Európsky parlament,

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) s názvom "Bezpečná Európa v lepšom svete", prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, schválenú Radou 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 11. – 12. decembra 2008, ktoré podporujú správu generálneho tajomníka Rady/vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) z 11. decembra 2008 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégii – zabezpečenie bezpečnosti v meniacom sa svete(1),

–   so zreteľom na závery Európskej rady týkajúce sa Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) z 12. decembra 2008,

–   so zreteľom na dokument vysokého predstaviteľa a Európskej komisie pre Európsku radu zo 14. marca 2008 s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť(2),

–   so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/851/SZBP z 10. novembra 2008 o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania(3), (tzv. operácia "Atlanta"),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o Európskej bezpečnostnej stratégii(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie v súvislosti s Európskou bezpečnostnou a obrannou politikou(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2008 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o kozmickom priestore a bezpečnosti(7),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0032/2009),

Všeobecné pripomienky

1.   konštatuje, že EÚ potrebuje rozvíjať svoju strategickú autonómiu prostredníctvom pevnej a účinnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, aby mohla podporovať mier a medzinárodnú bezpečnosť, brániť svoje záujmy vo svete, chrániť bezpečnosť svojich občanov, prispievať k účinnej mnohostrannosti, posilňovať dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt na celom svete a zaručovať svetový mier;

2.   uznáva, že EÚ sa musí usilovať o dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom mnohostrannej spolupráce v rámci medzinárodných organizácií, predovšetkým Organizácie spojených národov, a prostredníctvom partnerstva s ostatnými kľúčovými aktérmi v súlade s Chartou OSN, so zásadami Helsinského záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty;

3.   znovu opakuje, že OSN musí prejsť reformami, aby dokázala v plnom rozsahu plniť svoje povinnosti a konať účinne pri poskytovaní riešení globálnych problémov a reagovaní na kľúčové hrozby;

4.   pripomína význam transatlantických vzťahov a uznáva potrebu koordinovať činnosť medzi EBOP a NATO, ale zároveň zdôrazňuje potrebu vyváženejšieho partnerstva bez súperenia a so vzájomným rešpektovaním autonómie a vzájomným porozumením v prípade rozdielneho strategického uvažovania;

5.   domnieva sa, že mnohé z nových hrozieb nemajú len vojenský charakter a nemožno ich riešiť iba vojenskými prostriedkami;

6.   konštatuje, že táto politika musí kombinovať využívanie tak civilných, ako aj vojenských prostriedkov a schopností, a že to si vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných strán;

7.   víta koncepciu "zodpovednosť za ochranu", ktorú prijala OSN v roku 2005, a koncepciu "bezpečnosť ľudí", ktorá je založená na nadradenosti jednotlivca, a nie štátu; zdôrazňuje, že tieto koncepcie so sebou prinášajú praktické dôsledky, ako aj dôrazné politické usmernenia pre strategickú orientáciu Európskej bezpečnostnej politiky, ak má byť schopná účinne konať v krízových situáciách; zdôrazňuje však, že EÚ nemá ani automatickú povinnosť, ani potrebné prostriedky na to, aby vyslala civilné alebo vojenské misie EBOP do všetkých oblastí krízových situácií;

8.   zdôrazňuje, že pri prekonávaní kombinovaných následkov rastúcich nákladov na vojenský materiál a existujúcich obmedzení obranných výdavkov je rozhodujúce spojenie úsilia a kapacít na úrovni EÚ;

9.   konštatuje, že spoločná obranná politika v Európe si vyžaduje integrovanú európsku vojenskú silu, ktorú preto treba vyzbrojiť spoločnými systémami zbraní, aby sa zaručili rovnaké črty a interoperabilita;

10.   zdôrazňuje, že transparentnosť a nákladová efektívnosť, ako aj parlamentná zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti dodržiavania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby verejnosť podporovala európsku obranu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účinná parlamentná kontrola EBOP vo forme úzkej spolupráce medzi Európskym parlamentom a parlamentmi členských štátov EÚ je mimoriadne dôležitá;

11.   domnieva sa, že aktualizovaná EBS a budúca nová strategická koncepcia NATO by mali byť navzájom koherentné a že to by sa malo odrážať v deklarácii, ktorá bude prijatá na samite, ktorí sa zíde pri príležitosti 60 výročia NATO v Štrasburgu a Kehli 3. a 4. apríla 2009;

12.   zdôrazňuje, že úplná a včasná implementácia EBS má kľúčový význam;

13.   víta správu Rady o implementácii EBS; konštatuje však, že väčšina cieľov EBS z roku 2003 zostáva z veľkej časti nesplnená, a preto by EÚ posilnená Lisabonskou zmluvou mala mať rozhodujúcejšiu úlohu pri presadzovaní legitimity, transparentnosti a efektívnosti vládnych inštitúcií na celom svete;

14.   víta začiatok uvedenej operácie Atlanta v rámci EBOP zameranej proti pirátstvu pri somálskom pobreží; pripomína však Rade, Komisii a členským štátom EÚ, že príčiny problému pirátstva v tomto regióne majú hlbšie korene, ako je napríklad aj chudoba v nefunkčnom štáte, a požaduje dôkladnejšie európske opatrenia na riešenie týchto problémov;

15.   zdôrazňuje, že v súvislosti s únosmi a vraždami rukojemníkov islamskými teroristami je potrebná posilnená spolupráca a koordinácia politiky boja proti terorizmu medzi členskými štátmi EÚ, USA a NATO, so zameraním sa najmä na zvýšenie účinnosti záchranných operácií podniknutých s cieľom zachrániť životy rukojemníkov;

16.   dôrazne pripomína svoju požiadavku na to, aby sa prostredníctvom EBS a EBOP poskytli všetky záruky na zabezpečenie úspešného vykonávania rezolúcií Bezpečnostnej rady o ženách, mieri a bezpečnosti, a to rezolúcií č. 1325 z 31. októbra 2000 (S/RES/1325) a 1820 z 19. júna 2008 (S/RES/1820), čo sa týka presadzovania rovnakej participácie žien na všetkých otázkach a rozhodnutiach týkajúcich sa mieru a bezpečnosti a zaraďujúcich systematické sexuálne násilie voči ženám v konfliktných situáciách medzi vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok v oblasti rodovej rovnosti v rámci operácií EBOP sa dosahuje príliš pomaly;

Európske bezpečnostné záujmy

17.   poukazuje na to, že myslenie v členských štátoch sa príliš často obmedzuje iba na rámec národných bezpečnostných záujmov a že spoločná zodpovednosť za ochranu spoločných európskych záujmov sa tak zanedbáva; tento prístup považuje za kontraproduktívny a naliehavo vyzýva členské štáty, aby uvažovali v širších súvislostiach s cieľom dosiahnuť, aby sa z EÚ stala významnejšia sila na medzinárodnej scéne a zabezpečiť tak účinnejšie európske bezpečnostné usporiadanie;

18.   preto sa domnieva, že treba definovať spoločné bezpečnostné záujmy EÚ; zdôrazňuje, že len vtedy, keď bude mať EÚ jasnú predstavu o spoločných záujmoch, dokáže svoju politiku zdokonaľovať a zefektívňovať;

19.   zastáva názor, že okrem úloh určených v EBS prijatej v roku 2003 medzi bezpečnostné záujmy EÚ patrí ochrana občanov a jej záujmov vnútri EÚ, ako aj v zahraničí, bezpečnosť jej okolia a ochrana vonkajších hraníc a kritickej infraštruktúry, ako aj zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, bezpečnosti energetických dodávok a námorných ciest, ochrana jej zariadení vo vesmíre a ochrana pred následkami zmeny klímy;

Európske ambície v oblasti bezpečnosti

20.   konštatuje, že EÚ uznáva medzinárodný poriadok vyplývajúci z efektívnej mnohostrannosti na základe medzinárodného práva a že ide o vyjadrenie presvedčenia Európanov, že nijaký národ nemôže sám odolávať novým hrozbám;

21.   domnieva sa, že EÚ musí presnejšie definovať svoje ambície v otázke úlohy vo svete; zastáva názor, že EÚ by sa nemala snažiť o získanie postavenia superveľmoci ako Spojené štáty americké, ale že by mala zaručovať vlastnú bezpečnosť, usilovať sa o stabilitu vo svojom susedstve a prispievať k multilaterálnemu systému globálnej bezpečnosti v rámci OSN, pričom zabezpečí dodržiavanie medzinárodného práva a účinné predchádzanie krízam a konfliktom, ako aj riadenie a riešenie situácií po konflikte;

22.   zdôrazňuje, že EÚ v rámci EBOP uprednostňuje predchádzanie krízam; poukazuje na to, že bezpečnosť a zásady právneho štátu sú nevyhnutným predpokladom rozvoja a dlhodobej stability;

Vývoj Európskej bezpečnostnej stratégie

23.   konštatuje, že EBS z roku 2003 uvádza najdôležitejšie nebezpečenstvá, ktoré hrozia EÚ (terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie štátnej moci a organizovaná kriminalita) a určuje strategické ciele, ktoré sa stali základom podstratégií;

24.   blahoželá nedávnemu francúzskemu predsedníctvu EÚ za jeho iniciatívy týkajúce sa EBOP; berie na vedomie vyššie uvedenú správu vysokého predstaviteľa z 11. decembra 2008 o vykonávaní EBS, ktorú podporila Európska rada a víta skutočnosť, že sa venovala pozornosť aj mnohým odporúčaniam z predchádzajúcich správ Európskeho parlamentu o EBS a EBOP, najmä čo sa týka:

25.   víta angažovanosť Rady pre myšlienku, že EÚ by v nasledujúcich rokoch v rámci stanovených ambícií, ako je najmä nasadenie 60 000-členného zboru do 60 dní na rozsiahle operácie, v rámci operácií naplánovaných v rámci hlavného cieľa na rok 2010 a v rámci hlavného civilného cieľa na rok 2010, mala dokázať simultánne plánovať a viesť:

26.   odsudzuje však nejasný spôsob, akým sa prezentovali závery týkajúce sa EBS a EBOP (štyri dokumenty namiesto jedného); vyjadruje poľutovanie nad často nejednoznačným znením, ktoré neopisuje skutočnú stratégiu; kritizuje skutočnosť, že Rada nesplnila požiadavku Európskeho Parlamentu týkajúcu sa bielej knihy, a preto nie je pravdepodobné, že by sa začala plodná diskusia so širokou verejnosťou;

27.   ďalej odsudzuje skutočnosť, že Rada neposúdila požiadavky Európskeho parlamentu z predchádzajúcich správ o EBS a EBOP, najmä:

28.   navrhuje, aby sa EBS revidovala každých päť rokov na začiatku nového legislatívneho obdobia EÚ;

29.   s poľutovaním konštatuje nedostatočný pokrok od roku 2003 pri prehlbovaní spolupráce EÚ v oblasti obrany; preto znovu požaduje vypracovanie bielej knihy o európskej bezpečnosti a obrane, ktorá by bola nástrojom na začatie rozsiahlej verejnej diskusie a na zabezpečenie efektívnej realizácie EBS;

30.   vyjadruje poľutovanie, že napriek dôkladnej príprave, ale v dôsledku straty dynamiky spôsobenej patovou situáciou, do ktorej sa dostala Lisabonská zmluva, výsledkom preskúmania EBS nie je úplne nová strategická orientácia, ale iba správa vyjadrujúca každodenné obavy z vynárajúcich sa politických obáv; konštatuje, že škála hrozieb sa rozšírila okrem iného o elektronickú bezpečnosť a pirátstvo, víta inovatívne aspekty revízie, ako je jej zameranie na zmenu klímy, energetickú bezpečnosť (vrátane jadrovej oblasti, podpory mnohostranného jadrového palivového cyklu a viacstrannej zmluvy zakazujúcej výrobu štiepnych materiálov pre jadrové zbrane) a medzinárodnú zmluvu o obchodovaní so zbraňami, ako aj ďalšie zmluvy o odzbrojení, napríklad nový dohovor z Osla o kazetovej munícii;

31.   považuje za neprijateľnú skutočnosť, že pred prijatím správy, v ktorej sa navrhuje revízia EBS, sa nezorganizovala nijaká verejní diskusia, ale uskutočnila sa iba obmedzená parlamentná rozprava;

Vzťahy s Ruskom

32.   domnieva sa, že prudká eskalácia dovtedy zmrazených konfliktov v Južnom Osetsku a Abcházsku a uznanie nezávislosti týchto provincií Ruskom zdôrazňuje naliehavú potrebu zasadzovania sa o trvalé politické riešenie takýchto konfliktov v našom okolí; pripomína svoj postoj, že konflikty na Kaukaze nemožno riešiť vojenskými prostriedkami, a skutočnosť, že rozhodne odsudzuje všetky strany, ktoré sa počas konfliktu uchýlili k násiliu; zdôrazňuje, že ďalší rozvoj strategického partnerstva EÚ s Ruskom si vyžaduje zaradenie zmysluplného dialógu o bezpečnosti, vychádzajúceho z odhodlania oboch strán na vyznávanie spoločných hodnôt, dodržiavanie medzinárodného práva a územnej celistvosti a zo záväzkov a povinností v rámci Helsinského záverečného aktu;

