Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o situácii v Bosne a Hercegovine
Európsky parlament,
– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo 16. júna 2003 o západnom Balkáne a na ich prílohu s názvom "Solúnska agenda pre západný Balkán: smerovanie k Európskej integrácii", ktorá bola prijatá na zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003,
– so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej, ktorá bola podpísaná 16. júna 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2008 o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej(1),
– so zreteľom na vymenovanie Jeho Excelencie Valentina Inzka za nového osobitného zástupcu EÚ v Bosne a Hercegovine 11. marca 2009(2),
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie o ústavnej reforme, štátnom majetku, sčítaní ľudu a okrese Brčko, ktoré vydali 8. novembra 2008 v Prude vedúci predstavitelia strán HDZ BiH, SNSD a SDA, a so zreteľom na ich následné schôdze,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže neustále zhoršovanie politickej situácie v Bosne a Hercegovine vyvoláva značné obavy Európskeho parlamentu,
B. keďže štát Bosna a Hercegovina, ako je zakotvené v Daytonskej mierovej dohode, je konkrétnym dôkazom túžby dosiahnuť trvalé zmierenie medzi rôznymi komunitami po konflikte v 90. rokoch 20. storočia,
C. keďže tento proces zmierenia je neoddeliteľne spojený s pokrokom krajiny smerom k európskej integrácii, pretože je v zásade založený na rovnakých hodnotách, ako sú tie, o ktoré sa opiera EÚ,
D. keďže podpísaním uvedenej Dohody o stabilizácii a pridružení sa vyslal jasný signál o tom, že prísľub členstva Bosny a Hercegoviny v EÚ je reálny a krajina ho má na dosah za predpokladu, že splní kodanské kritériá a zrealizuje nevyhnutné reformy načrtnuté v prioritách európskeho partnerstva,
E. keďže akékoľvek spochybňovanie územnej celistvosti Bosny a Hercegoviny by bolo nielen porušením Daytonskej mierovej dohody, na základe ktorej nemá žiadny subjekt právo sa odtrhnúť od Bosny a Hercegoviny, ale bolo by aj v rozpore so zásadami tolerancie a mierového spolunažívania medzi etnickými komunitami, na ktorých je založená stabilita celého západného Balkánu,
F. keďže medzinárodné spoločenstvo a EÚ preto za žiadnych okolností nebudú akceptovať alebo tolerovať akékoľvek delenie Bosny a Hercegoviny,
1. nazdáva sa, že európska integrácia je v najvyššom záujme celej populácie západného Balkánu; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že politici Bosny a Hercegoviny nie sú schopní sa dohodnúť na spoločnej politickej vízii pre svoju krajinu a kvôli krátkozrakému nacionalizmu ohrozujú cieľ pripojenia sa k EÚ, čo je cieľ, ktorý by občanom Bosny a Hercegoviny priniesol mier, stabilitu a prosperitu;
2. pripomína vedúcim politickým predstaviteľom v Bosne a Hercegovine, že vstup do EÚ znamená prijatie hodnôt a pravidiel, na ktorých je EÚ založená, najmä dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín, solidarita vrátane solidarity medzi národmi a komunitami, tolerancia vrátane tolerancie rôznych tradícií a kultúr, zásady právneho štátu vrátane rešpektovania nezávislosti súdnictva a demokracia vrátane prijatia väčšinového pravidla a sloboda prejavu; nalieha na politických vedúcich predstaviteľov, aby sa neuchyľovali k nenávistnej politike, nacionalistickému programu a separatizmu, a odsudzuje jednostranný odchod od reforiem;
3. pripomína tiež, že perspektíva členstva v EÚ bola ponúknutá Bosne a Hercegovine ako jednotnej krajine, a nie jej jednotlivým zložkám, a že z toho dôvodu hrozby odtrhnutia či iné pokusy o narušenie zvrchovanosti štátu sú úplne neprijateľné;
4. v tejto súvislosti naliehavo žiada príslušné orgány a vedúcich politických predstaviteľov, aby sa omnoho intenzívnejšie zamerali na zmierenie, vzájomné porozumenie, opatrenia na budovanie mieru, a tým podporili stabilitu krajiny a mier medzi etnickými komunitami;
5. znovu opakuje, že ak sa Bosna a Hercegovina skutočne chce stať členom EÚ, mala by splniť tieto požiadavky:
a)
štátne inštitúcie musia byť schopné prijať a účinne realizovať reformy potrebné na vstup do EÚ,
b)
štát by preto mal zriadiť verejné inštitúcie založené na zásadách právneho štátu a schopné účinne rozhodovať; tieto inštitúcie musia byť funkčné, hodnoverné, nezávislé od politického vplyvu a primerane vybavené;
6. je presvedčený, že uvedené požiadavky možno splniť len pomocou ústavnej reformy Bosny a Hercegoviny založenej na týchto kritériách:
a)
štát by mal disponovať dostatočnými legislatívnymi, rozpočtovými, výkonnými a súdnymi právomocami na to, aby fungoval ako člen EÚ, aby vytvoril a udržiaval funkčný jednotný trh, presadzoval hospodársku a sociálnu súdržnosť a zastupoval a bránil záujmy krajiny v zahraničí,
b)
počet správnych úrovní zapojených do riadenia Bosny a Hercegoviny by mal byť úmerný jej finančným zdrojom a založený na účelnom, súdržnom a účinnom rozdelení zodpovednosti,
c)
ochrana životne dôležitých národných záujmov v Bosne a Hercegovine musí byť v súlade so schopnosťou krajiny konať,
d)
všetky menšinové komunity musia mať rovnaké práva ako väčšinové obyvateľstvo, čo znamená aj odstránenie obmedzení práva byť volený z dôvodu príslušnosti k etnickej komunite, a to v súlade s ustanoveniami Európskeho dohovoru o ľudských právach a príslušnými stanoviskami Európskej komisie Rady Európy pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie);
7. v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu nájsť jasné riešenie, pokiaľ ide o otázku štátneho majetku, ktoré by bolo v súlade s ústavnými výsadami centrálneho štátu;
8. pripomína politikom Bosny a Hercegoviny, že je ich povinnosťou dosiahnuť dohodu o uvedených otázkach a že ak sa im to nepodarí, uvrhnú svoju krajinu a občanov do stagnácie a izolácie v čase, keď Bosnu a Hercegovinu ťažko zasiahla finančná a hospodárska kríza, ktorej výsledkom sú značné straty pracovných miest;
9. zdôrazňuje, že ústavná reforma krajiny a jej európska perspektíva by sa mali stať predmetom rozsiahlej a hĺbkovej diskusie so zapojením všetkých zložiek spoločnosti Bosny a Hercegoviny a nemali by byť monopolom vedúcich predstaviteľov hlavných politických strán a etnických komunít;
10. naliehavo žiada Radu ministrov a Parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny, aby vynakladali väčšie a účinnejšie úsilie o prijatie právnych predpisov potrebných na splnenie požiadaviek európskej integrácie, a povzbudzuje jednotlivé subjekty a orgány v Bosne a Hercegovine k zlepšeniu koordinácie v otázkach týkajúcich sa EÚ;
11. žiada, aby bol konečne vymenovaný nový vedúci úradu pre integráciu do EÚ, a pripomína orgánom Bosny a Hercegoviny, že výber nominanta by sa nemal zakladať na straníckej príslušnosti, ale výlučne na príslušných odborných skúsenostiach, dokázaných zručnostiach a hĺbkových vedomostiach o európskych otázkach;
12. vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby urýchlene splnili požiadavky stanovené v pláne pre uvoľnenie vízového režimu s cieľom zabezpečiť odstránenie súčasnej vízovej povinnosti do konca roka 2009;
13. vyjadruje znepokojenie nad politickým zasahovaním do médií v Bosne a Hercegovine a prepojením obchodných, politických a mediálnych záujmov; v tejto súvislosti žiada orgány, aby plne rešpektovali práva novinárov a nezávislosť médií;
14. zároveň znovu opakuje, že medzinárodné spoločenstvo a jeho vysoký zástupca, pán Valentin Inzko, v súlade so svojím mandátom rozhodne zasiahnu proti akýmkoľvek snahám oslabiť základy Daytonskej mierovej dohody, najmä mierové spolužitie rôznych etnických komunít v rámci jedného štátu;
15. preto zastáva názor, že úrad vysokého zástupcu by mal napomáhať oegánom Bosny a Hercegoviny pri dosahovaní a riadnom plnení všetkých piatich cieľov a dvoch podmienok stanovených Radou pre nastolenie mieru a že úrad by mal dovtedy existovať a zabezpečovať riadne plnenie Daytonskej mierovej dohody;
16. zdôrazňuje, že pokrok pri dosahovaní piatich cieľov a dvoch podmienok stanovených Radou pre nastolenie mieru je potrebný aj na to, aby sa postúpilo v agende EÚ;
17. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nevenuje dostatočnú pozornosť zhoršovaniu politickej situácie v Bosne a Hercegovine a že členské štáty preukazujú len chabé odhodlanie riešiť situáciu v tejto krajine seriózne a koordinovane;
18. vyzýva Radu, aby podporila požiadavky stanovené pre Bosnu a Hercegovinu, ako sú uvedené v tomto uznesení, a aby sa zaviazala presadzovať ich realizáciu; je v tejto súvislosti presvedčený, že Rada by mala novému osobitnému zástupcovi EÚ poskytnúť:
a)
silný a jasne vymedzený mandát a potrebné ľudské zdroje na uľahčenie prijímania reforiem uvedených v tomto uznesení a na podporu dialógu s občianskou spoločnosťou o týchto otázkach, a to i prostredníctvom cielených verejných kampaní a činností na posilnenie dialógu medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami,
b)
prostriedky na využívanie všetkých nástrojov EÚ vrátane sankčných právomocí (napr. pozastavenie finančnej pomoci EÚ) s cieľom podporiť skutočný pokrok v krajine,
c)
plnú a trvalú politickú podporu a právomoci na zabezpečenie celkovej koordinácie aktérov EÚ a nástrojov využívaných v Bosne a Hercegovine, čím sa zaručí konzistentnosť a súdržnosť všetkých opatrení EÚ, ako aj koordináciu s príslušnými medzinárodnými aktérmi nepatriacimi do EÚ angažovanými v Bosne a Hercegovine,
d)
právo každý mesiac informovať Politický a bezpečnostný výbor o vývoji v Bosne a Hercegovine a predkladať vhodné odporúčania k cieleným postihom;
19. vyzýva Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pána Javiera Solanu, a člena Komisie pre rozširovanie, pána Olliho Rehna, aby prevzali oveľa aktívnejšiu a viditeľnejšiu úlohu v Bosne a Hercegovine prostredníctvom pravidelných návštev krajiny a účinnejšieho presadzovania dialógu s občianskou spoločnosťou;
20. blahoželá občianskej spoločnosti v Bosne a Hercegovine k tomu, že prejavuje väčšiu dobrú vôľu než politickí predstavitelia a že je pozitívnym faktorom prispievajúcim k zmene a zmiereniu v krajine;
21. okrem toho je presvedčený, že medzinárodná vojenská prítomnosť v Bosne a Hercegovine by mala byť naďalej výrazná a jednotky by mali byť rýchlo rozmiestniteľné, aby tak medzinárodné spoločenstvo preukázalo svoje odhodlanie zaručiť bezpečnosť a integritu Bosny a Hercegoviny;
22. potvrdzuje svoju požiadavku na okamžité zadržanie zostávajúcich obžalovaných, ktorých hľadá Medzinárodný trestný súd pre bývalú Juhosláviu, a na rozhodujúce kroky zo strany orgánov Bosny a Hercegoviny na odstránenie zločineckých sietí napomáhajúcich týmto obžalovaným;
23. napokon požaduje posilnený dialóg medzi EÚ a USA a dialóg s ostatnými relevantnými medzinárodnými aktérmi s cieľom dosiahnuť širokú podporu pre súdržný prístup k Bosne a Hercegovine a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu politickej situácie v tejto krajine a destabilizácii regiónu; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej regionálnej spolupráce s cieľom napomáhať pokroku Bosny a Hercegoviny;
24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom Bosny a Hercegoviny a jej celkov.
Jednotná akcia Rady 2009/181/SZBP z 11. marca 2009, ktorou sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie v Bosne a Hercegovine (Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2009, s. 88).