Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/2644(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B6-0109/2009

Predkladané texty :

B6-0109/2009

Rozpravy :

PV 11/03/2009 - 3
CRE 11/03/2009 - 3

Hlasovanie :

PV 11/03/2009 - 5.20
CRE 11/03/2009 - 5.20

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0120

Prijaté texty
PDF 354kWORD 139k
Streda, 11. marca 2009 - Štrasburg
Lisabonská stratégia
P6_TA(2009)0120B6-0109/2009

Uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2009 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2009 vo vzťahu k lisabonskej stratégii

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Správa o plnení lisabonského programu Spoločenstva na roky 2008 až 2010 (KOM(2008)0881) a odporúčanie Komisie z 28. januára 2009 o odporúčaní Rady týkajúcom sa aktualizácie všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva na rok 2009 a vykonávania politík zamestnanosti členských štátov (KOM(2009)0034),

–   o zreteľom na 27 národných programov reformy lisabonskej stratégie, ktoré predložili členské štáty,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2007 s názvom Európsky záujem: Prosperita vo veku globalizácie - Príspevok Komisie k októbrovému zasadnutiu hláv štátov a vlád (KOM(2007)0581),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2007 s názvom Jednotný trh pre Európu 21. storočia (KOM(2007)0724),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 o zahraničnopolitickom rozmere lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť: Predkladanie správ o prístupe na trhy a ustanovení rámca na účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti predpisov (KOM(2008)0874),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Aktualizovaný strategický rámec európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (KOM(2008)0865),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta – Predvídanie a zosúlaďovanie potrieb trhu práce a zručností (KOM(2008)0868),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2008 s názvom Politika súdržnosti: investície do reálnej ekonomiky (KOM(2008)0876),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, predloženým Komisiou 16.decembra 2008 (KOM(2008)0867),

–   so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 23. a 24. marca 2000, 23.a 24. marca 2001, 22. a 23. marca 2005, 27. a 28. októbra 2005, 23. a 24. marca 2006, 8. a 9. marca 2007 a 13.a 14. marca 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o Európskom záujme: uspieť s ohľadom na výzvy globalizácie(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. februára 2008 o integrovaných usmerneniach pre rast a zamestnanosť (časť: všeobecné usmernenia pre hospodárske politiky členských štátov a Spoločenstva): spustenie nového cyklu (2008 – 2010)(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 o EMU@10: prvých desať rokov existencie Hospodárskej a menovej únie a výzvy do budúcnosti(3),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

Finančná kríza a hospodárske a sociálne dôsledky

1.   konštatuje, že globálna finančná kríza prameniaca z globálnej makroekonomickej nerovnováhy a globálna úverová kríza spôsobili vážnu škodu finančným systémom na celom svete vrátane EÚ; konštatuje tiež, že globálna finančná kríza spôsobila masívne znehodnotenie kapitálových trhov na celom svete, že jej negatívne vplyvy na reálnu ekonomiku sú hlboké a najmä že jej vplyvy na zamestnanosť a sociálnu situáciu sú ďalekosiahle; zdôrazňuje, že finančné trhy majú pre reálnu ekonomiku kľúčový význam a že okrem zachovania zamestnanosti je jednou z priorít na dosiahnutie rastu a zamestnanosti obnovenie prúdenia kapitálu prostredníctvom poskytovania úverov a financovania investícií, ktoré si vyžaduje obnovenie dôvery a viery prostredníctvom jasných záväzkov a štátnych záruk, ako aj lepšieho vykonávania dohľadu nad všetkými finančnými trhmi v celosvetovom meradle, ako aj právne predpisy podporujúce zodpovedné poskytovanie úverov trhom;

2.   odporúča, aby sa uplatňovali krátkodobé opatrenia na vyrovnanie okamžitých priamych dôsledkov krízy a obmedzenie negatívnych vplyvov na reálnu ekonomiku, pričom balíky na obnovu musí sprevádzať koordinovaný krátkodobý a dlhodobý akčný plán, prostredníctvom ktorého sa hospodárstva EÚ opätovne nasmerujú k stabilnému rastu a ktorý poskytne ochranu pred podobnými krízami v budúcnosti;

3.   pripomína, že už pred rokom vo svojom uznesení z 20. februára 2008 o príspevku k jarnému zasadnutiu Európskej rady v roku 2008 vo vzťahu k lisabonskej stratégii (4) Európsky parlament upozorňoval na prvoradý význam zabezpečenia stability finančných trhov a konštatoval, že nedávna kríza hypoték s nízkou bonitou ukázala, že je potrebné, aby EÚ vytvorila kontrolné opatrenia na zvýšenie transparentnosti a stability finančných trhov a na posilnenie ochrany zákazníkov, požadoval uskutočniť vyhodnotenie súčasných systémov a nástrojov obozretného dohľadu v Európe a kládol dôraz na úzku konzultáciu s Európskym parlamentom, ktorá by viedla k jasným odporúčaniam o tom, ako zlepšiť stabilitu finančného systému a jeho schopnosť poskytnúť bezpečné dlhodobé financovanie pre európske podniky;

4.   zdôrazňuje, že finančné trhy sú a zostanú jadrom fungovania sociálne orientovaného trhového hospodárstva, že ich zmyslom je poskytovať financovanie pre reálnu ekonomiku a tiež dosiahnuť účinné prerozdeľovanie zdrojov a že zmyslom finančných trhov je tiež poskytovať hospodárstvam prostriedky na dosahovanie prosperity, ktoré počas posledných desaťročí postupne umožnili občanom trvalé zvyšovanie ich životnej úrovne; zdôrazňuje, že úplne spoľahlivé, účinné a transparentné finančné trhy sú predpokladom zdravého a inovatívneho európskeho hospodárstva vytvárajúceho rast a pracovné miesta;

5.   zdôrazňuje, že finančná kríza vytvorila príležitosť, pri ktorej už nemožno prehliadať potrebu inovácií ako hnacieho motora hospodárstva; domnieva sa, že nastal správny čas na vytvorenie dynamického hospodárstva založeného na vedomostiach, ktorý sa Európa rozhodla vybudovať už pred ôsmymi rokmi; domnieva sa, že nastal čas budovať energeticky najúčinnejšie hospodárstvo, ktoré má potenciál zmeniť svet a zabezpečiť prosperitu a medzinárodnú konkurencieschopnosť Európy na ďalšie desaťročia; domnieva sa, že nastal čas stimulovať inovačné priemyselné odvetvia, ktoré sú schopné zabezpečiť Európe nový rozvoj;

6.   uznáva pozitívne výsledky záchranných opatrení, ktoré sa prijali s cieľom zamedziť dodatočným škodám na fiškálnom systéme; vyzýva však na vytvorenie novej finančnej architektúry prostredníctvom zavedenia transparentnej a efektívnej regulácie, ktorá má veľký význam pre spotrebiteľov, podniky a zamestnancov; žiada o predloženie ďalších legislatívnych návrhov, ako aj medzinárodných dohôd, ktoré umožnia riešiť základné príčiny krízy, ktorými sú nadmerná miera rizika, zadlžovanie a krátkodobo zamerané hospodárenie; pripomína Komisii jej povinnosť reagovať na žiadosti Európskeho parlamentu týkajúce sa regulácie zaisťovacích fondov a private equity a očakáva, že v krátkom čase budú predložené legislatívne návrhy;

7.   zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby finančné odvetvie, ktoré využíva verejnú pomoc, poskytovalo spoločnostiam a najmä malým a stredným podnikom (MSP) a domácnostiam dostatočné úvery; trvá na tom, že záchranné plány musia obsahovať záväzné podmienky týkajúce sa prerozdeľovania dividend, ako aj postupov poskytovania úverov;

8.   varuje pred začarovaným kruhom nízkych investícií a nízkej spotreby vedúce k znižovaniu počtu pracovných miest, zoštíhľovaniu obchodných plánov a k menšiemu počtu inovácií, ktoré môžu uvrhnúť EÚ do hlbokej a dlhodobej recesie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutná koordinovaná európska odpoveď s cieľom zabrániť tomu, aby reakciou na krízu bola zmes rozporuplných vnútroštátnych plánov zameraných na finančnú stabilitu a hospodárske oživenie s možnými konfliktami a nákladmi oslabujúcimi vnútorný trh, hospodársku stabilitu a hospodársku a menovú úniu, ako aj Európu v úlohe globálneho ekonomického hráča;

9.   očakáva spoločné akcie na prekonanie dôsledkov finančnej krízy na reálnu ekonomiku; vyzýva na stanovenie referenčných kritérií v súvislosti so zamestnanosťou a výškou hospodárskeho rastu v budúcnosti, ktoré by pomohli stanoviť rozsah a zloženie Plánu hospodárskej obnovy Európy; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa v rámci paktu rastu a stability a pravidiel pružnosti vytvorila ucelená európska stratégia pre budúce investície (napr. do kvalifikovaného a odborného ľudského kapitálu s cieľom umožniť pokrok a rozvoj v oblasti technológií, inovácií, energetickej účinnosti, trvalo udržateľnej infraštruktúry, komunikačných technológií, vzájomného prepojenia a služieb vrátane služieb v oblasti zdravotníctva, ako aj poskytnúť možnosti podnikania, v neposlednom rade pre MSP v rámci investovania do nových produktov a na nových trhoch), aby sa zabezpečili pracovné miesta a príjmy, ako aj lepšia koordinácia hospodárskych a sociálnych politík;

10.   domnieva sa, že stimulačné opatrenia je možné strategicky zamerať na zdroje obnoviteľnej energie, energetickú účinnosť a životné prostredie a vytvoriť tak ekologické pracovné miesta vysokej kvality, ako aj poskytnúť európskemu priemyselnému odvetviu východiskovú výhodu nad ostatnými regiónmi sveta, ktoré sa ešte len musia chopiť tejto iniciatívy;

11.   domnieva sa, že dlhodobo orientované riešenia, ktoré sú inšpirované stratégiou trvalo udržateľného rozvoja prijatou v Göteborgu a deklarovanou ako súčasť lisabonskej stratégie, môžu priniesť iba politiky, ktoré sú kombináciou boja proti rastúcej nezamestnanosti a chudobe v krátkodobom výhľade a ktoré pripravia pôdu pre prechod nášho hospodárstva k trvalo udržateľnému rozvoju v dlhodobom výhľade;

12.   zdôrazňuje, že najväčšou prioritou EÚ musí byť ochrana jej občanov pred vplyvmi finančnej krízy, pretože ňou boli najviac postihnutí práve oni, či už ako pracovníci, členovia domácností alebo podnikatelia; domnieva sa, že mnoho pracovníkov a ich rodín je alebo bude zasiahnutých krízou a že je potrebné prijať kroky s cieľom pomôcť zastaviť rušenie pracovných miest a radšej pomôcť ľuďom k rýchlemu návratu na trh práce, ako ich nechať napospas dlhodobej nezamestnanosti; očakáva, že na jarnom zasadnutí Európskej rady v roku 2009 sa dosiahne zhoda v otázke jasných usmernení a konkrétnych opatrení s cieľom zachovať zamestnanosť a vytvárať nové pracovné príležitosti;

13.   domnieva sa, že zo všetkých dôsledkov hospodárskej krízy vzbudzuje najväčšie obavy rast chudoby v EÚ; domnieva sa, že je nevyhnutné zastaviť súčasný rast nezamestnanosti v EÚ; zdôrazňuje, že najúčinnejším spôsobom znižovania chudoby a jej predchádzania je stratégia založená na cieľoch plnej zamestnanosti, pracovných miestach vysokej kvality, sociálnom začleňovaní, opatreniach na podporu podnikania a činnostiach na zvýšenie významu MSP a investícií; pripomína, že stratégia na riešenie vylúčenia z trhu práce by sa mala zakladať na primeranej životnej úrovni a podpore príjmu, inkluzívnych trhoch práce, ako aj na prístupe k službám vysokej kvality a vzdelávaniu; domnieva sa preto, že zamestnanosť je nutné podporovať akciami, ktoré sú zamerané na podnikanie, MSP a investície, ako aj iniciatívami na pomoc ľuďom, ktorí opätovne vstupujú na trh práce; domnieva sa, že osobitnou prioritou by v tejto súvislosti malo byť preškoľovanie nezamestnaných a vzdelávanie zamerané na vytvorenie kvalifikovanej a špecializovanej pracovnej sily; domnieva sa, že zásada solidarity je podstatná pre proces budovania Európy, že financovanie zo strany Spoločenstva by sa malo poskytovať členským štátom na základe systémov, ktorých cieľom je predchádzať nadmernému rušeniu pracovných miest, preškoľovať pracovníkov a umožňovať nekvalifikovaným ľuďom získať kvalifikáciu; domnieva sa, že je treba vypracovať predpisy v oblasti pracovného práva, ktorými sa v rámci pracovného trhu dosiahne vyššia miera pružnosti a bezpečnosti, ako aj rýchlejšie získavanie nových pracovných miest; domnieva sa, že finančné nástroje Spoločenstva, ako je Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii, sa musia prepracovať, aby sa mohli účinne a včas uplatňovať vo vzťahu k rozsiahlym odvetviam hospodárstva, ktoré rušia pracovné miesta; víta návrh Komisie na zjednodušenie kritérií pre Európsky sociálny fond a na zameranie týchto aktivít na najzraniteľnejšie skupiny;

14.   zdôrazňuje, že MSP, ktoré sú oporou európskeho hospodárstva, sú osobitne tvrdo postihnuté súčasným hospodárskym poklesom; zdôrazňuje, že úverová kríza najtvrdšie postihla odvetvie MSP, keďže toto odvetvie je časťou hospodárstva, ktorá sa najviac spolieha na krátkodobý prevádzkový kapitál zvyčajne poskytovaný prostredníctvom úverov; poukazuje na nedostatok kapitálu, ktorý v spojení so všeobecným poklesom dopytu núti MSP ustupovať na všetkých frontoch; zdôrazňuje, že súčasné ťažkosti MSP ako najväčších prispievateľov k HDP a najväčších zamestnávateľov v EÚ majú ďalekosiahle dôsledky pre celú EÚ a najmä pre najzraniteľnejšie a zasiahnuté regióny; ďalej zdôrazňuje význam rýchleho zavedenia iniciatívy "Small Business Act" vo všeobecnosti a najmä ustanovení o poskytovaní úverov pre MSP prostredníctvom akcie Európskej investičnej banky (EIB);

15.   zdôrazňuje, že dostatočný, cenovo dostupný a primerane bezpečný prístup k financiám je rozhodujúcim predpokladom pre investície a rast; je presvedčený, že v súčasnom hospodárskom prostredí je zákon o malých podnikoch a jeho ciele dôležitejší ako kedykoľvek predtým, pretože ponúka MSP nevyužitý potenciál vedúci k hospodárskemu rastu a k vytváraniu a udržiavaniu pracovných miest a poskytuje príležitosť pre politické vedúce postavenie a na posilnenie dôvery v podnikateľskom odvetví v Európe;

16.   zdôrazňuje, že Európa potrebuje pre dosiahnutie trvalo udržateľného rastu zdravú, dynamickú a vzdelanú pracovnú silu; a že tento predpoklad je v súčasnosti nanešťastie ohrozený, okrem iného, z dôvodu negatívneho populačného rastu vo väčšine členských štátov; domnieva sa, že efektívna infraštruktúra pre starostlivosť o deti tak, ako to schválila Európska rada na zasadnutí z 15. a 16. marca 2002, významným spôsobom pomáha zosúladiť pracovný a rodinný život; domnieva sa, že rozvoj starostlivosti o deti, založený na rodinách, uľahčuje ženám, ako aj mužom zapájanie sa do pracovného života a zakladanie rodín; zdôrazňuje, že zvyšovanie zamestnanosti žien nielenže podporuje rast hospodárstva ako celok, ale prispieva tiež k riešeniu demografickej problematiky, ktorej Európa v súčasnosti čelí; domnieva sa, že solidarita medzi generáciami sa musí podporovať, aby sa získal väčší potenciál zo súčasnej pracovnej sily;

17.   trvá však na tom, že členské štáty musia prepracovať svoje politiky v oblasti prisťahovalectva, aby sa cieleným spôsobom dosiahlo prilákanie vysokokvalifikovaných prisťahovalcov, ktorí spĺňajú požiadavky európskeho pracovného trhu, a to na základe skúsenosti Spojených štátov v tejto oblasti a s osobitným dôrazom na spoluprácu s krajinami pôvodu týchto osôb, aby sa zabránilo úniku mozgov; domnieva sa, že politiky v oblasti vzdelávania by mali byť zamerané na prilákanie zahraničných výskumných pracovníkov, ktorí by zostali v rámci EÚ počas dlhšieho obdobia (napr. program Erasmus mundus, 2007 až 2012); domnieva sa, že kľúčovými predpokladmi pre vytvorenie hospodárstva založeného na vedomostiach, ktoré by mala vedúce postavenie v celosvetovom meradle, je zabezpečenie a ochrana základných práv legálnych prisťahovalcov členskými štátmi, oboznámenie týchto prisťahovalcov so spoločnými európskymi hodnotami a rešpektovanie kultúrnej rôznorodosti;

Požiadavky občanov a potrebné reakcie

18.   poznamenáva, že v dôsledku súčasnej krízy existuje viacero kľúčových priorít lisabonskej stratégie, ktorých uplatňovanie by mali európske inštitúcie uskutočňovať naliehavejším spôsobom: podporovanie regionálnej a miestnej konkurencieschopnosti a dodržiavanie pravidiel hospodárskej súťaže, ako aj podporovanie spotrebiteľských politík, aby sa trh stal efektívnejším a spravodlivejším a aby sa využívali výhody vnútorného trhu, najmä v rámci maloobchodu a služieb; urýchliť zavedenie iniciatívy "Small Business Act", najmä smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(5) a prijať a implementovať návrh nariadenia Rady o štatúte európskej súkromnej spoločnosti, ktorý predložila Komisia 25. júna 2008 (KOM(2008)0396); rýchle napredovanie v realizácii európskeho výskumného priestoru a návrhov "piatej slobody" na zlepšenie voľného pohybu vedomostí a inovácií prostredníctvom posilnenia transferu vedomostí v rámci vzdelávania, výskumu, vývoja a priemyselnej produkcie; vytvorenie nákladovo účinného patentu na úrovni Spoločenstva a patentového súdu pre celú EÚ, čo by výrazne zlepšilo konkurencieschopnosť európskych podnikov, uľahčilo firmám prístup k financiám a podporilo inovácie;

