Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 19. februára 2009 - Brusel
Právny rámec Spoločenstva pre Európsku výskumnú infraštruktúru (ERI) *
 Zmeny a doplnenia dohovoru o budúcej viacstrannej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku *
 Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ
 Uplatňovanie smernice 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve
 Sociálne hospodárstvo
 Duševné zdravie
 Opatrenia nadväzujúce na národné akčné plány energetickej účinnosti: prvé posúdenie
 Aplikovaný výskum v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva
 Európsky profesijný preukaz poskytovateľov služieb
 Akcia Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb
 Účasť Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade
 Sankcie voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt ***I
 Štatistika rastlinnej produkcie ***I
 Aromatizované vína, aromatizované nápoje na báze vína a aromatizované kokteily z aromatizovaných vínnych produktov (prepracovanie) ***I
 Znížené sadzby dane z pridanej hodnoty *
 Nelegálne zadržiavanie väzňov CIA
 Výročná správa za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP
 Európska bezpečnostná stratégia a EBOP
 Úloha NATO v bezpečnostnej štruktúre EÚ
 Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie
 Revízia nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva
 Organizácia a činnosť Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie
 Postup pridružených výborov a zistenie uznášaniaschopnosti (výklad článku 47 a článku 149 ods. 4 rokovacieho poriadku)
 Boj proti Alzheimerovej chorobe

Právny rámec Spoločenstva pre Európsku výskumnú infraštruktúru (ERI) *
PDF 504kWORD 222k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o návrhu nariadenia Rady o právnom rámci Spoločenstva pre Európsku výskumnú infraštruktúru (ERI) (KOM(2008)0467 – C6-0306/2008 – 2008/0148(CNS))
P6_TA(2009)0058A6-0007/2009

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0467),

–   so zreteľom na článok 171 a článok 172 prvý odsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0306/2008),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0007/2009),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods.  2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3
(3)  Zatiaľ čo tradičná podpora pre využitie a rozvoj Európskych výskumných infraštruktúr mala v podstate formu grantov v prospech zriadených výskumných infraštruktúr v členských štátoch, za posledné roky sa ukázala nutnosť ďalšieho úsilia na stimulovanie rozvoja nových štruktúr prostredníctvom vytvorenia právneho rámca, ktorý by uľahčil ich zriadenie a prevádzku na úrovni Spoločenstva.
(3)  Zatiaľ čo tradičná podpora pre využitie a rozvoj európskych výskumných infraštruktúr mala v podstate formu grantov v prospech zriadených výskumných infraštruktúr v členských štátoch, za posledné roky sa ukázala nutnosť ďalšieho úsilia na stimulovanie rozvoja nových štruktúr alebo modernizácie existujúcich štruktúr s cieľom optimalizovať ich využitie prostredníctvom vytvorenia právneho rámca, ktorý by uľahčil ich zriadenie a prevádzku na úrovni Spoločenstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 4
(4)  Túto nutnosť vyjadrili pri mnohých príležitostiach tak členské štáty a inštitúcie Spoločenstva na politickej úrovni, ako aj mnohí aktéri v rámci Európskej výskumnej komunity, ako sú podniky, výskumné strediská a univerzity.
(4)  Túto nutnosť vyjadrili pri mnohých príležitostiach tak členské štáty a inštitúcie Spoločenstva na politickej úrovni, ako aj mnohí aktéri v rámci európskej výskumnej komunity, ako sú podniky, výskumné strediská, univerzity, a najmä Európske strategické fórum pre výskumné infraštruktúry (ESFRI).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 6 a (nové)
(6a)  Cieľom výskumnej infraštruktúry, ktorá má byť v zmysle tohto nariadenia zriadená ako Európska výskumná infraštruktúra (ERI), by malo byť uľahčovanie a podpora výskumu v celoeurópskom záujme. Tento cieľ by mala plniť na neziskovej báze, t. j. nemala by vykonávať činnosti ani poskytovať dodávky a/alebo služby, ktoré by mohli narušiť hospodársku súťaž. Aby sa však podporila inovácia a prenos poznatkov a technológie, malo by sa ERI umožniť, aby za určitých podmienok vykonávala obmedzenú hospodársku činnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 7
(7)  Na rozdiel od Spoločných technologických iniciatív (JTI) konštituovaných ako spoločné podniky, ktorých členom je Spoločenstvo a ktorým poskytuje finančné príspevky, Európska výskumná infraštruktúra (ďalej len "ERI") by sa nemala chápať ako orgán Spoločenstva v zmysle článku 185 rozpočtového nariadenia, ale ako právnický subjekt, ktorého členom nemusí byť nevyhnutne Spoločenstvo a ktorému neposkytuje finančné príspevky v zmysle článku 108 ods. 2 písm. f) rozpočtového nariadenia.
(7)  Na rozdiel od spoločných technologických iniciatív (JTI) vytváraných ako spoločné podniky, ktorých členom je Spoločenstvo a ktorým poskytuje finančné príspevky, ERI by sa nemala chápať ako orgán Spoločenstva v zmysle článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ale ako právny subjekt, ktorého členom nemusí byť nevyhnutne Spoločenstvo a ktorému neposkytuje finančné príspevky v zmysle článku 108 ods. 2 písm. f) rozpočtového nariadenia. Toto sa neuplatní v prípadoch, keď sa Spoločenstvo stane členom ERI a poskytne príslušný finančný príspevok uvedený v článku 185 ods. 1 nariadenia o rozpočtových pravidlách. Každý prípad financovania ERI z prostriedkov Spoločenstva by však mal byť v súlade s príslušnými ustanoveniami nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 8
(8)  Vzhľadom na úzku spoluprácu členských štátov a Spoločenstva pri programovaní a realizácii svojich výskumných aktivít doplnkovým spôsobom, ako je stanovené v článkoch 164 a 165 zmluvy, malo by byť na členských štátoch, ktoré majú záujem, aby samostatne alebo spoločne s inými kvalifikovanými subjektmi vymedzili svoje potreby na zriadenie výskumných infraštruktúr na základe svojich výskumných a technologicko-vývojových činností a podľa požiadaviek Spoločenstva. Z tých istých dôvodov by členstvo v ERI malo byť otvorené pre členské štáty, ktoré majú záujem, za možnej účasti kvalifikovaných tretích krajín a špecializovaných medzivládnych organizácií.
(8)  Vzhľadom na úzku spoluprácu členských štátov a Spoločenstva pri programovaní a realizácii svojich výskumných aktivít doplnkovým spôsobom, ako je stanovené v článkoch 164 a 165 zmluvy, malo by byť na členských štátoch, ktoré majú záujem, aby určili svoje potreby pokiaľ ide o zriadenie výskumných infraštruktúr na základe svojich výskumných a technologicko-vývojových činností a podľa požiadaviek Spoločenstva. Z tých istých dôvodov by členstvo v ERI malo byť otvorené pre členské štáty, ktoré majú záujem, za možnej účasti kvalifikovaných tretích krajín a špecializovaných medzivládnych organizácií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 9
(9)   Európska výskumná infraštruktúra (ďalej len "ERI"), zriadená podľa tohto nariadenia, by mala mať za úlohu zriadenie a prevádzkovanie výskumnej infraštruktúry. Toto by mala urobiť na neziskovej báze, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže. Aby sa podporila inovácia a prenos poznatkov a technológie, ERI by sa malo umožniť, aby za určitých podmienok vykonávala isté obmedzené hospodárske činnosti. Zriadením výskumných infraštruktúr ako ERI sa nevylučuje, aby výskumné infraštruktúry celoeurópskeho záujmu, ktoré majú inú právnu formu, mohli byť takisto uznané za infraštruktúry, ktoré prispievajú k implementácii cestovnej mapy vyvinutej Európskym strategickým fórom pre výskumné infraštruktúry (ESFRI) a k pokroku európskeho výskumu. Komisia zabezpečí, aby členovia ESFRI a iné zainteresované strany boli informovaní o týchto alternatívnych legálnych formách.
(9)  Zriadením výskumných infraštruktúr ako ERI podľa tohto nariadenia sa nevylučuje, aby výskumné infraštruktúry celoeurópskeho záujmu, ktoré majú inú právnu formu, mohli byť takisto uznané za infraštruktúry, ktoré prispievajú k pokroku európskeho výskumu. Komisia zabezpečí, aby zainteresované strany boli informované o týchto alternatívnych právnych formách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10
(10)  Výskumné infraštruktúry by mali prostredníctvom účinnej podpory európskych výskumných aktivít pomáhať pri zabezpečení špičkového vedeckého výskumu Spoločenstva a konkurencieschopnosti jeho hospodárstva na základe strednodobých a dlhodobých predpovedí. Na dosiahnutie tohto by mali byť účinne otvorené pre celú európsku výskumnú komunitu a mali by mať snahu zvýšiť európske vedecké spôsobilosti nad rámec súčasného stavu, a tým prispieť k rozvoju Európskej výskumnej oblasti.
(10)  Výskumné infraštruktúry by mali prostredníctvom účinnej podpory európskych výskumných aktivít pomáhať pri zabezpečení špičkového vedeckého výskumu Spoločenstva a konkurencieschopnosti jeho hospodárstva na základe strednodobých a dlhodobých predpovedí. Na dosiahnutie tohto by mali byť účinne otvorené pre celú európsku výskumnú komunitu v súlade s pravidlami stanovenými v ich štatútoch a mali by mať snahu zvýšiť európske vedecké spôsobilosti nad rámec súčasného stavu, a tým prispieť k rozvoju Európskej výskumnej oblasti, najmä podporovaním synergií s politikou súdržnosti EÚ.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)  Nové výskumné infraštruktúry by mali vo vhodných prípadoch zohľadniť najmä význam odkrytia možností excelovať na vedeckom poli v konvergenčných regiónoch ako spôsob zlepšenia výskumných výsledkov, inovácie a hospodárskej konkurencieschopnosti EÚ z dlhodobého hľadiska.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 12
(12)  Rozhodnutie o zriadení ERI by malo byť z dôvodov transparentnosti zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Z rovnakých dôvodov je potrebné, aby sa k takému rozhodnutiu pripojil výňatok zo stanov, v ktorom sa uvedú ich podstatné prvky.
(12)  Rozhodnutie o zriadení výskumnej infraštruktúry ako ERI by malo byť z dôvodov transparentnosti zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie. Z rovnakých dôvodov je potrebné, aby sa k takému rozhodnutiu pripojil výňatok zo stanov, v ktorom sa uvedú ich podstatné prvky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)  Členskú základňu ERI musia tvoriť najmenej tri členské štáty a môže zahŕňať oprávnené tretie krajiny a špecializované medzivládne organizácie. Preto by sa ERI mala kvalifikovať ako medzinárodný orgán alebo organizácia na účely uplatňovania smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov a smernice 2004/18/ES Európskeho parlamentu a Rady z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby v súlade s pravidlami o štátnej pomoci. S cieľom účinnejšie podporiť výskumné aktivity ERI by členské štáty a zúčastnené tretie krajiny mali, prijať všetky možné opatrenia na poskytnutie čo najväčšieho rozsahu oslobodenia ERI od iných daní.
(14)  Členskú základňu ERI musia tvoriť najmenej tri členské štáty a môže zahŕňať oprávnené tretie krajiny a špecializované medzivládne organizácie. Podstatným ustanovením tohto nariadenia by preto malo byť, aby sa ERI kvalifikovala ako medzinárodný orgán alebo organizácia na účely uplatňovania smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na dodávku tovaru a verejných zákaziek na služby v súlade s pravidlami o štátnej pomoci. S cieľom účinnejšie podporiť výskumné aktivity ERI, a tak zabezpečiť ich väčšiu konkurencieschopnosť v celosvetovom meradle, by členské štáty a zúčastnené tretie krajiny mali prijať všetky možné opatrenia na poskytnutie čo najväčšieho rozsahu oslobodenia ERI od iných daní.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Je potrebné zabezpečiť, aby na jednej strane, ERI mala voľnosť pri menení a doplňovaní svojich stanov, a na druhej strane aby si Spoločenstvo ako zriaďovateľ ERI ponechalo kontrolu nad určitými podstatnými prvkami. Ak sa bude zmena a doplnenie týkať veci, ktorá je zahrnutá vo výňatku zo stanov pripojenom k rozhodnutiu o zriadení ERI, predtým, ako táto zmena a doplnenie nadobudne účinnosť, musí ju schváliť Komisia rozhodnutím prijatým rovnakým postupom, akým sa zriaďuje ERI, pretože informácie, ktoré sú v ňom obsiahnuté, sa považujú sa podstatné. Akúkoľvek inú zmenu a doplnenie je potrebné oznámiť Komisii, ktorá má možnosť podať námietku, ak usúdi, že je v rozpore s týmto nariadením. Ak sa nevznesie žiadna námietka, malo by sa zverejniť príslušné oznámenie prostredníctvom stručného zhrnutia zmeny a doplnenia.
(17)  Je potrebné zabezpečiť, aby na jednej strane mala ERI voľnosť pri zmene a dopĺňaní svojich stanov, a na druhej strane aby si Spoločenstvo ako zriaďovateľ výskumnej infraštruktúry ako ERI ponechalo kontrolu nad určitými podstatnými prvkami. Ak sa bude zmena a doplnenie týkať veci, ktorá je zahrnutá vo výňatku zo stanov pripojenom k rozhodnutiu o zriadení ERI, predtým, ako táto zmena a doplnenie nadobudne účinnosť, musí ju schváliť Komisia rozhodnutím prijatým rovnakým postupom, akým sa zriaďuje ERI, pretože informácie, ktoré sú v ňom obsiahnuté, sa považujú sa podstatné. Akúkoľvek inú zmenu a doplnenie je potrebné oznámiť Komisii, ktorá má možnosť podať námietku, ak usúdi, že je v rozpore s týmto nariadením. Ak sa nevznesie žiadna námietka, malo by sa zverejniť príslušné oznámenie prostredníctvom stručného zhrnutia zmeny a doplnenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 20
(20)  ERI môžu byť spolufinancované finančnými nástrojmi politiky súdržnosti v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999.
(20)  ERI môžu byť spolufinancované finančnými nástrojmi politiky súdržnosti v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999, a s nariadením Rady (ES) č. 1084/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa zriaďuje Kohézny fond¹.
___________
¹ Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 79.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 22
(22)  Keď je už ERI zriadená podľa práva Spoločenstva, má sa riadiť právom Spoločenstva, súbežne s právom krajiny, v ktorej má svoje štatutárne sídlo. ERI však môže mať miesto svojej prevádzky v inej krajine. V takom prípade sa bude uplatňovať právo tej krajiny vo vzťahu k zdraviu verejnosti, zdraviu a ochrane pri práci, ochrane životného prostredia, nakladaniu s nebezpečnými látkami a vydávaniu požadovaných povolení. Okrem toho by sa ERI mala riadiť svojim stanovami, ktoré prijala v súlade s vyššie uvedenými zdrojmi práva, a uplatňovaním pravidiel, ktoré sú v súlade so stanovami.
(22)  Keď je už ERI zriadená podľa práva Spoločenstva, má sa riadiť právom Spoločenstva, súbežne s právom krajiny, v ktorej má svoje štatutárne sídlo. ERI však môže mať miesta svojej prevádzky v iných krajinách. V takom prípade sa bude uplatňovať právo týchto krajín vo vzťahu k verejnému zdraviu, zdraviu a ochrane pri práci, ochrane životného prostredia, nakladaniu s nebezpečnými látkami a vydávaniu požadovaných povolení. Okrem toho by sa ERI mala riadiť svojim stanovami, ktoré prijala v súlade s vyššie uvedenými zdrojmi práva, a uplatňovaním pravidiel, ktoré sú v súlade so stanovami.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23
(23)  Aby sa zabezpečila dostatočná kontrola súladu s týmto nariadením, ERI by mala predkladať Komisii výročnú správu ERI a akékoľvek informácie o okolnostiach, ktoré závažne ohrozujú dosiahnutie úloh ERI. Ak Komisia získa prostredníctvom výročnej správy alebo iným spôsobom indície, že ERI svojím konaním závažne porušuje toto nariadenie alebo iný uplatniteľný zákon, požiada ERI a/alebo jej členov o vysvetlenie a/alebo prijatie opatrení. V mimoriadnych prípadoch, a ak nebude prijaté nápravné opatrenie, môže Komisia zrušiť rozhodnutie o zriadení ERI; týmto sa začne proces rušenia ERI.
(23)  Aby sa zabezpečila dostatočná kontrola súladu s týmto nariadením, ERI by mala predkladať Komisii výročnú správu a akékoľvek informácie o okolnostiach, ktoré vážne ohrozujú dosiahnutie jej cieľa. Ak Komisia získa prostredníctvom výročnej správy alebo iným spôsobom indície, že ERI svojím konaním závažne porušuje toto nariadenie alebo iný uplatniteľný zákon, požiada ERI a/alebo jej členov o vysvetlenie a/alebo prijatie opatrení. V mimoriadnych prípadoch, a ak nebude prijaté nápravné opatrenie, môže Komisia zrušiť rozhodnutie o zriadení ERI; týmto sa začína likvidácia ERI.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 23 a (nové)
(23a)  Komisia by mala, vychádzajúc z pravidelnej aktualizácie plánov ESFRI, pravidelne poskytovať Európskemu parlamentu informácie o štádiu vývoja Európskych výskumných infraštruktúr v európskom výskumnom priestore spolu s hodnotením a odporúčaniami v tejto oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)  Keďže ciele opatrenia, ktoré sa má prijať, t.j. zriadenie rámca pre Európske výskumné infraštruktúry medzi členskými štátmi, nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty v rámci svojich národných konštitučných systémov, je z dôvodu nadnárodného charakteru problému možné lepšie dosiahnuť tieto ciele na úrovni Spoločenstva. Z toho dôvodu môže Spoločenstvo prijať opatrenia, ktoré sú v súlade s princípom subsidiarity stanoveným v článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku nepresahuje toto nariadenie rozsah potrebný na dosiahnutie týchto cieľov.
(24)  Keďže ciele opatrenia, ktoré sa má prijať, t. j. vytvorenie rámca pre Európske výskumné infraštruktúry zriaďované spoločne členskými štátmi, nemôžu uspokojivo dosiahnuť členské štáty v rámci svojich národných ústavných systémov, je z dôvodu nadnárodného charakteru problému možné lepšie dosiahnuť tieto ciele na úrovni Spoločenstva. Z toho dôvodu môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku nepresahuje toto nariadenie rozsah nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Článok 1
1.  Týmto nariadením sa ustanovuje rámec stanovujúci požiadavky a postupy na zriadenie Európskej výskumnej infraštruktúry (ďalej len "ERI") a jeho účinky.
Týmto nariadením sa ustanovujú požiadavky a postupy na zriadenie výskumnej infraštruktúry celoeurópskeho záujmu ako Európskej výskumnej infraštruktúry (ďalej len "ERI").
2.  Bude sa uplatňovať na výskumné infraštruktúry celoeurópskeho záujmu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 2 a (nový)
2a.  Výskumná infraštruktúra celoeurópskeho záujmu je zariadenie zahŕňajúce zdroje a súvisiace služby, ktoré môže využívať vedecká komunita na uskutočňovanie špičkového výskumu vo svojich príslušných odboroch. Toto vymedzenie sa vzťahuje na hlavné vedecké vybavenie alebo súbory nástrojov; na zdroje poznatkov, akými sú zbierky, archívy alebo štruktúrované vedecké informácie; na infraštruktúry založené na IKT, ako je sieť, počítačový vybavenie, softvér a komunikácie; ako aj na akýkoľvek iný objekt jedinečnej povahy, ktorý je podstatný pre dosiahnutie vynikajúcej kvality vo výskume. Takéto výskumné infraštruktúry môžu byť umiestnené na jednom mieste alebo rozložené na viacerých miestach (organizovaná sieť zdrojov).
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Článok 2 – názov
Úloha a iné činnosti
Cieľ a činnosti ERI
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 1
1.  Úlohou ERI je zriadiťprevádzkovať výskumnú infraštruktúru.
1.  Cieľom ERI je uľahčovaťpodporovať výskum celoeurópskeho záujmu buď v rámci existujúcej európskej infraštruktúry, alebo v rámci novej infraštruktúry, ktorú spoločne založia viaceré členské štáty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 2
2.  ERI plní svoju úlohu na neziskovej báze. Môže však vykonávať obmedzené hospodárske činnosti, ktoré sú úzko späté s jej úlohou, za predpokladu, že neohrozia dosiahnutie tejto úlohy.
2.   Činnosti, ktoré vykonáva ERI, majú neziskový charakter. Môže však vykonávať obmedzené hospodárske činnosti, ktoré sú úzko späté s jej cieľom, za predpokladu, že neohrozia dosiahnutie tohto cieľa a príjmy z takýchto činností sa použijú výlučne na plnenie tohto cieľa.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 2 – odsek 3 a (nový)
3a.  ERI venujú mimoriadnu pozornosť patentom a iným cenným právam a záujmom v oblasti duševného vlastníctva, ktoré vzniknú ako výsledok ich činností, a o týchto právach duševného vlastníctva informujú Komisiu vo výročnej správe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 3 – názov
Požiadavky na získanie osvedčenia
Všeobecné požiadavky
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – úvodná časť
Výskumná infraštruktúra, ktorú má ERI zriadiť, spĺňa tieto požiadavky:
Výskumná infraštruktúra, ktorá má byť zriadená ako ERI, spĺňa tieto požiadavky:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno b
b) predstavuje pridanú hodnotu v rozvoji Európskej výskumnej oblasti a významné zlepšenie na medzinárodnej úrovni v príslušnom vedeckom a technologickom odbore;
b) predstavuje pridanú hodnotu v rozvoji Európskej výskumnej oblasti, okrem iného odkrývaním výskumného potenciálu vo všetkých regiónoch EÚ a zlepšovaním výskumných metód, a významné zlepšenie na medzinárodnej úrovni v príslušnom špecializovanom vedeckom a technologickom odbore;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c
c)  Európska výskumná komunita zložená z výskumných pracovníkov z členských štátov a z krajín pridružených k výskumným, technicko-rozvojovým a demonštračným programom Spoločenstva k nej má účinný prístup; a zároveň
c) európska výskumná komunita zložená z výskumných pracovníkov z členských štátov a z krajín pridružených k výskumným, technicko-rozvojovým a demonštračným programom Spoločenstva k nej má účinný prístup v súlade s pravidlami stanovenými v jej stanovách;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno c a (nové)
ca) prispieva k odbornému vzdelávaniu mladých výskumných pracovníkov, a zároveň
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 – písmeno d a (nové)
da) zvyšuje účinnosť interdisciplinárneho výskumu v dôsledku sústredenia výskumných projektov v stanovenom časovom rozmedzí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 a (nový)
Výskumná infraštruktúra, ktorá má byť zriadená ako ERI, predkladá spolu so žiadosťou hodnotenie vplyvu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 3 – odsek 1 b (nový)
Členovia výskumnej infraštruktúry, ktorá má byť zriadená ako ERI, vyčlenia potrebné ľudské a finančné zdroje na jej zriadenie a prevádzku.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 4 – názov
Žiadosť o zriadenie ERI
Žiadosť
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Subjekty, ktoré žiadajú o zriadenie ERI (ďalej len "žiadatelia") predložia žiadosť Komisii. Žiadosť sa predloží písomne v jednom z úradných jazykov Spoločenstva a bude obsahovať:
1.  Subjekty, ktoré žiadajú, aby sa výskumná infraštruktúra zriadila ako ERI (ďalej len "žiadatelia"), predložia žiadosť Komisii. Žiadosť sa predloží písomne v jednom z úradných jazykov Spoločenstva a bude obsahovať:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno a
a) žiadosť Komisii o zriadenie ERI ;
a) žiadosť Komisii, aby sa výskumná infraštruktúra zriadila ako ERI;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 1 – písmeno c
c) technický a odborný opis výskumnej infraštruktúry, ktorú má ERI zriadiť a prevádzkovať, najmä so zreteľom na požiadavky stanovené v článku 3.
c) technický a odborný opis výskumnej infraštruktúry, ktorá sa má zriadiť a prevádzkovať ako ERI, ako aj sociálno-ekonomické účinky a prínos k cieľom EÚ v oblasti konvergencie, najmä so zreteľom na požiadavky stanovené v článku 3;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 4 – odsek 2
2.  Komisia posúdi žiadosť. Pri posudzovaní môže získať názory nezávislých expertov najmä v odbore zamýšľaných činností ERI. Výsledok takého posúdenia sa oznámi žiadateľom, ktorí budú v prípade potreby vyzvaní, aby v primeranom čase doplnili alebo upravili žiadosť.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 5 – názov
Rozhodnutie o žiadosti
Posúdenie žiadosti a rozhodnutie
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek -1 (nový)
-1.  Komisia posúdi žiadosť. Pri posudzovaní musí vypočuť nezávislých expertov, najmä v oblasti plánovaných činností ERI. Výsledok tohto posúdenia sa oznámi žiadateľom a v prípade potreby sa vyzvú, aby v primeranom čase doplnili alebo upravili žiadosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – úvodná časť
1.  Komisia po zohľadnení výsledkov posúdenia uvedeného v článku 4 odsek 2 a v súlade s postupom uvedeným v článku 21:
1.  Komisia po zohľadnení výsledkov posúdenia uvedeného v článku 5 odsek -1, ako aj potrieb zistených v rámci cestovnej mapy Európskeho strategického fóra pre výskumné infraštruktúry (ESFRI), a v súlade s postupom uvedeným v článku 21:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1 – písmeno a
a) prijme rozhodnutie o zriadení ERI, keď dôjde k záveru, že sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení; alebo
a) prijme rozhodnutie o zriadení výskumnej infraštruktúry ako ERI, keď dôjde k záveru, že sú splnené požiadavky stanovené v tomto nariadení; alebo
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 2
2.  Rozhodnutie o žiadosti sa oznámi žiadateľom. Rozhodnutie o zriadení ERI sa zverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie.
2.  Rozhodnutie o žiadosti sa oznámi žiadateľom. Rozhodnutie o zriadení výskumnej infraštruktúry ako ERI sa zverejní v sérii L Úradného vestníka Európskej únie. V prípade zamietnutia majú žiadatelia prístup k hodnotiacej správe.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42
Návrh nariadenia
Článok 6 – odsek 1 a (nový)
1a.  V prípade infraštruktúr s odlišnou právnou formou pôvodná právnická osoba zaniká dňom uvedeným v odseku 1 a jej právnym nástupcom sa na základe prechodu práv stáva ERI;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 2
2.  ERI bude mať názov obsahujúci slová "Európska výskumná infraštruktúra" alebo "ERI".
2.  Názov ERI obsahuje slová "Európska výskumná infraštruktúra" alebo "ERI", ako aj uvedenie jej výskumnej oblasti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 2
2.  Členmi ERI musia byť vždy aspoň tri členské štáty. Ďalšie členské štáty môžu kedykoľvek pristúpiť ako členovia za rovnakých a primeraných podmienok uvedených v stanovách.
2.  Členmi ERI musia byť vždy aspoň tri členské štáty. Ďalšie členské štáty, tretie krajiny a medzinárodné organizácie môžu kedykoľvek pristúpiť ako členovia za rovnakých a primeraných podmienok uvedených v stanovách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 4
4.  Pokiaľ ide o uplatňovanie stanovených práv a plnenie stanovených záväzkov člena ERI, každý členský štát alebo tretia krajina môže byť zastúpený jedným alebo viacerými verejnými subjektmi vrátane regiónov alebo súkromných subjektov s úlohou poskytovania verejných služieb.
4.  Pokiaľ ide o uplatňovanie stanovených práv a plnenie stanovených záväzkov člena ERI, každý členský štát alebo tretia krajina môžu byť v zhromaždení členov zastúpení jedným alebo viacerými verejnými subjektmi vrátane regiónov alebo súkromných subjektov s úlohou poskytovania verejných služieb.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 5
5.  Tretie krajiny a medzivládne organizácie žiadajúce o členstvo v ERI uznávajú, že ERI má právnu subjektivitu a kompetenciu v súlade s článkom 6 ods. (1) a (2) a že podlieha pravidlám určeným pri uplatnení článku 16.
5.  Tretie krajiny a medzivládne organizácie žiadajúce o členstvo v ERI uznávajú, že ERI má právnu subjektivitu a právomoc na ich území a v ich organizáciách v súlade s článkom 6 ods. 1 a 2 a že podlieha pravidlám určeným pri uplatnení článku 16.
V prípade, že ERI využíva finančné prostriedky Spoločenstva, možno medzinárodným alebo medzivládnym členom ERI ponechať štatút ERI iba vtedy, ak sa zaviažu posielať vnútorný a externý audit Európskemu dvoru audítorov a internému audítorovi Komisie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 6 a (nový)
6a.  Ak sa Spoločenstvo priamo alebo sprostredkovane stane členom ERI, Komisia o tom bezodkladne informuje obe zložky rozpočtového orgánu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno b
b) úlohy a činnosti ERI
b) ciele a činnosti ERI;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno e
e) práva a povinnosti členov vrátane povinnosti poskytovať príspevky do vyrovnaného rozpočtu;
e) práva a povinnosti členov vrátane povinnosti poskytovať príspevky do vyrovnaného rozpočtu a hlasovacích práv;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno h – bod i
i) politika prístupu pre užívateľov;
i) politika prístupu pre užívateľov na základe vynikajúcej kvality výskumu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 51
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno h – bod i a (nový)
ia) investičnú politiku;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 52
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno h – bod vi a (nový)
via) antidiskriminačnú politiku s osobitným zohľadnením rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí pre osoby s postihnutím;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 53
Návrh nariadenia
Článok 9 – odsek 1 – písmeno j a (nové)
ja) dohodu o jednotlivcovi oprávnenom konať vo veci patentov a iných práv a záujmov v oblasti duševného vlastníctva, ktoré vzniknú ako výsledok činností ERI, a spôsob použitia príjmov získaných z takýchto práv.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 54
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 6
6.  ERI zabezpečí vhodné poistenie na krytie všetkých rizík osobitných pre jej pôsobenie.
6.  ERI zabezpečí vhodné poistenie na krytie všetkých rizík týkajúcich sa vybudovania infraštruktúry a jej prevádzky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 55
Návrh nariadenia
Článok 14
Financovanie Spoločenstva sa môže ERI prideľovať výlučne v súlade s hlavou VI nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev. Možné je tiež financovanie v rámci kohéznej politiky v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.
Financovanie Spoločenstva sa môže ERI prideľovať iba v súlade s hlavou VI nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev. Možné je tiež financovanie v rámci kohéznej politiky v súlade s príslušnými právnymi predpismi Spoločenstva.
Ak sa Spoločenstvo kedykoľvek priamo alebo sprostredkovane stane členom ERI, táto ERI sa vníma ako orgán s právnou subjektivitou podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách. To sa vzťahuje aj na ERI, ktorá je príjemcom príspevkov (prevádzkových grantov) podľa článku 185 nariadenia o rozpočtových pravidlách.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 56
Návrh nariadenia
Článok 16 – odsek 1 – písmeno a
a)  Právom Spoločenstva, najmä týmto nariadením a rozhodnutiami uvedenými v článku 5 ods. (1) písm. a) a v článku 10 ods. (1);
a) právom Spoločenstva, najmä týmto nariadením a rozhodnutiami uvedenými v článku 5 ods. 1 písm. a) a v článku 10 ods. 1, a v uplatniteľných prípadoch nariadením o rozpočtových pravidlách;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 57
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 5
5.  Ak sa neprijme žiadne nápravné opatrenie, Komisia môže zrušiť rozhodnutie o zriadení ERI. Takéto rozhodnutie sa oznámi ERI a zverejní sa v sérii L Úradného vestníka Európskej únie. Tým sa spustí proces likvidácie tejto ERI.
5.  Ak sa neprijme žiadne nápravné opatrenie, Komisia môže zrušiť rozhodnutie o zriadení výskumnej infraštruktúry ako ERI. Takéto rozhodnutie sa oznámi ERI a zverejní sa v sérii L Úradného vestníka Európskej únie. Tým sa začína likvidácia tejto ERI.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 58
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 5 a (nový)
5a.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade výročnú správu o činnosti a oznámi im všetky rozhodnutia prijaté podľa odsekov 3 až 5.

Zmeny a doplnenia dohovoru o budúcej viacstrannej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku *
PDF 195kWORD 32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o schválení zmien a doplnení Dohovoru o budúcej viacstrannej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku, ktoré umožňujú stanovenie postupov urovnávania sporov, rozšírenie rozsahu pôsobnosti dohovoru a prehodnotenie cieľov dohovoru (KOM(2008)0512 – C6-0338/2008 – 2008/0166(CNS))
P6_TA(2009)0059A6-0009/2009

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2008)0512),

–   so zreteľom na článok 37 a článok 300 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0338/2008),

–   so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0009/2009),

1.   schvaľuje zmeny a doplnenia Dohovoru o budúcej viacstrannej spolupráci pri rybolove v severovýchodnom Atlantiku;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ
PDF 258kWORD 101k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o osobitnom postavení problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie (2008/2203(INI))
P6_TA(2009)0060A6-0039/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2008 s názvom Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ (KOM(2008)0055),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. februára 2008 s názvom Deti v núdzových a krízových situáciách (SEK(2008)0135),

–   so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 5. februára 2008 s názvom Akčný plán Európskej únie o právach detí v rámci vonkajšej činnosti (SEK(2008)0136),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. apríla 2008 s názvom EÚ ako globálny partner pre rozvoj – Urýchliť pokrok na ceste k rozvojovým cieľom tisícročia (KOM(2008)0177),

–   so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2008 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa vo vonkajšej činnosti Európskej únie – rozvojový a humanitárny rozmer,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 19. a  20. júna 2008,

–   so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa, ktoré Rada prijala v decembri 2007,

–   so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch, ktoré Rada prijala v decembri 2003 a aktualizovala v júni 2008,

–   so zreteľom na kontrolný zoznam pre zohľadnenie ochrany detí postihnutých ozbrojeným konfliktom vo všetkých operáciách v rámci Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), ktoré Rada prijala v máji 2006,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa (CRC), ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 20. novembra 1989, a opčné protokoly k nemu,

–   so zreteľom na akčný program EÚ týkajúci sa rozvojových cieľov milénia, ktorý Rada prijala 18. júna 2008,

–   so zreteľom na rezolúciu OSN 1612 (2005) o deťoch a ozbrojených konfliktoch, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN na svojom 5235. zasadnutí 26. júla 2005,

–   so zreteľom na dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 138 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania, prijatý v Ženeve 26. júna 1973, a dohovor č. 182 o zákaze detskej práce a o okamžitých opatreniach na odstránenie jej najhorších foriem, prijatý v Ženeve 17. júna 1999,

–   so zreteľom na Deklaráciu milénia OSN, ktorú jej Valné zhromaždenie prijalo 8. septembra 2000,

–   so zreteľom na výsledný dokument s názvom Svet vhodný pre deti prijatý na mimoriadnom zasadnutí OSN venovanom právam dieťaťa v jej hlavnom sídle v máji 2002,

–   so zreteľom na štúdiu generálneho tajomníka OSN o násilí páchanom na deťoch predloženú na Valnom zhromaždení OSN 11. októbra 2006,

–   so zreteľom na správu s názvom Deti a rozvojové ciele milénia, ktorú pre OSN vypracoval jej detský fond (UNICEF) v decembri 2007,

–   so zreteľom na správu o situácii detí vo svete v roku 2008, ktorú UNICEF zverejnil v decembri 2007,

–   so zreteľom na správu o rozvojových cieľoch milénia za rok 2008, ktorú v auguste 2008 zverejnil odbor hospodárskych a sociálnych vecí OSN,

–   so zreteľom na Parížske záväzky k ochrane detí pred nezákonným náborom alebo využívaním zo strany ozbrojených síl alebo ozbrojených skupín a na Parížske zásady a usmernenia o deťoch spojených s ozbrojenými jednotkami alebo ozbrojenými skupinami, ktoré prijali ministri a zástupcovia krajín na stretnutí v Paríži 5. a 6. februára 2007,

–   so zreteľom na Africkú chartu o právach a starostlivosti o dieťa, ktorú v roku 1990 prijala Organizácia africkej jednoty a ktorá vstúpila do platnosti 29. novembra 1999,

–   so zreteľom na Dohodu z Cotonou(1) v znení zmien a doplnení(2), a najmä jej článok 9 s názvom "Nevyhnutné súčasti týkajúce sa ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu a základná súčasť týkajúca sa dobrej správy a riadenia" a článok 26 o otázkach týkajúcich sa mládeže,

–   so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o právach detí a najmä detských vojakoch(3) prijaté v Addis Abebe 19. februára 2004,

–   so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o sociálnych dôsledkoch detskej práce a stratégiách boja proti detskej práci prijaté v Port Moresby 28. novembra 2008,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva, podpísanú v Lisabone 13. decembra 2007, a na konsolidované znenie Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä na článok 3 Zmluvy o Európskej únii, podľa ktorého EÚ "bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidaritu medzi generáciami a ochranu práv dieťaťa" a vo vzťahoch s okolitým svetom "prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju Zeme, k solidarite a vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, k odstráneniu chudoby a k ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa",

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: "Európsky konsenzus"(4), a najmä na požiadavku, aby sa práva detí stali súčasťou plnenia rozvojovej politiky Spoločenstva,

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie: "Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci"(5); a najmä na požiadavku venovať osobitnú pozornosť deťom a riešeniu ich osobitných potrieb,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 24 o právach dieťaťa,

–   so zreteľom na akčný program stanovený rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 293/2000/ES z 24. januára 2000, ktorým sa prijíma Akčný program Spoločenstva (program Daphné) (2000 – 2003) o preventívnych opatreniach na boj proti násiliu páchanom na deťoch, mladých ľuďoch a ženách(6),

–   so zreteľom na politické vyhlásenie prijaté v Berlíne 4. júna 2007 v rámci Európskeho fóra o právach dieťaťa, v ktorom sa opakovane uvádza želanie EÚ systematicky zohľadňovať práva dieťaťa v jej vnútorných, ako aj vonkajších politikách,

–   so zreteľom na Rámec ochrany, starostlivosti a podpory sirôt a ohrozených detí žijúcich na svete s HIV a AIDS, ktorý v júli 2004 zverejnilo celosvetové partnerské fórum,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2003 o obchodovaní s deťmi a detských vojakoch(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2005 o zneužívaní detí v rozvojových krajinách, a najmä o detskej práci(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2008 o stratégii EÚ v oblasti práv dieťaťa(9),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0039/2009),

A.   keďže dodržiavanie práv detí je kľúčom k ich individuálnym životným príležitostiam, ako aj k dosiahnutiu pokroku v oblasti odstraňovania chudoby,

B.   keďže rodové rozdelenie úloh, ktoré spoločnosť určuje deťom, má rozhodujúci vplyv na ich budúcnosť: ich prístup k strave a vzdelávaniu, ich účasť z hľadiska pracovnej sily, ich pozíciu vo vzťahoch a ich fyzické a psychické zdravie,

C.   keďže ciele stanovené v Dohovore o právach dieťaťa sa z veľkej časti neplnia,

D.   keďže z 2,2 miliardy detí vo svete žije 1,9 miliardy (86 %) v rozvojových krajinách a viac ako 98 % detí žijúcich v extrémnej chudobe pochádza z rozvojových krajín,

E.   keďže každý deň zomrie vo svete viac ako 26 000 detí mladších ako päť rokov, väčšinou z dôvodov, ktorým sa dá predísť, a pri súčasnom vývoji sa rozvojový cieľ milénia zameraný na zníženie detskej úmrtnosti o dve tretiny nedosiahne skôr ako v roku 2045,

F.   so zreteľom na bod 9 akčného programu prijatého na 4. svetovej konferencii žien konanej od 4. do 15. septembra 1995 v Pekingu, ktorý je zároveň základnou zásadou formulovanou na všetkých medzinárodných konferenciách o právach dieťaťa, ktoré sa uskutočnili v uplynulom desaťročí,

G.   keďže v prípade, že Lisabonskú zmluvu ratifikujú všetky členské štáty, sa ochrana práv dieťaťa stane osobitným cieľom vonkajšej politiky EÚ,

H.   keďže Rada poverila Komisiu, aby zanalyzovala dosah pozitívnych podnetov na predaj výrobkov, ktoré sa vyrobili bez použitia detskej práce, a preskúmala správu o možnosti dodatočných opatrení pre výrobky, pri výrobe ktorých sa využívajú najťažšie formy detskej práce, a podala o nej informácie,

I.   keďže právo detí na vzdelanie je nespochybniteľné a vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú dôležitú úlohu v stratégii zameranej na postupné odstránenie detskej práce,

J.   keďže komerčné využívanie detí je hrubým porušením ich ľudskej dôstojnosti a je proti zásadám sociálnej spravodlivosti,

K.   keďže zákazníci kupujúci tovar z rozvojového sveta sú v kľúčovej pozícii na to, aby rozpoznali a odmietli kúpu tovaru, ktorý bol úplne alebo čiastočne vyrobený využitím detskej práce, a môžu tak vyvinúť priamy a účinný ekonomický tlak,

1.   víta uvedené oznámenie Komisie s názvom "Osobitné postavenie problematiky detí v rámci vonkajšej činnosti EÚ" a doplňujúce pracovné dokumenty útvarov Komisie, ako aj sprievodné závery Rady, ako dôležitý krok smerom k stratégii EÚ pre práva dieťaťa;

2.   uznáva, že inštitúcie EÚ venujú právam detí zvýšenú pozornosť, ale zdôrazňuje, že pretavenie politických záväzkov do praktickej podoby si ešte vyžaduje veľké úsilie, a zdôrazňuje, že žiaden z plánov sa nezrealizuje, ak nebudú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky;

3.   zdôrazňuje význam plnenia rozvojových cieľov milénia na zabezpečenie práv detí a dôrazne vyzýva členské štáty, aby splnili svoje prísľuby poskytnúť primerané a predvídateľné finančné prostriedky na základe časovo rozplánovanej rozpočtovej pomoci s cieľom splniť referenčné kritériá pre rok 2010;

4.   vyzýva EÚ, aby sa rázne usilovala o odstránenie všetkých foriem diskriminácie dievčat (od počatia) a aby vyčlenila dostatočné zdroje na prekonávanie nerovností, ktoré z nej vyplývajú;

5.   víta štyri riadiace zásady akčného plánu Komisie pre práva dieťaťa v rámci vonkajšej činnosti, ktoré zahŕňajú holistický a koherentný prístup v prospech detí;

6.   uznáva, že prístup v prospech detí vychádza z noriem a zásad vymedzených v Dohovore o právach dieťaťa a zameriava sa na ich uskutočnenie;

7.   žiada, aby Európske spoločenstvo pristúpilo k Európskemu dohovoru o ľudských právach a k ostatným dohovorom týkajúcim sa uplatňovania práv detí, adopcie, sexuálneho zneužívania, detskej práce, ochrany detí v ozbrojených konfliktoch a zneužívania detí;

8.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vykonávanie Dohovoru o právach dieťaťa a protokolov k nemu a aby posilnili podporu reforiem právnych systémov tretích krajín, ktoré sú určené na ochranu detí;

9.   zdôrazňuje, že všetky opatrenia v prospech práv detí by mali rešpektovať prvoradú úlohu rodičov a najbližších príbuzných dieťaťa, ako aj hlavných opatrovníkov a poručníkov, pričom by sa mala venovať osobitná pozornosť zlepšeniu postavenia matiek;

10.   pripomína však, že ak sa dieťa vo svojej rodine nachádza v ťažkej situácii, môže byť v jeho záujme dočasne ho odlúčiť od rodiny, ak ide o ochranné opatrenie, najmä v prípade psychosociálnych alebo psychiatrických problémov rodičov, násilia v rodine, zlého zaobchádzania a sexuálneho zneužívania;

11.   zdôrazňuje akútnu potrebu venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším a sociálne vylúčeným dievčatám a chlapcom, a to aj deťom s postihnutím, deťom migrantov, deťom z menšinových rodín, odlúčeným deťom alebo deťom bez sprievodu a deťom bez rodičovskej starostlivosti;

12.   zdôrazňuje, že v záujme realizácie prístupu orientovaného na práva dieťaťa musí EÚ vykonať dôkladnú analýzu práv detí, v ideálnom prípade pri prijímaní alebo preskúmaní národných, regionálnych a tematických strategických dokumentov, na základe ktorých možno vybrať činnosti a programy zacielené na otázky týkajúce sa detí; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby čo najskôr alebo počas hodnotenia rozvojových programov po polovici ich obdobia poskytla Európskemu parlamentu prehľad opatrení týkajúcich sa detí a pridelených finančných príspevkov;

13.   zdôrazňuje, že práva detí sa musia systematicky zaraďovať do politického dialógu EÚ a do diskusií o politike s partnerskými krajinami;

14.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala správu, v ktorej preskúma, či súčasné medzinárodné dohody medzi EÚ a tretími krajinami už obsahujú právne záväznú doložku o ochrane práv detí, a ak nie, či by sa takáto doložka mohla do týchto dohôd doplniť;

15.   domnieva sa, že v partnerských krajinách a na úrovni EÚ musí účasť detí nadobudnúť inštitucionálny charakter a že musí byť lepšie financovaná;

16.   podporuje budovanie existujúcich sietí pre mládež a deti ako udržateľných platforiem na zaangažovanie detí a konzultácie s nimi a vyzýva Komisiu, aby tieto siete systematicky povzbudzovala k zapájaniu sa do diskusií o národných strategických dokumentoch a aby podporovala ich účasť na vypracúvaní národných nástrojov plánovania;

17.   vyzýva Komisiu, aby partnerským krajinám pomáhala osvojiť si spôsob tvorby rozpočtu zohľadňujúci potreby detí, najmä keď im EÚ poskytuje rozpočtovú podporu, a vyvinúť integrované a komplexné národné akčné plány pre deti s jasnými referenčnými hodnotami, merateľnými cieľmi, časovými plánmi a hodnotiacimi a spravodajskými mechanizmami v oblasti práv detí;

18.   trvá na tom, že podpora EÚ zo všeobecného rozpočtu by mala zahŕňať prostriedky na budovanie kapacít pre príslušné ministerstvá (ministerstvá sociálnych vecí, zdravotníctva, školstva a spravodlivosti), aby mali vhodné politiky a nástroje na tvorbu rozpočtu a poskytovanie služieb pre deti;

19.   zdôrazňuje, že EÚ by mala vo svojej vonkajšej činnosti výrazne nabádať vlády tretích krajín, aby dodržiavali medzinárodné normy práv dieťaťa, najmä pokiaľ ide o zabezpečovanie základnej sociálnej starostlivosti o deti, napríklad bezplatným poskytovaním stravy v školách a predškolských zariadeniach, a prístup k zdravotnej starostlivosti; zároveň zdôrazňuje, že zabezpečenie rovnocenného prístupu k vzdelaniu detí počas ozbrojených konfliktov a po ich skončení je dôležitou investíciou do predchádzania konfliktom;

20.   všíma si, že napriek nedávnemu pozitívnemu vývoju na úrovni EÚ sú jej inštitúcie a personálne zdroje vyhradené pre práva detí, stále nedostatočné;

21.   odporúča vymenovanie osobitného zástupcu EÚ, aby sa zabezpečilo zviditeľnenie práv detí a vedúce postavenie EÚ v tejto oblasti;

22.   domnieva sa, že za otázky detí by mala byť v každej delegácii Komisie zodpovedná jedna osoba, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že všetci zamestnanci vo vedení a v rámci misií/delegácií budú osobitne vyškolení a dostanú pokyny o spôsobe integrácie práv detí do vonkajších činností a o riadení bezpečnej a efektívnej účasti detí;

23.   požaduje, aby vo viacročnom rámci Agentúry EÚ pre základné práva zastávala ochrana práv dieťaťa podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa ústredné miesto; domnieva sa, že táto agentúra by mala vytvoriť sieť s medzinárodnými organizáciami, ombudsmanmi pre práva detí a mimovládnymi organizáciami, aby mohla využívať ich poznatky a skúsenosti;

24.   víta záväzok Komisie venovať sa porušovaniu práv detí, napríklad detskej práci, obchodovaniu s deťmi, detským vojakom, deťom ovplyvneným ozbrojenými konfliktami a všetkým formám násilia páchaného na deťoch vrátane sexuálneho zneužívania a škodlivých tradícií; trvá však na tom, aby sa hlavná pozornosť venovala ich základným príčinám a predchádzaniu porušovania práv detí;

25.   žiada Komisiu, aby zahrnula boj proti beztrestnosti do svojej vonkajšej činnosti a vzťahov s tretími krajinami ako dôležité opatrenie na predchádzanie porušovaniu práv detí;

26.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby za prioritu považovali rozvoj národných stratégií a systémov na ochranu detí v partnerských krajinách, ktoré môžu deťom a rodinám poskytnúť podporné služby ešte predtým, ako bude deťom ublížené;

27.   žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali inštitucionálne štruktúry v partnerských krajinách na ochranu a podporu práv detí vrátane nezávislých verejných ochrancov ľudských práv;

28.   domnieva sa, že treba taktiež vynaložiť úsilie o zvýšenie porozumenia a dodržiavania práv detí medzi rodičmi a opatrovateľmi, ako aj ďalšími osobami pracujúcimi s deťmi, ako sú učitelia a pracovníci v zdravotníctve;

29.   vyzýva Radu a Komisiu, aby úradnú registráciu narodených detí zaradili do politiky rozvojovej spolupráce ako základné právo a dôležitý prostriedok na ochranu práv dieťaťa;

30.   uznáva, že starostlivosť o deti v ranom veku a ich vzdelávanie patria medzi práva dieťaťa, a to vrátane imunizácie, rodičovskej starostlivosti a prístupu k materským školám a jasliam, a uznáva, že rané detstvo je významným vývinovým obdobím, pričom podvýživa a nedostatočná starostlivosť môžu viesť k telesným aj intelektuálnym poruchám;

31.   zdôrazňuje, že dosiahnutie 2. rozvojového cieľa milénia v oblasti všeobecného základného vzdelávania a 3. rozvojového cieľa milénia týkajúceho sa rodovej rovnosti má ústredný význam pre predchádzanie porušovaniu práv detí;

32.   zdôrazňuje, že opatrenia zamerané osobitne na dievčatá sú potrebné, aby sa im poskytli rovnaké príležitosti ako chlapcom, pokiaľ ide o školskú dochádzku, dostatočnú stravu, možnosť vyjadriť svoje názory a prístup k zdravotnej starostlivosti;

33.   naliehavo vyzýva EÚ, aby v rámci programov pomoci a dialógu s partnerskými krajinami o uskutočňovanej politike venovala prioritnú pozornosť právu na vzdelanie, najmä čo sa týka dievčat; zdôrazňuje potrebu bojovať proti pretrvávajúcej diskriminácii v chudobných rodinách, ktoré si nemôžu dovoliť hradiť školné pre všetky svoje deti a rozhodnú sa poslať do škôl chlapcov na úkor dievčat;

34.   zdôrazňuje, že vzdelávacie zariadenia a programy musia byť prispôsobené dievčatám a ponúkať napríklad alternatívne formy vzdelávania mimo formálnych inštitúcií alebo pohyblivé školské rozvrhy pre dievčatá, ktoré sa starajú o súrodencov;

35.   zdôrazňuje, že investície do vzdelania dievčat sú investíciami, ktoré budú mať najväčší vplyv, pokiaľ ide o odstránenie chudoby, zníženie populačného rastu, nižšiu úmrtnosť novorodencov a detí, obmedzenie podvýživy, zvyšovanie školskej dochádzky a zlepšenie zdravotného stavu;

36.   zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie by malo byť prioritou najmä v konfliktných a citlivých situáciách, a víta plán Komisie venovať sa vzdelávaniu v rámci svojich operácií humanitárnej pomoci; upozorňuje na potrebu operačných usmernení zaväzujúcich EÚ k zahrnutiu vzdelávania do každého štádia jej humanitárnej pomoci v súlade s minimálnymi normami načrtnutými v interaktívnej sieti pre vzdelávanie v naliehavých situáciách a vyzýva na dostatočné financovanie a personálne obsadenie na úrovni EÚ na realizáciu nových politických záväzkov;

37.   trvá na tom, že žiadne dieťa nesmie byť zbavené základného práva na vzdelanie z dôvodu nedostatočných ekonomických zdrojov, a opäť zdôrazňuje svoju výzvu všetkým vládam rozvojových krajín, aby vypracovali jasný časový plán na urýchlené zrušenie priamych a nepriamych školských poplatkov za základné vzdelanie a pritom zároveň zachovali vysokú úroveň vzdelávania;

38.   zdôrazňuje, že vo vzťahoch EÚ s tretími krajinami majú maximálny význam projekty na rozvíjanie sociálnych zručností detí, tolerancie, solidarity a zodpovednosti za životné prostredie, najmä v súvislosti s bojom proti zmenám klímy;

39.   pripomína, že politický záväzok k prijímaniu koherentných politických riešení, pokiaľ ide o chudobu, kvalitné vzdelávanie a ľudské práva, je kľúčom k znižovaniu podnetov na detskú prácu;

40.   vyzýva Európske spoločenstvo a členské štáty, aby viac podporovali spravodlivý obchod a iniciatívy za označovanie výrobkov, ktoré povzbudia hospodárske subjekty, aby nevyužívali detskú prácu; odporúča lepšiu kontrolu dodržiavania dobrovoľných kódexov správania týkajúcich sa základných práv zamestnancov a ich sprístupnenie európskym spotrebiteľom; domnieva sa, že zmluvy v rámci verejného obstarávania by sa mali uzatvárať pod podmienkou dodržiavania medzinárodných noriem o detskej práci;

41.   víta iniciatívu Rady, ktorej cieľom je uskutočnenie štúdie o vplyve pozitívnych stimulov na predaj výrobkov vyrobených bez využitia detskej práce a o možných dodatočných opatreniach vrátane obchodných; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o návrhu, realizácii a výsledku tejto štúdie;

42.   nalieha na Komisiu, aby navrhla jednotnú metódu na označovanie výrobkov dovážaných do EÚ tak, aby niesli dôkaz o tom, že boli vyrobené bez využívania detskej práce v každom štádiu výrobného reťazca, napríklad označením "bez detskej práce" na balení daných výrobkov, a aby tak zabezpečila súlad tohto systému s medzinárodnými obchodnými pravidlami WTO;

43.   upozorňuje na 4. rozvojový cieľ milénia, týkajúci sa zníženia detskej úmrtnosti, a na 6. rozvojový cieľ milénia, týkajúci sa boja proti HIV/AIDS, malárii a ďalším chorobám, a dôrazne vyzýva Spoločenstvo a ďalších darcov, aby posilňovali verejné systémy zdravotnej starostlivosti v zabezpečovaní nákladovo efektívnych zdravotníckych zariadení pre matky, novorodencov a deti a aby zaradili aj opatrenia zamerané na konkrétne choroby, napríklad aby týmto zdravotníckym zariadeniam poskytovali protimalarické moskytiéry a antiretrovirálne lieky;

44.   odsudzuje tlaky vyvíjané na oslabenie politík zameraných na práva v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, ktorých výsledkom sú prípady neželeného tehotenstva a nebezpečných prerušení tehotenstva u mladých žien, a dôrazne vyzýva EÚ, aby zachovala úroveň finančných prostriedkov pre celú škálu služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia s cieľom splniť 5. rozvojový cieľ milénia týkajúci sa zlepšenia zdravia matiek;

45.   poukazuje na obzvlášť nepriaznivý vplyv zvyšujúcich sa cien potravín na deti a zdôrazňuje potrebu širších stratégií na posilnenie bezpečnosti výživy, čo neznamená len prístup k riadnej výžive, ale tiež prístup k vhodným mikroživinám, vyhovujúcej vode, hygiene a sanitárnym zariadeniam, zdravotnej starostlivosti, primeranej detskej starostlivosti a zdravému prostrediu;

46.   uznáva pôsobivý politický rámec EÚ v súvislosti s reakciou na tragédiu detí postihnutých ozbrojeným konfliktom a žiada o zvýšené monitorovacie, osvetové a školiace mechanizmy, aby sa zabezpečilo jeho riadne praktické vykonávanie;

47.   domnieva sa, že poradca pre ochranu detí by mal byť súčasťou všetkých misií EBOP, a zdôrazňuje, že školenia pre personál misií EBOP by mali zahŕňať otázky ochrany detí;

48.   zdôrazňuje, že programy odzbrojovania, demobilizácie a reintegrácie podporované v rámci misií EBOP by mali zohľadňovať osobitné potreby detí;

49.   požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala potrebám neplnoletých matiek v konfliktoch a v situáciách po ich skončení a dievčat z radov utečencov a vnútorne presídlených osôb, ako aj dievčat, ktoré sa stali obeťami znásilnenia a sexuálneho násilia;

50.   vyzýva Komisiu, aby investovala do programov zameraných na prevenciu proti sexuálnemu a rodovo založenému násiliu voči dievčatám a chlapcom a na odozvu naň, vrátane zabezpečenia nástrojov na predchádzanie infekcii vírusom HIV po zasiahnutí, podpory služieb zotavovania a opätovného sociálneho začlenenia a mechanizmov diskrétneho ohlasovania;

51.   zdôrazňuje, že EÚ by mala tiež podporovať opatrenia na prekonanie stigmy a diskriminácie vo forme vylúčenia z ich komunity, ktorou často trpia zraniteľné dievčatá a mladé ženy infikované vírusom HIV, obete znásilnenia alebo sexuálneho násilia, ženy ktoré majú dieťa následkom znásilnenia alebo podstúpili potrat;

52.   upozorňuje na obzvlášť ťažkú situáciu detí nakazených vírusom HIV a detí chorých na AIDS, ako aj detí, ktoré sa v dôsledku AIDS stali sirotami; osobitne odsudzuje znásilňovanie žien a dievčat, ktoré vychádza z viery, že pohlavný styk s pannou môže viesť k vyliečeniu z choroby aids, a vyzýva miestne osvetové strediská, aby odstránili tento mylný názor a lepšie tak chránili najmä dievčatá;

53.   zdôrazňuje potrebu dodržiavať Dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín tak, aby boli zaručené práva detí z rodín migrantov;

54.   vyzýva EÚ, aby tematický program v oblasti azylu a migrácie, ktorý je súčasťou nástroja rozvojovej a hospodárskej spolupráce, využila na podporu obzvlášť zraniteľných skupín, ako sú deti migrantov a chudobné deti;

55.   vyzýva Komisiu, aby vo svojej vonkajšej činnosti venovala osobitnú pozornosť situácii detí, ktoré sú diskriminované, vrátane detí, ktoré sa dostali do konfliktu so zákonom, a detí pozbavených slobody a umiestnených v uzavretých inštitúciách; zdôrazňuje, že deti by mali mať ľahší prístup k spravodlivosti a špecializovanej pomoci a že na ich vek sa musí počas súdneho konania prihliadať prostredníctvom osobitných ochranných opatrení;

56.   vyzýva Radu a Komisiu, aby sa pri vypracovávaní programov pomoci a pri rokovaniach o akčných plánoch v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí s tretími krajinami zaoberali problémom súdneho systému pre mladistvých, pričom budú riešiť nielen otázku ratifikácie príslušných medzinárodných a regionálnych noriem, ale aj ich efektívneho uplatňovania;

57.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali koherentnosť politiky pre otázky detí a zohľadňovali práva detí v rámci ďalších významných oblastí politiky, ako sú bezpečnosť, zmena klímy, migrácia a účinnosť pomoci;

58.   požaduje, aby sa všetky politiky EÚ s pravdepodobným vplyvom na deti v tretích krajinách dôkladne posudzovali z hľadiska vplyvu na práva detí pred ich prijatím a aby sa aj následne hodnotili; zdôrazňuje, že deti by sa mali považovať za samostatnú a zvláštnu skupinu, keďže nie sú ovplyvnené rovnako ako dospelí;

59.   víta iniciatívu začatú v rámci uvedených záverov Rady, ktorej cieľom je lepšie koordinovať a posilniť deľbu práce v oblasti práv detí mapovaním existujúcich politík a činností Komisie a členských štátov v pilotných krajinách;

60.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že stále neboli určené pilotné krajiny, a vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s Komisiou s cieľom zaistiť rýchlu implementáciu tohto kroku;

61.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala postupy, referenčné hodnoty a ukazovatele, ktoré zabezpečia, aby sa nezabúdalo na "zohľadňované" práva detí, a súhlasí s názorom Komisie, že popri zohľadňovaní práv detí sú potrebné aj osobitné akcie v rámci regionálnych fondov a Európskeho rozvojového fondu, podľa možnosti nie v ťažiskových odvetviach;

62.   je presvedčený, že Európsky parlament by mohol zohrávať koordinovanejšiu a systematickejšiu úlohu pri monitorovaní záväzkov EÚ v oblasti práv detí, napríklad prostredníctvom výročnej správy o ľudských právach;

63.   navrhuje, aby medziparlamentné zhromaždenia (Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ, Eurolat, Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie) prizvali detské organizácie hostiteľskej krajiny na svoje zasadnutia, a podporuje vytvorenie medziregionálnych fór mládeže, ako je platforma mladých EÚ – Afrika;

64.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN a spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1) Dohoda o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísaná v Cotonou 23. júna 2000 (Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3).
(2) Ú. v. EÚ L 209, 11.8.2005, s. 27.
(3) Ú. v. EÚ C 26, 29.1.2004, s. 17.
(4) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.
(6) Ú. v. ES L 34, 9.2.2000, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 74 E, 24.3.2004, s. 854.
(8) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 84.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0012.


Uplatňovanie smernice 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve
PDF 306kWORD 69k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve (2008/2246(INI))
P6_TA(2009)0061A6-0023/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 136 až 145 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na vyhlásenie hláv štátov z 9. decembra 1989 o Charte základných sociálnych práv zamestnancov Spoločenstva a najmä na jej články 17 a 18,

–   so zreteľom na Sociálnu chartu Rady Európy, ktorá bola revidovaná v roku 1996, a najmä na jej článok 21,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá 7. decembra 2000 v Nice a ktorú slávnostne podpísali hlavy štátov a predsedovia vlád z 27 členských štátov v decembri 2007 v Európskom parlamente, a najmä na jej článok 27,

–   so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (ILO) č. 135 o ochrane zástupcov pracovníkov v podniku a o úľavách, ktoré im majú byť poskytnuté pri výkone ich funkcie, ktorý bol prijatý 23. júna 1971, a najmä na jeho článok 5,

–   so zreteľom na smernicu Rady 94/45/ES z 22. septembra 1994 o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi(1),

–   so zreteľom na smernicu Rady 98/59/ES z 20. júla 1998 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania(2),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2001/23/ES z 12. marca 2001 o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo častí podnikov alebo závodov(3),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 z 8. októbra 2001 o stanovách európskej spoločnosti (SE)(4),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2001/86/ES z 8. októbra 2001, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení(5),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/14/ES z 11. marca 2002, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami v Európskom spoločenstve(6), a na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o zastupovaní zamestnancov(7),

–   so zreteľom na smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy európskej spoločnosti v súvislosti s účasťou zamestnancov na riadení(8),

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. mája 2007 o posilnení európskych právnych predpisov v oblasti informovania zamestnancov a konzultácií s nimi(9),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zriaďovaní Európskej zamestnaneckej rady alebo postupu v podnikoch s významom na úrovni Spoločenstva a v skupinách podnikov s významom na úrovni Spoločenstva na účely informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (prepracované znenie) (KOM(2008)0419) a jeho prílohu (SEK(2008)2166),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. marca 2008 o preskúmaní uplatňovania smernice 2002/14/ES v EÚ (KOM(2008)0146) a na jej pracovný dokument (SEK(2008)0334),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre právne veci (A6-0023/2009),

A.   keďže transpozícia smernice 2002/14/ES členskými štátmi sa oneskorila a keďže sa niektoré členské štáty obmedzili na to, že prevzali jej minimálne požiadavky v niektorých aspektoch,

B.   keďže súčasná finančná kríza bude mať dôsledky na európske hospodárstvo v súvislosti s reštrukturalizáciou, fúziami a presunmi výroby na európskej úrovni,

C.   keďže cieľom smernice 2002/14/ES bolo vytvoriť všeobecný rámec pre informovanie a porady so zamestnancami o budúcnosti podnikov, v ktorých sú zamestnaní, ako aj pre účinné konzultácie so zamestnancami, s cieľom predvídať ich hospodársky vývoj,

D.   keďže informovanie a porady so zamestnancami sú základnými prvkami sociálneho trhového hospodárstva a nemali by sa považovať za prekážku hospodárskeho rozvoja podnikov,

E.   keďže v EÚ je 23 000 000 miliónov podnikov s menej ako 250 zamestnancami (predstavujúcich 99 % podnikov a zamestnávajúcich viac ako 100 000 000 miliónov osôb) a keďže povinnosťou európskych inštitúcií je zaručiť a zlepšiť právo zamestnancov na informovanie a porady,

Postupne harmonizovať informovanie a porady so zamestnancami v rámci EÚ

1.   uznáva, že v niektorých členských štátoch došlo pri transpozícii smernice 2002/14/ES k značnému oneskoreniu a že jej posúdenie si preto vyžiada dlhší čas; zdôrazňuje však, že v členských štátoch, v ktorých neexistoval žiadny všeobecný systém informovania a porady so zamestnancami, je vplyv tejto smernice zrejmý;

2.   žiada členské štáty, ktoré doteraz nevykonali riadnu transpozíciu smernice 2002/14/ES, aby ju čo najskôr vykonali;

3.   považuje za potrebné, aby iniciatívy Komisie v tomto smere, a to v úzkej spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dotknutých členských štátov a so sociálnymi partnermi, umožnili dôsledne preskúmať a vyriešiť problematické body, na ktoré bolo poukázané v súvislosti s výkladom smernice 2002/14/ES alebo v súvislosti so súladom transpozičných ustanovení;

4.   konštatuje, že niektoré členské štáty nezohľadnili vo svojich opatreniach na transpozíciu smernice 2002/14/ES mladých pracovníkov, ženy pracujúce na čiastočný úväzok, dočasných zamestnancov a zamestnancov na dobu určitú; za týchto podmienok podnecuje členské štáty, aby prijali ustanovenia o výpočte počtu zamestnancov v podnikoch v zmysle znenia smernice, t. j aby sa výpočet prahových hodnôt uskutočňoval vždy na základe skutočného počtu zamestnancov podnikov;

5.   považuje za žiaduce, aby členské štáty v súlade so svojimi vnútroštátnymi postupmi presne stanovili podmienky a obmedzenia článku 6 smernice 2002/14/ES o dôverných informáciách a aby zohľadnili:

   a) trvanie tohto záväzku po skončení funkčného obdobia zástupcov zamestnancov,
   b) kritériá a prípady legitímneho záujmu podniku uchovať tieto informácie ako tajné, alebo riziko vzniku škody pre podnik, ak budú takéto informácie zverejnené;

6.   žiada členské štáty, aby v rámci svojich transpozičných opatrení dbali na tieto náležitosti:

   a) presne vymedziť termín "informovanie", bez toho, aby boli viaceré možnosti jeho výkladu a postupovať v duchu smernice 2002/14/ES, t. j. umožniť zástupcom zamestnancov preskúmať prerokovávané témy, a nie iba čakať na skončenie postupu informovania, ak rozhodnutia podnikov majú bezprostredný dosah na zamestnancov,
   b) zahrnúť do obsahu informovania odkazy uvedené v článku 4 ods. 2 písm. a), b) a c) smernice 2002/14/ES,
   c) požadovať, aby boli informácie poskytované dostatočne včas pred konzultáciou,
   d) zabezpečiť úplné dodržiavanie povinností uvedených v článku 4 smernice 2002/14/ES v súvislosti s právami na informovanie a porady a v záujme dosiahnutia dohody v zmysle článku 4 ods. 4 písm. e),
   e) zabezpečiť, aby do podporovania sociálneho dialógu boli zapojené aj odbory vyvíjajúce činnosť v danom podniku;

7.   vyzýva členské štáty, ktoré nedisponujú účinnými, primeranými a odrádzajúcimi sankciami podľa článku 6 ods. 3 v prípade nedodržiavania pravidiel o informovaní a porade so zamestnancami, aby zaviedli takéto sankcie;

8.   vyzýva všetky členské štáty, ktoré nemajú k dispozícii systém ochrany zástupcov zamestnancov, aby zaviedli takéto systémy;

9.   navrhuje členským štátom, v ktorých je ochrana zástupcov zamestnancov tradične zabezpečená dohodou uzavretou medzi odborovými organizáciami a združeniami zamestnávateľov, aby ustanovili silnú dodatočnú ochranu pre týchto zástupcov zamestnancov v prípade neúspechu rokovaní;

Zlepšiť transpozičné opatrenia smernice 2002/14/ES

10.   považuje za potrebné vypracovať a poskytnúť členským štátom systém možných sankcií, ktoré by sa mohli uplatniť voči zamestnávateľom, ktorí nerešpektujú právo na informovanie a porady so zamestnancami tak, ako je uvedené v smernici 2002/14/ES;

11.   zdôrazňuje, že subsidiarita nemôže byť argumentom na to, aby členské štáty nesplnili svoju povinnosť stanoviť dostatočne prísne sankcie s cieľom odradiť zamestnávateľov od porušovania ustanovení smernice 2002/14/ES;

12.   pripomína príslušný rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 8. júna 1994(10), podľa ktorého je potrebné, aby členské štáty, ktorých procedurálny a inštitucionálny systém je nedostatočný, boli povinné vytvoriť vhodné právne prostriedky, pričom stanovia vhodné administratívne a súdne opravné opatrenia, ako aj adekvátne, účinné, primerané a odrádzajúce sankcie voči zamestnávateľom, ktorí nedodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa informovania a porád so zamestnancami;

13.   vyzýva členské štáty, aby sa pred vykonaním revízie smernice 2002/14/ES riadili judikatúrou Súdneho dvora, keď budú stanovovať administratívne a súdne opravné opatrenia a sankcie voči zamestnávateľom, ktorí nedodržiavajú svoje povinnosti týkajúce sa informovania a porád so zamestnancami;

14.   považuje za potrebné zaručiť, aby bol v transpozičných právnych predpisoch vydaných členskými štátmi zabezpečený automatický charakter práva na informovanie a porady so zástupcami zamestnancov v súlade so správnym výkladom smernice 2002/14/ES;

15.   považuje za potrebné ustanoviť postupy pre výkon mandátu zástupcu zamestnancov, aby sa tento mandát vykonával v pracovnom čase a aby bol v tomto zmysle aj odmeňovaný;

16.   považuje za potrebné zaručiť zástupcom zamestnancov verejnej správy a podnikov štátneho a finančného sektora rovnaké práva na informovanie a porady, aké majú ostatní pracovníci;

17.   považuje za potrebné prehodnotiť možnosť využívania priamej konzultácie, ak existuje volená alebo odborová štruktúra zastúpenia, a tým zabránila, aby zamestnávateľ prostredníctvom priamej konzultácie zasahoval do otázok spadajúcich do oblasti kolektívneho vyjednávania, ktorého sa zúčastňujú odbory, ako napríklad otázka odmeňovania;

18.   žiada posúdiť, či je potrebné znížiť minimálne počty zamestnancov podniku alebo prevádzky, v ktorej sa uplatňuje smernica 2002/14/ES, s cieľom vyňať z rozsahu pôsobnosti tejto smernice len najmenšie podniky;

19.   pripomína členským štátom, že ak ešte pretrvávajú pochybnosti týkajúce sa presného významu pojmu "podnik" v smernici 2002/14/ES, existuje rozsiahla judikatúra Súdneho dvora v tejto veci, a vyzýva členské štáty, aby sa o túto judikatúru opierali v súvislosti so svojimi transpozičnými opatreniami, čím zabránia, aby sa proti nim začali konania o porušení alebo nesplnení povinností;

20.   naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr podnikla opatrenia, ktoré umožnia zabezpečiť, aby členské štáty správne transponovali smernicu 2002/14/ES, a aby preskúmala všetky aspekty, s ktorými sa spájajú nedostatky alebo ťažkosti, napríklad vnútroštátne ustanovenia a postupy na výpočet prahových hodnôt počtu zamestnancov podnikov, uplatňovanie osobitných opatrení stanovených v článku 4 ods. 2 a 3, ako aj záruky, ktoré by mali platiť v súvislosti s ustanovením o dôvernosti uvedeným v článku 6; vyzýva Komisiu, aby začala konania o porušení proti členským štátom, ktoré netransponovali smernicu alebo nevykonali riadnu transpozíciu smernice;

21.   vyzýva Komisiu, aby predložila hodnotiacu správu o dosiahnutých výsledkoch uplatňovania smernice 2002/14/ES, a to v súvislosti s posilnením sociálneho dialógu, schopnosti predvídania a prevencie a zamestnateľnosti na pracovnom trhu, ako aj s ohľadom na schopnosť smernice predchádzať administratívnym, právnym a finančným ťažkostiam v malých a stredných podnikoch, a aby v prípade potreby pripojila vhodné návrhy;

22.   víta návrh nariadenia Rady o štatúte európskej súkromnej spoločnosti (KOM(2008)0396), ktorý zohľadňuje osobitné potreby malých podnikov;

23.   vyzýva Komisiu, ktorá je zodpovedná za monitorovanie fúzií a akvizícií, na zabezpečenie toho, aby sa pri rozhodovaní o fúziách a akvizíciách dodržiavali vnútroštátne pravidlá a právne predpisy Spoločenstva v oblasti informovania a porád so zamestnancami;

24.   zastáva názor, že informácie, ktoré by mohli z hospodárskeho hľadiska predstavovať nesmierne ohrozenie podniku, musia byť v plnej miere dôverné až do prijatia konečného rozhodnutia o zásadných hospodárskych otázkach týkajúcich sa podniku (napríklad v podobe predbežnej zmluvy);

25.   vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala o zlepšení práva zamestnancov na informácie a porady a aby ho zahrnula do programu európskeho sociálneho dialógu tak na úrovni celého hospodárstva, ako aj na úrovni jednotlivých odvetví;

26.   vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala sociálnych partnerov v tom, aby pozitívne ovplyvňovali transpozíciu do vnútroštátneho práva a aby sa pri tom zameriavali na budúcnosť, napr. šírením osvedčených postupov;

27.   vyzýva Komisiu, aby čo najskôr podnikla iniciatívy s cieľom posilniť v EÚ účinnú kultúru spolupráce medzi sociálnymi partnermi v oblasti informovania a porád so zamestnancami a aby pritom zohľadnila osobitné vlastnosti týchto otázok, ako aj osobitosti a veľkosť podnikov;

28.   s uspokojením berie na vedomie, že v Dohode uzavretej Združením vlastníkov lodí Európskeho spoločenstva a Európskou federáciou pracovníkov v doprave o Dohovore o pracovných normách v námornej doprave z roku 2006 sa uvádza odkaz na porady v súvislosti s niektorými otázkami, ktoré sa týkajú napr. ohrozenia zdravia a bezpečnosti zamestnancov alebo predčasného ukončenia pracovnej zmluvy;

29.   blahoželá Komisii k iniciatíve zamerať sa na smernicu 2002/14/ES v jej oznámení z 10. októbra 2007 o prehodnotení sociálneho regulačného rámca na zvýšenie počtu a kvality pracovných miest v odvetví námornej dopravy v EÚ (KOM(2007)0591, a vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť odchýliť sa od uplatňovania smernice 2002/14/ES, ktorá je uvedená v čl. 3 ods. 3;

30.   žiada Komisiu, aby posúdila potreby koordinácie smerníc 94/45/ES, 98/59/ES, 2001/23/ES, 2001/86/ES, 2002/14/ES, 2003/72/ES a nariadenia (ES) č. 2157/2001 s cieľom vyhodnotiť účelnosť možných úprav zameraných na odstránenie prekrývania alebo rozporov; domnieva sa, že prípadné úpravy sa musia uskutočniť zároveň v rovnakom čase;

o
o   o

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 254, 30.9.1994, s. 64.
(2) Ú. v. ES L 225, 12.8.1998, s. 16.
(3) Ú. v. ES L 82, 22.3.2001, s. 16.
(4) Ú. v. ES L 294, 10.11.2001, s. 1.
(5) Ú. v. ES L 294 , 10.11.2001, s. 22.
(6) Ú. v. ES L 80 , 23.3.2002, s. 29.
(7) Ú. v. ES L 80 , 23.3.2002, s. 34.
(8) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 25.
(9) Ú. v. EÚ C 76 E, 27.3.2008, s. 138.
(10) Rozsudok z 8. júna 1994, Komisia/Spojené kráľovstvo (C-382/92, Zb. 1994, s. I-2435); rozsudok z 8. júna 1994, Komisia/Spojené kráľovstvo (C-383/92, Zb. 1994, s. I-2479).


Sociálne hospodárstvo
PDF 263kWORD 108k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve (2008/2250(INI))
P6_TA(2009)0062A6-0015/2009

Európsky parlament,

-   so zreteľom na články 3, 48, 125 až 130 a 136 Zmluvy o ES,

-   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1435/2003 z 22. júla 2003 o stanovách Európskeho družstva(1) a na smernicu Rady 2003/72/ES z 22. júla 2003, ktorou sa dopĺňajú stanovy s ohľadom na účasť zamestnancov na riadení(2),

-   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(3),

-   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/618/ES z 15. júla 2008 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov(4),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. januára 2008 o návrhu spoločnej správy o sociálnej ochrane a sociálnom začlenení na rok 2008 (KOM(2008)0042), na sprievodný dokument k oznámeniu Komisie o návrhu spoločnej správy (SEK(2008)0091) a na Spoločnú správu o zamestnanosti 2007/2008, uvedenú v záveroch predsedníctva po jarnom zasadnutí Európskej rady z 13. – 14. marca 2008,

-   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. mája 1994 o alternatívnom, sociálnom hospodárstve(5),

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 1998 o úlohe družstiev pri zvyšovaní zamestnanosti žien(6),

-   so zreteľom na svoju pozíciu zo 17. júna 2008 k návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)(7),

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(8),

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o podpore sociálneho začlenenia a boja proti chudobe, najmä chudobe detí, v Európskej únii(9),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2004 o podpore družstiev v Európe (KOM(2004)0018),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. júna 1997 o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe (KOM(1997)0241) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 2. júla 1998 na túto tému(10),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. apríla 2000 s názvom Opatrenia na miestnej úrovni zamerané na zamestnanosť: Miestny rozmer Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2000)0196),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. novembra 2001 o posilňovaní miestneho rozmeru Európskej stratégie zamestnanosti (KOM(2001)0629) a na uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2002 na túto tému(11),

-   so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k sociálnemu hospodárstvu, najmä na stanoviská na tému Sociálne hospodárstve a jednotný trh(12), Hospodárska diverzifikácia v prístupových krajinách – úloha MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií(13) a Schopnosť MSP a ekonomicko-sociálnych inštitúcií prispôsobiť sa zmenám vyplývajúcim z hospodárskej dynamiky(14),

-   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o prínose dobrovoľníckej práce pre hospodársku a sociálnu súdržnosť(15),

-   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o európskom sociálnom modeli budúcnosti(16),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (KOM(2008)0412),

-   so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2008 s názvom Obnovený záväzok v prospech sociálnej Európy: Posilnenie otvorenej metódy koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začleňovania (KOM (2008)0418) a prvú dvojročnú správu o sociálnych službách vo všeobecnom záujme (SEK(2008)2179) z uvedeného dňa,

-   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

-   so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0015/2009),

A.   keďže európsky sociálny model je vybudovaný najmä na vysokej úrovni služieb, produktov a pracovných miest vytvorených v rámci sociálneho hospodárstva pomocou schopností predvídať a inovovať, ktoré prejavili jeho iniciátori,

B.   keďže sociálne hospodárstvo vychádza zo sociálnej paradigmy, ktorá je v súlade so základnými zásadami európskeho sociálneho modelu a modelu sociálnej starostlivosti, a keďže sociálne hospodárstvo zohráva v súčasnosti kľúčovú úlohu pri udržovaní a posilňovaní tohto modelu reguláciou produkcie a poskytovania mnohých sociálnych služieb všeobecného záujmu,

C.   keďže v dôsledku toho by sa mali modely sociálneho hospodárstva rozvíjať, aby sa umožnilo dosiahnuť ciele hospodárskeho rastu, zamestnateľnosti, odbornej prípravy a osobných služieb, ktoré sa prelínajú všetkými európskymi politikami,

D.   keďže bohatstvo a rovnováha spoločnosti vychádzajú z jej rozmanitosti a keďže sociálne hospodárstvo k tejto rozmanitosti aktívne prispieva zlepšovaním a posilňovaním európskeho sociálneho modelu a tým, že ponúka osobitný obchodný model, ktorý jej umožňuje prispievať k stabilnému a trvalo udržateľnému rastu,

E.   keďže hodnoty sociálneho hospodárstva sú vo vysokej miere v súlade so všeobecnými cieľmi EÚ týkajúcimi sa sociálneho začleňovania a keďže by sa k nim malo pripojiť dôstojné zamestnanie, odborná príprava a opätovné začlenenie; keďže sociálne hospodárstvo preukázalo, že môže výrazne zlepšiť sociálne postavenie znevýhodnených osôb (ako sa ukázalo napríklad pri mikroúverových družstvách, ktoré zaviedol nositeľ Nobelovej ceny Muhammad Junus a ktoré zvýšili vplyv žien tým, že im umožnili finančné začlenenie), a že má značnú schopnosť sociálnej inovácie, ktorá spočíva v tom, že podporuje osoby s ťažkosťami, aby sami našli riešenia svojich sociálnych problémov, napríklad pokiaľ ide o nájdenie rovnováhy medzi profesionálnym a súkromným životom, rodovú rovnosť, kvalitu rodinného života a schopnosť starať sa o deti, starších ľudí a osoby s postihnutím,

F.   keďže sociálne hospodárstvo predstavuje 10 % všetkých európskych podnikov, t. j. 2 milióny podnikov alebo 6 % všetkých pracovných miest, a má vysoký potenciál na vytváranie a udržiavanie stabilných pracovných miest, a to najmä vzhľadom na to, že je nepravdepodobné, že by sa činnosti premiestňovali,

G.   keďže podniky v oblasti sociálneho hospodárstva sú obyčajne malými a strednými podnikmi (MSP) prispievajúcimi k trvalo udržateľnému hospodárskemu modelu, v rámci ktorého sú jednotlivci dôležitejší ako kapitál, a keďže takéto podniky často pôsobia na vnútornom trhu a musia preto zabezpečiť súlad svojich činností s príslušnými právnymi predpismi,

H.   keďže sociálne hospodárstvo sa rozvinulo prostredníctvom osobitných organizačných a/alebo právnych foriem podnikania, ako sú družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia, sociálne podniky a organizácie, nadácie a ďalšie formy existujúce v jednotlivých členských štátoch; keďže sociálne hospodárstvo pokrýva odvetvia označované v rôznych členských štátoch ako solidárna ekonomika a tretí sektor a keďže podobné aktivity s rovnakými znakmi existujú v celej EÚ, i keď sa vo všetkých členských štátoch neoznačujú ako súčasť sociálneho hospodárstva,

I.   keďže v záujme obmedzenia byrokratických prekážok v získavaní finančných prostriedkov Spoločenstva treba uznať štatút niektorých typov organizácií, ktoré tvoria súčasť sociálneho hospodárstva na úrovni EÚ a zohľadniť pri tom pravidlá vnútorného trhu,

J.   keďže sociálne hospodárstvo kladie dôraz na podnikateľský model, ktorý nie je možné charakterizovať ani veľkosťou, ani odvetviami činnosti, ale dodržiavaním spoločných hodnôt, ktorými sú uprednostňovanie demokracie, účasť sociálnych subjektov, jednotlivcov a sociálnych cieľov pred ziskom, ochrana a uplatňovanie zásad solidarity a zodpovednosti, spojenie záujmov členov užívateľov so všeobecnými záujmami, demokratická kontrola vykonávaná jeho členmi, dobrovoľná a otvorená účasť, samostatné riadenie a nezávislosť od verejnej moci, mobilizácia podstatnej časti prebytkov v záujme dosahovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja a služieb členom v súlade so všeobecnými záujmami,

K.   keďže sociálne hospodárstvo a organizácie tvoriace jeho súčasť sú aj napriek svojmu narastajúcemu významu stále málo známym odvetvím a často sú cieľom kritiky vyplývajúcej z nesprávnych odborných prístupov; keďže nedostatok inštitucionálnej viditeľnosti je jednou z najvýznamnejších prekážok, ktorým čelí sociálne hospodárstvo v EÚ a v niektorých jej členských štátoch, čo je sčasti dôsledkom osobitostí ich jednotlivých účtovných systémov,

L.   keďže pracovná skupina Európskeho parlamentu pre sociálne hospodárstvo sa týmito otázkami podrobne zaoberala,

Všeobecné úvahy

1.   zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo, ktoré spája výnosnosť a solidaritu, zohráva hlavnú úlohu v európskom hospodárstve tým, že vytvára kvalitné pracovné miesta, posilňuje sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť, vytvára sociálny kapitál, podporuje aktívne občianstvo, solidaritu a hospodárstvo s demokratickými hodnotami, ktoré kladie ľudí na prvé miesto, pričom okrem toho podporuje trvalo udržateľný rozvoj a sociálne, environmentálne a technologické inovácie;

2.   považuje sociálne hospodárstvo za dôležité v záujme posilnenia priemyselnej a ekonomickej demokracie, a to tak zo symbolického hľadiska, ako aj z hľadiska výsledkov;

3.   uznáva, že sociálne hospodárstvo môže prosperovať a využívať celý svoj potenciál, len ak sú vytvorené primerané politické, legislatívne a organizačné podmienky a predpoklady pri zohľadnení bohatstva rôznorodosti inštitúcií sociálneho hospodárstva a ich osobitných vlastností;

4.   domnieva sa, že na podniky sociálneho hospodárstva by sa nemalo vzťahovať uplatňovanie rovnakých pravidiel predpisov o hospodárskej súťaži ako na iné podniky a že si vyžadujú bezpečný právny rámec vychádzajúci z uznania ich osobitnej hodnoty, aby mohli pôsobiť za rovnakých podmienok ako iné podniky;

5.   zdôrazňuje skutočnosť, že systém hospodárstva, v ktorom podniky v oblasti sociálneho hospodárstva zohrávajú významnejšiu úlohu, by bol menej vystavený špekuláciám na finančných trhoch, na ktorých niektoré súkromné spoločnosti nie sú pod dohľadom akcionárov a regulačných orgánov;

Uznanie koncepcie sociálneho hospodárstva

6.   pripomína, že Zmluva o ES, ako aj stanovy Európskeho družstva uznávajú pluralitu foriem spoločností;

7.   pripomína, že Komisia už viackrát uznala koncept sociálneho hospodárstva;

8.   vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom svojich nových politík presadzovala podporu sociálneho hospodárstva a aby obhajovala koncept tzv. iného prístupu k podnikaniu, ktorého hlavnou hybnou silou nie je finančná návratnosť, ale zisk pre spoločnosť, tak, aby sa osobitosti sociálneho hospodárstva zohľadňovali pri vypracúvaní rámcov právnych predpisov;

9.   zastáva názor, že EÚ a členské štáty by mali uznať sociálne hospodárstvo a jeho účastníkov – družstvá, vzájomné spoločnosti, združenia a nadácie – vo svojich právnych predpisoch a politikách; navrhuje, aby tieto opatrenia zahŕňali jednoduchý prístup k úverom a daňovým úľavám, rozvoj mikroúverov, vytvorenie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností, ako aj financovanie EÚ prispôsobené potrebám a stimuly, v záujme lepšej podpory organizácií sociálneho hospodárstva, ktoré pôsobia v trhových a netrhových odvetviach a boli vytvorené na účel sociálneho úžitku;

Právne uznanie: európske štatúty združení, nadácií a vzájomných spoločností

10.   konštatuje, že uznanie európskych štatútov združení, nadácií a vzájomných spoločností je nevyhnutné, aby sa zaručilo rovnaké zaobchádzanie s podnikmi sociálneho hospodárstva v právnych predpisoch týkajúcich sa vnútorného trhu; domnieva sa, že stiahnutie návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatúte európskeho združenia a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatútu európskej vzájomnej spoločnosti (KOM(1991)0273) predložené Komisiou bolo výrazným krokom späť, pokiaľ ide o rozvoj týchto foriem sociálneho hospodárstva v rámci EÚ; a preto naliehavo žiada Komisiu, aby príslušným spôsobom prehodnotila svoj pracovný program;

11.   vyzýva Komisiu, aby podnikla príslušné kroky v súvislosti so správou o uskutočniteľnosti štatútu európskej nadácie, ktorá bola zverejnená koncom roku 2008, a aby vypracovala štúdiu vplyvu pre štatút európskeho združenia a európskej vzájomnej spoločnosti;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili právny rámec, ktorým sa uznajú zložky sociálneho hospodárstva;

13.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európska súkromná spoločnosť bude formou spoločnosti, ktorú môžu prijať všetky typy podnikov;

14.   vyzýva Komisiu, aby stanovila jasné pravidlá na určenie subjektov, ktoré môžu pôsobiť ako podniky sociálneho hospodárstva v súlade so zákonom, a na zavedenie účinných právnych prekážok vstupu do sociálneho hospodárstva tak, aby z finančných prostriedkov určených pre podniky sociálneho hospodárstva alebo prostriedkov z verejných politík určených na podporu podnikov sociálneho hospodárstva mohli čerpať len organizácie sociálneho hospodárstva;

Štatistické uznanie

15.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vytváranie vnútroštátnych štatistických registrov podnikov sociálneho hodpodárstva, aby zriadili vnútroštátne satelitné účty podľa inštitucionálnych odvetví a typu činnosti a aby umožnili vloženie týchto údajov do Eurostatu, a to aj využívaním poznatkov dostupných na univerzitách;

16.   upozorňuje, že hodnotenie sociálneho hospodárstva dopĺňa hodnotenie neziskových inštitúcií, vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali používanie príručky OSN pre neziskové organizácie v systéme vnútroštátneho účtovníctva a pripravili satelitné účty, čím sa zviditeľnia neziskové organizácie a združenia sociálneho hospodárstva;

Uznanie sociálneho partnera

17.   podporuje, aby sa zložky sociálneho hospodárstva uznali v rámci sociálneho dialógu EÚ v rámci odvetví a medzi nimi, a navrhuje, aby Komisia aj členské štáty intenzívne podporovali proces začleňovania subjektov sociálneho hospodárstva do sociálnej konzultácie a občianskeho dialógu;

Sociálne hospodárstvo ako kľúčový aktér pri realizácii lisabonských cieľov

18.   poukazuje na to, že podniky a organizácie sociálneho hospodárstva prispievajú k posilňovaniu podnikateľského ducha, zlepšujú demokratické fungovanie podnikateľskej sféry, zahŕňajú sociálnu zodpovednosť a podporujú aktívnu sociálnu integráciu zraniteľných kategórií osôb;

19.   zdôrazňuje, že zamestnávatelia v odvetví sociálneho hospodárstva sú významnou súčasťou procesu opätovného začlenenia, a víta ich úsilie zamerané na vytvorenie a udržanie vysokokvalitných, dobrých a stabilných pracovných miest a na investovanie do pracovníkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a posilňovali sociálne hospodárstvo v jeho úlohe dobrého zamestnávateľa a aby rešpektovali jeho osobitné postavenie;

20.   zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo pomáha napraviť tri hlavné problémy pracovného trhu: nezamestnanosť, nestabilitu zamestnania a sociálne vylúčenie nezamestnaných a vylúčenie nezamestných z pracovného trhu; ďalej konštatuje, že sociálne hospodárstvo zohráva úlohu pri zlepšovaní zamestnateľnosti a vytvára pracovné miesta, ktoré sa zvyčajne nepremiestňujú, čo prispieva k dosiahnutiu lisabonských cieľov;

21.   domnieva sa, že podpora členských štátov zameraná na podniky sociálneho hospodárstva by sa mala považovať za skutočnú investíciu do vytvárania sietí solidarity, ktoré môžu posilniť úlohu miestnych spoločenstiev a orgánov pri koncipovaní sociálnych politík;

22.   domnieva sa, že sociálne problémy sú dôvodom na zamyslenie, ale že za súčasných okolností je najdôležitejšie konať; zastáva názor, že k väčšine sociálnych problémov by sa malo pristupovať na miestnej úrovni, aby sa riešili praktické situácie a problémy; domnieva sa, že takéto opatrenia si v záujme svojej účinnosti vyžadujú prísne pravidlá koordinácie, čo znamená vysokú úroveň spolupráce medzi verejnými orgánmi a podnikmi sociálneho hospodárstva;

23.   konštatuje, že prostredníctvom výrazného pôsobenia na miestnej úrovni umožňujú podniky sociálneho hospodárstva vytváranie väzieb medzi občanmi a ich regionálnymi, vnútroštátnymi a európskymi zastupiteľskými orgánmi a prispievajú tiež k účinnej správe EÚ a sociálnej súdržnosti; priaznivo oceňuje úsilie podnikov a organizácií sociálneho hospodárstva združiť sa v rámci koordinačných platforiem na úrovni EÚ;

24.   zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov lisabonskej stratégie pre trvalo udržateľný rast a úplnú zamestnanosť, keďže sa zameriava na mnohé prípady nerovnováhy na trhu práce, najmä prostredníctvom podpory zamestnanosti žien, zriaďuje a poskytuje služby starostlivosti pre miestne spoločenstvá (napríklad sociálne, zdravotnícke a asistenčné služby) a vytvára a udržiava hospodársku štruktúru spoločnosti, čím pomáha podporovať miestny rozvoj a sociálnu súdržnosť;

25.   zastáva názor, že EÚ by mala prijať opatrenia na vytvorenie rámca pre agendu sociálneho hospodárstva, keďže by sa tým posilnila konkurencieschopnosť na miestnej úrovni a na úrovni EÚ a inovačná kapacita, vzhľadom na potenciál sociálneho hospodárstva vytvoriť stabilitu v prostredí mimoriadne cyklických hospodárstiev, a to miestnym prerozdeľovaním a reinvestovaním ziskov, v danom prípade i podporou podnikateľskej kultúry, prepájaním hospodárskych činností s miestnymi potrebami, udržiavaním ohrozených činností (napríklad remesiel) a vytváraním spoločenského kapitálu;

26.   vyzýva príslušné úrady a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby posúdili a posilnili úlohu žien v sociálnom hospodárstve, a to tak z kvantitatívneho hľadiska vzhľadom na vysokú mieru zamestnanosti žien vo všetkých oblastiach tohto odvetvia vrátane združení a dobrovoľníckych organizácií, ako aj v súvislosti s kvalitatívnymi a organizačnými aspektmi práce a poskytovania služieb; je znepokojený skutočnosťou, že problém vertikálnej integrácie, ktorá obmedzuje účasť žien na rozhodovacích procesoch, pretrváva dokonca aj v sociálnom hospodárstve;

27.   žiada vlády a miestne orgány členských štátov a prevádzkovateľov v tomto odvetví, aby presadzovali a podporovali potenciálne synergie, ktoré sa môžu v oblasti služieb vytvoriť medzi subjektmi sociálneho hospodárstva a jej používateľmi, a to rozšírením rozsahu účasti, konzultácie a spoluzodpovednosti;

28.   žiada Komisiu, aby pri revízii politiky štátnej podpory zohľadňovala fakty súvisiace so sociálnym hospodárstvom vzhľadom na to, že malé podniky a organizácie pôsobiace na miestnej úrovni majú vážne ťažkosti v prístupe k financovaniu, najmä v čase súčasnej hospodárskej a finančnej krízy; zároveň vyzýva Komisiu, aby nekládla prekážky v súvislosti s vnútroštátnym právom obchodných spoločností a s finančnými predpismi, napríklad predpismi vzťahujúcimi sa na družstvá v bankovom sektore a v distribučnom sektore, ktoré fungujú na základe zásady vzájomnosti, podnikovej demokracie a odovzdávania aktív medzi generáciami, nedeliteľnosti rezerv, solidarity a pracovnej a podnikovej morálky;

29.   poukazuje na to, že niektoré z podnikov sociálneho hospodárstva tvoria mikropodniky a malé podniky, ktorým môžu chýbať potrebné prostriedky na to, aby mohli pôsobiť na vnútornom trhu a aby sa mohli zúčastňovať na vnútroštátnych programoch a programoch EÚ, a navrhuje, aby sa poskytla cielená podpora a nástroje, ktoré im umožnia lepšie prispievať k trvalo udržateľnému rastu v EÚ a v prípade krízy im uľahčia transformáciu podnikov na podniky vo vlastníctve zamestnancov;

30.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli programy určené pre existujúce a potenciálne podniky sociálneho hospodárstva, ktoré budú poskytovať finančnú podporu, informácie, poradenstvo a vzdelávanie, a aby zjednodušili proces ich zakladania (vrátane znižovania počiatočných kapitálových nárokov spoločností), s cieľom pomôcť im pôsobiť v hospodárstve, ktoré má čoraz globálnejší charakter a ktoré je v súčasnosti postihnuté finančnou krízou;

31.   zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva čelia v porovnaní s veľkými spoločnosťami viacerým ťažkostiam, napríklad v súvislosti s reguláciou, pri získavaní finančných prostriedkov a v prístupe k novým technológiám a informáciám;

32.   zdôrazňuje význam sociálneho hospodárstva, pokiaľ ide o služby vo všeobecnom záujme; poukazuje na pridanú hodnotu, ktorú prinášajú verejno-súkromné integrované siete, ale aj na riziko zneužívania, napríklad formou využívania externých zdrojov (outsourcing) s cieľom pomôcť verejným orgánom znižovať náklady, a to v nemalej miere využívaním príspevkov vo forme dobrovoľníckej práce;

33.   naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o dialóg a vyjasnenie situácie s účastníkmi a aby podporovala členské štáty, pokiaľ ide o služby všeobecného záujmu a sociálne služby všeobecného záujmu, a využila metódu súboru ukazovateľov;

Prostriedky potrebné na dosiahnutie cieľov

34.   vyzýva Komisia na zabezpečenie toho, aby sa pri navrhovaní politík EÚ zohľadňovali charakteristiky sociálneho hospodárstva (jeho ciele, hodnoty a spôsoby práce) a aby sociálne hospodárstvo predovšetkým začlenila do svojich politík a stratégií v oblasti sociálneho a hospodárskeho rozvoja a rozvoja podnikania, najmä v súvislosti s iniciatívou Small Business Act pre Európu (KOM(2008)0394); žiada, aby sa vo všetkých prípadoch týkajúcich sa sociálneho hospodárstva uskutočňovali hodnotenia vplyvu a aby sa rešpektovali a uprednostňovali záujmy sociálneho hospodárstva; okrem toho naliehavo žiada Komisiu, aby znovu preskúmala možnosť zriadenia medziútvarového oddelenia sociálneho hospodárstva, ktoré by spájalo príslušné generálne riaditeľstvá;

35.   vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby stredisko pre monitorovanie európskych MSP do svojich prieskumov systematicky zahŕňalo podniky sociálneho hospodárstva a aby vypracúvalo odporúčania opatrení na pomoc ich fungovaniu a rozvoju; ďalej Komisiu vyzýva, aby prijala potrebné kroky, ktorými umožní prepojenie podnikov sociálneho hospodárstva a ich podporu zo strany európskej siete na podporu elektronického podnikania;

36.   vyzýva členské štáty, aby podporovali malé a stredné organizácie sociálneho hospodárstva, ktoré sa snažia o zníženie závislosti od príspevkov a posilnenie trvalej udržateľnosti;

37.   vyzýva Komisiu, aby povzbudzovala subjekty pôsobiace v odvetví sociálneho hospodárstva na účasť v stálych orgánoch pre dialóg a spoluprácu v skupinách odborníkov na vysokej úrovni, ktoré sa budú pravdepodobne zaoberať otázkami týkajúcimi sa sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby sa zúčastňovala na posilňovaní zastupiteľských štruktúr sociálneho hospodárstva na regionálnej a vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a aby vytvorila právny rámec určený na podporu aktívneho partnerstva medzi miestnymi orgánmi a podnikmi sociálneho hospodárstva;

38.   vyzýva Komisiu, aby presadzovala dialóg medzi štátnymi agentúrami a zástupcami sociálneho hospodárstva na vnútroštátnej úrovni a úrovni Spoločenstva a podporila tak vzájomné porozumenie a osvedčené postupy;

39.   vyzýva Komisiu, aby podporovala európsky think-tank zriadený odvetvovým združením, ktorý sa zaoberá družstevnými bankami a inými finančnými službami, ktoré sú pre organizácie sociálneho hospodárstva zaujímavé, s cieľom preskúmať, aké výsledky tieto špecifické subjekty sociálneho hospodárstva doteraz dosiahli na úrovni EÚ, a to najmä v priebehu súčasnej celosvetovej úverovej a finančnej krízy, a ako sa vyhnú takýmto rizikám v budúcnosti;

40.   vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť opätovného zavedenia osobitnej rozpočtovej položky pre sociálne hospodárstvo;

41.   žiada, aby sa zaviedli programy, ktoré podporujú testovanie nových hospodárskych a sociálnych modelov, aby sa začali rámcové programy pre výskum, a to aj začlenením subjektov sociálneho hospodárstva do výziev na predkladanie návrhov v rámci siedmeho rámcového programu, aby sa zvážilo používanie multiplikátora pri oficiálnych štatistických údajoch a aby sa zaviedli opatrenia na meranie hospodárskeho rastu z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska;

42.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozmer sociálneho hospodárstva začlenili do vytvárania politík Spoločenstva, vnútroštátnych politík a programov EÚ určených pre podniky v oblasti výskumu, inovácie, financovania, regionálneho rozvoja a rozvojovej spolupráce, aby podporovali zavádzanie programov vzdelávania v oblasti sociálneho hospodárstva pre administrátorov EÚ, vnútroštátnych a miestnych administrátorov a aby zabezpečili prístup podnikov sociálneho hospodárstva k programom a opatreniam v oblasti rozvoja a vonkajších vzťahov;

43.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vzdelávacie programy vrátane vysokoškolského a univerzitného vzdelávania a odbornej prípravy, zamerané na zvyšovanie informovanosti o sociálnom hospodárstve a podnikateľských iniciatívach založených na jeho hodnotách;

44.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj zručností a odbornosti v tomto odvetví s cieľom posilniť úlohu sociálneho hospodárstva v integrácii na trhu práce;

45.   vyzýva Komisiu, aby navrhla právny rámec EÚ, ktorý umožní vytváranie a udržiavanie územných partnerstiev medzi odvetvím sociálneho hospodárstva a miestnymi orgánmi, a aby stanovila kritériá na účely uznania a posilnenia sociálneho hospodárstva, podpory trvalo udržateľného miestneho rozvoja a služieb vo všeobecnom záujme;

46.   vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na podmienky, ktoré uľahčia investície do sociálneho hospodárstva, predovšetkým prostredníctvom investičných fondov, poskytovaním garantovaných pôžičiek a formou dotácií;

47.   vyzýva Komisiu, aby znovu posúdila:

o
o   o

   svoje oznámenie o podpore družstiev v Európe a nariadenie (ES) č. 1435/2003 o stanovách Európskeho družstva (SCE), ako sa stanovuje v týchto dokumentoch,
   svoje oznámenie o podpore úlohy dobrovoľníckych organizácií a nadácií v Európe;

48.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Výboru pre sociálnu ochranu.

(1) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 207, 18.8.2003, s. 25.
(3) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(4) Ú. v. EÚ L 198, 26.7.2008, s. 47.
(5) Ú. v. ES C 205, 25.7.1994, s. 481.
(6) Ú. v. ES C 313, 12.10.1998, s. 234.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0286.
(8) Ú. v. EÚ C 102 Ε, 24.4.2008, s. 321.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0467.
(10) Ú. v. ES C 226 Ε, 20.7.1998, s. 66.
(11) Ú. v. EÚ C 271 Ε, 12.11.2003, s. 593.
(12) Ú. v. ES C 117 Ε, 26.4.2000, s. 52.
(13) Ú. v. EÚ C 112 Ε, 30.4.2004, s. 105.
(14) Ú. v. EÚ C 120, 20.5.2005, s. 10.
(15) Prijaté texty, P6_TA(2008)0131.
(16) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 141.


Duševné zdravie
PDF 329kWORD 91k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o duševnom zdraví (2008/2209(INI))
P6_TA(2009)0063A6-0034/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na konferenciu EÚ na vysokej úrovni na tému Spoločne za duševné zdravie a blaho, ktorá sa od 12. do 13. júna 2008 uskutočnila v Bruseli a ktorá vypracovala Európsky pakt duševného zdravia a blaha,

–   so zreteľom na zelenú knihu Komisie nazvanú Zlepšovanie duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu (KOM (2005)0484),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2006 o zlepšovaní duševného zdravia obyvateľstva – k stratégii duševného zdravia pre Európsku úniu(1),

–   so zreteľom na deklaráciu Európskej ministerskej konferencie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z 15. januára 2005 o očakávaných úlohách v oblasti duševného zdravia v Európe a o hľadaní riešení,

–   so zreteľom na závery Európskej rady z 19. – 20. júna 2008, ktorá zdôraznila dôležitosť preklenutia rozdielov v zdravotnom stave a priemernej dĺžke života medzi členskými štátmi a v rámci nich a zdôraznila dôležitosť preventívnych činností v oblasti vážnych chronických neprenosných chorôb,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2008 o Stratégii Spoločenstva v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na obdobie 2007 – 2012(2),

–   so zreteľom na dohovor OSN o právach zdravotne postihnutých osôb,

–   so zreteľom na články 2, 13 a 152 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0034/2009),

A.   keďže duševné zdravie a blaho sú ťažiskom kvality života jednotlivcov a spoločnosti a sú hlavnými faktormi cieľov lisabonskej stratégie EÚ a revidovanej stratégie trvalo udržateľného rozvoja a keďže predchádzanie, skorá diagnóza, zásah a liečba duševných porúch vo významnej miere znižujú ich osobné, finančné a sociálne dôsledky,

B.   keďže rôzne strategické dokumenty EÚ zdôrazňovali dôležitosť duševného zdravia pri plnení uvedených cieľov a potrebu praktických opatrení v tejto súvislosti,

C.   keďže prínos stratégie Spoločenstva v oblasti duševného zdravia spočíva predovšetkým v oblasti prevencie a podpory ľudských a občianskych práv ľudí, ktorí majú problémy s duševným zdravím,

D.   keďže problémy duševného zdravia sú v Európe veľmi rozšírené, pretože každý štvrtý človek mal duševné problémy aspoň raz v živote, pričom oveľa viac ľudí je postihnutých nepriamo, a keďže normy v oblasti starostlivosti o duševné zdravie sa medzi jednotlivými členskými štátmi v značnej miere líšia, najmä medzi pôvodnými členskými štátmi a niektorými novými členskými štátmi,

E.   keďže pri úvahách na tému duševného zdravia by sa mali zohľadňovať osobitosti mužov a žien, a keďže duševnými poruchami trpí viac žien ako mužov a samovraždu pácha viac mužov ako žien,

F.   keďže samovražda, ktorá v EÚ spôsobuje vyše 50 000 úmrtí za rok, je stále významnou príčinou predčasnej smrti v Európe a keďže v deviatich prípadoch z desiatich jej predchádzal vývoj duševných porúch, veľmi často depresie, a keďže medzi väznenými alebo zadržanými osobami je v porovnaní s celkovou populáciou vyšší počet samovrážd alebo pokusov samovraždu,

G.   keďže vypracovanie politík zameraných na zníženie počtu prípadov depresií a samovrážd je úzko späté s ochranou ľudskej dôstojnosti,

H.   keďže depresia predstavuje síce jednu z najčastejších a najvážnejších porúch, ale opatrenia na boj s ňou sú často neprimerané, a keďže iba niekoľko členských štátov realizuje programy prevencie,

I.   keďže však pretrváva nedostatok porozumenia a investícií do podpory duševného zdravia a prevencie porúch a nedostatok podpory pre lekársky výskum a ľudí s problémami duševného zdravia,

J.   keďže finančné náklady duševnej chorobnosti pre spoločnosť sa odhadujú na 3 % až 4 % hrubého domáceho produktu členských štátov, a keďže v roku 2006 dosiahli náklady EÚ v oblasti duševných chorôb 436 miliárd EUR, a keďže najväčšia časť týchto prostriedkov sa vydáva mimo zdravotníctva, najmä z dôvodu systematickej neprítomnosti na pracovisku, pracovnej neschopnosti a predčasného dôchodku a predpokladané náklady v mnohých prípadoch nezahŕňajú dodatočnú finančnú záťaž komorbidity, ktorá zasahuje s vyššou pravdepodobnosťou osoby s problémami v oblasti duševného zdravia,

K.   keďže sociálne a ekonomické rozdiely prehlbujú problémy duševného zdravia, a keďže miera duševnej chorobnosti je vyššia medzi slabšími a okrajovými skupinami, ako sú napríklad nezamestnaní prisťahovalci, väzni a bývalí väzni, užívatelia psychotropných látok, osoby s postihnutím a osoby s dlhodobými chorobami, a keďže na uľahčenie ich integrácie a sociálneho začlenenia sú potrebné špecifické opatrenia a primerané politiky,

L.   keďže medzi členskými štátmi a v rámci nich existujú výrazné rozdiely v oblasti duševného zdravia vrátane oblastí liečby, ako aj sociálneho začlenenia,

M.   keďže osobám s problémami v oblasti duševného zdravia hrozí vo väčšej miere vznik fyzických chorôb a majú menšiu pravdepodobnosť vyliečenia týchto fyzických chorôb ako ostatná časť obyvateľstva,

N.   keďže telesné a duševné zdravie sú rovnako dôležité a navzájom sa ovplyvňujú, ale duševné zdravie sa často nediagnostikuje či podceňuje a nedostatočne lieči,

O.   keďže vo väčšine členských štátov sa prešlo od dlhodobej ústavnej starostlivosti k podporovanému životu v komunite; keďže sa však tento proces realizoval bez riadneho plánovania a zabezpečenia zdrojov, bez kontrolných mechanizmov a bol často sprevádzaný rozpočtovými škrtmi, čím vzniká hrozba, že tisíce občanov s duševnými chorobami budú opäť zaradení do ústavnej starostlivosti,

P.   keďže v roku 2008 vznikla európska platforma pre duševné a telesné zdravie, ktorá zoskupuje zástupcov na vysokej úrovni z kľúčových organizácií,

Q.   keďže základy celoživotného duševného zdravia sa kladú v prvých rokoch života človeka a keďže duševné ochorenia sú bežným javom medzi mladými ľuďmi, ktorých skorá diagnóza a liečba je najvyššou prioritou,

R.   keďže starnutie obyvateľstva EÚ zo sebou prináša častejší výskyt neurodegeneratívnych porúch,

S.   keďže diskriminácia a sociálne vylúčenie, s ktorými sa stretávajú ľudia s problémami duševného zdravia a ich rodiny, sú nielen dôsledkami duševných porúch, ale aj stigmy, odmietania a marginalizácie, s ktorou sa stretávajú, a sú rizikovými faktormi, ktoré týmto ľuďom bránia hľadať pomoc a liečbu,

T.   keďže EÚ vyhlásila rok 2010 za Európsky rok boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu,

U.   keďže výskum prináša nové údaje o zdravotníckych a sociálnych rozmeroch duševného zdravia, ale keďže však stále existujú veľké medzery a v dôsledku toho by sa malo dbať na to, aby sa nevytvárali prekážky verejnému alebo súkromnému lekárskemu výskumu zavádzaním množstva často zložitých administratívnych požiadaviek alebo nadmerných obmedzení pre používanie vhodných modelov na vývoj bezpečných a efektívnych liekov,

V.   keďže neschopnosť učiť sa (mentálne postihnutie) má mnoho rovnakých charakteristík a potrieb, ako duševné poruchy,

W.   keďže v oblasti prípravy zdravotných pracovníkov, ktorí sa venujú osobám postihnutým duševnými chorobami, vrátane praktických lekárov a sudcov, sú nevyhnutné mnohé zlepšenia,

X.   keďže poruchy duševného zdravia sú na prvom mieste, pokiaľ ide o úmrtnosť ľudí,

1.   víta Európsky pakt duševného zdravia a blaha a uznanie duševného zdravia a blaha za hlavnú prioritu pre ďalšie kroky;

2.   rozhodne podporuje výzvu na spoluprácu a posilnenie činností medzi inštitúciami, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a sociálnymi partnermi v piatich prioritných oblastiach na podporu duševného zdravia a blaha všetkých obyvateľov vrátane ľudí všetkých vekových kategórií, rôznych pohlaví, rôzneho etnického pôvodu a sociálno-hospodárskych skupín, na boj proti stigmatizácii a sociálnemu vylúčeniu, na posilnenie preventívnych krokov a svojpomoci a na poskytovanie pomoci a primeranej liečby pre ľudí s problémami duševného zdravia a pre ich rodiny a opatrovateľov; zdôrazňuje, že každá takáto spolupráca musí v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity;

3.   vyzýva členské štáty, aby rozvíjali osvetu o dôležitosti dobrého duševného zdravia, najmä medzi zdravotníckymi pracovníkmi a cieľovými skupinami, ako sú rodičia, učitelia, sociálne a právne služby, zamestnávatelia, opatrovatelia a najmä široká verejnosť;

4.   vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a Eurostatom rozširovali poznatky o duševnom zdraví a o vzťahu medzi duševným zdravím a zdravými rokmi života pomocou vypracovania mechanizmu na výmenu a šírenie informácií jasným, dostupným a zrozumiteľným spôsobom;

5.   vyzýva Komisiu, aby navrhla spoločné ukazovatele na zlepšenie porovnateľnosti údajov a na zjednodušenie výmeny najlepších skúseností a spolupráce medzi členskými štátmi na podporu duševného zdravia;

6.   domnieva sa, že treba klásť dôraz na prevenciu duševnej chorobnosti prostredníctvom sociálnych zásahov s osobitným zameraním sa na najslabšie skupiny; zdôrazňuje, že v prípadoch nedostatočnej prevencie by sa mal podporovať a uľahčovať nediskriminačný prístup k terapeutickej starostlivosti, a že ľudia s problémami duševného zdravia by mali mať plný prístup k informáciám o inovatívnych formách liečby;

7.   vyzýva EÚ, aby využívala finančné nástroje dostupné v rámci siedmeho rámcového programu na ďalší výskum v oblasti duševného zdravia a blaha a vzájomného pôsobenia medzi duševnými a telesnými zdravotnými problémami; vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosti financovania iniciatív v oblasti duševného zdravia prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja;

8.   vyzýva členské štáty, aby optimálne využívali dostupné zdroje Spoločenstva a vnútroštátne zdroje na podporu duševného zdravia a aby pre všetkých ľudí v dôležitých funkciách organizovali školenia a osvetové programy, ktoré sú zamerané na včasné diagnostikovanie, okamžitý zásah a správne riadenie problémov duševného zdravia;

9.   vyzýva Komisiu, aby uskutočnila a zverejnila prieskum služieb v oblasti duševného zdravia a politík na podporu duševného zdravia v rámci EÚ;

10.   vyzýva členské štáty, aby prijali rezolúciu OSN 46/119 zameranú na ochranu osôb s duševnými chorobami a zlepšovanie starostlivosti o duševné zdravie, ktorú vypracoval Výbor OSN pre ľudské práva a ktorú v roku 1991 prijalo Valné zhromaždenie OSN;

11.   vyzýva členské štáty, aby ľuďom s problémami duševného zdravia poskytli právo na rovnaký, úplný a primeraný prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a zamestnaniu v súlade so zásadami celoživotného vzdelávania, a aby zabezpečovali, že ich potreby sa budú primerane uspokojovať;

12.   zdôrazňuje potrebu jasného a dlhodobého plánovania na zabezpečovanie vysokokvalitných, efektívnych, dostupných a univerzálnych komunitných a špecializovaných služieb duševného zdravia a na prijímanie kritérií na monitorovanie pre nezávislé orgány; požaduje lepšiu koordináciu a komunikáciu medzi pracovníkmi primárnej zdravotníckej starostlivosti a odborníkmi v oblasti duševného zdravia, aby účinne riešili problémy súvisiace s duševným a telesným zdravím podporovaním komplexného prístupu, ktorý zohľadňuje celkový profil jednotlivcov z hľadiska telesného a duševného zdravia;

13.   vyzýva členské štáty, aby zaviedli monitorovanie problémov duševného zdravia v oblasti všeobecných zdravotníckych služieb a telesných zdravotných problémov v oblasti služieb duševného zdravia; ďalej vyzýva členské štáty, aby vytvorili komplexný model starostlivosti;

14.   žiada Komisiu, aby prostredníctvom usmernení Európskej agentúry pre lieky skúmala a zaznamenávala skúsenosti pacientov s vedľajšími účinkami liekov;

15.   žiada Komisiu, aby rozšírila mandát Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb o duševné zdravie;

16.   vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti informovala o výsledkoch tematických konferencií, ktoré sa majú uskutočniť, s cieľom vykonávať európsky pakt a navrhnúť európsky akčný plán pre duševné zdravie, blaho občanov a lekársky výskum;

17.   podporuje vytvorenie platformy EÚ pre duševné zdravie a blaho na vykonávanie európskeho paktu, ktorá sa bude skladať zo zástupcov Komisie, predsedníctva Rady, Európskeho parlamentu, WHO, užívateľov služieb a ľudí s problémami v oblasti duševného zdravia, rodín, opatrovateľov, mimovládnych organizácií a akademických pracovníkov, farmaceutického priemyslu, akademickej obce a ďalších zainteresovaných, ľutuje, že sa nepodarilo prijať smernicu na úrovni EÚ, ktorú Európsky parlament podporil vo svojom uznesení o zelenej knihe Komisie o duševnom zdraví;

18.   žiada Komisiu, aby zachovala návrh európskej stratégie pre duševné zdravie a blaho ako svoj dlhodobý cieľ;

19.   vyzýva členské štáty, aby vypracovali aktualizované právne predpisy v oblasti duševného zdravia, ktoré by boli v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv – rovnosť a odstránenie diskriminácie, nedotknuteľnosť súkromia, samostatnosť, telesná integrita, právo na informácie a na participáciu – a ktoré by kodifikovali a zakotvovali hlavné zásady, hodnoty a ciele politiky v oblasti duševného zdravia;

20.   vyzýva na prijatie spoločných európskych usmernení, ktoré by definovali postihnutie v súlade s ustanoveniami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

Predchádzanie depresiám a samovraždám

21.   vyzýva členské štáty, aby vykonávali medziodvetvové programy na predchádzanie samovraždám, najmä medzi mladými ľuďmi a dospievajúcou mládežou, podporujúce zdravý životný štýl, obmedzujúce rizikové faktory, ako napríklad ľahký prístup k liečivám, drogám, škodlivým chemickým látkam a nadmernú konzumáciu alkoholu; domnieva sa, že je mimoriadne potrebné zaručiť poskytovanie starostlivosti ľuďom, ktorí sa pokúsili spáchať samovraždu, a psychoterapeutickej starostlivosti rodinám osôb, ktoré spáchali samovraždu;

22.   vyzýva členské štáty, aby vytvorili regionálne informačné siete medzi zdravotníckymi pracovníkmi, pacientmi a ľuďmi s problémami v oblasti duševného zdravia, ich rodinami, ich vzdelávacími zariadeniami a pracoviskami spolu s miestnymi organizáciami a verejnosťou, ktorých cieľom je obmedziť depresie a samovražedné správanie;

23.   vyzýva na vytvorenie širšieho prístup k informáciám o jednotnom európskom núdzovom telefónnom čísle 112 v prípadoch, ako je pokus o samovraždu alebo mentálna kríza, aby sa umožnil rýchly zásah a poskytovanie núdzovej zdravotnej starostlivosti;

24.   vyzýva členské štáty, aby v rámci špecializačnej prípravy všeobecných lekárov a zamestnancov psychiatrických zariadení vrátane lekárov, psychológov, zdravotných sestier poskytovali kurzy v oblasti prevencie a liečby depresívnych porúch, zamerané na rozpoznanie rizika samovraždy a na spôsoby riadenia tohto rizika;

Duševné zdravie mládeže a duševné zdravie vo vzdelávacom procese

25.   vyzýva členské štáty, aby poskytovali pomoc zamestnancom škôl pri vytváraní zdravého ovzdušia, budovaní vzťahov medzi školami, rodičmi, poskytovateľmi zdravotníckych služieb a spoločnosťou s cieľom posilňovať sociálne začleňovanie mladých ľudí;

26.   vyzýva členské štáty, aby organizovali podporné programy pre rodičov, najmä pre znevýhodnené rodiny, a aby podporovali vytváranie pracovných miest poradcov v každej strednej škole s cieľom poskytovať poradenstvo v oblasti sociálno-emocionálnych potrieb mladých ľudí s osobitným zameraním na programy prevencie, ako napríklad posilňovanie sebaúcty a krízový manažment;

27.   zdôrazňuje potrebu plánovania zdravotníckeho systému zodpovedajúceho potrebám odborných služieb v oblasti duševného zdravia pre deti a dospievajúcu mládež a zohľadňujúceho prechod od dlhodobej ústavnej starostlivosti k podporovanému životu v komunite;

28.   zdôrazňuje potrebu včasnej diagnózy a liečby problémov duševného zdravia u zraniteľných skupín s osobitným dôrazom na mládež;

29.   navrhuje, aby sa problematika duševného zdravia zapracovala do študijných programov všetkých zdravotníckych pracovníkov a aby sa zabezpečili podmienky na trvalé vzdelávanie a odbornú prípravu v tomto odvetví;

30.   vyzýva členské štáty a EÚ, aby spolupracovali pri zvyšovaní informovanosti o zhoršujúcej sa situácii v oblasti duševného zdravia detí emigrujúcich rodičov a aby zaviedli školské programy, ktorých cieľom bude pomáhať týmto mladým ľuďom vyrovnať sa s psychologickými problémami, ktoré súvisia s neprítomnosťou ich rodičov;

Duševné zdravie na pracovisku

31.   vyhlasuje, že pracovisko má ústredné postavenie pri sociálnom začleňovaní ľudí s problémami duševného zdravia, a požaduje pomoc pri ich prijímaní do práce, pri umiestňovaní v zariadeniach, pri rehabilitácii a pri návrate do práce s dôrazom na začleňovanie najslabších skupín vrátane komunít národnostných menšín;

32.   vyzýva členské štáty, aby podporovali skúmanie pracovných podmienok, ktoré môžu viesť k vzniku psychických porúch, najmä u žien;

33.   vyzýva členské štáty, aby podporovali a uskutočňovali osobitné kurzy odbornej prípravy pre ľudí s problémami duševného zdravia, ktoré by zohľadnili ich schopnosti a potenciál, aby sa uľahčila ich integrácia do pracovného života, ako aj na vypracovanie programov na reintegráciu do práce; zdôrazňuje tiež potrebu primeranej odbornej prípravy zamestnávateľov a ich zamestnancov, aby mohli riešiť osobitné potreby ľudí s problémami v oblasti duševného zdravia;

34.   vyzýva zamestnávateľov, aby podporovali zdravé pracovné ovzdušie, pričom by mali venovať pozornosť pracovnému stresu, čo sú hlavné príčiny duševných porúch na pracovisku, a aby tieto príčiny odstraňovali;

35.   žiada Komisiu, aby od podnikateľských subjektov a verejných orgánov požadovala každoročné uverejnenie správy o ich politike a práci v prospech duševného zdravia ich zamestnancov na rovnakom základe, ako informujú o telesnom zdraví a bezpečnosti v práci;

36.   povzbudzuje zamestnávateľov, aby v rámci ich stratégií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prijímali programy na podporu emocionálneho a duševného zdravia ich zamestnancov, aby poskytovali dôverné a nestigmatizujúce možnosti podpory a zavádzali politiky zamerané proti šikanovaniu; vyzýva Komisiu, aby rozširovala pozitívne modely zverejňovaním týchto programov na internete;

37.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečovali, že ľudia, ktorí majú nárok na nemocenské dávky či dávky v invalidite z dôvodu problémov duševného zdravia, nie sú zbavovaní práva na prístup k zamestnaniu a že nestratia dávky súvisiace s ich postihnutím/chorobou len čo si nájdu nové zamestnanie;

38.   vyzýva členské štáty na úplne a efektívne vykonávanie smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(3);

Duševné zdravie starších ľudí

39.   vyzýva členské štáty, aby prijímali vhodné opatrenia na zlepšenie a udržanie vysokej kvality života pre starších ľudí a na podporu zdravého a aktívneho starnutia účasťou na živote spoločnosti vrátane vytvárania pružných systémov odchodu do dôchodku;

40.   zdôrazňuje potrebu podporovať výskum v oblasti prevencie a starostlivosti vo vzťahu s neurodegeneratívnymi poruchami a inými duševnými chorobami súvisiacimi s vekom a akýchkoľvek budúcich akcií Komisie alebo návrhov na rozlišovanie medzi Alzheimerovou chorobou alebo podobnými neurodegeneratívnymi poruchami a inými formami duševných chorôb;

41.   podporuje vytváranie prepojenia medzi výskumom a politikami v oblasti duševného zdravia a blaha;

42.   berie na vedomie potrebu vyhodnocovania komorbidity starších ľudí a potrebu školenia zdravotníckych pracovníkov s cieľom rozširovať poznatky o potrebách starších ľudí s problémami duševného zdravia;

43.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s otvorenou metódou koordinácie v oblasti sociálnej ochrany a sociálneho začlenenia prijali opatrenia na podporu opatrovateľov a aby vypracovali usmernenia na dlhodobú opatrovateľskú starostlivosť s cieľom zabraňovať zlému zaobchádzaniu so staršími ľuďmi a umožniť im dôstojne žiť vo vhodnom prostredí;

Boj proti stigmatizácii a sociálnemu vylúčeniu

44.   požaduje organizovanie informačných a osvetových kampaní pre verejnosť prostredníctvom médií, internetu, škôl a pracovísk s cieľom podporovať duševné zdravie, rozširovanie vedomostí o najčastejších symptómoch depresie a samovražedných tendencií, destigmatizáciu duševných porúch a na propagáciu včasného vyhľadania pomoci a podporovať aktívne začleňovania ľudí trpiacimi problémami duševného zdravia;

45.   zdôrazňuje rozhodujúce postavenie médií pri zmene vnímania duševných chorôb a požaduje vypracovanie európskych usmernení na zodpovedné informovanie o duševnom zdraví médiami;

46.   vyzýva členské štáty, aby podporovali a podnecovali posilňovanie organizácií, ktoré zastupujú ľudí s problémami v oblasti duševného zdravia a opatrovateľov s cieľom zjednodušiť ich účasť na formulovaní a vykonávaní politiky a na všetkých fázach výskumu v oblasti duševného zdravia;

47.   domnieva sa, že súčasťou destigmatizácie duševných chorôb je zrušenie používania invazívnych a nehumánnych praktík, ako aj praktík založených na záchytnej liečbe;

48.   považuje za potrebné presadzovať a podporovať činnosti zamerané na psychologickú a sociálnu rehabilitáciu realizované prostredníctvom malých verejných, súkromných alebo zmiešaných ubytovacích zariadení poskytujúcich dennú alebo nepretržitú starostlivosť, ktoré by znovu ponúkli rodinný rozmer a model a ktoré by boli začlenené do kontextu mesta s cieľom podporovať začlenenie obyvateľov počas všetkých fáz liečebného a rehabilitačného procesu;

49.   víta návrh novej smernice proti diskriminácii na základe náboženského presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie v rámci oblasti zamestnávania predložený Komisiou a vyzýva na okamžité prijatie tejto smernice s cieľom efektívne chrániť osoby s problémami v oblasti duševného zdravia pred diskrimináciou;

50.   vyzýva členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali Haagsky dohovor z 13. januára 2000 o medzinárodnej ochrane dospelých;

o
o   o

51.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a európskej kancelárii WHO.

(1) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 148.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0009.
(3) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s.16.


Opatrenia nadväzujúce na národné akčné plány energetickej účinnosti: prvé posúdenie
PDF 252kWORD 102k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o opatreniach nadväzujúcich na národné akčné plány energetickej účinnosti: prvé posúdenie (2008/2214(INI))
P6_TA(2009)0064A6-0030/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na uznesenie Rady zo 7. decembra 1998 o energetickej účinnosti v Európskom spoločenstve(1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. októbra 2006 s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

–   so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie priložené k uvedenému oznámeniu, a to analýzu akčného plánu (SEK(2006)1173), hodnotenie vplyvu akčného plánu (SEK(2006)1174) a jeho súhrn (SEK(2006)1175),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. januára 2007 s názvom Energetická politika pre Európu (KOM(2007)0001),

–   so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadania Európskej rady 8. a 9. marca 2007 o prijatí akčného plánu Európskej rady (2007 – 2009) – Energetická politika pre Európu,

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/75/EHS z 22. septembra 1992 o udávaní spotreby energie a iných zdrojov domácimi spotrebičmi na štítkoch a štandardných informáciách o výrobkoch(2),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov(3),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou(4),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/32/ES zo 6. júla 2005 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn výrobkov využívajúcich energiu(5),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/32/ES z 5. apríla 2006 o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách(6),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/1005/ES z 18. decembra 2006 o uzavretí Dohody medzi vládou Spojených štátov amerických a Európskym spoločenstvom o koordinácii programov označovania energetickej účinnosti kancelárskych zariadení(7),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 z 15. januára 2008 o programe Spoločenstva na označovanie energetickej účinnosti kancelárskych zariadení (prepracované znenie)(8),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013)(9), a najmä na jeho kapitolu III hlavy II o programe Inteligentná energia – Európa,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o energetickej účinnosti alebo menej znamená viac – Zelená kniha(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2006 o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu – Zelená kniha(12),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. januára 2008 o prvom posúdení národných akčných plánov energetickej účinnosti vypracovaných na základe smernice 2006/32/ES o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách (KOM(2008)0011),

–   so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (KOM(2008)0019),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. novembra 2008 s názvom Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa (KOM(2008)0772),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0030/2009),

A.   keďže EÚ plytvá viac než 20 % svojej energie v dôsledku nedostatočnej energetickej účinnosti, a v prípade, že by splnila cieľ úspory energie vo výške 20 %, spotrebovala by o 400 miliónov ton ekvivalentu ropy primárnej energie menej, pričom zníženie emisií CO2 by predstavovalo približne 860 miliónov ton,

B.   keďže spotreba energie je v kombinácii s energetickým mixom v jednotlivých štátoch, ktorý je založený predovšetkým na konvenčných zdrojoch energie, naďalej hlavným zdrojom emisií skleníkových plynov v EÚ,

C.   keďže sa stále zväčšuje komplexnosť rizík týkajúcich sa bezpečnosti a závislosti dodávok v súvislosti s dovozom zdrojov energie do EÚ,

D.   keďže väčší počet stimulov na investovanie do energetickej účinnosti počas finančnej krízy alebo recesie a v období nestabilných a nepredvídateľných cien ropy by mohol pomôcť podporiť hospodárstvo,

E.   keďže rast cien energie sa môže stať hlavným dôvodom chudoby; keďže zlepšenie energetickej účinnosti je najefektívnejším spôsobom, ako znížiť zraniteľnosť ľudí v núdzi,

F.   keďže zvýšenie energetickej účinnosti je zároveň z pohľadu nákladov najefektívnejší spôsob splnenia záväzných cieľov v oblasti znižovania emisií a obnoviteľnej energie, ktoré si stanovila EÚ,

G.   keďže zlepšenie energetickej účinnosti a využívanie možností, ktoré sú s ňou spojené, je v spoločnom záujme členských štátov; keďže by bolo vhodné uplatniť v členských štátoch rôzne súbory opatrení, ktoré by odrážali ich rozličné hospodárske a klimatické podmienky,

H.   keďže opatrenia energetickej účinnosti môžu dosiahnuť želaný výsledok len vtedy, ak sa uplatňujú vo všetkých odvetvových politikách,

I.   keďže Komisia musí prijať opatrenia, aby motivovala väčší počet členských štátov k implementácii rozhodnutí prijatých v tejto oblasti, vzhľadom na to, že viaceré členské štáty nepredložili národný plán energetickej účinnosti,

J.   keďže medzinárodná hospodárska kríza a rastúca nestabilita cien zdrojov energie zvyšujú význam energetickej účinnosti, ktorá môže výrazne podporiť medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych podnikov,

K.   keďže podľa uvedeného oznámenia Komisie s názvom Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa existuje skutočné riziko, že sa nepodarí splniť cieľ energetickej účinnosti stanovený do roku 2020,

L.   keďže podľa návrhu smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov sú členské štáty povinné propagovať a podporovať energetickú účinnosť a úspory energie, aby mohli ľahšie splniť svoje ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov,

M.   keďže obytné budovy majú potenciál úspory energie vo výške približne 27 %,

N.   keďže naďalej nejestvujú žiadne právne záväzné ciele v oblasti energetickej účinnosti na úrovni EÚ ani na vnútroštátnej úrovni,

O.   keďže jestvuje viditeľný nedostatok kapacity pre implementáciu projektov energetickej účinnosti,

1.   víta akčné plány, ktoré vypracovali členské štáty; zároveň je však znepokojený tým, že oneskorené predloženie týchto plánov a obsah viacerých národných akčných plánov naznačujú nedostatky, ktoré by mohli ohroziť splnenie cieľov EÚ v oblasti energetickej účinnosti a ochrany klímy; prízvukuje, že dôraz sa teraz musí klásť na účinnú realizáciu opatrení zameraných na energetickú účinnosť vrátane vyvíjania osvedčených postupov a zabezpečenia synergií a lepšieho informovania a poradenstva v oblasti energetickej účinnosti pre konečných spotrebiteľov;

2.   považuje za príhodné, aby sa v rámci revízie akčných plánov v roku 2009 podrobne preskúmal rozsah, v akom právne predpisy a akčné plány pokrývajú všetky možnosti šetrenia v oblasti energetickej účinnosti, a tiež rozdelenie úloh v oblasti implementácie a vynútiteľnosti práva medzi Komisiou, členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi;

3.   nalieha na Komisiu, aby energetickú účinnosť a úspory energií považovala za základný kameň energetickej politiky v Európe; víta záväzok Komisie vypracovať revidované znenie akčného plánu pre energetickú účinnosť, ktorý je uvedený v jej oznámení s názvom Energetická účinnosť: zabezpečenie 20 % cieľa; žiada Komisiu, aby stanovila cieľ 20 % energetickej účinnosti do roku 2020 ako právne záväzný a aby bol súčasťou hodnotenia pokroku Spoločenstva pri dosahovaní tohto cieľa, ktoré má vypracovať podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020(13);

4.   víta zvýšenie ľudských zdrojov, ktoré Komisia vyčlenila na energetickú účinnosť, a ktoré napriek tomu, že stále nepostačuje na to, aby boli plne funkčné, viedlo k urýchleniu prípravy legislatívnych návrhov v oblastiach, ako sú ekodizajn výrobkov, energetická hospodárnosť budov a označovanie energetickej účinnosti, odvetvie dopravy a zariadení pre konečných spotrebiteľov; zdôrazňuje, že v týchto oblastiach pretrváva potreba prijať ďalšie právne predpisy;

5.   považuje smernicu 2006/32/ES za dobrý regulačný rámec; zároveň poukazuje na to, že smernica sa uplatňuje na obmedzené časové obdobie do roku 2016 a v každom prípade sú jej ciele príliš obmedzené na to, aby sa podarilo do roku 2020 splniť cieľ zvýšiť energetickú účinnosť aspoň o 20 %, a preto bude v roku 2012 potrebná jej revízia vychádzajúca z komplexného štúdia skúseností členských štátov;

6.   víta skutočnosť, že poskytovatelia energie a odborné združenia vo viacerých členských štátoch začali na základe tejto smernice zlepšovať a koordinovať svoje vlastné inteligentné meracie systémy; konštatuje však, že v podmienkach súčasného regulačného rámca nie je pravdepodobné široké zavedenie inteligentného merania v domácnostiach; podporuje preto povinné zavedenie inteligentných meračov vo všetkých budovách do 10 rokov od nadobudnutia účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES(14); naliehavo žiada Komisiu, aby prísnejšie presadzovala požiadavky podľa článku 13 smernice 2006/32/ES a urýchlila tým uvedenie inteligentných meračov do používania;

7.   považuje za potrebné, aby Komisia podporovala povinné zavedenie inteligentných meračov a vypracovala komplexnú štúdiu skúseností členských štátov v tejto oblasti; domnieva sa, že budúce predpisy v tejto oblasti by mali požadovať povinné vybavenie domácností spotrebiteľov odčítateľnými displejmi spolu s meracími systémami a že Komisia by mala zamerať pozornosť aj na predpisy o kompatibilite meracích systémov a o dátovej komunikácií, diferencovaných tarifách a mikrovýrobe;

8.   domnieva sa, že treba podporovať ustanovenia, ktoré posilňujú úlohu verejného sektora ako vzoru; domnieva sa, že v kontexte rastúcich energetických nákladov by sa mali stanoviť kritériá energetickej účinnosti pre postupy verejného obstarávania inštitúcií verejného sektora;

9.   je si vedomý, že zvyšovanie energetickej účinnosti budov ponúka mimoriadne možnosti pre znižovanie emisií skleníkových plynov a boj proti zmene klímy z pohľadu adaptácie, ako aj riešenia príčin zmeny klímy;

10.   pobáda členské štáty, aby podľa možnosti výraznou mierou využívali alternatívne zdroje obnoviteľnej energie, ako je vietor, biomasa, biopalivá a tiež energia z vĺn a prílivu;

11.   víta skutočnosť, že Komisia pripravuje rozšírenie smernice 2002/91/ES, pokiaľ ide o normalizáciu domov s nízkou energetickou náročnosťou a domov s nulovými emisiami CO2 a vyzýva na stanovenie požiadaviek týkajúcich sa tzv. budov s pozitívnou energetickou bilanciou pre celú EÚ, čím by sa mohli znížiť náklady konečných užívateľov; naliehavo žiada, aby sa jednak pre nové a tiež pre existujúce budovy stanovil presný časový rozvrh normalizácie a minimálne úrovne energie z obnoviteľných zdrojov;

12.   zdôrazňuje, že obytné budovy patria medzi oblasti, v ktorých sa najviac plytvá energiou, a preto naliehavo žiada, aby sa zvýšila finančná podpora pre energetickú hospodárnosť budov na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Spoločenstva a aby sa existujúce finančné stimuly porovnali so záväzkami uvedenými v národných akčných plánoch v rámci preskúmania akčných plánov Komisiou;

13.   vyzýva najmä členské štáty a regióny, aby využívali štrukturálne fondy na vytváranie tematických sietí v rámci svojich území ako súčasť spoločného postupu stanoveného pracovným programom Inteligentná energia pre Európu 2008 s cieľom sprostredkovávať informácie o postupoch iných regiónov EÚ pri účinnom využívaní energie a vymieňať si odborné znalosti a skúsenosti z tejto oblasti;

14.   zdôrazňuje, že v energetických politikách v národných akčných plánoch, ktoré sa týkajú oblasti bývania, by malo byť ako priorita uvedené zvýšenie celkovej kvality obydlí, v ktorých žijú ľudia s nízkou úrovňou príjmov, pričom by sa mala zohľadniť skutočnosť, že nepredvídateľné ceny palív veľmi výrazne zhoršia ekonomickú situáciu týchto domácností a môžu spôsobiť závažné sociálne problémy;

15.   víta doplnenia právnych predpisov prijímané priebežne podľa plánu, ktoré obsahujú ustanovenia o označovaní zariadení a minimálnej energetickej účinnosti s ohľadom na akčný plán a smernicu 2005/32/ES; považuje za dôležité, aby sa rozšíril rozsah zariadení, na ktoré sa tieto právne predpisy vzťahujú, a aby sa zároveň monitorovali zvyky spotrebiteľov;

16.   odporúča, aby Komisia s cieľom obmedziť využívanie tzv. pohotovostného režimu preskúmala možnosti regulácie externých zdrojov napájania, ktoré napájajú viacero zariadení; vyzýva Komisiu, aby v súlade so smernicou 2005/32/ES zabezpečila, že v týchto ustanoveniach bude obsiahnutý celý životný cyklus produktu, pokiaľ ide o dôsledky na energetickú účinnosť; v tomto zmysle vyzýva na doplnenie smernice o ustanovenia týkajúce sa celého životného cyklu produktu, zodpovednosti za produkt a možností jeho opravy;

17.   domnieva sa, že je dôležité, aby podniky, na ktoré sa nevzťahuje európsky systém obchodovania s emisiami, boli zapojené do zvyšovania energetickej účinnosti, a to najmä tam, kde skryté náklady alebo iné ťažkosti bránia dosiahnutiu energetickej účinnosti; domnieva sa, že na dosiahnutie takejto účinnosti je potrebné, aby sa okrem rozšírenia systému ekodizajnu zaviedol systém tzv. bielych certifikátov; je presvedčený, že v záujme toho by Komisia mala čo najskôr dokončiť príslušné preverovanie; berie na vedomie skutočnosť, že energetická účinnosť môže zohrávať kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o pomoc členským štátom pri plnení ich záväzných čiastkových cieľov v rámci spoločného úsilia; zdôrazňuje osobitný potenciál dosiahnuť zníženia, ktoré sú efektívne z hľadiska nákladov, prostredníctvom zvýšenia energetickej účinnosti budov;

18.   víta nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel(15), a konzultácie o novej legislatíve s cieľom zlepšiť konkrétnu energetickú účinnosť vozidiel; zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia istoty pre toto priemyselné odvetvie je dôležité čo najskôr stanoviť prísne budúce emisné ciele; vyjadruje sklamanie z toho, že doteraz nebol pre rok 2020 potvrdený limit 95 g CO2 požadovaný Európskym parlamentom; so znepokojením však konštatuje, že nový právny predpis nevyváži rastúcu energetickú náročnosť dopravy;

19.   víta vypracovanie Zelenej knihy o mestskej mobilite (KOM(2007)0551), ale poznamenáva, že ak sa neprijmú konkrétne a kvantifikovateľné ustanovenia, nebude možné mobilizovať rezervy v oblasti účinnosti; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, akým spôsobom môže podpora energeticky účinnej mestskej mobility a rozvoj verejnej dopravy získať významnejšie miesto v rámci štrukturálnej a kohéznej politiky a ako prisúdiť väčší význam účinnosti mobility v systéme podmienok Spoločenstva pre spolufinancovanie projektov;

20.   zdôrazňuje, že rozšírenie informačných a komunikačných nástrojov umožnilo používať spôsoby vyberania mýta za nákladnú cestnú dopravu nielen na rýchlostných cestách; naliehavo žiada, aby sa preskúmali možnosti prijatia jednotných právnych predpisov o monitorovaní na vnútornom trhu;

21.   víta návrh Komisie týkajúci sa podpory účinnej kogenerácie, podotýka však, že podpora tejto technológie môže mať význam vtedy, ak dokáže účinne prispieť k naplneniu primeraných potrieb týkajúcich sa vykurovania; konštatuje, že v systémoch ústredného vykurovania má účinnosť siete rovnako zásadný význam ako účinnosť zariadení používaných spotrebiteľom; domnieva sa, že omnoho väčší význam by sa mal pri prideľovaní financií zo štrukturálnych fondov prisudzovať účinnosti siete súčasných systémov ústredného vykurovania;

22.   konštatuje, že jednotlivé sektorové politiky sú naďalej v rozpore s úsilím EÚ o dosiahnutie energetickej účinnosti; zastáva názor, že to isté platí aj pre súčasnú štruktúru štrukturálnej a kohéznej podpory;

23.   domnieva sa, že malé a stredné podniky (MSP) majú významné miesto pri zvyšovaní energetickej účinnosti, ale nie sú rovnako schopné plniť právne predpisy alebo nové normy v energetickom sektore; domnieva sa preto, že štruktúry, ktoré vzniknú na základe predpisov o malých podnikoch (Small Business Act), by sa mali zaoberať tiež informáciami o energetickej účinnosti a kontaktmi s MSP v tejto oblasti;

24.   vyzýva členské štáty, aby boli ambicióznejšie a svoje národné akčné plány pre energetickú účinnosť pretvorili na praktický nástroj plnenia nielen svojich plánov v oblasti energetickej účinnosti podľa smernice 2006/32/ES, ale tiež širších a dlhodobejších plánov, predovšetkým s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť najmenej o 20 % do roku 2020 a splniť záväzné ciele, pokiaľ ide o spoločné úsilie znižovať emisie CO2;

25.   vyzýva členské štáty, aby sa neuspokojili s minimálnym národným indikatívnym cieľom úspor energie vo výške 9 % do roku 2016, ktorý stanovuje smernica 2006/32/ES, ale aby stanovili jednoznačné dočasné ciele, ktoré majú pomôcť splniť konečný cieľ;

26.   považuje za potrebné, aby sa v národných akčných plánoch sformulovali reálne a opodstatnené záväzné ciele a aby sa určili opatrenia, ktoré sa majú prijať, aby sa zabezpečilo splnenie týchto cieľov;

27.   považuje za mimoriadne dôležité, aby boli národné akčné plány prispôsobené geografickej, klimatickej a hospodárskej štruktúre a charakteristikám spotrebiteľov, ktoré sa môžu v jednotlivých regiónoch výrazne líšiť;

28.   zdôrazňuje vzťah medzi energetikou a územnou súdržnosťou, ako naň upozorňuje Komisia vo svojej Zelenej knihe o územnej súdržnosti (KOM(2008)0616), pokiaľ ide o pozitívny vplyv opatrení v oblasti energetickej účinnosti na trvalo udržateľný rozvoj a energetickú bezpečnosť, a význam dobre navrhnutej územnej stratégie a vytvorenie dlhodobých riešení pre všetky regióny;

29.   považuje za potrebné, aby národné akčné plány dosiahli ciele energetickej účinnosti hospodárnym spôsobom a aby zabezpečili pridanú hodnotu k štátnej pomoci;

30.   vyzýva členské štáty, aby do svojich existujúcich štruktúr pre kontakty medzi štátnymi inštitúciami a verejnosťou zaviedli informácie o energetickej účinnosti, osvedčených postupoch v týchto oblastiach a spotrebiteľských právach, ktoré sa ustanovili v oblasti energetiky a klímy;

31.   domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa na príprave národných akčných plánov – na rozdiel od súčasnej praxe viacerých členských štátov – veľkou mierou podieľali miestne a regionálne vlády, organizácie občianskej spoločnosti a hospodárski partneri, aby sa tým zabezpečila lepšia implementácia od najnižšej úrovne;

32.   považuje za dôležité, aby sa v národných akčných plánoch venovala osobitná pozornosť chudobe spôsobenej zvyšujúcimi sa cenami energií a aby sa zabezpečila vhodná ochrana tých, ktorí sú chudobou ohrození; domnieva sa, že zvýšenie energetickej účinnosti a úrovne informovanosti o nej je mimoriadne dôležitou a naliehavou úlohou;

33.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby členské štáty do svojich národných akčných plánov pre energetickú účinnosť začlenili vhodné finančné nástroje pre úspory energie, tak ako to požaduje článok 9 smernice 2006/32/ES; domnieva sa, že by sa tieto finančné nástroje mali vytvoriť tak, aby dokázali prekonať známe prekážky brániace zvýšeniu energetickej účinnosti, akými je napríklad rozpor medzi majiteľom a nájomníkom, pokiaľ ide o náklady a prínosy, a nevyhnutnosť dlhšieho obdobia splácania investícií do rekonštrukcie starších a ťažšie rekonštruovateľných nehnuteľností tak, aby vyhovovali novým štandardom energetickej účinnosti;

34.   domnieva sa, že je potrebné, aby sa v národných akčných plánoch kládol osobitný dôraz na to, akým spôsobom chcú vlády podporovať investície do energetickej účinnosti pri MSP; zdôrazňuje preto, že pri príprave národných akčných plánov je týmto investíciám potrebné venovať osobitnú pozornosť;

35.   s ľútosťou poznamenáva, že vo väčšine členských štátov sú finančné prostriedky vyčlenené na projekty týkajúce sa energetickej účinnosti stále nedostatočné a primerane nezohľadňujú regionálne rozdiely; vyzýva členské štáty a regióny, aby sa sústredili na realizáciu svojich operačných programov o inovačných opatreniach s cieľom vyvinúť riešenia na zabezpečenie nákladovo efektívneho zvyšovania energetickej účinnosti;

36.   zdôrazňuje, že je odteraz potrebné účinne realizovať tieto opatrenia vrátane vyvíjania osvedčených postupov a zabezpečenia synergií, organizovať informačnú výmenu a koordinovať rozdielne a rozptýlené subjekty, ktorých sa energetická účinnosť týka;

37.   zdôrazňuje potrebu uviesť v druhých národných akčných plánoch v roku 2011 komplexnejšie a jasnejšie záväzky a vytvoriť tým priaznivé podnikateľské prostredie a predvídateľné investičné podmienky pre účastníkov trhu;

38.   zdôrazňuje, že súkromný sektor by mal s podporou vnútroštátnych opatrení zohrávať významnú úlohu pri investovaní do nových technológií trvalo udržateľnej energie a pri ich vývoji, pričom by mal zároveň vyvíjať inovatívnu činnosť vedúcu k prijatiu prístupu, ktorý by bol väčšmi zameraný na energetickú účinnosť;

39.   zdôrazňuje strategickú úlohu, ktorú zohrávajú verejné orgány EÚ, najmä na regionálnej a miestnej úrovni, pri zabezpečovaní realizácie nevyhnutnej inštitucionálnej podpory iniciatív v oblasti energetickej účinnosti, ako sa to uvádza v smernici 2006/32/ES; odporúča, aby sa v jednotlivých oblastiach príslušných regionálnych a miestnych orgánov, ktoré sú zamerané na zvyšovanie informovanosti občanov a zmenu ich návykov, posilnili cielené informačné a vzdelávacie kampane, napríklad používaním ľahko zrozumiteľných označení energetickej účinnosti, pomocou pilotných iniciatív a vzdelávania v oblasti energií;

40.   vyzýva členské štáty, aby vyvíjali dlhodobé informačné kampane o energetickej účinnosti, ktoré by boli zamerané na energetickú účinnosť verejných i súkromných budov a tiež na presviedčanie verejnosti, že energetická účinnosť im môže priniesť skutočné úspory;

41.   vyzýva Komisiu, aby zverejnila podrobnú analýzu prvého kola predložených plánov s cieľom v plnom rozsahu odhaliť dôvody oneskorovania a aby podnikla rázne kroky proti ďalším oneskoreniam a nedostatkom;

42.   žiada Komisiu, aby na úrovni Spoločenstva a členských štátov preskúmala súlad každej sektorovej politiky s cieľmi energetickej účinnosti, v tejto súvislosti sa domnieva, že je nevyhnutné podrobné preskúmanie programov pomoci Spoločenstva;

43.   žiada Komisiu, aby podstatne zvýšila podiel financovania zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu určený na zlepšenie energetickej účinnosti existujúcich budov v zmysle článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1080/2006 z 5. júla 2006 o Európskom fonde regionálneho rozvoja(16), a aby požadovala od členských štátov, aby túto možnosť v plnej miere využívali;

44.   vyzýva členské štáty a regióny, aby najmä využívali štrukturálne fondy na vytváranie tematických sietí v rámci svojich území ako súčasť spoločného postupu stanoveného pracovným programom Inteligentná energia pre Európu 2008 s cieľom sprostredkovávať informácie o postupoch ostatných regiónov EÚ pri účinnom využívaní energie a vymieňať si odborné znalosti a skúsenosti z tejto oblasti;

45.   žiada Komisiu, aby na ďalšie programové obdobie štrukturálnych fondov podporila ciele v oblasti energetickej účinnosti, posilnila v tejto súvislosti kritériá priorít a realizáciu konkrétnych opatrení a technológií na úsporu energie a podporu ich efektívneho využívania, a to aj prostredníctvom podpory partnerstiev v projektoch, ako sú renovácia budov, modernizácia pouličného osvetlenia, ekologická doprava, modernizácia zariadení mestského vykurovania, výroby tepla a elektrickej energie;

46.   vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia a poskytla členským štátom inštitucionálnu kapacitu na prípravu a vykonávanie účinných národných akčných plánov vrátane oficiálneho monitorovania a kontroly kvality jednotlivých opatrení, okrem iného aj tých, ktoré vyplývajú z povinností týkajúcich sa energetických certifikátov budov a na podporu vzdelávacích a školiacich programov v oblasti energetickej účinnosti pre verejnosť; vyzýva Komisiu, aby vytvorila verejnú databázu opatrení členských štátov v oblasti energetickej účinnosti a/alebo kritických miest ich uplatňovania;

47.   vyzýva Komisiu, aby stanovila minimálne požiadavky na harmonizovaný formát, metodiku a postup hodnotenia národných akčných plánov pre energetickú účinnosť; poznamenáva, že sa tým zníži administratívna záťaž členských štátov, zabezpečí sa dobrý základ národných akčných plánov a umožní sa porovnávacia analýza; je presvedčený, že tento harmonizovaný formát a metodológia si vyžadujú kapitoly rozdelené podľa odvetví a musia rozlišovať medzi politikami a opatreniami v oblasti energetickej účinnosti, ktoré už prijali členské štáty, na jednej strane a novými a dodatočnými politikami a opatreniami na strane druhej; upozorňuje na príslušné ustanovenia navrhovanej smernice o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje, že kontrola národných akčných plánov Komisiou a v prípade potreby ich odmietnutie v momente ich predloženia by zabezpečili kvalitnejšiu implementáciu smerom nadol; vyzýva na koordináciu národných akčných plánov a správ, ktoré vyžadujú rozličné legislatívne nástroje, súvisiacich s cieľmi v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby vykonala krížové porovnanie národných akčných plánov pre energetickú účinnosť s ďalšími národnými akčnými plánmi a so správami vrátane tých, ktoré sa majú predložiť v súvislosti s Kjótskym protokolom a s dokumentmi národného strategického referenčného rámca v rámci štrukturálnych fondov;

48.   vyzýva Komisiu, aby s náležitým ohľadom na zásadu subsidiarity vypracovala spoločné zásady týkajúce sa metód merania úspor energie; konštatuje, že potreba kvantifikácie a overovania úspor energie vyplývajúcich zo zvýšenia energetickej účinnosti je potrebná nielen v rámci pôsobnosti smernice 2006/32/ES, ale aj vo vzťahu k meraniu miery splnenia 20 % cieľa úspory energie do roku 2020 a všetkých budúcich cieľov v oblasti úspor energie;

49.   naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že v národných akčných plánoch pre energetickú účinnosť bude využitý jasný a premyslený prístup, a najmä to, aby do týchto národných akčných plánov boli plne včlenené požiadavky smernice 2002/91/ES vrátane všetkých jej budúcich prepracovaných znení tak, aby opatrenia uvedené v národných akčných plánoch pre energetickú účinnosť skutočne dopĺňali zvýšenie energetickej účinnosti, ktoré už požadujú platné vnútroštátne právne predpisy a predpisy Spoločenstva;

50.   nalieha na Komisiu, aby trvala na tom, že v národných akčných plánoch pre energetickú účinnosť musí byť jasne uvedené, ako sa má plniť povinnosť uvedená v smernici 2006/32/ES, t.j. ako má verejný sektor ísť vzorom, a tiež aby predložila návrh právneho predpisu Spoločenstva, ktorým by sa zaručila vedúca úloha verejného sektora v oblasti investícií do energetickej účinnosti;

51.   pobáda Komisiu, aby preskúmala možnosti, ako by sa dali posilniť postupy verejného obstarávania súborom podmienok týkajúcich sa energetickej účinnosti, čo by sa malo dosiahnuť uprednostňovaním ekologických produktov vo verejnom obstarávaní vrátane povinného uplatňovania noriem energetickej účinnosti a povinného začlenenia energetických nákladov počas životného cyklu výrobkov do hodnotenia investícií; zdôrazňuje, že verejné orgány na všetkých úrovniach by mali byť príkladom a zavádzať do svojich postupov ekologické verejné obstarávanie;

52.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala zdroje Spoločenstva určené na výskum a vývoj s cieľom posilniť zdroje vyčlenené na zlepšenie energetickej účinnosti v nasledujúcom finančnom výhľade;

53.   domnieva sa, že Komisia by mala motivovať tie členské štáty, ktoré doteraz neschválili svoj národný plán energetickej účinnosti, aby vykonali rozhodnutia prijaté v tejto oblasti;

54.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 394, 17.12.1998, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 297, 13.10.1992, s. 16.
(3) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 65.
(4) Ú. v. EÚ L 52, 21.2.2004, s. 50.
(5) Ú. v. EÚ L 191, 22.7.2005, s. 29.
(6) Ú. v. EÚ L 114, 27.4.2006, s. 64.
(7) Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 24.
(8) Ú. v. EÚ L 39, 13.2.2008, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 15.
(10) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 273.
(12) Ú. v. EÚ C 317 E, 23.12.2006, s. 876.
(13) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136.
(14) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.
(15) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1.
(16) Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 1.


Aplikovaný výskum v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva
PDF 223kWORD 62k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o aplikovanom výskume v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva (2008/2222(INI))
P6_TA(2009)0065A6-0016/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1982/2006/ES z 18. decembra 2006 o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. septembra 2008 s názvom Európska stratégia pre morský a námorný výskum: Ucelený rámec európskeho výskumného priestoru na podporu trvalo udržateľného využívania oceánov a morí (KOM(2008)0534) (stratégia morského a námorného výskumu),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. septembra 2002 s názvom Stratégia pre udržateľný rozvoj európskej akvakultúry (KOM(2002)0511),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní z 15. júna 2006 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o siedmom rámcovom programe Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 až 2013)(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o integrovanej námornej politike Európskej únie(4),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(5),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 199/2008 z  25. februára 2008 o vytvorení rámca Spoločenstva pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybného hospodárstva a pre podporu vedeckého poradenstva súvisiaceho so spoločnou politikou v oblasti rybného hospodárstva(6),

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(7),

–   so zreteľom na správu zo svetového samitu o trvalo udržateľnom rozvoji, ktorý sa konal v Johannesburgu (Južná Afrika) od 26. augusta do 4. septembra 2002,

–   so zreteľom na Aberdeenske vyhlásenie, ktoré prijali 22. júna 2007 na konferencii EurOCEAN európske organizácie pre morský a námorný výskum, vedecké siete a mnoho vedeckých pracovníkov z celej Európy,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0016/2009),

A.   keďže Komisia sa už od štvrtého rámcového programu snažila stimulovať európsky výskum v oblasti rybného hospodárstva a akvakultúry, aby podporila spoločnú politiku rybného hospodárstva (SPRH),

B.   keďže v siedmom rámcovom programe bol celý výskum v oblasti rybného hospodárstva a akvakultúry zaradený do širšieho kontextu výskumu v oblasti poľnohospodárstva (téma 2), zatiaľ čo oceánológia a riadenie pobrežných oblastí spadá do environmentálnej vedy,

C.   keďže kódex zodpovedného rybolovu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), ako aj dohoda o uplatňovaní ustanovení Dohovoru OSN o morskom práve týkajúcich sa ochrany a využívania populácií rýb vyskytujúcich sa v oblastiach podliehajúcich jurisdikcii rôznych štátov a rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti zdôrazňujú potrebu rozvinúť výskum a zhromažďovanie údajov s výhľadom zdokonalenia vedeckých poznatkov v tejto oblasti,

D.   keďže SPRH je jednou z politík Spoločenstva, ktoré sú najviac závislé od vedeckého výskumu a keďže vierohodnosť prijatých opatrení v rámci SPRH závisí od vysoko kvalitných vedeckých názorov,

E.   keďže SPRH vychádza zo zásad správneho riadenia, ktoré vyžadujú, aby rozhodovací postup vychádzal zo serióznych vedeckých názorov a včas prinášal výsledky,

F.   keďže vedecké údaje musia tvoriť základ pre stanovenie kvót a maximálneho udržateľného výnosu,

G.   keďže rybári a vedeckí pracovníci majú často protikladné odhady o stave mora a rybolovných zdrojov,

H.   keďže stratégia pre morský a námorný výskum uznáva význam úsilia v rôznych morských a námorných odboroch a zároveň sa zameriava skôr na zlepšenie interakcie medzi morským a námorným výskumom než na už dobre zavedené oblasti výskumu,

I.   keďže centrá špičkového výskumu nachádzajúce sa v najvzdialenejších regiónoch predstavujú pre Európu v súvislosti so stratégiou morského a námorného výskumu mimoriadne užitočný prostriedok na pozorovanie morského prostredia,

J.   keďže budúca revízia SPRH, ktorá uprednostňuje regionálne a ekosystémové riadenie, si vyžaduje pevnú základňu vedeckých poznatkov,

1.   je presvedčený, že je potrebné, aby sa v politikách v oblasti výskumu venovala väčšia pozornosť osobitným problémom rybného hospodárstva a akvakultúry vzhľadom na hospodársky, sociálny a politický význam tohto odvetvia v EÚ;

2.   víta nedávne úsilie, ktoré vynaložila Komisia prostredníctvom svojej stratégie pre morský a námorný výskum na mobilizáciu prostriedkov v prospech lepšej integrácie morského a námorného výskumu;

3.   pripomína Komisii, že v súlade s nariadením (ES) č. 2371/2002 má právnu povinnosť postupovať pri svojich návrhoch v oblasti SPRH na základe kvalifikovaných vedeckých odporúčaní a na základe princípu prevencie; žiada Komisiu, aby zdôraznila a presadzovala význam vedeckých výskumov o stave mora a rybolovných zdrojov;

4.   je znepokojený reorganizáciou tém v siedmom rámcovom programe, čo spôsobuje, že výskum chovu rýb je oddelený od rybného hospodárstva a morskej ekológie, hoci jasné zameranie SPRH na prístup založený na ekosystémoch by práve naopak vyžadoval väčšiu integráciu;

5.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že siedmy rámcový program nepovažuje rybné hospodárstvo ani akvakultúru za osobitné smery a iba spomína tematickú oblasť 2 Potraviny, poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo a biotechnológia, ktorá nepriamo a pri širšom výklade prípadne zahŕňa výskum v oblasti rybného hospodárstva; konštatuje, že to isté sa týka tematickej oblasti 6 Životné prostredie (vrátane zmeny klímy);

6.   vyzýva Komisiu, aby prehodnotila siedmy rámcový program pri príležitosti strednodobého hodnotenia, ktoré sa má uskutočniť v roku 2010, a zohľadnila pri tom toto uznesenie a venovala väčšiu pozornosť osobitným problémom rybného hospodárstva a akvakultúry;

7.   je presvedčený, že tak tvorcovia politiky, ako aj prevádzkovatelia v odvetví rybného hospodárstva nevyhnutne potrebujú praktickejší výskum a že vzhľadom na trvanie siedmeho rámcového programu je nevyhnutné začleniť do neho ciele, ktoré sa majú dosiahnuť;

8.   domnieva sa, že skutočnosť, že siedmy rámcový program sa nezaoberá osobitne otázkou rybného hospodárstva a akvakultúry, spôsobuje, že sa nevytvárajú dostatočné stimuly pre dostatočné množstvo výskumných projektov v týchto oblastiach, čo následne negatívne vplýva na význam a relevantnosť vybraných projektov;

9.   zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinného vykonávania SPRH je nevyhnutné zaviesť osobitné programy v oblasti aplikovaného výskumu a zabezpečiť ich financovanie prostredníctvom primeraných rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že na tento účel je nevyhnutné zahrnúť do siedmeho rámcového programu pravidlá na rozdeľovanie prostriedkov;

10.   žiada Komisiu, aby sa financovanie aplikovaného výskumu v oblasti SPRH v rámci siedmeho rámcového programu použilo ako nástroj na podporu synergie medzi výskumnými činnosťami v rôznych členských štátoch a na dosiahnutie kritického množstva potrebného na riešenie dôležitých výziev v oblasti multitematického morského výskumu;

11.   odporúča, aby sa v oblasti morského vedeckého výskumu uprednostňoval nielen výskum týkajúci sa poznatkov o stave rybolovných zdrojov, ale tiež ekosystémových, obchodných, hospodárskych a sociálnych aspektov, ktoré sú pre riadenie rybného hospodárstva rozhodujúce, pretože majú zásadný význam;

12.   domnieva sa, že najmä v oblastiach rybného hospodárstva a akvakultúry je potrebné uprednostňovať aplikovaný výskum, ktorého základným cieľom by malo byť zlepšenie vedeckých údajov, ktoré sú základom pri tvorbe právnych predpisov a riadení rybného hospodárstva, predovšetkým v súvislosti s plánmi na obnovu najviac ohrozených druhov;

13.   konštatuje, že z krátkodobého hľadiska dochádza medzi rybármi a vedeckými pracovníkmi k zjavnému konfliktu záujmov, z dlhodobého hľadiska sú však ich ciele zlučiteľnejšie; zastáva názor, že konsenzus o stave mora musí byť základom politiky v oblasti rybného hospodárstva zameranej na trvalú udržateľnosť; žiada Komisiu o podporu lepšej spolupráce medzi rybármi a vedeckými pracovníkmi;

14.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rybárom ukázali a lepšie vysvetlili, že je v ich záujme, aby pri hodnotení ich predpokladanej krátkodobej ekonomickej straty zohľadnili ekonomický prínos, ktorý môžu očakávať zo strednodobého alebo dlhodobého hľadiska;

15.   zdôrazňuje znepokojujúci problém nedostatku mladých vedeckých pracovníkov v aplikovanom výskume v oblasti rybného hospodárstva, ktorý je spôsobený nedostatočnou príťažlivosťou kariéry v tejto oblasti v porovnaní so základným výskumom a inými vedeckými odbormi;

16.   zdôrazňuje, že je potrebné opätovne vytvoriť zaujímavé a uznávané univerzitné programy, ktorých absolventi nájdu dobre odmeňované pracovné uplatnenie v tejto vedeckej oblasti;

17.   je za takú politiku v oblasti vzdelávania, ktorá bude viac podnecovať mladých vedeckých pracovníkov k tomu, aby sa zameriavali skôr na aplikovaný výskum v oblasti rybného hospodárstva, než na základný výskum;

18.   nalieha na Komisiu, aby podporovala vytvorenie stabilnej európskej siete založenej na súčasnej fyzickej infraštruktúre členských štátov a určenej na pozorovanie a zhromažďovanie údajov o morskom prostredí, ktorá by uľahčila výmenu informácií medzi prevádzkovateľmi v tomto odvetví a európskymi výskumnými subjektmi a udržala by EÚ na poprednej pozícii; vyzýva Komisiu, aby venovala v rámci tejto siete osobitnú pozornosť výskumným strediskám pôsobiacim v najvzdialenejších regiónoch;

19.   pripomína, že je potrebné zjednotiť rôzne modely aplikovaného výskumu v súčasnosti používané v členských štátoch s cieľom uľahčiť porovnávanie výsledkov a zhromažďovanie údajov;

20.   vyzýva Komisiu, aby vedeckú obec povzbudzovala k vypracovaniu ďalších noriem spoločnej metodiky pre výskum v oblasti rybného hospodárstva a k zintenzívneniu spolupráce medzi vnútroštátnymi výskumnými ústavmi;

21.   vyzýva Komisiu, aby zhromaždila osobitné informácie o tom, ako v súčasnosti funguje dialóg medzi vedeckými pracovníkmi a rybármi v jednotlivých členských štátoch a aby vypracovala zoznam najlepších postupov;

22.   zdôrazňuje, že regionálne poradné rady majú v kontexte aplikovaného výskumu významnú úlohu, a preto žiada, aby sa vedeckí pracovníci mohli stať riadnymi členmi týchto subjektov;

23.   so znepokojením poznamenáva, že celková výška príspevkov členských štátov na zhromažďovanie údajov v odvetví rybného hospodárstva od roku 2006 neustále klesá;

24.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili rozpočtové prostriedky z rozpočtu EÚ na zhromažďovanie údajov v odvetví rybného hospodárstva, najmä z článku rozpočtu 11 07 02: Podpora riadenia zdrojov rybolovu (zlepšenie vedeckého poradenstva);

25.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 358 , 31.12.2002, s. 59.
(2) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 300 E, 9.12.2006, s. 400.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0213.
(5) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
(6) Ú. v. EÚ L 60, 5.3.2008, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.


Európsky profesijný preukaz poskytovateľov služieb
PDF 301kWORD 59k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o vytvorení európskeho profesijného preukazu poskytovateľov služieb (2008/2172(INI))
P6_TA(2009)0066A6-0029/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií(1),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 2241/2004/ES z 15. decembra 2004 o jednotnom rámci Spoločenstva pre transparentnosť kvalifikácií a schopností (Europass)(3),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho Parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2007 s názvom Mobilita, nástroj na zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality: Európsky akčný plán pracovnej mobility (2007 – 2010) (KOM(2007)0773),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. decembra 2007 s názvom Návrh lisabonského programu Spoločenstva 2008 – 2010 (KOM(2007)0804),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o vplyvoch a následkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2007 o povinnostiach poskytovateľov cezhraničných služieb(6),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0029/2009),

A.   keďže právo občanov EÚ usadiť sa alebo poskytovať služby kdekoľvek v EÚ patrí medzi základné slobody jednotného trhu, ktoré zahŕňajú právo na výkon povolania, či už ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnanec, v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom príslušná osoba získala odbornú kvalifikáciu,

B.   keďže podľa článku 3 ods. 1 písm. c) zmluvy je jednou z činností Spoločenstva zrušenie prekážok medzi členskými štátmi, ktoré bránia voľnému pohybu osôb a služieb,

C.   keďže väčšia mobilita osôb a služieb medzi členskými štátmi a medzi regiónmi je nevyhnutným prvkom pri plnení lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť a môže podporiť produktivitu tým, že prinesie nové perspektívy, myšlienky a schopnosti,

D.   keďže mobilita v EÚ je naďalej nízka, pričom v inom členskom štáte niekedy žili a pracovali len 4 % pracovnej sily a v súčasnosti v inom členskom štáte žijú a pracujú približne 2 %(7),

E.   keďže osoby, ktoré chcú pracovať v inom členskom štáte, stále narážajú na výrazné prekážky a 20 % sťažností zaslaných sieti SOLVIT v roku 2007 sa týkalo uznania odbornej kvalifikácie požadovanej na výkon regulovanej profesie,

F.   keďže Komisia začala voči niekoľkým členským štátom konania o porušení podľa článku 226 zmluvy, pretože ju neinformovali o opatreniach prijatých v súvislosti s transpozíciou smernice 2005/36/ES,

G.   keďže odôvodnenie 32 k smernici 2005/36/ES stanovuje, že "zavedenie profesijných preukazov na európskej úrovni profesijnými združeniami alebo organizáciami by mohlo uľahčiť mobilitu odborníkov, a to najmä urýchlením výmeny informácií medzi hostiteľským členským štátom a členským štátom pôvodu. Tento profesijný preukaz by mal umožniť sledovať profesijnú kariéru odborníkov, ktorí sa usadia v rôznych členských štátoch. Takéto preukazy by mohli obsahovať informácie o odbornej kvalifikácii odborníkov (absolvovaná univerzita alebo vzdelávacia inštitúcia, získaná kvalifikácia, odborná prax), ich právne postavenie, sankcie udelené v súvislosti s povolaním a údaje o príslušnom orgáne, plne rešpektujúc ustanovenia o ochrane údajov",

H.   keďže v uvedenom uznesení o vplyvoch a dôsledkoch vylúčenia zdravotníckych služieb zo smernice o službách na vnútornom trhu Európsky parlament žiadal o vytvorenie "európskej karty, ktorá poskytne prístup k informáciám o odborných vedomostiach pracovníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti, a tiež o sprístupnenie týchto informácií pacientovi",

Cezhraničná mobilita

1.   podporuje všetky iniciatívy zamerané na uľahčenie cezhraničnej mobility ako prostriedku na dosiahnutie účinného fungovania trhov služieb a práce a ako prostriedku na posilňovanie hospodárskeho rastu v rámci EÚ;

2.   zdôrazňuje zodpovednosť EÚ za ďalšie uľahčovanie geografickej a profesijnej mobility zvyšovaním transparentnosti pri uznávaní a porovnateľnosti kvalifikácií a pri zaručovaní bezpečnosti pacientov a spotrebiteľov;

3.   kladie však dôraz na potrebu účinnejšieho a koordinovaného prístupu Komisie k iniciatívam, ktoré sa zameriavajú na uľahčenie a stimulovanie mobility kvalifikovaných pracovníkov medzi členskými štátmi, ako sú EUROPASS (európsky životopis), EURES (portál pracovnej mobility) a európsky kvalifikačný rámec, čo platí aj pre rôzne pridružené siete zapojené do tejto problematiky, ktoré sú financované alebo spolufinancované Spoločenstvom, ako napríklad SOLVIT, IMI, EUROGUIDANCE a ENIC/NARIC;

4.   zdôrazňuje spoluzodpovednosť občianskej spoločnosti vrátane zamestnávateľov, odborov, profesijných organizácií a príslušných orgánov za uľahčovanie a zlepšovanie mobility v rámci vnútorného trhu;

Transpozícia smernice 2005/36/ES

5.   naliehavo žiada členské štáty zaostávajúce pri transponovaní smernice 2005/36/ES, ktoré malo byť ukončené do 20. októbra 2007, aby uviedli do platnosti potrebné zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia;

6.   vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia voči členským štátom, ktoré smernicu 2005/36/ES doteraz netransponovali;

7.   vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv uplatňovania článku 7 smernice 2005/36/ES na mobilitu v správe, ktorú vypracuje podľa článku 60 ods. 2 uvedenej smernice;

8.   naliehavo žiada členské štáty, aby vyvíjali úsilie o harmonizovanejší prístup k uznávaniu kvalifikácií a schopností s cieľom zjednodušiť súvisiace správne postupy a obmedziť náklady, ktoré vznikajú kvalifikovaným pracovníkom;

Nevyhnutnosť európskeho profesijného preukazu

9.   zastáva názor, že v prípade väčšiny profesií je potrebné posúdiť prínos európskeho profesijného preukazu ako doplnku k existujúcim opatreniam, ktorým cieľom je uľahčiť a stimulovať mobilitu;

10.   poznamenáva, že pri niektorých regulovaných a harmonizovaných profesiách, ako sú napríklad právnici a zdravotnícki pracovníci, sú európske profesijné preukazy už zavedené alebo sú vo fáze prípravy, ale v iných, neharmonizovaných alebo menej harmonizovaných profesiách, sa zavedenie profesijného preukazu zdá byť zložité, pretože právne predpisy jednotlivých členských štátov sa odlišujú a je nutné najprv potvrdiť a vzájomne uznať údaje o kvalifikácii;

11.   upozorňuje, že európsky profesijný preukaz by mohol byť užitočný aj v prípade neregulovaných a neharmonizovaných profesií, pretože by mal informatívnu úlohu najmä pre zamestnávateľov a spotrebiteľov, čo by bol prípad väčšiny slobodných profesií;

12.   vyzýva Komisiu, aby zmapovala rôzne iniciatívy na týkajúce sa vytvorenia profesijných preukazov a aby prostredníctvom reprezentatívneho súpisu informovala Európsky parlament;

13.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala iniciatívy s cieľom zistiť, či by európsky profesijný preukaz ako doplnok k ostatným opatreniam mohol:

zastáva názor, že všetky ďalšie verejné kroky by mali zahŕňať riadne definovaný popis druhov profesie a osobitných potrieb, ktoré má preukaz pokrývať;

   a) prispievať k bezpečnosti občanov v prípade kontaktu s poskytovateľom cezhraničných služieb, pretože občan si môže prostredníctvom profesijného preukazu overiť totožnosť a kvalifikáciu poskytovateľa služieb,
   b) viesť k zjednodušeniu administratívy a zníženiu nákladov a v dlhodobom horizonte nahradiť súbory a spisy na papieri a zvýšiť transparentnosť,
   c) stimulovať poskytovanie dočasných služieb,
   d) stimulovať poskytovanie zodpovedajúcich služieb vysokej kvality v EÚ a tretích štátoch,
   e) slúžiť ako prostriedok oznamovania príslušných informácií príjemcom služieb s cieľom zlepšiť zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov,
   f) slúžiť ako prostriedok oznamovania príslušných informácií zamestnávateľom (vo verejnom a v súkromnom sektore) s cieľom zjednodušiť cezhraničné zamestnávanie;

Charakteristika európskeho profesijného preukazu

14.   je toho názoru, že každý profesijný preukaz, ak bude existovať dostatočný dopyt po jeho vytvorení, by mal byť čo najjednoduchší, nekomplikovaný a liberálny (bez akéhokoľvek nového byrokratického zaťaženia) a mal by zaviesť "spoločný jazyk" kvalifikácií určitých profesií;

15.   naliehavo upozorňuje, že európsky profesijný preukaz by nemal mať negatívny vplyv na cezhraničnú mobilitu a mal by sa využívať len ako doklad, že pracovník má právo pohybu, bez toho, aby bol podmienkou pre tento pohyb; zdôrazňuje, že osobitné skupiny by nemali byť obraté o možnosť ponúkať svoje služby v iných členských štátoch a že najmä pracovníkom s nižšou alebo menej konkrétnou kvalifikáciou by preukaz nemal vytvárať nové prekážky;

16.   zdôrazňuje, že využívanie jedného európskeho profesijného preukazu alebo viacerých takýchto preukazov by malo umožňovať rozmanitosť, napríklad preklenutie rozdielov medzi profesiami alebo medzi členskými štátmi; domnieva sa, že samotné profesie by mali financovať vytváranie a zavádzanie európskeho profesijného preukazu, ak ho považujú za vhodný;

17.   zdôrazňuje, že v prípade, že daná profesia už má vnútroštátny profesijný preukaz, bolo by z praktických dôvodov vhodné začleniť funkcie vnútroštátneho preukazu do európskeho profesijného preukazu;

18.   kladie dôraz na to, že informácie uvedené na európskom profesijnom preukaze by mali byť spoľahlivé, potvrdené a aktualizované príslušnými vnútroštátnymi orgánmi; domnieva sa, že v prípade potreby by informácie obsiahnuté v životopise EUROPASS mohli byť zahrnuté aj v európskom profesijnom preukaze;

19.   zdôrazňuje, že prístup k údajom uvedeným na preukaze by mal spĺňať najvyššie normy ochrany súkromia;

o
o   o

20.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 255, 30.9.2005, s. 22.
(2) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(3) Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 6.
(4) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 279.
(6) Ú. v. EÚ C 219 E, 28.8.2008, s. 312.
(7) Prieskum Eurobarometer 64.1 z roku 2005 o geografickej mobilite a mobilite na pracovnom trhu.


Akcia Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb
PDF 217kWORD 52k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o akcii Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb (2008/2101(INI))
P6_TA(2009)0067A6-0025/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb z roku 1946 a na vytvorenie Medzinárodnej veľrybárskej komisie (IWC),

–   so zreteľom na dohodu IWC o nulových kvótach ("moratórium") pre komerčný lov veľrýb, ktorá vstúpila do platnosti v roku 1986,

–   so zreteľom na skutočnosť, že Medzinárodná únia na ochranu prírody doplnila červenú listinu ohrozených živočíšnych druhov v roku 2008 o cicavce radu Cetacea,

–   so zreteľom na zasadnutie Medzinárodnej únie na ochranu prírody, ktoré sa konalo 5. až 14. októbra 2008 v Barcelone,

–   so zreteľom na články 37 a 175 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. decembra 2007 o akcii Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb(KOM(2007)0823),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady z 5. júna 2008, ktorým sa stanovila pozícia Spoločenstva k lovu veľrýb(1),

–   so zreteľom na vytvorenie malej pracovnej skupiny pre budúcnosť IWC (ďalej len "pracovná skupina") na 60. výročnom zasadnutí IWC v Santiagu, Čile, v júni 2008,

–   so zreteľom na smernicu Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín(2) (smernica o biotopoch),

–   so zreteľom na Amsterdamskú zmluvu z roku 1997, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii – Protokol o ochrane a dobrých životných podmienkach zvierat,

–   so zreteľom na prijatie Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) a jeho vykonávanie zo strany EÚ v podobe zákazu medzinárodného obchodu s výrobkami zo všetkých druhov veľkých veľrýb,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0025/2009),

A.   keďže prvoradým cieľom musí byť ochrana biodiverzity vrátane ochrany živočíšnych a rastlinných druhov,

B.   keďže je potrebné, aby sa vždy zohľadňovali dobré životné podmienky zvierat,

C.   keďže najmä v prípade spoločenstiev, ktoré sa tradične zaoberajú lovom veľrýb, ide o otázky týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a prísunu potravín,

D.   keďže podľa smernice o biotopoch je "úmyselné rušenie, odchyt alebo zabíjanie" všetkých druhov veľrýb vo vodách Spoločenstva v súčasnosti zakázané,

E.   keďže takmer každý štvrtý druh cicavcov radu Cetacea sa v súčasnosti považuje za ohrozený, deväť druhov je uvedených na zozname ohrozených alebo kriticky ohrozených druhov a stav mnohých druhov a populácií zostáva nejasný,

F.   keďže aj napriek tomu, že sa niektoré populácie veľrýb od zavedenia moratória do určitej miery obnovili, iné zostali bezo zmeny a ich schopnosť prispôsobiť sa meniacim sa environmentálnym podmienkam ostáva neznáma,

G.   keďže podľa pôvodného plánu malo moratórium trvať až do zavedenia zodpovedajúceho systému riadenia a malo zároveň poskytnúť zdecimovaným populáciám dostatočný čas na obnovu,

H.   keďže nie všetci členovia IWC s moratóriom súhlasia,

I.   keďže moratórium sa v žiadnom prípade nevzťahuje na zabíjanie veľrýb na účely vedeckého výskumu,

J.   keďže od zavedenia moratória počet veľrýb zabitých v rámci zvláštneho povolenia v skutočnosti vzrástol,

K.   keďže IWC (vo viac ako 30 rezolúciách) a viacero mimovládnych organizácií a iných subjektov vyjadrilo hlboké znepokojenie nad tým, že súčasný lov veľrýb na základe zvláštneho povolenia je "v rozpore s duchom moratória na komerčný lov veľrýb" (IWC2003-2); mäso získané z takéhoto lovu veľrýb by sa nemalo používať na komerčné účely,

L.   keďže metódy zabíjania veľrýb i napriek zlepšeniu v nedávnej dobe naďalej nedosahujú požadovanú úroveň,

M.   keďže cicavce radu Cetacea nie sú ohrozené len v dôsledku lovu, ale aj zmenou klímy, znečistením životného prostredia, stretmi s loďami, rybárskymi výstrojmi, sonarmi či iným nebezpečenstvom,

N.   keďže vyššie uvedené rozhodnutie Rady vychádzalo len z článku 175 Zmluvy o ES a týkalo sa len vyššie uvedeného zasadnutia IWC v Santiagu, Čile, v júni 2008,

1.   srdečne víta vyššie uvedené oznámenie Komisie o akcii Spoločenstva, pokiaľ ide o lov veľrýb, a rozhodnutie o love veľrýb prijaté v Rade kvalifikovanou väčšinou; podporuje zachovanie globálneho moratória na komerčný lov veľrýb a zákaz medzinárodného obchodu s výrobkami z veľrýb; usiluje sa o skončenie lovu veľrýb "na vedecké účely" a podporuje vyhlásenie dostatočne veľkých oceánskych a morských oblastí za chránené územia, v ktorých by bol lov veľrýb trvalo zakázaný;

2.   vyzýva Radu, aby prijala novú spoločnú pozíciu podľa článku 37, ako aj článku 175 Zmluvy o ES;

3.   domnieva sa, že ochrana veľrýb a iných cicavcov radu Cetacea v konečnom dôsledku závisí od navrhnutia takých opatrení, ktoré sú predmetom dostatočne širokej dohody na to, aby sa mohla vykonávať efektívnym spôsobom;

4.   vyzýva Radu, Komisiu a tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na činnosti pracovnej skupiny, aby sa usilovali o dosiahnutie takejto dohody;

5.   domnieva sa, že diskusie v rámci pracovnej skupiny by mali byť čo možno najtransparentnejšie;

6.   dúfa, že pracovná skupina sa bude zaoberať problémom zabíjania veľrýb na vedecké účely s cieľom nájsť základ pre odstránenie tohto javu;

7.   rešpektuje potrebu obmedzeného lovu tými ľuďmi, ktorí sa tradične zaoberajú lovom veľrýb na zabezpečenie obživy, avšak vyzýva, aby sa kládol väčší dôraz na hľadanie a využívanie humánnych metód zabíjania;

8.   vyzýva, aby tento typ lovu bol možný len vtedy, ak budú existovať jasné kvóty založené na odporúčaniach Vedeckého výboru IWC, ktoré budú prísne regulované a budú sa o nich viesť podrobné záznamy a podávať správy IWC;

9.   vyzýva tiež na vytvorenie väčšieho množstva chránených morských oblastí na vhodných miestach na celom svete, v ktorých by boli veľryby osobitne chránené;

10.   konštatuje, že smernica o biotopoch, ktorá určuje pozíciu Spoločenstva k otázkam týkajúcim sa veľrýb (a delfínov), by neumožnila obnovenie komerčného lovu žiadnej populácie veľrýb vo vodách EÚ;

11.   upozorňuje na potrebu prísnejšieho výberu rybárskeho výstroja s cieľom predchádzať vedľajším úlovkom ostatných druhov, najmä cicavcov radu Cetacea;

12.   domnieva sa, že tragická história komerčného lovu veľrýb spolu s mnohými hrozbami, ktorým v súčasnosti čelia populácie veľrýb (vrátane, okrem iného, náhodných výlovov pri rybolove, kolízií s plavidlami, globálnej zmeny klímy a nepriaznivého pôsobenia hluku v oceánoch), si vyžadujú, aby EÚ na najvýznamnejších medzinárodných fórach koordinovaným a koherentným spôsobom podporovala najvyššiu úroveň ochrany veľrýb na celom svete;

13.   požaduje tiež, aby sa hrozby súvisiace so zmenou klímy, znečistením životného prostredia, stretmi s loďami, rybárskymi výstrojmi, antropogénnym hlukom v oceánoch (vrátane sonarov, seizmického pozorovania a hluku plavidiel) či iným nebezpečenstvom riešili mimo týchto chránených oblastí;

14.   domnieva sa, že predtým, než sa pristúpi k celosvetovej akcii, by Komisia mala predložiť ďalšie návrhy v snahe čeliť týmto hrozbám vo vzťahu k vodám a plavidlám Spoločenstva;

15.   zastáva názor, že Komisia by mala stanoviť revidovaný regulačný rámec pre prax pozorovania veľrýb, ktorý zabezpečí ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov pobrežných oblastí, v ktorých sa táto činnosť vykonáva, s ohľadom na ich nedávny vývoj;

16.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Medzinárodnej veľrybárskej komisii, regionálnym poradným radám, poradnému výboru pre rybolov a akvakultúru a regionálnym organizáciám pre riadenie rybolovu, do ktorých EÚ patrí.

(1) Rozhodnutie Rady, ktorým sa ustanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskeho spoločenstva na 60. zasadnutí IWC v roku 2008 v súvislosti s návrhmi zmien a doplnení harmonogramu Medzinárodného dohovoru o regulácii lovu veľrýb (dokument Rady č. 9818/2008).
(2) Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7.


Účasť Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade
PDF 212kWORD 48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o účasti Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade (2008/2179(INI))
P6_TA(2009)0068A6-0010/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy (92) 70 z 15. decembra 1992, ktorou sa vytvára Európsky audiovizuálny informačný úrad, a na rezolúciu (97) 4 z 20. marca 1997, ktorou sa potvrdzuje ďalšia existencia Európskeho audiovizuálneho informačného úradu, a so zreteľom na štatút úradu k nej pripojený,

–   so zreteľom na rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy rezolúciu Res (2000) 7 z 21. septembra 2000 o zmenách a doplneniach štatútu Európskeho audiovizuálneho informačného úradu,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 1999/784/ES z 22. novembra 1999 o účasti Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade(1),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1718/2006/ES z 15. novembra 2006 o vykonávaní programu na podporu európskeho audiovizuálneho sektora (MEDIA 2007)(2),

–   so zreteľom na správu Komisie z 10. januára 2007 o vykonávaní rozhodnutia Rady 1999/784/ES z 22. novembra 1999 o účasti Spoločenstva v Európskom audiovizuálnom informačnom úrade, zmeneného a doplneného rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 2239/2004/ES (KOM(2006)0835),

–   so zreteľom na smernicu Rady č. 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (smernica o audiovizuálnych mediálnych službách)(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0010/2009),

A.   keďže audiovizuálne odvetvie výrazne prispieva k európskej tvorivej a vedomostnej ekonomike a má ústredné postavenie pri propagovaní kultúrnej rozmanitosti a plurality názorov v EÚ,

B.   keďže konvergencia služieb informačnej spoločnosti a mediálnych služieb, sietí a prístrojov vytvára v mnohých oblastiach nové úlohy, pokiaľ ide o prispôsobenie právneho rámca s právami a povinnosťami, a ponúka veľké množstvo nových príležitostí,

C.   keďže transparentnosť a dostupnosť spoľahlivých a porovnateľných informácií o európskom audiovizuálnom trhu môže prispieť k väčšej konkurencieschopnosti prevádzkovateľov v rámci odvetvia, najmä malých a stredných podnikov, a to zlepšením chápania potenciálu tohto priemyslu, a byť užitočná pre používateľov,

D.   keďže Európsky audiovizuálny informačný úrad (ďalej len "úrad") prispieva ku konkurencieschopnosti európskeho audiovizuálneho priemyslu zbieraním a rozširovaním podrobných informácií o audiovizuálnom odvetví,

E.   keďže úrad poskytuje širokú paletu produktov vrátane on-line služieb, publikácií a databáz, ktoré majú veľkú hodnotu tak pre samotný priemysel, ako aj pre zákonodarcov na národnej úrovni aj na úrovni Spoločenstva,

F.   keďže činnosť Spoločenstva zameraná na podporu audiovizuálneho priemyslu prispeje k dosahovaniu cieľov, ktoré vytýčila lisabonská stratégia,

1.   uznáva, že úrad je jedinou celoeurópskou verejnou organizáciou poverenou zbieraním a rozširovaním informácií o európskom audiovizuálnom priemysle a má mimoriadne dôležitú úlohu pri poskytovaní podrobných informácií o odvetví tak verejným, ako aj súkromným subjektom činným v tejto oblasti;

2.   zdôrazňuje, že z dôvodu konvergencie služieb informačnej spoločnosti a mediálnych služieb, sietí a prístrojov sa objavili nové úlohy pre výskum v audiovizuálnom odvetví, čo by sa malo odzrkadliť v činnosti úradu;

3.   pripomína, že multimédiá a nové technológie budú v audiovizuálnom odvetví čoraz dôležitejšie a že úrad musí včas posilniť vlastné kapacity, aby dokázal sledovať tento nový vývoj a tým si zachoval dôležité postavenie v odvetví;

4.   zdôrazňuje, že úrad musí mať zabezpečené zdroje potrebné na pokračovanie plnenia jeho cieľov, aby dokázal účinne držať krok s novým vývojom v oblasti multimédií a nových technológií;

5.   vyzýva v tejto súvislosti úrad, aby rozšíril svoje aktivity na konkrétnejšie pokrývanie nových úloh, ktoré vznikajú konvergenciou médií a novými trendmi, pričom bude venovať osobitnú pozornosť analýze vplyvu digitalizácie na film a audiovizuálny priemysel vo všeobecnosti a analýze on-line audiovizuálnych služieb, mobilnej televízie a videohier;

6.   zdôrazňuje dôležitosť kontaktov a koordinácie s národnými regulačnými orgánmi a zainteresovanými stranami v odvetví audiovizuálnych médií, aby sa zaručila pridaná hodnota;

7.   víta publikáciu úradu o autorských právach a ďalších súvisiacich právach a navrhuje, aby sa úrad týmto otázkam ďalej systematicky venoval a aby aj vzhľadom na dohovor UNESCO o kultúrnej rozmanitosti(4) čo najviac rozšíril svoje správy o problematiku daňového a pracovného práva v audiovizuálnom odvetví v Európe;

8.   vyzýva úrad ako odborný orgán, aby predložil návrhy a možnosti politiky, ktoré by mohli slúžiť ako základ pre európsku politiku, pričom zohľadní osvedčené postupy v oblasti audiovizuálnych médií v iných častiach sveta s podobným vývojom, ako napríklad v Ázii alebo Severnej Amerike;

9.   víta preskúmanie významu audiovizuálnych diel z tretích krajín na európskom trhu, ktoré úrad uskutočnil, a odporúča vykonať analýzu zameranú na rozvoj modelov spolupráce s partnermi z tretích krajín pri implementácii dohovoru UNESCO o kultúrnej rozmanitosti a uvedenej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách s ohľadom na "európske diela" podľa článku 1 písm. n) uvedenej smernice a vrátane pilotného projektu Media International;

10.   uznáva kultúrne rozdiely medzi členskými štátmi, ktoré by mohli vyústiť do rozličných spôsobov zaobchádzania so škodlivým alebo urážlivým audiovizuálnym materiálom, najmä voči maloletým osobám, pričom treba brať do úvahy minimálnu harmonizáciu v oblasti ochrany maloletých zakotvenú v smernici o audiovizuálnych mediálnych službách a opatrenia prijaté v rámci programu Bezpečnejší internet plus, ktorého zámerom je podporovať bezpečné používanie internetu a nových on-line technológií, najmä pre deti, a bojovať proti nezákonnému obsahu a obsahu, ktorý si koncový používateľ neželá;

11.   vyzýva úrad, aby v tejto súvislosti monitoroval rozličné (právne) nástroje a vypracoval možnosti politiky;

12.   vyzýva úrad, aby sa viac usiloval o rozširovanie svojich publikácií pomocou intenzívnejšej komunikačnej politiky, a tak podporoval povedomie verejnosti o svojich aktivitách;

13.   víta plánované dôkladné prepracovanie internetových stránok úradu, ktoré by mali odzrkadľovať najnovšie a najprísnejšie multimediálne a technologické normy, a podporuje plánované úsilie o zlepšenie ich vzhľadu a interaktivity, čo by malo prispieť k väčšej informatívnosti a k jednoduchšiemu ovládaniu;

14.   uznáva, že niektoré špecifické oblasti, ako je mediálna gramotnosť, nie sú v súčasnosti zaradené do rámca činnosti úradu, ale v budúcnosti by sa malo počítať s preskúmaním týchto otázok;

15.   vyzýva úrad, aby v spolupráci so svojimi členmi poskytoval viac údajov o dostupnosti špecifických audiovizuálnych služieb, ako je titulkovanie, hovorený komentár a posunková reč, ktoré majú pomáhať zdravotne postihnutým ľuďom;

16.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj Rade Európy a Európskemu audiovizuálnemu informačnému úradu.

(1) Ú. v. ES L 307, 2.12.1999, s. 61.
(2) Ú. v. EÚ L 327, 24.11.2006, s. 12.
(3) Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23.
(4) Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005.


Sankcie voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt ***I
PDF 284kWORD 38k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú sankcie proti zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt (KOM(2007)0249 – C6-0143/2007 – 2007/0094(COD))
P6_TA(2009)0069A6-0026/2009

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0249),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 63 ods. 3 písm. b) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0143/2007),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0026/2009),

1.   schvaľuje návrh Komisie zmenený a doplnený 4. februára 2009(1);

2.   schvaľuje spoločné vyhlásenie, ktoré je prílohou tohto legislatívneho uznesenia;

3.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

4.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. februára 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/.../ES , ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov

P6_TC1-COD(2007)0094


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2009/52/ES.)

PRÍLOHA

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady

Európsky parlament a Rada vyhlasujú, že pravidlami o uzatváraní subdodávateľských zmlúv, dohodnutými v článku 8 (predtým článok 9) tejto smernice, nie sú dotknuté iné ustanovenia o tejto otázke, ktoré budú prijaté v neskorších právnych nástrojoch.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2009)0043.


Štatistika rastlinnej produkcie ***I
PDF 278kWORD 62k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike rastlinnej produkcie (KOM(2008)0210 – C6-0179/2008 – 2008/0079(COD))
P6_TA(2009)0070A6-0472/2008

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0210),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 285 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0179/2008),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0472/2008),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. februára 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 o štatistike rastlinnej produkcie a o zrušení nariadení Rady (EHS) č. 837/90 a (EHS) č. 959/93

P6_TC1-COD(2008)0079


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (ES) č. 543/2009.)


Aromatizované vína, aromatizované nápoje na báze vína a aromatizované kokteily z aromatizovaných vínnych produktov (prepracovanie) ***I
PDF 278kWORD 92k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o všeobecných pravidlách pre definíciu, opis a ponuku aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov (prepracované znenie) (KOM(2007)0848 – C6-0006/2008 – 2007/0287(COD))
P6_TA(2009)0071A6-0216/2008

(Spolurozhodovací postup – prepracovanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0848),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 37 a 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0006/2008),

–   so zreteľom na záväzky predstaviteľa Rady v liste z 2. februára 2009 prijať zmenený a doplnený návrh v súlade s článkom 251 ods. 2 druhý pododsek Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní postupu prepracovania právnych aktov(1),

–   so zreteľom na články 80a a 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0216/2008),

A.   keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení platných textov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia týchto ustanovení bez zmeny ich podstaty,

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. februára 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 o všeobecných pravidlách pre definíciu, označovanie a prezentáciu aromatizovaných vín, aromatizovaných nápojov na báze vína a aromatizovaných kokteilov z aromatizovaných vínnych produktov (prepracované znenie)

P6_TC1-COD(2007)0287


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (ES) č. ...)

(1) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Znížené sadzby dane z pridanej hodnoty *
PDF 368kWORD 54k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES, pokiaľ ide o znížené sadzby dane z pridanej hodnoty (KOM(2008)0428 – C6-0299/2008 – 2008/0143(CNS))
P6_TA(2009)0072A6-0047/2009

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0428),

–   so zreteľom na článok 93 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0299/2008),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A6-0047/2009),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Návrh smernice – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 4
(4)  V tomto oznámení sa dospelo k záveru, že rôzne sadzby DPH uplatňované na služby poskytované na miestnej úrovni nepredstavujú reálne ohrozenie bezproblémového fungovania vnútorného trhu. Je preto vhodné povoliť všetkým členským štátom možnosť uplatňovať znížené sadzby DPH na služby, ako sú služby s vysokým podielom ľudskej práce, na ktoré sa vzťahujú dočasné ustanovenia uplatňované do konca roku 2010, služby súvisiace s odvetvím bývania, s osobnou starostlivosťou a reštauračné služby. Navrhovanými zmenami sa členským štátom umožní uplatňovať znížené sadzby DPH na rekonštrukčné a opravárenské práce zamerané na zvýšenie energetickej úspornosti a účinnosti.
(4)  V tomto oznámení sa dospelo k záveru, že rôzne sadzby DPH uplatňované na služby poskytované na miestnej úrovni nepredstavujú vážnejšie riziko pre bezproblémové fungovanie vnútorného trhu a mohli by mať pozitívne účinky, pokiaľ ide o vytváranie pracovných miest a boj proti čiernej ekonomike. Je preto vhodné povoliť všetkým členským štátom možnosť uplatňovať znížené sadzby DPH na služby, ako sú služby s vysokým podielom ľudskej práce, na ktoré sa vzťahujú dočasné ustanovenia uplatňované do konca roku 2010, služby súvisiace s odvetvím bývania, s osobnou starostlivosťou a reštauračné služby. Znížené sadzby DPH v týchto oblastiach by mali pozitívny vplyv, pretože by viedli k reštrukturalizácii mnohých odvetví služieb, v ktorých by sa znížila úroveň nedeklarovanej práce. Členské štáty by mali podnikom poskytovať jasné a dostupné usmernenia týkajúce sa rozsahu pôsobnosti znížených sadzieb DPH.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Návrh smernice – pozmeňujúci akt
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Pokiaľ ide o odvetvie bývania, táto smernica tiež umožňuje členským štátom uplatňovať znížené sadzby DPH na rekonštrukčné a opravárenské práce zamerané na zvýšenie úspor energie a energetickej účinnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Návrh smernice – pozmeňujúci akt
Príloha – bod 5 a (nový)
Smernica 2006/112/ES
Príloha III – bod 11
5a. bod 11 sa nahrádza takto:
"11. dodávky tovaru a poskytovanie služieb takého druhu, ktorý je bežne určený na použitie v poľnohospodárskej výrobe vrátane strojov s výnimkou investičného majetku, ako sú budovy;"
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Návrh smernice – pozmeňujúci akt
Príloha – bod 7
Smernica 2006/112/ES
Príloha III - bod 16
(16) poskytovanie pohrebných alebo kremačných služieb a dodávanie súvisiacich tovarov;
(16) poskytovanie pohrebných alebo kremačných služieb a dodávanie súvisiacich tovarov, ako napríklad dodávanie pomníkov a náhrobných kameňov a poskytovanie starostlivosti o ne;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Návrh smernice – pozmeňujúci akt
Príloha – bod 7 a (nový)
Smernica 2006/112/ES
Príloha III – bod 18 a (nový)
7a. dopĺňa sa tento bod:
"18a. detské odevy a detská obuv;"

Nelegálne zadržiavanie väzňov CIA
PDF 219kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov
P6_TA(2009)0073RC-B6-0097/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na medzinárodné, európske a vnútroštátne nástroje týkajúce sa ľudských práv, základných slobôd a zákazu svojvoľného zadržiavania, núteného odchodu a mučenia, ako sú Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966 a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z 10. decembra 1984 a príslušné protokoly k ním,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2007 o údajnom využívaní európskych krajín prostredníctvom CIA na účely prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov(1), ako aj na ďalšie správy a uznesenia o tejto otázke vrátane práce, ktorú uskutočnila Rada Európy,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 o návrate a presídlení väzňov z väzenského zariadenia Guantánamo(2),

–   so zreteľom na list predsedu Európskeho parlamentu národným parlamentom a reakcie členských štátov na uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2007,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže uznesenie zo 14. februára 2007 adresovalo členským štátom, Rade a Komisii sériu 46 podrobných odporúčaní,

B.   keďže od prijatia uznesenia zo 14. februára 2007 došlo v členských štátoch k viacerým udalostiam, vrátane:

   vyhlásení ministra zahraničných vecí Veľkej Británie o dvoch výnimočných letoch USA s dvoma väzňami, ktoré pristáli na území Veľkej Británie v roku 2002, a zostavenia zoznamu podozrivých letov, ktoré sa zašlú orgánom USA s požiadavkou o konkrétne potvrdenie, že sa nevyužívali na vydávanie podozrivých, ako aj vyhlásení ministerského predsedu o tejto otázke; postúpenia otázky možného protiprávneho konania MI5 a CIA pri zaobchádzaní s Binyamom Mohamedom ministrom vnútra Veľkej Británie generálnemu prokurátorovi; rozsudku najvyššieho súdu (High Court) z 5. februára 2009, podľa ktorého nebolo možné nariadiť zverejnenie informácií o údajnom mučení Binyama Mohameda, pretože minister zahraničných vecí Spojeného kráľovstva tvrdil, že USA hrozili Spojenému kráľovstvu blokovaním výmeny spravodajských informácií o terorizme, a právnej námietky proti rozsudku na základe pochybností o vierohodnosti tohto tvrdenia,
   rozhodnutia poľského predsedu vlády odovzdať dokumenty o letoch a väzniciach CIA prokuratúre a zistení poľského štátneho prokurátora, podľa ktorých viac než tucet letov CIA využilo letisko Szymany, čím sa potvrdili zistenia dočasného výboru Európskeho parlamentu,
   vyhlásení španielskeho predsedu vlády v španielskom parlamente, v ktorých objasňoval informácie uverejnené denníkom El País o vojenských letoch,
   uvalenia štátneho tajomstva na informácie v súvislosti s vyšetrovaním vydávania podozrivých niektorými vládami, ako k tomu došlo napríklad v Taliansku, kde je vyšetrovanie o vydaní Abu Omara teraz zastavené a očakáva sa rozsudok ústavného súdu o legitímnosti uvalenia štátneho tajomstva,

C.   keďže člen Komisie pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť vyhlásil 3. februára 2009 v Európskom parlamente, že podnikol sériu krokov na realizáciu odporúčaní Európskeho parlamentu vrátane listov poľským a rumunským orgánom so žiadosťou o úplné objasnenie vo veci údajnej existencie tajných väzníc na ich pôde a vydania oznámenia, v ktorom sa navrhujú nové opatrenia v oblasti civilného letectva,

D.   keďže mimoriadne vydávanie podozrivých a ich tajné zadržiavanie odporuje medzinárodným normám o ľudských právach, Dohovoru OSN proti mučeniu, Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Charte základných práv Európskej únie a keďže orgány USA v súčasnosti prešetrujú túto prax,

E.   keďže v rámci programu mimoriadneho vydávania podozrivých previezli úrady USA zadržaných, ktorých uniesli v niektorých členských štátoch, do Guantánama alebo do iných štátov vojenskými letmi alebo letmi CIA, ktoré často prelietavali ponad územie EÚ a v niektorých prípadoch uskutočnili medzipristátie v niektorých členských štátoch; keďže zadržaní prevezení do tretích krajín podstúpili mučenie v miestnych väzniciach,

F.   keďže niektoré členské štáty požiadali úrady USA, aby prepustili a vrátili väzňov, ktorí boli vydaní do USA mimoriadnym spôsobom a ktorí sú ich štátnymi príslušníkmi alebo mali predtým bydlisko na ich území; keďže úradníci z niektorých členských štátov mali prístup k väzňom na Guantáname alebo v iných väzenských zariadeniach a vypočúvali ich, aby preverili obvinenia, ktoré proti nim vzniesli úrady USA, čím legitimizovali existenciu týchto väzenských zariadení,

G.   keďže uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. februára 2007 uvádzalo a následné udalosti potvrdili, že viaceré členské štáty sa podieľali alebo aktívne či pasívne spolupracovali s úradmi USA na nezákonnej preprave väzňov organizovanej CIA a armádou USA na Guantánamo a do tajných väzenských zariadení, ktorých existenciu priznal prezident Bush (ako to potvrdili niektoré nedávno zverejnené informácie o tom, že niektoré vlády schválili žiadosti USA o prelety, ako aj vládne informácie o tajných väzenských zariadeniach), a/alebo sa podieľali na ich zadržiavaní, a že členské štáty nesú za prevoz a zadržiavanie týchto osôb na Guantáname a v tajných väzenských zariadeniach osobitnú politickú, morálnu a právnu zodpovednosť,

H.   keďže Senát USA ratifikoval dohody o vydávaní a vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA, ktoré ratifikovali všetky členské štáty okrem Talianska,

I.   keďže sa zdá, že vykonávacie nariadenia prezidenta Obamu z 22. januára 2009, aj keď predstavujú značný pokrok, plne neriešia otázky tajného zadržiavania a únosov alebo mučenia,

1.   odsudzuje, že členské štáty a Rada dosiaľ nepodnikli kroky na objasnenie programu mimoriadneho vydávania podozrivých a na implementáciu odporúčaní Európskeho parlamentu; vyjadruje znepokojenie z toho, že Rada neodpovedala uspokojivo na otázky Európskeho parlamentu z 3. februára 2009;

2.   vyzýva členské štáty, Radu a Komisiu, aby plne implementovali odporúčania Európskeho parlamentu obsiahnuté v uznesení zo 14. februára 2007 a pomáhali pri zisťovaní pravdy tým, že začnú vyšetrovanie alebo spoluprácu s príslušnými orgánmi, zverejnia alebo poskytnú relevantné informácie a zabezpečia účinnú parlamentnú kontrolu činnosti tajných služieb; žiada Radu, aby zverejnila všetky relevantné informácie o preprave a nelegálnom zadržiavaní väzňov vrátane informácií získaných v rámci pracovnej skupiny Rady pre medzinárodné právo verejné (COJUR); vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby spolupracovali so všetkými príslušnými orgánmi vrátane orgánov OSN a Rady Európy a aby Európskemu parlamentu postúpili všetky dostupné relevantné informácie, parlamentné vyšetrovacie správy alebo rozsudky;

3.   žiada EÚ a Spojené štáty, aby v rámci medzinárodnej spolupráce posilnili transatlantický dialóg o novom prístupe k terorizmu vychádzajúcom zo spoločných hodnôt dodržiavania medzinárodných noriem o ľudských právach, demokracie a zásad právneho štátu;

4.   je presvedčený, že dohody o vydávaní a vzájomnej právnej pomoci medzi EÚ a USA sú vhodným nástrojom právne prijateľného vynucovania práva a justičnej spolupráce v boji proti terorizmu; preto víta ich ratifikáciu senátom USA a vyzýva Taliansko, aby ich tiež ratifikovalo v čo najskoršom termíne;

5.   víta vydanie troch vykonávacích nariadení prezidenta Obamu o uzatvorení väzenského zariadenia Guantánamo, zastavení konania vojenských súdov, ukončení mučenia a uzatvorení tajných väzníc v zahraničí;

6.   zdôrazňuje však, že pretrvávajú niektoré nejasnosti v súvislosti s pokračovaním obmedzeného počtu programov vydávania podozrivých a s tajnými zadržiavacími zariadeniami, a verí, že sa vyjasní uzatváranie a zákaz všetkých ostatných tajných zadržiavacích zariadení riadených priamo alebo nepriamo úradmi USA v USA alebo v zahraničí; pripomína, že samotné tajné zadržiavanie je vážnym porušením základných ľudských práv;

7.   potvrdzuje, že v súlade s článkom 14 Dohovoru OSN proti mučeniu má každá obeť mučenia vymáhateľné právo na nápravu a na spravodlivú a primeranú kompenzáciu;

8.   víta nadchádzajúcu cestu komisára pre spravodlivosť, slobodu a bezpečnosť, českého predsedníctva a koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu do USA v dňoch 16. a 17. marca 2009 a žiada zástupcov EÚ, aby nastolili otázku mimoriadneho vydávania podozrivých a tajných väzenských zariadení, pretože predstavujú vážne porušovanie medzinárodných a európskych noriem o ľudských právach; žiada Radu pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktorá sa zíde 26. februára 2009, aby k tomu zaujala pevné stanovisko a aby prediskutovala otázku uzatvorenia zariadenia Guantánamo a presídlenia zadržiavaných, a pritom náležite zohľadnila uznesenie Európskeho parlamentu o tejto veci zo 4. februára 2009;

9.   vyzýva EÚ, členské štáty a úrady USA, aby preskúmali a v plnej miere objasnili zneužívanie a porušovanie medzinárodného a vnútroštátneho práva v oblasti ľudských práv, základných slobôd, zákazu mučenia a zlého zaobchádzania, núteného odchodu a práva na spravodlivý proces, ku ktorým došlo v rámci "vojny proti teroru", s cieľom určiť zodpovednosť za tajné zadržiavacie zariadenia vrátane zariadenia Guantánamo a za program mimoriadneho vydávania osôb a zabezpečiť, aby v budúcnosti k takémuto porušovaniu nedochádzalo a aby sa v rámci boja proti terorizmu neporušovali ľudské práva, základné slobody a zásady demokracie a právneho štátu;

10.   vyzýva Radu, Komisiu a koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu, aby po návšteve delegácie EÚ v USA podali Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní dohôd o vydávaní a vzájomnej právnej pomoci a tiež o spolupráci EÚ a USA v boji proti terorizmu, pri ktorom sa budú plne dodržiavať ľudské práva, aby sa príslušný výbor mohol zaoberať týmito otázkami a vypracovať správu okrem iného na základe odseku 232 uznesenia Európskeho parlamentu zo 14. februára 2007;

11.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, koordinátorovi EÚ pre boj proti terorizmu, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, generálnemu tajomníkovi a predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, generálnemu tajomníkovi OSN a prezidentovi a Kongresu USA.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 309.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2009)0045.


Výročná správa za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP
PDF 412kWORD 97k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o výročnej správe Rady za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) predloženej Európskemu parlamentu v zmysle oddielu G bod 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 (2008/2241(INI))
P6_TA(2009)0074A6-0019/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 21 Zmluvy o EÚ,

–   so zreteľom na výročnú správu Rady za rok 2007 o hlavných aspektoch a základných možnostiach Spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) za rok 2007 predloženú Európskemu parlamentu v zmysle oddielu G bod 43 Medziinštitucionálnej dohody zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1),

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu, ktorú prijala Európska rada 12. a 13. decembra 2003,

–   so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. apríla 2005(2), 2. februára 2006(3), 23. mája 2007(4) a 5. júna 2008(5) o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP,

–   so zreteľom na článok 112 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A6-0019/2009),

A.   keďže jasné vymedzenie spoločných záujmov EÚ je zásadné pre dosiahnutie cieľov jej vonkajších činností, a najmä cieľov SZBP,

B.   keďže EÚ disponovala značnou autoritou, dosiahla hmatateľné výsledky a mala významný vplyv na priebeh udalostí zodpovedajúci jej hospodárskej sile vždy, keď vystupovala jednotne,

C.   keďže SZBP, ktorá sa v súčasnosti opiera o širokú škálu konsolidovaných operatívnych nástrojov, vstupuje do novej fázy, pre ktorú je charakteristický zvýšený dôraz na strategické myslenie a stanovenie jasných priorít,

D.   keďže EÚ potrebuje na zlepšenie účinnosti a konzistencie svojho konania na celosvetovej scéne predovšetkým nástroje zahraničnej politiky, ktoré sú zakotvené v Lisabonskej zmluve; keďže všetky reálne možnosti ponúkané súčasnými zmluvami spolu so silnou spoločnou politickou vôľou by sa mali aj napriek tomu využiť na posilnenie inštitucionálnej súdržnosti vonkajších činností EÚ,

E.   keďže Rada a Komisia už prijali iniciatívy na podporu väčšej vzájomnej synergie a konzistentnosti; keďže Európsky parlament by mal preto vyvinúť podobné úsilie, aby zabránil vnútornej roztrieštenosti v oblasti vonkajších vzťahov,

Zásady

1.   opakuje, že SZBP sa musí opierať o hodnoty, ktoré si ctí EÚ a jej členské štáty, najmä demokraciu, zásady právneho štátu a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, ako aj dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ako aj presadzovanie mieru a účinného mnohostranného prístupu;

2.   zdôrazňuje, že EÚ musí využívať SZBP v boji za spoločné záujmy svojich občanov vrátane ich práva na mierový a bezpečný život v čistom životnom prostredí a rôznorodý prístup k nevyhnutným zdrojom, ako je napríklad energia;

3.   je pevne presvedčený, že EÚ dokáže zohrávať významnú úlohu len vtedy, ak vystupuje jednotne, má k dispozícii náležité nástroje, ďalej posilňuje svoju spoluprácu s OSN a má plnú demokratickú legitimitu vychádzajúcu z informovanej kontroly vykonávanej Európskym parlamentom aj národnými parlamentmi konajúcimi na príslušnej úrovni a v súlade so svojim mandátom; v tejto súvislosti sa domnieva, že Európsky parlament by mal pravidelne pozývať členov výborov členských štátov pre zahraničné veci a obranu na stretnutia s cieľom spoločne preskúmať hlavný vývoj SZBP s použitím príslušných analytických nástrojov a metodiky; zastáva názor, že na zvýšenie informovanosti občanov EÚ o SZBP by sa malo vyvinúť nové úsilie;

4.   zastáva tiež názor, že štruktúra a organizácia Európskeho parlamentu by sa mali preskúmať s cieľom zhromaždiť a lepšie využiť všetky odborné znalosti v otázkach týkajúcich sa SZBP, aby poskytol účinnejší a koherentnejší príspevok k rozvoju strategickejšej a demokratickejšej SZBP;

Rozpočtové aspekty

5.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočet SZBP trpí vážnym nedostatkom finančných prostriedkov a pripomína, že na zabezpečenie dôveryhodnosti SZBP a plnenie očakávaní občanov EÚ sa na túto oblasť musia vyčleniť zdroje primerané jej ambíciám a konkrétnym cieľom;

6.   víta pravidelné konanie konzultačných stretnutí o SZBP medzi Európskym parlamentom a predsedníctvom Rady, tak ako to ustanovuje vyššie uvedená medziinštitucionálna dohoda; zdôrazňuje však, že tieto stretnutia by sa mali chápať ako príležitosť na výmenu názorov na nadchádzajúce potreby, plánované akcie v oblasti SZBP a strednodobé a dlhodobé stratégie EÚ v tretích krajinách;

7.   privítal by viac informácií Rady o činnostiach financovaných z rozpočtu Rady alebo prostredníctvom mechanizmu ATHENA, a najmä informácie o tom, ako tieto rozpočtové prostriedky dopĺňajú finančné prostriedky vyčlenené na činnosti SZBP v rozpočte EÚ;

8.   žiada, aby bol rozpočet SZBP úplne transparentný pre rozpočtový orgán a pre orgán udeľujúci absolutórium; znovu opakuje svoje znepokojenie nad prenášaním nevyčerpaných rozpočtových prostriedkov v rámci kapitoly SZBP a vyzýva Komisiu, aby včas informovala Európsky parlament o vnútorných presunoch, keďže väčšina dotknutých misií SZBP, a to najmä monitorovacia misia EÚ v Gruzínsku (EUMM) alebo misia v oblasti právneho štátu v Kosove (EULEX), má citlivú politickú povahu a rieši krízové situácie, ktoré sú informačne dobre pokryté;

Výročná správa Rady o SZBP za rok 2007

9.   s uspokojením konštatuje, že v správe Rady sa po prvýkrát systematicky uvádzajú uznesenia prijaté Európskym parlamentom; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Rada sa nezapája do dôležitého dialógu o stanoviskách, ktoré predkladá Európsky parlament, ani neodkazuje na tieto uznesenia vo svojich operačných dokumentoch, akými sú jednotné akcie alebo spoločné pozície;

10.   zastáva názor, že výročná správa Rady by sa nemala obmedziť na poskytnutie vyčerpávajúceho prehľadu vykonaných činností, ale mala by skôr poskytovať príležitosť na nadviazanie dialógu s Európskym parlamentom s cieľom rozvinúť strategickejší prístup k SZBP, ktorý by sa zakladal na stanovení hlavných úloh a vymedzení priorít a cieľov budúcich opatrení;

11.   naliehavo preto vyzýva Radu, aby prehodnotila celkovú koncepciu a konkrétnu podobu správy a zabezpečila tak, že správa bude zahŕňať dôkladné posúdenie politiky EÚ voči tretím krajinám alebo regionálnym zoskupeniam a jej reakciu na humanitárne a bezpečnostné krízy, ako aj konkrétne návrhy budúcich opatrení;

Nový transatlantický program

12.   domnieva sa, že nadchádzajúce mesiace poskytnú EÚ jedinečnú príležitosť vypracovať spolu s novou vládou USA nový program v oblasti transatlantického partnerstva, ktorý zahrnie strategické otázky spoločného záujmu, ako sú nový integrovanejší a účinnejší globálny poriadok založený na silnejších multilaterálnych organizáciách, finančná kríza, vybudovanie novej skupiny transatlantických inštitúcií a rozvinutého a rozsiahleho transatlantického trhu, zmena klímy, energetická bezpečnosť, situácia na Blízkom Východe, v Iráne a Afganistane, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu, nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie a rozvojové ciele milénia;

Horizontálne aspekty SZBP

13.   domnieva sa, že SZBP by sa mala naďalej sústreďovať na dodržiavanie ľudských práv, podporovanie mieru a bezpečnosti v oblastiach susediacich s Európou a na celosvetovej úrovni, podporu účinného multilaterálneho prístupu a dodržiavanie medzinárodného práva, boj proti terorizmu, nešírenie zbraní hromadného ničenia a odzbrojenie, zmenu klímy a energetickú bezpečnosť, pretože tieto otázky predstavujú najvážnejšie výzvy našej planéty, a teda sa priamo týkajú obáv európskych občanov;

14.   v súvislosti s únosmi a vraždami rukojemníkov islamskými teroristami zdôrazňuje, že je potrebná posilnená spolupráca a koordinácia politiky boja proti terorizmu medzi členskými štátmi EÚ, USA a NATO, so zameraním sa najmä na zvýšenie účinnosti záchranných operácií podniknutých s cieľom zachrániť životy rukojemníkov;

15.   vyzýva Radu, aby s odhodlaním postupovala podľa odporúčaní Európskeho parlamentu týkajúcich sa vypracovania spoločnej európskej vonkajšej politiky v oblasti energetiky, najmä podporovaním súdržnosti EÚ pri rokovaniach s dodávateľmi energie a tranzitnými krajinami, ako aj obhajovaním spoločných záujmov EÚ, vypracovaním účinných diplomatických postupov v oblasti energetiky a účinnejších mechanizmov na riešenie krízových situácií, a napokon aj zabezpečením diverzifikácie dodávok energie, trvalo udržateľného využívania energie a rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

16.   víta skutočnosť, že súčasná revízia európskej bezpečnostnej stratégie zohľadňuje nové bezpečnostné výzvy, ako sú energetická bezpečnosť, zmena klímy a bezpečnosť v kybernetickom priestore, a že jej cieľom je skvalitniť samotné uplatňovanie stratégie; poukazuje v tejto súvislosti na diskusiu o budúcnosti európskej bezpečnosti, ktorú iniciovali Rada ministrov, Európsky parlament a parlamenty členských štátov; zdôrazňuje, že tieto diskusie, ktorých sa zúčastnia EÚ, Rusko, USA a členské štáty Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, ktoré nie sú členmi EÚ, by nemali mať za cieľ vytvorenie úplne novej architektúry, ale mali by nadväzovať na dosiahnuté výsledky a hodnoty EÚ, ktoré sa uvádzajú v článku 11 Zmluvy o EÚ a ktoré sú ustanovené v Helsinskom záverečnom akte, ako aj v Parížskej charte;

17.   ďalej sa domnieva, že vojna v Gruzínsku potvrdzuje potrebu vypracovať v rámci revízie európskej bezpečnostnej stratégie preventívne diplomatické postupy EÚ, ktoré by mali sprevádzať primerané nástroje predchádzania krízam vrátane nástroja stability, pohotovostného plánovania a spoľahlivého dlhodobého financovania, ako aj potrebu v plnom rozsahu využiť schopnosti a skúsenosti EÚ pri riešení katastrof a krízových situácií;

Hlavné záujmy EÚ týkajúce sa bezpečnosti
Západný Balkán

18.   pripomína, že stabilizácia Kosova po vyriešení otázky jeho statusu je zásadná pre dosiahnutie stability na západnom Balkáne; víta preto konsenzus dosiahnutý v Bezpečnostnej rade OSN 26. novembra 2008, ktorý umožnil rozmiestnenie jednotiek misie EULEX v Kosove, a naliehavo vyzýva Radu, aby v spolupráci s misiou dočasnej správy OSN v Kosove (UNMIK) zabezpečila transparentné pracovné vzťahy a plynulé odovzdanie správy medzi týmito dvoma misiami v oblasti právneho štátu; žiada misiu EULEX, aby zabezpečila rýchle výsledky v oblasti boja proti organizovanému zločinu a stíhania osôb obvinených z vojnových zločinov; ďalej vyjadruje svoju podporu činnosti osobitného zástupcu EÚ pre Kosovo a povzbudzuje ho, aby pokračoval v uplatňovaní svojho mandátu a podpore atmosféry pragmatickej spolupráce medzi orgánmi v Prištine a Belehrade v prospech srbských komunít žijúcich v Kosove;

19.   opätovne zdôrazňuje, že cieľom EÚ v Bosne a Hercegovine zostáva zabezpečenie stabilného, mierového a mnohonárodnostného štátu, ktorý nezvratne smeruje k členstvu v EÚ; podporuje čelných politických predstaviteľov Bosny a Hercegoviny, aby vykonávali dohodu dosiahnutú 8. novembra 2008 s cieľom urýchlene splniť zostávajúce ciele a podmienky ustanovené Radou pre nastolenie mieru pre prechod právomocí z Úradu vysokého predstaviteľa na Úrad osobitného zástupcu EÚ do polovice roka 2009; vyjadruje znepokojenie nad možným stiahnutím medzinárodného spoločenstva z Bosny a Hercegoviny; je presvedčený o tom, že k ukončeniu medzinárodného zapojenia môže dôjsť len s plným súhlasom bosnianskych úradov a vtedy, keď sa Bosna a Hercegovina konečne stane stabilným štátom s dobre fungujúcimi inštitúciami;

Východné partnerstvo

20.   znovu opakuje svoje presvedčenie, že treba posilniť stimuly pre partnerské krajiny Európskej susedskej politiky na uskutočňovanie reforiem a zastáva názor, že nedávna kríza v južnom Kaukaze jasne poukázala na potrebu silnejšieho zastúpenia EÚ vo východných susedných krajinách; preto podporuje prístup, ktorý zastáva Komisia vo svojom oznámení z 3. decembra 2008 o východnom partnerstve (KOM(2008)0823), ktorého cieľom je vytvorenie rozsiahlej a rozvinutej zóny voľného obchodu, postupné odstránenie všetkých prekážok pre voľný pohyb osôb (vrátane prípadného bezvízového cestovania) a spolupráca vo všetkých oblastiach bezpečnosti, najmä energetickej bezpečnosti; zastáva názor, že východné partnerstvo a čiernomorská spolupráca by sa mali navzájom posilňovať a vytvoriť tak priestor mieru, bezpečnosti, stability a rešpektovania územnej celistvosti; domnieva sa, že toto partnerstvo by malo sprevádzať zdvojnásobenie finančnej pomoci EÚ a silný politický rozmer, ktorého neoddeliteľnou súčasťou by mal byť EURONEST, spoločné parlamentné zhromaždenie zložené z poslancov Európskeho parlamentu a parlamentov susedných krajín;

21.   podporuje rozhodnutie Rady obnoviť vzťahy s bieloruskými orgánmi a zároveň pokračovať v dialógu so všetkými demokratickými silami v tejto krajine pod podmienkou, že bieloruské orgány vyjdú tomuto návrhu v ústrety tým, že v oblasti rešpektovania demokratických hodnôt, zásad právneho štátu, ľudských práv a základných slobôd dosiahnu konkrétny pokrok; zastáva názor, že na tomto základe by sa mala postupne vybudovať spolupráca, ktorá sa bude viazať na plnenie prísnych podmienok, čím sa postupne dosiahne začlenenie Bieloruska do Východného partnerstva; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby bezodkladne uskutočnili účinné kroky na uľahčenie postupu udeľovania víz pre bieloruských občanov vrátane zníženia poplatkov za vstup do schengenského priestoru;

Gruzínsko

22.   vyjadruje uznanie francúzskemu predsedníctvu Rady za zabezpečenie toho, že EÚ zohrala kľúčovú úlohu pri ukončení vojny v Gruzínsku; vyzýva EÚ, a najmä jej osobitného zástupcu pre krízu v Gruzínsku, aby presadzovali zásadu územnej celistvosti Gruzínska a rešpektovanie menšín a súčasne sa usilovali o dosiahnutie dohody, ktorá poskytne účinné mechanizmy pre bezpečný návrat vnútorne vysídlených osôb a utečencov a účinné sledovanie bezpečnosti regiónu;

23.   naliehavo žiada Radu, aby trvala na plnom vykonaní dohody o prímerí a aby zabezpečila, že pozorovateľom EÚ sa udelí plný prístup do všetkých oblastí zasiahnutých konfliktom v súlade s mandátom EUMM; veľký význam prikladá tomu, aby dostával pravidelné a úplné informácie o správach, ktoré vypracuje EUMM;

24.   zastáva názor, že EÚ by mala pozorne sledovať vznik ďalších možných konfliktov v tejto časti susedstva EÚ a zaviazať sa k pomoci pri ich riešení, napríklad aj vytvorením kontaktov a otvorením komunikačných ciest so všetkými zainteresovanými regionálnymi aktérmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mala nadviazať úzka spolupráca s Tureckom;

Rusko

25.   domnieva sa, že partnerstvo EÚ a Ruska musí vychádzať z ucelenej stratégie a jasného záväzku oboch strán konať tak, aby v plnej miere rešpektovali medzinárodné právo a svoje bilaterálne a multilaterálne dohody; v súlade so závermi predsedníctva Európskej rady z 1. septembra a 15. – 16. októbra 2008 zdôrazňuje, že Rusko musí plniť záväzky, ktoré prijalo v dohodách z 12. augusta a 8. septembra 2008; je preto presvedčený o tom, že na normalizáciu vzťahov medzi EÚ a Ruskom je nevyhnutné, aby Rusko svojím súhlasom umožnilo medzinárodným pozorovateľom sledovať vývoj situácie v Južnom Osetsku a Abcházsku a v plnom rozsahu splnilo podmienky šesťbodového plánu; zastáva tiež názor, že žiadne strategické partnerstvo nie je možné, ak sa nebudú v plnej miere spoločne uznávať a dodržiavať hodnoty demokracie, ľudské práva a zásady právneho štátu; vyzýva Radu, aby v prebiehajúcich rokovaniach o novej dohode o partnerstve a spolupráci pripísala týmto hodnotám kľúčový význam;

Blízky východ

26.   vyjadruje poľutovanie nad zhoršením situácie na Blízkom východe a vysokým počtom civilných obetí, ktoré si vyžiadal ozbrojený konflikt v pásme Gazy, ktorý ešte zhoršuje nedostatok skutočného pokroku v mierovom procese; varuje, že do uplynutia termínu dohodnutého na konferencii v Annapolise v roku 2007 zostáva len málo času a je presvedčený o tom, že posilnená transatlantická spolupráca môže byť pre proces z Annapolisu ďalším prínosom; domnieva sa, že EÚ by mala v tomto regióne zohrávať silnú a zreteľnú politickú úlohu zodpovedajúcu finančným zdrojom, ktoré poskytla najmä so zreteľom na riešenie dramatickej humanitárnej krízy v pásme Gazy; vyzýva Radu, aby pokračovala v úsilí o dosiahnutie trvalého prímeria v pásme Gazy v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1860 (2009), ktoré by umožnilo začať mierové rokovania medzi Izraelčanmi a Palestíncami v koordinácii s ďalšími zúčastnenými stranami v tomto regióne; naliehavo vyzýva Radu, aby zvážila použitie všetkých prostriedkov na podporu trvalého mieru v tomto regióne vrátane vyslania misie EBOP (Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky);

27.   víta zámer Rady obnoviť mandát policajnej misie EÚ na palestínskych územiach a domnieva sa, že stále treba výraznejšie podporovať budovanie právneho štátu a kontrolných kapacít; ďalej berie na vedomie rozhodnutie Rady predĺžiť mandát pohraničnej misie EÚ v Rafahu a jej odhodlanie a pripravenosť túto misiu obnoviť; domnieva sa, že výsledkom tohto odhodlania by mali byť konkrétne iniciatívy na obnovenie slobody pohybu na palestínskych územiach;

Únia pre Stredozemie

28.   vyjadruje spokojnosť s pokrokom, ktorý sa podarilo dosiahnuť na Euro-stredomorskom samite ministrov v Marseille 3. a 4. novembra 2008 v súvislosti s podrobnejším vymedzením inštitucionálneho rámca Únie pre Stredozemie; zastáva názor, že otázky ľudských práv, mieru, bezpečnosti a rozvoja v oblasti Stredozemia nemožno presadzovať v izolácii; zdôrazňuje, že politický a kultúrny dialóg, hospodárske vzťahy, riadenie migračných tokov, environmentálna politika a bezpečnosť vrátane boja proti terorizmu musia tvoriť podstatnú časť euro-stredomorského programu; vyzýva Radu a Komisiu , aby v Únii pre Stredozemie zabezpečili Turecku významnú a primeranú úlohu; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa Euro-stredomorské parlamentné zhromaždenie ako parlamentný rozmer stalo súčasťou štruktúry Únie pre Stredozemie;

Rozšírený Stredný východ

29.   domnieva sa, že EÚ by mala zvýšiť svoju angažovanosť v Iraku a v spolupráci s irackou vládou a OSN by mala podporovať proces rozvoja demokratických inštitúcií, právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv, ako aj posilňovať proces zmierenia nielen v samotnom Iraku, ale aj medzi Irakom a jeho susednými štátmi; víta predĺženie Integrovanej misie EÚ pre oblasť právneho štátu v Iraku (EUJUST LEX) a pokrok dosiahnutý v príprave úplne prvej dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Irakom;

30.   vyzýva EÚ na vytvorenie účinnejšieho a komplexnejšieho partnerstva s Iránom, ktoré by sa okrem jadrovej problematiky malo zaoberať aj obchodnou spoluprácou a spoluprácou v oblasti energetiky, regionálnou stabilitou a v neposlednom rade aj dobrou správou vecí verejných a dodržiavaním ľudských práv;

31.   domnieva sa, že EÚ by mala presadzovať nový prístup voči Afganistanu a mala by postupovať koordinovane s novou vládou USA s cieľom otvoriť dvere k rokovaniam medzi afganskou vládou a tými zložkami, ktoré sú ochotné prijať ústavu a vzdať sa násilia; konštatuje, že pomoc by sa mala viac zamerať na právny štát, dobrú správu vecí verejných, poskytovanie základných služieb (s osobitnom dôrazom na zdravie) a hospodársky rozvoj a rozvoj vidieka prostredníctvom podpory reálnych alternatív k výrobe ópia;

32.   je znepokojený zhoršovaním bezpečnostnej situácie v Afganistane; opakuje naliehavú potrebu prekonať inštitucionálne prekážky a zlepšiť spoluprácu medzi EÚ a NATO s cieľom uľahčiť operácie policajnej misie EÚ v Afganistane (EUPOL); domnieva sa, že EÚ a USA by mali lepšie koordinovať svoje iniciatívy v oblasti policajnej reformy; víta záväzok členských štátov EÚ zvýšiť počet členov misie EUPOL a vyzýva na ich rýchle rozmiestnenie; je presvedčený o tom, že úspech tejto operácie má veľký význam pre budúcnosť transatlantickej aliancie a že vzhľadom na to by mali všetky členské štáty EÚ prejaviť väčšie odhodlanie dosiahnuť stabilitu v Afganistane;

Afrika

33.   vyzýva Radu, aby rozšírila program týkajúci sa Afriky a zahrnula doň širší rozsah politík ako v súčasnosti a aby ho zaradila medzi priority vonkajšej činnosti EÚ;

34.   je presvedčený o tom, že na riešenie konfliktu v Darfúre na regionálnej úrovni je potrebné, aby EÚ i naďalej podporovala OSN vo východnom Čade; konštatuje, že misia EÚ v Čade (EUFOR Čad) ukončí svoju činnosť podľa plánu a jej operácie prevezme misia OSN; vyzýva Radu, aby umožnila hladké odovzdanie tejto misie a aby koordinovaným spôsobom zvážila, ako by EÚ mohla pri rozmiestňovaní misie OSN podporiť v súčasnej dobre preťažený Odbor OSN pre mierové operácie;

35.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad zúfalou humanitárnou situáciou v Somálsku; vyzýva EÚ, aby zvážila, akým spôsobom môže v úzkej spolupráci s Africkou úniou pomôcť OSN urýchlene riešiť túto bezpečnostnú, politickú a humanitárnu výzvu; upozorňuje na rastúcu hrozbu pirátstva na voľnom mori pri somálskom pobreží a v tejto súvislosti víta rozhodnutie EÚ začať námornú operáciu EBOP;

36.   je znepokojený narastajúcim násilím a konfliktami v Konžskej demokratickej republike (KDR), ktoré by mohli vyústiť do rozsiahlej humanitárnej krízy; vyzýva všetky zúčastnené strany vrátane vládnych jednotiek, aby ukončili nezmyselné násilie a porušovanie ľudských práv civilného obyvateľstva, obnovili mierové rokovania, ktoré sa začali v Gome a Nairobi, a podporili program prijatý Národným zhromaždením KDR; domnieva sa, že angažovanosť EÚ v KDR musí presiahnuť rámec technickej pomoci poskytovanej misiou EÚ v oblasti reformy sektora bezpečnosti (EUSEC) a policajnou misiou EÚ (EUPOL) v Konžskej demokratickej republike a musí viesť k zabezpečeniu konkrétnej podpory mierovej misie OSN, ktorá zatiaľ nebola schopná zastaviť násilie;

Ázia

37.   víta výrazné zníženie napätia v oblasti taiwanského prielivu a prebiehajúci dialóg medzi Pekingom a Tchaj-pejom o bilaterálnych vzťahoch a zmysluplnej účasti Taiwanu v medzinárodných organizáciách; výrazne podporuje vyhlásenie Rady z 19. septembra 2008, v ktorom opakuje svoju podporu účasti Taiwanu na špecializovaných multilaterálnych fórach vrátane udelenia štatútu pozorovateľa v prípade, že členstvo Taiwanu nie je možné;

38.   berie na vedomie skutočnosť, že hospodárske vzťahy medzi EÚ a Čínou sa rozvíjajú stabilným tempom a že sa zvýšil rozsah a intenzita kontaktov medzi ľuďmi; zároveň je naďalej vážne znepokojený nedostatkom ochoty čínskych orgánov riešiť početné prípady porušovania ľudských práv a zabezpečiť obyvateľom základné práva a slobody; v tejto súvislosti vyjadruje hlboké sklamanie nad odôvodnením rozhodnutia čínskych orgánov odložiť 11. samit EÚ – Čína; konštatuje, že nový samit EÚ – Čína je naplánovaný na prvú polovicu roku 2009 a dúfa, že pri tejto príležitosti bude možné dosiahnuť pokrok vo všetkých oblastiach spolupráce;

39.   vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím čínskych orgánov ukončiť rozhovory so zástupcami dalajlámu a pripomína im záväzky, ktoré prijali po tragických udalostiach v marci 2008 pred konaním olympijských hier; opäť vyzýva Radu, aby vymenovala osobitného vyslanca pre tibetské otázky s cieľom pozorne sledovať situáciu a uľahčiť opätovné nadviazanie dialógu medzi príslušnými stranami;

Latinská Amerika

40.   pripomína návrh predložený vo svojom uznesení z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi EÚ a Latinskou Amerikou(6), ktorý zopakoval vo svojich uzneseniach z 27. apríla 2006(7) a 24. apríla 2008(8) s cieľom vypracovať na samitoch EÚ – Latinská Amerika a Karibská oblasť vo Viedni a v Lime Euro-latinskoamerickú chartu pre mier a bezpečnosť, ktorá by na základe Charty OSN umožnila spoločné politické, strategické a bezpečnostné opatrenia a iniciatívy; vyzýva Radu a Komisiu, aby podnikli aktívne kroky smerujúce k dosiahnutiu tohto ambiciózneho cieľa;

41.   víta úsilie smerujúce k uzavretiu biregionálnych dohôd o pridružení s Latinskou Amerikou, prvých svojho druhu, ktoré sa EÚ chystá uzavrieť;

o
o   o

42.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi NATO, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy a predsedovi parlamentného zhromaždenia Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 573.
(3) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 59.
(4) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 309.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2008)0254.
(6) Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 569.
(7) Ú. v. EÚ C 296 E, 6.12.2006, s. 123.
(8) Prijaté texty, P6_TA(2008)0177.


Európska bezpečnostná stratégia a EBOP
PDF 326kWORD 103k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o Európskej bezpečnostnej stratégii a Európskej bezpečnostnej a obrannej politke (2008/2202(INI))
P6_TA(2009)0075A6-0032/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS) s názvom "Bezpečná Európa v lepšom svete", prijatú Európskou radou 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, schválenú Radou 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 11. – 12. decembra 2008, ktoré podporujú správu generálneho tajomníka Rady/vysokého predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku (SZBP) z 11. decembra 2008 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégii – zabezpečenie bezpečnosti v meniacom sa svete(1),

–   so zreteľom na závery Európskej rady týkajúce sa Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP) z 12. decembra 2008,

–   so zreteľom na dokument vysokého predstaviteľa a Európskej komisie pre Európsku radu zo 14. marca 2008 s názvom Zmena klímy a medzinárodná bezpečnosť(2),

–   so zreteľom na jednotnú akciu Rady 2008/851/SZBP z 10. novembra 2008 o vojenskej operácii Európskej únie na podporu odradzovania od pirátskych činov a ozbrojených lúpeží pri somálskom pobreží, prevencie pred nimi a ich potláčania(3), (tzv. operácia "Atlanta"),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. apríla 2005 o Európskej bezpečnostnej stratégii(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2006 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie v súvislosti s Európskou bezpečnostnou a obrannou politikou(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2008 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie a Európskej bezpečnostnej a obrannej politiky(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o kozmickom priestore a bezpečnosti(7),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0032/2009),

Všeobecné pripomienky

1.   konštatuje, že EÚ potrebuje rozvíjať svoju strategickú autonómiu prostredníctvom pevnej a účinnej zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, aby mohla podporovať mier a medzinárodnú bezpečnosť, brániť svoje záujmy vo svete, chrániť bezpečnosť svojich občanov, prispievať k účinnej mnohostrannosti, posilňovať dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt na celom svete a zaručovať svetový mier;

2.   uznáva, že EÚ sa musí usilovať o dosiahnutie týchto cieľov prostredníctvom mnohostrannej spolupráce v rámci medzinárodných organizácií, predovšetkým Organizácie spojených národov, a prostredníctvom partnerstva s ostatnými kľúčovými aktérmi v súlade s Chartou OSN, so zásadami Helsinského záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty;

3.   znovu opakuje, že OSN musí prejsť reformami, aby dokázala v plnom rozsahu plniť svoje povinnosti a konať účinne pri poskytovaní riešení globálnych problémov a reagovaní na kľúčové hrozby;

4.   pripomína význam transatlantických vzťahov a uznáva potrebu koordinovať činnosť medzi EBOP a NATO, ale zároveň zdôrazňuje potrebu vyváženejšieho partnerstva bez súperenia a so vzájomným rešpektovaním autonómie a vzájomným porozumením v prípade rozdielneho strategického uvažovania;

5.   domnieva sa, že mnohé z nových hrozieb nemajú len vojenský charakter a nemožno ich riešiť iba vojenskými prostriedkami;

6.   konštatuje, že táto politika musí kombinovať využívanie tak civilných, ako aj vojenských prostriedkov a schopností, a že to si vyžaduje úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných strán;

7.   víta koncepciu "zodpovednosť za ochranu", ktorú prijala OSN v roku 2005, a koncepciu "bezpečnosť ľudí", ktorá je založená na nadradenosti jednotlivca, a nie štátu; zdôrazňuje, že tieto koncepcie so sebou prinášajú praktické dôsledky, ako aj dôrazné politické usmernenia pre strategickú orientáciu Európskej bezpečnostnej politiky, ak má byť schopná účinne konať v krízových situáciách; zdôrazňuje však, že EÚ nemá ani automatickú povinnosť, ani potrebné prostriedky na to, aby vyslala civilné alebo vojenské misie EBOP do všetkých oblastí krízových situácií;

8.   zdôrazňuje, že pri prekonávaní kombinovaných následkov rastúcich nákladov na vojenský materiál a existujúcich obmedzení obranných výdavkov je rozhodujúce spojenie úsilia a kapacít na úrovni EÚ;

9.   konštatuje, že spoločná obranná politika v Európe si vyžaduje integrovanú európsku vojenskú silu, ktorú preto treba vyzbrojiť spoločnými systémami zbraní, aby sa zaručili rovnaké črty a interoperabilita;

10.   zdôrazňuje, že transparentnosť a nákladová efektívnosť, ako aj parlamentná zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti dodržiavania ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva sú kľúčové na zabezpečenie toho, aby verejnosť podporovala európsku obranu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účinná parlamentná kontrola EBOP vo forme úzkej spolupráce medzi Európskym parlamentom a parlamentmi členských štátov EÚ je mimoriadne dôležitá;

11.   domnieva sa, že aktualizovaná EBS a budúca nová strategická koncepcia NATO by mali byť navzájom koherentné a že to by sa malo odrážať v deklarácii, ktorá bude prijatá na samite, ktorí sa zíde pri príležitosti 60 výročia NATO v Štrasburgu a Kehli 3. a 4. apríla 2009;

12.   zdôrazňuje, že úplná a včasná implementácia EBS má kľúčový význam;

13.   víta správu Rady o implementácii EBS; konštatuje však, že väčšina cieľov EBS z roku 2003 zostáva z veľkej časti nesplnená, a preto by EÚ posilnená Lisabonskou zmluvou mala mať rozhodujúcejšiu úlohu pri presadzovaní legitimity, transparentnosti a efektívnosti vládnych inštitúcií na celom svete;

14.   víta začiatok uvedenej operácie Atlanta v rámci EBOP zameranej proti pirátstvu pri somálskom pobreží; pripomína však Rade, Komisii a členským štátom EÚ, že príčiny problému pirátstva v tomto regióne majú hlbšie korene, ako je napríklad aj chudoba v nefunkčnom štáte, a požaduje dôkladnejšie európske opatrenia na riešenie týchto problémov;

15.   zdôrazňuje, že v súvislosti s únosmi a vraždami rukojemníkov islamskými teroristami je potrebná posilnená spolupráca a koordinácia politiky boja proti terorizmu medzi členskými štátmi EÚ, USA a NATO, so zameraním sa najmä na zvýšenie účinnosti záchranných operácií podniknutých s cieľom zachrániť životy rukojemníkov;

16.   dôrazne pripomína svoju požiadavku na to, aby sa prostredníctvom EBS a EBOP poskytli všetky záruky na zabezpečenie úspešného vykonávania rezolúcií Bezpečnostnej rady o ženách, mieri a bezpečnosti, a to rezolúcií č. 1325 z 31. októbra 2000 (S/RES/1325) a 1820 z 19. júna 2008 (S/RES/1820), čo sa týka presadzovania rovnakej participácie žien na všetkých otázkach a rozhodnutiach týkajúcich sa mieru a bezpečnosti a zaraďujúcich systematické sexuálne násilie voči ženám v konfliktných situáciách medzi vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok v oblasti rodovej rovnosti v rámci operácií EBOP sa dosahuje príliš pomaly;

Európske bezpečnostné záujmy

17.   poukazuje na to, že myslenie v členských štátoch sa príliš často obmedzuje iba na rámec národných bezpečnostných záujmov a že spoločná zodpovednosť za ochranu spoločných európskych záujmov sa tak zanedbáva; tento prístup považuje za kontraproduktívny a naliehavo vyzýva členské štáty, aby uvažovali v širších súvislostiach s cieľom dosiahnuť, aby sa z EÚ stala významnejšia sila na medzinárodnej scéne a zabezpečiť tak účinnejšie európske bezpečnostné usporiadanie;

18.   preto sa domnieva, že treba definovať spoločné bezpečnostné záujmy EÚ; zdôrazňuje, že len vtedy, keď bude mať EÚ jasnú predstavu o spoločných záujmoch, dokáže svoju politiku zdokonaľovať a zefektívňovať;

19.   zastáva názor, že okrem úloh určených v EBS prijatej v roku 2003 medzi bezpečnostné záujmy EÚ patrí ochrana občanov a jej záujmov vnútri EÚ, ako aj v zahraničí, bezpečnosť jej okolia a ochrana vonkajších hraníc a kritickej infraštruktúry, ako aj zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, bezpečnosti energetických dodávok a námorných ciest, ochrana jej zariadení vo vesmíre a ochrana pred následkami zmeny klímy;

Európske ambície v oblasti bezpečnosti

20.   konštatuje, že EÚ uznáva medzinárodný poriadok vyplývajúci z efektívnej mnohostrannosti na základe medzinárodného práva a že ide o vyjadrenie presvedčenia Európanov, že nijaký národ nemôže sám odolávať novým hrozbám;

21.   domnieva sa, že EÚ musí presnejšie definovať svoje ambície v otázke úlohy vo svete; zastáva názor, že EÚ by sa nemala snažiť o získanie postavenia superveľmoci ako Spojené štáty americké, ale že by mala zaručovať vlastnú bezpečnosť, usilovať sa o stabilitu vo svojom susedstve a prispievať k multilaterálnemu systému globálnej bezpečnosti v rámci OSN, pričom zabezpečí dodržiavanie medzinárodného práva a účinné predchádzanie krízam a konfliktom, ako aj riadenie a riešenie situácií po konflikte;

22.   zdôrazňuje, že EÚ v rámci EBOP uprednostňuje predchádzanie krízam; poukazuje na to, že bezpečnosť a zásady právneho štátu sú nevyhnutným predpokladom rozvoja a dlhodobej stability;

Vývoj Európskej bezpečnostnej stratégie

23.   konštatuje, že EBS z roku 2003 uvádza najdôležitejšie nebezpečenstvá, ktoré hrozia EÚ (terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, regionálne konflikty, zlyhanie štátnej moci a organizovaná kriminalita) a určuje strategické ciele, ktoré sa stali základom podstratégií;

24.   blahoželá nedávnemu francúzskemu predsedníctvu EÚ za jeho iniciatívy týkajúce sa EBOP; berie na vedomie vyššie uvedenú správu vysokého predstaviteľa z 11. decembra 2008 o vykonávaní EBS, ktorú podporila Európska rada a víta skutočnosť, že sa venovala pozornosť aj mnohým odporúčaniam z predchádzajúcich správ Európskeho parlamentu o EBS a EBOP, najmä čo sa týka:

   kybernetickej bezpečnosti,
   energetickej bezpečnosti vrátane dodávok do Európy,
   nedoriešených regionálnych sporov v okolí EÚ,
   problémov na africkom kontinente,
   dôsledkov zmeny klímy,
   súperenia o prírodné zdroje,
   projektov na posilnenie civilných a vojenských kapacít,
   významu vesmíru pre našu spoločné bezpečnosť,
   námornej bezpečnosti;

25.   víta angažovanosť Rady pre myšlienku, že EÚ by v nasledujúcich rokoch v rámci stanovených ambícií, ako je najmä nasadenie 60 000-členného zboru do 60 dní na rozsiahle operácie, v rámci operácií naplánovaných v rámci hlavného cieľa na rok 2010 a v rámci hlavného civilného cieľa na rok 2010, mala dokázať simultánne plánovať a viesť:

   dve rozsiahle operácie zamerané na stabilizáciu a obnovu s vhodnou civilnou zložkou, ktorú bude podporovať najviac 10 000-členný zbor počas aspoň dvoch rokov,
   dve operácie rýchlej reakcie s obmedzenou dĺžkou trvania, ktoré využívajú okrem iného aj bojové skupiny EÚ,
   núdzovú operáciu zameranú na evakuáciu európskych štátnych príslušníkov (do maximálne 10 dní) s ohľadom na primárnu úlohu každého členského štátu voči svojim štátnym príslušníkom a s využitím koncepcie vedúceho konzulárneho štátu,
   jednu misiu zameranú na sledovanie/izoláciu vzdušného alebo námorného priestoru,
   civilno-vojenskú operáciu humanitárnej pomoci s dĺžkou až 90 dní,
   približne tucet civilných misií EBOP (vrátane policajných misií, misií na podporu právneho štátu, misie na podporu civilnej správy, misie na civilnú obranu, misie na reformu sektora bezpečnosti alebo pozorovateľské misie) rôznych formátov operujúcich aj v situácii rýchleho nasadenia a vrátane rozsiahlej misie (v prípade potreby až 3 000 odborníkov), ktorá by mohla trvať niekoľko rokov;

26.   odsudzuje však nejasný spôsob, akým sa prezentovali závery týkajúce sa EBS a EBOP (štyri dokumenty namiesto jedného); vyjadruje poľutovanie nad často nejednoznačným znením, ktoré neopisuje skutočnú stratégiu; kritizuje skutočnosť, že Rada nesplnila požiadavku Európskeho Parlamentu týkajúcu sa bielej knihy, a preto nie je pravdepodobné, že by sa začala plodná diskusia so širokou verejnosťou;

27.   ďalej odsudzuje skutočnosť, že Rada neposúdila požiadavky Európskeho parlamentu z predchádzajúcich správ o EBS a EBOP, najmä:

   definíciu spoločných európskych záujmov v oblasti bezpečnosti,
   definíciu kritérií na začatie misií EBOP,
   návrhy na nové partnerstvo EÚ a NATO,
   venujúci sa otázke námietok členských štátov;

28.   navrhuje, aby sa EBS revidovala každých päť rokov na začiatku nového legislatívneho obdobia EÚ;

29.   s poľutovaním konštatuje nedostatočný pokrok od roku 2003 pri prehlbovaní spolupráce EÚ v oblasti obrany; preto znovu požaduje vypracovanie bielej knihy o európskej bezpečnosti a obrane, ktorá by bola nástrojom na začatie rozsiahlej verejnej diskusie a na zabezpečenie efektívnej realizácie EBS;

30.   vyjadruje poľutovanie, že napriek dôkladnej príprave, ale v dôsledku straty dynamiky spôsobenej patovou situáciou, do ktorej sa dostala Lisabonská zmluva, výsledkom preskúmania EBS nie je úplne nová strategická orientácia, ale iba správa vyjadrujúca každodenné obavy z vynárajúcich sa politických obáv; konštatuje, že škála hrozieb sa rozšírila okrem iného o elektronickú bezpečnosť a pirátstvo, víta inovatívne aspekty revízie, ako je jej zameranie na zmenu klímy, energetickú bezpečnosť (vrátane jadrovej oblasti, podpory mnohostranného jadrového palivového cyklu a viacstrannej zmluvy zakazujúcej výrobu štiepnych materiálov pre jadrové zbrane) a medzinárodnú zmluvu o obchodovaní so zbraňami, ako aj ďalšie zmluvy o odzbrojení, napríklad nový dohovor z Osla o kazetovej munícii;

31.   považuje za neprijateľnú skutočnosť, že pred prijatím správy, v ktorej sa navrhuje revízia EBS, sa nezorganizovala nijaká verejní diskusia, ale uskutočnila sa iba obmedzená parlamentná rozprava;

Vzťahy s Ruskom

32.   domnieva sa, že prudká eskalácia dovtedy zmrazených konfliktov v Južnom Osetsku a Abcházsku a uznanie nezávislosti týchto provincií Ruskom zdôrazňuje naliehavú potrebu zasadzovania sa o trvalé politické riešenie takýchto konfliktov v našom okolí; pripomína svoj postoj, že konflikty na Kaukaze nemožno riešiť vojenskými prostriedkami, a skutočnosť, že rozhodne odsudzuje všetky strany, ktoré sa počas konfliktu uchýlili k násiliu; zdôrazňuje, že ďalší rozvoj strategického partnerstva EÚ s Ruskom si vyžaduje zaradenie zmysluplného dialógu o bezpečnosti, vychádzajúceho z odhodlania oboch strán na vyznávanie spoločných hodnôt, dodržiavanie medzinárodného práva a územnej celistvosti a zo záväzkov a povinností v rámci Helsinského záverečného aktu;

33.   zdôrazňuje, že bezpečnostný rozmer vzťahov EÚ a Ruska a úlohu SZBP a EBOP nemožno chápať oddelene od širšej európskej bezpečnostnej štruktúry, ktorá zahŕňa NATO, Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a medzinárodné dohody, ako sú napríklad zmluva o antibalistických strelách a zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe; domnieva sa, že o dôležitých smeroch vývoja tejto širšej bezpečnostnej štruktúry by sa malo hovoriť v rámci dialógu s Ruskom a USA, a žiada Radu, aby prijala otvorený a konštruktívny prístup k možným rozhovorom medzi EÚ, USA, Ruskom a členskými štátmi OBSE, ktoré nie sú členmi EÚ, čoho výsledkom by malo byť obnovenie transatlantického konsenzu v otázke bezpečnosti na základe Helsinského záverečného aktu;

34.   víta jednotný postup EÚ, ktorý zaujala počas sprostredkovateľských rokovaní medzi Ruskom a Gruzínskom v reakcii na problém spôsobený vojnou v Gruzínsku; poukazuje na to, že rýchla reakcia a jednotnosť EÚ, ktorá viedla k podpisu dohody o zastavení paľby, a rýchle rozmiestnenie monitorovacej misie v rámci EBOP dokumentovali jej schopnosti na riešenie kríz a spoločný postup; oceňuje nedábne francúzske predsedníctvo EÚ za pozitívnu úlohu pri zachovaní spoločného európskeho prístupu;

35.   víta rozhodnutie Rady z 2. decembra 2008 o vytvorení nezávislej komisie pod vedením EÚ, ktorá má preskúmať príčiny konfliktu v Gruzínsku;

36.   berie na vedomie obavy, ktoré vyjadrili baltické štáty, a jednoznačné potvrdenie NATO a jej členských štátov o pokračujúcej platnosti záväzkov na základe článku 5 Severoatlantickej zmluvy;

37.   víta skutočnosť, že NATO rozhodla o opätovnom využití existujúcich komunikačných kanálov a že sa obnoví činnosti Rady NATO – Rusko;

38.   domnieva sa, že tak EÚ, ako aj NATO by mali viesť úprimný a realistický dialóg s Ruskom o témach, ako sú regionálna bezpečnosť, energetika, protiraketová obrana, nešírenie zbraní hromadného ničenia, obmedzenie ozbrojených síl a vesmírna politika;

39.   domnieva sa, že je dôležité posilniť mnohostranný dialóg o otázkach bezpečnosti v rámci Rady euroatlantického partnerstva;

40.   poukazuje na to, že Rusko má pre Európu strategický význam vzhľadom na jeho geopolitické postavenie, vojenskú silu, politickú váhu, bohaté energetické zdroje a hospodársky potenciál;

Budovanie kapacít Európy

41.   zdôrazňuje, že EÚ musí mať k dispozícii prostriedky na vykonávanie svojich politík a že popri posilňovaní diplomatických možností potrebuje tak civilné, ako aj vojenské schopnosti na posilnenie EBOP a na plnenie svojich povinností vo svete;

42.   poukazuje na to, že od jej vzniku sa v rámci EBOP realizovalo 22 misií vrátane 16 civilných misií; zdôrazňuje dôležitosť civilných komponentov EBOP; v tejto súvislosti víta vytvorenie štábu pre spôsobilosť civilného plánovania a realizácie (Civilian Planning and Conduct Capability) v rámci Rady EÚ; vyzýva členské štáty, aby zdvojnásobili svoje úsilie o zabezpečovanie kvalifikovaných pracovníkov pre civilné misie v rámci EBOP; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam hlavného civilného cieľa na rok 2010;

43.   ďalej zdôrazňuje, že hlavný dôraz sa síce kladie na vojenský rozmer EBOP, ale pokrok v oblasti civilných kapacít a predchádzania konfliktom je príliš pomalý, a že tak Rada, ako aj Komisia musia v tejto oblasti urýchlene navrhnúť novú dynamiku;

44.   žiada, aby sa partnerstvo na budovanie mieru ďalej vyvíjalo smerom k európskemu civilnému mierovému zboru

45.   domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v budovaní svojich kapacít na základe civilných a vojenských hlavných cieľov; konštatuje, že by sa mala usilovať o vytvorenie vojenskej sily so 60 000 vojakmi, ktorá by bola trvalo k dispozícii; opakuje svoj návrh, že jadrom tejto sily by mal byť Eurocorps, ktorý by sa podľa potreby dopĺňal o námorné a letecké kapacity; víta dohodu uzavretú medzi Nemeckom a Francúzskom o zachovaní francúzsko-nemeckej brigády na spoločne dohodnutých miestach; ďalej sa domnieva, že EÚ by mala zabezpečiť primeraný počet príslušníkov policajného zboru, sudcov a prokurátorov, ktorí by boli trvalo k dispozícii; považuje za mätúcu skutočnosť, že koncepcia bojovej skupiny EÚ a konkrétne scenáre možných misií nie vždy spôsobujú, že sa bojové skupiny nasadzujú do vonkajších operácií EÚ;

46.   zdôrazňuje, že členské štáty EÚ spolu minú ročne viac ako 200 000 000 000 EUR na obranu, čo je viac ako polovica obranných výdavkov USA; vyjadruje pokračujúce obavy z dôvodu neefektívnosti a nedostatočnej koordinácie týchto využívania týchto finančných prostriedkov; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa viac usilovali o odstránenie zbytočnej duplicity, najmä pomocou špecializácie, spoločného využívania existujúcich kapacít a spoločného rozvoja nových kapacít; oceňuje vynikajúcu prácu, ktorú doteraz vykonala Európska obranná agentúra, a vyzýva členské štáty EÚ, aby naplno využívali jej možnosti;

47.   zdôrazňuje, že potreby spôsobilosti sa z technologického hľadiska často veľmi podobajú alebo dokonca zhodujú v prípade ozbrojených vojenských operácií, hraničného dozoru, ochrany kritickej infraštruktúry a reakcie na prírodné katastrofy; zdôrazňuje, že sa tým vytvárajú nové možnosti na využívanie synergií a zlepšenia interoperability medzi ozbrojenými a bezpečnostnými silami;

48.   dôrazne žiada, aby EÚ a jej členské štáty sústredili svoje úsilie na spoločné kapacity, ktoré možno využívať tak na obranné, ako aj na bezpečnostné účely; v tejto súvislosti považuje za kľúčové získavanie spravodajských informácií pomocou satelitov, sledovacie a varovné zariadenia, bezpilotné lietadlá, vrtuľníky a telekomunikačné zariadenia, ako aj leteckú a námornú dopravu; žiada o spoločnú technickú normu na chránené telekomunikácie a na prostriedky na ochranu kritickej infraštruktúry;

49.   víta rozhodnutie riadiaceho výboru Európskej bezpečnostnej agentúry z 10. novembra 2008 o vytvorení európskej vzdušnej dopravnej flotily a berie na vedomie vyhlásenie o úmysle podieľať sa na tejto iniciatíve, ktoré podpísali ministri obrany dvanástich členských štátov EÚ;

50.   domnieva sa, že treba umožniť využívanie systémov Galileo a GMES (Globálne monitorovanie životného prostredia a bezpečnosti) na bezpečnostné a obranné účely;

51.   schvaľuje ďalší rozvoj dynamickej spolupráce medzi ozbrojenými silami jednotlivých štátov, aby sa ich činnosť čoraz lepšie synchronizovala; navrhuje, aby sa tento proces a ozbrojené sily nazvali SAFE - Synchronised Armed Forces Europe (Synchronizované ozbrojené sily Európy);

52.   domnieva sa, že SAFE poskytujú dostatočný manévrovací priestor pre neutrálne členské štáty EÚ, ako aj pre tie, ktoré sú viazané vojenskými alianciami, pre tie, ktoré už navzájom spolupracujú, ako aj pre tie, ktoré sa zdráhajú spolupracovať; čo sa týka organizácie SAFE, navrhuje model opt-in vychádzajúci z intenzívnejšej dobrovoľnej synchronizácie;

53.   schvaľuje myšlienku európskeho štatútu pre vojakov v rámci SAFE upravujúceho normy výcviku, operačnú doktrínu a voľnosť operačného postupu, otázky týkajúce sa práv a povinností, ako aj kvalitatívnej úrovne vybavenia, zdravotníckej starostlivosti a opatrení sociálneho zabezpečenia v prípade smrti, zranenia alebo neschopnosti;

54.   v súvislosti so SAFE schvaľuje zásadu celoeurópskej deľby práce v rámci vojenských kapacít;

55.   podporuje užšiu európsku spoluprácu v oblasti výcviku, údržby a logistiky ako kľúčový predpoklad na zvýšenie efektivity vojenských výdavkov;

Potreba nových štruktúr

56.   domnieva sa, že kapacity EÚ na samostatné pôsobenie v oblasti bezpečnostnej a obrannej politiky by sa mali zlepšiť cieľovo orientovaným zdokonaľovaním schopností analýzy, plánovania, velenia a riadenia a získavania spravodajských informácií; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Európskej rady o možnom vytvorení integrovanej civilnej a vojenskej štruktúry pre strategické plánovanie operácií a misií v rámci EBOP;

57.   rovnako víta rozhodnutie Európskej rady o vytvorení neformálnej skupiny na vysokej úrovni EÚ – NATO, ktorej úlohou bude pragmatické posilňovanie spolupráce medzi oboma organizáciami;

58.   požaduje vytvorenie samostatného a stáleho operačného štábu EÚ, ktorý by mal kapacity na strategické plánovanie a riadenie operácií a misií v rámci EBOP;

59.   podporuje myšlienku vytvorenia Rady ministrov obrany, aby sa zladili rozličné vnútroštátne obranné politiky, čo by posilnilo príspevky jednotlivých členských štátov do EBOP; zdôrazňuje cieľ plnej parlamentnej kontroly misií a operácií v rámci EBOP vrátane kontroly zo strany Európskeho parlamentu;

60.   rozhodne podporuje posilnenie európskeho obranného a bezpečnostného trhu prostredníctvom legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa verejného obstarávania a transferov vnútri Spoločenstva, a navrhuje ďalšie iniciatívy na splnenie tohto cieľa najmä v problematike bezpečnosti dodávok a bezpečnosti informácií;

61.   v tejto súvislosti víta prijatie Spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(8), ktorou sa kódex správania pri vývoze zbraní transformuje na právne záväzný nástroj; ďalej víta skutočnosť, že členské štáty EÚ stále môžu prijímať prísnejšie opatrenia na individuálnom základe;

62.   pripomína, že spoločné systémy zbraní by sa mali zabezpečovať prostredníctvom silného európskeho obranného priemyslu, ktorý dokáže uspokojovať súčasné a budúce požiadavky európskej vojenskej sily a Európe umožní, aby sa stala sebestačnou a nezávislou;

63.   žiada o zvýšenie objemu financovania Spoločenstva na bezpečnostný výskum a na vytváranie spoločných výskumných programov medzi Komisiou a Európskou obrannou agentúrou;

Potreba nového ducha

64.   považuje za mimoriadne dôležité, aby sa posilnila Európska akadémia bezpečnosti a obrany a aby sa pretransformovala na trvalú štruktúru, ktorá bude posilňovať rozvoj špecifickej, európskej bezpečnostnej kultúry; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aj po roku 2009 financovala výcvik na úrovni EÚ v oblasti civilného krízového manažmentu;

65.   požaduje ďalšie iniciatívy týkajúce sa spoločného výcviku a spoločných noriem pre pracovníkov, ktorí sa majú nasadiť a spolupracovať v civilných a vojenských operáciách, lepšej spolupráce ozbrojených síl a civilných zamestnancov členských štátov EÚ, koordinácie výcviku pre krízové situácie, výmenných programov medzi ozbrojenými silami v Európe a otvárania armád občanom iných členských štátov EÚ;

66.   rozhodne podporuje úspešné európske programy, ako sú Eurofighter, ktorý v nasledujúcich desaťročiach bude chrbtovou kosťou bojovej kapacity vzdušných síl piatich európskych štátov; z tohto dôvodu sa domnieva, že členské štáty mali povzbudzovať a podporovať tieto iniciatívy;

o
o   o

67.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnym tajomníkom Organizácie Spojených národov, Severoatlantickej aliancie, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rade Európy.

(1) S407/08.
(2) S113/08.
(3) Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 33.
(4) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 580.
(5) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 334.
(6) Prijaté texty, P6_TA(2008)0255.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0365.
(8) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.


Úloha NATO v bezpečnostnej štruktúre EÚ
PDF 322kWORD 93k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o úlohe NATO v bezpečnostnej štruktúre Európskej únie (2008/2197(INI))
P6_TA(2009)0076A6-0033/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO zo 16. decembra 2002,

–   so zreteľom na Chartu Organizácie spojených národov,

–   so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu podpísanú 4. apríla 1949 vo Washingtone,

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decembra 2007 a ratifikovanú veľkou väčšinou členských štátov EÚ,

–   so zreteľom na komplexný rámec upravujúci stále vzťahy medzi EÚ a NATO, ktorý 17. marca 2003 uzavreli generálny tajomník Rady EÚ/vysoký predstaviteľ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a generálny tajomník NATO,

–   so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu (EBS), ktorú 12. decembra 2003 prijala Európska rada,

–   so zreteľom na vyhlásenie samitu Severoatlantickej rady vydané 3. apríla 2008 v Bukurešti,

–   so zreteľom na správy o európskej bezpečnostnej a obrannej politike (EBOP) vydané predsedníctvom Rady EÚ 11. decembra 2007 a 16. júna 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. apríla 2005 o Európskej bezpečnostnej stratégii(1), zo 16. novembra 2006 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie v súvislosti s EBOP(2), z 25. apríla 2007 o transatlantických vzťahoch(3), z 5. júna 2008 o vykonávaní Európskej bezpečnostnej stratégie a EBOP(4) a z 5. júna 2008 o nadchádzajúcom samite EÚ – USA(5),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0033/2009),

A.   keďže EÚ a NATO sú založené na spoločných hodnotách, akými sú sloboda, demokracia, ľudské práva a právny štát, a za svojej existencie slúžili na vyhnutie sa vojnám na európskom území; keďže po zvolení nového prezidenta USA narastá na oboch stranách Atlantického oceánu zhoda, pokiaľ ide o čoraz menšiu užitočnosť jadrových zbraní vzhľadom na súčasné hrozby, a objavuje sa nové vnímanie naliehavosti, čo sa týka potreby obmedziť rozsah jadrových arzenálov v súlade so záväzkami prijatými v rámci článku VI Zmluvy o nešírení jadrových zbraní,

B.   keďže podľa Charty OSN celkovú zodpovednosť za medzinárodný mier a bezpečnosť nesie Bezpečnostná rada OSN; keďže charta stanovuje právny základ vzniku NATO; keďže členské štáty NATO podpísaním Severoatlantickej zmluvy potvrdili svoju vieru v ciele a zásady charty, pričom sa zaviazali, že sa v rámci svojich medzinárodných vzťahov zdržia hrozby silou alebo použitia sily akýmkoľvek spôsobom, ktorý by bol v rozpore s cieľmi Organizácie spojených národov,

C.   keďže členské štáty EÚ uznávajú systém OSN ako základný rámec pre medzinárodné vzťahy; keďže sa naďalej angažujú za udržanie mieru a posilnenie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie spojených národov, ako aj so zásadami Helsinského záverečného aktu a s cieľmi Parížskej charty, a za rozvoj a upevnenie demokracie a zásad právneho štátu, dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd; keďže členské štáty EÚ stanovili ako prioritné opatrenia zreformovanie a posilnenie Organizácie spojených národov tak, aby bola schopná plniť svoje povinnosti a účinne konať pri riešení celosvetových problémov a reagovaní na kľúčové hrozby,

D.   keďže NATO tvorí jadro európskej vojenskej bezpečnosti a EÚ má dostatočný potenciál na podporu jeho činností, takže posilnenie európskej obranyschopnosti a prehĺbenie spolupráce bude prospešné pre obe organizácie,

E.   keďže európska bezpečnostná štruktúra zahŕňa aj Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a medzinárodné nástroje, ako je Zmluva o konvenčných ozbrojených silách v Európe,

F.   keďže NATO je medzivládnou organizáciou demokratických národov, v ktorej sa uplatňuje zásada "civilné obyvateľstvo prijíma rozhodnutia a armáda ich vykonáva",

G.   keďže 94 % obyvateľstva EÚ tvoria občania členských štátov NATO, 21 z 27 členských štátov EÚ je spojencom NATO, 21 z 26 spojencov NATO je členským štátom EÚ a Turecko, ktoré je dlhodobým spojencom NATO, je kandidátskou krajinou na vstup do EÚ,

H.   keďže Európska rada v rokoch 2007 a 2008 prijala dôležité rozhodnutia v oblasti EBOP s cieľom ďalej zlepšovať svoje operačné kapacity; keďže netrpezlivo očakávané nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy prinesie dôležité inovácie v rámci EBOP, vďaka čomu bude európska spolupráca v tejto oblasti súdržnejšia a účinnejšia,

I.   keďže EÚ a NATO musia zlepšiť spoluprácu a mali by umožniť čo najväčšie využitie aktív oboch organizácií a zabezpečiť účinnú spoluprácu skoncovaním s hádkami medzi inštitúciami,

J.   keďže hoci je NATO v súčasnosti diskusným fórom a očakávaným nástrojom v prípade spoločnej vojenskej operácie zahŕňajúcej európskych a amerických spojencov, hlavnú zodpovednosť za mier a bezpečnosť nesie Organizácia spojených národov,

K.   keďže jednotky a vybavenie vyčlenené na misie EBOP viac-menej zodpovedajú jednotkám a vybaveniu vyčleneným na operácie NATO,

L.   keďže NATO sa ako celok nezapája do operácií EBOP; keďže EÚ sa pri podniknutí podobnej operácie rozhodne, či využije alebo nevyužije prostriedky a kapacity NATO na základe takzvanej dohody Berlín plus,

M.   keďže spolupráca medzi EÚ a NATO, ktorá spadá do rámca dohody Berlín plus, doteraz neplnila uspokojivo svoj cieľ kvôli nevyriešeným problémom spojeným so skutočnosťou, že niektoré krajiny sú členmi NATO, ale nepatria do EÚ,

N.   keďže mimo rámca dohody Berlín plus by NATO a EÚ mali zabezpečiť účinný krízový manažment a mali by lepšie spolupracovať s cieľom nájsť čo najlepšie riešenie krízy, ako napríklad v Afganistane a v Kosove,

O.   keďže vzťahy medzi EÚ a NATO by obe organizácie mali zlepšiť tým, že EÚ by do EBOP viac zapájala európskych spojencov NATO, ktorí nie sú členmi EÚ, a NATO by viac zapájalo členské štáty EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, do rozhovorov medzi EÚ a NATO; keďže vzťahy medzi EÚ a USA by sa mali posilniť,

P.   keďže procesy rozširovania NATO a EÚ by napriek tomu, že sa odlišujú, mali byť vzájomne posilňujúce, aby sa na európskom kontinente zabezpečila stabilita a prosperita,

Q.   keďže významným prvkom vzťahu medzi EÚ a NATO je podpora vnútroštátnych snáh o rozvoj a poskytovanie vojenských kapacít na krízový manažment vzájomne posilňujúcim spôsobom, čo zase rozširuje základnú úlohu zabezpečiť obranu územia a bezpečnostné záujmy členských krajín,

R.   keďže synergia medzi EÚ a NATO by sa v istých oblastiach vojenských kapacít dala zlepšiť pomocou spoločných pilotných projektov,

S.   keďže kolektívna obrana Európy sa opiera o prepojenie konvenčných a jadrových síl, ktoré by sa mali dôkladnejšie prispôsobiť meniacej sa bezpečnostnej situácii,

T.   keďže tak EÚ, ako aj NATO v súčasnosti prehodnocujú svoje bezpečnostné stratégie (EBS a Deklaráciu o bezpečnosti aliancie),

U.   keďže Lisabonská zmluva stanovuje poskytnutie civilných a vojenských kapacít všetkých členských štátov na EBOP, zabezpečuje neustálu štruktúrovanú spoluprácu v oblasti obrany medzi prvotnou skupinou štátov, zaväzuje štáty k postupnému zlepšovaniu vojenských kapacít, rozširuje úlohu Európskej obrannej agentúry, ukladá štátom povinnosť pomáhať si navzájom v prípade útoku (bez toho, aby bola dotknutá neutralita určitých štátov či členstvo iných štátov v NATO), aktualizuje ciele EÚ (úlohy z Petersbergu) tak, aby zahŕňali boj proti terorizmu, a nakoniec vyžaduje vzájomnú solidaritu v prípade teroristického útoku alebo prírodnej katastrofy,

Strategický prehľad

1.   zdôrazňuje, že všetky politiky EÚ musia byť plne v súlade s medzinárodným právom;

2.   zdôrazňuje, že zmyslom EÚ je budovať mier vnútri i mimo svojich hraníc záväzkom k účinnému multilateralizmu a dodržiavaniu ducha a litery Charty OSN; poznamenáva, že účinná bezpečnostná stratégia podporuje demokraciu a ochranu základných práv; na druhej strane konštatuje, že neúčinná bezpečnostná stratégia vedie k zbytočnému utrpeniu ľudí; zastáva názor, že schopnosť EÚ budovať mier závisí od vytvorenia vhodnej bezpečnostnej stratégie alebo bezpečnostnej politiky, čo zahŕňa aj schopnosť samostatnej akcie a účinný komplementárny vzťah s NATO;

3.   vyzýva preto EÚ, aby pokračovala v rozmiestňovaní misií a zabezpečovala pritom väčšiu udržateľnosť EBOP s cieľom predchádzať konfliktom, presadzovať stabilitu a prinášať pomoc tam, kde je to potrebné, na základe konsenzu členských štátov EÚ alebo v rámci štruktúrovanej spolupráce; je presvedčený, že je naďalej potrebné, aby EÚ a NATO rozvíjali komplexný prístup ku krízovému manažmentu;

4.   uznáva, že rôznorodosť záujmov, ktorá je vlastná Únii s 27 alebo aj väčším počtom členských štátov – inými slovami mozaiková skladba EÚ – jej dodáva jedinečný charakter a potenciál zasahovať, sprostredkovávať a pomáhať v rôznych častiach sveta; žiada, aby sa súčasné nástroje krízového manažmentu EÚ ďalej rozvíjali, a dúfa, že súčasná vojenská kapacita členských štátov EÚ sa stane integrovanejšou, nákladovo efektívnejšou a vojensky účinnejšou, pretože len tak bude EÚ disponovať dostatočnými silami na využitie svojich jedinečných schopností v oblasti prevencie a riešenia konfliktov a na doplnenie širokej škály civilných mechanizmov krízového manažmentu;

5.   dôrazne podporuje zvýšenie solidarity medzi členskými štátmi EÚ pri rozvíjaní spoločných bezpečnostných a obranných stratégií;

6.   je presvedčený o tom, že silné a živé euro-atlantické partnerstvo je najlepším garantom bezpečnosti a stability v Európe, ako aj dodržiavania zásad demokracie, ľudských práv, právneho štátu a dobrej správy verejných vecí;

7.   je presvedčený o tom, že demokratické slobody a právny štát sú odpoveďou na úsilie ľudí na celom svete; verí, že žiadnej krajine ani národu by nemala byť upretá takáto perspektíva, pretože každý človek má právo na život v demokracii, v ktorej vládnu zásady právneho štátu;

8.   víta aktualizáciu EBS ako súčasti záväzku EÚ vymedziť a chrániť európske bezpečnostné záujmy a posilňovať účinný multilateralizmus, a tým poskytnúť Únii stratégiu na riešenie hrozieb 21. storočia; poznamenáva, že skutočný, komplexný a demokratický konsenzus medzi EÚ a NATO je nevyhnutným prvkom pri realizácii tejto stratégie, vychádzajúcim z konsenzu medzi EÚ a Spojenými štátmi americkými v oblasti bezpečnosti, ktorý bude odrážať ich spoločné hodnoty, ciele a priority, a to prvoradosť ľudských práv a medzinárodného práva;

9.   zdôrazňuje, že toto nadobúda ešte väčší význam vo svetle nedávnych udalostí na Kaukaze, nového vývoja v prístupe k NATO v Európe, zmeny politického vedenia v Spojených štátov amerických a začatia prác na revízii strategickej koncepcie NATO;

10.   naliehavo žiada, aby sa súbežné revízie bezpečnostných stratégií EÚ a NATO nielen vzájomne dopĺňali, ale aby boli aj konvergentné a aby každá z nich prikladala náležitý význam potenciálu druhej revízie;

11.   je toho názoru, že tak NATO, ako aj EÚ by mali prijať za svoj dlhodobý a spoločný cieľ záväzok budovať pre obyvateľov svojich členských štátov a všeobecne bezpečnejší svet v súlade s duchom a literou Charty OSN a mali by tiež aktívne predchádzať masovým ukrutnostiam a regionálnym konfliktom, ktoré naďalej spôsobujú mnoho ľudského utrpenia, a reagovať na ne;

12.   trvá na tom, že by sa všetky demokracie mali spojiť vo svojich snahách o budovanie stability a mieru pod záštitou OSN;

13.   uznáva, že bezpečnosť a rozvoj navzájom súvisia a že na dosiahnutie udržateľného rozvoja v konfliktných oblastiach neexistuje žiadna jasná postupnosť krokov, a poukazuje na to, že v skutočnosti sa všetky nástroje využívajú súčasne; vyzýva preto Komisiu, aby hlbšie preskúmala význam stanovenia postupnosti vojenských a civilných zásahov v konfliktných oblastiach a aby tieto zistenia začlenila do svojich bezpečnostných a rozvojových politík;

Vzťah medzi NATO a bezpečnostnou štruktúrou EÚ

14.   uznáva dôležitú úlohu NATO v bezpečnostnej štruktúre Európy v minulosti i v súčasnosti; pripomína, že pre väčšinu členských štátov EÚ, ktoré sú zároveň spojencami NATO, zostáva aliancia základom ich kolektívnej obrany, a že pre bezpečnosť Európy ako celku bez ohľadu na stanoviská prijaté jej jednotlivými členskými štátmi aj naďalej plynú výhody zo zachovania transatlantickej aliancie; zastáva preto názor, že budúca kolektívna obrana EÚ by mala byť, pokiaľ možno, organizovaná v spolupráci s NATO; je toho názoru, že USA a EÚ musia svoj dvojstranný vzťah zintenzívniť a rozšíriť o otázky týkajúce sa mieru a bezpečnosti;

15.   konštatuje, že bezpečnostné riziká v modernom svete sú čoraz viac charakterizované javmi ako medzinárodný terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia, nefunkčné štáty, konflikty uviaznuté na mŕtvom bode, organizovaný zločin, kybernetické hrozby, zhoršovanie životného prostredia a súvisiace bezpečnostné hrozby, prírodné a iné katastrofy, a že tieto riziká vyžadujú ešte užšie partnerstvo a zameranie sa na posilnenie kľúčových schopností EÚ a NATO a užšiu koordináciu v oblasti plánovania, technológií, vybavenia a výcviku;

16.   zdôrazňuje rastúci význam EBOP, ktorá pomôže zlepšiť schopnosť EÚ čeliť bezpečnostným hrozbám 21. storočia, a to najmä v rámci spoločných civilno-vojenských operácií a opatrení krízového manažmentu, počnúc opatreniami na prevenciu kríz vychádzajúcimi zo spravodajských informácií až po reformu bezpečnostného sektora, reformu polície a súdnictva a vojenských operácií;

17.   zastáva názor, že EÚ a NATO by sa mohli navzájom posilniť tým, že nebudú medzi sebou súťažiť a rozvinú lepšiu spoluprácu v operáciách krízového manažmentu na základe praktickej deľby práce; domnieva sa, že rozhodnutie o tom, ktorá organizácia rozmiestni svoje sily, by malo vychádzať z politickej vôle vyjadrenej oboma organizáciami, z operačných potrieb a politickej legitimity v danej situácii, ako aj z ich schopnosti zabezpečiť mier a stabilitu; konštatuje, že pre dosiahnutie tohto cieľa má kľúčový význam spolupráca pri vypracúvaní novej EBS a novej strategickej koncepcie NATO;

18.   zastáva názor, že EÚ musí vytvoriť svoje vlastné bezpečnostné a obranné kapacity, ktoré umožnia lepšie si rozdeliť zaťaženie s mimoeurópskymi spojencami a zabezpečiť náležitú reakciu na tie bezpečnostné otázky a hrozby, ktoré sa týkajú výlučne členských štátov EÚ;

19.   vyzýva EÚ, aby vytvorila nástroje svojej bezpečnostnej stratégie, od diplomatického predchádzania krízam a hospodárskej a rozvojovej pomoci až po civilné kapacity v oblasti stabilizácie a obnovy, ako aj vojenské prostriedky; navyše sa domnieva, že v susedskej politike EÚ by sa mali strategicky využívať nástroje "mäkkej sily" (tzv. soft power);

20.   konštatuje , že dohodu Berlín plus, ktorá umožňuje EÚ využívať prostriedky a kapacity NATO, je nutné zdokonaliť tak, aby umožnila obom organizáciám zasahovať a účinne poskytovať pomoc pri súčasných krízach, ktoré vyžadujú mnohostrannú civilno-vojenskú reakciu; považuje preto za potrebné ďalej rozvíjať vzťah medzi NATO a EÚ vytváraním trvalých štruktúr spolupráce pri súčasnom rešpektovaní nezávislej a autonómnej povahy oboch organizácií a nevylučovaní účasti žiadnych členov NATO a členských štátov EÚ, ktoré majú o účasť záujem;

21.   vyzýva Turecko, aby prestalo brániť spolupráci medzi EÚ a NATO;

22.   vyzýva EÚ, aby v rámci prípravy Bielej knihy o európskej bezpečnosti a obrane zhodnotila aj súdržnosť vonkajších operácií Európy, najmä pokiaľ ide o spoluprácu s ostatnými medzinárodnými partnermi v krízových oblastiach;

Spolupráca medzi NATO a EÚ v otázkach bezpečnosti a obrany

23.   rozhodne víta francúzsku iniciatívu formálneho návratu k vojenským štruktúram NATO a úsilie francúzskeho predsedníctva v rámci Rady EÚ ďalej zblížiť EÚ a NATO v reakcii na nové bezpečnostné výzvy; víta úsilie francúzskeho predsedníctva zamerané na prijatie konkrétnych iniciatív týkajúcich sa združovania európskych obranných kapacít; víta tiež aktuálny pozitívny prístup Spojených štátov amerických k upevňovaniu obranných kapacít EÚ;

24.   naliehavo žiada členské štáty oboch organizácií, aby boli pri implementácii partnerstva EÚ – NATO pružnejšie, viac orientované na ciele a pragmatickejšie; podporuje preto návrh francúzskej vlády na nadviazanie systematických kontaktov medzi generálnymi tajomníkmi NATO a Rady EÚ, najmä aby sa predišlo nejasnostiam v situáciách, keď EÚ a NATO pôsobia spoločne v rôznych misiách s rovnakým cieľom a na rovnakom mieste, ako napríklad v Kosove a Afganistane;

25.   zdôrazňuje, že EÚ je kľúčovým partnerom NATO, vzhľadom na špecifickú kombináciu dostupných nástrojov: civilných operácií, sankcií, humanitárnej pomoci, rozvojových a obchodných politík a politického dialógu; vyzýva preto EÚ a NATO, aby v očakávaní ratifikácie Lisabonskej zmluvy znásobili svoje snahy o vytvorenie rámca integrovanej spolupráce;

26.   uznáva zásadný význam zlepšenia združenej spravodajskej činnosti spojencov NATO a partnerov EÚ;

27.   konštatuje, že občania EÚ podporujú misie zamerané na zmiernenie ľudského utrpenia v zónach konfliktu; poznamenáva, že občania sú nedostatočne informovaní o misiách EÚ a NATO a ich účele; vyzýva preto EÚ a NATO, aby občanov lepšie informovali o svojich misiách a úlohe týchto misií pri budovaní bezpečnosti a stability vo svete;

28.   konštatuje, že v záujme upevnenia vzájomnej spolupráce by sa NATO a EÚ mali sústrediť na posilnenie svojich základných kapacít, zlepšenie interoperability a koordináciu svojich doktrín, plánovania, technológií, vybavenia a výcvikových metód;

Operačný štáb EÚ

29.   podporuje zriadenie stáleho operačného štábu EÚ patriaceho do právomoci podpredsedu Komisie/vysokého predstaviteľa, v ktorého mandáte by bolo okrem iného plánovanie a riadenie vojenských operácií EBOP;

30.   zdôrazňuje, že skúsenosti z operácií EÚ preukazujú, že trvalé plánovacie a veliteľské kapacity určené pre operácie EÚ by zvýšili účinnosť a dôveryhodnosť týchto operácií; pripomína, že vzhľadom na civilno-vojenské zameranie EÚ by táto štruktúra nebola duplicitnou k žiadnej inej existujúcej štruktúre; ďalej pripomína, že hlavný štáb NATO je určený predovšetkým na plánovanie vojenských operácií, zatiaľ čo EÚ má odborné znalosti v oblasti plánovania a uskutočňovania civilných, vojenských i civilno-vojenských operácií, ktoré v súčasnosti nie je schopný úspešne viesť žiadny iný globálny aktér;

31.   zdôrazňuje, že operačný štáb EÚ by mal dopĺňať súčasné veliteľské štruktúry NATO a neoslaboval by transatlantickú integritu NATO;

32.   navrhuje, aby si po dohode s NATO každý členský štát EÚ, ktorý je členom NATO, vyčlenil sily, ktoré možno nasadiť len v prípade operácií EÚ, aby sa predišlo tomu, že ich nasadeniu zabránia členovia NATO, ktorí nie sú členskými štátmi EÚ; domnieva sa, že by sa malo predísť duplicitnému nasadeniu týchto síl;

Kapacity a výdavky na vojenské účely

33.   zastáva názor, že spoločnou úlohou EÚ a NATO je využívať rovnaký vnútroštátny súbor zdrojov, pokiaľ ide o personál a kapacity; vyzýva EÚ a NATO, aby zabezpečili, že sa tieto obmedzené zdroje vynaložia na kapacity, ktoré sú najvhodnejšie na riešenie zložitých úloh súčasnej doby, pričom sa zabráni duplicite práce a podporí sa súdržnosť; zastáva názor, že strategická letecká preprava, ktorá je konkrétnym príkladom relatívne málo bežného a nákladného operačného prostriedku, by mala predstavovať príležitosť pre spoluprácu členských štátov EÚ a NATO; vyzýva členské štáty EÚ, aby zhromažďovali, vzájomne si poskytovali a spoločne vytvárali vojenské kapacity s cieľom predísť ich plytvaniu, dosiahnuť úspory z rozsahu a posilniť európsku obrannú technologickú a priemyselnú základňu;

34.   zastáva názor, že okrem potreby oveľa účinnejšieho využívania vojenských zdrojov má pre európsku bezpečnosť v záujme synergie zásadný význam lepšia a účinnejšia koordinácia investícií do obrany zo strany členských štátov EÚ; žiada, aby sa výrazne zvýšil podiel spoločných nákladov na každej vojenskej operácii NATO a EÚ; konštatuje, že existuje významný rozdiel v rozsahu, ako aj v efektívnosti výdavkov vynaložených na obranu európskymi členmi NATO na jednej strane a USA na strane druhej; vyzýva EÚ, aby sa zaviazala k spravodlivejšiemu deleniu celkových nákladov; vyzýva tiež USA, aby preukázali väčšiu ochotu konzultovať so svojimi európskymi spojencami otázky týkajúce sa mieru a bezpečnosti;

35.   uznáva významný potenciálny prínos Európskej obrannej agentúry posilnenej Lisabonskou zmluvou pre nákladovo účinnejšie obstarávanie a lepšiu interoperabilitu vojenskej výzbroje;

Súlad medzi členstvom v NATO a v EÚ

36.   trvá na tom, že všetky členské štáty EÚ sa musia bez akejkoľvek diskriminácie zúčastňovať na spoločných zasadnutiach EÚ – NATO; zdôrazňuje, že jednotnosť hodnôt a bezpečnostných opatrení je kľúčovým činiteľom pri zabezpečovaní mieru, stability a prosperity v Európe;

37.   navrhuje, aby spojenci NATO, ktorí sú kandidátmi na pristúpenie k EÚ, boli viac zapojení do práce EBOP a Európskej obrannej agentúry;

38.   poznamenáva, že je nevyhnutné zaoberať sa problémom kompatibility medzi nečlenstvom v EÚ a členstvom v NATO, ako aj nečlenstvom v NATO a členstvom v EÚ, a zároveň tento problém riešiť, aby nepoškodzoval fungovanie spolupráce EÚ – NATO;

39.   vyjadruje poľutovanie najmä nad skutočnosťou, že turecko-cyperský spor naďalej vážne narúša rozvoj spolupráce EÚ a NATO, vzhľadom na to, že na jednej strane Turecko odmieta umožniť Cypru účasť na misiách EBOP, ktoré zahŕňajú spravodajské informácie a zdroje NATO, a na druhej strane Cyprus v reakcii na postup Turecka odmieta Turecku umožniť, aby sa zapojilo do celkového rozvoja EBOP v rozsahu, ktorý by zodpovedal vojenskej váhe Turecka a jeho strategickému významu pre Európu a transatlantickú alianciu;

40.   nabáda Cyprus ako členský štát EÚ, aby preskúmal svoj politický postoj k členstvu v Partnerstve pre mier, a vyzýva členské štáty NATO, aby nevyužili svoje právo veta s cieľom zabrániť členským štátom EÚ stať sa členmi NATO;

41.   víta skutočnosť, že na samite NATO v Bukurešti spojenci uznali prínos silnejšej a akcieschopnejšej Európy, a že aliancia naďalej zostáva otvorená budúcemu rozširovaniu; konštatuje, že pre východné krajiny zapojené do európskej susedskej politiky a pre ich demokratický vývoj a vývoj právneho štátu má politika európskej perspektívy, a teda aj projekt východného partnerstva mimoriadny význam;

42.   zastáva názor, že pokiaľ ide o budúce rozširovanie NATO, každý prípad by sa mal posudzovať jednotlivo; kvôli európskym bezpečnostným záujmom by sa však postavil proti rozširovaniu organizácie o ktorúkoľvek krajinu, v ktorej členstvo nemá podporu obyvateľstva alebo ktorá má závažné nevyriešené územné spory so susedmi;

43.   konštatuje, že pre mnohé štáty susediace s EÚ sú členstvo v NATO a členstvo v EÚ realistické a zlučiteľné ciele, aj keď iba v dlhodobom horizonte;

44.   domnieva sa, že EÚ a NATO musia udržiavať realistický a úprimný dialóg s Ruskom zahŕňajúci aj otázky regionálnej bezpečnosti, energetiky, raketovej obrany, nešírenia zbraní hromadného ničenia, zníženia počtu ozbrojených síl a politiky v oblasti vesmíru, ľudských práv a právneho štátu, zastáva názor, že až keď sa Rusko stane skutočnou demokraciou a odmietne vojenskú hrozbu ako politický tlak na svojich susedov, môže hĺbka spolupráce medzi ním a EÚ dosiahnuť bezprecedentnú úroveň vrátane vyhliadok na členstvo Ruska vo všetkých euroatlantických štruktúrach;

45.   očakáva, že nadchádzajúci samit pri príležitosti 60. výročia založenia NATO v Štrasburgu a Kehli ponúkne príležitosť na oživenie aliancie a posilnenie jej vzťahov s EÚ;

o
o   o

46.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, parlamentom členských štátov EÚ a krajín NATO, Parlamentnému zhromaždeniu NATO a generálnym tajomníkom Organizácie spojených národov, NATO, Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Rady Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 580.
(2) Ú. v. EÚ C 314 E, 21.12.2006, s. 334.
(3) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 670.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0255.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2008)0256.


Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie
PDF 159kWORD 96k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie (2008/2231(INI))
P6_TA(2009)0077A6-0502/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenie z Barcelony prijaté na euro-stredozemskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995, ktorým sa ustanovilo euro-stredozemské partnerstvo,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2008 s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319),

–   so zreteľom na schválenie Barcelonského procesu: Únia pre Stredozemie na zasadnutí Európskej rady v Bruseli, ktoré sa konalo 13. a 14. marca 2008,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie účastníkov parížskeho samitu o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie zo stretnutia ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie, ktoré sa konalo v Marseille 3. a 4. novembra 2008,

–   so zreteľom na závery konferencie euro-stredozemských ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo v Lisabone 5. a 6. novembra 2007,

–   so zreteľom na závery euro-stredozemského samitu, ktorý sa konal 27. a 28. novembra 2005 pri príležitosti osláv desiateho výročia Euro-stredozemského združenia,

–   so zreteľom na vyhlásenie Euro-stredozemského parlamentného zhromaždenia (ESPZ) z 12. júla 2008, vyhlásenie ESPZ o mierovom procese na Blízkom východe z 13. októbra 2008 a odporúčanie ESPZ pre prvé stretnutie ministrov zahraničných vecí členských krajín Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie z 13. októbra 2008,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 9. októbra 2008,

–   so zreteľom na vyhlásenie z euro-stredozemského samitu hospodárskych a sociálnych rád, ktorý sa konal v Rabate 16. októbra 2008,

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedníctva ESPZ, ako aj na odporúčania, ktoré ESPZ prijalo na 4. plenárnom zasadaní v Aténach, ktoré sa konalo 27. a 28. marca 2008,

–   so zreteľom na prvé stretnutie mladých občanov partnerských štátov a krajín EÚ EuroMedScola, ktoré sa konalo v Štrasburgu 16. – 17. novembra 2008,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o stredozemskej politike EÚ, najmä uznesenie z 5. júna 2008 o Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie (1),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. mája 2003 s názvom Posilnenie opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie v spolupráci s partnerskými krajinami Stredozemia – strategické usmernenia (KOM(2003)0294),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. decembra 2006 o posilňovaní európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2007 o posilňovaní európskej susedskej politiky(2),

–   so zreteľom na priority Európskeho parlamentu v súvislosti s jeho predsedníctvom v ESPZ (marec 2008 – marec 2009),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0502/2008),

A.   keďže stredozemská oblasť sa stáva oblasťou kľúčového významu a EÚ a partnerské krajiny čoraz viac zdieľajú záujmy v súvislosti s výzvami súvisiacimi s globalizáciou, mierovým spolužitím, čo znamená že je potrebné zaručiť väčšiu regionálnu súdržnosť a rozvoj spoločnej politickej stratégie v tejto oblasti,

B.   keďže EÚ sa zaviazala splniť rozvojové ciele milénia OSN a v tomto záväzku by mala pokračovať,

C.   keďže narastajú hospodárske, politické a kultúrne rozdiely medzi oboma pobrežiami Stredozemia, a tieto rozdiely je nutné odstrániť, aby bolo možné časom vytvoriť spoločný priestor mieru, bezpečnosti a spoločnej prosperity,

D.   keďže je potrebné obnoviť a značne prehĺbiť vzťahy, s dôrazom na výsledky, medzi EÚ a partnerskými krajinami Stredozemia, pričom sa vychádza zo zásady rovnosti medzi všetkými partnermi a zhodnotenia dosiahnutých výsledkov a súčasne sa zohľadnia hranice možností a nedostatky politík, ktoré sa doteraz realizovali, najmä neuspokojivá bilancia Barcelonského procesu,

E.   keďže Európska susedská politika uskutočňovaná so stredozemskými krajinami má svoje hranice a uprednostňovaním bilaterálnych vzťahov a dokazuje, že je nevyrovnaná a nedokáže prispieť k spoločnému procesu významných reforiem v regióne,

F.   keďže je potrebné vytvoriť vzťahy medzi EÚ a stredozemskými krajinami celej stredozemskej oblasti založené na úzkom partnerstve a na dodržiavaní ľudských práv a zásad právneho štátu,

G.   keďže od začiatku Barcelonského procesu sa v niektorých partnerských krajinách nezaznamenal významný pokrok v súvislosti s dodržiavaním niektorých spoločných hodnôt a zásad zdôraznených v Barcelonskej deklarácii z roku 1995, ktorú podpísali, najmä pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva a právny štát,

H.   keďže je potrebné podporovať územnú a hospodársku integráciu krajín stredozemskej oblasti; keďže ozajstnú územnú a hospodársku integráciu možno dosiahnuť, iba ak dôjde k skutočnému pokroku pri riešení existujúcich konfliktov a v oblasti demokracie a ľudských práv,

I.   keďže úzke vzťahy medzi EÚ a krajinami stredozemskej oblasti prispeli k významnému nárastu obchodovania medzi týmito krajinami bez toho, aby sa uskutočnilo potrebné vylepšenie a modernizácia príslušnej infraštruktúry,

J.   keďže hlavy štátov a predsedovia vlád uznali v spoločnom vyhlásení z parížskeho samitu z 13. júla 2008 o Stredozemí, že ESPZ bude legitímnym parlamentným vyjadrením Barcelonského procesu: Únia pre Stredozemie, a zároveň vyhlásili, že budú podporovať posilňovanie úlohy ESPZ vo vzťahoch so stredozemskými partnermi,

K.   zdôrazňujúc, že medzivládny rozmer nemôže úplne obsiahnuť politické vzťahy medzi krajinami euro-stredozemského regiónu,

L.   zdôrazňujúc význam úlohy ESPZ, ktoré predstavuje jediné parlamentné zhromaždenie umožňujúce dialóg a spoluprácu v euro-stredozemskej oblasti a združujúce 27 členských štátov EÚ a všetky strany, ktoré sa zúčastňujú na mierovom procese na Blízkom východe,

M.   keďže je dôležité zabezpečiť účasť miestnych a regionálnych orgánov na projektoch a iniciatívach vytvorených Barcelonským procesom: Úniou pre Stredozemie a zohľadniť nedávne návrhy týchto orgánov,

N.   keďže je dôležité zabezpečiť účasť sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti na obnove euro-stredozemských vzťahov,

O.   pripomínajúc, že je potrebné, aby sa neznásobovali a neprelínali už existujúce nástroje, politiky a inštitucionálne úrovne a aby sa zaručila súdržnosť celého systému euro-stredozemských vzťahov,

P.   keďže je potrebné rýchle a mierové riešenie všetkých konfliktov, do ktorých sú zapojené stredozemské krajiny, a keďže je v tejto súvislosti dôležité udržiavať medzikultúrny dialóg,

Q.   keďže opätovné vypuknutie izraelsko-palestínskeho konfliktu ovplyvňuje politický dialóg medzi partnermi euro-stredozemského partnerstva a môže ohroziť dosiahnutie niektorých cieľov stanovených novou inštitúciou,

R.   keďže pretrvávajúca absencia riešenia vážneho politického napätia v západnej Sahare neprispieva k opätovnému spusteniu euro-stredozemského partnerstva,

1.   domnieva sa, že návrh s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie, prijatý hlavami štátov a predsedami vlád na samite pre Stredozemie, ktorý sa konal 13. júla 2008 v Paríži, prispieva k mieru a prosperite a bude krokom vpred smerom k hospodárskej a územnej integrácii, ako aj k spolupráci v otázkach týkajúcich sa životného prostredia a klímy medzi krajinami Stredozemia, ak dokáže splniť sľuby a zabezpečiť konkrétne a viditeľné výsledky; poukazuje na to, že otvorením procesu krajinám, ktoré sa na partnerstve nezúčastňujú, sa zvýšia možnosti nadviazania rovnocenných vzťahov medzi EÚ a partnerskými stredozemskými krajinami a komplexného riešenia problémov regiónu;

2.   opätovne potvrdzuje svoju pozíciu vyjadrenú vo svojom uznesení z 15. januára 2009 o situácii v pásme Gazy(3) a vyjadruje obavy nad opätovným vypuknutím izraelsko-palestínskeho konfliktu, ktorý už aj tak ovplyvnil politický dialóg medzi partnermi európsko-stredozemského partnerstva; domnieva sa, že je dôležité zabrániť ďalšiemu oddialeniu úvodnej fázy Únie pre Stredozemie a dúfa, že spolupráca sa čo najskôr znovu rozbehne a prispeje k spoločnému cieľu, ktorým je mier na Blízkom východe; zdôrazňuje, že so zreteľom na zásady prijaté na samite v Paríži 13. júla 2008 a stretnutí ministrov zahraničných vecí v Marseille 3. a 4. novembra 2008, by nové inštitúcie Únie pre Stredozemie mali byť orientované hlavne na projekty, čo bude predstavovať ich hlavnú pridanú hodnotu;

3.   konštatuje, že na stretnutí ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo 3.konštatuje, že na stretnutí ministrov zahraničných vecí, ktoré sa konalo 3. a 4. novembra 2008 v Marseille, sa navrhlo, aby sa názov Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie zmenil odvtedy na Úniu pre Stredozemie; domnieva sa, že tento názov umožní zhodnotiť paritný charakter partnerstva s cieľom realizovať projekty hospodárskej a územnej integrácie; považuje však za potrebné, aby sa strategická hodnota euro-stredozemských vzťahov a dosiahnuté výsledky Barcelonského procesu a najmä zapojenie občianskej spolemskými partnermi, prostredníctvom regionálnych a subregionálnych programov a spoločných usmernení, ktorými sa inšpiruje bilaterálna spolupráca;

4.   žiada v tejto súvislosti, aby Rada a Komisia zabezpečili súdržnosť činnosti EÚ, najmä pokiaľ ide o možný inštitucionálny rozvoj (najmä úlohu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ako podpredsedu Komisie) a používanie rozpočtu Spoločenstva;

5.   vyjadruje skutočnosť, že zriadenie Únie pre Stredozemie bolo podporené v rámci inštitúcií EÚ;

6.   súhlasí s rozhodnutím uprednostniť mnohostranný rámec a stanoviť niekoľko veľkých projektov, ktoré sa majú realizovať prostredníctvom nových nástrojov Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie; upozorňuje však na skutočnosť, že neexistujú stratégie hospodárskej a územnej integrácie v rámci stredozemskej oblasti na podporu týchto projektov;

7.   domnieva sa, že na realizáciu projektov treba prijať vzorec tzv. programových paktov, ktoré vychádzajú zo zásady subsidiarity a jasne definujú zodpovednosť v oblasti financií, riadenia a kontroly na rôznych inštitučných úrovniach: na úrovni EÚ, členských štátov, regiónov, podnikov a sociálnych partnerov;

8.   zdôrazňuje, že projekty financované v rámci Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie by mali dostávať finančnú podporu Spoločenstva, partnerských krajín a súkromného sektora; za týmto účelom žiada Radu a Komisiu, aby spresnili a posilnili úlohu a iniciatívy nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP), ktoré prostredníctvom svojho investičného programu uľahčuje ekonomické otvorenie sa a modernizáciu krajín Stredozemia; opätovne potvrdzuje svoju podporu vytvoreniu Euro-stredozemskej investičnej banky a koordinácii so zahraničnými investormi; zdôrazňuje význam presunu úspor emigrantov z krajín južného Stredozemia do ich krajín pôvodu a považuje to za vynikajúcu a doteraz nedostatočne využitú hybnú silu rozvoja;

9.   domnieva sa, že do uskutočnenia revízie finančného výhľadu sa musí zabezpečiť podiel EÚ na financovaní stredozemských projektov bez toho, aby bolizpečiť podiel EÚ na financovaní stredozemských projektov bez toho, aby boli dotknuté stredozemské regionálne programy, ktoré sa už realizujú alebo sú naplánované a ktorého posilnenie viackrát žiadal Európsky parlament; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje pmovaný o vývoji projektov;

10.   domnieva sa, že sekretariát bude môcť výrazne prispieť k obnove euro-stredozemských vzťahov vďaka svojej operatívnej schopnosti a politickej hodnote svojho zloženia; vyzýva, aby sa urýchlene spustila činnosť sekretariátu s cieľom dokázať, že podporou reálnych a konkrétnych projektov vzájomnej spolupráce je možné prekonať súčasné napätie; víta skutočnosť, že sa dosiahla jednomyseľná dohoda, pokiaľ ide o sídlo sekretariátu; pripomína, že Barcelona je miestom, kde euro-stredozemské partnerstvo začalo;

11.   súhlasí s tým, že z hľadiska EÚ musí byť spolupredsedníctvo zlučiteľné s vonkajším zastúpením EÚ v súlade s platnými ustanoveniami zmluvy; dúfa, že EÚ v tejto súvislosti a za predpokladu, že Lisabonská zmluva nadobudne platnosť, zabezpečí konzistentnosť a kontinuitu svojho zastúpenia v nových inštitúciách Únie pre Stredozemie;

12.   víta rozhodnutie ministerskej konferencie z 3. novembra 2008, v ktorom je náležite zohľadnené odporúčanie ESPZ prijaté 13. októbra 2008 v Jordánsku; podporuje rozhodnutie dať Únii pre Stredozemie silný parlamentný rozmer, a tak posilniť jej demokratickú legitimitu, pričom sa bude opierať o ESPZ, ktoré by malo byť ešte viac posilnené a ktorého činnosť by mala byť lepšie koordinovaná s činnosťou ďalších inštitúcií partnerstva a mala by sa zvážiť možnosť poskytnúť mu právnu subjektivitu, právo navrhovať a hodnotiť stratégie hospodárskej a územnej integrácie a projekty, ako aj možnosť predkladať odporúčania na schôdzach ministrov zahraničných vecí; očakáva, že inštitucionálne uznanie ESPZ tiež umožní jeho účasť ako pozorovateľa na všetkých stretnutiach exekutívy, stretnutiach hláv štátov a predsedov vlád, ministerských stretnutiach, ako aj prípravných stretnutiach vysokých úradníkov;

13.   víta rozhodnutie ministrov zahraničných vecí Únie pre Stredozemie umožniť účasť Ligy arabských štátov na všetkých stretnutiach na všetkých úrovniach vzhľadom na jej pozitívny príspevok k mieru, prosperite a stabilite v stredozemskej oblasti;

14.   zdôrazňuje potrebu zahrnúť regionálne a mieste orgány do nového inštitucionálneho rámca; víta stanovisko Výboru regiónov a návrh vytvoriť euro-stredozemské zhromaždenie regionálnych a miestnych samospráv (ARLEM);

15.   domnieva sa, že súčasne s posilňovaním parlamentného rozmeru je potrebný podobný proces s cieľom zabezpečiť zapojenie občianskej spoločnosti v rámci primeranej inštitucionálnej štruktúry Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie, najmä prostredníctvom mechanizmov, ktoré zaručia, že občianska spoločnosť bude konzultovaná v súvislosti s výberom, realizáciou a kontrolou projektov; vyzýva v tejto súvislosti ESPZ, aby do svojej činnosti lepšie zapojilo občiansku spoločnosť krajín severného a južného Stredozemia; žiada, aby sa zhodnotila úloha sociálnych partnerov v súvislosti s vytvorením euro-stredozemského hospodárskeho a sociálneho výboru;

16.   poznamenáva, že niektoré krajiny, ktoré sa zúčastňujú na Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie, neboli súčasťou euro-stredozemského partnerstva; v tejto súvislosti vyzýva Radu, Komisiu a všetky štáty, ktoré sa zúčastňujú na Barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie, aby zabezpečili koherentný rámec vzťahov zameraný na politickú, hospodársku a sociálnu integráciu medzi EÚ a všetkými krajinami stredozemskej oblasti; žiada Radu a Komisiu, aby zaručili všetkým členským štátom Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie možnosť prístupu k regionálnym programom ustanoveným v rámci euro-stredozemského partnerstva;

17.   zdôrazňuje, že účasť v Únii pre Stredozemie nepredstavuje alternatívu k rozširovaniu EÚ a nemá vplyv na možnosti pristúpenia súčasných alebo budúcich kandidátskych krajín, zastáva názor, že Únia pre Stredozemie nebude brániť iným iniciatívam regionálnej spolupráce;

18.   trvá na potrebe hĺbkovej obrody celej euro-stredozemskej politiky, a to posilnením jej politického rozmeru a spoločného rozvoja, a pripomína, že iniciatíva Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie v žiadnom prípade neoslabuje širší dosah tejto politiky;

19.   zastáva názor, že Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie by mal posilniť súčasné formy spolupráce v rámci partnerstva Euromed s cieľom umožniť všetkým partnerským krajinám zapájať sa do regionálnych programov a príslušných politík EÚ na základe priorít a cieľov stanovených vzájomnou dohodou; pripomína, že je dôležité rozšíriť programy Spoločenstva tak, aby sa na nich zúčastňovali partnerské krajiny, najmä v oblasti vzdelávania, výskumu a odborného vzdelávania (študentské výmeny, atď.);

20.   domnieva sa, že problémy súvisiace s mierom a bezpečnosťou, ľudskými právami a demokraciou, ako aj kultúrnou spoluprácou treba riešiť v rámci euro-stredozemského rozmeru; opätovne potvrdzuje, že poslaním Únie pre Stredozemie je riešiť problémy súvisiace s územím, infraštruktúrou a životným prostredím prostredníctvom strategických plánov a osobitných projektov; praje si, aby tento konkrétny rozmer mohol prispievať k obnove euro-stredozemského partnerstva;

21.   pripomína prvé iniciatívy navrhnuté na samite o Stredozemí, ktorý sa uskutočnil 13. júla 2008 v Paríži: zníženie znečistenia Stredozemného mora, budovanie námorných ciest a pozemných diaľnic, civilná ochrana, stredozemský solárny program, vysokoškolské vzdelávanie a výskum, stredozemská iniciatíva pre rozvoj podnikov;

22.   pripomína, že na dosiahnutie ambicióznych cieľov Barcelonského procesu je potrebné urýchlene rozšíriť oblasti spolupráce, pokiaľ ide o vodné hospodárstvo, poľnohospodárstvo, potravinovú bezpečnosť, energetiku, odborné vzdelávanie, kultúru, zdravotníctvo, cestovný ruch atď.;

23.   dôrazne podporuje environmentálny rozmer Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie a súvisiace iniciatívy a projekty ako nová euro-stredozemská iniciatíva za odstránenie znečistenia Stredozemného mora a stredozemský projekt solárnej energie;

24.   domnieva sa, že zapojenie všetkých stredozemských krajín do Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie umožňuje riešiť problémy regiónu komplexnejším spôsobom a prepojiť a koordinovať proces s existujúcimi programami ako Stredozemský akčný plán UNEP (Program OSN pre životné prostredie) efektívnejším spôsobom;

25.   víta návrh na vytvorenie euro-stredozemského energetického spoločenstva, ktorý je obsiahnutý v záverečnom vyhlásení predsedníctva štvrtej plenárnej schôdze ESPZ z 27. a 28. marca 2008; uznáva, že je dôležité posilniť spoluprácu medzi euro-stredozemskými partnermi v oblasti energetiky a vytvoriť regionálny trh s energiou s cieľom realizácie veľkých projektov obnoviteľnej energie a energetickej infraštruktúry v euro-stredozemskej oblasti;

26.   želá si, aby posilnenie euro-stredozemských vzťahov podporilo vytvorenie priestoru mieru a prosperity; zdôrazňuje, že mier a politická stabilita v Stredozemí majú rozhodujúci význam pre kolektívnu bezpečnosť a bezpečnosť jednotlivcov ďaleko za hranicami tohto regiónu; zdôrazňuje, že tento cieľ možno dosiahnuť len zintenzívnením rokovaní s cieľom nájsť trvalé a komplexné riešenie konfliktov v regióne; domnieva sa, že EÚ musí pri riešení týchto konfliktov zohrávať vedúcu úlohu a musí získať dôveru všetkých zainteresovaných strán; zdôrazňuje potrebu formálne pokračovať v spolupráci v boji proti medzinárodnému terorizmu, obchodovaniu s drogami, organizovanému zločinu a obchodovaniu s ľuďmi; víta výzvu marseillského vyhlásenia zainteresovaným stranám, aby sa snažili vykonávať proces postupnej demilitarizácie a odzbrojenia Blízkeho východu s cieľom najmä vytvoriť zónu bez jadrových zbraní a bez zbraní hromadného ničenia;

27.   domnieva sa, že pre zníženie napätia v Stredozemí je nevyhnutné zlepšiť porozumenie medzi obyvateľstvom regiónu, pokiaľ ide o kultúrne a spoločenské aspekty, a že z tohto dôvodu sa musí poskytnúť podpora iniciatívam Aliancie civilizácií ako hlavnému fóru pre dialóg, ktorý prispieva k stabilizácii regiónu; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby v rámci svojich oblastí pôsobností navrhli stratégie pre rozvoj takého dialógu; podporuje posilnenie vzťahov medzi ESPZ a Nadáciou Anny Lindhovej vrátane usporiadania stretnutí medzi hlavnými subjektmi Nadácie Anny Lindhovej a výborom ESPZ pre kultúru;

28.   zdôrazňujeme jedným z hlavných cieľov euro-stredozemskej politiky je presadzovanie právneho štátu, demokracie, dodržiavania ľudských práv a politickej plurality a konštatuje, že ešte stále dochádza k veľmi závažnému porušovaniu; pripomína význam podpory ľudských práv a právneho štátu; žiada, aby sa vyhodnotili doteraz dosiahnuté výsledky a primeranosť zavedených nástrojov v oblasti partnerstva; naliehavo žiada Komisiu, aby určila presné kritériá oprávnenosti pre tieto nástroje i v súvislosti s ostatnými medzinárodnými organizáciami ako napr. Rada Európy a aby zaviedla účinný systém kontroly ich vykonávania; vyzýva taktiež všetky strany, ktorých sa iniciatíva týka, aby posilňovali a presadzovali dodržiavanie slobody náboženského vyznania pre všetkých a najmä pre ich príslušné náboženské menšiny; odporúča, aby sa vypracoval spoločný politicko-inštitucionálny rámec, ktorý by umožnil zhodnotiť rozmer reciprocity, pokiaľ ide o vymedzenie problémov, ako aj hľadanie spoločných riešení;

29.   vyzýva preto Radu a Komisiu, aby jasne zakotvili podporu ľudských práv a demokracie do cieľov tejto novej iniciatívy, ďalej posilňovali vykonávanie existujúcich mechanizmov, ako je doložka o ľudských právach zahrnutá do dohôd o pridružení a vytvorenie podvýboru pre ľudské práva a aby vytvorili mechanizmus na vykonávanie tejto doložky v novej generácii dohôd a v dvojstranných akčných plánoch Európskej susedskej politiky; zdôrazňuje, že nástroje na ochranu ľudských práv dostupné v rámci Európskej susedskej politiky sa musia využívať v plnom rozsahu, aby sa zaručila lepšia politická súdržnosť medzi európskymi inštitúciami;

30.   vyzýva všetky krajiny, ktoré sa zúčastňujú na partnerstve, Komisiu a budúce inštitúcie Barcelonského procesu: Únie pre Stredozemie, aby dodali do riadenia spoločných migračných politík nový elán s cieľom lepšie využiť ľudské zdroje, posilniť výmeny medzi obyvateľstvom Stredozemia a vyhnúť sa uprednostňovaniu bezpečnostnej vízie; domnieva sa, že otázky týkajúce sa prisťahovalectva sa musia sústrediť na možnosti legálnej migrácie, boj proti nelegálnym migračným tokom, lepšiu integráciu skupín prisťahovalcov a vykonávanie práva na azyl; poukazuje na význam, ktorý pripisuje úzkej spolupráci a duchu spoločnej zodpovednosti medzi členskými štátmi EÚ a krajinami južného Stredozemia; víta uskutočnenie ministerskej konferencie Euromed v novembri 2007 a zastáva názor, že Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie musí venovať prioritnú pozornosť štruktúrovanému riadeniu migračných tokov;

31.   berie na vedomie spoločné vyhlásenie hláv štátov a predsedov vlád prijaté na parížskom samite o Stredozemí, ktorý sa konal 13. júla 2008, že Barcelonsky proces: Únia pre Stredozemie vyjadruje odhodlanie podporovať rozvoj ľudských zdrojov a zamestnanosti v súlade s rozvojovými cieľmi milénia aj prostredníctvom znižovania chudoby, a očakáva v tejto súvislosti vznik nových iniciatív, programov a poskytnutie financií;

32.   domnieva sa, že s cieľom umožniť vytvorenie euro-stredozemskej obojstranne výhodnej zóny voľného obchodu musia hospodárske a obchodné iniciatívy Únie pre Stredozemie podporovať hospodársky rast regiónu, jeho lepšie začlenenie do svetového hospodárstva a prispievať k znižovaniu rozdielov v rozvoji medzi severnou a južnou časťou Stredozemia, pričom musia zároveň posilňovať sociálnu súdržnosť;

33.   zdôrazňuje, že je potrebné systematicky hodnotiť a zohľadňovať sociálny účinok procesov liberalizácie, najmä so zreteľom na potravinovú bezpečnosť; takisto zdôrazňuje, že tento účinok je v jednotlivých krajinách a odvetviach značne odlišný;

34.   zdôrazňuje význam tieňových odvetví a ekonomiky ľudových más v krajinách na južnom a východnom pobreží Stredozemného mora; domnieva sa, že rozvoj regiónu si vyžaduje podporiť postupnú integráciu týchto činností do oficiálnej ekonomiky;

35.   poukazuje na skutočnosť, že po pristúpení nových štátov v roku 2004 a v roku 2007 sa obchod medzi novými členskými štátmi EÚ a ich stredozemskými partnermi neustále zvyšuje; žiada, aby sa tento trend zohľadnil a podporil v rámci partnerstva;

36.   zdôrazňuje potrebu podporovať mladých ľudí pri zakladaní malých podnikov vrátane potreby uľahčiť im prístup k úverom a mikroúverom; ďalej sa domnieva, že treba posilniť podporu nástroja pre euro-stredozemské investície a partnerstvo (FEMIP);

37.   berie na vedomie, že dohody medzi členskými štátmi EÚ a stredozemskými krajinami ustanovujú opatrenia spolupráce v oblasti prisťahovalectva a politického azylu vrátane financovania prisťahovaleckých stredísk, a naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby preverovali, či sa v týchto strediskách v plnom rozsahu dodržiavajú ľudské práva a základné slobody;

38.   považuje za kľúčové, aby sa dosiahli konkrétne a hmatateľné ciele v sociálnej oblasti; v tejto súvislosti pripomína, že cieľ zóny voľného obchodu nemožno hodnotiť len vo vzťahu k hospodárskemu rastu, ale aj z hľadiska vytvárania pracovných miest; pripomína, že nezamestnanosť mladých ľudí a žien je najvýraznejším sociálnym problémom v stredozemských krajinách;

39.   vyzýva partnerské krajiny južného Stredozemia, aby rozvíjali obchod v smere juh – juh, nasledujúc vzor hospodárskej dohody podpísanej Egyptom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom v Agadire, a zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia reagovať pozitívne na žiadosti o technickú pomoc pre podporu takejto hospodárskej integrácie v smere juh – juh;

40.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam a parlamentom všetkých partnerských krajín Únie pre Stredozemie.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0257.
(2) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.
(3) Prijaté texty, P6_TA(2009)0025.


Revízia nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva
PDF 241kWORD 102k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o revízii nástroja európskej susedskej politiky a politiky partnerstva (2008/2236(INI))
P6_TA(2009)0078A6-0037/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva(1),

–   so zreteľom na vývoj Európskej susedskej politiky (ESP) od roku 2004 a najmä na správy Komisie o dosiahnutom pokroku v jej vykonávaní,

–   so zreteľom na akčné plány prijaté spolu s Arménskom, Azerbajdžanom, Egyptom, Gruzínskom, Izraelom, Jordánskom, Libanonom, Moldavskom, Marokom, Palestínskou samosprávou, Tuniskom a Ukrajinou,

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve a spolupráci, ktorá ustanovuje partnerstvo medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 1997, a na obnovenie rokovaní o uzavretí obnovenej dohody o partnerstve a spolupráci, ktoré sa konali v decembri 2008,

–   so zreteľom na rozhodnutia prijaté Radou pre všeobecné záležitosti a Radou pre vonkajšie vzťahy v septembri resp. októbri 2008 o obnovení dialógu s bieloruskými orgánmi a o zrušení cestovných obmedzení pre vedúcich predstaviteľov na obdobie šiestich mesiacov v nadväznosti na prepustenie politických väzňov a mierne zlepšenia v spôsobe uskutočnenia parlamentných volieb,

–   so zreteľom na Barcelonské vyhlásenie prijaté na euro-stredomorskej konferencii ministrov zahraničných vecí 27. a 28. novembra 1995 v Barcelone, ktorým sa zakladá Euro-stredomorské partnerstvo,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. mája 2008 s názvom Barcelonský proces: Únia pre Stredozemie (KOM(2008)0319),

–   so zreteľom na prijatie Barcelonského procesu: Únia pre Stredozemie Európskou radou 13. a 14. marca 2008,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie parížskeho samitu o Stredozemí, ktorý sa konal v Paríži 13. júla 2008,

–   so zreteľom na deklaráciu o správe vecí verejných, projektoch a regionálnom politickom dialógu, prijatú počas ministerskej konferencie o barcelonskom procese: Únii pre Stredozemie, ktorá sa konala 3. a 4. novembra 2008 v Marseille,

–   so zreteľom na oznámenia Komisie zo 4. decembra 2006 o posilňovaní Európskej susedskej politiky (KOM(2006)0726) a z 5. decembra 2007 o intenzívnej Európskej susedskej politike (KOM(2007)0774),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. apríla 2007 s názvom Čiernomorská synergia – nová iniciatíva regionálnej spolupráce (KOM(2007)0160) a na oznámenie Komisie z 19. júna 2008 s názvom Správa o prvom roku implementácie čiernomorskej synergie (KOM(2008)0391),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. decembra 2008 s názvom Východné partnerstvo (KOM(2008)0823),

–   so zreteľom na list členky Komisie, pani Benity Ferrero-Waldnerovej, Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci z 26. apríla 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenia o ESP a stratégii rozšírenia EÚ,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o susedných krajinách a regiónoch EÚ,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre rozpočet a Výboru pre regionálny rozvoj (A6-0037/2009),

A.   keďže reforma finančných nástrojov z roku 2006 a dohoda o novom rámci vonkajšej pomoci obsahovala záväzok Komisie uskutočniť strednodobé preskúmanie vykonávania nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva ešte pred európskymi voľbami v roku 2009 a udelila Európskemu parlamentu rozšírené právomoci kontroly, pokiaľ ide o pomoc Spoločenstva,

B.   keďže v roku 2006 Výbor pre zahraničné veci vytvoril pracovné skupiny pre nástroj európskeho susedstva a partnerstva – juh a východ - s cieľom viesť štruktúrovaný dialóg s Komisiou o vykonávacích dokumentoch, ktorý určil politický rámec na poskytovanie pomoci v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva,

C.   keďže od začiatku súčasného finančného výhľadu v roku 2007 bola cieľom nástroja európskeho susedstva a partnerstva podpora vykonávania ESP a najmä jej akčných plánov, ako aj strategického partnerstva s Ruskou federáciou prostredníctvom jej podpory implementácie plánov na vytvorenie štyroch spoločných priestorov,

D.   keďže hlavným cieľom ESP je vytvoriť v najbližšom okolí EÚ priateľské prostredie; keďže susediace krajiny sú prirodzene rozdelené do dvoch kategórií: na južné a východné, ktoré majú v súvislosti s EÚ odlišné ciele a prístupy; keďže príkladom tohto rozdelenia sú dve nedávno navrhnuté iniciatívy, konkrétne Únia pre Stredozemie a Východné partnerstvo,

E.   keďže nástroj európskeho susedstva a partnerstva bol navrhnutý tiež na financovanie cezhraničných a mnohonárodných programov v oblasti nástroja európskeho susedstva a partnerstva v záujme podpory aj takých iniciatív, ak sú Čiernomorská synergia, Únia pre Stredozemie a Východné partnerstvo,

F.   keďže ESP zostáva jednou z hlavných priorít zahraničnej politiky EÚ a poskytuje všetkým zapojeným štátom možnosť lepšej integrácie do EÚ,

G.   keďže ESP nezávisí od prístupového procesu, ale nevylučuje ho, a predstavuje krok smerom k hospodárskemu a politickému zblíženiu medzi EÚ a susedskými krajinami,

H.   keďže rýchly demografický rast krajín susediacich s EÚ, ktorého dôsledkom je narastajúca urbanizácia obyvateľstva, predstavuje novú výzvu, ktorej musí čeliť nástroj európskeho susedstva a partnerstva,

Všeobecné poznámky

1.   domnieva sa, že ustanovenia nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva sú vo všeobecnosti vhodné a platné na účely spolupráce so susednými krajinami a inými viacstrannými organizáciami;

2.   vyzýva Komisiu, aby spolu s partnerskými vládami ďalej rozvíjala mechanizmy konzultácií s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi, s cieľom užšie ich zapojiť do navrhovania a sledovania plnenia nástroja európskeho susedstva a partnerstva a národných reformných programov; žiada Komisiu, aby urýchlila zverejnenie ročných akčných programov na svojej internetovej stránke a aby presvedčila partnerské vlády, aby pravidelne zverejňovali dokumenty o svojich národných programoch;

3.   vyzýva Radu, aby v spolupráci s Európskym parlamentom vytvorila pružný a transparentný nástroj na poskytovanie informácií v tejto oblasti a aby Európskemu parlamentu urýchlene posielala zápisnice z rozhodnutí, ktoré prijme;

4.   nalieha na Komisiu a národné, regionálne a miestne orgány, aby podporovali programy partnerstva medzi mestami a regiónmi a aby na tento účel poskytovali primeranú podporu s cieľom vybudovať miestne a regionálne administratívne kapacity v susedných krajinách a podporovať výmenné programy pre občiansku spoločnosť a mikroprojekty;

5.   víta skutočnosť, že Komisia v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva zaviedla nový program spolupráce pri mestskom rozvoji a dialógu (CIUDAD), ktorý umožňuje podporovať konkrétne projekty spolupráce európskych miest a miest z krajín, na ktoré sa vzťahuje nástroj európskeho susedstva a partnerstva; zdôrazňuje, že tento druh iniciatív je veľmi vhodným prostriedkom na prehĺbenie dialógu a demokratického procesu; preto žiada, aby sa v rámci strednodobého preskúmania finančného rámca v rokoch 2008 – 2009 vyčlenili vyššie sumy na podporu týchto iniciatív;

6.   zastáva názor, že viditeľnosť pomoci Spoločenstva by sa mala zvýšiť prostredníctvom cielenej komunikácie so zainteresovanými stranami a verejnosťou a navrhuje preto rozvoj kontaktov s občianskou spoločnosťou a miestnymi orgánmi, ktoré sú bližšie k občanom a teda predstavujú úroveň, na ktorej možno kompetentne a účinne zasahovať;

7.   vyzýva na odvážnejšie realizovanie ročných akčných programov v oblasti demokracie, právneho štátu a ľudských práv v súlade s cieľmi stanovenými v akčných plánoch ESP, aby sa predišlo výraznej medzere v prideľovaní prostriedkov medzi východných a stredomorských partnerov; domnieva sa, že by sa malo urobiť viac, pokiaľ ide o presviedčanie partnerských vlád, aby sa zaviazali konať v týchto oblastiach;

8.   zdôrazňuje potrebu vymedziť jasné, konkrétne a merateľné ciele v rámci všetkých nových akčných plánov ESP, o ktorých sa rokuje; zdôrazňuje nevyhnutnú vzájomnú závislosť medzi všetkými kapitolami týchto akčných plánov s cieľom dosiahnuť pokrok vo všetkých kapitolách bez rozdielu; v tejto súvislosti opakuje svoju požiadavku globálnej politiky v oblasti ľudských práv a demokracie zahŕňajúcej všetky existujúce nástroje v tejto oblasti;

9.   domnieva sa, že napriek zvýšenej pružnosti a jednoduchosti nástrojov pomoci Spoločenstva, ktoré sú zjavné najmä na príklade európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva(2), sú postupy a časové rozvrhy v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva aj naďalej pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány záťažou; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila porovnávaciu analýzu postupov uplatňovaných inými veľkými darcami a predložila výsledky Európskemu parlamentu;

10.   domnieva sa, že odvetvová a všeobecná rozpočtová podpora v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva by sa mala sprístupniť len vládam, ktoré sú schopné ju uplatniť transparentným, účinným a zodpovedným spôsobom, a tam, kde je skutočným stimulom; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila, či je rozpočtová podpora vhodná v krajinách, ktoré majú problémy s rozpočtovým riadením, kontrolnými postupmi a vysokou úrovňou korupcie; žiada Komisiu, aby počas výberu, realizácie a monitorovania programov nástroja európskeho susedstva a partnerstva udržiavala správnu rovnováhu medzi pružnosťou a transparentnosťou;

11.   zdôrazňuje potrebu špecifického prístupu k jednotlivým krajinám z hľadiska politických podmienok, ktorého cieľom je okrem iného podpora demokracie, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných, dodržiavania ľudských a menšinových práv a nezávislosti súdnictva; domnieva sa preto, že by sa malo zverejniť a poskytnúť Európskemu parlamentu hĺbkové a dôkladné vyhodnotenie všetkých projektov z oblasti spravodlivosti financovaných v rámci tohto nástroja;

12.   víta začlenenie cezhraničnej spolupráce do rozsahu pôsobnosti nariadenia o nástroji európskeho susedstva a partnerstva ako strategického nástroja na rozvíjanie spoločných projektov a posilňovanie vzťahov medzi krajinami ESP a členskými štátmi; trvá však na tom, že je potrebné vytvoriť konkrétne nástroje s cieľom zabezpečiť pravidelné monitorovanie riadenia a procesu vykonávania spoločných operačných programov na obidvoch stranách hraníc EÚ;

13.   vyzýva Komisiu, aby pripravila podrobný prehľad všetkých spoločných operačných programov schválených na obdobie 2007 – 2013 spoločne s posúdením miery dodržiavania zásad transparentnosti, účinnosti a partnerstva pri vykonávaní projektov; nabáda Komisiu, aby pripravila zoznam najčastejších problémov, ktorým čelia riadiace orgány v hraničných oblastiach EÚ a v krajinách ESP, s cieľom stanoviť pre nasledujúce plánovacie obdobie vhodnejšie riešenia týchto problémov;

14.   nabáda Komisiu, aby uľahčila výmenu skúseností a najlepších postupov v rámci cezhraničnej spolupráce medzi programami a projektmi ESP a opatreniami prijatými v rámci realizácie cieľa európskej územnej spolupráce, ako aj už ukončenej iniciatívy Spoločenstva INTERREG III A; osobitne vyjadruje presvedčenie, že by sa mali podporovať iniciatívy zamerané na odbornú prípravu (vrátane programov výučby jazykov susediacich krajín) a iniciatívy partnerstva pre štátnych zamestnancov; v tejto súvislosti navrhuje pravidelné analýzy zlepšení dosiahnutých z hľadiska posilňovania kapacít a budovania inštitúcií na oboch stranách hraníc EÚ;

15.   zdôrazňuje význam objasnenia vzťahu medzi ESP ako rámcovej politiky a regionálnymi iniciatívami ESP, ako sú Čiernomorská synergia, Únia pre Stredozemie a budúce Východné partnerstvo, a posilnenia koordinácie a vzájomného dopĺňania sa týchto iniciatív, ako aj rôznych nástrojov pomoci Spoločenstva; žiada lepšie zosúladenie programov nástroja európskeho susedstva a partnerstva s finančnou spoluprácou, ktorú poskytujú členské štáty a medzinárodné organizácie;

16.   zdôrazňuje potrebu posilnenia spolupráce zo strany krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva s agentúrami EÚ a rozšírenia príležitostí pre účasť krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva v programoch Spoločenstva za predpokladu, že boli splnené ciele akčných plánov ESP; vyzýva Komisiu, aby prijala účinné opatrenia na minimalizáciu finančnej záťaže tretích krajín, ktoré sa chcú zapojiť do týchto programov Spoločenstva;

17.   zdôrazňuje, že platby v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva musia byť transparetnené, pokiaľ ide o krajiny, regióny a prioritné oblasti;

18.   požaduje, aby sa kládol väčší dôraz na zlepšenie mobility, najmä prostredníctvom vytvorenia partnerstiev v oblasti mobility s krajinami nástroja európskeho susedstva a partnerstva, a na medziľudské kontakty, a to najmä v oblastiach vzdelávania, výskumu a vývoja, obchodu a politického dialógu; podporuje rýchle prijatie opatrení na zníženie vízových poplatkov pre štátnych príslušníkov a obyvateľov všetkých krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva s konečným cieľom liberalizácie vízového režimu;

19.   súhlasí s prístupom Komisie k hospodárskej integrácii, ktorého súčasťou je cieľ vytvoriť rozsiahlu a komplexnú oblasť voľného obchodu;

20.   upozorňuje na to, že napriek úsiliu niektorých krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva o podporu rodovej rovnosti a zlepšenie účasti žien na politickom, spoločenskom a hospodárskom živote, nepriniesli doteraz takéto opatrenia žiadne podstatné zlepšenie v susedných krajinách stredomorskej oblasti, ani v niektorých východných susedských krajinách; vyzýva Komisiu, aby sa pri programovaní a realizácii nástroja európskeho susedstva a partnerstva systematickejšie zaoberala otázkami rodovej nerovnosti;

21.   podporuje prístup Komisie k otázke energetickej bezpečnosti zameraný na vytvorenie vzájomne výhodného, prepojeného a diverzifikovaného trhu s energiou medzi EÚ a susediacimi krajinami v strednodobom časovom horizonte; zdôrazňuje však, že popri ďalšom prehlbovaní harmonizácie energetických politík partnerov a legislatívy s praxou EÚ a aquis communautaire treba osobitnú pozornosť venovať modernizácii energetickej infraštruktúry v partnerských krajinách;

22.   víta fakt, že návrh Komisie pre Východné partnerstvo obsahuje vytvorenie tematických platforiem (demokracia, dobrá správa vecí verejných a stabilita, hospodárska integrácia a konvergencia s politikami EÚ, energetická bezpečnosť, medziľudské kontakty), čo zodpovedá hlavným oblastiam spolupráce;

23.   upozorňuje na potrebu rozšíriť finančné krytie nástroja európskeho susedstva a partnerstva, aby bolo možné v rámci ESP dosiahnuť čoraz odvážnejšie ciele a podporiť jej nové regionálne iniciatívy; žiada, aby po tomto rozšírení mohli tieto prostriedky využívať tak stredomorské, ako aj východoeurópske krajiny;

24.   požaduje zhodnotenie súčasnej efektívnosti a vplyvu vynakladania prostriedkov v širších súvislostiach, ako sú aktivity pomoci tretích krajín;

25.   vyzýva Komisiu, aby pripravila hodnotenie vplyvu politík zahraničnej pomoci tretích krajín (najmä Číny a Ruska) v krajinách ESP a vplyvu finančnej krízy na krajiny nástroja európskeho susedstva a partnerstva;

26.   vyzýva Komisiu, aby presne zhodnotila skutočné potreby krajín, ktorým v súčasnosti poskytuje oficiálnu rozvojovú pomoc a podobnú pomoc, s konkrétnymi údajmi o HDP a miere hospodárskeho rastu v prijímajúcich štátoch;

27.   vyzýva členské štáty, aby poskytli finančnú pomoc na reformný program stanovený v rámci akčných plánov ESP prostredníctvom ďalších príspevkov do susedského investičného fondu a podobných iniciatív nástroja európskeho susedstva a partnerstva a zvýšením dvojstrannej pomoci;

28.   pripomína, že počas rokovaní o právnom základe nástroja európskeho susedstva a partnerstva mal Európsky parlament oprávnené obavy, ako bude prebiehať parlamentná kontrola strednodobých a krátkodobých strategických dokumentov a dokumentov krajín, ktoré často obsahujú len orientačné finančné sumy; vyzýva na posúdenie toho, ako sa tieto orientačné finančné záväzky realizovali počas posledných dvoch rokov;

29.   v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad veľkým množstvom požadovaných rozpočtových presunov v rozpočtovej kapitole 19 08, ktoré predstavujú v prípade záväzkov kumulatívny nárast o 410 miliónov EUR a v prípade platieb 653 miliónov EUR za roky 2007 a 2008;

30.   s uspokojením konštatuje, že krajiny, na ktoré sa vzťahuje nástroj európskeho susedstva a partnerstva, môžu využívať úvery Európskej investičnej banky (EIB)(3) a že finančné operácie by mali byť v súlade s vonkajšími politikami EÚ vrátane konkrétnych regionálnych cieľov a podporovať ich; pripomína, že súčasný maximálny strop finančných operácií EIB pre krajiny zahrnuté do nástroja európskeho susedstva a partnerstva na obdobie 2007 až 2013 predstavuje 12,4 miliardy EUR, rozdelených do dvoch orientačných podstropov: 8,7 miliárd EUR pre stredomorské krajiny a 3,7 miliárd EUR pre východné krajiny a Rusko; vyzýva na uskutočnenie hodnotenia v spolupráci s EIB s cieľom určiť, akým spôsobom sa tieto úvery realizujú;

31.   s uspokojením berie na vedomie, že Súdny dvor nedávno zrušil pôvodný právny základ týchto úverov po jeho napadnutí Európskym parlamentom(4) a rozhodol, že v takýchto prípadoch by sa mal uplatňovať spolurozhodovací postup podľa článkov 179 a 181a Zmluvy o ES; zdôrazňuje, že revíziu nástroja európskeho susedstva a partnerstva a prijatie nariadenia, ktoré nahradí zrušené rozhodnutie Rady o záruke Spoločenstva na úvery EIB, treba vykonať súčasne, pretože sú doplnkovými nástrojmi v súvislosti s politikou EÚ voči susedným krajinám a treba sa vyhnúť ustanoveniam, ktoré by si navzájom odporovali alebo boli kontraproduktívne;

32.   opakuje svoje znepokojenie nad možným nedostatkom zodpovednosti a rizikom sprenevery finančných prostriedkov Spoločenstva, keď sa pomoc EÚ prideľuje cez trustové fondy viacerých darcov; zdôrazňuje význam spoľahlivého verejného finančného systému založeného na transparentnosti a demokratickej zodpovednosti; preto vyzýva Komisiu, aby sa podľa možnosti a ak existujú lepšie a transparentnejšie spôsoby prideľovania finančných prostriedkov, vyhla ich prideľovaniu prostredníctvom týchto sprostredkovateľov;

Poznámky špecifické pre jednotlivé krajiny a regióny

33.   všíma si pokrok dosiahnutý v rámci iniciatívy Únia pre Stredozemie; zdôrazňuje však, že:

   financovanie iniciatív južnej alebo východnej ESP v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva by sa nemalo používať na úkor ani jednej z nich,
   Európsky parlament by mal byť zodpovedajúcim spôsobom informovaný o projektoch Únie pre Stredozemie financovaných z nástroja európskeho susedstva a partnerstva,
   pri využívaní financií z nástroji európskeho susedstva a partnerstva je obzvlášť dôležitá transparentnosť iných zdrojov vrátane súkromného financovania;

34.   pripomína, že ESP pre stredomorskú oblasť by mala dopĺňať barcelonský proces a jej ciele treba jasnejšie definovať, aby sa barcelonský proces posilnil tým, že sa uprednostní multilaterálny regionálny prístup;

35.   domnieva sa, že na posilnenie účinnosti regionálnych, viacstranných a cezhraničných projektov v rámci nástroja európskeho susedstva a partnerstva by sa malo počítať s rozšírením účasti v týchto programoch na všetkých nových partnerov Únie pre Stredozemie;

36.   zastáva názor, že nedávny geopolitický vývoj u východných susedov EÚ podčiarkuje dôležitosť ďalšieho vývoja ESP jej lepším prispôsobením potrebám partnerov vrátane rozšírenia účasti EÚ v čiernomorskom regióne a ambiciózneho Východného partnerstva; zdôrazňuje potrebu urýchliť, najmä vo vzťahu k Arménsku, Azerbajdžanu, Gruzínsku, Moldavsku a Ukrajine, vytvorenie zóny voľného obchodu hneď, ako budú partnerské krajiny na to pripravené, a potrebu čo najskôr dokončiť kroky smerujúce k oslobodeniu od vízovej povinnosti vo vzťahu k EÚ a rovnako aj potrebu zintenzívniť regionálnu spoluprácu na podporu stability a prosperity v európskom susedstve;

37.   navrhuje, aby sa za rovnakých podmienok, aké platia pre parlamentné zhromaždenia Euromed a Eurolat, a za účasti Európskeho parlamentu založilo parlamentné zhromaždenie východných susedných krajín "Euroeast", ktorého cieľom by bolo vykonávanie nástroja európskeho susedstva a partnerstva vo východoeurópskych krajinách, najmä v Arménsku, Azerbajdžane, Gruzínsku, Moldavsku, na Ukrajine a v Bielorusku;

38.   poukazuje na to, že zmrazené konflikty predstavujú prekážku plnému rozvoju ESP, pokiaľ ide o južný Kaukaz, a vyzýva Radu, aby sa aktívnejšie zapojila do riešenia tohto konfliktu;

39.   zdôrazňuje, že intenzívnejšia účasť v čiernomorskom regióne je potrebná na to, aby EÚ mohla pomôcť riešiť niektoré nedoriešené konflikty a posilniť spoluprácu medzi krajinami tohto regiónu; domnieva sa, že posilnená regionálna spolupráca v čiernomorskom regióne by mala byť jednou z hlavných priorít ESP a rôznych regionálnych iniciatív EÚ; očakáva ďalšiu implementáciu Čiernomorskej synergie; vyzýva na posilnenú spoluprácu s Tureckom v čiernomorskej oblasti vzhľadom na jeho strategický význam a budúcu úlohu, ktorú by mohlo zohrávať v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ako aj s Ruskom, pričom zdôrazňuje, že je potrebné v plnej miere zapojiť tieto krajiny do riešenia regionálnych konfliktov a podporovania mieru a stability v európskom susedstve; zastáva názor, že v tomto rámci by mohlo byť realizovaných viacero projektov spoločného záujmu;

40.   víta skutočnosť, že Východné partnerstvo ponúka významnejší stimul ambicióznym partnerským krajinám, ako je napr. Ukrajina; víta najmä nový komplexný program budovania inštitúcií na zlepšenie administratívnych kapacít v príslušných odvetviach spolupráce;

41.   domnieva sa, že Východné partnerstvo by nemalo brániť členstvu v EÚ tým susediacim krajinám, ktoré by oň chceli požiadať na základe článku 49 Zmluvy o EÚ;

42.   podporuje návrh Komisie, v ktorom sa predpokladá, že nové vzťahy s Východným partnerstvom budú postavené na nových dohodách o pridružení, ktoré budú prispôsobené jednotlivým krajinám a ktoré budú lepšie reagovať na snahy partnerov o užší vzťah;

43.   víta fakt, že energetická bezpečnosť je integrálnou súčasťou návrhu Východného partnerstva vo vzťahu s východnými partnermi; podporuje hlavné ciele vyššie uvedeného oznámenia Komisie z 3. decembra 2008, ako sú rýchle dokončenie rokovaní o členstve Ukrajiny a Moldavska v spoločenstve pre energiu a zintenzívnenie politickej angažovanosti s Azerbajdžanom, zamerané na zbližovanie s energetickým trhom EÚ a integráciu infraštruktúry; zdôrazňuje, že všetky krajiny ESP by mali byť zapojené do opatrení v oblasti energetickej spolupráce;

44.   podporuje balík hospodárskej obnovy a stability v rámci rozpočtu Spoločenstva, ktorý poskytne počas obdobia rokov 2008 až 2010 prostriedky vo výške až 500 miliónov EUR určené na obnovu Gruzínska po ničivej vojne a na zaistenie ekonomickej rehabilitácie osôb vysídlených v rámci krajiny, kým sa nevrátia do svojich domovov; zdôrazňuje, že poskytnutie finančných prostriedkov Spoločenstva by malo sprevádzať zavedenie potrebných podmienok a mechanizmu monitorovania, aby sa zaručilo, že prostriedky pomoci sa použijú na najnaliehavejšie potreby Gruzínska; zdôrazňuje, že pomoc by sa mala zamerať na podporu reformného programu v súlade s jeho vymedzením v akčnom pláne ESP a programových dokumentoch nástroja európskeho susedstva a partnerstva, ktoré sú aj naďalej veľmi aktuálne;

45.   zdôrazňuje, že finančné krytie pre Bielorusko sa musí prehodnotiť, aby sa zistilo, či sa spolupráca s ním popri energetike, životnom prostredí a migrácii môže rozšíriť aj na ďalšie oblasti s cieľom plniť politiku opätovného zapojenia, ktorú Rada iniciovala v septembri 2008; pripomína, že vzťahy EÚ s Bieloruskom budú do veľkej miery závisieť od záväzku vlády Bieloruska pridržiavať sa demokratických hodnôt; zdôrazňuje, že sú potrebné politické podmienky a účinné záruky toho, že pomoc bude mať okamžitý pozitívny vplyv na občanov a že ju orgány nezneužijú proti svojim politickým oponentom; zdôrazňuje, že EÚ by mala účinnejšie podporovať občiansku spoločnosť a politické strany, ktoré chránia demokraciu;

46.   zastáva názor, že EÚ by sa v rokovaniach o novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Ruskom mala zamerať na tieto oblasti:

o
o   o

   väčšiu spoluprácu zo strany Ruska na určovaní jasných priorít finančnej spolupráce, čo by viedlo k lepšiemu plánovaniu a viacročným programom pomoci,
   záruky toho, že každá finančná pomoc ruským orgánom prispeje k posilneniu demokratických noriem v Rusku,
   rozšírenie spoločnej účasti na projektoch, ktoré boli vybraté na financovanie;

47.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a  parlamentom členských štátov a krajín nástroja európskeho susedstva a partnerstva, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Euro-stredomorskému parlamentnému zhromaždeniu.

(1) Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2006, s. 1.
(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1).
(3) Rozhodnutie Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 95).
(4) Rozhodnutie zo 6. novembra 2008 vo veci C-155/07, Európsky parlament / Rada (Ú. v. EÚ C 327, 20.12.2008, s. 2).


Organizácia a činnosť Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie
PDF 264kWORD 104k
Rozhodnutie
Príloha
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov o organizácii a činnosti Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie (2008/2164(ACI))
P6_TA(2009)0079A6-0426/2008

Európsky parlament,

–   so zreteľom na list svojho predsedu z 1. októbra 2008,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov o organizácii a činnosti Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskej únie (SEK(2008)2109 - C6-0256/2008),

–   so zreteľom na článok 254 ods. 1 a 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na vyhlásenie č. 3 k článku 10 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pripojené k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Zmluvu z Nice,

–   so zreteľom na list Rady z 26. januára 2009, ktorým sa ostatné inštitúcie a orgány zodpovedné za zriadenie Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev informujú o niektorých zmenách k návrhu rozhodnutia, ktoré schválil riadiaci výbor Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev dňa 9. januára 2001 a ktoré prijala Rada dňa 19. januára 2009(1),

–   so zreteľom na článok 120 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0426/2008),

A.   keďže Úrad pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev (OPOCE) (ďalej len "úrad") bol zriadený v roku 1969 rozhodnutím Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora a Hospodárskeho a sociálneho výboru 69/13/Euratom,ESUO,EHS(2),

B.   keďže toto rozhodnutie bolo zmenené a doplnené v roku 1980(3) a nahradené novým rozhodnutím v roku 2000(4),

C.   keďže Európsky parlament v odseku 45 svojho uznesenia z 29. januára 2004(5) o udelení absolutória za rozpočtový rok 2001 poznamenal, že "[Parlament ...] domnieva sa, že je mimoriadne zložité určiť jasnú politickú zodpovednosť u medziinštitucionálnych orgánov, ako to dosvedčuje príklad OPOCE; vyzýva preto inštitúcie, aby opätovne preskúmali právne ustanovenia upravujúce existujúce medziinštitucionálne orgány, ale bez toho, aby sa spochybnila zásada medziinštitucionálnej spolupráce, ktorá v rámci európskeho rozpočtu umožňuje dosiahnuť výrazné úspory; vyzýva preto európske inštitúcie, aby zmenili právne základy medziinštitucionálnych orgánov spôsobom, ktorý umožní jasné určenie administratívnej a politickej zodpovednosti",

D.   keďže Komisia predložila návrh rozhodnutia, ktorým sa zrušuje a nahrádza v súčasnosti platné rozhodnutie 2000/459/ES, ESUO, Euratom,

E.   keďže cieľom návrhu rozhodnutia je podrobnejšie stanoviť kompetencie a úlohy úradu, príslušné povinnosti inštitúcií, úlohy riadiaceho výboru a riaditeľa úradu,

F.   keďže úrad je orgánom zriadeným na základe spoločnej dohody inštitúcií, a teda spĺňa kritériá medziinštitucionálnej dohody,

G.   keďže generálni tajomníci dotknutých inštitúcií schválili tento návrh rozhodnutia 18. apríla 2008 a predsedníctvo Parlamentu udelilo svoj súhlas 3. septembra 2008,

H.   keďže článok 120 ods. 1 rokovacieho poriadku stanovuje, že medziinštitucionálne dohody podpisuje predseda po posúdení výborom, v ktorého pôsobnosti sú ústavné veci, a po schválení Európskym parlamentom,

1.   schvaľuje návrh rozhodnutia spolu so zmenami, ktoré navrhla Rada a ktoré sú súčasťou prílohy;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil na vedomie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Dvoru audítorov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov.

PRÍLOHA

Návrh

ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU, RADY, KOMISIE, SÚDNEHO DVORA, DVORA AUDÍTOROV, EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO A SOCIÁLNEHO VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

z

o organizácii a činnosti Úradu pre vydávanie publikácií Európskej únie

EURÓPSKY PARLAMENT,

RADA,

KOMISIA,

SÚDNY DVOR,

DVOR AUDÍTOROV,

EURÓPSKY HOSPODÁRSKY A SOCIÁLNY VÝBOR,

VÝBOR REGIÓNOV

so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

keďže:

(1)  Článkom 8 rozhodnutia zástupcov vlád členských štátov o dočasnom umiestnení orgánov a útvarov Spoločenstva(6) z 8. apríla 1965 sa ustanovilo zriadenie Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev (ďalej len "úrad") v Luxemburgu. Toto ustanovenie sa naposledy vykonalo rozhodnutím 2000/459/ES, ESUO, Euratom(7).

(2)  Na úrad sa uplatňujú pravidlá a predpisy platné pre úradníkov a iných zamestnancov Európskych spoločenstiev. Ich nedávne zmeny a doplnenia je nutné zohľadniť.

(3)  V nariadení Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(8), ďalej len "nariadenie o rozpočtových pravidlách", sú zahrnuté osobitné ustanovenia týkajúce sa činnosti úradu.

(4)  Vo vydavateľskej oblasti dochádza k značnému technologickému vývoju, ktorý je potrebné zohľadniť v činnosti úradu.

(5)  V záujme zrozumiteľnosti je vhodné týmto rozhodnutím zrušiť a nahradiť rozhodnutie 2000/459/ES, ESUO, Euratom.

ROZHODLI TAKTO:

Článok 1

Úrad pre vydávanie publikácií

1.  Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie (ďalej len "úrad") je medziinštitucionálnym úradom, ktorého úlohou je zabezpečiť vydávanie publikácií inštitúcií Európskych spoločenstiev a Európskej únie v čo najlepších podmienkach.

Na tento účel úrad na jednej strane umožňuje inštitúciám, aby si plnili svoje povinnosti týkajúce sa uverejnenia legislatívnych textov a zároveň prispieva k technickému návrhu informačných a komunikačných politík v oblastiach, ktoré patria do jeho právomocí, a k ich realizácii.

2.  Úrad vedie riaditeľ podľa strategických usmernení stanovených riadiacim výborom. S výnimkou osobitných ustanovení týkajúcich sa medziinštitucionálnej úlohy úradu, ktoré sa uvádzajú v tomto rozhodnutí, úrad uplatňuje administratívne a finančné postupy Komisie. Pri ustanovovaní týchto postupov Komisia zohľadní osobitný charakter úradu.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto rozhodnutia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

   1. "vydávanie" sú všetky činnosti potrebné na návrh, kontrolu, pridelenie medzinárodných štandardných čísiel a/alebo katalógových čísiel, výrobu, katalogizáciu, indexáciu, distribúciu, propagáciu, predaj, uskladňovanie a archiváciu publikácií v akejkoľvek forme a podobe a akýmikoľvek súčasnými alebo budúcimi postupmi;
   2. "publikácie" sú všetky texty uverejnené na akomkoľvek nosiči a v akomkoľvek formáte, ktorým bolo pridelené medzinárodné štandardné číslo a/alebo katalógové číslo;
   3. "povinné publikácie" sú publikácie vydávané na základe zmlúv alebo iných legislatívnych textov;
   4. "nepovinné publikácie" sú všetky publikácie vydávané v rámci právomocí každej inštitúcie;
   5. "správa autorských práv" je potvrdenie, že autorské služby disponujú autorskými právami alebo právom na ďalšie použitie, a správa týchto práv úradom v súvislosti s publikáciami, ktorých vydanie je úradu zverené;
   6. "čistý príjem z predaja" je súčet fakturovaných súm, od ktorého sa odpočítajú poskytnuté obchodné zľavy, ako aj náklady na manažment, výber a bankové poplatky.
   7. "inštitúcie" sú inštitúcie, orgány, úrady a agentúry zriadené zmluvami alebo na ich základe.

Článok 3

Právomoci úradu

1.  Do právomoci úradu patrí:

   a) vydávanie Úradného vestníka Európskej únie (ďalej len "Úradný vestník") a zaručenie jeho autentickosti;
   b) vydávanie iných povinných publikácií;
   c) vydávanie alebo spoluvydávanie nepovinných publikácií, ktoré je úradu zverené, a ktoré sú vydávané v rámci právomocí každej inštitúcie, predovšetkým pokiaľ ide o ich komunikačné činnosti;
   d) vydávanie alebo spoluvydávanie publikácií z vlastnej iniciatívy vrátane publikácií, ktorých cieľom je zabezpečiť propagáciu vlastných služieb; v tejto súvislosti môže úrad obstarávať preklady prostredníctvom zmluvy o poskytnutí služieb;
   e) rozvoj, správa a aktualizácia elektronických vydavateľských služieb pre verejnosť;
   f) sprístupnenie verejnosti všetkých právnych predpisov a ďalších úradných dokumentov;
   g) uchovávanie všetkých publikácií inštitúcií a ich sprístupnenie verejnosti v elektronickej forme;
   h) prideľovanie medzinárodných štandardných čísel a/alebo katalógových čísel publikáciám inštitúcií;
   i) správa práv súvisiacich s rozmnoženinou a prekladom publikácií inštitúcií;
   j) propagácia a predaj publikácií a služieb, ktoré úrad ponúka verejnosti.

2.  Úrad poskytuje inštitúciám poradenstvo a pomoc v oblasti:

   a) prípravy a plánovania ich vydavateľských plánov;
   b) realizácie ich vydavateľských projektov bez ohľadu na nosič vydávania;
   c) zabezpečenia grafického návrhu a zalomenia strán ich vydavateľských projektov;
   d) poskytovania informácií o trendoch na trhu s publikáciami v členských štátoch a o témach a tituloch, ktoré majú predpoklad prilákať čo najväčšie publikum;
   e) stanovenia počtu výtlačkov a prípravy distribučných plánov;
   f) stanovenia ceny publikácií a ich predaja;
   g) propagácie, distribúcie a hodnotenia ich publikácií, či už bezplatných alebo platených;
   h) analýzy, hodnotenia a zriadenia internetových stránok a služieb pre verejnosť;
   i) prípravy rámcových zmlúv týkajúcich sa vydavateľských činností;
   j) poskytovania technologického dohľadu nad vydavateľskými systémami.

Článok 4

Zodpovednosť inštitúcií

1.  Každá inštitúcia má výhradnú právomoc prijímať rozhodnutia týkajúce sa vydávania svojich publikácií.

2.  Pri vydávaní svojich povinných publikácií inštitúcie využívajú služby úradu.

3.  Pri vydávaní nepovinných publikácií inštitúcie nemusia využiť služby úradu. V takomto prípade inštitúcie požiadajú úrad o pridelenie medzinárodného štandardného čísla a/alebo katalógového čísla a úradu poskytnú elektronickú verziu publikácie bez ohľadu na jej formát, a v náležitých prípadoch aj jej dva výtlačky.

4.  Inštitúcie sa zaväzujú poskytnúť úradu všetky práva súvisiace s rozmnoženinou, prekladom a distribúciou všetkých prvkov, ktoré sú súčasťou publikácie.

5.  Inštitúcie sa zaväzujú pripraviť distribučný plán svojich publikácií, ktorý schvaľuje úrad.

6.  S cieľom vymedziť podmienky spolupráce môžu inštitúcie uzatvoriť s úradom dohody o poskytovaní služieb.

Článok 5

Úlohy úradu

1.  Úrad plní predovšetkým tieto úlohy:

   a) zostavovanie dokumentov určených na vydanie;
   b) príprava, grafický návrh, korektúra, zalomenie strán a kontrola textov a ďalších prvkov v akomkoľvek formáte alebo na akomkoľvek nosiči, pričom sa dodržia pokyny inštitúcií a zároveň aj požiadavky typografickej a jazykovej úpravy stanovené v spolupráci s inštitúciami;
   c) indexácia a katalogizácia publikácií;
   d) dokumentárna analýza textov uverejnených v Úradnom vestníku a iných úradných textov, ktoré neboli v Úradnom vestníku uverejnené;
   e) konsolidácia legislatívnych textov;
   f) správa, rozvoj, aktualizácia a distribúcia viacjazyčného synonymického slovníka Eurovoc;
   g) tlač prostredníctvom dodávateľov;
   h) dohľad nad vykonávanými činnosťami;
   i) kontrola kvality;
   j) prevzatie z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska;
   k) fyzická a elektronická distribúcia Úradného vestníka, iných úradných textov, ktoré neboli uverejnené v Úradnom vestníku, a iných nepovinných publikácií;
   l) uskladnenie;
   m) fyzická a elektronická archivácia;
   n) dotlač publikácií, ktorých náklad sa vyčerpal, a tlač na požiadanie;
   o) vytvorenie konsolidovaného katalógu publikácií inštitúcií;
   p) predaj zahŕňajúci vystavenie faktúr, výber, prevod príjmov a správu pohľadávok;
   q) propagácia;
   r) tvorba, kúpa, správa, aktualizácia a kontrola adresára inštitúcií, dohľad nad ním a tvorba cielených adresárov.

2.  Úrad v rámci svojich právomocí alebo na základe právomocí povoľujúceho úradníka, ktoré naň delegovali inštitúcie, vykonáva:

   a) činnosti týkajúce sa verejného obstarávania vrátane uzatvárania právnych záväzkov;
   b) finančnú kontrolu zmlúv s dodávateľmi;
   c) potvrdenie výdavkov, ktoré zahŕňa predovšetkým prevzatie z kvalitatívneho a kvantitatívneho hľadiska, a ktoré sa potvrdzuje podpisom "postúpenie na platbu";
   d) povolenie výdavkov;
   e) príjmové operácie.

Článok 6

Riadiaci výbor

1.  Zriaďuje sa riadiaci výbor, ktorý pozostáva z predstaviteľov všetkých inštitúcií, ktoré prijali toto rozhodnutie. Riadiaci výbor pozostáva z tajomníka Súdneho dvora, zástupcu generálneho tajomníka Rady, ako aj generálnych tajomníkov ostatných inštitúcií, alebo ich zástupcov. Európska centrálna banka sa na činnostiach riadiaceho výboru podieľa vo funkcii pozorovateľa.

2.  Riadiaci výbor si volí predsedu spomedzi svojich členov na obdobie dvoch rokov.

3.  Riadiaci výbor sa schádza najmenej štyrikrát do roka, a to na podnet svojho predsedu alebo na žiadosť jednej z inštitúcií.

4.  Riadiaci výbor prijíma svoj rokovací poriadok, ktorý sa uverejňuje v Úradnom vestníku.

5.  Pokiaľ nie je ustanovené inak, riadiaci výbor prijíma rozhodnutia jednoduchou väčšinou.

6.  V rámci riadiaceho výboru disponuje každá inštitúcia, ktorá prijala toto rozhodnutie jedným hlasom.

Článok 7

Úlohy a zodpovednosť riadiaceho výboru

1.  Odchylne od ustanovení článku 6 riadiaci výbor v spoločnom záujme inštitúcií a v rámci právomocí úradu prijíma jednohlasne tieto rozhodnutia:

   a) na základe návrhu riaditeľa prijíma strategické ciele a pravidlá činnosti úradu;
   b) stanovuje usmernenia týkajúce sa všeobecných politík úradu, predovšetkým pokiaľ ide o predaj, distribúciu a vydávanie, a zároveň dohliada na to, aby úrad prispieval k návrhu informačných a komunikačných politík v oblastiach svojich právomocí a k ich realizácii;
   c) na základe návrhu pripraveného riaditeľom úradu riadiaci výbor prijíma výročnú správu o riadení určenú inštitúciám, ktorá sa týka uplatňovania stratégie a služieb poskytovaných úradom. Každý rok do 1. mája úrad predkladá inštitúciám správu za predchádzajúci rozpočtový rok;
   d) schvaľuje odhad príjmov a výdavkov úradu v rámci rozpočtového postupu, ktorý sa týka administratívneho rozpočtu úradu;
   e) schvaľuje kritériá, podľa ktorých úrad vedie účtovníctvo. Tieto kritéria prijíma riaditeľ úradu;
   f) inštitúciám predkladá návrhy na zlepšenie riadneho fungovania úradu.

2.  Riadiaci výbor zohľadňuje usmernenia v komunikačnej a informačnej oblasti, ktoré na tento účel pripravili a ustanovili medziinštitucionálne orgány. Predseda riadiaceho výboru komunikuje s týmito orgánmi každý rok.

3.  Pokiaľ ide o strategické rozhodnutia v oblasti právomocí úradu, v rámci svojej úlohy predstaviteľa medziinštitúcionálnej spolupráce je predseda riadiaceho výboru kontaktnou osobou s orgánom, ktorý udeľuje absolutórium.

4.  Po vzájomnej dohode vypracuje predseda riadiaceho výboru a riaditeľ úradu pravidlá týkajúce sa komunikácie a výmeny informácií, čím ich vzťahy nadobudnú formálny charakter. Táto dohoda sa predloží pre informáciu členom riadiaceho výboru..

Článok 8

Riaditeľ úradu

V rámci svojich právomocí a pod dohľadom riadiaceho výboru je riaditeľ úradu zodpovedný za riadne fungovanie úradu. V prípade uplatňovania administratívnych a finančných postupov koná pod vedením Komisie.

Článok 9

Úlohy a zodpovednosť riaditeľa úradu

1.  Riaditeľ úradu zaisťuje služby sekretariátu riadiaceho výboru a raz za štvrťrok mu podáva správu o vykonávaní svojich úloh.

2.  Riaditeľ úradu predkladá riadiacemu výboru všetky návrhy na zlepšenie fungovania úradu.

3.  Po konzultácii s riadiacim výborom riaditeľ úradu stanovuje druh služieb, ktoré môže úrad vykonávať pre inštitúcie za úhradu a zodpovedajúce poplatky.

4.  Po schválení riadiacim výborom riaditeľ úradu stanovuje kritériá, podľa ktorých úrad vedie účtovníctvo. Po dohode s účtovníkom Komisie riaditeľ úradu vymedzuje podmienky spolupráce v oblasti účtovníctva medzi úradom a inštitúciami.

5.  V rámci rozpočtového postupu, ktorý sa týka administratívneho rozpočtu, riaditeľ úradu pripravuje odhad príjmov a výdavkov úradu. Po schválení riadiacim výborom sa tieto návrhy predkladajú Komisii.

6.  Riaditeľ úradu rozhoduje, či a za akých podmienok je možné vydať publikácie tretích strán.

7.  Riaditeľ úradu sa podieľa na medziinštitucionálnych činnostiach v informačnej a komunikačnej oblasti v rámci právomocí úradu.

8.  Pokiaľ ide o vydávanie právnych predpisov a úradných dokumentov týkajúcich sa legislatívneho postupu, vrátane Úradného vestníka, riaditeľ úradu:

   a) zabezpečuje, aby príslušné orgány každej inštitúcie prijali základné rozhodnutia, ktoré sa uplatňujú spoločne;
   b) pripravuje návrhy na zlepšenie štruktúry a úpravy Úradného vestníka a úradných legislatívnych textov;
   c) pripravuje návrhy pre inštitúcie, pokiaľ ide o zosúladenie úpravy textov určených na uverejnenie;
   d) skúma ťažkosti, ktoré sa vyskytli pri bežných činnostiach, na odstránenie uvedených ťažkostí predkladá inštitúciám v rámci právomoci úradu potrebné usmernenia a navrhne im príslušné odporúčania.

9.  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách riaditeľ úradu pripravuje výročnú správu o činnosti, ktorá pokrýva hospodárenie s finančnými prostriedkami pridelenými Komisiou a inými inštitúciami podľa nariadenia o rozpočtových pravidlách. Táto správa je určená Komisii a príslušným inštitúciám a pre informáciu riadiacemu výboru.

10.  Na účely pridelenia finančných prostriedkov Komisie a plnenia rozpočtu sa po vzájomnej dohode medzi členom Komisie, ktorý zodpovedá za vzťahy s úradom, a riaditeľom úradu stanovujú podmienky výmeny informácií a konzultácií.

11.  Riaditeľ úradu je zodpovedný za vykonávanie strategických cieľov, ktoré stanovil riadiaci výbor a za riadne riadenie úradu a jeho činností, ako aj hospodárenie s jeho rozpočtom.

12.  Ak je riaditeľ úradu neprítomný alebo nemôže vykonávať svoju funkciu z iných dôvodov, uplatňujú sa pravidlá zastupovania na základe triedy a služobného veku, ak riadiaci výbor na základe návrhu svojho predsedu alebo riaditeľa úradu nerozhodne inak.

13.  V štvrťročnej správe riaditeľ úradu informuje inštitúcie o plánovaní a využití zdrojov, ako aj o pokroku prác.

Článok 10

Zamestnanci

1.  Menovanie do funkcií generálneho riaditeľa a riaditeľa vykoná Komisia po prijatí jednomyseľného súhlasného stanoviska riadiaceho výboru. Na generálneho riaditeľa a riaditeľa (triedy AD 16/AD 15/ AD 14) sa uplatňujú pravidlá Komisie týkajúce sa mobility a hodnotenia vyšších riadiacich pracovníkov. V prípade, že sa úradník v takejto funkcii približuje k termínu mobility, ktorý je za normálnych okolností stanovený v príslušných pravidlách, Komisia o tom informuje riadiaci výbor, ktorý môže v tejto veci vydať jednomyseľné súhlasné stanovisko.

2.  Riadiaci výbor je úzko zapojený do všetkých postupov, ktoré predchádzajú vymenovaniu úradníkov alebo iných zamestnancov úradu do funkcií generálneho riaditeľa (triedy AD 16/AD 15) a riaditeľa (triedy AD 15/AD 14) úradu, predovšetkým pokiaľ ide o prípravu oznámenia o voľnom pracovnom mieste, posúdenie uchádzačov a vymenovanie výberovej komisie.

3.  Vo vzťahu k úradníkom a iným zamestnancom úradu Komisia vykonáva právomoci menovacieho orgánu a orgánu povereného uzatváraním pracovných zmlúv. Komisia môže delegovať niektoré zo svojich právomocí buď v rámci Komisie alebo na riaditeľa úradu. Takéto delegovanie sa vykonáva za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú v prípade generálnych riaditeľov Komisie.

4.  S výhradou odseku 2 sa na úradníkov a iných zamestnancov úradu uplatňujú ustanovenia a postupy, ktoré Komisia prijala na účely vykonávania služobného poriadku úradníkov a podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev, za rovnakých podmienok ako v prípade úradníkov a iných zamestnancov Komisie s miestom výkonu práce v Luxemburgu.

5.  Hneď ako menovací orgán alebo orgán poverený uzatváraním zmlúv rozhodne o obsadení akéhokoľvek miesta v rámci úradu, oznámenie o voľnom pracovnom mieste, ktoré sa má uverejniť, sa dá na vedomie úradníkom všetkých inštitúcií.

6.  Riaditeľ úradu informuje každý štvrťrok riadiaci výbor o riadení ľudských zdrojov.

Článok 11

Finančné aspekty

1.  Rozpočtové prostriedky pridelené úradu, ktorých celková výška sa uvádza v osobitnej kapitole rozpočtu v rámci oddielu Komisie, sa podrobne rozpíšu v prílohe k tomuto oddielu. Táto príloha má podobu výkazu príjmov a výdavkov s rovnakým členením ako oddiely rozpočtu.

2.  Plán stavu zamestnancov úradu sa uvádza v prílohe k plánu stavu zamestnancov Komisie.

3.  Každá inštitúcia je povoľujúcim úradníkom pre rozpočtové prostriedky uvedené v položke "výdavky na publikácie" svojho rozpočtu.

4.  Každá inštitúcia môže na riaditeľa úradu delegovať právomoci povoľujúceho úradníka v súvislosti s hospodárením s rozpočtovými prostriedkami zapísanými v oddiele danej inštitúcie, pričom stanoví limity a podmienky takéhoto delegovania v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách. Riaditeľ úradu informuje každý štvrťrok riadiaci výbor o tomto delegovaní.

5.  Hospodárenie úradu s rozpočtovými a finančnými prostriedkami, vrátane hospodárenia s rozpočtovými prostriedkami, ktoré úradu delegovali iné inštitúcie ako Komisia, sa uskutočňuje v súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách a jeho vykonávacími predpismi a v súlade s finančným rámcom platným v Komisii.

6.  Účtovníctvo úradu sa vedie v súlade s účtovnými pravidlami a metódami, ktoré schvaľuje účtovník Komisie. Úrad vedie oddelené účty pre predaj Úradného vestníka a publikácií. Čistý príjem z predaja sa odvádza inštitúciám.

Článok 12

Kontrola

1.  V súlade s nariadením o rozpočtových pravidlách zastáva funkciu vnútorného audítora úradu vnútorný audítor Komisie. Úrad zriaďuje oddelenie vnútorného auditu v súlade s predpismi podobnými príslušným ustanoveniam pre generálne riaditeľstvá a útvary Komisie. Inštitúcie môžu riaditeľa úradu požiadať, aby do pracovného programu oddelenia vnútorného auditu úradu zahrnul osobitné audity.

2.  Úrad odpovedá na všetky otázky Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF), ktoré sa týkajú jeho právomocí. S cieľom zabezpečiť ochranu záujmov Európskej únie sa medzi predsedom riadiaceho výboru a riaditeľom úradu OLAF uzatvára dohoda, v ktorej sa stanovujú podmienky vzájomného informovania.

Článok 13

Sťažnosti a žiadosti

1.  V rámci svojich právomocí úrad zodpovedá za odpovede na otázky európskeho ombudsmana a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov.

2.  Všetky právne kroky vo veciach týkajúcich sa oblastí právomocí úradu sa vedú proti Komisii.

Článok 14

Prístup verejnosti k dokumentom

1.  Riaditeľ úradu prijíma rozhodnutia uvedené v článku 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(9). V prípade odmietnutia prijíma rozhodnutia o opakovaných žiadostiach generálny tajomník Komisie.

2.  Úrad disponuje registrom dokumentov v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 1049/2001.

Článok 15

Zrušenie

Rozhodnutie 2000/459/ES, ESUO, Euratom sa zrušuje.

Odkazy na zrušené rozhodnutie sa považujú za odkazy na toto rozhodnutie.

Článok 16

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli a Luxemburgu

Za Európsky parlament

predseda

Za Radu

predseda

Za Komisiu

predseda

Za Súdny dvor

predseda

Za Dvor audítorov

predseda

Za Európsky hospodársky a sociálny výbor

predseda

Za Výbor regiónov

predseda

(1) Dokument 14485/1/08 REV 1 a REV 2.
(2) Ú. v. ES L 13, 18.1.1969, s. 19.
(3) Rozhodnutie 80/443/EHS zo 7. februára 1980, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie zo 16. januára 1969 o založení Úradu pre úradné publikácie Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 107, 25.4.1980, s.44).
(4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady, Komisie, Súdneho dvora, Dvora audítorov, Hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov 2000/459/ES, ESUO, Euratom z 20. júla 2000 o organizácii a činnosti Úradu pre pre úradné publikácie Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 183, 22.7.2000, s. 12).
(5) Uznesenie Európskeho parlamentu z 29. januára 2004 o opatreniach Komisie v súvislosti s poznámkami uvedenými v uznesení priloženom k rozhodnutiu o udelení absolutória za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2001 (Ú. v. EÚ C 96 E, 21.4.2004, s. 112).
(6) Ú. v. ES 152, 13.7.1967, s. 18.
(7) Ú. v. ES L 183, 22.7.2000, s. 12.
(8) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(9) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.


Postup pridružených výborov a zistenie uznášaniaschopnosti (výklad článku 47 a článku 149 ods. 4 rokovacieho poriadku)
PDF 191kWORD 31k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. februára 2009 o výklade článku 47 a článku 149 ods. 4 rokovacieho poriadku, pokiaľ ide o postup pridružených výborov a o zistenie uznášaniaschopnosti
P6_TA(2009)0080

Európsky parlament,

–   so zreteľom na listy predsedu Výboru pre ústavné veci z 27. januára 2009 a z 13. februára 2009,

–   so zreteľom na článok 201 rokovacieho poriadku,

1.   rozhodol pripojiť tento výklad k článku 47:"

Na účely preskúmania medzinárodných dohôd podľa článku 83 sa nemôže uplatniť postup pridružených výborov podľa článku 47 na postup súhlasu v zmysle článku 75.

"

2.   rozhodol pripojiť tento výklad k článku 149 ods. 4:"

Poslanci, ktorí podali žiadosť o zistenie uznášaniaschopnosti, musia byť v čase, keď sa predkladá táto žiadosť, prítomní v rokovacej sále.

"

3.   poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie postúpil pre informáciu Rade a Komisii.


Boj proti Alzheimerovej chorobe
PDF 137kWORD 66k
Vyhlásenie Európskeho parlamentu o prioritách boja proti Alzheimerovej chorobe
P6_TA(2009)0081P6_DCL(2008)0080

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 116 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Alzheimerova choroba v súčasnosti postihuje 6,1 miliónov obyvateľov Európy a keďže tento počet sa do roku 2050 vzhľadom na starnutie obyvateľstva zdvojnásobí alebo strojnásobí,

B.   keďže táto choroba je prvotnou príčinou odkázanosti na druhých,

C.   keďže v oblasti výskumu, prevencie a sociálnej ochrany majú politické opatrenia prvoradý význam,

1.   vyzýva Radu, Komisiu a vlády členských štátov, aby uznali Alzheimerovu chorobu za prioritu európskeho verejného zdravia a vypracovali európsky akčný plán na:

   podporu celoeurópskeho výskumu zameraného na príčiny, prevenciu a liečbu Alzheimerovej choroby,
   zlepšenie včasnej diagnózy,
   zjednodušenie postupov pre chorých a opatrovateľov a zlepšenie kvality ich života,
   rozvíjanie úlohy, ktorú zohrávajú združenia Alzheimerovej choroby, a poskytovanie pravidelnej podpory týmto združeniam;

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto vyhlásenie spolu so zoznamom podpísaných poslancov postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov, ako aj dotknutým národným, regionálnym a miestnym orgánom.

Zoznam podpísaných poslancov

Adamos Adamou, Vittorio Agnoletto, Gabriele Albertini, Georgs Andrejevs, Laima Liucija Andrikienė, Emmanouil Angelakas, Alfredo Antoniozzi, Kader Arif, Stavros Arnaoutakis, Richard James Ashworth, Robert Atkins, John Attard-Montalto, Elspeth Attwooll, Jean-Pierre Audy, Margrete Auken, Liam Aylward, Pilar Ayuso, Peter Baco, Mariela Velichkova Baeva, Enrique Barón Crespo, Paolo Bartolozzi, Domenico Antonio Basile, Alessandro Battilocchio, Katerina Batzeli, Edit Bauer, Jean Marie Beaupuy, Christopher Beazley, Zsolt László Becsey, Glenn Bedingfield, Angelika Beer, Bastiaan Belder, Ivo Belet, Irena Belohorská, Jean-Luc Bennahmias, Maria Berger, Slavi Binev, Johannes Blokland, Sebastian Valentin Bodu, Guy Bono, Vito Bonsignore, Mario Borghezio, Erminio Enzo Boso, Costas Botopoulos, John Bowis, Sharon Bowles, Emine Bozkurt, Iles Braghetto, Mihael Brejc, Frieda Brepoels, André Brie, Danutė Budreikaitė, Kathalijne Maria Buitenweg, Udo Bullmann, Nicodim Bulzesc, Colm Burke, Philip Bushill-Matthews, Niels Busk, Cristian Silviu Buşoi, Philippe Busquin, Simon Busuttil, Milan Cabrnoch, Maddalena Calia, Martin Callanan, Mogens Camre, Luis Manuel Capoulas Santos, Marco Cappato, Giorgio Carollo, David Casa, Paulo Casaca, Jean-Marie Cavada, Alejandro Cercas, Giles Chichester, Giulietto Chiesa, Zdzisław Kazimierz Chmielewski, Ole Christensen, Sylwester Chruszcz, Fabio Ciani, Philip Claeys, Luigi Cocilovo, Carlos Coelho, Richard Corbett, Dorette Corbey, Giovanna Corda, Thierry Cornillet, Michael Cramer, Jan Cremers, Gabriela Creţu, Brian Crowley, Magor Imre Csibi, Marek Aleksander Czarnecki, Ryszard Czarnecki, Joseph Daul, Dragoş Florin David, Bairbre de Brún, Jean-Luc Dehaene, Panayiotis Demetriou, Gérard Deprez, Proinsias De Rossa, Marielle De Sarnez, Marie-Hélène Descamps, Nirj Deva, Christine De Veyrac, Mia De Vits, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Jolanta Dičkutė, Giorgos Dimitrakopoulos, Alexandra Dobolyi, Bert Doorn, Brigitte Douay, Den Dover, Avril Doyle, Mojca Drčar Murko, Konstantinos Droutsas, Andrew Duff, Árpád Duka-Zólyomi, Constantin Dumitriu, Lena Ek, Saïd El Khadraoui, James Elles, Maria da Assunção Esteves, Edite Estrela, Harald Ettl, Jill Evans, Jonathan Evans, Robert Evans, Carlo Fatuzzo, Emanuel Jardim Fernandes, Elisa Ferreira, Ilda Figueiredo, Petru Filip, Věra Flasarová, Alessandro Foglietta, Hanna Foltyn-Kubicka, Nicole Fontaine, Glyn Ford, Brigitte Fouré, Janelly Fourtou, Juan Fraile Cantón, Armando França, Monica Frassoni, Duarte Freitas, Kinga Gál, Milan Gaľa, Gerardo Galeote, Vicente Miguel Garcés Ramón, José Manuel García-Margallo y Marfil, Elisabetta Gardini, Salvador Garriga Polledo, Patrick Gaubert, Jean-Paul Gauzès, Jas Gawronski, Georgios Georgiou, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Claire Gibault, Monica Giuntini, Ioannis Gklavakis, Robert Goebbels, Bogdan Golik, Bruno Gollnisch, Ana Maria Gomes, Dariusz Maciej Grabowski, Luis de Grandes Pascual, Martí Grau i Segú, Nathalie Griesbeck, Lissy Gröner, Mathieu Grosch, Françoise Grossetête, Ignasi Guardans Cambó, Ambroise Guellec, Pedro Guerreiro, Zita Gurmai, Cristina Gutiérrez-Cortines, Fiona Hall, Małgorzata Handzlik, Gábor Harangozó, Malcolm Harbour, Marian Harkin, Gyula Hegyi, Erna Hennicot-Schoepges, Jeanine Hennis-Plasschaert, Edit Herczog, Esther Herranz García, Luis Herrero-Tejedor, Jens Holm, Mary Honeyball, Karsten Friedrich Hoppenstedt, Milan Horáček, Ian Hudghton, Stephen Hughes, Jana Hybášková, Filiz Hakaeva Hyusmenova, Ville Itälä, Carlos José Iturgaiz Angulo, Caroline Jackson, Lily Jacobs, Mieczysław Edmund Janowski, Lívia Járóka, Rumiana Jeleva, Anne E. Jensen, Romana Jordan Cizelj, Madeleine Jouye de Grandmaison, Aurelio Juri, Jelko Kacin, Filip Kaczmarek, Gisela Kallenbach, Othmar Karas, Ioannis Kasoulides, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Metin Kazak, Glenys Kinnock, Evgeni Kirilov, Timothy Kirkhope, Christa Klaß, Jaromír Kohlíček, Maria Eleni Koppa, Magda Kósáné Kovács, Sergej Kozlík, Guntars Krasts, Rodi Kratsa-Tsagaropoulou, Ģirts Valdis Kristovskis, Urszula Krupa, Wiesław Stefan Kuc, Sepp Kusstatscher, Zbigniew Krzysztof Kuźmiuk, Alain Lamassoure, Jean Lambert, Stavros Lambrinidis, Carl Lang, Esther De Lange, Raymond Langendries, Anne Laperrouze, Kurt Joachim Lauk, Henrik Lax, Johannes Lebech, Roselyne Lefrançois, Bernard Lehideux, Fernand Le Rachinel, Katalin Lévai, Bogusław Liberadzki, Marcin Libicki, Marie-Noëlle Lienemann, Kartika Tamara Liotard, Alain Lipietz, Eleonora Lo Curto, Antonio López-Istúriz White, Andrea Losco, Patrick Louis, Caroline Lucas, Sarah Ludford, Astrid Lulling, Florencio Luque Aguilar, Elizabeth Lynne, Marusya Ivanova Lyubcheva, Linda McAvan, Arlene McCarthy, Mairead McGuinness, Jamila Madeira, Eugenijus Maldeikis, Toine Manders, Ramona Nicole Mănescu, Marian-Jean Marinescu, Catiuscia Marini, Sérgio Marques, Maria Martens, David Martin, Jean-Claude Martinez, Miguel Angel Martínez Martínez, Jan Tadeusz Masiel, Jiří Maštálka, Véronique Mathieu, Marios Matsakis, Yiannakis Matsis, Maria Matsouka, Iosif Matula, Mario Mauro, Manolis Mavrommatis, Íñigo Méndez de Vigo, Emilio Menéndez del Valle, Rosa Miguélez Ramos, Marianne Mikko, Gay Mitchell, Nickolay Mladenov, Viktória Mohácsi, Claude Moraes, Javier Moreno Sánchez, Eluned Morgan, Luisa Morgantini, Philippe Morillon, Elisabeth Morin, Roberto Musacchio, Cristiana Muscardini, Riitta Myller, Pasqualina Napoletano, Juan Andrés Naranjo Escobar, Bill Newton Dunn, Annemie Neyts-Uyttebroeck, James Nicholson, Angelika Niebler, Lambert van Nistelrooij, Ljudmila Novak, Cem Özdemir, Péter Olajos, Jan Olbrycht, Seán Ó Neachtain, Gérard Onesta, Ria Oomen-Ruijten, Dumitru Oprea, Josu Ortuondo Larrea, Csaba Őry, Siiri Oviir, Reino Paasilinna, Athanasios Pafilis, Justas Vincas Paleckis, Marie Panayotopoulos-Cassiotou, Vladko Todorov Panayotov, Dimitrios Papadimoulis, Atanas Paparizov, Georgios Papastamkos, Aldo Patriciello, Bogdan Pęk, Alojz Peterle, Maria Petre, Sirpa Pietikäinen, Rihards Pīks, João de Deus Pinheiro, Józef Pinior, Hubert Pirker, Gianni Pittella, Francisca Pleguezuelos Aguilar, Anni Podimata, Zdzisław Zbigniew Podkański, José Javier Pomés Ruiz, Miguel Portas, Horst Posdorf, Bernd Posselt, Christa Prets, Vittorio Prodi, Jacek Protasiewicz, John Purvis, Luís Queiró, Bilyana Ilieva Raeva, Miloslav Ransdorf, Poul Nyrup Rasmussen, Vladimír Remek, Karin Resetarits, José Ribeiro e Castro, Teresa Riera Madurell, Frédérique Ries, Karin Riis-Jørgensen, Giovanni Rivera, Marco Rizzo, Giovanni Robusti, Bogusław Rogalski, Zuzana Roithová, Luca Romagnoli, Raül Romeva i Rueda, Dagmar Roth-Behrendt, Libor Rouček, Paul Rübig, Heide Rühle, Leopold Józef Rutowicz, Eoin Ryan, Tokia Saïfi, Aloyzas Sakalas, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, María Isabel Salinas García, Antolín Sánchez Presedo, Manuel António dos Santos, Salvador Domingo Sanz Palacio, Jacek Saryusz-Wolski, Gilles Savary, Lydia Schenardi, Agnes Schierhuber, Margaritis Schinas, Carl Schlyter, Frithjof Schmidt, Olle Schmidt, Pál Schmitt, György Schöpflin, Inger Segelström, Esko Seppänen, Czesław Adam Siekierski, José Albino Silva Peneda, Brian Simpson, Kathy Sinnott, Nina Škottová, Csaba Sógor, Renate Sommer, Søren Bo Søndergaard, María Sornosa Martínez, Jean Spautz, Bart Staes, Grażyna Staniszewska, Peter Šťastný, Petya Stavreva, Dirk Sterckx, Struan Stevenson, Catherine Stihler, Dimitar Stoyanov, Daniel Strož, Margie Sudre, David Sumberg, Gianluca Susta, Eva-Britt Svensson, Hannes Swoboda, József Szájer, Andrzej Jan Szejna, István Szent-Iványi, Csaba Sándor Tabajdi, Hannu Takkula, Charles Tannock, Salvatore Tatarella, Michel Teychenné, Britta Thomsen, Marianne Thyssen, Silvia-Adriana Ţicău, Gary Titley, Patrizia Toia, Ewa Tomaszewska, Witold Tomczak, Jacques Toubon, Georgios Toussas, Antonios Trakatellis, Catherine Trautmann, Kyriacos Triantaphyllides, Claude Turmes, Evangelia Tzampazi, Vladimir Urutchev, Nikolaos Vakalis, Anne Van Lancker, Geoffrey Van Orden, Daniel Varela Suanzes-Carpegna, Ioannis Varvitsiotis, Ari Vatanen, Armando Veneto, Donato Tommaso Veraldi, Bernadette Vergnaud, Alejo Vidal-Quadras, Kristian Vigenin, Oldřich Vlasák, Dominique Vlasto, Sahra Wagenknecht, Diana Wallis, Graham Watson, Henri Weber, Andrzej Wielowieyski, Anders Wijkman, Glenis Willmott, Bernard Wojciechowski, Janusz Wojciechowski, Corien Wortmann-Kool, Francis Wurtz, Anna Záborská, Jan Zahradil, Zbigniew Zaleski, Mauro Zani, Andrzej Tomasz Zapałowski, Stefano Zappalà, Tomáš Zatloukal, Tatjana Ždanoka, Dushana Zdravkova, Vladimír Železný, Gabriele Zimmer, Jaroslav Zvěřina, Tadeusz Zwiefka

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia