Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2008/0247(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A6-0220/2009

Predkladané texty :

A6-0220/2009

Rozpravy :

PV 22/04/2009 - 21
CRE 22/04/2009 - 21

Hlasovanie :

PV 23/04/2009 - 8.11
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P6_TA(2009)0285

Prijaté texty
PDF 497kWORD 152k
Štvrtok, 23. apríla 2009 - Štrasburg
Európska železničná sieť pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu ***I
P6_TA(2009)0285A6-0220/2009
Uznesenie
 Zjednotený text
 Príloha

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (KOM(2008)0852 – C6-0509/2008 – 2008/0247(COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0852),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 71 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0509/2008),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0220/2009),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. apríla 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 o európskej železničnej sieti pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu
P6_TC1-COD(2008)0247

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 71 ods. 1,

so zreteľom na návrh Komisie║,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(3),

keďže:

(1)  V rámci Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť a stratégie trvalo udržateľného rozvoja Spoločenstva je vytvorenie vnútorného železničného trhu, najmä pokiaľ ide o nákladnú dopravu, zásadným prvkom pokroku smerom k realizácii trvalo udržateľnej mobility.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/14/ES z 26. februára 2001 o prideľovaní kapacity železničnej infraštruktúry a vyberaní poplatkov za používanie železničnej infraštruktúry║ (4) predstavovala významnú etapu v procese vytvárania vnútorného železničného trhu.

(3)  S cieľom byť konkurencieschopní s inými druhmi dopravy, službami medzinárodnej a vnútroštátnej železničnej nákladnej dopravy, ktoré sú od 1. januára 2007 otvorené hospodárskej súťaži, by sa mala poskytnúť kvalitná železničná infraštruktúra, a to infraštruktúra, ktorá umožňuje poskytovať služby nákladnej dopravy za dobrých podmienok, pokiaľ ide o obslužnú rýchlosť a dĺžku jazdy, a mala by byť spoľahlivá, teda že služby, ktoré skutočne poskytuje, zodpovedajú prijatým zmluvným záväzkom voči železničným prevádzkovateľom.

(4)  Napriek tomu, že liberalizácia železničnej nákladnej dopravy umožňuje vstup nových prevádzkovateľov do siete, trhové mechanizmy nepostačujú na organizáciu, reguláciu a zabezpečenie železničnej nákladnej dopravy. Optimalizácia a zabezpečenie jej spoľahlivosti si vyžadujú najmä posilnenie postupov spolupráce a prideľovania trás medzi manažérov infraštruktúry.

(5)  Rada ║ na svojom zasadnutí 7.║ apríla 2008 dospela k záveru, že je potrebné podporiť efektívne využívanie infraštruktúry a v prípade potreby zlepšiť kapacitu železničnej infraštruktúry opatreniami prijatými na európskej a vnútroštátnej úrovni, a najmä prostredníctvom právnych predpisov.

(6)  V tomto kontexte by vybudovanie železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, kde nákladné vlaky budú môcť premávať za dobrých podmienok a bezproblémovo prechádzať z jednej vnútroštátnej siete do druhej, umožnilo zlepšiť podmienky využívania infraštruktúry.

(7)  Iniciatívy, ktoré sa už podnikli v oblasti železničnej infraštruktúry, dokazujú, že najvhodnejšou metódou na účely vytvorenia európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu je vybudovanie medzinárodných koridorov reagujúcich na špecifické potreby jedného segmentu alebo viacerých presne vymedzených segmentov trhu nákladnej dopravy.

(8)  Vytvorenie európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu by sa malo uskutočniť v súlade s transeurópskou dopravnou sieťou ("TEN-T") a koridormi európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS). Na tento účel je nevyhnutný koordinovaný rozvoj ▌sietí, a najmä integrácia medzinárodných koridorov pre železničnú nákladnú dopravu do existujúcej TEN-T a koridorov ERTMS. Okrem toho by sa mali na stanoviť ma úrovni Spoločenstvaharmonizované pravidlá pre tieto koridory nákladnej dopravy. V prípade potreby by vytvorenie týchto koridorov malo byť finančne podporené v rámci programu TEN-T, výskumných programov a programu Marco Polo, ako aj v rámci ďalších politík a fondov Spoločenstva, napríklad Kohézneho fondu.

(9)  Vytvorenie koridoru nákladnej dopravy by malo zohľadniť osobitný význam plánovaného rozšírenia siete TEN-T o krajiny v rámci európskej susedskej politiky s cieľom zabezpečiť lepšie prepojenia so železničnou infraštruktúrou tretích európskych krajín.

(10)  V rámci koridoru nákladnej dopravy je potrebné zabezpečiť dobrú koordináciu medzi príslušnými členskými štátmi a manažérmi infraštruktúry, priznať lepšiu a dostatočnú podporu železničnej nákladnej doprave, vytvoriť efektívne a dostatočné prepojenie s ostatnými druhmi dopravy s cieľom vybudovať účinnú a integrovanú sieť nákladnej dopravy a vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb železničnej nákladnej dopravy.

