Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 25. marca 2009 - Štrasburg
Spoločné konzulárne pokyny: biometrické identifikačné znaky a žiadosti o víza ***II
 Záruka Spoločenstva pre EIB ***I
 Výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy ***I
 Letiská, manažment letovej prevádzky a letecké navigačné služby ***I
 Nové potraviny (spoločný postup) ***I
 Látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (prepracované znenie) ***I
 Riadiaci nástroj na prideľovanie rozpočtových zdrojov
 Strednodobé preskúmanie finančného rámca na roky 2007-2013
 Dohoda o hospodárskom partnerstve ES - Cariforum
 Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES - Pobrežie Slonoviny
 Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES - Ghana
 Dočasná dohoda o partnerstve ES - tichomorské štáty
 Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES - SADC
 Dohoda o hospodárskom partnerstve ES - štáty východnej a južnej Afriky
 Dohoda o hospodárskom partnerstve s východnou Afrikou
 Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES - stredná Afrika
 Dohoda o hospodárskom partnerstve ES/CARIFORUM ***
 Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi ES a Pobrežím Slonoviny ***
 Výročné správy EIB a EBOR za rok 2007
 Budúcnosť automobilového priemyslu

Spoločné konzulárne pokyny: biometrické identifikačné znaky a žiadosti o víza ***II
PDF 201kWORD 34k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú Spoločné konzulárne pokyny týkajúce sa víz pre diplomatické misie a konzulárne úrady, pokiaľ ide o zavedenie biometrických identifikačných znakov vrátane ustanovení o organizácii prijímania a spracúvania žiadostí o víza (5329/1/2009 – C6-0088/2009 – 2006/0088(COD))
P6_TA(2009)0167A6-0143/2009

(Spolurozhodovací postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (5329/1/2009 – C6-0088/2009),

–   so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(1) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0269),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na článok 67 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A6-0143/2009),

1.   schvaľuje spoločnú pozíciu;

2.   konštatuje, že akt bol prijatý v súlade so spoločnou pozíciou;

3.   poveruje svojho predsedu, aby akt podpísal spoločne s predsedom Rady, v súlade s článkom 254 ods. 1 Zmluvy o ES;

4.   poveruje svojho generálneho tajomníka, aby akt podpísal hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty z 10.7.2008, P6_TA(2008)0358.


Záruka Spoločenstva pre EIB ***I
PDF 274kWORD 58k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva (KOM(2008)0910 – C6-0025/2009 – 2008/0268(COD))
P6_TA(2009)0168A6-0109/2009

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0910),

–   so zreteľom na článok 251 a články 179 a 181 písm. a) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0025/2009),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0109/2009),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. marca 2009 na účely prijatia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. …/2009/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva

P6_TC1-COD(2008)0268


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu č. 633/2009/ES.)


Výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy ***I
PDF 272kWORD 80k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy (KOM(2008)0388 – C6-0250/2008 – 2008/0127(COD))
P6_TA(2009)0169A6-0002/2009

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0388),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0250/2008),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0002/2009),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. marca 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 549/2004, (ES) č. 550/2004, (ES) č. 551/2004 a (ES) č. 552/2004 s cieľom zlepšiť výkonnosť a udržateľnosť európskeho systému leteckej dopravy

P6_TC1-COD(2008)0127


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (ES) č. ... .)


Letiská, manažment letovej prevádzky a letecké navigačné služby ***I
PDF 270kWORD 69k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, manažmentu letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb a zrušuje smernica Rady 2006/23/ES (KOM(2008)0390 – C6-0251/2008 – 2008/0128(COD))
P6_TA(2009)0170A6-0515/2008

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0390),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 80 ods. 2 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0251/2008),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A6-0515/2008),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. marca 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 216/2008 v oblasti letísk, riadenia letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb a zrušuje smernica 2006/23/ES

P6_TC1-COD(2008)0128


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (ES) č. ... .)


Nové potraviny (spoločný postup) ***I
PDF 612kWORD 202k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. XXX/XXXX [spoločný postup] (KOM(2007)0872 – C6-0027/2008 – 2008/0002(COD))

(Spolurozhodovací postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2007)0872),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0027/2008),

–   so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0512/2008),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. marca 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 o nových potravinách, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1331/2008 a zrušuje nariadenie (ES) č. 258/97

P6_TC1-COD(2008)0002


(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 95,

so zreteľom na návrh Komisie ║,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 Zmluvy(2),

keďže:

(1)  Pri realizácii politík Spoločenstva a so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a ochrany spotrebiteľa a zároveň aj vysoká úroveň ochrany zdravia zvierat a ochrany životného prostredia. Zároveň by sa vždy mala uplatňovať zásada preventívnosti ustanovená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(3).

(2)  Pri vykonávaní politík Spoločenstva by sa mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí, ktorá by sa mala uprednostňovať pred fungovaním vnútorného trhu.

(3)   Článok 13 Zmluvy o fungovaní Európskej únie objasňuje, že Únia a členské štáty pri formulovaní a vykonávaní politík plne prihliadajú na dobré životné podmienky zvierat ako cítiacich bytostí.

(4)   Normy vymedzené v právnych predpisoch Spoločenstva sa musia uplatňovať na všetky potraviny umiestnené na trh Spoločenstva vrátane potravín dovážaných z tretích krajín.

(5)   Európsky parlament vo svojom uznesení z 3. septembra 2008 o klonovaní zvierat na zabezpečenie výživy(4) vyzval Komisiu, aby predložila návrhy zakazujúce na účely zabezpečenia výživy (i) klonovanie zvierat, (ii) chov klonovaných zvierat alebo ich potomstva, (iii) uvádzanie mäsových alebo mliečnych výrobkov získaných z klonovaných zvierat alebo ich potomstva na trh a (iv) dovoz klonovaných zvierat, ich potomstva, semena a embryí z klonovaných zvierat alebo ich potomstva, ako aj mäsových alebo mliečnych produktov z klonovaných zvierat alebo ich potomstva.

(6)  Vedecký výbor Komisie pre vznikajúce a novo identifikované zdravotné riziká (SCENIHR) prijal 28. – 29. septembra 2005 stanovisko, v ktorom dospel k záveru, že existujú "veľké medzery v poznatkoch, ktoré sú potrebné na hodnotenie rizík, vrátane charakterizácie nanočastíc, detekcie a merania nanočastíc, reakcie na dávku, osudu a pretrvávania nanočastíc v ľudskom organizme a životnom prostredí a všetkých aspektov toxikológie a environmentálnej toxikológie súvisiacej s nanočasticami"; podľa záverov výboru SCENIHR "existujúce toxikologické a ekotoxikologické metódy nemusia postačovať na to, aby postihli všetky otázky súvisiace s nanočasticami".

(7)  Pravidlá Spoločenstva vzťahujúce sa na nové potraviny sa stanovili v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach(5) a v nariadení Komisie (ES) č. 1852/2001 z 20. septembra 2001, ktoré stanovuje podrobné pravidlá pre sprístupnenie informácií verejnosti a pre ochranu informácií v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97(6). V záujme jasnosti by sa malo nariadenie (ES) č. 258/97 zrušiť a nahradiť týmto nariadením. Súčasťou tohto nariadenia by mali byť opatrenia, ktoré sú v súčasnosti upravené nariadením (ES) č. 1852/2001.

(8)  Na zabezpečenie kontinuity s nariadením (ES) č. 258/97 by sa mala zachovať ako kritérium na rozlišovanie nových potravín skutočnosť, že sa v rámci Spoločenstva nepoužívali vo výraznej miere na ľudskú spotrebu pred dňom začatia uplatňovania nariadenia (ES) č. 258/97, t. j. pred 15. májom 1997. Používanie v rámci Spoločenstva znamená používanie v členských štátoch, a to bez ohľadu na dátum ich pristúpenia k Európskej únii.

(9)  Súčasná definícia nových potravín by sa mala objasniť vysvetlením kritérií novosti a zaktualizovať tak, že sa súčasné kategórie nahradia odkazom na všeobecnú definíciu potravín v nariadení ║(ES) č. 178/2002║.

(10)   Potraviny s  novou alebo zámerne modifikovanou primárnou molekulárnou štruktúrou, potraviny pozostávajúce alebo izolované z mikroorganizmov, húb alebo rias, nové kmene mikroorganizmov bez predošlého bezpečného použitia, ako aj koncentráty látok, ktoré sa prirodzene vyskytujú v rastlinách, by sa mali považovať za nové potraviny v zmysle vymedzenia podľa tohto nariadenia.

(11)  Malo by sa tiež objasniť, že potraviny by mali byť považované za nové, ak sú vyrobené technológiou, ktorá sa predtým ešte nepoužila. V tomto nariadení by mali byť zahrnuté najmä nové technológie v oblasti chovného procesu a procesu potravinárskej výroby, ktoré majú vplyv na potraviny, a teda môžu mať vplyv aj na ich bezpečnosť. Nové potraviny by mali preto zahŕňať potraviny získané z rastlín a zo zvierat, ktoré boli vyrobené netradičnými technikami chovu, a potraviny, ktoré boli modifikované novými výrobnými procesmi, ako je nanotechnológia a nanoveda, s možným vplyvom na potraviny. Potraviny získané z nových odrôd rastlín alebo plemien zvierat chovaných tradičnými technikami by nemali byť považované za nové potraviny.

(12)   Klonovanie zvierat nie je zlučiteľné s bodom 20 prílohy smernice Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(7), podľa ktorého sa nesmie vykonávať prirodzené alebo umelé rozmnožovanie alebo rozmnožovacie postupy, ktoré ktorémukoľvek z dotknutých zvierat spôsobujú alebo pravdepodobne spôsobujú utrpenie alebo poranenia. Potraviny z klonovaných zvierat alebo ich potomstva sa preto nesmú uvádzať na zozname vedenom Spoločenstvom.

(13)   V súčasnosti dostupné metódy testovania nie sú dostatočné na posúdenie rizík spojených s nanomateriálmi. Je nevyhnutné urýchlene vyvinúť také metódy testovania nanomateriálov, pri ktorých sa nepoužívajú zvieratá.

(14)   Európska skupina pre etiku vo vede a nových technológiách vo svojom stanovisku č. 23 zo 16. januára 2008 k etickým hľadiskám klonovania zvierat na zabezpečenie výživy uviedla, že "nevidí presvedčivé argumenty na zdôvodnenie výroby potravín z klonov a ich potomstva". Vedecký výbor Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) dospel vo svojom stanovisku z 15. júla 2008 o klonovaní zvierat(8) k záveru, že "v prípade veľkého počtu klonovaných zvierat ... došlo k nepriaznivým účinkom na ich zdravie a dobré životné podmienky, ktoré boli často závažné, až smrteľné".

(15)  Obaly potravín by mali obsahovať iba anomateriály uvedené na zozname schválených látok spolu s limitnou hodnotou prechodu do potravinárskych výrobkov obsiahnutých v takmto balení.

(16)   Potraviny vyrobené z klonovaných zvierat a ich potomstva by však mali byť vyňaté z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Mali by byť upravené osobitným nariadením, prijatým na základe spolurozhodovacieho postupu, na ktoré sa nevzťahuje spoločný autorizačný postup. Komisia by mala na tento účel predložiť legislatívny návrh pred dátumom začatia uplatňovania tohto nariadenia. Až do nadobudnutia účinnosti nariadenia o klonovaných zvieratách by malo pre uvádzanie potravín vyrobených z klonovaných zvierat a ich potomstva na trh platiť moratórium.

(17)  Mali by sa prijať vykonávacie opatrenia na účely stanovenia ďalších kritérií, ktoré by umožnili posúdiť, či sa potravina vo významnej miere používala na ľudskú spotrebu v rámci Spoločenstva pred 15. májom 1997. Ak sa potravina pred týmto dátumom používala výlučne ako potravinový doplnok alebo jeho súčasť, ako je to uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov(9), môže byť po tomto dátume umiestnená na trh na rovnaké použitie bez toho, aby sa považovala za novú potravinu. Takéto použitie potraviny ako potravinového doplnku alebo jeho súčasti by sa však nemalo brať do úvahy pri posudzovaní toho, či sa pred 15. májom 1997 vo významnej miere používala na ľudskú spotrebu v rámci Spoločenstva. Preto ostatné použitia príslušnej potraviny, teda použitia iné ako potravinový doplnok, musia byť povolené v súlade s týmto nariadením.

(18)  Preformulované potravinové výrobky vyrobené z už existujúcich zložiek potravín dostupných na trhu Spoločenstva, najmä zmenou zloženia alebo množstva týchto zložiek potravín, by nemali byť považované za nové potraviny.

(19)   Ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch(10), by sa mali vzťahovať na produkty, na ktoré sa môže pri zohľadnení všetkých ich charakteristík uplatňovať tak vymedzenie pojmu liek, ako aj vymedzenie pojmu výrobok, na ktorý sa vzťahujú iné právne predpisy Spoločenstva. V tejto súvislosti môže členský štát obmedziť umiestnenie takéhoto výrobku na trh v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva, pokiaľ v súlade so smernicou 2001/83/ES stanoví, že príslušná látka je liekom.

(20)  Pri nových potravinách povolených podľa nariadenia (ES) č. 258/97 by mal byť zachovaný ich štatút nových potravín, ale na akékoľvek nové použitie týchto potravín by sa malo vyžadovať povolenie.

(21)  Potraviny, ktoré sú určené na technologické použitie alebo sú geneticky modifikované, by nemali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, pokiaľ sa na takéto potraviny vzťahuje hodnotenie bezpečnosti a schválenie v súlade s inými právnymi predpismi Spoločenstva. Preto by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vyňať potraviny používané výlučne ako prídavné látky patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách(11), aromatické látky patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1334/2008 zo 16. decembra 2008 arómach a určitých zložkách potravín s aromatickými vlastnosťami na použitie v potravinách(12), extrakčné rozpúšťadlá patriace do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 88/344/EHS z 13. júna 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov o extrakčných rozpúšťadlách používaných pri výrobe potravín a potravinárskych prísad(13), enzýmy patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1332/2008 zo 16. decembra 2008 o potravinárskych enzýmoch(14) a geneticky modifikované potraviny patriace do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(15).

(22)  Používanie vitamínov a minerálov sa riadi špecifickými právnymi predpismi pre rôzne potravinárske odvetvia. Preto by sa mali z rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia vyňať vitamíny a minerály spadajúce do rozsahu pôsobnosti smernice Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie(16), smernice ║2002/46/ES║ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín(17).

(23)  Nové potraviny, okrem vitamínov a minerálov, určené na osobitné využitie vo výžive, na obohatenie potravín alebo ako potravinové doplnky, by sa mali posúdiť v súlade s kritériami bezpečnosti a požiadavkami uplatniteľnými na všetky nové potraviny. Zároveň by mali naďalej podliehať pravidlám stanoveným v smernici 89/398/EHS a v špecifických smerniciach uvedených v jej článku 4 ods. 1 a v prílohe I k nej, v smernici 2002/46/ES a v nariadení (ES) č. 1925/2006.

(24)  Komisia by mala stanoviť jednoduchý a transparentný postup pre prípady, že nemá informácie o ľudskej spotrebe pred 15. májom 1997. Do tohto postupu by mali byť zapojené členské štáty. Postup by sa mal prijať do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

(25)  Nové potraviny by sa mali umiestniť na trh iba vtedy, keď sú bezpečné a nezavádzajú spotrebiteľa. Posúdenie ich bezpečnosti by malo vychádzať zo zásady preventívnosti ustanovenej v článku 7 nariadenia (ES) č. 178/2002. Okrem toho by sa žiadnym spôsobom, ktorý by bol z hľadiska výživy nevýhodný pre spotrebiteľa, nemali líšiť od potravín, ktoré nahrádzajú.

(26)  Na posudzovanie bezpečnosti a udeľovanie povolení je potrebné uplatniť harmonizovaný centralizovaný postup, ktorý by bol účinný, časovo ohraničený a transparentný. Vzhľadom na ďalšiu harmonizáciu rôznych postupov udeľovania povolení pre potraviny by sa posúdenie bezpečnosti nových potravín a ich zaradenie do zoznamu vedeného Spoločenstvom malo vykonať v súlade s postupom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm(18). Pri schvaľovaní nových potravín by sa mali vziať do úvahy aj iné faktory súvisiace s posudzovanou záležitosťou vrátane etických faktorov.

(27)   S cieľom zabrániť testom na zvieratách by sa testy na stavovcoch na účely tohto nariadenia mali uskutočňovať len v krajnom prípade. Toto nariadenie by malo zabezpečiť, aby sa minimalizovalo testovanie na stavovcoch a aby sa zabránilo dvojitému testovaniu, a malo by podporovať používanie testovacích metód, pri ktorých sa nevyužívajú zvieratá, a pokrokových stratégií testovania. Existujúce výsledky testov na stavovcoch by sa mali pri vývoji nových potravín využívať spoločne. Okrem toho treba v súlade so smernicou Rady 86/609/EHS z 24. novembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa ochrany zvierat používaných na pokusné a iné vedecké účely(19) nahradiť, obmedziť alebo zdokonaliť testy na stavovcoch. Implementácia tohto nariadenia by sa mala podľa možností zakladať na používaní vhodných alternatívnych metód testovania. Najneskôr do siedmich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia by Komisia mala preskúmať pravidlá ochrany údajov týkajúcich sa výsledkov testov na stavovcoch a podľa potreby tieto pravidlá zmeniť.

(28)  Mali by sa stanoviť aj kritériá posudzovania možných rizík vzniknutých v súvislosti s novými potravinami. Aby sa zabezpečilo harmonizované vedecké posúdenie nových potravín, takéto posúdenie by mal vykonávať Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (ďalej len "úrad") v spolupráci s úradmi členských štátov.

(29)   Etické a environmentálne aspekty sa musia považovať za súčasť hodnotenia rizika počas postupu schvaľovania. Tieto aspekty by mala hodnotiť Európska skupina pre etiku vo vede a nových technológiách, resp. Európska environmentálna agentúra.

(30)  Na zjednodušenie postupu by mali mať žiadatelia možnosť predložiť jedinú žiadosť na potraviny podliehajúce právnym predpisom pre rôzne potravinárske odvetvia. Nariadenie (ES) č. 1331/2008 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.

(31)  V prípade potreby a na základe záverov posúdenia bezpečnosti by sa mali zaviesť požiadavky na monitorovanie použitia nových potravín určených na ľudskú spotrebu po ich umiestnení na trh.

(32)  Zaradením nových potravín do zoznamu nových potravín vedeného Spoločenstvom by nemala byť dotknutá možnosť posúdiť vplyv celkovej spotreby látky, ktorá sa do potravín pridáva alebo je použitá na výrobu týchto potravín, resp. porovnateľného výrobku v súlade s článkom 8 nariadenia (ES) č. 1925/2006.

(33)  Za určitých okolností je s cieľom stimulovať výskum a vývoj v agropotravinárskom priemysle, a tým inováciu, vhodné chrániť investície novátorov do zberu informácií a údajov poskytnutých na podporu žiadosti v zmysle tohto nariadenia. Nové vedecké dôkazy a údaje o vlastníctve poskytnuté na podporu žiadosti o zaradenie novej potraviny do zoznamu vedeného Spoločenstvom by sa nemali počas obmedzeného časového obdobia použiť v prospech iného žiadateľa bez súhlasu prvého žiadateľa. Ochrana vedeckých údajov poskytnutých jedným žiadateľom by nemala byť prekážkou pre to, aby sa iní žiadatelia snažili o zaradenie nových potravín do zoznamu vedeného Spoločenstvom na základe svojich vlastných vedeckých údajov. Okrem toho by ochrana vedeckých údajov nemala brániť transparentnosti a prístupu k informáciám súvisiacim s údajmi použitými pri posudzovaní bezpečnosti nových potravín. Mali by sa však dodržiavať práva duševného vlastníctva.

(34)  Nové potraviny podliehajú všeobecným požiadavkám na označovanie stanoveným v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín(20). Je možné, že v určitých prípadoch treba poskytnúť dodatočné informácie o označovaní, najmä pokiaľ ide o opis potravín, ich zdroj a podmienky použitia. Z tohto dôvodu môže zaradenie nových potravín do zoznamu vedeného Spoločenstvom podliehať osobitným podmienkam používania alebo povinnostiam súvisiacim s označovaním.

(35)  Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách(21) sa harmonizujú ustanovenia v členských štátoch, ktoré sa vzťahujú na výživu a zdravotné tvrdenia. Preto by tvrdenia o nových potravinách mali byť vždy v súlade s uvedeným nariadením. V prípade, že žiadateľ chce používať pre novú potravinu zdravotné tvrdenie, ktoré si vyžaduje povolenie v súlade s článkami 17 alebo 18 nariadenia (ES) č. 1924/2006, pričom tak žiadosť o novú potravinu ako aj žiadosť o zdravotné tvrdenie obsahujú požiadavku ochrany údajov, ktoré sa týkajú priemyselného vlastníctva, obdobia ochrany údajov by mali začať naraz a plynúť súčasne, ak o to žiadateľ požiada.

(36)  Pokiaľ ide o posúdenie bezpečnosti tradičných potravín z tretích krajín a ich riadenie, malo by sa zohľadniť ich predošlé bezpečné použitie v tretej krajine pôvodu. Do bezpečného použitia potravín v minulosti by nemalo patriť nepotravinárske použitie alebo spôsoby použitia, ktoré sa nevzťahujú na bežnú stravu. Ak členské štáty a/alebo úrad nepredložili na základe vedeckých dôkazov žiadne odôvodnené pripomienky k bezpečnosti, napríklad informácie o nepriaznivých účinkoch na zdravie, bude dovolené umiestniť potraviny na trh Spoločenstva po oznámení o zámere tak urobiť a za podmienky, že nejestvujú etické výhrady.

(37)  S cieľom poradiť sa o etických otázkach súvisiacich s využívaním nových technológií a umiestnením nových potravín na trh by sa v odôvodnených prípadoch malo konzultovať s Európskou skupinou pre etiku vo vede a nových technológiách (EGE) založenou rozhodnutím Komisie zo 16. decembra 1997 (SEK(97)2404).

(38)  Nové potraviny umiestnené na trh Spoločenstva podľa nariadenia (ES) č. 258/97 by mali naďalej zostať umiestnené na trhu. Nové potraviny povolené v súlade s nariadením (ES) č. 258/97 by mali byť zaradené do zoznamu nových látok vedeného Spoločenstvom, ktorý ustanovuje toto nariadenie. Okrem toho by sa žiadosti predložené podľa nariadenia (ES) č. 258/97, v prípade ktorých správa o prvom hodnotení podľa článku 6 ods. 3 uvedeného nariadenia nebola zatiaľ postúpená Komisii a v prípade ktorých sa v súlade s článkom 6 ods. 3 alebo 4 uvedeného nariadenia vyžaduje ďalšia hodnotiaca správa pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia, mali považovať za žiadosť podľa tohto nariadenia. Úrad a členské štáty v prípade, že sú požiadané o stanovisko, by mali zohľadniť výsledky prvého hodnotenia. V prípade ostatných žiadostí predložených podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 258/97 pred dňom začatia uplatňovania tohto nariadenia by sa malo postupovať podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 258/97.

(39)  Keďže ciele navrhovanej činnosti nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale ║ možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(40)  Členské štáty by mali stanoviť pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia ustanovení tohto nariadenia a prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(41)  Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(22).

(42)  Komisia by ║ predovšetkým mala byť splnomocnená na stanovenie kritérií, podľa ktorých možno rozhodnúť, či boli potraviny pred 15. májom 1997 použité v rámci Spoločenstva vo významnej miere na ľudskú spotrebu. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia jeho doplnením o nové nepodstatné prvky║, musia sa ║ prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.

(43)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá(23) ustanovuje všeobecné pravidlá uskutočňovania úradných kontrol na overenie súladu s potravinovým právom. Preto členské štáty majú vykonávať úradné kontroly v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004 s cieľom zabezpečiť dodržiavanie tohto nariadenia,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Kapitola I

Úvodné ustanovenia

Článok 1

Predmet

Týmto nariadením sa stanovujú harmonizované pravidlá umiestňovania nových potravín na trh v Spoločenstve s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostrediazáujmov spotrebiteľov, a zároveň zabezpečiť transparentnosť a účinné fungovanie vnútorného trhu a poporiť inováciu v poľnohospodárskom a potravinárskom priemysle.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa uplatňuje na umiestňovanie nových potravín na trh v Spoločenstve.

2.  Ak nie je uvedené inak, toto nariadenie sa neuplatňuje na:

  a) potraviny, pokiaľ a keď sú použité ako:
   i) potravinárske prídavné látky, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1333/2008;
   ii) potravinárske aromatické látky, ktoré spadajú do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1334/2008;
   iii) extrakčné rozpúšťadlá použité pri výrobe potravín a ktoré spadajú do pôsobnosti smernice║ 88/344/EHS;
   iv) potravinárske enzýmy, ktoré spadajú do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1332/2008;
   v) vitamíny a minerály, ktoré spadajú do pôsobnosti smernice 89/398/EHS, smernice 2002/46/ES alebo nariadenia (ES) č. 1925/2006, okrem už schválených vitamínov a minerálnych látok, ktoré sa získavajú použitím výrobných metód alebo nových zdrojov, ktoré v čase udelenia povolenia podľa osobitných právnych predpisov neboli zohľadnené, pokiaľ tieto výrobné metódy alebo nové zdroje vedú k značným zmenám uvedeným v článku 3 ods. 2 písm. a) bod iii);
   b) potraviny spadajúce do pôsobnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003;
   c) potraviny získané z klonovaných zvierat a ich potomstva. Do ...(24) Komisia predloží legislatívny návrh s cieľom zakázať umiestňovanie potravín získaných z klonovaných zvierat a ich potomstva na trh v rámci Spoločenstva. Návrh sa zašle Európskemu parlamentu a Rade.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý odsek 2, sa toto nariadenie vzťahuje na potravinárske prídavné látky, potravinárske enzýmy, arómy, ako aj určité prídavné látky s aromatizujúcimi vlastnosťami, vyrobené novým výrobným procesom, ktorý sa nepoužíval pred 15. májom 1997 a ktorý vedie k značným zmenám v zložení alebo štruktúre potraviny, ako napr. umelo vyrobené nanomateriály.

4.  Ak je to potrebné, môže sa v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 20 ods. 3 určiť, či určitý druh potravín patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Ak môže mať nová potravina taký účinok na ľudské telo, ktorý možno porovnať s účinkom lieku, Komisia požiada Európsku agentúru na hodnotenie liekov (EMEA) o stanovisko k tomu, či sa na potravinu vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 726/2004(25).

Článok 3

Definície

1.  Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú definície stanovené v nariadení (ES) č. 178/2002.

2.  Uplatňujú sa aj tieto definície:

  a) "nová potravina" je:

   i) potravina, ktorá nebola vo významnej miere použitá na ľudskú spotrebu v rámci Spoločenstva pred 15. májom 1997;
   ii) potravina rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, ak boli rastliny vypestované a zvieratá chované netradičnou technikou, ktorá nebola použitá pred 15. májom 1997, s výnimkou potravín vyrobených z klonovaných zvierat a ich potomstva;
   iii) potravina vyrobená novým výrobným procesom nepoužitým pred 15. májom 1997, ak tento výrobný proces vedie k značným zmenám v zložení alebo štruktúre potraviny, ktoré majú vplyv na jej výživovú hodnotu, metabolizmus alebo množstvo nežiadúcich látok v nich;
   iv) potravina obsahujúca umelo vyrobené nanomateriály alebo pozostávajúca z umelo vyrobených nanomateriálov, ktoré sa pred 15. májom 1997 nevyužívali na výrobu potravín v rámci Spoločenstva.

   b) "tradičná potravina z tretej krajiny" je nová prírodná potravina, ktorá nebola umelo vyrobená, používaná v minulosti na potravinové účely v tretej krajine, čo znamená, že príslušná potravina bola aspoň počas 25 rokov pred ...(26)stále je súčasťou bežnej stravy veľkej časti obyvateľstva krajiny ▌;
   c) "bezpečné použitie potraviny v minulosti" znamená, že bezpečnosť príslušnej potraviny je potvrdená údajmi o zložení a skúsenosťou s používaním a pokračujúcim používaním v obvyklej strave veľkej časti obyvateľstva krajiny aspoň počas 30 rokov.
   d) "klonované zvieratá" znamenajú zvieratá splodené metódou bezpohlavného, umelého rozmnožovania zameraného na produkciu geneticky identickej alebo takmer identickej kópie jednotlivého zvieraťa;
   e) "potomstvo klonovaných zvierat" znamená zvieratá splodené pohlavným rozmnožovaním, pričom aspoň jeden z predkov je klonované zviera;
   f) "umelo vyrobené nanomateriály" znamenajú akýkoľvek zámerne vyrobený materiál, ktorý má jeden alebo viac rozmerov veľkosti rádovo 100 nm alebo menej, alebo ktorý je buď vo vnútri alebo na povrchu zložený z diskrétnych funkčných častíc, z ktorých mnohé majú jeden alebo viac rozmerov veľkosti rádovo 100 nm alebo menej, a to vrátane štruktúr, aglomerátov a agregátov, ktoré môžu mať veľkosť rádovo nad 100 nm, ale zachovávajú si vlastnosti príznačné pre nanoškálu.

   i) vlastnosti súvisiace s veľkým špecifickým povrchom príslušných materiálov a/alebo
   ii) špecifické fyzikálno-chemické vlastnosti, ktoré sa líšia od vlastností rovnakého materiálu v inej forme ako v nanoforme.

3.  Vzhľadom na rôzne definície nanomateriálov uverejnené rôznymi orgánmi na medzinárodnej úrovni a na neprestajný technický a vedecký vývoj v oblasti nanotechnológií Komisia upraví a prispôsobí odseku 2 písm. f) technickému a vedeckému pokroku a následne na medzinárodnej úrovni odsúhlaseným definíciám. Toto opatrenie zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijíme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 20 ods. 3.

Článok 4

Zber údajov súvisiacich s klasifikáciou nových potravín ▌

1.  Komisia zhromažďuje informácie od členských štátov a/alebo od prevádzkovateľov potravinárskych podnikov alebo akejkoľvek inej zainteresovanej strany, aby určila, či potravina patrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Členské štáty, prevádzkovatelia podnikov a iné zainteresované strany sú povinné poskytnúť Komisii informácie o tom, do akej miery sa potravina využívala na ľudskú spotrebu v rámci Spoločenstva pred 15. májom 1997.

2.  Komisia zverejní tieto údaje a závery vyplývajúce zo získaných údajov, ako aj podporné informácie, ktoré nemajú dôverný charakter.

3.  Vykonávacie opatrenia stanovujúce postupy v prípadoch, keď Komisia nemá informácie o použití na ľudskú spotrebu pred 15. májom 1997, zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného aj jeho doplnením, sa prijmú v  súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 20 ods. 3 najneskôr ...(27).

4.  Implementačné opatrenia na uplatňovanie odseku 1, ktoré sú určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré sú bez zásadného významu, inter alia jeho doplnením, sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou podľa článku 20 ods. 3.

Kapitola II

Požiadavky a zaradenie do zoznamu nových potravín vedeného Spoločenstvom

Článok 5

Zoznam nových potravín vedený Spoločenstvom

Na trh sa môžu umiestniť iba nové potraviny, ktoré sú zaradené do zoznamu nových potravín vedeného Spoločenstvom (ďalej len "zoznam vedený Spoločenstvom"). Komisia vedie a zverejňuje tento zoznam vedený Spoločenstvom na verejne prístupnej webovej stránke Komisie určenej na tento účel.

Článok 6

Zákaz nových potravín, ktoré nie sú v súlade s týmto nariadením

Nové potraviny sa nesmú umiestniť na trh, ak nie sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.

Článok 7

Podmienky zaradenia do zoznamu vedeného Spoločenstvom

1.  Novú potravinu možno zaradiť do zoznamu vedeného Spoločenstvom, iba ak spĺňa tieto podmienky:

   a) nevyvoláva, vychádzajúc z dostupných vedeckých dôkazov, obavy o bezpečnosť zdravia spotrebiteľa a zvierat, pričom pri hodnotení rizika sa zohľadnia kumulatívne a synergické vplyvy, ako aj možné nežiaduce účinky u osobitných skupín obyvateľstva;
   b) ▌nezavádza spotrebiteľa;
   c) v prípade, že má nahradiť iné potraviny, sa od nich nelíši takým spôsobom, že jej bežná konzumácia by mohla byť z hľadiska výživy nevýhodná pre spotrebiteľa;
   d) pri posudzovaní sa zohľadní stanovisko Európskej environmentálnej agentúry, ktoré sa týka toho, do akej miery má výrobný proces a bežná spotreba škodlivé vplyvy na životné prostredie;
   e) pri posudzovaní sa zohľadní stanovisko Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách, ktoré sa týka toho, do akej miery jestvujú etické výhrady;
   f) nová potravina, ktorá môže mať akékoľvek nežiaduce účinky na osobitné skupiny obyvateľstva, sa povolí len vtedy, ak sa vykonali konkrétne opatrenia na zamedzenie takýchto nežiaducich účinkov;
   g) stanovia sa maximálne množstvá požitia novej potraviny ako takej alebo ako súčasti inej potraviny alebo kategórie potravín, ak je to potrebné v záujme bezpečného použitia;
   h) zhodnotili sa kumulatívne účinky nových potravín, ktoré sa používajú v rôznych potravinách a kategóriách potravín.

2.  Potraviny, ktorých výrobné procesy si vyžadujú osobitné metódy merania rizika (napr. potraviny vyrobené pomocou nanotechnológií), nemôžu byť zahrnuté do zoznamu vedeného Spoločenstvom dovtedy, kým sa použitie týchto metód neschváli a kým sa primeraným bezpečnostným hodnotením týchto metód nepreukáže, že použitie príslušných potravín je bezpečné.

3.  Nová potravina môže byť zaradená do zoznamu vedeného Spoločenstvom len vtedy, ak príslušný orgán predložil stanovisko, podľa ktorého je daná potravina zo zdravotného hľadiska bezpečná.

Potraviny z klonovaných zvierat alebo ich potomstva sa nesmú uvádzať na zozname vedenom Spoločenstvom.

4.  V prípade pochybností, napríklad z dôvodu nedostatku vedeckej istoty alebo nedostatku údajov, sa uplatňuje zásada preventívnosti a predmetná potravina sa nemôže zaradiť na zoznam vedený Spoločenstvom.

Článok 8

Obsah zoznamu vedeného Spoločenstvom

1.  Zoznam vedený Spoločenstvom sa aktualizuje v súlade s postupom stanoveným v nariadení (ES) č. 1331/2008 a Komisia ho uverejní na svojej internetovej stránke určenej na tento účel.

2.  V zápise o novej potravine v zozname vedenom Spoločenstvom sa uvádza:

   a) špecifikácia potraviny;
   b) predpokladané použitie potraviny;
   c) podmienky jej použita;
   d) dátum zápisu novej potraviny do zoznamu vedeného Spoločenstvom a dátum prijatia žiadosti;
   e) meno a adresa žiadateľa;
   f) dátum a výsledky poslednej inšpekcie podľa požiadaviek monitorovania stanovených v článku 13;
   g) skutočnosť, že zápis je založený na nových vedeckých dôkazoch a/alebo údajoch o priemyselnom vlastníctve chránených v súlade s článkom 15;
   h) skutočnosť, že novú potravinu môže umiestniť na trh len žiadateľ uvedený v písm. e), pokiaľ ďalší žiadateľ nezíska povolenie pre túto potravinu, bez uvedenia údajov chránených právom priemyselného vlastníctva pôvodného žiadateľa.

3.  Pri všetkých nových potravinách sa vyžaduje monitorovanie po ich uvedení na trh. Všetky povolené nové potraviny na trhu sa preskúmajú po piatich rokoch a vždy vtedy, keď bude k dispozícii viac vedeckých dôkazov. Pri monitorovaní by sa osobitná pozornosť mala venovať kategóriám obyvateľstva s najvyšším príjmom potravy.

4.  V prípadoch uvedených v článku 2 ods. 3 sa spoločný postup uplatňuje bez ohľadu na doterajšie používanie alebo povolenie látky, na výrobu ktorej sa použil bežný výrobný postup.

5.  Ak nová potravina obsahuje látku, ktorá môže v prípade nadmernej konzumácie predstavovať riziko pre ľudské zdravie, jej používanie v rámci maximálneho množstva v určitých potravinách alebo kategóriách potravín sa musí schváliť.

6.  Všetky prísady prítomné vo forme nanomateriálov sa musia jasne uviesť v zozname prísad. Za názvami takýchto prísad sa musí v zátvorkách uviesť slovo "nano".

7.  Výrobky vyrobené zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom musia byť označené slovami "vyrobené zo zvierat kŕmených geneticky modifikovaným krmivom".

8.  O aktualizácii zoznamu Spoločenstva sa rozhoduje v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 20 ods. 3.

9.  Pred uplynutím obdobia uvedeného v článku 15 sa zoznam vedený Spoločenstvom aktualizuje s cieľom zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia ║ v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 20 ods. 3║ tak, aby sa, za predpokladu, že povolená potravina naďalej spĺňa podmienky stanovené v tomto nariadení, už neuvádzali špecifické údaje uvedené odseku 2 písm. g) tohto článku.

10.  Na účely aktualizácie zoznamu Spoločenstva zapísaním novej potraviny, ak sa nová potravina neskladá z potravín, ktoré podliehajú ochrane údajov podľa článku 15, alebo ich neobsahuje a:

   a) nová potravina zodpovedá zložením, metabolizmom a úrovňou nežiaducich látok existujúcim potravinám, alebo
   b) nová potravina sa skladá z potravín alebo obsahuje potraviny, ktorých používanie na potravinové účely bolo v Spoločenstve predtým schválené, a pri nových účeloch použitia sa dá predpokladať, že vo výraznej miere nezvýšia konzumáciu zo strany spotrebiteľov vrátane spotrebiteľov z ohrozených skupín,
  

odchylne od článku 7 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1331/2008 sa primerane uplatňuje postup oznamovania podľa článku 10 tohto nariadenia.

Článok 9

Označovanie nových potravín a nových potravinárskych prísad

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia a požiadavky uvedené v smernici 2000/13/ES, všetky špecifické údaje o nových potravinách sa musia uvádzať a označovať, aby sa zaručilo riadne informovanie spotrebiteľa:

   a) každá nová potravina uvedená na trh sa musí predávať s jasne rozlíšeným, presným a ľahko čitateľným označením, na ktorom bude uvedené, že ide o novú potravinu;
   b) všetky znaky alebo vlastnosti nových potravín ako ich zloženie, výživová hodnota a správne použitie musia byť jasne, presne, ľahko čitateľne a zrozumiteľne uvedené na obale výrobku;
   c) prítomnosť novej potravinovej potraviny alebo novej prísady, ktorá nahrádza surovinu alebo prísadu v potravine, bez ohľadu na to, či je táto potravina nahradená novou potravinou, sa musí jasne, presne, ľahko čitateľne a zrozumiteľne uvádzať na označení.

V prípade, že nová potravina obsahuje látku, ktorá môže pri nadmernej konzumácii predstavovať zvýšené riziko pre ľudské zdravie, spotrebiteľ o tom musí byť informovaný prostredníctvom jasného, presného a ľahko čitateľného označenia na obale potraviny.

Článok 10

Tradičné potraviny z tretej krajiny

1.  Prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý zamýšľa umiestniť tradičnú potravinu z tretej krajiny na trh Spoločenstva, oznamuje svoj zámer Komisii, pričom uvádza názov potraviny, jej zloženie a krajinu pôvodu.

K oznámeniu sú priložené zdokumentované údaje, ktoré preukazujú, že potravina sa v minulosti bezpečne používala v akejkoľvek tretej krajine.

2.  Komisia bezodkladne postupuje oznámenie vrátane preukázania, že sa potravina v minulosti bezpečne používala, uvedeného v odseku 1, členským štátom a úradu a zverejní ho na svojej internetovej stránke.

3.  Do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia oznámenia uvedeného v odseku 1 Komisiou podľa odseku 2 môžu členské štáty a úrad informovať Komisiu na základe vedeckých dôkazov o odôvodnených pripomienkach k bezpečnosti umiestnenia príslušnej tradičnej potraviny na trh.

V uvedenom prípade sa potraviny neumiestňujú na trh v Spoločenstve a uplatňujú sa články 5 až 8. Oznámenie uvedené v odseku 1 tohto článku sa považuje za žiadosť uvedenú v článku 3 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1331/2008. Žiadateľ sa tiež môže rozhodnúť, že oznámenie stiahne.

Komisia o tom bez zbytočného odkladu a preukázateľne informuje príslušného prevádzkovateľa potravinárskeho podniku najneskôr do piatich mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného v odseku 1.

4.  Ak neboli na základe vedeckých dôkazov vznesené žiadne odôvodnené pripomienky k bezpečnosti a príslušnému prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku neboli o tom v súlade s odsekom 3 podané žiadne informácie, môžu sa tradičné potraviny umiestniť na trh v Spoločenstve po piatich mesiacoch odo dňa oznámenia podľa odseku 1.

5.  Komisia na svojej internetovej stránke, ktorá je k tomu určená, zverejňuje zoznam tradičných potravín z tretích krajín, ktoré môžu byť umiestnené na trh v Spoločenstve v súlade s odsekom 4. Táto stránka je prístupná zo stránky, na ktorej sa nachádza zoznam nových potravín vedený Spoločenstvom uvedený v článku 5, a je s touto stránkou prepojená.

6.  Do ...(28) sa v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 20 ods. 3 prijmú podrobné pravidlá implementácie tohto článku zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia, okrem iného aj jeho doplnením║.

Článok 11

Technické usmernenia

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 9 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1331/2008, Komisia v prípade potreby do ...(29) v úzkej spolupráci s úradom, prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov a malými a strednými podnikmi sprístupní technické usmernenia a nástroje na pomoc prevádzkovateľom potravinárskych podnikov, a najmä malým a stredným podnikom, pri príprave a predkladaní žiadostí podľa tohto nariadenia. Žiadatelia môžu využívať odporúčanie Komisie 97/618/ES z 29. júla 1997 o vedeckých aspektoch a prezentácii informácií nevyhnutných na podloženie žiadostí o umiestnenie nových potravín a nových prídavných látok na trh a o príprave správ o prvotnom posudku podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97(30), až kým sa nenahradí revidovanými technickými usmerneniami vydanými v súlade s týmto článkom.

Technické usmernenia a nástroje sa zverejnia najneskôr do ...(31)* na verejne prístupnej stránke určenej na tento účel na internetovej stránke Komisie.

Článok 12

Stanovisko úradu

Pri posudzovaní bezpečnosti nových potravín úrad na základe požiadaviek uvedených v článku 6:

   a) zisťuje, či nová potravina, bez ohľadu na to, či má alebo nemá nahradiť potravinu, ktorá už je na trhu, predstavuje riziko škodlivých alebo toxických účinkov na ľudské zdravie, pričom zohľadní aj vplyv každej novej vlastnosti;
   b) v prípade tradičnej potraviny z tretej krajiny zohľadňuje bezpečné používanie potraviny v minulosti.

V prípade etických výhrad sa dodatočne okrem posúdenia bezpečnosti požiada o stanovisko aj Európska skupina pre etiku vo vede a nových technológiách (EGE).

Článok 13

Povinnosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov

1.  Komisia stanoví z dôvodu bezpečnosti potravín a v súlade so stanoviskom úradu ▌požiadavku na monitorovanie po umiestnení na trh. Monitorovanie sa uskutoční po piatich rokoch od dátumu zapísania novej potraviny na zoznam vedený Spoločenstvom a zohľadnia sa pri ňom aspekty potravinovej bezpečnosti, ako aj zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a vplyv na životné prostredie. Osobitná pozornosť sa venuje kategóriám obyvateľstva s najvyšším príjmom potravy.

Požiadavky na monitorovanie sa vzťahujú aj na nové potraviny, ktoré už sú na trhu, vrátane nových potravín povolených v rámci zjednodušeného postupu ("oznámenie") podľa článku 5 nariadenia (ES) č. 258/97.

Členské štáty určia príslušné úrady, ktoré budú zodpovedať za monitorovanie po umiestnení na trh.

2.  Výrobca a prevádzkovateľ potravinárskeho podniku bezodkladne informujú Komisiu o:

   a) akýchkoľvek nových vedeckých alebo technických informáciách, ktoré by mohli ovplyvniť hodnotenie bezpečnosti pri používaní nových potravín;
   b) akomkoľvek zákaze alebo obmedzení uloženom príslušným orgánom akejkoľvek tretej krajiny, v ktorej sú nové potraviny umiestnené na trh.

Každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku oznámi Komisii a príslušným orgánom členského štátu, v ktorom vykonáva svoju činnosť, akýkoľvek zdravotný problém, o ktorom ho informovali spotrebitelia alebo organizácie na ochranu spotrebiteľov.

Príslušný orgán členského štátu predloží Komisii správu do troch mesiacov od ukončenia kontroly. Komisia predloží správu Európskemu parlamentu a Rade najneskôr jeden rok po uplynutí päťročného obdobia uvedeného v odseku 1.

3.  S cieľom vyhnúť sa testovaniu na zvieratách sa testy na stavovcoch na účely tohto nariadenia vykonávajú iba ako posledná možnosť. Podporuje sa používanie testov, ktoré sa nevykonávajú na zvieratách, a používanie inteligentných testovacích stratégií.

Článok 14

Európska skupina pre etiku vo vede a nových technológiách

V prípade potreby môže Komisia z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť členského štátu konzultovať etické otázky s veľkým etickým významom súvisiace s vedou a novými technológiami s Európskou skupinou pre etiku vo vede a nových technológiách.

Komisia sprístupní stanovisko Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách verejnosti.

Kapitola III

Všeobecné ustanovenia

Článok 15

Ochrana údajov

1.  Na žiadosť žiadateľa podloženú vhodnými a overiteľnými informáciami sa nové vedecké dôkazy a chránené vedecké údaje poskytnuté na podloženie žiadostí nemôžu bez súhlasu žiadateľa použiť na účely inej žiadosti počas obdobia piatich rokov odo dňa zaradenia nových potravín do zoznamu vedeného Spoločenstvom, ak sa nasledujúci žiadateľ nedohodne s predchádzajúcim žiadateľom, že sa tieto údaje a informácie môžu použiť, a ak:

   a) predchádzajúci žiadateľ v čase podania predchádzajúcej žiadosti uviedol, že vedecké údaje a iné informácie sú predmetom priemyselného vlastníctva; a
   b) predchádzajúci žiadateľ mal v čase podania predchádzajúcej žiadosti výhradné právo na používanie údajov, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva; a
   c) nová potravina by nemohla byť povolená bez toho, aby predchádzajúci žiadateľ predložil údaje, ktoré sú predmetom priemyselného vlastníctva.

2.  Údaje z výskumných projektov čiastočne alebo úplne financovaných ES a/alebo verejnými inštitúciami a štúdie rizika alebo údaje súvisiace so štúdiami rizika, ako napríklad štúdie stravovania, sa zverejnia spolu so žiadosťou, pričom ďalší žiadatelia ich môžu bezplatne využívať.

3.  Aby sa zabránilo opakovaniu štúdií vykonávaných na stavovcoch, žiadateľovi sa umožní odvolať sa na takéto a iné štúdie, ktoré môžu zabrániť ďalším testom na zvieratách. Vlastník takejto štúdie môže za použitie takýchto údajov požadovať príslušnú kompenzáciu.

Článok 16

Harmonizovaná ochrana údajov

Bez toho, aby bolo dotknuté schválenie novej potraviny podľa článkov 7 a 14 nariadenia (ES) č. 1331/2008 alebo povolenie zdravotného tvrdenia podľa článkov 17, 18 a 25 nariadenia (ES) č. 1924/2006, v prípade, že cieľom je získať schválenie novej potraviny a povolenie zdravotného tvrdenia k tejto potravine, ak sa poskytuje ochrana údajov podľa ustanovení oboch nariadení, údaje v Úradnom vestníku týkajúce sa schválenia, resp. povolenia a ich zverejnenia sa zhodujú a obdobia ochrany údajov plynú súčasne, ak o to žiadateľ požiada.

Článok 17

Inšpekčné a kontrolné opatrenia

S cieľom presadzovať dodržiavanie tohto nariadenia treba vykonávať úradné kontroly v súlade s nariadením (ES) č. 882/2004.

Článok 18

Sankcie

Členské štáty prijmú právne predpisy o sankciách za porušenie ustanovení tohto nariadenia a vykonajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ich vykonávania. Ustanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do 12 mesiacov a bezodkladne ju informujú o každej následnej zmene a doplnení, ktorá sa ich týka.

Článok 19

Výsady členských štátov

1.   Ak členský štát v dôsledku novej informácie alebo opakovaného posúdenia dovtedy platnej informácie získa presnejšie podklady, podľa ktorých použitie niektorej potraviny alebo potravinárskej prísady vyhovujúcej tomuto nariadeniu ohrozuje ľudské zdravie alebo životné prostredie, tento členský štát môže buď dočasne obmedziť alebo zastaviť obchodovanie s danou potravinou alebo potravinárskou prísadou a jej používanie na svojom území. Okamžite o tom informuje ostatné členské štáty a Komisiu s uvedením dôvodov svojho rozhodnutia.

2.   Komisia v úzkej spolupráci s úradom EFSA čo najskôr preskúma dôvody uvedené v odseku 1 a prijme primerané opatrenia. Členský štát, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 1, ho môže uplatňovať dovtedy, kým tieto opatrenia nadobudnú účinnosť.

Článok 20

Výbor

1.  Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravie zvierat,║ zriadený článkom 58 nariadenia (ES) č. 178/2002║.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ║ jeho článok 8.

Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až ods. 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ║ jeho článok 8.

Článok 21

Preskúmanie

1.  Najneskôr do ...(32) a na základe získaných skúseností podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade o implementácii tohto nariadenia a najmä článkov 10 a 15, ku ktorej sú priložené, ak je to potrebné, akékoľvek návrhy.

2.   Najneskôr do ...(33) podá Komisia správu Európskemu parlamentu a Rade o všetkých hľadiskách potravín vyrobených zo zvierat získaných využitím techniky klonovania alebo z ich potomstva, na ktorú v prípade potreby nadviažu legislatívne návrhy.

Správa a všetky návrhy sa sprístupnia verejnosti.

Kapitola IV

Prechodné a záverečné ustanovenia

Článok 22

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 258/97 sa zrušuje s účinnosťou odo dňa začatia uplatňovania tohto nariadenia.

Článok 23

Vytvorenie zoznamu vedeného Spoločenstvom

Najneskôr do ...(34)* vytvorí Komisia zoznam vedený Spoločenstvom, do ktorého zaznamená nové potraviny povolené podľa nariadenia (ES) č. 258/97 patriace do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia podľa článkov 2 a 3 a v prípade potreby aj akékoľvek súčasné podmienky udelených povolení.

Článok 24

Prechodné opatrenia

║ Akákoľvek žiadosť o umiestnenie nových potravín na trh predložená členskému štátu podľa článku 4 nariadenia (ES) č. 258/97, v prípade ktorej príslušná správa o prvotnom posudku podľa článku 6 ods. 3 uvedeného nariadenia ešte nebola postúpená Komisii pred ...(35), sa považuje za žiadosť podľa tohto nariadenia. V prípade ďalších žiadostí predložených na základe článku 3 ods. 4 a článkov 4 a 5 nariadenia (ES) č. 258/97 pred ...* sa postupuje podľa ustanovení nariadenia (ES) č. 258/97.

Článok 25

Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1331/2008

Nariadenie (ES) č. 1331/2008 sa mení a dopĺňa takto:

1.  Nadpis sa nahrádza takto:"

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1331/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje spoločný postup schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov, potravinárskych aróm a nových potravín.

"

2.  V článku 1 ods. 1 sa prvá veta nahrádza takto:"

1.  Toto nariadenie ustanovuje spoločný postup hodnotenia a schvaľovania (ďalej len "spoločný postup") prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov, potravinárskych aróm a východiskových materiálov pre potravinárske arómy používaných alebo určených na použitie v potravinách alebo na potravinách a v nových potravinách alebo na nových potravinách (ďalej len "látky alebo výrobky"), ktorý prispieva k voľnému pohybu potravín v rámci Spoločenstva a k vysokej úrovni ochrany ľudského zdravia a ochrany záujmov spotrebiteľov.

"

3.  V článku 1 sa odsek 2 nahrádza takto:"

2.  Spoločný postup ustanoví procedurálne podmienky na aktualizáciu zoznamov látok a výrobkov, s ktorými je v Spoločenstve povolené obchodovať podľa nariadenia (ES) č. 1333/2008, nariadenia (ES) č. 1332/2008, nariadenia (ES) č. 1334/2008 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 z ... o nových potravinách (ďalej len "sektorové predpisy potravinového práva").

"

4.  V článku 1 ods. 3, článku 2 ods. 1 a 2, článku 9 ods. 2, článku 12 ods. 1 a článku 13 sa slovo "látka" alebo "látky" nahrádza slovami "látka alebo výrobok" alebo "látky alebo výrobky" v príslušnom gramatickom tvare.

5.  Názov článku 2 sa nahrádza takto:"

Zoznam Spoločenstva obsahujúci látky a výrobky.

"

6.  V článku 4 sa dopĺňa tento odsek║:"

3.  Na aktualizáciu rôznych zoznamov vedených Spoločenstvom ║ podľa právnych predpisov pre rôzne potravinárske odvetvia sa môže podať jediná žiadosť v súvislosti s látkou alebo výrobkom, ak táto žiadosť spĺňa požiadavky všetkých právnych predpisov pre potravinárske odvetvia.

"

7.  Na začiatku článku 6 ods. 1 sa vkladá táto veta:"

Ak existujú vedecky podložené obavy o bezpečnosť potravín, určia sa dodatočné informácie týkajúce sa posúdenia rizika, ktoré sa vyžadujú od žiadateľa.

"

Článok 26

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť║ dvadsiatym dňom║ po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ... (36).

Článok 23 sa však uplatňuje od ...(37)* .

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V ║

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Ú. v. EÚ C 224, 30.8.2008, s. 81.
(2) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. marca 2009.
(3) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0400.
(5) Ú. v. ES L 43, 14.2.1997, s. 1. ║
(6) Ú. v. ES L 253, 21.9.2001, s. 17.
(7) Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.
(8) Vestník EFSA (2008) 767, s. 32.
(9) Ú. v. ES L 183, 12.7.2002, s. 51.
(10) Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67.
(11) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 16.
(12) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 34.
(13) Ú. v. ES L 157, 24.6.1988, s. 28. ║
(14) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 7.
(15) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1. ║
(16) Ú. v. ES L 186, 30.6.1989, s. 27. ║
(17) Ú. v. L 404, 30.12.2006, s. 26.
(18) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 1.
(19) Ú. v. ES L 358, 18.12.1986, s. 1.
(20) Ú. v. ES L 109, 6.5.2000, s. 29. ║
(21) Ú. v. EÚ L 404, 30.12.2006, s. 9.║
(22) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23. ║
(23) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.║
(24)* Šesť mesiacov od dňa uverejnenia tohto nariadenia.
(25) Ú. v. EÚ L 136, 30.4.2004, s. 1.
(26)* Šesť mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia.
(27)* Šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(28)* Šesť mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia.
(29)* Šesť mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia.
(30) Ú. v. ES L 253, 16.9.1997, s. 1.
(31)** Šesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(32)* Tri roky a šesť mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia.
(33)* Jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(34)** Śesť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(35)* Šest mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia.
(36)* Šesť mesiacov odo dňa uverejnenia tohto nariadenia.
(37)** Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


Látky, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (prepracované znenie) ***I
PDF 279kWORD 57k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (prepracované znenie) (KOM(2008)0505 – C6-0297/2008 – 2008/0165(COD))
P6_TA(2009)0172A6-0045/2009

(Spolurozhodovací postup – prepracované znenie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0505),

–   so zreteľom na článok 251 ods. 2 a články 133 a 175 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0297/2008),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(1),

–   so zreteľom na list Výboru pre právne veci zo 17. decembra 2008 adresovaný Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 80a ods. 3 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 80a, 51 a 35 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0045/2009),

A.   keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť tento návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. marca 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (prepracované znenie)

P6_TC1-COD(2008)0165


(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (ES) č. 1005/2009.)

(1) Ú. v. ES C 77, 28.3.2002, s. 1.


Riadiaci nástroj na prideľovanie rozpočtových zdrojov
PDF 294kWORD 68k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o metóde ABB/ABM ako riadiacom nástroji na prideľovanie rozpočtových zdrojov (2008/2053(INI))
P6_TA(2009)0173A6-0104/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A6-0104/2009),

A.   keďže inštitúcie EÚ v roku 2000 prijali na základe bielej knihy o reforme (Kinnockove reformy) pravidlá riadenia založeného na činnostiach (Activity Based Management – ABM), zostavovania a plnenia rozpočtu založeného na činnostiach (Activity Based Budgeting – ABB) a strategického plánovania a programovacieho cyklu (Strategic Planning and Programming cycle – SPP) ako súčasť nového motora smerom k riadeniu Komisie a vo všeobecnosti programov EÚ, ktoré sa viac zameriava na výkonnosť,

B.   keďže tieto koncepcie sa tak zaviedli do praxe v čase Prodiho Komisie a jej päťročných strategických cieľov na roky 2000 - 2005, pričom obsahovali tak ročný cyklus SPP, ako aj zodpovedajúci cyklus ABM – ABB na strane zdrojov,

C.   keďže najdôležitejším cieľom tohto všetkého bolo bezpochyby zabezpečiť, aby sa skromné zdroje pochádzajúce od daňových poplatníkov čo najlepšie využívali na plnenie súboru dohodnutých politických priorít, a to lepším prepojením politík a postupu prideľovania finančných zdrojov, čo znamená, že inštitúcie EÚ mali zaviesť mechanizmy na jeho nebyrokratické a efektívne plnenie,

D.   keďže reforma sa zároveň zameriavala na efektívne hospodárenie a účinnejšiu implementáciu, väčšiu slobodu konania a na jasnejšiu definíciu osobnej zodpovednosti,

E.   keďže rozpočtový orgán, prirodzene, kládol najväčší dôraz na čo najlepšie využívanie skromných zdrojov a teraz sa domnieva, že nadišiel čas na inventúru doterajšieho vývoja a na nové podnety na ďalšie zlepšenia, ktoré by inštitúciám EÚ poskytli vysokokvalitné systémy zamerané na výkon,

F.   keďže z hľadiska celkového prístupu a odhodlania v súvislosti s týmito otázkami sa už podarilo dosiahnuť významné pozitívne zmeny, ale stále existuje veľký priestor na ďalšie zlepšenie hospodárenia s existujúcimi zdrojmi,

Všeobecné ustanovenia

1.   domnieva sa, že využívanie metódy ABM – ABB bolo úspechom a spôsobilo významnú kultúrnu zmenu v Komisii, pričom zároveň pomohlo pri vysvetľovaní osobnej zodpovednosti a kompetencie, čím sa hospodárenie stalo efektívnejším, viac zameraným na výsledky a transparentnejším;

2.   poukazuje na to, že stále existuje reálne nebezpečenstvo byrokratizácie Komisie z dôvodu bujnenia zaťažujúcich pravidiel a ťažkopádnych postupov; preto požaduje ďalší rozvoj postupov a hospodárenia na všetkých úrovniach Komisie;

3.   domnieva sa, že päťročné strategické ciele Komisie, predovšetkým politický základ jej celkového programovania, a ich každoročný prevod do ročnej politickej stratégie (Annual Policy Strategy – APS) by mali byť užšie prepojené s viacročnými finančnými rámcami (VFR) s cieľom zefektívnenia ich načasovania a prijímania do jednej koherentnej stratégie so zodpovedajúcimi zdrojmi, a preto zastáva názor, že samotné VFR by mali byť päťročné;

4.   zastáva názor, že programy EÚ sa v súčasnosti často skúmajú v súvislosti s kontrolou a zákonnosťou, ale, žiaľ, rovnaká pozornosť sa nevenuje skutočným výsledkom dosiahnutým v dohodnutom období; domnieva sa, že oveľa väčšia pozornosť by sa mala venovať výsledkom dosiahnutým pri hodnotení celkovej ročnej výkonnosti Komisie vrátane postupu udeľovania absolutória;

Zodpovednosť

5.   zdôrazňuje, že jasné určenie a rozdelenie zodpovedností je mimoriadne dôležité pri dosahovaní výsledkov v politikách EÚ a efektívnom využívaní peňazí v rozpočte; zdôrazňuje, že politickú zodpovednosť majú členovia Komisie; ďalej zdôrazňuje, že voči Európskemu parlamentu plne zodpovedajú aj za riadne a efektívne hospodárenie ich oddelení a Komisie ako celku; zdôrazňuje, že dobré vzťahy medzi inštitúciami v duchu vzájomnej dôvery a otvorenosti sú mimoriadne dôležitými prvkami úspechu;

6.   za mimoriadne dôležitú považuje skutočnosť, že Komisia ako výkonný orgán zodpovedný za plnenie má dostatok prostriedkov a manévrovacieho priestoru, ale mala by veľmi jasne informovať o splnených cieľoch a o využívaní pridelených finančných a ľudských zdrojov; z hľadiska rozpočtového orgánu považuje za menej dôležité to, ako sa ciele splnili a ako Komisia pracovala interne; preto v tejto súvislosti sa zastáva primerane väčšej voľnosti; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu súčasného cyklu ABB – SPP s cieľom zabezpečiť, aby zodpovedal okolnostiam, a aby predložila všetky dôležité návrhy na zmenu;

7.   domnieva sa, že Komisia by mala stanoviť jasné kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele na meranie plnenia politických a administratívnych cieľov, ktoré by mali byť porovnateľné v čase;

8.   pripomína, že určitú riadiacu a administratívnu zodpovednosť definovanú v príslušných ustanoveniach v služobnom poriadku a v zásadách riadneho finančného hospodárenia v nariadení o rozpočtových pravidlách majú aj generálni riaditelia generálnych riaditeľstiev Komisie (poverení povoľujúci úradníci) v zmysle účinného, efektívneho a, samozrejme, právne korektného vykonávania programov a politík;

9.   domnieva sa, že otázka jasného reťazca zodpovednosti, ktorý nemá ani príliš veľa stupňov, ani nie je veľmi byrokratický, môže vo väčšine oblastí stále predstavovať príčinu nedostatočného pocitu "vlastníctva" pre konkrétne otázky v Komisii a potrebovala v tejto súvislosti jasné usmernenia, čo sa týka vykonávania programov/plnenia rozpočtu a toho, ako otázka ABM a ABB ovplyvňuje túto problematiku;

10.   v tejto súvislosti víta ďalšiu prácu na objasňovaní zodpovednosti jednotlivých subjektov a na posilňovaní zmyslu zodpovednosti vnútri organizácie; v tejto súvislosti sa ďalej domnieva, že účinné využívanie a začleňovanie ABM – ABB ako "nástroj úspechu" môže byť oveľa významnejšie než administratívne zaťažovanie; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v tomto procese a predložila všetky dôležité návrhy na jeho zdokonalenie;

Spätná väzba

11.   domnieva sa, že praktická prezentácia a syntéza výsledkov a pridelených finančných zdrojov využívaná vo výročných správach o činnosti (Annual Activity Reports – AAR) stále zaostáva v porovnaní s časom stráveným pri výkone administratívnych úloh pri predstavovaní cieľov a požadovaných zdrojov v prípravných fázach, t .j. APS, ročné plány riadenia a správy o činnosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že veci treba ďalej rozvíjať, aby kolektívne služby Komisie pozitívnym spôsobom na seba prevzali zodpovednosť za tento proces;

12.   zdôrazňuje, že Európsky parlamentu treba predkladať podrobnejšie, zrozumiteľnejšie správy o výsledkoch, aby mohol plniť svoje rozpočtové, legislatívne a kontrolné úlohy; domnieva sa, že Európsky parlament a Rada by v rámci rozpočtového postupu mali dostávať stručnejšie verzie príslušných AAR a ich syntetickú správu spolu s výsledkami a nákladmi;

13.   domnieva sa, že vážnym nedostatkom stále je to, že APS a súbežné rozpočtové informácie zadávané do predbežného návrhu rozpočtu (PNR) zaviedli nové priority bez určenia "negatívnych priorít" a že v dôsledku toho v rámci celého cyklu je tendencia pridávať jednu prioritu za druhou bez prijatia politického rozhodnutia v súvislosti s oblasťami, ktoré vzhľadom na obmedzené finančné zdroje pochádzajúce od daňových poplatníkov treba obmedziť, aby sa uvoľnila cesta pre najdôležitejšie priority; zdôrazňuje, že toto je v jasnom rozpore s hlavnými zásadami reformy; so znepokojením však konštatuje, že prísne limity VFR ponechávajú veľmi obmedzený manévrovací priestor;

14.   berie na vedomie návrhy na zlepšenie súdržnosti medzi ročnými plánmi riadenia a správami o činnosti zverejnenými spolu s PNR tak, aby sa zmenšila administratívna záťaž procesu SPP a aby sa zachovala súvislosť medzi cieľmi a meranými "výkonmi"; je presvedčený, že ročný plán riadenia sa musí zreformovať a žiada Komisiu, aby rýchlo konala;

15.   takže stále nie je presvedčený o tom, že sa v procese SPP – ABM dostatočne zohľadňujú získané "ponaučenia" a predchádzajúce výsledky, ani o spôsobe, akým sa tieto výsledky spätne zadávajú do systému na budúce roky; poukazuje na to, že toto súvisí aj s tým, ako sa zohľadňujú obrovské množstvá štúdií a hodnotení vypracovaných Komisiou a ako ovplyvňujú postup prideľovania finančných prostriedkov, pretože správne by ho mali ovplyvňovať; preto navrhuje, aby sa jasnejšie požadovalo prepojenie na hodnotenia programu a rozpočtový proces, pokiaľ ide o uvádzanie hodnotení; okrem toho navrhuje, aby sa do AAR zahrnula kapitola o poučeniach;

16.   je presvedčený, že cyklus SPP - ABM by mal zahrnovať aj posúdenie rizík spojených s plnením politických cieľov;

17.   ako praktický návrh na zvyšovanie výkonnosti programov EÚ považuje za nevyhnutné, aby sa súčasné riadiace a rozpočtové cykly lepšie využívali pri príprave nového rozpočtu; z technického hľadiska toto znamená, že v rámci súčasného postupu (rozpočet na rok 2010), sa AAR a ich syntetické správy za rok 2008, obsahujúce výsledky plnenia či neplnenia cieľov, musia predkladať včas a Komisia ich musí viac využívať vo svojich návrhoch, ktoré predloží počas roka 2009; zdôrazňuje svoje želanie, aby výsledkom pokračovania plnenia predchádzajúcich priorít a cieľov boli "systematické dôsledky"; kritizuje skutočnosť, že z roka na rok sa nevenuje dostatočná pozornosť tomu, čo sa urobilo v súvislosti s týmito prioritami a ako by sa to malo odraziť v nasledujúcich rokoch;

18.   víta určité zlepšenie v správach o činnosti, ktoré sa prikladajú k PNR na odôvodnenie požadovaných finančných zdrojov; odsudzuje však skutočnosť, že informácie niekedy nemajú požadovanú kvalitu na to, aby motivovali, povedzme, navýšenie rozpočtu, a zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozpočtový orgán zatiaľ nie je schopný odmeniť "dobrých plničov" a naopak zachovať či dokonca zmenšiť rozpočty tých oddelení, ktoré dosahujú neprimerané výsledky;

V rámci Komisie

19.   domnieva sa, že dlhodobé ciele a plány, t. j. VFR a päťročné strategické ciele, ako aj APS treba takisto lepšie vysvetliť a spojiť s prácou jednotlivých GR a služieb ako dôležitú zložku motivovania ich zamestnancov, aby pociťovali, že sú súčasťou hlavných cieľov celej organizácie a že prispievajú na ich plnenie; žiada preto Komisiu, aby zreteľnejšie prepojila pozitívne a negatívne priority vo svojich ročných plánoch riadenia a AAR s viacročnými a strategickými cieľmi;

20.   ďalej je presvedčený, že tieto strategické ciele vo všeobecnosti sa, žiaľ, nikto naozaj nepokúša vyhodnocovať z hľadiska dosiahnutého pokroku; je presvedčený, že napríklad predbežné hodnotenia toho, ako sa strategické ciele realizovali alebo sa mohli realizovať, a že každé GR by mohlo prispievať do tohto procesu naznačovaním toho, aké kroky sa podnikli, aké zdroje sa využili a ako toto prispelo k plneniu všetkých cieľov; zdôrazňuje, že ak sa toto má naozaj splniť, potom treba v tomto strategickom kontexte čo najpresnejšie definovať ciele a ukazovatele využívané na meranie výkonnosti;

21.   zdôrazňuje, že takáto účasť je v podstate kľúčom k zodpovednému hospodáreniu s finančnými zdrojmi na operačnej úrovni a napríklad aj dôležitou súčasťou motivovania oddelení na hľadanie efektívnejších pracovných metód, na hľadanie prípadných úspor, na spoluprácu s inými odbormi;

22.   domnieva sa, že ABB – ABM sa musí pripraviť tak, aby bola k dispozícii väčšia transparentnosť a vysvetlenia týkajúce sa rozdelenia zodpovednosti medzi ústrednými a decentralizovanými funkciami v Komisii, a čo je dôležité, aby poskytoval jasný návod z hľadiska počtov a nákladov na zamestnancov/zdrojov venovaných na administratívnu podporu a koordináciu funkcií vrátane podpory pre samotný cyklus ABB -ABM, a takýmto spôsobom prispieval k hľadaniu správnej vyváženosti medzi centralizovaným a decentralizovaným prístupom;

Záverečné poznámky

23.   žiada Komisiu, aby lepšie začlenila a zefektívnila cyklus SPP – ABM, aby sa mohli riadne posudzovať reálne výsledky realizovania politík a činností pri prideľovaní ľudských a finančných zdrojov; zdôrazňuje, že výsledkom toho by malo byť aj určenie možných "negatívnych priorít";

24.   je presvedčený, že treba podrobnejšie posudzovať z ročnej politickej stratégie proces, v ktorom by sa systematicky zohľadňovali výsledky z predchádzajúcich rokov, čím by sa znížila administratívna záťaž Komisie;

25.   zdôrazňuje, že zjednodušovanie a zdokonaľovanie prezentácie by malo dostať aj do obsahu kľúčových dokumentov cyklu SPP – ABM, ako sú výročné správy o činnosti a syntetické správy Komisie, aby sa lepšie zhodovali s potrebami rozpočtového orgánu a orgánu udeľujúcemu absolutórium;

26.   trvá na tom, že tento krok by nemal vyústiť do zvýšenia pracovnej záťaže administratívy; preto žiada Komisiu, aby vypracovala podrobnú analýzu administratívnych nákladov cyklu SPP – ABM, aby sa mohli zistiť možné administratívne zjednodušenia a aby sa mohla pozornejšie monitorovať vhodnosť prideľovania ľudských zdrojov, najmä do programovacích činností a činností pri zostavovaní a plnení rozpočtu;

27.   žiada Komisiu, aby v nasledujúcej skríningovej správe spätne informovala Európsky parlament o výsledkoch týchto analýz, ako aj o realizovaných opatreniach a o dosiahnutom pokroku v súvislosti s požiadavkami uvedenými v tomto uznesení pred prvým čítaním Európskeho parlamentu o rozpočte na rok 2010;

28.   je presvedčený, že treba klásť väčší dôraz na stanovenie kvalitatívnych kritérií, podľa ktorých by sa mali uvádzať informácie o dosiahnutých výsledkoch;

29.   ďalej žiada Komisiu, aby priebežne informovala Európsky parlament o prijatých opatreniach na hodnotenie a zvyšovanie organizačnej účinnosti a efektivity, najmä v súvislosti s rozdelením administratívnej podpory a koordinačných funkcií medzi ústrednými a operačnými úrovňami v rámci Komisie;

30.   zdôrazňuje, že medzi AAR, APS a PNR Komisie by mala byť jasnejšia väzba a že súvislosť medzi programovacími činnosťami a činnosťami pri zostavovaním a plnení rozpočtu by sa mala podporovať spolu s viacročným výhľadom, pomocou užšieho spojenia medzi VFR, strategickým plánom Komisie a APS;

31.   domnieva sa, že tieto zlepšenia by z ABB – ABM urobili účinný nástroj vzhľadom na výsledky rozpočet a pestovanie kultúry zodpovednosti v rámci Komisie;

32.   domnieva sa, že Európsky parlament by mal prehodnotiť spôsob používania informácií o výsledkoch z dokumentov SPP-ABM na posilnenie jeho dialógu s Komisiou;

o
o   o

33.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.


Strednodobé preskúmanie finančného rámca na roky 2007-2013
PDF 309kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013 (2008/2055(INI))
P6_TA(2009)0174A6-0110/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o ES a najmä na jej články 268 až 280,

–   so zreteľom na prebiehajúci proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy,

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o politických výzvach a rozpočtových prostriedkoch rozšírenej Únie v rokoch 2007 – 2013(2),

–   so zreteľom na pracovný dokument Komisie z 3. novembra 2008 s názvom Reformujeme rozpočet, meníme Európu (SEK(2008)2739),

–   so zreteľom na výsledky konferencie na tému Reformujeme rozpočet – meníme Európu, ktorú 12. novembra 2008 usporiadala Komisia,

–   so zreteľom na uznesenie z 13. decembra 2007 o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2008 (všetky oddiely)(3) a na uznesenie z 18. decembra 2008o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rok 2009 (všetky oddiely)(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2007 o zmenenom a doplnenom návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa Medziinštitucionálna dohoda zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení, pokiaľ ide o viacročný finančný rámec(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. decembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o štvrtej správe o hospodárskej a sociálnej súdržnosti(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2008 o hodnotení stavu Spoločnej poľnohospodárskej politiky(9),

–   so zreteľom na závery zasadnutí Európskej rady 15. – 16. decembra 2005, 21. – 22. júna 2007 a 11. –12. decembra 2008,

–   so zreteľom na odpoveď Európskeho dvora audítorov na oznámenie Komisie s názvom Reformujeme rozpočet, meníme Európu (SEK(2007)1188),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo (A6-0110/2009),

A.   keďže Európsky Parlament, Rada a Komisia sa po intenzívnych rokovaniach vychádzajúcich z rokovacej pozície Európskeho parlamentu z 8. júna 2005 založenej na hĺbkovej analýze potrieb na identifikáciu politických priorít a na dohode dosiahnutej členskými štátmi v roku 2005 dohodli na Medziinštitucionálnej dohode zo 17. mája 2006 o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení (MID zo 17. mája 2006),

B.   keďže v MID zo 17. mája 2006 sa ustanovuje, že Komisia podá správu o fungovaní MID do konca roku 2009, a vyzýva Komisiu, aby uskutočnila úplné a rozsiahle hodnotenie, ktoré zahrnie všetky aspekty výdavkov EÚ vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky a zdrojov vrátane úľavy Spojeného kráľovstva, a podala o ňom správu v rokoch 2008 – 2009,

C.   keďže Komisia začala v septembri 2007 rozsiahlu verejnú konzultáciu, v rámci ktorej bolo podaných viac ako 300 príspevkov, a 12. novembra 2008 usporiadala konferenciu na tému Reformujeme rozpočet – meníme Európu, ktorá bola prvým krokom hodnotiaceho procesu,

D.   keďže Komisia plánuje predložiť oznámenie načrtávajúce hlavné smery, ktoré by mal sledovať budúci finančný rámec, najneskôr na jeseň 2009 a mala by predložiť správu o fungovaní MID zo 17. mája 2006 (druhý krok procesu), pričom návrhy budúceho viacročného finančného rámca (VFR) a MID predloží nová Komisia (tretí krok) v priebehu roka 2010,

E.   keďže proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy ešte nie je ukončený,

F.   keďže podľa finančných ustanovení Lisabonskej zmluvy bude mať VFR právne záväzný status v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a bude trvať najmenej 5 rokov,

G.   keďže Lisabonská zmluva ustanovuje rozšírenie právomocí EÚ, ktorého dôsledky by sa mohli prejaviť v mnohých nových politikách a tie si môžu vyžadovať primerané právne základy a financovanie,

H.   keďže inštitúcie by mali zabezpečiť, aby kalendár nového finančného rámca umožnil demokratickú legitímnosť a podľa možnosti čo najväčšie prispôsobenie s funkčnými obdobiami Komisie a Európskeho parlamentu, pričom by zvážili možné predĺženie a úpravy súčasného VFR do roku 2015/2016,

I.   keďže vymenovanie novej Komisie a vypočutia, ktoré sa v tejto súvislosti uskutočnia, by mali byť pre novozvolený Európsky parlament príležitosťou predložiť otázky novým členom Komisie a hodnotiť ich ohľadne ich príslušných politických priorít a ohľadne rozpočtov, ktoré sa v tejto súvislosti považujú za potrebné,

J.   keďže hodnotenie prebiehajúcich legislatívnych programov v polovici obdobia v rokoch 2010 – 2011 by malo predstavovať významný základ budúceho hodnotenia prebiehajúcich programov a budúcich priorít a malo by sa náležite zohľadniť v kontexte možného predĺženia a úprav súčasného finančného rámca do konca roku 2015/2016,

1.   pripomína, že tento Európsky parlament intenzívne prispieval k zostaveniu VFR na roky 2007 – 2013 a k dosiahnutiu MID zo 17. mája 2006 a paralelne zabezpečoval kontinuitu legislatívneho procesu Spoločenstva spustením veľkého počtu viacročných programov; zastáva názor, že väčšina odporúčaní obsiahnutých v správe Európskeho parlamentu je naďalej opodstatnená, pretože boli založené na prístupe zdola nahor, ktorý spájal úlohy a sľuby s potrebnými rozpočtovými prostriedkami; v tejto súvislosti sa domnieva, že niektoré širšie zásady a smerovania vychádzajúce z minulých skúseností by sa mali preniesť na budúci Európsky parlament;

"Trojkrokový" postup

2.   víta iniciatívu Komisie usporiadať široko otvorené konzultácie s cieľom hľadať nové myšlienky a objavujúce sa trendy; pripomína však, že Európsky parlament má v rámci inštitucionálnych právomocí jednotlivých inštitúcií právo preskúmať iné riešenia a úvahy na základe konzultácií a vypočutí, ktoré sám naplánuje;

3.   domnieva sa, že počas posledných dvoch rokov od nadobudnutia účinnosti súčasného VFR (2007-2013) a MID zo 17. mája 2006 sa dosiahol určitý pokrok v troch pilieroch definovaných Európskym parlamentom v jeho uznesení zo 17 mája 2006 o uzavretí medziinšitucionálnej dohode(10): zosúladenie politických priorít a finančných potrieb, modernizácia štruktúry rozpočtu a zlepšenie kvality plnenia rozpočtu EÚ; konštatuje však, že je tu stále priestor na zlepšenie, najmä čo sa týka vyhlásenia o vierohodnosti (DAS), o ktorom sa vtedy dohodlo, zjednodušenia pravidiel a lepšieho využitia prostriedkov, ktoré už boli poskytnuté, ale nevyužívajú sa v dostatočnej miere;

4.   pripomína, že si je vedomý skutočnosti, že v konečnej dohode ostalo nevyriešených niekoľko nedostatkov, ako napríklad zavedenie regionálnych a národných vyhlásení o hospodárení; zdôrazňuje, že vznikla potreba ďalšieho financovania politických priorít EÚ, a to najmä projektu Galileo, Európskeho inovačného a technologického inštitútu a potravinového nástroja, a riešenie sa našlo prostredníctvom využitia existujúcich nástrojov MID zo 17. mája 2006; poznamenáva, že samotná Rada nebola schopná uplatniť dohodu Európskej rady o poskytnutí 5 000 000 000 EUR z rozpočtu EÚ na program obnovy a podpory hospodárstva; domnieva sa, že na základe dostatočného a ambiciózneho hodnotenia budú potrebné ďalšie úpravy súčasného VFR a MID;

5.   upozorňuje, že treba rozlišovať medzi hodnotením niektorých programov v rámci súčasného VFR založenom na hodnotení právnych predpisov v polovici obdobia, ktoré sa má uskutočniť v rokoch 2010 – 2011, súčasnými problémami spôsobenými nedostatočným financovaním okruhu 4 a okruhu 1a a novými výzvami, ako sú energetika, zmena klímy, občianstvo, sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť, boj proti organizovanej cezhraničnej kriminalite, Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika (SZBP) a ďalšie politiky spojené s novými právomocami ustanovenými Lisabonskou zmluvou, a prípravou nového VFR; zdôrazňuje, že ambiciózne preskúmanie v polovici obdobia je vzhľadom na predĺženie súčasného VFR ešte potrebnejšie;

6.   zdôrazňuje, že súčasná situácia a množstvo neistôt spojených s ratifikačným procesom Lisabonskej zmluvy na jednej strane, a koniec súčasného volebného obdobia Parlamentu, výsledok európskych volieb a vytvorenie novej Komisie v súčasnej hospodárskej situácii na strane druhej neumožnia zaujať detailné stanoviská zamerané na ambiciózne hodnotenie v najbližších mesiacoch; zdôrazňuje však, že ambiciózne hodnotenie by malo byť pre nový Európsky parlament a Komisiu naliehavou prioritou;

7.   zastáva preto názor, že realistické hodnotenie v polovici obdobia by sa malo uskutočniť v troch krokoch:

   a) i) riešenie nedostatkov a nedoriešených otázok v súvislosti s ročnými rozpočtovými postupmi podľa možnosti prostredníctvom vyššej flexibility a v prípade potreby s využitím rezervy pod stropom vlastných zdrojov,
   ii) posúdenie hodnotenia v polovici obdobia,
   b) i) príprava možných úprav a predĺženia súčasného VFR do roku 2015/2016 s cieľom umožniť plynulý prechod na systém VFR s päťročným trvaním, ktorý poskytne každému Európskemu parlamentu a každej Komisii počas ich volebných období politickú zodpovednosť za každý VFR,
   ii) možné úpravy a predĺženie súčasných programov ustanovených právnymi predpismi (2010 – 2011) v súlade s možným predĺžením VFR, ako už Európsky parlament niekoľkokrát požadoval,
   c) príprava ďalšieho VFR, ktorý sa začne v roku 2016/2017; za túto fázu bude zodpovedný Európsky parlament zvolený v roku 2014;

Všeobecné zásady

8.   pripomína, že strop vlastných zdrojov predstavuje 1,31 % HND EÚ v záväzkoch a 1,24 % HND EÚ v platbách; pripomína tiež, že každý rok sa ponechávajú významné rezervy pod stropom stanoveným finančným rámcom, konkrétne v platbách (8 300 000 000 EUR v roku 2007, 13 000 000 000 EUR v roku 2008, 7 800 000 000 EUR v roku 2009); okrem toho pripomína, že veľké rezervy existujú medzi stropom VFR a stropom vlastných zdrojov EÚ(11) (36 600 000 000 EUR v roku 2010, 44 200 000 000 EUR v roku 2011, 45 000 000 000 EUR v roku a 50 600 000 000 EUR v roku 2013)(12);

9.   potvrdzuje svoju pozíciu vyjadrenú vo vyššie uvedenom uznesení z 29. marca 2007, v ktorom zdôraznil, že "politické prepojenie medzi reformou príjmov a reformou výdavkov je nevyhnutné a úplne rozumné"; domnieva sa, že obidva procesy by mali bežať súbežne, aby sa spojili v globálnej a integrovanej reforme nového systému financovania a čerpania prostriedkov EÚ najneskôr pre VFR, ktorý sa začína v roku 2016/2017, čo si bude vyžadovať, aby sa prípravné práce vrátane ratifikácie uskutočnili vopred; žiada, aby sa preskúmal systém, ktorý umožní, aby sa prínosy a zaťaženia pre jednotlivé členské štáty dostali vo všeobecnosti na primeranejšiu úroveň;

10.   domnieva sa, že celkový rozsah zdrojov EÚ nesmie byť ohrozený súčasnou hospodárskou krízou, aj keď HND členských štátov prestane sledovať stále stúpajúcu krivku; je preto presvedčený, že čerpanie prostriedkov EÚ by sa malo sústrediť na politiky s jasnou európskou pridanou hodnotou plne v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality a solidarity; pripomína, že v čase krízy sa táto pridaná hodnota určuje do značnej miery podľa základnej zásady solidarity medzi európskymi národmi;

11.   zdôrazňuje, že riadne finančné hospodárenie a lepšie hospodárenie členských štátov a Komisie zosúladené s politickými prioritami a finančnými potrebami by malo byť prioritou aj v nadchádzajúcich rokoch a že tento cieľ by sa mal dosiahnuť skôr pomocou predchádzajúcej identifikácie kladných a záporných priorít než cez vlastné predpísané stropy, a preto sa domnieva, že VFR by mal umožňovať väčší stupeň flexibility; zdôrazňuje, že problémy, ktorým čelí EÚ (potravinová, energetická a finančná kríza), boli v jej histórii zriedkavo také závažné; zastáva názor, že skutočne európska reakcia na tieto krízy si vyžaduje legislatívne a rozpočtové opatrenia na medzinárodnej úrovni;

12.   vzhľadom na to, že politické priority EÚ sa v dôsledku globalizácie, demografických zmien, technologického rozvoja, potreby zaistiť bezpečné a rôznorodé zdroje dodávok energie a v dôsledku zmeny klímy neustále vyvíjajú, je presvedčený, že je mimoriadne dôležité, aby sa výdavky EÚ prehodnotili a optimalizovali s cieľom dosiahnuť najväčší prínos a účinnosť činností EÚ;

13.   je presvedčený, že vyššia pružnosť v rámci okruhov, ako aj vo vzťahoch medzi jednotlivými okruhmi je absolútne nevyhnutná pre fungujúce kapacity EÚ nielen na riešenie nových úloh EÚ, ale tiež na uľahčenie rozhodovacieho procesu v rámci inštitúcií; očakáva, že Komisia vo svojich budúcich návrhoch vychádzajúcich z vyhlásenia č. 1 MID zo 17. mája 2006 vyvinie príslušné iniciatívy v tomto zmysle;

14.   pripomína, že podľa bodu 21 MID "je možné v prípade nepredvídaných okolností revidovať na návrh Komisie finančný rámec v súlade so stropom pre vlastné zdroje"; znovu kritizuje neracionálny postoj Rady, ktorá sa opakovane stavia proti využitiu tejto možnosti revízie;

15.   opätovne zdôrazňuje svoju vôľu dosiahnuť konkrétne a rýchle zlepšenie vykonávania politík EÚ členskými štátmi a Komisiou, a to najmä politiky súdržnosti; pevne verí, že spoločný záväzok Komisie a Rady prijatý v mene členských štátov v novembri 2008 zjednoduší postupy (najmä systémy kontroly riadenia) s cieľom zrýchliť platby a dosiahnuť pozitívny účinok na budúce rozpočty; je pripravený prijať politické a správne opatrenia v prípade, že súčasná situácia sa nezmení; domnieva sa, že zjednodušenie postupov musí byť prioritou aj v ostatných oblastiach, napríklad v oblasti výskumu a inovácií a v oblasti politiky zacielenej na MSP;

16.   poznamenáva, že dôležitou prioritou by malo byť efektívne riadenie výdavkov EÚ; podotýka tiež, že je obzvlášť dôležité, aby sa finančné prostriedky prideľovali na základe objektívnych kritérií a nepretržitého hodnotenia ich účinnosti; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mali podporovať silné a účinné verejno-súkromné partnerstvá;

17.   vyjadruje ľútosť nad pomalým napredovaním diskusie o reforme systému financovania rozpočtu EÚ, ktorá je v dôsledku hospodárskej krízy ešte naliehavejšia; ľutuje najmä, že zavedenie systému obchodovania s emisiami skleníkových plynov sa nevyužilo ako príležitosť na otvorenie zásadnej politickej diskusie o prideľovaní nových verejných zdrojov vytvorených na základe rozhodnutí EÚ; naliehavo žiada, aby sa táto diskusia otvorila v rámci hodnotenia súčasného VFR;

18.   konštatuje, že členské štáty zohľadňujú vo svojich vnútroštátnych rozpočtoch veľkú časť cieľov EÚ; trvá na tom, aby boli takto poskytnuté prostriedky v každom členskom štáte zaevidované a uverejnené, aby sa dalo lepšie posúdiť úsilie každého štátu a sumy, ktoré je potrebné naplánovať v rozpočte EÚ v oblastiach, v ktorých je potrebné podporiť alebo doplniť úsilie členských štátov;

Osobitné pripomienky

19.   je rozhodnutý nájsť vhodné financovanie pre nové alebo dodatočné politiky, ktoré by mohli vyplynúť z možného nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy (napr. energetika, výskum vesmíru a výskum v rámci okruhu 1a; súdna spolupráca v rámci okruhu 3a; mládež, šport, informačná a komunikačná politika, verejné zdravie v rámci okruhu 3b; humanitárna pomoc, Európsky útvar pre vonkajšiu činnosť v rámci okruhu 4);

20.   pripomína, že okruhy 1a, 3 a 4 sú nedostatočne financované už v rámci súčasného VFR; zdôrazňuje, že ďalšie politiky by nemali zmeniť rovnováhu medzi hlavnými kategóriami súčasného VFR ani ohroziť existujúce priority; zdôrazňuje tiež, že ak by niektoré členské štáty naďalej trvali na "prístupe 1 %", neostane žiadna iná rozpočtová možnosť na financovanie nových priorít; čo by malo byť neakceptovateľné pre Radu a v žiadnom prípade nie akceptovateľné pre Európsky parlament;

21.   domnieva sa, že poskytnutie prostriedkov EÚ na splnenie jej politických ambícií v oblastiach energetickej bezpečnosti a boja proti zmene klímy by malo byť súčasťou krátkodobého hodnotenia nezávisle od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy; je pripravený preskúmať možnosť zriadenia osobitného fondu na tento účel; zdôrazňuje, že tento aspekt musí byť zároveň najvyššou prioritou budúceho VFR, pokiaľ možno prostredníctvom všeobecnej dohody o financovaní politík týkajúcich sa zmeny klímy; zvažuje, aby sa z dlhodobého hľadiska vytvoril nový okruh, ktorý by spojil všetky politiky v oblasti boja proti zmene klímy, ktoré majú vplyv na rozpočet;

22.   zdôrazňuje, že v tejto oblasti je potrebné zabezpečiť súdržnosť politík, a poznamenáva, že je potrebné uskutočniť kontrolu všetkých dôležitých programov, pokiaľ ide o zmenu klímy, vrátane programov v oblasti poľnohospodárstva, súdržnosti a dopravných a energetických sietí a rozvojových programov;

23.   opäť zdôrazňuje svoju pripravenosť začať rokovania s Radou o návrhoch Komisie na financovanie energetických a sieťových projektov (širokopásmové technológie) v kontexte plánu hospodárskej obnovy EÚ;

24.   zdôrazňuje, že súčasné spomalenie hospodárstva by nemalo byť zámienkou na odkladanie investícií do technológií priaznivých pre životné prostredie, ale práve naopak, malo by sa považovať za príležitosť na posilnenie týchto investícií;

25.   trvá na tom, aby sa pokračovalo v úsilí o dosiahnutie cieľa zvýšiť výdavky na výskum a inovácie na 3 % HND EÚ do roku 2010; zdôrazňuje, že vedecký výskum, vedecká infraštruktúra, technologický rozvoj a inovácie sú základom Lisabonskej stratégie a kľúčovým faktorom rastu, tvorby pracovných miest, udržateľného rozvoja a konkurencieschopnosti EÚ;

26.   zdôrazňuje potenciál, ktorý predstavujú programy v oblasti vzdelávania, kultúry a mládeže pre približovanie Európy občanom a podporu kultúrnej rozmanitosti, ako aj vzájomného porozumenia, okrem úlohy, ktorú zohráva vzdelávanie pri plnení lisabonských cieľov a prispôsobovaní schopností novým výzvam a príležitostiam, ktoré vyplývajú z finančnej a hospodárskej krízy a zmeny klímy;

27.   pripomína, že okruh 4 "EÚ ako globálny partner" je stále nedostatočne financovaný; žiada Komisiu, aby predložila návrhy týkajúce sa: financovania s dlhodobou perspektívou, aby bolo možné podporiť plnenie rozvojových cieľov tisícročia; záväzkov vyplývajúcich z medzinárodnej dohody o zmene klímy, ktoré budú nezávislé od rozvojovej pomoci; predchádzania konfliktom a podpory ľudských práv a základných slobôd; dôveryhodnej susedskej politiky; a SZBP/EBOP (v súlade s primeranými postupmi udeľovania absolutória) s cieľom vyhnúť sa opakujúcim sa a nekonečným rokovaniam s Radou počas ročných rozpočtových postupov; zdôrazňuje, že nové potreby by mali byť financované z dodatočných zdrojov;

28.   pripomína záväzky prijaté členskými štátmi v roku 2005 v snahe dosiahnuť cieľ 0,7 % HND EÚ na oficiálnu rozvojovú pomoc do roku 2015; domnieva sa, že podpora rozpočtu EÚ môže byť užitočným stimulom na pomoc členským štátom pri plnení tohto cieľa; opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie zahrnúť Európsky rozvojový fond do všeobecného rozpočtu, a zvýšiť tak transparentnosť uplatňovaním rozhodovacích postupov, do ktorých sa zapája a v súvislosti s ktorými vykonáva kontrolu;

29.   vyzýva Európsky parlament zvolený v roku 2009, aby z dôvodu transparentnosti zahrnul do štandardnej štruktúry rozpočtu prostriedky, ktoré sú v súčasnosti riadené mimo rozpočtu;

o
o   o

30.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 373.
(3) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 454.
(4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0622.
(5) Ú. v. EÚ C 27 E, 31.1.2008, s. 214.
(6) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 263.
(7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0576.
(8) Prijaté texty, P6_TA(2008)0068.
(9) Prijaté texty, P6_TA(2008)0093.
(10) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 182.
(11) Rozhodnutie Rady 2000/597/ES, Euratom z 29. septembra 2000 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 253, 7.10.2000, s. 42).
(12) Strop vlastných zdrojov 1,24 % oproti stropu VFR vychádzajúcemu z odhadu HND EÚ-27 na rok 2009.


Dohoda o hospodárskom partnerstve ES - Cariforum
PDF 242kWORD 76k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o dohode o hospodárskom partnerstve medzi štátmi združenia Cariforum na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej
P6_TA(2009)0175B6-0141/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. septembra 2003 o piatej Ministerskej konferencii WTO v Kankúne(1), z 12. mája 2005 o hodnotení dauhaského kola rokovaní v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(2), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu Ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3), z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve na rozvoj(4), zo 4. apríla 2006 o hodnotení dauhaského kola rokovaní po Ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(5), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(6), zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy(7), z 23. mája 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(8), z 12. júla 2007 o Dohode TRIPS a prístupe k liekom(9), z 12. decembra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(10), a na svoju pozíciu z 5. júna 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(11),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2002 o odporúčaniach pre Komisiu týkajúcich sa rokovaní o dohodách o hospodárskom partnerstve s krajinami a regiónmi Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT)(12),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2009 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj(13),

–   so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve medzi štátmi združenia Cariforum na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie o podpísaní dohody o hospodárskom partnerstve,

–   so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z apríla 2006, októbra 2006, mája 2007, októbra 2007, novembra 2007 a mája 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o dohodách o hospodárskom partnerstve z 23. októbra 2007 (KOM(2007)0635),

–   so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), najmä na jej článok XXIV,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie štvrtej Ministerskej konferencie WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie šiestej Ministerskej konferencie WTO prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–   so zreteľom na správu a odporúčania osobitnej skupiny pre pomoc v oblasti obchodu, ktoré 10. októbra 2006 prijala Generálna rada WTO,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako spoločne stanovené kritériá medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na komuniké z Gleneagles, ktoré bolo prijaté 8. júla 2005 skupinou G8,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 v spojení s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže od 1. januára 2008 predchádzajúce obchodné vzťahy EÚ so štátmi AKT, ktoré týmto štátom umožňovali preferenčný prístup na trhy EÚ na nerecipročnom základe, už neboli v súlade s pravidlami WTO,

B.   keďže dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) sú dohody, ktoré sú v súlade s pravidlami WTO a sú zamerané na podporu regionálnej integrácie a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík krajín AKT do svetového hospodárstva, čo podporuje ich trvalo udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a prispieva k celkovému úsiliu o odstránenie chudoby v krajinách AKT,

C.   keďže DHP by sa mali využívať na budovanie dlhodobých vzťahov, v ktorých obchod podporuje rozvoj,

D.   keďže súčasná finančná a hospodárska kríza znamená, že obchodná politika bude pre rozvojový svet dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,

E.   keďže vplyv komplexných a rozsiahlych záväzkov, ktoré sú obsiahnuté v DHP, na krajiny a regióny by mohol byť veľmi výrazný,

F.   keďže dohoda o hospodárskom partnerstve nevyhnutne ovplyvní rozsah a obsah budúcich dohôd medzi združením Cariforum a ostatnými obchodnými partnermi, ako aj postoj regiónu pri rokovaniach,

G.   keďže všetky štáty združenia Cariforum majú vlastné časové plány liberalizácie, s určitou úrovňou prekrývania medzi jednotlivými krajinami, ktoré sa postupne priblížia a vyústia do regionálneho plánu; keďže cieľom Karibského spoločenstva (Caricom) je vytvorenie jednotného trhu do roku 2015,

H.   keďže absolútny dosah obchodných pravidiel vytvorených DHP by mohol byť omnoho väčší než odstránenie ciel,

I.   keďže vylepšené pravidlá obchodovania musia byť sprevádzané zvýšenou podporou pri poskytovaní pomoci v oblasti obchodu,

J.   keďže cieľom iniciatívy EÚ Pomoc pre obchod je podporiť schopnosti rozvojových krajín využívať nové obchodné príležitosti,

K.   keďže posledná veta článku 139 ods. 2 DHP uvádza, že žiadna časť tejto dohody sa nevykladá tak, že by obmedzovala schopnosť strán a signatárskych štátov združenia Cariforum podporovať prístup k liekom,

L.   keďže DHP zahŕňa Vyhlásenie o rozvojovej spolupráci, ale neobsahuje žiadne právne záväzky týkajúce sa financovania,

1.   zdôrazňuje, že tieto DHP sa nemôžu považovať za uspokojivé, pokiaľ nedosiahnu tieto ciele: poskytnutie podpory krajinám AKT v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, podporenie ich účasti na svetovom obchode, posilnenie procesu regionalizácie, oživenie obchodu medzi Európskou úniou a krajinami AKT a podpora hospodárskej diverzifikácie v krajinách AKT;

2.   pripomína, že DHP musí podporovať rozvojové ciele, politiky a priority štátov združenia Cariforum, a to nielen v rámci svojej štruktúry a obsahu, ale aj spôsobom a charakterom jej vykonávania;

3.   poukazuje na to, že DHP by mala prispievať k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia;

4.   vyzýva Komisia, aby objasnila svoj postoj k deklarovanému cieľu EÚ odrádzať od existujúcich daňových rajov; v tejto súvislosti pripomína, že osem zo 14 štátov združenia CARIFORUM, ktoré podpísali DHP, sú uvedené na zozname daňových rajov zostavenom Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj a že DHP s krajinami združenia CARIFORUM ustanovuje liberalizáciu bežných účtov pre všetkých rezidentov (článok 122), liberalizáciu kapitálových účtov pre investorov (článok 123) a takmer neobmedzenú cezhraničnú činnosť v oblasti finančných služieb vrátane prevádzkovania poručníckych služieb a mimoburzovného obchodovania s derivátmi (článok 103 bod B-6);

5.   zdôrazňuje, že hlavným cieľom DHP medzi ES a Cariforum je prostredníctvom rozvojových cieľov, znižovania chudoby a dodržiavania základných ľudských práv prispieť k dosiahnutiu RCM;

6.   vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre obnovenie rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy a zabezpečila, aby dohody o liberalizácii obchodu aj naďalej podporovali rozvoj v chudobných krajinách;

7.   je presvedčený, že komplexné DHP by mali byť doplnkom k dohode o rozvojovej agende z Dauhy a nie alternatívou pre krajiny AKT;

8.   zdôrazňuje význam obchodu v rámci regiónu a potrebu intenzívnejších regionálnych obchodných vzťahov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rastu v regióne; vyzdvihuje dôležitosť spolupráce a súladu rôznych regionálnych subjektov;

9.   je znepokojený tým, že napriek mandátu Komisie na rokovania o DHP, ktorý 17. júna 2002 schválila Rada a v ktorom sa uvádza, že počas rokovaní sa budú zohľadňovať špecifické záujmy najodľahlejších regiónov Spoločenstva a že v tejto súvislosti môžu byť v dohodách ustanovené špecifické opatrenia na podporu výrobkov z týchto regiónov s cieľom začleniť ich v blízkej budúcnosti do medziregionálneho obchodu v súlade s pravidlami WTO, záujmy najodľahlejších regiónov, pokiaľ ide o aspekty, ktoré regionálne zastupiteľstvá oznámili Komisii, neboli dostatočne zohľadnené, v dôsledku čoho sa nevenovala pozornosť skorému začleneniu najodľahlejších regiónov do medziregionálneho obchodu;

10.   podporuje ďalšie zníženie colných taríf medzi rozvojovými krajinami a regionálnymi zoskupeniami, ktoré dnes predstavujú 15 až 25 % hodnoty obchodu, aby sa ďalej podporoval obchod v smere juh – juh, hospodársky rast a regionálna integrácia;

11.   pripomína, že skutočný regionálny trh je nevyhnutným predpokladom úspešného uplatňovania DHP a že regionálna integrácia a spolupráca sú kľúčové pre sociálny a hospodársky rozvoj štátov združenia Cariforum;

12.   zdôrazňuje, že pri vykonávaní dohody sa musí venovať náležitá pozornosť integračným procesom v rámci združenia Cariforum vrátane cieľov a zámerov jednotného trhu a hospodárstva spoločenstva Caricom uvedených v revidovanej zmluve z Chaguaramas;

13.   uznáva, že štáty združenia Cariforum, ktoré sú členmi spoločenstva Caricom, sa zaviazali v oblastiach, ktoré ešte nie sú vyriešené v rámci jednotného trhu a hospodárstva spoločenstva Caricom alebo nie sú ešte úplne uplatňované vrátane finančných a iných služieb, investovania, hospodárskej súťaže, verejného obstarávania, elektronického obchodu, duševného vlastníctva, voľného pohybu tovaru a životného prostredia; vyzýva, aby sa pri vykonávaní ustanovení upravujúcich tieto oblasti náležite zohľadňoval jednotný trh a hospodárstvo spoločenstva Caricom, a to v súlade s článkom 4 ods. 3 DHP medzi ES a Cariforum;

14.   nalieha na príslušné krajiny, aby poskytli jasné a transparentné informácie o ekonomickej a politickej situácii a rozvoji v týchto krajinách s cieľom zlepšiť spoluprácu s ES;

15.   žiada Komisiu, aby objasnila súčasné rozdeľovanie zdrojov v celom regióne AKT vychádzajúce z prisľúbeného prioritného čerpania v rámci zvýšeného rozpočtu Pomoci pre obchod;

16.   trvá na tom, že v súlade s parížskymi zásadami pre účinnosť pomoci sa každá pomoc musí okrem iného riadiť dopytom, a preto vyzýva krajiny AKT, aby navrhli potrebné dodatočné prostriedky týkajúce sa DHP, a to najmä so zreteľom na regulačné rámce, bezpečnostné opatrenia, zjednodušenie obchodu, podporu pri dodržiavaní medzinárodných sanitárnych a fytosanitárnych noriem a noriem na ochranu duševného vlastníctva a na usporiadanie monitorovacieho mechanizmu DHP;

17.   pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá Stratégia EÚ pre pomoc pre obchod obsahujúca záväzok zvýšiť spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliardy EUR ročne do roku 2010 (1 miliarda EUR od Spoločenstva, 1 miliarda EUR od členských štátov); trvá na tom, aby krajiny združenia Cariforum získali príslušný a primeraný podiel;

18.   vyzýva Komisiu, aby objasnila rozdeľovanie zdrojov v celom regióne a vyzýva členské štáty EÚ, aby načrtli dodatočné financovanie nad rámec rozpočtových záväzkov na obdobie rokov 2008 – 2013;

19.   požaduje skoré určenie a poskytovanie spravodlivého podielu zo zdrojov programu Pomoc pre obchod; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty EÚ by mali zabezpečiť, aby tieto prostriedky predstavovali dodatočné zdroje, a nielen pretransferovanie zdrojov Európskeho rozvojového fondu (ERF), aby boli v súlade s prioritami združenia CARIFORUM a ich úhrada sa uskutočnila prostredníctvom regionálneho rozvojového fondu v najvyššej možnej miere a včas, bola predvídateľná a v súlade s realizačnými programami vnútroštátnych a regionálnych strategických rozvojových plánov; odporúča Komisii a štátom združenia CARIFORUM, aby tieto zdroje efektívne využívali s cieľom pomôcť pri vyrovnávaní prípadných strát z colných príjmov a zaoberať sa otázkou konkurencieschopnosti a potrebami posilnenia rozvoja;

20.   žiada Komisiu, aby objasnila, ktoré prostriedky sa považujú za dodatočné k financovaniu desiateho Európskeho rozvojového fondu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že všetky ustanovenia o rozvojovej spolupráci vrátane ich financovania budú promptne, primerane a efektívne uvedené do praxe;

21.   konštatuje, že Bahamy, Antigua a Barbados strácajú v dôsledku liberalizácie obchodu colné príjmy; súhlasí s tým, že pokiaľ ide o ostatné krajiny združenia Cariforum, podstatná časť vývozov EÚ je buď už oslobodená od prekážok obchodu alebo prevažná časť liberalizácie prebehne v 10. – 15. roku časového plánu vykonávania;

22.   zdôrazňuje, že v prípade potreby by bezcolný a bezkvótový prístup mali sprevádzať podstatné zmeny pravidiel pôvodu s cieľom dosiahnuť značný nárast vývozu tovaru; v tomto ohľade víta nedávne vyhlásenia Komisie, že pravidlá pôvodu by sa mohli aktualizovať podľa článku 10 v súlade so zásadou kumulácie;

23.   vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu správu o rozsahu patentových prihlášok a sporoch v rámci Zmluvy o patentovej spolupráci; žiada Komisiu, aby poskytovala pravidelné správy o uplatňovaní záväzkov dohody týkajúcich sa transferu technológií; nalieha na Komisiu, aby sa nesnažila o harmonizáciu noriem práv duševného vlastníctva nad rámec toho, čo je vhodné vzhľadom na úroveň rozvoja štátov združenia CARIFORUM; zdôrazňuje dôležitosť pomoci štátom združenia CARIFORUM pri monitorovaní protisúťažného správania vo farmaceutickom sektore;

24.   nalieha na strany rokujúce o akejkoľvek úplnej DHP, aby plne zodpovedali za transparentné riadenie prírodných zdrojov a načrtli osvedčené postupy potrebné na docielenie toho, aby príslušné krajiny mohli dosahovať maximálny zisk z týchto zdrojov;

25.   naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že ustanovenia týkajúce sa presadzovania práv duševného vlastníctva nebudú použité na potlačenie oprávnenej konkurencie zo strany farmaceutických dodávateľov generických liekov a/alebo na zabránenie nákupu generických liekov zo strany vládnych subjektov zaoberajúcich sa nákupom;

26.   rešpektuje potrebu kapitoly o ochrane obchodu s dvojstrannými zárukami; vyzýva obe strany, aby sa vyhli zbytočnému zneužívaniu týchto záruk;

27.   berie na vedomie zaradenie kapitoly o rozvojovej spolupráci, ktorá bude zahŕňať spoluprácu v obchode s tovarom, konkurencieschopnosť na strane dodávateľov, infraštruktúru na podporu podnikania, obchod so službami, otázky súvisiace s obchodom, budovanie inštitucionálnych kapacít a fiškálne úpravy, do úplnej DHP; vyzýva obe strany, aby dodržiavali svoje dohodnuté záväzky o uzavretí rokovaní o hospodárskej súťaži a verejnom obstarávaní až keď budú vybudované zodpovedajúce kapacity;

28.   zdôrazňuje, že DHP by mala zohľadňovať osobitné záujmy malých a stredných podnikov oboch zmluvných strán;

29.   vyzýva k tomu, aby Európska únia uplatňovala zásadu doložky najvyšších výhod na všetky subregionálne zoskupenia štátov AKT;

30.   uvedomuje si, že združenie Cariforum a ostatné subregionálne zoskupenia uplatňujú zásadu doložky najvyšších výhod voči Európskej únii selektívnym spôsobom;

31.   vzhľadom na ustanovenia o osobitnom a diferencovanom zaobchádzaní zahrnuté v článku 5 DHP a so zreteľom na dosahovanie cieľa, ktorým je znižovanie chudoby, by vhodné rozvojové ukazovatele DHP mali slúžiť na tri kľúčové účely: na začatie vykonávania záväzkov DHP zo strany krajín združenia Cariforum alebo na priznanie výnimiek pre tieto krajiny; na monitorovanie vplyvu vykonávania DHP v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a znižovania chudoby; a na monitorovanie vykonávania záväzkov ES, najmä vyplatenia a efektívneho poskytnutia prisľúbenej finančnej a technickej pomoci;

32.   zdôrazňuje potrebu využiť rozvojové ukazovatele na zmeranie očakávaných hospodárskych a sociálnych výsledkov (ako je zníženie chudoby, vyššia životná úroveň a otvorenosť hospodárstva) pri uplatňovaní DHP;

33.   poukazuje na veľkú priepasť medzi úrovňami verejných výdavkov na dotácie pre poľnohospodárstvo a finančnou a technickou pomocou;

34.   konštatuje, že to znevýhodňuje poľnohospodárov v krajinách AKT znižovaním ich konkurencieschopnosti tak doma, ako aj v zahraničí, keďže ich výrobky sú v porovnaní s dotovanými výrobkami EÚ a USA v reálnych číslach drahšie;

35.   podporuje preto výnimky z colných sadzieb dohodnuté pre poľnohospodárske výrobky a niektoré spracované poľnohospodárske výrobky vzhľadom na skutočnosť, že vychádzajú najmä z potreby chrániť novovzniknuté odvetvia alebo citlivé výrobky v týchto krajinách;

36.   požaduje vhodné a transparentné monitorovacie mechanizmy s jasne vymedzenou úlohou a vplyvom určené na sledovanie vplyvu DHP, do ktorých by sa vo zvýšenej miere zapojili krajiny AKT a v rámci ktorých by prebiehali rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami;

37.   žiada Komisiu, aby podporila vytvorenie nezávislého monitorovacieho mechanizmu v rámci štátov združenia Cariforum, ktorý by disponoval nevyhnutnými zdrojmi na vykonanie analýzy potrebnej na stanovenie rozsahu, v akom DHP plní dosahuje svoje ciele;

38.   považuje za dôležité, aby súčasťou uplatňovania DHP bolo vytvorenie vhodného monitorovacieho systému koordinovaného príslušným parlamentným výborom a zloženého z členov Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktorý by zabezpečil adekvátnu rovnováhu medzi zachovaním vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod a celkovým súladom obchodných a rozvojových politík; domnieva sa, že tento parlamentný výbor by mal fungovať flexibilne a aktívne koordinovať svoju činnosť s činnosťou Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ;

39.   zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu parlamentov združenia Cariforum a neštátnych subjektov pri monitorovaní a riadení DHP; poznamenáva, že ich efektívne zapojenie si vyžaduje jasnú agendu medzi EÚ a krajinami združenia Cariforum otvorenú pre všetkých;

40.   vyzýva Európsku radu, aby pred ratifikáciou dohody o hospodárskom partnerstve medzi štátmi združenia Cariforum členskými štátmi Európskej únie konzultovala s regionálnymi zastupiteľstvami najodľahlejších regiónov Európskej únie v Karibiku (Martinique, Guadeloupe a Francúzska Guyana);

41.   víta uvedené spoločné vyhlásenie a skutočnosť, že sa uskutoční povinné komplexné preskúmanie dohody najneskôr do piatich rokov od dátumu jej podpísania a následne v päťročných intervaloch s cieľom určiť dosah dohody vrátane nákladov a dôsledkov jej vykonávania; poukazuje na to, že zmluvné strany sa podujali pozmeniť a doplniť jej ustanovenia a prispôsobiť ich uplatňovanie podľa potreby; žiada, aby Európsky parlament a parlamenty krajín združenia Cariforum boli zapojené do každej revízie DHP;

42.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT, Rade ministrov AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126.
(4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 244.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(9) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591.
(10) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.
(11) Prijaté texty, P6_TA(2008)0252.
(12) Ú. v. EÚ C 273 E, 14.11.2003, s. 305.
(13) Prijaté texty, P6_TA(2009)0051.


Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES - Pobrežie Slonoviny
PDF 234kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane
P6_TA(2009)0176B6-0148/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), najmä na jej článok XXIV,

–   so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, ktorá určuje rozvojové ciele milénia ako spoločne stanovené kritériá medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie štvrtej ministerskej konferencie Svetovej obchodnej organizácie (WTO) prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. septembra 2003 o piatej Ministerskej konferencii WTO v Kankúne(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z  12. mája 2005 o hodnotení rokovaní z Dauhy v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(2),

–   so zreteľom na komuniké z Gleneagles prijaté 8. júla 2005 skupinou G8,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1.decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu WTO v Hongkongu(3),

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie šiestej ministerskej konferencie WTO prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo  4.apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii WTO v Hongkongu(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie  zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy(7),

–   so zreteľom na správu a odporúčania osobitnej skupiny pre pomoc v oblasti obchodu, ktoré 10. októbra 2006 prijala Generálna rada WTO,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 23. mája 2007(8) a 12. decembra 2007(9) o dohodách o hospodárskom partnerstve,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. októbra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve (KOM(2007)0635),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z apríla 2006, októbra 2006, mája 2007, októbra 2007, novembra 2007 a mája a júna 2008,

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 5. júna 2008 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(10),

–   so zreteľom na dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 v súvislosti s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže predchádzajúce obchodné vzťahy Európskej únie s krajinami AKT, ktoré existovali do 31. decembra 2007 a ktoré krajinám AKT umožňovali preferenčný prístup na trhy EÚ na nerecipročnom základe, boli predmetom výnimky zo všeobecných pravidiel WTO,

B.   keďže DHP sú dohody v súlade s pravidlami WTO zamerané na podporu regionálnej integrácie a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík krajín AKT do svetového hospodárstva, čo podporuje ich trvalo udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a prispieva k celkovému úsiliu o odstránenie chudoby a budovanie blahobytu v krajinách AKT,

C.   keďže "dočasné" dohody o hospodárskom partnerstve (DDHP) sú svojou povahou dohody zlučiteľné s pravidlami WTO, ktorých súčasťou sú významné záväzky v oblasti obchodu s tovarom zamerané na zabránenie narušeniu obchodu krajín AKT s Európskou úniou, a mali by sa považovať za dočasné riešenie, kým prebiehajú rokovania o uzavretí komplexnej DHP s regiónom západnej Afriky,

D.   keďže pravidlá obchodovania zakotvené v DDHP by mali byť sprevádzané zvýšenou podporou pri poskytovaní pomoci v oblasti obchodu, ako je napríklad budovanie administratívnych kapacít a opatrenia na presadzovanie riadnej správy verejných vecí,

E.   keďže Pobrežie Slonoviny sa v indexe vnímania korupcie, ktorý vypracovala Transparency International v roku 2008, nachádza na 151. mieste zo 163 krajín,

F.   keďže cieľom stratégie EÚ pre pomoc v oblasti obchodu je podporiť schopnosť rozvojových krajín využívať nové obchodné príležitosti,

G.   keďže niektoré krajiny AKT sa v rámci rokovaní o DHP snažili o začlenenie doložky najvyšších výhod, ktorá stanovuje normálne, nediskriminačné colné sadzby na dovoz tovaru, s cieľom zabezpečiť, aby sa so všetkými vývozcami zaobchádzalo rovnako ako s vývozcom s najväčšími výhodami,

H.   keďže hospodárska súťaž medzi ekonomikami EÚ a krajín AKT je obmedzená, pretože prevažná väčšina vývozu EÚ pozostáva z tovaru, ktorý krajiny AKT nevyrábajú, ale potrebujú buď na priamu spotrebu alebo ako vstupy pre domáci priemysel; keďže toto neplatí pre obchod s poľnohospodárskym tovarom, kde vývozné dotácie EÚ predstavujú vážnu prekážku pre výrobcov z krajín AKT v odvetví poľnohospodárstva, živočíšnej výroby a mliekarenstva, ktorá narúša a často likviduje tak miestne, ako aj regionálne trhy, a EÚ by preto mala bezodkladne začať s postupným rušením všetkých druhov vývozných dotácií,

I.   keďže Európske spoločenstvo a krajiny AKT sa dohodli na nových, zlepšených a pružnejších pravidlách týkajúcich sa pôvodu tovaru, ktoré by krajinám AKT mohli priniesť značné výhody, ak sa budú realizovať vhodným spôsobom a s náležitým zohľadnením ich obmedzených kapacít,

1.   zdôrazňuje, že dohody o hospodárskom partnerstve sa nemôžu považovať za uspokojivé, pokiaľ nedosiahnu tri ciele: poskytnutie podpory trvalo udržateľného rozvoja krajinám AKT, podporenie ich účasti na svetovom obchode a posilnenie procesu regionalizácie;

2.   zdôrazňuje, že hlavným cieľom tejto dohody je prostredníctvom obchodu a rozvoja, znižovania chudoby a dodržiavania základných ľudských práv prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia;

3.   pripomína, že hoci dočasná dohoda je v súlade s pravidlami WTO a možno ju považovať za prvý krok procesu, nemusí automaticky viesť k úplnej DHP;

4.   odporúča uplatňovať pružný a pragmatický prístup pri prebiehajúcich rokovaniach o úplnej DHP; v tomto kontexte vyzýva Komisiu, aby zohľadnila najmä požiadavku Pobrežia Slonoviny týkajúcu sa rozvojových aspektov zmluvy; víta v tejto súvislosti závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z mája 2008;

5.   vyzýva Komisiu, aby posúdila každú požiadavku Pobrežia Slonoviny o opätovné prerokovanie akýchkoľvek ustanovení o sporných otázkach, ktoré chce zmeniť a doplniť alebo vypustiť;

6.   vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala hospodársky vývoj súvisiaci s dohodou; podporuje preto zámer Komisie preskúmať všetky aspekty dohody počas rokovaní o úplnej DHP; zdôrazňuje, že súčasťou úplnej DHP by mala byť klauzula o revízii a posúdenie vplyvu, ktoré by sa mali uskutočniť od troch do piatich rokov od podpísania dohody s cieľom určiť jej sociálno-hospodársky vplyv vrátane nákladov a dôsledkov spojených s jej implementáciou; požaduje, aby bol Európsky parlament zapojený do každej revízie dohody;

7.   pripomína, že DHP musia byť v súlade s pravidlami WTO, ktoré nevyžadujú ani nezakazujú záväzky v oblasti liberalizácie alebo regulačné povinnosti v oblasti služieb, ochrany práv duševného vlastníctva a tzv. singapurských otázok;

8.   žiada, aby sa počas obdobia prechodu od DDHP k úplnej DHP zaviedol regulačný rámec pre oblasť služieb; požaduje, aby sa podľa možnosti prijali opatrenia, ktoré zabezpečia uplatňovanie ustanovení o univerzálnych službách vrátane základných verejných služieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje názory vyjadrené v uznesení zo 4. septembra 2008 o obchode so službami(11);

9.   domnieva sa, že úplná DHP by mala obsahovať časť o politickom dialógu a ochrane ľudských práv;

10.   vyjadruje nádej, že na čelo Pobrežia Slonoviny sa čoskoro postaví zodpovedná a demokraticky zvolená vláda; víta preto všetky prípravy, ktoré dokončila nezávislá volebná komisia, dôrazne však túto komisiu žiada, aby čo najskôr zverejnila nový realistický harmonogram volieb; je presvedčený, že Európsky parlament by mal rámci podpory úplnej DHP medzi EÚ a Pobrežím Slonoviny prihliadať na to, či sa v krajine uskutočnili voľby a či krajinu vedie demokraticky zvolená vláda; žiada, aby sa s ním čo najskôr konzultovalo;

11.   oceňuje signatárov dohody za to, že uľahčili pokrok colných reforiem v rámci regiónu západnej Afriky, najmä vzhľadom na pozíciu Pobrežia Slonoviny ako jednej z najvyspelejších a najprosperujúcejších ekonomík v regióne západnej Afriky, a tiež ako vedúcej sily obchodného a hospodárskeho rozvoja;

12.   víta vytváranie colnej únie v západoafrickom regionálnom zoskupení, a najmä výhody, ktoré získa Pobrežie Slonoviny prostredníctvom synchronizácie tohto regiónu, čo povedie k väčšiemu trhu, nárastu obchodu a zvýšeniu príležitostí na uplatnenie úspor z rozsahu;

13.   pripomína, že obchod v rámci regiónu predstavuje malý podiel na obchodnej výmene Pobrežia Slonoviny a zdôrazňuje potrebu rozšírenia regionálnych obchodných vzťahov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rastu v regióne; vyzýva preto Komisiu, aby náležite zohľadnila politiky regionálneho zoskupenia nazvaného Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS);

14.   zdôrazňuje, že prípadná budúca regionálna DHP so západnou Afrikou nesmie za žiadnych okolností ohroziť súdržnosť alebo oslabiť regionálnu integráciu týchto krajín;

15.   domnieva sa, že úplná DHP by prostredníctvom jednoduchších a zlepšených pravidiel týkajúcich sa pôvodu tovaru mala podporovať vývoz spracovaných produktov, najmä v kľúčových odvetviach, akými sú textilný priemysel, rybolov a poľnohospodárstvo;

16.   vyzýva Európsku úniu, aby Pobrežiu Slonoviny vrátane jeho súkromného sektora a občianskej spoločnosti poskytla zvýšenú a primeranú technickú a administratívnu pomoc s cieľom uľahčiť prispôsobenie sa hospodárstva krajiny po podpise DDHP;

17.   pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá stratégia EÚ pre pomoc v oblasti obchodu obsahujúca záväzok zvýšiť do roku 2010 spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na dve miliardy EUR ročne (jednu miliardu od Spoločenstva a jednu miliardu od členských štátov); trvá na tom, aby Pobrežie Slonoviny získalo náležitý a spravodlivý podiel; požaduje skoré určenie a poskytnutie podielu zo zdrojov pomoci v oblasti obchodu; zdôrazňuje, že tieto prostriedky by mali predstavovať dodatočné zdroje, a nie len preskupenie finančných prostriedkov z Európskeho rozvojového fondu (ERF), že by mali byť v súlade s prioritami Pobrežia Slonoviny a že ich úhrada by sa mala uskutočniť včas, mala by byť predvídateľná a v súlade s realizačným harmonogramom národných a regionálnych strategických rozvojových plánov; odmieta akékoľvek podmieňovanie poskytnutia európskej pomoci ratifikáciou uvedenej DHP a vyzýva Komisiu, aby zaručila, že prístup k finančným prostriedkom 10. ERF nebude spájaný s výsledkami a tempom rokovaní;

18.   upozorňuje na význam transparentného hospodárenia s prírodnými zdrojmi, pretože majú kľúčový význam pre rozvoj; nalieha na účastníkov rokovaní o konečnej DHP, aby tento mechanizmus v plnej miere zohľadňovali a navrhli najlepšie postupy potrebné na dosiahnutie toho, aby Pobrežie Slonoviny mohlo z týchto zdrojov získať maximálny prínos; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje názory vyjadrené v uznesení z 13.marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti(12) a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ s výrobnými zariadeniami v krajinách AKT dodržiavajú základné normy MOP, sociálne a environmentálne dohovory a medzinárodné dohody v záujme dosiahnutia celosvetovej rovnováhy medzi hospodárskym rastom a vyššími sociálnymi a environmentálnymi normami;

19.   vyzýva orgány Pobrežia Slonoviny, aby v súvislosti s podpisom DDHP podporovali a ochraňovali malé a stredné podniky; oceňuje skutočnosť, že DDHP dáva malým a stredným podnikom 15 rokov na to, aby sa prispôsobili zmenám;

20.   je presvedčený, že rozvoj ľudských zdrojov v regióne je rozhodujúci pre zabezpečenie prínosov z revidovaného systému obchodovania, a podporuje vytváranie stimulov na udržanie a získavanie kvalifikovaných a vzdelaných pracovníkov pre Pobrežie Slonoviny;

21.   vyjadruje nepretržitú podporu úplnej DHP medzi Európskym spoločenstvom a Pobrežím Slonoviny; domnieva sa, že kľúčové oblasti, ktoré treba prerokovať, zahŕňajú:

   i) pravidlá ochrany významných miestnych začínajúcich priemyselných odvetví na rozvojové účely;
   ii) kľúčovú oblasť rokovaní o právach duševného vlastníctva, ktoré nezahŕňajú len západné technológie, ale aj biodiverzitu a tradičné znalosti; rokovania o právach duševného vlastníctva nesmú presahovať pravidlá WTO a od členských či nečlenských štátov WTO zo západnej Afriky požadovať plnenie povinností TRIPS+;
   iii) doložku o ľudských právach;
   iv) kapitolu o ochrane biodiverzity a lesov Guinejského zálivu, ktorá by posilnila mechanizmus FLEGT;
   v) v odôvodnených prípadoch umožnenie daní na rozvojové účely;
   vi) transparentnosť vládneho obstarávania, ktoré bude otvorené pre dodávateľov EÚ a začne sa v čase, keď to bude vyhovovať potrebám Pobrežia Slonoviny;
   vii) pracovné víza, ktoré musia byť dostupné pre štátnych príslušníkov Pobrežia Slonoviny na dobu najmenej 24 mesiacov, aby mohli pracovať ako opatrovatelia a v podobných profesiách;

22.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé výrobky vrátane cementu, benzínu a automobilov, ktorých nízke dovozné náklady môžu mať zásadný význam pre miestnych podnikateľov a začínajúce priemyselné odvetvia na vyššej úrovni hodnotového reťazca, boli z liberalizácie vyňaté;

23.   trvá na tom, že každá úplná DHP by mala zahŕňať ustanovenia o základných normách riadnej správy verejných vecí, transparentnosti a dodržiavania ľudských práv;

24.   je presvedčený, že úplná DHP poskytne občanom Pobrežia Slonoviny plné výhody, ak bude túto krajinu viesť zodpovedná a demokraticky zvolená vláda; vyjadruje nádej, že na Pobreží Slonoviny sa takáto vláda ujme moci v dohľadnom čase;

25.   považuje za dôležité, aby sa pri implementácii DHP zriadil vhodný monitorovací systém, koordinovaný príslušným parlamentným výborom a zložený z členov Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktorý by zabezpečil adekvátnu rovnováhu medzi zachovaním vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod a celkovým súladom obchodných a rozvojových politík; domnieva sa, že tento parlamentný výbor by mal fungovať flexibilne a aktívne koordinovať svoju činnosť s činnosťou Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ; domnieva sa, že tento monitoring by sa mal začať po prijatí každej DDHP;

26.   vyzýva Radu a Komisiu, aby Európsky parlament počas prechodného obdobia rokovaní dostatočne včas informovali;

27.   vyzýva Komisiu, aby krajinám, ktoré nechcú uzavrieť úplnú DHP, poskytla realizovateľné alternatívy zaručujúce prístup na trh;

28.   zdôrazňuje predovšetkým kľúčovú úlohu parlamentov AKT a neštátnych subjektov pri monitorovaní a riadení DHP a žiada Komisiu, aby presadzovala ich zapojenie do prebiehajúcich rokovaní; upozorňuje, že tento prístup si vyžaduje, aby bol medzi EÚ a krajinami AKT dohodnutý jasný program, ktorý sa bude zakladať na participatívnom prístupe;

29.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT, Rade ministrov AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126.
(4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 244.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(9) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0252.
(11) Prijaté texty, P6_TA(2008)0407.
(12) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.


Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES - Ghana
PDF 244kWORD 81k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi Ghanou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej
P6_TA(2009)0177B6-0142/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. septembra 2003 o piatej Ministerskej konferencii WTO v Kankúne(1), z 12. mája 2005 o hodnotení dauhaského kola rokovaní v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(2), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu Ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3), z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj(4), zo 4. apríla 2006 o hodnotení dauhaského kola rokovaní po Ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(5), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(6), zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy(7), z 23. mája 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(8), z 12. decembra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(9) a svoju pozíciu z 5. júna 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(10),

–   so zreteľom na dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve medzi Ghanou na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej,

–   so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z apríla 2006, októbra 2006, mája 2007, októbra 2007, novembra 2007, mája 2008 a novembra 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o dohodách o hospodárskom partnerstve z 23. októbra 2007 (KOM(2007)0635),

–   so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), najmä na jej článok XXIV,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie šiestej Ministerskej konferencie WTO prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–   so zreteľom na správu a odporúčania osobitnej skupiny pre pomoc obchodu, ktoré 10. októbra 2006 schválila Generálna rada WTO,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, ktorá vymedzuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako spoločne stanovené kritériá medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na komuniké z Gleneagles, ktoré bolo prijaté 8. júla 2005 skupinou G8,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie štvrtej Ministerskej konferencie WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 v spojení s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže predchádzajúce obchodné vzťahy Európskej únie so štátmi AKT, ktoré existovali do 31. decembra 2007 a ktoré štátom AKT umožňovali preferenčný prístup na trhy EÚ na nerecipročnom základe, neboli v súlade s pravidlami WTO,

B.   keďže dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) sú dohody, ktoré sú v súlade s pravidlami WTO a sú zamerané na podporu regionálnej integrácie a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík krajín AKT do svetového hospodárstva, čo podporuje ich trvalo udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a prispieva k celkovému úsiliu o odstránenie chudoby v krajinách AKT,

C.   keďže pravidlá WTO nevyžadujú, aby krajiny, ktoré podpísali DHP, uskutočnili liberalizáciu v oblasti služieb, investícií, verejného obstarávania, práv duševného vlastníctva, hospodárskej súťaže, podpory obchodu, ochrany údajov, pohybu kapitálu alebo zdaňovania, a keďže rokovania o týchto záležitostiach by sa mali uskutočniť len v prípade ochoty na oboch stranách; keďže deklarované ciele DHP týkajúce sa posilnenia rozvoja a zníženia chudoby treba plniť pomocou progresívnej, vhodne navrhnutej liberalizácie obchodu založenej na rozvojových kritériách, ktorá môže zohrávať úlohu pri podpore rozmanitosti na trhu, hospodárskeho rastu a rozvoja,

D.   keďže Rada pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy vo svojich záveroch z 26. – 27. mája 2008 zdôraznila potrebu pružného prístupu a súčasného zabezpečenia náležitého pokroku a vyzýva Komisiu, aby využila všetku pružnosť a asymetriu, ktorú WTO umožňuje, s cieľom zohľadniť rôznorodé potreby a úrovne rozvoja krajín a regiónov AKT,

E.   keďže predošlý obchodný preferenčný systém nebol schopný prispieť k výraznému zlepšeniu hospodárskej situácie v týchto krajinách,

F.   keďže dočasné dohody o hospodárskom partnerstve sú dohodami o obchode s tovarom zameranými na zabránenie narušeniu obchodu krajín AKT s Úniou a mali by sa považovať za dočasné riešenie, zatiaľ čo prebiehajú rokovania o uzatvorení komplexnej DHP s regiónom západnej Afriky,

G.   keďže celkový dosah obchodných pravidiel stanovených prostredníctvom DHP by mohol byť omnoho väčší než odstránenie colných taríf,

H.   keďže podľa článku 37 ods. 6 Dohody z Cotonou majú krajiny AKT právo preskúmať alternatívy k DHP,

I.   keďže dočasné DHP predstavujú odrazový mostík smerom k úplným DHP,

J.   keďže Európska únia ponúka krajinám AKT plne bezkvótový a bezcolný prístup na trhy EÚ s prechodným obdobím pre ryžu (2010) a cukor (2015),

K.   keďže kapacitné úrovne medzi jednotlivými štátmi AKT, ako aj medzi AKT a Európskou úniou sa značne líšia,

L.   keďže medzi hospodárstvami EÚ a krajín AKT je obmedzená hospodárska súťaž, pretože prevažná väčšina vývozu EÚ pozostáva z tovaru, ktorý krajiny AKT nevyrábajú, ale ktorý potrebujú buď na priamu spotrebu alebo ako vstupný materiál pre domáci priemysel,

M.   keďže súčasná finančná a hospodárska kríza znamená, že obchodná politika bude pre rozvojový svet dôležitejšia ako kedykoľvek predtým, aby mohol plne využiť príležitosti v medzinárodnom obchode,

N.   keďže s cieľom zabezpečiť, aby sa so všetkými vývozcami zaobchádzalo rovnako ako s vývozcom s najväčšími výhodami, je v textoch DHP zahrnutá doložka najvyšších výhod, ktorá stanovuje bežné, nediskriminačné colné sadzby na dovoz tovaru,

O.   keďže medzi Európskym spoločenstvom a krajinami AKT prebiehajú rokovania o nových, zlepšených pravidlách týkajúcich sa pôvodu tovaru, ktoré by potenciálne mohli priniesť krajinám AKT značné výhody, keby sa primerane vykonávali a venovala sa náležitá pozornosť nižšej úrovni ich kapacít,

P.   keďže cieľom iniciatívy EÚ Pomoc obchodu je podporiť schopnosti rozvojových krajín využívať nové obchodné príležitosti,

Q.   keďže úplná DHP nevyhnutne ovplyvní rozsah a obsah budúcich dohôd medzi krajinami AKT a ostatnými obchodnými partnermi, ako aj postoj regiónu pri rokovaniach,

R.   keďže obchodná bilancia medzi Európskou úniou a Hospodárskym spoločenstvom západoafrických štátov (ECOWAS) zodpovedá obchodu medzi regiónmi,

S.   keďže Ghana je členom spoločenstva ECOWAS, ktoré má 15 členov; keďže medzi jednotlivými štátmi tohto regiónu sú veľké rozdiely, pokiaľ ide o ich veľkosť a úroveň HDP,

T.   keďže 12 z 15 krajín, ktoré tvoria ECOWAS, sa považuje za najmenej rozvinuté krajiny,

U.   keďže Ghana, Pobrežie slonoviny a Nigéria sa medzi najmenej rozvinuté krajiny nezaraďujú; keďže rozdielne úrovne vládnych zdrojov a kapacity v regionálnej skupine ECOWAS môžu mať preto za následok možné ťažkosti, keďže väčšina jeho členov sa považuje za najmenej rozvinuté krajiny,

1.   potvrdzuje svoj názor, že primerane sformulované DHP predstavujú príležitosť na oživenie obchodných vzťahov EÚ s krajinami AKT, podporujú hospodársku diverzifikáciu a regionálnu integráciu a znižujú chudobu v krajinách AKT;

2.   je si vedomý výhod, ktoré vývozcom prinieslo uzatvorenie dočasnej DHP medzi Európskou úniou na jednej strane a krajinami AKT na druhej strane, a to vo forme rozšírenia možností vývozu do Európskej únie po uplynutí platnosti režimu colných preferencií na základe Dohody z Cotonou 31. decembra 2007, a teda aj zachovania a značného rozšírenia príležitostí pre Ghanu na vývoz do Únie prostredníctvom plného prístupu na trh a zlepšených pravidiel týkajúcich sa pôvodu tovaru;

3.   víta skutočnosť, že Európske spoločenstvo ponúka krajinám AKT plne bezcolný a bezkvótový prístup na trh Únie pre väčšinu výrobkov s cieľom podporiť liberalizáciu obchodu medzi krajinami AKT a Úniou;

4.   zdôrazňuje, že DHP s Ghanou nesmie za žiadnych okolností ohroziť súdržnosť alebo oslabiť regionálnu integráciu krajín ECOWAS;

5.   pripomína, že hoci dočasná DHP je v súlade s pravidlami WTO a možno ju považovať za prvý krok procesu, nemusí automaticky viesť k úplnej DHP;

6.   pripomína, že pravidlá WTO si nevyžadujú ani nezakazujú dohody o službách alebo tzv. singapurských otázkach;

7.   oceňuje stanovenie prechodných období v rámci dočasnej DHP pre malé a stredné podniky, aby sa mohli prispôsobiť zmenám zavedeným dohodou, a nalieha na orgány príslušných štátov, aby naďalej podporovali záujmy malých a stredných podnikov v ich rokovaniach o komplexnej DHP;

8.   nalieha na krajiny AKT, aby pokročili v procese liberalizácie a v záujme zvýšenia liberalizácie obchodu so službami podporuje rozšírenie takýchto reforiem nad rámec obchodu s tovarom;

9.   nalieha na Komisiu, aby na Ghanu nevyvíjala neprimeraný nátlak, pokiaľ ide o prijatie záväzkov týkajúcich sa liberalizácie v oblasti verejných služieb a tzv. singapurských otázok;

10.   vyzýva Úniu, aby poskytla zvýšenú a primeranú pomoc orgánom, ako aj súkromnému sektoru krajín AKT s cieľom uľahčiť prechod hospodárstiev po podpísaní dočasnej DHP;

11.   žiada Komisiu a členské štáty, aby objasnili aktuálne rozdeľovanie finančných prostriedkov v celom regióne AKT vychádzajúce z prisľúbeného prioritného čerpania v rámci zvýšeného rozpočtu Pomoci pre obchod;

12.   pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá stratégia EÚ pre pomoc obchodu obsahujúca záväzok zvýšiť spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliardy EUR ročne do roku 2010 (1 miliarda EUR od Spoločenstva, 1 miliarda EUR od členských štátov); trvá na tom, aby región západnej Afriky získal primeraný a spravodlivý podiel;

13.   požaduje skoré určenie a poskytnutie podielu zo zdrojov Pomoci pre obchod; zdôrazňuje, že tieto prostriedky by mali predstavovať dodatočné zdroje, a nie len jednoduché preskupenie prostriedkov z Európskeho rozvojového fondu (ERF), a že by mali byť v súlade s prioritami Ghany a že ich úhrada by sa mala uskutočniť včas, mala by byť predvídateľná a v súlade s realizačnými programami vnútroštátnych a regionálnych strategických rozvojových plánov; vyjadruje nesúhlas s akýmkoľvek druhom podmienenosti v súvislosti s DHP, pokiaľ ide o prideľovanie európskej pomoci, a vyzýva Komisiu, aby zaručila, že prístup k finančným prostriedkom desiateho ERF zostane nezávislý od výsledkov a tempa rokovaní;

14.   nalieha na príslušné krajiny, aby poskytli jasné a transparentné informácie o ekonomickej a politickej situácii a rozvoji v týchto krajinách s cieľom zlepšiť spoluprácu s Európskou úniou;

15.   zdôrazňuje význam transparentného riadenia prírodných zdrojov, keďže sú kľúčovým faktorom rozvoja; nalieha na účastníkov rokovaní o úplnej DHP, aby plne zohľadnili takýto mechanizmus a uviedli najlepšie postupy potrebné na dosiahnutie toho, aby Ghana mohla z týchto zdrojov získať maximálny prínos; v tejto súvislosti zdôrazňuje svoje uznesenie z 13. marca 2007 o podnikovej sociálnej zodpovednosti: nové partnerstvo(11) a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ a výrobnými zariadeniami v krajinách AKT budú dodržiavať základné normy Medzinárodnej organizácie práce, sociálne a environmentálne dohovory a medzinárodné dohody, s cieľom dosiahnuť celosvetovú rovnováhu medzi hospodárskym rastom a vyššími sociálnymi a environmentálnymi normami;

16.   zdôrazňuje význam obchodu v rámci regiónu a potrebu intenzívnejších regionálnych obchodných vzťahov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rastu v regióne; vyzdvihuje dôležitosť spolupráce a súladu rôznych regionálnych subjektov;

17.   podporuje ďalšie znižovanie colných sadzieb medzi rozvojovými krajinami a regionálnymi zoskupeniami, ktoré dnes predstavujú 15 až 25 % hodnoty obchodu, aby sa ďalej podporoval obchod v smere juh – juh, hospodársky rast a regionálna integrácia;

18.   víta rozvoj colnej únie v západoafrickom zoskupení a snahy o vytvorenie menovej únie najmä vzhľadom na výhody, ktoré by firmy mohli získať prostredníctvom synchronizácie západoafrického regiónu, čo by znamenalo rozšírenie trhu, viac obchodných príležitostí a možností na vytvorenie úspor zo zvýšenej výroby;

19.   požaduje vhodné a transparentné monitorovacie mechanizmy – s jasnou úlohou a vplyvom – na sledovanie dosahu DHP so zvýšeným podielom zodpovednosti zo strany AKT a rozsiahlymi konzultáciami so zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že najneskôr do piatich rokov od podpísania dočasnej DHP treba uskutočniť jej komplexné preskúmanie, ktoré sa zameria na jej sociálno-ekonomický dosah vrátane nákladov a dôsledkov jej vykonávania a umožní zmeny a doplnenia ustanovení dohody a úpravy, pokiaľ ide o jej uplatňovanie;

20.   trvá na tom, že v súlade s parížskymi zásadami pre účinnosť pomoci sa každá pomoc musí okrem iného riadiť dopytom, a preto vyzýva krajiny AKT, aby špecifikovali, na aké účely sú potrebné dodatočné prostriedky týkajúce sa DHP, a to najmä so zreteľom na regulačné rámce, bezpečnostné opatrenia, zjednodušenie obchodu, podporu pri dodržiavaní medzinárodných sanitárnych a fytosanitárnych noriem a noriem na ochranu duševného vlastníctva a na zloženie monitorovacieho mechanizmu DHP;

21.   vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre to, aby sa znovu otvorili rokovania o rozvojovej agende z Dauhy a zabezpečila, že dohody o liberalizácii obchodu budú aj naďalej podporovať rozvoj v chudobných krajinách;

22.   je presvedčený, že úplné DHP by mali byť doplnkom k dohode o rozvojovej agende z Dauhy a nie alternatívou pre krajiny AKT;

23.   rešpektuje potrebu kapitoly o ochrane obchodu s dvojstrannými zárukami; vyzýva obe strany, aby sa vyhli zbytočnému zneužívaniu týchto záruk, vyzýva Komisiu, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní v záujme uzavretia úplnej DHP súhlasila s revíziou záruk obsiahnutých v dočasnej DHP s cieľom zaručiť primerané, transparentné a rýchle uplatňovanie za predpokladu, že sú splnené kritéria ich uplatňovania;

24.   poukazuje na veľkú priepasť medzi úrovňami verejných výdavkov na dotácie a podporu poľnohospodárstva, zatiaľ čo EÚ vynakladá 55 miliárd EUR ročne a USA 55 miliárd USD ročne a Ghana od roku 1980 neposkytla svojim poľnohospodárom/výrobcom poľnohospodárskych výrobkov žiadne dotácie;

25.   vyjadruje presvedčenie, že napriek tomu, že ghanské poľnohospodárske výrobky majú prednostný prístup na európsky trh, rozvoj ghanskej poľnohospodárskej výroby nemožno dosiahnuť prostredníctvom DHP, pokiaľ sa neposilní výrobná kapacita a nedôjde k jej modernizácii prostredníctvom technických a finančných investícií;

26.   konštatuje, že to znevýhodňuje poľnohospodárov v krajinách AKT znižovaním ich konkurencieschopnosti tak doma, ako aj v zahraničí, keďže ich výrobky sú v reálnych číslach drahšie ako dotované výrobky EÚ a USA;

27.   podporuje preto dohodnuté výnimky z colného sadzobníka zamerané na poľnohospodárske produkty a niektoré spracované poľnohospodárske výrobky vzhľadom na skutočnosť, že vychádzajú najmä z potreby chrániť novovzniknuté odvetvia alebo citlivé produkty v týchto krajinách;

28.   poznamenáva, že v prípade Ghany bolo dohodnuté, že pre položky ako kuracie a iné druhy mäsa, rajčiny, cibuľa, cukor, tabak a pivo budú platiť výnimky z colného sadzobníka;

29.   zdôrazňuje, že úplná DHP by prostredníctvom jednoduchších a zlepšených pravidiel týkajúcich sa pôvodu tovaru mala podporovať vývoz spracovaných produktov, najmä v kľúčových odvetviach, akým je poľnohospodárstvo;

30.   uznáva, že dočasná DHP už zahŕňa kapitolu o rozvojovej spolupráci (hlava 2), ktorá sa vzťahuje na rozvojovú spoluprácu, fiškálne opatrenia, konkurencieschopnosť na strane dodávateľov a infraštruktúru na podporu podnikania, ktorú treba v plnej miere vykonávať; zdôrazňuje, že v rámci úplnej regionálnej dohody je naliehavé uzatvoriť kapitoly o službách, investíciách a pravidlách v oblasti obchodu, a vyzýva obe strany, aby dodržali svoj dohodnutý záväzok uzatvoriť rokovania o hospodárskej súťaži a verejnom obstarávaní, len ak sa vytvoria zodpovedajúce kapacity;

31.   zdôrazňuje, že akákoľvek úplná DHP musí zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa dobrej správy a riadenia, transparentnosti v politických funkciách a ľudských práv;

32.   poukazuje na to, že DHP by mali prispievať k dosiahnutiu RCM;

33.   vyzýva rokujúce strany, aby do dohody zahrnuli aj záväzné pravidlá týkajúce sa investícií, hospodárskej súťaže a verejného obstarávania, ktoré by mohli výrazne posilniť pozíciu Ghany ako obchodnej a investičnej destinácie, a poukazuje na to, že keďže tieto pravidlá sa budú všeobecne uplatňovať, budú prínosom tak pre spotrebiteľov, ako aj pre miestne verejné správy;

34.   poukazuje na dôležitosť vstupov od neštátnych subjektov a iných zainteresovaných strán v regióne ECOWAS, ako aj na význam analýzy vplyvu DHP, čím sa napomôže vytvoreniu skutočného partnerstva potrebného na monitorovanie DHP;

35.   požaduje urýchlený postup ratifikácie s cieľom sprístupniť výhody dočasnej DHP partnerským krajinám bez zbytočného odkladu;

36.   odporúča uplatňovať pružný, na mieru vytvorený a pragmatický prístup pri prebiehajúcich rokovaniach o úplnej DHP; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti zohľadnila najmä požiadavku Ghany týkajúcu sa rozvojových hľadísk zmluvy; víta v tejto súvislosti závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z mája 2008;

37.   povzbudzuje rokujúce strany k tomu, aby rokovania ukončili podľa plánu v roku 2009; vyzýva ich, aby prijali všetky opatrenia potrebné k tomu, aby mohli uzavrieť úplnú DHP medzi krajinami AKT a Európskou úniou do konca roku 2009 podľa plánu;

38.   zdôrazňuje, že súčasťou úplnej DHP by mala byť doložka o revízii a celkové posúdenie vplyvu, ktoré by sa mali vykonať do troch až piatich rokov od podpísania dohody; požaduje, aby bol do každej revízie dohody zapojený Európsky parlament, ako aj ghanský parlament;

39.   zdôrazňuje predovšetkým kľúčovú úlohu parlamentov AKT a neštátnych subjektov pri monitorovaní a riadení DHP a žiada Komisiu, aby zaručila ich systematické zapojenie do prebiehajúcich rokovacích postupov; domnieva sa, že toto si vyžaduje, aby bol medzi Úniou a krajinami AKT dohodnutý jasný program, ktorý bude založený na participatívnom prístupe;

40.   považuje za dôležité, aby sa na účely vykonávania DHP zriadil vhodný monitorovací systém, koordinovaný príslušným parlamentným výborom a zložený z členov Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktorý by zabezpečil zodpovedajúcu rovnováhu medzi zachovaním vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod a celkovým súladom s obchodnými a rozvojovými politikami; domnieva sa, že tento parlamentný výbor by mal fungovať flexibilne a aktívne koordinovať svoju činnosť s činnosťou Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ; domnieva sa, že tento monitoring by sa mal začať po prijatí každej dočasnej DHP;

41.   trvá na tom, aby bol Európsky parlament v plnej miere informovaný a aby sa zapojil do prechodného rokovacieho procesu;

42.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT, Rade ministrov AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s.126.
(4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 244.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(9) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0252.
(11) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 45.


Dočasná dohoda o partnerstve ES - tichomorské štáty
PDF 240kWORD 78k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o dočasnej dohode o partnerstve medzi Európskym spoločenstvom na jednej strane a tichomorskými štátmi na strane druhej
P6_TA(2009)0178B6-0143/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. septembra 2003 o piatej Ministerskej konferencii WTO v Kankúne(1)¹, z 12. mája 2005 o hodnotení dauhaského kola rokovaní v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(2), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu Ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3), z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve na rozvoj(4), zo 4. apríla 2006 o hodnotení dauhaského kola rokovaní po Ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(5), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(6), zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy(7), z 23. mája 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(8), z 12. decembra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(9), a na svoju pozíciu z 5. júna 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(10),

–   so zreteľom na dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve medzi tichomorskými štátmi na jednej strane a Európskym spoločenstvom na strane druhej,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z apríla 2006, októbra 2006, mája 2007, októbra 2007, novembra 2007 a mája 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o dohodách o hospodárskom partnerstve z 23. októbra 2007 (KOM(2007)0635),

–   so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), najmä na jej článok XXIV,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie štvrtej Ministerskej konferencie WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie šiestej Ministerskej konferencie WTO prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–   so zreteľom na správu a odporúčania osobitnej skupiny pre pomoc pre obchod, ktoré 10. októbra 2006 schválila Generálna rada WTO,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov z 8. septembra 2000, ktorá stanovuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako spoločne stanovené kritériá medzinárodného spoločenstva na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na komuniké z Gleneagles, ktoré bolo prijaté 8. júla 2005 skupinou G8,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 v spojení s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže od 1. januára 2008 predchádzajúce obchodné vzťahy Európskej únie so štátmi AKT, ktoré štátom AKT umožňovali preferenčný prístup na trhy EÚ na nerecipročnom základe, už nie sú v súlade s pravidlami WTO,

B.   keďže dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) sú dohody, ktoré sú v súlade s pravidlami WTO a sú zamerané na podporu regionálnej integrácie a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík krajín AKT do svetového hospodárstva, čo podporuje ich trvalo udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a prispieva k celkovému úsiliu o odstránenie chudoby v krajinách AKT,

C.   keďže DHP by sa mali využívať na budovanie dlhodobých vzťahov, v ktorých obchod podporuje rozvoj,

D.   keďže dočasné DHP sú dohody o obchode s tovarom zamerané na zabránenie narušeniu obchodu krajín AKT s Európskou úniou,

E.   keďže súčasná finančná a hospodárska kríza znamená, že obchodná politika bude pre rozvojový svet dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,

F.   keďže dočasné DHP sa zameriavajú na obchod s tovarom a na súlad s pravidlami WTO,

G.   keďže pravidlá WTO nevyžadujú ani nezakazujú krajinám DHP, aby prijímali záväzky týkajúce sa liberalizácie v oblasti služieb,

H.   keďže dosah záväzkov obsiahnutých v dohodách na krajiny a regióny by mohol byť veľmi výrazný,

I.   keďže zo 14 + 1 (Východný Timor) tichomorských štátov AKT podpísali doteraz dočasné DHP len Papua-Nová Guinea a Republika fidžijských ostrovov,

J.   keďže dočasná DHP môže pravdepodobne ovplyvniť rozsah a obsah budúcich dohôd medzi Papuou-Novou Guineou a Republikou fidžijských ostrovov a ostatnými obchodnými partnermi a postoj regiónu pri rokovaniach,

K.   keďže medzi Európskou úniou a tichomorskými štátmi existuje len slabá hospodárska súťaž vzhľadom na skutočnosť, že väčšinu vývozu EÚ tvoria tovary, ktoré tichomorské štáty nevyrábajú, ale často ich potrebujú buď na priamu spotrebu alebo ako vstupný materiál pre domáci priemysel,

L.   keďže v súčasnej politickej situácii má Fidži vojenskú vládu a akákoľvek úplná DHP by mala byť podmienená dohodnutým plánom vedúcim k demokratickým voľbám so súhlasom všetkých príslušných politických skupín na Fidži,

M.   keďže Rada vyzvala na urýchlené a plné nastolenie demokracie, ako aj na čo najskorší návrat civilnej vlády,

N.   keďže tichomorská regionálna skupina krajín AKT pozostáva zo 14 naširoko roztrúsených ostrovných štátov a Východného Timoru s celkovým počtom obyvateľstva menej než 8 miliónov ľudí; keďže tichomorské krajiny sa viac než krajiny v ktoromkoľvek inom regióne vo výraznej miere odlišujú vo veľkosti a v charakteristikách, pričom najväčšia Papua-Nová Guinea je tritisíckrát väčšia než najmenšia krajina Niue,

O.   keďže rybolov a s ním súvisiace činnosti a odvetvia predstavujú najväčší potenciál pre nárast vývozu v budúcnosti,

P.   keďže nové pravidlá obchodovania musia byť sprevádzané zvýšenou podporou pri poskytovaní pomoci v oblasti obchodu,

Q.   keďže cieľom iniciatívy EÚ Pomoc pre obchod je podporiť schopnosti rozvojových krajín využívať nové obchodné príležitosti,

R.   keďže Európska únia a krajiny AKT rokujú o nových, pružnejších a zlepšených pravidlách týkajúcich sa pôvodu tovaru, ktoré prinesú značné výhody, ak sa budú riadne implementovať a náležite sa zohľadní ich nižšia kapacita,

S.   keďže kalendár prebiehajúcich rokovaní od dočasnej k úplnej DHP medzi Európskou úniou a tichomorskými štátmi vychádza z predpokladu, že dohoda sa uzavrie do konca roku 2009,

1.   zdôrazňuje, že takéto dohody sa nemôžu považovať za uspokojivé, pokiaľ nedosiahnu tri ciele: ponúknuť krajinám AKT podporu trvalo udržateľného rozvoja, podporiť ich účasť na svetovom obchode a posilniť proces regionalizácie;

2.   zdôrazňuje, že hlavným cieľom tejto dohody je prostredníctvom rozvojových cieľov, znižovania chudoby a dodržiavania základných ľudských práv prispieť k dosiahnutiu RCM a dosiahnuť tieto ciele: poskytnutie podpory krajinám AKT v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, podporovanie ich účasti na svetovom obchode, posilnenie procesu regionalizácie, oživenie obchodu medzi Európskou úniou a krajinami AKT a podpora hospodárskej diverzifikácie v krajinách AKT;

3.   zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahla ochrana pred možnými nežiaducimi dôsledkami otvorenia sa hospodárstiev tichomorských štátov, sa podpora Európskej únie musí poskytnúť tak, aby prostredníctvom obchodných preferencií priniesla skutočné výhody a hospodársky a sociálny rozvoj;

4.   je presvedčený, že DHP musí podporovať a zvyšovať obchod, hospodársky rast, regionálnu integráciu, ekonomickú diverzifikáciu a zmierňovať chudobu;

5.   povzbudzuje rokujúce strany k tomu, aby rokovania ukončili podľa plánu v roku 2009; vyzýva strany dohody, aby prijali všetky kroky potrebné k tomu, aby mohli uzavrieť komplexnú DHP medzi krajinami AKT a Európskou úniou do konca roku 2009 podľa plánu;

6.   uznáva význam a výhody dosiahnutia dohôd medzi Európskou úniou a jej partnermi z AKT, ktoré sú v súlade so zásadami WTO, pretože bez takýchto dohôd by naše obchodné vzťahy a ich rozvoj boli vo veľkej miere narušené; ukázalo sa to vo výhodách pre vývozcov a náraste obchodu do Európskej únie po uplynutí platnosti režimu colných preferencií na základe Dohody z Cotonou 31. decembra 2007;

7.   víta skutočnosť, že Európska únia ponúka krajinám AKT plne bezcolný a bezkvótový prístup na trh Európskej únie pre väčšinu výrobkov s cieľom podporiť liberalizáciu obchodu medzi krajinami AKT a Európskou úniou;

8.   vyzdvihuje podpísanie dočasnej DHP ako kroku potrebného k dosiahnutiu trvalo udržateľného rastu v tomto regióne ako celku a zdôrazňuje dôležitosť pokračujúcich rokovaní s cieľom dosiahnuť komplexnú dohodu podporujúcu rast obchodu, investícií a regionálnej integrácie;

9.   uznáva vytvorenie prechodných období v rámci dočasnej DHP pre malé a stredné podniky (MSP), aby sa mohli prispôsobiť zmenám zavedeným dohodou, a nalieha na orgány príslušných tichomorských štátov, aby naďalej podporovali záujmy MSP v ich rokovaniach smerujúcich ku komplexnej DHP;

10.   nalieha na Komisiu, aby na tichomorské štáty nevyvíjala nátlak, pokiaľ ide o prijatie záväzkov týkajúcich sa liberalizácie v oblasti služieb a tzv. singapurských otázok;

11.   nalieha na krajiny AKT, aby pokročili v procese liberalizácie a v záujme zvýšenia liberalizácie obchodu a služieb rozšírili takéto reformy nad rámec obchodu a tovarov;

12.   vyzýva na zavedenie silného regulačného rámca v prípade rokovaní o službách, aby sa zaistilo univerzálne poskytovanie služieb a vylúčenie základných verejných služieb z rámca rokovaní;

13.   vyzýva Európsku úniu, aby poskytla zvýšenú a primeranú pomoc orgánom, ako aj súkromnému sektoru krajín AKT s cieľom uľahčiť rozvoj hospodárstiev po podpise dočasnej DHP;

14.   nalieha na príslušné krajiny, aby poskytli jasné a transparentné informácie o ekonomickej a politickej situácii a rozvoji v týchto krajinách s cieľom zlepšiť spoluprácu s Komisiou;

15.   nalieha na rokujúce strany, aby vzali plne do úvahy transparentné riadenie prírodných zdrojov a načrtli osvedčené postupy potrebné na docielenie toho, aby príslušné krajiny mohli dosahovať maximálny zisk z týchto zdrojov, ak má byť DHP komplexná;

16.   zdôrazňuje význam obchodu v rámci regiónu a potrebu intenzívnejších regionálnych obchodných vzťahov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rastu v regióne; podčiarkuje význam spolupráce a súladu rôznych regionálnych subjektov;

17.   podporuje ďalšie zníženie colných taríf medzi rozvojovými krajinami a regionálnymi zoskupeniami, ktoré dnes predstavujú 15 až 25 % hodnoty obchodu, aby sa ďalej podporoval obchod v smere juh – juh, hospodársky rast a regionálna integrácia;

18.   vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre opätovné začatie rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy a zabezpečila, že dohody o liberalizácii obchodu budú aj naďalej podporovať rozvoj v chudobných krajinách;

19.   je presvedčený, že komplexné DHP by mali byť doplnkom k dohode o rozvojovej agende z Dauhy, a nie alternatívou pre krajiny AKT;

20.   rešpektuje potrebu kapitoly o ochrane obchodu s dvojstrannými zárukami; vyzýva obe strany, aby sa vyhli zbytočnému zneužívaniu týchto záruk, vyzýva Komisiu, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní v záujme uzavretia úplnej DHP súhlasila s revíziou záruk obsiahnutých v dočasnej DHP s cieľom zaručiť primerané, transparentné a rýchle uplatňovanie za predpokladu, že sú splnené kritéria ich uplatňovania;

21.   podporuje dohodnuté vylúčenia tarifných položiek zamerané na poľnohospodárske produkty a niektoré spracované poľnohospodárske výrobky vzhľadom na skutočnosť, že vychádzajú najmä z potreby chrániť novovzniknuté odvetvia alebo citlivé produkty v týchto krajinách;

22.   požaduje urýchlený postup ratifikácie s cieľom sprístupniť prínosy dočasnej DHP partnerským krajinám bez zbytočných odkladov;

23.   pripomína, že hoci dočasnú dohodu možno považovať za prvý krok procesu, z právneho hľadiska ide o celkom nezávislú medzinárodnú dohodu, ktorá nemusí zákonite viesť buď k úplnej DHP alebo k tomu, aby všetky pôvodné zmluvné strany dočasnej DHP podpísali úplnú DHP;

24.   vyzýva Komisiu, aby ponúkla maximálnu pružnosť v pokračujúcich rokovaniach v súlade so závermi Rady o tejto otázke z mája 2008 a novembra 2008;

25.   vyzýva Komisiu, aby zvážila požiadavky tichomorských štátov opäť prerokovať určité sporné otázky v dočasnej DHP pred uzavretím úplnej DHP, ktoré chce pozmeniť alebo stiahnuť;

26.   upozorňuje, že Papua-Nová Guinea a Republika fidžijských ostrovov sú zatiaľ jedinými členmi tichomorskej oblasti, ktorí uzavreli dohodu, keďže ostatní členovia tichomorskej regionálnej skupiny sa pre ich nízku úroveň obchodu s tovarom s EÚ rozhodli dohodu nepodpísať;

27.   pripomína, že skutočný regionálny trh je nevyhnutným predpokladom na úspešné uplatňovanie DHP a že regionálna integrácia a spolupráca je kľúčová pre sociálny a hospodársky rozvoj tichomorských štátov;

28.   zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby dočasná DHP neznížila politický záujem a pohľad verejnosti na hospodársku integráciu v tichomorskej oblasti;

29.   preto upozorňuje, že uplatňovanie dočasnej DHP a rokovania vedúce k úplnej DHP musia dostatočne zohľadňovať integračný proces v tichomorskej oblasti;

30.   odporúča uplatňovať pružný, asymetrický a pragmatický prístup pri prebiehajúcich rokovaniach o úplnej DHP; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti osobitne zohľadnila požiadavky tichomorských štátov týkajúce sa rozvojových aspektov dohody; víta v tejto súvislosti závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z mája 2008;

31.   poukazuje na skutočnosť, že dohoda tiež môže mať dôsledky na vzťahy medzi tichomorskou oblasťou a jej najbližšími a najväčšími obchodnými partnermi – Austráliou a Novým Zélandom – a že sa musí zabezpečiť, aby súčasné ustanovenia dohody nepôsobili ako prekážka na ceste k budúcim obchodným dohodám s týmito krajinami;

32.   uznáva zaradenie kapitoly o rozvojovej spolupráci, ktorá bude zahŕňať spoluprácu v obchode s tovarom, konkurencieschopnosť na strane dodávateľov, infraštruktúru na podporu podnikania, obchod so službami, otázky súvisiace s obchodom, budovanie inštitucionálnych kapacít a fiškálne úpravy, do úplnej DHP; vyzýva obe strany, aby dodržiavali svoje dohodnuté záväzky o uzavretí rokovaní o hospodárskej súťaži a verejnom obstarávaní len vtedy, ak sa vybudujú zodpovedajúce kapacity;

33.   pripomína, že DHP musí podporovať rozvojové ciele, politiky a priority tichomorských štátov, a to nielen v rámci svojej štruktúry a obsahu, ale aj spôsobom a charakterom jej vykonávania;

34.   poukazuje na to, že DHP by mala prispieť k dosiahnutiu RCM;

35.   uznáva selektívne uplatňovanie zásady doložky najvyšších výhod Európskou úniou na všetky subregionálne zoskupenia štátov AKT;

36.   pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá Stratégia EÚ pre pomoc pre obchod obsahujúca záväzok zvýšiť spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliárd EUR ročne do roku 2010 (1 miliarda. EUR od Spoločenstva, 1 miliarda. EUR od členských štátov); trvá na tom, aby tichomorská oblasť získala príslušný a primeraný podiel;

37.   požaduje skoré určenie a poskytovanie podielu zo zdrojov pomoci pre obchod; zdôrazňuje, že tieto prostriedky by mali predstavovať dodatočné zdroje, a nie len pretransferovanie zdrojov Európskeho rozvojového fondu, a že by mali byť v súlade s prioritami Papuy-Novej Guiney a Republiky Fidžijských ostrovov a že ich úhrada by mala byť uskutočnená včas, mala by byť predvídateľná a v súlade s realizačnými programami vnútroštátnych a regionálnych strategických rozvojových plánov; pripomína, že DHP musí podporovať rozvojové ciele, politiky a priority tichomorských štátov, a to nielen svojou štruktúrou a obsahom, ale aj spôsobom a charakterom vykonávania;

38.   vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na záväzky prijaté Radou v septembri 2007 v súvislosti s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a prístupom k liekom nerokovala o dodatočných ustanoveniach TRIPS-plus súvisiacich s farmaceutickou oblasťou, ktoré by v úplnej DHP ovplyvňovali verejné zdravie a prístup v liekom, aby sa zdržala požiadaviek na dodržiavanie alebo prijatie záväzkov Zmluvy o patentovej spolupráci a Zmluvy o patentovom práve, aby sa zdržala začlenenia podmienok smernice 2004/48/ES(11) a aby do úplnej DHP nezavádzala postihy ako napríklad ochrana nepôvodných databáz;

39.   vyjadruje naďalej svoju podporu komplexnej DHP medzi Spoločenstvom a tichomorskou oblasťou vrátane kľúčovej oblasti rokovaní o právach duševného vlastníctva, ktoré zahŕňajú nielen výrobky západných technológií, ale aj biodiverzitu a tradičné znalosti;

40.   požaduje vhodné a transparentné monitorovacie mechanizmy s jasnou úlohou a vplyvom na sledovanie dosahu DHP so zvýšeným podielom zodpovednosti zo strany AKT a rozsiahlymi konzultáciami so zainteresovanými stranami;

41.   považuje za dôležité, aby sa na účely vykonávania DHP zriadil vhodný monitorovací systém koordinovaný príslušným parlamentným výborom s účasťou členov Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktorý by zabezpečil zodpovedajúcu rovnováhu medzi zachovaním vedúcej úlohy výboru INTA a celkovým súladom s obchodnými a rozvojovými politikami; tento parlamentný výbor musí fungovať flexibilne a aktívne sa koordinovať so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ; domnieva sa, že tento monitoring by sa mal začať po prijatí každej dočasnej DHP;

42.   zdôrazňuje predovšetkým kľúčovú úlohu parlamentov AKT a účasti neštátnych subjektov pri monitorovaní a riadení DHP a žiada Komisiu, aby podporovala ich účasť na prebiehajúcich rokovacích postupoch; to si vyžaduje, aby bol medzi EÚ a krajinami AKT dohodnutý jasný program, ktorý sa bude zakladať na participatívnom prístupe;

43.   zdôrazňuje, že súčasťou úplnej DHP by mala byť doložka o revízii a celkové posúdenie vplyvu, ktoré by sa mali uskutočniť od troch do piatich rokov od podpísania dohody s cieľom určiť sociálny a hospodársky vplyv dohody vrátane nákladov a dôsledkov spojených s jej vykonávaním; žiada, aby Európsky parlament a parlamenty tichomorských štátov boli zapojené do akejkoľvek revízie dohody;

44.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vládam krajín AKT, Rade ministrov AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126.
(4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 244.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(9) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0252.
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45).


Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES - SADC
PDF 234kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o dočasnej dohode o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC DHP na strane druhej
P6_TA(2009)0179B6-0144/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. septembra 2003 o piatej ministerskej konferencii WTO v Kankúne(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z  12. mája 2005 o hodnotení rokovaní z Dauhy v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1.decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve na rozvoj(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo  4.apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie  zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12.decembra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(9),

–   so zreteľom na svoju pozíciu z 5. júna 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(10),

–   so zreteľom na dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a štátmi SADC (Rozvojové spoločenstvo južnej Afriky) DHP na druhej strane,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z apríla 2006, októbra 2006, mája 2007, októbra 2007, novembra 2007 a mája 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o dohodách o hospodárskom partnerstve z 23. októbra 2007 (KOM(2007)0635),

–   so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), najmä na jej článok XXIV,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie štvrtej ministerskej konferencie WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 v spojení s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže predchádzajúce obchodné vzťahy Európskej únie so skupinou štátov AKT, ktoré týmto štátom umožňovali preferenčný prístup na trhy EÚ na nerecipročnom základe, od 1. januára 2008 už nie sú v súlade s pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

B.   keďže dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) sú dohody, ktoré sú v súlade s pravidlami WTO a sú zamerané na podporu regionálnej integrácie a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík krajín AKT do svetového hospodárstva, čo podporuje ich trvalo udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a prispieva k celkovému úsiliu o odstránenie chudoby v krajinách AKT,

C.   keďže súčasná finančná a hospodárska kríza znamená, že obchodná politika bude pre rozvojový svet dôležitejšia ako kedykoľvek predtým,

D.   keďže predošlé obchodné preferenčné systémy neboli schopné prispieť k výraznému zlepšeniu hospodárskej situácie v týchto krajinách,

E.   keďže dočasné DHP sú dohodami o obchode s tovarom zameranými na zabránenie narušeniu obchodu medzi krajinami AKT a Európskym spoločenstvom, keďže tieto dohody obsahujú niekoľko sporných ustanovení,

F.   keďže Európska únia ponúka krajinám AKT plne bezkvótový a bezcolný prístup na trhy EÚ s prechodným obdobím pre ryžu (2010) a cukor (2015),

G.   keďže riadne navrhnutá liberalizácia obchodu môže podporiť rozmanitosť na trhu, hospodársky rast a rozvoj,

H.   keďže niektoré krajiny AKT sa v rámci rokovaní o DHP snažili o zahrnutie doložky najvyšších výhod, ktorá stanovuje obvyklé, nediskriminačné colné sadzby na dovoz tovaru, s cieľom zabezpečiť, aby sa so všetkými vývozcami zaobchádzalo ako s partnermi s najväčšími výhodami,

I.   keďže hospodárska súťaž medzi ekonomikami Európskej únie a krajinami AKT je obmedzená, pretože prevažná väčšina vývozu EÚ pozostáva z tovaru, ktorý krajiny AKT nevyrábajú, ale potrebujú buď na priamu spotrebu alebo ako vstupy pre domáci priemysel; keďže toto neplatí pre obchod s poľnohospodárskym tovarom, kde vývozné dotácie EÚ predstavujú vážnu prekážku pre výrobcov z krajín AKT v odvetví poľnohospodárstva, živočíšnej výroby a mliekarenstva, ktorá narúša a často likviduje miestne, ako aj regionálne trhy, a preto by EÚ mala bezodkladne začať s postupným rušením všetkých druhov vývozných dotácií,

J.   keďže Európske spoločenstvo a štáty SADC rokovali o nových, zlepšených pravidlách pôvodu tovaru, najmä pokiaľ ide o textil, odevy, rybie výrobky a niektoré poľnohospodárske výrobky, ktoré by štátom SADC mohli priniesť značné výhody, pokiaľ sa budú riadne uplatňovať a primerane sa zohľadní nižšia úroveň kapacít týchto štátov, a keďže by sa malo zdôrazniť, že ak majú DHP podporiť regionálnu kumuláciu a investície, musia sa prijať jednoduchšie a zlepšené pravidlá pôvodu, ktoré podnikom v krajinách AKT umožnia rozvinúť vývoz spracovaných produktov a využiť nové trhové príležitosti, ktoré ponúkajú DHP,

1.   potvrdzuje svoj názor, že DHP by sa mali riadiť potrebami krajín AKT a mali by sa formulovať tak, aby oživili obchodné vzťahy AKT a EÚ, podporili rozvoj a hospodársku diverzifikáciu krajín AKT, ako aj regionálnu integráciu, znižovanie chudoby, dodržiavanie základných ľudských práv, a tým ako celok prispeli k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia (RCM);

2.   zdôrazňuje, že Európska únia musí poskytovať podporu pri zaisťovaní ochrany pred možnými nežiaducimi dôsledkami otvorenia sa hospodárstiev regiónu SADC, aby sa prostredníctvom obchodných preferencií dosiahli skutočné výhody a zabezpečil sa hospodársky a sociálny rozvoj;

3.   je si vedomý výhod, ktoré vývozcom prinieslo podpísanie dočasnej DHP, na základe čoho sa aj po uplynutí platnosti režimu colných preferencií na základe Dohody z Cotonou 31. decembra 2007 zachoval status quo pre vývoz do Európskej únie a zabránilo sa tak škodám, ktoré mohli vzniknúť vývozcom z krajín AKT, ak by museli vykonávať svoju činnosť v rámci menej výhodného obchodného systému;

4.   víta skutočnosť, že Európske spoločenstvo ponúka krajinám AKT v plnej miere bezcolný a bezkvótový prístup pre ich výrobky na trh Európskej únie s cieľom podporiť liberalizáciu obchodu medzi krajinami AKT a Európskou úniou;

5.   víta závery zo zasadnutia Rady z mája, júna a novembra 2008, ktoré zdôrazňujú potrebu podporovať existujúce regionálne integračné procesy a stimulovať rozvoj, a vyzýva Komisiu, aby tento mandát počas rokovaní rešpektovala; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť rozpadu Juhoafrickej colnej únie (SACU);

6.   vyzdvihuje podpísanie dočasnej DHP ako nevyhnutného kroku k dosiahnutiu trvalo udržateľného rastu v regiónoch, ako aj v tejto oblasti ako celku, a zdôrazňuje význam pokračujúcich rokovaní s cieľom dosiahnuť komplexnú dohodu podporujúcu rast obchodu, investícií a regionálnej integrácie;

7.   vyzýva Európsku úniu, aby orgánom, ako aj súkromnému sektoru krajín AKT poskytla zvýšenú a primeranú pomoc s cieľom uľahčiť rozvoj hospodárstiev po podpise dočasnej DHP;

8.   domnieva sa, že súčasná dočasná dohoda nevenuje priestor ani pozornosť konkrétne otázkam potravinovej sebestačnosti a právu na potraviny a nezvýhodňuje nástroje poľnohospodárskej a obchodnej politiky, ktoré umožňujú reguláciu trhu a ochranu udržateľného rodinného poľnohospodárstva; zdôrazňuje, že tieto témy musia byť stredobodom rokovaní, aby sa tak zabezpečil súlad obchodnej politiky a všetkých ostatných politík EÚ so zásadami potravinovej sebestačnosti a právom na potraviny;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby objasnili aktuálne rozdeľovanie finančných prostriedkov v celom regióne AKT vychádzajúce z prisľúbeného prioritného čerpania v rámci zvýšeného rozpočtu v oblasti pomoc pre obchod; pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá Stratégia EÚ pre pomoc pre obchod obsahujúca záväzok zvýšiť spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliardy EUR ročne do roku 2010 (1 miliarda EUR od Spoločenstva, 1 miliarda EUR od členských štátov); trvá na tom, aby región SADC získal primeraný a spravodlivý podiel;

10.   požaduje skoré určenie a poskytovanie podielu zo zdrojov iniciatívy Pomoc pre obchod; zdôrazňuje, že tieto prostriedky by mali predstavovať dodatočné zdroje, a nie len pretransferovanie zdrojov Európskeho rozvojového fondu (ERF), a že by mali byť v súlade s prioritami krajín SADC a ich úhrada by sa mala uskutočniť včas, mala by byť predvídateľná a v súlade s realizačnými programami vnútroštátnych a regionálnych strategických rozvojových plánov; vyjadruje nesúhlas s akýmkoľvek druhom podmienenosti v súvislosti s DHP, pokiaľ ide o prideľovanie európskej pomoci, a vyzýva Komisiu, aby zaručila, že prístup k finančným prostriedkom desiateho ERF zostane nezávislý od výsledkov a tempa rokovaní;

11.   dôrazne nalieha na strany rokujúce o akejkoľvek úplnej DHP, aby v plnej miere dbali na transparentné riadenie prírodných zdrojov a navrhli osvedčené postupy potrebné na to, aby krajiny AKT mohli z týchto zdrojov dosiahnuť maximálny zisk;

12.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že nadnárodné spoločnosti so sídlom v EÚ a výrobnými zariadeniami v krajinách AKT budú dodržiavať kľúčové normy Medzinárodnej organizácie práce, sociálne a environmentálne dohovory a medzinárodné dohody, s cieľom dosiahnuť celosvetovú rovnováhu medzi hospodárskym rastom a vyššími sociálnymi a environmentálnymi normami;

13.   zdôrazňuje význam obchodu v rámci jednotlivých regiónov a potrebu intenzívnejších regionálnych obchodných vzťahov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rastu v týchto regiónoch; vyzdvihuje dôležitosť spolupráce a súladu rôznych regionálnych subjektov; vyzýva Komisiu, aby neoslabovala regionálny rozmer;

14.   považuje za dôležité, aby sa pri vykonávaní DHP zriadil vhodný monitorovací systém, koordinovaný príslušným parlamentným výborom a zložený z členov Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktorý by zabezpečil zodpovedajúcu rovnováhu medzi zachovaním vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod a celkovým súladom s obchodnými a rozvojovými politikami; tento parlamentný výbor bude fungovať flexibilne a svoje činnosti bude aktívne koordinovať so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT– EÚ; domnieva sa, že tento monitoring by sa mal začať po prijatí každej dočasnej DHP;

15.   vyzýva Komisiu, aby vynaložila všetko úsilie potrebné na opätovné začatie rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy a zabezpečila, že dohody o liberalizácii obchodu budú aj naďalej podporovať rozvoj v chudobných krajinách;

16.   je presvedčený, že úplné DHP by mali byť doplnkom k dohode o rozvojovej agende z Dauhy a nemali by sa považovať za jej alternatívu;

17.   uznáva potrebu kapitoly o ochrane obchodu s dvojstrannými zárukami a jej význam; vyzýva obe strany, aby sa vyhli zneužívaniu týchto záruk; vyzýva Komisiu, aby v rámci prebiehajúcich rokovaní v záujme uzavretia komplexnej DHP súhlasila s revíziou záruk obsiahnutých v dočasnej DHP s cieľom zaručiť primerané, transparentné a rýchle uplatňovanie za predpokladu, že sú splnené kritéria ich uplatňovania;

18.   podporuje dohodnuté vylúčenia tarifných položiek zamerané na poľnohospodárske produkty a niektoré spracované poľnohospodárske výrobky vzhľadom na skutočnosť, že vychádzajú najmä z potreby chrániť novovzniknuté odvetvia alebo citlivé produkty v týchto krajinách;

19.   vyzýva Komisiu, aby preukázala flexibilitu pri riešení základných problémov Angoly, Namíbie a Juhoafrickej republiky, akými sú doložka najvyšších výhod, vývozné dane a ochrana začínajúcich priemyselných odvetví;

20.   nabáda rokujúce strany, aby zaujali pružný, asymetrický a pragmatický postoj k prebiehajúcim rokovaniam o regionálnej DHP, ktorá by bola vyhovujúca pre obidve strany, bez toho, aby stanovili nerealistické lehoty, a tak, aby umožnili krajinám SADC opätovne prerokovať akékoľvek ustanovenia o sporných bodoch, ktoré si želajú zmeniť alebo ktoré stiahli;

21.   vyjadruje súhlas s pokrokom, ktorý bol dosiahnutý počas technických rokovaní v Swakopmunde v Namíbii v marci 2009, a víta súhlas Komisie s tým, že sporné otázky by sa mali riešiť pred podpísaním dočasnej DHP; vyzýva na vyriešenie zostávajúcich otázok, ako je doložka najvyšších výhod, právna definícia strán a zvyšné otázky týkajúce sa prístupu na trh s poľnohospodárskymi výrobkami, a to tak, aby všetci členovia skupiny SADC DHP mohli podpísať dočasnú DHP;

22.   s uznaním zaznamenáva, že do dočasnej DHP medzi ES a SADC bola zaradená kapitola o rozvojovej spolupráci, ktorá zahŕňa spoluprácu v obchode s tovarom, konkurencieschopnosť na strane dodávateľov, infraštruktúru na podporu podnikania, obchod so službami, otázky súvisiace s obchodom, budovanie inštitucionálnych kapacít a fiškálne úpravy; vyzýva obe strany, aby svoje dohodnuté záväzky týkajúce sa uzavretí rokovaní o hospodárskej súťaži a verejnom obstarávaní začali plniť až vtedy, keď sa vybudujú zodpovedajúce kapacity; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so štátmi SADC s cieľom dosiahnuť ciele stanovené v kapitole o rozvojovej spolupráci;

23.   zdôrazňuje, že akákoľvek úplná DHP musí zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa všeobecne uznávanej definície dobrej správy a riadenia, transparentnosti v politických funkciách a ľudských práv, v súlade s článkami 11b, 96 a 97 Dohody z Cotonou, ako aj osobitné ustanovenia pre najcitlivejšie skupiny, akými sú miestni poľnohospodári a ženy;

24.   konštatuje, že kalendár prebiehajúcich rokovaní o prechode od dočasnej ku konečnej DHP medzi EÚ a krajinami SADC vychádza z predpokladu, že dohoda sa uzatvorí do konca roka 2009; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nevyvíjala neprimeraný tlak na krajiny SADC, aby prijali liberalizačné záväzky a regulačné povinnosti v oblasti služieb a tzv. singapurských otázok;

25.   požaduje zavedenie silného regulačného rámca v prípade rokovaní o službách, aby sa zaistilo univerzálne poskytovanie služieb;

26.   podporuje obojstranné úsilie zabezpečiť aktívnu účasť Južnej Afriky na rokovacom procese; je si vedomý, že zapojenie Južnej Afriky je kľúčom k posilneniu hospodárskeho súladu, regionálnej integrácie, ďalšieho rozvoja obchodu a investičných vzťahov medzi týmto regiónom a Európskou úniou; vyzýva Komisiu, aby toto spojenectvo pri rokovaniach o úplnej a komplexnej DHP udržala a rozvinula;

27.   berie na vedomie úmysel regiónu SADC podieľať sa na vytvorení novej zóny voľného obchodu s Východoafrickým spoločenstvom a Spoločného trhu pre východnú a južnú Afriku (COMESA); vyzýva Komisiu, aby tento vývoj sledovala s cieľom zabezpečiť plnú zlučiteľnosť s DHP;

28.   víta začlenenie revíznej doložky do dočasnej DHP medzi ES a SADC, ktorá stanovuje, že najneskôr do piatich rokov od dátumu podpísania dohody a následne v päťročných intervaloch sa uskutoční jej komplexné preskúmanie vrátane analýzy nákladov a vplyvov vykonávania obchodných záväzkov; v prípade potreby sa musí pristúpiť k zmene a doplneniu ustanovení dohody a úprave jej uplatňovania, pričom sa musí dodržať súlad s pravidlami a postupmi WTO;

29.   nabáda rokujúce strany, aby rokovania o úplnej DHP ukončili podľa plánu v roku 2009;

30.   trvá na tom, aby bol Európsky parlament v plnej miere informovaný a aby sa zapojil do prechodného rokovacieho procesu; vyjadruje želanie, aby sa to udialo formou aktívneho neformálneho trialógu s Radou a Komisiou; žiada Radu, aby mu túto vec čo najskôr postúpila;

31.   zdôrazňuje predovšetkým kľúčovú úlohu parlamentov AKT a neštátnych subjektov pri monitorovaní a riadení DHP a žiada Komisiu, aby zaručila ich systematické zapojenie do prebiehajúcich rokovacích postupov, čo si vyžaduje, aby bol medzi EÚ a krajinami AKT dohodnutý jasný program, ktorý sa bude zakladať na participatívnom prístupe;

32.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT, Rade ministrov AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126.
(4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 244.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(9) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0252.


Dohoda o hospodárskom partnerstve ES - štáty východnej a južnej Afriky
PDF 244kWORD 76k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o dočasnej dohode, ktorou sa ustanovuje rámec pre dohodu o hospodárskom partnerstve medzi štátmi východnej a južnej Afriky na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane
P6_TA(2009)0180B6-0145/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. septembra 2003 o piatej ministerskej konferencii Svetovej hospodárskej organizácie (WTO) v Kankúne(1), z 12. mája 2005 o hodnotení rokovaní z Dauhy v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(2), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3), z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj(4), zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii WTO v Hongkongu(5), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(6), zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy(7) (DDA), z 23. mája 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(8), z 12. decembra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(9) a na svoju pozíciu z 5. júna 2008 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(10),

–   so zreteľom na dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve medzi Komorami, Madagaskarom, Mauríciom, Seychelami, Zimbabwe a Zambiou na jednej strane a Európskym spoločenstvom na druhej strane,

–   so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z apríla 2006, októbra 2006, mája 2007, októbra 2007, novembra 2007 a mája 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. októbra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve (KOM(2007)0635),

–   so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), a najmä na jej článok XXIV,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie štvrtej ministerskej konferencie WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie zo šiestej schôdze ministerskej konferencie WTO prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–   so zreteľom na správu a odporúčania osobitnej skupiny pre pomoc v oblasti obchodu, ktoré boli prijaté Generálnou radou WTO 10. októbra 2006,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, v ktorej sa uvádzajú rozvojové ciele milénia ako kritériá, ktoré spoločne stanovilo medzinárodné spoločenstvo na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na komuniké z Gleneagles, prijaté 8. júla 2005 skupinou G8,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 v spojení s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže obchodné vzťahy Európskej únie s krajinami AKT, ktoré existovali do 31. decembra 2007 a ktoré krajinám AKT umožňovali preferenčný prístup na trhy EÚ na nerecipročnom základe, neboli v súlade s pravidlami WTO,

B.   keďže DHP sú dohody v súlade s pravidlami WTO zamerané na podporu regionálnej integrácie a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík krajín AKT do svetového hospodárstva, čo podporuje ich trvalo udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a prispieva k celkovému úsiliu o odstránenie chudoby v krajinách AKT,

C.   keďže súčasná finančná a hospodárska kríza znamená, že spravodlivé obchodno-politické vzťahy priaznivo naklonené rozvoju budú pre rozvojový svet dôležitejšie ako kedykoľvek predtým,

D.   keďže predošlý obchodný preferenčný systém nebol schopný prispieť k výraznému zlepšeniu hospodárskej situácie v týchto krajinách,

E.   keďže "dočasné" dohody o hospodárskom partnerstve (DDHP) sú dohody o obchode s tovarom zamerané na zabránenie narušeniu obchodu krajín AKT s Európskou úniou,

F.   keďže DDHP sú úplne nezávislé medzinárodné dohody v súlade s požiadavkami WTO a možno ich považovať za prvý krok v procese smerujúcom k úplným DHP,

G.   keďže Európska únia ponúka krajinám AKT plne bezkvótový a bezcolný prístup na trhy EÚ s výnimkou pre ryžu (do roku 2010) a cukor (do roku 2015),

H.   keďže kapacitné úrovne medzi krajinami AKT a Európskou úniou sa značne líšia,

I.   keďže medzi krajinami EÚ a AKT je obmedzená hospodárska súťaž, pretože prevažná väčšina vývozu EÚ pozostáva hlavne z tovaru, ktorý krajiny AKT nevyrábajú, ale potrebujú buď na priamu spotrebu alebo ako vstupy pre domáci priemysel,

J.   keďže vhodne navrhnutá liberalizácia obchodu môže podporovať rozmanitosť na trhu, hospodársky rast a rozvoj,

K.   keďže niektoré krajiny AKT sa v rámci rokovaní o DHP snažili dosiahnuť doložku najvyšších výhod, ktorá stanovuje normálne, nediskriminačné colné sadzby na dovoz tovaru, s cieľom zabezpečiť, aby sa so všetkými vývozcami zaobchádzalo ako s vývozcom s najväčšími výhodami,

L.   keďže sa s krajinami AKT dohodli nové, zlepšené pravidlá týkajúce sa pôvodu tovaru, ktoré môžu priniesť krajinám AKT značné výhody, keby sa primerane implementovali a venovala sa náležitá pozornosť nižšej úrovni ich kapacít,

M.   keďže zlepšené obchodné pravidlá musia byť sprevádzané zvýšenou podporou pri poskytovaní pomoci v oblasti obchodu,

N.   keďže cieľom stratégie EÚ pre pomoc v oblasti obchodu je podporiť schopnosť rozvojových krajín využívať nové obchodné príležitosti,

O.   keďže úplná DHP nevyhnutne ovplyvní rozsah a obsah budúcich dohôd medzi krajinami AKT a ostatnými obchodnými partnermi, ako aj postoj regiónu pri rokovaniach,

P.   keďže skupina krajín AKT z východnej a južnej Afriky (ESA) pozostáva zo štátov, medzi ktorými sú v rámci regiónu veľké rozdiely vo veľkosti a vo výške HDP,

Q.   keďže skupinu východoafrických a juhoafrických štátov ESA tvorí 5 štátov s celkovým počtom 33,5 milióna obyvateľov, ktorých počty a charakteristiky sa líšia, pričom najväčší štát - Madagaskar - má 250-násobne viac obyvateľov ako najmenší štát - Seychely,

R.   keďže región ESA, rozdelený na skupinu Východoafrického spoločenstva (EAC) a skupinu ESA, sa môže zjednotiť hneď ako to tieto skupiny budú ochotné urobiť,

1.   potvrdzuje svoj názor, že primerane sformulované DHP sprevádzané účinnými politikami orientovanými na rozvoj predstavujú príležitosť na oživenie obchodných vzťahov EÚ s krajinami AKT, podporenie hospodárskeho rozvoja, diverzifikácie a regionálnej integrácie a zníženie chudoby v krajinách AKT;

2.   zdôrazňuje, že DHP nemožno považovať za uspokojujúce, pokiaľ sa nimi nedosiahnu tri ciele: ponúknuť podporu krajinám AKT v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, presadzovať ich účasť na svetovom obchode a posilňovať proces regionalizácie;

3.   zdôrazňuje, že jedným z hlavných cieľov tejto dohody je prispieť prostredníctvom rozvojových cieľov, znižovania chudoby a dodržiavania základných ľudských práv k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia;

4.   uznáva výhody, ktoré prinieslo vývozcom podpísanie DDHP medzi Úniou a príslušnými krajinami tým, že sa zachoval status quo pri vývoze do Európskej únie po uplynutí platnosti preferenčného colného režimu, uplatňovaného na základe dohody z Cotonou, 31. decembra 2007, a tým sa zachovali a výrazne rozšírili možnosti vývozu krajín ESA do EÚ, a to prostredníctvom komplexných trhových pravidiel a zlepšených pravidiel o pôvode tovaru;

5.   uznáva, že je dôležité, aby sa dosiahli dohody medzi EÚ a jej partnerskými krajinami AKT, ktoré budú v súlade s pravidlami WTO, pretože bez takýchto dohôd sa výrazne narušia obchodné vzťahy medzi nimi a rozvoj krajín AKT;

6.   víta skutočnosť, že Európske spoločenstvo ponúka krajinám ESA pre ich výrobky plne bezcolný a bezkvótový prístup na trh Európskej únie s cieľom podporiť liberalizáciu obchodu medzi krajinami ESA a Úniou;

7.   vyzdvihuje podpísanie DDHP ako potrebný krok k dosiahnutiu trvalo udržateľného rastu v regiónoch, ako aj v tomto regióne ako celku a zdôrazňuje dôležitosť nepretržitých rokovaní s cieľom dosiahnuť úplnú dohodu podporujúcu rast obchodu, investícií a regionálnej integrácie;

8.   vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v prípade, ak si to región ESA žiada, mal možnosť opätovne rokovať o akýchkoľvek ustanoveniach o sporných otázkach, ktoré si želá zmeniť, doplniť alebo stiahnuť;

9.   víta vytvorenie prechodných období v rámci DDHP pre malé a stredné podniky, aby sa mohli prispôsobiť zmenám zavedeným dohodou, a nalieha na orgány príslušných štátov, aby pri rokovaniach o komplexnej DHP naďalej podporovali záujmy malých a stredných podnikov;

10.   poukazuje na to, že obrovské rozdiely medzi ekonomikami EÚ a krajín ESA nikdy nebude možné preklenúť, a to ani čiastočne, iba prostredníctvom politík voľného obchodu;

11.   nalieha na krajiny AKT, aby pokročili v procese liberalizácie, a  podporuje rozšírenie takýchto reforiem nad rámec obchodu s tovarom, v záujme zvýšenia liberalizácie pohybu služieb;

12.   vyzýva Úniu, aby poskytla zvýšenú a primeranú pomoc orgánom, ako aj súkromnému sektoru krajín AKT s cieľom uľahčiť premenu ekonomík po podpise DDHP a zabezpečiť, aby sa počas obdobia premeny ekonomík prijali opatrenia na ochranu zraniteľných skupín (starších osôb, osôb s postihnutím, slobodných matiek);

13.   žiada Komisiu a členské štáty, aby objasnili aktuálne rozdeľovanie finančných prostriedkov v celom regióne AKT vychádzajúce z prisľúbeného prioritného čerpania v rámci zvýšeného rozpočtu pre pomoc v oblasti obchodu;

14.   vyzýva na včasné stanovenie a vyčlenenie podielu zdrojov pre pomoc v oblasti obchodu;

15.   pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá Stratégia EÚ pre pomoc pre obchod obsahujúca záväzok zvýšiť spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliardy EUR ročne do roku 2010 (1 miliarda EUR od Spoločenstva, 1 miliarda EUR od členských štátov); trvá na tom, aby región západnej Afriky dostal primeraný a spravodlivý podiel;

16.   nalieha na príslušné krajiny, aby poskytli jasné a transparentné informácie o ekonomickej a politickej situácii a rozvoji v týchto krajinách s cieľom zlepšiť spoluprácu s Úniou;

17.   nalieha na rokujúce strany každej úplnej DHP, aby vzali plne do úvahy transparentné riadenie prírodných zdrojov a načrtli osvedčené postupy potrebné na docielenie toho, aby príslušné krajiny AKT mohli dosahovať maximálny zisk z týchto zdrojov vrátane boja proti prípadnému praniu špinavých peňazí;

18.   zdôrazňuje význam medziregionálneho obchodu a potrebu intenzívnejších regionálnych obchodných vzťahov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rastu v regióne; podčiarkuje význam spolupráce a zhody medzi rôznymi regionálnymi subjektmi; požaduje, aby žiadne dohody medzi EÚ a krajinami regiónu ESA neboli vo vzájomnom rozpore, ani nebránili regionálnej integrácii v tomto širšom regióne;

19.   požaduje vhodné a transparentné monitorovacie mechanizmy s jasnou úlohou a vplyvom na sledovanie dosahu DHP so zvýšeným podielom zodpovednosti zo strany AKT a rozsiahlymi konzultáciami so zainteresovanými stranami a s občianskou spoločnosťou; zdôrazňuje, že najneskôr do piatich rokov od dátumu podpísania dočasnej DHP s krajinami ESA sa musí uskutočniť komplexné preskúmanie, ktoré sa zameria na jej sociálno-ekonomické dôsledky vrátane nákladov a vplyvu vykonávania a umožní zmeny a doplnenia ustanovení dohody a úpravy týkajúce sa jej uplatňovania;

20.   považuje za dôležité, aby sa v rámci vykonávania DHP vytvoril vhodný monitorovací systém koordinovaný príslušným parlamentným výborom zahŕňajúci poslancov Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktorým sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi zachovávaním vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod a celkovou súdržnosťou obchodnej a rozvojovej politiky; zastáva názor, že tento parlamentný výbor by mal fungovať flexibilne a mal by aktívne koordinovať svoju prácu so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ; nazdáva sa, že toto monitorovanie by sa malo začať po prijatí každej DDHP;

21.   zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu parlamentov krajín AKT a neštátnych subjektov pri monitorovaní a riadení DHP a vyzýva Komisiu, aby podporovala ich zapájanie do prebiehajúcich rokovacích postupov, ktoré si vyžadujú jasný program rokovaní medzi EÚ a krajinami AKT založený na participačnom prístupe;

22.   trvá na tom, že v súlade s parížskymi zásadami pre účinnosť pomoci sa každá pomoc musí okrem iného riadiť dopytom, a preto vyzýva krajiny AKT, aby predložili, v prípade potreby s príslušnou pomocou zo strany EÚ, podrobné nákladovo ohodnotené návrhy, ako a na aké účely sú potrebné dodatočné prostriedky týkajúce sa DHP, a to najmä so zreteľom na regulačné rámce, bezpečnostné opatrenia, zjednodušenie obchodu, podporu pri dodržiavaní medzinárodných sanitárnych a fytosanitárnych noriem a noriem na ochranu duševného vlastníctva a na usporiadanie monitorovacieho mechanizmu DHP;

23.   naďalej vyjadruje podporu komplexnej DHP medzi Európskym spoločenstvom a krajinami ESA vrátane kľúčovej oblasti rokovaní o právach duševného vlastníctva, ktoré nezahŕňajú len západné technologické výdobytky, ale aj biodiverzitu a tradičné vedomosti;

24.   vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre opätovné začatie rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy a zabezpečila, aby dohody o liberalizácii obchodu aj naďalej podporovali rozvoj v chudobných krajinách;

25.   je presvedčený, že úplné DHP by mali byť doplnkom a nie alternatívou dohody o rozvojovej agende z Dauhy;

26.   rešpektuje potrebu a význam kapitoly o ochrane obchodu s dvojstrannými zárukami; vyzýva obe strany, aby sa vyhli zbytočnému zneužívaniu týchto záruk; vyzýva Komisiu, aby v rámci pokračujúcich rokovaní o uzavretí komplexnej DHP akceptovala revíziu záruk, ktoré sú súčasťou dočasnej DHP, aby sa tak zaručilo jej primerané, transparentné a rýchle využívanie za podmienky, že budú splnené kritériá na jej uplatňovanie;

27.   zastáva názor, že úplná DHP by prostredníctvom jednoduchších a zlepšených pravidiel o pôvode tovaru mala podporiť vývoz spracovaných produktov, najmä v kľúčových odvetviach ako textilný priemysel a poľnohospodárstvo;

28.   podporuje dohodnuté vylúčenia tarifných položiek zamerané na poľnohospodárske produkty a niektoré spracované poľnohospodárske výrobky vzhľadom na skutočnosť, že vychádzajú najmä z potreby chrániť novovzniknuté odvetvia alebo citlivé produkty v týchto krajinách, a pripomína, že EÚ sa v kontexte rokovaní z Dauhy zaviazala postupne zrušiť dotácie na vývoz poľnohospodárskych výrobkov;

29.   poznamenáva, že kalendár prebiehajúcich rokovaní o prechode od dočasnej k úplnej DHP medzi Úniou a regiónom ESA sa zakladá na tom, že dohoda sa uzatvorí do konca roka 2009; dôrazne vyzýva Komisiu, aby na krajiny ESA nevyvíjala prehnaný nátlak s cieľom primäť ich k prijatiu liberalizačných záväzkov a aby v tomto ohľade zohľadnila stanoviská parlamentov krajín ESA;

30.   domnieva sa, že by sa malo rozlišovať medzi komerčnými a verejnými službami; zdôrazňuje potrebu zachovať verejné služby, ktoré zabezpečujú základné potreby občanov alebo zohrávajú významnú úlohu pri zachovávaní kultúrnej rôznorodosti a vyradiť ich zo všetkých rokovaní;

31.   berie na vedomie skutočnosť, že do úplnej DHP bola zaradená kapitola o rozvojovej spolupráci, ktorá bude zahŕňať spoluprácu v obchode s tovarom, konkurencieschopnosť na strane dodávateľov, infraštruktúru na podporu obchodnej výmeny, obchod so službami, otázky súvisiace s obchodom, budovanie inštitucionálnych kapacít a fiškálne úpravy; vyzýva obe strany, aby dodržiavali svoje dohodnuté záväzky o uzavretí rokovaní o hospodárskej súťaži a verejnom obstarávaní a popritom zohľadnili kapacitu krajín ESA;

32.   zdôrazňuje, že akákoľvek úplná DHP musí zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa dobrej správy a riadenia, transparentnosti v politických funkciách a ľudských práv v súlade s článkami 11b, 96 a 97 dohody z Cotonou;

33.   vyzýva Komisiu, aby sa v kontexte rokovaní o úplnej regionálnej DHP venovala tzv. sporným otázkam, napríklad obchodnému rozsahu dohody, doložke najvyšších výhod, vývozným daniam, zárukám a pravidlám o pôvode tovaru, a to spôsobom, ktorý bude v záujme EÚ a jej občanov a podporí trvalo udržateľný rozvoj v EÚ a krajinách AKT;

34.   zdôrazňuje význam úplnej DHP pre podporu vzťahov medzi regiónmi prostredníctvom harmonizácie obchodných dohôd medzi krajinami AKT a Európskym spoločenstvom;

35.   vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že súčasná situácia v Zimbabwe v oblasti ľudských práv, demokracie a hospodárstva predstavuje veľkú hrozbu pre obyvateľstvo a značnú záťaž pre súčasnú a budúcu spoluprácu medzi Úniou a Zimbabwe;

36.   víta rozvoj colnej únie v skupine ESA a úsilie o vytvorenie menovej únie, najmä vzhľadom na ich výhody pre firmy, ktoré by prostredníctvom harmonizácie pravidiel v rámci regiónu ESA mali prístup na väčší trh, a to by znamenalo viac obchodných príležitostí a možností dosiahnutia úspor z rozsahu;

37.   vyzýva rokujúce strany, aby uzavreli aj záväzné dohody týkajúce sa verejného obstarávania, investícií a hospodárskej súťaže, ktoré by mohli výrazne posilniť záujem o podnikanie a investovanie v krajinách ESA, pretože tieto pravidlá budú prínosom tak pre spotrebiteľov, ako aj pre miestne verejné orgány, keďže sa budú uplatňovať rovnaké pravidlá pre všetkých, a preto pomôžu prilákať obchod a investície;

38.   požaduje urýchlený postup ratifikácie s cieľom bezodkladne sprístupniť výhody DDHP partnerským krajinám;

39.   nabáda strany dohody, aby ukončili rokovania o úplnej DHP medzi krajinami ESA a Európskym spoločenstvom, za predpokladu, že obe strany jasne uznajú vzájomné výhody takejto dohody;

40.   trvá na tom, že Európsky parlament musí byť v priebehu prechodného procesu rokovaní plne informovaný a zapojený; vyjadruje želanie, aby sa tak stalo prostredníctvom aktívneho neformálneho trialógu s Radou a Komisiou; vyzýva Radu, aby čo najskôr zapojila Európsky parlament;

41.   uznáva neľahký osud obyvateľov súostrovia Chagos Archipelago, ktorí boli násilne presunutí zo svojich ostrovov a v súčasnosti žijú v chudobe na ostrovoch Maurícius a Seychely, a domnieva sa, že Únia by sa mala usilovať nájsť riešenie, aby sa týmto obyvateľom umožnil návrat na ostrovy, ktoré sú ich právoplatným domovom;

42.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT, Rade ministrov AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126.
(4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 244.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(9) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0252.


Dohoda o hospodárskom partnerstve s východnou Afrikou
PDF 243kWORD 77k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o dohode, ktorou sa ustanovuje rámec pre dohodu o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a partnerskými štátmi Východoafrického spoločenstva na druhej strane
P6_TA(2009)0181B6-0146/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. septembra 2003 o piatej ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie (WTO) v Kankúne(1), z 12. mája 2005 o hodnotení rokovaní z Dauhy v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(2), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu WTO v Hongkongu(3), z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) na rozvoj(4), zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii WTO v Hongkongu(5), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(6), zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy(7), z 23. mája 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(8), z 12. júla 2007 o Dohode TRIPS a prístupe k liečivám(9), z 12. decembra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(10) a na svoju pozíciu z 5. júna 2008  k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(11),

–   so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a partnerskými štátmi Východoafrického spoločenstva na druhej strane,

–   so zreteľom na dohodu o hospodárskom partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z apríla 2006, októbra 2006, mája 2007, októbra 2007, novembra 2007 a mája 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. októbra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve (KOM(2007)0635),

–   so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), a najmä na jej článok XXIV,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie štvrtej ministerskej konferencie WTO prijaté 14. novembra 2001 v Dauhe,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie zo šiestej schôdze ministerskej konferencie WTO, ktoré bolo prijaté 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–   so zreteľom na správu a odporúčania osobitnej skupiny pre pomoc v oblasti obchodu, ktoré boli prijaté Generálnou radou WTO 10. októbra 2006,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, v ktorej sa uvádzajú rozvojové ciele milénia ako kritériá, ktoré spoločne stanovilo medzinárodné spoločenstvo na odstránenie chudoby,

–   so zreteľom na komuniké z Gleneagles, ktoré bolo prijaté 8. júla 2005 skupinou G8,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 v súvislosti s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže DHP by mali byť dohody v súlade s pravidlami WTO zamerané na podporu regionálnej integrácie a presadzovanie postupnej integrácie ekonomík krajín AKT do svetového hospodárstva, čo podporuje ich trvalo udržateľný sociálny a hospodársky rozvoj a prispieva k celkovému úsiliu o odstránenie chudoby v krajinách AKT,

B.   keďže z pravidiel WTO nevyplýva požiadavka, aby krajiny DHP prijali záväzky k liberalizácii v oblasti služieb,

C.   keďže DHP by sa mali využívať na budovanie dlhodobých vzťahov, v ktorých obchod podporuje rozvoj,

D.   keďže súčasná finančná a hospodárska kríza znamená, že spravodlivé obchodno-politické vzťahy budú pre rozvojový svet dôležitejšie ako kedykoľvek predtým,

E.   keďže dočasné DHP (DDHP) sa zameriavajú na obchod s tovarom a na súlad s pravidlami WTO,

F.   keďže DDHP bude mať zásadný vplyv na budúci vývoj hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja a politiky partnerských štátov Východoafrického spoločenstva (EAC) a ich obchodných partnerov vo východnej a južnej Afrike,

G.   keďže partnerské štáty EAC vytvorili v roku 2005 colnú úniu a pracujú na vybudovaní spoločného trhu do roku 2010, menovej únie do roku a na vytvorení politickej federácie štátov východnej Afriky,

H.   keďže DDHP môže pravdepodobne ovplyvniť rozsah a obsah budúcich dohôd medzi štátmi EAC a ostatnými obchodnými partnermi, ako aj postoj regiónu pri rokovaniach,

I.   keďže hospodárska súťaž medzi Európskou úniou a krajinami AKT je obmedzená, pretože prevažná väčšina vývozov EÚ pozostáva z tovaru, ktorý krajiny AKT nevyrábajú, ale potrebujú na priamu spotrebu alebo ako vstupy pre domáci priemysel, keďže to neplatí v prípade obchodu s poľnohospodárskym tovarom, v ktorom vývozné dotácie EÚ predstavujú vážnu prekážku pre výrobcov z krajín AKT v odvetví poľnohospodárstva, chovu dobytka a mliekarenstva, ktorá vážne narúša a často ničí miestne i regionálne trhy, a EÚ by preto mala bezodkladne začať s postupným rušením všetkých druhov vývozných dotácií,

J.   keďže partnerské štáty EAC naznačili, že si želajú opätovne prerokovať viacero otázok zahrnutých do DDHP,

K.   keďže žiadny z liberalizačných harmonogramov nepožaduje, aby krajina začala do roku 2015 odstraňovať akékoľvek pozitívne clá; keďže partnerské štáty EAC majú 24 rokov na to, aby dokončili liberalizačný proces DDHP,

L.   keďže obchodné záväzky musia byť sprevádzané zvýšenou podporou pri poskytovaní pomoci v oblasti obchodu,

M.   keďže cieľom stratégie EÚ pre pomoc v oblasti obchodu je podporiť schopnosť rozvojových krajín využívať nové obchodné príležitosti a vykompenzovať náklady na prispôsobenie sa a prípadné negatívne dôsledky liberalizácie obchodu,

N.   keďže žiadna časť prípadnej úplnej DHP by nemala obmedzovať schopnosť partnerských štátov EAC podporovať prístup k liekom,

1.   je presvedčený, že DDHP musí prispievať k oživeniu obchodu medzi krajinami AKT a Európskou úniou, zvýšenému hospodárskemu rastu, regionálnej integrácii, ekonomickej diverzifikácii, zmierneniu chudoby a dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia; preto nalieha na flexibilnú implementáciu, ktorá plne zohľadní nedostatok kapacít partnerských štátov EAC;

2.   zdôrazňuje, že tieto dohody nemožno považovať za uspokojujúce, pokiaľ sa nimi nedosiahnu tri ciele: ponúknuť podporu krajinám AKT v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, presadzovať ich účasť na svetovom obchode a posilňovať proces regionalizácie; zdôrazňuje, že pri dosahovaní ochrany pred negatívnymi následkami otvárania ekonomík partnerských štátov EAC musí Európska únia poskytnúť podporu, ktorá prinesie skutočné výhody v podobe obchodných preferencií a budovania hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

3.   potvrdzuje svoj názor, že primerane sformulované DHP predstavujú príležitosť na oživenie obchodných vzťahov EÚ-AKT, na podporu hospodárskej diverzifikácie a regionálnej integrácie a na zníženie chudoby v krajinách AKT;

4.   povzbudzuje rokujúce strany k tomu, aby rokovania ukončili podľa plánu v roku 2009; vyzýva strany dohody, aby prijali všetky kroky potrebné na to, aby mohli uzavrieť komplexnú DHP medzi krajinami AKT a Európskou úniou do konca roku 2009 podľa plánu;

5.   uznáva výhody, ktoré podpísanie DDHP prinieslo vývozcom, pretože sa rozšírili možnosti vývozu do Európskej únie po uplynutí platnosti preferenčného colného zaobchádzania, ustanoveného dohodou z Cotonou, 31. decembra 2007 a zabránila škodám, ktoré mohli vzniknúť vývozcom z krajín AKT, keby museli vykonávať svoju činnosť v rámci menej výhodného obchodného systému;

6.   víta skutočnosť, že Európska únia ponúka krajinám AKT plne bezcolný a bezkvótový prístup na trh Európskej únie pre väčšinu výrobkov;

7.   zdôrazňuje, že DDHP je dohoda o obchode s tovarom zameraná na zachovanie a značné rozšírenie možností partnerských štátov EAC na vývoz do Európskej únie prostredníctvom úplného prístupu k trhu a zlepšených pravidiel o pôvode tovaru;

8.   vyzdvihuje skutočnosť, že podpísanie DDHP je krokom potrebným na dosiahnutie trvalo udržateľného rastu v regióne ako celku a zdôrazňuje dôležitosť pokračovania v rokovaniach s cieľom dosiahnuť komplexnú dohodu podporujúcu rast obchodu, investícií a regionálnej integrácie;

9.   pripomína, že DHP by mali byť zlučiteľné s pravidlami WTO, ktoré nevyžadujú ani nezakazujú liberalizačné záväzky alebo regulačné povinnosti v oblasti služieb, ochrany práv duševného vlastníctva ani tzv. singapurské otázky;

10.   požaduje, aby sa zaviedol regulačný rámec počas prechodného obdobia od dočasnej k úplnej DHP v oblasti služieb; vyzýva na prijatie krokov, ktoré v prípade potreby zabezpečia, že bude zavedené poskytovanie univerzálnych služieb vrátane základných verejných služieb; potvrdzuje v tejto súvislosti stanoviská vyjadrené vo svojom uznesení zo 4. septembra 2008 o obchode so službami(12);

11.   pripomína, že skutočný regionálny trh je nevyhnutným predpokladom na úspešné uplatňovanie dočasných dohôd o hospodárskom partnerstve a že regionálna integrácia a spolupráca je kľúčová pre sociálny a hospodársky rozvoj partnerských štátov EAC;

12.   požaduje, aby žiadne dohody medzi Európskou úniou a krajinami východnej a južnej Afriky neboli vo vzájomnom rozpore, ani nebránili regionálnej integrácii v širšom regióne;

13.   oceňuje vytvorenie prechodných období v rámci DDHP pre malé a stredné podniky, aby sa mohli prispôsobiť zmenám zavedeným dohodou, a nalieha na orgány príslušných partnerských štátov EAC, aby v rokovaniach smerujúcich ku komplexnej DHP naďalej podporovali záujmy malých a stredných podnikov;

14.   vyzýva Európsku úniu, aby poskytla zvýšenú a primeranú pomoc orgánom krajín AKT, ako aj súkromnému sektoru, s cieľom uľahčiť rozvoj ich hospodárstiev po podpise DDHP;

15.   preto podporuje dohodnuté vylúčenia tarifných položiek zamerané na poľnohospodárske produkty a niektoré spracované poľnohospodárske výrobky vzhľadom na to, že vychádzajú najmä z potreby chrániť novovzniknuté odvetvia alebo citlivé produkty v týchto krajinách;

16.   žiada Komisiu, aby objasnila aktuálne rozdeľovanie finančných prostriedkov v celom regióne AKT vychádzajúce z prisľúbeného prioritného čerpania v rámci zvýšeného rozpočtu na pomoc v oblasti obchodu;

17.   nalieha na príslušné krajiny, aby poskytli jasné a transparentné informácie o ekonomickej a politickej situácii a rozvoji v týchto krajinách s cieľom zlepšiť spoluprácu s Komisiou;

18.   víta, že do komplexnej DHP bola zaradená kapitola o rozvojovej spolupráci, ktorá bude zahŕňať spoluprácu v obchode s tovarom, konkurencieschopnosť na strane dodávateľov, infraštruktúru na podporu podnikania, obchod so službami, otázky súvisiace s obchodom, budovanie inštitucionálnych kapacít a fiškálne úpravy; vyzýva obe strany, aby dodržiavali svoje dohodnuté záväzky o uzavretí rokovaní o hospodárskej súťaži a verejnom obstarávaní len vtedy, ak sa vybudujú zodpovedajúce kapacity;

19.   pripomína, že DHP musí podporovať rozvojové ciele, politiky a priority partnerských štátov EAC, a to nielen v rámci svojej štruktúry a obsahu, ale aj spôsobom a charakterom jej vykonávania;

20.   pripomína, že v októbri 2007 bola prijatá stratégia EÚ pre pomoc v oblasti obchodu, obsahujúca záväzok zvýšiť spoločnú pomoc EÚ súvisiacu s obchodom na 2 miliardy EUR ročne do roku 2010 (jednu miliardu od Spoločenstva, jednu miliardu od členských štátov); trvá na tom, aby partnerské štáty EAC dostali primeraný a spravodlivý podiel;

21.   požaduje skoré určenie a poskytovanie podielu zo zdrojov Pomoci pre obchod; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky by mali byť dodatočnými zdrojmi a nielen preskupením prostriedkov Európskeho rozvojového fondu (ERF), mali by byť v zhode s prioritami krajín EAC a ich vyplatenie by malo prebehnúť včas, malo by byť predvídateľné a v súlade s harmonogramami vykonávania vnútroštátnych a regionálnych strategických rozvojových plánov; je proti každému druhu podmienenosti v súvislosti s DHP v otázkach poskytovania európskej pomoci a vyzýva Komisiu, aby zaručila, že prístup k prostriedkom 10. ERF nebude súvisieť s výsledkami a tempom rokovaní;

22.   žiada Komisiu, aby objasnila rozdeľovanie prostriedkov v celom regióne, a vyzýva členské štáty, aby načrtli dodatočné financovanie nad rámec rozpočtových záväzkov na roky 2008 – 2013;

23.   vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na záväzky prijaté Radou v septembri 2007 v súvislosti s Dohodou o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a prístupom k liekom nerokovala o dodatočných ustanoveniach TRIPS-plus súvisiacich s farmaceutickou oblasťou, ktoré by v úplnej DHP ovplyvňovali verejné zdravie a prístup v liekom, aby sa zdržala požiadaviek na dodržiavanie alebo prijatie záväzkov Zmluvy o patentovej spolupráci a Zmluvy o patentovom práve, aby sa zdržala začlenenia podmienok smernice 2004/48/EC o presadzovaní práv duševného vlastníctva a aby do úplnej DHP nezavádzala postihy ako napríklad ochrana nepôvodných databáz;

24.   nalieha na rokujúce strany akejkoľvek úplnej DHP, aby vzali plne do úvahy transparentné riadenie prírodných zdrojov a načrtli osvedčené postupy potrebné na docielenie toho, aby príslušné krajiny AKT mohli dosahovať maximálny zisk z týchto zdrojov;

25.   zdôrazňuje, že akákoľvek komplexná DHP musí zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa dobrej správy a riadenia, transparentnosti v politických funkciách a ľudských práv;

26.   zdôrazňuje význam medziregionálneho obchodu a potrebu intenzívnejších regionálnych obchodných vzťahov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rastu v regióne; podčiarkuje význam spolupráce a zhody medzi rôznymi regionálnymi subjektmi;

27.   podporuje ďalšie znižovanie colných taríf medzi rozvojovými krajinami a regionálnymi zoskupeniami, ktoré dnes predstavujú 15 až 25 % hodnoty obchodu, aby sa ďalej podporoval obchod "juh – juh", hospodársky rast a regionálna integrácia;

28.   vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre opätovné začatie rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy a zabezpečila, aby dohody o liberalizácii obchodu aj naďalej podporovali rozvoj v chudobných krajinách;

29.   je presvedčený, že komplexné DHP by mali byť doplnkom dohody o rozvojovej agende z Dauhy, a nie jej alternatívou;

30.   rešpektuje potrebu kapitoly o ochrane obchodu s dvojstrannými zárukami; vyzýva obe strany, aby sa vyhli zbytočnému využívaniu týchto záruk; vyzýva Komisiu, aby v rámci pokračujúcich rokovaní o uzavretí komplexnej DHP akceptovala revíziu záruk, ktoré sú súčasťou dočasnej DHP, aby sa tak zaručilo jej primerané, transparentné a rýchle využívanie za podmienky, že budú splnené kritériá na jej uplatňovanie;

31.   požaduje urýchlený postup ratifikácie s cieľom sprístupniť výhody DDHP partnerským krajinám bez zbytočných odkladov;

32.   pripomína, že hoci DDHP možno považovať za prvý krok procesu, z právneho hľadiska ide o celkom nezávislú medzinárodnú dohodu, ktorá nemusí zákonite viesť k úplnej DHP;

33.   zdôrazňuje, že prípadný súhlas Európskeho parlamentu s DDHP nepredurčuje jeho stanovisko týkajúce sa súhlasu s prípadnou úplnou DHP, pretože postup uzatvárania sa týka dvoch rozdielnych medzinárodných dohôd;

34.   pripomína, že EAC je jediným regiónom, v ktorom všetci členovia pristúpili k DDHP a ponúkli rovnaké liberalizačné harmonogramy; zdôrazňuje, že tieto harmonogramy sa musia pravidelne prehodnocovať a revidovať, ak sa ukáže, že ich implementácia je príliš problematická;

35.   poukazuje na skutočnosť, že DDHP zrejme ovplyvní vzťahy medzi touto oblasťou a jej najbližšími obchodnými partnermi a že sa musí zabezpečiť, aby súčasné ustanovenia dohody pomohli uľahčiť budúce obchodné dohody;

36.   vyzýva Komisiu, aby posúdila žiadosti Východoafrického spoločenstva, aby sa pri úplnej DHP opätovne prerokovali niektoré sporné otázky dočasnej DHP, ktoré má spoločenstvo v úmysle pozmeniť alebo zrušiť;

37.   nalieha na krajiny AKT, aby pokročili v procese liberalizácie a podporuje rozšírenie takýchto reforiem nad rámec obchodu a tovaru a zintenzívnenie liberalizácie obchodu a služieb;

38.   poukazuje na to, že DHP by mala prispieť k dosiahnutiu rozvojových cieľov milénia;

39.   poznamenáva, že niektoré krajiny AKT požadovali v rámci rokovaní o DHP doložku najvyšších výhod, ktorou sa stanovuje bežná, nediskriminačná colná sadzba na dovoz tovaru, s cieľom zabezpečiť, aby sa so všetkými vývozcami zaobchádzalo ako s obchodným partnerom s najväčšími výhodami;

40.   víta skutočnosť, že sa medzi Európskou úniou a krajinami AKT dohodli nové, lepšie a flexibilnejšie pravidlá o pôvode, ktoré by mohli krajinám AKT potenciálne poskytnúť značné výhody, ak by sa primerane uplatňovali a zohľadnili pritom ich znížené kapacity;

41.   zdôrazňuje, že vývoz výrobkov ťažobného a drevárskeho priemyslu by nemal narúšať krehkosť ekosystému, ktorý má pre africký kontinent kľúčovú úlohu, a že DHP by mala zahŕňať mechanizmus na odmeňovanie služieb v oblasti životného prostredia, ktoré poskytujú partnerské štáty EAC;

42.   považuje za dôležité, aby sa v rámci vykonávania DHP vytvoril vhodný monitorovací systém koordinovaný príslušným parlamentným výborom zahŕňajúci poslancov Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktorým sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi zachovávaním vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod a celkovou súdržnosťou obchodnej a rozvojovej politiky; tento parlamentný výbor by mal fungovať flexibilne a mal by aktívne koordinovať svoju prácu so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ; nazdáva sa, že toto monitorovanie by sa malo začať po prijatí každej DDHP;

43.   zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu parlamentov AKT a neštátnych subjektov pri monitorovaní a riadení dohôd o hospodárskom partnerstve a žiada Komisiu, aby zaručila ich zapojenie do prebiehajúcich rokovacích postupov; vyžaduje si to jasný program rokovaní medzi EÚ a krajinami AKT založený na participatívnom prístupe;

44.   požaduje vhodné a transparentné monitorovacie mechanizmy s jasnou úlohou a vplyvom na sledovanie dosahu DHP so zvýšeným podielom zodpovednosti zo strany AKT a rozsiahlymi konzultáciami so zainteresovanými stranami;

45.   víta začlenenie revíznej doložky do DDHP, ktorá potvrdzuje, že najneskôr do piatich rokov od dátumu podpísania dohody a následne v päťročných intervaloch sa uskutoční komplexné preskúmanie dohody vrátane analýzy nákladov a dôsledkov vykonávania obchodných záväzkov; v prípade potreby treba vykonať zmeny a doplnenia ustanovení dohody a úpravy ich uplatňovania s ohľadom na pravidlá a postup WTO a v súlade s nimi;

46.   vyzýva Radu, aby konzultovala s Európskym parlamentom pred prijatím rozhodnutia o dočasnom uplatňovaní medzinárodných dohôd, tak ako je to v prípade DHP, keď sa vyžaduje postup súhlasu, aby sa zohľadnilo, že Európsky parlament by následne mohol zamietnuť medzinárodnú dohodu, v dôsledku čoho by sa jej dočasné uplatňovanie muselo ukončiť;

47.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT, Rade ministrov AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126
(4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 244.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(9) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 591.
(10) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.
(11) Prijaté texty, P6_TA(2008)0252.
(12) Prijaté texty, P6_TA(2008)0407.


Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve ES - stredná Afrika
PDF 243kWORD 81k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o uzavretí dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a strednou Afrikou na druhej strane
P6_TA(2009)0182B6-0147/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. septembra 2003 o piatej ministerskej konferencii Svetovej hospodárskej organizácie (WTO) v Kankúne(1), z 12. mája 2005 o hodnotení rokovaní z Dauhy v nadväznosti na rozhodnutie Generálnej rady WTO z 1. augusta 2004(2), z 1. decembra 2005 o prípravách na šiestu ministerskú konferenciu Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(3), z 23. marca 2006 o vplyve dohôd o hospodárskom partnerstve na rozvoj(4), zo 4. apríla 2006 o hodnotení rokovaní z Dauhy po ministerskej konferencii Svetovej obchodnej organizácie v Hongkongu(5), z 1. júna 2006 o obchode a chudobe: navrhovanie obchodných politík pre čo najväčší prínos obchodu v boji proti chudobe(6), zo 7. septembra 2006 o prerušení rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy(7), z 23. mája 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(8), z 12. decembra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve(9) a svoju pozíciu z 5. júna 2008 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2011 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 552/97, (ES) č. 1933/2006 a nariadenia Komisie (ES) č. 964/2007 a (ES) č. 1100/2006(10),

–   so zreteľom na uzavretí dočasnej dohody o hospodárskom partnerstve medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a strednou Afrikou na druhej strane,

–   so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi skupinou afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z apríla 2006, októbra 2006, mája 2007, októbra 2007, novembra 2007 a mája 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. októbra 2007 o dohodách o hospodárskom partnerstve (KOM(2007)0635),

–   so zreteľom na Všeobecnú dohodu o clách a obchode (GATT), najmä na jej článok XXIV,

–   so zreteľom na ministerské vyhlásenie prijaté počas 4. schôdze ministrov WTO 14. novembra 2001 v Dauhe a počas 6. schôdze ministrov WTO 18. decembra 2005 v Hongkongu,

–   so zreteľom na spoločnú stratégiu pomoci obchodu, ktorú Rada Európskej únie prijala 15. októbra 2007,

–   so zreteľom na správu a odporúčania osobitnej skupiny pre pomoc obchodu, ktoré boli prijaté Generálnou radou WTO 10. októbra 2006,

–   so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, v ktorej sa uvádzajú rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá, ktoré spoločne stanovilo medzinárodné spoločenstvo na účely odstránenia chudoby,

–   so zreteľom na záväzky Spoločenstva v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci prijaté v konsenze z Monterrey, ktoré OSN prijala 22. marca 2002 na medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, záväzky uverejnené v komuniké z Gleneagles, ktoré bolo prijaté 8. júla 2005 skupinou G8, v záveroch Rady a zástupcov vlád členských štátov v rámci Rady o DHP prijatých 27. mája 2008 v Addis Abebe a vo vyhlásení z Dauhy o financovaní rozvoja, prijatom OSN 2. decembra 2008 na nadväzujúcej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja na účely revízie vykonávania konsenzu z Monterrey,

–   so zreteľom na akčný program z Accry, ktoré prijali členské štáty zúčastnené na 3. fóre na vysokej úrovni o účinnosti rozvojovej pomoci 4. septembra 2008,

–   so zreteľom na článok 108 ods. 5 v spojení s článkom 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže sa do konca roka 2007 nepodarilo dosiahnuť regionálnu dohodu so všetkými štátmi strednej Afriky, Európske spoločenstvo a Kamerun parafovali 17. decembra 2007 dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve; keďže táto dohoda bola podpísaná 15. januára 2009 v Yaoundé,

B.   keďže hlavným cieľom tejto dohody, tak ako všetkých dohôd o hospodárskej pomoci (DHP) musí byť trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj a odstránenie chudoby, ako aj podpora regionálnej integrácie a lepšie začlenenie hospodárstiev krajín AKT do svetového hospodárstva,

C.   keďže Komisia zároveň pokračuje v rokovaniach so všetkými štátmi strednej Afriky,

D.   keďže treba prihliadnuť na rôznorodosť hospodárskych a sociálnych profilov ôsmich štátov strednej Afriky, z ktorých je šesť vnútrozemských a päť je súčasťou skupiny najmenej rozvinutých krajín s voľným prístupom na európsky trh v rámci iniciatívy "všetko okrem zbraní",

E.   keďže je potrebné, aby európsky vývoz do týchto krajín bol sprevádzaný rozvojovou pomocou a výraznou technickou podporou,

F.   keďže Komisia a členské štáty Európskej únie sa v októbri 2007 zaviazali poskytnúť dodatočnú 1 miliardu EUR ročne v rámci pomoci obchodu s cieľom pomôcť rozvojovým krajinám zlepšiť ich obchodnú kapacitu bez ohľadu na to, či podpísali DHP alebo nie a keďže región strednej Afriky by tak mal dostať primeranú a spravodlivú časť tejto sumy,

G.   keďže medzi krajinami EÚ a hospodárstvom Kamerunu je zatiaľ obmedzená hospodárska súťaž, pretože väčšina vývozu EÚ pozostáva z tovaru, ktorý Kamerun nevyrába, ale potrebuje buď na priamu spotrebu alebo ako vstupy pre domáci priemysel; keďže to neplatí v prípade obchodu s poľnohospodárskym tovarom, v ktorom vývozné dotácie EÚ predstavujú vážnu prekážku pre výrobcov z krajín AKT v odvetví poľnohospodárstva, chovu dobytka a mliekarenstva, ktorá vážne narúša a často ničí miestne i regionálne trhy, a EÚ by preto mala bezodkladne začať s postupným rušením všetkých druhov vývozných dotácií; keďže prípadné zvýšenie vývozu EÚ do Kamerunu po uzavretí dočasnej DHP by nemalo obmedzovať miestnu výrobu a novovzniknuté priemyselné odvetvia, pretože DHP by mali prispievať k diverzifikácii hospodárstiev krajín AKT,

1.   zdôrazňuje, že tieto dohody nemožno považovať za uspokojujúce, pokiaľ sa nimi nedosiahnu tieto ciele: ponúknuť podporu krajinám AKT v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, presadzovať ich účasť na svetovom obchode, posilňovať proces regionalizácie; revitalizovať obchod medzi Európskou úniou a krajinami AKT a podporovať hospodársku diverzifikáciu krajín AKT;

2.   zdôrazňuje najmä pôvodný zámer týchto dohôd, ktorým je rozvoj, znižovanie chudoby a prínos k uskutočňovaniu RCM;

3.   domnieva sa, že na splnenie týchto cieľov treba cielene chrániť krajiny AKT proti prípadným negatívnym dôsledkom vykonávania DHP prostredníctvom podpory, ktorá im umožní získať skutočné výhody z obchodných preferencií, a podpory ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli zvýšenú a primeranú pomoc na uľahčenie hospodárskej transformácie po parafovaní dočasnej DHP;

4.   povzbudzuje rokujúce strany k tomu, aby rokovania ukončili podľa plánu v roku 2009; vyzýva strany dohody, aby prijali všetky dostupné kroky potrebné na to, aby mohli uzavrieť komplexnú DHP medzi krajinami AKT a Európskou úniou do konca roku 2009 podľa plánu;

5.   berie na vedomie, že podľa pravidiel WTO sa uzavretie dohody požadovalo do 31. decembra 2007; konštatuje však, že Komisia vyvíjala tlak na uzavretie komplexnej DHP pred týmto dátumom, a to obmedzením dohody na tovar, čím by sa umožnil súlad so záväzkami Európskeho spoločenstva voči WTO;

6.   domnieva sa, že požadovaná 80-percentná miera liberalizácie obchodu je výkladom článku XXIV dohody GATT, ktorý dostatočne nezohľadňuje skutočnosť, že EÚ rokuje s niektorými najchudobnejšími krajinami sveta, ktoré sa líšia z hľadiska úrovne rozvoja a citlivých sektorov;

7.   uznáva výhody, ktoré podpísanie dočasnej DHP prinieslo vývozcom, pretože rozšírila možnosti vývozu do Európskej únie po uplynutí platnosti režimu colných preferencií na základe Dohody z Cotonou 31. decembra 2007 a zabránila škodám, ktoré mohli vzniknúť vývozcom z krajín AKT, keby museli vykonávať svoju činnosť v rámci menej výhodného obchodného systému;

8.   víta skutočnosť, že Európska únia ponúka krajinám AKT plne bezcolný a bezkvótový prístup na trh Európskej únie pre väčšinu výrobkov s cieľom podporiť liberalizáciu obchodu medzi krajinami AKT a Európskej únie;

9.   zdôrazňuje, že ak by sa dohoda podpísala, vyžiadala by si výraznú úsilie a značnú pomoc a technickú podporu kamerunského hospodárstva zo strany EÚ zameranú na jeho pozdvihnutie na normálnu úroveň;

10.   domnieva sa, že napriek privilegovanému prístupu kamerunských poľnohospodárskych výrobkov na európsky trh, DHP nemôže podporiť rozvoj kamerunskej poľnohospodárskej výroby, ak sa výrobné kapacity nezvýšia a nezmodernizujú prostredníctvom technických a finančných investícií;

11.   konštatuje, že veľký rozdiel medzi úrovňami verejných výdavkov na poľnohospodárske dotácie medzi EÚ a krajinami AKT znevýhodňuje poľnohospodárov v krajinách AKT tým, že znižuje ich domácu i medzinárodnú konkurencieschopnosť v dôsledku vyšších reálnych nákladov na ich výrobky;

12.   podporuje preto dohodnuté vylúčenia tarifných položiek zamerané na poľnohospodárske produkty a niektoré spracované poľnohospodárske výrobky vzhľadom na to, že vychádzajú najmä z potreby chrániť novovzniknuté odvetvia alebo citlivé produkty v týchto krajinách;

13.   domnieva sa, že na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti Kamerunu a regiónu je potrebné vytvoriť politiku dlhodobej podpory miestneho poľnohospodárstva vrátane nástrojov obchodnej politiky, ktoré umožňujú reguláciu trhu a ochranu udržateľného rodinného poľnohospodárstva; nazdáva sa, že prípadný štátny zásah v tejto oblasti by sa nemal obmedzovať; zdôrazňuje, že tieto témy musia byť stredobodom rokovaní, aby sa tak zaručila súdržnosť obchodnej politiky a všetkých politík EÚ so zreteľom na potravinovú sebestačnosť a právo na potraviny;

14.   nalieha na rokujúce strany akejkoľvek komplexnej DHP, aby vzali plne do úvahy transparentné riadenie prírodných zdrojov a načrtli najlepšie postupy potrebné na docielenie toho, aby príslušné krajiny mohli dosahovať maximálny zisk z týchto zdrojov;

15.   vyzýva Komisiu, aby objasnila skutočné rozdeľovanie finančných prostriedkov v celom regióne AKT, ktoré pochádzajú z prisľúbeného prioritného čerpania v rámci zvýšeného rozpočtu iniciatívy Pomoc pre obchod;

16.   vyzýva na včasné stanovenie a vyčlenenie podielu zdrojov Pomoci pre obchod; zdôrazňuje, že tieto prostriedky by mali predstavovať dodatočné zdroje, a nielen pretransferovanie zdrojov ERF, a že by mali byť v súlade s prioritami regiónu strednej Afriky a ich úhrada by sa mala uskutočniť včas, mala by byť predvídateľná a v súlade s realizačnými programami vnútroštátnych a regionálnych strategických rozvojových plánov; je proti každému druhu podmienenosti v súvislosti s podpísaním DHP v otázkach poskytovania európskej pomoci a vyzýva Komisiu, aby zaručila, že prístup k prostriedkom 10. ERF nebude súvisieť s výsledkami a tempom rokovaní;

17.   zastáva názor, že by sa mal rešpektovať harmonogram viazania a vyplácania finančných prostriedkov EÚ tak, ako bol schválený v regionálnych a národných indikatívnych plánoch, pretože takéto prostriedky sú kľúčové vzhľadom na pomoc krajinám AKT v procese liberalizácie;

18.   pripomína, že Európsky parlament opakovane žiadal zaradiť ERF do rozpočtu Únie; kritizuje využívanie ERF ako primárneho zdroja financovania Regionálneho fondu DHP, keďže sa očakávalo doplnkové financovanie; zdôrazňuje, že sumy pridelené v rámci Národného orientačného programu pre Kamerun a v rámci Regionálneho orientačného programu nepostačujú na rozvoj kamerunského hospodárstva, ktorý by malo priniesť podpísanie DHP;

19.   zdôrazňuje, že financovanie z EÚ musí napomáhať rozvoju hospodárstiev AKT a zároveň kompenzovať straty príjmov z ciel; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zverejnila svoje metódy výpočtu čistého daňového vplyvu DHP;

20.   trvá na tom, že v súlade s zásadami ustanovenými parížskym vyhlásením pre účinnosť pomoci sa každá pomoc musí okrem iného riadiť dopytom, a preto vyzýva krajiny AKT, aby špecifikovali aké dodatočné prostriedky týkajúce sa DHP sú potrebné, a to najmä so zreteľom na regulačné rámce, bezpečnostné opatrenia, zjednodušenie obchodu, podporu pri dodržiavaní medzinárodných sanitárnych a fytosanitárnych noriem a noriem na ochranu duševného vlastníctva a na usporiadanie monitorovacieho mechanizmu DHP;

21.   nalieha na príslušné krajiny, aby poskytli jasné a transparentné informácie o ekonomickej a politickej situácii a rozvoji v týchto krajinách s cieľom zlepšiť spoluprácu s Komisiou;

22.   zdôrazňuje význam medziregionálneho obchodu a potrebu intenzívnejších regionálnych obchodných vzťahov v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rastu v regióne; podčiarkuje význam spolupráce a zhody medzi rôznymi regionálnymi subjektmi;

23.   podporuje ďalšie znižovanie colných taríf medzi rozvojovými krajinami a regionálnymi zoskupeniami, ktoré dnes predstavujú 15 až 25 % hodnoty obchodu, aby sa ďalej podporoval obchod v smere juh – juh, hospodársky rast a regionálna integrácia;

24.   trvá na tom, že budúca DHP so strednou Afrikou nesmie v žiadnom prípade ohroziť kohéziu alebo oslabiť regionálnu integráciu týchto krajín;

25.   vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre opätovné začatie rokovaní o rozvojovej agende z Dauhy a zabezpečila, aby dohody o liberalizácii obchodu aj naďalej podporovali rozvoj v chudobných krajinách;

26.   je presvedčený, že komplexné DHP by mali byť doplnkom dohody o rozvojovej agende z Dauhy, a nie jej alternatívou;

27.   domnieva sa, že neistota, pokiaľ ide o výsledky kola rokovaní z Dauhy a vyriešenie sporu o banánoch v rámci WTO, si vyžaduje osobitnú pozornosť a prioritnú akciu Európskej únie na zabezpečenie budúcnosti banánového odvetvia v Kamerune a v regióne strednej Afriky;

28.   víta ochranné opatrenia stanovené v dohode, ale zdôrazňuje, že mechanizmy na ich prijatie sú zložité a mohli by obmedziť možnosti uplatnenia opatrení; vyzýva obe strany, aby sa vyhli zbytočnému zneužívaniu týchto záruk; vyzýva Komisiu, aby v rámci pokračujúcich rokovaní o uzavretí komplexnej DHP akceptovala revíziu záruk, ktoré sú súčasťou dočasnej DHP, aby sa tak zaručilo jej primerané, transparentné a rýchle využívanie za podmienky, že budú splnené kritériá na jej uplatňovanie;

29.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby po uzavretí DHP národné parlamenty, Európsky parlament a občianska spoločnosť vyhodnotili jej vplyv; požaduje, aby bolo v prípade potreby možné upraviť harmonogram liberalizácie;

30.   požaduje, aby sa podporila výroba a vývoz spracovaných výrobkov, ktoré majú väčšiu pridanú hodnotu, najmä zjednodušením pôvodných pravidiel a zvýšením ich flexibility a pritom sa zohľadnili rozdiely v rozvoji medzi priemyslom v EÚ a v krajinách AKT a rozdiely medzi týmito krajinami;

31.   oceňuje vytvorenie prechodných období v rámci dočasnej DHP pre malé a stredné podniky (MSP), aby sa mohli prispôsobiť zmenám zavedeným dohodou, a nalieha na orgány príslušných štátov, aby naďalej podporovali záujmy MSP v ich rokovaniach smerujúcich ku komplexnej DHP;

32.   vyzýva Európsku úniu, aby poskytla zvýšenú a primeranú pomoc orgánom krajín AKT, ako aj súkromnému sektoru, s cieľom uľahčiť hospodársku transformáciu po podpise dočasnej DHP;

33.   zdôrazňuje, že regionálna DHP nemôže byť jednoduchou transpozíciou dočasnej DHP s Kamerunom; pripomína, že Kamerun nie je reprezentačnou vzorkou rôznorodosti ôsmich krajín regiónu, ktoré nemajú rovnaké priority a potreby, pokiaľ ide o harmonogram liberalizácie, prechodné obdobie a zoznam citlivých výrobkov; žiada, aby v záujme zohľadnenia týchto osobitostí bola regionálna DHP dostatočne flexibilná;

34.   domnieva sa, že súčasný návrh regiónu strednej Afriky na liberalizáciu 71 % obchodu za obdobie 20 rokov s prípravným obdobím v dĺžke päť rokov nie je v súlade s požiadavkami WTO, na základe ktorých sa predpokladá liberalizácia na úrovni 80% počas obdobia 15 rokov;

35.   odporúča uplatňovať flexibilný, asymetrický a pragmatický prístup pri prebiehajúcich rokovaniach o úplnej DHP; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti náležite zohľadnila požiadavku regiónu strednej Afriky týkajúcu sa rozvojových aspektov zmluvy; víta v tejto súvislosti závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z mája 2008;

36.   vyzýva Komisiu, aby bezpodmienečne a pružne reagovala na požiadavky krajín AKT na prehodnotenie sporných otázok v dočasných DHP vrátane definície "takmer celého obchodu", doložky najvyšších výhod, povinností súvisiacich s odstránením vývozných daní, doložky o odkladnej lehote a dvojstranných a osobitných záruk;

37.   vyzýva Komisiu, aby v prípade štátov strednej Afriky, ktoré nepatria medzi najmenej rozvinuté krajiny a nemajú v pláne podpísať DHP, preskúmala alternatívne možnosti poskytnutia nového obchodného rámca pre tieto štáty, ktorý by bol v súlade s pravidlami WTO;

38.   pripomína, že DHP by mali byť zlučiteľné s pravidlami WTO, ktoré nevyžadujú ani nezakazujú liberalizačné záväzky v oblasti služieb ani tzv. singapurské otázky;

39.   vyzýva Komisiu, aby do DHP nezačleňovala ustanovenia týkajúce sa duševného vlastníctva, ktoré by znamenali prekážku pre prístup k základným liekom; vyzýva Európsku úniu, aby v rámci DHP pomohla krajinám AKT zaviesť flexibilitu stanovenú vo vyhlásení z Dauhy o Dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a o verejnom zdraví;

40.   trvá na tom, aby DHP obsahovali rozšírené kapitoly o rozvoji na dosiahnutie RCM a na propagáciu a posilnenie základných sociálnych a ľudských práv;

41.   zdôrazňuje, že akákoľvek komplexná DHP musí zahŕňať aj ustanovenia týkajúce sa dobrej správy a riadenia, transparentnosti v politických funkciách a ľudských práv;

42.   trvá na tom, aby bol Európsky parlament pravidelne informovaný a zapojený do procesu rokovaní o DHP; pripomína v tejto súvislosti úlohu Európskeho parlamentu sledovať a vystríhať, ako aj snahu poslancov napomôcť hlbšiemu dialógu medzi európskymi inštitúciami, so zástupcami krajín AKT a s občianskou spoločnosťou;

43.   odporúča, aby sa v harmonograme Európskeho parlamentu pri zachovaní určitého stupňa flexibilnosti zohľadnili stanoviská parlamentov krajín AKT o výsledkoch rokovaní o DHP predtým, než Európsky parlament vysloví súhlas;

44.   požaduje vhodné a transparentné monitorovacie mechanizmy s jasnou úlohou a vplyvom na sledovanie dosahu DHP so zvýšeným podielom zodpovednosti zo strany AKT a rozsiahlymi konzultáciami so zainteresovanými stranami;

45.   zdôrazňuje najmä kľúčovú úlohu parlamentov AKT a neštátnych subjektov pri monitorovaní a riadení DHP a žiada Komisiu, aby zaručila ich zapojenie do prebiehajúcich rokovacích postupov; nazdáva sa, že si to vyžaduje, aby bol medzi krajinami AKT a Európskou úniou dohodnutý jasný program budúcich rokovaní, ktorý bude založený na participatívnom prístupe;

46.   považuje za dôležité, aby sa v rámci vykonávania DHP vytvoril vhodný monitorovací systém koordinovaný príslušným parlamentným výborom a zapájajúci poslancov Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre rozvoj, ktorým sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi zachovávaním vedúcej úlohy Výboru pre medzinárodný obchod a celkovou súdržnosťou obchodnej a rozvojovej politiky; zastáva názor, že tento parlamentný výbor by mal fungovať flexibilne a mal by aktívne koordinovať svoju prácu so Spoločným parlamentným zhromaždením AKT-EÚ; nazdáva sa, že toto monitorovanie by sa malo začať po prijatí každej dočasnej DHP;

47.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a krajín AKT, Rade ministrov AKT – EÚ a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 77 E, 26.3.2004, s. 393.
(2) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 397.
(3) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 126
(4) Ú. v. EÚ C 292 E, 1.12.2006, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 155.
(6) Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 261.
(7) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 244.
(8) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 301.
(9) Ú. v. EÚ C 323 E, 18.12.2008, s. 361.
(10) Prijaté texty, P6_TA(2008)0252.


Dohoda o hospodárskom partnerstve ES/CARIFORUM ***
PDF 195kWORD 33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (5211/2009 – KOM(2008)0156 – C6-0054/2009 – 2008/0061(AVC))
P6_TA(2009)0183A6-0117/2009

(Postup súhlasu)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (KOM(2008)0156),

–   so zreteľom na Dohodu o hospodárskom partnerstve medzi štátmi CARIFORUM-u na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (5211/2009),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 57 ods. 2, článkom 133 ods. 1 a 5 a článkom 181 Zmluvy o ES v spojení s  jej článkom 300 ods. 3 druhým pododsekom (C6-0054/2009),

–   so zreteľom na článok 75 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0117/2009),

1.   udeľuje súhlas s uzavretím zmluvy;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a štátov CARIFORUM-u.


Dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi ES a Pobrežím Slonoviny ***
PDF 194kWORD 33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa uzatvára dočasná dohoda o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (5535/2009 – KOM(2008)0439 – C6-0064/2009 – 2008/0136(AVC))
P6_TA(2009)0184A6-0144/2009

(Postup súhlasu)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2008)0439),

–   so zreteľom na dočasnú dohodu o hospodárskom partnerstve medzi Pobrežím Slonoviny na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na druhej strane (5535/2009),

–   so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 133 a 181 v spojení s článkom 300 ods. 3 druhým pododsekom Zmluvy o ES (C6-0064/2009),

–   so zreteľom na článok 75 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a stanovisko Výboru pre rozvoj (A6-0144/2009),

1.   udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Pobrežia Slonoviny.


Výročné správy EIB a EBOR za rok 2007
PDF 358kWORD 122k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007 (2008/2155(INI))
P6_TA(2009)0185A6-0135/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2007,

–   so zreteľom na výročnú správu Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) za rok 2007,

–   so zreteľom na články 9, 266 a 267 Zmluvy o ES a protokol č. 11 k štatútu EIB,

–   so zreteľom na Dohodu o založení EBOR z 29. mája 1990,

–   so zreteľom na články 230 a 232 Zmluvy o ES, ktoré sa týkajú úlohy Súdneho dvora,

–   so zreteľom na článok 248 Zmluvy o ES, ktorý sa týka úlohy Dvora audítorov,

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(1),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2008 o právnom základe rozhodnutia 2006/1016/ES(2),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/847/ES zo 4. novembra 2008 o oprávnenosti krajín strednej Ázie podľa rozhodnutia 2006/1016/ES, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(3),

–   so zreteľom na rozhodnutie Rady 97/135/ES zo 17. februára 1997, ktoré stanovuje, že Európske spoločenstvo by malo upísať mimoriadne akcie v dôsledku rozhodnutia zdvojnásobiť kapitál Európskej banky pre obnovu a rozvoj(4),

–   so zreteľom na Prehľad o kapitálových zdrojoch 3 EBOR z roku 2006, ktorý pokrýva roky 2006 – 2010,

–   so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o prijímaní pôžičiek a poskytovaní úverov Európskymi spoločenstvami v roku 2007 (KOM(2008)0590),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2006(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. februára 2007 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2005(6),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16.januára 2003 o činnosti Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR)(7),

–   so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy z 24. júna 2008 o Európskej banke pre obnovu a rozvoj ako ústrednom partnerovi pri uskutočňovaní zmien v transformujúcich sa krajinách,

–   so zreteľom na dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(8) (dohoda z Cotonou),

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: "Európsky konsenzus"(9),

–   so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2008 týkajúce sa investičného rámca pre západný Balkán: posilnenie súdržnosti existujúcich finančných nástrojov s cieľom podporiť rast a stabilitu regiónu,

–   so zreteľom na návrh Komisie z 21. mája 2008 na prijatie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1638/2006 z 24. októbra 2006, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia zriaďujúce nástroj európskeho susedstva a partnerstva (KOM(2008)0308),

–   so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 10. júla 2003 vo veci právomoci Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) vyšetrovať EIB(10),

–   so zreteľom na trojstrannú dohodu uzavretú medzi Dvorom audítorov, EIB a Komisiou, pokiaľ ide o spôsoby kontroly uplatňované Dvorom audítorov, ktoré sú uvedené v článku 248 ods. 3 Zmluvy o ES, ktorá bola obnovená v júli 2007,

–   so zreteľom na memorandum o porozumení medzi Komisiou, EIB a EBOR z 15. decembra 2006, pokiaľ ide o spoluprácu vo východnej Európe, na južnom Kaukaze, v Rusku a v strednej Ázii,

–   so zreteľom na memorandum o porozumení podpísané 27. mája 2008 medzi Komisiou a EIB, ktoré je zamerané na posilnenie koordinácie vonkajších úverových politík EÚ,

–   so zreteľom na memorandum medzi EIB, Komisiou a príslušnými vnúroštátnymi orgánmi podpísané 16. septembra 2008 a týkajúce sa účasti v Európskom odbornom centre pre verejno-súkromné partnerstvá,

–   so zreteľom na operačný plán EIB na roky 2008 – 2010, ktorý jej predstavenstvo schválilo 20. novembra 2007,

–   so zreteľom na verejné konzultácie, ktoré EIB uskutočnila v roku 2008 o svojom vyhlásení o environmentálnych a sociálnych zásadách a normách,

–   so zreteľom na environmentálnu a sociálnu politiku EBOR, ktorú jej predstavenstvo schválilo 12. mája 2008,

–   so zreteľom na operačnú politiku EBOR v oblasti energetiky, ktorú jej predstavenstvo schválilo 11. júla 2006,

–   so zreteľom na hodnotenie energetickej politiky EIB, ktoré jej predstavenstvo schválilo 31. januára 2006,

–   so zreteľom na oznámenie EIB o posilnenom prínose EIB k energetickej politike EÚ z 5. júna 2007, ktorý jej rada guvernérov schválila v júni 2007,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Bruseli v dňoch 11. a 12. decembra 2008 o hospodárskych a finančných otázkach,

–   so zreteľom na správu EIB z mája 2008 s názvom Konzultácie s MSP v roku 2007/2008 – zistenia a závery, ako aj na následné modernizovanie a posilňovanie podpory skupiny EIB pre malé a stredné podniky (MSP) z EÚ,

–   so zreteľom na vyhlásenie EIB o environmentálnych a sociálnych zásadách a normách z 18. marca 2008,

–   so zreteľom na závery Rady zo zasadnutia Rady ECOFIN zo 7. októbra 2008 a 2. decembra 2008 o úlohe EIB pri podpore MSP,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–   so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre kontrolu rozpočtu (A6-0135/2009),

A.   keďže EIB bola založená v roku 1957 Rímskou zmluvou a keďže jej akcionári, členské štáty, upísali základné imanie vo výške 165 miliárd EUR,

B.   keďže EIB od roku 1963 uskutočňuje operácie mimo Spoločenstva na podporu vonkajších politík Spoločenstva,

C.   keďže EBOR bola založená v roku 1991 a keďže jej akcionári, zahŕňajúci 61 tretích krajín, Európske spoločenstvo a EIB, upísali celkové základné imanie vo výške 20 miliárd EUR,

D.   keďže členské štáty, Európske spoločenstvo a EIB majú spolu 63 % podiel v EBOR,

E.   keďže podľa stanov EIB je jej úlohou prispievať k vyváženému a vyrovnanému rozvoju vnútorného trhu v záujme Spoločenstva, na čo banka využíva prostriedky kapitálového trhu a vlastné zdroje,

F.   keďže v súčasnej finančnej kríze pri obrovskom nedostatku likvidity a úverov pre podniky by EIB mala zohrávať hlavnú úlohu v plánoch hospodárskej obnovy Európy a členských štátov,

G.   keďže podľa stanov EBOR je jej úlohou prispievať k hospodárskemu pokroku a obnove, podporovať prechod k otvoreným, trhovo orientovaným hospodárstvam a presadzovať súkromnú a podnikateľskú iniciatívu v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré sú oddané zásadám pluralitnej demokracie, pluralizmu a trhového hospodárstva a uplatňujú ich,

H.   keďže by sa mala zdôrazniť a posilniť úloha EIB ako emitenta dlhopisov s vysokým ratingom AAA pre medzinárodné kapitálové trhy,

I.   keďže EBOR musí podľa článku 11 dohody o založení EBOR uskutočňovať aspoň 60 % svojich investícií v súkromnom sektore,

J.   keďže dohoda o založení EBOR stanovuje, že rada guvernérov preskúmava v najviac päťročných intervaloch základné imanie EBOR, pričom najbližšie preskúmanie je plánované na rok 2010,

K.   keďže 1. októbra 2008 bol ustanovený riadiaci výbor pozostávajúci z deviatich skúsených osôb, ktorý má dohliadať nad hodnotením strednodobého preskúmania mandátu EIB na poskytovanie úverov tretím krajinám a riadiť ho v súlade s rozhodnutím 2006/1016/ES,

L.   keďže toto strednodobé preskúmanie sa bude musieť vykonať po dôkladnej konzultácii s Európskym parlamentom na základe rozhodnutia 2006/1016/ES,

M.   keďže rozhodnutie 2006/1016/ES o mandáte EIB na poskytovanie pôžičiek tretím krajinám stanovuje, že počas rokov 2007 – 2013 sú k dispozícií úvery vo výške 25,8 miliardy EUR, ktoré sa rozdelia podľa regiónov nasledovne: predvstupové krajiny vrátane Chorvátska a Turecka: 8,7 miliardy EUR, stredomorské krajiny: 8,7 miliardy EUR, východná Európa, južný Kaukaz a Ruská federácia: 3,7 miliardy EUR, Latinská Amerika: 2,8 miliardy EUR, Ázia: 1 miliarda EUR a Juhoafrická republika: 0,9 miliardy EUR,

N.   keďže EIB poskytla v roku 2007 pôžičky na podporu cieľov politiky EÚ v celkovej výške 47,8 miliardy EUR, z toho 41,4 miliardy EUR pre EÚ a krajiny EZVO a 6,4 miliardy EUR v rámci partnerských a pristupujúcich krajín,

O.   keďže úverová činnosť EIB mimo EÚ bola v roku 2007 podľa geografických oblastí takáto: Ázia a Latinská Amerika: 925 miliónov EUR, východná Európa, južný Kaukaz a Rusko: 230 miliónov EUR, stredomorské krajiny: 1 438 miliónov EUR, krajiny pred pristúpením: 2 870 miliónov EUR, africké, karibské a tichomorské štáty (AKT): 756 miliónov EUR, a Južná Afrika: 113 miliónov EUR,

P.   keďže v roku 2007 dosiahol ročný objem činnosti EBOR 5,6 miliardy EUR, pričom zahŕňali 353 projektov v 29 krajinách v strednej Európe a Pobaltí(11), juhozápadnej Európe(12), západných krajinách SNŠ a na Kaukaze(13), v Rusku a Strednej Ázii(14),

Q.   keďže investície EBOR sa v Rusku zvýšili v roku 2007 a dosiahli 2,3 miliardy EUR (celkové portfólio v Rusku dosiahlo 5,7 miliardy EUR), pričom pokrývajú 83 projektov a vytvárajú 42 % ročných záväzkov EBOR (v porovnaní s 38 % v roku 2006),

R.   keďže kapitálové investície EBOR sa zvýšili v roku 2007 z 1 miliardy EUR v roku 2006 na 1,7 miliardy EUR v roku 2007 a kapitálový podiel ročného objemu činnosti EBOR sa zvýšil z 20 % v roku 2006 na 30 % v roku 2007,

S.   keďže rada guvernérov EBOR rozhodla 28. októbra 2008 o schválení Turecka ako príjemcu investícií EBOR a keďže EBOR očakáva, že do konca roku 2010 preinvestuje 450 miliónov EUR,

T.   keďže EIB financuje od roku 1965 projekty v Turecku, pričom preinvestovala približne 10 miliárd EUR vo všetkých kľúčových sektoroch tureckého hospodárstva,

U.   keďže podľa Dohody z Cotonou financuje EIB operácie v krajinách AKT nielen prostredníctvom úverov z vlastných zdrojov, ale aj prostredníctvom rizikového investičného nástroja, ktorého prostriedky pochádzajú z Európskeho rozvojového fondu,

V.   keďže finančná stratégia EIB by mala prispievať k všeobecnému cieľu rozvoja a upevňovania demokracie a zásad právneho štátu, ako aj k dodržiavaniu medzinárodných dohôd týkajúcich sa životného prostredia, ktorých zmluvnou stranou je Spoločenstvo alebo jeho členské štáty,

W.   keďže Komisia, členské štáty, partnerské krajiny v rámci európskej susedskej politiky (ESP), medzinárodné finančné inštitúcie a európske regionálne a bilaterálne finančné inštitúcie v súčasnosti spolupracujú v rámci investičného nástroja európskej susedskej politiky (NIF) na dodatočnom financovaní projektov infraštruktúry najmä v oblasti energetiky, dopravy a životného prostredia v celom priestore ESP,

X.   keďže Skupina EIB naďalej aktívne podporuje MSP prostredníctvom pôžičiek, ako aj rizikového kapitálu a záruk za úvery, pričom ostatné dve činnosti vykonáva prostredníctvom Európskeho investičného fondu,

Ciele a operácie EIB

1.   víta výročnú správu EIB za rok 2007, najmä pokiaľ ide o finančné operácie v rámci EÚ zamerané na šesť priorít politiky (zabezpečenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti, implementácia iniciatívy Inovácie 2010, rozvoj transeurópskych dopravných a prístupových sietí, podpora MSP, ochrana a skvalitňovanie životného prostredia a trvalo udržateľná, konkurencieschopná a bezpečná energetika), a tiež pokiaľ ide o implementáciu mandátu EIB na poskytovanie úverov v tretích krajinách;

2.   víta úmysel EIB riešiť okrem iného problém zmeny klímy v rámci svojich finančných operácií vnútri Európskej únie; v tejto súvislosti pripomína, že treba vypracovať ďalšie environmentálne priaznivé kritéria financovania, ktoré budú v súlade so strategickými cieľmi Európskej únie znižovať emisie skleníkových plynov; nalieha na EIB, aby sústredila svoje pôžičky na energetickú účinnosť, energiu z obnoviteľných zdrojov a výskum, ako aj na rozvojové investície do týchto dvoch oblastí; vyzýva EIB, aby vypracovala a zverejnila svoju metodiku hodnotenia vplyvov financovaných projektov na životné prostredie, ako aj súbor hodnotiacich kritérií umožňujúcich EIB zamietnuť projekty z dôvodu ich negatívnych vplyvov na životné prostredie;

3.   konštatuje, že EIB je jedinou finančnou inštitúciou vychádzajúcou zo zmluvy a väčšina jej operácií sa zameriava na projekty v členských štátoch, pričom má zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu aj v tretích krajinách, ako sa stanovuje v rozhodnutí 2006/1016/ES;

4.   konštatuje, že v rámci svojich operácií v tretích krajinách EIB zatiaľ realizovala ciele politiky tak, ako ich stanovila Rada; je presvedčený, že úverová činnosť EIB musí byť medzi krajinami konzistentná, pokiaľ ide o oblasti jej pôsobnosti, jednoduchosť v prístupe medzi rôznymi aktérmi a nástrojmi EÚ, pružnosť v tom, ako je EÚ schopná reagovať na značne rozdielne okolnosti v rozličných krajinách, súlad s plnením cieľov tisícročia a zodpovednosť voči verejnosti a Európskemu parlamentu za využívanie a účinnosť vynaložených prostriedkov EÚ;

5.   potvrdzuje svoje presvedčenie, že investície do verejnej dopravy sú dôležitým aspektom plánu hospodárskej obnovy Európy; v tejto súvislosti opätovne vyjadruje svoje presvedčenie, že EIB môže byť kľúčovým subjektom pri ekologickej transformácii európskej dopravy; vyzýva preto naliehavo EIB, aby podstatne zvýšila podporu pre železničnú dopravu, mestskú verejnú dopravu, intermodálnu dopravu a riadenie dopravy;

6.   zastáva názor, že činnosť EIB by mala odrážať aj ciele a záväzky, ktoré EÚ prijala v kontexte OSN (ako napríklad Kjótsky protokol); vyzýva preto EIB, aby každoročne predkladala Európskemu parlamentu správu o vykonávaní cieľov EÚ a OSN pri svojich operáciách v rozvojových krajinách;

7.   s uspokojením berie na vedomie systematické plnenie odporúčaní zo strany EIB, ktoré Európsky parlament vydal v uplynulých rokoch; odporúča, aby sa toto plnenie sprístupnilo širokej verejnosti v súvislosti s výročnou správou EIB;

8.   nalieha na EIB, aby lepšie sledovala charakter a konečné použitie svojich globálnych úverov pri podpore MSP a aby zvýšila ich transparentnosť;

9.   v súvislosti s dohľadom nad EIB:

   a) pripomína, že EIB, ktorej úlohy sú politicky vymedzené, nepodlieha bežnému dohľadu nad obozretným podnikaním; zastáva názor, že kontrola pracovných metód EIB je predsa len nevyhnutná,
   b) navrhuje, aby bol Výbor audítorov EIB posilnený tak, že by traja členovia a traja pozorovatelia vo výbore mali byť doplnení o dvoch členov, ktorí sú zamestnancami vnútroštátnych orgánov pre dohľad,
   c) víta technickú spoluprácu EIB s vnútroštátnym orgánom pre dohľad v Luxemburgu, no vyžaduje, aby sa táto spolupráca posilnila,
   d) žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti širšej revízie opatrení týkajúcich sa dohľadu nad finančnými operáciami EIB, ktorá by sa mohla vykonávať prostredníctvom budúceho európskeho systému dohľadu nad obozretným podnikaním, s cieľom dohliadať na stav finančnej situácie EIB a zabezpečiť, že jej výsledky sú dôsledne kontrolované a že sa dodržiavajú pravidlá profesionálneho správania;

10.   víta vypracovanie a zverejnenie sektorových operatívnych politík EIB v odvetviach energetiky, dopravy a vodohospodárstva realizovaných v roku 2007 a považuje ich za dôležitý krok k zvýšeniu transparentnosti úverových operácií EIB;

11.   víta preskúmanie politiky zverejňovania informácií EIB s cieľom zohľadniť príslušné ustanovenia Aarhuského nariadenia(15); víta uverejnenie súhrnnej správy o hodnotení operácií EIB za rok 2007 a podnecuje EIB, aby ďalej rozvíjala činnosť svojho oddelenia pre hodnotenie operácií;

12.   víta preskúmanie vyhlásenia EIB o environmentálnych a sociálnych zásadách a normách; zastáva názor, že EIB by mala vyčleniť dostatočné prostriedky na vykonávanie revidovaného vyhlásenia a vypracovať správu o jeho fungovaní;

13.   zdôrazňuje, že EIB by mala presadzovať politiku nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii, a víta v tejto súvislosti prehodnotenie jej politiky boja proti podvodom a politík boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; vyjadruje však obavy, že tieto politiky zrejme zostanú vo veľkej miere pasívna; opätovne vyzýva EIB, aby do uplatňovania týchto politík zahrnula opatrenia zamerané na:

   a) administratívny vylučovací mechanizmus pre podniky, ktoré EIB alebo ostatné multilaterálne rozvojové banky usvedčili z korupcie,
   b) ochrannú politiku informátorov, a
   c) posilnenie jej vyšetrovacej funkcie a posilnenie úlohy prevencie a odhaľovania v rámci tejto funkcie;

14.   víta existenciu etického výboru ad hoc (zaoberajúceho sa hlavne problematikou po skončení zamestnaneckého vzťahu) a nezávislého kontrolóra súladu; požaduje však, aby bol informovaný o postavení a praktickej činnosti tohto kontrolóra súladu;

15.   blahoželá EIB k tomu, že v októbri 2007 vo Washingtone podpísala vyhlásenie o postupe v prípade riadenia podnikov na rozvíjajúcich sa trhoch; poznamenáva, že toto vyhlásenie o postupe tiež podpísali finančné inštitúcie podporujúce rozvoj a že toto vyhlásenie stavia riadenie podnikov do popredia ich činností podporujúcich trvalo udržateľný rozvoj v rozvíjajúcich sa krajinách;

16.   vyjadruje spokojnosť s tým, že Riadiaci výbor EIB schválil politiku EIB o mechanizme sťažností; opätovne však vyzýva EIB, aby preskúmala svoj vnútorný mechanizmus sťažností a aby vydala nové usmernenia pre mechanizmus odvolávania sa s rozšírením na všetky operácie financované EIB;

17.   berie na vedomie priaznivé stanovisko externého auditu a závery výročnej správy Výboru audítorov; v súvislosti so súčasnou finančnou a hospodárskou krízou opätovne vyzýva EIB, aby sa riadila rovnakými pravidlami obozretného podnikania ako úverové inštitúcie a aby podliehala skutočnej kontrole obozretného podnikania;

Ciele a operácie EBOR

18.   víta výročnú správu EBOR za rok 2007, najmä v súvislosti s tým, že investičné činnosti EBOR boli zamerané na krajiny v ranej alebo strednej fáze transformácie, a víta jej pokrok vo financovaní projektov v rámci jej iniciatívy za trvalo udržateľnú energiu, ktorú by mali uprednostniť energetické projekty, ktoré sú v záujme EÚ;

19.   konštatuje, že EBOR pôsobí hlavne v tretích krajinách, ale niektoré operácie budú mať naďalej význam aj v rámci členských štátov;

20.   konštatuje ďalej, že medzinárodný a regionálny rozmer úlohy EBOR je v súčasnosti veľmi odlišný oproti roku 1991 a že mandát EBOR treba uplatňovať v tomto novom prostredí, keďže EBOR reaguje na trhové podmienky a posúva sa smerom na juh a východ;

21.   rovnako uznáva, že operačné prostredie je čoraz komplexnejšie, keďže podnikateľská nálada je problematickejšia v dôsledku menších skúseností miestnych partnerov a častejších obáv o ich dôveryhodnosť;

22.   domnieva sa, že EBOR musí posilniť svoje činnosti technickej podpory a poradenstva v záujme presadzovania noriem dobrej správy a zabezpečenia primeraného riadenia projektov na miestnej úrovni v susediacich krajinách EÚ;

23.   víta pokrok, ktorý EBOR dosiahla pri zavádzaní zásady rodovej rovnosti v roku 2008; nalieha na obe banky, aby posilnili zásadu rodovej rovnosti vo svojich inštitucionálnych štruktúrach a vonkajších politikách;

Spolupráca medzi EIB a EBOR a s inými medzinárodnými, regionálnymi a vnútroštátnymi finančnými inštitúciami

24.   konštatuje, že EIB a EBOR čoraz častejšie financujú operácie v rovnakých geografických oblastiach mimo EÚ, napríklad vo východnej Európe, na južnom Kaukaze, v Rusku, na západnom Balkáne a v blízkej budúcnosti aj v Turecku;

25.   upozorňuje, že v krajinách, kde EIB a EBOR pôsobia spoločne, sa uplatňujú v súčasnosti tri rozličné druhy spolupráce medzi EIB a EBOR: v prípade východnej Európy ide o memorandum o porozumení, ktoré stavia EBOR do vedúcej úlohy a zabezpečuje v zásade spoločné investície, v prípade západného Balkánu nastáva posun od konkurenčných alebo paralelných operácií k spolupráci prostredníctvom združovania prostriedkov, a inde, ako je to v prípade Turecka, ide o dohodu založenú na definícii špecifických a spoločných oblastí pôsobnosti, pričom vedúca banka sa určuje v každom jednotlivom prípade;

26.   konštatuje, že ciele, oblasti skúseností a spôsoby práce oboch bánk sú rozdielne a nemožno jednoducho oddeliť úverové operácie pre verejný a súkromný sektor; upozorňuje, že sa objavuje čoraz viac spoločných oblastí, v ktorých obe banky rozvíjajú svoje skúsenosti, napríklad financovanie MSP, energetika a zmena klímy a projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP); v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce;

27.   zastáva názor, že v krajinách, kde EIB a EBOR pôsobia spoločne, by si vo svojich činnostiach nemali konkurovať, ale skôr by sa mali dopĺňať na základe komparatívnych výhod každej banky a vyhýbať sa tak zdvojeným nákladom pre klientov;

28.   preto v záujme dosiahnutia lepšie štruktúrovanej spolupráce EIB a EBOR v krajinách, kde pôsobia spoločne, odporúča, aby:

   a) si obe banky zlepšili funkčné rozdelenie práce a smerovali k väčšej špecializácii s cieľom sústrediť sa na svoje skúsenosti a prednosti,
   b) sa EIB viac špecializovala na financovanie väčších súkromných a verejných infraštruktúr a projektov vrátane investícií v rámci PPP, ako aj priamych zahraničných investícií podnikov z EÚ, a aby sa EBOR viac špecializovala na financovanie menších investícií, budovanie inštitúcií, privatizáciu, napomáhanie obchodu, finančné trhy a priame kapitálové investície s cieľom podporovať normy podnikového riadenia,
   c) definovali typy projektov, odvetví a produktov, o ktoré majú potenciálny záujem obe banky, pri ktorých by mohli vo väčšej miere zdieľať znalosti a zdroje, napríklad financovanie MSP, a kde by mohli zvýšiť investície na boj proti zmene klímy, napríklad podpora energie z obnoviteľných zdrojov a znižovania emisií skleníkových plynov; v týchto oblastiach spoločného záujmu prijali pragmatický a individuálny prístup a za predpokladu vzájomného uznávania postupov určili vedúcu inštitúciu pre každý projekt spolufinancovania s cieľom vyhnúť sa zdvojovaniu činnosti; v tejto súvislosti podporované projekty zohľadnili normy EÚ, napríklad v oblasti boja proti zmene klímy alebo dodržiavania sociálnych práv, nezávisle od toho, či vedúcou inštitúciou je EIB alebo EBOR,
   d) sa v oboch inštitúciách uplatňovali jasné mechanizmy spolupráce od najvyšších štruktúr po najnižšie, ako aj v teréne,
   e) obe banky predložili konkrétny návrh na konzistentnejšiu spoluprácu, v ktorom zvážia aj spoločné normy, v prospech ich akcionárov, zainteresovaných strán a  krajín prijímajúcich ich pomoc,
   f) obe banky pravidelne predkladali Komisii správu o svojej spolupráci,
   g) Komisia každý rok podávala Európskemu parlamentu a Rade správu o hodnotení vplyvu a účinnosti finančných operácií EIB a EBOR, ako aj o tom, ako prispeli k plneniu cieľov vonkajšej politiky EÚ, a o ich vzájomnej spolupráci, ako aj spolupráci s inými finančnými inštitúciami, a
   h) aby Európsky parlament každý rok zorganizoval vypočutia prezidentov oboch bánk spolu s členom Komisie pre hospodárske a menové veci;

29.   odporúča, aby z dlhodobého hľadiska akcionári EIB zvážili zvýšenie podielu EIB v EBOR, napríklad v súvislosti s navýšením základného imania, alebo ak súčasní akcionári EBOR uvažujú o vzdaní sa svojho podielu na imaní banky; domnieva sa, že z dlhodobého hľadiska môže tento krok prispieť k lepšej súdržnosti politík a špecializácii oboch bánk tak z prevádzkového, ako aj zemepisného hľadiska;

30.   zastáva názor, že by nemalo dochádzať k akémukoľvek prekrývaniu nástrojov EÚ v oblasti vonkajšej pomoci; vyzýva na posilnenú spoluprácu s regionálnymi a národnými rozvojovými inštitúciami alebo agentúrami v EÚ s cieľom poskytnúť efektívne financovanie odstránením prekrývania a zdvojovania činností a zabezpečiť jednotný prístup a lepšie zviditeľnenie vplyvu EÚ; v tomto zmysle podporuje možnosť vzájomného delegovania a uznávania postupov;

31.   pripomína dôležitosť dohody stanovenej v "európskom konsenze", podľa ktorej by sa mali posilňovať synergetické účinky medzi programami podporovanými EIB a inými finančnými inštitúciami a programami financovanými Spoločenstvom, aby sa zaručil maximálny účinok pre  krajiny prijímajúce pomoc; zdôrazňuje potrebu zohľadňovať hlavne záujmy prijímajúcich krajín;

32.   uznáva, že EIB a EBOR musia spolupracovať s inými medzinárodnými alebo regionálnymi finančnými inštitúciami, napríklad Svetovou bankou, Ázijskou rozvojovou bankou a Africkou rozvojovou bankou, s cieľom zvýšiť účinky v regiónoch vzdialenejších od EÚ a zabrániť nežiaducemu prekrývaniu a zdvojovaniu činnosti v rámci finančnej podpory; domnieva sa však, že EIB by mala zohrávať vedúcu úlohu pri podporovaní environmentálnych, sociálnych a rozvojových cieľov EÚ v prostredí nadnárodných rozvojových bánk a inštitúcií;

33.   konštatuje, že medzinárodné rozvojové banky a inštitúcie majú pozitívny vplyv na rozvojový svet; považuje za nevyhnutné, aby sa ďalej analyzoval ich vplyv a zvážili sa ďalšie činnosti zamerané na ciele a operácie Európskeho rozvojového fondu; navrhuje, aby financovanie vlastníctva pôdy mohlo byť za podmienok súvisiacich s environmentálnymi a sociálnymi cieľmi oprávneným investičným nákladom podľa mandátu EIB poskytovať pôžičky v tretích krajinách, keďže je kľúčové pre endogénny rozvoj, najmä v afrických krajinách;

Globálna finančná kríza a jej dôsledky pre EIB a EBOR

34.   zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorá sa v Pláne hospodárskej obnovy Európy prisudzuje EIB, najmä so zreteľom na posilnené financovanie MSP, energie z obnoviteľných zdrojov a ekologickej dopravy; víta v súlade s lisabonskou stratégiou rozhodnutie zvýšiť v rokoch 2009 a 2010 objem úverov EIB o 30 % (15 miliárd EUR) a rozhodnutie zvýšiť upísané základné imanie EIB o 67 miliárd EUR na 232 miliárd EUR; naliehavo však vyzýva členské štáty, aby zvýšili kapitál EIB tak, aby jeho úverová kapacita zodpovedala strednodobým finančným potrebám priemyselných odvetví a podnikov, v ktorých treba podporovať ekologické a udržateľné pracovné miesta; zdôrazňuje, že tieto dodatočné prostriedky by mali slúžiť na dosiahnutie dlhodobých účinkov; nazdáva sa, že rozšírená zodpovednosť si vyžaduje primerané ľudské a finančné zdroje a zvýšenú transparentnosť a zodpovednosť operácií EIB;

35.   podporuje posilnenie opatrení o rozdelení rizika medzi komerčnými bankami a EIB pri poskytovaní financovania pre MSP; požaduje však opatrnosť, pokiaľ ide o využívanie úverov EIB komerčnými bankami, a vyzýva v tejto súvislosti na prijatie kódexu správania medzi komerčnými bankami a EIB; poznamenáva tiež, že zoznam EIB týkajúci sa sprostredkovateľských bánk sa musí aktualizovať;

36.   zastáva názor, že EIB a Komisia by mali urýchliť realizáciu projektov v členských štátoch, ako aj v oblastiach, ktoré sú najviac postihnuté krízou; vzhľadom na to považuje za dôležité, aby sa zužitkovali odborné znalosti vyplývajúce z programov technickej pomoci ako Jaspers, Jeremie, Jessica a Jasmine s cieľom urýchliť distribúciu štrukturálnej pomoci;

37.   poznamenáva, že EÚ požiadala EIB, aby urýchlila podporu pre projekty PPP ako odpoveď na finančnú krízu; naliehavo vyzýva EIB a EBOR, aby uskutočňovali takéto projekty iba v prípade, že sú finančne prijateľné a prinášajú skutočné prínosy; v tejto súvislosti sa domnieva, že sú potrebné zlepšenia v oblasti zverejňovania informácií, zabezpečenia hodnoty za vynaložené prostriedky a postupov hodnotenia finančnej prijateľnosti;

38.   vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu využívali nástroje rizikového kapitálu, globálne pôžičky a mikroúvery, ktoré ponúkajú programy a mechanizmy EIB;

39.   konštatuje, že činnosť EIB v oblasti prijímania a poskytovania pôžičiek v rámci i mimo EÚ sa postupne zvyšuje a v súčasnosti predstavuje hlavný nástroj prijímania a poskytovania pôžičiek na úrovni EÚ; poznamenáva ďalej, že existuje značný dopyt, vrátane Ázie, po dlhopisoch vydávaných EIB; vyzýva preto EIB a jej guvernérov, aby ako banka zohľadňujúca verejné záujmy v maximálnej miere využila tento potenciál v oblasti prijímania pôžičiek a vydala predovšetkým dlhopisy v eurách na globálnom trhu v záujme podpory dlhodobých cieľov a zmiernenia hospodárskeho poklesu v EÚ a jej susedných krajinách;

40.   dôrazne vyzýva Komisiu a EIB, aby spoločne preskúmali spôsob, akým možno prekonať zníženie ponuky úverov v reálnom hospodárstve pomocou nových inovatívnych finančných nástrojov;

41.   víta rozhodnutie EBOR zvýšiť ročný objem činnosti banky v roku 2009 o zhruba 20 % na približne 7 miliárd EUR s cieľom zmierniť súčasnú finančnú a hospodársku krízu a poznamenáva, že polovica z 1 miliardy EUR v rámci osobitných výdavkov v roku 2009 je vyčlenená pre strednú a východnú Európu;

42.   zdôrazňuje, že v súčasných podmienkach, keď je ťažké získať úver, získala úloha oboch bánk na dôležitosti v rámci i mimo EÚ; vyzýva obe banky, aby dodržali svoje záväzky vo vzťahu k tretím krajinám aj v týchto ťažkých hospodárskych časoch;

43.   navrhuje, že po dôkladnom preskúmaní dosahov finančnej krízy na reálne hospodárstvo by sa EIB mala vyzvať, aby zvýšila podporu pre nové členské štáty; okrem toho upozorňuje na význam zapojenia súkromného sektora do opätovnej stabilizácie týchto hospodárstiev; víta posilnenie činností EBOR v nových členských štátoch a nedávny spoločný akčný plán medzinárodných finančných inštitúcií pri podpore bankového systému a úverovania reálneho hospodárstva v strednej a východnej Európe zo strany EBOR, EIB, Európskeho investičného fondu a skupiny Svetovej banky v záujme podpory bankového systému a reálneho hospodárstva strednej a východnej Európy; odporúča však, aby sa včas vykonalo prehodnotenie pojmu "transformujúce sa krajiny" a posúdenie stiahnutia činností EBOR uskutočňovaných v rámci EÚ;

44.   s uspokojením konštatuje, že angažovanosť EIB a EBOR vo finančnej kríze je pomerne obmedzená, hoci EBOR v roku 2008 vykázala prvú stratu v tomto desaťročí v dôsledku poklesu akciových trhov;

Dôsledky rozsudku Súdneho dvora na mandát EIB poskytovať pôžičky tretím krajinám

45.   víta rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2008 o právnom základe rozhodnutia 2006/1016/ES;

46.   odporúča rýchle uzavretie dohody medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ktorá po tomto rozsudku zabezpečí na jednej strane plné zohľadnenie právomocí Európskeho parlamentu a na druhej strane pokračovanie vonkajších finančných operácií EIB; preto zdôrazňuje, že táto rýchla dohoda poslúži ako dočasné riešenie s presným konečným termínom až do strednodobého preskúmania v roku 2010;

47.   zastáva názor, že je potrebné prijať rozhodnutie, ktorým sa nahradí rozhodnutie 2006/1016/ES v súlade s rozsudkom Súdneho dvora, a uznáva, že prebiehajúce strednodobé preskúmanie vonkajšej úverovej činnosti EIB a dojednaní o spolupráci, ktoré sa má ukončiť v roku 2010, bude musieť umožniť skutočnú a dôkladnú diskusiu o cieľoch EÚ a o prostriedkoch pre EIB, v ktorej bude Európsky parlament ako spoluzákonodarca zohrávať svoju plnú úlohu; vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu zohľadňovala odporúčania obsiahnuté v tomto uznesení pri vypracúvaní nového návrhu rozhodnutia o mandáte EIB na poskytovanie úverov tretím krajinám po strednodobom preskúmaní;

48.   odporúča, aby riadiaci výbor dokončil svoju prácu začiatkom roku 2010 a vyzýva predsedu výboru, aby Európsky parlament a Radu potom čo najskôr oboznámil s jeho závermi; očakáva závery riadiaceho výboru a žiada tento výbor, aby zohľadnil odporúčania uvedené v tomto uznesení a v predchádzajúcich uzneseniach Európskeho parlamentu; žiada, aby riadiaci výbor pravidelne informoval Európsky parlament o uskutočnenom pokroku;

o
o   o

49.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej investičnej banke, Európskej banke pre obnovu a rozvoj a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 95.
(2) Vec C-155/07, Európsky parlament/Rada Európskej únie, zatiaľ neuverejnené v zbierke.
(3) Ú. v. EÚ L 301, 12.11.2008, s. 13.
(4) Ú. v. ES L 52, 22.2.1997, s. 15.
(5) Prijaté texty, P6_TA(2008)0132.
(6) Ú. v. EÚ C 287 E, 29.11.2007, s. 544.
(7) Ú. v. EÚ C 38 E, 12.2.2004, s. 313.
(8) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.
(9) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1.
(10) Vec C-15/00, Komisia Európskych spoločenstiev/Európska investičná banka, Zb. 2003, s. I-7281.
(11) Chorvátsko, Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko.
(12) Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Rumunsko a Srbsko.
(13) Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina.
(14) Kazachstan, Kirgizsko, Mongolsko, Tadžikistan, Turkménsko a Uzbekistan.
(15) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13).


Budúcnosť automobilového priemyslu
PDF 219kWORD 57k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. marca 2009 o budúcnosti automobilového priemyslu
P6_TA(2009)0186RC-B6-0152/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady v Lisabone z 23. a 24. marca 2000,

–   so zreteľom na oznámenie predsedu Barrosa z 2. februára 2005 s názvom Spoločne pracujeme na hospodárskom raste a zamestnanosti – nový začiatok lisabonskej stratégie (KOM(2005)0024),

–   so zreteľom na závery konečnej správy skupiny na vysokej úrovni CARS 21 z 12. decembra 2005 a závery konferencie na vysokej úrovni CARS 21 o strednodobom preskúmaní z 29. októbra 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. januára 2008 o CARS 21: konkurenčnom regulačnom rámci pre automobilový priemysel(1),

–   so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady z 15. a 16. októbra 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–   so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 17. decembra 2008 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel(2),

–   so zreteľom na vyhlásenia Rady a Komisie zo 4. februára 2009 o vplyve finančnej krízy na automobilový priemysel,

–   so zreteľom na závery Rady pre hospodársku súťaž z 5. a 6. marca 2009 o automobilovom priemysle,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2009 s názvom Reakcia na krízu v európskom automobilovom priemysle (KOM(2009)0104),

–   so zreteľom na závery stretnutia európskych ministrov priemyslu s podpredsedom Komisie, pánom Günterom Verheugenom, o situácii v automobilovom odvetví, ktoré sa uskutočnilo 16. januára 2009 v Bruseli,

–   so zreteľom na štatistiky predaja vozidiel v roku 2008, ktoré 29. januára 2009 zverejnilo Združenie európskych výrobcov automobilov,

–   so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Európa čelí mimoriadnej a hlbokej finančnej a hospodárskej kríze a vysokej miere nezamestnanosti, pričom dochádza k zrušeniu tisícok pracovných miest vo všetkých relevantných priemyselných odvetviach,

B.   keďže európsky finančný trh v súčasnosti riadne nefunguje, najmä pokiaľ ide o úverové činnosti,

C.   keďže súčasná kríza osobitne zasiahla európsky automobilový priemysel a jeho reťazce dodávateľov, ktoré sú kľúčovým odvetvím európskeho hospodárstva prispievajúcim k zamestnanosti, inováciám a konkurencieschopnosti celého hospodárstva,

D.   keďže automobilové odvetvie má v EÚ nadmerné štrukturálne kapacity a v roku 2009 sa očakáva ďalší výrazný pokles dopytu po vozidlách a s tým súvisiaci pokles výroby, čo povedie nevyhnutne k väčšiemu tlaku na úroveň zamestnanosti a investícií v rámci EÚ,

E.   keďže európske automobilové odvetvie je najväčším súkromným investorom v oblasti výskumu a vývoja v EÚ a európski výrobcovia osobných a komerčných vozidiel musia udržiavať vysokú úroveň investícií vzhľadom na regulačné a trhové požiadavky, najmä v súvislosti so zabezpečovaním prechodu na vozový park s nízkymi emisiami,

F.   keďže legislatívne balíky o energii z obnoviteľných zdrojov a o zmene klímy, ktoré boli prijaté v decembri 2008, budú mať veľmi dôležitú úlohu pri podpore ekologických investícií zameraných na úspory energie v  automobilovom priemysle,

G.   keďže európsky automobilový priemysel zamestnáva priamo alebo nepriamo 12 miliónov pracovníkov, čo je 6 % zamestnaného obyvateľstva EÚ, a milióny týchto pracovných miest sú v súčasnosti ohrozené, pričom mnohé z nich sú pracovné miesta vyžadujúce vysokú kvalifikáciu, ktoré by sa nemali zrušiť,

H.   keďže existuje významný potenciál na tvorbu pracovných miest v automobilovom priemysle prostredníctvom ekologickejších technológií,

I.   keďže európsky automobilový priemysel je pre hospodárstvo EÚ kľúčový, pretože má multiplikačný účinok na ostatné odvetvia priemyslu, a predovšetkým na existenciu státisícov malých a stredných podnikov (MSP),

J.   keďže niektoré členské štáty začali prijímať vnútroštátne opatrenia na podporu automobilového priemyslu,

K.   keďže primárnu zodpovednosť za riešenie krízy má samotné odvetvie,

L.   keďže Komisia v súčasnosti rokuje o ďalšej liberalizácii obchodu v rámci dauhaského kola a dohody o voľnom obchode s Južnou Kóreou,

1.   uznáva, že súčasná hospodárska a finančná kríza vyvíja silný tlak na automobilový priemysel, ktorý sa prejavuje predovšetkým vo výraznom poklese dopytu po motorových vozidlách, ako aj v nadmernej výrobnej kapacite, ťažkostiach v prístupe k úverovému financovaniu a štrukturálnych problémoch z obdobia pred krízou;

2.   zdôrazňuje, že kríza je na európskej úrovni; upozorňuje preto na dôležitosť koherentných a koordinovaných iniciatív členských štátov zameraných na európsky automobilový priemysel a žiada, aby sa vytvoril skutočný európsky rámec pre akciu, ktorý zabezpečí konkrétne opatrenia, na základe ktorých by EÚ a členské štáty mohli prijímať potrebné rozhodujúce opatrenia;

3.   s rastúcim znepokojením konštatuje, že niektoré krátkodobé opatrenia prijaté členskými štátmi na vnútroštátnej úrovni by mohli prispieť k narušeniu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu a poškodiť dlhodobú konkurencieschopnosť, a preto členské štáty vyzýva, aby zabezpečili, že ďalšie opatrenia budú koherentné, účinné a koordinované;

4.   v tejto súvislosti víta dočasný rámec posudzovania štátnej pomoci, ktorý bol vytvorený ako súčasť Plánu hospodárskej obnovy Európy;

5.   víta úsilie Komisie o poskytnutie efektívnej politickej odpovede na problémy spoločnosti General Motors Europe a jej dodávateľov tým, že koordinuje snahy príslušných členských štátov vrátane usporiadania stretnutia ministrov 13. marca 2009 a hľadania objektívneho a spravodlivého riešenia problematiky práv duševného a priemyselného vlastníctva;

6.   vyzýva Radu a Komisiu, aby urýchlili, zjednodušili a zvýšili finančnú podporu automobilového priemyslu, a to najmä prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) a tým, že umožnia poskytovanie štátnych záruk na nízkoúrokové pôžičky; naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby požadovali zjednodušenie administratívneho postupu pri žiadostiach o pôžičky; domnieva sa, že táto finančná podpora, najmä vo forme pôžičiek, by mala pomôcť stimulovať dopyt po nových vozidlách v prospech hospodárskeho rastu, životného prostredia a bezpečnosti na cestách;

7.   trvá na tom, aby EIB venovala dostatočnú pozornosť MSP prepojeným s automobilovým priemyslom s cieľom zachovať ich prístup k úverom, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili úverovú kapacitu EIB tak, aby zodpovedala strednodobým finančným potrebám automobilového priemyslu;

8.   trvá na tom, že všetky finančné či daňové opatrenia vrátane príspevkov na šrotovné musia podporovať a urýchľovať nevyhnutnú technologickú transformáciu odvetvia, najmä v oblasti energetickej úspornosti motorov a redukcie emisií v plnom súlade s nedávno prijatou legislatívou;

9.   opätovne potvrdzuje, že politiky na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni by mali prispievať k zvládnutiu fázy reštrukturalizácie a konverzie, ktorým čelia automobilový priemysel a jeho dodávateľský reťazec z dôvodu vysoko konkurenčného obchodného prostredia, a vyzýva toto priemyselné odvetvie, aby vytvorilo koherentnú obchodnú stratégiu a aby príslušné zmeny uskutočňovalo sociálne zodpovedným spôsobom v úzkej spolupráci s odborovými organizáciami;

10.   zdôrazňuje, že odborové organizácie musia byť v plnej miere zapojené do pokračujúcich diskusií a žiada Komisiu, aby v súvislosti so súčasnou krízou podporovala skutočný európsky sociálny dialóg v tomto odvetví;

11.   žiada Komisiu, aby zabezpečila najlepšie využitie dostupných európskych fondov pri podpore pracovných miest, a to Kohézneho fondu, štrukturálnych fondov, Sociálneho fondu či Fondu sa prispôsobenie sa globalizácii, v kontexte vyváženého plnenia všetkých lisabonských priorít, a aby uľahčila, zlepšila a urýchlila prístup k týmto fondom; domnieva sa, že z týchto fondov by sa mali financovať systémy odbornej prípravy a rekvalifikácie pre pracovníkov v skorom štádiu, a to všade a vždy, keď sa majú uplatňovať obmedzenia pracovného času;

12.   opakovane potvrdzuje, že automobilový priemysel potrebuje plynulé investície do výskumných a vývojových programov, ktoré ponúknu najlepšie možné riešenia z hľadiska kvality, bezpečnosti a ekologických vlastností, aby sa podarilo dosiahnuť trvalo udržateľný konkurencieschopný rámec, a preto vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti uľahčila, zlepšila a urýchlila prístup k nástrojom EÚ na podporu výskumu a vývoja a inovácií, akým je siedmy rámcový program pre výskum a technický rozvoj;

13.   vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia a odporúčania pre opatrenia, ktoré koordinovaným spôsobom podporia obnovu vozového parku, ako sú príspevky na šrotovné a ďalšie trhové stimuly, ktoré majú pozitívny a krátkodobý vplyv na spotrebiteľský dopyt po nových motorových vozidlách, ako aj pre opatrenia zamerané na znovuoživenie lízingového trhu s vozidlami; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vnútroštátne opatrenia, ktoré sa v tejto súvislosti už vykonávajú, aby sa predchádzalo narušovaniu vnútorného trhu;

14.   potvrdzuje potrebu prehĺbenia dialógu a pokračujúcich diskusií s tretími krajinami a hlavnými obchodnými partnermi EÚ o budúcnosti automobilového odvetvia a preto vyzýva Komisiu, aby podrobne monitorovala vývoj v krajinách, ktoré nie sú členmi EÚ, najmä v USA a v Ázii, aby sa na medzinárodnej úrovni zabezpečili rovnaké podmienky pre všetkých, čím sa môže zabrániť protekcionizmu a diskriminačným opatreniam na svetovom automobilovom trhu;

15.   žiada Komisiu, aby zabezpečila vyváženú a spravodlivú dohodu medzi EÚ a Južnou Kóreou pred uzatvorením dohody o voľnom obchode;

16.   víta proces CARS 21, ktorým sa stanovuje dlhodobá priemyselná politika na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby naďalej realizovala, monitorovala a vyhodnocovala tento dlhodobý strategický plán v záujme zabezpečenia budúcej konkurencieschopnosti a trvalo udržateľnej zamestnanosti v európskom automobilovom priemysle;

17.   vyzýva Komisiu, aby v plnej miere uplatňovala zásady lepšej tvorby práva a aby na základe toho uskutočnila dôkladné posúdenie vplyvu budúcich právnych predpisov Spoločenstva o motorových vozidlách, v súlade s odporúčaniami skupiny CARS 21, čím sa automobilovému odvetviu poskytne právna istota a predvídateľnosť;

18.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 1.
(2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0614.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia