Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery predsedníctva prijaté na zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. – 20. júna 2003, na ktorom dostali všetky štáty západného Balkánu prísľub, že sa stanú členmi EÚ,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN S/RES/817 zo 7. apríla 1993 a S/RES/845 z 18. júna 1993,
– so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko postavenie kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a na závery predsedníctva Európskej rady prijaté na zasadnutiach 15. – 16. júna 2006 a 14. – 15. decembra 2006,
– so zreteľom na dočasnú dohodu medzi Helénskou republikou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko z roku 1995,
– so zreteľom na vyhlásenie EÚ a krajín západného Balkánu, ktoré jednomyseľne schválili ministri zahraničných vecí všetkých členských štátov EÚ a ministri zahraničných vecí krajín západného Balkánu v Salzburgu 11. marca 2006,
– so zreteľom na závery štvrtého zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 24. júla 2007,
– so zreteľom na dohody medzi EÚ a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o zjednodušení vízového režimu a readmisii z 18. septembra 2007,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/212/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko(1),
– so zreteľom na vyhlásenie z Brda: Nové zameranie na západný Balkán, ktoré prednieslo predsedníctvo EÚ 29. marca 2008, v ktorom zdôraznilo potrebu nových podnetov v súvislosti s agendou zo Solúna a vyhlásením zo Salzburgu,
– so zreteľom na správu Komisie o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008 (SEK(2008)2695),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2008 o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007(3),
– so zreteľom na odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 29. – 30. januára 2007 a 26. – 27. novembra 2007,
– so zreteľom na svoju pozíciu z 24. októbra 2007 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o zjednodušení vydávania krátkodobých víz(4),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 24. októbra 2007 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o readmisii osôb(5),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/824/ES z 8. novembra 2007 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o uľahčení udeľovania víz(6),
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/817/ES z 8. novembra 2007 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o readmisii osôb bez povolenia na pobyt(7),
– so zreteľom na konečné vyhlásenie Spoločného parlamentného výboru EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko prijatého na jeho piatej schôdzi 28. novembra 2008,
– so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 5. novembra 2008 s názvom Stratégie rozširovania a hlavné výzvy na roky 2008 – 2009 (KOM(2008)0674) a na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy konaného 9. decembra 2008,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže sa v strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007 pripisuje veľká dôležitosť – a to už od ranného štádia stratégie – zásadám právneho štátu a dobrej správe verejných vecí, predovšetkým vo vzťahu k boju proti korupcii a organizovanému zločinu, k administratívnej a súdnej reforme a rozvoju občianskej spoločnosti,
B. keďže EÚ podnikla kroky na zlepšenie kvality procesu rozširovania,
C. keďže členský štát EÚ, a to Grécko, a Bývala juhoslovanská republika Macedónsko sa nachádzajú uprostred rokovaní konajúcich sa pod záštitou Organizácie Spojených národov s cieľom dosiahnuť vzájomne prijateľné riešenie v otázke názvu tejto kandidátskej krajiny; keďže zásadnou úlohou zostáva zaistiť dobré susedské vzťahy a nájsť vzájomne prijateľné riešenia nevyriešených otázok na základe dohody so susedmi v súlade s vyhlásením zo Salzburgu z 11. marca 2006,
1. víta skutočnosť, že sa vládne a opozičné strany v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko za širokej podpory občianskej spoločnosti a verejnej mienky zjednotili v snahe o splnenie kodanských kritérií pre členstvo v EÚ a o čo najrýchlejšie pristúpenie k EÚ; v súvislosti s tým zdôrazňuje, že v prvom rade ani tak nejde o otázku splnenia požiadaviek zvonka, ale hlavne o zlepšenie vlastnej budúcnosti kandidátskej krajiny;
2. znovu opakuje svoju plnú podporu európskej perspektíve Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a všetkých krajín západného Balkánu, ktorá je nevyhnutná pre stabilitu, uzmierenie a mierovú budúcnosť regiónu;
3. víta skutočnosť, že sedem rokov po uzavretí dohody z Ochridu prijal parlament krajiny právny predpis o používaní jazykov v štátnej správe a školstve; víta najmä rozšírenie možností vyššieho vzdelávania, ktoré umožnilo otvorenie nových fakúlt v rôznych mestách vrátane fakúlt so študijným plánom v rôznych jazykoch; berie na vedomie zlepšenie v otázke spravodlivého zastúpenia členov menšinových spoločenstiev, predovšetkým v správe verejných vecí, polícii a ozbrojených silách;
4. oceňuje pokrok, ktorý krajina doposiaľ dosiahla v dialógu o liberalizácii vízového režimu, predovšetkým vysoký počet vystavených biometrických cestovných dokladov a dokladov totožnosti, vykonávanie systému integrovanej správy hraníc a vytvorenie vnútroštátneho vízového informačného systému; s uspokojením berie na vedomie pokrok dosiahnutý v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, nelegálnej migrácii a korupcii a vyzýva vládu, aby pokračovala vo svojom úsilí v tejto oblasti; víta vykonávanie dohody s EÚ o readmisii a vyzýva na užšiu spoluprácu s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), Európskym policajným úradom (Europol) a Európskym orgánom spolupráce súdnych orgánov (Eurojust); berie na vedomie problémy, s ktorým sa stretávajú občania Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v dôsledku neuznávania ich cestovných pasov jedným z členských štátov EÚ; a vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na dosiahnutý pokrok odporučila Rade, aby čo najskôr uvoľnila vízový režim pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a zrušila vízovú povinnosť;
5. chváli úsilie vlády Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v hospodárskej oblasti, ktoré viedlo k významnému pokroku pri plnení ekonomických kritérií a priviedlo krajinu bližšie k funkčnému trhovému hospodárstvu; víta najmä uľahčenie postupov platby daní, reformu umožňujúcu registráciu na jednom mieste, uľahčovanie zahraničného obchodu a obmedzovanie byrokracie; nabáda vládu, aby pokračovala vo svojich politikách zameraných na stabilný rast HDP, nízku mieru inflácie, fiškálnu disciplínu a zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia;
6. konštatuje, že po niekoľkých pokusoch narušiť parlamentné voľby konané 1. júna 2008, a to najmä na severozápade krajiny, vláda prijala účinné opatrenia v podobe čiastočného opakovania volieb a efektívneho monitorovania postupov s cieľom dospieť k správnym volebným výsledkom; víta začatie súdnych konaní s cieľom potrestať narušiteľov volieb; chváli prijatie zmien a doplnení volebného kódexu, ktoré v zásade zodpovedajú odporúčaniam Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, a je presvedčený, že sa podniknú všetky možné kroky na zabránenie akýmkoľvek pokusom narušiť budúce voľby, napríklad prezidentské voľby a komunálne voľby v marci 2009;
7. víta pokrok dosiahnutý pri zriaďovaní nevyhnutných štruktúr pre decentralizované riadenie predvstupovej pomoci (IPA); podporuje úsilie vlády vybudovať administratívne kapacity, ktoré umožnia vykonávanie rozhodnutia Komisie zveriť riadenie IPA vnútroštátnym orgánom;
8. poznamenáva, že podobne ako väčšina členských štátov EÚ Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko po rozhodnutí svojho parlamentu, ktoré malo širokú podporu, uznala v rovnakom čase ako Čierna Hora nezávislosť susedného Kosova napriek problémom, ktoré by takýto postup mohol v krátkom čase spôsobiť, pokiaľ ide o žiaduce zachovanie dobrých vzťahov s ďalšou susednou krajinou, so Srbskom; víta dosiahnutie dohody o vymedzení hraníc s kosovskými orgánmi;
9. upozorňuje, že zvýšený záujem o Srbsko, ktorý by v roku 2009 mohol viesť k tomu, že sa tejto krajine udelí status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, nesmie mať za následok oslabenie záujmu o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko v rámci EÚ alebo dodatočné spomalenie pokroku v prístupovom procese;
10. poznamenáva, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko podniká kroky na splnenie kritérií na členstvo v EÚ, a berie do úvahy pokrok dosiahnutý pri vykonávaní dohody o stabilizácii a pridružení podpísanej v roku 2001 a rámcovej dohody z Ochridu, ako aj nedávny pokrok pri vykonávaní referenčných kritérií Komisie; vyjadruje však poľutovanie, že tri roky po udelení statusu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ sa ešte nezačali prístupové rokovania, čo je neudržateľná situácia znižujúca motiváciu krajiny, pričom hrozí destabilizácia regiónu; považuje za žiaduce skončiť túto výnimočnú situáciu; naliehavo žiada, aby sa tento proces urýchlil, a pripomína, že Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 23. apríla 2008 vyjadril nádej, že sa v roku 2008 prijme rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní, pričom si uvedomuje, že všetky jestvujúce prekážky skorého pristúpenia sa budú musieť odstrániť v rokoch, počas ktorých sa budú konať nadchádzajúce rokovania; nalieha na Radu, aby urýchlila tento proces tým, že ešte v tomto roku rozhodne o dátume začatia prístupových rokovaní, a to za predpokladu, že sa budú v plnom rozsahu vykonávať kľúčové priority prístupového partnerstva;
11. znovu opakuje, že v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. júna 2008 a zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 8. a 9. decembra 2008 je dôležité, aby Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ pokračovala v udržiavaní dobrých susedských vzťahov a usilovala sa o vyriešenie sporných otázok so svojimi susedmi vrátane dohodnutia vzájomne prijateľného riešenia otázky názvu na základe medzinárodných záväzkov a dvojstranných a mnohostranných záväzkov a povinností;
12. podporuje úsilie sprostredkovateľa Matthewa Nimetza na pôde OSN, ako stanovujú vyššie uvedené rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN S/RES/817 a S/RES/845 z roku 1993, o urovnanie sporu vyplývajúceho z ústavného názvu štátu s cieľom na základe jeho návrhu zo 6. októbra 2008 dosiahnuť čo najskôr konečnú dohodu medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom o tom, ako možno na medzinárodnej úrovni objasniť rozlišovanie rôznych oblastí, ktoré patria odlišným štátom, ale majú spoločné to, že sú pomenované Macedónsko; je si vedomý toho, že obe strany vnímajú tento návrh rozpačito; berie na vedomie menovanie nového vyjednávača pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko; žiada obe strany, aby sa na naďalej zúčastňovali na rokovaniach pod záštitou OSN a dosiahli kompromisné riešenie, aby otázka názvu už viac nebola prekážkou členstva Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v medzinárodných organizáciách, ako je ustanovené vo vyššie uvedenej dočasnej dohode z roku 1995, ktorá stále platí; varuje, že, pokiaľ sa urýchlene nedosiahne dohoda medzi oboma štátmi, môže to spôsobiť dlhodobé oneskorenie vstupu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko do EÚ; zastáva názor, že takéto nevyriešené dvojstranné otázky na Balkáne by nemali byť prekážkou vstupu alebo by nemali mať prednosť pred procesom európskej integrácie;
13. berie na vedomie žiadosť, ktorú Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko podala na Medzinárodnom súdnom dvore v súvislosti s článkom 11 dočasnej dohody; dúfa, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Grécko budú pokračovať v rokovaniach aj napriek súdnemu konaniu, ktoré sa začalo viesť na Medzinárodnom súdnom dvore vo veci žiadosti týkajúcej sa dočasnej dohody; vzhľadom na nové kolo rokovaní oznámených v rámci "Nimetzovho postupu" vyjadruje nádej, že všetky susedné vlády podporia začlenenie tejto krajiny do EÚ, a tým prispejú k stabilite a prosperite tohto regiónu;
14. víta úsilie orgánov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o spoluprácu so susednými členskými štátmi EÚ s cieľom prehodnotiť možné rozpory a nesprávny výklad dejín, ktoré môžu byť príčinou sporov, a naliehavo podporuje spoločné oslavy kultúrneho a historického dedičstva štátu zdieľané s jeho susedmi; je znepokojený nedostatkom pokroku pri zamedzovaní obnovovania "nenávistných prejavov", najmä v médiách a vo vzdelávacích systémoch, voči susediacim štátom a naďalej naliehavo vyzýva vládu, aby zaručila dodržiavanie príslušných noriem EÚ a Rady Európy na verejnosti;
15. poznamenáva, že v demokracii dochádza k interakcii medzi vládou a opozíciou, v rámci ktorej je vždy priestor na protichodné názory, pozornosť sa venuje alternatívnym riešeniam a existuje možnosť vytvoriť väčšinu v záujme zmeny politiky, a že je dôležité zabezpečiť, aby sa vrstvy obyvateľstva nezačali obávať, že sa táto tolerancia zníži, ak jedna strana získa parlamentnú väčšinu, k čomu došlo v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko po posledných parlamentných voľbách;
16. naliehavo žiada, aby jednotlivcom z radov verejnosti, ktorí podajú sťažnosť vo veci zneužitia právomoci a/alebo korupcie, bol vydaný doklad jednoznačne potvrdzujúci, že tak urobili; víta jestvujúcu prax informovania občanov o prijatých opatreniach súvisiacich s ich sťažnosťou a o jej konečnom výsledku, ako aj skutočnosť, že polícia a súdne orgány tieto sťažnosti prehľadne a jednotne evidujú;
17. vyzýva vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby zintenzívnila boj proti väzbám medzi organizovaným zločinom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, Čiernej Hore, Kosove a Albánsku;
18. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nový zákon o právnom postavení cirkví, náboženských spoločenstiev a náboženských skupín z 20. septembra 2007 doteraz neviedol k tomu, že by stúpenci rôznych vierovyznaní pociťovali, že majú rovnaké príležitosti na vyznávanie a šírenie svojej viery a na vlastnenie, využívanie a stavanie budov na tieto účely ako dve tradične najväčšie spoločenstvá veriacich v krajine – "macedónska" ortodoxná cirkev a islam; pripomína, že štátne orgány sú povinné chrániť toleranciu voči ľuďom iného presvedčenia a právo na náboženskú rozmanitosť;
19. vyjadruje poľutovanie nad zvyšujúcim sa tlakom na médiá zo strany vládnych síl, najmä počas volebnej kampane; požaduje, aby sa zachovalo poskytovanie nezávislých a rôznorodých informácií v rozhlase a televízii, vďaka čomu zostanú viditeľné rôzne názory existujúce v spoločnosti, a to tým, že sa ochráni redakčná sloboda tých, ktorí poskytujú informácie, a zabráni sa tomu, aby komerční prevádzkovatelia vysielania nadväzovali úzke vzťahy s určitými stranami alebo politikmi; zároveň vyjadruje znepokojenie z toho, že noviny a televízne kanály sú vo veľkej miere finančne závislé od štátnej reklamy a z nej plynúcich príjmov, čo môže nepriaznivo ovplyvniť kritický novinársky prístup;
20. konštatuje, že ani po prijatí zmien a doplnení k zákonu o zamestnanosti z roku 2005 nie je jasné, ako môžu rôzne súčasne existujúce odbory uzavrieť právoplatné zmluvy s vládou a podnikateľmi, predovšetkým vzhľadom na súčasnú požiadavku, že odbory musia zastupovať 33 % príslušných zamestnancov, aby sa mohli stať zmluvnými partnermi, čo je prekážka rozmanitosti a vedie k tomu, že zainteresované strany neustále spochybňujú počet členov týchto odborov;
21. vyzýva vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby urýchlene vytvorila nové skládky odpadu, uzavrela staré skládky a nariadila ich sanáciu a aby zároveň vypracovala praktické opatrenia na realizáciu integrovaného cyklu odpadu zahrňujúceho triedený zber odpadu okrem iného prostredníctvom združení, ako aj na výstavbu spaľovní odpadu a zariadení na výrobu paliva z odpadu;
22. požaduje zlepšenie a zachovanie kvality a úrovne vodnej hladiny v Ochridskom, Prespanskom a Dojranskom jazere, ktoré ležia na hraniciach, a uzavretie účinných dohôd o tejto otázke so susediacim Albánskom a Gréckom; víta tiež vypracovanie návrhu zákona o vodohospodárstve a naliehavo žiada, aby bol tento návrh bezodkladne posúdený v parlamente;
23. so znepokojením si všíma nepriaznivé účinky na ľudí a životné prostredie spôsobované ropnou rafinériou OKTA, ktorá je v prevádzke v blízkosti mesta Skopje a ktorá sa považuje za najväčšieho znečisťovateľa v krajine;
24. varuje, že bez ďalších investícií do skladovania, úpravy a prepravy vody môže byť ohrozená kontinuita dodávok pitnej vody do miest;
25. žiada vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby opätovne začala proces liberalizácie a privatizácie miestnych verejných služieb a aby pritom venovala osobitnú pozornosť priemyselným odvetviam podieľajúcim sa na výrobe, prenose a rozvode elektrickej energie;
26. vyjadruje poľutovanie nad tým, že fungovanie železničnej siete sa za ostatné roky zhoršilo; konštatuje najmä, že frekvencia vnútroštátnych osobných vlakových spojov a medzinárodných liniek do susedných krajín bola obmedzená na minimum a že používaný vozňový park nie je veľmi vhodný na zabezpečovanie osobnej dopravy na pomerne krátke vzdialenosti, takže budú potrebné nové investície, ak má byť osobná železničná doprava v budúcnosti zachovaná; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri výstavbe železničného spojenia medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Bulharskom, ktoré by prispelo k hospodárskemu rozvoju a stabilite celého regiónu;
27. podnecuje vládu, aby urýchlila plánovanie a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä so zreteľom na solárnu a veternú energiu; v tejto súvislosti vyzýva orgány v Skopje, aby sa všemožne usilovali rozvíjať energetickú politiku v súlade s cieľmi EÚ a podporovať jej stanovisko na nadchádzajúcej konferencii v Kodani o post-kjótskej zmluve;
28. vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom správ o obetiach domáceho násilia a naliehavo žiada, aby boli ako doplnok k už existujúcemu rodinnému právu schválené osobitné právne predpisy na boj proti takémuto násiliu s cieľom umožniť prokuratúre súdne stíhať páchateľov domáceho násilia;
29. je znepokojený znevýhodneným postavením rómskej menšiny v krajine okrem iného v súvislosti s nedávnou správou organizácie Amnesty International, podľa ktorej 39 % rómskych žien má len nízke alebo žiadne vzdelanie, 83 % nikdy nevykonávalo oficiálne platenú prácu a 31 % trpí chronickými chorobami, čo je štrukturálne vyšší percentuálny podiel než priemer v prípade nerómskych žien;
30. víta pokrok, ktorý sa doposiaľ dosiahol v oblasti politického zastúpenia Rómov; zároveň naliehavo vyzýva vládu, aby urýchlila vykonávanie existujúcich politík v prospech Rómov a aby na tento účel poskytla primerané zdroje;
31. víta spolu s Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) skutočnosť, že žiadni príslušníci menšín, ktoré utiekli z Kosova a ktorých členovia nezískali povolenie na trvalý pobyt, neboli donútení odísť, a dúfa, že vláda a UNHCR čoskoro dosiahnu dohodu o zodpovednosti za finančnú podporu tejto skupiny;
32. keďže medzinárodná finančná kríza zasiahla aj Európu a môže mať nepriamy vplyv na obchod a zahraničné investície v štátoch západného Balkánu, vyzýva Komisiu, aby bola ostražitá a v prípade potreby prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť hladký priebeh procesu stabilizácie a pridruženia týkajúci sa Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a ostatných štátov západného Balkánu, ktorý je v tomto regióne dôležitým faktorom stability a ktorého realizácia je v najlepšom záujme samotnej EÚ;
33. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko.