Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 2, 3 a 5 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN z roku 1948,

–   so zreteľom na články 2, 3 a 26 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach z roku 1966,

–   so zreteľom najmä na článok 5 písm. a) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), prijatého v roku 1979,

–   so zreteľom na článok 2 ods. 1, článok 19 ods. 1, článok 24 ods. 3, články 34 a 39 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 20. novembra 1989,

–   so zreteľom na Dohovor OSN z roku 1989 proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–   so zreteľom na Africkú chartu o právach dieťaťa a starostlivosti o dieťa (1990),

–   so zreteľom najmä na článok 1, článok 2 písm. f), článok 5, článok 10 písm. c), články 12 a 16 všeobecného odporúčania č. 19 Výboru OSN pre odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien, prijatého v roku 1992,

–   so zreteľom na Viedenskú deklaráciu a akčný program, prijaté na svetovej konferencii o ľudských právach v júni 1993,

–   so zreteľom na deklaráciu Valného zhromaždenia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách, prijatú v decembri 1993, ktorá je prvým medzinárodným nástrojom z oblasti ľudských práv týkajúcim sa výlučne násilia páchaného na ženách,

–   so zreteľom na vyhlásenie a akčný program medzinárodnej konferencie OSN o populácii a rozvoji, prijaté 13. septembra 1994 v Káhire,

–   so zreteľom na vyhlásenie a akčnú platformu, ktoré prijala svetová konferencia o ženách 15. septembra 1995 v Pekingu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 1995 o Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu: Boj za rovnosť, rozvoj a mier(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 1997 o porušovaní práv žien(2),

–   so zreteľom na opčný protokol Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý prijala Komisia OSN pre postavenie žien 12. marca 1999,

–   so zreteľom na uznesenie Výboru Rady Európy pre rovnosť príležitostí pre ženy a mužov o mrzačení ženských pohlavných orgánov z 12. apríla 1999,

–   so zreteľom na svoje stanovisko zo 16. apríla 1999 o zmenenom a doplnenom návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa prijíma akčný program Spoločenstva (program DAPHNE) o opatreniach zameraných na predchádzanie násiliu páchanom na deťoch, mladistvých a ženách(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2000 o opatreniach v nadväznosti na pekinskú akčnú platformu(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2000 o výsledkoch mimoriadneho zasadnutia Valného zhromaždenia OSN s názvom Ženy 2000: rodová rovnosť, rozvoj a mier pre 21. storočie z 5. - 9. júna 2000(5),

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ (dohoda z Cotonou), podpísanú 23. júna 2000, a jej finančný protokol,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Charty základných práv, ktoré vydali Rada, Európsky parlament a Komisia na zasadnutí Európskej rady v Nice 7. decembra 2000,

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 14. decembra 2000 zahrnúť otázku mrzačenia ženských pohlavných orgánov do rozsahu pôsobnosti článku B5-802 rozpočtu (rok 2001), určeného na financovanie programu DAPHNE,

–   so zreteľom na uznesenie parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1247 (2001) o mrzačení ženských pohlavných orgánov z 22. mája 2001,

–   so zreteľom na správu o mrzačení ženských pohlavných orgánov, ktorú prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 3. mája 2001,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie z 20. septembra 2001 o mrzačení ženských pohlavných orgánov(6),

–   so zreteľom na rezolúciu Komisie OSN pre ľudské práva 2003/28 z 22. apríla 2003, v ktorej sa vyhlasuje 6. február za Medzinárodný deň nulovej tolerancie voči mrzačeniu ženských pohlavných orgánov,

–   so zreteľom na články 2, 5, 6 a 19 protokolu k Africkej charte ľudských práv a práv národov z roku 2003, známeho aj ako protokol z Maputo, ktorý nadobudol platnosť 25. novembra 2005,

–   so zreteľom na petíciu č. 298/2007, ktorú predložila poslankyňa Cristiana Muscardini 27. marca 2007,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008: K stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa(7),

–   so zreteľom na články 6 a 7 Zmluvy o EÚ o dodržiavaní ľudských práv (všeobecné zásady) a články 12 a 13 Zmluvy o ES (nediskriminácia),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0054/2009),

A.   keďže podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) od 100 do 140 miliónov žien a detí vo svete podstúpilo zákrok mrzačenia pohlavných orgánov a keďže podľa údajov WHO a Populačného fondu OSN približne dvom až trom miliónom žien každoročne potenciálne hrozí, že sa budú musieť podrobiť tejto praktike spôsobujúcej vážne zmrzačenie,

B.   keďže každý rok je približne 180 000 žien, ktoré emigrovali do Európy, podrobených zákroku mrzačenia pohlavných orgánov, alebo im toto riziko hrozí,

C.   keďže podľa WHO sú tieto praktiky rozšírené v najmenej 28 afrických krajinách, v niektorých ázijských krajinách a na Blízkom východe,

D.   keďže násilie voči ženám vrátane mrzačenia pohlavných orgánov pramení zo spoločenských štruktúr založených na rodovej nerovnosti a nevyvážených mocenských pomeroch, ovládaní a kontrole, v rámci ktorých tlak spoločnosti a rodiny vedie k porušovaniu základného práva, najmä rešpektovania integrity ľudskej bytosti,

E.   keďže mrzačenie pohlavných orgánov mladých dievčat treba čo najdôraznejšie odsúdiť a považovať ho za jednoznačné porušenie medzinárodných a vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu detí a ich práv,

F.   keďže WHO identifikovala štyri typy mrzačenia pohlavných orgánov od klitoridektómie (čiastočné alebo úplné odstránenie klitorisu chirurgickým zákrokom) cez excíziu (odstránenie klitorisu a malých pyskov), ktorá predstavuje približne 85 % zákrokov mrzačenia ženských pohlavných orgánov, až po najextrémnejšiu formu, ktorou je infibulácia (čiastočné alebo úplné odstránenie klitorisu a malých pyskov, ako aj vnútorného povrchu veľkých pyskov a zošitie vulvy tak, že sa nechá len malý vaginálny otvor) a vaginálna resekcia (prepichovanie, perforácia alebo narezanie klitorisu alebo pyskov),

G.   keďže akýkoľvek druh mrzačenia ženských pohlavných orgánov nezávisle od jeho rozsahu je násilným činom proti ženám, ktorý predstavuje porušenie ich základných práv, najmä práva na zachovanie osobnej integrity a na telesné a duševné zdravie, ako aj porušenie ich sexuálnych a reprodukčných práv; keďže takéto porušenie nemožno v žiadnom prípade ospravedlniť dodržiavaním rôznych kultúrnych tradícií alebo iniciačných rituálov,

H.   keďže v Európe je mrzačením pohlavných orgánov postihnutých približne 500 000 žien, a keďže táto praktika je bežná najmä v rodinách imigrantov a utečencov a dievčatá kvôli tomu dokonca posielajú späť do ich krajiny pôvodu,

I.   keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov spôsobuje ženám a dievčatám, ktoré ho podstúpia, veľmi vážne a nenapraviteľné krátkodobé a dlhodobé poškodenie telesného i duševného zdravia, je násilím proti ich osobe a integrite a v niektorých prípadoch môže byť dokonca smrteľné; keďže škodlivé vedľajšie účinky má aj používanie primitívnych nástrojov a absencia antiseptických preventívnych opatrení, čo môže neskôr viesť k bolestivému sexuálnemu styku alebo pôrodu, orgány sa definitívne poškodia a môže dôjsť ku komplikáciám, ako je krvácanie, šok, infekcia, prenos vírusu HIV/AIDS, tetanus, nezhubné nádory, ako aj k vážnym ťažkostiam počas tehotenstva a pôrodu,

J.   keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov, ktoré je porušením práv žien a dievčat, zakotvených vo viacerých medzinárodných dohodách, je podľa trestného práva členských štátov zakázané a je v rozpore so zásadami stanovenými v Charte základných práv Európskej únie,

K.   keďže vo svojom uznesení zo 16. januára 2008 vyzýva členské štáty, aby prijali v oblasti problematiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov konkrétne opatrenia, ktoré umožnia trestne stíhať osoby, ktoré vykonajú túto praktiku na deťoch,

L.   keďže Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien požaduje od zmluvných štátov, aby prijali vhodné opatrenia s cieľom zmeniť alebo zrušiť existujúce zákony, zvyklosti a praktiky diskriminujúce ženy, a aby prijali všetky vhodné opatrenia s cieľom vyvolať zmenu sociálnych a kultúrnych modelov správania mužov a žien, aby sa tak dosiahlo odstránenie predsudkov, tradičných a všetkých ostatných praktík založených na myšlienke podriadenosti alebo nadradenosti jedného pohlavia druhému alebo na stereotypnom chápaní mužskej a ženskej roly,

M.   keďže v Dohovore o právach dieťaťa prijatom v roku 1989 je stanovené, že zmluvné štáty budú dodržiavať práva zakotvené v tomto dohovore, že tieto práva zabezpečia v rámci svojej jurisdikcie všetkým deťom bez akejkoľvek diskriminácie nezávisle od ich pohlavia a že prijmú všetky účinné a vhodné opatrenia s cieľom skoncovať s tradičnými praktikami, ktoré sú škodlivé pre zdravie detí,

N.   keďže Africká charta o právach a starostlivosti o dieťa odporúča signatárskym štátom, aby odstránili sociálne a kultúrne praktiky, ktoré sú škodlivé pre zdravie, dôstojnosť, prirodzený rast a vývoj dieťaťa,

O.   keďže v odseku 18 Viedenskej deklarácie a akčného programu, ktoré boli schválené v júni 1993, sa vyhlasuje, že ľudské práva žien a dievčat sú neodcudziteľnou, neoddeliteľnou a nedeliteľnou súčasťou všeobecných ľudských práv,

P.   keďže v článku 2 deklarácie OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z roku 1993 je uvedený explicitný odkaz na mrzačenie ženských pohlavných orgánov a iné tradičné praktiky škodlivé pre ženy,

Q.   keďže článok 4 uvedenej deklarácie ustanovuje, že členské štáty by mali odsudzovať násilie voči ženám a nemali by sa odvolávať na zvyky, tradície alebo náboženské cítenie s cieľom vyhnúť sa povinnosti toto násilie odstrániť,

R.   keďže podľa akčného programu medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, ktorá sa uskutočnila v roku 1994 v Káhire, sa od vlád očakáva, že zakážu mrzačenie ženských pohlavných orgánov všade, kde existuje, a že budú podporovať MVO a náboženské inštitúcie, ktoré bojujú za odstránenie takýchto praktík,

S.   keďže akčná platforma schválená na štvrtej konferencii OSN v Pekingu vyzýva vlády, aby posilnili svoje právne predpisy, reformovali inštitúcie a podporovali normy a postupy zamerané na odstránenie diskriminácie žien, ktorú okrem iného predstavuje aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov,

T.   keďže dohoda o partnerstve AKT – EÚ (dohoda z Cotonou) je založená na týchto všeobecných zásadách a obsahuje ustanovenia o zákaze mrzačenia ženských pohlavných orgánov (článok 9 o základných prvkoch dohody, článok 25 o sociálnom rozvoji a článok 31 o otázkach rodovej rovnosti),

U.   keďže v správe, ktorú 3. mája 2001 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, sa žiada zákaz praktizovania mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré sa považuje za neľudské zaobchádzanie v zmysle článku 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach; keďže v správe sa uvádza, že zachovávanie kultúry a tradícií nemožno povýšiť nad dodržiavanie základných práv a potrebu vyhlásiť za nezákonné praktiky, ktoré majú blízko k mučeniu,

V.   keďže v rámci spoločnej európskej prisťahovaleckej a azylovej politiky Rada a Komisia uznávajú, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov je porušením ľudských práv a že ako také môže byť dôvodom na azyl; keďže rastúci počet žiadostí o azyl zo strany rodičov je odôvodnený ohrozením, ktorému môžu byť vystavení vo svojich rodných krajinách za to, že odmietli dať súhlas na vykonanie zákroku spôsobujúceho zmrzačenie ženských pohlavných orgánov na ich dieťati,

W.   keďže udelením štatútu žiadateľov o azyl rodičom sa žiaľ nezaručí, že ich dieťa unikne riziku zmrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré sa v niektorých prípadoch vykoná až potom, ako sa rodina usídli v hostiteľskej krajine EÚ,

X.   vzhľadom na vyhlásenie komisárky Ferrero-Waldnerovej a komisára Michela z 5. februára 2008, v ktorom jasne odsudzujú neprijateľnosť praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov tak v EÚ, ako aj v tretích krajinách a zdôrazňujú, že porušovanie práv žien v žiadnom prípade nemožno ospravedlniť relatívnosťou kultúrnych hodnôt alebo tradíciami,

Y.   keďže národné centrá a zariadenia pre mládež a rodinu môžu rodinám včas poskytnúť pomoc, aby mohli preventívne zakročiť proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov,

1.   dôrazne odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov ako porušovanie základných ľudských práv a hrubé porušovanie integrity a osobnosti žien a dievčat, a považuje ho preto z pohľadu spoločnosti za závažný trestný čin;

2.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali súhrnnú stratégiu a akčné plány zamerané na zákaz mrzačenia ženských pohlavných orgánov v EÚ a aby na tento účel poskytli potrebné prostriedky – vo forme zákonov a administratívnych ustanovení, preventívnych systémov, vzdelávacích a spoločenských opatrení, a najmä rozsiahlych informačných kampaní v súvislosti s existujúcim ochranným mechanizmom pre zraniteľné skupiny – aby umožnili skutočným a potenciálnym obetiam získať riadnu ochranu;

3.   trvá na tom, že je nevyhnutné, aby bola jednotlivo posudzovaná každá žiadosť o azyl, ktorú predložili rodičia na základe toho, že sa cítia ohrození v rodnej krajine za to, že odmietli dať súhlas na vykonanie zákroku spôsobujúceho zmrzačenie ženských pohlavných orgánov na ich dieťati a aby sa zabezpečilo, aby tieto žiadosti boli podporené množstvom dôkazov, v rámci ktorých sa zohľadní kvalita žiadosti, osobnosť a dôveryhodnosť žiadateľa o azyl a pravdivosť dôvodov podania žiadosti;

4.   trvá na tom, že ženy a dievčatá, ktorým bol udelený azyl v EÚ v dôsledku hrozby zmrzačenia ženských pohlavných orgánov, by v rámci prevencie mali chodievať na pravidelné prehliadky v zdravotníckych zariadeniach a/alebo u lekárov, aby boli chránené pred hrozbou toho, že zákrok spôsobujúci zmrzačenie ženských pohlavných orgánov sa vykoná následne v EÚ; domnieva sa, že toto opatrenie by nijako nediskriminovalo tieto ženy a dievčatá, ale bolo by spôsobom, ako zabezpečiť, aby mrzačenie ženských pohlavných orgánov bolo v EÚ zakázané;

5.   žiada, aby túto súhrnnú stratégiu sprevádzali vzdelávacie programy, ako aj organizovanie vnútroštátnych a medzinárodných kampaní na zvýšenie informovanosti;

6.   podporuje iniciatívu EUROPOL-u zameranú na koordináciu stretnutia európskych policajných síl s cieľom zintenzívniť opatrenia na boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, riešiť otázky súvisiace s nízkou mierou oznamovania a ťažkosťami pri získavaní dôkazov a svedectiev a účinným spôsobom trestať páchateľov týchto trestných činov; vyzýva preto členské štáty, aby preverili možnosť ďalších opatrení na ochranu obetí po tom, ako sa prihlásia;

7.   poukazuje na to, že opatrenia na odstránenie škodlivých praktík, ako je mrzačenie pohlavných orgánov, stanovené vo vyššie uvedenom protokole z Maputo, zahŕňajú: zvyšovanie informovanosti verejnosti prostredníctvom informácií, formálneho a neformálneho vzdelávania a kampaní, zákaz všetkých foriem mrzačenia ženských pohlavných orgánov prostredníctvom zákonov a sankcií, a to vrátane vykonania zákroku lekárskym personálom, podporu obetí poskytovaním služieb zdravotnej starostlivosti, právnu pomoc, psychologické poradenstvo a vzdelávanie a ochranu žien, ktorým hrozí riziko škodlivých praktík alebo iných foriem násilia, zneužívania alebo neznášanlivosti;

8.   žiada členské štáty, aby v jednotlivých krajinách vyčíslili počet žien, ktoré podstúpili zákrok spôsobujúci zmrzačenie ženských pohlavných orgánov, a žien, ktorým toto riziko hrozí, a aby pritom zohľadnili skutočnosť, že v mnohých krajinách zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne číselné údaje, ani v nich neexistuje harmonizovaný systém zhromažďovania údajov;

9.   žiada vytvorenie tzv. európskeho zdravotníckeho protokolu na monitorovanie daného javu a zriadenie databanky údajov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ktoré by sa využívali pri zostavovaní štatistík a v informačných kampaniach zameraných na príslušné komunity prisťahovalcov;

10.   nabáda členské štáty, aby zhromažďovali vedecké údaje, ktoré by mohli slúžiť na podporu WHO v jej úsilí o odstránenie praktiky mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Európe a na všetkých ostatných kontinentoch;

11.   vyzýva Komisiu, aby do svojich kooperačných rokovaní a dohôd s príslušnými krajinami zahrnula klauzulu o odstránení praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

12.   žiada vytvorenie súboru najlepších postupov, ktoré by boli uplatňované na rozličných úrovniach, a vypracovanie hodnotenia ich vplyvu (s prípadným využitím projektov financovaných programom DAPHNE III a dosiahnutých výsledkov), ako aj zabezpečenie rozsiahleho šírenia príslušných informácií s využitím praktických a teoretických skúseností odborníkov;

13.   poukazuje na to, že vnútroštátne centrá a inštitúcie hrajú dôležitú úlohu v identifikácii obetí a prijímaní preventívnych opatrení proti praktikám mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

14.   žiada posilnenie existujúcich európskych sietí zameraných na prevenciu tradičných škodlivých praktík, napríklad organizovaním školení pre mimovládne organizácie, regionálne neziskové združenia a osoby činné v tejto oblasti, ako aj podporu takýchto sietí;

15.   oceňuje významný prínos mnohých medzinárodných a vnútroštátnych mimovládnych organizácií (MVO), výskumných inštitúcií, Európskej siete pre prevenciu mrzačenia ženských pohlavných orgánov v Európe, ako aj prínos všetkých zaangažovaných osôb, ktoré vďaka finančným prostriedkom poskytovaným o. i. agentúrami OSN a v rámci programu DAPHNE rozvíjajú rôzne projekty zamerané na zvyšovanie informovanosti o mrzačení ženských pohlavných orgánov a na prevenciu a odstránenie tejto praktiky; zdôrazňuje, že vytváranie sietí medzi MVO a organizáciami, ktoré majú svoj základ v rôznych komunitách na celoštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni, má nepochybne zásadný význam pre dosiahnutie úspechu pri odstraňovaní praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov a z hľadiska výmeny informácií a skúseností;

16.   zdôrazňuje, že v článku 10 smernice Rady 2004/83/ES(8) o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, sa uvádza, že aspekty týkajúce sa pohlavia sa môžu zvažovať bez toho, aby samotné vytvárali predpoklad na uplatniteľnosť článku 10;

17.   vyzýva Agentúru Európskej únie pre základné práva, ako aj Európsky inštitút pre rodovú rovnosť aby sa prostredníctvom svojich viacročných a/alebo jednoročných pracovných programov postavili na čelo boja proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov; je presvedčený, že tieto agentúry by mohli vykonávať prioritnú výskumnú a/alebo osvetovú činnosť, ktorá by mohla zvýšiť informovanosť o jave mrzačenia ženských pohlavných orgánov na európskej úrovni;

18.   považuje za nevyhnutné, aby sa v príslušných krajinách organizovali fóra pre dialóg a reformovali tradičné právne normy, aby sa súčasťou školského vzdelávania stala problematika mrzačenia ženských pohlavných orgánov a podporovala spolupráca so ženami, ktoré nepodstúpili obriezku;

19.   žiada, aby Európska únia a členské štáty v záujme ľudských práv, zachovania integrity ľudskej bytosti, slobody svedomia a práva na zdravie spolupracovali pri harmonizácii platných právnych predpisov a pri vypracúvaní nových právnych predpisov v tejto oblasti, ak sa platné právne predpisy preukážu ako nevhodné;

20.   vyzýva členské štáty, aby vynucovali uplatňovanie platných zákonov týkajúcich sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, alebo aby prijali právne predpisy ustanovujúce sankcie za ťažké ublíženie na zdraví v dôsledku takéhoto zákroku, ak sa tieto praktiky vykonávajú na území Európskej únie, a aby podporovali prevenciu a boj proti tomuto javu tým, že príslušným profesionálom (sociálnym pracovníkom, učiteľom, policajným silám a odborníkom v sektore zdravotníctva) umožnia rozpoznať prípady mrzačenia ženských pohlavných orgánov; takisto žiada, aby urobili všetko v záujme dosiahnutia čo najvyššieho stupňa harmonizácie zákonov platných vo všetkých 27 členských štátoch;

21.   vyzýva členské štáty, aby všeobecným lekárom, lekárom a zdravotníckemu personálu v nemocniciach uložili ako povinnosť informovať zdravotnícke úrady a/alebo políciu o prípadoch mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

22.   vyzýva členské štáty, aby prijali špecifické právne predpisy týkajúce sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov, alebo aby podľa platných právnych predpisov trestne stíhali všetky osoby, ktoré praktizujú mrzačenie pohlavných orgánov;

23.   vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby vykonávanie týchto praktík stíhali, odsudzovali a postihovali uplatňovaním jednotnej stratégie, ktorá berie do úvahy právny, zdravotný a sociálny rozmer, ako aj integráciu prisťahovaleckej populácie; žiada najmä zavedenie ustanovenia do príslušných smerníc o prisťahovalectve, podľa ktorého by sa trestného činu dopustil ten, kto vykonáva mrzačenie pohlavných orgánov, a žiada aj stanovenie náležitých sankcií proti tomu, kto sa dopustí tohto trestného činu, ak sa tieto praktiky vykonali na území Európskej únie;

24.   požaduje vytvorenie stálych technických harmonizačných a kontaktných výborov medzi členskými štátmi navzájom a medzi členskými štátmi a africkými inštitúciami; domnieva sa, že členmi týchto výborov by mali byť špecialisti v tejto oblasti a zástupcovia hlavných európskych a afrických ženských organizácií;

25.   dôrazne žiada rázne odmietanie prepichovania klitorisu a prezentácie tejto praktiky ako lekárskeho zákroku, ktoré sa často navrhuje ako kompromisné riešenie medzi obriezkou a rešpektovaním tradícií určených na formovanie identity, pretože by to bolo len ospravedlnením a akceptovaním praktiky mrzačenia pohlavných orgánov na území EÚ; opakuje, že absolútne a dôrazne odsudzuje mrzačenie ženských pohlavných orgánov, pretože neexistuje sociálny, ekonomický, etnický, zdravotný ani iný dôvod, ktorý by ho ospravedlňoval;

26.   žiada odstránenie praktík mrzačenia ženských pohlavných orgánov prostredníctvom podpornej a integračnej politiky pre ženy a rodiny, ktoré žijú podľa tradícií zahŕňajúcich uvedené praktiky, aby bolo možné bez porušenia zákonov, základných ľudských práv a práva na sexuálne sebaurčenie zaručiť ochranu žien pred všetkými formami zneužívania a násilia;

27.   potvrdzuje, že dôvody, ktorými mnohé komunity obhajujú zachovávanie tradičných praktík ohrozujúcich zdravie žien a dievčat, nemajú žiadne opodstatnenie;

28.   vyzýva členské štáty, aby:

29.   vyzýva členské štáty, aby prijali preventívnu stratégiu sociálnych opatrení zameranú na ochranu neplnoletých, ktorá by nestigmatizovala komunity prisťahovalcov, a to prostredníctvom verejných programov a služieb sociálnej starostlivosti zameraných na prevenciu týchto praktík (na základe vzdelávania, zvyšovania informovanosti ohrozených komunít), ako aj na poskytovanie pomoci obetiam, ktoré takéto praktiky podstúpili (vrátane psychologickej a lekárskej a pokiaľ možno bezplatnej lekárskej starostlivosti na napravenie poškodenia); okrem toho žiada členské štáty, aby v súlade s právnymi predpismi na ochranu dieťaťa zvážili, či hrozba alebo riziko mrzačenia pohlavných orgánov neplnoletej osoby nemôže byť dôvodom na zásah zo strany štátnych orgánov;

30.   vyzýva členské štáty, aby pre zdravotníkov, učiteľov a sociálnych pracovníkov vypracovali usmernenia, ktorých cieľom by bolo ohľaduplne a v prípade potreby aj za pomoci tlmočníka informovať a upovedomiť rodičov o obrovských rizikách mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ako aj o skutočnosti, že takéto praktiky sa v krajinách Európskej únie považujú za trestný čin; ďalej ich žiada, aby spolupracovali a financovali činnosť sietí a mimovládnych organizácií, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním, zvyšovaním informovanosti a sprostredkúvaním v oblasti problému mrzačenia ženských pohlavných orgánov, a to v úzkom kontakte s rodinami a komunitami;

31.   vyzýva členské štáty, aby šírili presné informácie, ktoré sú zrozumiteľné aj pre negramotnú časť obyvateľstva, najmä prostredníctvom konzulátov členských štátov pri udeľovaní víz; domnieva sa, že aj imigračné úrady by mali pri vstupe osôb do hostiteľskej krajiny poskytovať informácie o dôvodoch tohto zákonom stanoveného zákazu, aby príslušné rodiny pochopili, že zákaz tejto tradičnej praktiky nemožno v žiadnom prípade vnímať ako útok na ich kultúru, ale že predstavuje právnu ochranu žien a dievčat; je toho názoru, že rodiny treba informovať o trestnoprávnych následkoch v prípade preukázaného mrzačenia vrátane trestu odňatia slobody;

32.   požaduje zlepšenie právneho postavenia žien a dievčat v krajinách, v ktorých sa vykonáva mrzačenie pohlavných orgánov, aby sa tak posilnila sebadôvera, vlastná iniciatíva a zodpovednosť žien;

33.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 166, 3.7.1995, s. 92. (2) Ú. v. ES C 115, 14.4.1997, s. 172. (3) Ú. v. ES C 219, 30.7.1999, s. 497. (4) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258. (5) Ú. v. ES C 67, 1.3.2001, s. 289. (6) Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 126. (7) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 24. (8) Ú. v. EÚ L 304, 30.9.2004, s. 12.