19.   domnieva sa, že EÚ by mala nasledovať základný spoločný cieľ, ktorým je: vytváranie pracovných príležitostí a teda zabránenie nezamestnanosti vo veľkom rozsahu; domnieva sa, že tento cieľ by mal preto určovať rozsah a prvky Plánu hospodárskej obnovy Európy; domnieva sa, že solidarita je nevyhnutná z hľadiska zabezpečenia, aby mal Plán hospodárskej obnovy Európy a doplňujúce opatrenia čo možno najpozitívnejší vplyv na pracovné trhy v Európe; zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia na podporu najzraniteľnejších skupín v spoločnosti;

20.   výrazne sa zasadzuje za politiku v rámci pracovného trhu, ktorá podporuje prístup na trh práce pre všetkých a podporuje celoživotné vzdelávanie; vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby uzatvorili inovatívne dohody na udržanie zamestnanosti ľudí; podporuje okrem iného znižovanie sociálnych odvodov pre nižšie príjmy s cieľom podporiť možnosť zamestnávania pracovníkov s menšími pracovnými skúsenosťami a zavádzanie inovatívnych riešení (napr. poukážok pre služby starostlivosti o domácnosť alebo o deti, či príspevkov v prípade zamestnávania zraniteľných skupín obyvateľstva), ktoré boli v niektorých častiach EÚ úspešne odskúšané; očakáva, že v tejto súvislosti bude dochádzať k výmene osvedčených postupov;

21.   zdôrazňuje potrebu posilniť efektívnosť pravidiel na ochranu spotrebiteľov s cieľom odpovedať na silné očakávania občanov EÚ, najmä v súvislosti s finančnými produktmi; podporuje členské štáty, aby vytvorili politiky, ktoré by podporovali najvážnejšie zasiahnuté obete finančnej krízy;

22.   zdôrazňuje, že je dôležité bezodkladne zabezpečiť voľný pohyb a mobilitu na trhu práce, pričom trvá na tom, že je potrebné zaručiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu a plne rešpektovať kolektívne vyjednávanie a úlohu odborových zväzov vrátane ich práva na kolektívnu akciu; zdôrazňuje, že odstránenie prekážok pre mobilitu na európskom trhu práce umožní lepšiu ochranu európskej pracovnej sily; poznamenáva, že EÚ musí vyvinúť úsilie s cieľom vysvetliť občanom výhody prístupu, ktorý účinne spája rozšírenie, integráciu, solidaritu a pracovnú mobilitu;

23.   konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli koncepciu minimálnej mzdy; navrhuje, aby ostatné členské štáty čerpali z ich skúseností; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili podmienky pre sociálnu a hospodársku účasť pre všetkých a najmä zaviedli právne predpisy týkajúce sa týchto oblastí ako minimálna mzda, iné právne a všeobecne záväzné dohody, alebo kolektívne zmluvy v súlade s vnútroštátnymi tradíciami, ktoré umožnia pracovníkom na plný úväzok zarobiť si na dôstojný život;

24.   domnieva sa, že finančná kríza poskytuje príležitosť uskutočniť potrebné reformy s dôrazom na kľúčové zásady ekonomiky, ktoré siahajú od primeraných investícií do vzdelávania a získavania zručností po kvalitu verejných financií a prostredia, ktoré je priaznivé pre inovácie a vytváranie pracovných príležitostí; domnieva sa, že trvalo udržateľný rast a vytváranie pracovných miest v EÚ čoraz viac závisia od excelentnosti a inovácie ako hlavných predpokladov európskej konkurencieschopnosti;

25.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene prijali opatrenia na podporu rastu a pracovných miest a na posilnenie dopytu a dôvery spotrebiteľov; v tejto súvislosti považuje za kľúčovú iniciatívu inteligentného rastu zameranú na ciele lisabonskej stratégie, ako sú investície do vedomostného trojuholníka (pozostávajúceho z výskumu, vzdelávania a inovácií), technológií priaznivých pre životné prostredie, energetickej účinnosti, trvalo udržateľných infraštruktúr a komunikačných technológií; zdôrazňuje synergické účinky takejto iniciatívy v súvislosti s budúcou konkurencieschopnosťou, trhom práce a ochranou životného prostredia a zdrojov;

26.   zdôrazňuje, že členské štáty by mali pokračovať v reforme pracovných trhov, aby vytvorili väčší počet pracovných miest, ako aj v reforme vzdelávacích systémy, ktoré pomôžu zvýšiť úroveň zručností, domnieva sa, že členské štáty by mali pokračovať aj v úsilí na podporu zvyšovania produktivity prostredníctvom vyšších investícií do vzdelávania; zdôrazňuje aj, že riešenie otázok v oblasti inovácií a ich šírenia, ako aj zabezpečenie možnosti zamestnávania a pružnosti pracovnej sily si vyžaduje zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj celoživotného vzdelávania; zdôrazňuje však, že súčasné investície do ľudského kapitálu v Európe sú naďalej jednoznačne nedostatočné pre hospodárstvo založené na vedomostiach;

27.   zdôrazňuje, že súčasná kríza sa nesmie využiť ako zámienka na odsunutie veľmi potrebného presmerovania výdavkov smerom k investíciám do ekológie, ale mala by sa vnímať ako ďalší podnet na pokračovanie v tak veľmi potrebnom ekologickom preorientovaní priemyslu; je presvedčený o tom, že z hospodárskeho hľadiska je riešenie zmeny klímy jasné a že každý krok vedúci k oneskoreniu potrebných opatrení bude v konečnom dôsledku viesť k zvýšeniu nákladov;

28.   vyzýva členské štáty, aby prehodnotili svoje rozpočty a aby investovali do projektov inteligentného rastu, a týmto spôsobom v plnej miere využili revidovaný Pakt stability a rastu;

29.   zdôrazňuje, že hospodárstva členských štátov sú vo vysokej miere vzájomne závislé; zdôrazňuje potrebu efektívnejšej koordinácie a lepšej správy, ktoré sú v čase krízy ešte naliehavejšie; poukazuje na to, že argument v prospech väčšej miery spolupráce platí ešte viac v rámci eurozóny; v tejto súvislosti odkazuje na svoje odporúčania v rámci uznesenia o EMU@10; očakáva, že Komisia poskytne jasné a rázne usmernenia smerujúce k zlepšeniu koordinovaného prístupu medzi všetkými členskými štátmi;

30.   domnieva sa, že zanechanie boja proti zmene klímy a pozastavenie investícií do životného prostredia by bolo katastrofálnou chybou, ktorá by mala okamžitý a medzigeneračný vplyv;

Opatrenia v Európe

31.   zdôrazňuje potrebu posilniť sociálny rozmer európskych a vnútroštátnych plánov obnovy; vyzýva Komisiu, aby do jarného zasadnutia Európskej rady roku 2009 monitorovala a predložila návrhy týkajúce sa sociálneho vplyvu finančnej krízy, najmä v oblasti sociálneho vylúčenia, chudoby a dôchodkov;

32.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa hlavný model financovania Európskeho sociálneho fondu v prevažnej miere zameriaval na preškoľovanie a zvyšovanie možnosti zamestnania, ako aj sociálne začleňovanie s cieľom prekonať negatívne sociálne vplyvy krízy; opätovne vyzýva, že toto zameranie by malo byť orientované na tých, ktorí sú vzdialení od trhu práce;

33.   poukazuje na to, že potrebujeme novú dohodu pre Európu, ktorá rieši ekonomickú, environmentálnu a sociálnu krízu; vytváranie pracovných miest v odvetví výroby a priemyslu musia dopĺňať rozsiahle investície do sociálnych služieb, najmä do vzdelávania a zdravia, vytvorenie lepších podmienok na vzdelávanie našich detí a študentov, značné zvýšenie počtu učiteľov a zlepšenie reálnych podmienok na vzdelávanie sa, pričom ide o investície, ktoré sa vrátia v budúcnosti;

34.   poukazuje na to, že investície v rámci uvedenej novej "ekologickej" dohody by sa mali zamerať na zvýšenie účinnosti a nahradenie aj iných zdrojov, ako je ropa (tzv. najdôležitejšie suroviny), ktoré sa pravdepodobne minú v krátkodobom až strednodobom výhľade a obmedzia rozvoj určitých odvetví, napríklad informačného a komunikačného odvetvia, či odvetvia zábavy; konštatuje, že podľa najnovších štúdií sa môže veľa ušetriť na takýchto materiáloch, ktoré by znížili odpad, náklady a závislosť od zdrojov;

35.   v súvislosti s energiou zdôrazňuje, že Európa je v súčasnosti závislá od fosílnych palív, ktoré sú jej hlavným zdrojom energie; domnieva sa, že keďže sa musí znížiť závislosť od fosílnych palív, je tiež nevyhnutné dosiahnuť energetickú bezpečnosť pre Európu; domnieva sa, že to znamená diverzifikáciu vlastných zdrojov fosílnych palív pri súčasnej snahe o udržanie cien energie na prijateľnej úrovni; domnieva sa, že odvetvie energetiky v členských štátoch sa musí otvoriť a musí sa dosiahnuť skutočná hospodárska súťaž; domnieva sa, že sa musí zlepšiť energetická účinnosť prostredníctvom výskumu a vývoja a uplatňovania osvedčených postupov; domnieva sa, že vzhľadom na dlhodobo vysoké ceny ropy a zemného plynu musí byť Európa schopná znížiť riziká, ktorým je vystavená v tejto oblasti; domnieva sa, že je krajne dôležité, aby Európa uvažovala o prechode na vnútorný trh s energiou s cieľom účinnejšie distribuovať svoju energiu medzi členskými štátmi a riešiť svoju závislosť na energii z tretích krajín; domnieva sa, že podiel energie EÚ z obnoviteľných zdrojov sa musí zvýšiť s cieľom znížiť závislosť na fosílnych palivách; domnieva sa, že by sa mal zintenzívniť výskum a vývoj v tejto oblasti a mali by sa uprednostňovať rozličné miestne riešenia s cieľom čo najlepšie využiť dostupné obnoviteľné zdroje energie;

36.   konštatuje, že EÚ stále zaostáva za tempom inovácií v hospodárstve USA; poznamenáva, že inovácie môžu zabezpečiť rýchlu obnovu európskych hospodárstiev prostredníctvom vytvorenia komparatívnych výhod na globálnych trhoch; poznamenáva, že v čase hospodárskeho poklesu býva súčasťou spoločného postupu znižovanie výdavkov na výskum a vývoj, toto je však nesprávny prístup, keďže treba uskutočňovať pravý opak; domnieva sa, že zvýšené investície do výskumu a vývoja a vzdelávania posilňujú produktivitu a tým aj rast; vyzýva na investovanie v oblasti výskumu a vývoja, aby sa dosiahol cieľ 3 % podielu týchto výdavkov na HDP; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí umožňovať vyšší podiel výdavkov na výskum; je presvedčený, že členské štáty by mali zvýšiť alebo aspoň dosiahnuť svoje ciele v oblasti investovania do výskumu a vývoja a mali by podporovať investície do výskumu a vývoja súkromného odvetvia prostredníctvom daňových opatrení, ručenia za úvery, regionálnych podnikových inkubátorov, stredísk excelentnosti, ako aj akýchkoľvek iných nástrojov, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa, domnieva sa, že vzdelávanie dospelých a celoživotné vzdelávanie by mali byť prioritami na všetkých politických úrovniach, pretože sa nimi zvyšuje produktivita a zároveň poskytujú kvalifikáciu, ktorá je potrebná pre vstup na trh práce a na udržanie zamestnania v rámci pracovného prostredia s vysokou konkurencieschopnosťou;

37.   poukazuje na to, že od začiatku 21. storočia technologické a komunikačné nástroje rozpútali sily globalizácie v nevídanom rozsahu, "vyrovnali" trhy komunikácie a práce a prispeli k obdobiu bezprecedentnej inovácie, čím zvýšili produktivitu hospodárstiev a globálne prepojili občanov; domnieva sa preto, že maximalizáciou výkonu a vplyvu technológií na hospodárstvo, ďalším otvorením vnútorného trhu v oblasti telekomunikácií, energetiky a výskumu a najmä v priemyselnom odvetví, môže EÚ vyjsť zo súčasného hospodárskeho rozvratu silnejšia, posilniť kvalitu a cenovú dostupnosť svojich zdravotníckych služieb, dosiahnuť pokrok v rozvoji a zavádzaní energetiky, ktorá je ohľaduplná k životnému prostrediu, zlepšiť vzdelávanie v rámci svojich členských štátov a podporovať vyhliadky EÚ, aby sa stala svetovým lídrom v oblasti technológií a aplikovaných technologických inovácií; poukazuje na to, že pre hospodárstvo založené na vedomostiach je treba zabezpečiť rozvoj služieb vysokej kvality a stratégiu širokopásmového pripojenia, schopnú urýchliť modernizáciu a rozširovanie sietí; domnieva sa, že návrh Komisie v rámci Plánu hospodárskej obnovy Európy, ktorého cieľom je dosiahnuť plné pokrytie širokopásmovými komunikačnými sieťami do roku 2010, je potrebným krokom, ktorý umožní EÚ, aby si udržala svoju konkurencieschopnosť;

38.   žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť Bielej knihe Komisie z 21. novembra 2001 o mládeži (KOM(2001)0681) a Európskemu paktu mládeže Európskej rady prijatom 22. a 23. marca 2005 ako jedným z nástrojov, ktoré prispievajú k dosahovaniu cieľov lisabonskej stratégie; zastáva názor, že Komisia by mala pri príprave legislatívnych návrhov zvažovať a začleňovať vplyv na mládež a výsledky štruktúrovaného dialógu s mládežníckymi organizáciami a že členské štáty by sa pri vykonávaní vnútroštátnych reformných programov v súvislosti s lisabonskou stratégiou mali zameriavať na mládež a zohľadňovať ju v príslušných oblastiach politík; domnieva sa, že zvyšovanie mobility študentov a kvality rôznych vzdelávacích systémov by malo byť prioritou v súvislosti s prehodnocovaním hlavných cieľov bolonského procesu po roku 2010 a že sa musia uskutočniť kroky v rámci rôznych politických oblastí; zdôrazňuje, že rôzne aspekty mobility s cieľom rozvoja skutočného európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania idú nad rámec zamerania vysokoškolského vzdelávania a týkajú sa oblastí sociálnych vecí, financií, ako aj imigračnej a vízovej politiky;

39.   s cieľom predchádzať opakovaniu súčasnej krízy v strednodobom výhľade pokladá za nevyhnutné europeizovanie štruktúry finančného dohľadu, zefektívnenie pravidiel hospodárskej súťaže, regulovanie v primeranej miere a zvýšenie transparentnosti finančných trhov; zastáva názor, že integrovaný, komplexný (týkajúci sa všetkých odvetví) a ucelený rámec v oblasti dohľadu, založený na zabezpečení vyváženého prístupu pri riadení cezhraničného rozloženia finančného rizika na základe harmonizovaných právnych predpisov, by znížil náklady na zabezpečenie zhody v prípade činností patriacich do viacerých jurisdikcií; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na prehodnotenie súčasnej štruktúry dohľadu v súlade s týmito zásadami; napriek opatreniam uvedeným v tomto odseku vyzýva členské štáty, aby sa v strednodobom výhľade vrátili k vyváženému verejnému financovaniu a vyzýva preto členské štáty, aby objasnili, ako dokážu splniť tento cieľ;

40.   podporuje rozhodnutie európskych členov skupiny G-20 z konca februára 2009 v Berlíne o prijatí "konečných opatrení proti daňovým rajom a nespolupracujúcim jurisdikciám" tým, že sa čo najskôr dohodnú na súbore postihov, ktorý sa musí schváliť na samite v Londýne; odporúča, aby EÚ prijala na svojej úrovni vhodný legislatívny rámec s vhodnými podnetmi nasmerovanými na trhové subjekty, aby sa nepúšťali do obchodov s týmito jurisdikciami; zdôrazňuje, že konvergentné prístupy sú pri riešení tohto problému veľmi dôležité;

41.   vyzýva členské štáty a EÚ, aby upravili rozpočet EÚ s cieľom umožniť použitie nevyužitých finančných zdrojov na podporu politických cieľov EÚ;

42.   je znepokojený zvyšujúcimi sa regionálnymi rozdielmi v súvislosti s vplyvmi finančnej krízy, ktoré sa prejavujú okrem iného narastajúcimi rozdielmi v dôveryhodnosti medzi členskými štátmi, ktoré vedú k vyšším nákladom na úvery tých členských krajín, ktoré majú nižšie ratingy; vyzýva na rozvoj nových inovatívnych finančných nástrojov s cieľom zmierniť tieto dôsledky a prilákať nový kapitál;

43.   zdôrazňuje, že kríza má mimoriadne negatívne ekonomické a sociálne dôsledky v mnohých nových členských štátoch, pričom sa podstatne spomaľuje ich konvergencia s EÚ-15; navyše očakáva vedľajšie účinky, postihujúce euro a ekonomiky eurozóny; preto požaduje prijatie rozhodných opatrení v záujme európskej solidarity, aby sa ochránila eurozóna a posilnila vnútorná súdržnosť Európskej únie, najmä čo sa týka rozhodnejšej podpory ekonomík strednej a východnej Európy predovšetkým úpravou štrukturálnych fondov a globalizačného fondu pre tieto krajiny, ako aj mimoriadnej podpory zo strany EIB vo veci nových inovatívnych finančných nástrojov; poukazuje na dôležitosť európskej jednoty v časoch hospodárskej krízy, keď spomalenie ekonomického vývoja ohrozuje aj spoločné európske hodnoty; preto požaduje, aby Komisia podnikala pozornejšie a opatrnejšie kroky voči novým členským štátom;

44.   konštatuje, že nástroje financovania EÚ by sa mali využiť na podporu verejných výdavkov; zdôrazňuje, že s cieľom prispieť k hospodárskej obnove EÚ sa musí zvýšiť miera plnenia a rýchlosť týchto finančných nástrojov; domnieva sa, že kohézna politika EÚ je vynikajúcim nástrojom územnej solidarity, najmä jej cezhraničných súčastí; je veľmi spokojný s nedávnou "lisabonizáciu" kohéznej politiky; domnieva sa, že prostredníctvom krokov zameraných na orientáciu regionálnych fondov viac na podnikanie, výskum, zamestnanosť a nové kvalifikácie by sa na miestnej úrovni mali sprístupniť značné finančné prostriedky na posilnenie podnikateľského potenciálu a na podporu tých najohrozenejších;

45.   poukazuje na to, že programy transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) a transeurópskych energetických sietí (TEN-E) by takisto mali plne prispieť k Plánu hospodárskej obnovy Európy a k cieľom lisabonskej stratégie; domnieva sa, že pozitívne úsilie koordinátorov, ako aj zriadenie výkonnej agentúry pre TEN-T spolu s vykonávaním právnych predpisov na zlepšenie účinnosti komodality vyústili do pomerne podstatného počtu úplne dokončených projektov v oblasti TEN-T v celej EÚ na podporu trvalo udržateľného rastu a lepšej mobility;

46.   konštatuje, že v súvislosti s Plánom hospodárskej obnovy Európy zohráva EIB kľúčovú úlohu; víta zvýšenie kapitálu EIB členskými štátmi s cieľom poskytovať viac pôžičiek MSP; trvá na tom, aby boli pôžičky dostupné pre MSP zo všetkých členských štátov, a to transparentným a spravodlivým spôsobom; požaduje ďalšie posilnenie úlohy EIB v súvislosti s novými inovačnými finančnými nástrojmi;

47.   domnieva sa, že v súvislosti s hospodárskou správou si súčasná hospodárska kríza vyžaduje pevnú, koordinovanú a včasnú intervenciu vlády každého členského štátu, ako aj regulačné opatrenia s cieľom podporiť finančné trhy a obnoviť dôveru; domnieva sa, že nové legislatívne opatrenia by mali byť založené na zásadách transparentnosti a zodpovednosti a že sa musí zaviesť efektívne monitorovanie s cieľom zabezpečiť práva spotrebiteľov; domnieva sa, že nová regulácia by mala obsahovať požiadavky proti nadmernému zadlžovaniu a na vyššie kapitálové rezervy bánk; v tejto súvislosti poukazuje aj na súčasné problémy týkajúce sa pravidiel ohodnocovania a vyhodnocovania rizík; domnieva sa, že kontroly sa musia vyvíjať rovnako rýchlo ako finančné inovácie a že EÚ by mala posilniť know-how svojich regulačných orgánov v tomto smere; domnieva sa, že viac regulácie neznamená nevyhnutne lepšiu reguláciu; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby členské štáty koordinovali svoje regulačné akcie; domnieva sa, že sa musia zabezpečiť stabilizačné normy a regulácia finančného dohľadu v eurozóne;

48.   pripomína, že ratingové agentúry nesú svoj podiel zodpovednosti za finančnú krízu; víta výzvu Európskej rady na urýchlený postup v prípade návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ratingových agentúrach (KOM(2008)0704), ktorý predložila Komisia 12. novembra 2008 s cieľom sprísniť pravidlá týkajúce sa ratingových agentúr;

49.   vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom vyňať takzvané mikrosubjekty z rozsahu pôsobnosti štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy(6);

50.   domnieva sa, že je veľmi naliehavé zvýšiť globálnu reguláciu finančného odvetvia, ktorá musí siahať ďaleko nad rámec klasického bankového odvetvia, a prijať rázne opatrenia na zavedenie záväzných pravidiel pre bankový dohľad, transparentnosť, osvedčené postupy, ako aj uplatňovať sankcie voči všetkým štátom a územiam, ktoré nespolupracujú; vyzýva Komisiu, aby predložila vhodné návrhy a naliehavo vyzýva Radu, aby pripravila v rámci medzinárodných rokovaní politickú pôdu na urýchlené schválenie takéhoto prístupu; konštatuje, že globálna finančná stabilita je verejným statkom a za jej ochranu nesú zodpovednosť politickí predstavitelia;

51.   naliehavo vyzýva Radu, aby sa do marca 2009 zhodla na revízii smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty(7) s cieľom umožniť znížené sadzby DPH na služby s vysokým podielom práce, ako aj na iných vhodných opatreniach na podporu domáceho dopytu; vyzýva v tejto súvislosti na koordinovanú akciu členských štátov s cieľom umožniť diferencované možnosti zníženia DPH pre jednotlivé odvetvia ustanovené v smernici o DPH, ktoré členské štáty môžu, ale nemusia uplatňovať v závislosti od svojich priorít; domnieva sa, že selektívne daňové stimuly by mali podporiť domáci dopyt, ako aj hospodárstvo;

52.   nadšene víta skutočnosť, že Komisia vyzvala na vytvorenie skupiny na vysokej úrovni pre odbyrokratizovanie a žiada, aby sa návrhy schválené touto skupinou zaviedli čo možno najskôr; zdôrazňuje, že lisabonská stratégia by mala zabezpečiť zníženie regulačného zaťaženia spoločností, podporiť produktivitu, a tým aj celkovo vyššie miery rastu; domnieva sa, že EÚ by mala zvážiť alternatívy regulácie, diskutovať so zúčastnenými stranami o novej regulácii a zamerať sa na pomer medzi nákladmi a prínosmi regulácie;

Vyhodnotenie lisabonskej stratégie, ďalšie kroky a postup napredovania

53.   víta pokrok, ktorý sa v posledných rokoch dosiahol v rámci lisabonskej stratégie, no konštatuje, že o mnohých významných legislatívnych iniciatívach sa ešte stále rokuje a že by mali byť prednostne prijaté; zdôrazňuje nevyváženú situáciu, pokiaľ ide o kvalitu a množstvo iniciatív na základe rôznych európskych usmernení; vyzýva na vyváženejší prístup v záujme skutočného reformného programu pre európske politiky poskytujúce mnohostrannú podporu; podporuje posilnenie vonkajšieho rozmeru programu reforiem EÚ, ktorý stanoví vysokú úroveň noriem, vhodný regulačný rámec a pracovné postupy založené na spolupráci s cieľom spolupracovať s inými medzinárodnými hospodárskymi subjektmi a riešiť globálne problémy; v tejto súvislosti víta prácu, ktorú odviedli rôzne generálne riaditeľstvá Komisie pri vývoji nových kvalitatívnych ukazovateľov; naliehavo vyzýva Radu, aby požiadala Komisiu o ich využitie v nadchádzajúcom hodnotení vnútroštátnych plánov obnovy a o ich začlenenie do monitorovania Komisie, čím by vznikla komplexnejšia a primeranejšia predstava o úspechu lisabonsko-göteborskej stratégie;

54.   zdôrazňuje, že dosiahnutie lepších výsledkov v rámci lisabonskej stratégie si vyžaduje účinný tlak zo strany Rady v rámci mnohostranného dohľadu;

55.   poukazuje na to, že otvorená metóda koordinácie, na ktorej sa lisabonská stratégia zakladala v priebehu deviatich rokov, ukázala svoje nedostatky vzhľadom na nové vnútorné a vonkajšie problémy, ktorým čelí EÚ; preto naliehavo vyzýva, aby sa v období po lisabonskej stratégii vychádzalo z aktívnejšej a globálnejšie zameranej politiky, t. j. z aktualizácie súčasných spoločných politík (v oblasti obchodu, vnútorného trhu, hospodárskej a menovej únie atď.) a z nových spoločných vonkajších politík (v oblasti energetiky, klímy, rozvoja, migrácie atď.);

56.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že v čase, keď do konca obdobia vymedzeného pre lisabonskú stratégiu zostáva len jeden rok, neboli splnené jasne stanovené ciele a že pokrok v programových oblastiach bol nedostatočný; domnieva sa, že úsilie členských štátov v oblasti zavádzania opatrení na priblíženie sa cieľom lisabonskej stratégie bolo nedostatočné; domnieva sa, že lisabonská stratégia sa musí vnímať ako dôležité usmernenie pre budúce formovanie politík, ktorých cieľom je silná, konkurencieschopná EÚ podporujúca rast; domnieva sa preto, že by jej mali členské štáty venovať vážnejšiu pozornosť a že by nemala byť vnímaná iba ako vzdialený cieľ, ale ako akčný plán pre ďalší rozvoj EÚ;

57.   navrhuje, aby sa pokračovanie v úvahách o agende Lisabon plus (ktorá sa musí začať v roku 2010) zameralo na všeobecnú štruktúru lisabonskej stratégie (konkurencieschopnosť a ekologickejší európsky priemysel, väčší počet lepších pracovných miest, sociálne začleňovanie, trvalo udržateľný rozvoj), zdôrazňuje však potrebu navrhnúť ucelenejší a solidárnejší prístup, ktorý umožní výrazne zvýšiť schopnosť spravovania v rámci lisabonskej stratégie v EÚ; žiada Komisiu, aby do konca roka 2009 predložila dôkladné zhodnotenie doterajších deviatich rokov lisabonskej stratégie a výsledkov, ako aj záväzkov týkajúcich sa cieľov lisabonskej stratégie zo strany členských štátov;

58.   žiada Komisiu, aby analyzovala užitočnosť postlisabonskej stratégie s novými zámermi a cieľmi a aby sa zamerala najmä na vyhodnotenie pripravenosti členských štátov zavádzať takýto nový program, ako aj na jeho uskutočniteľnosť; zdôrazňuje potrebu preorientovania Integrované politické usmernenia pre rast a pracovné miesta na príčiny hospodárskeho poklesu a naliehavo žiada Radu, aby súhlasila s krátkodobými opatreniami na udržanie zamestnanosti na úrovni z roku 2008, na investovanie do boja proti zmene klímy a na zabezpečenie dostatočného príjmu pre najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti; očakáva od Komisie, že včas podnikne iniciatívy a predloží návrhy v súvislosti s týmito cieľmi na prerokovanie počas jarného zasadania Európskej rady v Lisabone v roku 2010;

59.   zdôrazňuje, že "lisabonizácia" verejných výdavkov všetkých členských štátov a rozpočtu EÚ sa musí stať skutočnosťou, pretože sa tým podporí samotná lisabonská stratégia a výrazne sa zvýši efektívnosť pri dosahovaní cieľov rastu a vytvárania pracovných miest;

60.   poznamenáva, že medzi nástroje potrebné pre EÚ na dosiahnutie cieľov lisabonskej stratégie patrí najmä zefektívnenie všetkých súvisiacich politík, všetkých finančných nástrojov a fondov, ako aj rozpočtu EÚ takým spôsobom, aby sa dosiahlo urýchlenie a prehĺbenie úsilia pre hospodársky rast a tvorbu pracovných miest; domnieva sa, že v krátkodobom výhľade sú silnejšie daňové stimuly potrebné pre urýchlenú obnovu po hospodárskej kríze za predpokladu, že sa tým pre preorientujú súkromné výdavky a správanie v súlade s cieľmi stanovenými v lisabonsko-göteborskej stratégii a klimaticko-energetickom balíku; v tejto súvislosti varuje pred nerozvážnym znižovaním daní; domnieva sa, že daňové stimuly musia byť orientované na sociálne a environmentálne ciele; domnieva sa, že možným spôsobom je znižovanie sadzieb dane z pridanej hodnoty pre služby s vysokým podielom práce a pre služby poskytované na miestnej úrovni, ďalej sa domnieva, že by sa malo poskytovať financovanie pre ekologické iniciatívy okrem iného v odvetví energetiky, ako aj v automobilovom odvetví a v stavebníctve, pretože hlavne tieto odvetvia zažívajú kolaps dopytu po svojich výrobkoch; domnieva sa, že spotrebiteľov možno podporovať v nákupe ekologickejších áut a v ekologickej bytovej výstavbe prostredníctvom daňových úľav;

61.   vyjadruje poľutovanie nad stále slabým zviditeľnením lisabonskej stratégie vo vnútroštátnych politikách mnohých členských štátov; zastáva názor, že mobilizácia všetkých zúčastnených strán hospodárstva má zásadný význam pre zabezpečenie jej účinného uplatňovania; predovšetkým sa domnieva, že lepšie zapojenie sociálnych partnerov, vnútroštátnych parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj občianskej spoločnosti zlepší výsledky lisabonskej stratégie a posilní verejnú diskusiu o vhodných reformách; domnieva sa, že zapojenie všetkých zúčastnených strán je možné zabezpečiť prostredníctvom náležitého uplatňovania zásady viacúrovňového spravovania;

62.   opätovne s poľutovaním konštatuje, že medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou a na základe konzultácií s Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a Výborom regiónov sa ešte stále nedohodol jednoznačný plán a kódex postupov, ktorý by zaručil primeranú spoluprácu a plné zapojenie všetkých príslušných zúčastnených inštitúcií EÚ do ďalšieho vhodného postupu v nadväznosti na lisabonskú stratégiu; v tejto súvislosti vyzýva Radu a Komisiu, aby bezodkladne predložili návrhy na úzku spoluprácu príslušných inštitúcií EÚ v súvislosti s blížiacim sa preskúmaním integrovaných politických usmernení, ako aj na úvahy a ustanovenie nadchádzajúcej lisabonskej agendy II;

o
o   o

63.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Výboru regiónov a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru.

(1) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 422.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0058.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0543.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0057.
(5) Ú. v. ES L 200, 8.8.2000, s. 35.
(6) Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11.
(7) Ú. v. ES L 347, 11.12.2006, s. 1.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia