Európsky parlament,

–   so zreteľom na ženevské dohovory a najmä na článok 27 Štvrtého ženevského dohovoru o ochrane civilného obyvateľstva v čase vojny,

–   so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 o právnom postavení utečencov a jeho protokol z roku 1967,

–   so zreteľom na dohodu o štatúte ozbrojených síl medzi vládami USA a Iraku, podpísanú v novembri 2008,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o humanitárnej situácii utečencov z Iraku(1) a na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o popravách v Iráne(2) zmieňujúce sa o obyvateľoch tábora Ašraf, ktorí majú na základe Štvrtého ženevského dohovoru právne postavenie chránených osôb,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže tábor Ašráf v severnom Iraku bol zriadený v osemdesiatych rokoch pre členov iránskej opozičnej organizácie Mudžahedíni iránskeho ľudu (PMOI),

B.   keďže v roku 2003 americké ozbrojené sily odzbrojili obyvateľov tábora Ašraf a poskytli im ochranu, pričom boli títo obyvatelia označení za "chránené osoby" podľa ženevských dohovorov,

C.   keďže Vysoký komisár OSN pre ľudské práva naliehal v liste z 15. októbra 2008 na irackú vládu, aby chránila obyvateľov tábora Ašraf pred násilnými deportáciami, vyhostením alebo repatriáciou porušením zásady zákazu vyhostenia a navrátenia (non-refoulement) a nepodnikla žiadne kroky ohrozujúce ich život alebo bezpečnosť,

D.   keďže kontrola nad táborom Ašraf sa po podpísaní americko-irackej dohody o štatúte ozbrojených síl vrátila od 1. januára 2009 irackým bezpečnostným silám,

E.   keďže podľa údajných nedávnych vyjadrení irackého poradcu pre národnú bezpečnosť chcú orgány postupne dosiahnuť, aby sa ďalšia prítomnosť obyvateľov v tábore Ašraf stala "neznesiteľnou", a keďže sa údajne zmieňoval aj o ich vyhostení/vydaní a/alebo nútenom presídlení v rámci Iraku,

1.   nalieha na irackého predsedu vlády, aby zabezpečil, že iracké orgány nepodniknú žiadne kroky, ktoré porušujú ľudské práva obyvateľov tábora Ašraf, a vyjasnil, aké má iracká vláda s nimi zámery; žiada iracké orgány, aby chránili životy, fyzickú a morálnu integritu obyvateľov tábora Ašraf a zaobchádzali s nimi v súlade so záväzkami podľa ženevských dohovorov, najmä aby ich porušením zásady zákazu vyhostenia a navrátenia (non-refoulement) násilne nepremiestňovali, nedeportovali, nevyhosťovali ani nerepatriovali;

2.   domnieva sa, rešpektujúc želania všetkých osôb žijúcich v tábore Ašraf, pokiaľ ide o ich budúcnosť, že osoby žijúce v tábore Ašraf a ďalší iránski štátni príslušníci v súčasnosti žijúci v Iraku, ktorí odišli z Iránu z politických dôvodov, by mohli byť ohrození vážnym porušovaním ľudských práv, keby boli nedobrovoľne navrátení do Iránu, a trvá na tom, že žiaden človek by nemal byť navrátený priamo alebo cez tretiu krajinu do situácie, v ktorej by mu hrozilo mučenie alebo iné vážne porušovanie ľudských práv;

3.   žiada irackú vládu, aby ukončila blokádu tábora a rešpektovala právne postavenie obyvateľov tábora Ašraf ako chránených osôb podľa ženevských dohovorov a nepodnikla žiadne kroky, ktoré by ohrozili ich život alebo bezpečnosť, t.j. poskytnúť im plnú dostupnosť potravín, vody, lekárskej starostlivosti, zdravotníckeho materiálu a paliva a prístup členov rodiny a medzinárodných humanitárnych organizácií;

4.   žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby spolu s vládou Iraku a USA, Vysokým komisárom OSN pre utečencov a Medzinárodným výborom Červeného kríža spolupracovali na hľadaní uspokojivého dlhodobého právneho postavenia obyvateľov tábora Ašraf;

5.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Vysokému komisárovi OSN pre utečencov, Medzinárodnému výboru Červeného kríža, vláde USA a vláde a parlamentu Iraku.

(1) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 609. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0412.