Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov (2008/2213(INI))

P6_TA(2009)0125 A6-0067/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. mája 2008 s názvom Lepšia kariéra a viac mobility: európske partnerstvo pre výskumných pracovníkov (KOM(2008)0317) a sprievodné pracovné dokumenty Komisie, najmä odhad dopadov (SEK(2008)1911) a jeho súhrn (SEK(2008)1912),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/973/ES z 19. decembra 2006 o osobitnom programe Ľudia, ktorým sa vykonáva siedmy rámcový program Európskeho spoločenstva v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(1),

–   so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 3. decembra 2008(2),

–   so zreteľom na oznámenia Komisie z 20. júna 2001 s názvom Stratégia mobility pre Európsky výskumný priestor (KOM(2001)0331) a z 18. júla 2003 s názvom Výskumní pracovníci v Európskom výskumnom priestore: jedna profesia – viacero povolaní (KOM(2003)0436), ako aj na odporúčanie Komisie 2005/251/ES z 11. marca 2005 týkajúce sa Európskej charty výskumných pracovníkov a Kódexu správania pre nábor výskumných pracovníkov(3),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A6-0067/2009),

A.   keďže Európa potrebuje viac výskumných pracovníkov, schopných okrem iného rozvíjať výskum na hraniciach poznania, ktorí sú nevyhnutne potrební na zvýšenie jej produktivity a konkurencieschopnosti a ktorí prispievajú k dosiahnutiu cieľov lisabonskej stratégie,

B.   keďže pri napomáhaní vykrytia nedostatku výskumníkov je potrebné povzbudiť návrat európskych vedcov, ktorí pracujú mimo EÚ, a uľahčiť vstup vedcov z tretích krajín, ktorí chcú pracovať v EÚ,

C.   keďže je nanajvýš dôležité ponúknuť výskumným pracovníkom v EÚ atraktívne možnosti na rozvoj kariéry, aby sa zabezpečil dostatočný počet vysokokvalifikovaných ľudských zdrojov a pritiahli výskumní pracovníci z tretích krajín,

D.   keďže je potrebné, aby EÚ bojovala proti negatívnemu hospodárskemu smerovaniu tým, že sa sústredí na oblasť vzdelávania a výskumu, a aby využila všetky prostriedky na zabezpečenie zamestnanosti, istôt a mobility výskumných pracovníkov, aby ostávali v EÚ,

E.   keďže mobilita výskumných pracovníkov je jedným z hlavných faktorov, pokiaľ ide o zabezpečenie plnej implementácie európskeho výskumného priestoru,

F.   keďže sa musí zaručiť voľný pohyb výskumných pracovníkov, aby bola Európa schopná zabezpečiť uspokojivý vývoj odvetvia výskumu; keďže harmonizovaná spolupráca v tomto smere medzi členskými štátmi, ako aj medzi verejným a súkromným sektorom, má rozhodujúci význam,

G.   keďže dostupnosť informácií o pracovných príležitostiach pre výskumných pracovníkov je v mnohých prípadoch obmedzená, pretože mnoho výberových konaní prebieha interne v rámci výskumných ústavov,

H.   keďže vek výskumných pracovníkov v Európe sa zvyšuje, a preto sú potrebné iniciatívy na sprístupnenie a zatraktívnenie kariéry v oblasti výskumu pre mladých ľudí, najmä pre ženy,

I.   keďže systém kariérneho rastu v rámci vedeckej profesie je v mnohých výskumných ústavoch ešte stále nepružný a založený skôr na počte odpracovaných rokov, ako na dosiahnutých výsledkoch,

J.   keďže zložité postupy podávania žiadostí a nedostatok administratívnych zručností, pokiaľ ide o záležitosti ako vypĺňanie formulárov v cudzom jazyku a registrovanie patentov, odrádzajú výskumných pracovníkov od účasti na projektoch mobility,

K.   keďže mnohé univerzity dosiaľ neuznali význam spoločného využívania vedomostí s priemyslom, podnikateľskou komunitou a spoločnosťou, čo vedie k nedostatku komunikácie s podnikateľským prostredím a oslabuje konkurencieschopnosť v EÚ,

L.   keďže jazykové schopnosti zohrávajú z hľadiska mobility výskumných pracovníkov dôležitú úlohu, pričom sa podporuje skôr mobilita do krajín, ktorých jazyky sú rozšírené vo väčšej miere, čím ostatné krajiny dostávajú menej príležitostí využiť prácu mobilných výskumných pracovníkov,

M.   keďže mobilita je nevyhnutnou súčasťou doktorandského vzdelávania, pretože umožňuje získavať širšie skúsenosti v oblasti výskumu a príležitosti na rozvoj kariéry,

N.   keďže mobilita je pre niektoré členské štáty dôležitá pri prekonávaní ťažkostí v odbornej príprave ich vlastných mladých výskumných pracovníkov v oblastiach, kde vládne veľký nedostatok doktorandov alebo vhodnej výskumnej infraštruktúry,

O.   keďže spolupráca medzi výskumnými ústavmi, podnikmi a priemyslom by sa mala zlepšiť s cieľom zabezpečiť výmenu vedomostí, zlepšenie inovácie a efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov,

P.   keďže účasť na výskumných programoch EÚ je vynikajúcim spôsobom, ako podporiť kariéru výskumných pracovníkov, pretože umožňuje konkurenciu na medzinárodnej úrovni, prístup k viacnárodným výskumným sieťam a zvýšenie finančných prostriedkov na účely zlepšenia ich vlastných výskumných zariadení,

Q.   keďže ženy majú stále nízke zastúpenie vo väčšine vedeckých a technických oblastí a vo vedúcich pozíciách,

Otvorený nábor pracovníkov a prenosnosť grantov

1.   víta a podporuje iniciatívu Komisie týkajúcu sa európskeho partnerstva pre výskumných pracovníkov a domnieva sa, že navrhované opatrenia by mali byť účinné pri odstraňovaní hlavných prekážok, ktoré bránia vytvoreniu európskeho výskumného priestoru;

2.   zdôrazňuje, že na vytváraní európskej výskumnej štruktúry svetovej úrovne na základe širokého partnerstva medzi Komisiou a členskými štátmi sa musia v plnej miere podieľať všetci partneri na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

3.   zdôrazňuje potrebu zaviazať sa k realizácii navrhovanej iniciatívy prijatím konkrétnych návrhov a zabezpečiť rýchle pokračovanie cieľov uvedeného osobitného programu Ľudia;

4.   žiada zlepšenie dostupnosti a transparentnosti informácií o pracovných príležitostiach pre výskumných pracovníkov a väčšiu otvorenosť postupov náboru nových pracovníkov zo strany verejných inštitúcií; domnieva sa, že informácie o nábore nových pracovníkov by mali byť zverejnené na webovej stránke príslušného výskumného ústavu a na webovej stránke EURAXESS;

5.   poukazuje na potrebu definovať a zaviesť jednotný model kariéry EÚ v oblasti výskumu a tiež zaviesť jednotný informačný systém o ponukách pracovných miest a o zmluvách o vykonávaní výskumnej praxe v EÚ, a domnieva sa, že je to podstatné pre vytvorenie jednotného trhu práce pre výskumných pracovníkov;

6.   podčiarkuje ďalej, vzhľadom na potrebu zapojenia všetkých partnerov, na jednej strane význam odhodlania členských štátov podieľať sa na tomto procese a na druhej strane zodpovednosti Komisie za podporu tohto procesu a činností medzi všetkými partnermi, a to pomocou vypracúvania a rozširovania podkladovej dokumentácie, presných informácií a umožnenia výmeny osvedčených postupov;

7.   naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili normy pre vzájomné uznávanie kvalifikácií, a najmä neformálnych kvalifikácií, v oblasti výskumu;

8.   potvrdzuje význam odporúčania Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(4) (EQF) a žiada Komisiu, aby povzbudzovala členské štáty a pomáhala im pri príprave ich národných kvalifikačných rámcov vzťahujúcich sa na EQF do roku 2010;

9.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby obnovili snahy o realizáciu zásad stanovených v uvedenej Európskej charte výskumných pracovníkov a Kódexe správania pre nábor výskumných pracovníkov;

10.   povzbudzuje členské štáty a verejné výskumné inštitúcie, aby výskumným pracovníkom poskytli nevyhnutné podporné služby tým, že zjednodušia postupy podávania žiadostí a výskumným pracovníkom uľahčia prístup k finančným prostriedkom, okrem iného prostredníctvom individuálnych grantov, ktoré podporujú slobodu výskumných pracovníkov venovať sa výskumným témam podľa vlastného výberu; v tejto súvislosti žiada členské štáty a Komisiu, aby zaručili jednotnosť formulárov žiadostí týkajúcich sa mobility výskumných pracovníkov;

11.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby zohľadňovali programy mobility a partnerstva s tretími krajinami, ako je program Erasmus Mundus, v kontexte vzájomného vzťahu medzi profesionálnou kariérou a požiadavkami všetkých zúčastnených výskumných pracovníkov týkajúcich sa mobility;

12.   povzbudzuje členské štáty a Komisiu, aby prehodnotili podmienky zavedenia prenosnosti individuálnych výskumných grantov, pokiaľ to financujúcim orgánom umožní lepšie uspokojiť potreby v oblasti výskumu a výskumným pracovníkom umožní prístup k výskumným zariadeniam, ktoré nie sú dostupné v ich domovských inštitúciách; domnieva sa však, že tento prieskum by sa mal predovšetkým zamerať na dôsledky prenosnosti, ktoré by mohli postihnúť výskumné inštitúcie v členských štátoch, a na hrozbu nespravodlivého rozdelenia výskumných pracovníkov v rámci EÚ, ako aj z tretích krajín a do nich;

13.   domnieva sa, že centrá excelentnosti podporia zvyšovanie mobility výskumných pracovníkov a posilňovanie zdrojov tých inštitúcií, ktoré prilákajú výskumných pracovníkov z iných členských štátov, a rozšíria svoju vynikajúcu kvalitu po celej EÚ;

14.   podčiarkuje, ako je dôležité, aby boli výberové procesy a kariérny rast úplne otvorené a transparentné tak pre vedeckých pracovníkov, ako aj vedecké pracovníčky; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili lepšiu rovnováhu medzi mužmi a ženami v rámci orgánov zodpovedných za nábor a podporu výskumných pracovníkov;

15.   domnieva sa, že mobilita výskumných pracovníkov v Európe by mala byť prioritou, ktorá by zabezpečila šírenie poznatkov, a že inovačný výskum na hraniciach poznania v rôznych disciplínach priláka zanietených a kompetentných výskumných pracovníkov a zvýši finančné zdroje;

16.   požaduje, aby sa uľahčila výmena vedeckých a výskumných pracovníkov z tretích krajín, a to zavedením takých opatrení, ako sú osobitné víza pre výskumných pracovníkov;

17.   je toho názoru, že zvýšenie mobility by sa malo dosiahnuť posilnením záujmov a výhod, ktoré vyplynú vedeckým inštitútom a univerzitám z prijatia hosťujúcich výskumných pracovníkov z iných členských štátov pomocou systému tzv. poukazov pre výskumných pracovníkov; domnieva sa, že tieto poukazy by mali umožniť prevod peňazí pre výskumných pracovníkov a mali by byť viazané na tých výskumných pracovníkov, ktorí rozvíjajú činnosť vo výskumných inštitútoch v iných než vlastných členských štátoch; domnieva sa ďalej, že táto dodatočná podpora mobilite výskumných pracovníkov by sa mala poskytovať navyše k súčasným systémom financovania a že poukaz pre výskumných pracovníkov bude stimulom pre členské štáty a výskumné ústavy, aby súťažili o prilákanie najtalentovanejších vedcov;

Splnenie potrieb v oblasti sociálneho a doplnkového dôchodkového zabezpečenia mobilných výskumných pracovníkov

18.   nalieha na Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosť vytvorenia európskeho dôchodkového fondu pre výskumných pracovníkov, a to bez ohľadu na dĺžku ich zmluvy na vykonanie výskumu;

19.   pripomína, že členský štát môže vypracovať komplexný národný akčný plán vedúci ku komplexnému európskemu partnerstvu len vtedy, keď do svojej politiky v oblasti výskumu zahrnie názory výskumných pracovníkov, národných výskumných inštitúcií a zainteresovaných strán;

Atraktívne podmienky pre zamestnanie a prácu

20.   vyzýva členské štáty a verejné výskumné inštitúcie, aby výskumným pracovníkom z iných krajín poskytli nevyhnutné podporné služby vrátane prístupu k ubytovacím zariadeniam, školám a zariadeniam starostlivosti o deti; domnieva sa, že informácie o týchto službách by mali byť zverejnené na všetkých webových stránkach týkajúcich sa náboru výskumných pracovníkov;

21.   požaduje väčšiu pružnosť pracovných podmienok pre výskumné pracovníčky aj výskumných pracovníkov s cieľom umožniť im zosúladiť pracovný život s rodinným životom a žiada odstrániť rozdiely v odmeňovaní mužov a žien pracujúcich v oblasti výskumu;

22.   vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na uľahčenie zjednotenia rodiny, ak obaja manželia pracujú ako výskumní pracovníci;

23.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby s cieľom predísť úniku mozgov v rámci EÚ lepšie využívali príležitosti, ktoré ponúkajú systémy financovania uvedeného osobitného programu Ľudia; vyzýva členské štáty, aby zatraktívnili návrat výskumných pracovníkov do svojich domovských inštitúcií zvýšením ich platov alebo ponukou dodatočných výhod  a zabezpečili tým, že ich ekonomické podmienky budú porovnateľné s podmienkami, ktoré mali počas obdobia mobility;

24.   vyzýva členské štáty a verejné výskumné inštitúcie, aby zlepšili kariéru výskumných pracovníkov podporou reforiem, ktoré prinesú trhu práce výskumných pracovníkov väčšiu konkurencieschopnosť a menšie obmedzenia spôsobené príslušnosťou k danej inštitúcii; domnieva sa, že výskumní pracovníci by pri zamestnaní mohli využiť vo svoj prospech výskumný pobyt v zahraničnej vzdelávacej inštitúcii;

25.   vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom flexibilných zmlúv pre skúsených výskumných pracovníkov a výskumných pracovníkov na konci pracovnej kariéry, čo bráni ich mobilite a brzdí náležitú výmenu vedomostí a skúseností; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v súkromnom sektore niekedy chýbajú opatrenia pre prístup k zamestnancom a ich riadenie podobné opatreniam vo verejnom sektore;

26.   vyzýva členské štáty, aby zjednodušili účasť v siedmom rámcovom programe v oblasti výskumu, technického rozvoja a demonštračných činností (2007 – 2013)(5) tým, že zabezpečia účinné podporné služby, najmä národné kontaktné miesta, s cieľom lepšie využiť možnosti spolufinancovania;

27.   vyzýva členské štáty a verejné výskumné inštitúcie, aby podporovali mobilitu napríklad tým, že ju budú považovať za významnú výhodu pri zamestnaní a kariérnom postupe výskumných pracovníkov po ich návrate z pobytu v iných členských štátoch;

28.   domnieva sa, že na to, aby sa vytvorili kvalitné pracovné miesta, ktoré sú v súlade so základnými etickými zásadami a Chartou základných práv Európskej únie, musia členské štáty naďalej zvyšovať rozpočtové prostriedky určené na výskum;

Zlepšenie odborných zručností a skúseností európskych výskumných pracovníkov

29.   povzbudzuje členské štáty, aby uznali skúsenosti výskumných pracovníkov získané v priemyselnom sektore ako cenný prínos pre ich kariérny postup s cieľom zlepšiť mobilitu medzi súkromným a verejným sektorom;

30.   vyzýva členské štáty, aby investovali do aplikovaného výskumu takým spôsobom, ktorý zabezpečí užšiu spoluprácu medzi univerzitami, výskumnými ústavmi a súkromným sektorom;

31.   nalieha na členské štáty, aby zlepšili kariérne možnosti mladých výskumných pracovníkov, napríklad tým, že im poskytnú viac finančných prostriedkov a umožnia kariérny postup na základe iných kritérií ako počtu odpracovaných rokov, napr. na základe schopnosti inovácie, či účasti na podnikových stážach;

32.   naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prehodnotili právne postavenie doktorandov v členských štátoch, aby bolo možné preskúmať možnosť zavedenia jednotného postavenia doktorandov podľa pracovnoprávnych predpisov členských štátov;

33.   nalieha na členské štáty, aby podporovali zlepšovanie kariérnych vyhliadok mladých výskumných pracovníkov, okrem iného podporou interdisciplinárnej odbornej prípravy, ako aj uznaním hodnoty interdisciplinárnej mobility;

34.   povzbudzuje členské štáty, aby zjednodušovali inovácie podporou interdisciplinárnej, multidisciplinárnej a medzinárodnej mobility starších výskumných pracovníkov, okrem iného ako spôsob podieľania sa na pokroku vo výučbe mladých výskumných pracovníkov;

35.   dôrazne odporúča lepšiu odbornú prípravu výskumných pracovníkov počas celej ich kariéry tak, aby sa zlepšili možnosti ich profesionálneho uplatnenia a ich vyhliadky na kariérny rast;

36.   zdôrazňuje, že základy výskumu na špičkovej úrovni vo vedomostnej spoločnosti sa kladú už v škole; preto vyzýva členské štáty, aby splnili svoje rozpočtové prísľuby v oblasti vzdelávania;

37.   vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby pozdvihli úroveň, ktorá sa prikladá vedeckému výskumu vo všeobecnom rozpočte, a to v súlade so záväzkom dosiahnuť do roku 2010 v priemere 3 % rast a vyškoliť ďalších 600 000 výskumných pracovníkov;

38.   zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť doktorandom, keďže tí sa všeobecne nachádzajú na začiatku vedeckej kariéry; zastáva názor, že mobilita mladých výskumných pracovníkov, najmä v rámci sietí centier excelentnosti, by zvýšila ich potenciál prispieť k rozvoju európskeho výskumu;

39.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali lepšie prepojenie medzi akademickou obcou a priemyselnými odvetviami prostredníctvom mobility výskumných pracovníkov a vedúcich pracovníkov z týchto odvetví, a to podporou špecializovaných programov, ako je program Conventions Industrielles de Formation par la Recherche (CIFRE) vo Francúzsku;

40.   zastáva názor, že zintenzívnenie výmen v rámci príslušných programov EÚ v oblasti vysokoškolského vzdelávania so zameraním na výskum pripraví generácie budúcich európskych výskumných pracovníkov a zabezpečí odvetviu výskumu väčšiu dynamiku;

o
o   o

41.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 400, 30.12.2006, s. 269. (2) Ú. v. EÚ C 175, 28.7.2009, s. 81. (3) Ú. v. EÚ L 75, 22.3.2005, s. 67. (4) Ú. v. EÚ C 111, 6.5.2008, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, pokiaľ ide o používanie videohier (2008/2173(INI))

P6_TA(2009)0126 A6-0051/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. apríla 2008 o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na používanie videohier (KOM(2008)0207),

–   so zreteľom na uznesenie Rady z 1. marca 2002 o ochrane spotrebiteľov, najmä mladých ľudí, prostredníctvom označovania určitých videohier a počítačových hier podľa vekovej kategórie(1),

–   so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/952/ES z 20. decembra 2006 o ochrane neplnoletých osôb a ľudskej dôstojnosti a o práve na vyjadrenie vo vzťahu ku konkurencieschopnosti európskeho priemyslu audiovizuálnych a online informačných služieb(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2007 o európskom prístupe k mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí (KOM(2007)0833),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0051/2009),

A.   keďže videohry majú v Európe širokú a čoraz väčšiu popularitu a trh s nimi rýchlo rastie,

B.   keďže väčšina videohier nemá násilný charakter a keďže videohry ponúkajú svojim užívateľom zábavu, ktorá často prispieva k rozvíjaniu rôznych zručností a vedomostí,

C.   keďže v minulosti bývali videohry určené najmä pre neplnoletých, v súčasnosti sa však väčšie množstvo videohier vyvíja osobitne pre dospelých,

D.   keďže trh s videohrami je globálnym trhom,

E.   keďže rozhodovanie o opatreniach na obmedzenie predaja videohier alebo na ich zákaz patrí do pôsobnosti členských štátov,

F.   keďže v súvislosti s ochranou duševného zdravia detí je nutná nulová tolerancia, a to si vyžaduje prijatie rozhodných opatrení proti porušovaniu ustanovení o ochrane detí v súvislosti s videohrami,

1.   víta uvedené oznámenie Komisie o ochrane spotrebiteľov, najmä neplnoletých osôb, s ohľadom na používanie videohier;

2.   zdôrazňuje, že odvetvie videohier prispieva k plneniu cieľov lisabonského programu a poukazuje na multikultúrne črty mnohých hier;

3.   zdôrazňuje, že videohry sú mimoriadne podnetným prostriedkom, ktorý možno okrem zábavy využívať aj na vzdelávacie účely; zastáva názor, že školy by mali videohrám venovať pozornosť a informovať deti aj rodičov o ich možných výhodách a nevýhodách;

4.   zdôrazňuje, že videohry sú jednou z najobľúbenejších rekreačných činností občanov každého veku a sociálneho pôvodu; uznáva vzdelávaciu hodnotu videohier aj v tom, že pomáhajú maloletým oboznámiť sa s novými technológiami; zdieľa však obavy Komisie týkajúce sa prípadného nebezpečenstva súvisiaceho s nesprávnym používaním videohier neplnoletými osobami;

5.   domnieva sa, že videohry môžu mať stimulačný účinok na štúdium faktov a osvojovanie si zručností, ako je strategické myslenie, tvorivosť, spolupráca a inovačné myslenie, ktoré sú v informačnej spoločnosti dôležitými zručnosťami;

6.   zdôrazňuje prínos videohier pre medicínu, najmä skutočnosť, že tzv. terapia pomocou videohier sa ukázala byť účinnou pri rehabilitácii pacientov, ktorí utrpeli mozgovú príhodu, osôb s traumatickými poraneniami mozgu, osôb so svalovými problémami a autistických detí;

7.   domnieva sa, že pomocou harmonizovaných pravidiel označovania videohier možno zabezpečiť lepšie ovládanie systémov označovania a zároveň podporiť efektívne fungovanie vnútorného trhu; preto víta úsilie Rady a Komisie zamerané na podporu prijatia pravidiel označovania videohier na úrovni celej EÚ a na vytvorenie dobrovoľného kódexu správania v oblasti interaktívnych hier, ktorých cieľovou skupinou sú deti;

8.   berie na vedomie, že situácia na trhu sa výrazne zmenila, keďže v minulosti sa videohry kupovali prevažne v obchodoch a hrali sa na počítači alebo konzole, zatiaľ čo v súčasnosti ich možno nakupovať a sťahovať prostredníctvom internetu;

9.   poznamenáva, že videohry možno hrať na rôznych platformách, napríklad herných konzolách a osobných počítačoch, ale čoraz častejšie i na mobilných zariadeniach, ako sú mobilné telefóny;

10.   pripomína, že videohry sú čoraz interaktívnejšie alebo dokonca majú dynamický obsah, ktorý umožňuje užívateľom, aby sami vytvárali niektoré časti hry; poznamenáva, že užívatelia sa môžu v čoraz väčšej miere zúčastňovať na diskusných fórach, textových, ako aj hlasových chatoch a stať sa členmi komunít, ktoré sú integrovanou súčasťou niektorých videohier; poukazuje na diferenciáciu trhu, ktorý sa vyznačuje väčším množstvom hier špeciálne určených pre dospelých;

11.   zastáva názor, že  najnovšie trendy zdôrazňujú význam zabezpečenia primeranej ochrany neplnoletých osôb, okrem iného tým, že sa im zabráni v tom, aby prípadne získali prístup ku škodlivému obsahu;

12.   pripomína, že rodičovská kontrola je čoraz ťažšia, keďže online videohry sa nedistribuujú vo fyzickej podobe s jasným a ľahko čitateľným označením a keďže deti môžu bez vedomia alebo súhlasu svojich rodičov sťahovať videohry, ktoré nie sú vhodné pre ich vekovú kategóriu;

13.   pripomína, že násilie vo videohrách automaticky nevedie k násilníckemu správaniu, ale niektorí odborníci sa domnievajú, že dlhodobé vystavenie mladistvých brutálnym scénam vo videohrách by mohlo mať za určitých okolností nepriaznivý vplyv a viesť k násilníckemu správaniu osôb, ktoré tieto hry hrajú; konštatuje preto, že by sa mal uplatňovať opatrný prístup pri posudzovaní vplyvu hier na správanie ľudí a najmä malých detí;

14.   zdôrazňuje, že problémom niektorých hráčov je závislosť; vyzýva výrobcov, maloobchodníkov, rodičov a ostatné zúčastnené strany, aby podnikli príslušné kroky s cieľom predchádzať negatívnym účinkom;

15.   zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasný vývoj je čoraz potrebnejšie vytvárať efektívne, fungujúce systémy overenia veku v prípade hier a najmä online hier;

16.   domnieva sa, že je potrebné preskúmať rôzne spôsoby, ktorými možno posilniť kontrolu videohier, zároveň však uznáva, že žiadny z týchto systémov pravdepodobne úplne nezaručí, že deti nezískajú prístup k nevhodným videohrám;

17.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s daným odvetvím preskúmali výhody zavedenia tzv. červeného tlačidla, ktoré možno zabudovať do (mobilných) konzol alebo herných zariadení a počítačov a ktorým možno zablokovať určitú hru alebo kontrolovať prístup k nej v určitých hodinách alebo k niektorým častiam hry;

18.   žiada, aby sa v tejto súvislosti vyvinulo dodatočné úsilie, a to aj pokiaľ ide o možnosť zabudovania zvukového upozornenia do celoeurópskeho systému informácií o hrách (PEGI - Pan European Game Information), a počíta s tým, že priemyselné odvetvie hier systematicky integruje prístupové modely pre online hry s cieľom zabezpečiť, že maloletí nebudú vystavení škodlivému online obsahu;

19.   zdôrazňuje význam primeraných kontrolných opatrení týkajúcich sa online nákupov videohier vrátane nákupov, pri ktorých sa používajú kreditné karty alebo poukážky;

20.   zastáva názor, že vývoj v oblasti videohier a najmä online videohier si vyžaduje lepšiu informovanosť verejnosti o obsahu videohier, rodičovskú kontrolu a používanie nástrojov, akým je celoeurópsky systém informácií o hrách s klasifikáciou podľa veku, tzv. systém PEGI; víta úsilie, ktoré sa vyvíja v tomto odvetví v oblasti uplatňovania samoregulácie;

21.   víta vytvorenie systému PEGI Online, ktorý je logickým pokračovaním systému PEGI a ktorý sa týka videohier poskytovaných na stiahnutie na internete alebo na hranie online; podporuje jeho spolufinancovanie zo strany Komisie v rámci programu Bezpečnejší internet, ktorého cieľom je vyriešiť otázky súvisiace s bezpečným používaním internetu deťmi a s novými online technológiami; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s programom Bezpečnejší internet podporovala systematické štúdium účinkov používania videohier na maloletých;

22.   víta činnosť Rady Európy, ktorá sa zameriava na stanovenie usmernení v oblasti videohier, ako aj na celkovú podporu vedomostí detí o bezpečnosti internetu;

23.   domnieva sa, že pre spotrebiteľov, najmä pre rodičov, by sa mali organizovať kampane zamerané na informovanie a zvyšovanie povedomia s cieľom pomôcť im pri kúpe videohier, ktoré sú vhodné vzhľadom na vek a vedomostné požiadavky ich detí a vyhnúť sa výrobkom, ktoré nie sú riadne označené; povzbudzuje členské štáty, aby si v tejto súvislosti navzájom vymieňali najlepšie postupy;

24.   zastáva názor, že systém PEGI na hodnotenie hier je dôležitým nástrojom, ktorým sa zvyšuje transparentnosť pri nákupe hier, keďže systém umožňuje spotrebiteľom, najmä rodičom, uvážlivo sa rozhodnúť, či je hra vhodná pre deti; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že, ako sa zdá, mnohí spotrebitelia a najmä rodičia nemajú dostatočné vedomosti o videohrách a ich možných účinkoch na deti;

25.   vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia, ktoré prispejú k bezpečnejšiemu prostrediu pre online videohry, vrátane inovatívnych metód zabránenia prístupu neplnoletých osôb k takým online videohrám, ktorých obsah pre nich nie je vhodný;

26.   vyzýva členské štáty, aby aj naďalej úzko spolupracovali s cieľom presadzovať ochranu neplnoletých osôb; vyzýva odvetvia videohier a herných konzol, aby ďalej zlepšovali systémy PEGI a PEGI Online, a najmä aby pravidelne aktualizovali kritériá hodnotenia a označovania videohier podľa veku, aktívnejšie propagovali PEGI a rozšírili zoznam signatárov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že žiadny vnútroštátny systém hodnotenia sa nebude vypracúvať spôsobom, ktorý by viedol k roztrieštenosti trhu;

27.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali so spotrebiteľskými organizáciami a ostatnými zúčastnenými stranami na zvyšovaní informovanosti medzi spotrebiteľmi, najmä mladými spotrebiteľmi a ich rodičmi, prostredníctvom informačných kampaní o zavedených systémoch klasifikácie a hlavne o systéme PEGI; zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať tieto informácie v školách;

28.   vyzýva členské štáty, aby vykonávali osvetovú činnosť zameranú na rodičov a učiteľov na školách s cieľom preklenúť technologickú priepasť medzi generáciami, rozširovať informácie o systémoch PEGI a PEGI Online a podporovať bezpečnejšie a uvedomelejšie používanie nových technológií, vrátane videohier;

29.   žiada Komisiu, aby v krátkej dobe uľahčila výmenu najlepších postupov medzi príslušnými vnútroštátnymi vzdelávacími orgánmi s cieľom zahrnúť gramotnosť v oblasti hier do vzdelávacích cieľov základných a stredných škôl; žiada, aby medzi všetkými príslušnými stranami dochádzalo k pravidelnej výmene skúseností a informácií s cieľom vyvinúť najlepšie postupy v súvislosti s videohrami;

30.   zdôrazňuje, že nie všetky členské štáty majú v súčasnosti pravidlá zabezpečujúce predaj násilných videohier iba dospelým zákazníkom, a žiada vlastníkov internetových kaviarní, aby vo svojich podnikoch zabraňovali deťom hrať hry určené pre vyššie vekové kategórie; odvoláva sa na prieskum Eurobarometra s názvom "K bezpečnejšiemu využívaniu internetu pre deti v EÚ – pohľad rodičov"(3), ktorý bol uverejnený 9. decembra 2008 a v rámci ktorého sa zistilo, že 3,2 % detí vo veku 6 -17 rokov má v internetových kaviarňach prístup k internetu bez dohľadu dospelej osoby; domnieva sa, že je potrebné, aby jestvoval spoločný prístup, pokiaľ ide o sankcie pre maloobchodníkov a majiteľov internetových kaviarní; preto vyzýva členské štáty, aby zaviedli náležité opatrenia s cieľom zabrániť deťom v nákupe a hraní hier, ktoré sú na základe hodnotenia určené pre vyššiu vekovú kategóriu, a to napríklad kontrolou ich totožnosti; podporuje návrh Komisie na zavedenie celoeurópskeho kódexu správania pre maloobchodníkov s videohrami a výrobcov videohier s cieľom zabrániť predaju videohier s násilným a škodlivým obsahom neplnoletým osobám;

31.   vyzýva členské štáty, aby vypracovali špecifické občianskoprávne a trestnoprávne predpisy týkajúce sa maloobchodného predaja násilných televíznych hier, videohier a počítačových hier; domnieva sa, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť online hrám, ktoré sú určené predovšetkým deťom a mládeži a ktorých cieľom je tvorba ziskov;

32.   vyzýva Komisiu, aby formou osobitných legislatívnych opatrení odrádzala od zneužívania online hier na nečestné obchodné činnosti, ktoré podnecujú maloletých používateľov k právnym záväzkom (napr. formou automatických prihlásení alebo škodlivých volacích programov, ktoré vytáčajú drahé platené linky) a ktoré posielajú reklamné správy poškodzujúce hospodársku súťaž (napr. umiestnenie produktov vo filmoch alebo iné metódy skrytého marketingu);

33.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali s orgánmi v ostatných častiach sveta a podporili prijatie medzinárodných usmernení, systémov označovania a kódexov správania s cieľom presadzovať celosvetové systémy klasifikácie videohier a online hier;

34.   zastáva názor, že je potrebné podporovať toto odvetvie, aby ďalej rozvíjalo a zlepšovalo samoregulačné systémy a že v súčasnosti nie sú v tejto oblasti potrebné žiadne právne predpisy na úrovni celej EÚ;

35.   pripomína, že je dôležité, aby médiá posilňovali zodpovednosť rodičov a obmedzovali reklamy na videohry určené pre dospelých presunutím týchto reklám na vysielací čas, v ktorom televíziu sleduje menej detí;

36.   zastáva názor, že verejné orgány zodpovedné za zákaz videohier by mali informovať svoje partnerské orgány v iných členských štátoch a zverejniť zákaz v systéme PEGI zaslaním automatického upozornenia;

37.   vyzýva Komisiu, aby v rámci programu MEDIA a vnútroštátnych mechanizmov oslobodenia od dane podporovala nové vývojové trendy v tomto rýchlo rastúcom odvetví znalostného hospodárstva, najmä podporou výchovných, multimediálnych a kultúrnych prvkov videohier a prostredníctvom vhodných vzdelávacích príležitostí a študijných kurzov;

38.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na predchádzanie možným konfliktom záujmu v rámci hodnotiacich inštitúcií a na zabezpečenie nezávislosti takýchto organizácií od záujmových skupín spojených s priemyselnými odvetviami;

39.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 65, 14.3.2002, s. 2. (2) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 72. (3) http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_248_en.pdf.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o rozvíjaní spoločného leteckého priestoru s Izraelom (2008/2136(INI))

P6_TA(2009)0127 A6-0090/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. novembra 2007 s názvom Rozvíjanie spoločného leteckého priestoru s Izraelom (KOM(2007)0691),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2006 o rozvoji programu vonkajšej politiky Spoločenstva v oblasti letectva(1),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0090/2009),

A.   keďže konvergencia predpisov je základným predpokladom úspešného uzavretia komplexných dohôd v oblasti letectva, najmä v súvislosti s predpismi upravujúcimi bezpečnosť, bezpečnostnú ochranu, hospodársku súťaž, poskytovanie štátnej pomoci, ochranu životného prostredia a práva zamestnancov,

B.   keďže pri rokovaniach o komplexnej dohode o leteckej doprave s Izraelom musí Komisia vychádzať z odborných znalostí a informácií členských štátov a iných zúčastnených strán a musí ich zapojiť do procesu pred rokovaniami, do samotných rokovaní i do procesu po ich skončení,

C.   keďže Izrael je najdôležitejším trhom leteckej dopravy na Blízkom východe s výrazným potenciálom rastu a keďže má strategickú polohu ako most medzi Európou a Blízkym východom a ako prepojenie so vzdialenejšími oblasťami,

1.   víta začiatok rokovaní s Izraelom o komplexnej dohode o leteckej doprave;

2.   zdôrazňuje dôležitosť dohody v súvislosti s vytvorením podmienok pre rozšírenie spoločného leteckého priestoru;

3.   zdôrazňuje, že dohoda by nemala obmedzovať úroveň prístupu na trh, ktorý sa už dosiahol v rámci existujúcich dvojstranných dohôd;

4.   zdôrazňuje, že dohoda by mala byť vyrovnaná z hľadiska prístupu na trh a že ďalšie otváranie trhu musí byť postupné, vzájomné a trvalo udržateľné;

5.   zdôrazňuje, že otvoreniu trhov musí vždy predchádzať konvergencia právnych predpisov, pokiaľ ide o bezpečnosť a bezpečnostnú ochranu, ochranu životného prostredia, štátnu pomoc, hospodársku súťaž, ako aj práva zamestnancov, a že stupeň liberalizácie musí byť spojený so stupňom zabezpečenia rovnakých možností, ktorý bol v týchto oblastiach dosiahnutý;

6.   uznáva, že v prípade leteckých trás na dlhé a stredne dlhé vzdialenosti je odvetvie leteckej dopravy najrýchlejším spôsobom prepojenia krajín, miest a ľudí a bude aj v budúcnosti naďalej najzaujímavejším dopravným prostriedkom, pokiaľ ide o rýchlosť a náklady;

7.   uznáva, že odvetvie leteckej dopravy významným spôsobom prispieva k vytváraniu pracovných miest, a to priamo i nepriamo, predovšetkým tým, že spája miesta na svete, na ktorých nie je v súčasnosti k dispozícii iný konkurencieschopný spôsob dopravy; nabáda však k využívaniu a rozvoju intermodality a iných spôsobov dopravy;

8.   uznáva, že odvetvie letectva má isté negatívne vplyvy na životné prostredie, najmä tým, že je zdrojom hluku, a že významným spôsobom prispieva k tvorbe znečisťujúcich emisií; preto považuje za rozhodujúce, aby dohoda sprostredkovala možnosť podniknúť v rámci EÚ kroky týkajúce sa environmentálnych otázok s cieľom zmierniť vplyv letectva na kvalitu vody a ovzdušia a na úroveň hluku;

9.   zdôrazňuje, že dohoda by mala zabezpečiť prísne pravidlá bezpečnosti a bezpečnostnej ochrany;

10.   zdôrazňuje, že rokovania by sa mali uskutočňovať v úzkej spolupráci s členskými štátmi, vzhľadom na to, že majú potrebné odborné znalosti a skúsenosti s napomáhaním takýchto rokovaní;

11.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že Európsky parlament a všetky príslušné zúčastnené strany sú počas rokovaní plne informovaní a konzultovaní;

12.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Izraelského štátu.

(1) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 84.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o návrhu nariadenia Rady, ktoré sa týka viacročného plánu obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori (KOM(2009)0093 – C6-0081/2009 – 2009/0029(CNS))

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0093),

–   so zreteľom na článok 37 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0081/2009),

–   so zreteľom na články 51 a 134 rokovacieho poriadku,

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

3.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)  Plán obnovy ICCAT podnecuje zmluvné strany k tomu, aby dobrovoľne znížili svoje úlovky tuniaka modroplutvého vo východnej časti Atlantického oceánu a v Stredozemnom mori s cieľom podporiť obnovu populácií; niektoré zmluvné strany tak urobili. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia Článok 2 – písmeno g g) "spoločná rybárska operácia" je akákoľvek operácia medzi dvoma alebo viacerými loviacimi plavidlami, ktoré sa plavia pod vlajkou rôznych ZS alebo rôznych členských štátov, pri ktorej sa úlovok jedného loviaceho plavidla pripisuje jednému alebo viacerým iným loviacim plavidlám podľa kľúča na rozdeľovanie úlovkov; g) "spoločná rybárska operácia" je akákoľvek operácia medzi dvoma alebo viacerými loviacimi plavidlami, ktoré sa plavia pod vlajkou rôznych ZS alebo rôznych členských štátov, alebo plavidlami, ktoré sa plavia pod rovnakou vlajkou, pri ktorej sa úlovok jedného loviaceho plavidla pripisuje jednému alebo viacerým iným loviacim plavidlám podľa kľúča na rozdeľovanie úlovkov; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia Článok 4 – odsek 6 – pododsek 3 Vlajkový členský štát môže požiadať plavidlo, aby sa ihneď dostavilo do prístavu, ktorý mu určí, keď sa individuálna kvóta považuje za vyčerpanú. Vlajkový členský štát pozastaví platnosť povolenia na lov tuniaka modroplutvého a môže požiadať plavidlo, aby sa ihneď dostavilo do prístavu, ktorý mu určí, keď sa individuálna kvóta považuje za vyčerpanú Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh nariadenia Článok 21 – odsek 1 1.  Odchylne od článku 7 nariadenia (EHS) č. 2847/93 kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva uvedeného v článku 14 tohto nariadenia alebo jeho zástupca oznámi príslušnému orgánu členského štátu (vrátane vlajkového členského štátu) alebo ZS, ktorých prístavy alebo zariadenia na vykládku chce využiť, najneskôr štyri hodiny pred predpokladaným časom príchodu do prístavu, tieto informácie: 1.  Odchylne od článku 7 nariadenia (EHS) č. 2847/93 kapitán rybárskeho plavidla Spoločenstva uvedeného v článku 14 tohto nariadenia alebo jeho zástupca oznámi príslušnému orgánu členského štátu (vrátane vlajkového členského štátu) alebo ZS, ktorých prístavy alebo zariadenia na vykládku chce využiť, najneskôr štyri hodiny pred predpokladaným časom príchodu do prístavu, alebo v prípade, ak je vzdialenosť k prístavu kratšia, na konci rybolovnej operácie a pred začiatkom plavby späť, tieto informácie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia Článok 23 – odsek 2 – písmeno a a) predpokladaný čas príchodu; a) dátum, prístav a predpokladaný čas príchodu; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia Článok 30 – odsek 2 – písmeno a a) prítomnosť pozorovateľov aspoň na 20 % svojich aktívnych loviacich plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami s dĺžkou nad 24 metrov; a) prítomnosť pozorovateľov na 100 % svojich aktívnych loviacich plavidiel s kruhovými záťahovými sieťami s dĺžkou nad 24 metrov; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia Článok 30 – odsek 2 – písmeno b b) v prípade spoločných rybolovných operácií prítomnosť pozorovateľa počas takejto operácie. b) v prípade spoločných rybolovných operácií prítomnosť pozorovateľa na každom loviacom plavidle počas takejto operácie.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o zhoršujúcej sa humanitárnej situácii na Srí Lanke

P6_TA(2009)0129 B6-0140/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 91 a článok 90 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže približne 170 000 civilistov sa nachádza v núdzovej situácii, uviazli v bojovej zóne medzi srílanskou armádou a jednotkami Tigrov oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE) bez prístupu k najzákladnejšej pomoci,

B.   keďže agentúry OSN zaznamenali viac ako 2300 mŕtvych civilistov a aspoň 6500 zranených od konca januára 2009,

1.   žiada o okamžité prímerie medzi srílanskou armádou a LTTE s cieľom umožniť civilnému obyvateľstvu opustiť bojovú zónu; odsudzuje všetky prejavy násilia a zastrašovania, ktoré civilistom bránia v opustení oblasti konfliktu;

2.   odsudzuje útoky na civilistov, ako ich zaznamenala Medzinárodná krízová skupina;

3.   vyzýva obe strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a chránili civilné obyvateľstvo v bojovej aj v bezpečnostnej zóne a pomáhali mu;

4.   vyjadruje znepokojenie v súvislosti so správami o vážnej preplnenosti a úbohých podmienkach v utečeneckých táboroch, ktoré zriadila vláda Srí Lanky;

5.   požaduje, aby bol medzinárodným a národným humanitárnym organizáciám aj žurnalistom povolený úplný a neobmedzený vstup do bojovej zóny a utečeneckých táborov;

6.   vyzýva srílanskú vládu, aby spolupracovala s krajinami a organizáciami poskytujúcimi pomoc, ktoré sú ochotné a schopné evakuovať civilistov;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, vláde Srí Lanky, generálnemu tajomníkovi OSN a pre informáciu aj Komisii.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o probléme zhoršovania kvality poľnohospodárskej pôdy v EÚ a najmä v južnej Európe: riešenie prostredníctvom nástrojov poľnohospodárskej politiky Európskej únie (2008/2219(INI))

P6_TA(2009)0130 A6-0086/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na dohovory Organizácie Spojených národov o boji proti dezertifikácii v krajinách postihnutých vážnym suchom a/alebo dezertifikáciou, hlavne v Afrike z roku 1994 a o biologickej rozmanitosti z roku 1992,

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní zo 14. novembra 2007 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovuje rámec pre ochranu pôdy(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii(2),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0086/2009),

A.   keďže poľnohospodárstvo je hospodárskym odvetvím, ktoré vo veľkej miere závisí od prírodných javov a ktoré má súčasne značný potenciál na uplatnenie vonkajších opatrení,

B.   keďže poľnohospodárstvo je najlepším prostriedkom na zabránenie zhoršeniu kvality pôdy a preto treba vypracovať primeranú stratégiu, ktorá by prispela k zachovaniu tejto činnosti,

C.   keďže vidiecke obyvateľstvo Únie zohráva významnú úlohu v boji proti dezertifikácii, keďže výrobcovia z EÚ podstatne prispievajú k ochrane pôdneho porastu v regiónoch zasiahnutých pretrvávajúcim suchom a keďže najmä trvalé kultúry, lúky a lesy prinášajú mimoriadny úžitok pre zachytávanie vody,

D.   keďže zhoršovanie životného prostredia v dôsledku negatívneho spolupôsobenia ľudskej činnosti a klimatických udalostí má dosah najmä na poľnohospodársku pôdu v južnej Európe, ale aj v iných regiónoch členských štátov,

E.   keďže k erózii pôdy môže prispieť aj príliš intenzívna poľnohospodárska činnosť, a taká pôda potom už neprináša výnosy,

F.   keďže dezertifikácia je v súčasnosti považovaná za jeden z najvážnejších javov, ktoré ohrozujú pôdu v stredomorských krajinách,

G.   keďže pôda je základom pre produkciu potravín určených na ľudskú spotrebu, krmiva, textilu a palív a keďže zohráva významnú úlohu pri zachytávaní CO2; keďže pôda je však viac ako kedykoľvek doposiaľ vystavená nezvratnému poškodzovaniu, ktoré spôsobuje veterná a laminárna erózia, znečisťovanie, zasoľovanie, nepriepustnosť, úbytok organických látok a strata biologickej diverzity pôdy;

H.   keďže medzi doteraz zaznamenané negatívne vplyvy patrí narušenie hydrogeologickej rovnováhy, prenikanie morskej vody do podzemných vôd na pobreží, zasoľovanie pôd, úbytok poľnohospodárskej pôdy, znižovanie biodiverzity a rastúca náchylnosť na javy, ako sú požiare, choroby rastlín a živočíchov,

I.   keďže uvedené zmeny vo vzájomnom pôsobení medzi životným prostredím a človekom a jeho výrobnou činnosťou značne ovplyvňujú pestovanie plodín a chov zvierat, spôsob využitia pôdy z hľadiska výrobnej činnosti a ponuku potravín, čo má zjavný dosah na potravinovú bezpečnosť, a rovnako ovplyvňujú aj sociálnu, kultúrnu a hospodársku štruktúru daných oblastí v dôsledku upúšťania od poľnohospodárskej činnosti, pričom majú vplyv aj z hydrogeologického hľadiska,

J.   keďže zavlažovanie slúži takisto na udržanie vlhkosti v pôde, ako aj na zvýšenie množstva vody, a keďže tieto činitele by sa mali zohľadniť pri vytváraní spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP),

K.   keďže nedostatok vody a sucho vedú k ešte výraznejšiemu rastu cien poľnohospodárskych surovín, ale keďže je zároveň potrebné zabezpečiť plynulé zásobovanie obyvateľstva potravinami,

L.   keďže riadenie poľnohospodárskych a lesníckych systémov umožňuje prijímať opatrenia v oblasti celkového uhlíkového cyklu, čím možno prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov,

M.   poukazujúc na vyššie uvedený dohovor OSN o boji proti dezertifikácii, ktorého cieľom je bojovať proti poškodzovaniu ornej pôdy a suchu, a poukazujúc na to, že Európsky parlament podporuje tento dohovor,

N.   uznávajúc, že rámcová smernica o vode (smernica 2000/60/ES(3)) obsahuje dôležité ustanovenia a slúži ako základný nástroj na ochranu pôdy, ktorý podporuje medziregionálnu spoluprácu, trvalo udržateľné využívanie vody a ochranu dostupných vodných zdrojov a zároveň prispieva k zmierneniu dôsledkov spôsobených povodňami a suchom,

O.   vzhľadom na potrebu integrovaného a multidisciplinárneho prístupu s cieľom zamedziť hľadaniu riešení v núdzových situáciách, čo by v budúcnosti mohlo mať negatívne dôsledky a reťazovo sa šíriace škodlivé účinky,

P.   keďže je potrebné monitorovať situáciu, pokiaľ ide o vývoj daných javov a výskyt nových rizikových situácií, prostredníctvom špecializovaného využitia systémov satelitného merania a geobiochemických (kartografických) modelov,

Q.   keďže sa zvýšila frekvencia výskytu extrémnych meteorologických podmienok so striedaním období sucha a intenzívnych zrážok, ktoré urýchľujú proces degradácie litosféry, najmä v oblastiach, v ktorých je pôda z hľadiska štruktúry najzraniteľnejšia, a to tak na severe, ako aj na juhu Európy,

R.   keďže na celosvetovej úrovni sa zvýšil dopyt po potravinách a ich ceny vzrástli,

1.   považuje za potrebné, aby medzi usmernenia a metódy riadenia SPP boli explicitne zahrnuté zásady a nástroje na ochranu klímy vo všeobecnosti, ktoré by zároveň boli zamerané na obmedzenie škôd spôsobených poškodzovaním pôdy;

2.   zdôrazňuje, že financovanie opatrení zo strany Spoločenstva, ktorých cieľom je prispôsobiť odvetvie poľnohospodárstva zmene klímy, musí vychádzať z územného prístupu, pri ktorom sa zohľadní stupeň ohrozenia rôznych regiónov Únie; poukazuje na to, že poľnohospodárska pôda v južnej Európe je viac vystavená vplyvu zmeny klímy, ako to uvádzajú spoľahlivé posudky vypracované na medzinárodnej a európskej úrovni;

3.   vyslovuje poľutovanie nad nedostatočnou prezieravosťou hláv štátov a predsedov vlád, ktorí sa rozhodli znížiť rozpočet na rozvoj vidieka, a konštatuje, že v druhom pilieri je zahrnutých primálo prostriedkov na to, aby sa mohli riešiť nové úlohy v súvislosti so zmenou klímy;

4.   domnieva sa, že súčasné problémy vrátane nedostatku potravín a vody, nárastu teplôt a evapotranspirácie a zhoršovania kvality pôdy si vyžadujú nové, súhrnné a vedecké poľnohospodárske politiky prispôsobené stredomorským klimatickým podmienkam; zastáva názor, že pomocou vnútroštátnych inštitúcií a inštitúcií Únie musia tieto politiky odrážať výskum a vývoj miestnych plodín prispôsobených novým environmentálnym potrebám aj v oblasti úspory vody, pričom sa musí poľnohospodárom zabezpečiť dostatok príjmov na udržanie európskej životnej úrovne;

5.   domnieva sa, že v rámci stratégie na ochranu pôdy by zásady SPP týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu mali významne podporovať činnosti zamerané na posúdenie a zlepšenie funkčnosti a environmentálnej udržateľnosti existujúcich zavlažovacích a odvodňovacích systémov, a to tým, že sa vypracujú environmentálne udržateľné plány vodného hospodárstva prispôsobené miestnym podmienkam a poľnohospodárom, ktorí hospodária na miestach ohrozených suchom, sa bude poskytovať poradenstvo zamerané na úspešné pestovanie kultúr prispôsobených miestnym podmienkam a spojených s menšou spotrebou vody;

6.   zasadzuje sa o to, aby Únia výraznejšie podporovala zlepšovanie vodného hospodárstva na poľnohospodársky využívaných plochách, z čoho by vyplývala potreba zavádzať zavlažovacie systémy, ktoré by boli účinnejšie a lepšie prispôsobené konkrétnym plodinám, podporovať výskum v tejto oblasti a poskytovať stimuly na využívanie pokroku v oblasti biotechnológií;

7.   považuje za potrebné vytvoriť tzv. mikrozásobníky na zavlažovanie (jazierka na návršiach) a na boj proti požiarom, ktoré by spravovali družstvá a ktoré by boli umiestnené nad oblasťou, ktoré sa má zavlažovať prirodzenými zrážkami, čo umožní dosiahnuť optimálne prevádzkové náklady, pričom sa zároveň využijú mestské odpadové vody čistené technikami rastlinných čističiek a povrchových zásobníkov;

8.   vyzdvihuje význam terasovitého obrábania pôdy v boji proti erózii a v rámci zlepšovania schopnosti pôdy zadržiavať vodu a považuje za zmysluplné prijímať opatrenia na zachovanie, obnovu a tvorbu nových terás;

9.   domnieva sa, že systémy v odvetviach poľnohospodárstva a lesníctva by mali zahŕňať programy zalesňovania okrajových a/alebo znečistených poľnohospodárskych pozemkov vzhľadom na to, že korene krovín môžu zaručiť uchytenie vrchnej nestabilnej vrstvy na stabilnú spodnú horninu, ktorá funguje ako filtračný substrát;

10.   zasadzuje sa o vytvorenie politiky Spoločenstva v oblasti lesného hospodárstva, ktorej hlavným cieľom by bol boj proti zmene klímy;

11.   okrem toho považuje za potrebné poskytnúť podporu poľnohospodárskym opatreniam zameraným na ochranu pôdneho porastu, aby nedochádzalo k zasoľovaniu riečísk v dôsledku erózie;

12.   poukazuje na to, že mnoho stredomorských krovinatých rastlinných druhov má dobrú odolnosť voči požiarom a vynikajúcu schopnosť regenerácie, a preto by sa mali využívať, a to aj preto, že ich koreňová sústava je vhodná na zamedzenie procesu erózie pôdy;

13.   domnieva sa, že na tento účel by sa mohlo presadzovať pestovanie druhov, ktoré si vyžadujú menej vody, resp. že v určitých prípadoch by sa mohli jarné plodiny nahrádzať zimnými plodinami, ktoré nielenže potrebujú menej zavlažovania, ale predstavujú aj účinnú ochranu pôdy a umožňujú bojovať proti erózii vytvorením vegetačného pokrytia v kritickom zimnom období;

14.   domnieva sa, že miestne záhradníctva môžu vyšľachtiť ekotypy, ktoré sú lepšie prispôsobené danému životnému prostrediu, a že ich preto treba stimulovať osobitnými opatreniami;

15.   žiada, aby sa podporovalo zachovanie a pestovanie drevinových medzí, najmä v oblastiach, z ktorých sa počas uplynulých rokov vytratili;

16.   uznáva významnú úlohu rastlinných genetických zdrojov z hľadiska prispôsobenia poľnohospodárstva meniacim sa klimatickým podmienkam; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zaviedli programy, ktoré podporia poľnohospodárov a záhradníkov, ako aj malé a stredné stanice pre šľachtenie rastlín v ich činnostiach zameraných na zachovanie a ďalší rozvoj rastlinných genetických zdrojov;

17.   pripomína význam pôdy vyňatej z produkcie pre obnovu poľnohospodárskej pôdy a pre zachytávanie vody; žiada Komisiu a príslušné členské štáty, aby podporili poľnohospodárske systémy prispôsobené pôdam ekosystémov v stredomorskej oblasti;

18.   domnieva sa, že v rámci kritérií na udržanie organickej zložky pôdy by sa zásadami SPP týkajúcimi sa dobrého poľnohospodárskeho a ekologického stavu mali stimulovať systémy vstrebávania a premiestňovania uhlíka prostredníctvom optimalizácie používania techník obrábania pôdy bez závlahy (minimálne povrchové obrábanie, striedanie plodín, genotypy prispôsobené prostrediu, sledovanie evapotranspirácie, cielené hnojenie, integrovaná ochrana proti škodcom atď.);

19.   vyzýva príslušné orgány na miestnej úrovni, aby sa zasadili o vytvorenie plánov riadenia a technológií využívania vody na zavlažovanie podľa nových environmentálnych potrieb a podmienok, aby zabezpečili cielené využívanie vodných zdrojov podľa ich kvality a aby zasiahli na úrovni subjektov riadenia zavlažovacích vôd, s cieľom dosiahnuť optimalizáciu riadenia vodných zdrojov, ktoré sú k dispozícii, so zreteľom na potrebu obmedziť plytvanie zdrojmi v distribučných systémoch;

20.   zasadzuje sa o vytvorenie európskeho orgánu pre pozorovanie sucha, ako špeciálneho oddelenia Európskej agentúry pre životné prostredie v Kodani, a o zvýšenie reakčnej kapacity v rámci boja proti požiarom koordinovanej Úniou, pretože suchá a požiare prispievajú k dezertifikácii a zhoršovaniu kvality poľnohospodárskej pôdy, a to osobitne v stredomorskom regióne;

21.   zdôrazňuje potrebu zlepšenia účinnosti informácií, ktoré poskytujú členské štáty, ako aj vzájomnej koordinácie členských štátov;

22.   odporúča vypracovať systém rýchleho varovania a stáleho monitorovania stavu pôdy s cieľom včas zasiahnuť proti erózii a ochudobneniu o organickú hmotu, ktoré spôsobujú skleníkové plyny, ako aj proti strate ornej pôdy a biodiverzity;

23.   následne žiada Komisiu, aby vo svojom návrhu novej definície horských a ostrovných oblastí a iných oblastí s nepriaznivými prírodnými podmienkami, ktorý plánuje predložiť v roku 2009, zohľadnila v rámci prioritných parametrov hodnotenia stupeň rizika, ktoré daným monitorovaným oblastiam hrozí v súvislosti so zhoršovaním kvality pôdy a dezertifikáciou;

24.   považuje za potrebné posilniť výskum, vývoj a inováciu, pričom je potrebné venovať osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú najviac postihnuté nedostatkom vody a suchom, a zohľadniť biotechnologický pokrok;

25.   vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie vykonávania 7. rámcového programu pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti polovici obdobia, ktorá je naplánovaná na rok 2009, zohľadnila významné stimuly členských štátov na podporu programov v oblasti výskumu a vývoja, ktorých cieľom je zlepšenie poznatkov na udržateľnejšie riadenie využívania pôdy a oblastí postihnutých javmi, ktoré zhoršujú kvalitu pôdy;

26.   vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či je potrebné vytvoriť rámec, ktorý by bol zameraný na boj proti príčinám a dôsledkom zmeny klímy, najmä v súvislosti so zhoršovaním kvality pôdy;

27.   domnieva sa, že vhodné programy odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania by mali byť adresované tak zamestnancom v danom odvetví, ako aj verejnosti, pričom ich cieľom by malo byť jednak hľadanie konkrétnych riešení a jednak zvyšovanie informovanosti užívateľov o kolektívnej zodpovednosti pri využívaní zdrojov danej oblasti;

28.   žiada, aby Únia vykonávala informačné a vzdelávacie opatrenia zamerané najmä na mladých poľnohospodárov s cieľom podporovať zavádzanie poľnohospodárskych postupov, ktoré majú priaznivý vplyv z hľadiska ochrany pôdy, a to najmä o vplyvoch zmeny klímy a úlohe, ktorú zohráva poľnohospodárska produkcia z hľadiska klímy;

29.   pripomína, že ako sa uvádza v jeho uznesení z 5. júna 2008 o budúcnosti mladých poľnohospodárov v rámci súčasnej reformy SPP(4), finančné prostriedky určené na projekty bude treba prednostne prideľovať tým činnostiam, ktoré by mohli podporiť mladých začínajúcich poľnohospodárov;

30.   považuje za nevyhnutné, aby Únia posilnila svoju nezávislosť od dovozu krmív a potravín a sebestačnosť, a to aj prostredníctvom zlepšenia ochrany poľnohospodárskej pôdy a posilnenia jej produktivity a najmä podporou trvalo udržateľného využívania pastvín na chov dobytka (prostredníctvom programov na výrobu mäsa z ekologicky chovaného dobytka, prémií na pasenie rešpektujúce ochranu životného prostredia atď.) s cieľom dosiahnuť väčšiu nezávislosť od dovozu krmív; domnieva sa, že ak má SPP prispieť k potravinovej bezpečnosti a trvalej udržateľnosti na celom svete, musí sa zameriavať na dosiahnutie vyváženého pomeru rastlinnej výroby, živočíšnej výroby a výroby energie v rámci poľnohospodárstva Únie;

31.   žiada, aby sa v rámci celosvetového trhu s emisiami CO2 podporovalo zachovanie lesov a ich obnova, pričom sa uprednostnia tie členské štáty, ktoré prišli o svoje prirodzené lesy, a zároveň zdôrazňuje potrebu zaviesť v rámci Únie integrované a trvalo udržateľné lesné hospodárstvo;

32.   zdôrazňuje úlohu lesov v kolobehu vody, ako aj význam vyrovnaného zloženia lesných plôch, lúk a pastvín a pestovateľských plôch pre trvalo udržateľné hospodárenie s vodou; zdôrazňuje najmä funkciu pôdy s vysokým obsahom organickej hmoty a vhodné striedanie plodín; varuje pred skutočnosťou, že nadmerné využívanie pôdy predstavuje hrozbu pre poľnohospodárstvo, bezpečnosť potravín a trvalo udržateľné hospodárenie s vodou;

33.   žiada, aby v rámci poľnohospodárskych činností týkajúcich sa údržby lúk, stálych pastvín a lesných porastov bola uznaná možnosť spojiť vydávanie zelených certifikátov s uskutočňovaním verejnoprospešnej činnosti (ukladanie CO2, biodiverzita, udržovanie kvality pôdy);

34.   žiada členské štáty, aby využili druhý pilier SPP s cieľom poskytovať prémie na poľnohospodárske činnosti týkajúce sa údržby lúk, stálych pastvín a lesných porastov, a tým prispievať k uskutočňovaniu verejnoprospešnej činnosti (ukladanie CO2, biodiverzita, udržovanie kvality pôdy); žiada Komisiu, aby ochranu pastvín považovala za prioritu;

35.   žiada Radu a Komisiu, aby preskúmali stratégie na obnovu poškodenej pôdy prostredníctvom podporných mechanizmov, ktoré obmedzujú poškodzovanie pôdy;

36.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 281. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0473. (3) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0258.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o účasti zamestnancov v spoločnostiach s európskym štatútom a o iných sprievodných opatreniach

P6_TA(2009)0131 B6-0110/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. júna 2008 s názvom "Najskôr myslieť v malom" - Iniciatíva "Small Business Act" pre Európu (KOM(2008)0394) a na pracovné programy Komisie na roky 2008 a 2009,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže štatút európskej súkromnej spoločnosti (ESS) uľahčí podnikanie malých a stredných podnikov na vnútornom trhu, ale budú ho môcť využiť aj väčšie podniky;

1.   vyzýva Komisiu, aby podľa článku 138 Zmluvy o ES začala konzultácie so sociálnymi partnermi s cieľom vyhodnotiť a v prípade potreby zefektívniť, vypracovať alebo posilniť ustanovenia týkajúce sa účasti zamestnancov na vnútornom trhu;

2.   vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila vplyv existujúcich štatútov európskej spoločnosti a príslušných rozsudkov Európskeho súdneho dvora (napr. vo veciach Daily mail a General trust, Sevic systems, Ispire Art, Überseering a Cartesio) na zastúpenie zamestnancov v správnych radách spoločností a na možné vyhýbanie sa dodržiavaniu príslušných vnútroštátnych ustanovení alebo na ich obchádzanie;

3.   vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s vyššie uvedenými navrhovanými konzultáciami vyhodnotila cezhraničné problémy týkajúce sa podnikového riadenia, daňových zákonov a finančnej účasti zamestnancov v programoch podielovej účasti; vyzýva, aby sa prípadné preskúmanie a/alebo predloženie nových návrhov prediskutovalo s Radou a Európskym parlamentom;

4.   vyzýva Komisiu, aby posúdila zavedenie pravidla štatútu ESS, podľa ktorého by spätná úhrada pôžičky alebo iného príspevku spoločníkom mala byť druhoradá v prípade, ak by bol vhodnejší príspevok do základného imania (napr. v prípade nadmernej zadlženosti samotnej spoločnosti); domnieva sa, že by sa malo zvážiť zavedenie pravidla, podľa ktorého musí spoločník vrátiť prijatú úhradu, ak bola vyplatená v období tesne pred tým, ako sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti;

5.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o deťoch migrantov, ktoré zostali v krajine pôvodu

P6_TA(2009)0132 B6-0112/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Dohovor Organizácie spojených národov z 20. novembra 1989 o právach dieťaťa, najmä na jeho články 3 a 20,

–   so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín, najmä na jeho články 38, 42 a 45,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 24,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže voľný pohyb pracovníkov prináša výhody pre hospodárstva všetkých členských štátov a poskytuje občanom EÚ príležitosť na ekonomický a osobný rozvoj,

B.   keďže tieto pozitívne vplyvy môžu byť zmenšované nežiaducimi sprievodnými javmi migrácie, medzi iným nepriaznivými životnými podmienkami detí, ktoré ostávajú v krajine pôvodu po tom, ako ich rodičia migrujú do iného členského štátu,

C.   keďže migrácia pracovných síl sa za posledné desaťročia postupne zvýšila a v súčasnosti väčšina z medzinárodných migrantov vo svete - 64 miliónov - býva v Európskej únii,

D.   keďže migrácia má obrovský potenciál zlepšiť rozvoj, ale zároveň vedie k zatiaľ nevyriešeným problémom v krajinách pôvodu aj v hostiteľských krajinách,

E.   keďže podľa štúdie, ktorú vypracovali UNICEF a združenie Sociálne alternatívy v Rumunsku, v roku 2008 malo takmer 350 000 detí aspoň jedného z rodičov pracujúceho v zahraničí, a takmer 126 000 detí sa týka migrácia oboch rodičov,

F.   keďže migrácia môže mať pozitívny vplyv na domácnosti v krajine pôvodu, pretože prostredníctvom posielania peňazí a iných kanálov znižuje chudobu a zvyšuje investície do ľudského kapitálu,

G.   keďže však deťom, ktoré sú zanechané rodičmi pracujúcimi v inom členskom štáte, hrozia možné negatívne aspekty vrátane rizika všeobecného nedostatku starostlivosti v oblasti fyzického a mentálneho zdravia a dôsledky súvisiace s mentálnym zdravím ako sú napríklad depresia, strata voľného času na hru a vývoj, nedostatočná školská dochádzka a všeobecná účasť na vzdelávaní a odbornej príprave, podvýživa a zneužívanie detí,

H.   keďže sa zaviedli rozličné politiky zamerané na zlepšenie životných podmienok a vzdelávania detí migrantov, ktoré odišli s rodičmi do hostiteľskej krajiny, ale len malá pozornosť sa venovala problematike detí zanechaných v krajine pôvodu,

I.   keďže deti sú často zanechané v krajine pôvodu pre nedostatok informácií o možnostiach a výhodách, ktoré ponúkajú hostiteľské krajiny,

1.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu, ktorou zhodnotí rozsah problematiky detí migrantov zanechaných v krajine pôvodu na úrovni EÚ a zhromaždila údaje o tejto problematike za celú EÚ;

2.   vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky na zlepšenie situácie detí zanechaných rodičmi v krajine pôvodu a zabezpečili ich normálny vzdelanostný a sociálny vývoj;

3.   vyzýva členské štáty, aby zaviedli mechanizmy spolupráce s cieľom zabrániť škodlivým vplyvom na rodiny, a to najmä na deti, ktoré sú prinútené žiť oddelene a ďaleko od rodičov;

4.   vyzýva členské štáty, aby lepšie informovali migrantov o ich právach a o právach členov ich rodín v súvislosti s voľným pohybom a informáciami, ktoré sú k dispozícii na vnútroštátnej i európskej úrovni o živote v zahraničí a o podmienkach práce v inom členskom štáte;

5.   vyzýva Komisiu, aby navrhla všetkým zainteresovaným stranám primerané uplatnenie existujúcich prostriedkov s cieľom pomôcť migrantom a ich deťom, ktoré sú zanechané krajinu pôvodu;

6.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne zapojili sociálnych partnerov a mimovládne organizácie do činností zameraných na zlepšenie situácie detí migrantov;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, vládam a parlamentom členských štátov a sociálnym partnerom.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o správe o pokroku Chorvátska za rok 2008

P6_TA(2009)0133 B6-0104/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady z 3. októbra 2005 o začatí prístupových rokovaní s Chorvátskom,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o správe o pokroku Chorvátska za rok 2007(1),

–   so zreteľom na správu o pokroku Chorvátska za rok 2008, ktorú uverejnila Komisia 5. novembra 2008 (SEK(2008)2694),

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Chorvátsko dosiahlo značný pokrok vo všetkých troch oblastiach, na ktoré sa vzťahujú kodanské kritéria,

B.   keďže tieto významné výsledky treba upevniť a podporovať sústavným úsilím o prijatie a uskutočňovanie reforiem, ktorými sa zaoberá správa Komisie a toto uznesenie,

C.   keďže EÚ podnikla kroky na posilnenie kvality procesu rozširovania,

D.   keďže oznámenie Komisie zo 6. novembra 2007 s názvom Stratégia rozširovania a hlavné výzvy na roky 2007 - 2008 (KOM(2007)0663) kladie veľký dôraz na oblasť právneho štátu a dobrej správy vecí verejných už od počiatočných fáz prístupových rokovaní a odkazuje najmä na boj proti korupcii a organizovanému zločinu, reformu verejnej správy a justície a rozvoj občianskej spoločnosti,

E.   keďže spoločným cieľom všetkých zúčastnených strán musí zostať ukončenie prístupových rokovaní s Chorvátskom do roku 2009,

F.   keďže vraždy a útoky, ku ktorým prišlo v roku 2008 poukázali na potrebu vážne a urýchlene sa zaoberať korupciou a organizovaným zločinom v Chorvátsku,

G.   keďže boli vymenovaní nový minister vnútra, nový minister spravodlivosti a nový policajný prezident, ktorí boli poverení vyriešením týchto problémov,

Všeobecné poznámky

1.   oceňuje dobré výsledky, ktoré Chorvátsko dosiahlo v roku 2008 pri prijímaní právnych predpisov a vykonávaní reforiem, ktoré sú potrebné na dosiahnutie členstva v EÚ;

2.   s mimoriadnym uspokojením berie na vedomie, že sa popri legislatívnej a regulačnej činnosti konečne vyvinulo úsilie o posilnenie a zlepšenie kapacít verejnej správy potrebných na vykonávanie týchto reforiem;

3.   verí, že cieľ uzatvoriť rokovania v roku 2009 v súlade s predbežným plánom, ktorý zverejnila Komisia, je možné dosiahnuť, ak vláda Chorvátska zvýši svoje úsilie na vyriešenie najmä najcitlivejších otázok spojených s prístupovým procesom vrátane boja proti organizovanému zločinu a korupcii a konečne splní referenčné kritériá v týchto oblastiach a ak bude Rada ochotná a bude môcť otvoriť všetky kapitoly rokovaní bez ďalšieho odkladu;

4.   víta odporúčanie Komisie, aby Rada zriadila ad hoc technickú pracovnú skupinu poverenú vypracovaním prístupovej zmluvy; ďalej odporúča, aby táto skupina mohla pracovať paralelne s rokovaniami a aby preto začala vykonávať svoju činnosť v prvej polovici roka 2009; víta aj zámer Komisie predložiť v priebehu roka 2009 oznámenie, v ktorom sa spresní finančný vplyv pristúpenia Chorvátska do EÚ;

Politické kritériá

5.   vyjadruje uspokojenie s dosiahnutým pokrokom v oblasti prijímania kľúčových dokumentov a právnych predpisov v niektorých oblastiach, najmä v oblasti antidiskriminácie, práv žien, práv menšín a návratu utečencov; zdôrazňuje, že v súčasnosti je rozhodujúce ich rýchle a účinné vykonávanie;

6.   poukazuje však na to, že treba uskutočniť reformu verejnej správy, ktorej súčasťou bude zavedenie nového systému odmeňovania a súhrnná revízia správnych postupov, s cieľom zvýšiť transparentnosť, zodpovednosť a odpolitizovanie chorvátskej štátnej služby; vyzýva, aby sa venovala osobitná pozornosť regionálnej a miestnej správe, pretože jej schopnosť preberať na seba nové druhy zodpovednosti je nevyhnutným predpokladom úspechu procesu decentralizácie;

7.   zdôrazňuje význam zabezpečenia právnej istoty a rovnosti pred zákonmi pre zahraničných investorov a v tejto súvislosti vyzýva chorvátske orgány, aby urýchlene riešili pretrvávajúce kauzy týkajúce sa reštituovania majetku v súlade s príslušnými rozhodnutiami chorvátskeho ústavného súdu;

8.   je presvedčený, že v oblasti súdnictva treba vyvinúť hodnovernejšie úsilie s cieľom odstrániť hlavné príčiny nevyriešených prípadov a nadmerných prieťahov v súdnych konaniach, začať skutočnú a komplexnú racionalizáciu súdnictva zahŕňajúcu všetky stupne súdov, zaviesť objektívne a prehľadné výberové konanie pre sudcov, zabezpečiť, aby sa vojnové zločiny posudzovali podľa spoločných noriem bez ohľadu na etnický pôvod, a v neposlednom rade nájsť spôsoby na vyriešenie problému vedenia súdnych konaní a vynášania rozsudkov v neprítomnosti obžalovaných, a to najmä posilnením regionálnej spolupráce;

9.   berie na vedomie vyhlásenie prokurátora Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu pred Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov z 12. decembra 2008, v ktorom uviedol, že Chorvátsko reagovalo na väčšinu žiadostí o pomoc, s ktorými sa naň obrátil úrad prokurátora, zároveň však podotkol, že určité kľúčové vojenské dokumenty týkajúce sa prípadu Gotovina ešte neboli predložené; naliehavo vyzýva chorvátsku vládu aby zintenzívnila svoju snahu o okamžité sprístupnenie týchto dokumentov tribunálu;

10.   víta skutočnosť, že chorvátska vláda konečne prijala ďalšie opatrenia na boj proti korupcii a organizovanému zločinu; zdôrazňuje, že ak tieto činnosti majú prinášať výsledky, musí byť zintenzívnenie činností Úradu boja proti korupcii a organizovanému zločinu (USKOK) v oblasti vyšetrovania a stíhania sprevádzané rovnocenným úsilím zo strany policajných a súdnych orgánov; zastáva názor, že nulová tolerancia sa musí dodržiavať na všetkých úrovniach a že je potrebné, aby sa rozsudky vrátane prepadnutia majetku vynášali a vykonávali; v tejto súvislosti víta prijatie právnych predpisov tykajúcich sa dočasného zmrazenia majetku všetkých osôb obvinených z korupcie a organizovaného zločinu;

11.   s potešením berie na vedomie oficiálne otvorenie oddelení v rámci štyroch rôznych súdov, ktoré sa zaoberajú bojom proti korupcii a organizovanému zločinu, a že sa týmto oddeleniam pridelilo 60 sudcov, ktorým sa poskytne finančná motivácia zodpovedajúca obťažnosti a citlivosti úloh, ktoré musia vykonávať;

12.   v tejto súvislosti vyzýva chorvátsku vládu, aby zabezpečila slobodnú a nezávislú činnosť polície a súdnictva ako aj ľudské a finančné zdroje potrebné na naplnenie ich úlohy v rámci boja proti korupcii a organizovanému zločinu;

13.   vyjadruje uspokojenie s úrovňou slobody tlače v Chorvátsku, upozorňuje však na nedávne prípady zastrašovania a dokonca zabitia novinárov, ktorí sa venovali odhaľovaniu prípadov korupcie a organizovaného zločinu; vyzýva políciu a súdnictvo, aby podnikli rázne kroky na vyšetrenie a potrestanie týchto činov s cieľom prispieť k obnoveniu pozitívnej atmosféry v krajine a zabezpečiť trvalé dodržiavanie politických prístupových kritérií; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu plnej ochrany ľudských práv, ktoré nemôžu byť predmetom politických kompromisov;

14.   vyjadruje potešenie nad tým, že chorvátska vláda prijala akčný plán pre vykonávanie ústavného zákona o národnostných menšinách a nad zvýšením finančných prostriedkov; naliehavo vyzýva chorvátske orgány, aby vykonávali tento plán na základe úzkej spolupráce s mimovládnymi organizáciami, ktoré zastupujú spoločenstvá menšín; zdôrazňuje aj potrebu zaoberať sa hospodárskymi a sociálnymi právami menšín, najmä ich prístupom k zamestnaniu a navrhnúť dlhodobú stratégiu v oblasti zamestnanosti príslušníkov menšín vo verejnej správe a v oblasti súdnictva; ďalej vyzýva na zabezpečenie rozpočtovej nezávislosti rád pre národnostné menšiny od orgánov miestnej správy, ktorým poskytujú poradenstvo, aby tak mohli vykonávať svoj mandát plne nezávisle;

15.   víta výsledky dosiahnuté v oblasti politiky týkajúcej sa menšín v Chorvátsku a najmä skutočnosť, že sa pre menšiny v krajine zabezpečili možnosti vzdelávania, ako aj parlamentné zastúpenie;

16.   víta pokračujúci pokrok v oblasti vzdelávania menšín; vyjadruje však obavu, že v súčasných štruktúrach sa naďalej uplatňuje segregácia namiesto toho, aby boli zamerané na začleňovanie rôznych etnických skupín (napr. prostredníctvom spoločných tried); vyjadruje tiež znepokojenie nad tým, že najmä v prípade Rómov môžu tieto opatrenia viesť k horšej kvalite vzdelávania než je kvalita vzdelávania v bežných triedach;

17.   berie na vedomie, že sa dosiahli hmatateľné výsledky v oblasti vytvárania podmienok pre návrat utečencov, ale ak má byť tento návrat trvalý, treba ešte podniknúť mnohé kroky v otázke bývania, najmä v prípade bývalých nájomníkov v mestách, začleňovania do spoločnosti a prístupu na trh práce; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa programy návratu vykonávali takým spôsobom, ktorý je koherentný s inými sociálnymi programami a programami zamestnanosti;

18.   víta aj prijatie komplexných antidiskriminačných právnych predpisov a pripisuje veľký význam vykonávaniu ich ustanovení v praxi; vyzýva príslušné orgány na vnútroštátnej a miestnej úrovni, aby v prípadoch rasovej alebo inej formy nenávisti postupovali s nulovou toleranciou a zabezpečili riadne stíhanie takýchto skutkov; vyzýva vnútroštátne orgány, aby chránili aj práva sexuálnych menšín;

Hospodárske kritériá

19.   s potešením berie na vedomie, že sa Chorvátsku podarilo zvýšiť zamestnanosť a dosiahnuť udržateľný hospodársky rast; poukazuje však na pretrvávajúcu vysokú nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi a menšinami a na vplyv, ktorý majú vysoké ceny potravín a inflácia vo všeobecnosti na životnú úroveň bežných občanov;

20.   upozorňuje, že treba riešiť nárast obchodného deficitu a deficitu bežného účtu, ako aj zvyšovanie vonkajšej zadlženosti, ktoré oslabujú chorvátske hospodárstvo a vystavujú ho riziku; zdôrazňuje, že na udržanie súčasného hospodárskeho rastu a dosiahnutie úrovne členských štátov EÚ, bude treba, aby Chorvátsko zvýšiť tempo štrukturálnych reforiem;

21.   poukazuje na potrebu podporovania politiky na zosúladenie energetickej bezpečnosti s trvalo udržateľným rozvojom na základe úzkej konzultácie so všetkými zúčastnenými stranami; vyzýva chorvátske orgány, aby dosahovali ciele ustanovené v klimatickom balíku EÚ a aby prikladali náležitý význam energetickej účinnosti a obnoviteľným zdrojom energie, najmä v pobrežných oblastiach; v tejto súvislosti pripomína Chorvátsku možnosti financovania, ktoré poskytuje Únia pre Stredomorie; víta prijatie akčného plánu pre uplatňovanie Kjótskeho protokolu a vyzýva chorvátske orgány, aby efektívnym spôsobom uskutočnili všetky vhodné kroky na zníženie priemyselných emisií;

Schopnosť prevziať záväzky vyplývajúce z členstva

22.   vyjadruje všeobecnú spokojnosť s rýchlosťou zosúlaďovania právnych predpisov; domnieva sa však, že by sa mala venovať väčšia pozornosť kvalite právnych predpisov; podporuje chorvátske orgány, aby pokračovali v úsilí o vytvorenie kapacít verejnej správy, ktoré sú potrebné na zavádzanie acquis;

23.   víta napredovanie v privatizačnom procese, ktorý prebieha v odvetví oceliarstva a telekomunikácií, ako aj rozhodnutie chorvátskych orgánov pokračovať v organizovaní súťaží na privatizáciu chorvátskych lodeníc, ktoré by sa mohli ukončiť v roku 2009, a zdôrazňuje, že predaj lodeníc musí prebehnúť plne transparentným spôsobom a v súlade s normami v oblasti hospodárskej súťaže EÚ; vyzýva chorvátsku vládu, aby s podporou zo strany Komisie prijala osobitné opatrenia na kompenzáciu sociálnych dôsledkov reštrukturalizácie; žiada Komisiu a Radu, aby v rámci prehodnocovania napredovania Chorvátska pri zavádzaní potrebných reforiem zohľadnili prebiehajúcu hospodársku a finančnú krízu;

24.   konštatuje nerovnomerný pokrok v odvetví poľnohospodárstva, v rámci ktorého sa zlepšila situácia v oblasti politiky kvality a ekologického poľnohospodárstva, ale musí dôjsť k zlepšeniu schopnosti využívať fondy pre rozvoj vidieka; zdôrazňuje, že na dosiahnutie hladkého prechodu k režimu spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a na obmedzenie sociálnych vplyvov tohto prechodu na minimum je treba posilniť kapacitu verejnej správy a zintenzívniť reformy systému podpory poľnohospodárstva;

25.   vyzýva chorvátske orgány, aby preukázali primerané čerpanie finančných prostriedkov EÚ určených na predvstupovú pomoc a aby na všetkých úrovniach – centrálnej, regionálnej a miestnej – vybudovali štruktúry a know-how potrebné na prijímanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov a z kohézneho fondu EÚ;

Regionálna spolupráca

26.   vyjadruje hlboké poľutovanie nad zablokovaním prístupových rokovaní počas značného obdobia z dôvodu bilaterálnych otázok;

27.   zdôrazňuje, že bilaterálne otázky by nemali byť prekážkou pokroku v prístupových rokovaniach, pokiaľ sa tieto rokovania nevyužijú na zamedzenie konečnému vyriešeniu týchto otázok; naliehavo však vyzýva chorvátsku vládu a vlády susedných krajín, aby urýchlene vyriešili všetky otvorené otázky;

28.   zdôrazňuje, že dobré susedské vzťahy zostávajú kľúčovým prvkom procesu európskej integrácie a vyzýva Chorvátsko a jeho susedov, aby aktívne podporovali spoluprácu v regióne a aby sa vo väčšej miere zapájali do projektov cezhraničnej spolupráce;

29.   pripomína neformálnu dohodu, ktorú dosiahli premiéri Chorvátska a Slovinska 26. augusta 2007 o predložení ich sporu o hranice medzinárodnému orgánu, víta ochotu Chorvátska a Slovinska prijať ponuku Komisie pôsobiť v úlohe sprostredkovateľa a domnieva sa, že toto sprostredkovanie by sa malo zakladať na medzinárodnom práve; v tejto súvislosti očakáva rýchly pokrok pri rozhovoroch o pristúpení;

o
o   o

30.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vláde a parlamentu Chorvátska.

(1) Prijaté texty P6_TA(2008)0120.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o správe o pokroku Turecka za rok 2008

P6_TA(2009)0134 B6-0105/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na správu Komisie o pokroku Turecka za rok 2008 zverejnenú 5. novembra 2008 (SEK(2008)2699),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 27. septembra 2006 o pokroku, ktorý dosiahlo Turecko na ceste k pristúpeniu(1), z 24. októbra 2007 o vzťahoch EÚ – Turecko(2) a z 21. mája 2008 o správe o pokroku Turecka za rok 2007(3),

–   so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou(4) (prístupové partnerstvo), ako aj na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 potom, čo Rada schválila rokovací rámec, a keďže začiatok týchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom,

B.   keďže Turecko sa zaviazalo k reformám, dobrým susedským vzťahom a postupnému približovaniu k EÚ a keďže toto úsilie by sa malo chápať ako príležitosť Turecka ďalej sa modernizovať,

C.   keďže úplný súlad so všetkými kodanskými kritériami a integračná kapacita EÚ podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 zostávajú základom pre vstup do EÚ, ktorá je spoločenstvom založeným na spoločných hodnotách,

D.   keďže Komisia dospela k záveru, že rok 2008 poznačilo značné politické napätie a že turecká vláda napriek silnému mandátu nepredložila konzistentný a komplexný program politických reforiem,

E.   keďže Turecko doteraz nevykonalo ustanovenia vyplývajúce z dohody o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a Tureckom a z dodatkového protokolu k tejto dohode,

F.   keďže v roku 2008 boli otvorené štyri rokovacie kapitoly,

1.   je znepokojený tým, že v Turecku dochádza už tri po sebe nasledujúce roky k nepretržitému spomaľovaniu reformného procesu, a vyzýva tureckú vládu, aby preukázala politickú vôľu pokračovať v reformnom procese, ku ktorému sa zaviazala v roku 2005; zdôrazňuje, že táto modernizácia je v prvom rade a predovšetkým v záujme samotného Turecka a na prospech celej tureckej spoločnosti;

2.   je znepokojený neustálou polarizáciou v rámci tureckej spoločnosti a medzi hlavnými politickými stranami, ktorá sa v priebehu roku 2008 prehĺbila a mala negatívny vplyv na fungovanie politických inštitúcií a proces reforiem;

3.   zdôrazňuje, že politické reformy sú základom reformného procesu a víta skutočnosť, že turecká vláda pripravila a schválila Národný program pre prijatie acquis;

4.   naliehavo žiada vedúcich predstaviteľov politických strán, aby sa skutočne snažili o dialóg a aby sa – ochotní pristúpiť na kompromis – dohodli na programe reforiem v záujme modernizácie Turecka smerom k stabilnej, demokratickej, pluralitnej, sekulárnej a prosperujúcej spoločnosti, ktorá bude založená na dodržiavaní ľudských práv a základných slobôd a bude sa opierať o zásady právneho štátu;

I.Plnenie kodanských kritérií
Demokracia a právny štát

5.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že počiatočné úsilie o komplexnú reformu ústavy vyústilo do sporu týkajúceho sa problematiky šatiek a spôsobilo ďalšiu polarizáciu spoločnosti; vyzýva tureckú vládu, aby opäť začala pracovať na novej civilnej ústave, ktorej základom by bola ochrana ľudských práv a základných slobôd, a naliehavo žiada vládu, aby zabezpečila, že politické strany a občianska spoločnosť, ako aj etnické a náboženské menšiny budú do tohto ústavného procesu úzko zapojené;

6.   je znepokojený tým, že v roku 2008 boli voči dvom parlamentným stranám začaté súdne konania týkajúce sa zákazu činnosti, a najmä stále nedoriešeným prípadom Strany pre demokratickú spoločnosť (DTP); zdôrazňuje, že je potrebné prioritne upraviť právne predpisy týkajúce sa politických strán s cieľom plne ich zladiť s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a odporúčaniami Benátskej komisie Rady Európy;

7.   vyzýva turecké orgány, aby podnikli všetky kroky k tomu, aby umožnili všetkým stranám, ktoré sa zúčastňujú volieb, účasť vo volebnej komisii;

8.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol žiaden pokrok, pokiaľ ide o zavedenie plných systematických funkcií civilného dohľadu nad armádou a o posilnenie parlamentnej kontroly nad vojenskou a obrannou politikou;

9.   berie na vedomie pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja stratégie reformy súdnictva; poukazuje však na naliehavú potrebu ďalšieho systematického úsilia o zvýšenie nestrannosti a profesionality sudcovského zboru, ktorá by zabezpečila, že sudcovia sa zdržia zasahovania do politickej diskusie a budú dodržiavať normy Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP);

10.   ľutuje, že nebol dosiahnutý žiaden pokrok, pokiaľ ide o zriadenie úradu ombudsmana; berie na vedomie negatívne rozhodnutie ústavného súdu o zákone o ombudsmanovi a naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby čo najskôr ako to bude možné opätovne zaviedla potrebnú legislatívu na zriadenie tohto úradu tak, ako ho v minulosti podporila vláda aj parlament;

11.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že turecká vláda nepredstavila žiadnu komplexnú protikorupčnú stratégiu; zdôrazňuje potrebu posilniť parlamentný dohľad nad verejnými výdavkami a prijať nové právne predpisy týkajúce sa dvora audítorov;

12.   víta začatie súdneho konania voči osobám obvineným z členstva v zločineckej organizácii Ergenekon; nabáda príslušné orgány, aby pokračovali vo vyšetrovaní a v plnej miere odhalili siete tejto organizácie, ktoré siahajú do štátnych štruktúr; je znepokojený správami o zaobchádzaní s obžalovanými v tomto prípade; naliehavo žiada turecké orgány, aby im zabezpečili spravodlivý proces a dôsledne dodržiavali zásady právneho štátu;

Ľudské práva a rešpektovanie a ochrana menšín

13.   ľutuje, že sloboda prejavu a sloboda tlače stále nie sú v Turecku v plnej miere chránené; zastáva názor, že slobode tlače v demokratickej a pluralitnej spoločnosti neprospievajú ani časté zákazy internetových stránok ani nátlak a súdne procesy voči kritickej tlači; je tiež toho názoru, že úprava článku 301 trestného zákonníka, prijatá v apríli 2008, nebola dostatočná, pretože ľudia sú naďalej prenasledovaní za vyjadrovanie svojich nenásilných názorov, a to na základe článku 301 ako aj ďalších článkov trestného zákonníka, protiteroristického zákona alebo tlačového zákona, ako napr. laureátka Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 1995 Leyla Zana; pripomína, že v záujme zabezpečenia toho, aby sa plne dodržiavala sloboda prejavu v súlade so zásadami EDĽP, je potrebné zrušenie článku 301, ako aj zásadná reforma trestného zákonníka a ďalších zákonov, ktoré sa využívajú na svojvoľné obmedzovanie nenásilných názorov;

14.   víta ospravedlnenie ministra spravodlivosti Mehmeta Aliho Sahina v mene vlády adresované rodine Engina Cebera, ktorý zomrel vo väzení v dôsledku zlého zaobchádzania; spolu s Výborom pre ľudské práva tureckého parlamentu vyjadruje obavu nad zlyhaním súdnictva, pokiaľ ide o trestné stíhanie prípadov mučenia a zlého zaobchádzania, ktorých počet narastá; vyzýva tureckú vládu, aby vyvinula ďalšie systematické úsilie o odstránenie mučenia a zlého zaobchádzania, a to tak v oficiálnych zariadeniach na zadržiavanie ako aj mimo nich, a ukončila kultúru beztrestnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že hodnovernosť tohto úsilia by výrazne zvýšila ratifikácia a implementácia Opčného protokolu Dohovoru OSN proti mučeniu; vyjadruje tiež obavu nad nadmerným použitím policajnej sily pri riešení verejných demonštrácií;

15.   víta prácu, ktorú vykonal vyšetrovací výbor pre ľudské práva tureckého Veľkého národného zhromaždenia pri vyšetrovaní mučenia a zlého zaobchádzania vo väzniciach a vraždy novinára Hranta Dinka; naliehavo žiada turecké orgány, aby sa v plnej miere a podrobne zaoberali závermi správ tohto výboru, ako aj závermi správy inšpekčnej komisie predsedu vlády; domnieva sa tiež, že hypotéza o účasti Ergenekonu by sa mala brať vážnejšie pri posudzovaní nevyriešených prípadov, akým je napríklad vražda Hranta Dinku;

16.  Víta prijatie zákona o nadáciách vo februári 2008 a oceňuje hodnotenie Komisie, podľa ktorého zákon o nadáciách rieši mnoho nedoriešených otázok súvisiacich s majetkom nemoslimských komunít; naliehavo žiada tureckú vládu, aby zabezpečila, že zákon sa bude uplatňovať v súlade s judikatúrou ESĽP, a aby sa zaoberala doteraz nedoriešenými otázkami majetku zhabaného a predaného tretím stranám, ako aj majetku nadácií, ktoré sa pred prijatím nových právnych predpisov zlúčili;

17.   pripomína, že je stále potrebný právny rámec v súlade s judikatúrou ESĽP, aby všetky náboženské komunity mohli pôsobiť bez zbytočných obmedzení, najmä pokiaľ ide o ich právne postavenie, vzdelávanie duchovných, voľby predstavených, náboženskú výchovu a budovanie miest pre konanie bohoslužieb; nabáda turecké orgány, všetky politické strany, občiansku spoločnosť a príslušné komunity, aby sa zapojili do vytvárania prostredia, ktoré prispeje k plnému dodržiavaniu slobody náboženského vyznania v praxi; opakuje svoju výzvu na okamžité znovuotvorenie gréckeho pravoslávneho seminára v Chalki a na používanie cirkevného titulu ekumenický patriarcha na verejnosti; víta prebiehajúce rozhovory vlády a vedúcich predstaviteľov Alevitov o dlhodobo nevyriešených otázkach, akými sú alevitské miesta na konanie bohoslužieb a vytvorenie pamätníka pripomínajúceho Sivaskú masakru, a vyzýva tureckú vládu, aby sa bez meškania zaoberala ich obavami a zrušila povinnosť navštevovať štátne hodiny náboženstva; ľutuje plánované vyvlastnenie Sýrskeho pravoslávneho kláštora Sv. Gabriela v Tur Abdine a súdne konania voči zástupcom kláštora;

18.   vyzýva tureckú vládu, aby prioritne začala politickú iniciatívu napomáhajúcu trvalé urovnanie kurdskej otázky, pričom táto iniciatíva sa musí zaoberať hospodárskymi a sociálnymi príležitosťami pre občanov kurdského pôvodu a zreteľne zlepšiť ich kultúrne práva vrátane skutočných možností učiť sa kurdčinu v rámci verejného aj súkromného vzdelávacieho systému a používať ju vo vysielaní a v prístupe k verejným službám, a aby umožnila voleným predstaviteľom používať v komunikácii s voličmi druhý jazyk okrem turečtiny; víta odštartovanie 24-hodinového verejného televízneho kanála v kurdskom jazyku od 1. januára 2009;

19.   odsudzuje násilie páchané Kurdskou stranou pracujúcich (PKK) a inými teroristickými skupinami na území Turecka; znovu pripomína svoju solidárnosť s Tureckom v boji proti terorizmu a opätovne vyzýva PKK, aby vyhlásila a dodržiavala okamžité a bezvýhradné prímerie;

20.   naliehavo žiada DTP a všetkých jej zvolených členov, aby sa jasne dištancovali od teroristickej PKK od jej používania násilia a vyzýva všetky strany, aby prispeli k riešeniu, ktoré posilní stabilitu, prosperitu a integritu tureckého štátu;

21.   berie na vedomie, že turecká vláda sa rozhodla dokončiť projekt v juhovýchodnej Anatólii v záujme rozvoja juhovýchodného Turecka; poukazuje však na sociálne, ekologické, kultúrne a geopolitické dôsledky vrátane dôsledkov na zásoby vody v susediacich štátoch, Iraku a Sýrii, a vyzýva vládu, aby pri práci na tomto projekte plne zohľadnila uvedené otázky, chránila práva postihnutého obyvateľstva a zabezpečila úzku spoluprácu s miestnymi a regionálnymi orgánmi; vyzýva Komisiu, aby predložila štúdiu o tomto projekte a o jeho dôsledkoch;

22.   opakuje, že európske hodnoty pluralizmu a rôznorodosti zahŕňajú v súlade so Zmluvou z Lausanne (1923) rešpektovanie oveľa širšej definície menšín, než je tá, ktorú prijalo Turecko; je znepokojený pretrvávajúcim nepriateľstvom a násilím voči menšinám; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Turecko nedosiahlo žiadny pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie kultúrnej rozmanitosti a podporu rešpektovania a ochrany menšín v súlade s normami EDĽP; naliehavo žiada tureckú vládu, aby nadviazala dialóg s vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny, ktorý bol potrebný už dávno a ktorý by sa mal zameriavať na také otázky, akými sú zapojenie menšín do verejného života a vysielanie v jazykoch menšín;

23.   vyzýva tureckú vládu, aby zakročila proti organizáciám a skupinám, ktoré rozpútavajú nevraživosť voči menšinám, a aby chránila všetky osoby, ktoré sú v ohrození a obávajú sa o svoj život, a zároveň aby sa trvalo usilovala o vytvorenie podmienok na dôsledné rešpektovanie základných ľudských práv a slobôd;

24.   vyzýva tureckú vládu, aby hľadala riešenia na zachovanie bikultúrneho charakteru tureckých ostrovov Gökçeada (Imvros) a Bozcaada (Tenedos) a aby riešila problémy, s ktorými sa stretávajú príslušníci gréckej menšiny, pokiaľ ide o ich právo na vzdelanie a majetok;

25.   víta zriadenie "Výboru pre rovnaké príležitosti pre ženy a mužov" v rámci tureckého parlamentu; víta hodnotenie Komisie, podľa ktorého je právny rámec zaručujúci práva žien a rodovú rovnosť vo všeobecnosti zavedený; naliehavo však vyzýva tureckú vládu, aby zabezpečila jeho uplatňovanie tak, aby mal pozitívny vplyv na situáciu žien v Turecku; upozorňuje na blížiace sa miestne voľby ako na príležitosť napraviť nízke zastúpenie žien v politike;

26.   je znepokojený tým, že počet ohlásených tzv. vrážd v mene cti v Turecku narastá a vyzýva turecké orgány a občiansku spoločnosť, aby zintenzívnili snahu zabrániť týmto vraždám, domácemu násiliu a núteným manželstvám; víta nárast počtu útulkov, ale naliehavo žiada efektívne a trvalo udržateľné politiky v rozpočtovej a personálnej oblasti a podporu pre ženy a ich deti potom, ako opustia útulky; žiada tureckú vládu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi bojovala proti nezákonnému obchodovaniu so ženami;

27.   víta rozhodnutie najvyššieho odvolacieho súdu nepotvrdiť rozhodnutie o zákaze záujmovej skupiny Lambda Istanbul; naliehavo vyzýva vládu, aby zabezpečila zaručenie rovnosti bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu;

Existencia fungujúceho trhového hospodárstva

28.   víta hodnotenie Komisie, ktoré zaraďuje Turecko medzi krajiny s fungujúcim trhovým hospodárstvom;

29.   konštatuje, že napriek spomaleniu hospodárskeho rastu Turecka v roku 2008 sú jeho celkové hospodárske výsledky dôkazom toho, že základy tureckého hospodárstva sú podstatne pevnejšie a jeho odolnosť je vyššia než pred niekoľkými rokmi; konštatuje, že svetová finančná kríza sa v tureckom bankovom systéme prejavila zatiaľ len v obmedzenej miere, znepokojuje ho však vplyv krízy na hospodársky rast; žiada Komisiu, aby osobitne informovala o dôsledkoch krízy na turecké hospodárstvo; vyzýva vládu Turecka, aby naďalej úzko spolupracovala s Medzinárodným menovým fondom a ďalšími medzinárodnými a európskymi finančnými inštitúciami;

Schopnosť prijať záväzky vyplývajúce z členstva

30.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko nesplnilo viacero záväzkov, ktoré prijalo v rámci colnej únie ES-Turecko, čo narúša vzájomné obchodné vzťahy;

31.   poukazuje na to, že v rámci colnej únie je Turecko povinné rokovať a uzatvárať dohody o voľnom obchode s tretími štátmi, s ktorými EÚ takého dohody uzavrela; vyzýva Radu a Komisiu, aby Turecko zahrnuli do štúdií o hodnotení vplyvu budúcich dohôd o voľnom obchode medzi EÚ a tretími krajinami a ďalej posilňovali prenos informácií o stanovisku EÚ a stave rokovaní o týchto dohodách;

32.   s poľutovaním konštatuje, že turecká vláda stále v plnej miere nevykonáva dohodu o pridružení ES-Turecko a jej dodatkový protokol; pripomína, že ak si Turecko do decembra 2009 nesplní záväzky, môže to ďalej vážne ovplyvniť proces rokovaní; vyzýva Radu, aby naďalej kontrolovala a skúmala napredovanie v oblastiach, ktorým sa venuje vyhlásenie Spoločenstva a jeho členských štátov z 21. septembra 2005 v súlade so svojimi závermi z 11. decembra 2006;

33.   oceňuje pokrok, ktorý Turecko dosiahlo v oblasti vzdelávania a kultúry; opakuje, že poskytovanie prístupu k vzdelaniu nie je len dobrou stratégiou na zahrnutie menšín, ale aj základom prosperujúcej a modernej spoločnosti; považuje plán otvorenia katedry arménskych a kurdských štúdií na tureckých univerzitách za známku dobrej vôle, po ktorej musia nasledovať konkrétne kroky;

II.Zvyšovanie prosperity
Posilňovanie sociálnej súdržnosti a zvyšovanie prosperity

34.   poukazuje na to, že sociálne orientované trhové hospodárstvo je základom sociálne súdržnej spoločnosti a jedným z kľúčov k stabilite a prosperite; v tejto súvislosti víta prijatie zákona o sociálnom poistení a všeobecnom zdravotnom poistení ako prínos k posilneniu sociálnej súdržnosti tureckej spoločnosti;

35.   rovnako víta skutočnosť, že turecký parlament prijal v máji 2008 balík opatrení pre zamestnanosť zameraný na podporu pracovných príležitostí pre ženy, mládež a osoby s postihnutím; znepokojuje ho však pretrvávajúca ochabnutosť trhu práce, na ktorom sa obyvateľstvo v produktívnom veku podieľa iba 43-percentnou mierou, a je mimoriadne znepokojený celkovým poklesom zamestnanosti žien; vyzýva tureckú vládu, aby prijala ďalšie opatrenia na vyriešenie problému neformálnej ekonomiky;

36.   pripomína výzvy tureckej vláde, aby podnikla ďalšie konkrétne kroky na posilnenie postavenia žien v politickom, hospodárskom a sociálnom sektore, napríklad prostredníctvom dočasných opatrení na zvýšenie ich aktívnej účasti v politike; zdôrazňuje potrebu prijatia účinných opatrení na posilnenie prístupu žien k vzdelávaniu, ktorý spomedzi krajín OECD stále zostáva najnižší;

37.   všíma si pokrok v oblasti ochrany zdravia; znepokojuje ho však, že o pokroku nemožno hovoriť v súvislosti s oblasťou duševného zdravia; dôrazne vyzýva turecké orgány, aby vyčlenili viac zdrojov na starostlivosť o duševné zdravie a našli riešenie problému nedostatočnej všeobecnej zdravotnej starostlivosti a starostlivosti o ľudí s duševnými poruchami v ústavoch a rehabilitačných strediskách; žiada, aby liečba detí a dospelých s duševnými poruchami v ústavoch plne rešpektovala ich ľudské práva;

38.   vyjadruje poľutovanie, že sa nedosiahol žiadny pokrok v úprave právnych predpisov o právach odborových organizácií a vyzýva turecký parlament, aby prijal nový zákon o odborových organizáciách, ktorý by bol v súlade s dohovormi Medzinárodnej organizácie práce; vyjadruje poľutovanie, že napriek tomu, že predpisy o vytváraní odborov a členstve v nich boli v roku 2004 uvoľnené, činnosť odborových organizácií naďalej podlieha obmedzeniam; vyzýva turecké orgány, aby spolu s odborovými organizáciami našli riešenie, ktoré umožní, aby sa 1. mája mohli konať na námestí Taksim v Istanbule pokojné demonštrácie a aby sa rešpektovala sloboda združovania;

39.   opätovne poukazuje na potrebu riešenia problému rozdielov vo vývoji jednotlivých regiónov Turecka a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami, ktorý predstavuje hlavnú prekážku prosperity tureckej spoločnosti; vyjadruje preto poľutovanie, že turecká vláda zatiaľ nepredstavila komplexnú stratégiu riešenia tohto problému, a sklamanie, že Komisia nepredložila žiadne informácie o prínose EÚ k takémuto strategickému plánovaniu v rámci nástroja predvstupovej pomoci, ako to požadoval Európsky parlament vo vyššie uvedenom uznesení z 21. mája 2008;

III.Budovanie dobrých susedských vzťahov

40.   zdôrazňuje potrebu komplexného urovnania cyperskej otázky na základe rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a zásad, na ktorých je založená EÚ; víta obnovenie záväzku politických predstaviteľov oboch strán k riešeniu prostredníctvom rokovaní, podporuje pokračujúce priame rokovania vedúcich predstaviteľov oboch cyperských komunít a bude akceptovať každú dohodu, ktorú dosiahnu, ak bude v súlade so zásadami, na ktorých je založená EÚ vrátane štyroch základných slobôd s výnimkou dočasných prechodných výnimiek, a bude prijatá na základe referenda; vyzýva Turecko, aby pomohlo vytvoriť dobrú rokovaciu atmosféru tým, že stiahne turecké sily a umožní obom lídrom, aby slobodne rokovali o budúcnosti krajiny;

41.   vyzýva Turecko, aby dodržiavalo svoje záväzky podľa medzinárodného práva, príslušných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a rozsudku ESĽP vo veci štvrtej medzištátnej žiadosti Cypru voči Turecku, ktorá sa týka vyšetrovania osudov nezvestných osôb; naliehavo žiada všetky členské štáty EÚ, aby vyzvali Turecko k podniknutiu náležitých krokov hlavne v oblasti humanitárnych záležitostí;

42.   podporuje väčšiu cezhraničnú spoluprácu miestnych orgánov, podnikateľov a iných miestnych partnerov so susednými členskými štátmi EÚ, Gréckom a Bulharskom;

43.   víta komunikáciu a spoluprácu, ktorú za posledný rok nadviazali turecké a iracké orgány, vrátane kontaktov medzi tureckými a kurdskými regionálnymi samosprávami v severnom Iraku; vyzýva tieto orgány, aby vzájomnú spoluprácu naďalej prehlbovali, a tak zabezpečili, že iracká strana predíde útokom z irackého územia, zaručili stabilitu a prispeli k hospodárskemu rozvoju celého územia v turecko-irackom pohraničí; pripomína, že už v minulosti apeloval na tureckú vládu, aby pri protiteroristických akciách rešpektovala územnú celistvosť Iraku, ľudské práva a zásady právneho štátu, a aby zabezpečila, že nedôjde k stratám na životoch z radov civilistov;

44.   víta návštevu prezidenta Güla v Arménsku v septembri 2008 na základe pozvania prezidenta Sarkisiana a vyjadruje nádej, že skutočne podporí atmosféru vhodnú na normalizáciu vzťahov medzi ich krajinami; vyzýva tureckú vládu, aby znovu otvorila svoje hranice s Arménskom a úplne obnovila s Arménskom politické a hospodárske vzťahy; opätovne vyzýva vlády Turecka a Arménska, aby začali proces zmierenia so zreteľom na súčasnosť aj minulosť a umožnili úprimnú a otvorenú diskusiu o minulých udalostiach; vyzýva Komisiu, aby tento zmierovací proces uľahčila;

45.   oceňuje pokračujúce úsilie vlád Turecka a Grécka o zlepšenie dvojstranných vzťahov; opätovne pripomína, že zrušenie vojnového stavu, ktorý vyhlásilo turecké Veľké národné zhromaždenie v roku 1995, by bolo významným podnetom na ďalšie zlepšenie týchto vzťahov; pripomína, že Turecko sa zaviazalo k dobrým susedským vzťahom, a vyzýva tureckú vládu, aby vyvinula úprimné a intenzívne úsilie o mierové vyriešenie všetkých pretrvávajúcich sporov v súlade s Chartou OSN, ďalšími príslušnými medzinárodnými dohovormi a dvojstrannými dohodami a záväzkami;

IV.Posilnenie dvojstrannej spolupráce EÚ – Turecko

46.   vyzýva Radu, aby zvážila otvorenie rokovaní o kapitolách, v ktorých Turecko podľa hodnotenia Komisie splnilo podmienky otvorenia;

47.   uvedomuje si úsilie Turecka stať sa križovatkou medzi Európou a Áziou v oblasti dodávok energie a úlohu, ktorú môže zohrať pre energetickú bezpečnosť Európy; oceňuje pokrok, ktorý Turecko dosiahlo v oblasti energetiky; pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie z 24. októbra 2007, v ktorom podporil otvorenie rokovaní o tejto kapitole a vyjadruje poľutovanie, že v tejto otázke nedošlo k dohode v Rade; povzbudzuje Turecko, aby sa stalo plným členom v Európskom energetickom spoločenstve a tým posilnilo energetickú spoluprácu medzi EÚ a Tureckom, z ktorej môžu mať prospech všetky zúčastnené strany; vyzýva Turecko, aby plne podporovalo projekt výstavby plynovodu Nabucco, ktorý je európskym prioritným projektom, a očakáva skoré uzavretie medzivládnej dohody zameranej na sprevádzkovanie plynovodu;

48.   všíma si pokrok v oblasti migračnej a azylovej politiky; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Turecko od decembra 2006 neobnovilo rokovania o readmisnej dohode s ES, ktorej podpísanie je podmienkou pre dohodu o zjednodušení vízového režimu; vyzýva tureckú vládu, aby zintenzívnila spoluprácu s EÚ v oblasti riadenia migrácie, a to aj prostredníctvom riadneho vykonávania existujúcich dvojstranných readmisných dohôd a protokolov s členskými štátmi; konštatuje, že pokiaľ ide o súlad s vízovými zoznamami EÚ, nemožno hovoriť o pokroku; vyzýva Komisiu a tureckú vládu, aby začali rokovať o dohode o zjednodušení vízového režimu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zjednodušili vízové obmedzenia pre cestujúcich bona fide, ako sú študenti, akademickí pracovníci alebo podnikatelia; vyzýva na úplné dodržiavanie ľudských práv žiadateľov o azyl a utečencov, ako aj na otvorený a neobmedzený prístup Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov do všetkých stredísk na zadržiavanie osôb;

49.   víta spustenie novej generácie projektov v septembri 2008, ktoré sú zamerané na prehĺbenie dialógu medzi občianskou spoločnosťou v Turecku a v EÚ; žiada Komisiu, aby informovala o činnostiach vykonávaných v rámci dialógu občianskej spoločnosti EÚ-Turecko; opätovne pripomína výzvu tureckej vláde, aby občiansku spoločnosť užšie zapojila do reformného procesu;

50.   všíma si, že Komisia má v úmysle vykonať hodnotenie vplyvu iba v niektorých oblastiach politiky(5); dôrazne vyzýva Komisiu, aby vydala komplexnejšiu štúdiu hodnotenia vplyvu nadväzujúcu na štúdiu z roku 2004 a bezodkladne ju predložila Európskemu parlamentu;

51.   vyzýva tureckú vládu a justičné orgány, aby lepšie spolupracovali s členskými štátmi EÚ a príslušnými orgánmi v trestných veciach, v ktorých sa občania a obyvatelia EÚ stali obeťami podvodu, ako tomu bolo napríklad v prípade tzv. Zeleného fondu (islamský investičný fond so sídlom v Turecku) a v prípade charitatívnej organizácie Deniz Feneri so sídlom v Nemecku;

Spolupráca v medzinárodných a celosvetových otázkach

52.   oceňuje úsilie Turecka prispievať k riešeniu v prospech mnohých regiónov vo svete zasiahnutých krízou, najmä na Blízkom východe a Južnom Kaukaze, ako aj so zreteľom na vzťahy medzi Afganistanom a Pakistanom; oceňuje najmä aktívny a konštruktívny príspevok Turecka v nadväznosti na konflikt medzi Ruskom a Gruzínskom s cieľom podporiť mier a stabilitu v južnom Kaukaze, najmä prostredníctvom návrhu platformy stability a spolupráce na Kaukaze; vyzýva Radu a Komisiu, aby zintenzívnili spoluprácu s Tureckom a hľadali synergie vo vzťahu Turecka a EÚ k týmto regiónom;

53.   blahoželá Turecku k jeho zvoleniu za člena Bezpečnostnej rady OSN a vyzýva tureckú vládu, aby v rámci OSN uplatňovala prístup, ktorý bude úzko koordinovaný s pozíciou EÚ;

54.   víta ratifikáciu Kyótskeho protokolu tureckým parlamentom;

55.   víta trvalý prínos Turecka k Európskej bezpečnostnej a obrannej politike a operáciám NATO; vyjadruje však poľutovanie, že strategickú spoluprácu NATO-EÚ nad rámec dohôd Berlín plus naďalej blokujú námietky Turecka, čo má negatívne dôsledky na ochranu nasadeného personálu EÚ, a dôrazne vyzýva Turecka, aby od týchto námietok čo najskôr upustilo; vyzýva Radu, aby uskutočnila konzultácie s Tureckom, ako jedným z najväčších poskytovateľov jednotiek, vo fáze plánovania a rozhodovania o Európskej bezpečnostnej a obrannej politike;

56.   vyzýva tureckú vládu, aby podpísala štatút Medzinárodného trestného súdu a predložila ho na ratifikáciu, čím ďalej zvýši podiel a účasť Turecka na celosvetovom mnohostrannom systéme;

o
o   o

57.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 284. (2) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 452. (3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0224. (4) Ú. v. EÚ L 51, 26.2.2008, s. 4. (5) Európska komisia: Opatrenia prijaté v súvislosti s nelegislatívnymi uzneseniami Európskeho parlamentu – máj II 2008.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008

P6_TA(2009)0135 B6-0106/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery predsedníctva prijaté na zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. – 20. júna 2003, na ktorom dostali všetky štáty západného Balkánu prísľub, že sa stanú členmi EÚ,

–   so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN S/RES/817 zo 7. apríla 1993 a S/RES/845 z 18. júna 1993,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady zo 16. decembra 2005 udeliť Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko postavenie kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a na závery predsedníctva Európskej rady prijaté na zasadnutiach 15. – 16. júna 2006 a 14. – 15. decembra 2006,

–   so zreteľom na dočasnú dohodu medzi Helénskou republikou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko z roku 1995,

–   so zreteľom na vyhlásenie EÚ a krajín západného Balkánu, ktoré jednomyseľne schválili ministri zahraničných vecí všetkých členských štátov EÚ a ministri zahraničných vecí krajín západného Balkánu v Salzburgu 11. marca 2006,

–   so zreteľom na závery štvrtého zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 24. júla 2007,

–   so zreteľom na dohody medzi EÚ a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o zjednodušení vízového režimu a readmisii z 18. septembra 2007,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/212/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko(1),

–   so zreteľom na vyhlásenie z Brda: Nové zameranie na západný Balkán, ktoré prednieslo predsedníctvo EÚ 29. marca 2008, v ktorom zdôraznilo potrebu nových podnetov v súvislosti s agendou zo Solúna a vyhlásením zo Salzburgu,

–   so zreteľom na správu Komisie o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2008 (SEK(2008)2695),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 10. júla 2008 o strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2008 o správe o pokroku Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko za rok 2007(3),

–   so zreteľom na odporúčania Spoločného parlamentného výboru EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko z 29. – 30. januára 2007 a 26. – 27. novembra 2007,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 24. októbra 2007 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o zjednodušení vydávania krátkodobých víz(4),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 24. októbra 2007 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohody medzi Európskym spoločenstvom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o readmisii osôb(5),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/824/ES z 8. novembra 2007 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o uľahčení udeľovania víz(6),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/817/ES z 8. novembra 2007 o uzavretí Dohody medzi Európskym spoločenstvom a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko o readmisii osôb bez povolenia na pobyt(7),

–   so zreteľom na konečné vyhlásenie Spoločného parlamentného výboru EÚ – Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko prijatého na jeho piatej schôdzi 28. novembra 2008,

–   so zreteľom na vyhlásenie Komisie z 5. novembra 2008 s názvom Stratégie rozširovania a hlavné výzvy na roky 2008 – 2009 (KOM(2008)0674) a na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy konaného 9. decembra 2008,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže sa v strategickom dokumente Komisie o rozšírení z roku 2007 pripisuje veľká dôležitosť – a to už od ranného štádia stratégie – zásadám právneho štátu a dobrej správe verejných vecí, predovšetkým vo vzťahu k boju proti korupcii a organizovanému zločinu, k administratívnej a súdnej reforme a rozvoju občianskej spoločnosti,

B.   keďže EÚ podnikla kroky na zlepšenie kvality procesu rozširovania,

C.   keďže členský štát EÚ, a to Grécko, a Bývala juhoslovanská republika Macedónsko sa nachádzajú uprostred rokovaní konajúcich sa pod záštitou Organizácie Spojených národov s cieľom dosiahnuť vzájomne prijateľné riešenie v otázke názvu tejto kandidátskej krajiny; keďže zásadnou úlohou zostáva zaistiť dobré susedské vzťahy a nájsť vzájomne prijateľné riešenia nevyriešených otázok na základe dohody so susedmi v súlade s vyhlásením zo Salzburgu z 11. marca 2006,

1.   víta skutočnosť, že sa vládne a opozičné strany v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko za širokej podpory občianskej spoločnosti a verejnej mienky zjednotili v snahe o splnenie kodanských kritérií pre členstvo v EÚ a o čo najrýchlejšie pristúpenie k EÚ; v súvislosti s tým zdôrazňuje, že v prvom rade ani tak nejde o otázku splnenia požiadaviek zvonka, ale hlavne o zlepšenie vlastnej budúcnosti kandidátskej krajiny;

2.   znovu opakuje svoju plnú podporu európskej perspektíve Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a všetkých krajín západného Balkánu, ktorá je nevyhnutná pre stabilitu, uzmierenie a mierovú budúcnosť regiónu;

3.   víta skutočnosť, že sedem rokov po uzavretí dohody z Ochridu prijal parlament krajiny právny predpis o používaní jazykov v štátnej správe a školstve; víta najmä rozšírenie možností vyššieho vzdelávania, ktoré umožnilo otvorenie nových fakúlt v rôznych mestách vrátane fakúlt so študijným plánom v rôznych jazykoch; berie na vedomie zlepšenie v otázke spravodlivého zastúpenia členov menšinových spoločenstiev, predovšetkým v správe verejných vecí, polícii a ozbrojených silách;

4.   oceňuje pokrok, ktorý krajina doposiaľ dosiahla v dialógu o liberalizácii vízového režimu, predovšetkým vysoký počet vystavených biometrických cestovných dokladov a dokladov totožnosti, vykonávanie systému integrovanej správy hraníc a vytvorenie vnútroštátneho vízového informačného systému; s uspokojením berie na vedomie pokrok dosiahnutý v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, nelegálnej migrácii a korupcii a vyzýva vládu, aby pokračovala vo svojom úsilí v tejto oblasti; víta vykonávanie dohody s EÚ o readmisii a vyzýva na užšiu spoluprácu s Európskou agentúrou pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), Európskym policajným úradom (Europol) a Európskym orgánom spolupráce súdnych orgánov (Eurojust); berie na vedomie problémy, s ktorým sa stretávajú občania Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v dôsledku neuznávania ich cestovných pasov jedným z členských štátov EÚ; a vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na dosiahnutý pokrok odporučila Rade, aby čo najskôr uvoľnila vízový režim pre občanov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a zrušila vízovú povinnosť;

5.   chváli úsilie vlády Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v hospodárskej oblasti, ktoré viedlo k významnému pokroku pri plnení ekonomických kritérií a priviedlo krajinu bližšie k funkčnému trhovému hospodárstvu; víta najmä uľahčenie postupov platby daní, reformu umožňujúcu registráciu na jednom mieste, uľahčovanie zahraničného obchodu a obmedzovanie byrokracie; nabáda vládu, aby pokračovala vo svojich politikách zameraných na stabilný rast HDP, nízku mieru inflácie, fiškálnu disciplínu a zlepšovanie celkového podnikateľského prostredia;

6.   konštatuje, že po niekoľkých pokusoch narušiť parlamentné voľby konané 1. júna 2008, a to najmä na severozápade krajiny, vláda prijala účinné opatrenia v podobe čiastočného opakovania volieb a efektívneho monitorovania postupov s cieľom dospieť k správnym volebným výsledkom; víta začatie súdnych konaní s cieľom potrestať narušiteľov volieb; chváli prijatie zmien a doplnení volebného kódexu, ktoré v zásade zodpovedajú odporúčaniam Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva, a je presvedčený, že sa podniknú všetky možné kroky na zabránenie akýmkoľvek pokusom narušiť budúce voľby, napríklad prezidentské voľby a komunálne voľby v marci 2009;

7.   víta pokrok dosiahnutý pri zriaďovaní nevyhnutných štruktúr pre decentralizované riadenie predvstupovej pomoci (IPA); podporuje úsilie vlády vybudovať administratívne kapacity, ktoré umožnia vykonávanie rozhodnutia Komisie zveriť riadenie IPA vnútroštátnym orgánom;

8.   poznamenáva, že podobne ako väčšina členských štátov EÚ Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko po rozhodnutí svojho parlamentu, ktoré malo širokú podporu, uznala v rovnakom čase ako Čierna Hora nezávislosť susedného Kosova napriek problémom, ktoré by takýto postup mohol v krátkom čase spôsobiť, pokiaľ ide o žiaduce zachovanie dobrých vzťahov s ďalšou susednou krajinou, so Srbskom; víta dosiahnutie dohody o vymedzení hraníc s kosovskými orgánmi;

9.   upozorňuje, že zvýšený záujem o Srbsko, ktorý by v roku 2009 mohol viesť k tomu, že sa tejto krajine udelí status kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ, nesmie mať za následok oslabenie záujmu o Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko v rámci EÚ alebo dodatočné spomalenie pokroku v prístupovom procese;

10.   poznamenáva, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko podniká kroky na splnenie kritérií na členstvo v EÚ, a berie do úvahy pokrok dosiahnutý pri vykonávaní dohody o stabilizácii a pridružení podpísanej v roku 2001 a rámcovej dohody z Ochridu, ako aj nedávny pokrok pri vykonávaní referenčných kritérií Komisie; vyjadruje však poľutovanie, že tri roky po udelení statusu kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ sa ešte nezačali prístupové rokovania, čo je neudržateľná situácia znižujúca motiváciu krajiny, pričom hrozí destabilizácia regiónu; považuje za žiaduce skončiť túto výnimočnú situáciu; naliehavo žiada, aby sa tento proces urýchlil, a pripomína, že Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 23. apríla 2008 vyjadril nádej, že sa v roku 2008 prijme rozhodnutie o začatí prístupových rokovaní, pričom si uvedomuje, že všetky jestvujúce prekážky skorého pristúpenia sa budú musieť odstrániť v rokoch, počas ktorých sa budú konať nadchádzajúce rokovania; nalieha na Radu, aby urýchlila tento proces tým, že ešte v tomto roku rozhodne o dátume začatia prístupových rokovaní, a to za predpokladu, že sa budú v plnom rozsahu vykonávať kľúčové priority prístupového partnerstva;

11.   znovu opakuje, že v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. júna 2008 a zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 8. a 9. decembra 2008 je dôležité, aby Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko ako kandidátska krajina na členstvo v EÚ pokračovala v udržiavaní dobrých susedských vzťahov a usilovala sa o vyriešenie sporných otázok so svojimi susedmi vrátane dohodnutia vzájomne prijateľného riešenia otázky názvu na základe medzinárodných záväzkov a dvojstranných a mnohostranných záväzkov a povinností;

12.   podporuje úsilie sprostredkovateľa Matthewa Nimetza na pôde OSN, ako stanovujú vyššie uvedené rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN S/RES/817 a S/RES/845 z roku 1993, o urovnanie sporu vyplývajúceho z ústavného názvu štátu s cieľom na základe jeho návrhu zo 6. októbra 2008 dosiahnuť čo najskôr konečnú dohodu medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom o tom, ako možno na medzinárodnej úrovni objasniť rozlišovanie rôznych oblastí, ktoré patria odlišným štátom, ale majú spoločné to, že sú pomenované Macedónsko; je si vedomý toho, že obe strany vnímajú tento návrh rozpačito; berie na vedomie menovanie nového vyjednávača pre Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko; žiada obe strany, aby sa na naďalej zúčastňovali na rokovaniach pod záštitou OSN a dosiahli kompromisné riešenie, aby otázka názvu už viac nebola prekážkou členstva Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko v medzinárodných organizáciách, ako je ustanovené vo vyššie uvedenej dočasnej dohode z roku 1995, ktorá stále platí; varuje, že, pokiaľ sa urýchlene nedosiahne dohoda medzi oboma štátmi, môže to spôsobiť dlhodobé oneskorenie vstupu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko do EÚ; zastáva názor, že takéto nevyriešené dvojstranné otázky na Balkáne by nemali byť prekážkou vstupu alebo by nemali mať prednosť pred procesom európskej integrácie;

13.   berie na vedomie žiadosť, ktorú Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko podala na Medzinárodnom súdnom dvore v súvislosti s článkom 11 dočasnej dohody; dúfa, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko a Grécko budú pokračovať v rokovaniach aj napriek súdnemu konaniu, ktoré sa začalo viesť na Medzinárodnom súdnom dvore vo veci žiadosti týkajúcej sa dočasnej dohody; vzhľadom na nové kolo rokovaní oznámených v rámci "Nimetzovho postupu" vyjadruje nádej, že všetky susedné vlády podporia začlenenie tejto krajiny do EÚ, a tým prispejú k stabilite a prosperite tohto regiónu;

14.   víta úsilie orgánov Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko o spoluprácu so susednými členskými štátmi EÚ s cieľom prehodnotiť možné rozpory a nesprávny výklad dejín, ktoré môžu byť príčinou sporov, a naliehavo podporuje spoločné oslavy kultúrneho a historického dedičstva štátu zdieľané s jeho susedmi; je znepokojený nedostatkom pokroku pri zamedzovaní obnovovania "nenávistných prejavov", najmä v médiách a vo vzdelávacích systémoch, voči susediacim štátom a naďalej naliehavo vyzýva vládu, aby zaručila dodržiavanie príslušných noriem EÚ a Rady Európy na verejnosti;

15.   poznamenáva, že v demokracii dochádza k interakcii medzi vládou a opozíciou, v rámci ktorej je vždy priestor na protichodné názory, pozornosť sa venuje alternatívnym riešeniam a existuje možnosť vytvoriť väčšinu v záujme zmeny politiky, a že je dôležité zabezpečiť, aby sa vrstvy obyvateľstva nezačali obávať, že sa táto tolerancia zníži, ak jedna strana získa parlamentnú väčšinu, k čomu došlo v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko po posledných parlamentných voľbách;

16.   naliehavo žiada, aby jednotlivcom z radov verejnosti, ktorí podajú sťažnosť vo veci zneužitia právomoci a/alebo korupcie, bol vydaný doklad jednoznačne potvrdzujúci, že tak urobili; víta jestvujúcu prax informovania občanov o prijatých opatreniach súvisiacich s ich sťažnosťou a o jej konečnom výsledku, ako aj skutočnosť, že polícia a súdne orgány tieto sťažnosti prehľadne a jednotne evidujú;

17.   vyzýva vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby zintenzívnila boj proti väzbám medzi organizovaným zločinom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, Čiernej Hore, Kosove a Albánsku;

18.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nový zákon o právnom postavení cirkví, náboženských spoločenstiev a náboženských skupín z 20. septembra 2007 doteraz neviedol k tomu, že by stúpenci rôznych vierovyznaní pociťovali, že majú rovnaké príležitosti na vyznávanie a šírenie svojej viery a na vlastnenie, využívanie a stavanie budov na tieto účely ako dve tradične najväčšie spoločenstvá veriacich v krajine – "macedónska" ortodoxná cirkev a islam; pripomína, že štátne orgány sú povinné chrániť toleranciu voči ľuďom iného presvedčenia a právo na náboženskú rozmanitosť;

19.   vyjadruje poľutovanie nad zvyšujúcim sa tlakom na médiá zo strany vládnych síl, najmä počas volebnej kampane; požaduje, aby sa zachovalo poskytovanie nezávislých a rôznorodých informácií v rozhlase a televízii, vďaka čomu zostanú viditeľné rôzne názory existujúce v spoločnosti, a to tým, že sa ochráni redakčná sloboda tých, ktorí poskytujú informácie, a zabráni sa tomu, aby komerční prevádzkovatelia vysielania nadväzovali úzke vzťahy s určitými stranami alebo politikmi; zároveň vyjadruje znepokojenie z toho, že noviny a televízne kanály sú vo veľkej miere finančne závislé od štátnej reklamy a z nej plynúcich príjmov, čo môže nepriaznivo ovplyvniť kritický novinársky prístup;

20.   konštatuje, že ani po prijatí zmien a doplnení k zákonu o zamestnanosti z roku 2005 nie je jasné, ako môžu rôzne súčasne existujúce odbory uzavrieť právoplatné zmluvy s vládou a podnikateľmi, predovšetkým vzhľadom na súčasnú požiadavku, že odbory musia zastupovať 33 % príslušných zamestnancov, aby sa mohli stať zmluvnými partnermi, čo je prekážka rozmanitosti a vedie k tomu, že zainteresované strany neustále spochybňujú počet členov týchto odborov;

21.   vyzýva vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby urýchlene vytvorila nové skládky odpadu, uzavrela staré skládky a nariadila ich sanáciu a aby zároveň vypracovala praktické opatrenia na realizáciu integrovaného cyklu odpadu zahrňujúceho triedený zber odpadu okrem iného prostredníctvom združení, ako aj na výstavbu spaľovní odpadu a zariadení na výrobu paliva z odpadu;

22.   požaduje zlepšenie a zachovanie kvality a úrovne vodnej hladiny v Ochridskom, Prespanskom a Dojranskom jazere, ktoré ležia na hraniciach, a uzavretie účinných dohôd o tejto otázke so susediacim Albánskom a Gréckom; víta tiež vypracovanie návrhu zákona o vodohospodárstve a naliehavo žiada, aby bol tento návrh bezodkladne posúdený v parlamente;

23.   so znepokojením si všíma nepriaznivé účinky na ľudí a životné prostredie spôsobované ropnou rafinériou OKTA, ktorá je v prevádzke v blízkosti mesta Skopje a ktorá sa považuje za najväčšieho znečisťovateľa v krajine;

24.   varuje, že bez ďalších investícií do skladovania, úpravy a prepravy vody môže byť ohrozená kontinuita dodávok pitnej vody do miest;

25.   žiada vládu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, aby opätovne začala proces liberalizácie a privatizácie miestnych verejných služieb a aby pritom venovala osobitnú pozornosť priemyselným odvetviam podieľajúcim sa na výrobe, prenose a rozvode elektrickej energie;

26.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že fungovanie železničnej siete sa za ostatné roky zhoršilo; konštatuje najmä, že frekvencia vnútroštátnych osobných vlakových spojov a medzinárodných liniek do susedných krajín bola obmedzená na minimum a že používaný vozňový park nie je veľmi vhodný na zabezpečovanie osobnej dopravy na pomerne krátke vzdialenosti, takže budú potrebné nové investície, ak má byť osobná železničná doprava v budúcnosti zachovaná; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri výstavbe železničného spojenia medzi Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Bulharskom, ktoré by prispelo k hospodárskemu rozvoju a stabilite celého regiónu;

27.   podnecuje vládu, aby urýchlila plánovanie a výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä so zreteľom na solárnu a veternú energiu; v tejto súvislosti vyzýva orgány v Skopje, aby sa všemožne usilovali rozvíjať energetickú politiku v súlade s cieľmi EÚ a podporovať jej stanovisko na nadchádzajúcej konferencii v Kodani o post-kjótskej zmluve;

28.   vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom správ o obetiach domáceho násilia a naliehavo žiada, aby boli ako doplnok k už existujúcemu rodinnému právu schválené osobitné právne predpisy na boj proti takémuto násiliu s cieľom umožniť prokuratúre súdne stíhať páchateľov domáceho násilia;

29.   je znepokojený znevýhodneným postavením rómskej menšiny v krajine okrem iného v súvislosti s nedávnou správou organizácie Amnesty International, podľa ktorej 39 % rómskych žien má len nízke alebo žiadne vzdelanie, 83 % nikdy nevykonávalo oficiálne platenú prácu a 31 % trpí chronickými chorobami, čo je štrukturálne vyšší percentuálny podiel než priemer v prípade nerómskych žien;

30.   víta pokrok, ktorý sa doposiaľ dosiahol v oblasti politického zastúpenia Rómov; zároveň naliehavo vyzýva vládu, aby urýchlila vykonávanie existujúcich politík v prospech Rómov a aby na tento účel poskytla primerané zdroje;

31.   víta spolu s Vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) skutočnosť, že žiadni príslušníci menšín, ktoré utiekli z Kosova a ktorých členovia nezískali povolenie na trvalý pobyt, neboli donútení odísť, a dúfa, že vláda a UNHCR čoskoro dosiahnu dohodu o zodpovednosti za finančnú podporu tejto skupiny;

32.   keďže medzinárodná finančná kríza zasiahla aj Európu a môže mať nepriamy vplyv na obchod a zahraničné investície v štátoch západného Balkánu, vyzýva Komisiu, aby bola ostražitá a v prípade potreby prijala vhodné opatrenia s cieľom zabezpečiť hladký priebeh procesu stabilizácie a pridruženia týkajúci sa Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko a ostatných štátov západného Balkánu, ktorý je v tomto regióne dôležitým faktorom stability a ktorého realizácia je v najlepšom záujme samotnej EÚ;

33.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko.

(1) Ú. v. EÚ L 80, 19.3.2008, s. 32. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0363. (3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0172. (4) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 402. (5) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 402. (6) Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 120. (7) Ú. v. EÚ L 334, 19.12.2007, s. 1.

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 12. marca 2009 o mandáte Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (2008/2290(INI))

P6_TA(2009)0136 A6-0112/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložila Annemie Neyts-Uyttebroeck a ďalší v mene skupiny ALDE, o mandáte Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ďalej len "tribunál") (B6-0417/2008), zahrnujúceho republiky, ktoré do 25. júna 1991 tvorili územie Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávie, t. j. Bosnu a Hercegovinu, Chorvátsko, Bývalú juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu, Srbsko, Kosovo a Slovinsko,

–   so zreteľom na skutočnosť, že tribunál je súdnym orgánom OSN, ktorý pôsobí v Európe a zaoberá sa európskymi otázkami, bol založený v roku 1993 ako dočasná inštitúcia osobitne na vyšetrovanie závažných porušení medzinárodného humanitárneho práva spáchaných v bývalej Juhoslávii od roku 1991 a na stíhanie zodpovedných osôb,

–   so zreteľom na skutočnosť, že v tom čase vnútroštátne súdne systémy v bývalej Juhoslávii nedokázali alebo nejavili ochotu vyšetrovať a stíhať najviac zodpovedné osoby,

–   so zreteľom na skutočnosť, že tribunál obžaloval 161 jednotlivcov, uzavrel konania proti 116 obvineným, množstvo obvinených sa v súčasnosti nachádza v rôznych fázach konania pred tribunálom, iba piati obvinení sú v predsúdnom konaní a očakávajú začatie procesov a spomedzi obžalovaných sú stále na slobode len dve osoby – Ratko Mladić a Goran Hadžić(1),

–   so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. S/RES/1503 (2003) a S/RES/1534 (2004) vyzývajúce tribunál, aby prijal všetky možné opatrenia na skončenie svojej činnosti do konca roku 2010 (tzv. stratégia dokončenia úlohy tribunálu),

–   so zreteľom na skutočnosť, že dátumy uvedené v stratégii dokončenia úlohy tribunálu sú cieľovými dátumami, ale nie absolútnymi lehotami,

–   so zreteľom na šesťmesačné hodnotenia a správy, ktoré predkladali predseda a žalobca tribunálu podľa odseku 6 rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. S/RES/1534 (2004), o pokroku pri realizácii stratégie dokončenia úlohy tribunálu,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. A/RES/63/256 o komplexnom návrhu vhodných podnetov na neprepustenie zamestnancov Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu a Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu, prijatú konsenzom 23. decembra 2008,

–   so zreteľom na veľkú a trvalú podporu, ktorú EÚ a jej členské štáty vyjadrujú tribunálu a jeho pôsobeniu,

–   so zreteľom na skutočnosť, že úzka spolupráca s tribunálom sa stala ústredným kritériom politiky EÚ voči krajinám západného Balkánu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2009 o Srebrenici(2),

–   so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 83 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0112/2009),

A.   keďže tribunál so sídlom v Haagu a jeho práca si zaslúžia stálu plnú podporu EÚ a jej členských štátov,

B.   keďže tribunál vydal rozsudky o genocíde, vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, ktoré vytvorili precedensy, a keďže už významnou mierou prispel k procesu zmierovania na západnom Balkáne, a tak sa podieľal na obnove a zachovaní mieru v regióne,

C.   keďže úplná spolupráca s tribunálom je jednou zo striktných podmienok, ktoré EÚ stanovuje v rámci zmluvných vzťahov s krajinami v tomto regióne,

D.   keďže tribunál prispel k vytvoreniu základov nových noriem na riešenie konfliktov a na rozvoj po skončení konfliktov na celom svete, poskytol ponaučenie pre potenciálne budúce ad hoc tribunály a ukázal, že účinná a transparentná medzinárodná spravodlivosť je možná, a keďže sa všeobecne uznáva jeho prínos k rozvoju medzinárodného trestného práva,

E.   keďže niektoré obvinenia, rozhodnutia a rozsudky tribunálu sa v rôznych častiach západného Balkánu aj mimo neho považujú za kontroverzné; keďže tieto reakcie sú zdrojom cenných skúseností a budú súčasťou odkazu tribunálu, ale zároveň vyzdvihujú potrebu odvolacieho senátu a informačného programu,

F.   keďže tribunál ďalej vykonáva celú škálu informačných aktivít zameraných na približovanie jeho práce príslušným krajinám, medzi ktoré patria podpora spravodajstva o procesoch v miestnych médiách, priame aktívne poskytovanie informácií komunitám prostredníctvom úradníkov na mieste a úsilie o budovanie kapacít v spolupráci s vnútroštátnymi súdnymi inštitúciami, ktoré sa zaoberajú vojnovými zločinmi, ako aj množstvo projektov zameraných na hľadanie osvedčených postupov,

G.   keďže Bezpečnostná rada OSN v uvedených rezolúciách č. S/RES/1503 (2003) a S/RES/1534 (2004) vyzvala tribunál a Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu, aby do konca roka 2004 skončili všetky vyšetrovania, do konca roka 2008 všetky súdne procesy prvého stupňa a do roku 2010 všetku činnosť; keďže však tribunál naznačil, že sa mu nepodarí skončiť prvostupňové procesy do konca roka 2009, aj z dôvodu veľkého počtu odvolaní; keďže to je dôvod, prečo by Bezpečnostná rada mala prijať nové rozhodnutie s cieľom predĺžiť mandát tribunálu,

H.   keďže tribunál sa ujal iniciatívy na vypracovanie plánu, ktorý v uvedených rezolúciách schválila Bezpečnostná rada OSN a ktorý je známy ako stratégia dokončenia úlohy tribunálu, pričom jeho účelom je včasné zabezpečenie úspešného dokončenia jeho misie v koordinácii s vnútroštátnymi právnymi systémami v príslušných krajinách,

I.   keďže tento plán obsahuje tri etapy a cieľové dátumy na dokončenie mandátu tribunálu a keďže aktuálnym cieľom je dokončenie všetkých konaní (procesov a odvolaní) do roku 2011 s malým presahom do roku 2012; keďže v záujme dosiahnutia týchto výsledkov sa tribunál sústreďuje na hlavných predstaviteľov podozrivých zo zodpovednosti za spáchanie zločinov, ktoré patria do jeho jurisdikcie, prípady obvinených na strednej a nižšej úrovni postúpil príslušným vnútroštátnym súdom a pokračoval v spoločných procesoch s obžalovanými, treba sa však postarať o to, aby toto pokračovanie neohrozilo práva obvinených; keďže vnútroštátne prokuratúry a  súdy môžu iniciovať a riešiť mnohé prípady, a aj tak robia, ale niektoré vnútroštátne súdy nedokážu alebo nechcú viesť trestné konania v súlade s medzinárodnými štandardmi a normami spravodlivého procesu, a presun na vnútroštátne súdy sa v niektorých prípadoch stretol s odporom obetí a priamych svedkov,

J.   keďže tri súdne senáty a odvolací senát tribunálu sú stále plne produktívne a pokračujú vo vyšetrovaní prípadov s viacerými obvinenými; keďže postúpenie prípadov príslušným vnútroštátnym súdom významnou mierou vplýva na celkovú zaťaženosť tribunálu, ale keďže okolnosti, ktoré sú mimo jeho kontroly, zapríčinili určité časové sklzy, pričom nemožno vylúčiť ani ďalšie nepredpokladané zdržania,

K.   keďže aj zostávajúcich dvoch obvinených, Ratka Mladića a Gorana Hadžića, treba postaviť pred súd a keďže ich zadržanie bude závisieť od povinnej spolupráce štátov podľa článku 29 štatútu tribunálu, vrátane spolupráce pri pátraní po týchto hľadaných osobách, ich zatýkaní a presune, ako aj pri predkladaní dôkazov pochádzajúcich napríklad z vnútroštátnych archívov, a keďže zatknutie a presun hľadaných obvinených a predloženie dôkazov neboli vždy k dispozícii,

L.   keďže článok 21 štatútu tribunálu stanovuje právo každej obžalovanej osoby na proces v jej prítomnosti a keďže tribunál by ani v prípade, keby mal k dispozícii dostatok dôkazov, nemohol konať v neprítomnosti,

M.   keďže sa uznáva záväzok tribunálu na rýchle dokončenie svojho mandátu, ale keďže sa nesmie stať, aby sa nevyriešené prípady vyšetrovali v časovej tiesni, pretože tento tlak by mohol ovplyvniť právo obvineného na spravodlivý proces; keďže nemožno robiť zjednodušenia, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie obetí a svedkov vypovedajúcich pred tribunálom, a keďže cieľový dátum stratégie dokončenia úlohy tribunálu nemôže znamenať beztrestnosť pre posledné dve hľadané osoby ani neprimeranú časovú tieseň pre pokračujúce procesy,

1.   predkladá Rade tieto odporúčania:

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a pre informáciu Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN a predsedovi Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu.

(1) List predsedu Medzinárodného trestného tribunálu Bezpečnostnej rade OSN, S/2008/729, 24. novembra 2008. (2) Prijaté texty, P6_TA(2009)0028.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o vode so zreteľom na 5. svetové fórum o vode v Istanbule (16. až 22. marca 2009)

P6_TA(2009)0137 B6-0113/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenia ministrov zo štyroch predchádzajúcich svetových fór o vode, ktoré sa konali v Marakeši (1997), Haagu (2000), Kjóte (2003) a Mexiku (2006),

–   so zreteľom na vyhlásenie konferencie v Dubline o vode z perspektívy trvalo udržateľného rozvoja (1992), v ktorom sa odporučilo prijať integrované hospodárenie s vodou, ktoré bude uznávať hodnotu vody pri každom jej využití a v rámci ktorého sa zavedie zásada určovania cien vody,

–   so zreteľom na rezolúciu valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov A/RES/58/217, ktorou bolo vyhlásené obdobie rokov 2005 až 2015 za Medzinárodné akčné desaťročie v oblasti vody a 22. marec stanovený ako Svetový deň vody,

–   so zreteľom na vyhlásenie ministrov na medzinárodnej konferencii o sladkej vode v Bonne (2001), v ktorom sa zdôrazňuje naliehavá potreba podporiť nové spôsoby financovania všetkými skupinami investorov, ako aj potreba posilniť verejné financovanie v oblasti vody zo strany súkromného kapitálu, pričom je potrebné podporovať akcie na miestnej úrovni,

–   so zreteľom na konferenciu v Monterrey (2002), ktorá zaviedla koncepciu svetového partnerstva pre vodu, ktoré má byť viacrozmerným dialógom medzi rovnoprávnymi partnermi rozšíreným o podniky, finančné inštitúcie a občiansku spoločnosť, a so zreteľom na to, že túto iniciatívu prevzali aj Nové partnerstvo pre rozvoj Afriky (NEPAD), skupina G8 v Janove v roku 2001 a fórum pre partnerstvo s Afrikou v roku 2003,

–   so zreteľom na dohovor Európskej hospodárskej komisie OSN prijatý v Helsinkách v roku 1992, ktorý nadobudol platnosť v roku 1996 a ktorý poskytol právny rámec pre regionálnu spoluprácu na ochranu a využitie cezhraničných vodných tokov a medzinárodných jazier,

–   so zreteľom na miléniový svetový samit Organizácie Spojených národov (New York, 6. – 8. september 2000), na ktorom boli vypracované rozvojové ciele milénia (RCM), ktoré predpokladajú znížiť do roku 2015 o polovicu percentuálny podiel obyvateľov, ktorí nemajú trvalý prístup k pitnej vode,

–   so zreteľom na Chartu zo Zaragozy z roku 2008 o novej komplexnej vízii pre vodu a na odporúčania Panelu pre vodu prijaté 14. septembra 2008, v posledný deň medzinárodnej výstavy v Zaragoze v roku 2008, a postúpené generálnemu tajomníkovi OSN,

–   so zreteľom na druhú svetovú správu OSN, uverejnenú v roku 2006, o rozvoji vodných zdrojov s názvom Voda: spoločná zodpovednosť,

–   so zreteľom na odsek 5 svojho uznesenia z 11. marca 2004 o stratégiách pre vnútorný trh(1), v ktorom konštatuje, že voda je spoločným majetkom ľudstva a že hospodárenie s vodnými zdrojmi sa nesmie riadiť pravidlami vnútorného trhu,

–   so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji za rok 2006 s názvom Voda medzi mocnými a chudobnými, ktorú vypracoval UNDP a v ktorej tento orgán OSN dokázal, že nie fyzický nedostatok vody, ale chudoba je hlavnou príčinou toho, že viac ako miliarda ľudí nemá prístup k vode,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o miestnych orgánoch a rozvojovej spolupráci(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2006 o Štvrtom svetovom fóre o vode v Mexiko City (16. až 22. marca 2006)(3),

–   so zreteľom na významné iniciatívy európskej občianskej spoločnosti týkajúce sa vody a práva na prístup k pitnej vode pre všetkých, ktoré sa uskutočnili v Európskom parlamente, najmä Svetové zhromaždenie volených zástupcov ľudu a občanov za vodu (AMECE, 18. – 20. marca 2007) a iniciatívu Peace with Water (Mier s vodou, 12. – 13. február 2009), ako aj Memorandum za svetový protokol o vode, o ktorom sa diskutovalo,

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie B6-0113/2009 určenú Komisii o 5. svetovom fóre o vode v Istanbule 16. až 22. marca 2009,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže nedostatok vody a nedostatočná hygiena spôsobujú smrť 8 miliónov ľudí ročne; keďže viac ako jedna miliarda ľudí nemá pohodlný prístup k pitnej vode za prijateľnú cenu a keďže takmer dve a pol miliardy ľudí nemá k dispozícii žiadne hygienické zariadenia,

B.   keďže 2,8 miliárd ľudí žije na miestach postihnutých nedostatkom vody a keďže ich počet sa do roku 2030 zvýši na 3,9 miliárd,

C.   keďže chudobní obyvatelia sú najzraniteľnejší, pokiaľ ide o zmenu klímy, a takisto sú najmenej schopní sa jej prispôsobiť,

D.   keďže nadnárodné agropriemyselné podniky sú najdôležitejším užívateľom sladkej vody na svete (70 % celosvetového odberu), ktorú získavajú za smiešne nízke ceny, a keďže nadmerné využívanie vodných zdrojov viedlo k zhoršeniu a rozšíreniu kontaminácie vôd a všeobecnej degradácii pôdy, čo spôsobilo čoraz systematickejší nárast prípadov sucha,

E.   keďže služby spojené s racionálnym využitím vody a racionálne hospodárenie s vodou by mali stanoviť takú cenovú úroveň, ktorá zabráni plytvaniu niektorými odvetviami a umožní investovať do údržby a zlepšenia infraštruktúry v kombinácii so sprievodnými opatreniami zameranými na zaručenie spravodlivej distribúcie vody, a s podporou vlády umožní, aby chudobné rodiny mohli zaplatiť za svoje základné potreby vody,

F.   keďže celkové dotácie na vodu, v dôsledku ktorých sa ceny za vodu držia na umelo nízkej úrovni, spôsobujú v niektorých odvetviach plytvanie a sú jednou z hlavných príčin nedostatku vody,

G.   keďže zásobovanie vodou je mimoriadne nerovné, hoci by malo byť základným a univerzálnym právom, a keďže miestna úroveň je najvhodnejšia na vymedzenie a riadenie takéhoto zásobovania,

H.   keďže liberalizácia a deregulácia zásobovania vodou v rozvojových krajinách, a najmä v najmenej rozvinutých krajinách, môžu spôsobiť v prípade neexistujúceho vhodného sprievodného právneho rámca zvýšenie cien, ktoré postihne najchudobnejších ľudí, a v dôsledku ktorého sa obmedzí ich prístup k vode,

I.   keďže ale verejno-súkromné partnerstvá, ktoré musia kombinovať prísne a transparentné predpisy s verejným vlastníctvom a súkromnými investíciami, sa musia zamerať na zlepšenie prístupu k vode a hygiene pre všetkých, ako aj účinnejšiemu využitiu, pokiaľ ide o výšku nákladov,

J.   keďže hlavnými prekážkami pri účinnom hospodárení s vodou sú nedostatočné politické a finančné priority zamerané na vodu, zlé hospodárenie, nedostatočný právny rámec, nedostatočná transparentnosť pri rokovaniach a prideľovaní zákaziek, korupcia a neexistujúca diskusia o výške cien,

K.   keďže podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) časť oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá je určená pre vodu a hygienu, predstavuje len 9 % z dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci a 4,5 % z viacstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci, a keďže táto pomoc je rozdelená nesprávne, pretože najmenej rozvinuté krajiny získali len 24 % z finančných prostriedkov, pričom by ich potrebovali najviac,

L.   keďže Svetové fórum o vode, ktoré zasadá každé tri roky, je miestom pre diskusiu a informovanie o politických rozhodnutiach vo svete v oblasti hospodárenia s vodou a vodnými zdrojmi, a keďže ľutuje, že činnosti Svetového fóra o vode boli do práce OSN doteraz málo integrované,

1.   vyhlasuje, že voda je spoločným majetkom ľudstva a prístup k pitnej vode by mal byť základným a univerzálnym právom; žiada, aby sa vyvinulo všetko potrebné úsilie na zaručenie prístupu k pitnej vode pre najchudobnejších obyvateľov do roku 2015;

2.   vyhlasuje, že voda sa považuje za verejné vlastníctvo a je potrebné, aby bola pod verejným dozorom, bez ohľadu na to, či s ňou čiastočne alebo v plnej miere hospodári súkromný sektor;

3.   zdôrazňuje, že všetky politiky pre hospodárenie s vodou musia zahŕňať aj ochranu verejného zdravia a životného prostredia a že Svetové fórum o vode by malo demokratickým spôsobom založeným na participácii a zhode prispieť k rozvoju stratégií na podporu takého spôsobu rozvoja hospodárstva a poľnohospodárstva, ktorý zaručí vysokú úroveň kvality vody;

4.   požaduje, aby sa upustilo od systémov celkových dotácií zásobovania vodou, ktoré bránia iniciatívam na účinné hospodárenie s vodou a vyvolávajú plytvanie, s cieľom uvoľniť finančné prostriedky určené na cielené dotácie, najmä pre chudobných obyvateľov a obyvateľov na vidieku, aby sa vytvoril prístup k vode pre všetkých;

5.   zdôrazňuje, že má záujem na tom, aby krajiny, ktoré ležia v rovnakom povodí, vytvorili spoločné orgány pre hospodárenie s vodou, aby sa posilnila solidarita, ktorá napomáha pri uvoľňovaní napätia alebo riešení konfliktov;

6.   pripomína kľúčovú úlohu žien pri zásobovaní a hospodárení s vodou a pri jej ochrane;

7.   žiada členské štáty, aby napriek finančnej kríze zvýšili svoje príspevky do oficiálnej rozvojovej pomoci s cieľom splniť rozvojové ciele milénia týkajúce sa zásobovania pitnou vodou, kde sú potrebné investície vo výške 180 000 000 000 USD ročne;

8.   žiada, aby sa v rámci 10. Európskeho rozvojového fondu navýšili finančné prostriedky "európskeho fondu pre vodu" určené pre krajiny Afriky, Karibskej a Tichomorskej oblasti (AKT) a aby sa vypracovali nové spôsoby financovania vrátane financovania zo súkromných zdrojov a inovatívnych partnerstiev a najmä solidárne financovanie;

9.   vyjadruje želanie, aby sa z dvojstrannej oficiálnej rozvojovej pomoci podporili niektoré viacstranné akcie, ako je Africká iniciatíva pre vodu;

10.   domnieva sa, že oficiálna rozvojová pomoc sa musí využívať spoločne so zdrojmi miestnych spoločenstiev, dobrovoľným darcovstvom, bankovými pôžičkami a súkromným kapitálom s cieľom zabezpečiť pre sektor vody čo najkomplexnejšie financovanie;

11.   zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť záručné mechanizmy, ktoré môžu zaviesť finančné inštitúcie a inštitúcie pre rozvoj s cieľom čeliť opatrnosti investorov na trhu s vodou;

12.   potvrdzuje, že štát, ktorý si plní svoje úlohy pri vymedzení potrebných politík a prostriedkov, výbere partnerov a rozdelení právomocí, pričom deleguje ich vykonávanie na miestne spoločenstvá, je naďalej hlavným aktérom v oblasti vodohospodárskej politiky;

13.   zdôrazňuje, že hospodárenie s vodnými zdrojmi spočíva v decentralizovanom, zastupiteľskom a integrovanom prístupe, ktorý spája užívateľov a činiteľov prijímajúcich rozhodnutia pri vymedzení vodohospodárskych politík na miestnej úrovni;

14.   žiada Komisiu, aby vypracovala programy na zvyšovanie informovanosti o vode v EÚ, ako aj v partnerských krajinách;

15.   zdôrazňuje, že je potrebné podporiť miestne verejné orgány v ich úsilí zaviesť demokratické hospodárenie s vodou, ktoré bude účinné, transparentné, regulované a bude dodržiavať trvalo udržateľné rozvojové ciele v záujme uspokojenia potrieb obyvateľov;

16.   žiada Radu a Komisiu, aby uznali kľúčovú úlohu miestnych orgánov pri ochrane a hospodárení s vodou, aby sa tieto orgány všade stali zodpovedné za hospodárenie s vodou, a vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že právomoci miestnych spoločenstiev v EÚ nie sú dostatočne zohľadnené v európskych programoch spolufinancovania;

17.   následne žiada Radu a Komisiu, aby podporili miestne verejné orgány v EÚ, aby venovali istú časť príspevkov od užívateľov za poskytnuté služby spojené s vodou a hygienou na akcie v rámci decentralizovanej spolupráce;

18.   so zreteľom na zachovanie verejného vlastníctva a v primeranom regulačnom a právnom rámci žiada, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na zapojenie súkromného sektora do zásobovania s vodou s cieľom využiť jeho kapitál, know-how a technológiu, aby sa zlepšil prístup všetkých ľudí k vode a sanitárnym zariadeniam, a aby bol prístup k vode uznaný ako základné právo;

19.   domnieva sa, že je úlohou štátov zapojiť stredných súkromných poskytovateľov do ich národných plánov pre zásobovanie vodou;

20.   zastáva názor, že systémy verejno-súkromného partnerstva, v rámci ktorých verejné orgány zostávajú vlastníkom infraštruktúry a uzatvárajú zmluvu o hospodárení s predstaviteľmi súkromného sektora, môžu byť jedným z prostriedkov na zlepšenie prijateľného prístupu k vode a sanitárnemu systému;

21.   zdôrazňuje, že je potrebné podporiť nové prístupy, ako sú zavlažovanie vidieckych oblastí a vytváranie zelených zón okolo miest s cieľom posilniť potravinovú bezpečnosť a miestnu autonómiu;

22.   domnieva sa, že sprostredkovateľská úloha miestnych mimovládnych organizácií je vo vzťahu k obyvateľstvu nenahraditeľným doplnkovým prvkom na zaručenie úspechu projektov v chudobných krajinách;

23.   vyjadruje želanie, aby sa zaviedli úpravy v poplatkoch, ktoré umožnia zásobovať vodou najznevýhodnenejšie skupiny obyvateľstva za prijateľnú cenu;

24.   vyjadruje presvedčenie, že je potrebné využiť aj miestne úspory, čo si však vyžaduje, aby vlády odstránili všetky právne, daňové alebo administratívne prekážky, ktoré bránia rozvoju miestnych finančných trhov;

25.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali politiku na podporu vodného hospodárstva, ktorá bude založená na zásade univerzálneho, rovnoprávneho a nediskriminačného prístupu k zdravotne vyhovujúcej vode;

26.   žiada, aby Komisia a členské štáty uľahčili a podporili úsilie rozvojových krajín v oblasti prispôsobenia sa a znižovania dôsledkov zmeny klímy; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité urýchlene vytvoriť svetovú alianciu proti zmene klímy;

27.   žiada, aby bola problematika hospodárenia s vodou, vodných zdrojov, ako aj práva na prístup k vode pre všetkých zaradená do programu dohôd, ktoré budú stanovené na konferencii COP 15 v Kodani (7. – 18. december 2009) o budúcnosti Kjótskeho protokolu, a to aj so zreteľom na prácu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC);

28.   zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť potreby chudobných ľudí pri vypracovaní politík v oblasti vodného hospodárstva a zásobovania vodou, najmä so zreteľom na obyvateľov, ktorí sú najzraniteľnejší v súvislosti so zmenou klímy;

29.   žiada, aby úradujúce predsedníctvo zastupovalo EÚ na fóre v Istanbule s takýmto mandátom:

30.   vyjadruje želanie, aby sa rokovania viedli v rámci OSN s cieľom dosiahnuť uzavretie medzinárodnej dohody, ktorá uznáva právo na prístup k pitnej vode; žiada členské štáty EÚ, ako aj predsedníctvo Únie, aby v tomto zmysle uskutočnili politické a diplomatické kroky v rámci valného zhromaždenia OSN, ako aj na pôde Rady OSN pre ľudské práva;

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Rade ministrov AKT-EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN a generálnemu sekretariátu Medzinárodného výboru pre svetovú chartu o vode.

(1) Ú. v. EÚ C 102 E, 28.4.2004, s. 857. (2) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 249. (3) Ú. v. EÚ C 291 E, 30.11.2006, s. 294.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o prístupe k rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike

P6_TA(2009)0138 B6-0114/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 10/2008 o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie spojených národov z 18. septembra 2000, ktorá stanovuje rozvojové ciele tisícročia (RCT) ako kritériá stanovené spoločne medzinárodným spoločenstvom na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. októbra 2005 nazvané "Urýchlenie pokroku smerom k splneniu miléniových rozvojových cieľov – Prínos Európskej únie" (KOM(2005)0132),

–   so zreteľom na akčný program prijatý v roku 1994 na medzinárodnej konferencii o populácii a rozvoji(1),

–   so zreteľom na uznesenie o prístupe k zdravotnej starostlivosti a liekom s osobitým zameraním na zanedbávané ochorenia, ktoré prijalo Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT-EÚ 22. novembra 2007(2),

–   so zreteľom na tematický strategický dokument 2007 – 2013: Investovanie do ľudí, vypracovaný na základe nariadenia (ES) 1905/2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce,

–   so zreteľom na správu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o svetovom zdraví za rok 2008 s názvom Primárna zdravotná starostlivosť – dnes viac než kedykoľvek predtým,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 20. júna 2007 s názvom Rozvojové ciele milénia – polovica obdobia na ich dosiahnutie(3) a uznesenie zo 4. septembra 2008 o úmrtnosti matiek pred podujatím OSN na vysokej úrovni o hodnotení rozvojových cieľov milénia, ktoré sa uskutoční 25. septembra 2008(4),

–   so zreteľom na otázku Komisii na ústne zodpovedanie k správe Dvora audítorov č. 10/2008 o rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike (O-0030/2009 - B6-0016/2009),

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže financovanie sektora zdravotníctva ES ako podiel na jeho celkovej rozvojovej pomoci sa od roku 2000 nezvýšilo napriek záväzku Komisie k RCT a kríze v sektore zdravotníctva v subsaharskej Afrike,

B.   keďže ES neprijalo systematické opatrenia, aby zaručilo dostatok odborníkov na primerané uskutočňovanie svojej zdravotnej politiky,

C.   keďže napriek tomu, že súčasný návrh podpory vo všeobecnom rozpočte zahŕňa prepojenia na sektor zdravotníctva, pri jej realizácii sa tieto prepojenia dostatočne nepreskúmali a nereagovalo sa na potreby chudobnejších častí obyvateľstva,

D.   keďže Komisia málo využíva pre subsaharskú Afriku sektorovú rozpočtovú podporu, ktorá sa zameriava na sektor zdravotníctva,

E.   keďže polovica obyvateľstva subsaharskej Afriky ešte žije v chudobe a keďže Afrika je jediným svetadielom, ktorý nerobí pokroky v oblasti RCT, najmä v troch cieľoch, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou – detská úmrtnosť, úmrtnosť matiek a boj proti HIV/AIDS, tuberkulóze a malárii – a ktoré majú kľúčový význam pri riešení otázky chudoby, ale pri ktorých je najmenej pravdepodobné, že sa dosiahnu do roku 2015,

F.   keďže napriek problémom s trvalou udržateľnosťou, zisteným v projektoch v oblasti zdravotnej starostlivosti, sa táto metóda poskytovania pomoci na podporu sektora zdravotníctva ukázala ako užitočná,

G.   keďže každoročne sa 3,5 milióna detí v dôsledku hnačkových ochorení a zápalu pľúc nedožije piatich rokov,

1.   domnieva sa, že slabé systémy zdravotnej starostlivosti vrátane krízy ľudských zdrojov sú hlavnou prekážkou dosahovania RCT v oblasti zdravotníctva, a zdôrazňuje, že posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti by malo byť základným prvkom znižovania chudoby; je presvedčený, že na dosiahnutie RCT v oblasti zdravotníctva potrebuje infraštruktúra základnej zdravotnej starostlivosti stabilnú a dlhodobú finančnú podporu;

2.   domnieva sa, že v záujme dosiahnutia lepších výsledkov a medzinárodne dohodnutých rozvojových cieľov v oblasti zdravia je potrebný spoločný záväzok; v tejto súvislosti víta záväzok rozvojových krajín pracovať na plnení cieľa, aby sa 15 % národných rozpočtov investovalo do zdravia, ako sa zaviazali predstavitelia afrických štátov v Abudži (Nigéria) v apríli 2001 (15-percentný cieľ z Abudže); vyjadruje poľutovanie, že ES vyčlenilo pre zdravotníctvo len 5,5 % celkovej pomoci z deviateho Európskeho rozvojového fondu (ERF);

3.   naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila podporu zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike a aby preskúmala vyváženosť financovania ES s cieľom uprednostňovať podporu systému zdravotnej starostlivosti;

4.   naliehavo žiada Komisiu, aby pri revízii desiateho ERF v polovici obdobia zvýšila finančné prostriedky vyčlenené pre sektor zdravotníctva, a to bez ohľadu na nevyhnutne potrebnú komplexnú stratégiu, ktorá zahŕňa podporu sektorom, ktoré majú širší vplyv na výsledky v oblasti zdravotníctva, ako sú napr. vzdelanie, voda a hygiena, rozvoj vidieka a riadenie;

5.   zdôrazňuje, že úloha prijatá v rámci nástroja rozvojovej spolupráce venovať do roku 2009 20 % finančných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť a základné vzdelanie by mala v záujme súdržnosti platiť na všetky výdavky európskej rozvojovej politiky vrátane ERF; žiada Komisiu, aby do 10. apríla 2009 informovala príslušné výbory Európskeho parlamentu, aký podiel celkovej rozvojovej pomoci vyčlenenej pre subsaharskú Afriku, vyjadrený podľa jednotlivých krajín, bol venovaný na základné a stredné vzdelanie a základnú zdravotnú starostlivosť;

6.   žiada Radu, aby začlenila ERF do rozpočtu EÚ, ako to Európsky parlament opakovane žiadal, čo by umožnilo väčšiu politickú súdržnosť a parlamentný dohľad nad výdavkami na rozvoj;

7.   žiada Komisiu, aby zabezpečila dostatok zdravotníckych odborníkov, ktorí by sa efektívne zúčastňovali na dialógu v sektore zdravotníctva, a to tak, že dohliadne, aby vo všetkých delegáciách, ktorých hlavným sektorom je zdravotníctvo, boli zdravotnícki odborníci, ďalej že v krajinách, ktoré prekonali konflikt, bude užšie spolupracovať so zdravotnými poradcami Úradu humanitárnej pomoci Európskeho spoločenstva (ECHO), že vytvorí užšie partnerstvo s WHO, aby čerpala z jej odborných skúseností, a že uzavrie formálne dohody s členskými štátmi EÚ a využije ich odborné skúsenosti; žiada Komisiu, aby do 10. apríla 2009 poslala príslušným výborom Európskeho parlamentu prehľad o počte príslušných odborníkov z oblasti zdravotníctva a vzdelávania, ktorých dala k dispozícii v regióne, na úrovni delegácií, ako aj v ústrediach, a presný harmonogram/prehľad na roky 2009 a 2010, v ktorom uvedie, ako plánuje zvýšiť tento počet a kde budú títo ľudia umiestnení, aby sa mohli odpovede Komisie zohľadniť v postupe udeľovania absolutória za rok 2007;

8.   žiada Komisiu, aby poskytla na úrovni krajín technickú podporu Globálnemu fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii (GFATM) pri príprave žiadostí o granty a pri implementácii grantových zmlúv a aby poskytla spätnú väzbu do ústredia ES, čím sa zabezpečí efektívnosť jej úlohy vo výkonnej rade GFATM;

9.   naliehavo žiada Komisiu, aby na podporu svojej zdravotnej stratégie v dotknutých krajinách zvýšila kapacitu pracovníkov a zdrojov na úrovni ústredia i na úrovni delegácií a aby zabezpečila efektívnosť výdavkov GFATM; žiada väčšiu priorizáciu chorôb s jednoduchou prevenciou, ako sú hnačkové ochorenia, ktorým by sa dalo väčšinou zabrániť jednoducho všeobecnou dostupnosťou mydla a vhodnými kampaňami na zvyšovanie informovanosti o umývaní rúk;

10.   naliehavo žiada Komisiu, aby viac využívala aj podporu všeobecného rozpočtu na posilnenie zdravotnej starostlivosti s ukazovateľmi výkonnosti pri pokroku v plnení 15-percentného cieľa z Abudže a miery jeho plnenia (špecifické riadenie verejných financií a nedostatky vo verejnom obstarávaní), technickej pomoci politickému dialógu v sektore zdravotníctva a kvalitných štatistických systémov;

11.   potvrdzuje, že zmluvy v rámci RCT majú potenciál zabezpečiť trvalo udržateľné a dlhodobé investície do zdravotníctva v rozvojových krajinách a pomôcť im dosiahnuť RCT, ale iba vtedy, ak Komisia zabezpečí, aby sa RCT sústreďovali primárne na odvetvia zdravotníctva a vzdelávania; zdôrazňuje však, že zmluvy v rámci RCT sú len časťou riešenia, pokiaľ ide o zlepšenie účinnosti pomoci a o zrýchlenie pokroku pri dosahovaní RCT v oblasti zdravia; naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila alternatívne prístupy, najmä pre krajiny, ktoré zatiaľ nevyhovujú podmienkam zmlúv RCT a ktoré sú často ďalej od dosiahnutia RCT v oblasti zdravia, pričom najviac potrebujú zvýšenú rozvojovú pomoc;

12.   žiada Komisiu, aby použila ciele, ktoré priamo ukazujú výsledky politík, a aby využila mechanizmy a monitorovacie nástroje na zabezpečenie, že primeraný podiel pomoci z podpory všeobecného rozpočtu sa venuje na základné potreby, najmä v oblasti zdravia; zdôrazňuje, že zároveň sa musí poskytovať podpora na budovanie kapacít; vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2009 informovala Európsky parlament o prijatých opatreniach;

13.   žiada vytvorenie kapacít na všetkých ministerstvách s cieľom zabezpečiť väčšiu efektívnosť v oblasti zdravia prostredníctvom výdavkov z rozpočtovej podpory, pretože zapojenosť krajín sa často obmedzuje na ministerstvá financií;

14.   naliehavo žiada Komisiu, aby viac využívala sektorovú rozpočtovú podporu; žiada Komisiu, aby preskúmala všeobecnú požiadavku, že sektorovú rozpočtovú podporu možno použiť len v prípade, že zdravotníctvo je hlavným sektorom, a aby znovu posúdila súčasné rozdeľovanie zdrojov medzi sektorovú rozpočtovú podporu a podporu všeobecného rozpočtu;

15.   vyzýva Komisiu, aby poskytovala podporu na kontrolu rozpočtovej podpory, ktorú uskutočňujú parlamenty, občianska spoločnosť a miestne orgány, s cieľom zabezpečiť pevné a jasné prepojenie medzi pomocou z rozpočtovej podpory a plnením RCT;

16.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len v obmedzenom množstve krajín (v šiestich) bolo zdravotníctvo vybraté ako hlavný sektor v rámci desiateho ERF; naliehavo žiada Komisiu, aby systematicky podnecovala krajiny na zvyšovanie vnútroštátnych rozpočtov pre zdravotníctvo prostredníctvom ukazovateľov výkonnosti a s určením cieľa takéhoto zvyšovania vo svojich dohodách o financovaní podpory všeobecného rozpočtu;

17.   vyzýva Komisiu, aby zohrávala oveľa výraznejšiu úlohu sprostredkovateľa dialógu medzi vládami partnerských krajín a občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom a národnými parlamentmi;

18.   naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala a rozširovala jasné usmernenia o tom, kedy by sa mali jednotlivé nástroje používať a ako ich možno použiť čo najkoordinovanejšie pre zvýšenie ich efektu; vyzýva Komisiu na zabezpečenie súdržnosti medzi jednotlivými finančnými nástrojmi pri zohľadnení situácie v jednotlivých krajinách, aby sa zabezpečil pokrok v RCT, ktoré súvisia so zdravotníctvom;

19.   trvá na tom, aby Komisia a členské štáty uplatňovali kódex EÚ týkajúci sa rozdelenia úloh v oblasti rozvojovej spolupráce s cieľom zabezpečiť lepšiu koordináciu výdavkov a programov v oblasti zdravia a venovať viac pozornosti zanedbávaným krajinám vrátane krajín v stave krízy a nestabilných štátov;

20.   vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Dvorom audítorov zistila, ako možno riešiť nedostatky uvedené v správe Dvora audítorov, a aby do konca roku 2009 podala príslušným výborom Európskeho parlamentu správu o výsledku týchto rozhovorov;

21.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Dvoru audítorov a vládam a parlamentom príslušných afrických krajín.

(1) A/CONF.171/13/Rev.1. (2) Ú. v. EÚ C 58, 1.3.2008, s. 29. (3) Ú. v. EÚ C 146 E, 12.6.2008, s. 232. (4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0406.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o zavedení Jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA)

P6_TA(2009)0139 B6-0111/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Komisie a Európskej centrálnej banky zo 4. mája 2006 o Jednotnej oblasti platieb v eurách,

–   so zreteľom na príležitostnú správu Európskej centrálnej banky č. 71 z augusta 2007 o ekonomickom vplyve Jednotnej oblasti platieb v eurách,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/64/ES z 13. novembra 2007 o platobných službách na vnútornom trhu(1) (smernica o platobných službách),

–   so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou 13. októbra 2008 o cezhraničných platbách v Spoločenstve (KOM(2008)0640),

–   so zreteľom na šiestu správu Európskej centrálnej banky z novembra 2008 o pokroku v SEPA,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Jednotná oblasť platieb v eurách (SEPA) má byť integrovaným trhom platobných služieb podliehajúcim účinnej hospodárskej súťaži a nerozlišujúcim medzi cezhraničnými a domácimi platbami v eurách,

B.   keďže SEPA nie je len samoregulačná iniciatíva Európskej platobnej rady (EPC), ale aj hlavná iniciatíva verejného záujmu, ktorá posilňuje hospodársku a menovú úniu, ako aj lisabonskú agendu; keďže SEPA je podporovaná smernicou o platobných službách, ktorá poskytuje potrebný harmonizovaný právny rámec; a keďže úspech SEPA je preto predmetom osobitného záujmu Európskeho parlamentu,

C.   keďže prechod na SEPA sa oficiálne začal 28. januára 2008 zavedením platobného nástroja SEPA pre prevody, pričom rámec platobných kariet SEPA je účinný od 1. januára 2008 a priame inkaso SEPA má podľa plánu začať fungovať 1. novembra 2009,

D.   keďže sa nestanovil právne záväzný konečný dátum pre prechod na nástroje SEPA, a keďže teraz všetky zainteresované strany súhlasia, že stanovenie takéhoto konečného dátumu je potrebné na to, aby bola SEPA úspešná,

E.   keďže prechod na SEPA bol pomalý: k 1. októbru 2008 sa len 1,7 % z celkových transakcií uskutočnilo prostredníctvom formátu prevodov SEPA,

F.   keďže je dôležité, aby všetky zainteresované strany – zákonodarcovia, bankové odvetvie a používatelia platobných služieb (najmä verejný sektor, ktorý vo veľkom objeme využíva platobné produkty) – prispeli k dosiahnutiu SEPA,

G.   keďže použitie nástrojov SEPA len na cezhraničné platobné transakcie by neviedlo k úspechu projektu SEPA, keďže by pretrvávala fragmentácia a neuskutočnili by sa očakávané výhody pre bankové odvetvie ako aj pre zákazníkov,

H.   keďže Komisia a Európska centrálna banka 4. septembra 2008 uviedli pre EPC, že by boli pripravené podporiť myšlienku mnohostranného výmenného poplatku za cezhraničné priame inkasá v rámci SEPA za podmienky, že takéto poplatky by boli objektívne odôvodnené a uplatniteľné len na obmedzené obdobie,

I.   keďže Komisia upozornila na obavy týkajúce sa existujúceho mnohostranného výmenného poplatku a keďže odvetvie má ťažkosti pri pripravovaní primeraného riešenia,

J.   keďže uplatňovanie mnohostranného výmenného poplatku by sa malo vyriešiť aj v súvislosti s riešením platobnej karty EÚ na základe rámca platobných kariet SEPA,

K.   keďže by sa mala zabezpečiť pokračujúca platnosť existujúcich mandátov na priame inkaso, keďže povinnosť podpisovať nové mandáty pri zmene z domácich systémov priameho inkasa na systém priameho inkasa SEPA by bolo zaťažujúce,

1.   zdôrazňuje pokračujúcu podporu vytvoreniu SEPA, ktorá podlieha účinnej hospodárskej súťaži a nerozlišuje medzi cezhraničnými a domácimi platbami v eurách;

2.   vyzýva Komisiu, aby stanovila jasný, primeraný a záväzný konečný dátum prechodu na nástroje SEPA, ktorý by nemal byť neskôr ako 31. decembra 2012, pričom po tomto dátume by všetky platby v eurách museli byť uskutočnené podľa noriem SEPA;

3.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila právnu jasnosť v súvislosti s uplatňovaním mnohostranného výmenného poplatku na cezhraničné priame inkasá, najmä stanovením prechodného obdobia, na konci ktorého by sa mali zachovať MIF za predpokladu, že budú dodržiavať usmernenia Komisie, ktoré by sa mali prijať čo najskôr a ktoré by mali vychádzať zo zásad transparentnosti a porovnateľnosti, ako aj z pozorovania nákladov na služby poskytované poskytovateľmi platobných služieb a poplatkov za ne;

4.   vyzýva Komisiu, aby bližšie objasnila otázku mnohostranného výmenného poplatku za platby platobnými kartami;

5.   vyzýva na zvýšené úsilie pri hľadaní primeraných riešení v členských štátoch s cieľom zabezpečiť pokračujúcu platnosť existujúcich mandátov na priame inkaso v rámci systému priameho inkasa SEPA;

6.   vyzýva členské štáty, aby čo najskôr povzbudili vlastné orgány verejnej správy k používaniu nástrojov SEPA a dali im úlohu katalyzátora pri procese prechodu;

7.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prechod na nástroje SEPA nebude mať za následok drahší platobný systém pre občanov EÚ;

8.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 319, 5.12.2007, s. 1.

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 12. marca 2009 o strategickom partnerstve EÚ a Brazílie (2008/2288(INI))

P6_TA(2009)0140 A6-0062/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložila Véronique De Keyser v mene skupiny PSE o strategickom partnerstve medzi Európskou úniou a Brazíliou (B6-0449/2008),

–   so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Brazílskou federatívnou republikou(1),

–   so zreteľom na Medziregionálnu rámcovú dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spoločným trhom Južnej Ameriky a jeho účastníckymi štátmi na strane druhej(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2001 o globálnom partnerstve a spoločnej stratégii pre vzťahy medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2006 o posilnení partnerstva medzi Európskou úniou a Latinskou Amerikou(4),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k strategickému partnerstvu EÚ a Brazílie (KOM(2007)0281),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré vydal prvý samit EÚ – Brazília, konaný 4. júla 2007 v Lisabone,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o piatom samite Latinská Amerika a Karibik – Európska únia v Lime(5),

–   so zreteľom na vyhlásenie z Limy, ktoré bolo prijaté na piatom samite krajín Latinskej Ameriky a Karibiku a Európskej únie v Peru 16. mája 2008,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie, ktoré vydal druhý samit EÚ – Brazília, konaný 22. decembra 2008 v Riu de Janeiro,

–   so zreteľom na článok 114 ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0062/2009),

A.   keďže Brazília zohráva čoraz dôležitejšiu úlohu na regionálnej i celosvetovej úrovni a stala sa kľúčovým partnerom pre EÚ,

B.   keďže Brazília a Európska únia sú partnermi, ktorí majú rovnakú predstavu o svete a môžu podporovať zmeny a riešenia na svetovej úrovni,

C.   keďže prvý samit EÚ – Brazília bol začiatkom strategického partnerstva medzi EÚ a Brazíliou vychádzajúceho zo vzájomných úzkych historických, kultúrnych a hospodárskych väzieb zúčastnených strán a keďže na druhom samite EÚ – Brazília bol prijatý spoločný akčný plán ako akčný rámec činnosti ich strategického partnerstva na tri roky,

D.   keďže obaja partneri uznávajú rovnaké základné hodnoty a zásady, ako je demokracia, zásada právneho štátu, podpora ľudských práv a základných slobôd, trhové hospodárstvo a sociálna súdržnosť, ktoré predstavujú základné podmienky pre rozvoj strategického partnerstva,

E.   keďže priority agendy oboch regiónov sa zmenili okrem iného prostredníctvom procesu politickej a hospodárskej integrácie, čoraz väčšieho pokroku hospodárskej globalizácie a významu diskusie o demokracii, ľudských právach a životnom prostredí,

F.   keďže Brazília stála na čele juhoamerickej integrácie prostredníctvom vytvorenia Únie juhoamerických národov (UNASUR),

G.   keďže strategické partnerstvo bude významným podnetom pre vytvorenie Euro-latinskoamerickej zóny globálneho medziregionálneho partnerstva do roku 2012, ktorú Európsky parlament navrhol vo vyššie uvedenom uznesení z 27. apríla 2006,

H.   keďže vytvorenie Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia (EuroLat) bolo rozhodujúcim krokom k posilneniu demokratickej legitímnosti a politického rozmeru vzťahov medzi EÚ a Latinskou Amerikou a keďže budúce pripojenie parlamentu združenia Mercosur k tomuto parlamentnému zhromaždeniu posilní úlohu zhromaždenia EuroLat ako stáleho fóra pre politický dialóg medzi oboma regiónmi,

1.   predkladá Rade tieto odporúčania:

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a pre informáciu Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj prezidentovi a národnému kongresu Brazílskej federatívnej republiky.

(1) Ú. v. ES L 262, 1.11.1995, s. 54. (2) Ú. v. ES L 69, 19.3.1996, s. 4. (3) Ú. v. ES C 140 E, 13.6.2002, s. 569. (4) Ú. v. ES C 296 E, 6.12.2006, s. 123. (5) Prijaté texty, P6_TA(2008)0177. (6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006 , ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41).

Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 12. marca 2009 o strategickom partnerstve EÚ a Mexika (2008/2289(INI))

P6_TA(2009)0141 A6-0028/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložil José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra v mene skupiny PPE-DE o strategickom partnerstve EÚ a Mexika (B6-0437/2008),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2008 s názvom Smerom k strategickému partnerstvu EÚ a Mexika (KOM(2008)0447),

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 11. októbra 2007 o vraždách žien v Mexiku a Strednej Amerike a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu(1),

–   so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Spojenými štátmi mexickými na druhej strane(2), podpísanú 8. decembra 1997 (globálna dohoda),

–   so zreteľom na vyhlásenia z piatich samitov hláv štátov a predsedov vlád Európskej únie a Latinskej Ameriky a Karibiku, ktoré sa konali v Riu de Janeiro (28. a 29. júna 1999), v Madride (17. a 18. mája 2002), v Guadalajare (28. a 29. mája 2004), vo Viedni (12. a 13. mája 2006) a v Lime (16. a 17. mája 2008),

–   so zreteľom na spoločné komuniké vydané na štvrtom samite Mexika a Európskej únie, ktorý sa konal v Lime 17. mája 2008,

–   so zreteľom na spoločné oznámenie z ôsmeho zasadnutia spoločného výboru EÚ –Mexiko, ktoré sa konalo v meste Mexiko 13. a 14. októbra 2008,

–   so zreteľom na spoločné oznámenie zo siedmeho zasadnutia Spoločného parlamentného výboru Spojené štáty mexické/Európska únia, ktoré sa konalo v meste Mexiko 28. a 29. októbra 2008,

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 13. októbra 2008,

–   so zreteľom na odkaz Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia piatemu samitu EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku z 1. mája 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2008 o piatom samite EÚ a krajín Latinskej Ameriky a Karibiku, ktorý sa konal v Lime(3),

–   so zreteľom na vyhlásenie zo San Salvadoru prijaté na osemnástom iberoamerickom samite hláv štátov a predsedov vlád, ktorý sa konal 29. až 31. októbra 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(4),

–   so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 83 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0028/2009),

A.   keďže Mexiko a Európska únia uznávajú spoločné základné hodnoty a zásady a spájajú ich historické a kultúrne putá,

B.   keďže úcta k demokratickým zásadám a ľudským právam, tak ako je zakotvená v doložke o demokracii, je základným predpokladom strategického partnerstva a globálnej dohody a musia ju prejavovať obe strany,

C.   keďže Mexiko stále dôraznejšie upevňuje svoje politické postavenie na medzinárodnej scéne, o čom svedčí jeho nedávne menovanie za nestáleho člena Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (obdobie 2009 – 2010), ako aj na regionálnej úrovni, keďže zastáva dočasné predsedníctvo sekretariátu skupiny z Ria (obdobie 2008 – 2010),

D.   keďže je dôležité, aby Európska únia uznala podiel Mexika v rámci multilaterálneho systému, vzhľadom na to, že multilateralizmus je jednou zo základných zásad, ktoré sa obe strany, Mexiko i Európska únia, zaviazali presadzovať na medzinárodnej úrovni,

E.   keďže Mexiko začalo program štrukturálnych reforiem strategických odvetví a stalo sa desiatou najväčšou svetovou hospodárskou veľmocou, členom skupiny G-20 a G-5 (Brazília, Čína, India, Juhoafrická republika a Mexiko) a okrem toho jedinou latinskoamerickou krajinou, ktorá je členom OECD,

F.   keďže Mexiko má viac než 100 miliónov obyvateľov, z ktorých výraznú časť tvoria mladí ľudia, pretože 45 % obyvateľov je mladších ako 20 rokov, a keďže má významnú geostrategickú polohu, pretože je mostom medzi severnou a južnou Amerikou a medzi karibskou a tichomorskou oblasťou,

G.   keďže globálna dohoda o hospodárskom partnerstve, politickej koordinácii a spolupráci s Mexikom sa skladá z troch pilierov: politický dialóg; postupné vytvorenie zóny voľného obchodu; a spolupráca; a keďže sa zároveň od vstupu tejto dohody do platnosti v roku 2000 vzťahy medzi oboma stranami prehĺbili a posilnili tak na politickej úrovni, ako aj v oblasti obchodu a spolupráce,

H.   keďže na samite v Lime EÚ spolu s Mexikom zdôraznili pozitívny vývoj obchodných tokov a investícií v rámci globálnej dohody,

I.   keďže tak na bilaterálnej úrovni, ako aj v rámci globálnej dohody Európska únia a Mexiko posilnili svoje kontakty na všetkých úrovniach a so všetkými inštitúciami, najmä na parlamentnej úrovni a tiež prostredníctvom Spoločného parlamentného výboru Mexiko – EÚ a Euro-latinskoamerického parlamentného zhromaždenia,

J.   keďže návrh strategického partnerstva prichádza v čase medzinárodnej finančnej a hospodárskej krízy a hrozí, že táto kríza bude mať vplyv na hospodársku a sociálnu rovnováhu bilaterálnych vzťahov,

K.   keďže prehĺbenie vzťahov medzi Mexikom a Európskou úniou by mohlo byť priaznivé pre konsenzus medzi Európskou úniou a jej latinskoamerickými partnermi v regionálnych a globálnych otázkach a umožnilo by im spoločne presadzovať ich spoločné hodnoty a záujmy na medzinárodných a regionálnych fórach,

L.   keďže strategické partnerstvo je potrebné vnímať ako kvalitatívny skok vo vzťahoch medzi Európskou úniou a Mexikom na dvoch rozdielnych úrovniach: na multilaterálnej úrovni z pohľadu vzájomnej koordinácie v otázkach svetového významu a bilaterálne prostredníctvom rozvoja vzťahov a konkrétnych iniciatív oboch partnerov,

M.   keďže procesy politickej a ekonomickej integrácie, rozširovanie ekonomickej globalizácie a dôležitosť diskusie týkajúcej sa okrem iného demokracie, ľudských práv a životného prostredia zmenili priority agendy oboch regiónov,

N.   keďže vďaka strategickej polohe Mexika a jeho sieti obchodných dohôd má táto krajina veľký strategický význam pre európsky vývoz a Európska únia je jeho druhým najdôležitejším zdrojom zahraničných investícií,

O.   keďže dohoda o voľnom obchode medzi Mexikom a EÚ zohráva dôležitú úlohu v dvojstranných vzťahoch EÚ, pretože rozsah jej pôsobnosti je veľmi široký (tovar, služby, obstarávanie, hospodárska súťaž, právo duševného vlastníctva, investície a s tým súvisiace platby),

P.   keďže emigrácia Mexičanov okrem iného do EÚ je pre Mexiko jednou z najvýznamnejších a najcitlivejších otázok vzhľadom na vysoký počet často vysokokvalifikovaných mexických prisťahovalcov do Európskej únie,

1.   predkladá Rade tieto odporúčania:

2.   poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a pre informáciu Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a vláde a kongresu Spojených štátov mexických.

(1) Ú. v. EÚ C 227 E, 4.9.2008, s. 140. (2) Ú. v. ES L 276, 28.10.2000, s. 45. (3) Prijaté texty, P6_TA(2008)0177. (4) Ú. v. EÚ C 290 E, 29.11.2006, s. 107.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o 50. výročí tibetského povstania a o dialógu medzi dalajlámom a čínskou vládou

P6_TA(2009)0142 RC-B6-0135/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Číne a Tibete, najmä uznesenie z 10. apríla 2008 o Tibete(1) a 10. júla 2008 o situácii v Číne po zemetrasení a pred olympijskými hrami(2),

–   so zreteľom na vyhlásenie Jeho Svätosti dalajlámu, ktoré 4. decembra 2008 predniesol na pôde Európskeho parlamentu,

–   so zreteľom na vyhlásenie o Tibete, uskutočnené predstaviteľmi USA a Európskej únie na samite USA-EÚ 10. júna 2008,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v marci 2009 si pripomíname 50. výročie úteku Jeho Svätosti dalajlámu z Tibetu a začiatok jeho exilu v Indii,

B.   keďže osem kôl dialógov medzi vyslancami Jeho Svätosti dalajlámu a zástupcami čínskej vlády neprinieslo žiaden zásadný pokrok a neplánujú sa žiadne ďalšie rozhovory,

C.   keďže Memorandum o skutočnej autonómii pre tibetský národ vypracované na žiadosť čínskej vlády a predstavené vyslancami Jeho Svätosti dalajlámu počas ôsmeho kola rozhovorov, ktoré sa konalo v novembri 2008 v Pekingu, rešpektuje zásady čínskej ústavy a územnej celistvosti Čínskej ľudovej republiky, čínska vláda ho však odmietla ako pokus o dosiahnutie tzv. čiastočnej nezávislosti a zamaskovanej nezávislosti,

D.   keďže Jeho Svätosť dalajláma vyzval k nenásiliu, v roku 1989 mu bola udelená Nobelova cena za mier za jeho snahy a nežiada nezávislosť Tibetu, ale obnovenie rokovaní s čínskymi orgánmi s cieľom dosiahnuť komplexnú politickú dohodu o skutočnej autonómii v rámci Čínskej ľudovej republiky,

E.   keďže čínske orgány za posledných pár dní sprísnili bezpečnosť v Tibete, pričom novinári a cudzinci majú zakázaný vstup do tejto oblasti a povolenia, ktoré cudzincom už boli vydané, boli zrušené, čím sa realizuje kampaň tvrdého úderu voči tibetskému obyvateľstvu,

F.   keďže 25. februára 2009 bol počas pokojného pochodu pri príležitosti tibetského nového roka zatknutý veľký počet mníchov z kláštora An Tuo v čínskej provincii Čching-chaj,

1.   naliehavo vyzýva čínsku vládu, aby vnímala Memorandum o skutočnej autonómii pre tibetský národ z novembra 2008 ako základ pre zmysluplnú diskusiu smerujúcu k dosiahnutiu pozitívnej a významnej zmeny v Tibete v súlade so zásadami stanovenými v ústave a právnych predpisoch Čínskej ľudovej republiky;

2.   vyzýva Radu, aby zistila, čo sa presne stalo počas rokovaní medzi Čínskou ľudovou republikou a vyslancami Jeho Svätosti dalajlámu;

3.   vyzýva predsedníctvo Rady, aby pri príležitosti 50. výročia odchodu Jeho Svätosti dalajlámu do indického exilu prijalo vyhlásenie, v ktorom čínsku vládu naliehavo požiada o začatie konštruktívneho dialógu s cieľom dosiahnuť komplexnú politickú dohodu, a aby doň zahrnulo odkaz na Memorandum o skutočnej autonómii pre tibetský národ;

4.   odsudzuje všetky akty násilia, či už sú skutkami demonštrujúcich alebo neprimeranými represiami zo strany poriadkových síl;

5.   vyzýva čínsku vládu, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila všetkých, ktorí sú zadržiavaní iba za to, že sa zúčastnili na pokojnom proteste, a aby vysvetlila, čo sa stalo so všetkými osobami, ktoré boli zabité alebo ktoré sú nezvestné, ako aj so všetkými zadržiavanými osobami a aby zároveň uviedla, aké obvinenia boli proti nim vznesené;

6.   žiada čínske orgány, aby zahraničným médiám poskytli prístup do Tibetu vrátane tibetského územia mimo Tibetskej autonómnej oblasti a aby zrušili postup udeľovania špeciálnych povolení, ktoré sa vyžadujú na vstup do Tibetskej autonómnej oblasti;

7.   vyzýva čínske orgány, aby odborníkom OSN v oblasti ľudských práv a iným uznávaným medzinárodným mimovládnym organizáciám umožnili neobmedzený prístup do Tibetu, aby mohli preskúmať situáciu na mieste;

8.   naliehavo vyzýva predsedníctvo Rady, aby iniciatívne zaradilo otázku Tibetu na program zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti s cieľom diskutovať o tom, ako by EÚ mohla uľahčiť pokrok v riešení otázky Tibetu;

9.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky a Jeho Svätosti dalajlámovi.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2008)0119. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0362.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o Guinei-Bissau

P6_TA(2009)0143 RC-B6-0115/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ z 2. marca 2009 o tragických udalostiach v Guinei-Bissau,

–   so zreteľom na prezidentské voľby v Guinei-Bissau z júna a júla 2005 a na parlamentné voľby zo 16. novembra 2008,

–   so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 3. marca 2009 o súčasnej politickej kríze v Guinei-Bissau,

–   so zreteľom na vyhlásenie Komisie Africkej únie z 2. marca 2009,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže 2. marca 2009 bol prezident Guiney-Bissau João Bernardo Vieira zastrelený rebelantskými vojakmi deň po bombovom útoku, pri ktorom zahynul náčelník štábu armády, generál Batista Tagmé Na Waié; keďže takto boli odstránené dve veľmi silné postavy a protivníci, ktorí za posledné štyri mesiace unikli niekoľkým pokusom o zabitie,

B.   keďže útoky sa nepovažovali za prevrat a Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie nevylúčila Guineu-Bissau, ako to urobila minulý rok po prevratoch v prípade susednej Guiney a Mauritánie,

C.   keďže nedávno zvolený predseda Národného ľudového zhromaždenia Raimundo Pereira zložil prezidentskú prísahu na obmedzené obdobie pred blížiacimi sa voľbami, ako to stanovuje ústava; keďže Raimundo Pereira apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo stabilizovať krajinu,

D.   keďže desaťročia politickej nestability v Guinei-Bissau priviedli krajinu do hlbokej krízy, ktorú charakterizuje chýbajúci prístup k čistej vode, zdravotníckym službám, vzdelávaniu, štátni úradníci na mnohých ministerstvách dostávajú platy s niekoľkomesačným omeškaním, a keďže táto krajina je len jednou z hŕstky štátov na programe Mierovej komisie OSN, ktorej cieľom je pomôcť chudobným krajinám, aby znovu neskĺzli do vojny alebo chaosu; keďže tieto atentáty sa stali v čase, keď sa EÚ a medzinárodní aktéri vo zvýšenej miere usilujú o vybudovanie demokratickej a stabilnej Guiney-Bissau,

E.   keďže EÚ poskytuje od júna 2008 poradenstvo a pomoc na podporu reformy bezpečnostného sektora v Guinei-Bissau prostredníctvom misie EBOP s názvom "Reforma EÚ v sektore bezpečnosti (SSR) v Guinei-Bissau",

F.   keďže parlamentné voľby v novembri 2008 boli pre Guineu-Bissau dôležitou skúškou, pretože jej prechod k demokratickému riadeniu nevyhnutne potreboval nový podnet; keďže občania aj medzinárodní pozorovatelia, najmä volebná pozorovateľská misia EÚ, ocenili voľby, ktoré položili základ pre zvýšenú podporu OSN mierovým snahám krajiny; keďže počas trvania volieb sa armáda držala bokom od volebného procesu a v súlade so svojím záväzkom zabezpečovala pokojnú atmosféru,

G.   keďže sa zdá, že atentáty súvisia s politickým napätím vyplývajúcim so starých sporov, etnických rozdielov a nestability v radoch armády a stále zreteľnejších záujmov drogových obchodníkov v krajine, čo vytvára veľmi zložité a nebezpečné podmienky, ktoré neustále oslabujú možnosti krajiny na obnovu,

H.   keďže Guinea-Bissau čelí problému obchodovania s drogami a slúži ako hlavný tranzitný bod medzi Južnou Amerikou a Európou a keďže obchodovanie s drogami predstavuje závažné ohrozenie politickej stability krajiny,

I.   keďže z pribúdajúcich dôkazov o obchodovaní s drogami v regióne a ich pašovaní vidno, že tieto javy sa stali veľkým nebezpečenstvom pre celú západnú Afriku a predstavujú aj obrovskú hrozbu pre EÚ, pretože ovplyvňujú susedné regióny,

1.   ostro odsudzuje atentáty na prezidenta Guiney-Bissau João Bernarda Vieiru a náčelníka štábu armády generála Tagmého Na Waiého;

2.   vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám zosnulého prezidenta João Bernarda Vieiru a zosnulého generála Tagmého Na Waiého a celému obyvateľstvu Guiney-Bissau;

3.   dôrazne vyzýva orgány Guiney-Bissau, aby dôkladne vyšetrili tieto zločiny a zodpovedné osoby postavili pred súd, a vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby uplatnilo všetok potrebný vplyv a poskytlo všemožnú podporu na dosiahnutie tohto cieľa; poukazuje na to, že atentáty na generálov Ansumana Maného (2000) a Veríssima Correiu Seabru (2004) sa ešte neobjasnili a ich vrahovia neboli nájdení, obžalovaní a súdení; zdôrazňuje, že beztrestnosť nie je riešením;

4.   víta prísľub armády dodržiavať guinejsko-bissauskú ústavu a dôrazne vyzýva na dôsledné zachovávanie ústavného poriadku krajiny;

5.   dôrazne vyzýva všetky strany, aby svoje spory vyriešili politickými a mierovými prostriedkami v rámci guinejsko-bissauských inštitúcií, a nesúhlasí s akýmkoľvek pokusom o zmenu vlády neústavnou cestou;

6.   vyjadruje nádej, že prezidentské voľby sa uskutočnia do 60 dní, ako to stanovuje ústava, a vyzýva členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečili, že Guinea-Bissau dostane finančnú pomoc a technickú podporu, ktorú potrebuje na uskutočnenie dôveryhodných volieb;

7.   zdôrazňuje, že existuje nebezpečenstvo, že Guinea-Bissau bude naďalej nestabilná a nedokáže riešiť bezuzdnú korupciu ani zmeniť svoje postavenie kľúčovej tranzitnej krajiny pre obchod s drogami, ak jej inštitúcie zostanú zo štrukturálneho hľadiska slabé;

8.   vyzýva Radu, Komisiu, členské štáty, Organizáciu Spojených národov, Africkú úniu, Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS), Spoločenstvo portugalsky hovoriacich krajín (CPLP) a ďalších členov medzinárodného spoločenstva, aby naďalej monitorovali vývoj v Guinei-Bissau, pomáhali zachovať jej ústavný poriadok a pokračovali v podpore mierových snáh krajiny;

9.   žiada o okamžité začatie rozhovorov medzi rôznymi politickými frakciami v krajine s cieľom vypracovať program, ku ktorého dodržiavaniu sa zaviažu všetky zúčastnené strany a ktorého súčasťou bude urýchlenie reformy bezpečnostného sektora, revízia volebného zákona, reforma verejnej správy, protikorupčné opatrenia, makroekonomická stabilizácia a konzultácie s občianskou spoločnosťou o národnom zmierení;

10.   víta rozhodnutie ECOWAS z 3. marca 2009 vyslať do Guiney-Bissau ministerskú delegáciu zloženú z ministrov Nigérie, Burkiny Faso, Kapverd, Gambie a Senegalu, ktorú by sprevádzal predseda Komisie ECOWAS, a podobné rozhodnutie CPLP, prijaté v rovnaký deň, o vyslaní politickej misie vedenej portugalským ministrom zahraničných vecí a spolupráce do Guiney-Bissau, aby zapojili všetky zainteresované strany do úsilia o obnovu dôvery medzi politickými predstaviteľmi, bezpečnostnými silami a občianskou spoločnosťou a o návrat krajiny k normálnej ústavnej situácii;

11.   s hlbokým znepokojením upriamuje pozornosť na hrozbu, ktorú pre upevnenie mieru v Guinei-Bissau a stabilitu v západoafrickom regióne predstavuje prekládka drog z takých vzdialených oblastí, ako sú Kolumbia a Afganistan, ako aj obchodovanie s ľuďmi, a vyzýva agentúry OSN, aby s náležitou podporou ECOWAS vypracoval regionálny plán opatrení na riešenie tejto výzvy;

12.   vyzýva Mierovú komisiu OSN, aby pomohla udržať prísun sľúbenej darcovskej pomoci (finančnej aj technickej), najmä pre bezpečnostný sektor, administratívne reformy a boj proti obchodovaniu s drogami;

13.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pokračovali v poskytovaní poradenstva a pomoci v záujme podpory reformy bezpečnostného sektora v Guinei-Bissau prostredníctvom misie "EÚ SSR Guinea-Bissau" a aby podávali správy o dosiahnutom pokroku;

14.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, generálnym tajomníkom OSN a ECOWAS, inštitúciám Africkej únie, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, sekretariátu CPLP a vláde a parlamentu Guiney-Bissau.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o Filipínach

P6_TA(2009)0144 RC-B6-0121/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene EÚ z 15. septembra 2008 o situácii na ostrove Mindanao,

–   so zreteľom na výzvu veľvyslancov Európskej únie, Spojených štátov amerických a zástupcu vedúceho misie Austrálie z 29. januára 2009,

–   so zreteľom na tretiu schôdzu tripartitného hodnotenia vykonávania mierovej dohody z roku 1996 medzi Národnooslobodzovacím frontom Moroov (Moro National Liberation Front - MNLF) a vládou Filipínskej republiky, ktorá sa uskutočnila 11. až 13. marca 2009,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie vlády Filipínskej republiky a Filipínskeho národného demokratického frontu (National Democratic Front of the Philippines - NDFP) z Haagu prijaté 1. septembra 1992 a na prvé a druhé spoločné vyhlásenie z Osla prijaté 14. februára a 3. apríla 2004,

–   so zreteľom na dokument Komisie o stratégii pre Filipíny na roky 2007 – 2013, na program podpory mierového procesu v rámci nástroja stability a na rokovania o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Filipínami,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Filipínach, najmä na uznesenie z 26. apríla 2007(1), a opakujúc svoju podporu rokovaniam medzi vládou Filipínskej republiky a NDFP, ktorú vyjadril vo svojich uzneseniach zo 17. júla 1997(2) a zo 14. januára 1999(3),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže viaceré ozbrojené skupiny, najmä Islamský front oslobodenia Moroov (Moro Islamic Liberation Front -MILF) od roku 1969 bojujú v južnej časti Filipín proti vládnym vojskám v povstaní, ktoré patrí medzi najdlhšie trvajúce v Ázii,

B.   keďže konflikt medzi vládou Filipínskej republiky a  povstalcami z NDFP si vyžiadal už vyše 40 000 životov, a sporadické násilnosti pokračujú napriek prímeriu z roku 2003 a rozhovorom o mieri,

C.   keďže boje medzi vládnymi silami a MILF na ostrove Mindanao opäť vzplanuli v auguste 2008 po tom, ako Najvyšší súd Filipín vyhlásil za protiústavné memorandum o dohode medzi MILF a vládou Filipínskej republiky o pôvodnej vlasti predkov, ktoré by poskytlo rozsiahlu autonómiu národu Bangsamoroov,

D.   keďže v obnovených bojoch prišlo o život vyše sto osôb, približne 300 000 osôb muselo opustiť svoje domovy, a mnohí z nich sú stále v evakuačných strediskách,

E.   keďže Malajzia, ktorá je mierovým sprostredkovateľom, stiahla svojich pozorovateľov prímeria z Mindanaa v apríli 2008 kvôli stagnácii mierového procesu, je však ochotná prehodnotiť svoju úlohu v prípade, ak vláda Filipínskej republiky objasní svoju pozíciu v rokovaniach,

F.   keďže rozhovory o miery medzi vládou Filipínskej republiky a NDFP boli pozastavené roku 2004, a keďže nórska vláda vyvinula značné úsilie o to, aby podnietila obe strany k obnove formálnych rokovaní,

G.   keďže stovky filipínskych aktivistov, odborárov, novinárov a náboženských vodcov bolo od roku 2001 zabitých a unesených, a vláda odmieta akúkoľvek účasť bezpečnostných síl a armády na týchto politických vraždách napriek jasným dôkazom, ktoré svedčia o opaku,

H.   keďže v roku 2008 sa konalo niekoľko súdnych procesov, v ktorých miestne súdy vyhlásili zatknutie a väznenie aktivistov za nezákonné a nariadili ich prepustenie, ale tie isté osoby boli následne opäť zadržané a obvinené z organizovania vzbury alebo z vraždy,

I.   keďže súdnictvo na Filipínach nie je nezávislé, pričom právnici a sudcovia sú terčom prenasledovaní a vrážd; keďže zraniteľnosť svedkov znemožňuje efektívne vyšetrovať trestné činy a stíhať za ne zodpovedné osoby,

J.   keďže pri väčšine týchto popráv bez súdneho konania nebolo začaté vyšetrovanie, a páchatelia zostávajú nepotrestaní napriek mnohým tvrdeniam vlády o tom, že boli prijaté opatrenia na zastavenie zabíjania a na postavenie páchateľov pred spravodlivosť,

K.   keďže v apríli 2008 preskúmala Rada OSN pre ľudské práva situáciu na Filipínach a zdôraznila beztrestnosť popráv bez súdneho konania a násilných zmiznutí, ale vláda Filipínskej republiky odmietla odporúčania týkajúce sa vypracovania následnej správy,

L.   keďže na skoncovanie s únosmi a popravami bez súdnych konaní je potrebné riešiť hospodárske, sociálne a kultúrne príčiny násilia na Filipínach,

1.   vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad stovkami tisíc vnútorne presídlených osôb na Mindanau, vyzýva vládu Filipínskej republiky a MILF, aby vykonali všetko na nastolenie takej situácie, ktorá by umožnila ľuďom návrat do ich domovov, a vyzýva na posilnenie vnútroštátneho a medzinárodného úsilia na ochranu a rehabilitáciu presídlených osôb;

2.   je presvedčený, že konflikt je možné vyriešiť iba cestou dialógu a že urovnanie tohto dlhotrvajúceho povstania je kľúčové v záujme ďalšieho celkového rozvoja Filipín;

3.   žiada vládu Filipínskej republiky, aby čo najskôr obnovila mierové rokovania s MILF a objasnila štatút budúceho memoranda o dohode po vyššie uvedenom rozsudku najvyššieho súdu; víta oznámenie vlády Filipínskej republiky o plánovanom zrušení podmienok, ktoré stanovila na obnovenie rokovaní;

4.   víta rokovania medzi vládou Filipínskej republiky a NDFP sprostredkované Nórskom, ktoré sa konali v Oslo v novembri 2008, a dúfa, že aj v tomto prípade bude čoskoro možné obnoviť formálne rokovania; žiada dotknuté strany, aby dodržiavali bilaterálne dohody so Spoločným monitorovacím výborom (JMC), uskutočňovali stretnutia v súlade s Dohodou o dodržiavaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva (DDĽP) a umožnili spoločné vyšetrovanie prípadov porušenia ľudských práv;

5.   žiada Radu a  Komisiu, aby poskytli podporu a pomoc stranám pri vykonávaní DDĽP najmä formou rozvojových, pomocných a rehabilitačných programov;

6.   vyzýva Európsku radu a Komisiu, aby podporili vládu Filipínskej republiky v úsilí o pokrok v mierových rokovaniach, vrátane sprostredkovania, ak o to požiada, ako aj prostredníctvom podpory medzinárodnej monitorovacej skupiny dozerajúcej nad dodržiavaním prímeria medzi vojskom a MILF;

7.   navrhuje posilnenie úlohy medzinárodnej monitorovacej skupiny prostredníctvom udelenia silnejšieho mandátu na vyšetrovanie a dohody o uverejňovaní zistení;

8.   žiada vládu Filipínskej republiky, aby posilnila rozvojovú pomoc Mindanau s cieľom zlepšiť hrozné životné podmienky miestneho obyvateľstva, a víta finančnú podporu v hodnote vyše 13 miliónov EUR v podobe potravinovej a nepotravinovej pomoci, ktorú EÚ poskytla Mindanau od opätovného začiatku bojov v auguste 2008;

9.   vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so stovkami prípadov popráv politických aktivistov a novinárov bez súdneho konania, ku ktorým došlo na Filipínach v ostatných rokoch, a nad úlohou bezpečnostných síl pri zosnovaní a páchaní týchto vrážd;

10.   žiada vládu Filipínskej republiky, aby vyšetrila prípady popráv bez súdneho konania a násilných zmiznutí; zároveň ju žiada o vytvorenie nezávislého monitorovacieho mechanizmu, ktorý bude dozerať nad vyšetrovaním a trestným stíhaním páchateľov týchto činov;

11.   žiada vládu Filipínskej republiky, aby prijala opatrenia na skončenie systematického zastrašovania a prenasledovania politických a ľudskoprávnych aktivistov, členov občianskej spoločnosti, novinárov a svedkov v trestných stíhaniach, a aby zabezpečila skutočnú a účinnú ochranu svedkov;

12.   opakuje svoju žiadosť filipínskym orgánom o umožnenie neobmedzeného prístupu do krajiny pre osobitné orgány OSN zaoberajúce sa ochranou ľudských práv; žiada tiež filipínske orgány o urýchlené prijatie a vykonávanie zákonov, ktoré začlenia ratifikované medzinárodné nástroje ľudských práv (napr. proti mučeniu a nútenému zmiznutiu) do vnútroštátnych zákonov;

13.   žiada Radu a  Komisiu, aby zabezpečili, že finančná pomoc určená na hospodársky rozvoj Filipín bude sprevádzaná vyšetrovaním podozrení z porušovania hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv, s osobitným dôrazom na podporu dialógu a začleňovania všetkých skupín do spoločnosti;

14.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, prezidentke a vláde Filipínskej republiky, MILF, NDFP, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov ASEAN.

(1) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 788. (2) Ú. v. ES C 286, 22.9.1997, s. 245. (3) Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 116.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2009 o vyhostení mimovládnych organizácii z Darfúru

P6_TA(2009)0145 RC-B6-0127/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie v súvislosti s rozhodnutím Medzinárodného trestného súdu (ICC) o zatykači na sudánskeho prezidenta Omara Hassana al-Bašíra zo 6. marca 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie člena Komisie Louisa Michela z 5. marca 2009 o vyhostení humanitárnych mimovládnych organizácií zo Sudánu,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o situácii v Sudáne/Darfúre, v ktorých vyjadruje najmä svoju nepretržitú podporu ICC,

–   so zreteľom na Rímsky štatút ICC, ktorý nadobudol platnosť 1. júla 2002,

–   so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN S/Res/1593 (2005) z 31. marca 2005, na základe ktorej bola situáciu v Darfúre postúpená ICC,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže 4. marca 2009 komora pre prípravné konanie ICC vydala zatykač na sudánskeho prezidenta Omara Hassana al-Bašíra v súvislosti s údajnými zločinmi proti ľudskosti a vojnovými zločinmi v sudánskej provincii Darfúr zmietanej konfliktom,

B.   keďže sudánska vláda rozhodla reagovať na rozhodnutie ICC vypovedaním 13 popredných mimovládnych organizácií z Darfúru,

C.   keďže agentúry pomoci v Darfúre vykonávajú najrozsiahlejšiu humanitárnu činnosť vo svete; keďže Organizácia Spojených národov oznámila, že až 4,7 miliónov ľudí vrátane 2,7 miliónov vnútorne vysídlených osôb potrebuje pomoc,

D.   keďže vyhostenie agentúr pomoci by mohlo viesť k zvýšenej úmrtnosti a chorobnosti, ktoré sú dôsledkom prerušenia zdravotných služieb a prepuknutia infekčných chorôb, ako sú hnačkové ochorenia a infekcie dýchacích ciest; keďže následkami vyhostenia môže byť znižovanie rozsahu imunizácie a zvyšovanie úmrtnosti detí, ak nemajú prístup k liečebnej výžive a výživovým službám,

E.   keďže organizácie boli vypovedané v čase, keď sú ich služby nevyhnutne potrebné, najmä preto, že v západnom Darfúre sa v súčasnej dobe vyskytuje epidémia meningitídy; keďže dôsledkom vyhostenia bude pre trpiace osoby extrémne obmedzený alebo žiadny prístup k lekárskemu ošetreniu,

F.   keďže doktrína OSN o zodpovednosti za ochranu stanovuje, že v prípade, ak vnútroštátne orgány zjavne nedokážu ochrániť svoje obyvateľstvo, majú ostatní povinnosť poskytnúť potrebnú ochranu,

G.   keďže sudánska vláda má ako člen OSN povinnosť spolupracovať s ICC na základe rezolúcie S/Res/1593 (2005), ktorú Bezpečnostná rada prijala v súlade s právomocami vyplývajúcimi z kapitoly 7,

H.   je nesmierne rozhorčený skutočnosťou, že od vydania zatykača sudánska vláda opakovane odmietla spolupracovať s ICC a v podstate znásobila prejavy otvoreného odporu proti ICC a medzinárodnému spoločenstvu,

1.   ostro odsudzuje vyhostenie 13 agentúr humanitárnej pomoci z Darfúru ako reakciu na medzinárodný zatykač na sudánskeho prezidenta Omara al-Bašíra, ktorý 4. marca 2009 vydal ICC;

2.   žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých humanitárnych pracovníkov belgickej pobočky organizácie Lekári bez hraníc, ktorí boli unesení 11. marca 2009 zo sídla uvedenej organizácie v Saraf Umra, ktorá sa nachádza 200 km západne od hlavného mesta severného Darfúru El-Facher;

3.   je veľmi znepokojený okamžitým vplyvom vyhostení na poskytovanie humanitárnej pomoci, ktorá je nesmierne dôležitá pre státisíce osôb;

4.   žiada, aby sudánska vláda okamžite zmenila svoje rozhodnutie vyhostiť 13 agentúr pomoci a aby im umožnila pokračovať v ich najdôležitejšej činnosti, ktorou je zabezpečiť prežitie ohrozeného obyvateľstva v Darfúre; vyzýva Radu a Komisiu, aby intenzívnejšie vplývali na Africkú úniu, Ligu arabských štátov a Čínu s cieľom presvedčiť sudánsku vládu, aby zmenila svoje rozhodnutie;

5.   vyzýva sudánsku vládu, aby podnikla pozitívne opatrenia na zabezpečenie toho, že obhajcovia ľudských práv v Sudáne nie sú prenasledovaní, ak sa vyjadria v prospech rozhodnutia ICC a aby upustila od akéhokoľvek prenasledovania alebo zastrašovania obhajcov ľudských práv;

6.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, osobitnému zástupcovi EÚ pre Sudán, sudánskej vláde, vládam a parlamentom členských štátov a členom Bezpečnostnej rady OSN, inštitúciám Africkej únie, inštitúciám Ligy arabských štátov a prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu.