Európsky parlament,

–   so zreteľom na piatu správu Komisie z 19. júna 2008 o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti – prosperujúce regióny, prosperujúca Európa (KOM(2008)0371) (piata správa o pokroku),

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 6. októbra 2008 o územnej súdržnosti – z územnej rozmanitosti urobiť prednosť (KOM(2008)0616) (zelená kniha),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. novembra 2008 s názvom Regióny 2020 – posúdenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEK(2008)2868) (správa Komisie o regiónoch 2020),

-   so zreteľom na články 158 a 159 a článok 299 ods. 2 Zmluvy o ES,

-   so zreteľom na štvrtú správu Komisie z 30. mája 2007 o hospodárskej a sociálnej kohézii (KOM(2007)0273),

–   so zreteľom na územnú agendu EÚ - smerom ku konkurencieschopnejšej a udržateľnej Európe rôznorodých regiónov (územná agenda) a na Lipskú chartu o udržateľných európskych mestách (Lipská charta) a na prvý akčný program na implementáciu územnej agendy,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti(1) (uznesenie o štvrtej správe o pokroku), z 21. februára 2008 o opatreniach v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej kohézie(2) a z 21. októbra 2008 o riadení a partnerstve na národnej a regionálnej úrovni a o základe pre projekty v oblasti regionálnej politiky(3),

–   so zreteľom na správu Európskej monitorovacej siete územného plánovania (ESPON) s názvom Budúcnosť územia – územné scenáre pre Európu (správa ESPON), a na správu Európskeho parlamentu s názvom Regionálne rozdiely a kohézia: aké stratégie pre budúcnosť?,

–   so zreteľom na závery Konferencie o územnej súdržnosti a budúcnosti politiky súdržnosti, ktorá sa konala v Paríži 30. a 31. októbra 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 28. septembra 2005 o úlohe územnej súdržnosti pri regionálnom rozvoji(4),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0083/2009),

A.   keďže Lisabonskú zmluvu, ktorá zakotvuje územnú súdržnosť ako jeden zo základných cieľov EÚ spolu s hospodárskou a sociálnou súdržnosťou, ešte neratifikovali všetky členské štáty,

B.   keďže koncepcia územnej súdržnosti je obsiahnutá v  politike súdržnosti od jej začiatkov a je v jadre jej rozvoja; keďže vďaka Lisabonskej zmluve a zelenej knihe je táto koncepcia viditeľnejšia a zreteľnejšia,

C.   keďže politika súdržnosti EÚ je zásadným pilierom v procese európskej integrácie a jednou z najúspešnejších politík EÚ, pretože uľahčuje zbližovanie čoraz rôznorodejších regiónov a podnecuje rast a zamestnanosť; keďže politika súdržnosti EÚ je najviditeľnejším, najhmatateľnejším a najvyčísliteľnejším vyjadrením európskej solidarity a rovnosti a keďže územná súdržnosť sa ako neoddeliteľná súčasť politiky súdržnosti EÚ zakladá na rovnakých zásadách,

D.   keďže napriek značnému pokroku z hľadiska konvergencie v EÚ zdôrazňujú najaktuálnejšie správy o súdržnosti tendenciu smerom k zhoršovaniu územných rozdielov medzi regiónmi EÚ, napríklad pokiaľ ide o dostupnosť, najmä v prípade štrukturálne znevýhodnených regiónov EÚ, ale aj na vnútroregionálnej úrovni a na územiach v rámci EÚ, čo by mohlo viesť k priestorovej segregácii a prehĺbiť rozdiely v úrovniach prosperity regiónov EÚ,

E.   keďže politika súdržnosti EÚ už zaznamenala úspechy pri vytváraní niektorých dôležitých synergií s inými politikami EÚ zameranými na posilňovanie ich vplyvu v praxi a na prospech občanov EÚ, a keďže napríklad synergie, ktoré vznikli medzi politikou súdržnosti a výskumom a inováciami alebo lisabonskou stratégiou, a synergie na cezhraničnej úrovni priniesli hmatateľné pozitívne výsledky, ktoré musia byť potvrdené a ďalej prehlbované,

Stav diskusie o budúcnosti politiky súdržnosti EÚ

1.   súhlasí s hlavnými závermi verejných diskusií o budúcnosti politiky súdržnosti EÚ, ktoré sa uvádzajú v piatej správe o pokroku; vyjadruje spokojnosť s veľkým záujmom, s akým rozliční aktéri v oblasti regionálnej politiky, najmä miestne a regionálne orgány, pristupovali k tejto diskusii;

2.   víta skutočnosť, že tieto závery do veľkej miery zodpovedajú názoru, ktorý vyjadril vo svojom uznesení o štvrtej správe o pokroku; pripomína, že toto uznesenie bolo prvým príspevkom Európskeho parlamentu do verejnej diskusie;

3.   konštatuje, že názory, ktoré vyjadril vo svojom uznesení k štvrtej správe o pokroku, obsahujú tieto odporúčania: po prvé, každý pokus o navrátenie tejto politiky na národnú úroveň by sa mal zamietnuť a mal by sa prijať záväzok k jednotnej, pružnej politike EÚ, ktorá by dokázala prispôsobiť opatrenia v príslušnom rozsahu a mala by tiež dokázať riešiť spoločné výzvy, ako sú globalizácia, klimatické zmeny, demografické zmeny (vrátane starnutia, migrácie a vyľudňovania), chudoba a dodávky energie; po druhé, pevné presvedčenie, že politika súdržnosti EÚ by sa mala vzťahovať na všetky regióny EÚ, zahrňujúc aj regióny s osobitnými zemepisnými črtami, a mala by byť prínosom pre každého; po tretie, je potrebné určiť priority pri výdavkoch štrukturálnych politík a opatrení EÚ a s výhradami schváliť tzv. postup účelového viazania prostriedkov; a po štvrté, sú potrebné synergie a integrovaný prístup medzi rôznymi sektorovými politikami, aby sa podarilo dosiahnuť optimálny výsledok rastu a rozvoja v praxi;

4.   je presvedčený, že územná súdržnosť je ústredným pilierom na dosiahnutie cieľov sledovaných politikou súdržnosti EÚ prostredníctvom posilňovania hospodárskej a sociálnej súdržnosti; zdôrazňuje, že územná súdržnosť účinne prispieva k vyrovnávaniu rozdielov v rozvoji medzi členskými štátmi a regiónmi, ale aj v rámci nich; domnieva sa preto, že budúca reforma regionálnej politiky EÚ by mala zahŕňať závery vyplývajúce z rozpravy o zelenej knihe;

Hodnotenie zelenej knihy o územnej súdržnosti

5.   víta skutočnosť, že Komisia zareagovala na dlhodobú požiadavku Európskeho parlamentu a prijala zelenú knihu; plne podporuje rozhodnutie vypracovať analýzu územnej súdržnosti, ktorá sa už dlho objavuje v popredí každej diskusie o regionálnej politike bez ohľadu na skutočnosť, že Lisabonská zmluva ešte nie je ratifikovaná;

6.   domnieva sa však, že zelená kniha nespĺňa cieľ úplne, keďže neposkytuje jasnú definíciu cieľa územnej súdržnosti, ani ho nestanovuje, a preto výrazne neposúva vpred chápanie tejto novej koncepcie, ktorá by sa mohla účinne podieľať na zmierňovaní rozdielov medzi regiónmi; navyše vyjadruje poľutovanie, že zelená kniha nevysvetľuje, ako sa územná súdržnosť začlení do existujúceho rámca politiky súdržnosti, ani akými metodologickými nástrojmi či zdrojmi sa zmení jej podstata z rámca zásad na operačný mechanizmus, ktorý sa bude uplatňovať v praxi v ďalšom programovacom období;

7.   víta analýzu v zelenej knihe, ktorá definuje tri kľúčové koncepcie, ktoré by mali mať ústredné miesto v rozvoji územnej súdržnosti: koncentráciu, prepojenie a spoluprácu; domnieva sa, že tieto koncepcie môžu prispieť k riešeniu niektorých základných prekážok, ktoré brzdia harmonický, vyvážený a udržateľný vývoj EÚ, ako sú negatívne dôsledky súvisiace s koncentráciou hospodárskej činnosti, najmä v niektorých hlavných mestách štátov a regiónov, rozdiely v prístupe k trhom a službám z dôvodu vzdialenosti alebo koncentrácie a chýbajúcej infraštruktúry a rozdiely spôsobené hranicami medzi členskými štátmi, ale aj regiónmi;

8.   domnieva sa, že zelená kniha náležite nezohľadňuje záväzky stanovené v územnej agende a Lipskej charte, ktoré dávajú územnej súdržnosti strategickú a rozhodujúcu víziu, najmä pokiaľ ide o princíp polycentrizmu alebo nové mestsko-vidiecke partnerstvo; domnieva sa, že tieto ciele musia byť v jadre diskusie o územnej súdržnosti;

9.   víta začiatok verejných diskusií o územnej súdržnosti, ako sa požaduje v zelenej knihe; domnieva sa, že úspech všetkých verejných diskusií priamo závisí od čo najširšej účasti rozličných zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti; vyzýva príslušné vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, aby bezodkladne rozširovali relevantné informácie zamerané na zvyšovanie informovanosti o význame tejto novej koncepcie;

10.   domnieva sa, že koordinácia všetkých sektorových politík EÚ, ktoré majú výrazný územný vplyv, by mala mať ústredné postavenie v rozvoji územnej súdržnosti a pri posilňovaní hospodárskej a sociálnej súdržnosti; vyjadruje preto poľutovanie, že relevantná analýza v zelenej knihe sa obmedzuje na vymenovanie týchto politík EÚ bez toho, aby navrhovala spôsoby na zlepšenie synergie medzi nimi, či dokonca metód, ktorými sa vlastne dajú zistiť územné dôsledky týchto politík;

11.   vyjadruje súhlas s prístupom nezačleňovania nijakého odkazu o možných rozpočtových a finančných dôsledkoch územnej súdržnosti do zelenej knihy ani do verejnej diskusie; domnieva sa, že táto analýza by bola predčasná, pokým všetky zainteresované strany jasne nedefinujú koncepciu a neporozumejú jej; považuje však akúkoľvek diskusiu o tejto téme za nerozlučne spätú s celkovým procesom rokovania o politike súdržnosti EÚ v budúcnosti a jej plánovania; žiada, aby bol výsledok tejto diskusie základom ďalších finančných rámcov;

12.   domnieva sa, že existencia silnej a dobre financovanej regionálnej politiky EÚ je nevyhnutnou podmienkou úspešného rozširovania a dosiahnutia sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti v rozšírenej EÚ;

Analýza koncepcie územnej súdržnosti

13.   schvaľuje pozíciu vyjadrenú v zelenej knihe, že územná súdržnosť vychádzajúca zo zásady rovnakých príležitostí znamená zabezpečenie polycentrického vývoja EÚ ako celku, ako aj vyvážený a udržateľný rozvoj území s rôznou charakteristikou a osobitosťami pri zachovaní ich rozmanitosti; súhlasí aj s názorom, že územná súdržnosť by mala zabezpečiť, aby občania dokázali plne využiť a rozvíjať silné stránky a potenciál svojich regiónov; zdôrazňuje skutočnosť, že územná súdržnosť je horizontálnou koncepciu, ktorá posilňuje rozvoj EÚ; je pevne presvedčený, že územná súdržnosť by mala účinne prispieť k preklenutiu rozdielov medzi regiónmi EÚ a v rámci nich, a tak zabrániť prípadnej asymetrii; vyhlasuje, že územná súdržnosť má vnútrozemský aj morský rozmer;

14.   je presvedčený, že územná súdržnosť je výrazná koncepcia, ktorá je hmatateľným prínosom pre hospodársku a sociálnu súdržnosť a riešením rastúcich výziev pre regióny EÚ; zdôrazňuje, že tri zložky súdržnosti (hospodárska, sociálna a územná) by sa mali navzájom dopĺňať a podporovať, pričom by si však mali zachovať samostatné ciele v rámci jednotnej integrovanej koncepcie; domnieva sa teda, že medzi týmito zložkami nesmie byť nijaká hierarchia a nesmie tu dochádzať k ústupkom; zdôrazňuje, že územná súdržnosť sa musí začleniť do existujúceho rámca bez toho, aby spôsobila sektorové rozdelenie politiky súdržnosti EÚ;

15.   víta závery správy ESPON o budúcich rozvojových scenároch pre európske územie do roku 2030, ktoré prinášajú hmatateľné údaje na podporu politickej diskusie o formovaní EÚ a národných politík, aby sa mohli vypracovať správne nástroje na riešenie nových výziev s výrazným územným alebo regionálnym vplyvom, ako je demografický vývoj, mestské koncentrácie, migračné presuny obyvateľov a klimatické zmeny, a na vytváranie optimálnych podmienok kvalitného života pre svojich občanov;

16.   zdôrazňuje, že jedným z hlavných cieľov územnej súdržnosti je zabezpečenie toho, aby pokrok a rast dosiahnutý na konkrétnom území bol prínosom pre celý región a pre celé územie EÚ; domnieva sa v tejto súvislosti, že špičkové strediská a zoskupenia výskumných a inovačných stredísk môžu byť jedným zo spôsobov, ako zabezpečiť hospodársky úspech, vedecké objavy, technologické inovácie, pracovné miesta a regionálny rozvoj, a vyzýva na prehĺbenie vzájomného pôsobenia a prenášania vedomostí medzi týmito strediskami, univerzitami, podnikateľskými organizáciami a podnikmi, vrátane tých najmenších; vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotenie vplyvu analyzujúce účinok zoskupení a špičkových stredísk na okolité oblasti;

17.   zdôrazňuje, že koncepcia územnej súdržnosti taktiež zahŕňa súdržnosť v rámci území, a navrhuje uprednostniť politiky, ktoré prispievajú k skutočnému polycentrickému rozvoju území, aby sa znížil tlak na hlavné mestá a podporil sa vznik druhotných centier; konštatuje, že toto by mal byť aj spôsob boja proti negatívnym dôsledkom koncentrácie v mestách, ako je preťaženie cestnej siete, znečistenie, sociálne vylúčenie a chudoba, alebo následnej nekontrolovateľnej urbanizácii, ktoré ovplyvňujú kvalitu života tam žijúcich občanov; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa nemala prehliadať podpora vidieckych oblastí a dôležitá úloha malých a stredne veľkých miest vo vidieckych oblastiach;

18.   zdôrazňuje rozhodujúci prínos vnútorného trhu k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje význam verejných služieb vo vzťahu k trvalo udržateľnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, ako aj potrebu sociálne a regionálne spravodlivého prístupu k službám všeobecného záujmu, najmä v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti; v tomto zmysle zdôrazňuje, že pri zabezpečovaní "spravodlivého prístupu" nejde len o otázku geografickej vzdialenosti, ale aj o dostupnosť a prístupnosť týchto služieb, a zastáva názor, že na základe zásady subsidiarity a práva ES v oblasti hospodárskej súťaže by národné, regionálne a miestne orgány mali niesť zodpovednosť za definovanie, organizovanie, financovanie a monitorovanie služieb všeobecného záujmu; domnieva sa však, že úvahy o spravodlivom prístupe občanov k službám by sa mali zahrnúť do diskusie o územnej súdržnosti;

19.   konštatuje, že zelená kniha si všíma výrazné rozvojové problémy troch konkrétnych typov regiónov s osobitnými zemepisnými črtami: horské regióny, ostrovné regióny a regióny s nízkou hustotou obyvateľstva; bez toho, aby sa zmenšovala významná úloha, ktorú môže územná súdržnosť zohrávať pri riešení problémov v týchto regiónoch, vyjadruje názor, že územná súdržnosť by nemala byť politikou výhradne zameranou na regióny s geografickým znevýhodnením; domnieva sa však, že osobitná pozornosť by sa mala venovať spôsobu kompenzovania ich nevýhod a možnostiam premeny regionálnych potenciálov na silné stránky a reálne možnosti a stimulácii rozvoja, čo je dôležité z hľadiska EÚ ako celku;

20.   ďalej konštatuje, že ďalšie regióny sa stretávajú s osobitnými politickými problémami z hľadiska hospodárskeho a sociálneho rozvoja, dostupnosti a konkurencieschopnosti; tieto problémy sa vzťahujú na najvzdialenejšie regióny, ktoré sú uvedené v článku 299 ods. 2 Zmluvy o ES, hraničné, okrajové, pobrežné regióny, ako aj regióny, z ktorých obyvateľstvo odchádza; domnieva s najmä, že špecifická črta odľahlosti by sa mala uznať ako osobitná geografická črta, ktorá si vyžaduje osobitné politické úvahy v prípade daných regiónov; všíma si osobitné výzvy, ktorým pri svojom rozvoji čelia malé ostrovné členské štáty Cyprus a Malta;

21.   je presvedčený, že územná súdržnosť by sa nemala obmedzovať len na účinky regionálnej politiky EÚ na území EÚ, ale mala by sa sústrediť aj na územný rozmer iných sektorových politík EÚ s výrazným územným účinkom; v súvislosti si územnou súdržnosťou zdôrazňuje význam zlepšovania synergie medzi rozličnými politikami EÚ s cieľom koordinovať a maximalizovať ich územný vplyv v praxi; konštatuje však, že všetky politiky EÚ si zachovajú svoju autonómiu a že tento proces neznamená podriadenie sa jednej politiky druhej politike;

Odporúčania pre budúcnosť územnej súdržnosti

22.   očakáva, že verejná diskusia vyústi do jasnej a dostatočne flexibilnej definície územnej súdržnosti, s ktorou budú všetci zainteresovaní aktéri v tejto oblasti vo všeobecnosti súhlasiť, ktorou sa budú riadiť a ktorá bude pre nich zrozumiteľná a ktorá bude z hľadiska koncepcie jasná a transparentná; berie v tejto súvislosti na vedomie návrh definície francúzskeho predsedníctva Rady; domnieva sa však, že územná súdržnosť musí vo všetkých oblastiach podliehať zásade subsidiarity; zároveň je presvedčený, že v záujme lepšej definície a chápania územnej súdržnosti by sa mali stanoviť aj spoločné definície pojmov, akými sú "územie", "vidiecka oblasť" a "horská oblasť";

23.   domnieva sa, že niekoľko zložiek by malo tvoriť jadro budúcej definície územnej súdržnosti, vrátane názoru, že územná súdržnosť presahuje hospodársku a sociálnu súdržnosť a že jej horizontálna povaha a integrovaný prístup podporuje akcie na jednotlivých územiach a cez hranice; je presvedčený, že územná súdržnosť si kladie za cieľ znižovanie rozdielov medzi členskými štátmi a regiónmi a mala by zabezpečiť harmonický a udržateľný rozvoj geografických oblastí s rôznymi charakteristikami a osobitosťami tým, že zhodnotí, ako možno politiku súdržnosti a iné sektorové politiky EÚ najlepšie prispôsobiť ich situácii; zdôrazňuje, že akákoľvek budúca definícia by mala tiež jasne uvádzať, že územná súdržnosť by sa mala hlavne zamerať na dobrú správu vecí verejných, a to aj so zreteľom na partnerstvo medzi aktérmi verejného, súkromného sektora a občianskej spoločnosti, poskytujúc občanom EÚ dobré príležitosti z pohľadu životných podmienok a kvality života;

24.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby po skončení konzultačného procesu vydala bielu knihu o územnej súdržnosti; je presvedčený, že biela kniha poslúži ako nástroj na jednoznačné definovanie a konsolidáciu pojmu územnej súdržnosti a jej prínosu vo vzťahu k politike súdržnosti, a navrhne konkrétne ustanovenia a politické akcie, ktoré napomôžu riešeniu rastúcich problémov, ktorým čelia regióny EÚ, a ktoré by sa následne mali začleniť do legislatívneho balíka o štrukturálnych fondoch po roku 2013 a súvisiaceho finančného rámca; je presvedčený, že v tejto bielej knihe by sa malo uviesť aj úvodné vyhlásenie k možným rozpočtovým a finančným dôsledkom územnej súdržnosti;

25.   víta uverejnenie správy Komisie o regiónoch 2020; vyzýva Komisiu, aby do bielej knihy o územnej súdržnosti začlenila poznatky a analýzy z tohto pracovného dokumentu, najmä v súvislosti s opisom hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

26.   domnieva sa, že tri koncepcie – koncentrácia, prepojenie a spolupráca, z ktorých vychádza analýza územnej súdržnosti v zelenej knihe, treba ďalej rozvíjať a premeniť na konkrétne politické možnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, ako tieto koncepcie začlení do legislatívneho rámca po roku 2013;

27.   požaduje výrazné posilnenie cieľa európskej územnej spolupráce v nasledujúcom programovacom období; je presvedčený o prínose tohto cieľa pre EÚ, v neposlednom rade pre priame zapojenie regionálnych a miestnych orgánov do plánovania a realizácie príslušných programov cezhraničnej, nadnárodnej a medziregionálnej spolupráce; domnieva sa však, že by sa tak nemalo stať na úkor ostatných dvoch cieľov; zdôrazňuje preto aj význam integrovaného rozvoja morských paniev, ako aj cezhraničného rozmeru a príslušných operačných programov európskej susedskej politiky, ktorá má mimoriadnu dôležitosť vzhľadom na budúce rozširovanie EÚ;

28.   domnieva sa, že územná súdržnosť by sa mala rozvíjať horizontálne a mala by podporovať všetky politiky a činnosti EÚ; je presvedčený, že vývoj zásady udržateľného rozvoja a ochrany životného prostredia by mal byť príkladom toho, ako začleniť územnú súdržnosť do budúceho rozvoja všetkých príslušných politík EÚ, keďže musí byť prítomná v každej oblasti politiky súvisiacej so súdržnosťou; domnieva sa však, že tento horizontálny rozmer územnej súdržnosti by nemal mať za následok jej obmedzenie na všeobecný, abstraktný rámec hodnôt; vyzýva EÚ, aby prijala všetky potrebné iniciatívy na prenos územnej súdržnosti do legislatívnych a politických návrhov;

29.   pripomína, že je dôležité začleňovať problematiku rodovej rovnosti, rovnosti príležitostí a osobitných potrieb osôb so zdravotným  postihnutím a starších občanov do každej etapy realizácie a posúdenia politiky súdržnosti EÚ;

30.   v súvislosti s územnou súdržnosťou zdôrazňuje potrebu vypracovania dodatočných kvalitatívnych ukazovateľov, ktorých účelom je lepšia príprava a realizácia zodpovedajúcich politík v praxi, berúc do úvahy rozličné územné špecifiká; vyzýva teda v tomto zmysle Komisiu, aby bezodkladne vypracovala potrebné štúdie a možnosť vymedzenia nových, hodnoverných ukazovateľov a spôsob ich začlenenia do systému hodnotenia regionálnych rozdielov;

31.   konštatuje, že HDP je jediným kritériom určenia spôsobilosti regiónov v rámci 1. cieľa (konvergencia), zatiaľ čo pre regióny oprávnené čerpať pomoc v rámci cieľa regionálnej konkurencieschopnosti a zamestnanosti sa už môžu využívať iné ukazovatele; vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že nepopierateľný postup v konvergencii medzi krajinami často skrýva stále sa prehlbujúce rozdiely medzi regiónmi a v rámci jednotlivých regiónov, a preto vyžaduje hlbokú úvahu o vhodnosti toho, aby HDP bolo hlavným kritériom spôsobilosti na prijímanie pomoci zo štrukturálnych fondov;

32.   domnieva sa, že problém vnútroregionálnych rozdielov v rámci regiónov NUTS II možno lepšie pozorovať na úrovni NUTS III; vyzýva preto Komisiu, aby overila, do akej miery možno v budúcnosti čeliť problému vnútorných rozdielov v rámci regiónov NUTS II, a to aj vymedzením podporovaných oblastí na úrovni NUTS III; v súvislosti s územnou súdržnosťou zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty pri vypracúvaní a vykonávaní programov štrukturálneho fondu určili, ktorý územný celok zodpovedá primeranej úrovni zásahu; na tento účel odporúča priestorovú analýzu celého územia EÚ na začiatku každého programovacieho obdobia;

33.   je presvedčený, že v záujme lepšej koordinácie územného vplyvu sektorových politík EÚ treba lepšie chápať a merať tieto vplyvy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie územného vplyvu týchto politík, a rozšírila súčasný mechanizmus hodnotenia vplyvu, napríklad strategické hodnotenie vplyvu na životné prostredie, na územné aspekty; vyzýva Komisiu, aby predložila aj konkrétne spôsoby na vytvorenie synergie medzi územnými a sektorovými politikami, a pristúpila k hodnoteniu prínosu Lisabonskej a Göteborskej stratégie k územnej súdržnosti;

34.   pripomína svoju dlhodobú požiadavku na vypracovanie súhrnnej stratégie EÚ pre regióny s osobitnými geografickými črtami, ktorá im pomôže pri lepšom riešení problémov a úloh, s ktorými sa stretávajú; je presvedčený, že stratégia EÚ by mala zdôrazňovať územný rozmer politiky súdržnosti a mala by sa zaoberať tým, ako možno politiky EÚ prispôsobiť osobitným potrebám a výhodám týchto území; zdôrazňuje, že realizácia tejto stratégie je nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho a sociálneho rozvoja týchto území; je presvedčený, že vypracovanie nových ukazovateľov na účel lepšieho opisu situácie a problémov na mieste je veľmi dôležité pre úspešné vykonávanie stratégie EÚ v tejto oblasti;

35.   zdôrazňuje však, že vypracúvanie dodatočných ukazovateľov a vykonávanie územných hodnotení by nemalo byť príčinou väčšej byrokracie či ďalších prieťahov pri realizácii nových politík a činnosti na podporu územnej súdržnosti; zdôrazňuje potrebu priamych výsledkov vyplývajúcich zo začlenenia územnej súdržnosti do budúceho balíka programov štrukturálnych fondov;

36.   pripomína dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú malé a stredné podniky (MSP) a mikropodniky, ako aj remeselné podniky, v hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a poukazuje na ich význam pri zvyšovaní konkurencieschopnosti a zamestnanosti v regiónoch; preto vyzýva Komisiu na vypracovanie špecifickej analýzy o vplyve a efektívnosti štrukturálnych fondov a politík EÚ zameraných na MSP v regiónoch, a tiež o všetkých administratívnych a finančných problémoch, s ktorými sa MSP stretli;

37.   ďalej vyzýva Komisiu, členské štáty a regióny, aby vykonávali aktívnu politiku na podporu inovácií a konkurencieschopnosti podnikov a na umožnenie vzájomnej spolupráce podnikov, verejného sektora, škôl a univerzít, a aby zabezpečili priamu účasť organizácií zastupujúcich MSP na definovaní územných politík;

38.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o splnenie cieľov okruhu 4 prvého akčného programu na implementáciu územnej agendy EÚ pri získavaní poznatkov o územnej súdržnosti a udržateľnom územnom plánovaní, budovaní perspektív a analyzovaní vplyvov, a uznáva ústredné postavenie ESPON v tomto procese;

39.   poznamenáva, že zmena klímy bude mať vážne následky na územnú súdržnosť; žiada, aby Komisia prikročila k analýze nepriaznivých dôsledkov klimatických zmien v rôznych regiónoch, pretože sa očakáva, že tieto dôsledky sa budú v rámci EÚ rôzniť; domnieva sa, že územná súdržnosť mala náležite zohľadniť ciele v oblasti zmeny klímy a podnietiť modely udržateľného rozvoja na územiach EÚ; uznáva však, že bojom proti zmene klímy by sa mali do veľkej miery zaoberať aj iné politiky EÚ;

40.   s veľkým záujmom konštatuje, že v piatej správe o pokroku sa po prvýkrát konkrétne hovorí o "regiónoch s prechodným financovaním", ktoré predstavujú medzistupeň medzi "regiónmi konvergencie" a "regiónmi konkurencieschopnosti a zamestnanosti"; uznáva, že sa treba samostatne venovať regiónom, v ktorých sa postupne začína alebo končí poskytovanie pomoci, a teda sa nachádzajú niekde medzi dvoma stanovenými cieľmi; v súvislosti s územnou súdržnosťou vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnejší systém postupnej prechodnej pomoci regiónom, ktoré čoskoro prekročia prah 75 % HDP, s cieľom zabezpečiť im jasnejší štatút a väčšiu istotu rozvoja; domnieva sa, že treba vytvoriť prechodný systém aj pre členské štáty, ktoré prestávajú využívať Kohézny fond;

41.   domnieva sa, že zaujatie integrovaného prístupu bude mať väčšiu šancu na úspech, ak sa regionálne a miestne orgány, ako aj zainteresované subjekty, najmä hospodárski, sociálni a iní partneri v súlade s článkom 11 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde(5), ktoré majú celkový prehľad a chápu potreby a špecifiká daného územia, od samého začiatku budú podieľať na vypracovaní a realizácii rozvojových stratégií pre každé územie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia, ktoré pomôžu členským štátom aj regionálnym a miestnym orgánom vykonávať čo najúčinnejšie integrovaný prístup a vytvoriť účinné partnerstvá pri rozvoji budúcich stratégií pre príslušné územia;

42.   uznáva, že územná súdržnosť by mala viesť k zlepšeniu riadenia politiky súdržnosti; súhlasí s názorom, že pre rozličné problémy treba využívať rozličné územné meradlá, a preto nadväzovanie skutočných partnerstiev medzi všetkými stranami zainteresovanými v regionálnom a miestnom rozvoji na úrovni EÚ, na národnej, regionálnej a miestnej úrovni je podmienkou v procese plánovania územnej súdržnosti, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli všetko možné úsilie o rozvoj tohto mnohoúrovňového územného riadenia; domnieva sa, že územná súdržnosť by sa mala zameriavať na identifikáciu primeranej územnej úrovne s cieľom zaoberať sa každou politikou či každým opatrením spôsobom, ktorý je čo možno najbližšie k občanom;

43.   zdôrazňuje, že vďaka politikám EÚ, najmä politike súdržnosti EÚ, sa riadenie zmenilo z mnohokrát centralizovaného systému na viacúrovňový a čoraz integrovanejší systém; vyzýva všetky zainteresované strany, orgány verejnej moci a občanov, aby vytvorili formálny systém územného riadenia, založený na viacodvetvovom, územnom a horizontálnom integrovanom prístupe, s cieľom koherentne a účinne reagovať na jednotlivé potreby občanov alebo používateľov v oblasti zodpovedajúcej danej potrebe; v tomto smere pripomína úspechy iniciatív EÚ, ako sú Urban I a Urban II pre mestské oblasti a Leader vo vidieckych oblastiach;

44.   pripomína, že problémy pri vykonávaní štrukturálnej politiky sú čiastočne spôsobené prílišnou strnulosťou a zložitosťou postupov, a že preto by sa malo zvážiť zjednodušenie týchto postupov a jasné rozdelenie zodpovednosti a právomocí medzi EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány; domnieva sa, že územné riadenie bude výrazne závisieť od stanovenia takýchto jasných pravidiel; opakuje svoju výzvu, aby Komisia na tento účel bezodkladne predložila súbor konkrétnych návrhov;

45.   odporúča, aby z hľadiska čoraz väčšej dôležitosti, ktorú územná súdržnosť získala nielen v súvislosti s regionálnymi, ale aj s inými sektorovými politikami EÚ, informačné štruktúry, ktoré už dlho riadia územnú súdržnosť, a priestorové plánovanie v Rade boli nahradené formálnymi ministerskými zasadnutiami, ktoré by mali zvolávať ministri zodpovední za regionálnu politiku v EÚ; je presvedčený, že takýto inštitucionálny rozvoj v Rade by zabezpečil lepší tok informácií a rýchly rozvoj politiky územnej súdržnosti;

46.   dôrazne vyzýva členské štáty, aby sa teraz začali zaoberať tým, ako lepšie konsolidovať a zaviesť pojem územnej súdržnosti do svojich vnútroštátnych programov a politík; v tejto súvislosti sa domnieva, že základné zásady polycentrického vývoja a mestsko-vidieckeho partnerstva, ako aj plná realizácia programu Natura 2000, by už mali byť začlenené do ich regionálneho plánovania;

o
o   o

47.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0068. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0069. (3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0492. (4) Ú. v. EÚ C 227 E, 21.9.2006, s.509. (5) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25.