33.   zdôrazňuje, že bezpečnostný rozmer vzťahov EÚ a Ruska a úlohu SZBP a EBOP nemožno chápať oddelene od širšej európskej bezpečnostnej štruktúry, ktorá zahŕňa NATO, Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a medzinárodné dohody, ako sú napríklad zmluva o antibalistických strelách a zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe; domnieva sa, že o dôležitých smeroch vývoja tejto širšej bezpečnostnej štruktúry by sa malo hovoriť v rámci dialógu s Ruskom a USA, a žiada Radu, aby prijala otvorený a konštruktívny prístup k možným rozhovorom medzi EÚ, USA, Ruskom a členskými štátmi OBSE, ktoré nie sú členmi EÚ, čoho výsledkom by malo byť obnovenie transatlantického konsenzu v otázke bezpečnosti na základe Helsinského záverečného aktu;

34.   víta jednotný postup EÚ, ktorý zaujala počas sprostredkovateľských rokovaní medzi Ruskom a Gruzínskom v reakcii na problém spôsobený vojnou v Gruzínsku; poukazuje na to, že rýchla reakcia a jednotnosť EÚ, ktorá viedla k podpisu dohody o zastavení paľby, a rýchle rozmiestnenie monitorovacej misie v rámci EBOP dokumentovali jej schopnosti na riešenie kríz a spoločný postup; oceňuje nedábne francúzske predsedníctvo EÚ za pozitívnu úlohu pri zachovaní spoločného európskeho prístupu;

35.   víta rozhodnutie Rady z 2. decembra 2008 o vytvorení nezávislej komisie pod vedením EÚ, ktorá má preskúmať príčiny konfliktu v Gruzínsku;

36.   berie na vedomie obavy, ktoré vyjadrili baltické štáty, a jednoznačné potvrdenie NATO a jej členských štátov o pokračujúcej platnosti záväzkov na základe článku 5 Severoatlantickej zmluvy;

37.   víta skutočnosť, že NATO rozhodla o opätovnom využití existujúcich komunikačných kanálov a že sa obnoví činnosti Rady NATO – Rusko;

38.   domnieva sa, že tak EÚ, ako aj NATO by mali viesť úprimný a realistický dialóg s Ruskom o témach, ako sú regionálna bezpečnosť, energetika, protiraketová obrana, nešírenie zbraní hromadného ničenia, obmedzenie ozbrojených síl a vesmírna politika;

39.   domnieva sa, že je dôležité posilniť mnohostranný dialóg o otázkach bezpečnosti v rámci Rady euroatlantického partnerstva;

40.   poukazuje na to, že Rusko má pre Európu strategický význam vzhľadom na jeho geopolitické postavenie, vojenskú silu, politickú váhu, bohaté energetické zdroje a hospodársky potenciál;

Budovanie kapacít Európy

41.   zdôrazňuje, že EÚ musí mať k dispozícii prostriedky na vykonávanie svojich politík a že popri posilňovaní diplomatických možností potrebuje tak civilné, ako aj vojenské schopnosti na posilnenie EBOP a na plnenie svojich povinností vo svete;

42.   poukazuje na to, že od jej vzniku sa v rámci EBOP realizovalo 22 misií vrátane 16 civilných misií; zdôrazňuje dôležitosť civilných komponentov EBOP; v tejto súvislosti víta vytvorenie štábu pre spôsobilosť civilného plánovania a realizácie (Civilian Planning and Conduct Capability) v rámci Rady EÚ; vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie o zabezpečovanie kvalifikovaných pracovníkov pre civilné misie v rámci EBOP; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam hlavného civilného cieľa na rok 2010;

43.   ďalej zdôrazňuje, že hlavný dôraz sa síce kladie na vojenský rozmer EBOP, ale pokrok v oblasti civilných kapacít a predchádzania konfliktom je príliš pomalý, a že tak Rada, ako aj Komisia musia v tejto oblasti urýchlene navrhnúť novú dynamiku;

44.   žiada, aby sa partnerstvo na budovanie mieru ďalej vyvíjalo smerom k európskemu civilnému mierovému zboru

45.   domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v budovaní svojich kapacít na základe civilných a vojenských hlavných cieľov; konštatuje, že by sa mala usilovať o vytvorenie vojenskej sily so 60 000 vojakmi, ktorá by bola trvalo k dispozícii; opakuje svoj návrh, že jadrom tejto sily by mal byť Eurocorps, ktorý by sa podľa potreby dopĺňal o námorné a letecké kapacity; víta dohodu uzavretú medzi Nemeckom a Francúzskom o zachovaní francúzsko-nemeckej brigády na spoločne dohodnutých miestach; ďalej sa domnieva, že EÚ by mala zabezpečiť primeraný počet príslušníkov policajného zboru, sudcov a prokurátorov, ktorí by boli trvalo k dispozícii; považuje za mätúcu skutočnosť, že koncepcia bojovej skupiny EÚ a konkrétne scenáre možných misií nie vždy spôsobujú, že sa bojové skupiny nasadzujú do vonkajších operácií EÚ;

46.   zdôrazňuje, že členské štáty EÚ spolu minú ročne viac ako 200 000 000 000 EUR na obranu, čo je viac ako polovica obranných výdavkov USA; vyjadruje pokračujúce obavy z dôvodu neefektívnosti a nedostatočnej koordinácie týchto využívania týchto finančných prostriedkov; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa viac usilovali o odstránenie zbytočnej duplicity, najmä pomocou špecializácie, spoločného využívania existujúcich kapacít a spoločného rozvoja nových kapacít; oceňuje vynikajúcu prácu, ktorú doteraz vykonala Európska obranná agentúra, a vyzýva členské štáty EÚ, aby naplno využívali jej možnosti;

47.   zdôrazňuje, že potreby spôsobilosti sa z technologického hľadiska často veľmi podobajú alebo dokonca zhodujú v prípade ozbrojených vojenských operácií, hraničného dozoru, ochrany kritickej infraštruktúry a reakcie na prírodné katastrofy; zdôrazňuje, že sa tým vytvárajú nové možnosti na využívanie synergií a zlepšenia interoperability medzi ozbrojenými a bezpečnostnými silami;

48.   dôrazne žiada, aby EÚ a jej členské štáty sústredili svoje úsilie na spoločné kapacity, ktoré možno využívať tak na obranné, ako aj na bezpečnostné účely; v tejto súvislosti považuje za kľúčové získavanie spravodajských informácií pomocou satelitov, sledovacie a varovné zariadenia, bezpilotné lietadlá, vrtuľníky a telekomunikačné zariadenia, ako aj leteckú a námornú dopravu; žiada o spoločnú technickú normu na chránené telekomunikácie a na prostriedky na ochranu kritickej infraštruktúry;

49.   víta rozhodnutie riadiaceho výboru Európskej bezpečnostnej agentúry z 10. novembra 2008 o vytvorení európskej vzdušnej dopravnej flotily a berie na vedomie vyhlásenie o úmysle podieľať sa na tejto iniciatíve, ktoré podpísali ministri obrany dvanástich členských štátov EÚ;

50.   domnieva sa, že treba umožniť využívanie systémov Galileo a GMES (Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti) na bezpečnostné a obranné účely;

51.   schvaľuje ďalší rozvoj dynamickej spolupráce medzi ozbrojenými silami jednotlivých štátov, aby sa ich činnosť čoraz lepšie synchronizovala; navrhuje, aby sa tento proces a ozbrojené sily nazvali SAFE - Synchronised Armed Forces Europe (Synchronizované ozbrojené sily Európy);

52.   domnieva sa, že SAFE poskytujú dostatočný manévrovací priestor pre neutrálne členské štáty EÚ, ako aj pre tie, ktoré sú viazané vojenskými alianciami, pre tie, ktoré už navzájom spolupracujú, ako aj pre tie, ktoré sa zdráhajú spolupracovať; čo sa týka organizácie SAFE, navrhuje model opt-in vychádzajúci z intenzívnejšej dobrovoľnej synchronizácie;

53.   schvaľuje myšlienku európskeho štatútu pre vojakov v rámci SAFE upravujúceho normy výcviku, operačnú doktrínu a voľnosť operačného postupu, otázky týkajúce sa práv a povinností, ako aj kvalitatívnej úrovne vybavenia, zdravotníckej starostlivosti a opatrení sociálneho zabezpečenia v prípade smrti, zranenia alebo neschopnosti;

54.   v súvislosti so SAFE schvaľuje zásadu celoeurópskej deľby práce v rámci vojenských kapacít;

55.   podporuje užšiu európsku spoluprácu v oblasti výcviku, údržby a logistiky ako kľúčový predpoklad na zvýšenie efektivity vojenských výdavkov;

Potreba nových štruktúr

56.   domnieva sa, že kapacity EÚ na samostatné pôsobenie v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky by sa mali zlepšiť cieľovo orientovaným zdokonaľovaním schopností analýzy, plánovania, velenia a riadenia a získavania spravodajských informácií; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Európskej rady o možnom vytvorení integrovanej civilnej a vojenskej štruktúry pre strategické plánovanie operácií a misií v rámci EBOP;

57.   rovnako víta rozhodnutie Európskej rady o vytvorení neformálnej skupiny na vysokej úrovni EÚ – NATO, ktorej úlohou bude pragmatické posilňovanie spolupráce medzi oboma organizáciami;

58.   požaduje vytvorenie samostatného a stáleho operačného štábu EÚ, ktorý by mal kapacity na strategické plánovanie a riadenie operácií a misií v rámci EBOP;

59.   podporuje myšlienku vytvorenia Rady ministrov obrany, aby sa zladili rozličné vnútroštátne obranné politiky, čo by posilnilo príspevky jednotlivých členských štátov do EBOP; zdôrazňuje cieľ plnej parlamentnej kontroly misií a operácií v rámci EBOP vrátane kontroly zo strany Európskeho parlamentu;

60.   rozhodne podporuje posilnenie európskeho obranného a bezpečnostného trhu prostredníctvom legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa verejného obstarávania a transferov vnútri Spoločenstva, a navrhuje ďalšie iniciatívy na splnenie tohto cieľa najmä v problematike bezpečnosti dodávok a bezpečnosti informácií;

61.   v tejto súvislosti víta prijatie Spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(8), ktorou sa kódex správania pri vývoze zbraní transformuje na právne záväzný nástroj; ďalej víta skutočnosť, že členské štáty EÚ stále môžu prijímať prísnejšie opatrenia na individuálnom základe;

62.   pripomína, že spoločné systémy zbraní by sa mali zabezpečovať prostredníctvom silného európskeho obranného priemyslu, ktorý dokáže uspokojovať súčasné a budúce požiadavky európskej vojenskej sily a Európe umožní, aby sa stala sebestačnou a nezávislou;

63.   žiada o zvýšenie objemu financovania Spoločenstva na bezpečnostný výskum a na vytváranie spoločných výskumných programov medzi Komisiou a Európskou obrannou agentúrou;

Potreba nového ducha

64.   považuje za mimoriadne dôležité, aby sa posilnila Európska akadémia bezpečnosti a obrany a aby sa pretransformovala na trvalú štruktúru, ktorá bude posilňovať rozvoj špecifickej, európskej bezpečnostnej kultúry; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aj po roku 2009 financovala výcvik na úrovni EÚ v oblasti civilného krízového manažmentu;

65.   požaduje ďalšie iniciatívy týkajúce sa spoločného výcviku a spoločných noriem pre pracovníkov, ktorí sa majú nasadiť a spolupracovať v civilných a vojenských operáciách, lepšej spolupráce ozbrojených síl a civilných zamestnancov členských štátov EÚ, koordinácie výcviku pre krízové situácie, výmenných programov medzi ozbrojenými silami v Európe a otvárania armád občanom iných členských štátov EÚ;

66.   rozhodne podporuje úspešné európske programy, ako sú Eurofighter, ktorý v nasledujúcich desaťročiach bude chrbtovou kosťou bojovej kapacity vzdušných síl piatich európskych štátov; z tohto dôvodu sa domnieva, že členské štáty mali povzbudzovať a podporovať tieto iniciatívy;

o
o   o

67.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov, Severoatlantickej aliancie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rade Európy.

(1) S407/08. (2) S113/08. (3) Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 33. (4) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 580. (5) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 334. (6) Prijaté texty, P6_TA(2008)0255. (7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0365. (8) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.