva pre rozsiahle štrukturálne zmeny s konečným cieľom vytvoriť skutočne zelené hospodárstvo,

DA.   keďže k reštrukturalizácii pracovných miest príde skôr v rámci určitých odvetví ako medzi rôznymi odvetviami,

Podpora technológií budúcnosti

DB.   keďže základným prvkom európskeho programu boja proti zmene klímy je obchodovanie s emisnými kvótami, ktoré je zamerané ma dosiahnutie zníženia emisií skleníkových plynov prostredníctvom zvyšovania účinnosti; keďže však samotné obchodovanie s emisiami nepostačuje na to, aby sa našlo východisko z tzv. uhlíkovej slepej uličky a aby sa spustila rozsiahla revolúcia v oblasti nízkouhlíkových technológií,

DC.   keďže splnenie cieľov zmiernenia zmeny klímy si vyžaduje použitie vhodných mechanizmov finančného riadenia, ktorými sa podporí vývoj a používanie energeticky účinných a čistých technológií,

DD.   keďže obrovský potenciál pre tvorbu pracovných miest ponúka udržateľná bytová výstavba,

DE.   keďže samotné zvyšovanie účinnosti nevyvoláva technologickú revolúciu, ale prináša potrebu vytvorenia integrovanej stratégie na úrovni EÚ, vnútroštátnej a miestnej úrovni, ktorá bude zameraná na posilnenie výskumu a vývoja v oblasti nových a vyspelých technológií a procesov a na podporu ich uvádzania do praxe,

DF.   keďže zachytávanie a ukladanie CO2 sa už v malej miere používa v rôznych oblastiach, napríklad pri ťažbe ropy a plynu, no ako hlavná technológia na boj proti zmene klímy sa zatiaľ nachádza v ranom štádiu,

DG.   keďže náklady a riziká ešte prevažujú nad hospodárskymi výhodami a stupeň účinnosti elektrární využívajúcich zachytávanie a ukladanie CO2 klesá napriek používaniu najmodernejšej technológie,

DH.   keďže technológia zachytávania a ukladania CO2 ako premosťujúca technológia na ceste k dekarbonizácii energetického systému by mohla prispieť k riešeniu zníženia emisií CO2 z elektrární a slúžiť ako doplnok k energiám z obnoviteľných zdrojov, keďže však technológia zachytávania a ukladania CO2 je koncovou technológiou,

Inteligentné počítačové systémy a informačné a komunikačné technológie (IKT)

DI.   keďže sektor IKT v súčasnosti produkuje 2 % celosvetových emisií CO2, ale celé odvetvie by mohlo nielen znížiť svoje vlastné emisie CO2, ale predovšetkým vyvinúť inovatívne a energeticky účinnejšie aplikácie pre celé hospodárstvo,

Financovanie a otázky rozpočtu

DJ.   keďže súčasný rozpočet EÚ je na dosiahnutie cieľov ochrany klímy nedostatočný, pretože politická priorita boja proti zmene klímy nemá zatiaľ k dispozícii príslušné rozpočtové prostriedky,

DK.   keďže v nasledujúcom finančnom rámci sa musia vyhradiť rozpočtové prostriedky na boj proti zmene klímy a na tvorbu európskej adaptačnej politiky, aby bol po roku 2013 k dispozícii dostatočný rozpočet EÚ pre oblasť klímy na ďalšie rozpočtové obdobie,

DL.   keďže vo všetkých politikách EÚ sa musí zohľadniť boj proti zmene klímy; keďže v dôsledku toho EÚ nemôže už iba prerozdeľovať existujúce zdroje, ale mala by podporovať tvorbu nových zdrojov na financovanie medziodvetvového charakteru boja proti zmene klímy,

Vzdelávanie, odborná príprava, vypracúvanie správ, označovanie a zvyšovanie informovanosti

DM.   keďže hospodársko- a spoločensko-politické opatrenia na boj proti zmene klímy predznamenávajú kultúrnu zmenu, ktorá zmení etablované zvyky a životné štýly, ale keďže skutočne trvalo udržateľná spotreba a používanie surovín vo všetkých častiach spoločnosti nie sú možné bez zmeny v myslení a v správaní, a preto treba navrhnúť nové modely spotreby a životných štýlov,

DN.   keďže zmena klímy dá podnet k technologickej modernizácii, ktorej ekonomické šance možno využiť len vtedy, ak je na pracovnom trhu k dispozícii dostatok kvalifikovaných odborníkov,

DO.   keďže špeciálny výskum verejnej mienky Eurobarometer (mimoriadne vydanie Eurobarometra č. 300) jednoznačne ukazuje, že zmenu klímy vníma väčšina opýtaných v Európe ako veľmi vážny problém, pričom sa však mnoho respondentov sťažuje na nedostatok informácií a osobné iniciatívy na boj proti zmene klímy sa obmedzujú skôr na jednoduché opatrenia, ako je separovanie odpadu alebo nižšia spotreba energie a vody, ktoré si nevyžadujú dramatickú zmenu správania v každodennom živote,

DP.   keďže sú k dispozícii potrebné informácie na sebareflexiu zvykov týkajúcich sa vlastnej mobility, napríklad z hľadiska využitia súkromného auta a alternatívnych druhov dopravy (chôdza, bicykel alebo verejné dopravné prostriedky),

DQ.   keďže požiadavky a právne predpisy EÚ v oblasti klímy pomáhajú miestnym a komunálnym subjektom prijímajúcim rozhodnutia zlepšiť kvalitu života v mnohých mestách EÚ a miestne iniciatívy vo veľkomestských oblastiach prispievajú rozhodujúcou mierou k znižovaniu produkcie emisií CO2 v EÚ,

DR.   keďže nie je len úlohou samotných maloobchodníkov pôsobiť na alternatívne správanie nakupujúcich zákazníkov; keďže podniky celkovo by však prostredníctvom svojich obchodných modelov a výrobných procesov mohli byť vzorom trvalo udržateľného rozvoja a účinnosti zdrojov a prostredníctvom svojich zamestnancov šíriť informácie o správaní šetrnom voči klíme,

DS.   keďže v závažnej miere chýbajú spotrebiteľské informácie o klimatických účinkoch poľnohospodárskych produktov, keďže cielené informačné kampane však môžu ovplyvniť správanie nakupujúcich spotrebiteľov, a tým aj dosiahnuť ciele v oblasti zdravotnej politiky,

DT.   keďže problém zmeny klímy nie je možné vyriešiť bez rozsiahlej účasti obyvateľov vo všetkých častiach sveta a keďže z tohto dôvodu bude jednou z najdôležitejších úloh poskytnúť ľuďom akýmkoľvek možným spôsobom požadované informácie, aby mohli prispieť k riešeniu problémov, ale zároveň sa aj včas ochrániť pred nevyhnutnými ťažkosťami prispôsobovania sa,

2050 – Budúcnosť sa začína dnes

DU.   keďže potreba zdrojov obyvateľstva na celom svete už dnes presahuje prirodzenú schopnosť regenerácie Zeme o jednu štvrtinu, čím budú nasledovné generácie pripravené o obživu,

DV.   keďže základy budúcich spôsobov výroby a správania spotrebiteľov sú v podstatnej miere dané politickými rozhodnutiami súčasnosti, ktoré si vyžadujú prezieravosť a politické vedenie, keďže však trvalo udržateľný štýl života bez prispenia ekonomiky, vedy, médií, organizovanej občianskej spoločnosti a občanov nebude možný,

DW.   keďže zmena klímy je globálnym problémom životného prostredia, ktorého príčiny majú štrukturálny charakter,

Základné politické myšlienky

1.   pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie z 21. mája 2008 a najmä skutočnosť, že cieľom všetkých snáh o znižovanie emisií by malo byť prekonanie cieľa obmedziť globálne zvýšenie teploty na maximálne 2°C, pretože takéto oteplenie by už malo podstatný vplyv na našu spoločnosť a náš životný štýl a malo by za následok významné zmeny ekosystémov a vodných zdrojov; je hlboko znepokojený skutočnosťou, že podľa mnohých najnovších vedeckých správ sa klíma mení rýchlejšie a dôsledky zmeny budú ešte nepriaznivejšie, ako sa predpokladalo; vyzýva preto Komisiu, aby pozorne monitorovala a analyzovala najnovšie vedecké poznatky s cieľom posúdiť najmä to, či by cieľ EÚ (2°C) stačil na zabránenie nebezpečnej zmene klímy;

2.   zdôrazňuje na základe horizontálneho prístupu naliehavosť začleniť globálne otepľovanie a zmenu klímy ako nové rámcové podmienky do všetkých oblastí a politík a zohľadniť príčiny a následky globálneho otepľovania a zmeny klímy v každej predmetnej oblasti právnych predpisov EÚ;

3.   pripomína predovšetkým najdôležitejšie ciele v boji proti zmene klímy a v súlade s odporúčaniami uvedenými vo 4. hodnotiacej správe IPCC a zahrnutými do podrobného plánu z Bali podčiarkuje význam určenia EÚ a iných priemyselne rozvinutých krajín ako skupiny strednodobého cieľa na zníženie emisií skleníkových plynov o 25 až 40 % do roku 2020, ako aj určenia dlhodobého cieľa zníženia v porovnaní s rokom 1990 o najmenej 80 % do roku 2050, aby kľúčovým bodom zostalo obmedzenie zvyšovania globálnej priemernej teploty na 2°C v porovnaní s predpriemyselnou úrovňou, a tak aj 50-percentná šanca na dodržanie tohto cieľa;

4.   zdôrazňuje, že vplyv jednotlivých krajín na klímu sa neobmedzuje len na fyzické emisie; naliehavo vyzýva EÚ, aby smerom dovnútra, ako aj v kontexte medzinárodných rokovaní uskutočnila nevyhnutné opatrenia s cieľom vypracovať účtovné zásady, ktoré zahrnú všetky vplyvy spotreby vrátane vplyvu medzinárodnej leteckej dopravy;

5.   vyzýva Komisiu, aby zvážila uhlíkovú stopu budúcich európskych politických iniciatív s cieľom zabezpečiť splnenie cieľov v oblasti zmeny klímy na európskej úrovni, ako aj zaistiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a verejného zdravia;

6.   zdôrazňuje politické opatrenia a spoluprácu v záujme boja proti zmene klímy opakovane navrhnuté Európskym parlamentom na medzinárodnej úrovni (vrátane regionálnych viacstranných dohôd), ako aj na úrovni EÚ a jej členských štátov;

7.   víta prijatie balíka legislatívnych opatrení EÚ (tzv. balíka o klíme a energetike), prostredníctvom ktorých sa zavádza jednostranné zníženie emisií skleníkových plynov EÚ o 20 % a ktorými sa ustanovuje postup na zvýšenie tohto úsilia na úroveň 30 % zníženia v súlade so záväzkami na základe budúcej medzinárodnej dohody a na zvýšenie podielu obnoviteľných energií na energetickom mixe EÚ do roku 2020 na 20 %, a vyzýva členské štáty EÚ, aby bezproblémovo a rýchlo zaviedli tieto legislatívne opatrenia; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala zavádzanie klimatického a energetického balíka;

8.   domnieva sa, že niektoré zásady dohodnuté v rámci klimatického a energetického balíka, najmä povinný plynulý prechod pre záväzky priemyselných krajín, odstupňovanie na základe emisií overených v roku 2005 a režim súladu s ročným faktorom zníženia, sa môžu využiť aj na účely medzinárodnej dohody;

9.   cíti sa byť zodpovedný za vedúcu úlohu EÚ v medzinárodných rokovaniach v rámci UNFCCC na úrovni COP a MOP, ako aj na iných medzinárodných fórach, akými sú WTO, Svetová banka a MMF; poukazuje ďalej, že je naliehavo potrebné, aby EÚ a jej členské štáty plnili ciele Kjótskeho protokolu, a tak EÚ mohla dôveryhodne vykonávať túto vedúcu úlohu;

10.   súhlasí s názorom, že vývoj, aplikácia a export moderných environmentálnych technológií prispieva súčasne k plneniu Lisabonskej stratégie a kjótskych cieľov EÚ, ako aj ďalších opatrení na ochranu klímy, a poukazuje na to, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a zabezpečenia hospodárskeho rastu by sa Lisabonská stratégia a balík o zmene klímy a energetike mali v plnej miere zjednotiť;

11.   naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výzvu OSN na tzv. ekologické nové kolo (Green New Deal); v súvislosti s finančnou krízou vyzýva, aby sa investície zamerané na posilnenie hospodárskeho rastu uskutočňovali trvalo udržateľným spôsobom, najmä formou podporovania zelených technológií, ktoré posilnia budúcu konkurencieschopnosť Európy a zároveň zabezpečia pracovné miesta;

12.   zdôrazňuje v tejto súvislosti, že riešenie otázky zmeny klímy povedie k spoločenským zmenám, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta a priemyselné odvetvia, bojovať proti nedostatku energií a závislosti od dovozu fosílnych palív a poskytnúť občanom sociálne výhody; zdôrazňuje, že na dosiahnutie úspechu pri napĺňaní tohto cieľa bude rozhodujúca spolupráca na medzinárodnej, regionálnej i miestnej úrovni;

13.   je navyše presvedčený, že so zmenou klímy možno úspešne bojovať len vtedy, ak sa do tohto boja plne zapoja občania a ak budú chránení počas prechodu na hospodárstvo vyvážené z hľadiska emisií uhlíka; zdôrazňuje preto skutočnosť, že politiky zmierňovania a prispôsobovania posunú EÚ k novému modelu udržateľného rozvoja, ktorý by mal podporovať jej sociálny charakter v záujme zabezpečenia spoločenského konsenzu;

14.   zdôrazňuje potrebu dosiahnuť najskôr dramatické zvýšenie účinnosti vo všetkých oblastiach každodenného života a súbežne začať trvalo udržateľný spôsob výroby a spotreby s vedomou ochranou zdrojov na základe obnoviteľných zdrojov energie;

15.   podčiarkuje v tejto súvislosti potrebu overiť kompatibilitu rozpočtu EÚ, ako aj súčasných a budúcich nástrojov financovania s cieľmi európskej politiky v oblasti ochrany klímy a prípadne ich prispôsobiť;

16.   zdôrazňuje, že úspešná politika výskumu a vývoja je možná len na základe praktického uplatňovania novodobých technológií prostredníctvom zabezpečených prístupov na trh;

17.   vyzýva na výskum možných trendov vývoja migrácie spôsobenej zmenou klímy a následného tlaku na miestne služby, ktorý by sa mal uskutočniť s cieľom poskytnúť informácie na účely dlhodobého plánovania a procesov riadenia rizika;

18.   zdôrazňuje, že takmer polovica svetovej populácie má menej ako 25 rokov a že dnešné rozhodnutia o politike v oblasti klímy budú mať ďalekosiahly vplyv na najväčšiu generáciu mladých ľudí v histórii ľudstva;

Medzinárodný rozmer: obdobie po roku 2012, zahraničná politika v oblasti klímy a medzinárodný obchod

19.   víta rozhodnutie prejsť od diskusií k skutočným rokovaniam s výhľadom prijatia dohody na obdobie po roku 2012 a schválenie pracovného programu na rok 2009 v tejto súvislosti, ktoré sa prijali počas konferencie COP 14 a COP/MOP 4 v Poznani; víta, že sa predsedom udelil mandát predložiť návrh textu na rokovanie, ktorý sa preskúma počas zasadania v júni 2009;

20.   naliehavo žiada Komisiu a nasledujúce predsedníctva Rady, aby sa ujali vedúcej úlohy pri medzinárodných rokovaniach o dohode na obdobie po roku 2012 a do konca roku 2009 dospeli k uzavretiu dohody, aby ostal dostatok času na ratifikáciu budúcej dohody o ochrane klímy a aby sa zabránilo prestávke medzi záväznými obdobiami;

21.   zdôrazňuje, že nová dohoda o zmene klímy by mala byť vytvorená pod záštitou OSN na princípe "spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti", pričom priemyselný svet by mal zaujať vedúce postavenie v znižovaní svojich emisií, zatiaľ čo rozvojové krajiny by sa zaviazali v súlade s akčným plánom z Bali prijať primerané vnútroštátne opatrenia na zmiernenie v kontexte trvalo udržateľného rozvoja, ktoré budú kvantifikovateľným, ohlásiteľným a overiteľným spôsobom podporované a umožnené priemyselnými krajinami prostredníctvom technológie, financovania a budovania kapacít;

22.   žiada priemyselne vyspelé zmluvné strany UNFCCC, ktoré tak doposiaľ neučinili, aby navrhli individuálne záväzky zníženia emisií, čím prispejú k celosvetovému úsiliu o dosiahnutie cieľov tohto dohovoru; víta účasť rozvojových krajín v procese UNFCCC a nezávislé záväzky a politiky, ktoré prijali niektoré z nich;

23.   naliehavo vyzýva nastupujúcu vládu USA, aby naplnila očakávania a aby prijala vnútroštátne právne predpisy, ktorými prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov a k podpore čistých technológií, a aby aktívnou účasťou na medzinárodných rokovaniach prispela k sformulovaniu ambiciózneho rámca v oblasti zmeny klímy po roku 2012;

24.   zdôrazňuje, že dohoda na obdobie po roku 2012 by mala byť v súlade s ďalšími cieľmi medzinárodnej politickej agendy OSN a EÚ, ako je zachovanie biodiverzity, rozvojové ciele tisícročia alebo bezpečnostné otázky, aby bolo možné využiť politické synergie;

25.   berie na vedomie, že Komisia prijala oznámenie nazvané "Na ceste ku komplexnej kodanskej dohode o zmene klímy"(KOM(2009)0039) o pozícii EÚ počas príprav 15. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v Kodani;

26.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali zahraničnú politiku pre oblasť zmeny klímy a v rámci diplomatických misií EÚ a členských štátov opakovane upriamovali pozornosť na klimatické ciele EÚ; sám sa zaväzuje opakovane nastoľovať otázku klimatických cieľov EÚ a obhajovať ich pri kontaktoch s parlamentmi iných krajín;

27.   žiada Komisiu a členské štáty, aby požiadavky znižovania emisií a opatrenia na prispôsobenie sa následkom zmeny klímy zaradili do programov rozvojovej pomoci, a/alebo aby upozornili na túto potrebu v rozhodovacích procesoch medzinárodných agentúr pre rozvojovú pomoc, a tak prostredníctvom partnerstiev zapojili aj súkromný sektor, verejné orgány a mimovládne organizácie v príslušných krajinách alebo regiónoch; zdôrazňuje, že je nutné mobilizovať ďalšie zdroje na pomoc rozvojovým krajinám v boji proti zmene klímy, a že vznikajúce iniciatívy v tejto oblasti sa musia formálne spojiť s procesom UNFCCC a s dosahovaním rozvojových cieľov tisícročia; víta skutočnosť, že EÚ začala budovať Globálnu alianciu proti zmene klímy s cieľom je podporiť chudobné rozvojové krajiny, ktoré sú najzraniteľnejšie v súvislosti so zmenou klímy, a pripomína v tejto súvislosti svoje vyššie uvedené uznesenie z 21. októbra 2008;

28.   víta rozhodnutie plne sfunkčniť adaptačný fond, ktoré sa prijalo na konferencii COP 14 a COP/MOP 4 a ktoré umožní, aby sa prostredníctvom adaptačného fondu mohli od roku 2009 financovať projekty a pokladá to za významný krok na rozptýlenie obáv rozvojových krajín týkajúcich sa financovania opatrení v týchto krajinách, ktoré súvisia so zmenou klímy; víta aj rozhodnutie zvýšiť investície do transferu technológií prostredníctvom poznanského strategického programu pre transfer technológií;

29.   víta mierny pokrok, ktorý sa dosiahol pri riešení otázok adicionality a zemepisného rozdelenia MČR a vyzýva členské štáty, aby v súlade s rozhodnutiami prijatými v Poznani prednostne nakupovali kredity z projektov v krajinách, ktoré majú menej ako desať registrovaných projektov MČR, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, malých rozvojových ostrovných štátoch a v Afrike, a aby uhradili náklady na schválenie týchto projektov;

30.   v tejto súvislosti pripomína zásadu doplnkovosti uvedenú v článkoch 6, 12 a 17 Kjótskeho protokolu a v marakéšskych dohodách, podľa ktorej musia zúčastnené strany splniť väčšinu svojich záväzkov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov na svojom území pred tým, ako využijú vonkajšie flexibilné mechanizmy, ako sú MČR a spoločná implementácia;

31.   zdôrazňuje, že nadmerné využívanie MČR/spoločnej implementácie oslabuje dôveryhodnosť EÚ pri medzinárodných rokovaniach v rámci OSN, a teda jej vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy; nabáda členské štáty k zodpovednosti a k tomu, aby minimalizovali využívanie MČR/spoločnej implementácie, a aby vo svojich krajinách uskutočnili väčšinu znížení emisií;

32.   pripája sa k odporúčaniam uvedeným v správe vysokého splnomocnenca pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a Komisie o zmene klímy a medzinárodnej bezpečnosti a zdôrazňuje nevyhnutnosť vytvoriť na tento účel príslušnú multilaterálnu preventívnu diplomaciu EÚ pre oblasť klímy, a tým silnejšie integrovať do tvorby medzinárodných vzťahov klimatické otázky v spojení s ostatnými prvkami medzinárodných vzťahov, ako je rast obyvateľstva a migrácia v dôsledku klímy, urbanizácia, potreba energie, rastúce ceny energie, ako aj nedostatok potravín a vody;

33.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby v rámci európskej bezpečnostnej stratégie a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky predchádzali vplyvom zmeny klímy a z nej vyplývajúcich prírodných katastrof pre civilnú ochranu a ľudskú bezpečnosť, ako aj možným problémom vyplývajúcim zo zmien v zásobovaní vodou a v dostupnosti pôdy spôsobených zmenou klímy, monitorovali ich a prijímali príslušné opatrenia v tejto oblasti;

34.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilňovali existujúce partnerstvá s cieľovými rozvojovými krajinami v oblasti klímy a aby nadväzovali nové partnerstvá tam, kde zatiaľ neexistujú, pričom by mali poskytovať výrazne vyššiu finančnú podporu vývoju a prenosu technológií, ochrane duševného vlastníctva a budovaniu inštitucionálnych kapacít;

35.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby najväčší dôraz kládli na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie v kontexte rozvojovej spolupráce;

36.   žiada Komisiu, aby v rámci rokovacích kôl WTO a postupu v rámci dohody na obdobie po roku 2012 viedla navzájom zosúladené rokovacie stratégie v oblasti obchodnej politiky a politiky životného prostredia, aby rokovacím partnerom dôveryhodne sprostredkovala európske ciele ochrany klímy a nástroje vyvinuté na tento účel, aby rozptýlila obavy pred obchodnými prekážkami alebo ostatnými obmedzeniami v obchodných vzťahoch s tretími krajinami bez záväzných cieľov ochrany klímy a aby uplatňovala zásadu obojstrannosti v záujme globálneho boja proti zmene klímy;

37.   vyzýva Komisiu, predsedníctva Rady, ako aj členské štáty, aby prijali v rokovacom procese o dohode na obdobie po roku 2012 vedúcu úlohu, a tak sa zabezpečil úspech rokovaní o ochrane klímy zameraných na dosiahnutie cieľa obmedziť rast teploty na 2°C;

Energia

38.   zdôrazňuje, že Európa potrebuje spoločnú energetickú politiku orientovanú na budúcnosť, založenú na solidarite medzi členskými štátmi, tak vnútri EÚ, ako aj vo vonkajších vzťahoch, aby bolo možné zaručiť vysokú mieru bezpečnosti zásobovania energiou v súlade s podmienkami trvalej udržateľnosti, účinnosti zdrojov a neutrality vo vzťahu ku klíme, ako aj konkurencieschopnosť a riešenie problému zmeny klímy s cieľom predísť možným prerušeniam dodávok energie;

39.   vyzýva EÚ, aby vytvorila európske spoločenstvo obnoviteľnej energie, ktoré sa zamiera na podporu ďalších výskumných a pilotných projektov v tejto oblasti, ako aj na podporu rozvoja siete, čo umožní optimálne začlenenie zdrojov obnoviteľnej energie;

40.   vyzýva EÚ a jej členské štáty na zabezpečenie:

   ‐ vývoja a investovania do európskej energetickej prenosovej infraštruktúry (vrátane celoeurópskej sústavy prenosových sietí) potrebnej na zabezpečenie diverzity v otázke energetických zdrojov EÚ;
   ‐ pokračovania výskumu a vývoja, pokiaľ ide o pilotné projekty týkajúce sa technológie spojenej s IKT, decentralizovanej výroby a ďalšieho vývoja nových technológií;

41.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili politicky riadenú a podnikateľsky vedenú prechodnú fázu v oblasti skladby zdrojov energie, pri ktorej sa pomocou aktívnej podpory verejných orgánov v členských štátoch a na európskej úrovni postupne dopĺňa a neskôr nahrádza spotreba fosílnych palív využívaním obnoviteľných energetických zdrojov, pričom sa zároveň v čo najvyššej možnej miere spolupracuje s ostatnými krajinami a medzinárodnými organizáciami;

42.   vyzýva členské štáty, aby v regiónoch a u občanov podporovali povedomie osobnej zodpovednosti a prostredníctvom právnych a daňových stimulov presadzovali výraznejšie využívanie zdrojov obnoviteľnej energie dostupných na miestnej úrovni;

43.   vyzýva členské štáty, aby motivovali dodávateľov elektrickej energie prostredníctvom systémov odpisov a mechanizmov daňových stimulov k potrebnej modernizácii elektrární na fosílne palivá a takýmto spôsobom docielili značné zvyšovanie účinnosti pri konvenčnej výrobe elektrickej energie;

44.   žiada členské štáty, aby pre energiu, plyn a elektrinu z decentralizovaných zdrojov zabezpečili prístup k sieti, aby voči inovatívnym dodávateľom elektrickej energie v sektore obnoviteľných zdrojov energie zrušili prekážky prístupu na trh a taktiež aby podporovali výstavbu miestnych zariadení na kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie a trigeneráciu a aby sa sústredili na strednodobé ciele;

45.   navrhuje, aby sa ako základný prvok európskej vonkajšej energetickej politiky vytvorili partnerstvá pre solárnu energiu s tretími krajinami v Stredozemí, ktoré sa v počiatočnej fáze zacielia na výrobu solárnej energie a jej prenos do Európskej únie káblami vysokého napätia jednosmerného prúdu a v druhej fáze môžu byť základom výroby elektrickej energie a vodíka, teda prechodu k hospodárstvu založenému na obnoviteľnej energii;

46.   vyzýva EÚ, členské štáty a podniky, aby:

   ‐ investovali do infraštruktúry, sietí a vedení na výrobu, dopravu a uskladňovanie elektrickej energie vyrábanej z obnoviteľných zdrojov a vodíka;
   ‐ tretím krajinám ponúkli v rámci energetického partnerstva programy zamerané na zriadenie potrebných inštitúcií, infraštruktúry, ako aj programy odbornej prípravy pre domácich odborníkov a prístupy k sieti pre vlastnú potrebu;

47.   vyzýva členské štáty, aby naďalej rozširovali podľa miestnych alebo regionálnych možností podiel veternej energie, ktorá sa prostredníctvom intenzívnej podpory stala už etablovanou formou získavania energie, ako aj podiel vodnej a geotermálnej energie na skladbe zdrojov energie a aby aj naďalej využívali existujúci vývojový potenciál aj s pomocou európskych výskumných iniciatív a koordinácie prostredníctvom sietí excelentnosti;

48.   zdôrazňuje značný potenciál použitia trvalo udržateľnej biomasy na výrobu energie v záujme znižovania produkcie skleníkových plynov a požaduje európsku stratégiu na využívanie trvalo udržateľnej biomasy na výrobu elektriny a plynu, vykurovanie a chladenie;

49.   žiada Komisiu, aby predložila rozsiahlu analýzu všetkých emisií v celom životnom cykle jednotlivých zdrojov bioenergie s cieľom určiť, akú úlohu môže zohrávať biomasa z rezíduí a špecifických kultúr ako zdroj energie v budúcnosti; domnieva sa, že popritom by sa mali overiť aj výhody a nevýhody šancí na zlepšenie výhrevnosti biomasy, ktorá vzniká krížením druhov alebo použitím biotechnológie, a to s otvoreným výsledkom;

50.   považuje kombinovanú výrobu tepla a elektrickej energie za účinné a ekonomické riešenie, ktoré je šetrné k životnému prostrediu;

51.   uvedomuje si odlišné prístupy členských štátov k jadrovej energii a preto nalieha na Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť rádioaktívnemu odpadu a jeho úplnému cyklu v záujme zlepšenia bezpečnosti;

52.   považuje preskúmanie technologickej realizovateľnosti jadrovej syntézy v medzinárodnom termonukleárnom výskumnom reaktore za prvý krok v priblížení sa cieľu komerčného využitia tejto formy energie a zdôrazňuje, že dosiahnutie tohto cieľa veľmi závisí od toho, či bude zabezpečené dlhodobé financovanie výskumu;

53.   naliehavo vyzýva členské štáty a EÚ, aby podporovali rozvoj technológie zachytávania a uskladňovania CO2 pre uhoľné a plynové elektrárne stimulovaním demonštračných projektov a podporovaním výskumu;

Biopalivá

54.   konštatuje, že niektoré druhy biopalív môžu mať vplyv na ceny potravín, stratu biodiverzity a odlesňovanie, a zároveň konštatuje, že biopalivá musia byť vyrábané zodpovedne a spôsobom, ktorého udržateľnosť sa dá overiť;

55.   považuje za nevyhnutné zapojenie rozvojových krajín do dlhodobej stratégie vývoja a výroby biopalív s cieľom preskúmať ekonomickú plánovateľnosť a hospodárnosť, zabezpečiť dostupnosť a výrobu potravín, zodpovedať otázku ich trvalej udržateľnosti z hľadiska životného prostredia, vrátane hodnotenia všetkých relevantných nepriamych vplyvov, a v neposlednom rade umožniť sociálny rozvoj i trvalé zlepšenie príjmov a zabezpečiť, aby sa rozvojovým krajinám poskytla odborná príprava, ktorá im umožní spĺňať kritériá EÚ týkajúce sa trvalej udržateľnosti;

56.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výskum a vývoj zdokonalených biopalív, zabezpečili potrebné finančné prostriedky a spojili ho s pevne stanovenými rozvojovými cieľmi;

57.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skúsenosti získané pri vypracovaní kritérií trvalej udržateľnosti v rámci EÚ využili na aktívnu podporu vytvorenia celosvetových noriem v oblasti biopalív;

Energetická účinnosť

58.   vyzýva Komisiu, aby navrhla ako záväzný cieľ 20 % nárast energetickej účinnosti do roku 2020 a aby k tomuto návrhu doplnila konkrétne dočasné ciele znižovania;

59.   žiada rozsiahlu informačnú kampaň na miestnej úrovni pre občanov zameranú na zvyšovanie decentralizovanej energetickej účinnosti, pri ktorej budú vlastníkom domov a bytov ponúknuté termosnímky a informácie o energetickej účinnosti ich nehnuteľností a predkladané odporúčania na financovanie možných modernizačných opatrení podľa vzoru mikroúverov;

60.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa aktívne zasadili za zvyšovanie povedomia o význame IKT pre zlepšovanie energetickej účinnosti, trvalo udržateľný rozvoj a kvalitu života občanov EÚ;

61.   vyzýva, aby sa prostredníctvom veľtrhov, informačných dní a seminárov tvorili synergie medzi majiteľmi nehnuteľností, poskytovateľmi finančných služieb, odvetvím remesiel a inými aktérmi v oblasti nehnuteľností;

62.   žiada jasnú európsku koordináciu pre výstavbu zariadení na kombinovanú výrobu tepla a energie a trigeneráciu a ich začlenenie do priemyselných zariadení na zabezpečenie miestnych alebo regionálnych východiskových bodov pre opatrenia na ochranu klímy za súčasného zvyšovania efektívnosti v spotrebe energie;

63.   vyzýva Radu pre hospodárske a finančné záležitosti, aby zaviedla znížené sadzby DPH na obnoviteľnú energiu a energeticky úsporný tovar a služby; navrhuje členským štátom, aby predovšetkým poskytovali stimuly na modernizáciu prostredníctvom znížených sadzieb dane z pridanej hodnoty na modernizačné opatrenia a pritom použité prístroje, zamerania pozemkovej alebo majetkovej dane na energetickú účinnosť budov a plného zavedenia osvedčení energetickej účinnosti a ich podpory;

64.   navrhuje ako podnet na modernizáciu prenajatých nehnuteľností, aby sa daňové sadzby za príjmy z prenájmu príslušne znížili podľa investícií do obnoviteľných systémov na výrobu tepla a elektrickej energie, ako aj podľa zvýšenia účinnosti;

65.   konštatuje, že vzhľadom na dlhú životnosť budov má prvoradý význam zabezpečenie toho, aby výstavba nových budov prebiehala podľa najvyšších možných noriem energetickej účinnosti, aby sa existujúce budovy rekonštruovali v súlade so súčasnými normami a aby sa vo všetkých nových alebo rekonštruovaných budovách s vykurovacími a chladiacimi systémami využívalo aspoň minimálne množstvo energie z obnoviteľných zdrojov;

66.   navrhuje, aby členské štáty zlepšili a rozšírili používanie certifikátov energetickej účinnosti a spojili odporúčania s finančnými stimulmi;

67.   žiada, aby sa na úrovni EÚ vypracovali minimálne normy energetickej účinnosti pri novostavbách a rekonštruovaných budovách; žiada príslušné územné orgány a profesijné združenia v členských štátoch, aby zaviedli kritériá, usmernenia a vnútroštátne právne predpisy alebo administratívne rozhodnutia o energetickej účinnosti pri novostavbách ako leitmotív pre architektov a stavebných inžinierov spolu so stavebnými predpismi pre stupeň energetickej účinnosti novostavieb a rozsiahlych rekonštrukcií a aby v tejto súvislosti vypracovali opatrenia na zabezpečenie čistého a zdravého vzduchu v interiéroch;

68.   zdôrazňuje potrebu stanovenia minimálnych kritérií energetickej účinnosti budov, ktoré sa budú používať v komplexných pravidlách verejného obstarávania verejných budov a služieb na národnej, regionálnej a miestnej úrovni, a ktoré budú prostriedkom podpory inovácií v nových technológiách a zabezpečia im prístup na trh;

69.   požaduje, aby sa zverejnili dostupné štúdie o uhlíkovej stope európskych inštitúcií a potenciáli znižovania spotreby energie a aby boli ľahko dostupné pre používateľov na príslušných internetových stránkach;

70.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali výskum a vývoj technológií osvetlenia a aplikácií inteligentného osvetlenia, čo umožní výraznejšiu podporu zavádzania energeticky účinnejšieho osvetlenia v interiéroch, ako aj otvorených verejných priestranstvách s dôrazom na vysokoúčinné diódy vyžarujúce svetlo;

71.   poukazuje na to, že renovácia a zlepšenie energetickej účinnosti výškových panelových budov, najmä v krajinách, kde je podiel takýchto budov na trhu s nehnuteľnosťami najvyšší, sú najjednoduchším spôsobom úspory energie a zníženia emisií CO2; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a zvýšila súčasný 2-percentný limit štrukturálnych prostriedkov využiteľných na renovácie výškových panelových budov;

72.   konštatuje, že v európskom stavebníctve by malo byť dlhodobým cieľom dosiahnutie energetickej hospodárnosti obytných novostavieb s čistým nulovým energetickým nárokom do roku 2015 a pri komerčných a verejných novostavbách do roku 2020, a domnieva sa, že v dlhodobom horizonte by sa mal tento cieľ rozšíriť aj na renovované budovy;

73.   vyzýva Komisiu, aby nariadenia v oblasti energetickej účinnosti pre elektrické a elektronické prístroje každého druhu vždy najmenej po piatich rokoch v súlade so zásadou dosahovania najlepších výsledkov upravila podľa vývoja trhu, aby aktualizovala súčasné programy označovania alebo klasifikáciu účinnosti prístrojov a tým zabránila chybnému informovaniu spotrebiteľov;

74.   vyzýva Komisiu, aby vymedzila prísne ciele EÚ a aby vypracovala integrované priemyselné politiky zamerané na zabezpečenie prístupu energeticky účinných technológií na trh a ich rozšírenia, v rámci ktorých stanoví spoločné technologické ciele (napr. pasívne domy), zabezpečí intenzívnejšie využívanie integrovaných politických stratégií, ako sú vedúce trhy a ekologické verejné obstarávanie, a podporí právne predpisy upravujúce dizajn a minimálne normy výrobkov;

75.   vyzýva Komisiu, aby dôsledne vykonávala zákaz vo vzťahu k zariadeniam s vysokou stratovosťou pri funkcii pohotovostného režimu ako ďalší krok v rámci vykonávania smernice o ekologickej značke(7), aby zvážila jeho povinné uplatňovanie v prípade zariadení s funkciou vypínania a predpísala povinnosť automatického vypínania a energeticky úsporných režimov aj pre veľkomotorové zariadenia, ako aj prístroje a stroje v priemyselnom použití;

76.   naliehavo žiada včasné a dôsledné plnenie požiadaviek z roku 2006 týkajúcich sa inštalácie inteligentných meračov s cieľom zvýšiť povedomie spotrebiteľov o svojej spotrebe elektrickej energie a pomôcť energetickým dodávateľom účinnejšie reagovať na dopyt;

Mobilita a logistika

77.   konštatuje, že európsky hospodársky a spoločenský model sa zakladá na tom, aby sa zabezpečila mobilita a dostupnosť osôb a tovaru s dôrazom na časovú efektivitu namiesto efektivity zdrojov, a z tohto dôvodu bude v budúcnosti potrebný kombinovaný prístup obidvoch faktorov;

78.   vyzýva Európsku investičnú banku a jej rizikovokapitálovú dcérsku spoločnosť Európsky investičný fond, aby vo výraznejšej miere podporovali rozvoj energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

79.   pripomína príslušným subjektom, že aj dopravný sektor musí plniť cieľ EÚ v oblasti klímy znížiť emisie CO2 do roku 2020 aspoň o 20 % a v prípade dosiahnutia medzinárodnej dohody aspoň o 30 % v porovnaní s rokom 1990, pričom v tom istom období musí zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %;

80.   žiada rozsiahlu kombináciu politík vytvorenú navzájom sa podporujúcimi opatreniami v oblasti trvalo udržateľnej dopravnej politiky, ktoré by obsahovali ďalší vývoj technológie vozidiel (ekologické inovácie), intenzívnejšie využívanie alternatívnych zdrojov energie na dopravu, vytvorenie distribučných sietí pre čisté palivá, intenzívnejšie využívanie alternatívnych foriem pohonu, inteligentné riadenie dopravy, zmeny v spôsobe jazdy a využívania automobilov, zlepšenie logistiky, tzv. zelené koridory a dopravné IKT, ako aj zdanenie CO2 a modernizáciu verejnej dopravy v záujme dosiahnutie cieľa nulovej hodnoty emisií bez toho, aby sa prehliadala zvýšená potreba mobility; poukazuje na to, že všetky tieto oblasti by sa mohli podporiť prostredníctvom jasných preferencií pri verejnom obstarávaní;

81.   domnieva sa, že mimoriadnu prioritu musí mať uplatňovanie zásady "znečisťovateľ platí", a žiada, aby sa všetky spôsoby dopravy v čo najširšej miere zúčastnili na internalizácii svojich externých nákladov; poukazuje na to, že na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné adekvátne hospodárske podmienky, a preto vyzýva členské štáty, aby preskúmali dane a clá v tejto oblasti;

82.   víta zoznam Komisie týkajúci sa dopravy šetrnejšej k životnému prostrediu, v ktorom sú vymenované súčasné, ako aj v budúcnosti potrebné zákonodarné opatrenia pre udržateľný rast dopravného sektora;

83.   zdôrazňuje význam projektov infraštruktúry pre dopravné odvetvie; žiada však, aby sa pri plánovaní, dizajne a konštrukcii v budúcnosti zohľadnili možné klimatické následky;

84.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili možnosti, ktoré ponúkajú satelitné navigačné systémy, na zvýšenie energetickej účinnosti v oblasti dopravy, a to tak, že zlepšia riadenie a organizáciu premávky, poskytnú aktuálne informácie o pohybe tovaru a osôb a optimalizovaný výber trás a spôsobov dopravy;

85.   vyjadruje poľutovanie, že úlohy v rámci ekologického plánovania miest s účinnou dopravou a pešími zónami, cyklistickými cestami a flexibilným napojením na verejnú osobnú dopravu sa na mnohých miestach neriešili takmer vôbec, riešili sa príliš neskoro alebo len čiastočne;

86.   vyzýva členské štáty a miestne orgány, aby:

   ponúkali flexibilné a navzájom zosúladené alternatívy k používaniu automobilov a aby rozšírili ponuky mobility napríklad tak, že súčasné siete prímestskej dopravy medzi centrom a perifériou budú prepojené ešte intenzívnejšie a že sa verejnej osobnej doprave prostredníctvom regulácie cestnej dopravy prizná priorita v mestských centrách,
   podstatne rozšírili a zlepšili celkové služby, podporovali prechod na dopravné prostriedky šetrnejšie k životnému prostrediu a prostredníctvom značných investícií do potrebnej infraštruktúry masívne rozšírili a zlepšili celkovú ponuku, a tým zatraktívnili verejnú dopravu,
  

a žiada, aby sa počas prechodného obdobia lepšie začlenila súkromná/individuálna doprava do integrovanej logistiky osobnej a nákladnej dopravy a do systému verejnej/hromadnej dopravy a je presvedčený, že investície do železničnej infraštruktúry musia byť sprevádzané zlepšením železničných služieb;

87.   zdôrazňuje význam inteligentných dopravných systémov v záujme kombinácie jednotlivých druhov dopravy (tzv. komodalita) a ich začlenenia do dopravnej politiky na regionálnej a miestnej úrovni, na úrovni Spoločenstva a členských štátov, pretože vedú k vyššej bezpečnosti a znižujú dosah na životné prostredie; vyzýva na vývoj a využívanie inteligentných systémov dopravy s cieľom uľahčiť premávku a zmenšiť dopravné zápchy;

88.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby úzko spolupracovali s priemyselným sektorom s cieľom vytvoriť potrebné trhovo-politické predpoklady, aby sa inteligentné dopravné systémy, predovšetkým riadenie logistiky a bezpečnosti (ERTMS, RIS, eCall), stali súčasťou riadenia dopravy;

89.   žiada členské štáty, aby podporovali komodalitu prostredníctvom zavedenia prenosných poznávacích značiek v súlade s existujúcimi príkladmi, čím sa zatraktívni diaľková železničná doprava a využívanie úsporných automobilov na krátke vzdialenosti v mieste odjazdu a príjazdu;

90.   víta rozhodnutie v súvislosti s nedávno prijatými právnymi predpismi ustanovujúcimi cieľ pre emisie CO2 pre automobily stanoviť dlhodobý cieľ v oblasti znižovania emisií na 95 g CO2/km do roku 2020;

91.   zdôrazňuje potenciál železničnej dopravy ako energeticky účinného spôsobu dopravy s nízkou produkciou CO2 tak v prípade logistiky nákladnej dopravy na dlhé vzdialenosti, ako aj regionálnej a kyvadlovej dopravy na kratších a stredne dlhých tratiach, a žiada, aby sa tieto priority zohľadnili v kritériách na podporu z regionálneho a kohézneho fondu;

92.   víta výstavbu a rozširovanie transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) tak v EÚ, ako aj v susedných krajinách, a požaduje od členských štátov čo najrýchlejšie ukončenie prioritných projektov, najmä tých, ktoré sú najšetrnejšie ku klíme, pretože sú životne dôležité pre logistickú reťaz nákladnej dopravy a pre trvalo udržateľnú európsku dopravnú politiku;

93.   zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú pri preprave tovaru zohrávajú vnútrozemské vodné cesty; zdôrazňuje charakter tohto odvetvia, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, a poukazuje na veľkosť jeho voľnej prepravnej kapacity;

94.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek dopravno-politickej možnosti presunúť nákladnú dopravu z veľkej časti na železnice alebo vnútrozemské vodné cesty klesli v minulom desaťročí investície do rozširovania železníc;

95.   podporuje Komisiu v jej projektoch spoločne s členskými štátmi vymedziť tzv. osobitné námorné diaľnice a veľkú nádej vkladá do plánovaného európskeho námorného dopravného priestoru bez bariér a jeho schopnosti podporiť a zefektívniť námornú dopravu v Európe;

96.   podporuje návrhy Komisie zvýšiť prístavné poplatky a poplatky za kotvenie na základe hodnôt výfukových plynov lodí a zabezpečiť, aby lode kotviace v prístave nevyrábali elektrickú energiu z vlastných generátorov, ale odoberali ju z pevniny;

97.   je toho názoru, že lodenice a prevádzkovatelia lodí by sa mali intenzívne zaoberať novými technológiami na zvyšovanie účinnosti, napríklad používaním padákovitých plachiet, systému vzduchových komôr, využitím odpadového tepla na výrobu elektrickej energie, efektívnejších motorov, lepších profilov trupov a vesiel, presnejších predpovedí počasia na prispôsobenie kurzu alebo možnosti úspory paliva vďaka náteru trupu;

98.   žiada Medzinárodnú námornú organizáciu, aby si pre svoj sektor stanovila interný cieľ zníženia emisií v plavebnom odvetví, ako aj minimálne technologické normy na používanie týchto moderných technológií pri stavbe nových lodí;

99.   je toho názoru, že v sektore letectva je potrebný integrovaný prístup, ktorý zaviaže letecký priemysel vo svete, aerolínie a prevádzkovateľov letísk spoločne k cieľu znižovania emisií čo najskôr a najneskôr do 1. januára 2013; zastáva názor, že integrovaný prístup by mal zahŕňať výskum a technológie, prevádzkové vylepšenia a globálny systém obchodovania s emisiami, ktorý by sa mal zakladať na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami pre oblasť letectva;

100.   dôrazne nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby do začatia prevádzky systému obchodovania s emisiami pre tento sektor čo najefektívnejšie realizovali a rozširovali jednotný európsky vzdušný priestor, ako aj projekt SESAR a stanovili ako prioritu výstavbu funkčných a flexibilných blokov vzdušného priestoru a celkovo flexibilné využívanie vzdušného priestoru, aby tak bolo možné ihneď využiť potenciál znižovania a znížiť spotrebu palív lietadiel až o 12 %;

101.   vyzýva EÚ a členské štáty, aby poskytli všetku potrebnú podporu na výskum a vývoj prelomových dopravných technológií, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, ako sú technológie na báze vodíka, elektriny, palivové články, hybridný pohon alebo biopalivá novej generácie a alternatívne materiály, nové technológie a riešenia v oblasti informačných technológií, ktorými je možné znížiť hmotnosť a zvýšiť účinnosť vozidiel;

102.   žiada výrobcov pohonných systémov a motorov pre dopravný sektor, aby podľa noriem Euro 6, ale aj nad ich rámec, pracovali spoločne na nepretržitom zlepšovaní účinnosti svojich strojov, aby vo svojom sektore stanovili ciele pre masívne zvyšovanie účinnosti a ďalej aby preskúmali použitie alternatívnych palív, a tak prispeli k trvalo udržateľnému rastu tohto odvetvia;

103.   vyzýva výrobcov automobilov, aby v rámci svojich vozových parkov vyrábali modely menších rozmerov, ktoré budú ľahšie a účinnejšie, aby sa umožnila individuálna doprava v podmienkach vyplývajúcich zo zmeny klímy a obmedzených zdrojov ropy;

104.   vyzýva zbrojný priemysel, aby sa tiež zaoberal zvyšovaním účinnosti svojich motorov a pohonných systémov a aby preskúmal možnosti použitia alternatívnych pohonných látok;

105.   vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby prijali osobitný rámec na podporu vodíkových technológií, a tak sa zabezpečilo výrazné zrýchlenie výroby vozidiel na vodíkový pohon; domnieva sa, že tento rámec by sa mal zamerať na otázky zvyšovania rozpočtovej podpory EÚ na vodíkové koncové aplikácie, otázky poskytovania podpory zavádzania vodíkových technológií zo strany členských štátov pomocou finančných opatrení, akými sú daňové stimuly, ako aj na otázky týkajúce sa ich včasného uvedenia na trh prostredníctvom obstarávania vozidiel s nulovými emisiami v rámci vládnych služieb;

106.   žiada Komisiu, aby do roku 2010 vyhotovila správu o obmedzeniach brániacich kabotáži a iných faktoroch v Európskej únii, ktoré spôsobujú jazdy bez nákladu a znižovanie účinnosti na domácom trhu; domnieva sa, že účinná a efektívna logistika nákladnej dopravy využívaná ako súčasť dopravného systému EÚ je kľúčom k trvalo udržateľnej mobilite v Európe, hospodárskej účinnosti a konkurencieschopnosti, optimálnemu využívaniu zdrojov energie, tvorbe pracovných miest, ochrane životného prostredia a boju proti zmene klímy;

Cestovný ruch a kultúrne pamiatky

107.   vyjadruje obavy, že kultúrne pamiatky a pôvodný vzhľad krajiny v Európe sú ohrozené extrémnymi poveternostnými javmi a dlhodobou zmenou klímy, a vyzýva členské štáty, aby koordinovane na európskej úrovni vypracovali jednotný zoznam pamiatok patriacich do európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré sú ohrozené zmenou klímy;

108.   vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby v klimaticky citlivých sezónnych turistických oblastiach, ktoré neponúkajú žiadne náhradné riešenia, pristúpili k rozsiahlym adaptačným a preventívnym opatreniam, ako je zabezpečenie zásobovania vodou, ochrana pred požiarmi lesov a krovín, prijímanie opatrení proti roztápaniu ľadovcov a zlepšenie ochrany pobrežia, s cieľom naplniť hospodársky význam cestovného ruchu a potrebnej infraštruktúry pre pracovné miesta a príjmy a pôsobiť proti značným ekonomickým škodám v reťazci tvorby hodnôt;

109.   považuje ďalšiu expanziu cestovného ruchu v niektorých regiónoch za ekonomicky zmysluplnú a ekologicky obhájiteľnú len vtedy, ak sa do úvah o budúcom vývoji na miestnej úrovni zahrnú očakávateľné dôsledky zmeny klímy, ako zvýšený nedostatok vody alebo snehu či ubúdanie ľadovcov;

110.   žiada odvetvie cestovného ruchu, aby spoločne s orgánmi miestnej samosprávy a hospodárskymi spolkami pracovalo na integrovaných stratégiách s cieľom dosiahnuť zníženie emisií a zvýšenie energetickej účinnosti sektora, predovšetkým v súvislosti s dopravou a ubytovaním , a aby sa mohli plánovať opatrenia na podporu ekoturizmu vrátane rozvoja sociálneho cestovného ruchu a cestovného ruchu zameraného na športové aktivity alebo kultúru, a najlepších stredísk cestovného ruchu, ktoré rešpektujú a chránia životné prostredie;

Priemyselné emisie

111.   žiada o zahrnutie auditov pracovísk z hľadiska zmeny klímy do noriem firemných výkazov v záujme posilnenia transparentnosti monitorovania environmentálnych politík a znižovania emisií;

112.   žiada všetky komerčné a nekomerčné subjekty, aby pravidelne každoročne zverejňovali správy o množstve vypustených emisií skleníkových plynov, opatreniach prijatých na ich zníženie, uskutočnených preškoľovacích aktivitách pre zamestnancov (pre prípad uzavretia z dôvodu preukázaného úniku uhlíka) a príjmoch z operácií v rámci systému obchodovania s emisiami; žiada Komisiu, aby tieto aktivity sledovala a aby informovala Európsky parlament o pokroku priemyselných odvetví v znižovaní emisií;

Poľnohospodárstvo a chov dobytka

113.   žiada Komisiu, aby s otvorenými výsledkami overila explicitné zapojenie poľnohospodárstva do budúcej integrovanej európskej politiky ochrany klímy a vypracovanie cieľov znižovania produkcie skleníkových plynov (vrátane metánu a oxidu dusného) v tomto sektore a zároveň vyčerpala všetky už existujúce možnosti;

114.   poukazuje na to, že optimalizované obhospodarovanie krajiny zväčšuje obsah humusu v pôde a pri osevných plochách môže zlepšené riadenie pestovania a zabránenie bezdôvodnému úhorovaniu pomôcť k značne vyššiemu ukladaniu uhlíka;

115.   je toho názoru, že optimalizované skladovanie a používanie minerálnych hnojív môže značne prispieť k zníženiu emisií oxidu dusného; v tejto súvislosti požaduje ďalej zosilňovať hnojenie organickou masou namiesto minerálnych hnojív;

116.   žiada o vypracovanie ekonomických analýz o hospodárnosti určitých regionálnych postupov pri pestovaní v zmenených klimatických podmienkach s cieľom poukázať na možnosti prispôsobenia a uľahčiť zmeny v obhospodarovaní krajiny a prechod na upravené plodiny;

117.   domnieva sa, že poľnohospodárska činnosť musí brať do úvahy zmenu klímy a žiada financovanie výskumu a vývoja nových a ekologickejších metód pestovania a poľnohospodárskeho riadenia; rovnako požaduje, aby sa uskutočnil výskum v oblasti nových technológií, biotechnológií na šľachtenie osiva a rastlín, v zelenej génovej technológii a v oblasti ochrany rastlín a žiada o zavedenie poľnohospodárskej politiky ochrany klímy, ktorá bude zahŕňať semináre a vzdelávacie programy, pilotné schémy a nové poznatky v oblasti pôdohospodárstva a vodného hospodárstva pre poľnohospodárov;

118.   uznáva, že pestovanie obilnín a sóje na krmivo pre hospodárske zvieratá výrazným spôsobom prispieva k zvyšovaniu emisií skleníkových plynov; pripomína správu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) s názvom Livestock's Long Shadow z novembra 2006, v ktorej sa odhaduje, že chov dobytka prispieva k celkovým celosvetovým emisiám skleníkových plynov 18 %;

119.   požaduje, aby sa vo výrobe mlieka a mäsa preskúmali a prípadne zlepšili krmivá, aby sa dosiahlo zníženie tvorby metánu v bachore prežúvavcov; žiada, aby sa akékoľvek opatrenia týkajúce sa kŕmenia a chovu v odvetví chovu hospodárskych zvierat najskôr preskúmali v rámci hodnotenia vplyvu z hľadiska zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, a aby sa takéto opatrenia nezavádzali, ak by mali akýkoľvek nepriaznivý účinok na tieto zvieratá;

120.   vidí v budovaní zariadení na výrobu bioplynu na účely získavania energie spracovaním hnoja ekonomicky, ako aj ekologicky zmysluplný prínos k znižovaniu emisií metánu z chovu dobytka;

Lesy

121.   je toho názoru, že budúca európska politika v oblasti klímy musí mať za cieľ tak zachovanie tropických dažďových lesov a zachovaných boreálnych lesov, ako aj starostlivosť a opätovné zalesňovanie európskeho lesa; zdôrazňuje, že ochranné pásmo lesného porastu okolo veľkých aglomerácií a priemyselných centier môže zohrávať dôležitú úlohu;

122.   je toho názoru, že na skutočné zníženie emisií na základe predchádzania ničeniu lesov by sa mal prostredníctvom UNFCCC vyvinúť trvalý systém kompenzácií v lesníctve a požaduje vytvorenie jasného ekonomického stimulu pre zachovanie pralesov a veľkých lesných plôch prostredníctvom trvalo udržateľného používania, pričom úžitková hodnota je omnoho intenzívnejšie meraná podľa toho, aké "ekologické služby" a sociálne funkcie celkovo sú poskytované;

123.   požaduje, aby sa v rámci globálneho trhu CO2 poskytovali ekonomické stimuly na ochranu lesov predovšetkým tým krajinám, ktoré ešte majú rozsiahle oblasti s prirodzeným lesom, uznaním množstva uhlíka zhromaždeného každoročne v prísne chránenom lese; navrhuje, aby sa zvážilo, či je pritom zmysluplné zamerať sa výlučne na tropické dažďové lesy;

124.   vyzýva EÚ, aby v spolupráci s medzinárodným spoločenstvom stavala vzdušné a satelitné kontrolné systémy a infraštruktúru potrebnú k trvalému zachovaniu predovšetkým tropických lesov; nabáda k zriadeniu globálneho fondu zastrešeného Svetovou bankou na výstavbu kontrolných systémov;

125.   považuje úspech globálnych kontrolných systémov na ochranu lesov za zaručený len vtedy, ak možno paralelne vytvoriť a trvalo udržať potrebné inštitucionálne predpoklady a správno-technické zariadenia s kvalifikovaným personálom;

126.   poukazuje v tejto súvislosti aj na potrebu prostredníctvom kontrolných programov včas identifikovať v európskych lesoch napadnutie škodcami a vedecky modelovať riziko v súvislosti so zalesnenými oblasťami často zasahovanými vlnami horúceho počasia, lesnými požiarmi a suchami tak, aby sa dali prijať príslušné protiopatrenia na ochranu lesov;

127.   je toho názoru, že národné inventáre lesov členských štátov sú dôležitým informačným zdrojom, aby sa mohol analyzovať celkový stav európskych lesov a ich význam ako zachytávačov CO2; vyzýva Komisiu, aby nielen naliehavo požadovala tvorbu a vyhodnotenie zistených údajov členskými štátmi, ale aby tiež využila najlepšie osvedčené postupy v členských štátoch;

128.   konštatuje, že vychádzajúc z charakteristiky jeho životného cyklu drevo môže byť v zásade ekologickejším stavebným materiálom než oceľ a betón, keďže viaže oxid uhličitý, vyžaduje oveľa menej energie pri výrobe ako jeho alternatívy a vedľajšie produkty z neho sa dajú použiť na výrobu obnoviteľnej energie; uvedomuje si však, že si to vyžaduje, aby sa drevo ťažilo trvalo udržateľným spôsobom, čo sa v súčasnosti často nedeje; vyzýva preto EÚ, aby urýchlene prijala právne predpisy na minimalizáciu rizika umiestňovania dreva vyťaženého nelegálnym a trvalo neudržateľným spôsobom na trh EÚ;

129.   zdôrazňuje široké možnosti využitia a viacero výhod lesov; vyzýva EÚ, aby určila kritériá pre trvalo udržateľné využívanie biomasy;

130.   zdôrazňuje, že v EÚ by sa malo uplatniť trvalo udržateľné lesné hospodárstvo so širokými spoločenskými, hospodárskymi a environmentálnymi cieľmi; konštatuje, že udržateľné lesné hospodárstvo sa z dlhodobého hľadiska zameriava na zvýšenie zásoby uhlíka v lesoch; okrem toho konštatuje, že mladé, rastúce a dobre obhospodarované lesy sú dobrými zásobárňami uhlíka a preto sa domnieva, že tam, kde sa lesy vytínajú, by sa mali vysádzať nové stromy ako náhrada za zoťaté; zastáva názor, že by sa zároveň mali viac chrániť staré lesy, keďže zohrávajú kľúčovú úlohu pri zachovávaní biologickej rozmanitosti;

Ochrana pôdy

131.   odporúča rozšíriť vedecké štúdie o stave pôdy a jeho sledovanie, aby bolo možné včas zasiahnuť proti erózii, strate využiteľných plôch a biologickej rozmanitosti;

132.   vyzýva Radu, aby prijala spoločnú pozíciu zohľadňujúcu pozíciu Európskeho parlamentu zo 14. novembra 2007 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES(8) (rámcová smernica o ochrane pôdy) s cieľom zaviesť skutočný nástroj Spoločenstva na boj proti účinkom odlesňovania, erózie a tvorby púští;

133.   žiada členské štáty, aby zaviedli politiku ochrany pôdy prostredníctvom vhodných metód na spracovanie pôdy, ktorá zohľadní význam organických látok v pôde pre úrodnosť pôdy, schopnosť zadržiavať vodu a schopnosť fungovať ako zásobáreň uhlíka, a aby posúdili možnosť využívania biouhlia;

134.   poukazuje v tejto súvislosti na význam prístupu založeného na ekologickom systéme na zabránenie a oslabenie erózie pôdy, rozpadu permafrostu, tvorby púští, invázie cudzích druhov a lesných požiarov;

Vodné hospodárstvo

135.   domnieva sa, že integrované hospodárenie s vodnými zdrojmi by malo obsahovať stratégie na zlepšenie efektívnosti používania vody, šetrenie vodou, racionalizáciu a obmedzenie spotreby vody, lepšiu informovanosť spotrebiteľov o dlhodobo udržateľnej spotrebe vody a malo by riešiť otázky potenciálneho zachytávania a ukladania dažďovej vody v prírodných a umelých rezervoároch, ako aj otázky rizika a následkov záplav a súch; zastáva názor, že by sa mali podporiť opatrenia na stanovenie účinnej hierarchie spôsobov využívania vody a pripomína, že prístup na strane dopytu by sa mal uprednostňovať aj v hospodárení s vodnými zdrojmi;

136.   žiada Komisiu, aby pri hospodárení s vodou prevzala dôležitú cezhraničnú koordinačnú úlohu, predovšetkým prostredníctvom tvorby sietí a financovania výskumu inovatívnych technológií odsoľovania, nových systémov zavlažovania a poľnohospodárskej a mestskej spotreby vody, ako aj prostredníctvom podpory pilotných projektov na znižovanie škôd v dôsledku sucha alebo záplav;

137.   domnieva sa, že v záujme poskytnutia adekvátnych stimulov na efektívne využívanie vodných zdrojov by mali členské štáty vo svojej vodohospodárskej politike zohľadniť zásadu úhrady nákladov za služby dodávok vody a zásadu "znečisťovateľ platí";

Rybárstvo

138.   zdôrazňuje, že niektoré súčasné rybárske postupy dodatočne oslabujú odolnosť stavu rýb a morských ekosystémov voči vplyvu zmeny klímy; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie zaviesť kvóty pre rybolov pre priemyselných rybárov na základe kritérií trvalo udržateľného rozvoja a trvá na tom, aby Rada a príslušné členské štáty dodržiavali navrhnuté kvóty;

139.   je presvedčený, že na zabezpečenie lepšieho a trvalejšieho hospodárenia s morskými oblasťami a zdrojmi je potrebný rozsiahly rámcový plán pre moria, stanovený v rámcovej smernici o morskej stratégii(9); varuje, že európske morské chránené oblasti sa inak stanú poslednými oázami biologickej rozmanitosti v pustom a prázdnom oceáne;

140.   zastáva názor, že zmeny v životnom prostredí spôsobené zmenou klímy môžu viesť k tomu, že bude treba premiestniť akvakultúry, čo povedie k ekonomickým nevýhodám pre príslušné miesta; varuje však, že možnosť premiestniť akvakultúry je spojená s negatívnymi vplyvmi na postihnuté ekosystémy, a v tejto súvislosti vyžaduje záväzné hodnotenia vplyvu;

Nakladanie s odpadom a riadenie zdrojov

141.   uznáva hierarchiu odpadov ako leitmotív európskej politiky odpadového hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby navrhla percentuálne ciele v oblasti znižovania, viacnásobného použitia a recyklácie odpadu; požaduje, aby sa ciele revidovali a v prípade potreby sprísnili;

142.   konštatuje, že zabránenie tvorbe odpadov, napríklad prostredníctvom optimalizácie balenia, je najlepšou možnosťou zníženia priamych emisií sektora; zdôrazňuje však, že prevencia vzniku odpadu z dlhodobého hľadiska si vyžaduje zmenu vo výrobných metódach a spotrebných zvyklostiach;

143.   zdôrazňuje, že separovaný zber biologického odpadu, ako aj materiálna recyklácia značne prispievajú k zabráneniu priamym emisiám zo skládok;

144.   považuje zabránenie preprave odpadu na dlhé vzdialenosti za zmysluplné v záujme obmedzenia priamych emisií zo sektoru odpadov; je toho názoru, že cezhraničné premiestňovanie zmiešaného odpadu z domácností v EÚ by preto malo byť obmedzené na minimum; je toho názoru, že proti nelegálnemu exportu recyklovateľného materiálu treba bojovať, aby sa zabránilo vývozu emisií a aby sa zachovali cenné suroviny v EÚ;

145.   je toho názoru, že členské štáty by sa mali po vyradení v strednodobom horizonte úplne zrieknuť skládok netriedeného odpadu z domácností, pretože lepšie vyťaženie súčasných recyklačných systémov alebo stavba úplne nových systémov by mala zlepšiť celkovú úpravu odpadu a využiť existujúci potenciál pri znižovaní skleníkových plynov na základe súčasnej techniky; žiada v tejto súvislosti záväzné zachytávanie metánu na výrobu tepla na existujúcich skládkach;

146.   považuje energetické zhodnocovanie zvyškového odpadu v zariadeniach na premenu odpadu na energiu a energetické zhodnocovanie predtriedených odpadov najmä s následnou kombinovanou výrobou tepla a energie pri striktných emisných kontrolách za vysoko účinnú možnosť spätného získavania energie, ktorá sa môže spoľahlivo využívať na zníženie nepriamych emisií skleníkových plynov a ktorá nahrádza fosílne palivá;

147.  Domnieva sa, že intenzívnejší výskum a vývoj v oblasti spracovania odpadu a riešení riadenia zdrojov má kľúčový význam a zdôrazňuje potrebu okamžitého uplatňovania nových inovatívnych technológií v tejto oblasti;

148.   v kontexte rokovaní k dohode na obdobie po roku 2012 a zapojenia tretích štátov vidí v systematickejšom prenose európskych štandardov na úpravu odpadu možnosť spojiť ciele rozvojovej politiky, ako je lepšia ochrana ľudského zdravia a životného prostredia, s novými hospodárskymi možnosťami a pozitívnym príspevkom ku globálnej ochrane klímy;

149.   žiada Komisiu, aby preskúmala začlenenie sektora odpadu do obchodovania s emisiami a kompatibilitu takéhoto začlenenia s MČR;

Adaptačné opatrenia

150.   pripomína svoje požiadavky vo vyššie uvedenom uznesení z 10. apríla 2008 a vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho oneskorenia zverejnila sľúbenú bielu knihu o koordinovanom rámci pre plánovanie adaptačných opatrení, ktorý by pokrýval celú EÚ;

151.   upozorňuje, že je dôležité, aby Komisia zverejnila zelenú knihu o územnej kohézii, v ktorej sa zdôrazňuje potreba integrovaného prístupu sektorových politík s cieľom zlepšiť spojený účinok európskych, vnútroštátnych a regionálnych politík; preto žiada o zlepšenie postupov čerpania zo štrukturálnych fondov s cieľom umožniť im prispieť ešte väčšou mierou k opatreniam proti zmene klímy;

152.   zdôrazňuje, že kým zásada subsidiarity sa musí riadne dodržiavať a je dôležité uznávať kľúčovú úlohu regionálnych a miestnych orgánov, najmä v zraniteľnejších oblastiach, napríklad v hornatých a pobrežných oblastiach, opatrenia na úrovni EÚ sú potrebné na zabezpečenie odolnosti biologickej rozmanitosti posilnením siete Natura 2000 a začlenením účinných adaptačných opatrení do kohéznej, poľnohospodárskej, vodohospodárskej a námornej politiky;

153.   opätovne podčiarkuje potrebu súdržnosti a celkovej koordinácie adaptačných opatrení na úrovni EÚ, ako aj preskúmania eventuálnych synergických účinkov vrátane tých, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohôd pokrývajúcich osobitné regióny alebo územia, ktorých zmluvnou stranou je Európske spoločenstvo; opakuje požiadavku rámca zahŕňajúceho celú EÚ pre plánovanie adaptačných opatrení;

154.   zdôrazňuje koordinačnú úlohu EÚ, predovšetkým pri vytváraní automatických alebo nepretržitých systémov monitorovania znečisťujúcich látok a systémov včasného varovania pre vlny horúčav, obdobia trvalej ľadovej pokrývky a záplav, ako aj pri zlepšení systematického získavania údajov o zdraví, chorobách, počasí, životnom prostredí a štatistických údajov;

Zdravie

155.   zdôrazňuje, že získanie špecifického odborného posudku účinkov zmeny klímy na ľudské zdravie, a to najmä pokiaľ ide o určité infekčné a parazitické choroby, bude mať kľúčový význam;

156.   zdôrazňuje, že zmena klímy bude zohrávať kľúčovú úlohu v rastúcom rozšírení niektorých chorôb ako dôsledku nevyhnutných zmien v povahe ekosystémov, čo okrem iného ovplyvní zvieratá, rastliny, hmyz, prvoky, baktérie a vírusy;

157.   upozorňuje, že tropické choroby rozširované parazitmi alebo komármi a inými patogénnymi pôvodcami, ktorí sa obyčajne vyskytujú v tropických oblastiach, by sa mohli objaviť vo vyšších zemepisných šírkach a výškach, a predstavovať tak novú hrozbu pre ľudí;

158.   zdôrazňuje, že aj keď hlavným cieľom programu verejného zdravia na roky 2008 – 2013 je venovať sa faktorom, ktoré tradične určujú zdravie (strava, fajčenie, pitie alkoholu a užívanie drog), mal by sa tiež zamerať na niektoré úlohy v oblasti zdravia a zaoberať sa určujúcimi environmentálnymi faktormi vyplývajúcimi zo zmeny klímy;

159.   zdôrazňuje koordinačnú úlohu EÚ a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb pri poskytovaní poradenstva verejnosti o tom, ako sa brániť proti chorobám prenášaným hmyzom, najmä používaním ochranného oblečenia, sietí na postele, repelentov a prípravkov na kontrolu;

160.   konštatuje, že prípadné opatrenia môžu zahŕňať zber a vyhodnocovanie príslušných údajov o účinkoch zmeny klímy na ľudské zdravie, zlepšovanie pripravenosti na prírodné katastrofy, verejných zdravotných služieb a plánovania opatrení pre prípad núdze, podporu opatrení podporujúcich zdravie vo všetkých sektoroch, ako aj opatrenia na zvýšenie informovanosti, a to najmä informovanie verejnosti o nových typoch ohrozenia zdravia, upozornenia a osobitné poučenia o tom, ako sa nevystavovať riziku, s osobitným dôrazom na choroby prenášané hmyzom a vlny teplého počasia;

161.   domnieva sa, že je potrebný výskum v oblasti vedeckej medicíny a vo farmaceutickom priemysle na účely vývoja liekov a vakcín proti novým chorobám, ktoré by mali byť sprístupnené ovplyvnenému obyvateľstvu za dostupné ceny;

162.   zdôrazňuje dôležitosť zelených zón v mestách pre zdravie verejnosti, kvalitu vzduchu, zachytávanie uhlíka a pomoc v boji proti zmene klímy; vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby zachovali a rozšírili existujúce zelené zóny v mestách a vybudovali nové;

Rast a zamestnanosť

163.   domnieva sa, že Európa má v celosvetovej súťaži o hospodárstvo s nízkymi emisiami vynikajúcu východiskovú pozíciu a že by mala túto situáciu využiť, aby podnietila inovačný posun, ktorý by v úplnom súlade s lisabonskou stratégiou vytvoril nové a konkurencieschopné podniky a pracovné miesta v oblastiach čistých technológií, obnoviteľných energií a ekologických podnikov a zručností s cieľom vyvážiť možnú stratu pracovných miest v odvetviach produkujúcich vysoké emisie CO2; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby určili štrukturálne zmeny vyplývajúce z implementácie politík boja proti zmene klímy a vyzýva Komisiu, aby pravidelne navrhovala opatrenia na podporu najviac ovplyvnených segmentov populácie;

164.   varuje pred tým, aby sa pesimistickými víziami nepremeškali ekonomické šance EÚ, ktoré ponúka zmena klímy a politické opatrenia na jej zmiernenie, zdôrazňovaním pozitívnej úlohy sociálnych partnerov, ktorí budú priamo zainteresovaní do poskytovania stimulov hospodárstvu a možností preškoľovania a prijímania pracovníkov ovplyvnených prispôsobovaním sa a zmierňovaním účinkov zmeny klímy; domnieva sa, že verejný a sociálny konsenzus bude kľúčový pre úspech v globálnej súťaži o účinnosť, inovácie, suroviny a technológie budúcnosti a trhy;

165.   je toho názoru, že potenciál rastu a zamestnania možno úplne využiť len vtedy, ak sa súčasne umožní prístup k trhu a odstránia sa byrokratické prekážky použitia dostupných technológií;

166.   vyzýva členské štáty, aby preskúmali súčasné predpisy a ich súlad s cieľmi politiky v oblasti klímy a aby vyvíjali mechanizmy stimulov, ktoré uľahčia prechod na spôsob hospodárstva s nízkou produkciou CO2;

167.   vyzýva sociálnych a tarifných partnerov v členských štátoch a na úrovni EÚ, aby spoločne vyvinuli ekonomické stratégie pre príslušný sektor, aby sa rozpoznal a strategicky využil existujúci potenciál;

Podpora technológií budúcnosti

168.   je toho názoru, že treba zostaviť a zaviesť kombinovaný prístup znižovania emisií a od toho nezávislý proces technologickej obnovy v rámci integrovanej európskej politiky v oblasti klímy určenej na zaistenie zdrojov budúcich generácií;

169.   je toho názoru, že najmä vzhľadom na technologickú neutralitu prístupu EÚ by sa malo o otázke ekologicky bezpečného zachytávania a ukladania CO2 diskutovať intenzívne, s účasťou súkromných a verejných zainteresovaných subjektov a s otvoreným výsledkom; obhajuje podporu medzinárodnej spolupráce s cieľom povzbudiť technologické transfery, predovšetkým s tými rozvíjajúcimi sa krajinami, ktoré stále využívajú ako palivo prevažne miestne dostupné uhlie;

170.   zastáva názor, že vývoj technológií ďalšej generácie a umožnenie potrebného zvýšenia ich rozsahu si vyžaduje značnú finančnú podporu dlhodobo koncipovaného výskumu a vývoja;

171.   povzbudzuje zmluvné strany UNFCCC, aby uznali zachytávanie a ukladanie CO2 ako transfer technológie v rámci MČR marakéšskych dohôd ku Kjótskemu protokolu;

172.   žiada EÚ a jej členské štáty, aby prostredníctvom výskumných a informačných opatrení reagovali na možnú skepsu alebo obavy obyvateľstva z aplikácie zachytávania a ukladania CO2;

173.   navrhuje, aby sa integrovaná európska politika v oblasti klímy zaoberala návrhmi základných mechanizmov stimulov a podporných opatrení, aby bolo možné zaviesť potrebnú technologickú obnovu, znížiť bežné náklady na drahé, ale nové technológie a v budúcnosti si určiť a dosiahnuť prísnejšie ciele zníženia;

174.   odporúča, aby členské štáty zvážili spôsoby urýchlenia implementácie ekologických a energeticky účinných technológií, ako sú priame dotácie spotrebiteľom investujúcich do technológií, napríklad solárnych panelov, pozemných, vzdušných a vodných tepelných čerpadiel a ekologickejších spaľovacích pecí do kozubov;

175.   okrem toho navrhuje paralelné opatrenia, ako je účasť ekonómov, inžinierov a súkromného hospodárstva na inštitucionalizovanom a paralelnom postupe tzv. procesu Kjóto plus, porovnateľné s úspešnou metódou montrealského protokolu na ochranu ozónovej vrstvy;

176.   žiada zriadenie európskeho fondu pre oblasť klímy, ktorý by mal byť financovaný z časti výnosov zo systému obchodovania s emisiami formou aukcií, a/alebo príslušných fondov v členských štátoch, a vidí v tom možnosť vytvorenia kapitálovej rezervy na financovanie budúcej politiky v oblasti klímy, ktorej jednotlivé opatrenia a k nim potrebné investície možno dnes plánovať len obmedzene;

177.   navrhuje, aby sa táto kapitálová rezerva použila na kapitálovom trhu s cieľom umožniť spätný tok k hospodárskym aktérom a (re-)investíciu do technológií budúcnosti a aby sa tak prenechalo trhu rozhodnutie o tom, ktoré technológie sa v budúcnosti budú používať na dosiahnutie strednodobých a dlhodobých cieľov ochrany klímy, namiesto toho, aby sa toto ustanovilo v právnych predpisoch;

178.   dôrazne upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska prinesú účinné riešenia problému zmeny klímy aj vedecké inovácie z oblasti výroby, distribúcie a využívania energie a z iných súvisiacich oblastí, ktoré skutočne obmedzia produkciu skleníkových plynov bez toho, aby spôsobovali sprievodné environmentálne problémy;

179.   podčiarkuje význam siedmeho rámcového programu pre výskum pre vývoj čistých foriem energie a žiada Radu a Komisiu, aby túto prioritu podporili aj v nasledovných rámcových programoch pre výskum;

Inteligentné počítačové systémy a IKT

180.   navrhuje nasledujúcim predsedníctvam, aby sa téma budúcnosti IKT a ich významu pre zmiernenie zmeny klímy a prispôsobenie zmene klímy stali ťažiskom ich predsedníctva;

181.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali skúšanie, validáciu, zavádzanie a ďalšie šírenie počítačových metód a metód IKT na dematerializáciu a výrazné zlepšenie energetickej účinnosti – predovšetkým prostredníctvom lepšej logistiky v nákladnej doprave, nahradením cestovania osôb videokonferenciami a telekonferenciami, zlepšených elektrických sietí, energeticky optimalizovaných budov a inteligentného osvetlenia – v spolupráci s priemyslom, spotrebiteľmi, úradmi, vysokými školami a výskumnými zariadeniami;

Financovanie a rozpočtové otázky

182.   zdôrazňuje ako rozpočtový orgán konajúci spoločne s Radou, že je potrebné pripísať zmene klímy a opatreniam na jej zmiernenie vo viacročnom finančnom rámci najvyššiu prioritu;

183.   vyzýva Radu, aby sa zaoberala problematikou nepoužitých viazaných prostriedkov rozpočtu EÚ, aby tieto prostriedky prípadne poskytla na účely politiky v oblasti klímy;

184.   vyzýva Komisiu, aby vytvorila súpis všetkých súčasných nástrojov financovania a ich významu pre európske ciele ochrany klímy a aby na základe tohto auditu klímy vypracovala návrhy pre budúci finančný rámec, aby bolo možné prispôsobiť rozpočtové riadky potrebným požiadavkám politiky v oblasti klímy, bez vylúčenia možnosti vytvorenia nových fondov a vyčlenenia nových zdrojov pre ne;

185.   je toho názoru, že EÚ by sa mala svojou finančnou politikou angažovať nielen v kľúčových oblastiach podpory a vývoja technológií na boj proti zmene klímy a rozvojovej pomoci týkajúcej sa klímy, ale aj pri podpore cezhraničných adaptačných opatrení, zvyšovaní účinnosti a pomoci v prípade katastrof – v súlade so zásadou solidarity EÚ;

186.   pripomína dohodu dosiahnutú v súvislosti s legislatívnym balíkom o klíme a energetike o dobrovoľnom vyčlenení 50 % príjmov zo systému obchodovania s emisiami formou aukcií na financovanie politík v oblasti zmeny klímy, z ktorých by sa podstatná časť mala použiť na financovanie opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov a prispôsobenie v rozvojových krajinách; povzbudzuje členské štáty, aby v plnej miere využívali túto možnosť a aby dokonca prekročili tieto hodnoty;

187.   pripomína, že financovanie opatrení na zmiernenie negatívnych vplyvov a prispôsobenie v rozvojových krajinách bude kľúčovým prvkom na dosiahnutie celosvetovej dohody počas konferencie COP 15 v Kodani, a trvá na tom, aby Európska rada počas svojho zasadania 19. a 20. marca 2009 dosiahla významný pokrok v hľadaní dohody na zabezpečenie nezávislého a predvídateľného financovania pre rozvojové krajiny zo strany EÚ;

Vzdelávanie, odborná príprava, vypracúvanie správ, označovanie a zvyšovanie informovanosti

188.   vyzýva príslušné inštitúcie v členských štátoch, aby vytvárali nové profesijné profily a prispôsobovali praktické profesijné vzdelávanie, ako aj odborné učilištia a študijné zamerania na odborných vysokých školách a univerzitách špecifickým výzvam, ktoré pre zamestnanosť prináša zmena ekonomickej štruktúry, urýchlená zmenou klímy a jej následkami;

189.   uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pracovníci a ich zástupcovia v ekologizácii svojich spoločností a pracovísk na národnej a nadnárodnej úrovni a žiada o podporu Spoločenstva pre vývoj, výmenu a rozširovanie osvedčených postupov;

190.   žiada Komisiu, aby vypracovala komunikačné stratégie na účely informovania širokej verejnosti o vedeckej stránke zmeny klímy (na základe posledných zistení IPCC), stratégiách šetrenia energiou, opatreniach na dosiahnutie energetickej účinnosti a využívaní obnoviteľných zdrojov energie; okrem toho navrhuje, aby sa mládežnícke výmenné programy EÚ zamerali na spoločné projekty zvyšovania informovanosti o zmene klímy, a preto vyzýva Komisiu, aby každoročne prostredníctvom ankety Eurobarometer nechala medzi občanmi EÚ urobiť prieskum hodnotiaci postoje občanov k zmene klímy a okrem toho požaduje všeobecné a jednoduché normy účinnosti pre všetky oblasti každodenného života, ako aj vytvorenie stimulov (napr. daňového charakteru) zameraných na zodpovednú spotrebu energie;

191.   vyzýva členské štáty, aby spoločne s dodávateľmi elektrickej energie nadviazali dialóg s občanmi, a tak presvedčili verejnú mienku o energetickej a klimaticko-politickej potrebe zvyšovania účinnosti moderných elektrární na fosílne palivo a aby tento dialóg zahŕňal aj diskusiu o zachytávaní a ukladaní CO2;

192.   vyzýva Komisiu, aby občanom a členským štátom poskytovala informácie o úspešných projektoch, napríklad o "dni bez áut" v rámci Európskeho týždňa mobility, a zdôrazňuje potrebu poskytovať občanom podnety na zamyslenie sa nad mestskou mobilitou, aby tak ako účastníci dopravy v mestách reflektovali svoje správanie a neobmedzovali pojem "individuálna mobilita" len na využívanie vlastného auta, ale rozšírili ho na všetky formy individuálnej prepravy v mestách a aglomeráciách, ako je chôdza, bicyklovanie, spoločné využívanie jedného auta viacerými osobami (car-sharing), spájanie sa na účely dopravy, taxislužba a verejná hromadná doprava;

193.   víta spojenie najväčších miest sveta v rámci skupiny C40, predovšetkým so zreteľom na možnosť vzájomnej výmeny a osvojenia si osvedčených miestnych opatrení s cieľom znížiť skleníkové plyny na globálnej úrovni;

194.   podčiarkuje predovšetkým potrebu informovať občanov na mieste, konzultovať s nimi a zapojiť ich do rozhodovacích procesov a povzbudzuje mestské centrá, regióny a aglomerácie, aby sa zamerali na špecifické ciele zníženia a realizovali ich prostredníctvom miestnych alebo regionálnych inovatívnych programov financovania s podporou zo strany verejných orgánov;

195.   vyzýva členské štáty, aby zvyšovali informovanosť občanov tým, že do príslušných stavebných predpisov zahrnú ustanovenia, podľa ktorých žiadatelia o stavebné povolenie pri podávaní žiadosti dostanú rozsiahlu informáciu o existujúcich možnostiach miestneho využitia obnoviteľných zdrojov energie;

196.   navrhuje miestnym a regionálnym orgánom, okresom, mestským častiam alebo obciam, najmä však verejným inštitúciám, školám alebo zariadeniam na opateru detí a mládeže, aby usporiadali "súťaže úspory energie", ako aj miestne kampane s podporou prostriedkov čerpaných na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ a aby sa zvýšila informovanosť verejnosti o možnostiach úspor, zabezpečila účasť občanov a dosiahol učebný prínos;

197.   navrhuje Komisii, aby vyhlásila Európsky rok účinného využívania energie a zdrojov, a tak na všetkých úrovniach politiky zvyšovala povedomie občanov o účinnom zaobchádzaní so zdrojmi, a aby využila zmenu klímy ako podnet na vedenie intenzívnych diskusií o dostupnosti zdrojov a zaobchádzaní s nimi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bojovali proti energetickej chudobe a zaručili vytvorenie kultúry šetrenia vodou a aby prostredníctvom vzdelávacích programov zvyšovali informovanosť verejnosti o potrebe šetriť vodou; vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory dlhodobého udržateľného využívania vody zvážila možnosť podpory siete miest na účely výmeny informácií o osvedčených postupoch a spoločného uskutočňovania pilotných demonštračných projektov; vyzýva členské štáty, aby poskytli bezplatné energetické audity s cieľom umožniť občanom znížiť ich spotrebu energie a emisie;

198.   považuje reklamu a informácie o produktoch za dôležitý nástroj na to, aby si spotrebitelia väčšmi uvedomovali environmentálne náklady v súvislosti so spotrebným tovarom a zmenili spotrebiteľské správanie; varuje však pred tzv. greenwashingom (nekalými metódami reklamy) a vyzýva Komisiu a členské štáty v spolupráci s národnými a európskymi priemyselnými zväzmi, aby vypracovali kódex reklamy a označovania pre svoje odvetvie na posúdenie zavádzajúcej reklamy a nepravdivých informácií o vplyve výrobkov na životné prostredie, ako aj dodržiavanie súčasných európskych predpisov v oblasti reklamy a označovania;

199.   považuje za dôležité prezentovať v dialógu s občanmi a maloobchodnou sférou predovšetkým regionálne a sezónne produkty, pričom v prípade výrobkov treba uvádzať najmä povinné označenie s informáciami o použitom spôsobe výroby ako pomoc spotrebiteľom pri rozhodovaní;

200.   považuje nedostatočnú informovanosť obyvateľstva o opatreniach na boj proti zmene klímy za vážny problém; žiada preto EÚ, jej členské štáty, ako aj regionálne a komunálne úrady a zariadenia, aby naplánovali a zrealizovali spoločne s tlačou, rozhlasom a on-line médiami celoeurópsku informačnú kampaň o príčinách a účinkoch zmeny klímy a nedostatku zdrojov, ktorej ťažisko by malo tkvieť v individuálnych možnostiach zmien správania sa v každodennom živote a ktorá by mala lepšie a všeobecne zrozumiteľnejšie predstaviť prácu európskych a národných orgánov v oblasti opatrení proti zmene klímy;

201.   víta iniciatívy veľkých spoločností plniť pri zapojení personálu a stredných dodávateľov vlastné podnikové ciele zníženia a propagovať prostredníctvom komunikačných stratégií na verejnosti trvalo udržateľné výrobné a spotrebiteľské vzory; povzbudzuje hospodárske zväzy v členských štátoch a na európskej úrovni, aby vyzdvihovali udržateľnú podnikovú prax ako osobitnú výhodu v rámci hospodárskej súťaže;

2050 – Budúcnosť sa začína dnes

202.   požaduje takéto plnenie programu opatrení na boj proti zmene klímy na obdobie 2009 – 2014:

  a) na úrovni EÚ by Komisia a členské štáty mali:
   ‐ viesť rozhovory na miestnej a celosvetovej úrovni a už dnes prijať opatrenia na boj proti zmene klímy,
   ‐ vyvinúť, financovať a zaviesť celoeurópsku sústavu prenosových sietí, do ktorej budú mať prístup výrobcovia elektriny zo všetkých zdrojov,
   ‐ podporovať a financovať efektívnu dlhodobo udržateľnú dopravnú infraštruktúru, ktorá prispeje k zníženiu emisií CO2 vrátane vodíkovej technológie a investícií do vysokorýchlostných železníc,
   ‐ vypracovať nové komunikačné stratégie, ktoré budú dostupným spôsobom vzdelávať občanov a stimulovať ich k tomu, aby znižovali emisie, ako napríklad prostredníctvom informácií o obsahu uhlíka vo výrobkoch a službách,
   ‐ pripraviť príslušné legislatívne nástroje, ktoré budú stimulovať všetky priemyselné odvetvia k tomu, aby sa stali lídrami v boji proti zmene klímy, začínajúc s požiadavkou transparentnosti pokiaľ ide o emisie CO2,
   ‐ vytvoriť silnejšie prepojenia medzi lisabonským programom, sociálnym programom a politikami boja proti zmene klímy;
  b) na miestnej a regionálnej úrovni by sa mali podporovať a vymieňať osvedčené postupy najmä v oblasti:
   ‐ opatrení energetickej účinnosti a iných opatrení na boj proti energetickej chudobe v záujme dosiahnutia cieľa energetickej hospodárnosti s čistým nulovým energetickým nárokom v súkromných, firemných a verejných budovách,
   ‐ recyklácie a opätovného využitia odpadu, napríklad výstavbou infraštruktúry zberných miest,
   ‐ budovania infraštruktúry pre nízkoemisné vozidlá využívajúce obnoviteľné energie, ako aj zavádzania stimulov na vývoj vozidiel s nulovými emisiami určených na verejnú dopravu,
   ‐ podpory trvalo udržateľnej mobility v mestách a vidieckych oblastiach,
   ‐ prijímania a vykonávania opatrení na prispôsobovanie sa zmene klímy,
   ‐ podpory miestnej a regionálnej výroby a spotreby potravín;

203.   zdôrazňuje nevyhnutnosť čeliť zmene klímy a jej následkom prostredníctvom politických a vzdelávacích opatrení na základe dlhodobej perspektívy, koherentne realizovať rozhodnutia a nepodriaďovať sa krátkodobým politickým cieľom; vyzýva k podpore životného štýlu a spotrebiteľského správania v súlade s trvalo udržateľným rozvojom;

204.   zdôrazňuje nevyhnutnosť nekapitulovať pred komplexnosťou problému zmeny klímy, ale s vizionárskym tvorivým odhodlaním sa ujať vedenia v politike, hospodárstve a spoločnosti a reagovať na hospodárske, ekologické a sociálne výzvy, ktoré prináša súčasné prelomové obdobie v energetickej a klimatickej politike, premietajúce sa do úbytku surovín;

205.   zdôrazňuje, vychádzajúc zo zakladajúcej myšlienky EÚ, potrebu prijímať rozhodnutia z presvedčenia o ich potrebe a správnosti a chopiť sa jedinečnej šance formovať strategickým konaním budúcnosť našej spoločnosti;

206.   vyzýva príslušné útvary Európskeho parlamentu, aby do troch mesiacov od prijatia tohto uznesenia vypracovali a zverejnili čitateľsky zrozumiteľné vydanie tohto uznesenia a prác výboru;

207.   vyzýva príslušné výbory, aby pokračovali v uplatňovaní uvedených odporúčaní počas nasledujúceho legislatívneho obdobia, a to aj v súvislosti s vypočutím dezignovaných komisárov pre nasledujúce funkčné obdobie Komisie, ako aj v rámci svojich kontaktov s partnermi z vnútroštátnych parlamentov; vyzýva delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s tretími krajinami a zástupcov Európskeho parlamentu v multilaterálnych parlamentných zhromaždeniach, aby v rámci svojich kontaktov so zástupcami tretích krajín pravidelne predkladali otázku zmeny klímy a potreby uskutočňovania krokov a iniciatív zo strany všetkých krajín;

o
o   o

208.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov, ako aj sekretariátu UNFCCC s prosbou o jeho preposlanie všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ, a pozorovateľom ustanoveným v UNFCCC.

(1) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 652, pozri aj zápisnicu z plenárnej schôdze z 18.2.2008, bod 7.
(2) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 437.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0032.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0125.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2008)0223.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2008)0491.
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu (Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29).
(8) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 281.
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19).


PRÍLOHA A:

VÝBER PRÁVNYCH PREDPISOV EÚ, KTORÉ MAJÚ POZITÍVNY PRÍSPEVOK K ZMENE KLÍMY

Platné právne predpisy:

–  Smernica Rady 91/676/EHS z 12. decembra 1991 o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov(1)

–  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(2) a súvisiace právne predpisy

–  Smernica Rady 93/12/EHS z 23. marca 1993 o obsahu síry v niektorých kvapalných palivách(3) a súvisiace právne predpisy

–  Smernica Rady 96/61/ES z 24. septembra 1996 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia(4) a súvisiace právne predpisy

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/70/ES z 13. októbra 1998 týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/12/EHS(5) a súvisiace právne predpisy

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(6)

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/80/ES z 23. októbra 2001 o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení(7) a súvisiace právne predpisy

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(8)

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES(9) a súvisiace právne predpisy

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok(10)

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/12/ES z 11. februára 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov(11)

–  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 549/2004 z 10. marca 2004, ktorým sa stanovuje rámec na vytvorenie jednotného európskeho neba(12)

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu a o zmene a doplnení smernice Rady 92/42/EHS a smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/57/ES a 2000/55/ES(13)

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/40/ES zo 17. mája 2006 o emisiách z klimatizačných systémov v motorových vozidlách, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 70/156/EHS(14) a súvisiace právne predpisy

–  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(15)

–  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel(16) a súvisiace právne predpisy

Právne predpisy čakajúce na zverejnenie:

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/.../ES z ..., ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť systém Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (2008/0013(COD))

–  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 z ... o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (2008/0014(COD))

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/.../ES z ...o geologickom ukladaní oxidu uhličitého, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 85/337/EHS, 96/61/ES, smernice 2000/60/ES, 2001/80/ES, 2004/35/ES, 2006/12/ES a nariadenie (ES) č. 1013/2006 (2008/0015(COD))

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/.../ES z ... o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (2008/0016(COD))

–  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 z ..., ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel (2007/0297(COD))

–  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu benzínu, nafty a plynového oleja a zavedenie mechanizmu na monitorovanie a zníženie emisií skleníkových plynov, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 1999/32/ES, pokiaľ ide o špecifikáciu paliva využívaného v plavidlách vnútrozemskej vodnej dopravy, a zrušuje smernica 93/12/EHS (2007/0019(COD))

(1) Ú. v. ES L 375, 31.12.1991, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.
(3) Ú. v. ES L 74, 27.3.1993, s. 81.
(4) Ú. v. ES L 257, 10.10.1996, s. 26.
(5) Ú. v. ES L 350, 28.12.1998, s. 58.
(6) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 309, 27.11.2001, s. 1.
(8) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.
(9) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.
(10) Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 97.
(11) Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2004, s. 26.
(12) Ú. v. EÚ L 96, 31.3.2004, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ. L 191, 22.7.2005, s. 29.
(14) Ú. v. EÚ L 161, 14.6.2006, s. 12.
(15) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(16) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.


PRÍLOHA B:

UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU O ZMENÁCH KLÍMY A O ENERGII

–  Uznesenie zo 17. novembra 2004 o stratégii EÚ pre Konferenciu o zmenách klímy v Buenos Aires (COP-10)(1),

–  Uznesenie z 13. januára 2005 o výsledku Konferencie o klimatických zmenách v Buenos Aires(2),

–  Uznesenie z 12. mája 2005 o seminári vládnych expertov o klimatických zmenách(3),

–  Uznesenie zo 16. novembra 2005 o víťazstve v zápase s globálnymi klimatickými zmenami(4),

–  Uznesenie z 18. januára 2006 o klimatických zmenách(5),

–  Uznesenie z 1. júna 2006 o energetickej účinnosti alebo menej znamená viac – Zelená kniha(6),

–  Uznesenie zo 4. júla 2006 o obmedzení vplyvu leteckej dopravy na klimatické zmeny(7),

–  Uznesenie z 26. októbra 2006 o stratégii Európskej únie na konferenciu o klimatických zmenách v Nairobi (COP 12 a COP/MOP 2)(8),

–  Uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelená kniha(9),

–  Uznesenie zo 14. februára 2007 o klimatických zmenách(10),

–  Uznesenie z 21. októbra 2008 o vytvorení globálnej aliancie proti zmene klímy medzi Európskou úniou a chudobnými rozvojovými krajinami, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy(11)

(1) Ú. v. EÚ C 201 E, 18.8.2005, s. 81.
(2) Ú. v. EÚ C 247 E, 6.10.2005, s. 144.
(3) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 384.
(4) Ú. v. EÚ C 280 E, 18.11.2006, s. 120.
(5) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 182.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 273.
(7) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 119.
(8) Ú. v. EÚ C 313 E, 20.12.2006, s. 439.
(9) Ú. v. EÚ C 317 E, 23.12.2006, s. 876.
(10) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 344.
(11) Prijaté texty, P6_TA(2008)0491.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia