Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenia ministrov zo štyroch predchádzajúcich svetových fór o vode, ktoré sa konali v Marakeši (1997), Haagu (2000), Kjóte (2003) a Mexiku (2006),

–   so zreteľom na vyhlásenie konferencie v Dubline o vode z perspektívy trvalo udržateľného rozvoja (1992), v ktorom sa odporučilo prijať integrované hospodárenie s vodou, ktoré bude uznávať hodnotu vody pri každom jej využití a v rámci ktorého sa zavedie zásada určovania cien vody,

–   so zreteľom na rezolúciu valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/58/217, ktorou bolo vyhlásené obdobie rokov 2005 až 2015 za Medzinárodné akčné desaťročie v oblasti vody a 22. marec stanovený ako Svetový deň vody,

–   so zreteľom na vyhlásenie ministrov na medzinárodnej konferencii o sladkej vode v Bonne (2001), v ktorom sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť nové spôsoby financovania všetkými skupinami investorov, ako aj potreba posilniť verejné financovanie v oblasti vody zo strany súkromného kapitálu, pričom je potrebné podporovať akcie na miestnej úrovni,

–   so zreteľom na konferenciu v Monterrey (2002), ktorá zaviedla koncepciu svetového partnerstva pre vodu, ktoré má byť viacrozmerným dialógom medzi rovnoprávnymi partnermi rozšíreným o podniky, finančné inštitúcie a občiansku spoločnosť, a so zreteľom na to, že túto iniciatívu prevzali aj Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), skupina G8 v Janove v roku 2001 a fórum pre partnerstvo s Afrikou v roku 2003,

–   so zreteľom na dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN prijatý v Helsinkách v roku 1992, ktorý nadobudol platnosť v roku 1996 a ktorý poskytol právny rámec pre regionálnu spoluprácu na ochranu a využitie cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier,

–   so zreteľom na miléniový svetový samit Organizácie Spojených národov (New York, 6. – 8. september 2000), na ktorom boli vypracované rozvojové ciele milénia (RCM), ktoré predpokladajú znížiť do roku 2015 o polovicu percentuálny podiel obyvateľov, ktorí nemajú trvalý prístup k pitnej vode,

–   so zreteľom na Chartu zo Zaragozy z roku 2008 o novej komplexnej vízii pre vodu a na odporúčania Panelu pre vodu prijaté 14. septembra 2008, v posledný deň medzinárodnej výstavy v Zaragoze v roku 2008, a postúpené generálnemu tajomníkovi OSN,

–   so zreteľom na druhú svetovú správu OSN, uverejnenú v roku 2006, o rozvoji vodných zdrojov s názvom Voda: spoločná zodpovednosť,

–   so zreteľom na odsek 5 svojho uznesenia z 11. marca 2004 o stratégiách pre vnútorný trh(1), v ktorom konštatuje, že voda je spoločným majetkom ľudstva a že hospodárenie s vodnými zdrojmi sa nesmie riadiť pravidlami vnútorného trhu,

–   so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji za rok 2006 s názvom Voda medzi mocnými a chudobnými, ktorú vypracoval UNDP a v ktorej tento orgán OSN dokázal, že nie fyzický nedostatok vody, ale chudoba je hlavnou príčinou toho, že viac ako miliarda ľudí nemá prístup k vode,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o miestnych orgánoch a rozvojovej spolupráci(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o Štvrtom svetovom fóre o vode v Mexiko City (16. až 22. marca 2006)(3),

–   so zreteľom na významné iniciatívy európskej občianskej spoločnosti týkajúce sa vody a práva na prístup k pitnej vode pre všetkých, ktoré sa uskutočnili v Európskom parlamente, najmä Svetové zhromaždenie volených zástupcov ľudu a občanov za vodu (AMECE, 18. – 20. marca 2007) a iniciatívu Peace with Water (Mier s vodou, 12. – 13. február 2009), ako aj Memorandum za svetový protokol o vode, o ktorom sa diskutovalo,

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie B6-0113/2009 určenú Komisii o 5. svetovom fóre o vode v Istanbule 16. až 22. marca 2009,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže nedostatok vody a nedostatočná hygiena spôsobujú smrť 8 miliónov ľudí ročne; keďže viac ako jedna miliarda ľudí nemá pohodlný prístup k pitnej vode za prijateľnú cenu a keďže takmer dve a pol miliardy ľudí nemá k dispozícii žiadne hygienické zariadenia,

B.   keďže 2,8 miliárd ľudí žije na miestach postihnutých nedostatkom vody a keďže ich počet sa do roku 2030 zvýši na 3,9 miliárd,

C.   keďže chudobní obyvatelia sú najzraniteľnejší, pokiaľ ide o zmenu klímy, a takisto sú najmenej schopní sa jej prispôsobiť,

D.   keďže nadnárodné agropriemyselné podniky sú najdôležitejším užívateľom sladkej vody na svete (70 % celosvetového odberu), ktorú získavajú za smiešne nízke ceny, a keďže nadmerné využívanie vodných zdrojov viedlo k zhoršeniu a rozšíreniu kontaminácie vôd a všeobecnej degradácii pôdy, čo spôsobilo čoraz systematickejší nárast prípadov sucha,

E.   keďže služby spojené s racionálnym využitím vody a racionálne hospodárenie s vodou by mali stanoviť takú cenovú úroveň, ktorá zabráni plytvaniu niektorými odvetviami a umožní investovať do údržby a zlepšenia infraštruktúry v kombinácii so sprievodnými opatreniami zameranými na zaručenie spravodlivej distribúcie vody, a s podporou vlády umožní, aby chudobné rodiny mohli zaplatiť za svoje základné potreby vody,

F.   keďže celkové dotácie na vodu, v dôsledku ktorých sa ceny za vodu držia na umelo nízkej úrovni, spôsobujú v niektorých odvetviach plytvanie a sú jednou z hlavných príčin nedostatku vody,

G.   keďže zásobovanie vodou je mimoriadne nerovné, hoci by malo byť základným a univerzálnym právom, a keďže miestna úroveň je najvhodnejšia na vymedzenie a riadenie takéhoto zásobovania,

H.   keďže liberalizácia a deregulácia zásobovania vodou v rozvojových krajinách, a najmä v najmenej rozvinutých krajinách, môžu spôsobiť v prípade neexistujúceho vhodného sprievodného právneho rámca zvýšenie cien, ktoré postihne najchudobnejších ľudí, a v dôsledku ktorého sa obmedzí ich prístup k vode,

I.   keďže ale verejno-súkromné partnerstvá, ktoré musia kombinovať prísne a transparentné predpisy s verejným vlastníctvom a súkromnými investíciami, sa musia zamerať na zlepšenie prístupu k vode a hygiene pre všetkých, ako aj účinnejšiemu využitiu, pokiaľ ide o výšku nákladov,

J.   keďže hlavnými prekážkami pri účinnom hospodárení s vodou sú nedostatočné politické a finančné priority zamerané na vodu, zlé hospodárenie, nedostatočný právny rámec, nedostatočná transparentnosť pri rokovaniach a prideľovaní zákaziek, korupcia a neexistujúca diskusia o výške cien,

K.   keďže podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) časť oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá je určená pre vodu a hygienu, predstavuje len 9 % z dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci a 4,5 % z viacstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci, a keďže táto pomoc je rozdelená nesprávne, pretože najmenej rozvinuté krajiny získali len 24 % z finančných prostriedkov, pričom by ich potrebovali najviac,

L.   keďže Svetové fórum o vode, ktoré zasadá každé tri roky, je miestom pre diskusiu a informovanie o politických rozhodnutiach vo svete v oblasti hospodárenia s vodou a vodnými zdrojmi, a keďže ľutuje, že činnosti Svetového fóra o vode boli do práce OSN doteraz málo integrované,

1.   vyhlasuje, že voda je spoločným majetkom ľudstva a prístup k pitnej vode by mal byť základným a univerzálnym právom; žiada, aby sa vyvinulo všetko potrebné úsilie na zaručenie prístupu k pitnej vode pre najchudobnejších obyvateľov do roku 2015;

2.   vyhlasuje, že voda sa považuje za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom, bez ohľadu na to, či s ňou čiastočne alebo v plnej miere hospodári súkromný sektor;

3.   zdôrazňuje, že všetky politiky pre hospodárenie s vodou musia zahŕňať aj ochranu verejného zdravia a životného prostredia a že Svetové fórum o vode by malo demokratickým spôsobom založeným na participácii a zhode prispieť k rozvoju stratégií na podporu takého spôsobu rozvoja hospodárstva a poľnohospodárstva, ktorý zaručí vysokú úroveň kvality vody;

4.   požaduje, aby sa upustilo od systémov celkových dotácií zásobovania vodou, ktoré bránia iniciatívam na účinné hospodárenie s vodou a vyvolávajú plytvanie, s cieľom uvoľniť finančné prostriedky určené na cielené dotácie, najmä pre chudobných obyvateľov a obyvateľov na vidieku, aby sa vytvoril prístup k vode pre všetkých;

5.   zdôrazňuje, že má záujem na tom, aby krajiny, ktoré ležia v rovnakom povodí, vytvorili spoločné orgány pre hospodárenie s vodou, aby sa posilnila solidarita, ktorá napomáha pri uvoľňovaní napätia alebo riešení konfliktov;

6.   pripomína kľúčovú úlohu žien pri zásobovaní a hospodárení s vodou a pri jej ochrane;

7.   žiada členské štáty, aby napriek finančnej kríze zvýšili svoje príspevky do oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom splniť rozvojové ciele milénia týkajúce sa zásobovania pitnou vodou, kde sú potrebné investície vo výške 180 000 000 000 USD ročne;

8.   žiada, aby sa v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu navýšili finančné prostriedky "európskeho fondu pre vodu" určené pre krajiny Afriky, Karibskej a Tichomorskej oblasti (AKT) a aby sa vypracovali nové spôsoby financovania vrátane financovania zo súkromných zdrojov a inovatívnych partnerstiev a najmä solidárne financovanie;

9.   vyjadruje želanie, aby sa z dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci podporili niektoré viacstranné akcie, ako je Africká iniciatíva pre vodu;

10.   domnieva sa, že oficiálna rozvojová pomoc sa musí využívať spoločne so zdrojmi miestnych spoločenstiev, dobrovoľným darcovstvom, bankovými pôžičkami a súkromným kapitálom s cieľom zabezpečiť pre sektor vody čo najkomplexnejšie financovanie;

11.   zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť záručné mechanizmy, ktoré môžu zaviesť finančné inštitúcie a inštitúcie pre rozvoj s cieľom čeliť opatrnosti investorov na trhu s vodou;

12.   potvrdzuje, že štát, ktorý si plní svoje úlohy pri vymedzení potrebných politík a prostriedkov, výbere partnerov a rozdelení právomocí, pričom deleguje ich vykonávanie na miestne spoločenstvá, je naďalej hlavným aktérom v oblasti vodohospodárskej politiky;

13.   zdôrazňuje, že hospodárenie s vodnými zdrojmi spočíva v decentralizovanom, zastupiteľskom a integrovanom prístupe, ktorý spája užívateľov a činiteľov prijímajúcich rozhodnutia pri vymedzení vodohospodárskych politík na miestnej úrovni;

14.   žiada Komisiu, aby vypracovala programy na zvyšovanie informovanosti o vode v EÚ, ako aj v partnerských krajinách;

15.   zdôrazňuje, že je potrebné podporiť miestne verejné orgány v ich úsilí zaviesť demokratické hospodárenie s vodou, ktoré bude účinné, transparentné, regulované a bude dodržiavať trvalo udržateľné rozvojové ciele v záujme uspokojenia potrieb obyvateľov;

16.   žiada Radu a Komisiu, aby uznali kľúčovú úlohu miestnych orgánov pri ochrane a hospodárení s vodou, aby sa tieto orgány všade stali zodpovedné za hospodárenie s vodou, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že právomoci miestnych spoločenstiev v EÚ nie sú dostatočne zohľadnené v európskych programoch spolufinancovania;

17.   následne žiada Radu a Komisiu, aby podporili miestne verejné orgány v EÚ, aby venovali istú časť príspevkov od užívateľov za poskytnuté služby spojené s vodou a hygienou na akcie v rámci decentralizovanej spolupráce;

18.   so zreteľom na zachovanie verejného vlastníctva a v primeranom regulačnom a právnom rámci žiada, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na zapojenie súkromného sektora do zásobovania s vodou s cieľom využiť jeho kapitál, know-how a technológiu, aby sa zlepšil prístup všetkých ľudí k vode a sanitárnym zariadeniam, a aby bol prístup k vode uznaný ako základné právo;

19.   domnieva sa, že je úlohou štátov zapojiť stredných súkromných poskytovateľov do ich národných plánov pre zásobovanie vodou;

20.   zastáva názor, že systémy verejno-súkromného partnerstva, v rámci ktorých verejné orgány zostávajú vlastníkom infraštruktúry a uzatvárajú zmluvu o hospodárení s predstaviteľmi súkromného sektora, môžu byť jedným z prostriedkov na zlepšenie prijateľného prístupu k vode a sanitárnemu systému;

21.   zdôrazňuje, že je potrebné podporiť nové prístupy, ako sú zavlažovanie vidieckych oblastí a vytváranie zelených zón okolo miest s cieľom posilniť potravinovú bezpečnosť a miestnu autonómiu;

22.   domnieva sa, že sprostredkovateľská úloha miestnych mimovládnych organizácií je vo vzťahu k obyvateľstvu nenahraditeľným doplnkovým prvkom na zaručenie úspechu projektov v chudobných krajinách;

23.   vyjadruje želanie, aby sa zaviedli úpravy v poplatkoch, ktoré umožnia zásobovať vodou najznevýhodnenejšie skupiny obyvateľstva za prijateľnú cenu;

24.   vyjadruje presvedčenie, že je potrebné využiť aj miestne úspory, čo si však vyžaduje, aby vlády odstránili všetky právne, daňové alebo administratívne prekážky, ktoré bránia rozvoju miestnych finančných trhov;

25.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiku na podporu vodného hospodárstva, ktorá bude založená na zásade univerzálneho, rovnoprávneho a nediskriminačného prístupu k zdravotne vyhovujúcej vode;

26.   žiada, aby Komisia a členské štáty uľahčili a podporili úsilie rozvojových krajín v oblasti prispôsobenia sa a znižovania dôsledkov zmeny klímy; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité urýchlene vytvoriť svetovú alianciu proti zmene klímy;

27.   žiada, aby bola problematika hospodárenia s vodou, vodných zdrojov, ako aj práva na prístup k vode pre všetkých zaradená do programu dohôd, ktoré budú stanovené na konferencii COP 15 v Kodani (7. – 18. december 2009) o budúcnosti Kjótskeho protokolu, a to aj so zreteľom na prácu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC);

28.   zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť potreby chudobných ľudí pri vypracovaní politík v oblasti vodného hospodárstva a zásobovania vodou, najmä so zreteľom na obyvateľov, ktorí sú najzraniteľnejší v súvislosti so zmenou klímy;

29.   žiada, aby úradujúce predsedníctvo zastupovalo EÚ na fóre v Istanbule s takýmto mandátom:

30.   vyjadruje želanie, aby sa rokovania viedli v rámci OSN s cieľom dosiahnuť uzavretie medzinárodnej dohody, ktorá uznáva právo na prístup k pitnej vode; žiada členské štáty EÚ, ako aj predsedníctvo Únie, aby v tomto zmysle uskutočnili politické a diplomatické kroky v rámci valného zhromaždenia OSN, ako aj na pôde Rady OSN pre ľudské práva;

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Rade ministrov AKT-EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a generálnemu sekretariátu Medzinárodného výboru pre svetovú chartu o vode.

(1) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 857. (2) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 249. (3) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 294.