Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o výročnej rozprave o pokroku dosiahnutom v roku 2008 v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ)
Európsky parlament,
– so zreteľom na články 2, 6 a 39 Zmluvy o EÚ a články 13, 17 až 22, 61 až 69, 255 a 286 Zmluvy o ES, ktoré tvoria hlavný právny základ pre rozvoj EÚ a Spoločenstva ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
– so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie pre Radu (B6-0489/2008) a pre Komisiu (B6-0494/2008), ktoré boli predmetom rozpravy v pléne 17. decembra 2008,
– so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
A. keďže desať rokov po vstupe Amsterdamskej zmluvy do platnosti:
–
sa významne rozrástlo acquis EÚ v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, čím sa potvrdilo rozhodnutie členských štátov zapojiť inštitúcie EÚ v širokom rozsahu do tvorby politiky v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť občanom EÚ,
–
väčšina občanov EÚ podľa pravidelných prieskumov Eurobarometra vo zvýšenej miere pociťuje, že opatrenia na úrovni EÚ majú pridanú hodnotu v porovnaní s tými, ktoré boli prijaté len na vnútroštátnej úrovni, a dve tretiny občanov podporujú opatrenia na úrovni EÚ, ktorými sa presadzujú a chránia základné práva (vrátane práv detí), ako aj boj proti organizovanému zločinu a terorizmu, a iba 18 % sa domnieva, že opatrenia na úrovni EÚ neboli žiadnym osobitným prínosom,
B. keďže uvedené pozitívne prvky nemôžu vyvážiť:
–
pretrvávajúce právne slabiny a komplikovanosť rozhodovacieho procesu v EÚ, najmä v oblastiach, ako je policajná a justičná spolupráca v trestných veciach, ktorým chýba primeraná demokratická a súdna kontrola na úrovni EÚ,
–
neochotu väčšiny členských štátov posilniť politiky spojené so základnými a občianskymi právami; zároveň sa zdá byť čoraz nevyhnutnejšie zamerať sa nielen na cezhraničné prípady, ak chceme zamedziť existencii dvojakých noriem v rámci toho istého členského štátu,
–
neustálu potrebu ďalej rozvíjať a správne vykonávať spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku EÚ, v prípade ktorej hrozí oneskorenie v súvislosti s harmonogramom dohodnutým v rámci Haagskeho programu a Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle,
–
ťažkosti, ktorým čelí Komisia pri zabezpečovaní včasnej a správnej implementácie mnohých nedávno prijatých právnych predpisov Spoločenstva a pri vybavovaní veľkého objemu korešpondencie, sťažností a rastúceho počtu prípadov porušenia právnych predpisov,
–
potrebu širšieho zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov do posudzovania skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ v praxi,
–
stále nedostatočne rozvinutú sieť zástupcov občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán v každej politike týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS); je pozoruhodné, že len nedávno ministri spravodlivosti rozhodli o vybudovaní siete zameranej na vzájomné posilnenie vnútroštátnych právnych predpisov, a to isté by sa malo vykonať aj v ostatných oblastiach PSBS,
–
skutočnosť, že dokonca aj medzi agentúrami EÚ sa spolupráca rozvíja pomaly a hrozí, že situácia sa ešte skomplikuje v spojitosti so znásobovaním počtu ostatných orgánov, ktoré majú na úrovni EÚ operatívne úlohy,
C. keďže je nevyhnutné pripomenúť:
–
pretrvávajúci obozretný postoj, ktorý Rada a Komisia zaujali po tom, čo Európsky parlament prijal 25. septembra 2008 uznesenie o výročnej rozprave o pokroku dosiahnutom v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ) v roku 2007(1) a počas rozpráv v pléne v decembri 2008 o ochrane základných práv v EÚ a o pokroku v PSBS,
–
podporu, ktorú poskytujú národné parlamenty širšej medziparlamentnej spolupráci, najmä v PSBS, ako preukázali ich príspevky do všeobecných rozpráv a pri konkrétnych príležitostiach, ako napríklad pri revízii pravidiel EÚ týkajúcich sa transparentnosti, rámcovom rozhodnutí Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu(2), nových právnych predpisoch EÚ o využívaní osobných záznamov o cestujúcich(3), implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(4), hodnotení smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl(5), a pri implementácii súdnej spolupráce v trestných a občianskych veciach,
1. vyzýva tie členské štáty, ktoré neratifikovali Lisabonskú zmluvu, aby tak čo najskôr urobili, pretože táto zmluva vyrieši výraznejšie nedostatky v PSBS:
–
vytvorením súdržnejšieho, transparentnejšieho a právne solídneho rámca,
–
posilnením ochrany základných práv tým, že na jej základe sa Európska charta základných práv Európskej únie (ďalej len "charta") stane záväznou, a tým, že umožní EÚ pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
–
posilnením právomocí občanov a občianskej spoločnosti ich zapojením do legislatívneho procesu a tým, že im poskytne rozsiahlejší prístup k Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ESD),
–
zapojením Európskeho parlamentu a národných parlamentov do hodnotenia politík EÚ, čím sa uľahčí vyvodenie zodpovednosti voči európskym a vnútroštátnym správnym orgánom;
2. vyzýva Európsku radu, Radu a Komisiu, aby:
a)
formálne zapojili novozvolený Európsky parlament do prijímania budúceho viacročného programu PSBS na obdobie 2010 – 2014, pretože tento program by po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti mali realizovať predovšetkým Rada a Európsky parlament v rámci spolurozhodovacieho postupu; vzhľadom na to, že takýto viacročný program by mal ísť tiež ďaleko nad rámec návrhov obsiahnutých v správach skupín pre budúcnosť Rady, mali by byť zapojené aj národné parlamenty, pretože by mali zohrávať zásadnú úlohu pri vytváraní priorít a pri ich realizácii na vnútroštátnej úrovni,
b)
sa zamerali na budúci viacročný program, a najmä na zvýšenie úrovne základných a občianskych práv, ako to nedávno odporučil Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v EÚ v rokoch 2004 – 2008(6), prostredníctvom ďalšieho rozvíjania cieľov a zásad stanovených v charte, ktorú inštitúcie vyhlásili v roku 2000 v Nice a potom opäť 12. decembra 2007 v Štrasburgu;
3. považuje za náležité a vhodné, aby Komisia:
a)
bezodkladne prijala iniciatívy na zlepšenie ochrany občianskych práv, ako je ochrana údajov, diplomatická a konzulárna ochrana a sloboda pohybu a pobytu,
b)
vytvorila mechanizmus na zabezpečenie väčšieho zapojenia občanov do procesu definovania obsahu občianstva EÚ vyvinutím konzultačných mechanizmov a podporovaním sietí zainteresovaných strán,
c)
predložila komplexný program opatrení EÚ posilňujúcich procesné práva obžalovaných a záruky nevyhnutné vo fázach pred súdnym konaním a po ňom, najmä keď je ich účastníkom osoba, ktorá nie je štátnym príslušníkom danej krajiny, a všeobecnejšie aby zaviedla kontrolu opatrení EÚ v oblasti trestného práva a bezpečnosti s ohľadom na ochranu práv občanov,
d)
pravidelne zhromažďovala a šírila všetky relevantné neutrálne údaje o vývoji hlavných politík PSBS, ako sú migračné toky, vývoj organizovaného zločinu a najmä terorizmu (pozri hodnotenie hrozieb organizovaného zločinu v roku 2008 vypracované EÚ a správu Europolu o stave a vývoji terorizmu v EÚ v roku 2008),
e)
čo najskôr predložila zatiaľ neprijaté právne nástroje týkajúce sa ďalších kategórií tzv. modrej karty EÚ pre pracovníkov z tretích krajín, ako sú sezónni robotníci, pracovníci vyslaní v rámci podniku a platení stážisti, a mandátu agentúry FRONTEX; predovšetkým zabezpečila, aby agentúra FRONTEX mala dostatočné zdroje na dosahovanie svojich cieľov, a v plnej miere informovala Európsky parlament o rokovaniach o dohodách s tretími krajinami v oblasti prisťahovalectva,
f)
vytvorila európsku politiku vnútornej bezpečnosti, ktorá by mala dopĺňať národné bezpečnostné plány, aby občania EÚ a národné parlamenty mali jasnú predstavu o pridanej hodnote činnosti EÚ; najmä aby posilnila politiku EÚ týkajúcu sa boja proti určitým druhom organizovaného zločinu, ako je počítačová kriminalita, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne zneužívanie detí alebo korupcia, prostredníctvom prijatia účinných opatrení a využitia všetkých dostupných nástrojov spolupráce na dosiahnutie merateľných výsledkov vrátane opatrení zameraných na prijatie legislatívneho nástroja na konfiškáciu finančných prostriedkov a majetku medzinárodných zločineckých organizácií a ich využitie na sociálne účely,
g)
pokračovala v uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v oblasti občianskeho i trestného súdnictva vo všetkých fázach súdneho konania, najmä pokiaľ ide o trestné súdnictvo, s cieľom zabezpečiť systém uznávania a vzájomnej prijateľnosti dôkazov, platný v celej EÚ, pri maximálnom zohľadnení dodržiavania základných práv,
h)
prispievala k rozvoju vzájomného uznávania sériou opatrení posilňujúcich vzájomnú dôveru, najmä prostredníctvom určitej aproximácie hmotného a procesného trestného práva a procesných práv, zlepšenia vzájomného hodnotenia fungovania súdnych systémov a zdokonalenia spôsobov budovania vzájomnej dôvery v rámci súdnych profesií, ako je posilnenie odbornej prípravy v oblasti súdnictva a podporovanie vytvárania sietí,
i)
vytvorila transparentnú a účinnú vonkajšiu stratégiu EÚ v PSBS založenú na dôveryhodnej politike, najmä v oblastiach, v ktorých má Spoločenstvo výhradné právomoci, napríklad v prípade readmisných dohôd, ochrany vonkajších hraníc a vízovej politiky (ako je to pri otázke zrušenia vízovej povinnosti pri cestách do USA);
j)
vyzvala Radu na pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom, a to aj v prípade medzinárodných dohôd zaoberajúcich sa justičnou a policajnou spoluprácou v trestných veciach, pretože to, že Rada v súčasnosti takéto konzultácie odmieta, je v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce a demokratickej zodpovednosti EÚ; vyzýva najmä Komisiu, aby predstavila kritériá rozvoja vhodnej politiky EÚ týkajúcej sa dohôd s tretími krajinami o vzájomnej právnej pomoci alebo vydávaní osôb v trestných veciach a aby pritom zohľadnila zásadu nediskriminácie medzi občanmi EÚ a občanmi príslušných tretích krajín,
k)
zaviedla špecifické právne predpisy zaručujúce diplomatickú a konzulárnu ochranu všetkým občanom EÚ bez ohľadu na to, či má príslušný členský štát na území tretej krajiny zastúpenie,
l)
predložila nové návrhy s cieľom zohľadniť rozsudky ESD týkajúce sa ochrany základných práv v prípade zmrazenia majetku fyzických a právnických osôb, takisto so zreteľom na rozhodnutia ESD týkajúce sa osôb uvedených v zozname v prílohách k rozhodnutiam Rady, ktorými sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu(7),
m)
posilnila vzájomnú dôveru a solidaritu medzi vládami členských štátov tým, že:
–
v spolupráci s Radou Európy stanoví vyššie normy kvality justičnej(8) a policajnej spolupráce,
–
posilní a zdemokratizuje mechanizmy vzájomného hodnotenia, ktoré už boli stanovené v rámci schengenskej spolupráce a v boji proti terorizmu,
–
rozšíri model vzájomného hodnotenia a pomoci medzi členskými štátmi vytvorený pre Schengen na všetky politiky PSBS, v ktorých ide o občanov iných členských štátov alebo tretích krajín (napríklad na migračnú a integračnú politiku, ale aj na realizáciu programov na boj proti terorizmu a radikalizácii),
n)
zvýšila stupeň koordinácie a dopĺňania sa medzi existujúcimi a budúcimi agentúrami EÚ, ako sú Europol, Eurojust, FRONTEX, Cepol, pretože tieto orgány by mali pozdvihnúť súčasnú úroveň spolupráce, ktorá je ešte len v začiatkoch a vyznačuje sa neistotou, a vytvoriť užšie väzby s príslušnými vnútroštátnymi službami na základe zabezpečenia vyšších noriem účinnosti a bezpečnosti a tým, že budú zodpovednejšie a transparentnejšie voči Európskemu parlamentu a národným parlamentom,
o)
naďalej nepretržite rozvíjala a posilňovala spoločnú politiku EÚ v oblasti riadenia hraníc a zároveň zdôrazňovala potrebu čo najrýchlejšie stanoviť celkovú koncepciu pohraničnej stratégie EÚ, ako aj spôsob, akým by všetky súvisiace programy a projekty mali vzájomne pôsobiť a fungovať ako celok, s cieľom optimalizovať spôsob, akým sa navzájom ovplyvňujú, a zamedziť zdvojovaniu alebo nejednotnosti;
4. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula všetko potrebné úsilie v záujme dokončenia príslušných projektov a zabezpečenia toho, aby sa čo najskôr mohol začať používať vízový informačný systém (VIS) a Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II);
5. odporúča, aby Komisia upustila od predčasného predkladania akýchkoľvek legislatívnych návrhov na zavedenie nových systémov – najmä systému vstupu/výstupu – dovtedy, kým začne fungovať VIS a SIS II; zastáva názor, že treba zhodnotiť skutočnú potrebu takéhoto systému vzhľadom na to, že sa očividne prekrýva so súborom už zavedených systémov; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné preskúmať akékoľvek zmeny potrebné pre existujúce systémy a poskytnúť riadny odhad skutočných nákladov na celý postup;
6. vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu viacročného programu zahrnula uvedené odporúčania a odporúčania, ktoré Európsky parlament predložil v spomínaných uzneseniach z 25. septembra 2008 a 14. januára 2009, ako aj v týchto uzneseniach:
–
uznesenie z 2. apríla 2009 o problémoch a perspektívach v súvislosti s európskym občianstvom(9),
–
uznesenie z 27. septembra 2007 o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(10),
–
uznesenie z 10. marca 2009 o ďalších krokoch pre riadenie hraníc v Európskej únii a podobných skúsenostiach z tretích krajín(11), ako aj
–
uznesenie z 10. marca 2009 o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému(12);
7. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade o kvalite trestného súdnictva a o harmonizácii trestného práva v členských štátoch (Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 109).