(11)  Vybudovanie koridoru nákladnej dopravy by malo byť založené na návrhoch, ktoré urobia členské štáty po konzultácii s manažérmi infraštruktúry. V druhej etape by malo byť schválené na európskej úrovni podľa transparentného, jasne vymedzeného postupu. Kritériá na vytvorenie koridorov nákladnej dopravy by sa mali vymedziť spôsobom upraveným podľa špecifických potrieb členských štátov a manažérov infraštruktúry, čo im umožní dostatočnú slobodu rozhodovania a riadenia ▌.

(12)  S cieľom stimulovať koordináciu medzi členskými štátmi, manažérmi infraštruktúry a železničnými podnikmi by mal byť každý koridor nákladnej dopravy podporovaný riadiacim orgánom zloženým z jednotlivých manažérov infraštruktúry, ktorých sa týka daný koridor nákladnej dopravy.

(13)  V snahe uspokojiť potreby trhu by sa podmienky vytvorenia koridoru nákladnej dopravy mali uviesť v ║ pláne vykonávania, ktorý by mal obsahovať identifikáciu a harmonogram opatrení na zlepšenie výkonnosti železničnej nákladnej dopravy. Okrem toho s cieľom ubezpečiť sa, že plánované alebo vykonávané opatrenia zamerané na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy zodpovedajú potrebám alebo očakávaniam trhu, je potrebné so všetkými železničnými podnikmi využívajúcimi koridor pravidelne konzultovať podľa vhodných postupov, ktoré stanoví riadiaci orgán.

(14)  V snahe zabezpečiť jednotnosť a kontinuitu kapacít infraštruktúry dostupných pozdĺž koridoru nákladnej dopravy by sa investície do koridoru nákladnej dopravy mali koordinovať medzi príslušnými členskými štátmi, manažérmi infraštruktúry a dotknutými železničnými podnikmi, prípadne aj medzi členskými štátmi a tretími európskymi krajinami, a mali by sa plánovať v súlade s potrebami koridoru nákladnej dopravy. ║ Program uskutočňovania investícií by sa mal zverejniť s cieľom zabezpečiť informovanosť železničných podnikov, ktoré môžu na koridore pôsobiť. Investície by mali zahŕňať intervenčné projekty na rozvoj interoperabilných systémov a zvýšenie kapacity vlakov.

(15)  Z rovnakých dôvodov by sa mali údržbárske práce veľkého rozsahu, ktoré majú veľmi často významný vplyv na kapacity železničnej infraštruktúry, tiež koordinovať na úrovni koridoru nákladnej dopravy a mali by byť predmetom aktualizovaného uverejňovania.

(16)  Vytvorenie infraštruktúry a systémov určených na rozvoj služieb intermodálnej nákladnej dopravy je rovnako nevyhnutné na podporu rozvoja železničnej nákladnej dopravy v Spoločenstve.

(17)  Príslušné členské štáty a národné bezpečnostné orgány príslušné pre koridor nákladnej dopravy môžu uzatvárať dohody o vzájomnom uznávaní vozidiel na jednej strane, a zručností vodičov vlakov na strane druhej. Bezpečnostné orgány členských štátov dotknutých koridorom nákladnej dopravy by mali spolupracovať s cieľom zabezpečiť uplatňovanie týchto dohôd.

(18)  S cieľom zjednodušiť žiadosti o kapacity infraštruktúry pre služby medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy je vhodné zriadiť jednotné kontaktné miesto pre každý koridor nákladnej dopravy. Na tento účel by bolo vhodné oprieť sa o existujúce iniciatívy, najmä o iniciatívy realizované združením RailNetEurope, organizáciou, ktorá predstavuje nástroj koordinácie manažérov infraštruktúry a poskytuje určité služby prevádzkovateľom medzinárodnej nákladnej dopravy.

(19)  Vzhľadom na rozdielny harmonogram plánovania jazdného plánu pre rôzne typy dopravy je žiaduce dbať na to, aby žiadosti o kapacitu infraštruktúry pre nákladnú dopravu boli zlučiteľné so žiadosťami osobnej dopravy, najmä vzhľadom na sociálno-ekonomické hodnoty každej z nich. Poplatky za používanie infraštruktúry by sa mali meniť v závislosti od kvality a spoľahlivosti pridelenej trasy.

(20)  Vlaky, ktoré zabezpečujú dopravu tovarov citlivých na trvanie prepravy a na presnosť, ako to určí riadiaci orgán, by mali byť v prípade narušenia premávky dostatočne uprednostnené.

(21)  Na zabezpečenie rozvoja hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy by iní uchádzači ako železničné podniky alebo ich združenia mali mať možnosť žiadať o kapacity infraštruktúry.

(22)  S cieľom optimalizovať riadenie koridoru nákladnej dopravy a zabezpečiť lepšiu plynulosť a výkonnosť služieb medzinárodnej železničnej nákladnej dopravy je potrebné dbať na dobrú koordináciu medzi orgánmi kontroly železničnej dopravy rozmiestnenými na rôznych sieťach koridoru nákladnej dopravy. S cieľom zabezpečiť lepšie využívanie železničných infraštruktúr je potrebné koordinovať riadenie týchto infraštruktúr a strategických terminálov umiestnených pozdĺž koridoru nákladnej dopravy.

(23)  Na uľahčenie prístupu k informáciám o využívaní všetkých hlavných infraštruktúr koridoru nákladnej dopravy a zabezpečenie nediskriminačného prístupu k nim sa zdá byť žiaduce poskytnúť všetkým poskytovateľom služieb medzinárodnej železničnej nákladnej doprave referenčný dokument sústreďujúci všetky tieto informácie.

(24)  V snahe umožniť objektívne posúdenie prínosu opatrení zameraných na vybudovanie koridoru nákladnej dopravy a zabezpečiť účinné monitorovanie týchto opatrení je potrebné definovať a pravidelne uverejňovať ukazovatele výkonnosti služieb pozdĺž koridoru nákladnej dopravy. Ukazovatele výkonnosti by sa mali stanoviť po konzultáciách so zainteresovanými stranami poskytujúcimi a využívajúcimi služby nákladnej železničnej dopravy.

(25)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vybudovanie európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, zloženej z koridorov nákladnej dopravy, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, ║ môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(26)  Mali by sa zaviesť spravodlivé pravidlá založené na spolupráci manažérov infraštruktúry, ktorí majú poskytovať kvalitné služby prevádzkovateľom nákladnej dopravy v rámci medzinárodného železničného koridoru, pokiaľ ide o koordináciu investícií, riadenie kapacít a dopravy.

(27)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy na výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(5).

(28)  Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie podmienok a kritérií potrebných na vykonávanie tohto nariadenia. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť ║ nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou, ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(29)  Cieľom tohto nariadenia je zlepšiť efektívnosť železničnej nákladnej dopravy v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy; tento cieľ by sa však mal presadzovať aj politickými opatreniami a finančnou účasťou členských štátov a Európskej únie. Koordinácia medzi členskými štátmi by sa mala zabezpečiť na najvyššej úrovni, aby sa zaručilo čo najúčinnejšie fungovanie koridorov nákladnej dopravy. Finančné záväzky v oblasti infraštruktúry a technického vybavenia, ako je ERTMS, by sa mali zamerať na zvyšovanie kapacity a efektívnosti železničnej nákladnej dopravy súbežne s cieľmi tohto nariadenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá vytvorenia a organizácie európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu v medzinárodných železničných koridoroch pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu (ďalej len "koridory nákladnej dopravy"). Stanovujú sa v ňom pravidlá výberu a organizácie koridorov nákladnej dopravy, ako aj ▌ zásad spolupráce pri plánovaní investícií a riadení kapacít a prevádzky.

2.  Toto nariadenie sa uplatňuje na riadenie a používanie železničnej infraštruktúry vo vnútroštátnej a medzinárodnej železničnej doprave, s výnimkou:

   a) miestnych a regionálnych izolovaných sietí určených na osobnú prepravu železničnou infraštruktúrou, okrem prípadov, kedy sa takéto služby poskytujú na časti koridoru nákladnej dopravy;
   b) sietí určených výlučne na prevádzkovanie služieb mestskej a prímestskej osobnej prepravy;
   c) regionálnych sietí využívaných na regionálnu nákladnú dopravu iba jediným železničným podnikom, ktorý nepatrí do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 91/440/EHS z 29. júla 1991 o rozvoji železníc Spoločenstva(6), pokiaľ iný uchádzač nepožiada o využívanie kapacity tejto siete;
   d) železničnej infraštruktúry v súkromnom vlastníctve vyhradenej len pre potreby jej vlastníka pre jeho vlastné činnosti nákladnej dopravy.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú vymedzenia pojmov uvedené v článku 2 smernice 2001/14/ES.

2.  Okrem vymedzení pojmov uvedených v odseku 1 sa uplatňujú aj tieto vymedzenia pojmov:

   a) "koridor nákladnej dopravy" sú všetky železničné trate vybudované na území členských štátov a, v prípade potreby, tretích európskych krajín, spájajúce dva alebo viacero strategických terminálov, ▌zahŕňajúce hlavnú tepnu, alternatívne cesty a trate, ktoré ich spájajú, ako aj železničné infraštruktúry a ich vybavenie v nákladných termináloch, zriaďovacích staniciach a zariadeniach na zostavovanie vlakov, ako aj železničné prípojky, ktoré k nim vedú, vrátane všetkých súvisiacich železničných služieb ustanovených v prílohe II k smernici 2001/14/ES;
   b) "║plán vykonávania" je dokument prezentujúci stratégiu ║ a prostriedky, ktoré príslušné strany chcú využiť s cieľom uskutočnioť v priebehu stanoveného obdobia potrebné a dostatočné aktivity na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy;
   c) "údržbárske práce veľkého rozsahu" znamenajú akýkoľvek zásah alebo opravu železničnej infraštruktúry a jej vybavenia, ktoré sa plánujú aspoň jeden rok vopred a ktoré sú potrebné na prevádzku vlakov pozdĺž koridoru nákladnej dopravy a vyžadujú si vyhradenie kapacity infraštruktúry podľa článku 28 smernice 2001/14/ES;
   d) "terminál" je zariadenie umiestnené pozdĺž koridoru nákladnej dopravy špeciálne upravené buď na účely nakladania a/alebo vykladania tovaru z nákladných vlakov a integráciu železničných nákladných služieb do cestných, námorných, riečnych a leteckých služieb, alebo na účely zriaďovania alebo zmeny zostavy nákladných vlakov;
   e) "strategický terminál" je terminál koridoru nákladnej dopravy otvorený všetkým uchádzačom, ktorý alebo má mať významné postavenie v železničnej nákladnej doprave pozdĺž koridoru nákladnej dopravy;
   f) "jednotné kontaktné miesto" je spoločný subjekt vytvorený každým manažérom infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy, poskytujúci uchádzačom možnosť žiadať ▌ o trasu prechádzajúcu minimálne jednou hranicou.

KAPITOLA II

KONCEPCIA A RIADENIE EURÓPSKEJ ŽELEZNIČNEJ SIETE PRE KONKURENCIESCHOPNÚ NÁKLADNÚ DOPRAVU

Článok 3

Výber koridorov nákladnej dopravy

1.  Cieľom koridoru nákladnej dopravy je spájať najmenej dva členské štáty a umožniť prevádzkovanie služieb medzinárodnej a vnútroštátnej železničnej nákladnej dopravy ▌. Koridor má tieto charakteristiky:

   a) je súčasťou TEN-T alebo je aspoň zlučiteľný s TEN-T, alebo prípadne s koridormi ERTMS. V prípade potreby môžu byť súčasťou koridoru niektoré úseky s veľkým alebo potenciálne veľkým objemom nákladnej dopravy, ktoré nie sú zahrnuté do TEN-T;
   b) umožňuje významný rozvoj železničnej nákladnej dopravy a zohľadňuje hlavné obchodné toky a prepravu tovaru;
   c) je odôvodnený na základe sociálno-ekonomickej analýzy. Do tejto analýzy patria vplyvy na tie časti dopravného systému, v ktorých prideľovanie kapacít infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy značne ovplyvňuje nákladnú a osobnú prepravu. Obsahuje aj analýzu hlavných vplyvov v zmysle externých nákladov;
   d) umožňuje lepšie prepojenie medzi hraničnými členskými štátmi a tretími európskymi krajinami;
   e) opiera sa o ║ plán vykonávania.

2.  O vytvorení alebo zmene koridoru nákladnej dopravy rozhodujú príslušné členské štáty po oznámení svojho zámeru Komisii, ku ktorému pripoja návrh vypracovaný v spolupráci s príslušnými manažérmi infraštruktúry a zohľadnia iniciatívy a stanoviská železničných podnikov, ktoré využívajú alebo majú záujem využívať koridor, a kritériá uvedené v prílohe. Zainteresované železničné podniky sa môžu na procese zúčastniť vždy, keď sa ich významné investície týkajú.

3.  Koridory nákladnej dopravy sa vytvárajú takto:

   a) najneskôr ...(7) musí byť na území každého členského štátu, ktorý má minimálne dve priame železničné spojenia s ďalšími členskými štátmi, možné vytvoriť aspoň jeden návrh na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy;
   b) najneskôr ... (8)* musí byť na území každého členského štátu možné vytvoriť aspoň ▌jeden koridor nákladnej dopravy.

4.  Komisia vezme na vedomie návrhy na vytvorenie koridorov nákladnej dopravy, ktoré sa uvádzajú v odseku 2, a preskúma ich súlad s kritériami posudzovania ustanovenými v prílohe. Môže podať námietky alebo navrhnúť úpravy podľa toho, čo považuje za vhodné.

5.  Koridor nákladnej dopravy môže zahŕňať úseky železničných sietí tretích európskych krajín. V takom prípade musia byť tieto úseky zlučiteľné s politikou TEN-T.

6.  Pokiaľ medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi vzniknú prekážky pri vytváraní alebo zmene koridoru nákladnej dopravy, ktorý je súčasťou železničnej infraštruktúry na ich území, Komisia sa na základe žiadosti jedného z príslušných členských štátov poradí o tejto záležitosti s výborom uvedeným v článku 18. Stanovisko výboru sa oznámi príslušným členským štátom. Príslušné členské štáty zohľadnia toto stanovisko s cieľom nájsť riešenie.

7.  Opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia týkajúce sa úpravy prílohy sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 18 ods. 3.

Článok 4

Riadenie koridorov nákladnej dopravy

1.  Členské štáty, ktorých sa týka koridor nákladnej dopravy, spolupracujú pri zabezpečovaní rozvoja koridoru nákladnej dopravy v súlade s ║ plánom vykonávania. Stanovujú všeobecné ciele koridoru nákladnej dopravy a zabezpečujú súlad ║ plánu vykonávania s týmito cieľmi.

2.  Príslušní manažéri infraštruktúry║, vytvoria pre každý koridor nákladnej dopravy riadiaci orgán poverený vypracovaním, riadením vykonávania a aktualizáciou ║ plánu vykonávania koridoru nákladnej dopravy. Zainteresované železničné podniky alebo zoskupenia železničných podnikov, ktoré pravidelne využívajú koridor, sa podieľajú na činnosti tohto orgánu v poradnej funkcii. Riadiaci orgán pravidelne predkladá správu o svojich činnostiach príslušným členským štátom a, v prípade potreby, Komisii a európskym koordinátorom prioritných projektov TEN-T integrovaných do koridoru nákladnej dopravy a uvedených v článku 17a rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1692/96/ES z 23. júla 1996 o základných usmerneniach Spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete(9)║.

3.  Príslušné členské štáty môžu zriadiť výkonný výbor, ktorý bude schvaľovať plán vykonávania koridoru vypracovaný riadiacim orgánom a dohliadať na jeho plnenie. V tomto prípade vymenujú jednotlivých členov výkonného výboru príslušné orgány.

4.  Riadiaci orgán je samostatným právnym subjektom. Môže byť zriadený vo forme európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov podľa nariadenia Rady (EHS) č. 2137/85(10) a má štatút takého zoskupenia.

5.  Členovia riadiaceho orgánu vymenujú riaditeľa, ktorý je vo funkcii najmenej 3 roky.

6.  Zriadi sa pracovná skupina zložená z prevádzkovateľov a vlastníkov strategických terminálov koridoru nákladnej dopravy vrátane námorných a vnútrozemských prístavov, uvedených v článku 9. Môže vyjadrovať stanovisko ku každému návrhu riadiaceho orgánu, ktorý má priamy vplyv na investície a riadenie strategických terminálov. Riadiaci orgán nemôže prijať rozhodnutie, ktoré je v rozpore s týmto stanoviskom

Článok 5

Opatrenia na vykonávanie koridoru nákladnej dopravy

1.   ║ Plán vykonávania, schválený a pravidelne upravovaný riadiacim orgánom, obsahuje aspoň:

   a) opis charakteristík koridoru nákladnej dopravy vrátane prípadných zúžených miest, ako aj program realizácie opatrení potrebných na podporu jeho vytvorenia;
   b) podstatné časti prieskumu trhu uvedeného v odseku 2;
   c) ciele riadiaceho orgánu a jeho program zlepšenia výkonnosti koridoru nákladnej dopravy ▌podľa ustanovení článku 16.

2.  Vykonáva sa a pravidelne sa aktualizuje prieskum trhu. Zaoberá sa pozorovaným a očakávaným vývojom premávky na koridore nákladnej dopravy a tými časťami dopravného systému, ktoré sú s ním spojené, s cieľom vypracovať alebo v prípade potreby prispôsobiť plán jeho vykonávania. Skúma vývoj rôznych typov dopravy a obsahuje hlavné prvky sociálno-ekonomickej analýzy uvedenej v článku 3 písm. c), ako aj možné scenáre týkajúce sa nákladov a prínosov a dlhodobých finančných účinkov.

3.  Vypracuje sa program budovania a zlepšovania výkonnosti koridoru nákladnej dopravy. S cieľom uplatňovať všetky opatrenia uvedené v článkoch 7 až 16 tento program obsahuje najmä spoločné ciele, technické riešenia a harmonogram potrebných intervencií na železničnej infraštruktúre a jej vybavení. Tieto opatrenia zabránia obmedzeniam vplývajúcim na železničné kapacity alebo ich minimalizujú.

Článok 6

Konzultácia so žiadateľmi

1.  V snahe zabezpečiť vhodnú účasť žiadateľov║, ktorí by mohli využívať koridor nákladnej dopravy, riadiaci orgán zavedie konzultačné mechanizmy.

2.  Riadiaci orgán sa pred schválením ║ plánu vykonávania a pri jeho aktualizácii radí so žiadateľmi o využívanie koridorov nákladnej dopravy vrátane prevádzkovateľov nákladnej a osobnej železničnej dopravy, prepravcov, špeditérov a ich zastupujúcich orgánov. V prípade nezhody medzi riadiacim orgánom a žiadateľmi sa títo môžu obrátiť na kontrolné orgány uvedené v článku 17.

KAPITOLA III

INVESTÍCIE NA KORIDORE NÁKLADNEJ DOPRAVY

Článok 7

Plánovanie investícií

1.  Riadiaci orgán vypracúva a schvaľuje:

   a) dlhodobý spoločný plán investícií do infraštruktúry na koridore nákladnej dopravy, a to na obdobie najmenej 10 rokov;
   b) v prípade potreby strednodobý spoločný plán investícií (najmenej 2 roky) na koridore nákladnej dopravy.

Investičné plány stanovujú zoznam plánovaných projektov rozširovania, obnovy alebo prestavby železničnej infraštruktúry a jej vybavení existujúcich pozdĺž koridoru, príslušné finančné potreby, ako aj zdroje financovania.

2.  Investičné plány uvedené v odseku 1 obsahujú stratégiu zavádzania interoperabilných systémov pozdĺž koridoru nákladnej dopravy, ktorá spĺňa základné požiadavky a technické špecifikácie interoperability platné pre železničné siete ako je uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES zo 17. júna 2008 o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve (prepracované znenie)(11). Táto stratégia sa opiera o analýzu nákladov a ziskov zavádzania týchto systémov. Musí byť v súlade s vnútroštátnymi a európskymi plánmi zavádzania interoperabilných systémov, najmä s plánom zavádzania ║ ERTMS, a prípadne aj s cezhraničnými prepojeniami a interoperabilnými systémami s tretími európskymi krajinami.

3.  V prípade potreby sa v investičných plánoch uvádza zmienka o príspevku Spoločenstva plánovanom v rámci programu TEN-T alebo iných politík, fondov alebo programov a potvrdzuje sa súlad zvolenej stratégie s nimi.

4.  Investičné plány uvedené v odseku 1 ▌ obsahujú stratégiu zvyšovania kapacity nákladných vlakov, ktoré môžu premávať na nákladnom koridore a to odstránenie identifikovaných zúžených miest, zlepšovanie existujúcej a budovanie novej infraštruktúry. Táto stratégia môže zahŕňať opatrenia, ktorých cieľom jepredĺženie vlaku, zväčšenie prechodového prierezu trate, ložnej miery, prepravovaného nákladu alebo zaťaženia nápravy a riadenie rýchlosti a ktoré sú povolené pre vlaky premávajúce na koridore nákladnej dopravy.

5.  Investičné plány uvedené v odseku 1 sa uverejňujú v správe uvedenej v článku 15 a pravidelne sa aktualizujú. Tvoria súčasť ║ plánu vykonávania koridoru nákladnej dopravy.

Článok 8

Koordinácia prác

Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy koordinujú primeraným spôsobom vo vhodnom časovom rámci a v súlade so svojimi príslušnými zmluvnými záväzkami ako sa uvádza v článku 6 smernice 2001/14/ES svoj plán všetkých prác na infraštruktúre a jej vybavení, ktoré by mohli obmedziť dostupnú kapacitu na sieti.

Článok 9

Strategické terminály

1.  Riadiaci orgán, po dohode s pracovnou skupinou uvedenou v článku 4 ods. 6, stanovuje integrovanú stratégiu rozvoja strategických terminálov tak, aby boli schopné reagovať na potreby železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy, predovšetkým ako intermodálne uzly pozdĺž koridorov nákladnej dopravy. To by malo zahŕňať spoluprácu s regionálnymi, miestnymi a národnými orgánmi, poskytnutie pozemkov na vybudovanie nákladných železničných terminálov a uľahčenie prístupu k financovaniu na podporu takejto výstavby. Riadiaci orgán zabezpečí vybudovanie dostatočného počtu terminálov na strategických miestach podľa očakávaného objemu dopravy.

2.  Riadiaci orgán prijíma vhodné opatrenia na realizáciu tejto stratégie. Pravidelne ju reviduje.

KAPITOLA IV

RIADENIE KORIDORU NÁKLADNEJ DOPRAVY

Článok 10

Jednotné kontaktné miesto pre žiadosti o medzinárodné trasy

1.  Riadiaci orgán zriadi jednotné kontaktné miesto, ktoré odpovedá na žiadosti o trasy pre nákladný vlak prechádzajúci najmenej jednou hranicou na koridore nákladnej dopravy alebo používajúci viaceré siete.

2.   Jednotlivým manažérom infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy môže byť pridelená funkcia prvého kontaktu v rámci jednotného kontaktného miesta pre žiadateľov o železničné trasy.

3.  Príslušné kontrolné orgány uvedené v článku 17 ║ dozerajú na to, aby sa činnosti jednotného kontaktného miesta vykonávali za transparentných a nediskriminačných podmienok.

Článok 11

Kategórie druhu trás v koridoroch nákladnej dopravy

1.  Riadiaci orgán vymedzía pravidelne aktualizuje kategórie druhu trás nákladnej dopravy platné na celom koridore nákladnej dopravy. Najmenej jedna z týchto kategórií ║ zahŕňa v rámci kategórií trás vlakov trasy s vysokou efektívnosťou a zaručenou presnosťou prepravy(ďalej len "zrýchlenánákladná doprava").

2.  Kritériá vymedzenia kategórií druhu nákladnej dopravy prijíma riadiaci orgán po konzultácii so žiadateľmi, ktorí pravdepodobne budú používať koridor nákladnej dopravy.

Článok 12

Trasy pridelené nákladným vlakom

1.  Okrem prípadov uvedených v článku 20 ods. 2 smernice 2001/14/ES príslušní manažéri infraštruktúry udržiavajú rezervu pre kapacitu na základe vyhodnotenia potrieb trhu týkajúcich sa kapacitnej rezervy. Manažéri infraštruktúry zverejnia cestovný poriadok trasy potrebný na splnenie požiadaviek medzinárodnej zrýchlenej nákladnej dopravy pre nadchádzajúci rok, a to pred každoročným stanovením cestovného poriadku siete uvedeného v článku 18 smernice 2001/14/ES a na základe odpozorovanej nákladnej dopravy, ako aj podľa prieskumu trhu uvedeného v článku 5 ods. 2 tohto nariadenia.

2.  Manažéri infraštruktúry na základe predbežného vyhodnotenia potreby vytvoriť kapacitnú rezervu pre požiadavky ad hoc udržiavajú takúto rezervu, pričom zaručujú primeranú úroveň kvality pridelenej trasy, pokiaľ ide o dĺžku jazdy po trase a cestovný poriadok prispôsobený zrýchlenej nákladnej doprave, v rámci konečného cestovného poriadku, aby mohli rýchlo a primerane reagovať na požiadavky ad hoc na kapacitu uvedené v článku 23 smernice 2001/14/ES ▌.

3.  S výnimkou prípadov vyššej moci trasa pridelená zrýchlenej nákladnej doprave podľa tohto článku nemôže byť zrušená menej ako jeden mesiac pred jazdným plánom, ak príslušný uchádzač nesúhlasí s týmto zrušením. Uchádzač sa môže v danej veci obrátiť na kontrolný orgán. V súlade s článkom 27 smernice 2001/14/ES môžu manažéri infraštruktúry v podmienkach používania siete uviesť, akým spôsobom pri určovaní prednosti v procese prideľovania zohľadnia predchádzajúce úrovne využívania trás zrýchlenej nákladnej dopravy.

4.  Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy a pracovná skupina uvedená v článku 4 ods. 6 zavedú postupy na zabezpečenie optimálnej koordinácie prideľovania kapacít v súlade s týmto článkom, pričom zohľadnia prístup k strategickým terminálom uvedeným v článku 9.

5.  Manažéri infraštruktúry zahrnú do svojich podmienok používania poplatok za trasy, ktoré sú pridelené, ale sa nevyužívajú. Výška tohto poplatku je primeraná, odradzujúca a účinná.

Článok 13

Oprávnení uchádzači

Odchylne od článku 16 ods. 1 smernice 2001/14/ES môžu o trasy pre nákladnú dopravu požiadať iní uchádzači ako železničné podniky a medzinárodné zoskupenia, ak sa tieto trasy vzťahujú na niekoľko úsekov koridoru nákladnej dopravy.

Článok 14

Riadenie dopravy

1.  Na základe návrhu riadiaceho orgánu koridoru nákladnej dopravy a v súlade so zásadami a plánmi uvedenými v odseku 2 manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy stanovujú pravidlá prednosti medzi rôznymi typmi trás, najmä na trasách pridelených meškajúcim vlakom, v prípade narušenia premávky pre každú časť koridoru nákladnej dopravy a uverejňujú ich v podmienkach používania siete uvedených v článku 3 a v prílohe I k smernici 2001/14/ES.

2.  Pravidlá prednosti uvedené v odseku 1 ║ musia s výnimkou dopravnej špičky, na ktorú sa tento odsek nevzťahuje, minimálne stanovovať, že trasa pridelená zrýchlenému nákladnému vlaku, ktorý dodržiava pôvodné podmienky trasy, sa musí v čo najväčšom rozsahu dodržať, alebo sa aspoň musia minimalizovať celkové meškania, a to predovšetkým meškania vlakov zrýchlenej nákladnej dopravy. Riadiaci orgán spolu so žiadateľmi vypracuje a zverejní:

   a) zásady regulácie vlakov, ktorými sa zabezpečí, že vlaky zrýchlenej nákladnej dopravy budú mať najlepšie možné podmienky, pokiaľ ide o prideľovanie obmedzenej kapacity,
   b) pohotovostné plány v prípade narušenia koridoru vychádzajúce z týchto zásad.

Každý členský štát stanoví v podmienkach používania siete prostredníctvom manažéra infraštruktúry dopravnú špičku. Dopravná špička sa vzťahuje iba na pracovné dni a môže trvať najviac 3 hodiny dopoludnia a najviac 3 hodiny popoludní. Pri stanovovaní dopravnej špičky sa zohľadňujú regionálni cestujúci a cestujúci na dlhé vzdialenosti.

3.  Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy zavedú postupy koordinácie riadenia dopravy pozdĺž koridoru nákladnej dopravy.

4.  Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy a pracovná skupina uvedená v článku 4 ods. 6 zavedú postupy na zabezpečenie optimálnej koordinácie medzi prevádzkou železničnej infraštruktúry a strategických terminálov uvedených v článku 9.

Článok 15

Informácie o podmienkach používania koridoru nákladnej dopravy

Riadiaci orgán vypracúva a zverejňuje správu, ktorá obsahuje:

   a) všetky informácie obsiahnuté v podmienkach používania vnútroštátnych sietí, ktoré sa týkajú koridorov nákladnej dopravy, vypracovaných podľa postupu v článku 3 smernice 2001/14/ES;
   b) zoznam a charakteristiky strategických terminálov, ako aj všetky informácie o možnostiach a podmienkach prístupu k strategickým terminálom.

Článok 16

Kvalita služieb na koridore nákladnej dopravy

1.  Manažéri infraštruktúry koridoru nákladnej dopravy zabezpečujú súlad medzi platnými systémami spoplatnenia závislými od výkonov pozdĺž koridoru nákladnej dopravy, ako sú uvedené v článku 11 smernice 2001/14/ES. Na tento súlad dohliadajú kontrolné orgány, ktoré pritom spolupracujú s ohľadom na dohľad v súlade s článkom 17 ods. 1 tohto nariadenia.

2.  S cieľom posudzovať kvalitu služieb a kapacitu medzinárodných a vnútroštátnych služieb železničnej nákladnej dopravy na koridore nákladnej dopravy riadiaci orgán prekonzultuje ukazovatele výkonnosti koridoru nákladnej dopravy so žiadateľmi, ktorí pravdepodobne budú koridory využívať, a používateľmi nákladných železničných služieb. Po týchto konzultáciách riadiaci orgán tieto ukazovatele stanoví a zverejňuje ich minimálne raz za rok.

Článok 17

Kontrolné orgány

1.  Kontrolné orgány uvedené v článku 30 smernice 2001/14/ES príslušné pre koridor nákladnej dopravy spolupracujú pri kontrole medzinárodnej činnosti manažérov infraštruktúry a uchádzačov na koridore nákladnej dopravy. Radia sa a vymieňajú si informácie. V prípade potreby si vyžiadajú potrebné informácie od manažérov infraštruktúry členského štátu, pre ktorý sú príslušné. Manažéri infraštruktúry a iné tretie strany zainteresované do prideľovania medzinárodnej kapacity sú povinní bezodkladne poskytnúť príslušným kontrolným orgánom všetky potrebné informácie o medzinárodných trasách a kapacite, za ktorú zodpovedajú.

2.  V prípade sťažnosti uchádzača vo veci medzinárodných služieb železničnej nákladnej dopravy alebo v rámci konania z úradnej moci sa príslušný kontrolný orgán radí s kontrolným orgánom ktoréhokoľvek iného členského štátu, územím ktorého prechádza príslušný koridor nákladnej dopravy, a požiada ho o potrebné informácie pred prijatím rozhodnutia. Ostatné kontrolné orgány poskytujú všetky informácie, o ktoré majú samy právo žiadať podľa ich vnútroštátnych právnych predpisov. V prípade potreby kontrolný orgán, ktorému bola sťažnosť podaná alebo ktorý dal podnet na začatie konania z úradnej moci, odovzdá spis príslušnému kontrolnému orgánu, aby mu umožnil prijať opatrenia vzhľadom na príslušné strany v súlade s postupom stanoveným v článku 30 ods. 5 a 6 smernice 2001/14/ES.

KAPITOLA V

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 18

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 3 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ║ jeho článok 8.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až ods. 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ║ jeho článok 8.

Článok 19

Výnimka

Členský štát môže v prípade potreby urobiť výnimku z ustanovení tohto nariadenia. S týmto cieľom doručí Komisii odôvodnenú žiadosť o výnimku. Komisia prijme rozhodnutie vo veci tejto žiadosti v súlade s konzultačným postupom uvedeným v článku 18 ods. 2 vzhľadom na geografickú situáciu, ako aj na rozvoj služieb železničnej nákladnej dopravy v členskom štáte, ktorý požiadal o výnimku.

Článok 20

Monitorovanie vykonávania

Každé dva roky od vytvorenia koridoru nákladnej dopravy príslušné členské štáty odovzdajú Komisii správu prezentujúcu výsledky ich spolupráce uvedenej v článku 4 ods. 1. Komisia preskúma túto správu a informuje o nej výbor uvedený v článku 18.

Článok 21

Správa

Komisia pravidelne skúma uplatňovanie tohto nariadenia. Predkladá správu Európskemu parlamentu a Rade, prvú do ...(12) a následne každé tri roky.

Článok 22

Revízia

Ak v prípade revízie usmernení pre TEN-T, podľa podmienok uvedených v článku 18 ods. 3 rozhodnutia č. 1692/96/ES, Komisia uzná, že je vhodné prispôsobiť toto nariadenie týmto usmerneniam, predloží Európskemu parlamentu a Rade návrh na zodpovedajúcu zmenu a doplnenie tohto nariadenia. Podobne si niektoré rozhodnutia prijaté podľa tohto nariadenia môžu vyžadovať revíziu usmernení pre TEN-T..

Článok 23

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ║

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C
(2) Ú. v. EÚ C
(3) Pozícia Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009
(4) Ú. v. ES L 75, 15.3.2001, s. 29.
(5) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.
(6) Ú. v. ES L 237, 24.8.1991, s. 25.
(7)* Ú. v: jeden rok po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
(8)** Ú.v: tri roky po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.
(9) Ú. v. ES L 228, 9.9.1996, s. 1.
(10) Ú. v. ES L 199, 31.7.1985, s. 1.
(11) Ú. v. EÚ L 191, 18.7.2008, s. 1.
(12)* Ú.v.: päť rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


PRÍLOHA

Kritériá posudzovania návrhov na vytvorenie koridoru nákladnej dopravy

Výber koridorov nákladnej dopravy uvedený v článku 3, ako aj aktualizácia siete železničnej dopravy pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu sa vykonávajú podľa týchto kritérií:

   (a) existencia vyhlásenia o zámere príslušných členských štátov, v ktorom potvrdzujú svoju vôľu vytvoriť koridor nákladnej dopravy;
   (b) keď sa trasa koridoru nákladnej dopravy zhoduje s úsekom (alebo časťou úseku) jedného alebo viacerých prioritných projektov TEN-T(1), tento úsek je integrovaný do koridoru nákladnej dopravy, pokiaľ nie je určený na služby osobnej prepravy;
   (c) koridor nákladnej dopravy, ktorého vytvorenie sa navrhuje, prechádza územím najmenej troch členských štátov alebo najmenej dvoch členských štátov, ak je vzdialenosť medzi železničnými uzlami, ktoré navrhovaný koridor nákladnej dopravy spája, vyššia ako 500 kilometrov;
   (d) ekonomická realizovateľnosť a sociálno-ekonomické výhody koridoru nákladnej dopravy;
   (e) súlad všetkých koridorov nákladnej dopravy navrhovaných členskými štátmi na účely úspešného vytvorenia európskej železničnej siete pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu;
   (f) súlad s existujúcimi európskymi železničnými sieťami, ako sú koridory ERTMS a koridory stanovené združením RailNetEurope;
   (g) prítomnosť dobrého prepojenia s ostatnými druhmi dopravy, najmä vďaka zodpovedajúcej sieti strategických terminálov vrátane námorných prístavov a vo vnútrozemí;
   (h) prístup navrhovaný na uplatňovanie ustanovení uvedených v článkoch 4 až 16.

(1) Uvedené v prílohe III k rozhodnutiu č. 1692/96/ES.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia