– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Afganistane, a najmä uznesenie z 15. januára 2009 o rozpočtovej kontrole finančných prostriedkov Európskej únie pre Afganistan(1),
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Afganistanom a Wolesi Jirga (dolnej komory afganského parlamentu) z 12. februára 2009,
– so zreteľom na záverečné vyhlásenie Medzinárodnej konferencie o Afganistane, ktorá sa konala v Haagu 31. marca 2009,
– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu NATO o Afganistane, ktoré urobili hlavy štátov a vlád, ktoré sa zúčastnili na zasadnutí Severoatlantickej rady v Štrasburgu/Kehli 4. apríla 2009,
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov zahraničných vecí EÚ a USA zo 6. apríla 2009 o právnych predpisoch v Afganistane,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže Afganistan sa podieľa na viacerých medzinárodných nástrojoch týkajúcich sa ľudských práv a základných slobôd, najmä na Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a na Dohovore o právach dieťaťa,
B. keďže afganská ústava zo 4. januára 2004 v článku 22 uvádza, že "občania Afganistanu, muži a ženy, majú pred zákonom rovnaké práva a povinnosti", a keďže ústava je v súlade s medzinárodnými zmluvami ratifikovanými Afganistanom,
C. keďže afganský zákon o rodine od konca sedemdesiatych rokov obsahuje niektoré ustanovenia, ktoré priznávajú ženám práva v oblasti zdravia a vzdelávania, a keďže tento zákon sa v súčasnosti reviduje, aby bol v súlade s ústavou z roku 2004,
D. pripomínajúc existenciu Nezávislého výboru pre ľudské práva, ktorý bol zriadený v júni 2002 po dohode z Bonnu z 5. decembra 2001 a ktorému predsedá pani Sima Samarová, a ktorý zohráva kľúčovú úlohu v oblasti ochrany ľudských práv,
E. keďže nový návrh zákona o osobnom postavení šiitských žien, ktorý bol nedávno schválený obidvoma komorami afganského parlamentu, závažným spôsobom obmedzuje slobodu pohybu žien tým, že im odopiera možnosť odísť zo svojho domu z iných ako "legitímnych dôvodov" a vyžaduje, aby sa podriadili sexuálnym túžbam svojich manželov, čím sa uzákoňuje "manželské znásilnenie" a podporuje diskriminácia žien v manželstve, pri rozvode, dedení a v oblasti prístupu k vzdelávaniu, čo odporuje medzinárodným normám v oblasti ľudských práv, najmä právam žien,
F. keďže tento návrh zákona, ktorý by sa dotkol 15 až 20 % obyvateľstva, ešte nie je platný, pretože nebol uverejnený v úradnom vestníku vlády, aj keď ho už podpísal afganský prezident Hamid Karzai,
G. keďže tento návrh zákona bol na základe kritiky v Afganistane a v zahraničí vrátený afganskému ministrovi spravodlivosti s cieľom preveriť súlad znenia zákona so záväzkami prijatými afganskou vládou v rámci medzinárodných dohovorov o právach žien, ľudských právach vo všeobecnosti a v rámci ústavy,
H. keďže násilie voči aktivistom, najmä ochrancom práv žien stále pokračuje; keďže množstvo týchto aktivistov bolo obeťami militantov a najmä radikálov, napríklad Sitara Achakzaiová, Afganka, ochrankyňa práv žien a členka kandahárskej provinčnej rady v Afganistane, zavraždená pred svojim domom, Gul Pechová a Abdul Aziz, ktorých zabili po tom, čo ich obvinili z nemorálnych činov a rada náboženských konzervatívcov ich odsúdila na smrť, ako aj Malai Kakarová, prvá policajtka v Kandaháre, ktorá riadila policajné oddelenie poverené vyšetrovaním zločinov spáchaných na ženách v tomto meste,
I. keďže Perwizovi Kambakhshovi, dvadsaťtriročnému afganskému novinárovi odsúdenému na smrť za to, že uverejnil článok o právach žien v islamskom svete, po rozsiahlych protestoch na medzinárodnej úrovni znížili trest na 20 rokov odňatia slobody,
J. keďže sa stále podávajú správy o vyhrážkach a zastrašovaní žien vo verejnom živote, ako aj na pracovisku, a tieto tvrdenia boli potvrdené v správach OSN; keďže sa nedávno zaznamenali ťažkosti pri zvyšovaní účasti dievčat vo vzdelávacom systéme, pretože sa militanti a radikáli stavajú na odpor,
K. keďže v posledných rokoch boli zaznamenané prípady mladých žien, ktoré spáchali dobrovoľne samovraždu, aby unikli pred nútenými manželstvami alebo domácim násilím,
1. žiada o revíziu návrhu zákona o osobnom postavení šiitskych žien v Afganistane, pretože je jasné, že jeho obsah nie je v súlade so zásadou rodovej rovnosti, ako sa uvádza v ústave a v medzinárodných dohovoroch;
2. zdôrazňuje riziko, ktoré prináša prijatie právnych predpisov uplatňovaných iba na niektoré kategórie obyvateľstva, pretože sa tým podporuje diskriminácia a nespravodlivosť;
3. odporúča afganskému Ministerstvu spravodlivosti, aby zrušilo všetky zákony, ktoré diskriminujú ženy a odporujú medzinárodným zmluvám, ku ktorým Afganistan pristúpil;
4. domnieva sa, že pre demokratický rozvoj krajiny je dôležité, aby sa Afganistan zaviazal v prospech ľudských práv vo všeobecnosti, a najmä práv žien, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji krajiny a ktoré musia mať možnosť všestranne požívať svoje základné a demokratické práva; opätovne potvrdzuje svoju podporu boja proti všetkým formám diskriminácie vrátane náboženskej a rodovej diskriminácie;
5. pripomína, že dokument o stratégii EÚ v Afganistane na obdobie 2007 – 2013 považuje rovnosť mužov a žien a práva žien za kľúčové otázky národnej stratégie rozvoja Afganistanu;
6. oceňuje odvahu afganských žien, ktoré manifestovali v Kábule proti novému návrhu zákona, a vyjadruje im svoju podporu; odsudzuje násilie, ktorého obeťami sa stali počas týchto manifestácií, a žiada afganské orgány, aby zabezpečili ich ochranu;
7. odsudzuje vraždy ochrancov ľudských práv a emancipácie afganských žien, najmä nedávnu vraždu regionálnej poslankyne Sitary Achikzaiovej;
8. vyjadruje zhrozenie nad skutočnosťou, že afganský Najvyšší súd potvrdil trest odňatia slobody na 20 rokov pre Perwiza Kambakhsha za urážku, a vyzýva prezidenta Karzaia, aby mu udelil milosť a povolil jeho prepustenie na slobodu;
9. vyzýva afganské orgány vrátane miestnych orgánov, aby prijali všetky opatrenia potrebné na ochranu žien pred sexuálnym násilím a inými formami rodového násilia a aby postavili pred súd páchateľov takýchto činov;
10. domnieva sa, že pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v oblasti rodovej rovnosti za cenu obrovského úsilia by sa nemal stať v žiadnom prípade obeťou predvolebných dohôd medzi stranami;
11. podporuje kandidatúru žien v prezidentských voľbách stanovených na 20. augusta 2009 a vyzýva k plnej účasti afganských žien na rozhodovacom procese, čo je ich právo, ktoré im, okrem iných, prináleží vrátane práva byť volené a vymenované do vysokých štátnych funkcií;
12. vyzýva Radu, Komisiu a členské štáty, aby neustále nastoľovali otázku týkajúcu sa zákona o osobnom postavení šiitských žien a každej diskriminácie žien a detí, ktorá je neprijateľná a nezlučiteľná so záväzkami, ktoré medzinárodné spoločenstvo prijalo z dlhodobého hľadiska v rámci pomoci Afganistanu v jeho úsilí o obnovu a rekonštrukciu;
13. vyzýva Komisiu, aby poskytla priamu pomoc v oblasti financovania a plánovania afganskému Ministerstvu pre záležitosti žien a podporila systematické začleňovanie rodového prístupu do všetkých svojich rozvojových politík v Afganistane;
14. vyzýva Rozvojový fond OSN pre ženy (UNIFEM), aby bol mimoriadne ostražitý;
15. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, ako aj vláde a parlamentu Afganskej islamskej republiky a predsedovi Nezávislému výboru pre ľudské práva.
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia na túto tému vrátane uznesenia zo 6. septembra 2007 o financovaní osobitného tribunálu pre Sierru Leone(1),
– so zreteľom na dohodu z Cotonou medzi ES a krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (krajiny AKT) a na záväzok zmluvných strán dohody o mieri, bezpečnosti a stabilite, dodržiavaní ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže OSN a vláda Sierry Leone v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1315 v roku 2000 zriadila Špeciálny súd pre Sierru Leone na to, aby súdil osoby, ktoré závažným spôsobom porušili medzinárodné humanitárne právo, konkrétne spáchali vojnové zločiny a dopustili sa zločinov proti ľudskosti,
B. keďže Špeciálny súd pre Sierru Leone vytvára v rámci medzinárodného trestného súdnictva viacero precedensov tým, že je prvým medzinárodným súdom, ktorý je financovaný dobrovoľnými príspevkami, prvým súdom, ktorý je zriadený v krajine, v ktorej došlo k uvedeným trestným činom, a v prípade bývalého prezidenta Libérie prvým súdom, ktorý obvinil úradujúceho vedúceho predstaviteľa afrického štátu z vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti,
C. keďže mandát Špeciálneho súdu pre Sierru Leone sa skončí v roku 2010 a vláda Sierry Leone naznačila, že nemá prostriedky na výkon trestov osôb, ktoré Špeciálny súd pre Sierru Leone odsúdil,
D. keďže výkon trestov je kľúčovým prvkom medzinárodného súdnictva, ktoré zohráva významnú úlohu, čo sa týka mieru a ďalšieho rozvoja zásad právneho štátu v krajine,
E. keďže v súčasnosti je pre odsúdené osoby problematické odpykať si tresty v samotnej Sierre Leone, a to z politických, bezpečnostných a inštitučných dôvodov,
F. keďže Špeciálny súd pre Sierru Leone uzavrel dohodu s krajinami, medzi ktorými sú Spojené kráľovstvo, Švédsko a Rakúsko, aby sa zabezpečilo, že niektoré odsúdené osoby si odpykajú svoje tresty v týchto krajinách, a keďže sú potrebné ďalšie dohody na to, aby sa zabezpečilo, že všetky už odsúdené osoby a osoby, ktorých súdny proces pokračuje a ktoré môžu byť odsúdené, si svoje tresty naozaj odpykajú,
G. keďže neschopnosť nájsť primerané väzenia pre osoby odsúdené za najzávažnejšie zločiny by vážnym spôsobom narušila snahu medzinárodného spoločenstva o efektívny boj proti beztrestnosti,
H. pripomínajúc, že boj proti beztrestnosti je jedným zo základných kameňov politiky EÚ v oblasti ľudských práv a že medzinárodné spoločenstvo nesie zodpovednosť za podporu zavedených mechanizmov zodpovednosti,
I. keďže iné tribunály a súdy, ako je napríklad Medzinárodný trestný súd pre bývalú Juhosláviu a Medzinárodný trestný tribunál pre Rwandu čelia podobným problémom a keďže ostatné medzinárodné subjekty, ako je napríklad Medzinárodný trestný súd, Osobitný tribunál pre Libanon a osobitné komory kambodžských súdov zrejme budú podobným problémom čeliť v blízkej budúcnosti, ak krajiny nevyvinú viac úsilia zameraného na podporu presadzovania medzinárodnej spravodlivosti,
J. keďže medzinárodné súdy a tribunály zohrávajú v príslušných regiónoch dôležitú úlohu z hľadiska mieru a spravodlivosti a každý je odhodlaný zabezpečovať trvalý odkaz a prispievať k ďalšiemu pokroku v oblasti zásad právneho štátu v regiónoch, v ktorých boli spáchané zločiny,
1. víta pokrok, ktorý medzinárodné súdy a tribunály dosiahli pri súdení osôb zodpovedných za páchanie ohavných činov, a je presvedčený, že tieto súdne procesy sú jasným odkazom pre vedúcich činiteľov na celom svete a ďalších vojnových zločincov, že neslýchané porušenia ľudských práv už viac neostanú bez trestu;
2. vyzýva Radu a členské štáty, aby spolu so Špeciálnym súdom pre Sierru Leone našli spôsob, ako by si odsúdené osoby mohli odpykať svoje tresty, keďže bez takéhoto riešenia dôjde k vážnemu narušeniu úsilia Špeciálneho súdu pre Sierru Leone a hodnovernosti medzinárodného spoločenstva vrátane EÚ;
3. vyzýva všetky členské štáty, aby výraznejšie prispievali k práci medzinárodných súdov a tribunálov v ich snahe o nájdenie trvalého riešenia výkonu trestov, či už uzatváraním dohôd priamo s uvedenými inštitúciami na výkon trestov v jurisdikcii členských štátov alebo tým, že im pomôžu pri hľadaní alternatívnych riešení, ako zabezpečiť výkon trestov v samotných regiónoch;
4. vyzýva členské štáty a ostatné medzinárodné inštitúcie, aby poskytli ďalšiu finančnú pomoc Špeciálnemu súdu pre Sierru Leone s cieľom umožniť osobám odsúdeným Špeciálnym súdom pre Sierru Leone odpykanie ich trestov v krajinách, ktoré majú na výkon trestov kapacity v súlade s medzinárodnými normami, ale nemajú na to dostatok finančných prostriedkov;
5. nazdáva sa, že chýbajúca pomoc a podpora vážne ohrozí prácu medzinárodných súdov a tribunálov, pretože nebudú môcť zabezpečiť, aby si odsúdené osoby odpykali uložený trest;
6. požaduje vypracovanie komplexnej štúdie, v ktorej sa vyhodnotí práca medzinárodných trestných tribunálov, vyvodia sa z nej závery a predložia odporúčania, ako zlepšiť ich prácu a financovanie v budúcnosti;
7. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Špeciálnemu súdu pre Sierru Leone, Medzinárodnému trestnému súdu, Medzinárodnému trestnému súdu pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodnému trestnému tribunálu pre Rwandu, osobitným komorám kambodžských súdov, Osobitnému tribunálu pre Libanon, Bezpečnostnej rade OSN, členským štátom Africkej únie a spolupredsedom spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ.
– so zreteľom na ženevské dohovory a najmä na článok 27 Štvrtého ženevského dohovoru o ochrane civilného obyvateľstva v čase vojny,
– so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 o právnom postavení utečencov a jeho protokol z roku 1967,
– so zreteľom na dohodu o štatúte ozbrojených síl medzi vládami USA a Iraku, podpísanú v novembri 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o humanitárnej situácii utečencov z Iraku(1) a na svoje uznesenie zo 4. septembra 2008 o popravách v Iráne(2) zmieňujúce sa o obyvateľoch tábora Ašraf, ktorí majú na základe Štvrtého ženevského dohovoru právne postavenie chránených osôb,
– so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,
A. keďže tábor Ašráf v severnom Iraku bol zriadený v osemdesiatych rokoch pre členov iránskej opozičnej organizácie Mudžahedíni iránskeho ľudu (PMOI),
B. keďže v roku 2003 americké ozbrojené sily odzbrojili obyvateľov tábora Ašraf a poskytli im ochranu, pričom boli títo obyvatelia označení za "chránené osoby" podľa ženevských dohovorov,
C. keďže Vysoký komisár OSN pre ľudské práva naliehal v liste z 15. októbra 2008 na irackú vládu, aby chránila obyvateľov tábora Ašraf pred násilnými deportáciami, vyhostením alebo repatriáciou porušením zásady zákazu vyhostenia a navrátenia (non-refoulement) a nepodnikla žiadne kroky ohrozujúce ich život alebo bezpečnosť,
D. keďže kontrola nad táborom Ašraf sa po podpísaní americko-irackej dohody o štatúte ozbrojených síl vrátila od 1. januára 2009 irackým bezpečnostným silám,
E. keďže podľa údajných nedávnych vyjadrení irackého poradcu pre národnú bezpečnosť chcú orgány postupne dosiahnuť, aby sa ďalšia prítomnosť obyvateľov v tábore Ašraf stala "neznesiteľnou", a keďže sa údajne zmieňoval aj o ich vyhostení/vydaní a/alebo nútenom presídlení v rámci Iraku,
1. nalieha na irackého predsedu vlády, aby zabezpečil, že iracké orgány nepodniknú žiadne kroky, ktoré porušujú ľudské práva obyvateľov tábora Ašraf, a vyjasnil, aké má iracká vláda s nimi zámery; žiada iracké orgány, aby chránili životy, fyzickú a morálnu integritu obyvateľov tábora Ašraf a zaobchádzali s nimi v súlade so záväzkami podľa ženevských dohovorov, najmä aby ich porušením zásady zákazu vyhostenia a navrátenia (non-refoulement) násilne nepremiestňovali, nedeportovali, nevyhosťovali ani nerepatriovali;
2. domnieva sa, rešpektujúc želania všetkých osôb žijúcich v tábore Ašraf, pokiaľ ide o ich budúcnosť, že osoby žijúce v tábore Ašraf a ďalší iránski štátni príslušníci v súčasnosti žijúci v Iraku, ktorí odišli z Iránu z politických dôvodov, by mohli byť ohrození vážnym porušovaním ľudských práv, keby boli nedobrovoľne navrátení do Iránu, a trvá na tom, že žiaden človek by nemal byť navrátený priamo alebo cez tretiu krajinu do situácie, v ktorej by mu hrozilo mučenie alebo iné vážne porušovanie ľudských práv;
3. žiada irackú vládu, aby ukončila blokádu tábora a rešpektovala právne postavenie obyvateľov tábora Ašraf ako chránených osôb podľa ženevských dohovorov a nepodnikla žiadne kroky, ktoré by ohrozili ich život alebo bezpečnosť, t.j. poskytnúť im plnú dostupnosť potravín, vody, lekárskej starostlivosti, zdravotníckeho materiálu a paliva a prístup členov rodiny a medzinárodných humanitárnych organizácií;
4. žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby spolu s vládou Iraku a USA, Vysokým komisárom OSN pre utečencov a Medzinárodným výborom Červeného kríža spolupracovali na hľadaní uspokojivého dlhodobého právneho postavenia obyvateľov tábora Ašraf;
5. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Vysokému komisárovi OSN pre utečencov, Medzinárodnému výboru Červeného kríža, vláde USA a vláde a parlamentu Iraku.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím *
193k
32k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (KOM(2008)0530 – C6-0116/2009 – 2008/0170(CNS))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2008)0530),
– so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím ("dohovor") prijatý Valným zhromaždením OSN 13. decembra 2006,
– so zreteľom na článok 13 ods. 1 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0116/2009),
– so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0229/2009),
1. schvaľuje uzavretie dohovoru;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (opčný protokol) *
194k
33k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení opčného protokolu k Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom (KOM(2008)0530 – C6-0117/2009 – 2008/0171(CNS))
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2008)0530),
– so zreteľom na opčný protokol k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len "opčný protokol"), ktorý bol prijatý Valným zhromaždením OSN 13. decembra 2006,
– so zreteľom na článok 13 ods. 1 a článok 300 ods. 2 prvý pododsek Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0117/2009),
– so zreteľom na článok 51 a článok 83 ods. 7 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0230/2009),
1. schvaľuje uzatvorenie opčného protokolu;
2. vyzýva členské štáty a Komisiu, aby každé tri roky podávali správu Rade a Európskemu parlamentu o stave plnenia opčného protokolu podľa oblasti svojej pôsobnosti;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Vytváranie profilov, najmä na základe etnického pôvodu a rasy, v rámci boja proti terorizmu, presadzovania práva, prisťahovalectva, colných a hraničných kontrol
442k
115k
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 24. apríla 2009 o probléme vytvárania profilov, najmä na základe etnického pôvodu a rasy, v oblasti boja proti terorizmu, presadzovania práva, prisťahovalectva, colných a hraničných kontrol (2008/2020(INI))
– so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložila Sarah Ludford v mene skupiny ALDE o probléme vytvárania profilov, najmä na základe etnického pôvodu a rasy, v oblasti boja proti terorizmu, presadzovania práva, imigrácie, ciel a kontroly hraníc (B6-0483/2007),
– so zreteľom na medzinárodné, európske a vnútroštátne nástroje ľudských práv: zvlášť na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR); Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP); Zmluvu o Európskej únii; Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva (Zmluva o ES); Chartu základných práv Európskej únie (charta) a vnútroštátne ústavy členských krajín, ako aj práva a záruky, ktoré poskytujú osobám v oblasti súkromia, ochrany údajov, nediskriminácie a voľného pohybu,
– so zreteľom na európske opatrenia Rady Európy na ochranu údajov: článok 8 EDĽP, Dohovor 108 Rady Európy o ochrane osôb pri automatickom spracúvaní osobných údajov, odporúčania Výboru ministrov členských štátov Rady Európy R(87)15, ktoré upravujú použitie osobných údajov v policajnom sektore(1), R(97)18 týkajúce sa ochrany osobných údajov zozbieraných a spracovaných na štatistické účely(2) a R(2001)10 o európskom kódexe etiky polície(3),
– so zreteľom na opatrenia EÚ na ochranu údajov: články 7 a 8 charty, smernicu 95/46/ES Európskeho parlamentu a Rady z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(4) a rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(5),
– so zreteľom na opatrenia proti rasovej diskriminácii: Medzinárodný dohovor o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ICERD), článok 14 EDĽP a protokol 12 k EDĽP, článok 13 Zmluvy o ES a smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(6),
– so zreteľom na nástroje EÚ v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu vrátane policajnej a justičnej spolupráce a výmeny informácií a spravodajských informácií, ako aj na rozhodnutie Rady 2005/671/SVV z 20. septembra 2005 o výmene informácií a spolupráci v oblasti trestných činoch terorizmu(7), na rámcové rozhodnutie Rady 2006/960/SVV z 18. decembra 2006 o zjednodušení výmeny informácií a spravodajských informácií medzi orgánmi členských štátov Európskej únie činnými v trestnom konaní(8), na rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti(9) a jeho vykonávacie rozhodnutie 2008/616/SVV z 23. júna 2008(10),
– so zreteľom na existujúce a plánované databázy EÚ, ako sú Schengenský informačný systém, Eurodac a Vízový informačný systém, a na opatrenia pre zhromažďovanie biometrických údajov, ako sú údaje pre povolenia na pobyt a pre cestovné pasy, a na oznámenie Komisie z 30. novembra 2006 s názvom Posilnenie správy južných námorných hraníc Európskej únie, ktoré sa týka zriadenia sietí stálych pobrežných hliadok pre vonkajšie južné námorné hranice (KOM(2006)0733), ako aj na navrhované projekty dohľadu ako napríklad Eurosur (Európsky systém hraničného dohľadu),
– so zreteľom na návrh vytvoriť "elektronické hranice", ako sa uvádza v oznámení Komisie s názvom Príprava ďalších krokov pre riadenie hraníc v Európskej únii z 13. februára 2008, kde sa navrhuje integrované riadenie hraníc, ktoré predpokladá vytvorenie automatických kontrol hraníc vrátane programu registrovaného cestujúceho a systému vstupu/výstupu (KOM(2008)0069),
– so zreteľom na dohodu medzi EÚ a USA o spracovaní a postupovaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom (PNR) leteckými dopravcami Ministerstvu vnútornej bezpečnosti USA (DHS) (PNR dohoda z roku 2007)(11), na návrh rámcového rozhodnutia Rady o využívaní osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva (KOM(2007)0654), ako aj na stanoviská Agentúry EÚ pre základné práva (agentúra pre základné práva), Európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov a pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 a pracovnej skupiny pre policajnú a justičnú spoluprácu k tomuto návrhu,
– so zreteľom na príslušnú vnútroštátnu judikatúru, napríklad rozhodnutie nemeckého ústavného súdu o preventívnom policajnom pátraní(12) a rozhodnutie Snemovne Lordov Spojeného kráľovstva o českých Rómoch(13) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), najmä vec Timišev/Rusko(14), vec Načova a ďalší/Bulharsko(15), vec D.H. a ďalší/Česká republika(16) a vec S. a Marper/Spojené kráľovstvo(17) a Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, najmä vec Huber/Nemecko(18),
– so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu Martina Scheinina(19), dokument komisára Rady Európy pre ľudské práva Thomasa Hammarberga(20) "Ochrana práva na súkromie v boji proti terorizmu", všeobecné politické odporúčania č. 8 o boji proti rasizmu a terorizmu(21) a č. 11 o boji proti rasizmu a rasovej diskriminácii pri kontrolách(22) Európskeho výboru proti rasizmu a netolerancii (ECRI) Rady Európy a správu nezávislých expertov základných práv siete Európskej únie "Etnické profilovanie"(23),
– so zreteľom na článok 114 ods.3 a článok 94 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A6-0222/2009),
Vytváranie profilov a automatické získavanie údajov
A. keďže členské štáty využívajú v rámci boja proti trestnej činnosti viac ako kedykoľvek predtým nové technológie, prostredníctvom programov a systémov zahŕňajúcich získavanie, používanie, uchovávanie a výmenu údajov o jednotlivcoch, ako prostriedok boja proti terorizmu alebo reakcie na iné hrozby,
B. keďže je potrebné prijať na európskej úrovni jasnú definíciu vytvárania profilov a zároveň mať na pamäti sledovaný osobitný cieľ; keďže vytváranie profilov je vyšetrovacia technika, ktorú umožňujú nové technológie a ktorá sa bežne používa v obchodnej oblasti, avšak teraz sa využíva čoraz viac ako nástroj na presadzovanie práva, predovšetkým na vyšetrovanie a predchádzanie trestnej činnosti a v súvislosti s kontrolou hraníc,
C. keďže prax vytvárania profilov, ktorá sa často vykonáva cez automatické získavanie údajov uložených v počítači, si zaslúži preskúmanie a politickú diskusiu, pretože sa odchyľuje od všeobecného pravidla, že rozhodnutia o presadzovaní práva by mali byť založené na osobnom správaní sa jednotlivca; keďže vytváranie profilov je vyšetrovacia technika, ktorá získava informácie z rôznych zdrojov o ľuďoch, ktoré môžu zahrňovať ich etnický pôvod, rasu , štátnu príslušnosť a náboženstvo, ako základ pre identifikáciu osôb a potenciálne prijímanie zabraňujúcich opatrení proti tým, ktorí môžu byť podozriví trestne alebo z terorizmu, čo možno definovať takto:
"systematické spájanie súborov fyzických charakteristík, sklonov správania a psychologických charakteristík s určitými trestnými činmi a ich využitie ako základu pre rozhodnutia v oblasti presadzovania práva"(24),
alebo, keď si ujasníme vzťah medzi automatickým získavaním údajov a vytváraním profilov:
"postup, pomocou ktorého sa vyvodzuje z minulých skúseností súbor charakteristík pre zvláštne skupiny osôb a potom sa v databáze vyhľadajú údaje s cieľom určiť jednotlivca, ktorý sa čo najviac približuje tomuto súboru charakteristík"(25),
D. keďže etnické profilovanie, ktoré je založené špecificky na rasových alebo etnických kritériách, a teda vyvoláva hlboké znepokojenie, čo sa týka konfliktu so zásadami nediskriminácie, môže byť definované ako:
"postup, pri ktorom sa využívajú informácie o "rasovom" alebo etnickom pôvode, náboženstve alebo štátnej príslušnosti buď ako jediný faktor alebo ako jeden z viacerých faktorov pri prijímaní rozhodnutí o presadzovaní práva na systematickom základe bez ohľadu na to, či daní jednotlivci sú vyhľadávaní automatickými prostriedkami alebo nie"(26)
alebo
"policajné používanie informácií o rase, farbe pleti, jazyku, náboženstve, štátnej príslušnosti alebo národnostnom či etnickom pôvode, v rámci kontrolných, sledovacích a vyšetrovacích činností, a to bez akéhokoľvek objektívneho a primeraného zdôvodnenia"(27),
E. keďže vytváranie profilov, či už cez automatické získavanie údajov alebo postupmi polície a iných orgánov, sa stále viac používa ako prostriedok na presadzovanie práva a pri kontrole hraníc a nevenuje sa dostatočná pozornosť vyhodnoteniu jeho účinnosti a vytváraniu a používaniu právnych záruk, aby sa rešpektovalo právo na súkromie a zabránilo sa diskriminácii,
F. keďže profily môžu byť:
i)
popisné, keď sú založené na svedectve a iných informáciách o páchateľoch alebo charakteristikách trestných činov, ktoré boli spáchané, a čo vedie k dopadnutiu konkrétnych podozrivých alebo odhaleniu súčasných trestných činov, ktoré napodobňujú ten istý vzor, alebo
ii)
preventívne, keď sa robí porovnanie medzi spozorovanými premennými z minulých prípadov a súčasnými údajmi a spravodajskými informáciami, aby sa mohli vyvodiť závery, ktoré by mohli viesť k identifikácii osôb, ktoré by sa mohli niekedy v budúcnosti dopustiť trestného činu, alebo už spáchali trestný čin, ktorý ešte nebol odhalený(28),
G. keďže vyhľadávanie údajov a vytváranie profilov stierajú hranice medzi povoleným cieleným dohľadom a problematickým masovým dohľadom, pri ktorom sa údaje zhromažďujú preto, že sú užitočné, a nie na stanovený účel, čo môže viesť k porušeniu práva na súkromie,
H. keďže neopodstatnené cestovné obmedzenia a rušivé kontroly by mohli negatívne ovplyvniť dôležité hospodárske, vedecké, kultúrne a spoločenské výmeny s tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že je dôležité minimalizovať riziko, že určité skupiny, spoločenstvá alebo národnosti by mohli byť vystavené diskriminačným postupom alebo opatreniam, ktoré nie je možné objektívne zdôvodniť,
I. keďže existuje nebezpečenstvo, že nevinní ľudia môžu byť svojvoľne zadržaní a podrobení výsluchu, cestovným obmedzeniam, dohľadu alebo bezpečnostným opatreniam, lebo do ich profilu pridal informácie štátny úradník, a ak sa tieto údaje okamžite neodstránia, výmenou údajov a vzájomným uznávaním rozhodnutí by to mohlo viesť k zamietnutiu víz, cestovania alebo vstupu do krajiny, zaradeniu do zoznamu sledovaných osôb, zaradeniu do databáz, zákazu zamestnávania alebo využívania bankových služieb, zatknutiu alebo strate slobody alebo inému obmedzovaniu práv, a to bez možnosti nápravy,
Zákonné povinnosti
J. keďže pri presadzovaní práva sa musia vždy dodržiavať základné práva vrátane práva na súkromie a rodinný život, ochranu osobných údajov a nediskrimináciu; v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti je nevyhnutná úzka medzinárodná spolupráca, ale každá takáto spolupráca musí byť v súlade s medzinárodným právom, ako aj európskymi normami a hodnotami v oblasti rovnakého zaobchádzania a riadnej právnej ochrany, v neposlednom rade preto, aby EÚ neoslabila svoju dôveryhodnosť ako zástankyňa ľudských práv na svojom území a na medzinárodnej úrovni,
K. keďže EÚ by sa mala vyhnúť takým prístupom k vyšetrovaniu, ktoré by mohli zbytočne narušiť diplomatické vzťahy, brániť takejto medzinárodnej spolupráci alebo poškodiť obraz EÚ vo svete či spochybniť dôveryhodnosť EÚ ako podporovateľa medzinárodného práva; keďže európske normy, pokiaľ ide o rovnaké zaobchádzanie, nediskrimináciu a právnu ochranu, by mali ostať aj naďalej príkladom,
L. keďže popisné aj preventívne vytváranie profilov môže byť legitímnym vyšetrovacím nástrojom, ak je založené na konkrétnych, spoľahlivých a včasných informáciách namiesto neodskúšaných zovšeobecnení vychádzajúcich zo stereotypov a ak kroky podniknuté na základe takýchto profilov spĺňajú právne kritéria nutnosti a proporcionality; keďže však bez adekvátnych právnych obmedzení a záruk súvisiacich s používaním údajov o etnickom pôvode, rase, náboženskom vyznaní, ako aj o národnostnej a politickej príslušnosti existuje značné nebezpečenstvo, že by vytváranie profilov mohlo viesť k diskriminačným praktikám,
M. keďže podľa usmernenia v Európskom kódexe policajnej etiky na tento účel "policajné vyšetrovania majú byť čo najmenej založené na rozumnom podozrení zo súčasného alebo z možného trestného činu" a keďže sa presadzuje, že pravdepodobnosť porušenia ľudských práv (29), ktorá ohrozuje občanov a spoločnosť ako celok, vzniká pri nedostatku takého logického podozrenia, keď je vytváranie profilov založené na stereotypoch alebo predsudkoch,
N. keďže "preventívne profilovanie" používa široké profily, ktoré boli vypracované porovnávaním medzi databázami a ktoré odrážajú neoverené zovšeobecnenia alebo modely správania posúdené pravdepodobne na označenie budúceho alebo ešte neobjasneného trestného činu alebo teroristického činu, ktorý vyvoláva vážne obavy o súkromie a ktorý môže znamenať porušenie práv na rešpektovanie súkromného života podľa článku 8 EDĽP a článku 7 charty(30),
O. keďže judikatúra ESĽP jasne uvádza, že odchýlky od článku 8 ods. 2 EDĽP sú možné len vtedy, ak sú v súlade so zákonom a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti(31), ako potvrdzuje uvedený nedávny rozsudok vo veci S. a Marpev/Spojené kráľovstvo, podľa ktorého sa "všeobecný a nediskriminačný spôsob uchovávania odtlačkov prstov, vzoriek buniek a profilov DNA osôb, ktoré sú podozrievané, ale neboli usvedčené z porušenia zákona" považuje za porušenie článku 8 EDĽP,
P. keďže vyššie uvedený nález ESĽP vo veci S. a Marper/Spojené kráľovstvo o riziku stigmatizovania na základe faktu, že s osobami, ktoré neboli usvedčené zo spáchania žiadnych trestných činov, sa v databáze DNA Spojeného kráľovstva zaobchádza rovnakým spôsobom ako s usvedčenými páchateľmi trestných činov, musí tiež viesť k otázkam o zákonnosti operácií vytvárania profilov založeného na spracúvaní osobných údajov osôb, ktoré súd nevyhlásil za vinné(32),
Q. keďže program sieťového pátrania (Rasterfahndung), v ktorom nemecké policajné orgány zhromaždili osobné údaje z verejných a zo súkromných databáz o mužoch vo veku medzi 18 a 40 rokmi, súčasnými alebo bývalými študentmi zrejme moslimskej viery, s cieľom (neúspešne) identifikovať osoby podozrivé z terorizmu, zhodnotil Nemecký ústavný súd vo svojom uvedenom rozhodnutí ako protiústavný, z čoho vyplýva, že automatické získavanie údajov je nezákonný zásah do osobných údajov a súkromia a nemožno ho odôvodniť ako reakciu na situáciu všeobecného ohrozenia, ktorá v súvislosti s teroristickými útokmi z 11. septembra 2001 existuje stále ale musí sa preukázať "konkrétne nebezpečenstvo", napríklad príprava teroristických útokov alebo ich spáchanie,
Účinnosť
R. keďže sa v rôznych amerických štúdiách objavili pochybnosti o užitočnosti automatického vyhľadávania údajov a vytvárania profilov, napríklad:
i)
štúdia inštitútu Cato uvádza:
hoci je automatické vyhľadávanie údajov v mnohých prípadoch užitočné, nie je vhodné na odhaľovanie teroristov. Bolo by nešťastné, keby sa vyhľadávanie údajov na účely odhaľovania teroristov stalo v rámci vnútroštátnej bezpečnosti , presadzovania práva a technologických postupov bežnou záležitosťou, pretože takéto vyhľadávanie údajov by bolo plytvaním dolárov daňových poplatníkov, zbytočným narušovaním súkromia a občianskych slobôd a namierilo by zlým smerom cenný čas a energiu mužov a žien v národných bezpečnostných službách(33)",
ii)
štúdia národnej rady USA pre výskum o vyhľadávaní údajov a technológiách sledovania správania vypracovaná pre Ministerstvo vnútornej bezpečnosti USA dospela k záveru, že:
"automatizovaná identifikácia teroristov prostredníctvom vyhľadávania údajov ... nie je vykonateľná ako cieľ a žiaduca ako účel technologického rozvoja(34)
S. keďže účinnosť vyhľadávania údajov je oslabovaná hľadaním "ihly v kope sena", t. j. problémom analytikov, ktorí musia filtrovať veľké množstvo dostupných údajov; keďže počet digitálnych stôp bezúhonných občanov je väčší ako tých, ktoré po sebe zanechajú zločinci a teroristi, ktorí vyvíjajú značné úsilie, aby skryli svoju totožnosť; a keďže existuje výrazná miera "falošne pozitívnych výsledkov", čo vedie k tomu, že sú podozrievaní celkom nevinní ľudia a je prípadne narušené ich súkromie, ale i k tomu, že skutoční podozriví stále nie sú identifikovaní,
T. keďže opačným problémom je možné nechytenie páchateľa, ktorý nezodpovedá profilu, pričom možno uviesť príklad vodcu bombových útokov na Londýn, ku ktorým došlo 7. júla 2005, ktorý "sa dostal do pozornosti tajných služieb ako spojenec iných mužov, ktorí boli podozriví zo zapojenia do prípravy bombových útokov ..., ale ... nebol stíhaný, pretože dostatočne nezodpovedal charakteristikám profilu z obdobia pred júlom 2005 pre osoby podozrivé z terorizmu"(35),
U. keďže vytváranie profilov, ktoré narúša dobré vzťahy v spoločnosti a odrádza niektoré spoločenské skupiny od spolupráce s orgánmi činnými v trestnom konaní by bolo kontraproduktívne v tom zmysle, že by zabraňovalo zhromažďovaniu spravodajských informácií a účinnému boju proti zločinu a terorizmu(36),
V. keďže zbieranie informácií o konkrétnych podozrivých a sledovanie špecifických stôp je najlepším spôsobom odhaľovania a predchádzania terorizmu a keďže ako doplnok k tomu môžu byť náhodné kontroly a overovanie, ktoré sa dotýkajú každého rovnakou mierou a teroristi sa im nemôžu vyhnúť, účinnejšie ako vytváranie profilov v rámci predchádzania terorizmu(37),
Vytváranie profilov na základe etnického pôvodu
W. keďže používanie etnického pôvodu, národnej príslušnosti a náboženstva ako faktorov pri vyšetrovaní v rámci presadzovania práva nie je vylúčené, pokiaľ zodpovedá normám nediskriminácie vrátane článku 14 EDĽP, ale musí prejsť kontrolou overujúcou účinnosť, potrebnosť a proporcionalitu, ak má byť rozdielnosť v zaobchádzaní v súlade so zákonom, a nie diskrimináciou,
X. keďže vytváranie profilov založené na predpokladoch, ktoré vychádzajú zo stereotypov, môže vyvolať v širokej verejnosti pocity nepriateľstva a xenofóbie voči osobám určitého etnika, štátnej príslušnosti alebo náboženského vyznania(38),
Y. keďže z judikatúry ESĽP vyplýva, že, keď je rasa výlučným dôvodom pre podniknutie krokov na účel presadzovania práva, ide o zakázanú diskrimináciu(39); keďže v praxi nie je vždy jasné, či bol rasový alebo etnický pôvod vždy výlučným alebo rozhodujúcim dôvodom pre takéto kroky a prevažujúca váha týchto faktorov sa často jasne ukáže až po vykonaní analýzy modelov postupov používaných pri presadzovaní práva,
Z. keďže doteraz neexistuje žiadna medzinárodná alebo európska norma, ktorá by výslovne zakazovala "etnické profilovanie", malo by z judikatúry ESĽP vyplývať, že, ako tento záver aj ICERD a ECRI jasne ukázali, tieto postupy porušujú zákaz diskriminácie(40),
AA. keďže akčný program, ktorý bol prijatý na svetovej konferencii proti rasizmu v roku 2000 naliehavo vyzýva štáty, "aby navrhli, realizovali a presadzovali účinné opatrenia na účely odstránenia vytváranie profilov na základe rasového pôvodu"(41), keďže ECRI vo svojom uvedenom odporúčaní č. 8 o boji proti rasizmu v rámci boja proti terorizmu požiadal, aby vlády zabezpečili, že nebude dochádzať k diskriminácii na základe právnych predpisov a úprav alebo ich uplatňovania v oblasti presadzovania práva; a keďže sa sieť nezávislých odborníkov EÚ na základné práva domnieva, že vytváranie profilov teroristov na základe charakteristík ako štátna príslušnosť, vek alebo miesto narodenia "predstavuje veľké riziko diskriminácie"(42),
AB keďže treba vykonať komplexné vyhodnotenie vyšetrovacích postupov a systémov spracovania údajov v rámci EÚ a členských štátov, ktoré používajú alebo zabezpečujú databázy techník vytvárania profilov s cieľom zabezpečiť úplný súlad s vnútroštátnymi, európskymi a medzinárodnými právnymi záväzkami a zabrániť neoprávnenej diskriminácii alebo zasahovaniu do súkromia,
AC. keďže pri týchto činnostiach by sa mali používať nasledujúce usmernenia a keďže sa požaduje kombinácia všetkých týchto opatrení, aby sa zabezpečila úplná a účinná ochrana,
1. predkladá Rade tieto odporúčania:
a)
každé spracovanie osobných údajov na účely presadzovania práva a boja proti terorizmu by malo byť založené na uverejnených právnych predpisoch ustanovujúcich obmedzenia pre používanie, ktoré sú jasné, špecifické a záväzné, a malo by podliehať dôkladnej a účinnej kontrole nezávislými orgánmi pre ochranu osobných údajov a prísnym postihom za porušovanie; masové uchovávanie údajov z preventívnych dôvodov je neprimerané vo vzťahu k základným požiadavkám účinného boja proti terorizmu,
b)
mal by sa vytvoriť právny rámec, ktorý by jasne definoval vytváranie profilov buď prostredníctvom automatizovaného vyhľadávania údajov uložených v počítači alebo inak, s cieľom zaviesť jasné pravidlá jeho legitímneho používania a stanoviť obmedzenia; zároveň je potrebné zaviesť nevyhnutné záruky ochrany údajov pre jednotlivcov a mechanizmy na určenie zodpovednosti,
c)
zhromažďovanie a uchovávanie osobných údajov a používanie techník vytvárania profilov u osôb, ktoré nie sú podozrievané z konkrétneho trestného činu alebo ohrozenia, by malo podliehať obzvlášť prísnym skúškam "nutnosti" a "proporcionality",
d)
mali by sa jasne rozlišovať skutočné a spravodajské údaje a údaje o rôznych kategóriách subjektov údajov,
e)
prístup k materiálom polície a tajnej služby by sa mal povoľovať len od prípadu k prípadu na špecifické účely a mal by podliehať kontrole súdov v členských štátoch,
f)
činnosti vytvárania profilov by nemali obmedzovať cielené vyšetrovacie kontroly policajných služieb členských štátov a obmedzujúce právne predpisy o vytváraní profilov by nemali brániť oprávnenému prístupu do databáz ako súčasti takýchto cielených vyšetrovaní,
g)
na uchovávanie osobných informácií by sa malo vzťahovať časové obmedzenie,
h)
štatistiky o etnickom pôvode sú základným nástrojom umožňujúcim odhalenie postupov presadzovania práva, ktoré sa neprimerane, bezdôvodne a neoprávnene zameriavajú na etnické menšiny; zavádzanie vysokých noriem ochrany pre osobné údaje (údaje spojené s identifikovateľným jednotlivcom) preto nebráni vytváraniu anonymných štatistických údajov vrátane premenných o etnickom pôvode, rase, náboženstve a štátnej príslušnosti, ktoré sú nevyhnutné na identifikovanie akejkoľvek diskriminácie v postupoch presadzovania práva; pracovná skupina zriadená podľa článku 29 by mala byť preto požiadaná o usmernenie v tejto otázke,
i)
malo by sa zakázať zhromažďovanie údajov o jednotlivcoch len na základe určitého rasového alebo etnického pôvodu, náboženského presvedčenia, sexuálnej orientácie alebo správania, politických názorov alebo toho, že sú členmi určitých hnutí alebo organizácií, ktoré nie sú zakázané zákonom; je potrebné vytvoriť záruky týkajúce sa ochrany a postupov odvolania proti diskriminačnému používaniu nástrojov na presadzovanie práva,
j)
využívanie počítačov súkromnými alebo verejnými orgánmi na účely rozhodovania o jednotlivcoch bez posúdenia človekom sa povoľuje len výnimočne a s poskytnutím prísnych záruk,
k)
mali by existovať pevné záruky stanovené zákonom, ktoré zaručia vhodnú a účinnú súdnu a parlamentnú kontrolu činností polície a tajných služieb vrátane boja proti terorizmu,
l)
vzhľadom na možné následky pre jednotlivcov by náprava mala byť účinná a dostupná, pričom subjektom údajov sa poskytnú jasné informácie o platných postupoch, ako aj o práve na prístup a nápravu,
m)
mal by sa stanoviť súbor kritérií na posúdenie účinnosti a zákonnosti všetkých postupov vytvárania profilov a ich súladu s hodnotami EÚ§ mali by sa preskúmať platné a navrhované právne predpisy jednotlivých štátov a EÚ týkajúce sa využívania profilovania s cieľom uistiť sa, či spĺňajú požiadavky európskeho práva a medzinárodných zmlúv; a v prípade potreby by sa mala zvážiť reforma práva EÚ s cieľom vytvoriť záväzné pravidlá, ktoré zabránia porušovaniu základných práv a zohľadnia očakávané odporúčanie Rady Európy o profilovaní,
n)
malo by sa preskúmať, do akej miery smernica 2000/43/ES zakazuje alebo upravuje opatrenia a postupy profilovania, a zvážiť uskutočnenie reformy s cieľom odstrániť vyňatie letísk a prístavov z jej rozsahu pôsobnosti,
o)
Rada by mala dať vypracovať štúdiu vychádzajúcu z príslušného rámca a súčasných postupov, ktorá sa vykoná v rámci zodpovednosti Komisie a na základe konzultácií s Agentúrou pre základné práva prípadne Európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov a s orgánmi presadzovania práva a spravodajskými agentúrami a ktorá bude zameraná na skutočné a možné využívanie techník vytvárania profilov, ich účinnosť pri identifikácii podozrivých osôb a ich súlad s občianskymi slobodami, ľudskými právami a požiadavkami na súkromie; členské štáty by mali byť požiadané, aby poskytli číselné údaje o kontrolách, prehľadávaní a iných zásahoch vyplývajúcich z techník vytvárania profilov;
2. poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Snemovňa Lordov, 9. decembra 2004, R.v. Imigračný úrad na letisku Praha a ďalší (obžalovaní), ex parte Európske centrum pre práva Rómov a ďalší (žalujúci) (2004), UKHL 55, odsek 101.
Stanovisko Agentúry pre základné práva Európskej únie z 28. októbra 2008 k návrhu rámcového rozhodnutia Rady o osobných záznamov o cestujúcich (PNR) na účely presadzovania práva, odsek 35.
De Schutter, Oliver and Ringelheim, Julie (2008), "Etnické profilovanie: Stále dôležitejšia výzva pre európske zákony o ľudských právach" Modern Law Review, 71(3):358-384.
Stanovisko Agentúry pre základné práva Európskej únie z 28. októbra 2008 o návrhu rámcového Rozhodnutia Rady o používaní údajov osobného záznamu o cestujúcom (PNR) na účely presadzovania práva, odsek 4.
Pre krátky prehľad príslušného prípadu pozri E. Brouwer: Ďalší postup európskeho systému osobného záznamu o cestujúcom (PNR)?, štúdia vykonaná pre politické oddelenie Európskeho parlamentu , Práva občanov a ústavné veci, dokument PE 410.649, január 2009, odsek 5, s. 16-17.
Policajná analýza inštitútu Cato č. 584, 11. decembra 2006, "Účinný boj proti terorizmu a obmedzená úloha prediktívneho vyhľadávania", Jeff Jonas a Jim Harper.
Stanovisko Agentúry pre základné práva Európskej únie z 28. októbra 2008 o návrhu rámcového Rozhodnutia Rady o používaní údajov osobného záznamu o cestujúcom (PNR) na účely presadzovania práva, odsek 39.
Sieť nezávislých odborníkov EÚ na základné práva, "Rovnováha medzi slobodou a bezpečnosťou ako odpoveď Európskej únie a jej členských štátov na hrozbu terorizmu" (2003), s. 21.
Ochrana finančných záujmov Spoločenstiev a boj proti podvodom - výročná správa za rok 2007
360k
111k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a boji proti podvodom – výročná správa za rok 2007 (2008/2242(INI))
– so zreteľom na svoje uznesenia k predchádzajúcim výročným správam Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),
– so zreteľom na správu Komisie z 22. júla 2008 Európskemu parlamentu a Rade s názvom Ochrana finančných záujmov Spoločenstva – boj proti podvodom – výročná správa za rok 2007 (KOM(2008)0475) vrátane príloh (SEK(2008)2300 a SEK(2008)2301),
– so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF o činnosti za rok 2007(1) a na svoju druhú správu z 19. júna 2008 o uplatňovaní nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi, ako aj na usmernenia nahradzujúce vademékum úradu OLAF,
– so zreteľom na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za obdobie od júna 2007 do mája 2008(2),
– so zreteľom na výročnú správu Európskeho dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2007(3),
– so zreteľom na článok 276 ods. 3 a článok 280 ods. 5 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1995/2006 z 13. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES, Euratom) č. 1605/2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(4),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0180/2009),
Počet oznámených nezrovnalostí
1. víta začlenenie kapitoly o priamych výdavkoch, no zdôrazňuje, že očakáva, že táto kapitola sa v nasledujúcich správach ešte zlepší prostredníctvom komplexnejších údajov;
2. opakuje svoju výzvu, aby boli výročné správy o ochrane finančných záujmov Spoločenstiev a súvisiace uznesenia Európskeho parlamentu zahrnuté na rokovanie Rady a aby Rada následne poslala svoje pripomienky Európskemu parlamentu a Komisii; je hlboko sklamaný, že Rada tak zatiaľ neurobila, a to napriek výzve Európskeho parlamentu a naliehaniu Komisie;
3. pripomína, že v oblasti vlastných zdrojov, poľnohospodárskych výdavkov, štrukturálnych opatrení a priamych výdavkov boli v roku 2007 oznámené nezrovnalosti v celkovej výške 1 425 miliónov EUR (v porovnaní s 1 143 miliónmi EUR v roku 2006); sumy oznámené členskými štátmi Komisii za rok 2007 sa dajú rozdeliť takto:
–
vlastné zdroje: 377 miliónov EUR (353 miliónov EUR v roku 2006),
–
poľnohospodárske výdavky: 155 miliónov EUR (87 miliónov EUR v roku 2006),
–
štrukturálne opatrenia: 828 miliónov EUR (703 miliónov EUR v roku 2006),
–
predvstupové fondy: 32 miliónov EUR (14 miliónov EUR v roku 2006),
–
priame výdavky: 33 miliónov EUR;
4. víta skutočnosť, že po minuloročných parlamentných správach Komisia definovala vo svojej správe rozdiely medzi nezrovnalosťou a podvodom; vymedzenie pojmu "podozrenie z podvodu" však stále spôsobuje ťažkosti členským štátom;
Všeobecné pripomienky
5. víta úsilie, ktoré členské štáty doposiaľ vynaložili, opäť však zdôrazňuje, že by mali zabezpečiť adekvátnosť svojich mechanizmov finančnej kontroly, a vyzdvihuje význam preventívnych opatrení členských štátov, ktorých cieľom je zvýšiť počet zistení nezrovnalostí skôr, ako sa príjemcom skutočne vyplatí akákoľvek čiastka; zdôrazňuje skutočnosť, že boj proti podvodom a korupcii je trvalou zodpovednosťou všetkých členských štátov a že na dosiahnutie skutočného zlepšenia je potrebné spoločné úsilie;
6. zdôrazňuje potrebu dosiahnuť väčšiu harmonizáciu metód zberu a využívania informácií s cieľom poskytnúť štandardizovaný rámec, ktorý v súvislosti so stratégiou posilnenej prevencie umožní efektívnejšie vyhodnocovať riziká podvodu;
7. víta národné vyhlásenia o hospodárení, ktoré predkladajú niektoré členské štáty v súvislosti s financiami Spoločenstva spravovanými na vnútroštátnej úrovni; žiada ostatné členské štáty, aby vyvinuli podobné iniciatívy, a vyzýva Komisiu, aby urobila všetko na dosiahnutie toho, že tieto národné vyhlásenia o hospodárení sa budú predkladať v celej EÚ;
Vlastné zdroje
8. poznamenáva, že odhadovaná suma poznačená nezrovnalosťami vzrástla o 6 %; výrobky, ktoré boli najviac poznačené nezrovnalosťami, boli ako v predchádzajúcich rokoch televízory a cigarety;
9. vyjadruje poľutovanie nad oneskorením pri prijímaní návrhu nariadenia o vzájomnej administratívnej pomoci pri ochrane finančných záujmov Európskeho spoločenstva proti podvodom a akýmkoľvek iným protiprávnym konaniam (KOM(2006)0473) a preto vyzýva Radu, aby toto nariadenie bezodkladne prijala;
10. víta skutočnosť, že Komisia v nadväznosti na svoje oznámenie o potrebe rozvinúť koordinovanú stratégiu s cieľom zlepšiť boj proti daňovým podvodom (KOM(2006)0254) prijala oznámenie o koordinovanej stratégii s cieľom zlepšiť boj proti podvodom s DPH (KOM(2007)0758), a pozorne sleduje návrh smernice Rady vypracovaný Komisiou o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa daní, odvodov a ďalších opatrení (KOM(2009)0028) a návrh smernice Rady vypracovaný Komisiou o administratívnej spolupráci v oblasti daní (KOM(2009)0029);
11. trvá na tom, že na dosiahnutie výrazného zlepšenia spolupráce v boji proti podvodom s DPH je potrebný nový politický podnet;
12. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že odkedy OLAF nemá prístup k obsahu výmeny údajov medzi členskými štátmi podľa nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty(5), nemôže v súvislosti s bojom proti podvodom s DPH poskytovať pridanú hodnotu v oblasti vyšetrovania, prevencie a podpory operácií členských štátov v boji proti podvodom; ľutuje v tejto súvislosti skutočnosť, že OLAF sa v roku 2007 nezaoberal žiadnym prípadom podvodu s DPH;
13. pripomína členským štátom, aby si boli vedomé značného počtu cezhraničných prípadov podvodu s DPH;
14. vyjadruje poľutovanie nad zhoršením stavu v oblasti podvodov týkajúcich sa pôvodu produktov, a to nielen v oblasti preferenčných colných opatrení, ale aj colných kvót GATT;
15. vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné vyhodnotenie potenciálu podvodov podľa produktov a krajín a zohľadnila pritom možnosť vykonávania systematických, cielených a v prípade potreby stálych kontrol tak na mieste pôvodu, ako aj na mieste určenia, pričom osobitnú pozornosť bude venovať tzv. podvodu typu kolotoč;
Poľnohospodárske výdavky
16. pripomína, že od 1. januára 2007 sú členské štáty povinné informovať Komisiu o nezrovnalostiach presahujúcich 10 000 EUR, prahovú hodnotu zavedenú nariadením Komisie (ES) č. 1848/2006 zo 14. decembra 2006 o nezrovnalostiach a vymáhaní súm neoprávnene vyplatených v súvislosti s financovaním Spoločnej poľnohospodárskej politiky a o organizácii informačného systému v tejto oblasti(6); všíma si, že počet prípadov oznámených nezrovnalostí klesol o 53 % (1548 prípadov v porovnaní s 3294 prípadmi v roku 2006); poukazuje na to, že tento relatívne nízky počet nezrovnalostí možno vysvetliť vyšším prahom pre oznamovanie;
17. poznamenáva, že odhadovaná suma poznačená nezrovnalosťami stúpla o 44 %, čo je nárast, ktorý súvisí čiastočne s prípadmi s výrazným finančným dosahom, ktoré vznikli alebo sa objavili v predchádzajúcich rokoch, ale oznámili sa až v roku 2007; poznamenáva, že najviac postihnutými odvetviami boli odvetvia výroby mlieka a mliečnych výrobkov, ovocia a zeleniny, rozvoja vidieka, hovädzieho a teľacieho mäsa;
18. zdôrazňuje, že odvetvia mlieka, ovocia a zeleniny, cukru a rozvoja vidieka dohromady predstavujú zhruba 77 % celkovej sumy nezrovnalostí a že samotná oblasť rozvoja vidieka predstavuje 38 % všetkých vykázaných nezrovnalostí; ďalej poznamenáva, že najvyššiu sumu nezrovnalostí v oblasti rozvoja vidieka vykazujú podporné opatrenia v rámci lesného hospodárstva a najvyšší počet nezrovnalostí vykazujú podporné opatrenia v rámci agroenvironmentálnych opatrení; preto žiada OLAF, aby vo svojej nasledujúcej výročnej správe venoval osobitnú pozornosť nezrovnalostiam ovplyvňujúcim rozvoj vidieka;
19. poukazuje na to, že úroveň dodržiavania oznamovacej povinnosti sa medzi členskými štátmi značne líši, najmä pokiaľ ide o včasné oznamovanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v prípade Rakúska a Švédska je lehota medzi zistením a ohlásením nezrovnalostí ďaleko za priemernou lehotou (1,2 roka): v prípade Rakúska 3,4 roka a v prípade Švédska 2,3 roka;
20. súhlasí s konštatovaním vyššie uvedenej výročnej správy Európskeho dvora audítorov (EDA) v odseku 5.20, že integrovaný administratívny a kontrolný systém (IACS) naďalej zostáva účinným kontrolným systémom, ktorý znižuje riziko neoprávnených výdavkov v prípade, ak sa systém vykonáva správne a ak sú doň vložené presné a spoľahlivé údaje; podporuje rozšírenie uplatňovania systému na nové oblasti, ktoré v súčasnosti nepokrýva; konštatuje však, že by sa malo zvýšiť množstvo, ako aj kvalita kontrol uskutočňovaných týmto systémom s cieľom vo väčšej miere odrádzať od podvodov;
21. vyzýva Komisiu, aby prijala pevné politické rozhodnutie, ak by grécke orgány nedodržali termíny stanovené akčným plánom na zriadenie nového operačného identifikačného systému poľnohospodárskych parciel – geografického informačného systému;
22. opakuje svoju výzvu Komisii, aby zhodnotila účinnosť a transparentnosť monitorovacích systémov v súvislosti s platbami pre farmárov v súvislosti s jej nasledujúcou výročnou správou;
Štrukturálne opatrenia
23. víta zjednodušené a objasnené pravidlá nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006(7) a vykonávanie nariadenia Komisie (ES) č. 1828/2006(8); vyjadruje však obavy z konštatovania EDA v odseku 6.31 jeho uvedenej výročnej správy, že riadiace a kontrolné systémy členských štátov, ako aj dohľad nad ich prevádzkou zo strany Komisie, boli iba čiastočne účinné;
24. uznáva, že k nezrovnalostiam vo využívaní prostriedkov z fondov EÚ súvisiacim so zlým hospodárením a niekedy dokonca aj podvodmi dochádza v mnohých členských štátoch; berie na vedomie, že v roku 2007 členské štáty zaznamenali 3832 nezrovnalostí (čo predstavuje 19,2 % nárast v porovnaní s rokom 2006), že s tým spojená celková finančná čiastka predstavovala v roku 2007 okolo 828 miliónov EUR (čo zodpovedá necelým 1,83 % viazaných rozpočtových prostriedkov), že v roku 2007 percentuálny podiel podozrení z podvodov predstavoval asi 12 až 15 % z celkového počtu zaznamenaných nezrovnalostí a že celková suma nezrovnalostí Európskeho fondu pre regionálny rozvoj narástla o 48 % v porovnaní s rokom 2006;
25. zdôrazňuje význam akčného plánu na posilnenie dohľadu v rámci zdieľaného hospodárenia v oblasti štrukturálnych opatrení, ktorý Komisia prijala 19. februára 2008 a ktorého cieľom je obmedzenie chýb v žiadostiach o platby zo strany členských štátov; je presvedčený, že nový akčný plán túto situáciu výrazne zlepší v neposlednom rade tým, že pomôže členským štátom rozvíjať ich schopnosť kontrolovať oprávnenosť výdavkov na projekty; konštatuje, že prvá správa o pokroku v súvislosti s týmto akčným plánom uvádza niekoľko prvých pozitívnych výsledkov;
26. súhlasí so stanoviskom Komisie pri prijímaní nápravných opatrení v prípade zistenia závažných nezrovnalostí vrátane pozastavenia platieb a spätného získania neoprávnene alebo chybne vyplatených súm; pripomína, že Komisia by mala štyrikrát ročne podávať správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní svojho akčného plánu; vyzýva však Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie zamerané na podporu členských štátov pri predchádzaní nezrovnalostiam a poskytovaní potrebných odborných poznatkov príslušným vnútroštátnym a regionálnym orgánom;
27. víta kvalitu dosiahnutých výsledkov prakticky vo všetkých projektoch a, s cieľom neovplyvniť negatívnym spôsobom monitorovanie a samotné využívanie štrukturálnych fondov, zdôrazňuje potrebu rozlišovať medzi:
–
administratívnymi nezrovnalosťami, ktoré sa musia napraviť,
–
podvodmi (t.j. 0,16 % platieb, ktoré uskutočnila Komisia medzi rokmi 2000 a 2007), ktoré je treba potrestať;
28. uznáva, že účinné čerpanie štrukturálnych fondov predstavuje značné problémy, a to najmä pre nové členské štáty, keďže sú nútené dodržiavať prísne a často zložité požiadavky na ich využívanie; preto víta úsilie týchto členských štátov zlepšovať svoju schopnosť využívania a vyzýva ich k zintenzívneniu tejto činnosti do takej miery, aby boli schopné preukázať konkrétne výsledky v prijateľnom časovom rámci;
29. vyzýva Komisiu, aby zohľadnila administratívne náklady, ktoré musia niesť národné, regionálne a miestne správy členských štátov pri uskutočňovaní často zložitých a nákladných požiadaviek týkajúcich sa monitorovania a kontroly spolufinancovaných projektov;
30. vyzýva preto Komisiu, ako aj členské štáty, aby metodicky pracovali na vypracovaní odporúčaní týkajúcich sa spôsobov, ako predísť nezrovnalostiam a administratívnym chybám a nedostatkom;
31. naliehavo vyzýva Komisiu, aby ešte viac zjednodušila postupy riadenia a monitorovania programov štrukturálnych fondov, ktoré do určitej miery zodpovedajú za nezrovnalosti vzniknuté v členských štátoch pri vykonávaní týchto programov;
32. je šokovaný nedisciplinovanosťou členských štátov v oznamovaní, ktorá pretrváva i po uplynutí viacerých rokov; považuje za neprijateľné, že šesť členských štátov(9) stále nepoužíva elektronické oznamovanie, štrnásť členských štátov(10) nesplnilo termíny oznamovania a niektoré(11) neklasifikovali žiadne z oznámených prípadov nezrovnalostí; nalieha na Komisiu, aby popri konaní o porušení našla účinné riešenia na vyriešenie tejto situácie a vyzýva Komisiu, aby dôsledne zvážila zriadenie účinného systému finančných sankcií, ktoré by sa mali integrovať do budúcich nariadení, a aby ho systematicky uplatňovali;
33. zdôrazňuje, že klasifikácia nezrovnalostí (uvádzajúca, či ide o podozrenie z podvodu alebo nie) je prvkom výkazov predkladaných členskými štátmi, ktorý musí byť posilnený vzhľadom na to, že viaceré členské štáty doteraz nepredložili žiadnu klasifikáciu a ďalšie členské štáty mohli poskytnúť klasifikáciu iba obmedzenej časti svojich oznámených nezrovnalostí;
34. naliehavo vyzýva tie členské štáty, ktoré doteraz nepoužívajú elektronické moduly AFIS/ECR na elektronické oznamovanie, aby ich čo najskôr začali používať s cieľom zvýšiť kvalitu údajov a včasnosť oznamovania pred koncom roka 2009; poznamenáva, že Komisia pracuje na novom systéme oznamovania založenom na internete, systéme riadenia nezrovnalostí (IMS), ktorý sa má uplatňovať od leta 2009 a ktorý pravdepodobne zlepší disciplínu oznamovania;
35. je presvedčený, že treba podniknúť väčšie úsilie s cieľom zlepšiť harmonizáciu oznamovania nezrovnalostí, najmä pokiaľ ide o kohézny fond;
36. vyjadruje poľutovanie, že napriek tomu, že podľa vykonávacích pravidiel štrukturálnych fondov na roky 2007 – 2013 (nariadenie Komisie (ES) č. 1828/2006) musia riadiace orgány uverejniť údaje o všetkých príjemcoch politiky súdržnosti EÚ, je databáza na internetovej stránke Komisie stále neúplná; vyzýva preto Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi, aby sa urýchlil tok informácií s cieľom účinnejšieho a transparentnejšieho fungovania databázy; okrem toho naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plnej miere a včas splnili požiadavku na transparentnosť, a to do júna 2009, termínu stanoveného v uznesení Európskeho parlamentu z 19. februára 2008 o transparentnosti vo finančných otázkach(12);
37. podporuje v rámci navrhovanej revízie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 z 25. mája 1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(13) výzvu členským štátom, aby systematicky informovali úrad OLAF o nadväzných krokoch k tým prípadom, ktoré mu boli postúpené; zdôrazňuje, že by to mohlo zlepšiť disciplínu oznamovania rozsudkov vnútroštátnych súdov o podvodnom využívaní štrukturálnych fondov;
Predvstupové fondy
38. poukazuje na skutočnosť, že hoci počet nezrovnalostí klesol, ich finančný dosah stúpol 2,2-krát a finančný dosah podozrení z podvodu stúpol trikrát, najmä pre "neoprávnené" výdavky;
39. konštatuje, že Komisia uverejnila rad podrobných dôkladných správ, ktoré kriticky hodnotia pokrok Bulharska a Rumunska v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii v rámci mechanizmov spolupráce a overovania, ako aj samostatnú správu o riadení fondov Spoločenstva v Bulharsku, ktoré poukazujú na potrebu trvalého politického záväzku a zároveň vykonávania politickej činnosti priamo na mieste, ak sa majú v plnej miere dodržiavať referenčné kritériá stanovené v čase pristúpenia; konštatuje takisto, že v prípade Bulharska Komisia definitívne pozastavila časť financovania z prostriedkov EÚ v rámci programu Phare, pretože pomocou svojho systému kontroly a auditu objavila nezrovnalosti; preto žiada tieto členské štáty, aby naliehavo prijali opatrenia na vykonanie osobitných nadväzujúcich krokov, ktoré sa navrhujú v týchto správach; a napokon podporuje doterajšie snahy týchto členských štátov a vyzýva ich, aby na tieto účely prijali všetky nevyhnutné opatrenia;
40. vyslovuje výhrady voči skutočnosti, že podľa úradu OLAF sa v roku 2007 nevyskytli žiadne prípady podozrenia z podvodu v súvislosti s nástrojom ISPA; berie na vedomie, že Cyprus a Litva v roku 2007 neohlásili žiadne prípady;
41. zdôrazňuje, že nedostatočná kvalita vykazovaných informácií ostáva nevyriešeným problémom; všíma si, že spoľahlivosť vykazovaných informácií je najhoršia v Bulharsku a Rumunsku; no z relatívneho hľadiska sú najmenej spoľahlivé notifikácie z Maďarska; poznamenáva, že včasné oznamovanie spôsobuje problémy najmä v štyroch členských štátoch a jednej kandidátskej krajine(14);
42. keďže existujú vážne problémy so spoľahlivosťou vykazovaných informácií a celkovou mierou súladu s požiadavkami v niektorých členských štátoch EÚ-12 (t.j. v členských štátoch, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a 2007), z čoho vyplýva, či administratívne fungovanie oznamovacieho mechanizmu v prijímajúcej krajine je silné alebo veľmi slabé, je presvedčený, že podobné problémy sa vyskytnú aj v súvislosti s plnením štrukturálnych a kohéznych fondov; preto nalieha na príslušné členské štáty, aby spolupracovali s Komisiou pri hľadaní nápravných riešení tejto situácie;
Priame výdavky
43. poznamenáva, že vonkajšia pomoc predstavuje oblasť, ktorá je vo výraznej miere poznačená nezrovnalosťami a podvodom;
44. je znepokojený zisteniami vo výročnej správe o činnosti úradu OLAF, podľa ktorej kontrolóri úradu OLAF často zisťujú v oblasti vonkajšej pomoci modus operandi typický pre organizované podvody z dôvodu nedostatku koordinácie medzi rôznymi medzinárodnými darcovskými organizáciami;
45. žiada Komisiu, aby sa venovala problému dvojitého financovania projektov; konkrétne žiada Komisiu, aby pri uzatváraní alebo úprave dohôd o riadení a vykonávaní projektov prostredníctvom medzinárodných organizácií systematicky zasielala všetky ich vnútorné a vonkajšie audity EDA a vnútornému audítorovi Komisie;
Prostriedky získané späť
46. vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera spätného získavania prostriedkov je stále nízka, najmä v odvetviach, kde spätné získavanie riadia členské štáty; zdôrazňuje, že podľa správy úradu OLAF ostáva v súčasnosti spätne získať zhruba 3,75 miliardy EUR;
47. podporuje skutočnosť, že spätne získané sumy ostávajú v tom istom rozpočtovom riadku, z ktorého boli neoprávnene vyplatené;
48. víta zverejnenie novej ústrednej databázy vylúčených prijímateľov prostriedkov Spoločenstva, ktorí spáchali podvod(15); zdôrazňuje, že databáza musí fungovať od 1. januára 2009 a žiada Komisiu o hodnotiacu správu do začiatku roka 2010;
49. zdôrazňuje, že je potrebný rýchlejší a vhodnejší postup spätného získavania prostriedkov; preto opakuje svoju výzvu Komisii, aby do budúcich právnych predpisov súvisiacich so zdieľaným hospodárením zahrnula záväzné a preventívne prvky, aby sa neoprávnené platby mohli spätne získať na konci postupu spätného získavania;
50. žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia systému záruky, ako napríklad vloženie určitej sumy do rezervy alebo jej vyčlenenie, s cieľom urýchliť spätné získavanie splatných súm;
Vzťah úradu OLAF s Europolom a Eurojustom
51. s uspokojením berie na vedomie podpísanie Praktickej dohody o mechanizmoch spolupráce medzi Eurojustom a OLAF(16) 24. septembra 2008, ktorou sa riadia možnosti úzkej a posilnenej spolupráce a ustanovenia o výmene všeobecných a osobných údajov; podporuje uzavretie podobnej dohody s Europolom;
52. uvedomuje si, že je nevyhnutné vytvoriť pevný základ operačnej a vyšetrovacej spolupráce medzi Eurojustom a Europolom, napríklad prostredníctvom spoločného operačného a vyšetrovacieho tímu, keďže týmto by sa iste prispelo k boju proti podvodom;
53. zdôrazňuje tiež, že súčasné prekrývajúce sa kompetencie týchto orgánov by sa mali objasniť;
Spolupráca úradu OLAF s členskými štátmi
54. podporuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) (KOM(2006)0244), ktorého hlavným zámerom je posilnenie nezávislosti úradu OLAF; pripomína však význam prepojenia práce a výsledkov úradu OLAF, útvarov Komisie a orgánov členských štátov prostredníctvom účinných komunikačných kanálov zabraňujúcich duplikácii práce a nedostatku informácií;
55. zdôrazňuje, že úrad OLAF je jediným orgánom, ktorý má všetky vyšetrovacie právomoci na boj proti podvodom, na prevenciu proti podvodom, korupcii a akýmkoľvek ostatným nelegálnym činnostiam, ktoré nepriaznivo vplývajú na všeobecný rozpočet EÚ; preto zdôrazňuje, že najmä v súvislosti so štrukturálnymi fondmi a vonkajšou pomocou, v prípade ktorých sa oznámilo najviac nezrovnalostí, by sa mala vyšetrovacia funkcia úradu OLAF naďalej posilňovať;
56. zdôrazňuje, že počet prípadov nadväzujúcich opatrení sa od roku 2003 stále zvyšuje a že v roku 2007 sa prípady úradu OLAF uzatvárali hlavne spätným vymáhaním finančných prostriedkov alebo nadväzujúcimi súdnymi odporúčaniami; dospieva k záveru, že výsledky vyšetrovania úradu OLAF znamenajú pozitívny prínos pre členské štáty a inštitúcie EÚ;
57. poznamenáva, že keďže odporúčania úradu OLAF nie sú záväzné, mali by vnútroštátne orgány prijímať príslušné rozhodnutia a uvaľovať sankcie nezávisle; je presvedčený, že zriadenie európskeho úradu verejného prokurátora by napomohlo prekonať ťažkosti spôsobené cezhraničným charakterom prípadov;
58. zdôrazňuje potrebu zjednodušiť právne nástroje, pretože vymedzenia podvodu, podozrenia z podvodu a ostatných nezrovnalostí sú rozptýlené vo viacerých rozličných právnych nástrojoch, hoci Európsky parlament opakovane žiadal o revíziu pravidiel na boj proti podvodom;
59. berie na vedomie problém spôsobilosti členských štátov pri uplatňovaní článkov 4 a 5 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(17); domnieva sa, že v prípade ambivalencie by mali vnútroštátne súdy požiadať Súdny dvor o predbežné rozhodnutie;
60. víta zverejnenie uvedenej druhej správy úradu OLAF o kontrolách a inšpekciách na mieste, ktorá popisuje osvedčené postupy pre každú fázu kontrol, ako aj novú verziu vademéka úradu OLAF (usmernenia); žiada Komisiu, aby do septembra 2009 zaslala príslušnému výboru Európskeho parlamentu aktualizovanú a úplnú verziu manuálu OLAF;
61. podporuje potrebu jasnejších ustanovení o postupoch a záväzných termínoch pre príslušné orgány pri poskytovaní požadovanej pomoci a všeobecne záväznejšie ustanovenia na spoluprácu, v ktorých sa určí vnútroštátny príslušný orgán na poskytovanie pomoci; s cieľom vyriešiť tento problém trvá na užitočnosti svojej pozície z 20. novembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF)(18);
62. žiada Komisiu, aby prijala príslušné opatrenia vrátane konaní o porušení proti tým členským štátom, ktoré nepomáhajú útvarom Komisie vo vykonávaní kontrol na mieste, ako to stanovuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi(19);
63. poznamenáva, že hoci sa zaznamenalo rozsiahle nadväzné súdne spracovanie prípadov, prípustnosť dôkazov zhromaždených úradom OLAF pre vnútroštátne súdy je veľmi obmedzená, a preto je cieľom zlepšiť súdnu podporu vyšetrovacej úlohe úradu OLAF; navyše sa domnieva, že Eurojust by mal byť informovaný vždy, keď sa informácie alebo záverečné správy o prípadoch postúpia súdnym orgánom za predpokladu, že sa týkajú závažnej formy medzinárodného zločinu a dvoch alebo viacerých členských štátov;
64. pripomína Komisii požiadavku Európskeho parlamentu, aby do správy o ochrane finančných záujmov za rok 2008 zahrnula analýzu štruktúr členských štátov v súvislosti s bojom proti nezrovnalostiam;
65. vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty neprimerane oznamujú o prijatých opatreniach v súvislosti s informáciami alebo záverečnými správami o prípadoch postúpenými z úradu OLAF; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich príslušné orgány predložia úradu OLAF správu o dosiahnutom pokroku v súvislosti s krokmi na základe informácií alebo odporúčaní, ktoré im postúpil úrad OLAF;
66. poznamenáva, že národné kontrolné orgány majú značné právomoci v súvislosti s auditmi týkajúcimi sa prostriedkov EÚ a poskytujú základné informácie pre orgány vnútroštátnej prokuratúry a inštitúcie EÚ; preto je presvedčený, že maximalizácia spolupráce a informačného toku medzi kontrolnými orgánmi, vnútroštátnymi orgánmi prokuratúry a úradom OLAF by ešte viac posilnili ochranu finančných záujmov Spoločenstiev;
67. poznamenáva, že podľa vyššie uvedenej pozície z 20. novembra 2008 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1073/1999 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) majú členské štáty systematicky informovať o nadväzných opatreniach k prípadom, ktoré im zaslal OLAF, preto vyzýva OLAF, aby o tejto otázke informoval vo svojej nasledujúcej výročnej správe;
68. zdôrazňuje, že koordinačné útvary pre boj proti podvodom (AFCOS) pôsobiace pre OLAF v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ po roku 2004, predstavujú dôležité informačné a kontaktné miesta pre OLAF; zdôrazňuje však, že keďže tieto útvary nie sú nezávislé od vnútroštátnej správy, ich funkčný prínos je minimálny (najmä v súvislosti s ohlasovaním nezrovnalostí Komisii); vyzýva preto Komisiu, aby predložila návrh príslušnému výboru Európskeho parlamentu, na základe ktorého by sa zvýšil prínos činnosti týchto útvarov a považuje za potrebné, aby sa zlepšila aj spolupráca s kandidátskymi krajinami;
Tabak – Dohoda so spoločnosťou Philip Morris
69. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nebola schopná poskytnúť súhrnnú správu o nadväzných opatreniach k uzneseniu Európskeho parlamentu z 11. októbra 2007 o vplyve dohody medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a spoločnosťou Philip Morris na zintenzívnenie boja proti podvodom a pašovaniu cigariet a o pokroku pri uplatňovaní odporúčaní parlamentného vyšetrovacieho výboru v rámci tranzitného systému Spoločenstva(20), najmä pokiaľ ide o jeho odsek 49, v ktorom sa od Komisie vyslovene požaduje, aby zverejnila takúto správu do konca roka 2008; očakáva, že Komisia predloží túto správu pred koncom postupu udelenia absolutória za rozpočtový rok 2007;
70. keďže v rámci dohôd so spoločnosťami Philip Morris a Japan Tobacco získalo Spoločenstvo 1,65 miliardy USD na boj proti podvodom, nemôže súhlasiť s tým, že Komisia namiesto toho, aby zaviedla spoločný prístup, poslala neúčelovo zhruba 90 % tejto sumy priamo ministerstvám financií členských štátov; vyzýva Radu a Komisiu, aby zriadili trojstrannú pracovnú skupinu s Európskym parlamentom s cieľom nájsť primerané riešenia na rozumné a lepšie využitie takýchto a podobných príjmov EÚ; považuje za neprijateľné, že v čase hospodárskeho poklesu EÚ nevyužíva miliardy EUR za pokuty zaplatené významnými spoločnosťami, ktoré porušili európske predpisy o hospodárskej súťaži na úkor európskych spotrebiteľov, na podporu hospodárstva v prospech nezamestnaných a/alebo na pomoc rozvojovým krajinám, ktoré trpia v dôsledku krízy najviac, ale namiesto toho posiela tieto prostriedky vnútroštátnym ministerstvám financií;
Organizovaný zločin
71. víta uverejnenie oznámenia Komisie z 20. novembra 2008 o výnosoch z organizovaného zločinu (KOM(2008)0766), ktoré sa zaoberá konfiškáciou a vymáhaním v súvislosti so zločinom, a súhlasí s Komisiou, že konfiškácia predstavuje jeden z najúčinnejších spôsobov boja proti organizovanému zločinu a že by sa mali zaviesť opatrenia s cieľom zvýšiť obmedzený počet prípadov konfiškácie a neveľké spätne vymožené sumy;
72. zdôrazňuje, že je nevyhnutné mať zavedené vhodné a účinné mechanizmy na zmrazenie a zabavenie aktív v zahraničí a preto by sa mala zvážiť revízia súčasného legislatívneho rámca EÚ; zdôrazňuje, že by sa malo bezodkladne uplatňovať rozhodnutie Rady 2007/845/SVV, aby sa zabezpečilo, že všetky členské štáty zriadia alebo určia úrady na vymáhanie aktív (ARO);
73. opakuje svoju výzvu Komisii, aby poskytla Európskemu parlamentu podrobnú analýzu systému alebo systémov, ktoré využíva organizovaný zločin na narušenie finančných záujmov Spoločenstiev; považuje každoročné hodnotenie hrozieb organizovaného zločinu (OCTA) Europolom za užitočné, ale v tejto súvislosti za nepostačujúce;
74. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Česká republika, Maďarsko, Malta a Poľsko neratifikovali Dohovor o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev z roku 1995 a jeho protokoly z rokov 1996 a 2007, že Estónsko a Taliansko neratifikovali jeden z týchto dvoch protokolov a že transpozícia ustanovení vykazuje nedostatky v prípade siedmich členských štátov;
o o o
75. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Európskemu dvoru audítorov, dozornému výboru úradu OLAF a úradu OLAF.
Nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).
Francúzsko, Írsko, Švédsko, Španielsko, Lotyšsko a Luxembursko; od novembra 2008 sa situácia zlepšila s tým, že Nemecko a Estónsko používajú elektronický súbor a nie papierovú notifikáciu.
– so zreteľom na články 9 a 10 Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z 8. apríla 1965,
– so zreteľom na článok 12 ods. 3 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976, týkajúceho sa voľby poslancov Európskeho parlamentu priamym všeobecným hlasovaním,
– so zreteľom na článok 105 Ústavy Poľskej republiky z 2. apríla 1997,
– so zreteľom na článok 7b poľského zákona o výkone mandátu poslanca alebo člena Senátu z 9. mája 1996,
– so zreteľom na články 9 a 142 poľského zákona o voľbách do Európskeho parlamentu z 23. januára 2004,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2005 o zmene a doplnení rozhodnutia zo 4. júna 2003 o prijatí štatútu poslancov Európskeho parlamentu(1),
– so zreteľom na články 6, 7 a 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A6-0205/2009),
A. keďže Európsky parlament a jeho Výbor pre právne veci ako príslušný výbor v súčasnom volebnom období posudzovali žiadosti o zbavenie imunity poslancov zvolených v Poľsku a narazili na určité ťažkosti vo výklade ustanovení práva, ktoré možno uplatňovať v prípade týchto poslancov,
B. keďže príslušnému výboru bola adresovaná najmä výzva na rozhodnutie o prípustnosti žiadostí o zbavenie imunity, ktoré súkromné osoby podali priamo predsedovi Európskeho parlamentu; keďže podľa poľského práva má súkromná osoba právo priamo požiadať poľský parlament (Sejm alebo Senát) o zbavenie imunity niektorého z jeho poslancov v prípade trestných činov, ktoré môžu byť predmetom stíhania na základe súkromnej žaloby, a keďže sa zdá, že príslušné ustanovenia poľského práva jasne nezohľadňujú všetky možné scenáre v prípade trestných konaní týkajúcich sa trestných činov podliehajúcich stíhaniu na základe súkromnej žaloby,
C. keďže tieto ustanovenia sa uplatňujú aj na poslancov Európskeho parlamentu zvolených v Poľsku, ale prípustnosť takýchto žiadostí nastoľuje problematické otázky vzhľadom na rokovací poriadok, a najmä na článok 6 ods. 2, v ktorom sa hovorí o "príslušnom orgáne",
D. keďže podľa článku 7 ods. 7 rokovacieho poriadku má príslušný výbor právo overovať prípustnosť žiadosti o zbavenie imunity vrátane otázky, či má vnútroštátny orgán právo predložiť takúto žiadosť; keďže podľa existujúcich ustanovení by sa však očividný konflikt medzi príslušnými ustanoveniami poľského práva a rokovacím poriadkom v tejto súvislosti musel vyriešiť vyhlásením žiadostí o zbavenie imunity podaných súkromnými osobami za neprípustné,
E. keďže účelom článku 6 ods. 2 rokovacieho poriadku je zaručiť, aby Európsky parlament dostával iba žiadosti v súvislosti s konaniami, ktoré posúdili orgány členského štátu; keďže zároveň zaručuje, aby žiadosti o zbavenie imunity zaslané Európskemu parlamentu boli v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi tak z materiálneho, ako aj z procesného hľadiska, čo na druhej strane slúži ako ďalšia záruka, že Európsky parlament pri prijatí rozhodnutia v rámci postupov týkajúcich sa imunity dodržiava vnútroštátne právne predpisy členského štátu aj svoje vlastné výsady; keďže koncepcia príslušného orgánu je jasne zadefinovaná v ďalších ustanoveniach článkov 6 a 7 v súvislosti s imunitným konaním,
F. keďže by nebolo uspokojivé považovať žiadosti o zbavenie imunity podané súkromnými osobami za neprípustné, pretože takýto prístup by mohol zasahovať do ich práv v súdnych konaniach a brániť žalobcom niektorých trestných činov, aby mohli požiadať o zbavenie imunity; keďže by sa to mohlo vnímať ako nespravodlivé a nerovné zaobchádzanie so žiadateľmi,
G. keďže by však malo byť úlohou členských štátov ustanoviť výkon takýchto práv v súvislosti s poslancami Európskeho parlamentu na pravidlá a postupy upravujúce jeho chod,
H. keďže v listoch z 29. septembra 2004 a 9. marca 2005 bolo 25 členských štátov vyzvaných, aby podľa článku 7 ods. 12 určili, ktoré orgány sú oprávnené predložiť žiadosť o zbavenie poslanca imunity; keďže zatiaľ zareagovali iba Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Grécko, Holandsko, Litva, Maďarsko, Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko a Taliansko,
I. keďže príslušný výbor sa vo svojich rozpravách venuje aj otázke možných dôsledkov zbavenia imunity v prípade poslancov Európskeho parlamentu zvolených v Poľsku,
J. keďže v prípade, že súd uzná poslanca za vinného a potrestá ho za úmyselný trestný čin stíhaný prokurátorom, môže takéto zbavenie imunity vyústiť do automatickej straty práva byť volený, čo by znamenalo, že poslanec príde o kreslo,
K. keďže tento automatický postup sa de facto rovná dodatočnej trestnej sankcii uloženej spolu s rozsudkom,
L. keďže v praxi môže k strate práva byť volený dôjsť aj následkom menej závažných trestných činov, a to napriek požiadavke, že trestný čin môže zapríčiniť stratu práva byť volený iba vtedy, ak je stíhaný verejne a spáchaný úmyselne,
M. keďže pre poslancov poľského Sejmu alebo Senátu neexistuje podobné ustanovenie a v takýchto prípadoch sú stále oprávnení byť volení,
N. keďže členské štáty môžu slobodne prijať ustanovenie o strate mandátu poslanca Európskeho parlamentu a následnom uvoľnení poslaneckého kresla; keďže však zásada rovnakého zaobchádzania ako jedna zo základných zásad práva EÚ vyžaduje, aby sa k podobným situáciám pristupovalo podobným spôsobom, pričom z hľadiska straty práva byť volený je zjavný rozdiel v zaobchádzaní s poslancami poľského Sejmu a Senátu na jednej strane a poslancami Európskeho parlamentu zvolených v Poľsku na druhej strane; keďže priamym a automatickým dôsledkom straty práva byť volený je uvoľnenie kresla príslušného poslanca a nemožnosť jeho opätovného zvolenia,
O. keďže o tomto nerovnakom zaobchádzaní sa Komisia dozvedela na základe otázky na ústne zodpovedanie, ktorú za Výbor pre právne veci predložil jej predseda a ktorá bola predmetom rozpravy v Európskom parlamente; keďže napriek vyššie uvedeným skutočnostiam je právna situácia stále rovnaká,
P. keďže rovnaké zaobchádzanie s poslancami národných parlamentov a Európskeho parlamentu by sa malo zabezpečiť čo najskôr, najmä vzhľadom na blížiace sa voľby v roku 2009,
1. vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala nezrovnalosťami týkajúcimi sa právnej situácie poslancov Európskeho parlamentu zvolených v Poľsku a poslancov poľského Sejmu a Senátu, a aby urýchlene nadviazala kontakt s príslušnými orgánmi v Poľsku s cieľom určiť, ako odstrániť očividnú diskrimináciu poslancov oboch parlamentov z hľadiska ich práva byť volený;
2. osobitne žiada Poľskú republiku, aby preskúmala súčasnú situáciu, v ktorej podmienky práva byť volený a straty mandátu poslancov týchto dvoch parlamentných zhromaždení jasne nie sú rovnaké, a aby prijala opatrenia na skončenie tohto diskriminačného zaobchádzania;
3. vyzýva Komisiu, aby uskutočnila porovnávaciu štúdiu, ktorá má zistiť, či existujú nezrovnalosti v zaobchádzaní s poslancami národných parlamentov a poslancami Európskeho parlamentu v členských štátoch, ktoré pristúpili k EÚ k 1. máju 2004 alebo neskôr, a oznámila výsledky tejto štúdie Európskeho parlamentu;
4. vyzýva členské štáty, aby dodržiavali práva vyplývajúce z občianstva EÚ vrátane práva voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu, čo má osobitný význam pred blížiacimi sa voľbami v roku 2009, a zásady rovnakého zaobchádzania s osobami v podobných situáciách;
5. žiada členské štáty, a najmä Poľskú republiku, aby zabezpečili prijatie procesných opatrení, ktoré zabezpečia, že žiadosti o zbavenie imunity poslancov Európskeho parlamentu bude vždy predkladať "príslušný orgán" v súlade s článkom 6 ods. 2 rokovacieho poriadku s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ustanovení hmotného a procesného vnútroštátneho práva vrátane procesných práv súkromných osôb, ako aj výsad Európskeho parlamentu;
6. s cieľom zabrániť pochybnostiam vyzýva členské štáty, aby Európskemu parlamentu oznámili orgány, ktoré sú príslušné na predkladanie žiadostí o zbavenie poslaneckej imunity;
7. opätovne zdôrazňuje potrebu jednotného štatútu pre poslancov Európskeho parlamentu a v tejto súvislosti pripomína záväzok, ktorý 3. júna 2005 prijali zástupcovia členských štátov v Rade, týkajúci sa preskúmania žiadosti Európskeho parlamentu o revíziu predmetných ustanovení Protokolu o výsadách a imunitách Európskych spoločenstiev z roku 1965, pokiaľ ide o jeho časť týkajúcu sa poslancov Európskeho parlamentu, s cieľom dospieť čo najskôr k záveru;
8. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev, Európskemu ombudsmanovi a vládam a parlamentom členských štátov.
Riadenie v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva: Európsky parlament, regionálne poradné rady a ďalší aktéri
238k
61k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o riadení v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva: Európsky parlament, regionálne poradné rady a ďalší aktéri (2008/2223(INI))
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2371/2002 z 20. decembra 2002 o ochrane a trvalo udržateľnom využívaní zdrojov rybného hospodárstva v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva(1),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 657/2000 z 27. marca 2000 o užšom dialógu s rybárskym sektorom a so skupinami dotknutými spoločnou politikou rybného hospodárstva(2),
– so zreteľom na rozhodnutia Komisie 71/128/EHS, 1999/478/ES a 2004/864/ES,
– so zreteľom na rozhodnutie Komisie 93/619/ES, ktoré bolo obnovené v roku 2005 rozhodnutím Komisie 2005/629/ES,
– so zreteľom na rozhodnutia Komisie 74/441/EHS a 98/500/ES,
– so zreteľom na rozhodnutie Rady 2004/585/ES z 19. júla 2004, ktorým sa zriaďujú regionálne poradné rady v rámci spoločnej politiky v oblasti rybolovu(3), zmenené a doplnené rozhodnutím Rady 2007/409/ES z 11. júna 2007(4),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2008 o preskúmaní fungovania regionálnych poradných rád (KOM(2008)0364),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre rybné hospodárstvo (A6-0187/2009),
A. keďže na inštitucionálnom riadení spoločnej politiky rybného hospodárstva (SPRH) sa zúčastňuje Komisia, Európsky parlament, Rada, Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor, Poradný výbor pre rybné hospodárstvo a akvakultúru (ACFA), Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybné hospodárstvo (STECF), Výbor pre sociálny dialóg v odvetví morského rybolovu (SSDC) a regionálne poradné rady (RAC),
B. keďže na riadení SPRH sa zúčastňujú aj vnútroštátne a regionálne správne orgány členských štátov,
C. keďže Spoločenstvo má účasť vo viacerých regionálnych organizáciách rybného hospodárstva a dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva sa uzatvárajú aj s tretími krajinami,
D. keďže podľa Lisabonskej zmluvy by bol Európsky parlament aj naďalej vylúčený z rozhodovania o vymedzovaní celkových povolených úlovkov (TAC) a kvót,
E. keďže účasť poslancov Európskeho parlamentu na schôdzach regionálnych organizácií rybného hospodárstva sa v súčasnosti uskutočňuje na báze ad hoc,
F. keďže informovanie o uplatňovaní dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva v praxi vrátane činností spoločných monitorovacích výborov by sa mohlo zlepšiť,
G. keďže STECF bol založený v roku 1993, poradný výbor pre rybné hospodárstvo v roku 1971, pričom bol v roku 1999 premenovaný na Poradný výbor pre rybné hospodárstvo a akvakultúru (ACFA), a Výbor pre sociálny dialóg v odvetví morského rybolovu bol zriadený v roku 1999, keď nahradil spoločný výbor, ktorý pôsobil od roku 1974,
H. keďže v súčasnosti už pôsobí všetkých sedem RAC,
I. keďže bol zriadený výbor zastupujúci viaceré poradné rady (Inter-RAC ), ktorý sa zúčastňuje na koordinačných schôdzach s Komisiou,
J. keďže Komisia nedávno uskutočnila hodnotenia AFCA a RAC, ale doposiaľ sa nezaoberala činnosťou STECF,
K. keďže v hodnotení AFCA boli predložené viaceré odporúčania týkajúce sa jeho činnosti a zároveň boli navrhnuté viaceré možnosti jeho pôsobenia v dlhodobom časovom horizonte,
L. keďže hodnotenie RAC bolo priaznivé, ale Komisia uviedla niekoľko opatrení na zlepšenie ich pôsobenia, ktoré by nevyžadovali nové právne predpisy,
M. keďže všetky zainteresované subjekty súhlasili s tým, že je nutný intenzívnejší dialóg vedcov a rybárov, a aj RAC žiadali výraznejšie zohľadňovanie sociálno-ekonomických aspektov pri rozhodovaní,
N. keďže niektoré RAC a poslanci Európskeho parlamentu vyjadrili želanie, aby sa vzájomné vzťahy viac formalizovali,
O. keďže zvýšeniu aktivity RAC bráni obmedzené financovanie a príliš byrokratický a nepružný prístup Komisie k riadeniu a finančnej kontrole, pokiaľ ide o finančné prostriedky, ktoré im boli vyčlenené,
P. keďže Komisia uviedla, že pred prijatím nových právnych predpisov vypočuje názory Európskeho parlamentu, Rady a zainteresovaných strán,
Q. keďže zástupcovia Komisie často chýbali na schôdzach pracovných skupín RAC,
R. keďže však už jestvujú dôkazy o tom, že lepšie dodržiavanie pravidiel SPRH je výsledkom lepšej účasti zainteresovaných pri ich vytváraní a vykonávaní,
S. keďže rybné hospodárstvo v Spoločenstve je veľmi rozmanité a každé z jeho odvetví má osobitné, vlastné charakteristiky,
T. keďže v súčasnosti už prebiehajú konzultácie o reforme SPRH,
U. keďže odporúčaniam RAC sa nie vždy venuje dostatočná pozornosť, najmä ak neboli jednomyseľne schválené výkonnými výbormi,
1. žiada, aby bol členom jeho Výboru pre rybné hospodárstvo priznaný štatút pozorovateľov na schôdzach Rady ministrov rybného hospodárstva;
2. žiada Radu, Komisiu a Európsky parlament, aby dokončili práce zamerané na dosiahnutie skutočnej dohody, ktorou sa upraví štandardná forma účasti členov Výboru pre rybné hospodárstvo v regionálnych organizáciách pre riadenie rybolovu a iných medzinárodných organizáciách, ktoré na schôdzach diskutujú o otázkach ovplyvňujúcich SPRH, pričom by tým nebolo dotknuté plné dodržiavanie ich súčasného postavenia pozorovateľov na schôdzach, pre ktoré sa tak dohodlo;
3. rovnako žiada, aby Rada spolu s Komisiou a Európskym parlamentom umožnili členom Výboru pre rybné hospodárstvo pracovať v spoločných výboroch zriadených v rámci dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva, aby mohli primerane dohliadať na tieto dohody; pripomína v tejto súvislosti, že nadobudnutím účinnosti Lisabonskej zmluvy sa výrazne rozšíria právomoci Európskeho parlamentu, pretože dohody o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva sa budú musieť prijímať prostredníctvom postupu súhlasu;
4. zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť pravidelnejšiu účasť zástupcov Komisie na schôdzach pracovných skupín RAC a výkonných výborov;
5. žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o všetkých konzultáciách, ktoré sa týkajú otázok SPRH a námornej politiky;
6. žiada Komisiu, aby uskutočnila hodnotenie STECF;
7. berie na vedomie výsledky hodnotenia AFCA a tiež to, že Komisia očakáva vlastné odporúčania AFCA týkajúce sa:
–
presnejšieho vymedzenia jeho úlohy a cieľov, spojeného s reprezentatívnym zložením, ktoré tieto úlohy a ciele zohľadní a v ktorom budú riadne zastúpené novšie členské štáty,
–
jeho pracovných metód, pokiaľ ide o rozdelenie činností medzi plenárnymi schôdzami a pracovnými skupinami, ich počet a právomoci, a ich postupy,
–
lepšieho formulovania otázok, ktoré mu sú predkladané,
–
zlepšenia komunikácie a informovania s využitím elektronických médií, priamejšieho prístupu k údajom a zlepšenia kapacít na preklad a tlmočenie,
–
primeraného financovania a najlepších spôsobov zachovania podporných funkcií;
8. zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť prekrývaniu, najmä čo sa týka práce RAC;
9. pripomína, že miera účasti odvetvia rybného hospodárstva na rozhodnutiach, ktoré ho ovplyvňujú, ešte stále nie je dostatočná; poukazuje na rozdiely v úlohách a vo fungovaní AFCA a RAC, keďže AFCA má poradenskú úlohu v oblasti SPRH ako celku a v rámci celého Spoločenstva, zatiaľ čo RAC majú osobitnú poradnú úlohu vo svojich oblastiach pôsobnosti; domnieva sa v tomto zmysle, že koexistencia rôznych poradných orgánov prispieva k zabezpečeniu zlučiteľnosti s námornou a morskou politikou a s integrovaným riadením pobrežných zón;
10. žiada Komisiu, aby prijala nasledujúce opatrenia v súvislosti s RAC:
–
zvýšiť ich viditeľnosť a podporiť účasť širšieho rozsahu zainteresovaných strán,
–
zlepšiť ich prístup k vedeckým dôkazom a údajom a vzťahy so STECF,
–
zapojiť ich čo najskôr do konzultačného procesu,
–
vypracovať ukazovatele, ktoré umožnia posúdiť súlad ich poradenstva s úlohami SPRH, a vyhodnotiť spôsob jeho využívania;
11. domnieva sa, že RAC v súčasnosti nemajú dostatok financií v porovnaní s činnosťou, ktorú vykonávajú; konštatuje, že Komisia vydala usmernenia o finančnom hospodárení, ale domnieva sa, že je v tejto súvislosti potrebný ďalší dialóg a že by sa mali preskúmať alternatívy k súčasnému systému;
12. domnieva sa, že širšia účasť v RAC si vyžaduje prehodnotenie ich zloženia, ale nemala by sa narúšať súčasná rovnováha medzi zástupcami rybného hospodárstva a inými organizáciami;
13. vyjadruje svoje znepokojenie nad tým, že určité organizácie, ktoré sú súčasťou RAC na základe kapitoly Iné záujmové skupiny, opakovane využívajú svoju prítomnosť, hoci možno menšinovú, na blokovanie rozhodnutí podporených väčšinou zástupcov odvetvia rybného hospodárstva a na zabránenie prijatiu rozhodnutí na základe konsenzu;
14. žiada o bližšie vzťahy medzi RAC a Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom;
15. žiada o oddelenie technických a politických rozhodnutí; k politickým rozhodnutiam by sa malo pristupovať z regionálneho hľadiska a k technickým rozhodnutiam z vedeckého hľadiska;
16. žiada svoj Výbor pre rybné hospodárstvo, aby v súlade so zákonnými schvaľovacími postupmi:
–
vymenoval člena/členov výboru pre každú RAC ako kontaktnú osobu, ktorá bude informovať o jej činnosti,
–
zabezpečil, aby boli RAC pravidelne, a najmä v prípade, ak sa program týka otázok, ku ktorým poskytujú poradenstvo alebo odporúčania, prizývaní na účasť na práci výboru, aby poskytli svoje rady a odporúčania,
–
stanovil postup s cieľom zabezpečiť, aby jeho sekretariát a sekretariáty RAC, ako aj výboru Inter-RAC udržiavali pravidelný kontakt s cieľom vzájomne si vymieňať a získavať informácie o svojich činnostiach, rady a odporúčania,
–
usporadúval každoročne konferenciu za účasti RAC a Komisie;
17. vyzýva rozpočtové orgány, aby na uvedené účely pridelili dostatočné finančné zdroje;
18. žiada RAC, aby informovali členov Výboru pre rybné hospodárstvo o svojej činnosti, poradenstve a odporúčaniach a aby ich pozývali na svoje schôdze;
19. žiada, aby sa vo všetkých budúcich právnych predpisoch o RAC poslancom Európskeho parlamentu formálne priznalo postavenie aktívnych pozorovateľov na ich schôdzach;
20. žiada Komisiu a výbor Inter-RAC, aby súhlasili s účasťou členov Výboru pre rybné hospodárstvo na ich koordinačných schôdzach;
21. zdôrazňuje význam SPRH ako prostriedku na zabezpečenie existencie noriem, zásad a pravidiel, ktoré možno uplatňovať vo všetkých vodách Spoločenstva a na všetky plavidlá Spoločenstva;
22. žiada Komisiu, aby plne akceptovala a rešpektovala poradnú úlohu RAC a aby v súvislosti s reformou SPRH navrhla zvýšenie ich účasti v zodpovednosti za riadenie;
23. domnieva sa tiež, že budúca reforma SPRH by mala plne využiť možnosť konsolidovať RAC v záujme väčšej decentralizácie SPRH, aby sa spoločné prijaté opatrenia mohli uplatňovať v rôznych oblastiach podľa rôznych špecifík jednotlivých druhov rybolovu a podmienok rybolovu;
24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a regionálnym poradným radám, Poradnému výboru pre rybné hospodárstvo a akvakultúru, Vedeckému, technickému a hospodárskemu výboru, Výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Odvetvovému výboru pre sociálny dialóg v morskom rybolove a vládam a parlamentom členských štátov.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o spoločnej pozícii prijatej Radou na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o štatistike o prípravkoch na ochranu rastlín (11120/2/2008 – C6-0004/2009 – 2006/0258(COD))
– so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady (11120/2/2008 – C6-0004/2009)(1),
– so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2006)0778),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 62 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A6-0256/2009),
1. schvaľuje zmenenú a doplnenú spoločnú pozíciu;
2. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v druhom čítaní 24. apríla 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 o štatistike o prípravkoch na ochranu rastlín
so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, a najmä na jej článok 285 ods. 1,
so zreteľom na návrh Komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),
po porade s Výborom regiónov,
konajúc v súlade s postupom ustanoveným v článku 251 zmluvy(4),
keďže:
(1) V rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č. 1600/2002/ES z 22. júla 2002, ktorým sa ustanovuje šiesty environmentálny akčný program Spoločenstva(5), sa uznalo, že vplyv pesticídov, najmä z prípravkov na ochranu rastlín používaných v poľnohospodárstve, na zdravie ľudí a životné prostredie sa musí naďalej znižovať. Zdôraznila sa v ňom potreba dosiahnuť trvalo udržateľnejšie používanie pesticídov a vyzvalo sa na celkové výrazné zníženie rizík a používanie pesticídov zlučiteľné s potrebnou ochranou plodín.
(2) Vo svojom oznámení Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru s názvom "Smerom k tematickej stratégii trvalo udržateľného používania pesticídov" Komisia uznala potrebu podrobnej, harmonizovanej a aktuálnej štatistiky predaja a používania pesticídov na úrovni Spoločenstva. Takáto štatistika je potrebná na posudzovanie politík Európskej únie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a na vypočítanie relevantných ukazovateľov rizík pre zdravie a životné prostredie spojených s používaním pesticídov.
(3) Harmonizovaná a porovnateľná štatistika Spoločenstva o predaji a používaní pesticídov je nevyhnutná na vypracovanie a monitorovanie právnych predpisov a politík Spoločenstva v rámci Tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania pesticídov.
(4) Keďže účinky smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh(6) sa prejavia až značnú dobu po roku 2006, keď bude ukončené prvé hodnotenie účinných látok na použitie v biocídnych výrobkoch, Komisia ani väčšina členských štátov nemajú v súčasnosti dostatočné informácie alebo skúsenosti na to, aby navrhli ďalšie opatrenia týkajúce sa biocídov. Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by sa preto mal obmedziť na prípravky na ochranu rastlín, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../.... z ... [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh](7), pri ktorých už existujú bohaté skúsenosti so zberom údajov.
(5) Dlhoročné skúsenosti Komisie so zberom údajov o predaji a používaní prípravkov na ochranu rastlín poukázali na potrebu harmonizovanej metodiky zberu štatistických údajov na úrovni Spoločenstva z etapy uvádzania na trh ako aj od používateľov. Okrem toho sa na výpočet presných ukazovateľov rizika, čo je cieľom Tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania pesticídov, musia štatistické údaje členiť až po úroveň účinných látok.
(6) Spomedzi rôznych možností zberu údajov hodnotených v posúdení vplyvu Tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania pesticídov sa ako najlepšia možnosť odporučil povinný zber údajov, pretože umožňuje rýchle a nákladovo efektívne spracovanie presných a spoľahlivých údajov o uvádzaní na trh a používaní prípravkov na ochranu rastlín.
(7) Referenčný rámec ustanovení tohto nariadenia tvorí nariadenie Rady (ES) č. 322/97 zo 17. februára 1997 o štatistike Spoločenstva(8). Vyžaduje sa v ňom najmä súlad so zásadami nestrannosti, spoľahlivosti, relevancie, efektívnosti nákladov, ochrany individuálnych údajov v štatistike a transparentnosti.
(8) Zasielanie dôverných štatistických údajov sa riadi pravidlami stanovenými v nariadení (ES) č. 322/97 a v nariadení Rady (Euratom, EHS) č. 1588/90 z 11. júna 1990 o prenose dôverných štatistických údajov Štatistickému úradu Európskych spoločenstiev(9). Opatrenia prijaté v súlade s uvedenými nariadeniami zabezpečujú fyzickú a logickú ochranu dôverných údajov a zabezpečujú, aby pri tvorbe a zverejňovaní štatistík Spoločenstva neprichádzalo k ich nedovolenému sprístupneniu a použitiu na iné ako štatistické účely.
(9) Potrebná ochrana dôverných údajov s komerčnou hodnotou by sa okrem iného mala zabezpečiť vhodným agregovaním štatistických údajov pri ich zverejňovaní.
(10) V záujme zabezpečenia porovnateľných výsledkov by sa štatistika o prípravkoch na ochranu rastlín mala tvoriť v určenom členení, vo vhodnej forme a v stanovenej lehote od konca referenčného roka, ako je vymedzené v prílohách k tomuto nariadeniu.
(11) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia sa prijmú v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(10).
(12) Komisia by predovšetkým mala byť splnomocnená na vymedzenie ošetrenej plochy a na úpravu prílohy III. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.
(13) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to vytvorenie spoločného rámca na systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o uvádzaní na trh a používaní prípravkov na ochranu rastlín, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov ale ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, Spoločenstvo môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje toto nariadenie rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(14) Výbor pre štatistický program ustanovený rozhodnutím Rady 89/382/EHS, Euratom(11) bol konzultovaný,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy, rozsah pôsobnosti a ciele
1. Týmto nariadením sa ustanovuje spoločný rámec na systematickú tvorbu štatistiky Spoločenstva o uvádzaní na trh a používaní tých pesticídov, ktoré sú prípravkami na ochranu rastlín podľa článku 2 písm. a) bod i).
2. Predmetom štatistiky sú:
–
ročné množstvá prípravkov na ochranu rastlín uvádzaných na trh v súlade s prílohou I;
–
ročné množstvá prípravkov na ochranu rastlín použitých v poľnohospodárstve v súlade s prílohou II.
3. Štatistika bude spolu s iným dôležitými údajmi slúžiť najmä na účely článku 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady …/…/ES z …, [ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov](12).
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
a)
"prípravky na ochranu rastlín" sú prípravky na ochranu rastlín uvedené v článku 2 ods. 1 nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh];
b)
"látky" sú látky vymedzené v článku 3 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh] vrátane účinných látok, safenerov a synergentov;
c)
"účinné látky" sú účinné látky uvedené v článku 2 ods. 2 nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh];
d)
"safenery" sú safenery uvedené v článku 2 ods. 3 písm. a) nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh];
e)
"synergenty" sú synergenty uvedené v článku 2 ods. 3 písm. b) nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh];
f)
"uvádzanie na trh" je uvádzanie na trh vymedzené v článku 3 ods. 8 nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh];
g)
"držiteľ povolenia" je držiteľ povolenia vymedzený v článku 3 ods. 20 nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh];
h)
"poľnohospodárske použitie" je akýkoľvek druh aplikácie prípravku na ochranu rastlín priamo alebo nepriamo spojenej s výrobou rastlinných produktov v rámci hospodárskej činnosti poľnohospodárskeho podniku;
i)
"profesionálny používateľ" je profesionálny používateľ vymedzený v článku 3 ods. 1 smernice …/…/ES [ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov];
j)
"poľnohospodársky podnik" je poľnohospodársky podnik vymedzený v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. …/… z ... [o štrukturálnych zisťovaniach fariem a o zisťovaní o metód poľnohospodárskej výroby](13).
Článok 3
Zber, zasielanie a spracovanie údajov
1. Členské štáty zbierajú údaje potrebné na špecifikáciu charakteristík uvedených v prílohách I a II prostredníctvom:
–
zisťovaní,
–
povinností o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh; najmä povinností podľa článku 67 nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh],
–
povinností, ktoré platia pre profesionálnych používateľov, na základe záznamov o používaní prípravkov na ochranu rastlín; najmä povinností podľa článku 67 nariadenia ║ (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh],
–
administratívnych zdrojov alebo
–
kombinácie týchto prostriedkov, vrátane postupov štatistického odhadu vychádzajúceho z odborných posudkov alebo modelov.
2. Členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) štatistické výsledky, vrátane dôverných údajov, podľa harmonogramu a s periodicitou špecifikovanou v prílohách I a II. Údaje sa predkladajú podľa klasifikácie uvedenej v prílohe III.
3. Členské štáty zasielajú údaje v elektronickej forme, vo vhodnom technickom formáte, ktorý prijme Komisia (Eurostat) v súlade s postupom uvedeným v článku 6 ods. 2.
4. Z dôvodov ochrany dôverných údajov, Komisia (Eurostat) pred zverejnením údaje agreguje podľa chemických tried alebo kategórií prípravkov, ako sa uvádza v prílohe III, pričom riadne zohľadní ochranu dôverných údajov na úrovni jednotlivých členských štátov. V súlade s článkom 15 nariadenia (ES) č. 322/97 použijú vnútroštátne orgány a Komisia (Eurostat) dôverné údaje výlučne na štatistické účely.
Článok 4
Hodnotenie kvality
1. Na účely tohto nariadenia sa na zasielané údaje vzťahujú tieto aspekty hodnotenia kvality:
–
"relevantnosť" vyjadruje mieru, do akej štatistika zodpovedá súčasným a potenciálnym potrebám používateľov;
–
"presnosť" vyjadruje presnosť zhody odhadov a neznámych skutočných hodnôt;
–
"včasnosť" vyjadruje časový odstup medzi určitou udalosťou alebo javom a prístupnosťou informácie, ktorá ich opisuje;
–
"časová presnosť" predstavuje časový posun medzi dátumom uverejnenia údajov a cieľovým dátumom, kedy mali byť dodané;
–
"dostupnosť" a "jednoznačnosť" vyjadrujú podmienky a spôsoby, ktorými používatelia môžu údaje získať, používať a interpretovať;
–
"porovnateľnosť" sa týka merania vplyvu rozdielov v uplatňovaných štatistických koncepciách a v nástrojoch a postupoch merania pri porovnaní štatistiky medzi geografickými oblasťami, sektormi alebo v časovom rozpätí;
–
"súdržnosť" predstavuje primeranosť údajov, ktoré sa majú spoľahlivo spájať rôznymi spôsobmi a na rôzne použitie.
2. Členské štáty predložia Komisii (Eurostatu) správy o kvalite zasielaných údajov, ako sa uvádza v prílohách I a II. Komisia (Eurostat) vyhodnotí kvalitu zaslaných údajov.
Článok 5
Vykonávacie opatrenia
1. Komisia prijme primeraný technický formát na zasielanie údajov v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 6 ods. 2.
2. Komisia prijme vymedzenie pojmu "ošetrenej plochy" uvedenej v oddiele 2 prílohy II. Uvedené opatrenie zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijme v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 6 ods. 3.
3. Komisia môže zmeniť a doplniť harmonizovanú klasifikáciu látok vymedzenú v prílohe III na účely jej prispôsobenia zmenám v zozname účinných látok prijatom v súlade s článkom 78 ods. 3 nariadenia (ES) č. …/… [o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh]. Uvedené opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 6 ods. 3.
Článok 6
Výbor
1. Komisii pomáha Výbor pre štatistický program.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňujú sa články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.
Lehota uvedená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
3. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES, so zreteľom na jeho článok 8.
Článok 7
Správa
Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade každých päť rokov správu o vykonávaní nariadenia. V tejto správe sa zhodnotí najmä kvalita zasielaných údajov, ako sa uvádza v článku 4, zaťaženie podnikov, poľnohospodárskych podnikov a vnútroštátnych administratív a užitočnosť tejto štatistiky v rámci Tematickej stratégie trvalo udržateľného využívania pesticídov, najmä pokiaľ ide o ciele stanovené v článku 1. Preto, ak je to vhodné, obsahuje návrhy určené na ďalšie zlepšenie kvality údajov a zníženie zaťaženia podnikov, poľnohospodárskych podnikov a vnútroštátnych administratív.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
Štatistika o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh
ODDIEL 1
Pokrytie
Štatistika sa vzťahuje na látky uvedené v prílohe III, ktoré sa nachádzajú v prípravkoch na ochranu rastlín uvádzaných na trh v každom členskom štáte. Osobitná pozornosť sa venuje tomu, aby sa zabránilo dvojnásobnému započítavaniu v prípade úpravy prípravku alebo prevodu povolenia medzi držiteľmi povolenia.
ODDIEL 2
Parametre
Zbierajú sa údaje o množstvách každej látky uvedenej v prílohe III, ktorá sa nachádza v prípravkoch na ochranu rastlín uvedených na trh.
ODDIEL 3
Merné jednotky
Údaje sa vyjadrujú v kilogramoch látky.
ODDIEL 4
Referenčné obdobie
Referenčným obdobím je kalendárny rok.
ODDIEL 5
Prvé referenčné obdobie, periodicita a zasielanie výsledkov
1. Prvé referenčné obdobie je druhý kalendárny rok po …(15).
2. Po prvom referenčnom období poskytujú členské štáty údaje za každý ďalší kalendárny rok.
3. Údaje sa zasielajú Komisii (Eurostatu) do 12 mesiacov od konca referenčného roka.
ODDIEL 6
Správa o kvalite
Členské štáty predkladajú Komisii (Eurostatu) správu o kvalite uvedenú v článku 4, ktorá obsahuje:
–
použitú metodiku zberu údajov;
–
príslušné aspekty kvality podľa použitej metodiky zberu údajov;
–
opis použitých postupov odhadov, agregácií a vylučovania.
Táto správa sa zasiela Komisii (Eurostatu) do 15 mesiacov od konca referenčného roka.
PRÍLOHA II
Štatistika o používaní prípravkov na ochranu rastlín v poľnohospodárstve
ODDIEL 1
Pokrytie
1. Štatistika sa vzťahuje na látky uvedené v prílohe III, ktoré sa nachádzajú v prípravkoch na ochranu rastlín používaných v poľnohospodárstve na každú vybratú plodinu v každom členskom štáte.
2. Každý členský štát vytvorí výber plodín, ktoré sa budú sledovať počas päťročného obdobia vymedzeného v oddiele 5. Výber sa pripraví tak, aby reprezentoval plodiny pestované v členskom štáte a použité látky.
Výber plodín zohľadní najrelevantnejšie plodiny pre národné akčné plány uvedené v článku 4 smernice …/…/ES [ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov].
ODDIEL 2
Parametre
Pre každú zvolenú plodinu sa zbierajú tieto parametre:
a)
množstvo každej látky uvedenej v prílohe III, ktorú obsahujú prípravky na ochranu rastlín použité na tejto plodine a,
b)
plocha ošetrená každou látkou.
ODDIEL 3
Merné jednotky
1. Množstvo použitých látok sa vyjadruje v kilogramoch.
2. Ošetrené plochy sa vyjadrujú v hektároch.
ODDIEL 4
Referenčné obdobie
1. Referenčné obdobie je v zásade obdobie s maximálnou dĺžkou 12 mesiacov, ktoré zahŕňa všetky ošetrenia určené na ochranu rastlín súvisiace s plodinou.
2. Referenčné obdobie sa oznamuje ako rok, v ktorom sa začal zber.
ODDIEL 5
Prvé referenčné obdobie, periodicita a zasielanie výsledkov
1. Členské štáty zostavujú za každé päťročné obdobie štatistiku o používaní prípravkov na ochranu rastlín pre každú plodinu v referenčnom období, ako je vymedzené v oddiele 4.
2. Členské štáty si môžu za referenčné obdobie zvoliť ktorékoľvek obdobie v päťročnom období. Výber sa môže uskutočniť nezávisle pre každú vybratú plodinu.
3. Prvé päťročné obdobie sa začne prvým kalendárnym rokom nasledujúcim po …(16).
4. Členské štáty poskytujú údaje za každé päťročné obdobie.
5. Údaje sa zasielajú Komisii (Eurostatu) do 12 mesiacov od konca každého päťročného obdobia.
ODDIEL 6
Správa o kvalite
Spolu s výsledkami členské štáty zasielajú Komisii (Eurostatu) správu o kvalite uvedenú v článku 4, ktorá obsahuje:
–
návrh metodiky odberu vzoriek;
–
metodiku použitú na zber údajov;
–
odhad relatívnej dôležitosti zahrnutých plodín vzhľadom na celkové množstvo použitých prípravkov na ochranu rastlín;
–
príslušné aspekty kvality podľa metodiky použitej na zber údajov;
–
porovnanie údajov o prípravkoch na ochranu rastlín použitých počas päťročného obdobia a údajov o prípravkoch na ochranu rastlín uvedených na trh za zodpovedajúcich päť rokov.
Stanovisko Európskeho parlamentu z 12. marca 2008 (Ú. v. EÚ C 66 E, 20.3.2009, s. 98) a spoločná pozícia Rady z 20. novembra 2008 (Ú. v. EÚ C 38 E, 17.2.2009, s. 1) a pozícia Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (prepracované znenie) (KOM(2008)0399 – C6-0277/2008 – 2008/0151(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0399),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0277/2008),
– so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov(1),
– so zreteľom na list z 9. októbra 2008, ktorý zaslal Výbor pre právne veci Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín v súlade s článkom 80a ods. 3 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na článok 80a a článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0096/2009),
A. keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie predmetný návrh neobsahuje žiadne zásadné zmeny okrem tých, ktoré sú ako také označené v návrhu, a keďže, pokiaľ ide o kodifikáciu nezmenených ustanovení skorších aktov spolu s uvedenými zmenami, predmetom návrhu je iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných aktov bez zmeny ich podstaty,
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie upravený v súlade s odporúčaniami konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
2. berie na vedomie vyhlásenie Komisie priložené k tomuto uzneseniu;
3. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť tento návrh alebo ho nahradiť iným textom;
4. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/.../ES o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (prepracované znenie)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2009/125/ES.)
PRÍLOHA
Vyhlásenie Komisie
"Komisia vyhlasuje, že prijatie navrhovaného rozšírenia smernice Európskeho parlamentu a Rady o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov nebude mať vplyv na realizáciu pracovného programu v jeho súčasnej podobe.
Komisia náležite zohľadní skúsenosti získané pri uplatňovaní smernice v stanovovaní pracovného programu a návrhu nových vykonávacích opatrení podľa prepracovaného znenia smernice. V súlade s článkom 15 ods. 2 písm. c) smernice a so zásadami o lepšej právnej regulácii sa bude Komisia osobitne snažiť zabezpečiť, aby sa zachovala celková konzistentnosť v právnych predpisoch EÚ o výrobkoch.
Okrem toho pri posudzovaní vhodnosti rozšírenia pôsobnosti smernice na iné ako energeticky významné výrobky podľa článku 21 Komisia zváži, či je potrebné upraviť metodiku určovania dôležitých environmentálnych parametrov pre takéto výrobky a práce s nimi."
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh (KOM(2008)0311 – C6-0203/2008 – 2008/0098(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0311),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0203/2008),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A6-0068/2009),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009, ktorým sa stanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh
konajúc v súlade s postupom stanoveným v článku 251 zmluvy(3),
keďže:
(1) V predpisoch členských štátov sa vyžaduje, aby boli stavby navrhnuté a zhotovené tak, aby neohrozovali bezpečnosť osôb, domácich zvierat ani majetku a nepoškodzovali prírodné alebo človekom vytvorené prostredie.
(2) Tieto predpisy majú priamy vplyv na požiadavky na stavebné výrobky. Tieto požiadavky sú preto vyjadrené vo vnútroštátnych normách pre výrobky, národných technických osvedčeniach a iných národných technických špecifikáciách a v ustanoveniach týkajúcich sa stavebných výrobkov. Rozdielnosť týchto požiadaviek bráni obchodu v rámci Spoločenstva.
(3) Cieľom smernice Rady 89/106/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov vzťahujúcich sa na stavebné výrobky(4) bolo odstránenie technických prekážok obchodu v oblasti stavebných výrobkov, aby sa zlepšil ich voľný pohyb na vnútornom trhu.
(4) V záujme dosiahnutia tohto cieľa sa v smernici 89/106/EHS stanovilo zavedenie harmonizovaných noriem pre stavebné výrobky a udeľovanie európskych technických osvedčení.
(5) Smernica 89/106/EHS by sa mala nahradiť, aby sa zjednodušil a objasnil platný rámec a aby sa zlepšila transparentnosť a účinnosť platných opatrení.
(6) Aby sa znížilo finančné zaťaženie MSP a najmä mikropodnikov, je potrebné zabezpečiť zjednodušené postupy vypracovávania vyhlásení o úžitkových vlastnostiach.
(7) Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 765/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú požiadavky na akreditáciu a dohľad nad trhom týkajúce sa uvádzania výrobkov na trh, a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 339/93(5) a rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady č. 768/2008/ES z 9. júla 2008 o spoločnom rámci pre uvádzanie výrobkov na trh a o zrušení rozhodnutia 93/465/EHS(6) sa stanovuje horizontálny právny rámec pre uvádzanie výrobkov na vnútorný trh. V tomto nariadení by sa preto mal uvedený právny rámec zohľadniť.
(8)Výrobok vyrobený na mieste stavebných prác by sa nemal považovať za výrobok, ktorý spadá do vymedzenia pojmu dodávky stavebných výrobkov na trhu Spoločenstva. Výrobcovia, ktorí zaraďujú svoje stavebné výrobky do stavebných prác, by mali mať možnosť, nie však povinnosť, podať vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach týchto výrobkov v súlade s týmto nariadením.
(9) Odstránenie technických prekážok v oblasti stavebníctva sa môže dosiahnuť len zavedením harmonizovaných technických špecifikácií na účely posudzovania úžitkových vlastností stavebných výrobkov.
(10)Úžitkové vlastnosti stavebného výrobku sa definujú nielen vzhľadom na technické vlastnosti a základné charakteristiky, ale aj vzhľadom na zdravotné a bezpečnostné aspekty súvisiace s používaním výrobku počas celého jeho životného cyklu.
(11) Tieto harmonizované technické špecifikácie by mali zahŕňať skúšky, výpočty a iné prostriedky stanovené v harmonizovaných normách a európskych hodnotiacich dokumentoch (EAD) na posudzovanie úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov.
(12) Metódy, ktoré členské štáty používajú v súvislosti so svojimi požiadavkami na stavby, a iné vnútroštátne predpisy týkajúce sa základných charakteristík stavebných výrobkov majú byť v súlade s harmonizovanými technickými špecifikáciami.
(13) Je potrebné stanoviť základné požiadavky na stavby, na základe ktorých sa budú pripravovať mandáty a harmonizované normy a vypracúvať európske hodnotiace dokumenty (EAD) pre stavebné výrobky.
(14)Na posudzovanie trvalo udržateľného využívania zdrojov a vplyvov stavieb na životné prostredie by sa mali využívať vyhlásenia o environmentálnom výrobku ("Environmental Product Declarations – EPD").
(15)V prípade potreby je vhodné vyzývať na využívanie tried úžitkových vlastností vo vzťahu k základným charakteristikám stavebných výrobkov v harmonizovaných normách, aby sa zohľadnili rozdielne úrovne základných požiadaviek na určité stavby, ako aj rozdielne klimatické, geologické, geografické a iné podmienky prevládajúce v členských štátoch. Ak ich Komisia už nestanovila, európske subjekty pre normalizáciu by mali byť oprávnené stanoviť takéto triedy na základe upraveného mandátu.
(16) V prípade potreby by sa v harmonizovaných technických špecifikáciách mali stanoviť úrovne úžitkových vlastností stavebných výrobkov s ohľadom na základné charakteristiky, ktoré majú spĺňať stavebné výrobky v členských štátoch, aby sa zohľadnili rozdielne úrovne základných požiadaviek na určité stavby, ako aj klimatické, geologické, geografické a iné rozdielne podmienky prevládajúce v členských štátoch.
(17) Európsky výbor pre normalizáciu (CEN) a Európsky výbor pre elektrotechnickú normalizáciu (Cenelec) sú uznané ako organizácie zodpovedné za prijímanie harmonizovaných noriem v súlade so všeobecnými usmerneniami(7) pre spoluprácu medzi Komisiou a týmito dvoma organizáciami, ktoré boli podpísané 28. marca 2003.
(18) Uvedené harmonizované normy by mali poskytnúť vhodné nástroje na harmonizované posudzovanie úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov. Harmonizované normy by sa mali v súlade s článkom 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti(8) stanoviť na základe mandátov prijatých Komisiou a mali by sa vzťahovať na príslušné skupiny stavebných výrobkov. Komisia by mala prijať opatrenia na rozšírenie škály výrobkov, na ktoré sa vzťahujú harmonizované normy.
(19)Je potrebné, aby sa do činnosti európskych technických orgánov zapájali organizácie zastupujúce hlavné profesie, ktoré sa zúčastňujú na projektovaní, zhotovovaní a používaní stavebných výrobkov, a tým sa zabezpečilo spravodlivé a transparentné fungovanie týchto orgánov a trhová efektívnosť.
(20)V záujme zabezpečenia dobrej zrozumiteľnosti informácií poskytovaných výrobcom by vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach malo byť zostavené v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa výrobok umiestňuje na trh. V prípade, že členský štát má niekoľko úradných jazykov, výber jazyka používaného na zostavenie vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach by sa mal uskutočniť so súhlasom príjemcu.
(21) Postupy podľa smernice 89/106/EHS na posudzovanie úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje harmonizovaná norma, by sa mali zjednodušiť, aby boli transparentnejšie a aby sa znížili náklady výrobcov na stavebné výrobky.
(22) S cieľom umožniť výrobcom a dovozcom stavebných výrobkov zostavovať vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach pre stavebné výrobky, na ktoré sa v plnej miere nevzťahuje alebo sa nevzťahuje harmonizovaná norma, je potrebné stanoviť európske technické posúdenie.
▌
(23) Výrobcovia a dovozcovia stavebných výrobkov by mali mať možnosť požiadať o európske technické posúdenie pre svoje výrobky na základe usmernení pre európske technické posúdenie podľa smernice 89/106/EHS. Preto by sa malo zabezpečiť, aby tieto usmernenia vo forme európskych hodnotiacich dokumentov platili aj naďalej.
(24) Vypracovávanie ▌európskych hodnotiacich dokumentov a vydávanie európskych technických posúdení by sa malo zveriť miestam pre technické posudzovanie (Technical Assessment Bodies – TAB), ktoré menujú členské štáty. Aby sa zabezpečilo, že miesta pre technické posudzovanie majú potrebné právomoci na vykonávanie týchto úloh, požiadavky na ich menovanie by sa mali stanoviť na úrovni Spoločenstva. Preto je potrebné stanoviť aj pravidelné hodnotenia miest pre technické posudzovanie miestami pre technické posudzovanie z ostatných členských štátov.
(25) Miesta pre technické posudzovanie by mali zriadiť organizáciu, ktorá by koordinovala postupy vypracovávania ▌európskych hodnotiacich dokumentov a vydávania európskych technických posúdení a zabezpečovala ich transparentnosť. Táto organizácia by mala predovšetkým zabezpečiť, aby boli výrobcovia riadne informovaní a aby v prípade potreby pracovné skupiny zriadené miestami pre technické posudzovanie vypočuli názor nezávislého vedeckého odborníka a/alebo profesijnej organizácie, ktorého/ktorú určil výrobca.
(26)Treba rozlišovať medzi základnými charakteristikami, charakteristikami, ktorých minimálne požiadavky sú vo forme úrovní a tried úžitkových vlastností stanovené Komisiou v rámci príslušného komitologického postupu a charakteristikami, ktoré sa uplatňujú nezávisle od miesta uvedenia stavebného výrobku na trh.
(27) Pri umiestňovaní stavebných výrobkov, na ktoré sa vzťahuje harmonizovaná norma alebo pre ktoré bolo vydané európske technické posúdenie, na trh, by sa k nim malo pripojiť vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach s ohľadom na základné charakteristiky výrobku v súlade s príslušnými harmonizovanými technickými špecifikáciami.
▌
(28) Aby sa znížilo finančné zaťaženie MSP a najmä mikropodnikov, je potrebné zabezpečiť zjednodušené postupy vypracovávania vyhlásení o úžitkových vlastnostiach.
(29) S cieľom zabezpečiť, aby bolo vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach presné a spoľahlivé, na základe vhodného systému posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností stavebného výrobku by sa mali posudzovať úžitkové vlastnosti stavebného výrobku a kontrolovať výroba vo výrobni.
(30) Vzhľadom na osobitosť stavebných výrobkov a osobitné zameranie systému ich posudzovania sa postupy preukazovania zhody ustanovené v rozhodnutí č.°768/2008/ES a moduly stanovené v tomto rozhodnutí pre tieto výrobky nehodia. Preto by sa mali stanoviť osobitné metódy posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov.
(31) V dôsledku rozdielu vo význame označenia CE pre stavebné výrobky oproti všeobecným zásadám stanoveným v nariadení (ES) č. 765/2008 by sa mali zaviesť osobitné ustanovenia, ktorými sa jednoznačne upraví povinnosť označovať stavebné výrobky označením CE a význam tohto označenia.
(32) Tým, že výrobca, splnomocnený zástupca alebo dovozca stavebné výrobky označí alebo dá označiť označením CE, mal by prevziať zodpovednosť za zhodu výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení.
(33) Označením CE by sa mali označiť všetky stavebné výrobky, v prípade ktorých výrobca v súlade s týmto nariadením zostavil vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach. ▌
(34) Označenie CE by malo byť jediným označením zhody stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení a s uplatniteľnými požiadavkami harmonizačných právnych predpisov Spoločenstva. Môžu sa však použiť aj iné označenia za predpokladu, že prispievajú k zlepšeniu ochrany používateľov stavebných výrobkov a nevzťahujú sa na ne harmonizačné právne predpisy Spoločenstva.
(35) Aby sa predišlo zbytočnému skúšaniu stavebných výrobkov, v prípade ktorých sa už úžitkové vlastnosti dostatočne preukázali predchádzajúcimi stabilnými výsledkami skúšok alebo inými existujúcimi údajmi, výrobca by mal mať za podmienok stanovených v harmonizovaných technických špecifikáciách alebo v rozhodnutí Komisie možnosť udať určitú úroveň alebo triedu úžitkových vlastností bez skúšania alebo ďalšieho skúšania.
(36) Aby sa skúšky nevykonávali duplicitne, výrobca stavebného výrobku by mal mať možnosť použiť výsledky skúšok získané treťou stranou.
(37) Aby sa znížili náklady mikropodnikov spojené s umiestnením výrobkov na trh, je potrebné stanoviť zjednodušené postupy posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností, ak príslušný výrobok nepredstavuje významné bezpečnostné riziko.
(38) S cieľom umožniť účinný dohľad nad trhom a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov je dôležité , aby sa zjednodušené postupy, ktoré umožňujú vyhlásiť určitú úroveň alebo určitú triedu úžitkových vlastností bez skúšok alebo bez doplnkových skúšok, nevzťahovali na dovozcov, ktorí pod svojím menom alebo obchodnou značkou umiestnia výrobok na trh alebo stavebný výrobok už uvedený na trh upravia tak, že to môže mať vplyv na zhodu stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení. Toto sa týka využívania predchádzajúcich stabilných výsledkov skúšok alebo iných existujúcich údajov a využívania výsledkov skúšok získaných treťou stranou. Týka sa tiež zjednodušeného postupu, ktorý sa vzťahuje na mikropodniky.
(39) V prípade individuálne navrhnutých a vyrobených stavebných výrobkov by mal mať výrobca možnosť používať zjednodušené postupy posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností, ak je možné preukázať zhodu výrobku umiestneného na trh s platnými právnymi predpismi.
(40) Je dôležité, aby sa zabezpečila dostupnosť vnútroštátnych technických predpisov tak, aby podniky a najmä MSP mohli získať spoľahlivé a presné informácie o platnom zákone v členskom štáte, v ktorom chcú svoje výrobky uviesť na trh. Kontaktné miesta pre výrobky zriadené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 764/2008 z 9. júla 2008, ktorým sa stanovujú postupy týkajúce sa uplatňovania určitých vnútroštátnych technických predpisov na výrobky zákonne uvádzané na trh v inom členskom štáte a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 3052/95/ES(9), by preto mali poskytovať aj informácie o predpisoch uplatniteľných na zabudovanie, namontovanie alebo inštalovanie určitého typu stavebného výrobku. Okrem toho musia byť schopné poskytovať každému výrobcovi všetky informácie týkajúce sa dostupných odvolacích postupov v prípade, že podmienky prístupu jedného alebo viacerých jeho výrobkov k označeniu CE boli spochybnené, najmä informácie týkajúce sa primeraných odvolacích postupov v prípade rozhodnutí prijatých na základe hodnotenia.
(41) Aby sa zabezpečilo rovnocenné a jednotné presadzovanie harmonizujúcich právnych predpisov Spoločenstva, členské štáty by mali vykonávať účinný dohľad nad trhom. V nariadení ║ (ES) č. 765/2008 ║ sa stanovujú základné podmienky pre fungovanie tohto dohľadu nad trhom.
(42) Zodpovednosť členských štátov za bezpečnosť, zdravie a ďalšie záležitosti, na ktoré sa vzťahujú základné požiadavky na stavby, na ich území, by mala byť uznaná v ochrannej doložke, v ktorej sú stanovené vhodné ochranné opatrenia.
(43) Keďže je potrebné zabezpečiť, aby osoby vykonávajúce posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností stavebných výrobkov v celom Spoločenstve vykonávali tieto činnosti jednotne a keďže všetky tieto osoby by mali vykonávať svoje funkcie rovnako dobre a v podmienkach spravodlivej hospodárskej súťaže, mali by sa stanoviť požiadavky na osoby posudzujúce úžitkové vlastnosti, ktoré chcú byť notifikované na účely tohto nariadenia. Okrem toho by sa mala právne upraviť dostupnosť vhodných informácií o takýchto osobách a ich monitorovanie.
(44) Aby sa zabezpečila jednotná úroveň kvality pri posudzovaní a overovaní stálosti úžitkových vlastností stavebných výrobkov, je potrebné stanoviť aj požiadavky na orgány zodpovedné za notifikáciu osôb vykonávajúcich tieto úlohy Komisii a ostatným členským štátom.
(45) Keďže cieľ tohto nariadenia, a to dosiahnutie správneho fungovania vnútorného trhu so stavebnými výrobkami prostredníctvom harmonizovaných technických špecifikácií na určenie úžitkových vlastností stavebných výrobkov, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Spoločenstva, môže Spoločenstvo prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 zmluvy. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.
(46) Opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia by sa mali prijať v súlade s rozhodnutím Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(10).
(47) Komisia by mala byť predovšetkým splnomocnená na stanovenie podmienok, za ktorých môže byť vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach k dispozícii na internetovej stránke, na určenie obdobia, počas ktorého by výrobcovia, dovozcovia a distribútori mali uchovávať technickú dokumentáciu a vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach, na stanovenie tried úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov, na zavedenie systému posudzovania úžitkových vlastnosti a overovania stálosti úžitkových vlastností uvedených vo vyhlásení, ktorý sa používa v prípade príslušného stavebného výrobku alebo skupiny stavebných výrobkov, na stanovenie formátu európskeho technického posúdenia, na stanovenie postupov na vykonávanie hodnotení TAB a na zmenu a doplnenie príloh I až VI. Keďže tieto opatrenia majú všeobecnú pôsobnosť a ich cieľom je zmeniť nepodstatné prvky tohto nariadenia, okrem iného jeho doplnením o nové nepodstatné prvky, musia sa prijať v súlade s regulačným postupom s kontrolou ustanoveným v článku 5a rozhodnutia 1999/468/ES.
(48)Malo by sa prihliadnuť k mandátom, ktoré už existujú pri stanovovaní harmonizovaných európskych noriem. CEN je vyzvaný, aby vypracoval normy s cieľom vyjasniť základnú požiadavku na stavby č. 7 s názvom Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov.
(49)Základná požiadavka na stavby č. 7 by mala zohľadňovať recyklovateľnosť stavieb, ich materiálov a častí po zbúraní, trvanlivosť stavieb a používanie ekologických surovín a druhotných materiálov v stavbách.
(50) Keďže na zabezpečenie rámca pre správne fungovanie tohto nariadenia je potrebný určitý čas, jeho uplatňovanie by sa malo s výnimkou ustanovení týkajúcich sa menovania TAB, notifikujúcich orgánov a notifikovaných osôb, zriadenia organizácie TAB a zriadenia stáleho výboru odložiť.
(51)Komisia a členské štáty by v spolupráci so zainteresovanými stranami mali iniciovať informačné kampane zamerané na informovanie stavebného sektora, predovšetkým hospodárskych subjektov a používateľov, s ohľadom na zavedenie spoločného technického jazyka, rozdelenia zodpovednosti medzi jednotlivé hospodárske subjekty, označovania stavebných výrobkov označením CE, revízie základných požiadaviek na stavby a systémov posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností.
(52)Komisia by do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade návrh na revíziu európskeho normalizačného systému s cieľom zvýšiť transparentnosť celého systému, najmä zabezpečiť vyvážené zastúpenie zainteresovaných strán v technických komisiách európskych výborov pre normalizáciu a zabrániť konfliktu záujmov medzi nimi. Zároveň by sa mali prijať opatrenia na urýchlenie prijímania európskych noriem, ako aj ich prekladov do všetkých úradných jazykov Európskej únie, a najmä prekladov usmernení pre MSP,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
Všeobecné ustanovenia
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa stanovujú podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh ustanovením pravidiel formulovania úžitkových vlastností stavebných výrobkov s ohľadom na ich základné charakteristiky a používania označenia CE na týchto výrobkoch.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
1. "stavebný výrobok": každý výrobok alebo každá zostava, ktoré sú vyrobené a umiestnené na trh na trvalé zabudovanie v stavbách alebo ich častiach, pričom demontáž výrobku znižuje kvalitu stavieb a demontáž alebo nahradenie výrobku predstavuje stavebnú činnosť;
2.
"výrobky, na ktoré sa harmonizovaná norma nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v plnom rozsahu" sú všetky stavebné výrobky, ktorých základné charakteristiky a úžitkové vlastnosti sa nedajú úplne posudzovať podľa platnej harmonizovanej normy, pretože okrem iného:
a)
na výrobok sa nevzťahuje žiadna platná harmonizovaná norma,
b)
výrobok nespĺňa jednu ani viacero vymedzení charakteristík obsiahnutých v akejkoľvek takejto harmonizovanej norme,
c)
na jednu ani viacero základných charakteristík výrobku sa náležite nevzťahuje žiadna takáto harmonizovaná norma alebo
d)
chýba jedna alebo viacero skúšobných metód potrebných na posúdenie úžitkových vlastností výrobku alebo tieto metódy sa nedajú uplatniť;
3.
"stavba": budovy alebo inžinierske stavby;
4.
"základné charakteristiky": tie charakteristiky stavebného výrobku, na ktoré sa vzťahujú základné požiadavky na stavby stanovené v prílohe I; tieto základné charakteristiky stanovené v harmonizovaných technických špecifikáciách sa rozdeľujú na:
a)
charakteristiky, ktoré existujú tam, kde má výrobca alebo dovozca v úmysle umiestniť výrobok na trh; a
b)
charakteristiky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť informovať o nich bez ohľadu na miesto sprístupnenia výrobku na trhu a ktorých minimálne požiadavky stanovili európske výbory pre normalizáciu so súhlasom Komisie a Stáleho výboru pre stavebníctvo uvedeného v článku 51 ods. 1, a to forme úrovní a tried úžitkových vlastností pre každú skupinu výrobkov uvedenú v tabuľke 1 prílohy V a podľa druhu použitia.
Charakteristiky uvedené v písm. b) tohto bodu stanovuje v prípade potreby Komisia pre každú skupinu výrobkov uvedenú v tabuľke 1 prílohy V, a to v súlade s regulačným postupom s kontrolou stanoveným v článku 51 ods. 2; tieto charakteristiky sa okrem iného vzťahujú na otázky všeobecného záujmu, ako sú životné prostredie, bezpečnosť a hodnotenie prípadných zdravotných rizík počas celého životného cyklu stavebného výrobku;
5.
"úžitkové vlastnosti stavebného výrobku": vlastnosti so vzťahom k jednotlivým základným charakteristikám, ktorý je vyjadrený prostredníctvom hodnoty, úrovne, triedy alebo prahovej hodnoty, alebo formou opisu;
6.
"prahová úroveň" je minimálna hodnota úžitkových vlastností výrobku. Prahová úroveň môže byť technickej alebo regulačnej povahy a môže platiť pre jednu charakteristiku alebo zahŕňať súbor charakteristík;
7.
"trieda" je škála úžitkových vlastností výrobku ohraničená minimálnou a maximálnou hodnotou úžitkových vlastností. Trieda sa môže týkať jednej charakteristiky alebo zahŕňať súbor charakteristík;
8.
"harmonizované technické špecifikácie": harmonizované normy a európske hodnotiace dokumenty;
9.
"európske technické posúdenie" je posúdenie založené na európskom hodnotiacom dokumente a vyhradené pre stavebné výrobky, na ktoré sa nevzťahuje alebo nevzťahuje v plnom rozsahu harmonizovaná norma;
10.
"harmonizovaná norma": je norma, ktorú v súlade s článkom 6 smernice 98/34/ES na základe žiadosti Komisie prijal jeden z európskych výborov pre normalizáciu uvedených v prílohe I k uvedenej smernici;
11.
"európsky hodnotiaci dokument": dokument, ktorý je prijatý organizáciou miest pre technické posudzovanie na účely vydania európskeho technického posúdenia a ktorý sa týka výrobku, na ktorý sa nevzťahuje alebo v plnom rozsahu nevzťahuje harmonizovaná norma;
12.
"hospodárske subjekty": výrobca, dovozca, distribútor a splnomocnený zástupca;
13. "výrobca": každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vyrába stavebný výrobok, alebo ktorá dáva takýto výrobok vyrobiť a uvádza takýto výrobok na trh pod svojím menom alebo ochrannou známkou;
14.
"dovozca": každá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Spoločenstve, ktorá umiestňuje stavebný výrobok z tretej krajiny na trh Spoločenstva;
15.
"distribútor": každá fyzická alebo právnická osoba v dodávateľskom reťazci iná ako výrobca alebo dovozca, ktorá sprístupňuje stavebný výrobok na trhu;
16. "splnomocnený zástupca": každá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Spoločenstve, ktorú výrobca poveril, aby v jeho mene vykonávala určité úlohy;
17.
"sprístupnenie na trhu": každá dodávka stavebného výrobku určeného na distribúciu alebo používanie na trh Spoločenstva v priebehu obchodnej činnosti, či už za platbu alebo zdarma; nepatrí sem:
a)
žiadny výrobok, ktorý používateľ spracúva na stavbe na účely vlastného použitia v rámci svojej pracovnej činnosti,
b)
akýkoľvek výrobok vyrobený na stavbe a/alebo mimo stavby a zabudovaný výrobcom do konkrétnej stavby bez toho, aby bol umiestnený na trh;
18.
"umiestnenie na trh": prvé sprístupnenie stavebného výrobku na trhu Spoločenstva;
19.
"stiahnutie z obehu": každé opatrenie, ktorého cieľom je zabránenie sprístupneniu stavebného výrobku v dodávateľskom reťazci na trhu;
20.
"výzva na stiahnutie z obehu": každé opatrenie, ktorého cieľom je dosiahnuť vrátenie stavebného výrobku, ktorý už bol sprístupnený na trhu;
21.
"akreditácia" je vymedzená v nariadení (ES) č. 765/2008;
22..
"používateľ" je každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá je zodpovedná za bezpečné zabudovanie stavebného výrobku do stavby;
23"miesto pre technické posudzovanie" je miesto určené členským štátom, ktoré sa zúčastňuje na vypracovaní európskych hodnotiacich dokumentov a hodnotí základné charakteristiky stavebných výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje alebo nevzťahuje v plnom rozsahu harmonizovaná norma pre oblasti použitia výrobkov uvedené v prílohe V;
24.
"typ výrobku": úžitkové vlastnosti stavebného výrobku vyrobeného z určitej kombinácie surovín alebo iných prvkov v určitom procese výroby;
25.
"vnútropodniková kontrola výroby" je nepretržitá vnútropodniková kontrola výroby vykonávaná výrobcom, ktorá zabezpečuje, aby výroba stavebného výrobku a vyrobený výrobok boli v zhode s technickými špecifikáciami;
26. "mikropodnik": mikropodnik vymedzený v odporúčaní Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov(11);
27. "životný cyklus": za sebou nasledujúce a navzájom prepojené fázy životnosti výrobku, od zaobstarania suroviny alebo získania z prírodných zdrojov až po likvidáciu;
28.
"zostava" je súbor pozostávajúci najmenej z dvoch samostatných súčastí, ktoré sa musia zložiť dovedna, aby sa dali natrvalo inštalovať do stavieb s cieľom vytvoriť "zmontovaný systém".
Článok 3
Základné požiadavky na stavby a základné charakteristiky výrobku
║ Základné charakteristiky stavebných výrobkov sa stanovujú v harmonizovaných technických špecifikáciách podľa základných požiadaviek na stavby, ktoré sú uvedené v prílohe I.
KAPITOLA II
Vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach a označenie CE
Článok 4
Podmienky zostavovania vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach
1. Pri umiestňovaní stavebného výrobku na trh zostaví výrobca alebo dovozca vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach, ak je splnená jedna z týchto podmienok:
a)
na stavebný výrobok sa vzťahuje harmonizovaná norma ▌;
b)
pre stavebný výrobok bolo vydané európske technické posúdenie.
▌
2. Členské štáty vychádzajú z toho, že vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach zostavené výrobcom alebo dovozcom je presné a spoľahlivé.
Článok 5
Obsah vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach
1. Vo vyhlásení o úžitkových vlastnostiach sa uvádzajú úžitkové vlastnosti stavebných výrobkov s ohľadom na dva typy základných charakteristík týchto výrobkov vymedzených v článku 2 ods. 4 v súlade s príslušnými harmonizovanými technickými špecifikáciami.
2. Vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach obsahuje tieto informácie:
a)
typ výrobku, pre ktorý bolo zostavené;
b)
úplný zoznam základných charakteristík uvádzaných v harmonizovanej technickej špecifikácii stavebného výrobku a pre každú základnú charakteristiku buď hodnoty, úroveň alebo triedu úžitkových vlastností uvedené vo vyhlásení alebo potvrdenie o nestanovení úžitkových vlastností;
c)
referenčné číslo a názov harmonizovanej normy, európskeho hodnotiaceho dokumentu alebo špecifickej technickej dokumentácie, ktoré sa použili pri posudzovaní jednotlivých základných charakteristík;
d)
všeobecný zamýšľaný účel použitia stanovený v harmonizovanej technickej špecifikácii;
e)
podrobné údaje o postupe používanom na posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností; ak bol platný systém posudzovania úžitkových vlastností nahradený zjednodušeným postupom uvedeným v článku 27 alebo 28, výrobca uvedie toto vyhlásenie: "STD – zjednodušený postup";
f)
informácie o nebezpečných látkach v stavebnom výrobku podľa prílohy IV a údaje o nebezpečných látkach, ktoré sa musia oznamovať podľa iných harmonizovaných právnych predpisov Spoločenstva.
Článok 6
Forma vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach
1. Exemplár vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach každého výrobku, ktorý sa sprístupňuje na trhu, sa dodáva v papierovej forme alebo sa zasiela elektronicky.
Ak sa skupina toho istého výrobku dodáva jedinému používateľovi, môže ju sprevádzať len jeden exemplár vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach.
2. Výrobca zašle kópiu vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach v papierovej forme, ak o to príjemca požiada.
3. Odchylne od odsekov 1 a 2 sa v súlade s podmienkami stanovenými Komisiou môže obsah vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach sprístupniť na internetovej stránke.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu menej zásadných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2.
4. Vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach sa vypracuje podľa vzoru uvedeného v prílohe III v úradnom jazyku alebo v jednom z úradných jazykov členského štátu, v ktorom sa výrobok umiestňuje na trh.
Článok 7
Používanie označenia CE
1. Označením CE sa označujú len tie stavebné výrobky, pre ktoré výrobca v súlade s článkami 4, 5 a 6 zostavil vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach. Ak neexistuje vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach, označenie CE sa nesmie pripojiť.
Ak výrobca vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach v súlade s článkami 4, 5 a 6 nezostavil, stavebné výrobky sa označením CE nesmú označiť.
Tým, že výrobca alebo, v prípade potreby, dovozca stavebné výrobky označí alebo dá označiť označením CE, preberá zodpovednosť za zhodu výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení.
2. Označenie CE je jediným označením, ktorým sa preukazuje zhoda stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení.
Členské štáty nezavedú vnútroštátne opatrenia a odstránia všetky odkazy na preukázanie zhody iné ako označenie CE.
3. Členské štáty na svojom území alebo v oblasti svojej zodpovednosti nezakážu sprístupnenie na trhu ani používanie stavebných výrobkov s označením CE ani mu nezabránia, ak požiadavky na toto používanie v príslušnom členskom štáte zodpovedajú úžitkovým vlastnostiam uvedeným vo vyhlásení.
4. Členské štáty zabezpečia, aby používaniu stavebných výrobkov s označením CE nebránili predpisy ani podmienky uložené verejnými orgánmi alebo súkromnými subjektmi, ktoré pôsobia verejne alebo ako verejný orgán na základe monopolného postavenia alebo v rámci verejného mandátu, ak požiadavky na toto používanie v príslušnom členskom štáte zodpovedajú úžitkovým vlastnostiam uvedeným vo vyhlásení.
Článok 8
Pravidlá a podmienky označenia označením CE
1. Na označenie CE sa vzťahujú všeobecné zásady stanovené v článku 30 nariadenia (ES) č. 765/2008.
2. Označením CE sa viditeľne, čitateľne a nezmazateľne označí stavebný výrobok, ▌ štítok, obal alebo sprievodná dokumentácia.
3. Za označením CE sa uvádza názov alebo identifikačná značka výrobcu a jedinečný identifikačný kód stavebného výrobku ▌.
4. Označením CE sa stavebný výrobok označí pred jeho umiestnením na trh. Za ním môže byť umiestnený piktogram alebo akákoľvek iná značka upozorňujúca na osobitné riziko alebo používanie.
5.Členské štáty vychádzajú pri zabezpečení správneho uplatňovania systému, ktorým sa riadi označenie CE, z existujúcich mechanizmov, a v prípade neoprávneného používania označenia prijímajú vhodné opatrenia. V prípade porušenia predpisov členské štáty takisto ukladajú sankcie, ku ktorým môžu v prípade závažného porušenia patriť aj trestnoprávne sankcie. Tieto sankcie sú primerané závažnosti porušenia predpisov.
Článok 9
Kontaktné miesta pre výrobky
Každý členský štát zabezpečí, aby kontaktné miesta pre výrobky zriadené v súlade s nariadením (ES) č. 764/2008 poskytovali aj informácie, využívajúc transparentné a zrozumiteľné pojmy:
a)
o všetkých technických alebo právnych predpisoch uplatniteľných na zabudovanie, namontovanie alebo inštalovanie určitého typu stavebného výrobku na území príslušného členského štátu;
b)
v prípade potreby o odvolacích postupoch, ktoré môže uplatniť každý výrobca spochybňujúci podmienky prístupu jedného alebo viacerých svojich výrobkov k označeniu CE, najmä o primeraných odvolacích postupoch v prípade rozhodnutí prijatých na základe hodnotenia.
Kontaktné miesta pre výrobky sú nezávislé od akéhokoľvek orgánu alebo akejkoľvek organizácie, ktoré sa zúčastňujú postupu na získanie prístupu k označeniu CE. Usmernenia o úlohe a povinnostiach kontaktných miest vypracuje Komisia a schváli ich výbor uvedený v článku 51 ods. 1.
KAPITOLA III
Povinnosti hospodárskych subjektov
Článok 10
Povinnosti výrobcov
1. Výrobcovia vypracujú požadovanú technickú dokumentáciu, v ktorej opíšu všetky relevantné prvky v súvislosti s príslušným preukázaním úžitkových vlastností uvedených vo vyhlásení.
Výrobcovia v súlade s článkami 4, 5 a 6 zostavia vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach a v súlade s článkami 7 a 8 označia stavebný výrobok označením CE.
2. Výrobcovia uchovávajú technickú dokumentáciu a vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach počas obdobia, ktoré pre každú skupinu stavebných výrobkov určí Komisia podľa očakávanej životnosti stavebného výrobku a jeho významu pre stavbu.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu menej zásadných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2.
3. Výrobcovia zabezpečujú, aby v prípade sériovej výroby existovali postupy na zachovanie úžitkových vlastností uvedených vo vyhlásení. Primerane sa zohľadnia zmeny v type výrobku a zmeny v platných harmonizovaných technických špecifikáciách.
▌
4. Výrobcovia zabezpečujú, aby bolo na ich stavebných výrobkoch uvedené typové alebo sériové číslo, príp. číslo šarže alebo akýkoľvek iný prvok, ktorý umožní identifikáciu výrobku, alebo ▌ aby sa požadované informácie uviedli na obale alebo v sprievodnej dokumentácii stavebného výrobku.
5. Výrobcovia na stavebnom výrobku alebo ▌ na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii stavebného výrobku uvádzajú svoj názov, registrovaný obchodný názov alebo registrovanú obchodnú značku a adresu, na ktorej ich možno kontaktovať.
6. Výrobcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvodné podozrenie, že stavebný výrobok, ktorý umiestnili na trh, nie je v zhode s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení, bezodkladne prijímajú nevyhnutné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu tohto stavebného výrobku s uvedenými úžitkovými vlastnosťami, alebo ho v prípade potreby stiahnu z obehu a vyzvú konečných používateľov, aby výrobok vrátili späť. Bezodkladne o tom informujú vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých bol stavebný výrobok sprístupnený, pričom uvedú podrobné údaje, najmä dôvody, na základe ktorých stavebný výrobok nie je v zhode s uvedenými úžitkovými vlastnosťami, a prijaté nápravné opatrenia.
7. Na základe odôvodnenej žiadosti príslušných vnútroštátnych orgánov im výrobcovia poskytujú všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení. Na požiadanie týchto orgánov s nimi výrobcovia spolupracujú pri každom opatrení s cieľom vyhnúť sa rizikám, ktoré predstavujú stavebné výrobky, ktoré umiestnili na trh.
Článok 11
Splnomocnení zástupcovia
Výrobcovia môžu vymenovať splnomocneného zástupcu na základe písomného splnomocnenia.
Vypracovanie technickej dokumentácie nepatrí k úlohám splnomocneného zástupcu.
2. Ak výrobca vymenoval splnomocneného zástupcu, tento vykonáva minimálne tieto úlohy:
a)
počas obdobia uvedeného v článku 10 ods. 2 uchováva vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach a technickú dokumentáciu pre vnútroštátne orgány dohľadu;
b)
na požiadanie príslušných vnútroštátnych orgánov poskytuje všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení;
c)
na požiadanie spolupracuje s príslušnými orgánmi pri každom opatrení s cieľom vyhnúť sa rizikám, ktoré predstavujú stavebné výrobky, na ktoré sa jeho splnomocnenie vzťahuje.
Článok 12
Povinnosti dovozcov
1. Pri umiestňovaní stavebného výrobku na trh Spoločenstva dovozcovia náležite zohľadňujú požiadavky stanovené v tomto nariadení.
2. Pred umiestnením stavebného výrobku na trh zabezpečia dovozcovia, aby výrobcovia posúdili a overili stálosť úžitkových vlastností uvedených vo vyhlásení. Zabezpečia, aby výrobca vypracoval technickú dokumentáciu uvedenú v článku 10 ods. 1 prvom pododseku. Zostavia vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach v súlade s článkami 4, 5 a 6. Okrem toho zabezpečia, aby bol výrobok označený požadovaným označením CE, aby ho sprevádzali požadované dokumenty a aby výrobca dodržal požiadavky stanovené v článku 10 ods. 4 a 5.
Ak sa dovozca domnieva alebo má dôvodné podozrenie, že stavebný výrobok nie je v zhode s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení, môže umiestniť stavebný výrobok na trh až vtedy, keď je v zhode so sprievodným vyhlásením o úžitkových vlastnostiach alebo až po oprave vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach.
3. Dovozcovia na stavebnom výrobku alebo, ak to nie je možné, na jeho obale alebo v sprievodnej dokumentácii výrobku uvádzajú svoj názov, registrovaný obchodný názov alebo registrovanú obchodnú značku a adresu, na ktorej ich možno kontaktovať.
4. Dovozcovia zabezpečia, aby podmienky skladovania a prepravy stavebného výrobku, za ktorý sú zodpovední, nemali negatívny vplyv na jeho zhodu s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení.
5. Dovozcovia, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvodné podozrenie, že stavebný výrobok, ktorý umiestnili na trh, nie je v zhode s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení, bezodkladne prijímajú nevyhnutné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu tohto stavebného výrobku s uvedenými úžitkovými vlastnosťami, alebo ho v prípade potreby stiahnu z obehu a vyzvú konečných používateľov, aby výrobok vrátili späť. Bezodkladne o tom informujú vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých bol stavebný výrobok sprístupnený, pričom uvedú podrobné údaje, najmä dôvody, na základe ktorých stavebný výrobok nie je v zhode s uvedenými úžitkovými vlastnosťami, a prijaté nápravné opatrenia.
6. Dovozcovia uchovávajú počas obdobia uvedeného v článku 10 ods. 2 exemplár vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach pre vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom a zabezpečujú, aby bola týmto orgánom na požiadanie sprístupnená technická dokumentácia.
7. Na základe odôvodnenej žiadosti príslušných vnútroštátnych orgánov im dovozcovia poskytujú všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení. Na požiadanie týchto orgánov s nimi výrobcovia spolupracujú pri každom opatrení s cieľom vyhnúť sa rizikám, ktoré predstavujú stavebné výrobky, ktoré umiestnili na trh.
Článok 13
Povinnosti distribútorov
1. Pri sprístupňovaní výrobku na trhu distribútori náležite zohľadňujú požiadavky stanovené v tomto nariadení.
2. Pred sprístupnením stavebného výrobku na trhu distribútori zabezpečia, aby bol výrobok označený požadovaným označením CE a aby ho sprevádzala dokumentácia požadovaná podľa tohto nariadenia a pokyny a bezpečnostné informácie v jazyku zrozumiteľnom pre používateľov v členskom štáte, v ktorom sa výrobok sprístupňuje na trhu, a aby výrobca a dovozca dodržali požiadavky stanovené v článku 10 ods. 4 a 5 resp. v článku 12 ods. 3.
Ak sa distribútor domnieva alebo má dôvodné podozrenie, že stavebný výrobok nie je v zhode s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení, môže sprístupniť stavebný výrobok na trhu až vtedy, keď je v zhode so sprievodným vyhlásením o úžitkových vlastnostiach alebo až po oprave vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach. Ak výrobok predstavuje riziko, distribútor o tom informuje výrobcu alebo dovozcu, ako aj orgány dohľadu nad trhom.
3. Distribútor zabezpečí, aby podmienky skladovania a prepravy stavebného výrobku, za ktorý je zodpovedný, nemali negatívny vplyv na jeho zhodu s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení.
4. Distribútori, ktorí sa domnievajú alebo majú dôvodné podozrenie, že stavebný výrobok, ktorý sprístupnili na trhu, nie je v zhode s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení, bezodkladne prijímajú nevyhnutné nápravné opatrenia s cieľom dosiahnuť zhodu tohto stavebného výrobku s uvedenými vlastnosťami, alebo ho v prípade potreby stiahnu z obehu a vyzvú konečných používateľov, aby výrobok vrátili späť. Bezodkladne o tom informujú vnútroštátne orgány členských štátov, v ktorých bol výrobok sprístupnený, pričom uvedú podrobné údaje, najmä dôvody, na základe ktorých stavebný výrobok nie je v zhode s uvedenými úžitkovými vlastnosťami, a prijaté nápravné opatrenia.
5. Na základe odôvodnenej žiadosti príslušných vnútroštátnych orgánov im distribútori poskytujú všetky informácie a dokumentáciu potrebnú na preukázanie zhody stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení. Na požiadanie týchto orgánov s nimi výrobcovia spolupracujú pri každom opatrení s cieľom vyhnúť sa rizikám, ktoré predstavuje stavebný výrobok, ktorý sprístupnili na trhu.
Článok 14
Prípady, v ktorých povinnosti výrobcov platia aj pre dovozcov a distribútorov
Dovozca alebo distribútor sa na účely tohto nariadenia považuje za výrobcu, ak pod svojím menom alebo obchodnou značkou umiestni výrobok na trh alebo stavebný výrobok už uvedený na trh upraví tak, že to môže mať vplyv na zhodu stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení, a vzťahujú sa tak naňho povinnosti výrobcu podľa článku 10.
Článok 15
Identifikácia hospodárskych subjektov
Hospodárske subjekty sú na požiadanie schopné na obdobie uvedené v článku 10 ods. 2 orgánom dohľadu nad trhom určiť:
a)
každý hospodársky subjekt, ktorý im výrobok dodal;
b)
každý hospodársky subjekt, ktorému výrobok dodali.
KAPITOLA IV
Harmonizované technické špecifikácie
Článok 16
Harmonizované normy
1. Harmonizované normy stanovujú európske výbory pre normalizáciu uvedené v prílohe I k smernici 98/34/ES na základe žiadostí, ktoré podala Komisia ▌v súlade s článkom 6 ods. 3 prvá zarážka uvedenej smernice a Stály výbor pre stavebníctvo v súlade s článkom 5 ods. 1 uvedenej smernice.
Európske subjekty pre normalizáciu v tejto súvislosti zaručia, že žiadna kategória subjektov v ktoromkoľvek z odvetví nebude mať viac ako 25 % zástupcov v technickom výbore alebo pracovnej skupine. Ak sa jedna alebo viacej kategórií subjektov nemôže zúčastniť na pracovnej skupine alebo sa rozhodne nezúčastniť sa, túto požiadavku možno po dohode všetkých účastníkov prehodnotiť.
2. V harmonizovaných normách sa stanovujú metódy a kritériá posudzovania úžitkových vlastností stavebných výrobkov a ich trvanlivosť s ohľadom na ich základné charakteristiky.
V harmonizovaných normách sa v prípade potreby stanovuje všeobecný zamýšľaný účel použitia výrobkov; stanovujú sa v nich aj charakteristiky, ktorých minimálne požiadavky stanoví Komisia, konajúc v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2, vo forme úrovní a tried úžitkových vlastností pre každú skupinu výrobkov uvedenú v tabuľke 1 prílohy V a podľa druhu použitia.
V harmonizovaných normách sa na posudzovanie úžitkových vlastností stavebných výrobkov s ohľadom na ich základné charakteristiky v prípade potreby stanovujú metódy jednoduchšie ako skúšky.
3. Európske výbory pre normalizáciu v harmonizovaných normách určujú vnútropodnikovú kontrolu výroby, ktorá sa má vykonať, pri ktorej sa zohľadnia osobitné podmienky procesu výroby príslušného stavebného výrobku.
4. Komisia posudzuje, či sú harmonizované normy vypracované európskymi výbormi pre normalizáciu v súlade s príslušným mandátom.
Komisia uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie zoznam odkazov na harmonizované normy, ktoré sú v súlade s príslušnými mandátmi a stanoví dátum, od ktorého sa tieto normy budú uplatňovať.
Komisia uverejní všetky aktualizácie tohto zoznamu.
Článok 17
Formálna námietka voči harmonizovaným normám
1. Ak sa členský štát alebo Komisia domnievajú, že harmonizovaná norma úplne nespĺňa požiadavky stanovené v príslušnom mandáte, Komisia alebo príslušný členský štát predloží túto vec spolu so svojim odôvodnením stálemu výboru zriadenému článkom 5 ods. 1 smernice 98/34/ES. Výbor po porade s príslušnými európskymi výbormi pre normalizáciu bezodkladne predloží svoje stanovisko.
2. So zreteľom na stanovisko výboru sa Komisia rozhodne, či v Úradnom vestníku Európskej únie uverejní, neuverejní, uverejní s obmedzením, zachová, zachová s obmedzením alebo z neho vypustí odkazy na príslušnú harmonizovanú normu.
3. Komisia informuje príslušný európsky výbor pre normalizáciu a v prípade potreby požiada o revíziu príslušných harmonizovaných noriem.
4.V prípade, že európsky normalizačný výbor schválil harmonizovanú normu, Stály výbor pre stavebníctvo uvedený v článku 51 ods. 1 môže prevziať zodpovednosť za vykonanie všetkých overení, ktoré zaručujú, že norma zodpovedá požiadavkám stanoveným v mandáte udelenom Komisiou alebo členským štátom.
Článok 18 ║
Úrovne alebo triedy úžitkových vlastností
1. Komisia môže stanoviť triedy úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu menej zásadných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2.
2. Ak Komisia triedy úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov nestanovila, môžu ich v harmonizovaných normách stanoviť európske výbory pre normalizáciu.
Ak Komisia triedy úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov stanovila, európske výbory pre normalizáciu tieto triedy v harmonizovaných normách používajú na základe upraveného mandátu.
3. Ak je to stanovené v príslušnom mandáte, európske výbory pre normalizáciu stanovia v harmonizovaných normách minimálne úrovne úžitkových vlastností vo vzťahu k základným charakteristikám a v prípade potreby plánované konečné použitia, ktoré majú stavebné výrobky spĺňať v členských štátoch.
4.Komisia môže stanoviť podmienky, za ktorých sa stavebný výrobok považuje za výrobok, ktorý bez skúšania alebo bez ďalšieho skúšania spĺňa určitú úroveň alebo triedu úžitkových vlastností.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2.
Ak takéto podmienky nestanoví Komisia, môžu ich v harmonizovaných normách stanoviť európske výbory pre normalizáciu na základe upraveného mandátu.
5. Členské štáty môžu stanoviť úrovne alebo triedy úžitkových vlastností, ktoré majú stavebné výrobky spĺňať, s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov len v súlade s klasifikačnými systémami, ktoré stanovili európske výbory pre normalizáciu v harmonizovaných normách alebo Komisia.
Článok 19 ║
Posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností
1. Posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností stavebných výrobkov uvedených vo vyhlásení s ohľadom ich na základné charakteristiky sa vykonáva na základe jedného zo systémov stanovených v prílohe VI.
2. Komisia stanoví, ktorý systém je možné použiť na daný stavebný výrobok alebo skupinu stavebných výrobkov podľa týchto kritérií:
a)
význam funkcie, ktorú výrobok plní s ohľadom na základné požiadavky na stavby;
b)
povaha výrobku;
c)
vplyv premenlivosti základných charakteristík stavebného výrobku v priebehu životného cyklu výrobku;
d)
riziko výskytu výrobných chýb výrobku.
Komisia v každom prípade zvolí najjednoduchší systém, ktorý spĺňa požiadavky na bezpečné zabudovanie stavebného výrobku do stavby.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2.
3. Takto stanovený systém musí byť spolu s informáciami o jeho predpokladanom všeobecnom použití uvedený v mandátoch pre harmonizované normy a v harmonizovaných technických špecifikáciách.
Článok 20 ║
Európsky hodnotiaci dokument
1. V prípade stavebných výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje alebo sa v plnom rozsahu nevzťahuje harmonizovaná norma, Európsky hodnotiaci dokument (EAD) prijíma v súlade s postupom stanoveným v prílohe II organizácia miest pre technické posudzovanie uvedená v článku 25 ods. 1 na základe žiadosti o európske technické posúdenie, ktorú predloží výrobca alebo dovozca.
2. Organizácia miest pre technické posudzovanie uvedená v článku 25 ods. 1 stanovuje v európskom hodnotiacom dokumente metódy a kritériá posudzovania úžitkových vlastností s ohľadom na tie základné charakteristiky stavebného výrobku, ktoré súvisia s účelom použitia, ktorý určil výrobca.
3. Organizácia miest pre technické posudzovanie uvedená v článku 25 ods. 1 stanovuje v európskom hodnotiacom dokumente osobitný spôsob vnútropodnikovej kontroly výroby, ktorý sa má používať, pričom zohľadní konkrétne podmienky v procese výroby príslušného stavebného výrobku.
4.Ak sa Komisia domnieva, že v danom EAD sa dosiahla dostatočná úroveň odborných technických a vedeckých znalostí, udelí európskym výborom pre normalizáciu mandát na vypracovanie harmonizovanej normy na základe tohto EAD.
Článok 21 ║
Európske technické posúdenie
1. V prípade stavebných výrobkov, na ktoré sa nevzťahuje alebo v plnom rozsahu nevzťahuje harmonizovaná norma, Európske technické posúdenie (ETA) pre jednotlivé stavebné výrobky vydáva v súlade s postupom stanoveným v prílohe II na žiadosť výrobcu alebo dovozcu miesto pre technické posudzovanie na základe európskeho hodnotiaceho dokumentu.
2. Komisia stanoví formát ETA.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2.
KAPITOLA V
Miesta pre technické posudzovanie
Článok 22 ║
Vymenovanie miest pre technické posudzovanie
1. Členské štáty môžu vymenovať miesta pre technické posudzovanie (Technical Assessment Bodies – TAB) pre oblasti použitia výrobkov uvedené v tabuľke 1 prílohy V.
Členské štáty, ktoré vymenovali miesto pre technické posudzovanie, oznámia ostatným členským štátom a Komisii názov, adresu tohto miesta a oblasti použitia výrobkov, pre ktoré bolo toto miesto pre technické posudzovanie vymenované.
2. Komisia zverejní zoznam miest pre technické posudzovanie, v ktorom budú uvedené oblasti použitia výrobkov, pre ktoré boli tieto miesta vymenované.
Komisia uverejní všetky aktualizácie tohto zoznamu.
Článok 23 ║
Požiadavky na miesta pre technické posudzovanie
1. Miesto pre technické posudzovanie musí spĺňať požiadavky stanovené v tabuľke 2 prílohy V.
2. Ak už miesto pre technické posudzovanie nespĺňa požiadavky uvedené v odseku 1, členský štát vymenovanie tohto miesta stiahne.
3. Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o ich vnútroštátnych postupoch posudzovania miest pre technické posudzovanie, o monitorovaní ich činností a o všetkých zmenách, pokiaľ ide o tieto informácie. Komisia tieto informácie zverejňuje.
Článok 24 ║
Hodnotenie miest pre technické posudzovanie
1. Miesta pre technické posudzovanie overujú, či ostatné miesta pre technické posudzovanie spĺňajú príslušné kritériá stanovené v tabuľke 2 prílohy V.
Hodnotenie, ktoré zabezpečuje organizácia uvedená v článku 25 ods. 1, sa vykonáva raz za štyri roky v rámci oblastí použitia výrobkov uvedených v tabuľke 1 prílohy V, pre ktoré boli miesta pre technické posudzovanie vymenované.
2. Komisia stanoví transparentné postupy vykonávania hodnotenia vrátane primeranýcha dostupných odvolacích postupov proti rozhodnutiam prijatým na základe hodnotenia.
Tieto opatrenia zamerané na zmenu nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2.
Hodnotenie miesta pre technické posudzovanie nesmú vykonávať miesta pre technické posudzovanie z toho istého členského štátu.
3. Organizácia uvedená v článku 25 ods. 1 oznámi výsledky hodnotení miest pre technické posudzovanie všetkým členským štátom a Komisii.
Komisia v spolupráci s členskými štátmi monitoruje dodržiavanie predpisov a riadne vykonávanie hodnotenia miest pre technické posudzovanie.
Článok 25 ║
Koordinácia miest pre technické posudzovanie
1. Miesta pre technické posudzovanie založia organizáciu pre technické posudzovanie (ďalej len "organizácia miest pre technické posudzovanie").
2. Organizácia miest pre technické posudzovanie plní tieto úlohy:
a)
koordinuje uplatňovanie predpisov a postupov stanovených v článku 19 a v prílohe II a poskytuje potrebnú podporu;
b)
dvakrát ročne informuje Komisiu o všetkých otázkach súvisiacich s prípravou európskych hodnotiacich dokumentov a o všetkých aspektoch súvisiacich s výkladom predpisov a postupov stanovených v článku 19 a v prílohe II;
c)
prijíma európske hodnotiace dokumenty;
d)
zabezpečuje hodnotenie miest pre technické posudzovanie;
e)
zabezpečuje koordináciu miest pre technické posudzovanie;
f)
zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie s miestami pre technické posudzovanie v rámci organizácie miest pre technické posudzovanie;
g)
zabezpečuje transparentnosť postupov stanovených v článku 19 a prílohe II a konzultácie s výrobcom v rámci týchto postupov.
3. Komisia môže podporovať organizáciu miest pre technické posudzovanie pri vykonávaní úloh uvedených v ods. 2 písm. e). Komisia môže na tento účel uzatvoriť s organizáciou miest pre technické posudzovanie rámcovú dohodu o partnerstve.
4. Členské štáty zabezpečia, aby miesta pre technické posudzovanie podporovali organizáciu miest pre technické posudzovanie svojimi finančnými a ľudskými zdrojmi.
KAPITOLA VI
ZJEDNODUŠENÉ POSTUPY
Článok 26 ║
Používanie špecifickej technickej dokumentácie
1. Pri určovaní typu výrobku môže výrobca nahradiť skúšku typu alebo výpočet typu špecifickou technickou dokumentáciou (Specific Technical Documentation – STD), ktorou sa preukazuje, že:
a)
pokiaľ ide o jednu alebo viac základných charakteristík, má sa za to, že stavebný výrobok, ktorý umiestňuje na trh, spĺňa v súlade s podmienkami stanovenými v príslušných harmonizovaných technických špecifikáciách alebo v rozhodnutí Komisie kritériá na zaradenie do určitej úrovne alebo triedy úžitkových vlastností bez skúšania alebo výpočtu, alebo bez ďalšieho skúšania či ďalšieho výpočtu;
b)
stavebný výrobok, ktorý umiestňuje na trh, patrí do toho istého typu ako iný stavebný výrobok vyrobený iným výrobcom a už bol skúšaný podľa príslušnej harmonizovanej technickej špecifikácie. Ak sú tieto podmienky splnené, výrobca je oprávnený vydať vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach na základe všetkých alebo časti výsledkov skúšok vykonaných na tomto inom výrobku. Výrobca môže použiť výsledky skúšok získané iným výrobcom až po získaní povolenia od tohto výrobcu, ktorý je naďalej zodpovedný za presnosť, spoľahlivosť a stabilitu týchto výsledkov; alebo
c)
stavebný výrobok, ktorý umiestňuje na trh, je systémom pozostávajúcim zo súčastí, ktoré výrobca montuje podľa presných pokynov poskytovateľa tohto systému alebo jeho súčastí, ktorý už podľa príslušnej harmonizovanej technickej špecifikácie vykonal skúšku tohto systému alebo tejto súčasti s ohľadom na jeho jednu alebo viaceré základné charakteristiky. Ak sú uvedené podmienky splnené, výrobca je oprávnený vydať vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach na základe všetkých alebo časti výsledkov skúšok vykonaných na tomto systéme alebo na súčastiach, ktoré mu boli poskytnuté.
Výrobca môže použiť výsledky skúšok získané iným výrobcom alebo poskytovateľom systému až po získaní povolenia od tohto výrobcu alebo poskytovateľa systému, ktorý sú naďalej zodpovední za presnosť, spoľahlivosť a stabilitu týchto výsledkov. Výrobca je naďalej zodpovedný za zhodu výrobku so všetkými vyhláseniami o úžitkových vlastnostiach v súlade s príslušnými harmonizovanými technickými špecifikáciami. Výrobca zabezpečuje, aby sa úžitkové vlastnosti výrobku v neskoršom štádiu výrobného a montážneho postupu nezhoršili.
2. Príslušný certifikačný orgán uvedený v prílohe VI overí špecifickú technickú dokumentáciu (STD), ak stavebný výrobok uvedený v ods. 1 patrí do skupiny stavebných výrobkov, v prípade ktorých sa na posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností používa platný systém, ako sa uvádza v prílohe VI,
–
systém 1+ alebo 1 pre výrobky podľa článku 26 ods. 1 písm. a) (bez skúšania, resp. bez ďalšieho skúšania);
–
systém 1+, 1 alebo 3 pre výrobky podľa článku 26 ods. 1 písm. b) (spoločné využívanie výsledkov skúšok);
–
systém 1+ alebo 1 pre výrobky podľa článku 26 ods. 1 písm. c) (spoločné využívanie skúšania).
3.Tento článok sa nevzťahuje na dovozcov, ktorí v zmysle článku 14 pod svojím menom alebo obchodnou značkou umiestnia výrobok na trh alebo stavebný výrobok už uvedený na trh upravia tak, že to môže mať vplyv na zhodu stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení.
Článok 27 ║
▌Používanie špecifickej technickej dokumentácie mikropodnikmi, ktoré vyrábajú stavebné výrobky
1. Mikropodniky, ktoré vyrábajú stavebné výrobky, môžu nahradiť platný systém posudzovania úžitkových vlastností stavebného výrobku uvedených vo vyhlásení špecifickou technickou dokumentáciou. Na základe špecifickej technickej dokumentácie sa preukazuje zhoda stavebného výrobku s platnými požiadavkami.
2. Ak stavebný výrobok uvedený v odseku 1 patrí do skupiny stavebných výrobkov, v prípade ktorých sa na posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností používa systém 1+ alebo 1 z prílohy VI, špecifickú technickú dokumentáciu musí overiť príslušný certifikačný orgán, ako je uvedené v prílohe VI.
3.Špecifická technická dokumentácia zabezpečuje rovnakú mieru zdravia a bezpečnosti vo vzťahu k ľuďom a ostatným otázkam verejného záujmu. Výrobca je naďalej zodpovedný za zhodu výrobku s charakteristikami uvedenými vo vyhlásení o úžitkových vlastnostiach. Výrobca poskytne informácie o plánovanom konečnom použití výrobku.
4.Komisia do ...(12)vypracuje správu o uplatňovaní tohto článku, v ktorej okrem iného posúdi, či sa jeho uplatňovanie dá rozšíriť aj na iné podniky, prispôsobiť malosériovej výrobe, alebo či sa zruší. Komisia predloží túto správu spolu s prípadnými legislatívnymi návrhmi Európskemu parlamentu a Rade.
5.Tento článok sa nevzťahuje na dovozcov, ktorí v zmysle článku 14 pod svojím menom alebo obchodnou značkou umiestnia výrobok na trh alebo stavebný výrobok už uvedený na trh upravia tak, že to môže mať vplyv na zhodu stavebného výrobku s úžitkovými vlastnosťami uvedenými vo vyhlásení.
Článok 28 ║
Používanie špecifickej technickej dokumentácie pre individuálne vyrobené výrobky
1. V prípade stavebného výrobku, ktorý nebol navrhnutý a vyrobený v rámci sériovej výroby, ale na základe osobitnej objednávky, a bol inštalovaný do jednej konkrétnej stavby, môže výrobca nahradiť platný systém na posudzovanie úžitkových vlastností špecifickou technickou dokumentáciou, na základe ktorej sa preukazuje zhoda tohto výrobku s platnými požiadavkami. Špecifická technická dokumentácia poskytuje rovnocennú úroveň istoty a spoľahlivosti úžitkových vlastností, pokiaľ ide o základné požiadavky na stavby.
2. Ak stavebný výrobok uvedený v odseku 1 patrí do skupiny stavebných výrobkov, v prípade ktorých sa na posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností používa systém 1+ alebo 1 z prílohy VI, špecifickú technickú dokumentáciu musí overiť príslušný certifikačný orgán, ako je uvedené v prílohe VI.
KAPITOLA VII
Notifikujúce orgány a notifikované osoby
Článok 29 ║
Notifikácia
Členské štáty oznamujú Komisii a ostatným členským štátom osoby, ktoré sú podľa tohto nariadenia splnomocnené vykonávať úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností.
Článok 30 ║
Notifikujúce orgány
1. Členské štáty vymenujú notifikujúci orgán, ktorý je zodpovedný za zavedenie a vykonávanie postupov potrebných na posudzovanie a notifikáciu osôb, ktoré majú byť na účely tohto nariadenia splnomocnené na vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností uvedených vo vyhlásení, a za monitorovanie notifikovaných osôb aj s ohľadom na dodržiavanie ustanovení článku 33.
2. Ak je základom notifikácie osvedčenie o akreditácii, členské štáty môžu rozhodnúť, že posudzovanie a monitorovanie uvedené v ods. 1 vykonajú ich vnútroštátne akreditačné orgány v zmysle nariadenia (ES) č. 765/2008 a v súlade s ním.
3. Ak notifikujúci orgán deleguje, uzatvorí subdodávateľskú zmluvu alebo inak poverí orgán, ktorý nie je orgánom štátnej správy, posudzovaním, notifikáciou alebo monitorovaním uvedenými v odseku 1, orgán, ktorý bol delegovaný alebo ktorý bol inak poverený, musí byť právnickou osobou a musí zodpovedajúcim spôsobom spĺňať požiadavky stanovené v článku 33. Okrem toho musí tento orgán mať opatrenia na krytie záväzkov, ktoré vyplývajú z jeho činností.
4. Notifikujúci orgán nesie plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané delegovaným alebo inak povereným orgánom.
5.Notifikujúci orgán overuje, či sa hodnotenia zhody vykonávajú primeraným spôsobom bez zbytočného zaťaženia podnikov a či sa riadne zohľadňuje veľkosť podniku, osobitosti stavebného odvetvia a jeho štruktúry, stupeň komplexnosti technológie daného výrobku a charakter, rozsah a periodicita výrobného postupu.
Článok 31 ║
Požiadavky týkajúce sa notifikujúcich orgánov
1. Notifikujúci orgán sa zriaďuje tak, aby nevznikli konflikty záujmov s notifikovanými osobami.
2. Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru a funguje takým spôsobom, aby sa zabezpečila objektivita a nestrannosť jeho činností.
3. Notifikujúci orgán má takú organizačnú štruktúru, aby každé rozhodnutie týkajúce sa notifikácie osoby posudzujúcej úžitkové vlastnosti prijímali príslušné osoby iné ako osoby, ktoré vykonali posudzovanie.
4. Notifikujúci orgán neponúka ani neposkytuje žiadne činnosti, ktoré vykonávajú notifikované osoby, ani konzultácie na obchodnom alebo konkurenčnom základe.
5. Notifikujúci orgán zabezpečuje dôvernosť získaných informácií.
6. Notifikujúci orgán má k dispozícii dostatočný počet zamestnancov spôsobilých riadne vykonávať svoje úlohy.
Článok 32 ║
Informačná povinnosť notifikujúcich orgánov
Členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty o svojich vnútroštátnych postupoch posudzovania a notifikácie osôb posudzujúcich úžitkové vlastnosti, o monitorovaní notifikovaných osôb a o všetkých zmenách, pokiaľ ide o tieto informácie.
Komisia tieto informácie zverejňuje.
Článok 33 ║
Požiadavky na notifikované osoby
1. Na účely notifikácie spĺňa osoba posudzujúca úžitkové vlastnosti požiadavky stanovené v odsekoch 2 až 11.
2. Osoba posudzujúca úžitkové vlastnosti je zriadená vnútroštátnym zákonom a je právnickou osobou.
3. Osoba posudzujúca úžitkové vlastnosti je treťou stranou, nezávislou od organizácie alebo stavebného výrobku, ktorý posudzuje.
Osoba, ktorá patrí do obchodného združenia alebo profesijného zväzu, ktoré zastupujú podniky zapojené do navrhovania, výroby, dodávania, montáže, používania alebo údržby stavebných výrobkov, ktoré posudzuje, sa môže považovať za takúto osobu, ak sa preukáže jej nezávislosť a absencia akéhokoľvek konfliktu záujmov.
4. Osobu posudzujúcu úžitkové vlastnosti, jej vrcholový manažment a zamestnancov zodpovední za vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností uvedených vo vyhlásení nepredstavujú projektanti, výrobcovia, dodávatelia, osoby vykonávajúce inštaláciu, kupujúci, vlastníci, používatelia ani osoby vykonávajúce údržbu výrobkov, ktoré posudzujú, ani splnomocnení zástupcovia žiadnej z týchto strán. To nevylučuje používanie posudzovaných výrobkov, ktoré sú potrebné v rámci činností notifikovanej osoby, alebo používanie na osobné účely.
Nie je priamo zapojená do návrhu, výroby alebo konštrukcie, uvádzania na trh, inštalácie, používania alebo údržby týchto stavebných výrobkov, ani nezastupuje strany zapojené do týchto činností. Nezapája sa do žiadnej činnosti, ktorá by mohla byť v konflikte s nezávislosťou rozhodnutia a integrity v súvislosti s činnosťami, pre ktoré bola notifikovaná.
Notifikovaná osoba zabezpečuje, aby činnosti jej pomocných orgánov alebo subdodávateľov neovplyvňovali dôvernosť, objektivitu a nestrannosť jej činností pri posudzovaní a (alebo) overovaní úžitkových vlastností.
5. Notifikovaná osoba a jej zamestnanci vykonávajú úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností na najvyššej úrovni odbornej integrity a nevyhnutnej technickej spôsobilosti v danej oblasti, pričom zachovávajú úplnú transparentnosť pokiaľ ide o výrobcu, a nesmú podliehať žiadnym tlakom a naliehaniu, najmä finančným, ktoré by mohli ovplyvniť ich rozhodnutie alebo výsledky ich činností pri posudzovaní a (alebo) overovaní úžitkových vlastností, najmä zo strany osôb alebo skupín osôb, ktoré majú na výsledku týchto činností záujem.
6. Notifikovaná osoba je schopná vykonávať všetky úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností, ktoré boli tejto osobe pridelené v súlade s prílohou VI a pre ktoré bola notifikovaná, bez ohľadu na to, či tieto úlohy vykonáva samotná notifikovaná osoba alebo sú vykonávané v jej mene a na jej zodpovednosť.
Notifikovaná osoba musí mať v prípade každého systému posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností a v prípade každého druhu alebo kategórie stavebných výrobkov, charakteristík a úloh, pre ktoré je notifikovaná, vždy k dispozícii:
a)
potrebných zamestnancov s odbornými znalosťami a dostatočnými príslušnými skúsenosťami na vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností;
b)
potrebný opis postupov, podľa ktorých sa vykonáva posudzovanie úžitkových vlastností a zabezpečuje sa transparentnosť a reprodukovateľnosť týchto postupov; má vhodnú stratégiu a postupy, v ktorých sa rozlišuje medzi úlohami, ktoré vykonáva ako notifikovaná osoba, a ostatnými činnosťami;
c)
postupy potrebné na vykonávanie jej činností s ohľadom na veľkosť, odvetvie, štruktúru podniku, stupeň zložitosti príslušnej výrobnej technológie a skutočnosť, či vo výrobnom procese ide o hromadnú alebo sériovú výrobu.
Má nevyhnutné prostriedky na primeraný výkon odborných a administratívnych úloh spojených s činnosťami, pre ktoré je notifikovaná, a má prístup k všetkým potrebným zariadeniam alebo vybaveniu.
7. Zamestnanci zodpovední za vykonávanie činností, pre ktoré bola osoba notifikovaná, majú:
a)
dôkladnú technickú a odbornú prípravu, ktorá zahŕňa všetky úlohy tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností uvedených vo vyhlásení v rozsahu, pre ktorý bola osoba notifikovaná;
b)
dostatočné znalosti o požiadavkách na posudzovanie a overovanie, ktoré vykonávajú, a primeranú právomoc vykonávať tieto činnosti;
c)
príslušné znalosti o uplatniteľných harmonizovaných normách a o príslušných ustanoveniach nariadenia, ktorým aj rozumejú;
d)
schopnosti potrebné na vystavenie certifikátov, záznamov a protokolov preukazujúcich, že sa vykonalo posudzovanie a overovanie.
8. Je zaručená nestrannosť notifikovanej osoby, jej vrcholového manažmentu a zamestnancov, ktorí vykonávajú posudzovanie.
Odmeňovanie vrcholového manažmentu notifikovanej osoby a zamestnancov, ktorí vykonávajú posudzovanie, nezávisí od počtu vykonaných posúdení ani výsledkov týchto posúdení.
9. Notifikovaná osoba uzavrie poistenie zodpovednosti za škodu, ak túto zodpovednosť nenesie štát v súlade s vnútroštátnym zákonom alebo ak nie je za vykonanie posudzovania a (alebo) overovania zodpovedný samotný členský štát.
10. Zamestnanci notifikovanej osoby sú povinní zachovávať služobné tajomstvo, pokiaľ ide o všetky informácie získané pri vykonávaní úloh podľa prílohy VI, povinnosť neplatí len vo vzťahu k príslušným administratívnym orgánom členského štátu, v ktorom sa činnosti vykonávajú. Vlastnícke práva sa ochraňujú.
11. Notifikovaná osoba sa zúčastňuje na príslušných normalizačných činnostiach a činnostiach koordinačnej skupiny notifikovanej osoby zriadenej podľa tohto nariadenia, alebo zabezpečí, aby jej zamestnanci, ktorí vykonávajú posudzovanie, boli o nich informovaní, a ako všeobecné usmernenie uplatňuje administratívne rozhodnutia a dokumenty, ktoré sú výsledkom práce tejto skupiny.
12.Notifikované osoby informujú svojich klientov a poskytujú im poradenstvo v ich najlepšom záujme.
Článok 34
Predpoklad zhody
Ak môže osoba posudzujúca úžitkové vlastnosti preukázať zhodu s kritériami ustanovenými v príslušných harmonizovaných normách alebo v ich častiach, ktorých odkazy boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, predpokladá sa, že spĺňa požiadavky stanovené v článku 33 v rozsahu, v akom uplatniteľné harmonizované normy tieto požiadavky pokrývajú.
Článok 35 ║
Pomocné orgány a subdodávatelia notifikovaných osôb
1. Ak notifikovaná osoba uzatvára subdodávateľské zmluvy na osobitné činnosti spojené s úlohami tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností alebo využíva pomocný orgán, zabezpečí, aby subdodávateľ alebo pomocný orgán spĺňali požiadavky stanovené v článku 33 a informuje notifikujúci orgán.
2. Notifikovaná osoba nesie plnú zodpovednosť za úlohy vykonávané subdodávateľmi alebo pomocnými orgánmi bez ohľadu na to, kde majú sídlo.
3. Na činnosti sa môžu uzatvárať subdodávateľské zmluvy alebo ich môže vykonávať pomocný orgán iba v prípade, že s tým klient súhlasí.
4. Notifikovaná osoba uchováva pre vnútroštátne orgány príslušnú dokumentáciu týkajúcu sa posúdenia kvalifikácie subdodávateľa alebo pomocného orgánu a práce vykonanej subdodávateľom alebo pomocným orgánom podľa prílohy VI.
Článok 36 ║
Svedecké skúšky
1. Ak je to opodstatnené z technických, ekonomických alebo logistických dôvodov, notifikované osoby sa môžu rozhodnúť vykonať skúšky uvedené v prílohe VI alebo dať vykonať skúšky pod svojím dohľadom buď vo výrobniach s použitím skúšobného zariadenia vnútropodnikového laboratória výrobcu alebo s predchádzajúcim súhlasom výrobcu v súkromnom alebo verejnom laboratóriu s použitím skúšobného zariadenia tohto laboratória.
2. Pred vykonaním týchto skúšok notifikovaná osoba overí, či má skúšobné zariadenie vhodný kalibračný systém a či je tento systém funkčný.
Článok 37 ║
Žiadosť o notifikáciu
1. Osoba, ktorá má byť splnomocnená na vykonávanie úloh tretej strany v procese posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností, predloží žiadosť o notifikáciu notifikujúcemu orgánu členského štátu, v ktorom má sídlo.
2. Súčasťou žiadosti je opis činností, ktoré sa majú vykonávať, postupy posudzovania a (alebo) overovania, v súvislosti s ktorými osoba tvrdí, že je spôsobilá, a osvedčenie o akreditácii, ak existuje, vydané vnútroštátnym akreditačným orgánom v zmysle nariadenia (ES) č. 765/2008, ktorým sa potvrdzuje, že osoba spĺňa požiadavky stanovené v článku 33.
3. Ak príslušná osoba nemôže predložiť osvedčenie o akreditácii, predloží notifikujúcemu orgánu všetky podklady, ktoré sú potrebné na overenie, uznanie a pravidelné monitorovanie jej súladu s požiadavkami stanovenými v článku 33.
Článok 38 ║
Postup notifikácie
1. Notifikujúce orgány môžu notifikovať iba osoby, ktoré splnili požiadavky stanovené v článku 33.
2. Komisiu a ostatné členské štáty notifikujú prostredníctvom elektronického nástroja na notifikáciu vyvinutého a spravovaného Komisiou.
Keďže v prípade horizontálnych notifikácií uvedených v ods. 3 druhom pododseku neexistuje vhodný elektronický nástroj, výnimočne sa tu akceptuje notifikácia v papierovej forme.
3. Notifikácia zahŕňa úplné údaje o úlohách, ktoré sa majú vykonávať, odkaz na príslušnú harmonizovanú technickú špecifikáciu a na účely systému stanoveného v bode 1.4 prílohy VI základné charakteristiky, pre ktoré je osoba kompetentná.
Odkaz na príslušnú harmonizovanú technickú špecifikáciu sa však nevyžaduje v týchto prípadoch základných charakteristík:
a)
reakcia na oheň;
b)
požiarna odolnosť;
c)
reakcia na vonkajší oheň;
d)
zvuková pohltivosť.
4. Ak notifikácia nie je založená na osvedčení o akreditácii, notifikujúci orgán predloží Komisii a ostatným členským štátom všetky podklady, ktorými sa potvrdzuje kompetencia notifikovanej osoby a prijaté opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby bola osoba pravidelne monitorovaná a naďalej spĺňala požiadavky stanovené v článku 33.
5. Príslušná osoba môže vykonávať činnosti notifikovanej osoby len vtedy, ak Komisia ani ostatné členské štáty do dvoch týždňov od notifikácie v prípade použitia osvedčenia o akreditácii a do dvoch mesiacov v prípade nepoužitia osvedčenia o akreditácii nevzniesli žiadne námietky.
Iba takáto osoba sa na účely tohto nariadenia pokladá za notifikovanú osobu.
6. Komisii a ostatným členským štátom sa oznámia všetky ďalšie príslušné zmeny v súvislosti s notifikáciou.
Článok 39 ║
Identifikačné čísla a zoznamy notifikovaných osôb
1. Notifikovanej osobe Komisia pridelí identifikačné číslo.
║ Pridelí jej len jedno takéto číslo, aj keď je osoba notifikovaná podľa viacerých aktov Spoločenstva.
2. Komisia zverejňuje zoznam osôb notifikovaných podľa tohto nariadenia vrátane identifikačných čísiel, ktoré im boli pridelené, a činností, v súvislosti s ktorými boli notifikované.
Komisia zabezpečuje pravidelnú aktualizáciu zoznamu.
Článok 40 ║
Zmeny v notifikácii
1. Ak notifikujúci orgán zistil alebo bol informovaný o tom, že notifikovaná osoba už nespĺňa požiadavky stanovené v článku 33 alebo že si neplní svoje záväzky, notifikujúci orgán podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo stiahne notifikáciu, pričom zohľadní rozsah, v akom tieto povinnosti alebo záväzky nespĺňa. Bezodkladne o tom informuje Komisiu a ostatné členské štáty.
2. V prípade stiahnutia, obmedzenia alebo pozastavenia notifikácie alebo ak notifikovaná osoba danú činnosť už nevykonáva, príslušný notifikujúci členský štát prijme primerané opatrenia, aby zabezpečil spracovanie podkladov inou notifikovanou osobou alebo aby boli na požiadanie k dispozícii zodpovedným notifikujúcim orgánom alebo orgánom dohľadu nad trhom.
Článok 41 ║
Problém kompetencie notifikovaných osôb
1. Komisia prešetruje všetky prípady, v súvislosti s ktorými má pochybnosti alebo je na ne upozornená, pokiaľ ide o kompetenciu notifikovanej osoby alebo nepretržité plnenie požiadaviek alebo povinností, ktorými je notifikovaná osoba poverená.
2. Notifikujúci členský štát Komisii poskytuje na požiadanie všetky informácie v súvislosti s podkladmi pre notifikáciu alebo so zachovaním kompetencie príslušnej osoby.
3. Komisia zabezpečuje dôverné zaobchádzanie so všetkými informáciami získanými počas jej prešetrovaní.
4. Ak Komisia zistí, že notifikovaná osoba nespĺňa alebo už nespĺňa požiadavky na jej notifikáciu, informuje o tom notifikujúci členský štát a požiada ho, aby v prípade potreby prijal potrebné nápravné opatrenia vrátane stiahnutia notifikácie.
Článok 42 ║
Záväzky notifikovaných osôb, pokiaľ ide o výkon ich činností
1. Notifikované osoby vykonávajú úlohy tretej strany v súlade so systémami posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností stanovenými v prílohe VI.
2. Posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností sa vykonáva primeraným spôsobom tak, aby nedošlo k zbytočnému zaťaženiu hospodárskych subjektov. Notifikované osoby vykonávajú svoje činnosti s ohľadom na veľkosť, odvetvie, štruktúru príslušného podniku, relatívnu zložitosť technológie použitej pri stavebných výrobkoch a skutočnosť, či vo výrobnom procese ide o sériovú výrobu.
Aj v tejto súvislosti však dodržiavajú stupeň prísnosti, ktorý sa v prípade výrobku vyžaduje podľa nariadenia a významu výrobku pre bezpečnosť stavieb.
3. Ak notifikovaná osoba v priebehu monitorovania, ktoré slúži na overenie stálosti úžitkových vlastností vyrábaného výrobku, zistí, že stavebný výrobok už nemá úžitkové vlastnosti zodpovedajúce typu výrobku, požiada výrobcu, aby prijal vhodné nápravné opatrenia a v prípade potreby jeho certifikát pozastaví alebo stiahne.
4. Ak sa neprijmú nápravné opatrenia alebo tieto opatrenia nemajú požadovaný účinok, notifikovaná osoba podľa potreby obmedzí, pozastaví alebo stiahne všetky certifikáty.
Článok 43 ║
Informačná povinnosť notifikovaných osôb
1. Notifikované osoby informujú notifikujúci orgán o:
a)
každom zamietnutí, obmedzení, pozastavení alebo stiahnutí certifikátov;
b)
akýchkoľvek okolnostiach, ktoré majú vplyv na rozsah a podmienky notifikácie;
c)
všetkých žiadostiach o informácie týkajúce sa ich činností posudzovania a (alebo) overovania stálosti úžitkových vlastností, ktoré dostali od orgánov dohľadu nad trhom;
d)
na požiadanie o úlohách tretej strany v súlade so systémami posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností vykonávané v rozsahu ich notifikácie a o akejkoľvek inej vykonanej činnosti vrátane cezhraničných činností a uzatvárania subdodávateľských zmlúv.
2. Notifikované osoby poskytujú ostatným osobám notifikovaným podľa tohto nariadenia, ktoré vykonávajú podobné úlohy tretej strany v súlade so systémami posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností a ktoré pokrývajú rovnaké stavebné výrobky, príslušné informácie o otázkach týkajúcich sa negatívnych a na požiadanie aj pozitívnych výsledkov tohto posudzovania a (alebo) overovania.
Článok 44 ║
Výmena skúseností
Komisia zabezpečuje výmenu skúseností medzi vnútroštátnymi orgánmi členských štátov, ktoré sú zodpovedné za politiku notifikácie.
Článok 45 ║
Koordinácia notifikovaných osôb
Komisia zabezpečuje, aby sa zaviedla a riadne realizovala vhodná koordinácia a spolupráca medzi osobami notifikovanými podľa článku 29 vo forme skupín notifikovaných osôb na odvetvovej aj na medziodvetvovej úrovni.
Členské štáty zabezpečujú, aby sa nimi notifikované osoby priamo alebo prostredníctvom vymenovaných zástupcov zúčastňovali na práci týchto skupín.
KAPITOLA VIII
Dohľad nad trhom a ochranné postupy
Článok 46 ║
Postup zaobchádzania so stavebnými výrobkami, ktoré predstavujú riziko, na vnútroštátnej úrovni
1. Ak orgány dohľadu nad trhom jedného členského štátu prijali opatrenie podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 765/2008 alebo majú dôvodné podozrenie, že stavebný výrobok nemá úžitkové vlastnosti uvedené vo vyhlásení a (alebo) predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť ľudí alebo iné aspekty ochrany verejného záujmu, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, vypracujú hodnotenie príslušného výrobku vo vzťahu k všetkým požiadavkám stanoveným v tomto nariadení. Príslušné hospodárske subjekty spolupracujú akýmkoľvek potrebným spôsobom s orgánmi dohľadu nad trhom.
Ak v rámci hodnotenia orgány dohľadu nad trhom zistia, že stavebný výrobok nespĺňa požiadavky ustanovené v tomto nariadení, bezodkladne požiadajú príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané nápravné opatrenia na dosiahnutie zhody tohto výrobku s uvedenými požiadavkami alebo stiahol výrobok z trhu, alebo vyzval na stiahnutie výrobku z obehu, v rámci takej primeranej lehoty, úmernej povahe rizika, akú uznajú za vhodnú.
Orgány dohľadu nad trhom informujú príslušnú notifikovanú osobu.
Na uvedené opatrenia sa vzťahuje článok 19 nariadenia (ES) č. 765/2008.
2. Ak sa orgány dohľadu nad trhom domnievajú, že nesúlad sa nevzťahuje len na vnútroštátne územie, Komisiu a ostatné členské štáty informujú o výsledkoch hodnotenia a opatreniach, ktoré od hospodárskeho subjektu požadujú.
3. Hospodársky subjekt zabezpečuje prijatie všetkých nápravných opatrení v súvislosti so všetkými príslušnými stavebnými výrobkami, ktoré sprístupnil na trhu v celom Spoločenstve.
4. Ak príslušný hospodársky subjekt v rámci lehoty uvedenej v ods. 1 druhom pododseku neprijme primerané nápravné opatrenia, orgány dohľadu nad trhom prijmú primerané dočasné opatrenia na zákaz alebo obmedzenie sprístupnenia výrobku na vnútroštátnom trhu alebo na stiahnutie výrobku z obehu, alebo na výzvu na jeho stiahnutie z obehu.
O takýchto opatreniach bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty.
5. Informácie uvedené v odseku 4 zahŕňajú všetky podrobné údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä pokiaľ ide o údaje potrebné na identifikáciu nevyhovujúceho stavebného výrobku, pôvod stavebného výrobku, povahu možného rizika, povahu a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení, ako aj stanoviská príslušných hospodárskych subjektov. Orgány dohľadu nad trhom predovšetkým uvedú, či je nesúlad spôsobený jedným z týchto dôvodov:
a)
výrobok nespĺňa požiadavky týkajúce sa zdravia alebo bezpečnosti ľudí alebo iných aspektov ochrany verejného záujmu stanovené v tomto nariadení;
b)
nedostatky v harmonizovaných technických špecifikáciách alebo v špecifickej technickej dokumentácii.
6. Členské štáty, iné ako členský štát, ktorý postup začal, bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty o prijatých opatreniach a o akýchkoľvek dodatočných informáciách týkajúcich sa nesúladu príslušného stavebného výrobku, ktorý majú k dispozícii, a o ich námietkach v prípade nesúhlasu s oznámeným vnútroštátnym opatrením.
7. Ak do 15 pracovných dní od získania informácií uvedených v odseku 4 nevznesie žiadny členský štát ani Komisia žiadnu námietku voči dočasnému opatreniu členského štátu v súvislosti s príslušným stavebným výrobkom, opatrenie sa pokladá za opodstatnené.
8. Členské štáty zabezpečujú, aby sa v súvislosti s príslušným stavebným výrobkom bezodkladne prijali vhodné obmedzujúce opatrenia, ako napr. stiahnutie výrobku z ich trhu.
Článok 47 ║
Postup Spoločenstva v súvislosti s ochrannou doložkou
1. Ak sú po ukončení postupu stanoveného v článku 46 ods. 3 a 4 vznesené námietky voči vnútroštátnemu opatreniu členského štátu alebo ak sa Komisia domnieva, že vnútroštátne opatrenie je v rozpore s právnymi predpismi Spoločenstva, Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným(-i) hospodárskym(-imi) subjektom(-tmi) a začne s hodnotením vnútroštátneho opatrenia. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prijme rozhodnutie, v ktorom uvedie, či opatrenie je alebo nie je opodstatnené.
Komisia určuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a bezodkladne ho oznamuje členským štátom a príslušnému(-ým) hospodárskemu(-ym) subjektu(-om).
2. Ak sa vnútroštátne opatrenie pokladá za opodstatnené, všetky členské štáty prijímajú nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie stiahnutia nevyhovujúceho stavebného výrobku z ich trhov. Členské štáty o tom informujú Komisiu. Ak sa vnútroštátne opatrenie pokladá za neopodstatnené, príslušný členský štát toto opatrenie stiahne.
3. Ak sa vnútroštátne opatrenie pokladá za opodstatnené a nesúlad stavebného výrobku sa pripisuje nedostatkom v rámci harmonizovaných noriem, ako je uvedené v článku 46 ods. 5 písm. b), Komisia musí informovať príslušný európsky výbor (výbory) pre normalizáciu a predložiť túto vec výboru zriadenému podľa článku 5 ods. 1 smernice 98/34/ES. Výbor musí konzultovať s príslušným európskym výborom pre normalizáciu a bezodkladne predložiť svoje stanovisko.
Ak sa vnútroštátne opatrenie považuje za opodstatnené a nesúlad stavebného výrobku vyplýva z nedostatkov v európskych hodnotiacich dokumentoch alebo v špecifickej technickej dokumentácii podľa článku 46 ods. 5 písm. b), Komisia prijme vhodné opatrenia.
Článok 48 ║
Stavebné výrobky, ktoré spĺňajú požiadavky, ale predstavujú riziko pre zdravie a bezpečnosť
1. Ak členský štát po vypracovaní hodnotenia podľa článku 46 ods. 1 zistí, že hoci je stavebný výrobok v súlade s týmto nariadením, predstavuje riziko pre zdravie alebo bezpečnosť ľudí alebo iné aspekty ochrany verejného záujmu, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby prijal všetky primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby príslušný stavebný výrobok pri umiestňovaní na trh už toto riziko nepredstavoval alebo aby tento stavebný výrobok z trhu stiahol alebo vyzval na stiahnutie výrobku z obehu v rámci takej primeranej lehoty, úmernej charakteru rizika, akú uzná za vhodnú.
2. Hospodársky subjekt zabezpečuje prijatie všetkých nápravných opatrení v súvislosti so všetkými príslušnými stavebnými výrobkami, ktoré sprístupnil na trhu v celom Spoločenstve.
3. Členské štáty o tom bezodkladne informujú Komisiu a ostatné členské štáty. Tieto informácie zahŕňajú všetky údaje, ktoré sú k dispozícii, najmä pokiaľ ide o údaje potrebné na identifikáciu príslušného stavebného výrobku, pôvod a dodávateľský reťazec výrobku, povahu možného rizika, povahu a trvanie prijatých vnútroštátnych opatrení.
4. Komisia začne bezodkladne konzultovať s členskými štátmi a príslušným(–i) hospodárskym(-imi) subjektom(-tmi) a začne s hodnotením vnútroštátneho opatrenia. Na základe výsledkov tohto hodnotenia Komisia prijme rozhodnutie, v ktorom uvedie, či opatrenie je alebo nie je opodstatnené, a podľa potreby navrhne primerané opatrenia.
5. Komisia určuje svoje rozhodnutie všetkým členským štátom a bezodkladne ho oznamuje členským štátom a príslušnému(-ým) hospodárskemu(-ym) subjektu(-om).
Článok 49 ║
Formálny nesúlad
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 46, ak členský štát dospeje k jednému z týchto zistení, požiada príslušný hospodársky subjekt, aby daný nesúlad odstránil:
a)
stavebný výrobok bol označený označením CE v rozpore s článkom 7 alebo článkom 8;
b)
stavebný výrobok nebol označený označením CE, hoci sa to požaduje podľa článku 7 ods. 1;
c)
nebolo zostavené vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach, hoci sa to požaduje podľa článku 4;
d)
vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach nebolo zostavené v súlade s článkami 4, 5 a 6;
e)
technická dokumentácia nie je k dispozícii alebo nie je úplná.
2. Ak nesúlad uvedený v odseku 1 pretrváva, členský štát prijme primerané opatrenia na obmedzenie alebo zákaz sprístupnenia stavebného výrobku na trhu alebo zabezpečí jeho stiahnutie z obehu alebo výzvu na jeho stiahnutie z obehu.
KAPITOLA IX
Záverečné ustanovenia
Článok 50 ║
Zmeny a doplnenia príloh
1. Komisia môže zmeniť a doplniť prílohy I až VI.
2. Tieto opatrenia zamerané na zmenu menej zásadných prvkov tohto nariadenia sa prijímajú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 51 ods. 2.
Článok 51 ║
Výbor
1. Komisii pomáha výbor s názvom Stály výbor pre stavebníctvo.
2. Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5a ods. 1 až 4 a článok 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na jeho článok 8.
3.Členské štáty zabezpečia, aby členovia výboru uvedeného v odseku 1 boli nezávislí od strán zapojených do hodnotenia zhody stavebných výrobkov.
Článok 52 ║
Zrušujúce ustanovenie
1. Smernica 89/106/EHS sa zrušuje.
2. Odkazy na zrušenú smernicu sa považujú za odkazy na toto nariadenie.
Článok 53 ║
Prechodné ustanovenia
1. Pokiaľ ide o stavebné výrobky, ktoré boli v súlade so smernicou 89/106/EHS umiestnené na trh skôr ako 1. júla 2011, má sa za to, že spĺňajú požiadavky tohto nariadenia.
2. Výrobcovia a dovozcovia môžu zostaviť vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach na základe certifikát zhody alebo vyhlásenia o zhode, ktoré bolo v súlade so smernicou 89/106/EHS vydané skôr ako 1. júla 2011.
3. Ako európske hodnotiace dokumenty sa môžu použiť usmernenia pre európske technické osvedčenie, ktoré boli v súlade s článkom 11 smernice 89/106/EHS uverejnené skôr ako 1. júla 2011, a spoločný výklad postupov vyhodnocovania stavebných výrobkov, ktorý prijala EOTA (Európska organizácia pre technické schvaľovanie) pred 1. júlom 2011 na základe článku 9 ods. 2 smernice 89/106/EHS. Ak sa Komisia domnieva, že sa v danom usmernení pre európske technické osvedčenie dosiahla dostatočná úroveň odborných a vedeckých znalostí, udelí európskym normalizačným výborom mandát na stanovenie harmonizovanej normy na základe tohto usmernenia a v súlade s článkom 20 ods. 4.
4. Výrobcovia a dovozcovia môžu používať európske technické osvedčenia vydané v súlade s článkom 9 smernice 89/106/EHS skôr ako 1. júla 2011 ako európske technické posúdenia počas obdobia platnosti týchto osvedčení.
Článok 54 ║
Nadobudnutie účinnosti
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Články 3 až 21, 26, 27, 28, ║ 46 až 50, 52 a 53 a prílohy I, II, III a VI sa uplatňujú od 1. júla 2011.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
V ║,
Za Európsky parlament Za Radu
predseda predseda
PRÍLOHA I
Základné požiadavky na stavby
Stavby musia byť ako celok a vo svojich častiach vhodné na zamýšľaný účel použitia počas celého životného cyklu, a to aj vzhľadom na bezpečnosť a zdravie ľudí.
Základné požiadavky na stavby musia byť pri bežnej údržbe splnené počas ekonomicky primeraného obdobia životnosti.
1. mechanická odolnosť a stabilita
Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby zaťaženie, ktorému sú vystavené v priebehu zhotovovania a používania, neviedlo k žiadnej z týchto udalostí:
a)
zrútenie celej stavby alebo jej časti;
b)
veľká deformácia v neprípustnom rozsahu;
c)
poškodenie ostatných častí stavby alebo zariadení či inštalovaného vybavenia následkom významnej deformácie nosnej konštrukcie;
d)
poškodenie v prípade, keď je rozsah neúmerný pôvodnej príčine.
2. bezpečnosť v prípade požiaru
Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby v prípade vypuknutia požiaru:
a)
bola počas určitého obdobia zachovaná nosnosť konštrukcie;
b)
bol obmedzený rozvoj a šírenie ohňa a dymu v stavbe;
c)
bolo obmedzené rozširovanie požiaru na susedné stavby;
d)
bola zaistená bezpečnosť záchranných čiat.
3. Hygiena, zdravie a životné prostredie
Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby počas celého životného cyklu neohrozovali hygienu ani zdravie a bezpečnosť pracovníkov, obyvateľov alebo okolia a aby v priebehu celého životného cyklu nemali pri ich zhotovovaní, používaní ani búraní neprimerane veľký vplyv na kvalitu životného prostredia ani podnebia, najmä v dôsledku:
a)
uvoľňovania toxických plynov;
b)
emisie nebezpečných látok, prchavých organických zlúčenín (VOC), skleníkových plynov alebo nebezpečných látok do vzduchu v interiéri alebo exteriéri;
c)
emisie nebezpečného žiarenia;
d)
uvoľňovania nebezpečných látok do pitnej vody, podzemnej vody, morskej vody alebo do pôdy;
e)
neodborného vypúšťania odpadovej vody, emisie spalín alebo neodbornej likvidácie tuhých alebo kvapalných odpadov;
f)
prítomnosti vlhkosti v častiach stavieb alebo na povrchoch stavieb.
4. Bezpečnosť pri používaní
Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby neboli zdrojom neprijateľného rizika nehôd počas užívania alebo takých udalostí, ako je pošmyknutie, pád, nárazy, vznietenie, zabitie elektrickým prúdom a poranenie pri výbuchu.
5. Ochrana proti hluku
Stavby musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby bol hluk vytváraný obyvateľmi alebo ľuďmi v blízkom okolí udržiavaný na úrovni, ktorá nie je hrozbou pre zdravie a umožňuje spánok, oddych a prácu v prijateľných podmienkach.
6. Hospodárenie s energiou a udržiavanie tepla
Stavby a ich vykurovanie, chladenie, osvetlenie a ventilácia musia byť navrhnuté a zhotovené tak, aby množstvo spotrebovanej energie pri ich používaní bolo nízke, ak sa zohľadnia klimatické podmienky miesta a obyvateľov. Stavebné výrobky musia byť tiež energeticky účinné; počas svojho životného cyklu musia spotrebovať čo najmenej energie.
7. Trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov
Stavby musia byť navrhnuté, zhotovené a zbúrané tak, aby bolo využívanie prírodných zdrojov trvalo udržateľné a aby sa zabezpečilo aspoň toto:
a)
recyklovateľnosť stavieb, ich materiálov a častí po zbúraní;
b)
trvanlivosť stavieb;
c)
používanie ekologických surovín a druhotných materiálov v stavbách.
PRÍLOHA II
Postup prijímania európskeho hodnotiaceho dokumentu a vydávania európskeho technického posúdenia pre stavebné výrobky, na ktoré sa harmonizovaná norma nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v plnom rozsahu
1. Miesto pre technické posudzovanie (TAB) vykonáva posudzovanie a vydáva európske technické posúdenie (ETA) v oblasti použitia výrobkov, pre ktorú bolo vymenované.
Ustanovenia tejto prílohy o výrobcoch platia aj pre dovozcov.
2. Vypracovanie a prijatie európskeho hodnotiaceho dokumentu sa realizuje v súlade s bodmi 2.1 až 2.11.
2.1.Po dohode s TAB zvoleného cieľového trhu vykoná príslušné TAB posudzovanie podľa podmienok druhej zmluvy a návrhu pracovného programu, vystaví príslušné európske technické posúdenie a zašle ho Komisii a všetkým ostatným TAB vymenovaným pre tú istú oblasť používania výrobku podľa tabuľky 1 prílohy V.
2.2.TAB, ktoré dostane žiadosť o ETA pre stavebný výrobok (ďalej len "zodpovedné TAB"), informuje organizáciu TAB uvedenú v článku 25 ods. 1 a Komisiu o obsahu žiadosti a odkaze na rozhodnutie Komisie týkajúce sa posudzovania a overovania stálosti úžitkových vlastností, ktoré chce TAB uplatniť na tento výrobok, alebo o tom, že takéto rozhodnutie Komisie neexistuje.
2.3.Po dohode s ďalšími TAB vykoná príslušné TAB posudzovanie podľa ustanovení druhej zmluvy a návrhu pracovného programu, vystaví príslušné európske technické posúdenie a zašle ho Komisii a všetkým ostatným TAB vymenovaným pre tú istú oblasť používania výrobku podľa prílohy V tabuľka 1.
2.4. Zodpovedné TAB v spolupráci s výrobcom získa príslušné informácie o výrobku a o jeho zamýšľanom účele použitia. Zodpovedné TAB informuje výrobcu, či sa na výrobok v plnom rozsahu alebo čiastočne vzťahuje iná harmonizovaná technická špecifikácia. Zodpovedné TAB v nadväznosti na to vypracuje návrh prvej zmluvy, ktorá sa má uzatvoriť s výrobcom a v ktorej budú stanovené podmienky pre vypracovanie pracovného programu.
2.5. Do jedného mesiaca od uzatvorenia prvej zmluvy predloží výrobca zodpovednému TAB technické podklady, v ktorých je uvedený opis výrobku, jeho zamýšľaný účel použitia, a podrobné údaje o vnútropodnikovej kontrole výroby.
2.6. Do jedného mesiaca od doručenia technických podkladov zodpovedné TAB pripraví a výrobcovi odošle návrh druhej zmluvy a návrh pracovného programu s podrobným opisom všetkých aspektov a opatrení, ktoré prijme v rámci posudzovania úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky výrobku vo vzťahu k zamýšľanému účelu použitia. Návrh pracovného programu obsahuje aspoň tieto časti:
a)
časť 1: program posudzovania, v ktorom sú uvedené metódy skúšok, metódy výpočtu, metódy opisu, parametre a všetky ďalšie prostriedky vrátane kritérií posudzovania, ktoré sa považujú za vhodné na identifikáciu výrobku, na posudzovanie úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky vo vzťahu k zamýšľanému účelu použitia, a aspekty trvanlivosti týkajúce sa príslušných základných charakteristík;
b)
časť 2: činnosti v súvislosti s počiatočnou inšpekciou vo výrobni, v ktorej sa vyrába výrobok, na ktorý sa vzťahuje žiadosť;
c)
časť 3: miesta, na ktorých sa budú skúšky vykonávať;
d)
časť 4: predpokladaný časový plán a náklady.
2.7. Po uzatvorení druhej zmluvy medzi zodpovedným TAB a výrobcom, ktorá obsahuje dohodnutý pracovný program, zodpovedné TAB zašle 1. časť pracovného programu spolu s časťou technických podkladov s opisom výrobku a jeho zamýšľaného účelu použitia všetkým ostatným TAB vymenovaným pre tú istú oblasť použitia stavebných výrobkov uvedenú v tabuľke 1 prílohy V. Tieto TAB tvoria pracovnú skupinu, ktorú koordinuje zodpovedné TAB.
Výrobca môže požiadať, aby uvedená pracovná skupina vypočula názor nezávislého vedeckého odborníka podľa vlastného výberu s cieľom doplniť informácie poskytované miestam pre technické posudzovanie. Pracovná skupina je povinná uskutočniť toto vypočutie.
Do dvoch týždňov od doručenia týchto dokumentov všetkým príslušným TAB od zodpovedného TAB vypracuje pracovná skupina návrh európskeho hodnotiaceho dokumentu, ktorý vychádza z 1. časti pracovného programu a relevantných a odôvodnených odborných príspevkov jej členov a obsahuje metódy a kritériá posudzovania úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky.
2.8. Zodpovedné TAB v nadväznosti na to zašle návrh európskeho hodnotiaceho dokumentu spolu s príslušnou časťou technických podkladov s opisom výrobku a jeho zamýšľaného účelu použitia všetkým ostatným TAB.
Do dvoch týždňov tieto ostatné TAB oznámia zodpovednému TAB príslušné informácie týkajúce sa ich vnútroštátnych stavebných predpisov a iných právnych a administratívnych predpisov, ktoré sa prípadne vzťahujú na výrobok a na jeho zamýšľaný účel použitia. Zodpovedné TAB informuje členov pracovnej skupiny a výrobcu o obsahu týchto príspevkov.
2.9. Po porade s pracovnou skupinou zodpovedné TAB zahrnie tieto príspevky do návrhu európskeho hodnotiaceho dokumentu, ktorý zašle organizácii TAB uvedenej v článku 25 ods. 1. Po oznámení konečného znenia návrhu európskeho hodnotiaceho dokumentu výrobcovi, ktorý má jeden týždeň na vyjadrenie, a po porade s aspoň jednou profesijnou organizáciou, ktorú v prípade záujmu určí výrobca, prijme organizácia TAB európsky hodnotiaci dokument v predbežnej forme. Organizácia TAB zašle exemplár prijatého predbežného európskeho hodnotiaceho dokumentu výrobcovi a Komisii. Ak Komisia do 15 pracovných dní od jeho doručenia oznámi organizácii TAB svoje pripomienky k predbežnému európskemu hodnotiacemu dokumentu, organizácia TAB ho zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní. Po tomto období zodpovedné TAB začne pripravovať realizáciu posudzovania.
2.10. Zodpovedné TAB vykonáva posudzovanie podľa ustanovení prijatého predbežného európskeho hodnotiaceho dokumentu a v nadväznosti na to vydáva príslušné ETA.
2.11. Hneď ako zodpovedné TAB vydá prvé ETA na základe daného predbežného európskeho hodnotiaceho dokumentu, tento európsky hodnotiaci dokument v prípade potreby organizácia TAB upraví na základe návrhu zodpovedného TAB. Organizácia TAB potom prijme konečné znenie európskeho hodnotiaceho dokumentu, ktorý zašle Komisii. Komisia uverejní odkaz na konečné znenie európskeho hodnotiaceho dokumentu v sérii C Úradného vestníka Európskej únie.
3. Po uverejnení odkazu na konečné znenie európskeho hodnotiaceho dokumentu v Úradnom vestníku Európskej únie sa ETA v prípade všetkých ďalších žiadostí týkajúcich sa stavebných výrobkov so základnými charakteristikami vo vzťahu k ich zamýšľanému účelu použitia podobnými ako v prvej žiadosti vypracúva podľa tohto konečného znenia európskeho hodnotiaceho dokumentu.
4. Zástupca Komisie sa môže ako pozorovateľ zúčastniť na všetkých stretnutiach pracovnej skupiny uvedenej v bode 2.7.
5. Ak sa všetky TAB a výrobca na európskom hodnotiacom dokumente nedohodli, organizácia TAB predloží túto vec Komisii, ktorá nájde vhodné riešenie.
PRÍLOHA III
▌
1. Č. ................... (jedinečný identifikačný kód výrobku)
2. Názov alebo identifikačná značka a adresa (splnomocneného zástupcu) výrobcu:
podľa systému …. [č. ] na posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností
a vydala …...................................... (certifikát zhody pre výrobok, certifikát zhody pre vnútropodnikovú kontrolu výroby, podľa potreby správy zo skúšok):
7. Vyhlásenie o úžitkových vlastnostiach (zoznam, úrovne alebo triedy a odkazy na zodpovedajúcu harmonizovanú technickú špecifikáciu/špecifickú technickú dokumentáciu, ktorá sa použila pri posudzovaní úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky uvedené vo vyhlásení)
Základná charakteristika uvedená vo vyhlásení
Úroveň alebo trieda úžitkových vlastností s ohľadom na základnú charakteristiku uvedenú vo vyhlásení
Odkaz na harmonizovanú technickú špecifikáciu/špecifickú technickú dokumentáciu
Nebezpečné látky, ktoré sa musia uvádzať vo vyhlásení o úžitkových vlastnostiach
1.Látky vzbudzujúce veľké obavy:
a)
látky zo zoznamu látok nariadenia REACH (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry(13));
b)
látky, ktoré sú perzistentné, bioakumulatívne alebo toxické (PBT) podľa nariadenia REACH (nariadenie (ES) č. 1907/2006);
c)
látky, ktoré sú veľmi perzistentné alebo veľmi bioakumulatívne (vPvB) podľa nariadenia REACH (nariadenie (ES) č. 1907/2006);
d)
látky, ktoré sú karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujúce reprodukciu v kategórii 1 a 2 podľa smernice Rady 67/548/EHS z 27. júna 1967 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných látok(14).
2.Látky s určitou klasifikáciou
Látky, ktoré spĺňajú kritériá na klasifikáciu stanovenú v smernici 67/548/EHS do týchto kategórií:
a)
karcinogénne, mutagénne alebo poškodzujúce reprodukciu v kategórii 3;
b)
látky s chronickou toxicitou (R48);
c)
látky, ktoré sú nebezpečné pre životné prostredie, s možným dlhodobým účinkom (R50-53);
d)
látky poškodzujúce ozónovú vrstvu (R59);
e)
látky, ktoré môžu spôsobiť podráždenie pri vdychovaní (R42);
f)
látky, ktoré môžu spôsobiť podráždenie pri kontakte s kožou (R43).
3.Prioritné nebezpečné látky
Prioritné nebezpečné látky uvedené v prílohe X smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(15) (rámcová smernica o vode).
PRÍLOHA V
Oblasti použitia výrobkov a požiadavky na miesta pre technické posudzovanie
Tabuľka 1 – Oblasti použitia výrobkov
Kód oblasti
Oblasť použitia výrobku
Skupiny stavebných výrobkov
A
Inžinierske stavby
Geotextílie a geotextíliám podobné výrobky – Vybavenie pozemných komunikácií – Podlahoviny, dlažba a kryty vozoviek – Kamenivo – Výrobky pre cestné stavby – Potrubia, zásobníky a ostatné príslušenstvo, ktoré neprichádza do styku s vodou určenou na ľudskú spotrebu – Podlahy uložené na zemine vrátane podopretých podláh, vozoviek a iných dopravných plôch – Asfaltový betón pre veľmi tenké vrstvy – Výrobky pre kanalizácie (technika odpadových vôd) – Zostavy na ochranu pred padajúcimi kameňmi – Zostavy na hydroizoláciu mostoviek – Dilatačné uzávery pre cestné mosty
B
úplnE/ČIASTOČNE PREFABRIKOVANÉ stavebné bunky
Systémy budov s drevenou rámovou alebo zrubovou konštrukciou – Systémy chladiarní (bez chladiaceho systému) na inštaláciu vo vnútri budov – Prefabrikované stavebné bunky – Zostavy betónových rámových stavebných konštrukcií – Zostavy kovových rámových stavebných konštrukcií
C
KONštrukčné materiály a komponenty
Výrobky a doplnkové výrobky z konštrukčného dreva a spojovacie prvky – Cement, stavebné vápna a ostatné hydraulické spojivá – Oceľ na vystužovanie a predpínanie betónu – Kovové konštrukčné výrobky a doplnkové výrobky – Výrobky do betónu, mált a injektážnych mált – Ložiská pre stavby – Prefabrikované betónové výrobky – Prefabrikované schodiská – Ľahké kompozitné nosníky a stĺpy na báze dreva (najmenej s jedným konštrukčným komponentom na báze dreva) – Zostavy na dodatočné predpínanie konštrukcií – Kotevné skrutky
D
strešná krytina a obvodový plášť
Systémy závesných stien – Strešné krytiny, svetlíky, strešné okná a doplnkové výrobky – Výrobky z plochého skla, tvarovaného skla a sklených tvaroviek – Vonkajšie a vnútorné dvere a okná, strešné otvory a svetlíky – Strešné vodotesné systémy aplikované v tekutom stave – Obkladové systémy vonkajších stien – Systémy lepeného vonkajšieho zasklenia – Systémy mechanicky upevňovaných pružných vodotesných povlakových krytín – Samonosné priesvitné strešné systémy – Prefabrikované konštrukčné panely na báze dreva a samonosné kompozitné ľahké panely
E
vnútorné/vonkajšie stavebné komponenty/zostavy
Sanitárne zariadenia – Panely na báze dreva – Murivo a podobné výrobky – Obklady stien a stropov v interiéri a exteriéri – Sadrové výrobky – Systémy priečok – Vodotesné povrchové úpravy podláh a stien v mokrých priestoroch – Nenosné debniace systémy na báze dutých blokov alebo panelov z izolačných materiálov a (alebo) betónu
F
Kúrenie/vetranie/izolácia
Komíny, prieduchy a špecifické výrobky – Spotrebiče na vykurovanie obytných priestorov – Tepelnoizolačné výrobky – Vonkajšie zložené tepelnoizolačné zostavy – Izolačné systémy pre strechy s obrátenou skladbou izolácie – Tepelnoizolačné systémy z obkladov na vonkajšiu tepelnú izoláciu stien (Veture)
G
tmely/lepidlá na upevňovanie
Konštrukčné lepidlá – Dilatačné čapy / Spony – Trojrozmerné spojovacie klincované dosky – Kotvy / skrutky – Stenové dosky vyrobené z nehrdzavejúcej ocele – Vodotesné prvky pre dutinové steny – Spojovacie prostriedky pre obklady vonkajších stien a pre rovné alebo šikmé strechy – Spony pre sendvičové prvky betónu – Tesnenie vodovodného a plynovodného potrubia pre stenové a podlahové vedenia – Tesniace zostavy, profily a pásy – Hmoty a profily na tesnenie spár – Elastické upevňovacie príchytky – Napínacie tyče – Bodové upevňovacie prostriedky – Impregnačné a ochranné vrstvy – Upevnenia na vyrovnanie nerovností pre strechy, steny a vnútorné použitie – Vodotesné výrobky / ochrany (hlásiče priesakov, ochrany proti preplneniu nádrží)
H
požiarna ochrana a podobné výrobky
Zariadenia požiarnej signalizácie, stabilné hasiace zariadenia, systémy na ochranu pred požiarom a dymom a výrobky na ochranu pred výbuchmi – Výrobky na zabránenie alebo obmedzenie šírenia požiaru a výrobky na ochranu pred požiarom alebo zlepšenie požiarnej odolnosti
I
Elektroinštalácie
Všetky výrobky súvisiace s elektroinštaláciou
J
ROZVODY PLYNU plynové inštalácie
Všetky výrobky súvisiace s rozvodmi plynu
K
Dodávka vody a kanalizácia
Zostavy pozostávajúce zo vpustu s čiastočne mechanickým uzáverom, namontovaného do odtoku bez vpustu – Zostavy pre poklopy pozostávajúce z veka a doplnkových prstencov z plastu na rôzne účely – Zostavy rúr pre studenú a teplú vodu vrátane pitnej vody – Systémy rúr na odvodňovanie a kanalizáciu pod tlakom alebo bez tlaku – Ohybné spojky pre spádové a tlakové kanalizačné a odvodňovacie potrubie – Kompostovacie toalety
Tabuľka 2 – Požiadavky na miesta pre technické posudzovanie
Spôsobilosť
Opis spôsobilosti
Požiadavka
1. Analýza rizík
Stanoviť možné riziká a výhody vyplývajúce z používania inovovaných stavebných výrobkov, ak pri ich zabudovaní do stavieb nie sú k dispozícii potvrdené/konsolidované technické údaje o ich úžitkových vlastnostiach.
TAB je nezávislé od zúčastnených strán a od akýchkoľvek osobitných záujmov.
Okrem toho musia zamestnanci TAB spĺňať tieto kritériá:
a) objektívnosť a primeraný technický úsudok;
b) podrobné znalosti právnych predpisov a ostatných platných požiadaviek členských štátov na oblasti použitia výrobkov, pre ktoré má byť vymenované;
c) všeobecná orientovanosť v oblasti stavebnej praxe a podrobné technické znalosti týkajúce sa oblastí použitia výrobkov, pre ktoré má byť vymenované;
d) podrobné znalosti o osobitných rizikách a technických aspektoch procesu výstavby;
e) podrobné znalosti súčasných harmonizovaných noriem a metód skúšok pre oblasti použitia výrobkov, pre ktoré má byť vymenované;
f) primerané jazykové znalosti.
2. Stanovenie technických rizík
Premeniť výsledok analýzy rizík na technické kritériá pre hodnotenie správania a úžitkových vlastností stavebných výrobkov z hľadiska plnenia platných vnútroštátnych požiadaviek;
technické údaje, ktoré potrebujú všetci, ktorí sa zúčastňujú na stavebnom procese ako potenciálni používatelia stavebných výrobkov (výrobcovia, projektanti, dodávatelia, montéri).
3. Stanovenie metód posudzovania
Navrhnúť a schváliť vhodné metódy (skúšky alebo výpočty) na posudzovanie úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov vzhľadom na súčasný stav techniky.
4. Určenie konkrétnej vnútropodnikovej kontroly výroby
Poznať a posúdiť výrobný postup konkrétneho výrobku, aby bolo možné stanoviť vhodné opatrenia na zabezpečenie stálosti výrobku v priebehu daného výrobného procesu.
Zamestnanci TAB musia mať zodpovedajúce znalosti o súvislosti medzi výrobným procesom a charakteristikami výrobku vo vzťahu k vnútropodnikovej kontrole výroby.
5. Posudzovanie výrobku
Na základe harmonizovaných metód podľa harmonizovaných kritérií posúdiť úžitkové vlastnosti z hľadiska základných charakteristík stavebných výrobkov.
Okrem požiadaviek uvedených v bodoch 1, 2 a 3 musí mať TAB prístup k potrebným prostriedkom a vybaveniu potrebnému na posudzovanie úžitkových vlastností s ohľadom na základné charakteristiky stavebných výrobkov v rámci oblastí použitia výrobkov, pre ktoré má byť vymenované.
6. Celkové riadenie
Zabezpečiť jednotnosť, spoľahlivosť, objektívnosť a vysledovateľnosť stálym používaním vhodných metód riadenia.
TAB musí:
a) preukázateľne dodržiavať kódex dobrého administratívneho správania;
b) uplatňovať stratégiu a podporné postupy na zabezpečenie ochrany citlivých údajov v prípade TAB a u všetkých partnerov;
c) mať systém na riadenie dokumentov, ktorým sa zabezpečuje registrácia, vysledovateľnosť, správa a archivácia všetkých relevantných dokumentov;
d) mať mechanizmy pre interný audit a preskúmanie vedenia, ktorými sa zabezpečuje pravidelné monitorovanie zhody s príslušnými metódami riadenia;
e) postup objektívneho riešenia odvolaní a sťažností.
PRÍLOHA VI
Posudzovanie a overovanie stálosti úžitkových vlastností
SYSTÉMY POSUDZOVANIA A OVEROVANIA STÁLOSTI ÚŽITKOVÝCH VLASTNOSTÍ
1.1.
Systém 1+ – Vyhlásenie výrobcu o úžitkových vlastnostiach s ohľadom na základné charakteristiky výrobku na základe týchto bodov:
a)
výrobca:
i)
vnútropodnikovú kontrolu výroby;
ii)
ďalšie skúšky vzoriek odobratých vo výrobni podľa predpísaného plánu skúšok;
b)
notifikovaná osoba vydáva certifikát zhody pre výrobok na základe:
i)
určuje typ výrobku na základe skúšky typu (vrátane odberu vzoriek), výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku;
ii)
počiatočnej inšpekcie výrobne a vnútropodnikovej kontroly výroby;
iii)
posudzovania a hodnotenia vnútropodnikovej kontroly výroby a priebežného dohľadu nad ňou;
iv)
kontrolných skúšok vzoriek odobratých vo výrobni.
1.2.
Systém 1 – Vyhlásenie výrobcu o úžitkových vlastnostiach s ohľadom na základné charakteristiky výrobku na základe týchto bodov:
a)
výrobca:
i)
vykonáva vnútropodnikovú kontrolu výroby;
ii)
ďalšie skúšky vzoriek, ktoré v podniku odobral výrobca podľa predpísaného plánu skúšok;
b)
notifikovaná osoba vydáva certifikát zhody pre výrobok na základe:
i)
určenia typu výrobku na základe skúšky typu (vrátane odberu vzoriek), výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku;
ii)
počiatočnej inšpekcie výrobne a vnútropodnikovej kontroly výroby;
iii)
posudzovania a hodnotenia vnútropodnikovej kontroly výroby a priebežného dohľadu nad ňou.
1.3.
Systém 2+ – Vyhlásenie výrobcu o úžitkových vlastnostiach s ohľadom na základné charakteristiky výrobku na základe týchto bodov:
a)
výrobca:
i)
určuje typ výrobku na základe skúšky typu (vrátane odberu vzoriek), výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku;
ii)
vykonáva vnútropodnikovú kontrolu výroby;
iii)
vykonáva skúšky vzoriek odobratých vo výrobni podľa predpísaného plánu skúšok;
b)
notifikovaná osoba vydáva certifikát zhody pre vnútropodnikovú kontrolu výroby na základe:
i)
počiatočnej inšpekcie výrobne a vnútropodnikovej kontroly výroby;
ii)
posudzovania a hodnotenia vnútropodnikovej kontroly výroby a priebežného dohľadu nad ňou.
1.4. Systém 3 – Vyhlásenie výrobcu o úžitkových vlastnostiach s ohľadom na základné charakteristiky výrobku na základe týchto bodov:
a)
výrobca vykonáva vnútropodnikovú kontrolu výroby;
b)
notifikovaná osoba určuje typ výrobku na základe skúšky typu (na základe vzoriek odobratých výrobcom), výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku;
1.5. Systém 4 – Vyhlásenie výrobcu o úžitkových vlastnostiach s ohľadom na základné charakteristiky výrobku na základe týchto bodov:
a)
výrobca:
i)
určuje typ výrobku na základe skúšky typu, výpočtu typu, tabuľkových hodnôt alebo opisnej dokumentácie výrobku;
ii)
vykonáva vnútropodnikovú kontrolu výroby;
b)
pre notifikovanú osobu nie sú stanovené žiadne úlohy.
2. OSOBY, KTORÉ SA ZÚČASTŇUJÚ NA POSUDZOVANÍ A OVEROVANÍ STÁLOSTI ÚŽITKOVÝCH VLASTNOSTÍ
Podľa funkcie notifikovaných osôb, ktoré sa zúčastňujú na posudzovaní a overovaní stálosti úžitkových vlastností stavebného výrobku, sa rozlišuje:
(1)
certifikačný orgán: notifikovaná osoba, štátny alebo neštátny orgán, s nevyhnutnými právomocami a zodpovednosťou za vykonávanie certifikácie podľa daných pravidiel výroby a riadenia;
(2)
inšpekčný orgán: notifikovaná osoba s organizáciou, personálom, právomocou a integritou na činnosti podľa špecifických kritérií pre tieto funkcie: posudzovanie, odporúčanie na prijatie a následný súvisiaci audit postupov kontroly kvality u výrobcu, výber a hodnotenie stavebných výrobkov vo výrobni podľa určitých kritérií;
(3)
skúšobné laboratórium: notifikované laboratórium, ktoré meria, skúma, skúša, kalibruje alebo inak určuje charakteristiky alebo úžitkové vlastnosti materiálov či stavebných výrobkov.
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o cezhraničných platbách v Spoločenstve (KOM(2008)0640 – C6-0352/2008 – 2008/0194(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0640),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 ods. 1 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0352/2008),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady uvedený v liste z 25. marca 2009 schváliť zmenený a doplnený návrh v súlade s článkom 251 ods. 2 druhý pododsek, prvá zarážka Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0053/2009),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (ES) č. 924/2009.)
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES (KOM(2008)0627 – C6-0350/2008 – 2008/0190(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0627),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2, článok 47 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0350/2008),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady uvedený v liste z 25. marca 2009 schváliť zmenený a doplnený návrh v súlade s článkom 251 ods. 2 druhý pododsek, prvá zarážka Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0056/2009),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2009 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/.../ES o začatí a vykonávaní činností a dohľade nad obozretným podnikaním inštitúcií elektronického peňažníctva, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2005/60/ES a 2006/48/ES a zrušuje smernica 2000/46/ES
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, smernici 2009/110/ES.)
Zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených na ľudskú spotrebu ***I
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených na ľudskú spotrebu (nariadenie o živočíšnych vedľajších produktoch) (KOM(2008)0345 – C6-0220/2008 – 2008/0110(COD))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0345),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 152 ods. 4 písm. b) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0220/2008),
– so zreteľom na záväzok zástupcu Rady uvedený v liste z 1. apríla 2009 schváliť zmenený a doplnený návrh v súlade s článkom 251 ods. 2, druhý pododsek, prvá zarážka Zmluvy o ES,
– so zreteľom na rozsah právomocí prenesených na Komisiu prostredníctvom budúceho nariadenia [, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov neurčených na ľudskú spotrebu] ("budúce nariadenie"),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A6-0087/2009),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. vyzýva Komisiu, aby svoj návrh opatrenia na vykonávanie budúceho nariadenia pripravila na základe využitia potrebných technických znalostí a skúseností, ktoré boli preukázateľne prítomné počas diskusie o uvedenom nariadení, a to ešte pred dátumom nadobudnutia účinnosti budúceho nariadenia, aby sa mohli v návrhu opatrenia zohľadniť konkrétnejšie návrhy Európskeho parlamentu ohľadom riešenia niektorých technických problémov;
4. vyzýva Komisiu, aby pred začatím regulačného postupu s kontrolou predložila tento návrh opatrenia Európskemu parlamentu na výmenu názorov a uľahčila tým výkon práva účasti Európskeho parlamentu;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. apríla 2009 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. .../2009, ktorým sa ustanovujú zdravotné predpisy týkajúce sa živočíšnych vedľajších produktov a odvodených produktov neurčených na ľudskú spotrebu a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1774/2002 (nariadenie o vedľajších živočíšnych produktoch)
(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní zodpovedá konečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (ES) č. 1069/2009.)
Systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov *
368k
52k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (KOM(2009)0169 – C6-0134/2009 – 2009/0053(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0169),
– so zreteľom na článok 308 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0134/2009),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov(1), a na svoju pozíciu zo 6. septembra 2001 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov(2),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 20. novembra 2008(3) k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002, a na svoje uznesenie z toho istého dňa o zavádzaní systému strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov(4),
– so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 20. apríla 2009 k návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov,
– so zreteľom na články 51 a 134 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0268/2009),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam členských štátov.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Nariadenie (ES) č. 332/2002 Článok 3 a
Komisia a dotknuté členské štáty uzatvoria memorandum o porozumení, v ktorom sa podrobne uvedú podmienky ustanovené Radou.
Komisia a dotknuté členské štáty uzatvoria memorandum o porozumení, v ktorom sa podrobne uvedú podmienky ustanovené Radou. Komisia predloží toto memorandum o porozumení Európskemu parlamentu a Rade.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Nariadenie (ES) č. 332/2002 Článok 5
1. Komisia prijme potrebné opatrenia na overovanie v pravidelných intervaloch, v spolupráci s Hospodárskym a finančným výborom, či hospodárska politika členského štátu, ktorý prijal úver Spoločenstva, zodpovedá programu na úpravu a akýmkoľvek iným podmienkam ustanoveným Radou podľa článku 3. Na tento účel poskytne členský štát Komisii všetky potrebné informácie a spolupracuje s ňouv plnej miere. Na základe zistení takéhoto overenia a po vyjadrení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru Komisia rozhodne o vyplatení ďalších splátok.
1. Komisia prijme potrebné opatrenia na overovanie v pravidelných intervaloch, v spolupráci s Hospodárskym a finančným výborom, či hospodárska politika členského štátu, ktorý prijal úver Spoločenstva, zodpovedá programu na úpravu a akýmkoľvek iným podmienkam ustanoveným Radou podľa článku 3, ako aj memorandu o porozumení uvedenom v článku 3a. Na tento účel poskytne členský štát Európskemu parlamentu a Komisii všetky potrebné informácie a v plnej miere spolupracuje s Komisiou. Na základe zistení takéhoto overenia a po vyjadrení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru Komisia rozhodne o vyplatení ďalších splátok.
Rada rozhodne o akýchkoľvek úpravách počiatočných podmienok hospodárskej politiky.
2. Rada rozhodne o akýchkoľvek úpravách počiatočných podmienok hospodárskej politiky v súlade s hlavnými hospodárskymi cieľmi Spoločenstva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 6 a (nový) Nariadenie (ES) č. 332/2002 Článok 10
6a.Článok 10 sa nahrádza takto:
"Článok 10
Každé dva roky Rada preskúma na základe správy Komisie, po konzultácii s Európskym parlamentom a po vyjadrení stanoviska Hospodárskeho a finančného výboru, či zavedený systém, pokiaľ ide o zásady, úpravy a stropnú hodnotu, stále spĺňa potrebu, ktorá viedla k jeho vytvoreniu."
Zdaňovanie príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov *
781k
472k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (KOM(2008)0727 – C6-0464/2008 – 2008/0215(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0727),
– so zreteľom na článok 94 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0464/2008),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A6-0244/2009),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)V súlade so závermi Rady Ecofin z mája 1999 a novembra 2000 sa k pôvodnému rozhodnutiu vylúčiť z rozsahu pôsobnosti smernice 2003/48/ES všetky inovačné finančné produkty pripojilo jednoznačné vyhlásenie, podľa ktorého by sa mala táto otázka prehodnotiť pri príležitosti prvého preskúmania uvedenej smernice s cieľom dospieť k definícii pokrývajúcej všetky cenné papiere, ktoré sú rovnocenné s pohľadávkami, aby sa zabezpečila účinnosť smernice v meniacom sa prostredí a zabránilo sa narušeniu trhu. Preto je vhodné zahrnúť všetky inovačné finančné produkty do rozsahu pôsobnosti smernice. Vymedzenie pojmu výplata úrokov by sa teda malo vzťahovať na všetky príjmy z investovaného kapitálu, ak je výnos stanovený vopred a ak je podstata výnosu, ktorý z transakcie vyplýva, podobná akémukoľvek príjmu z úrokov. V záujme zabezpečenia jednotnej interpretácie v rámci členských štátov by malo byť toto ustanovenie doplnené o zoznam príslušných finančných produktov. Komisia by mala tento zoznam prijať v súlade s regulačným postupom stanoveným v rozhodnutí Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu1.
______________________________ 1 OJ L 184, 17.7.1999, p. 23.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 10 a (nové)
(10a)Spoločenstvo by malo podporovať medzinárodnú správu daní v súlade so závermi Rady z 23. októbra 2006, ktorými bola Komisia vyzvaná preskúmať možnosti vyjednať osobitné dohody o daniach z úspor s Hongkongom, Macau a Singapurom s cieľom uzatvoriť medzinárodné dohody o uplatňovaní opatrení rovnocenných tým, ktoré sa uplatňujú v členských štátoch podľa smernice 2003/48/ES.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 12 a (nové)
(12a)Vo svojich záveroch z 21. januára 2003 sa Rada domnievala, že Spojené štáty americké uplatňujú rovnocenné opatrenia ako tie, ktoré zabezpečuje smernica 2003/48/ES. Je však vhodné, aby sa s cieľom zabezpečiť účinné zdaňovanie do rozsahu pôsobnosti prílohy I smernice 2003/48/ES zaradili určité právne formy a dohody.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)V rámci prieskumu uplatňovania smernice 2003/48/ES by mala Komisia venovať pozornosť hlavne určitým druhom kapitálových príjmov, akými sú príjmy z produktov životného poistenia, anuít, swapových transakcií a niektorých dôchodkov, ktoré ešte nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedenej smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod -1 (nový) Smernica 2003/48/ES Odôvodnenie 8
-1. odôvodnenie 8 sa nahrádza takto:
"(8) Cieľom tejto smernice je na jednej strane umožniť, aby príjmy z úspor vo forme výplat úroku vykonaných v jednom členskom štáte v prospech vlastníka požitkov, ktorý je fyzickou osobou s bydliskom na daňové účely v inom členskom štáte, podliehali zdaneniu v súlade s ustanoveniami právnych predpisov členského štátu bydliska na daňové účely, a na druhej strane zabezpečiť minimálne zdaňovanie príjmov z úspor v podobe výplat úroku vykonaných v jednom členskom štáte v prospech vlastníkov požitkov, ktorí sú fyzickými osobami s bydliskom na daňové účely v inom členskom štáte."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod -1 a (nový) Smernica 2003/48/ES Odôvodnenie 19
-1a. odôvodnenie 19 sa nahrádza takto:
"(19) Členské štáty, ktoré uplatňujú zrážkovú daň, by mali previesť väčšiu časť príjmov z tejto zrážkovej dane členskému štátu, v ktorom má vlastník požitkov z úrokov bydlisko. Časť príjmu, ktorú si príslušné členské štáty môžu ponechať, by mala byť primeraná administratívnym nákladom, ktoré vznikli použitím mechanizmu na rozdeľovanie príjmov pri zohľadnení nákladov, ktoré by vznikli pri výmene informácií."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod -1 b (nový) Smernica 2003/48/ES Odôvodnenie 24 a (nové)
-1b. vkladá sa toto odôvodnenie:
"(24a) Pokým Hongkong, Singapur a ostatné štáty a územia uvedené v prílohe I nebudú uplatňovať všetky opatrenia rovnaké alebo ekvivalentné tým, ktoré uvádza táto smernica, únik kapitálu do týchto štátov a území by mohol ohroziť dosiahnutie cieľov tejto smernice. Preto je potrebné, aby Spoločenstvo prijalo primerané kroky s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahla dohoda s týmito štátmi a územiami, na základe ktorej uplatnia tieto opatrenia."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod -1 c (nový) Smernica 2003/48/ES Článok 1 – odsek 1
-1c. článok 1 ods. 1 sa nahrádza takto:
"1. Účelom tejto smernice je:
– umožniť, aby príjmy z úspor vo forme výplat úroku vykonaných v jednom členskom štáte v prospech vlastníka požitkov, ktorý je fyzickou osobou s bydliskom na daňové účely v inom členskom štáte, podliehali zdaneniu v súlade s ustanoveniami právnych predpisov členského štátu bydliska na daňové účely;
– zabezpečiť minimálne zdaňovanie príjmov z úspor v podobe výplat úroku vykonaných v jednom členskom štáte v prospech vlastníkov požitkov, ktorí sú fyzickými osobami s bydliskom na daňové účely v inom členskom štáte."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 1 Smernica 2003/48/ES Článok 1 – odsek 2
2. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úlohy potrebné na implementáciu tejto smernice vykonávali vyplácajúci zástupcovia so sídlom na ich území, bez ohľadu na miesto sídla dlžníka pohľadávky alebo emitenta cenného papiera, z ktorých sa vyplácajú úroky.
2. Členské štáty prijímajú všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby úlohy potrebné na implementáciu tejto smernice vykonávali hospodárske subjekty a vyplácajúci zástupcovia so sídlom na ich území, bez ohľadu na miesto sídla dlžníka pohľadávky alebo emitenta cenného papiera, z ktorých sa vyplácajú úroky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 2 – písmeno a – bod i Smernica 2003/48/ES Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť
Na účely tejto smernice a bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 4 ods. 2, "vlastník požitkov" označuje akéhokoľvek jednotlivca, ktorý prijíma výplatu úroku, alebo jednotlivca, ktorému je výplata úroku zabezpečená, pokiaľ neposkytne dôkaz, že nebola prijatá alebo zabezpečená v jeho vlastný prospech, t. j. že:
1. Na účely tejto smernice a bez toho, aby bolo dotknuté ustanovenie článku 4 ods. 2, "vlastník požitkov" označuje akéhokoľvek jednotlivca, ktorý prijíma alebo mal prijať výplatu úroku, alebo jednotlivca, ktorému je výplata úroku zabezpečená alebo by mala byť zabezpečená, pokiaľ neposkytne dôkaz, že nebola prijatá alebo zabezpečená v jeho vlastný prospech, t. j. že:
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Smernica 2003/48/ES Článok 3 – odsek 2 – pododsek 1 – písmeno b
b) v prípade zmluvných vzťahov uzavretých alebo mimozmluvných transakcií uskutočnených 1. januára 2004 alebo neskôr určuje vyplácajúci zástupca totožnosť vlastníka požitkov, pozostávajúcu z mena, adresy, dátumu a miesta narodenia, a ak vlastník požitkov má adresu alebo inak preukáže, že má bydlisko na daňové účely v členskom štáte uvedenom v prílohe II, aj daňové alebo rovnocenné identifikačné číslo pridelené v tomto členskom štáte na daňové účely.
b) v prípade zmluvných vzťahov uzavretých alebo mimozmluvných transakcií uskutočnených 1. januára 2004 alebo neskôr určuje vyplácajúci zástupca totožnosť vlastníka požitkov, pozostávajúcu z mena, adresy, dátumu a miesta narodenia, a ak vlastník požitkov má adresu alebo inak preukáže, že má bydlisko na daňové účely v členskom štáte uvedenom v prílohe II, aj daňové alebo rovnocenné identifikačné číslo pridelené v tomto členskom štáte na daňové účely, ak sa toto daňové alebo rovnocenné identifikačné číslo vyskytne v dokumentácii predloženej na určenie totožnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Smernica 2003/48/ES Článok 3 – odsek 2 – pododsek 2
Údaje uvedené v písmene b) prvého pododseku sa určujú na základe cestovného pasu, občianskeho preukazu alebo iného úradného preukazu totožnosti uvedeného v prílohe II, ktorý predloží vlastník požitkov. Akékoľvek údaje, ktoré nie sú uvedené v predloženom cestovnom pase alebo občianskom preukaze, alebo inom úradnom preukaze totožnosti sa určujú na základe akéhokoľvek iného úradného dokladu totožnosti, ktorý predloží vlastník požitkov a ktorý vydal správny orgán krajiny, v ktorej má svoju adresu alebo inak preukazuje bydlisko na daňové účely.
Údaje uvedené v písmene b) prvého pododseku sa určujú na základe cestovného pasu, občianskeho preukazu alebo iného úradného preukazu totožnosti uvedeného v prílohe II, ktorý predloží vlastník požitkov. Akékoľvek údaje, ktoré nie sú uvedené v predloženom cestovnom pase alebo občianskom preukaze, alebo akomkoľvek inom úradnom preukaze totožnosti sa určujú na základe akéhokoľvek iného úradného dokladu totožnosti, ktorý predloží vlastník požitkov a ktorý vydal správny orgán krajiny, v ktorej má svoju adresu alebo inak preukazuje bydlisko na daňové účely.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Smernica 2003/48/ES Článok 4 – odsek 2 – pododsek 2
Na účely prvého pododseku sa za krajinu miesta skutočného vedenia právneho subjektu považuje krajina trvalého bydliska osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s majetkom a príjmom tohto subjektu.
Na účely prvého pododseku sa za krajinu miesta skutočného vedenia právneho subjektu považuje krajina trvalého bydliska osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s majetkom alebo príjmom tohto subjektu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Smernica 2003/48/ES Článok 4 – odsek 2 – pododsek 7
Hospodársky subjekt, ktorý vypláca úroky alebo zabezpečuje výplatu úrokov právnickej osobe alebo právnemu subjektu uvedenému v prílohe III, oznamuje príslušnému orgánu svojho členského štátu usadenia názov a miesto skutočného vedenia právnickej osoby, alebo v prípade právneho subjektu, meno a trvalé bydlisko osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s jeho majetkom a príjmom, a celkovú sumu úrokov vyplatených alebo zabezpečovaných na výplatu právnickej osobe alebo právnemu subjektu. Ak je miesto skutočného vedenia právnickej osoby alebo právneho subjektu v inom členskom štáte, príslušný orgán postupuje tieto informácie príslušnému orgánu tohto iného členského štátu.
Hospodársky subjekt, ktorý vypláca úroky alebo zabezpečuje výplatu úrokov právnickej osobe alebo právnemu subjektu uvedenému v prílohe III, oznamuje príslušnému orgánu svojho členského štátu usadenia názov a miesto skutočného vedenia právnickej osoby, alebo v prípade právneho subjektu, meno a trvalé bydlisko osoby, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva a ktorá v prvom rade hospodári s jeho majetkom alebo príjmom, a celkovú sumu úrokov vyplatených alebo zabezpečovaných na výplatu právnickej osobe alebo právnemu subjektu. Ak je miesto skutočného vedenia právnickej osoby alebo právneho subjektu v inom členskom štáte, príslušný orgán postupuje tieto informácie príslušnému orgánu tohto iného členského štátu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 3 Smernica 2003/48/ES Článok 4 – odsek 3
3.Právnické osoby a právne subjekty podľa odseku 2, na ktorých aktíva alebo príjmy nie je bezprostredne v čase prijatia výplaty úrokov oprávnený žiadny vlastník požitkov, majú možnosť vybrať si na účely tejto smernice buď zaobchádzanie ako s podnikom kolektívneho investovania, alebo iným investičným fondom, alebo investičnou schémou podľa odseku 2 písm. a).
vypúšťa sa
Keď si právnická osoba alebo právny subjekt vyberie z uvedených možností, členský štát, v ktorom má skutočné vedenie, vydá osvedčenie na tento účel. Právnická osoba alebo právny subjekt predkladá toto osvedčenie hospodárskemu subjektu, ktorý vykonáva alebo zabezpečuje výplatu úrokov.
Členské štáty ustanovia podrobné predpisy týkajúce sa výberu možností právnických osôb a právnych subjektov, ktoré majú miesto skutočného vedenia na ich území a zaistia, aby právnické osoby a právne subjekty po vybratí príslušnej možnosti konali ako vyplácajúci zástupcovia v súlade s odsekom 1 až do celkovej sumy prijatých a vyplácaných úrokov pri každej príležitosti, keď vlastníkovi požitkov vznikne bezprostredné právo na jeho aktíva alebo príjem."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Smernica 2003/48/ES Článok 6 – odsek -1 (nový)
-1.Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia v nasledujúcich odsekoch tohto článku, podľa tejto smernice vo všeobecnosti platí, že výplata úrokov je každý príjem z investovaného kapitálu, ak je výnos stanovený vopred a ak je podstata výnosu, ktorý z transakcie vyplýva, podobná akémukoľvek príjmu z úrokov. V záujme zabezpečenia jednotného výkladu v rámci členských štátov musí byť toto ustanovenie doplnené o zoznam príslušných finančných produktov. Komisia prijme tento zoznam do [dátum je stanovený v článku 2 ods. 1 smernice Rady 2009/.../ES, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov] v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 18b ods. 2 tejto smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Smernica 2003/48/ES Článok 6 – odsek 1 – písmeno c – bod ii
ii) právnické osoby alebo právne subjekty, ktoré využívali možnosť podľa článku 4 ods. 3;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Smernica 2003/48/ES Článok 6 – odsek 1 – písmeno d – bod ii
ii) právnické osoby alebo právne subjekty, ktoré využívali možnosť podľa článku 4 ods. 3;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Smernica 2003/48/ES Článok 6 – odsek 1 – písmeno e
(e) požitky zo životného poistenia, keď sa v zmluve ustanovuje krytie biometrických rizík krytie, ktoré, vyjadrené ako priemer počas trvania zmluvy, je nižšie ako 5 % poisteného kapitálu, a skutočné plnenie je v plnom rozsahu prepojené s úrokmi alebo s druhom príjmu podľa písmen a), aa), b), c) a d); na tento účel sa za požitky zo životného poistenia považuje akýkoľvek rozdiel medzi sumami vyplatenými podľa poistnej zmluvy a sumou všetkých platieb zaplatených poisťovateľovi podľa tej istej poistnej zmluvy.
e) v prípade poistných zmlúv: i) rozdiel medzi poistným plnením a celkovou sumou príspevkov zaplatených v rámci poistného pri odkúpení zmluvy v prípade kapitálového penzijného poistenia, pokiaľ sa nevypláca celoživotný dôchodok; ii) požitky zo životného poistenia, keď sa v zmluve ustanovuje krytie biometrických rizík, ktoré, vyjadrené ako priemer počas trvania zmluvy, je nižšie ako 10 % pôvodného poisteného kapitálu, a skutočné plnenie je prepojené s úrokmi alebo je jeho skutočné plnenie vyjadrené alebo priamo prepojené s podielmi a viac než 40 % podkladových aktív je investovaných do druhov príjmu podľa písmen a), aa), b), c) a d). Ak v prípade poistnej zmluvy prepojenej na podiely vyplácajúci zástupca nemá žiadne informácie o percentuálnom podiele podkladových aktív investovaných do pohľadávok alebo príslušných cenných papierov, tento percentuálny podiel sa považuje za vyšší ako 40 %. Na tento účel sa za požitky zo životného poistenia považuje akýkoľvek rozdiel medzi sumami vyplatenými podľa poistnej zmluvy a sumou všetkých platieb zaplatených poisťovateľovi podľa tej istej poistnej zmluvy. V prípade, že upisovateľ zmluvy, poistená osoba a príjemca nie sú tou istou osobou, krytie biometrických rizík sa považuje za nižšie ako 10 %.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Smernica 2003/48/ES Článok 6 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
ea) príjem zo štruktúrovaných produktov. Štruktúrované produkty sú obligácie, v prípade ktorých výška povinných splátok závisí od vývoja dohodnutej základnej hodnoty akéhokoľvek druhu. Za príjem sa považuje aj rozdiel medzi nákupnou cenou a príjmom z predaja, náhrady alebo amortizácie štruktúrovaného produktu;
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Smernica 2003/48/ES Článok 6 – odsek 1 – písmeno e b (nové)
eb) dividendy, ktoré za vlastníka požitkov dostáva úverová inštitúcia alebo finančná inštitúcia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Smernica 2003/48/ES Článok 6 – odsek 9
9. Príjem uvedený v písmene aa) odseku 1 sa považuje za výplatu úrokov len vtedy, ak cenné papiere, z ktorých tento príjem plynie, boli prvýkrát emitované 1. decembra 2008 alebo neskôr.
9. Príjem uvedený v písmene aa) odseku 1 sa považuje za výplatu úrokov len vtedy, ak cenné papiere, z ktorých tento príjem plynie, boli prvýkrát emitované šesť mesiacov po uverejnení tejto smernice alebo neskôr.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 4 Smernica 2003/48/ES Článok 6 – odsek 10
10. Požitky zo životného poistenia sa považujú za výplatu úrokov podľa písmena e) odseku 1 len vtedy, ak životné poistenie, z ktorého požitky plynú, bolo prvýkrát uzavreté 1. decembra 2008 alebo neskôr.
10. Požitky zo životného poistenia sa považujú za výplatu úrokov podľa písmena e) odseku 1 len vtedy, ak životné poistenie, z ktorého požitky plynú, bolo prvýkrát uzavreté šesť mesiacov po uverejnení tejto smernice alebo neskôr.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 5 a (nový) Smernica 2003/48/ES Článok 10 – odsek 2
5a.Článok 10 ods. 2 sa nahrádza týmto:
Prechodné obdobie končí najneskôr 1. júla 2014 alebo na konci prvého daňového roka, ktorý nasleduje po neskoršom z týchto dátumov, pokiaľ tento dátum predchádza 1. júlu 2014:
– dátum nadobudnutia platnosti poslednej dohody, ktorú po jednomyseľnom rozhodnutí Rady uzatvorilo Európske spoločenstvo so Švajčiarskou konfederáciou, Lichtenštajnským kniežatstvom, Sanmarínskou republikou, Monackým kniežatstvom a Andorrským kniežatstvom, ustanovujúcej výmenu informácií na požiadanie tak, ako je to vymedzené v Modelovej dohode OECD o výmene informácií o daňových záležitostiach z 18. apríla 2002 (ďalej len "modelová dohoda OECD") v súvislosti s výplatami úroku vymedzenými v tejto smernici, vyplácanými vyplácajúcimi zástupcami so sídlom na území týchto krajín v prospech vlastníkov požitkov s bydliskom na území, na ktorom sa uplatňuje táto smernica, ako aj súčasné uplatňovanie zrážanej dane týmito krajinami z týchto výplat pri sadzbe vymedzenej pre zodpovedajúce obdobia uvedené v článku 11 ods. 1,
– dátum, keď Rada jednomyseľne odsúhlasí, že Spojené štáty americké sa zaviazali vymieňať si informácie na požiadanie, ako je to vymedzené v modelovej dohode OECD ohľadom výplat úroku, vymedzených v tejto smernici, vykonávaných vyplácajúcim zástupcom usadeným na ich území v prospech vlastníkov požitkov s bydliskom na území, na ktoré sa uplatňuje táto smernica.
– dátum, keď Rada jednomyseľne odsúhlasí, že Hongkong, Singapur a ostatné štáty a územia uvedené v prílohe I majú povinnosť vymieňať si informácie na požiadanie, ako je to vymedzené v modelovej dohode OECD ohľadom výplat úroku, vymedzených v tejto smernici, vykonávaných vyplácajúcim zástupcom usadeným na ich území v prospech vlastníkov požitkov s bydliskom na území, na ktoré sa uplatňuje táto smernica."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 6 a (nový) Smernica 2003/48/ES Článok 12 – odseky 1 a 2
6a.Článok 12 ods. 1 a 2 sa nahrádza takto:
"1. Členské štáty ukladajúce zrážanú daň v súlade s článkom 11 ods. 1 si ponechajú 10 % zo svojho príjmu a 90 % príjmu prevádzajú členskému štátu bydliska vlastníka požitkov úroku.
2.Členské štáty, ktoré vyrubujú zrážkovú daň v súlade s článkom 11 ods. 5, si ponechajú 10 % z tohto príjmu a 90 % z tohto príjmu odvedú iným členským štátom, úmerne prevodom uskutočneným podľa odseku 1 tohto článku."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 10 Smernica 2003/48/ES Článok 18
10. Prvá veta článku 18 sa nahrádza týmto:
10. Článok 18 sa nahrádza týmto:
"Článok 18 Preskúmanie 1.Komisia do 31. decembra 2010 predloží porovnávaciu štúdiu výhod a nedostatkov oboch systémov výmeny informácií a zrážkovej dane, s cieľom vyhodnotiť cieľ efektívneho potláčania daňových podvodov a únikov. V tejto porovnávacej štúdii by sa mali najmä zohľadniť aspekty transparentnosti, dodržiavania daňovej nezávislosti členských štátov, daňovej spravodlivosti a administratívnej záťaže plynúce z oboch systémov.
"Komisia podáva každé tri roky Rade správu o uplatňovaní tejto smernice na základe štatistických údajov uvedených v prílohe V, ktoré poskytuje Komisii každý členský štát."
2. Komisia podáva každé tri roky Rade a Európskemu parlamentu správu o uplatňovaní tejto smernice na základe štatistických údajov uvedených v prílohe V, ktoré poskytuje Komisii každý členský štát. Na základe týchto správ a štúdie uvedenej v odseku 1, a najmä v súvislosti s koncom prechodného obdobia uvedeného v článku 10 ods. 2, Komisia v prípade potreby predloží Rade návrhy akýchkoľvek zmien a doplnení smernice, ktoré sa preukážu ako potrebné na zabezpečenie účinného zdaňovania príjmu z úspor a na odstraňovanie nežiaducich deformácií hospodárskej súťaže.
3.Komisia skúma v rámci správ uvedených v odsekoch 1 a 2 hlavne možnosť rozšírenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice na všetky zdroje finančných príjmov vrátane dividend a kapitálových ziskov, ako aj na výplaty všetkým právnickým osobám."
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 11 Smernica 2003/48/ES Článok 18 b – odsek 3 a (nový)
3a.Komisia s pomocou výboru vyhodnocuje každé dva roky od 1. januára 2010 postupy, dokumenty a formáty, na ktoré sa odvoláva článok 18a, a v súlade s regilačným postupom uvedeným v článku 18b ods. 2 prijíma opatrenia, ktoré sú potrebné na ich zlepšenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Príloha – bod 2 Smernica 2003/48/ES Príloha I
Text predložený Komisiou
PRÍLOHA I
Zoznam právnych foriem právnických osôb a právnych subjektov, na ktoré sa uplatňuje článok 2 ods. 3, pretože miesto ich skutočného vedenia je na území určitých krajín alebo jurisdikcií
1. Právnické osoby a právne subjekty, ktorých miesto skutočného vedenia je v krajine alebo jurisdikcii mimo územnej pôsobnosti vymedzenej v článku 7 smernice a ktoré je odlišné od miesta uvedeného v článku 17 ods. 2:
Antigua a Barbuda
International business company
Bahamy
Trust (správcovská spoločnosť)
Foundation (nadácia)
International business company
Bahrajn
Finančná správcovská spoločnosť
Barbados
Trust (správcovská spoločnosť)
Belize
Trust (správcovská spoločnosť)
International business company
Bermudy
Trust (správcovská spoločnosť)
Brunej
Trust (správcovská spoločnosť)
International business company
International trust
International trust International Limited Partnership
Cookove ostrovy
Trust (správcovská spoločnosť)
International trust
International company
International partnership
Kostarika
Trust (správcovská spoločnosť)
Džibutsko
Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti
(Zahraničný) trust
Dominika
Trust (správcovská spoločnosť)
International business company
Fidži
Trust (správcovská spoločnosť)
Francúzska Polynézia
Société (spoločnosť)
Société de personnes (obchodná spoločnosť)
Société en participation (Joint venture)
(Zahraničný) trust
Guam
Company
Spoločnosť jedného vlastníka
Partnership
(Zahraničný) trust
Guatemala
Trust (správcovská spoločnosť)
Fundação (nadácia)
Hong Kong
Trust (správcovská spoločnosť)
Kiribati
Trust (správcovská spoločnosť)
Labuan (Malajzia)
Labuan (Malajzia)
Offshore company Malaysian offshore bank,
Offshore limited partnership
Offshore trust
Libanon
Spoločnosti s výhodami zahraničnej spoločnosti
Macao
Trust (správcovská spoločnosť)
Fundação (nadácia)
Maldivy
Všetky spoločnosti, obchodná spoločnosť a zahraničný trust
Severné Mariány
Foreign sales corporation
Offshore banking corporation
(Zahraničný) trust
Marshallove ostrovy
Trust (správcovská spoločnosť)
Maurícius
Trust (správcovská spoločnosť)
Global business company cat. 1 and 2
Mikronézia
Company
Partnership
(Zahraničný) trust
Nauru
Trusts/nominee company
Company
Partnership
Spoločnosť jedného vlastníka
Závet cudzinca
Majetkové práva cudzincov
Iná forma podnikania dohodnutá s vládou
Nová Kaledónia
Société (spoločnosť)
Société civile (spoločnosť podľa občianskeho práva)
Société de personnes (obchodná spoločnosť)
Joint venture (podnik so zahraničnou majetkovou účasťou)
Majetkové práva mŕtvej osoby
(Zahraničný) trust
Niue
Trust (správcovská spoločnosť)
International business company
Panama
Fideicomiso (trust)
Fundación de interés privado (nadácia)
Palau
Company
Partnership
Spoločnosť jedného vlastníka
Zastupiteľská kancelária
Credit union (finančné družstvo)
Cooperative
(Zahraničný) trust
Filipíny
Trust (správcovská spoločnosť)
Portoriko
Estate (správa majetkových práv)
Trust (správcovská spoločnosť)
International banking entity
Svätý Krištof a Nevis
Trust (správcovská spoločnosť)
Foundation (nadácia)
Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti
Svätá Lucia
Trust (správcovská spoločnosť)
Svätý Vincent a Grenadíny
Trust (správcovská spoločnosť)
Samoa
Trust (správcovská spoločnosť)
International trust
International company
Offshore banka
Offshore insurance company (zahraničná poisťovacia spoločnosť)
International partnership
Limited partnership (komanditná spoločnosť)
Seychely
Trust (správcovská spoločnosť)
International business company
Singapur
Trust (správcovská spoločnosť)
Šalamúnove ostrovy
Company
Partnership
Trust (správcovská spoločnosť)
Južná Afrika
Trust (správcovská spoločnosť)
Tonga
Trust (správcovská spoločnosť)
Tuvalu
Trust (správcovská spoločnosť)
Provident fund (rezervný fond)
Spojené arabské emiráty
Trust (správcovská spoločnosť)
Americké Panenské ostrovy
Trust (správcovská spoločnosť)
Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti
Uruguaj
Trust (správcovská spoločnosť)
Vanuatu
Trust (správcovská spoločnosť)
Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti
International company
2. Právnické osoby a právne subjekty, ktorých miesto skutočného vedenia je v krajine alebo jurisdikcii uvedenej v článku 17 ods. 2 a na ktoré sa do prijatia predpisov rovnocenných s predpismi podľa článku 4 ods. 2 v tejto krajine alebo jurisdikcii uplatňuje ustanovenie článku 2 ods. 3:
Andorra
Trust (správcovská spoločnosť)
Anguilla
Trust (správcovská spoločnosť)
Aruba
Stichting (nadácia)
Spoločnosti s výhodami zahraničnej spoločnosti
Britské Panenské ostrovy
Trust (správcovská spoločnosť)
International business company
Kajmanské ostrovy
Trust (správcovská spoločnosť)
Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti
Guernsey
Trust (správcovská spoločnosť)
Spoločnosť s nulovou daňou
Ostrov Man
Trust (správcovská spoločnosť)
Jersey
Trust (správcovská spoločnosť)
Lichtenštajnsko
Anstalt (trust)
Stiftung (nadácia)
Monako
Trust (správcovská spoločnosť)
Fondation (nadácia)
Montserrat
Trust (správcovská spoločnosť)
Holandské Antily
Trust (správcovská spoločnosť)
Stichting (nadácia)
San Maríno
Trust (správcovská spoločnosť)
Fondazione (nadácia)
Švajčiarsko
Trust (správcovská spoločnosť)
Foundation (nadácia)
Turks a Caicos
Spoločnosť vyňatá z daňovej povinnosti
Limited partnership (komanditná spoločnosť)
Trust (správcovská spoločnosť)
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
PRÍLOHA I
1. Medzi právne formy právnických osôb a právnych subjektov, na ktoré sa uplatňuje článok 2 ods. 3, patria:
· spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom obmedzenie sa týka podielov, záruky alebo iného mechanizmu,
· akciové spoločnosti, pričom obmedzenie sa týka podielov, záruky alebo iného mechanizmu,
· medzinárodné podniky alebo spoločnosti,
· medzinárodné obchodné podniky alebo spoločnosti,
· podniky alebo spoločnosti vyňaté z daňovej povinnosti,
· podniky alebo spoločnosti s rozdeleným majetkom (Protected cell companies or corporations),
· akciové podniky alebo spoločnosti s rozdeleným majetkom (Incorporated cell companies or corporations),
· medzinárodné banky vrátane spoločností s podobným názvom,
· offshore banky vrátane spoločností s podobným názvom,
· poisťovacie spoločnosti,
· zaisťovacie spoločnosti,
· družstvá,
· úverové združenia,
· všetky druhy spoločností viacerých živnostníkov vrátane (bez obmedzenia) verejných obchodných spoločností (general partnerships), komanditných spoločností (limited partnerships), spoločností s ručením obmedzeným (limited liability partnerships), medzinárodných spoločností viacerých živnostníkov (international partnerships) a medzinárodných obchodných spoločností viacerých živnostníkov(international business partnerships),
· spoločné podniky,
· trusty,
· vysporiadania (settlements)
· nadácie,
· majetkové práva zosnulých osôb,
· všetky druhy fondov,
· pobočky všetkých uvedených právnických osôb a právnych subjektov,
· zastupiteľské kancelárie všetkých uvedených právnických osôb a právnych subjektov,
· stále prevádzkarne všetkých uvedených právnických osôb a právnych subjektov,
· nadácie viacerých foriem bez ohľadu na to, ako sú opísané.
2. Medzi krajiny alebo jurisdikcie mimo územnej pôsobnosti vymedzenej v článku 7 smernice a ktoré nie sú uvedené v článku 17 ods. 2, v ktorých sa na právne formy právnických osôb a právnych subjektov uvedené v 1. časti tejto prílohy uplatňuje článok 2 ods. 3, ak miesto ich skutočného vedenia je na ich území, patria:
· Anjouan
· Antigua a Barbuda
· Bahamy
· Bahrajn
· Barbados
· Belize
· Bermudy
· Brunej
· Cookove ostrovy
· Kostarika
· Džibutsko
· Dominika
· Dubaj
· Fidži
· Francúzska Polynézia
· Ghana
· Grenada
· Guam
· Guatemala
· Hong Kong
· Kiribati
· Labuan (Malajzia)
· Libanon
· Libéria
· Macao
· Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko
· Maldivy
· Čierna hora
· Severné Mariány
· Marshallove ostrovy
· Maurícius
· Mikronézia
· Nauru
· Nová Kaledónia
· Niue
· Panama
· Palau
· Filipíny
· Portoriko
· Svätý Krištof a Nevis
· Svätá Lucia
· Svätý Vincent a Grenadíny
· Samoa
· Svätý Tomáš a Princov ostrov
· Seychely
· Singapur
· Šalamúnove ostrovy
· Somálsko
· Južná Afrika
· Tonga
· Tuvalu
· Spojené arabské emiráty
· USA, štát Delaware
· USA, štát Nevada
· Americké Panenské ostrovy
· Uruguaj
· Vanuatu
3. Medzi krajiny alebo jurisdikcie uvedené v článku 17 ods. 2, v ktorých sa do prijatia predpisov rovnocenných s predpismi podľa článku 4 ods. 2 danou krajinou alebo jurisdikciou uplatňuje na právne formy právnických osôb a právnych subjektov uvedené v 1. časti tejto prílohy článok 2 ods. 3, ak miesto ich skutočného vedenia je na ich území, patria:
· Andorra
· Anguilla
· Aruba
· Britské Panenské ostrovy
· Kajmanské ostrovy
· Guernesey, Aurigny alebo Sark
· Ostrov Man
· Jersey
· Lichtenštajnsko
· Monako
· Montserrat
· Holandské Antily
· San Maríno
· Sark
· Švajčiarsko
· Turks a Caicos
4. Na všetky právne formy právnických osôb a právnych subjektov uvedené v 1. časti tejto prílohy sa vzťahuje článok 2 ods. 3, ak miesto ich skutočného vedenia je v jednej z krajín alebo jurisdikcií uvedených v 2. a 3. časti tejto prílohy, ak sú splnené tieto podmienky:
a. krajina alebo jurisdikcia uvedená v 2. a 3. časti môže požiadať výbor uvedený v článku 18b o to, aby sa ktorákoľvek z právnych foriem právnických osôb a právnych subjektov uvedených v 1. časti nebrala v prípade tejto krajiny alebo jurisdikcie do úvahy z dôvodu, že dané právne formy právnických osôb a právnych subjektov nemohli mať miesto svojho skutočného vedenia na jej území, alebo z dôvodu, že je naozaj zaručené primerané zdanenie príjmov z úrokov vyplácaných týmto právnickým osobám alebo právnym subjektom,
b. výbor uverejní svoje odôvodnené rozhodnutie do troch mesiacov od predloženia takejto žiadosti a oznámi, ktoré právne formy právnických osôb a právnych subjektov sú vyňaté z rozsahu pôsobnosti 1. časti v prípade krajiny alebo jurisdikcie, ktorá predložila žiadosť na uvedené obdobie trvajúce najviac dva roky, pričom toto obdobie môže byť predĺžené na základe žiadosti, ktorú táto krajina alebo jurisdikcia predložila neskôr než šesť mesiacov pred uplynutím lehoty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Príloha – bod 2 Smernica 2003/48/ES Príloha III
Text predložený Komisiou
PRÍLOHA III
Zoznam "vyplácajúcich zástupcov po prijatí" podľa článku 4 ods. 2
ÚVODNÁ POZNÁMKA
Zoznam trustov a podobných právnych subjektov je uvedený pri členských štátoch, ktoré nemajú domáci fiškálny režim zdaňovania príjmov prijímaných v mene týchto právnych subjektov osobou, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva, v prvom rade hospodári s majetkom a príjmom tohto subjektu a má bydlisko na území uvedeného členského štátu. V tomto zozname sú uvedené trusty a podobné právne subjekty, ktorých miesto skutočného vedenia ich hnuteľných aktív je v týchto krajinách (bydliska hlavného poručníka alebo iného správcu trustu zodpovedného za hnuteľné aktíva), bez ohľadu na právne predpisy, podľa ktorých boli tieto trusty alebo podobné právne subjekty založené.
Krajiny
Zoznam právnických osôb a právnych subjektov
Poznámky
Belgicko
– Société de droit commun / maatschap (občiansko-právna alebo obchodná spoločnosť bez akejkoľvek právnej subjektivity)
– Société momentanée / tijdelijke handelsvennootschap (spoločnosť bez právnej subjektivity, ktorej účelom je uskutočniť jednu alebo niekoľko konkrétnych obchodných operácií)
– Société interne / stille handelsvennootschap (spoločnosť bez právnej subjektivity, prostredníctvom ktorej má jedna alebo viaceré osoby záujem na operáciách, ktoré jedna alebo viaceré iné osoby riadia v ich mene)
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Pozri §§ 46, 47 a 48 belgického Obchodného zákonníka.
Tieto "spoločnosti" (ktorých názov je uvedený vo francúzštine a holandčine) nemajú právnu subjektivitu a z daňového hľadiska je na ne možné uplatňovať transparentný prístup.
Bulharsko
– Drujestvo sys specialna investicionna cel (účelová investičná spoločnosť)
– Investicionno drujestvo (investičná spoločnosť, na ktorú sa nevzťahuje článok 6)
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Subjekt je vyňatý z výberu dane z príjmu právnických osôb
V Bulharsku môžu trusty emitovať akcie a sú vyňaté z výberu dane z príjmu právnických osôb.
Česko
– Veřejná obchodní společnost (veř. obch. spol. alebo V.O.S.)
– Sdružení (združenie)
– Družstvo
– Evropské hospodářské zájmové sdružení (EHZS) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ))
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Dánsko
– Interessentskaber (verejná obchodná spoločnosť)
– Kommanditselskaber (komanditná spoločnosť)
– Partnerselskaber (spoločnosť s ručením obmedzeným)
Verejným obchodným spoločnostiam a komanditným spoločnostiam sa ako samostatne zdaniteľným subjektom zdaňuje akékoľvek rozdeľovanie, ktoré sa považuje za výplatu dividend (podliehajúcu zdaneniu).
Írsko
– Partnership and investment club (partnerský a investičný klub)
Spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Až do 50 % zisku spoločností sa však zdaňuje spoločníkom, ktorí sú fyzickými osobami, príslušnou sadzbou dane z príjmu fyzických osôb.
Španielsko
Subjekty, ktoré podliehajú systému výberu dane zo ziskov:
– Sociedad civil con o sin personalidad jurídica (občiansko-právna spoločnosť s právnou subjektivitou alebo bez nej)
– Herencias yacentes (Správa majetkových práv mŕtvej osoby)
– Comunidad de bienes (spoločné vlastníctvo)
– Iné subjekty bez právnej subjektivity, ktoré tvoria samostatnú hospodársku jednotku alebo samostatnú skupinu aktív (článok 35 ods. 4 Ley General Tributaria).
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Francúzsko
– Société en participation (Joint venture)
– Société ou association de fait (spoločnosť de facto)
– Indivision (spoločné vlastníctvo)
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Taliansko
– Società semplice (občiansko-právna spoločnosť a asimilovaný subjekt)
– Neobchodný subjekt bez právnej subjektivity
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Do kategórie subjektov, s ktorými sa zaobchádza ako so "società semplici" patrí: "società di fatto" (neobvyklá spoločnosť alebo spoločnosť "de facto"), ktorej účelom nie je obchodná činnosť, a "associazioni" (združenia) organizované umelcami alebo odborníkmi na výkon svojho umenia alebo povolania vo formách združení bez právnej subjektivity
Kategória nekomerčných subjektov bez právnej subjektivity je rozsiahla a môžu do nej patriť rôzny druhy organizácií: združenia, odbory, výbory, neziskové organizácie a iné.
Cyprus
– Syneterismos (verejná obchodná spoločnosť)
– syndesmos alebo somatio (združenie)
– Synergatikes (družstvo)
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
– Ekswxwria Eteria (zahraničná spoločnosť)
Trusty vytvorené v pôsobnosti cyperského právneho systému sa považujú za transparentné subjekty podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
Lotyšsko
– Pilnsabiedrība (verejná obchodná spoločnosť)
– Komandītsabiedrība (komanditná spoločnosť)
– Eiropas Ekonomisko interešu grupām (EEIG) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ))
– Biedrības un nodibinājumi (združenie a nadácia);
– Lauksaimniecības kooperatīvi (poľnohospodárske družstvo)
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Litva
– Europos ekonominių interesų grupės (EEIG) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ))
– Asociacija (združenie)
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Úroky a kapitálové zisky z akcií a obligácií združení sú vyňaté z výberu dane právnických osôb.
Luxembursko
– Société en nom collectif (verejná obchodná spoločnosť)
– Société en commandite simple (komanditná spoločnosť)
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Maďarsko
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Maďarsko uznáva trusty ako "právnické osoby" podľa vnútroštátnych predpisov
Malta
– Soċjetà in akomonditia (spoločnosť "en commandite"), ktorej imanie sa nedelí na akcie
– Arrangement in participation (združenie "en participation")
– Investičný klub
– Soċjetà Kooperattiva (družstevná spoločnosť)
Spoločnosti "en commandite", ktorých kapitál je rozdelený na akcie podliehajú všeobecnej dani z príjmu právnických osôb.
Holandsko
– Vennootschap onder firma (verejná obchodná spoločnosť)
– Sociedada gestora de participacoes sociais (SGPS) (Holdingové spoločnosti, ktoré buď kontroluje príbuzenská skupina alebo v plnom rozsahu vlastní 5 alebo menej spoločníkov)
– Herança jacente (Správa majetkových práv mŕtvej osoby)
– Nezaregistrované združenie
– Zahraničná spoločnosť prevádzkovaná v zónach voľného obchodu na Madeire alebo na azorskom ostrove Santa Maria
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Daňovo transparentné sú občiansko-právne spoločnosti neregistrované ako obchodné spoločnosti, registrované firmy vykonávajúce vyhradené odborné činnosti, ACE (druh registrovaných podnikov so zahraničnou účasťou), EZHZ a spoločnosti, ktorých aktíva buď kontroluje príbuzenská skupina alebo v plnom rozsahu vlastní 5 alebo menej spoločníkov.
Ostatné registrované spoločnosti sa považujú za obchodné spoločnosti a zdaňujú sa podľa všeobecných predpisov o dani z príjmu právnických osôb.
Zahraničné spoločnosti prevádzkované v zónach voľného obchodu na Madeire alebo na azorskom ostrove Santa Maria sú vyňaté z výberu dane z príjmov právnických osôb a zrážkovej dane z dividend, úrokov, licenčných poplatkov a podobných príjmov platených zahraničnej materskej firme.
Jedinými trustmi, povolenými podľa portugalských právnych predpisov, sú trusty zriadené právnickými osobami podľa zahraničného práva v Medzinárodnom obchodnom stredisku na Madeire a ich aktíva tvoria autonómnu súčasť materskej právnickej osoby, ktorá koná ako poručník.
Rumunsko
– Združenie (spoločnosť)
– Cooperative (družstvo)
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Slovinsko
– Samostojni podjetnik (spoločnosť jedného vlastníka)
– Subjekty, ktoré nie sú zriadené na účely podnikania: komory odborníkov, dobrovoľné občianske združenia, nadácia
– "Trust" alebo iný podobný právny subjekt
Daňový základ sa najprv vypočíta pre celú komanditnú spoločnosť a potom sa prideľuje komplementárom a komanditistom. Podiely na zisku prijaté komplementármi spoločnosti sa zdaňujú na úrovni komplementárov. Zvyšný príjem komanditistov sa najprv zdaňuje na úrovni spoločnosti podľa predpisov o obchodných spoločnostiach.
Daňová výnimka sa vzťahuje aj na príjmy plynúce z činností, ktorých účelom je zriadenie organizácie, okrem príjmu, ktorý podlieha zrážkovej dani.
– General partnership (verejná obchodná spoločnosť)
– Limited partnership (komanditná spoločnosť)
– Limited liability partnership (spoločnosť s ručením obmedzeným)
– EZHZ
– Investičný klub (v ktorom majú členovia konkrétne podiely na aktívach)
Verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a EZHZ sú transparentné na daňové účely.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
PRÍLOHA III
Zoznam "vyplácajúcich zástupcov po prijatí" podľa článku 4 ods. 2
ÚVODNÁ POZNÁMKA
Zoznam trustov a podobných právnych subjektov je uvedený pri členských štátoch, ktoré nemajú domáci fiškálny režim zdaňovania príjmov prijímaných v mene týchto právnych subjektov osobou, ktorá je hlavným držiteľom vlastníckeho práva, v prvom rade hospodári s majetkom a príjmom tohto subjektu a má bydlisko na území uvedeného členského štátu. V tomto zozname sú uvedené trusty a podobné právne subjekty, ktorých miesto skutočného vedenia ich hnuteľných aktív je v týchto krajinách (bydliska hlavného poručníka alebo iného správcu trustu zodpovedného za hnuteľné aktíva), bez ohľadu na právne predpisy, podľa ktorých boli tieto trusty alebo podobné právne subjekty založené.
Krajiny
Zoznam právnických osôb a právnych subjektov
Poznámky
Belgicko
– Société de droit commun / maatschap (občiansko-právna alebo obchodná spoločnosť bez akejkoľvek právnej subjektivity)
– Société momentanée / tijdelijke handelsvennootschap (spoločnosť bez právnej subjektivity, ktorej účelom je uskutočniť jednu alebo niekoľko konkrétnych obchodných operácií)
– Société interne / stille handelsvennootschap (spoločnosť bez právnej subjektivity, prostredníctvom ktorej má jedna alebo viaceré osoby záujem na operáciách, ktoré jedna alebo viaceré iné osoby riadia v ich mene)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Pozri §§ 46, 47 a 48 belgického Obchodného zákonníka.
Tieto "spoločnosti" (ktorých názov je uvedený vo francúzštine a holandčine) nemajú právnu subjektivitu a z daňového hľadiska je na ne možné uplatňovať transparentný prístup.
Bulharsko
– Drujestvo sys specialna investicionna cel (účelová investičná spoločnosť)
– Investicionno drujestvo (investičná spoločnosť, na ktorú sa nevzťahuje článok 6)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Subjekt je vyňatý z výberu dane z príjmu právnických osôb
V Bulharsku môžu trusty emitovať akcie a sú vyňaté z výberu dane z príjmu právnických osôb.
Česko
– Veřejná obchodní společnost (veř. obch. spol. alebo V.O.S.)
– Sdružení (združenie)
– Družstvo
– Evropské hospodářské zájmové sdružení (EHZS) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ))
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Dánsko
– Interessentskaber (verejná obchodná spoločnosť)
– Kommanditselskaber (komanditná spoločnosť)
– Partnerselskaber (spoločnosť s ručením obmedzeným)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Estónsko
– Täisühing- TÜ (verejná obchodná spoločnosť)
– Usaldusühing-UÜ (komanditná spoločnosť)
- "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Verejným obchodným spoločnostiam a komanditným spoločnostiam sa ako samostatne zdaniteľným subjektom zdaňuje akékoľvek rozdeľovanie, ktoré sa považuje za výplatu dividend (podliehajúcu zdaneniu).
Írsko
– Partnership and investment club (partnerský a investičný klub)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb. Až do 50 % zisku spoločností sa však zdaňuje spoločníkom, ktorí sú fyzickými osobami, príslušnou sadzbou dane z príjmu fyzických osôb.
Španielsko
Subjekty, ktoré podliehajú systému výberu dane zo ziskov:
– Sociedad civil con o sin personalidad jurídica (občiansko-právna spoločnosť s právnou subjektivitou alebo bez nej)
– Herencias yacentes (Správa majetkových práv mŕtvej osoby)
– Comunidad de bienes (spoločné vlastníctvo)
– Iné subjekty bez právnej subjektivity, ktoré tvoria samostatnú hospodársku jednotku alebo samostatnú skupinu aktív (článok 35 ods. 4 Ley General Tributaria).
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Francúzsko
– Société en participation (Joint venture)
– Société ou association de fait (spoločnosť de facto)
– Indivision (spoločné vlastníctvo)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Taliansko
– Società semplice (občiansko-právna spoločnosť a asimilovaný subjekt)
– Neobchodný subjekt bez právnej subjektivity
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Do kategórie subjektov, s ktorými sa zaobchádza ako so "società semplici" patrí: "società di fatto" (neobvyklá spoločnosť alebo spoločnosť "de facto"), ktorej účelom nie je obchodná činnosť, a "associazioni" (združenia) organizované umelcami alebo odborníkmi na výkon svojho umenia alebo povolania vo formách združení bez právnej subjektivity
Kategória nekomerčných subjektov bez právnej subjektivity je rozsiahla a môžu do nej patriť rôzny druhy organizácií: združenia, odbory, výbory, neziskové organizácie a iné.
Cyprus
– Syneterismos (verejná obchodná spoločnosť)
– syndesmos alebo somatio (združenie)
– Synergatikes (družstvo)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
– Ekswxwria Eteria (zahraničná spoločnosť)
Trusty vytvorené v pôsobnosti cyperského právneho systému sa považujú za transparentné subjekty podľa vnútroštátnych právnych predpisov.
Lotyšsko
– Pilnsabiedrība (verejná obchodná spoločnosť)
– Komandītsabiedrība (komanditná spoločnosť)
– Eiropas Ekonomisko interešu grupām (EEIG) (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ))
– Biedrības un nodibinājumi (združenie a nadácia);
– Lauksaimniecības kooperatīvi (poľnohospodárske družstvo)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Litva
– Europos ekonominių interesų grupės (Európske združenie hospodárskych záujmov (EZHZ))
– Asociacija (združenie)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Úroky a kapitálové zisky z akcií a obligácií združení sú vyňaté z výberu dane právnických osôb.
Luxembursko
– Société en nom collectif (verejná obchodná spoločnosť)
– Société en commandite simple (komanditná spoločnosť)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Maďarsko
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Maďarsko uznáva trusty ako "právnické osoby" podľa vnútroštátnych predpisov
Malta
– Soċjetà in akomonditia (spoločnosť "en commandite"), ktorej imanie sa nedelí na akcie
– Arrangement in participation (združenie "en participation")
– Investičný klub
– Soċjetà Kooperattiva (družstevná spoločnosť)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Spoločnosti "en commandite", ktorých kapitál je rozdelený na akcie podliehajú všeobecnej dani z príjmu právnických osôb.
Holandsko
– Vennootschap onder firma (verejná obchodná spoločnosť)
– Sociedada gestora de participacoes sociais (SGPS) (Holdingové spoločnosti, ktoré buď kontroluje príbuzenská skupina alebo v plnom rozsahu vlastní 5 alebo menej spoločníkov)
– Herança jacente (Správa majetkových práv mŕtvej osoby)
– Nezaregistrované združenie
– Zahraničná spoločnosť prevádzkovaná v zónach voľného obchodu na Madeire alebo na azorskom ostrove Santa Maria
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Daňovo transparentné sú občiansko-právne spoločnosti neregistrované ako obchodné spoločnosti, registrované firmy vykonávajúce vyhradené odborné činnosti, ACE (druh registrovaných podnikov so zahraničnou účasťou), EZHZ a spoločnosti, ktorých aktíva buď kontroluje príbuzenská skupina alebo v plnom rozsahu vlastní 5 alebo menej spoločníkov.
Ostatné registrované spoločnosti sa považujú za obchodné spoločnosti a zdaňujú sa podľa všeobecných predpisov o dani z príjmu právnických osôb.
Zahraničné spoločnosti prevádzkované v zónach voľného obchodu na Madeire alebo na azorskom ostrove Santa Maria sú vyňaté z výberu dane z príjmov právnických osôb a zrážkovej dane z dividend, úrokov, licenčných poplatkov a podobných príjmov platených zahraničnej materskej firme.
Jedinými trustmi, povolenými podľa portugalských právnych predpisov, sú trusty zriadené právnickými osobami podľa zahraničného práva v Medzinárodnom obchodnom stredisku na Madeire a ich aktíva tvoria autonómnu súčasť materskej právnickej osoby, ktorá koná ako poručník.
Rumunsko
– Association (spoločnosť)
– Cooperative (družstvo)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Slovinsko
– Samostojni podjetnik (spoločnosť jedného vlastníka)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
– Subjekty, ktoré nie sú zriadené na účely podnikania: komory odborníkov, dobrovoľné občianske združenia, nadácia
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Daňový základ sa najprv vypočíta pre celú komanditnú spoločnosť a potom sa prideľuje komplementárom a komanditistom. Podiely na zisku prijaté komplementármi spoločnosti sa zdaňujú na úrovni komplementárov. Zvyšný príjem komanditistov sa najprv zdaňuje na úrovni spoločnosti podľa predpisov o obchodných spoločnostiach.
Daňová výnimka sa vzťahuje aj na príjmy plynúce z činností, ktorých účelom je zriadenie organizácie, okrem príjmu, ktorý podlieha zrážkovej dani.
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Švédsko
– handelsbolag (verejná obchodná spoločnosť)
– kommanditbolag (komanditná spoločnosť)
– enkelt bolag (prostá obchodná spoločnosť)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
Spojené kráľovstvo
– General partnership (verejná obchodná spoločnosť)
– Limited partnership (komanditná spoločnosť)
– Limited liability partnership (spoločnosť s ručením obmedzeným)
– EZHZ
– Investičný klub (v ktorom majú členovia konkrétne podiely na aktívach)
– "Trust", nadácia alebo iný podobný právny subjekt
– Právnické osoby a právne subjekty, ktorých miesto skutočného vedenia je v jurisdikcii Gibraltáru, sú okrem iných tieto:
- spoločnosti s ručením obmedzeným, pričom obmedzenie sa týka podielov, záruky alebo iného mechanizmu,
- akciové spoločnosti, pričom obmedzenie sa týka podielov, záruky alebo iného mechanizmu,
- medzinárodné podniky alebo spoločnosti,
- medzinárodné obchodné podniky alebo spoločnosti,
- podniky alebo spoločnosti vyňaté z daňovej povinnosti,
- podniky alebo spoločnosti s rozdeleným majetkom (Protected cell companies or corporations),
- akciové podniky alebo spoločnosti s rozdeleným majetkom (Incorporated cell companies or corporations),
- medzinárodné banky vrátane spoločností s podobným názvom,
- offshore banky vrátane spoločností s podobným názvom,
- poisťovacie spoločnosti,
- zaisťovacie spoločnosti,
- družstvá,
- úverové združenia,
- všetky druhy spoločností viacerých živnostníkov vrátane (bez obmedzenia) verejných obchodných spoločností (general partnerships), komanditných spoločností (limited partnerships), spoločností s ručením obmedzeným (limited liability partnerships), medzinárodných spoločností viacerých živnostníkov (international partnerships) a medzinárodných obchodných spoločností viacerých živnostníkov(international business partnerships),
- spoločné podniky,
- trusty,
- vysporiadania (settlements)
- nadácie,
- majetkové práva zosnulých osôb,
- všetky druhy fondov,
- pobočky všetkých uvedených právnických osôb a právnych subjektov,
- zastupiteľské kancelárie všetkých uvedených právnických osôb a právnych subjektov,
- stále prevádzkarne všetkých uvedených právnických osôb a právnych subjektov,
- nadácie viacerých foriem bez ohľadu na to, ako sú opísané.
Verejné obchodné spoločnosti, komanditné spoločnosti, spoločnosti s ručením obmedzeným a EZHZ sú transparentné na daňové účely.
Spoločný systém DPH, pokiaľ ide o daňové podvody súvisiace s dovozom a inými cezhraničnými transakciami *
379k
63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o daňové podvody súvisiace s dovozom a inými cezhraničnými transakciami (KOM(2008)0805 – C6-0039/2009 – 2008/0228(CNS))
– so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2008)0805),
– so zreteľom na článok 93 Zmluvy o ES, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C6-0039/2009),
– so zreteľom na článok 51 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A6-0189/2009),
1. schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;
2. vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;
3. vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;
4. žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;
5. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.
Text predložený Komisiou
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 5
(5) DPH platí daňovým orgánom osoba zodpovedná za jej úhradu. Na zabezpečenie zaplatenia DPH môžu členské štáty za určitých okolností určiť inú osobu, ktorá spoločne a nerozdielne ručí za platbu DPH.
(5) DPH platí daňovým orgánom osoba zodpovedná za jej úhradu. Na zabezpečenie zaplatenia DPH môžu členské štáty za určitých okolností určiť inú osobu, ktorá spoločne a nerozdielne ručí za platbu DPH. Členské štáty by pri tom mali zabezpečiť, aby všetky opatrenia na boj proti podvodom boli primerané a zamerané na osoby, ktoré sa dopustili podvodu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 6
(6) Musí sa zabezpečiť, aby dodávateľ tovaru, ktorý prispieva k stratám DPH, spoločne a nerozdielne ručil za zaplatenie DPH z tovaru nadobudnutého v inom členskom štáte Spoločenstva, než v tom, kde má sídlo, aj vtedy, keď tovar oslobodený od DPH nadobudne iná osoba.
(6) Musí sa zabezpečiť, aby dodávateľ tovaru, ktorý prispieva k stratám DPH, spoločne a nerozdielne ručil za zaplatenie DPH z tovaru nadobudnutého v inom členskom štáte Spoločenstva, než v tom, kde má sídlo, aj vtedy, keď tovar oslobodený od DPH nadobudne iná osoba. Komisia by mala do ...* posúdiť fungovanie zásady spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti a v prípade potreby predložiť v tejto súvislosti návrh na zmenu.
___________________ * Päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 2 Smernica 2006/112/ES Článok 205 – odsek 2
2. V situácii uvedenej v článku 200 osoba dodávajúca tovar v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 138 spoločne a nerozdielne ručí za platbu DPH z tovaru nadobudnutého v Spoločenstve, ak si nesplnila povinnosti ustanovené v článkoch 262 a 263, v ktorých sa ukladá povinnosť predložiť súhrnný výkaz obsahujúci informácie o dodaní, alebo predložila súhrnný výkaz, ktorý neobsahoval informácie o dodaní, ako sa vyžaduje v článku 264.
2. V situácii uvedenej v článku 200 osoba dodávajúca tovar v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 138 spoločne a nerozdielne ručí za platbu DPH z tovaru nadobudnutého v Spoločenstve, ak si nesplnila povinnosti ustanovené v článkoch 262 a 263, v ktorých sa ukladá povinnosť predložiť súhrnný výkaz obsahujúci informácie o dodaní, alebo predložila súhrnný výkaz, ktorý neobsahoval informácie o dodaní, ako sa vyžaduje v článku 264.
Predtým, ako sa na osobu dodávajúcu tovar v súlade s článkom 138 uplatní spoločná a nerozdielna zodpovednosť, orgán, ktorému je takáto osoba povinná v súlade s článkom 262 predložiť súhrnný výkaz, ju musí o porušení jej povinnosti informovať a musí jej umožniť, aby tieto nedostatky odôvodnila v lehote nie kratšej ako dva mesiace.
Prvý pododsek sa však neuplatňuje v týchto situáciách:
Prvý pododsek sa neuplatňuje, ak:
(a) zákazník podal daňové priznanie k DPH v čase zdaniteľnosti danej transakcie podľa ustanovení článku 250, ktoré obsahovalo všetky informácie o transakcii,
a) zákazník podal daňové priznanie k DPH v čase zdaniteľnosti danej transakcie podľa ustanovení článku 250, ktoré obsahovalo všetky informácie o transakcii,
(b) osoba dodávajúca tovar v súlade s podmienkami ustanovenými v článku 138 môže odôvodniť príslušným daňovým orgánom nedostatky, ktoré sa uvádzajú v prvom pododseku tohto odseku.
b) osoba dodávajúca tovar v súlade s článkom 138 môže riadne odôvodniť príslušným orgánom, ktorým sa predkladá súhrnný výkaz v súlade s článkom 262, nedostatky, ktoré sa uvádzajú v prvom pododseku tohto odseku alebo
c) medzi dodaním tovaru a dátumom, kedy osoba dodávajúca tovar v súlade s článkom 138 dostala oznámenie uvedené v druhom pododseku tohto odseku, uplynuli viac ako dva roky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh smernice – pozmeňujúci akt Článok 1 a (nový)
Článok 1a
Hodnotenie Komisie
Komisia vypracuje do ...* správu, v ktorej zhodnotí vplyv spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti podľa článku 205 smernice 2006/112/ES vrátane jej dôsledkov na administratívne náklady pre dodávateľov a na daňové príjmy členských štátov. V prípade potreby, a ak Komisia preukáže správne fungovanie databázy VIES (systém výmeny informácií o dani z pridanej hodnoty) a výmeny informácií medzi členskými štátmi, Komisia predloží návrh na zmenu článku 205 smernice 2006/112/ES.
___________________ * Päť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice.
Systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov
213k
48k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o zavádzaní systému strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov
– so zreteľom na návrh nariadenia Rady predložený Komisiou 8. apríla 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov (KOM(2009)0169),
– so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 332/2002 z 18. februára 2002, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov(1), a na svoju pozíciu zo 6. septembra 2001 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa zavádza systém strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov(2),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 20. novembra 2008(3) o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002, a na svoje uznesenie z toho istého dňa o zavádzaní systému strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov(4),
– so zreteľom na články 100 a 119 Zmluvy o ES,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže Rada už zdvojnásobila strop pre strednodobú finančnú pomoc z pôvodných 12 000 000 000 EUR na 25 000 000 000 EUR na základe článkov 119 a 308 zmluvy prijatím nariadenia (ES) č. 1360/2008 z 2. decembra 2008, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 332/2002(5),
B. keďže Spoločenstvo spolu s opatreniami ďalších medzinárodných finančných inštitúcií poskytlo Maďarsku úver vo výške 6 500 000 000 EUR a Lotyšsku úver vo výške 3 100 000 000 EUR a keďže niektoré členské štáty poskytli Lotyšsku ďalšie finančné prostriedky vo výške 2 200 000 000 EUR,
C. keďže Spoločenstvo rozhodlo poskytnúť Rumunsku strednodobú finančnú pomoc až do výšky 5 000 000 000 EUR vzhľadom na nepriaznivé účinky svetovej finančnej krízy na hospodársku a finančnú situáciu v tomto štáte,
D. keďže je žiaduce uprednostňovať individuálny prístup k strednodobej finančnej pomoci členským štátom, aby sa zohľadnila špecifická situácia každého z nich,
E. keďže by sa mal posúdiť vplyv súčasnej celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy,
F. keďže treba v plnom rozsahu uplatňovať solidaritu voči členským štátom, ktoré pristúpili k EÚ len nedávno,
G. keďže v súvislosti s celosvetovou finančnou krízou a šíriacou sa recesiou v EÚ je potrebná politika, ktorá by riešila osobitné problémy hospodárstiev týchto členských štátov,
1. považuje súčasnú situáciu za ďalší dôkaz dôležitosti eura pri ochrane členských štátov v eurozóne a vyzýva ďalšie členské štáty, aby do nej vstúpili, len čo splnia maastrichtské kritériá;
2. žiada Komisiu, aby reagovala na predchádzajúce výzvy Európskeho parlamentu, aby zanalyzovala účinky správania bánk, ktoré presunuli svoje aktíva z členských štátov, ktoré pristúpili k EÚ len nedávno;
3. vyzýva Komisiu, aby výsledky tejto štúdie čo najskôr oznámila Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci;
4. uznáva, že vzhľadom na súčasnú svetovú finančnú a hospodársku krízu by sa mal výrazne zvýšiť strop pre sumu úverov, ktoré sa majú poskytnúť členským štátom, stanovený v nariadení (ES) č. 332/2002, a to s prihliadnutím na kalendár činnosti Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že takéto zvýšenie by posilnilo aj schopnosť Spoločenstva reagovať na ďalšie žiadosti o strednodobú finančnú pomoc pružnejšie;
5. víta dobrovoľné dohody medzi bankami a členskými štátmi, ktoré nedávno pristúpili k EÚ, na základe ktorých banky neobmedzujú úverové linky (napríklad, čo sa týka Rumunska a Viedenskej dohody), a ďalej podporuje takéto iniciatívy;
6. konštatuje, že takéto výrazné zvýšenie stropu pre sumu úverov umožní maximalizáciu potenciálu úverov Komisie na kapitálových trhoch alebo úverov od finančných inštitúcií; okrem toho konštatuje, že neexistuje konkrétny právny základ na to, aby Spoločenstvo vydávalo dlhopisy na svetovom trhu, ale že Komisia uskutočňuje prípravné práce s cieľom umožniť dvom alebo viacerým členským štátom spoločne vydávať dlhopisy denominované v eure;
7. vyzýva Komisiu, aby spoločne s Európskou investičnou bankou preskúmala, ako možno súčasné zníženie ponuky úverov v reálnom hospodárstve prekonať pomocou nových inovatívnych finančných nástrojov; poukazuje na to, že na zabezpečenie pružnosti systému strednodobej finančnej pomoci pre platobné bilancie členských štátov by sa dala využiť celá paleta finančných nástrojov;
8. poznamenáva, že prípadné zvýšenie úverového stropu by nemalo žiaden vplyv na rozpočet, pretože úvery by Komisia získala na finančných trhoch a prijímajúce členské štáty by boli povinné ich splatiť; zdôrazňuje, že o vplyve zvýšenia úverového stropu na rozpočet by bolo možné uvažovať iba v prípade, ak by členský štát svoj dlh nesplatil;
9. víta úlohu, ktorá sa v uvedenom návrhu Komisie pripisuje v prípade potreby Dvoru audítorov;
10. je presvedčený, že podmienky spojené s poskytovaním finančnej pomoci by mali byť v súlade s cieľmi Spoločenstva, pokiaľ ide o kvalitu verejných výdavkov, trvalo udržateľný rast a systémy sociálneho zabezpečenia, úplnú zamestnanosť, boj proti zmene klímy a energetickú účinnosť, a mali by tieto ciele presadzovať;
11. pripomína, že článok 100 zmluvy možno uplatňovať na všetky členské štáty, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh nariadenia, ktoré by vymedzilo podmienky vykonávania tohto ustanovenia; pripomína, že článok 103 zmluvy stanovuje, že členské štáty nezodpovedajú za záväzky ani nepreberajú záväzky ústredných vlád, regionálnych, miestnych a iných orgánov verejnej moci, iných subjektov spravovaných verejným právom alebo verejnoprávnych podnikov iného členského štátu bez toho, aby boli dotknuté vzájomné finančné záruky spoločného uskutočnenia určitého projektu, a že, ak je to potrebné, môže Rada, konajúc v súlade s postupom uvedeným v článku 252, spresniť podmienky pre uplatnenie zákazu podľa článku 101 a tohto článku;
12. požaduje, aby bol informovaný o memorandách o porozumení uzavretých medzi Komisiou a príslušnými členskými štátmi, v ktorých sa stanovujú podmienky úverov;
13. žiada Komisiu, aby v čase hospodárskeho poklesu zabezpečila koordináciu hospodárskej politiky na úrovni Spoločenstva a aby spoločne s Európskym parlamentom zriadila skupinu odborníkov a pripravila rámec a usmernenia pre memorandá o porozumení uzatvárané medzi Komisiou a príslušnými členskými štátmi, v ktorých sa stanovia podmienky úverov;
14. pripomína, že Európsky parlament vo svojich vyššie uvedených pozíciách zo 6. septembra 2001 a z 20. novembra 2008 požiadal Radu, aby každé dva roky na základe správy Komisie, po konzultácii s Európskym parlamentom a po tom, ako Hospodársky a finančný výbor poskytne stanovisko, preskúmala, či zavedený systém naďalej spĺňa potreby, ktoré viedli k jeho vytvoreniu; kladie Rade a Komisii otázku, či takéto správy boli od prijatia nariadenia (ES) č. 332/2002 vypracované;
15. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, Euroskupine a vládam členských štátov.
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2008 s názvom Regulačné aspekty nanomateriálov (KOM(2008)0366) a na pracovný dokument útvarov Komisie pripojený k tomuto oznámeniu (SEK(2008)2036),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2004 s názvom Smerom k európskej stratégii pre nanotechnológie (KOM(2004)0338),
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2005 s názvom Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005 – 2009 (KOM(2005)0243) (ďalej len "akčný plán") a na svoje uznesenie z 28. septembra 2006(1) o tomto akčnom pláne,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. septembra 2007 s názvom Nanovedy a nanotechnológie: Akčný plán pre Európu 2005 – 2009. Prvá správa o implementácii 2005 – 2007 (KOM(2007)0505),
– so zreteľom na stanoviská Vedeckého výboru pre vznikajúce a novoidentifikované zdravotné riziká (SCENIHR) o vymedzení a hodnotení rizika nanomateriálov(2),
– so zreteľom na stanovisko Vedeckého výboru pre spotrebné výrobky (SCCP) o bezpečnosti nanomateriálov v kozmetike(3),
– so zreteľom na odporúčanie Komisie o kódexe správania pre zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií (KOM(2008)0424) (ďalej len "kódex správania"),
– so zreteľom na stanovisko Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách pre Európsku komisiu o etických aspektoch nanomedicíny(4),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH)(5),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/8/ES zo 16. februára 1998 o uvádzaní biocídnych výrobkov na trh(6),
– so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(7) a na jej dcérske smernice,
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/95/ES z 3. decembra 2001 o všeobecnej bezpečnosti výrobkov(8), ako aj na osobitné právne predpisy týkajúce sa jednotlivých výrobkov, najmä na smernicu Rady 76/768/EHS z 27. júla 1976 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa kozmetických výrobkov(9),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(10), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1333/2008 zo 16. decembra 2008 o prídavných látkach v potravinách(11), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín(12), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o sledovateľnosti a označovaní geneticky modifikovaných organizmov a sledovateľnosti potravín a krmív vyrobených z geneticky modifikovaných organizmov(13) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 258/97 z 27. januára 1997 o nových potravinách a nových prídavných látkach(14),
– so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006(15),
– so zreteľom na právne predpisy Spoločenstva týkajúce sa životného prostredia, najmä na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/1/ES z 15. januára 2008 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia(16), smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(17), a smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/12/ES z 5. apríla 2006 o odpadoch(18),
– so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/114/ES z 12. decembra 2006 o klamlivej a porovnávacej reklame(19),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A6-0255/2009),
A. keďže použitie nanomateriálov a nanotechnológií (ďalej len "nanomateriály") sľubuje významný pokrok s mnohými prínosmi pri nespočetnom množstve použití pre spotrebiteľov, pacientov a životné prostredie, pretože nanomateriály môžu poskytnúť odlišné alebo nové vlastnosti v porovnaní s rovnakou látkou alebo materiálom v bežnej forme,
B. keďže pokrok v oblasti nanomateriálov podľa predpokladov významne ovplyvní rozhodnutia o politike v oblasti verejného zdravia, zamestnanosti, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, informačnej spoločnosti, energetiky, dopravy, bezpečnosti a výskumu vesmíru,
C. keďže napriek zavedeniu osobitnej európskej stratégie pre oblasť nanotechnológií a následnému prideleniu sumy vo výške približne 3 500 000 000 EUR na výskum v oblasti nanovied pre 7. rámcový program Európskeho spoločenstva pre výskum, technologický rozvoj a demonštračné činnosti (2007 – 2013) (ďalej len "7RP") EÚ zaostáva v porovnaní so svojimi hlavnými súčasnými konkurentmi, ktorými sú USA, Japonsko a Južná Kórea a ktoré poskytujú viac ako polovicu investícií a vlastnia dve tretiny prihlásených patentov vo svete,
D. keďže na druhej strane môžu nanomateriály kvôli svojim miniatúrnym rozmerom priniesť nové významné riziká, medzi ktoré by mohla patriť zvýšená reaktivita a mobilita, ktorá by mohla viesť k zvýšenej toxicite spolu s neobmedzeným prístupom do ľudského tela a mohla by zahŕňať značne odlišné mechanizmy zasahovania do fyziológie človeka a organizmov prítomných v životnom prostredí,
E. keďže bezpečný vývoj nanomateriálov môže podstatne prispieť ku konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ a k dosiahnutiu cieľov Lisabonskej stratégie,
F. keďže súčasné diskusie o nanomateriáloch sa vyznačujú značným nedostatkom poznatkov a informácií, čo vedie k nezhodám, ktoré začínajú už na úrovní definícií týkajúcich sa:
a)
veľkosti – približné vymedzenie veľkosti ("rádovo v stovkách nm a menej"), alebo konkrétne rozmedzie veľkosti ("od 1 do 100 nm"),
b)
rôznych/nových vlastností – rôzne/nové vlastnosti v dôsledku veľkosti, vrátane počtu častíc, štruktúry povrchu a povrchovej aktivity, ako nezávislé kritérium, alebo použitie týchto vlastností ako dodatočného kritéria v definícii nanomateriálov,
c)
problematických vlastností – obmedzenie definície nanomateriálov na niektoré vlastnosti (napr. nerozpustnosť alebo trvalosť), alebo jej neobmedzenie,
G. keďže v súčasnosti neexistuje plne rozvinutý súbor harmonizovaných definícií napriek tomu, že je k dispozícii alebo vo vývoji viacero medzinárodných noriem, ktoré vymedzujú "nanoúroveň" ako "jeden alebo viacero rozmerov rádovo v stovkách nm alebo menej" a často rozlišujú:
–
nanoobjekty, ktoré sú vymedzené ako "samostatné časti materiálu, ktoré majú jeden, dva alebo tri vonkajšie rozmery na nanoúrovni", t. j. materiály, ktoré sú tvorené izolovanými objektmi veľmi malých rozmerov,
–
materiály s nanoštruktúrou, ktoré sú vymedzené ako materiály "s vnútornou alebo povrchovou štruktúrou na nanoúrovni", napríklad dutiny malých rozmerov,
H. keďže nie sú k dispozícií žiadne presné informácie o skutočnom používaní nanomateriálov v spotrebiteľských výrobkoch, napríklad:
–
zatiaľ čo zoznamy renomovaných inštitúcií v súčasnosti uvádzajú vyše 800 výrobkov na trhu, ktoré výrobcovia identifikovali ako spotrebiteľské výrobky na báze nanotechnológií, obchodné združenia tých istých výrobcov tieto počty spochybňujú ako nadhodnotené, no neuvádzajú vlastné konkrétne čísla,
–
zatiaľ čo podniky rady uplatňujú tvrdenia o využívaní nanotechnológií, keďže pojem "nano" má priaznivý marketingový efekt, sú striktne proti požiadavkám objektívneho označovania,
I. keďže na zabezpečenie spoľahlivých informácií o používaní nanomateriálov sú nevyhnutné jasné požiadavky notifikovania o používaní nanomateriálov, informácie spotrebiteľom, ako aj úplné uplatňovanie smernice 2006/114/ES,
J. keďže prezentácie o možných výhodách nanotechnológií predpovedajú takmer nekonečnú rôznorodosť budúcich aplikácií nanomateriálov, ale neposkytujú spoľahlivé informácie o použití v súčasnosti,
K. keďže sa vedú rozsiahle diskusie o možnosti posudzovania bezpečnosti nanomateriálov; keďže vedecké výbory a agentúry EÚ upozorňujú na podstatné nedostatky, nielen pokiaľ ide o kľúčové údaje, ale aj metódy získavania takýchto údajov; keďže EÚ preto musí vyvíjať viac úsilia pri primeranom posúdení nanomateriálov, aby sa zaplnili medzery v poznatkoch, a v spolupráci so svojimi agentúrami a medzinárodnými partnermi musí vyvinúť a čo najskôr uviesť do praxe metódy na hodnotenie a vhodnú a harmonizovanú metrológiu a nomenklatúru,
L. keďže SCENIHR identifikoval niekoľko špecifických zdravotných rizík a toxických účinkov na organizmy v životnom prostredí v prípade niektorých nanomateriálov; keďže SCENIHR ďalej zistil celkový nedostatok vysokokvalitných údajov o expozícii človeka a životného prostredia a prišiel k záveru, že je nutné ďalej vyvíjať, overovať a štandardizovať poznatky o metodike odhadov expozície a identifikácie nebezpečenstva,
M. keďže finančné prostriedky vyčlenené na výskum environmentálnych, zdravotných a bezpečnostných aspektov nanomateriálov v 7RP sú v súčasnosti zďaleka nedostatočné; keďže kritériá na posudzovanie udeľovania podpory výskumným projektom na hodnotenie bezpečnosti nanomateriálov v 7RP sú navyše príliš reštriktívne (t. j. program sa sústreďuje najmä na inovácie), a preto nepodporujú v dostatočnej miere naliehavý vývoj vedeckých metód posudzovania nanomateriálov; keďže je nevyhnutné vyčleniť dostatok prostriedkov na výskum týkajúci sa bezpečného vývoja a používania nanomateriálov,
N. keďže poznatky o možných vplyvoch nanomateriálov na zdravie a životné prostredie výrazne zaostávajú za tempom vývoja na trhu vzhľadom na veľmi rýchly vývoj v oblasti nanomateriálov, čo prináša zásadné otázky o tom, či súčasné predpisy dokážu "v reálnom čase" reagovať na nové, vznikajúce technológie,
O. keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 28. septembra 2006 o nanovedách a nanotechnológiách žiadal preskúmanie účinkov nanočastíc, ktoré nie sú ľahko rozpustné alebo biologicky rozložiteľné, v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti ešte predtým, než sa začnú takéto častice vyrábať a uvádzať na trh,
P. keďže hodnota vyššie uvedeného oznámenia Komisie s názvom Regulačné aspekty nanomateriálov je dosť obmedzená vzhľadom na to, že toto oznámenie neobsahuje žiadne informácie o konkrétnych vlastnostiach nanomateriálov, ich použití v praxi a možných rizikách a výhodách, takže nezohľadňuje legislatívne a politické problémy, ktoré vyplývajú z osobitnej povahy nanomateriálov, a predstavuje iba všeobecný právny prehľad, z ktorého vyplýva, že v súčasnosti nie sú v právnych predpisoch Spoločenstva žiadne špecifické ustanovenia týkajúce sa nanomateriálov,
Q. keďže nanomateriály by mali byť regulované mnohostranným, diferencovaným a prispôsobivým rámcom právnych predpisov založeným na zásade predbežnej opatrnosti(20), zásade zodpovednosti výrobcu a zásade "znečisťovateľ platí", aby sa zabezpečila bezpečná výroba, používanie a likvidácia nanomateriálov predtým, ako sa táto technológia uvedie na trh, a aby sa zamedzilo systematickému využívaniu všeobecných moratórií alebo nerozlíšenému zaobchádzaniu s rôznymi aplikáciami nanomateriálov,
R. keďže takmer neobmedzené využitie nanotechnológií vo veľmi rôznorodých odvetviach, ako sú elektronika, textil, biomedicína, výrobky osobnej hygieny, čistiace prostriedky, potravinárstvo alebo energetika, spôsobuje, že je nemožné vytvoriť jednotný regulačný rámec na úrovni Spoločenstva,
S. keďže v kontexte REACH-u už bolo schválené, že sú potrebné ďalšie usmernenia a poradenstvo o nanomateriáloch, najmä pokiaľ ide o identifikáciu látok, ako aj potrebné prispôsobenie metód posudzovania rizika; keďže bližší pohľad na REACH odhaľuje mnohé ďalšie nedostatky v súvislosti s problematikou nanomateriálov,
T. keďže jestvuje riziko, že právne predpisy o odpade sa pri neexistencii špecifických ustanovení o nanomateriáloch nebudú uplatňovať správne,
U. keďže nanomateriály predstavujú počas celej svojej životnosti dôležitú výzvu pre zdravie a bezpečnosť na pracovisku, keďže mnohí pracovníci sú v rámci výrobného reťazca vystavení týmto materiálom bez toho, aby vedeli, či sú uplatňované bezpečnostné postupy a prijaté ochranné opatrenia dostatočné a účinné; keďže sa očakáva, že počet a rôznorodosť pracovníkov vystavených účinkom nanomateriálov budú v budúcnosti rásť,
V. keďže podstatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy týkajúce sa nanomateriálov, prijaté dohodou v prvom čítaní medzi Radou a Európskym parlamentom v kontexte prepracovania smernice o kozmetike(21), a podstatné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy prijaté v prvom čítaní Európskym parlamentom a týkajúce sa hodnotenia nariadenia o nových potravinách(22) zdôrazňujú potrebu zmeniť a doplniť príslušné právne predpisy Spoločenstva tak, aby primeraným spôsobom riešili otázku nanomateriálov,
W. keďže súčasná diskusia o regulačných aspektoch nanomateriálov sa vo veľkej miere obmedzuje na odborné kruhy, hoci nanomateriály majú potenciál priniesť rozsiahle spoločenské zmeny, ktoré vyžadujú široké konzultácie verejnosti,
X. keďže rozšírené uplatňovanie patentov na nanomateriály, rovnako ako nadmerné náklady na patentovanie a chýbajúce možnosti zjednodušeného prístupu k patentom pre veľmi malé podniky a pre malé a stredné podniky by mohli spomaliť ďalšiu inováciu,
Y. keďže pravdepodobná konvergencia nanotechnológií s biotechnológiami, biológiou, kognitívnymi vedami a informačnými technológiami prináša so sebou vážne otázky v oblasti etiky, ochrany, bezpečnosti a dodržiavania základných práv, ktoré je nutné analyzovať v novom stanovisku Európskej skupiny pre etiku vo vede a nových technológiách,
Z. keďže kódex správania je nevyhnutným nástrojom pre bezpečný, integrovaný a zodpovedný výskum nanomateriálov; keďže kódex správania musia prijať a dodržiavať všetci výrobcovia, ktorí majú v úmysle vyrábať alebo umiestňovať výrobky na trh,
AA. keďže pri posúdení všetkých príslušných právnych predpisov Spoločenstva by sa v prípade nanomateriálov mala uplatňovať zásada "žiadne údaje, žiaden trh",
1. je presvedčený, že používanie nanomateriálov by malo zodpovedať skutočným potrebám občanov a že ich prínosy by sa mali zabezpečovať bezpečným a zodpovedným spôsobom v rámci jasného regulačného a politického rámca (legislatívne a iné ustanovenia), ktorý by presne vymedzoval súčasné a očakávané aplikácie nanomateriálov, ako aj samotnú povahu prípadných zdravotných, environmentálnych a bezpečnostných problémov;
2. vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje náležité hodnotenie reálneho uplatňovania všeobecných ustanovení právnych predpisov Spoločenstva, pokiaľ ide o skutočnú povahu nanomateriálov;
3. nesúhlasí, bez náležitého prehodnotenia súčasných právnych predpisov Spoločenstva a bez špecifických ustanovení právnych predpisov Spoločenstva pre nanotechnológie, so záverom Komisie, že súčasné právne predpisy v zásade pokrývajú riziká súvisiace s nanomateriálmi a že ochranu zdravia, bezpečnosti a životného prostredia treba posilniť hlavne lepším uplatňovaním súčasných právnych predpisov, pretože pre nedostatok príslušných údajov a metód hodnotenia rizík ich v skutočnosti vôbec nemožno riešiť;
4. domnieva sa, že koncepcia "bezpečného, zodpovedného a integrovaného prístupu" k nanotechnológiám, za ktorý sa EÚ zasadzuje, je ohrozená nedostatkom informácií týkajúcich sa používania a bezpečnosti nanomateriálov, ktoré sa už nachádzajú na trhu, a to najmä v mimoriadne citlivých aplikáciách s priamym vystavením spotrebiteľa;
5. vyzýva Komisiu, aby do dvoch rokov preskúmala všetky relevantné právne predpisy a zaistila bezpečnosť pre všetky aplikácie nanomateriálov vo výrobkoch s možnými zdravotnými, environmentálnymi alebo bezpečnostnými dôsledkami počas ich životnosti a aby zabezpečila, že legislatívne ustanovenia a nástroje vykonávania budú odrážať osobitné vlastnosti nanomateriálov, ktorým môžu byť vystavení pracovníci, spotrebitelia a/alebo životné prostredie;
6. zdôrazňuje, že takéto preskúmanie je potrebné nielen na zabezpečenie dostatočnej ochrany ľudského zdravia a životného prostredia, ale aj na to, aby sa hospodárskym subjektom poskytla istota a predvídateľnosť, ako aj dôvera verejnosti;
7. žiada zavedenie komplexnej vedeckej definície nanomateriálov v právnych predpisoch Spoločenstva ako súčasť zmien a doplnení príslušných horizontálnych a odvetvových právnych predpisov týkajúcich sa nanotechnológií;
8. vyzýva Komisiu, aby podporovala prijatie harmonizovanej definície nanomateriálov na medzinárodnej úrovni a zodpovedajúcim spôsobom prispôsobila príslušný európsky legislatívny rámec;
9. domnieva sa, že je obzvlášť dôležité explicitne sa zaoberať problematikou nanomateriálov minimálne v rámci právnych predpisov o chemických látkach (REACH, biocídy) a potravinách (potraviny, potravinárske prídavné látky, potraviny a krmivá vyrobené z geneticky modifikovaných organizmov), príslušných právnych predpisov o ochrane pracovníkov, ako aj právnych predpisov o kvalite ovzdušia, vody a o odpade;
10. žiada o uplatňovanie "povinnej starostlivosti" na výrobcov, ktorí chcú umiestniť nanomateriály na trh, a vyzýva ich, aby dodržiavali európsky kódex správania pre zodpovedný výskum v oblasti nanovied a nanotechnológií;
11. konkrétne vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné preskúmať REACH, okrem iného v súvislosti s týmito aspektmi:
–
zjednodušenie registrácie vyrábaných alebo dovážaných nanomateriálov do jednej tony,
–
zváženie všetkých nanomateriálov ako nových látok,
–
správa o chemickej bezpečnosti s hodnotením vystavenia pri všetkých registrovaných nanomateriáloch,
–
požiadavky notifikácie pri všetkých nanomateriáloch umiestňovaných na trhu samostatne, v prípravkoch alebo vo výrobkoch;
12. konkrétne vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné preskúmať právne predpisy o odpadoch, okrem iného v súvislosti s týmito aspektmi:
–
osobitný zápis nanomateriálov do zoznamu odpadov v rozhodnutí 2000/532/ES(23),
–
revízia prijímacích kritérií pre odpad na skládkach v rozhodnutí 2003/33/ES(24),
–
revízia príslušných limitných hodnôt emisií pre spaľovanie paliva, ktoré by doplnili merania hmotnosti o merania na základe počtu častíc a/alebo povrchu;
13. konkrétne žiada Komisiu, aby prehodnotila potrebu revízie limitných hodnôt emisií a noriem kvality životného prostredia v právnych predpisoch o vzduchu a vode, ktoré by dopĺňali merania hmotnosti o merania na základe počtu častíc a/alebo povrchu tak, aby boli primerané problematike nanomateriálov;
14. zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a/alebo členské štáty zabezpečili úplný súlad so zásadami právnych predpisov Spoločenstva o bezpečnosti a ochrane zdravia pracovníkov a ich uplatňovanie pri práci s nanomateriálmi vrátane vhodných školení špecialistov na oblasť zdravia a bezpečnosti s cieľom predchádzať možnému škodlivému vystaveniu nanomateriálom;
15. konkrétne vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné preskúmať právne predpisy o ochrane pracovníkov, okrem iného v súvislosti s týmito aspektmi:
–
používanie nanomateriálov iba v uzavretých systémoch alebo používanie inými spôsobmi, ktoré vylučujú vystavenie pracovníkov až dovtedy, kým nebude možné spoľahlivo zistiť a kontrolovať vystavenie,
–
jasné stanovenie zodpovednosti výrobcov a zamestnávateľov v súvislosti s používaním nanomateriálov,
–
zohľadnenie všetkých foriem vystavenia (vdychovanie, styk s pokožkou a iné);
16. vyzýva Komisiu, aby do júna 2011 zostavila zoznam rôznych druhov a použití nanomateriálov na európskom trhu pri zachovaní oprávnených obchodných tajomstiev, napríklad receptov, a aby tento zoznam zverejnila; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zároveň podala správu o bezpečnosti týchto nanomateriálov;
17. opakovane vyzýva na poskytovanie informácií spotrebiteľom o používaní nanomateriálov v spotrebiteľských výrobkoch: všetky zložky prítomné v látkach, zmesiach alebo výrobkoch vo forme nanomateriálov by mali byť jasne uvedené na označení výrobku (napríklad v zozname zložiek by za názvom zložky malo v zátvorke nasledovať označenie "nano");
18. žiada o uplatňovanie smernice 2006/114/ES v plnom rozsahu, aby sa zabezpečilo, že v prípade nanomateriálov nebude existovať klamlivá reklama;
19. žiada o bezodkladné vypracovanie príslušných protokolov o skúškach a metrologických noriem na posudzovanie rizík nanomateriálov a vystavenia pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia nanomateriálom počas celej ich životnosti, a to aj v prípade havárií, prostredníctvom multidiciplinárneho prístupu;
20. žiada o významné posilnenie financovania výskumu environmentálnych, zdravotných a bezpečnostných aspektov nanomateriálov počas celej ich životnosti, napríklad prostredníctvom zriadenia osobitného európskeho fondu v rámci 7RP; ďalej konkrétne vyzýva Komisiu na revíziu hodnotiacich kritérií v rámci 7RP, aby 7RP priťahoval a financoval podstatne viac výskumných aktivít na zlepšenie vedeckej metodiky posudzovania nanomateriálov;
21. žiada Komisiu, aby podporovala koordináciu a výmenu medzi členskými štátmi v oblasti výskumu a vývoja, posudzovania rizika, vývoja usmerňovania a regulácie nanomateriálov využitím existujúcich mechanizmov (napr. podskupiny príslušných orgánov REACH pre nanomateriály) alebo v prípade potreby vytvorením nových mechanizmov;
22. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene navrhli zriadenie stálej a nezávislej európskej siete poverenej monitorovaním nanotechnológií a nanomateriálov a základného a aplikovaného výskumného programu pre metódy tohto monitorovania (najmä metrológiu, detekciu, toxicitu a epidemiológiu);
23. žiada Komisiu a členské štáty, aby začali celoeurópsku verejnú rozpravu o nanotechnológiách a nanomateriáloch a o regulačných aspektoch nanomateriálov;
24. uznáva, že je nevyhnutné odstrániť najmä prekážky prístupu veľmi malých podnikov a malých a stredných podnikov k patentom a zároveň žiada, aby boli patentové práva obmedzené na konkrétne aplikácie alebo spôsoby výroby nanomateriálov a aby boli iba výnimočne rozšírené na samotné nanomateriály, aby sa zabránilo brzdeniu inovácií;
25. domnieva sa, že je potrebné včas vypracovať prísne etické usmernenia, najmä pre nanomedicínu, ktoré sa budú týkať ochrany súkromného života, slobodného a informovaného súhlasu, hraníc stanovených pre neterapeutické zákroky na ľudskom tele, pričom sa bude podporovať táto sľubná interdisciplinárna oblasť, ktorá využíva prelomové technológie, ako je molekulárne zobrazovanie a diagnostika, čo môže predstavovať dôležitý prínos pre včasné stanovenie diagnózy a inteligentnú a účinnú liečbu mnohých chorôb; žiada Európsku skupinu pre etiku vo vede a nových technológiách o vypracovanie stanoviska k tejto otázke, ktoré bude vychádzať z jej stanoviska č. 21. zo 17. januára 2007 o etických aspektoch nanomedicíny a využije aj etické stanovisko vydané národnými etickými orgánmi EÚ, ako aj prácu medzinárodných organizácií ako UNESCO;
26. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť sociálnemu rozmeru vývoja nanotechnológie; ďalej sa domnieva, že treba zabezpečiť aktívnu účasť dotknutých sociálnych partnerov od čo najskoršej fázy;
27. vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu preskúmať právne predpisy s cieľom zahrnúť nákladovo efektívnym spôsobom nanometeriály, ktoré vznikajú neúmyselne ako vedľajšie produkty pri procesoch spaľovania;
28. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
"The scientific aspects of the existing and proposed definitions relating to products of nanoscience and nanotechnologies" (Vedecké aspekty existujúcich a navrhovaných definícií týkajúcich sa výrobkov nanovedy a nanotechnológií); 29. novembra 2007; http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_scenihr/docs/scenihr_o_012.pdf a sprievodné informácie pod názvom "Information by Commission services concerning the SCENIHR Opinion on Scientific Aspects of Existing and Proposed Definitions relating to Products of Nanoscience and Nanotechnologies" (Informácie útvarov Komisie k stanovisku SCENIHR o vedeckých aspektoch existujúcich a navrhovaných definícií týkajúcich sa výrobkov nanovedy a nanotechnológií); http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_scenihr/docs/scenihr_oc_012.pdf, "Opinion on The Appropriateness of the Risk Assessment methodology in accordance with the technical guidance documents for new and existing substances for assessing the risks of nanomaterials" (Stanovisko o vhodnosti metodiky posudzovania rizík v súlade s technickými pokynmi pre nové a existujúce látky na posudzovanie rizík nanomateriálov); 21.– 22. júna 2007; http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_scenihr/docs/scenihr_o_010.pdf, "Modified opinion (after public consultation) on The appropriateness of existing methodologies to assess the potential risks associated with engineered and adventitious products of nanotechnologies" (Upravené stanovisko (po verejných konzultáciách) o vhodnosti jestvujúcich metodík na hodnotenie potenciálnych rizík spojených s inžinierskymi a vedľajšími produktmi nanotechnológií); 10. marca 2006;http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_scenihr/docs/scenihr_o_003b.pdf;"Opinion on Risk Assessment of Products of Nanotechnologies" (Stanovisko k posúdeniu rizika produktov nanotechnológií); 19. januára 2009; http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_scenihr/docs/scenihr_o_023.pdf.
"Opinion on Safety of nanomaterials in cosmetic products" (Stanovisko k bezpečnosti nanomateriálov v kozmetických výrobkoch); 18. decembra 2007; http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_sccp/docs/sccp_o_123.pdf.
Rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000, ktorým sa nahrádza rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch (Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3).
Rozhodnutie Rady 2003/33/ES z 19. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú kritériá a postupy na prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II k smernici 1999/31/ES (Ú. v. ES L 11, 16.1.2003, s. 27).
Výročná rozprava o pokroku dosiahnutom v roku 2008 v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti
229k
67k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o výročnej rozprave o pokroku dosiahnutom v roku 2008 v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ)
– so zreteľom na články 2, 6 a 39 Zmluvy o EÚ a články 13, 17 až 22, 61 až 69, 255 a 286 Zmluvy o ES, ktoré tvoria hlavný právny základ pre rozvoj EÚ a Spoločenstva ako priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti,
– so zreteľom na otázky na ústne zodpovedanie pre Radu (B6-0489/2008) a pre Komisiu (B6-0494/2008), ktoré boli predmetom rozpravy v pléne 17. decembra 2008,
– so zreteľom na článok 108 ods. 5 rokovacieho poriadku
A. keďže desať rokov po vstupe Amsterdamskej zmluvy do platnosti:
–
sa významne rozrástlo acquis EÚ v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, čím sa potvrdilo rozhodnutie členských štátov zapojiť inštitúcie EÚ v širokom rozsahu do tvorby politiky v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť slobodu, bezpečnosť a spravodlivosť občanom EÚ,
–
väčšina občanov EÚ podľa pravidelných prieskumov Eurobarometra vo zvýšenej miere pociťuje, že opatrenia na úrovni EÚ majú pridanú hodnotu v porovnaní s tými, ktoré boli prijaté len na vnútroštátnej úrovni, a dve tretiny občanov podporujú opatrenia na úrovni EÚ, ktorými sa presadzujú a chránia základné práva (vrátane práv detí), ako aj boj proti organizovanému zločinu a terorizmu, a iba 18 % sa domnieva, že opatrenia na úrovni EÚ neboli žiadnym osobitným prínosom,
B. keďže uvedené pozitívne prvky nemôžu vyvážiť:
–
pretrvávajúce právne slabiny a komplikovanosť rozhodovacieho procesu v EÚ, najmä v oblastiach, ako je policajná a justičná spolupráca v trestných veciach, ktorým chýba primeraná demokratická a súdna kontrola na úrovni EÚ,
–
neochotu väčšiny členských štátov posilniť politiky spojené so základnými a občianskymi právami; zároveň sa zdá byť čoraz nevyhnutnejšie zamerať sa nielen na cezhraničné prípady, ak chceme zamedziť existencii dvojakých noriem v rámci toho istého členského štátu,
–
neustálu potrebu ďalej rozvíjať a správne vykonávať spoločnú prisťahovaleckú a azylovú politiku EÚ, v prípade ktorej hrozí oneskorenie v súvislosti s harmonogramom dohodnutým v rámci Haagskeho programu a Európskeho paktu o prisťahovalectve a azyle,
–
ťažkosti, ktorým čelí Komisia pri zabezpečovaní včasnej a správnej implementácie mnohých nedávno prijatých právnych predpisov Spoločenstva a pri vybavovaní veľkého objemu korešpondencie, sťažností a rastúceho počtu prípadov porušenia právnych predpisov,
–
potrebu širšieho zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov do posudzovania skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ v praxi,
–
stále nedostatočne rozvinutú sieť zástupcov občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán v každej politike týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (PSBS); je pozoruhodné, že len nedávno ministri spravodlivosti rozhodli o vybudovaní siete zameranej na vzájomné posilnenie vnútroštátnych právnych predpisov, a to isté by sa malo vykonať aj v ostatných oblastiach PSBS,
–
skutočnosť, že dokonca aj medzi agentúrami EÚ sa spolupráca rozvíja pomaly a hrozí, že situácia sa ešte skomplikuje v spojitosti so znásobovaním počtu ostatných orgánov, ktoré majú na úrovni EÚ operatívne úlohy,
C. keďže je nevyhnutné pripomenúť:
–
pretrvávajúci obozretný postoj, ktorý Rada a Komisia zaujali po tom, čo Európsky parlament prijal 25. septembra 2008 uznesenie o výročnej rozprave o pokroku dosiahnutom v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (články 2 a 39 Zmluvy o EÚ) v roku 2007(1) a počas rozpráv v pléne v decembri 2008 o ochrane základných práv v EÚ a o pokroku v PSBS,
–
podporu, ktorú poskytujú národné parlamenty širšej medziparlamentnej spolupráci, najmä v PSBS, ako preukázali ich príspevky do všeobecných rozpráv a pri konkrétnych príležitostiach, ako napríklad pri revízii pravidiel EÚ týkajúcich sa transparentnosti, rámcovom rozhodnutí Rady 2002/475/SVV z 13. júna 2002 o boji proti terorizmu(2), nových právnych predpisoch EÚ o využívaní osobných záznamov o cestujúcich(3), implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(4), hodnotení smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl(5), a pri implementácii súdnej spolupráce v trestných a občianskych veciach,
1. vyzýva tie členské štáty, ktoré neratifikovali Lisabonskú zmluvu, aby tak čo najskôr urobili, pretože táto zmluva vyrieši výraznejšie nedostatky v PSBS:
–
vytvorením súdržnejšieho, transparentnejšieho a právne solídneho rámca,
–
posilnením ochrany základných práv tým, že na jej základe sa Európska charta základných práv Európskej únie (ďalej len "charta") stane záväznou, a tým, že umožní EÚ pristúpiť k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
–
posilnením právomocí občanov a občianskej spoločnosti ich zapojením do legislatívneho procesu a tým, že im poskytne rozsiahlejší prístup k Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (ESD),
–
zapojením Európskeho parlamentu a národných parlamentov do hodnotenia politík EÚ, čím sa uľahčí vyvodenie zodpovednosti voči európskym a vnútroštátnym správnym orgánom;
2. vyzýva Európsku radu, Radu a Komisiu, aby:
a)
formálne zapojili novozvolený Európsky parlament do prijímania budúceho viacročného programu PSBS na obdobie 2010 – 2014, pretože tento program by po vstupe Lisabonskej zmluvy do platnosti mali realizovať predovšetkým Rada a Európsky parlament v rámci spolurozhodovacieho postupu; vzhľadom na to, že takýto viacročný program by mal ísť tiež ďaleko nad rámec návrhov obsiahnutých v správach skupín pre budúcnosť Rady, mali by byť zapojené aj národné parlamenty, pretože by mali zohrávať zásadnú úlohu pri vytváraní priorít a pri ich realizácii na vnútroštátnej úrovni,
b)
sa zamerali na budúci viacročný program, a najmä na zvýšenie úrovne základných a občianskych práv, ako to nedávno odporučil Európsky parlament vo svojom uznesení zo 14. januára 2009 o situácii v oblasti základných práv v EÚ v rokoch 2004 – 2008(6), prostredníctvom ďalšieho rozvíjania cieľov a zásad stanovených v charte, ktorú inštitúcie vyhlásili v roku 2000 v Nice a potom opäť 12. decembra 2007 v Štrasburgu;
3. považuje za náležité a vhodné, aby Komisia:
a)
bezodkladne prijala iniciatívy na zlepšenie ochrany občianskych práv, ako je ochrana údajov, diplomatická a konzulárna ochrana a sloboda pohybu a pobytu,
b)
vytvorila mechanizmus na zabezpečenie väčšieho zapojenia občanov do procesu definovania obsahu občianstva EÚ vyvinutím konzultačných mechanizmov a podporovaním sietí zainteresovaných strán,
c)
predložila komplexný program opatrení EÚ posilňujúcich procesné práva obžalovaných a záruky nevyhnutné vo fázach pred súdnym konaním a po ňom, najmä keď je ich účastníkom osoba, ktorá nie je štátnym príslušníkom danej krajiny, a všeobecnejšie aby zaviedla kontrolu opatrení EÚ v oblasti trestného práva a bezpečnosti s ohľadom na ochranu práv občanov,
d)
pravidelne zhromažďovala a šírila všetky relevantné neutrálne údaje o vývoji hlavných politík PSBS, ako sú migračné toky, vývoj organizovaného zločinu a najmä terorizmu (pozri hodnotenie hrozieb organizovaného zločinu v roku 2008 vypracované EÚ a správu Europolu o stave a vývoji terorizmu v EÚ v roku 2008),
e)
čo najskôr predložila zatiaľ neprijaté právne nástroje týkajúce sa ďalších kategórií tzv. modrej karty EÚ pre pracovníkov z tretích krajín, ako sú sezónni robotníci, pracovníci vyslaní v rámci podniku a platení stážisti, a mandátu agentúry FRONTEX; predovšetkým zabezpečila, aby agentúra FRONTEX mala dostatočné zdroje na dosahovanie svojich cieľov, a v plnej miere informovala Európsky parlament o rokovaniach o dohodách s tretími krajinami v oblasti prisťahovalectva,
f)
vytvorila európsku politiku vnútornej bezpečnosti, ktorá by mala dopĺňať národné bezpečnostné plány, aby občania EÚ a národné parlamenty mali jasnú predstavu o pridanej hodnote činnosti EÚ; najmä aby posilnila politiku EÚ týkajúcu sa boja proti určitým druhom organizovaného zločinu, ako je počítačová kriminalita, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne zneužívanie detí alebo korupcia, prostredníctvom prijatia účinných opatrení a využitia všetkých dostupných nástrojov spolupráce na dosiahnutie merateľných výsledkov vrátane opatrení zameraných na prijatie legislatívneho nástroja na konfiškáciu finančných prostriedkov a majetku medzinárodných zločineckých organizácií a ich využitie na sociálne účely,
g)
pokračovala v uplatňovaní zásady vzájomného uznávania rozhodnutí v oblasti občianskeho i trestného súdnictva vo všetkých fázach súdneho konania, najmä pokiaľ ide o trestné súdnictvo, s cieľom zabezpečiť systém uznávania a vzájomnej prijateľnosti dôkazov, platný v celej EÚ, pri maximálnom zohľadnení dodržiavania základných práv,
h)
prispievala k rozvoju vzájomného uznávania sériou opatrení posilňujúcich vzájomnú dôveru, najmä prostredníctvom určitej aproximácie hmotného a procesného trestného práva a procesných práv, zlepšenia vzájomného hodnotenia fungovania súdnych systémov a zdokonalenia spôsobov budovania vzájomnej dôvery v rámci súdnych profesií, ako je posilnenie odbornej prípravy v oblasti súdnictva a podporovanie vytvárania sietí,
i)
vytvorila transparentnú a účinnú vonkajšiu stratégiu EÚ v PSBS založenú na dôveryhodnej politike, najmä v oblastiach, v ktorých má Spoločenstvo výhradné právomoci, napríklad v prípade readmisných dohôd, ochrany vonkajších hraníc a vízovej politiky (ako je to pri otázke zrušenia vízovej povinnosti pri cestách do USA);
j)
vyzvala Radu na pravidelné konzultácie s Európskym parlamentom, a to aj v prípade medzinárodných dohôd zaoberajúcich sa justičnou a policajnou spoluprácou v trestných veciach, pretože to, že Rada v súčasnosti takéto konzultácie odmieta, je v rozpore so zásadou lojálnej spolupráce a demokratickej zodpovednosti EÚ; vyzýva najmä Komisiu, aby predstavila kritériá rozvoja vhodnej politiky EÚ týkajúcej sa dohôd s tretími krajinami o vzájomnej právnej pomoci alebo vydávaní osôb v trestných veciach a aby pritom zohľadnila zásadu nediskriminácie medzi občanmi EÚ a občanmi príslušných tretích krajín,
k)
zaviedla špecifické právne predpisy zaručujúce diplomatickú a konzulárnu ochranu všetkým občanom EÚ bez ohľadu na to, či má príslušný členský štát na území tretej krajiny zastúpenie,
l)
predložila nové návrhy s cieľom zohľadniť rozsudky ESD týkajúce sa ochrany základných práv v prípade zmrazenia majetku fyzických a právnických osôb, takisto so zreteľom na rozhodnutia ESD týkajúce sa osôb uvedených v zozname v prílohách k rozhodnutiam Rady, ktorými sa vykonáva článok 2 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 2580/2001 z 27. decembra 2001 o určitých obmedzujúcich opatreniach zameraných proti určitým osobám a subjektom s cieľom boja proti terorizmu(7),
m)
posilnila vzájomnú dôveru a solidaritu medzi vládami členských štátov tým, že:
–
v spolupráci s Radou Európy stanoví vyššie normy kvality justičnej(8) a policajnej spolupráce,
–
posilní a zdemokratizuje mechanizmy vzájomného hodnotenia, ktoré už boli stanovené v rámci schengenskej spolupráce a v boji proti terorizmu,
–
rozšíri model vzájomného hodnotenia a pomoci medzi členskými štátmi vytvorený pre Schengen na všetky politiky PSBS, v ktorých ide o občanov iných členských štátov alebo tretích krajín (napríklad na migračnú a integračnú politiku, ale aj na realizáciu programov na boj proti terorizmu a radikalizácii),
n)
zvýšila stupeň koordinácie a dopĺňania sa medzi existujúcimi a budúcimi agentúrami EÚ, ako sú Europol, Eurojust, FRONTEX, Cepol, pretože tieto orgány by mali pozdvihnúť súčasnú úroveň spolupráce, ktorá je ešte len v začiatkoch a vyznačuje sa neistotou, a vytvoriť užšie väzby s príslušnými vnútroštátnymi službami na základe zabezpečenia vyšších noriem účinnosti a bezpečnosti a tým, že budú zodpovednejšie a transparentnejšie voči Európskemu parlamentu a národným parlamentom,
o)
naďalej nepretržite rozvíjala a posilňovala spoločnú politiku EÚ v oblasti riadenia hraníc a zároveň zdôrazňovala potrebu čo najrýchlejšie stanoviť celkovú koncepciu pohraničnej stratégie EÚ, ako aj spôsob, akým by všetky súvisiace programy a projekty mali vzájomne pôsobiť a fungovať ako celok, s cieľom optimalizovať spôsob, akým sa navzájom ovplyvňujú, a zamedziť zdvojovaniu alebo nejednotnosti;
4. naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula všetko potrebné úsilie v záujme dokončenia príslušných projektov a zabezpečenia toho, aby sa čo najskôr mohol začať používať vízový informačný systém (VIS) a Schengenský informačný systém druhej generácie (SIS II);
5. odporúča, aby Komisia upustila od predčasného predkladania akýchkoľvek legislatívnych návrhov na zavedenie nových systémov – najmä systému vstupu/výstupu – dovtedy, kým začne fungovať VIS a SIS II; zastáva názor, že treba zhodnotiť skutočnú potrebu takéhoto systému vzhľadom na to, že sa očividne prekrýva so súborom už zavedených systémov; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné preskúmať akékoľvek zmeny potrebné pre existujúce systémy a poskytnúť riadny odhad skutočných nákladov na celý postup;
6. vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu viacročného programu zahrnula uvedené odporúčania a odporúčania, ktoré Európsky parlament predložil v spomínaných uzneseniach z 25. septembra 2008 a 14. januára 2009, ako aj v týchto uzneseniach:
–
uznesenie z 2. apríla 2009 o problémoch a perspektívach v súvislosti s európskym občianstvom(9),
–
uznesenie z 27. septembra 2007 o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(10),
–
uznesenie z 10. marca 2009 o ďalších krokoch pre riadenie hraníc v Európskej únii a podobných skúsenostiach z tretích krajín(11), ako aj
–
uznesenie z 10. marca 2009 o budúcnosti spoločného európskeho azylového systému(12);
7. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade o kvalite trestného súdnictva a o harmonizácii trestného práva v členských štátoch (Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 109).
– so zreteľom na vyhlásenie vedúcich činiteľov z 2. apríla 2009 (Globálny plán pre obnovu a reformu) vydané po londýnskom samite skupiny G20, ako aj ich vyhlásenie o posilnení finančného systému a o poskytnutí zdrojov prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií,
– so zreteľom na správu o pokroku z 2. apríla 2009 týkajúcu sa oblastí sledovaných celosvetovým fórom OBSE pri plnení medzinárodne dohodnutých daňových noriem, čo si vyžaduje výmenu informácií na požiadanie vo všetkých daňových veciach na účely správy a presadzovania národných daňových predpisov,
– so zreteľom na závery predsedníctva zasadnutia Európskej rady z 19. a 20. marca 2009,
– so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. marca 2009 s názvom Stimuly na oživenie hospodárstva v Európe (KOM(2009)0114),
– so zreteľom na správu skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière, z 25. februára 2009,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2009 o pláne hospodárskej obnovy Európy(1),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2009 s názvom Podpora rozvojových krajín pri riešení krízy (KOM(2009)0160),
– so zreteľom na správu Medzinárodného menového fondu (MMF) z marca 2009 o vplyve svetovej finančnej krízy na krajiny s nízkymi príjmami,
– so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia OSN a záväzky o členských štátov poskytnúť pomoc pri riešení problému hladu a chudoby,
– so zreteľom na správu Programu OSN pre životné prostredie o vyvedení z krízy – príležitosť zo 16. februára 2009, v ktorej sa naliehavo vyzývajú krajiny skupiny G20, aby predložili "globálny zelený nový údel",
– so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a Medzinárodného inštitútu pre pracovné štúdie o finančnej a hospodárskej kríze: perspektíva dobrej práce z 24. marca 2009, v ktorej sa naliehavo vyzývajú krajiny skupiny G20, aby predložili koordinovaný stimulačný balík zameraný na sociálnu ochranu a vytváranie pracovných miest,
– so zreteľom na článok 103 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže svet upadá stále hlbšie do recesie, pri ktorej žiadna krajina ani žiadne odvetvie nemôže očakávať, že sa vyhne jej dôsledkom, a keďže celosvetová hospodárska výkonnosť v roku 2009 rýchlo klesá a aj podľa najoptimistickejších vyhliadok sa v roku 2010 očakáva len pomalá obnova,
B. keďže dôsledky finančnej krízy na reálnu ekonomiku mali za následok mimoriadne hospodárske okolnosti, ktoré si vyžadujú včasné, cielené, dočasné a primerané opatrenia a rozhodnutia s cieľom nájsť riešenia na bezprecedentnú svetovú situáciu v hospodárstve a zamestnanosti,
C. keďže hlavnou výzvou boja proti úpadku medzinárodného a európskeho hospodárstva je nedostatok dôvery vo finančné a kapitálové trhy, zvyšujúca sa nezamestnanosť a pokles medzinárodného obchodu,
D. keďže terajšia recesia by sa mala využiť ako príležitosť na podporu lisabonsko-göteborských cieľov a globálneho záväzku na boj proti nezamestnanosti, zmene klímy a na zníženie energetickej spotreby,
E. keďže Globálny plán pre obnovu a reformu (globálny plán) obsahuje tieto ciele: 1. obnovenie dôvery, rastu a pracovných miest, 2. obnova finančného systému s cieľom obnoviť poskytovanie úverov, 3. posilnenie finančnej regulácie a obnovenie dôvery, 4. financovanie a reforma medzinárodných finančných inštitúcií s cieľom prekonať krízu a predísť krízam v budúcnosti, 5. podpora svetového obchodu a investícií a podpora prosperity a odmietanie protekcionizmu a 6. budovanie začleňujúcej, ekologickej a trvalo udržateľnej obnovy,
F. keďže pri oživení a obnove svetového hospodárstva zohráva kľúčovú úlohu medzinárodná koordinácia,
G. keďže členstvo v eurozóne preukázateľne posilňuje hospodársku stabilitu v príslušných členských štátoch, čo je predovšetkým dôsledkom ich úsilia dodržiavať maastrichtské kritériá a ustanovenia Paktu rastu a stability a dôsledkom ochrany ich ekonomík pred menovými výkyvmi,
H. keďže viaceré členské štáty mali vážne problémy s platobnou bilanciou, a keďže niektoré z nich sa museli obrátiť so žiadosťou o pomoc na MMF či EÚ,
I. keďže rozvojové ciele tisícročia, najmä odstránenie extrémnej chudoby a hladu musia byť oporou pre spoluprácu medzi krajinami Afriky, Karibiku a Tichomoria (AKT) a EÚ podľa dohody o partnerstve z Cotonou,
J. keďže niektoré darcovské krajiny znížili v dôsledku finančnej krízy svoj finančný podiel na oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) poskytovanej rozvojovým krajinám, čím ohrozili úsilie v dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia,
K. keďže krajiny AKT sú závislé od vývozu komodít, ktorý predstavuje viac ako 50 % ich príjmov v cudzej mene, a keďže finančná kríza má za následok pokles vývozu z mnohých rozvojových krajín a zníženie peňažných tokov do týchto krajín, obmedzený prístup k úverom a nižšie priame zahraničné investície, ako aj pokles cien komodít,
L. keďže "offshore" centrá sa správajú tak, že umožňujú vyhýbanie sa daniam a daňové úniky a bránia sa finančnej regulácii,
M. keďže rast medzinárodného obchodu sa spomaľuje v dôsledku nedostatku úverov a financií a celkového poklesu svetového hospodárstva,
N. keďže je potrebná intenzívna mnohostranná spolupráca, aby sa zabránilo protekcionistickým krokom, ktoré môže vyvolať finančná/hospodárska kríza,
Všeobecné poznámky
1. víta globálny plán skupiny G20; berie na vedomie, že globálny plán je v súlade s úsilím, ktoré sa už vynaložilo v EÚ, aby sa zabránilo kolidujúcim politikám, ktoré sa svojimi účinkami navzájom rušia; víta uznanie krajín skupiny G20, že svetová kríza si vyžaduje globálne riešenie a jednotnú stratégiu na obnovenie dôvery, rastu a pracovných miest; domnieva sa, že toto uznanie si vyžaduje vážne následné riešenie na nasledujúcej schôdzi skupiny G20, ktorá sa bude konať začiatkom jesene 2009;
2. je presvedčený, že úlohou svetových vedúcich činiteľov nie je naprávať súčasný finančný a hospodársky systém, ale uznať, že sa musí dosiahnuť nová rovnováha v regulačnom rámci, ktorý by zohľadnil trvalú environmentálnu a sociálnu udržateľnosť, možnosti, obnovený globálny hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, ako aj sociálnu spravodlivosť a účasť; žiada vytvorenie lepšej a súhrnnej regulácie a dohľadu a nového regulačného a riadiaceho rámca; domnieva sa, že samit krajín G20 sa mal zaoberať problémom globálnej nerovnováhy v obchode a finančnom sektore, ktorá hrala rozhodujúcu úlohu v terajšej hospodárskej kríze;
3. zdôrazňuje, že všetky dohodnuté záväzky sa musia v plnej miere dodržiavať, rýchlo realizovať a ďalej rozvíjať na národnej i medzinárodnej úrovni s cieľom obnoviť dôveru a čo najviac zvýšiť efektívnosť; berie na vedomie opatrenia Rady finančnej stability (FSB) a MMF sledovať pokrok dosiahnutý v rámci globálneho plánu a vyzýva obidva subjekty, aby Európskemu parlamentu predložili svoju správu;
4. zdôrazňuje, že bezprostrednou prioritou musí byť rozhýbať reálnu ekonomiku, zabezpečiť riadne fungovanie kapitálových trhov a poskytovanie úverov, udržiavať a podporovať zamestnanosť a chrániť ľudí pred nepriaznivým vplyvom krízy, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť najchudobnejším a najviac zraniteľným osobám;
5. podporuje rozhodnutie skupiny G20 zvoliť v prevažnej miere riešenia založené na úveroch a zárukách, ktoré maximalizujú hospodárske účinky a zároveň napomôžu zníženiu dlhodobých dôsledkov balíka opatrení v objeme viac než 1 bilión dolárov na štátne pokladnice;
Obnova rastu a pracovných príležitostí
6. víta dohodu o poskytnutí 832 miliárd EUR dodatočných finančných zdrojov pre MMF, ďalšie finančné inštitúcie a financovanie obchodu a záväzok vynakladať trvalé úsilie vo fiškálnej oblasti potrebné na obnovenie poskytovania úverov, rastu a pracovných príležitostí vo svetovom hospodárstve, pričom sa zabezpečí dlhodobá fiškálna udržateľnosť; uvedomuje si však skutočnosť, že nebol dohodnutý žiadny dodatočný európsky finančný stimul; uznáva, že priestor na opatrenia je v každej krajine rozdielny, ale každá musí konať až po hranice svojich možností;
7. uznáva kľúčovú úlohu centrálnych bánk v tomto úsilí a ich rýchle znižovanie úrokových sadzieb a víta záväzok G20 nepristúpiť ku konkurenčnej devalvácii národných mien, ktorá by mohla spustiť začarovaný kruh opatrení; víta postupné znižovanie úrokovej sadzby ECB zamerané na posilnenie rastu a jej urýchlené poskytovanie krátkodobých finančných nástrojov určených na oživenie medzibankového poskytovania úverov; upozorňuje na potrebu vytvoriť podmienky, ktoré uľahčia premietnutie znížení úrokových sadzieb na dlžníkov; vyzýva na prijatie všetkých opatrení, ktoré by opäť umožnili riadne fungovanie finančných trhov vrátane naliehavých opatrení na obnovenie domácich úverov a medzinárodného toku kapitálu;
8. so znepokojením si všíma rýchly nárast verejného zadlžovania a rozpočtových deficitov; zdôrazňuje význam čo najskoršieho zavedenia riadneho štátneho financovania a zabezpečenia dlhodobej fiškálnej udržateľnosti, aby sa zabránilo prenosu príliš veľkého zaťaženia na budúce generácie, pričom poznamenáva, že tento problém by sa mal riešiť v každej krajine individuálne v súvislosti s celkovou zadlženosťou;
9. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že samit G20 sa nezaoberal globálnou nerovnováhou, ktorá stála pri zrode finančnej krízy; pripomína, že v záujme predchádzania vzniku finančnej krízy v budúcnosti je potrebné riešiť základné príčiny (t. j. nadmerný deficit USA financovaný nadmerným prebytkom čínskeho obchodu), ktorých dôsledky siahajú ďaleko za oblasť bankovej a finančnej regulácie a inštitucionálneho riadenia; domnieva sa, že účinná mnohostranná reakcia na krízu musí zahŕňať riešenie príčin nerovnováhy výmenných kurzov a kolísavosti cien komodít v mnohostranných rámcoch; preto naliehavo vyzýva Európsku radu na prijatie spoločnej pozície, aby sa tieto otázky riešili pred nasledujúcim samitom G20 v New Yorku;
Posilňovanie finančného dohľadu a regulácie
10. víta spoločný prístup zameraný na zlepšenie regulácie finančného sektora a finančného dohľadu na základe väčšej súdržnosti a systematickej spolupráce krajín; naliehavo vyzýva všetky vlády, aby konali v súlade so svojimi záväzkami prijatými na stretnutí skupiny G20; je toho názoru, že rozhodnutia prijaté na samite G20 a záväzky z tohto samitu predstavujú minimum, nie maximum; víta skutočnosť, že EÚ je ambicióznejšia, čo sa týka rozsahu a požiadaviek na reguláciu a dohľad;
11. zdôrazňuje význam obnovenia dôvery vo finančný sektor, čo je kľúčom k opätovnému poskytovaniu úverov pre reálnu ekonomiku, ako aj k obnoveniu medzinárodných kapitálových tokov; trvá na potrebe naliehavo sa zaoberať znehodnotenými bankovými aktívami, ktoré obmedzujú poskytovanie úverov; naliehavo vyzýva vlády členských štátov a príslušné orgány, aby od bánk zabezpečili kompletné a transparentné poskytovanie údajov o znehodnotených aktívach v súvahách, pričom sa zohľadní oznámenie Komisie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva(2), a aby postupovali koordinovaným spôsobom v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže; vyzýva vlády krajín G20, aby oznámili, ako fungujú ich programy v oblasti znehodnotených aktív a aké sú ich výsledky; odporúča čo najviac zvýšiť medzinárodnú spoluprácu a odmietať finančný a regulačný protekcionizmus;
12. víta rozhodnutie regulovať a systematicky sledovať všetky dôležité inštitúcie, trhy a nástroje (vrátane hedžových fondov), ale domnieva sa, že sú potrebné ďalšie opatrenia na odstránenie špekulatívnych extrémov a že regulácia a dohľad musia zahrňovať tie činnosti, ktorých veľkosť možno individuálne považovať za nesystémovú, ale ktoré spoločne predstavujú potenciálne riziko finančnej stability; zdôrazňuje potrebu rozvíjať mechanizmy efektívnej spolupráce a výmeny informácií medzi národnými orgánmi s cieľom zabezpečiť účinný cezhraničný dohľad a zároveň zachovať otvorené trhy;
13. schvaľuje rozhodnutie krajín G20 prijať bazilejský kapitálový rámec II, ako aj snahy čo najskôr posilniť regulačné normy obozretného podnikania;
14. zastáva názor, že zásady platné pre cezhraničnú spoluprácu v oblasti krízového riadenia musia byť ihneď uvedené do praxe na vysokej úrovni; so zreteľom na silnejúce vzájomné pôsobenie medzi národnými finančnými systémami naliehavo vyzýva príslušné orgány na spoluprácu na medzinárodnej úrovni s cieľom pripraviť sa na finančné krízy a riadiť ich;
15. víta rozhodnutie G20 podporovať integritu a transparentnosť na finančných trhoch, ako aj zvýšenú zodpovednosť finančných aktérov; víta záväzok G20 uskutočniť reformu režimov odmeňovania trvalo udržateľnejším spôsobom ako súčasť revízie finančnej regulácie a trvá na význame prepojenia stimulov s dlhodobou výkonnosťou, predchádzania stimulom, ktoré vedú k nezodpovednosti, ako aj zaručiť uplatňovanie nových zásad v celom priemysle s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetkých; bude naďalej veľmi ostražitý, pokiaľ ide o účinné uplatňovanie zásad, ktoré sa týkajú platov a odmeňovania vo finančných inštitúciách, a požaduje prijatie prísnejších opatrení v tejto oblasti;
16. víta opatrenia v súvislosti s ratingovými agentúrami, ktoré sú zamerané na zvýšenie transparentnosti a posilnenie spolupráce medzi národnými orgánmi dohľadu; naďalej je znepokojený nedostatkom hospodárskej súťaže v tomto sektore a žiada výrazné obmedzenie prekážok vstupu na trh;
17. víta zámer dosiahnuť dohodu o jednotnom súbore účtovných štandardov; nesúhlasí s tým, že Rada pre účtovné štandardy (FASB) upravila definíciu reálnej hodnoty pre aktérov na trhu v USA, a naliehavo žiada Komisiu, aby zosúladila medzinárodné účtovné štandardy IAS 39 s touto dohodou a nečakala na rozhodnutie Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB);
18. vyzýva nasledujúci samit krajín G20, aby dohodol koordinované a konkrétne kroky na odstránenie všetkých daňových rajov a odstránil medzery v právnych predpisoch "onshore" v oblasti daní a regulácie, ktoré dovoľujú vyhýbanie sa daňovým povinnostiam v značnom rozsahu dokonca aj vo významných finančných centrách; víta vyhlásenie G20 v súvislosti s bankovým tajomstvom a podporuje automatickú výmenu informácií ako najúčinnejší nástroj v boji proti daňovým únikom; odporúča, aby EÚ prijala vhodný legislatívny rámec týkajúci sa daňových rajov, a vyzýva svojich medzinárodných partnerov, aby urobili to isté;
Posilňovanie našich globálnych finančných inštitúcií
19. plne podporuje rozhodnutie vyhradiť ústrednú úlohu pri koordinovaní schváleného programu premenovanej a rozšírenej FSB; podporuje rozhodnutie G20 poskytnúť FSB silnejší inštitucionálny základ a zvýšené právomoci; zdôrazňuje význam spoločných zásad a zabezpečenia pravidiel zbližovania v oblasti finančných služieb s cieľom vyrovnať sa s globálnymi účastníkmi trhu;
20. víta a úplne podporuje požiadavku, ktorú Parlamentné zhromaždenie EUROLAT vznieslo 8. apríla 2009 pre krajiny EÚ-LAK, aby bezodkladne začali konať v záujme odstránenia všetkých daňových rajov na ich územiach a aby spolupracovali na medzinárodnej úrovni pri odstraňovaní ostatných daňových rajov a pri postihovaní podnikov a jednotlivcov vyhľadávajúcich ich služby;
21. víta plán G20 uskutočniť reformu medzinárodných finančných inštitúcií a žiada, aby sa tieto reformy začali čo najskôr; očakáva ďalekosiahlu reformu globálneho hospodárskeho a finančného riadenia, ktorá musí podporiť demokraciu, transparentnosť a zodpovednosť a zabezpečiť súdržnosť medzi politikami a postupmi medzinárodného hospodárstva a finančných inštitúcií, a naliehavo žiada revíziu podmienok, ktoré sa uplatňujú pri väčšine úverov MMF a Svetovej banky;
22. okrem toho žiada, aby sa zlepšilo zastúpenie rozvojových krajín v medzinárodných finančných inštitúciách; víta záväzok k otvorenému a transparentnému výberovému konaniu založenému na zásluhách pri menovaní vedúcich predstaviteľov medzinárodných finančných inštitúcií; naliehavo žiada EÚ, aby preto vystupovala jednotne;
23. žiada Komisiu, aby posúdila zvýšenie zvláštnych práv čerpania v MMF v súlade s tým, čo môže byť potrebné, a žiada ECB, aby vyhodnotila účinky tohto zvýšenia na stabilitu svetových cien;
Odmietanie protekcionizmu a podporovanie globálneho obchodu a investovania
24. podporuje záväzok G20 zvýšiť dostupné zdroje pre svetové finančné inštitúcie o 850 miliárd USD na podporu rastu rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín; víta podstatné zvýšenie zdrojov MMF, ktorý je hlavným poskytovateľom finančnej pomoci krajinám s problémami s platobnou bilanciou vrátane členských štátov EÚ, a ktorý vyvíja činnosť zameranú na podporu rastu rozvíjajúcich sa trhov a rozvojových krajín;
25. víta pokrok, ktorý dosiahol MMF pomocou svojho nového flexibilného úverového rámca (Flexible Credit Line), s ktorým prestáva uplatňovať doterajšie normatívne a nepružné poskytovanie úverov v rámci podmienenosti, ako to dokladá správa MMF o vplyve svetovej finančnej krízy na krajiny s nízkymi príjmami v podobe vyhlásenia, že pri formulovaní výdavkových politík by sa mala uprednostňovať ochrana alebo rozširovanie sociálnych programov alebo predkladanie schválených investícií a vo všeobecnosti zachovanie smerovania k dosiahnutiu rozvojových cieľov tisícročia;
26. víta záväzok potvrdený v globálnom pláne plniť rozvojové ciele tisícročia a sľub sprístupniť ďalších 50 miliárd USD na podporu sociálnej ochrany, oživenia obchodu a zabezpečenia rozvoja v krajinách s nízkymi príjmami; žiada, aby sa táto suma prerozdelila nielen vo forme pôžičiek, ale v prípade možnosti aj vo forme priamych príspevkov na podporu sociálnej ochrany a oživenie obchodu;
27. ľutuje skutočnosť, že sľuby G20 týkajúce sa pomoci pre obchod a ODA boli nedostatočné; zdôrazňuje, že napriek tomu, že v globálnom pláne sú vymenované finančné opatrenia na zvýšenie zdrojov pre rozvojový svet zo strany Svetovej banky a MMF, nebol stanovený žiadny osobitný záväzok, ktorý by zabezpečil, že pomoc pre obchod predstavuje dodatočné financovanie;
28. víta záväzok ďalej podporovať svetový obchod a investície; je však znepokojený znížením objemu svetového obchodu, ktorý hrozí ďalším prehĺbením globálnej recesie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa dosiahlo rýchle a úspešné uzavretie rokovaní z Dauhy, ktoré pomôže napraviť nerovnováhu vo svetovom obchodnom systéme, ktorý fungoval v neprospech rozvojových krajín;
29. odmieta akúkoľvek formu protekcionizmu v reálnej ekonomike, ako aj v rámci finančného sektora ako reakciu na hospodársky pokles a pokles svetového obchodu;
30. vyzýva budúci samit krajín skupiny G20, aby riešil aj reformu svetového obchodného systému a riadenia WTO s cieľom podporovať spravodlivý obchod, odstraňovať rastúce nerovnosti medzi severom a juhom, zlepšovať súdržnosť medzi obchodnými, sociálnymi a environmentálnymi politikami a zabezpečiť väčšiu demokratickosť, transparentnosť a zodpovednosť WTO;
31. vyzýva členské štáty, aby predložili opatrenia a nástroje zavedené ako odpoveď na krízu v rozvojových krajinách v záujme vytvorenia koordinovanej odpovede EÚ; vyzýva na uskutočnenie takto identifikovaných opatrení, ktoré by mali byť vyhodnotené v nasledujúcej správe o finančnom rozvoji z Monterrey;
32. upozorňuje na pretrvávajúcu potravinovú krízu, ktorá si vyžaduje okamžité opatrenia a reformy, aby sa v rozvojových krajinách zabezpečila trvalo udržateľná poľnohospodárska výroba;
Zabezpečenie spravodlivej a udržateľnej obnovy pre všetkých
33. víta, že G20 uznáva dôležitosť trvalo udržateľnejšieho svetového hospodárstva; zdôrazňuje, že dosiahnutie záväznej dohody o zmene klímy na nadchádzajúcej konferencii v Kodani je skutočne dôležité; zdôrazňuje však, že vedúci činitelia G20 by mali uznať rozsiahlu povahu problémov celosvetovej trvalej udržateľnosti, akými sú problémy súvisiace s rybným a lesným hospodárstvom a vodnými zdrojmi, ktorých dôsledky najviac pociťujú ľudia v rozvojových krajinách;
34. žiada Komisiu, aby v súvislosti s úvahami o budúcnosti stratégie trvalo udržateľného rozvoja zaviedla potrebné postupy zamerané na dôkladné zváženie dôsledkov zmeny klímy vo všetkých existujúcich politikách;
35. zdôrazňuje potrebu účinného vykonávania balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky a potrebu zvýšenia investícií do obnoviteľných zdrojov energie, ekoinovácií, energetiky ohľaduplnej voči životnému prostrediu a energetickej účinnosti, čo by malo byť ústrednou časťou akčného plánu pre energetiku na obdobie rokov 2010 – 2014;
36. vyzýva budúci samit G20, aby sa zaoberal programom týkajúcim sa dôstojnej práce, navrhnutým zo strany MOP, ktorý by mal predovšetkým obsahovať záväzok všeobecného dodržiavania ľudských práv pri práci, hlavných pracovných noriem a odstraňovania práce detí;
o o o
37. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín skupiny G20 a Medzinárodnému menovému fondu.
– so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Kodani 21. a 22. júna 1993,
– so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 21. júna 2003 v Solúne,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. januára 2006 s názvom Západný Balkán na ceste do EÚ: konsolidovanie stability a zvyšovanie prosperity (KOM(2006)0027),
– so zreteľom na vyhlásenie EÚ a krajín západného Balkánu, ktoré jednomyseľne schválili ministri zahraničných vecí všetkých členských štátov a ministri zahraničných vecí krajín západného Balkánu v Salzburgu 11. marca 2006,
– so zreteľom na závery predsedníctva Európskej rady zo 14. decembra 2007 a 19. a 20. júna 2008, ako aj vyhlásenie o krajinách západného Balkánu, ktoré je k nim priložené, a závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy z 10. decembra 2007, 18. februára 2008 a 8. a 9. decembra 2008,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2008 s názvom Západný Balkán: podpora európskej perspektívy (KOM(2008)0127),
– so zreteľom na vyhlásenie z Brda: Nové zameranie na západný Balkán, ktoré vydalo predsedníctvo EÚ 29. marca 2008 a v ktorom zdôraznilo potrebu nových podnetov v súvislosti so solúnskou agendou a vyhlásením zo Salzburgu,
– so zreteľom na stratégiu Komisie týkajúcu sa rozširovania a na správy o pokroku jednotlivých krajín z novembra 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o perspektívach upevňovania mieru a budovania štátu v situáciách po skončení konfliktu(1),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o hospodárskych a obchodných vzťahoch s krajinami západného Balkánu(2),
– so zreteľom na článok 45 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A6-0212/2009),
A. keďže západný Balkán je nesporne súčasťou Európy, a keďže budúcnosťou všetkých krajín regiónu je stať sa plne integrovaným členským štátom EÚ,
B. keďže vyhliadka na členstvo v EÚ a s ním spojené výhody je hlavnou zárukou stability a hnacou silou reforiem v krajinách západného Balkánu, teda tej časti Európy, ktorá sa v dávnej aj nedávnej minulosti zmietala vo vojnách, etnických čistkách, a kde vládli autoritárske režimy,
C. keďže dedičstvo vojen z 90. rokov minulého storočia je naďalej významnou prekážkou v nastoľovaní trvalej bezpečnosti a politickej stability v regióne; keďže z toho vyplývajú nové a jedinečné výzvy pre politiku rozširovania EÚ, a keďže vzniká potreba využiť všetky nástroje spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)/ európskej bezpečnostnej a obrannej politiky (EBOP), ktoré má EÚ k dispozícii, v rámci celkového prístupu prispôsobeného potrebám spoločnosti po konflikte,
D. keďže niekoľko regionálnych partnerov EÚ má aj naďalej nevyriešené susedské otázky; keďže EÚ a krajiny západného Balkánu sa zhodli na tom, že dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca aj naďalej zostávajú kľúčovými faktormi na ceste k členstvu v EÚ,
1. poukazuje na skutočnosť, že vplyv EÚ a jej schopnosť pôsobiť ako sprostredkovateľ stability a hnacia sila reforiem na západnom Balkáne závisí od vierohodnosti jej záväzku umožniť tým krajinám regiónu, ktoré úplne splnia kodanské kritéria, stať sa plnými členmi EÚ; zdôrazňuje preto, že Komisia a členské štáty musia zostať pevne oddané myšlienke budúceho rozšírenia, ktoré bude zahŕňať západný Balkán;
2. poukazuje na to, že je potrebné, aby krajiny západného Balkánu prevzali zodpovednosť za svoje zbližovanie sa s EÚ; zdôrazňuje, že proces integrácie musí vychádzať zvnútra a že úspešné pristúpenie závisí od existencie zdravej občianskej spoločnosti, nízkeho stupňa korupcie a celkového prechodu k znalostnej ekonomike a spoločnosti;
3. upozorňuje, že kým nenadobudne účinnosť Lisabonská zmluva, súčasné zmluvy by stále technicky umožňovali uskutočnenie nevyhnutných inštitucionálnych úprav potrebných na ďalšie rozširovanie; stále však verí, že ratifikácia Lisabonskej zmluvy má kľúčový význam;
4. zdôrazňuje, že členské štáty nesmú neprimerane brzdiť vypracovanie stanoviska Komisie týkajúce sa potenciálnych kandidátskych krajín, ktoré predložili žiadosť o členstvo, a naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby súčasné, ako aj nasledujúce žiadosti o členstvo vybavovali náležite rýchlo;
5. zdôrazňuje, že prístupový proces sa musí zakladať na spravodlivom a prísnom uplatňovaní zásady podmienenosti, podľa ktorej je každá krajina posudzovaná iba na základe svojej schopnosti splniť kodanské kritériá, podmienky procesu stabilizácie a pridruženia a všetky stanovené porovnávacie kritériá v súvislosti s konkrétnou fázou rokovaní, a preto sa prístupový proces nesmie spomaliť alebo úplne zastaviť, pokiaľ dané krajiny splnili vopred stanovené požiadavky;
6. upozorňuje, že v prístupovom procese treba zachovať jasnú regionálnu perspektívu a že treba vyvinúť úsilie s cieľom zabrániť situácii, pri ktorej by rozdiely v tempe integrácie vyústili do vzniku nových prekážok v regióne, najmä pokiaľ ide o uvoľňovanie vízového režimu; podporuje úlohu Rady pre regionálnu spoluprácu, ktorá prispieva k posilňovaniu pocitu zodpovednosti za región a zohráva úlohu kľúčového sprostredkovateľa EÚ vo všetkých otázkach týkajúcich sa regionálnej spolupráce v juhovýchodnej Európe;
7. vyzýva parlamenty členských štátov, aby urýchlene schválili tie dohody o stabilizácii a pridružení, ktoré sa práve nachádzajú v ratifikačnom procese;
8. zdôrazňuje, že všetky zúčastnené strany musia vyvinúť významné úsilie pri hľadaní vzájomne prijateľných riešení na ukončenie dvojstranných sporov medzi členskými štátmi a krajinami západného Balkánu a vzájomných sporov, ktoré majú krajiny západného Balkánu medzi sebou; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre zachovanie mieru a zlepšenie stability a bezpečnosti sú mimoriadne dôležité dobré susedské vzťahy a akceptovanie kultúrneho a historického dedičstva jednotlivých krajín; verí, že otvorenie prístupových rokovaní s krajinami západného Balkánu a začatie a ukončenie rokovaní o jednotlivých kapitolách by nemalo biť brzdené alebo blokované pre otázky tákajúce sa dvojstranných sporov, a že z tohto dôvodu by sa krajiny mali dohodnúť na postupoch, prostredníctvom ktorých vyriešia dvojstranné otázky pred začatím prístupových rokovaní;
9. v tejto súvislosti berie na vedomie rozhodnutie niektorých krajín západného Balkánu podať sťažnosť alebo vyžiadať si poradné posudky Medzinárodného súdneho dvora v dvojstranných sporoch; zastáva názor, že EÚ by mala uskutočniť všetky potrebné kroky na podporu a uľahčenie úplného a stáleho urovnania nevyriešených otázok;
10. domnieva sa, že je potrebné pokračovať v podpore dialógu medzi etnikami a kultúrami s cieľom prekonať bremeno minulosti, ako aj napätie vo vzťahoch medzi krajinami v oblasti Balkánu; verí, že organizácie občianskej spoločnosti a medziľudské kontakty (medzi krajinami západného Balkánu navzájom, ako aj medzi týmito krajinami a EÚ) môžu prispieť k dosiahnutiu pokroku v zmierení, podpore vzájomného porozumenia a podpore mierového nažívania medzi etnikami; vyzýva preto Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť a poskytla viac finančných prostriedkov iniciatívam na podporu zmierenia, tolerancie a dialógu medzi rôznymi etnickými skupinami, a aby podporovala vykonávanie dohôd medzi etnikami;
11. plne podporuje misie EBOP a osobitných zástupcov EÚ vyslaných do tohto regiónu, ktorí naďalej zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní stability a zabezpečovaní pokroku v procese budovania fungujúcich štátov schopných plniť kodanské kritériá; zdôrazňuje, že žiadna misia EBOP či úrad osobitných zástupcov EÚ nesmie byť zrušený, kým jednoznačne nenaplnia svoje mandáty;
12. plne podporuje úsilie zamerané na stanovenie súhrnného investičného rámca pre západný Balkán do roku 2010, ktorý by slúžil na koordináciu grantov a pôžičiek poskytovaných Komisiou, medzinárodnými finančnými inštitúciami a jednotlivými darcovskými krajinami; víta mechanizmus projektov v oblasti infraštruktúr (Infrastructure Project Facility, IPF) a upozorňuje, že projekty IPF v oblasti dopravy, životného prostredia, energie a sociálneho sektora by sa mali rozvíjať a vykonávať s jasnou regionálnou perspektívou; zdôrazňuje, že potreba užšej koordinácie je dôležitá pre zabezpečenie účinného doplnenia, súdržnosti a hospodárnosti pomoci na západnom Balkáne; verí, že tieto koordinované mechanizmy na poskytovanie pôžičiek/grantov by mali byť nasmerované najmä na tie potenciálne kandidátske krajiny, ktoré nemajú prístup k fondom zo všetkých piatich zložiek nástroja predvstupovej pomoci (IPA)(3); zdôrazňuje význam regionálnej spolupráce v oblasti osvedčených postupov, čo sa týka prístupu k fondom predvstupovej pomoci;
13. pripomína, že spor o dodávkach plynu medzi Ruskom a Ukrajinou v januári 2009 vážne narušil dodávku energie do krajín západného Balkánu; vyzýva k diverzifikácii tranzitných ciest a k zlepšeniu vzájomného prepojenia energetických sietí v regióne za pomoci finančných prostriedkov EÚ;
14. pripomína, že dopravná infraštruktúra je dôležitá pre hospodársky rozvoj a sociálnu súdržnosť; preto naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vytvorenie zodpovedajúceho intermodálneho systému dopravy medzi EÚ a krajinami západného Balkánu a v rámci tejto oblasti napomáhala slobodnému a rýchlemu pohybu tovaru a osôb, najmä prostredníctvom vytvorenia paneurópskeho dopravného koridoru VII;
15. víta nový nástroj pre občiansku spoločnosť, ktorý bol zriadený v rámci IPA, a následné zvýšenie finančných prostriedkov poskytovaných organizáciám občianskej spoločnosti na trojnásobok; naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila zodpovednosť na miestnej úrovni za rozvoj občianskej spoločnosti a vytvorila príležitosti na pravidelnú interakciu a konzultácie s miestnymi organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zohľadniť ich názory a potreby v rámci plánovania a programovania jednotlivých fáz poskytovania pomoci v rámci IPA; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila vytvorenie regionálneho diskusného fóra, ktoré by pozostávalo z organizácií občianskej spoločnosti, ako prostriedku šírenia informácií o osvedčených postupoch, čo sa týka prístupu k fondom predvstupovej pomoci;
16. ďalej naliehavo žiada Komisiu, aby venovala väčšiu pozornosť podpore malých až stredných a mimomestských organizácií občianskej spoločnosti v regióne, najmä tým, že bude vo vyššej miere poskytovať svoju pomoc týmto organizáciám, zjednodušovať postupy vybavovania žiadostí o finančné prostriedky EÚ a že preskúma pravidlá týkajúce sa spolufinancovania projektov malých a stredných organizácií občianskej spoločnosti a zvýši toto spolufinancovanie;
17. zdôrazňuje dôležitosť uvoľnenia schengenského vízového režimu pre občanov krajín západného Balkánu, vďaka čomu budú mať ľudia z tohto regiónu možnosť oboznámiť sa s EÚ; víta dialóg o uvoľnení vízového režimu a naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby viedli proces čo najtransparentnejším spôsobom a s jasne vymedzenými kritériami, čím by umožnili vonkajšie monitorovanie a zvýšili zodpovednosť verejnosti za tento proces;
18. upozorňuje, že v dôsledku ťažkopádnych postupov vydávania víz znásobených nedostatkom personálu na konzulátoch a veľvyslanectvách v regióne vzniká nepriateľstvo voči EÚ zo strany obyvateľov tohto regiónu, a to v čase, keď je obľúbenosť EÚ bezvýhradne najdôležitejším stimulom pre reformy;
19. nabáda krajiny západného Balkánu, aby urýchlili svoje úsilie na splnenie požiadaviek uvedených v jednotlivých plánoch s cieľom zabezpečiť čo najskoršie zrušenie vízového režimu pre svoje krajiny; verí, že splnenie týchto podmienok je kľúčové pre urýchlenie prístupového procesu k EÚ; v tejto súvislosti zastáva názor, že IPA by mal podporovať snahy krajín prijímajúcich pomoc o splnenie požiadaviek stanovených v pláne na uvoľnenie vízového režimu;
20. plne podporuje zvýšenie objemu finančných prostriedkov a počtu študijných a výskumných štipendií v EÚ dostupných študentom a výskumným pracovníkom zo západného Balkánu v rámci programu Erasmus Mundus s cieľom oboznámiť ľudí a inštitúcie krajín západného Balkánu s programom EÚ a podporiť vzdelanosť; naliehavo žiada krajiny prijímajúce pomoc, aby podnikli všetky potrebné kroky vrátane propagačných a informačných kampaní a umožnili svojim občanom tieto príležitosti plne využiť; vyzýva dotknuté krajiny, aby zintenzívnili prípravu administratívnych opatrení s cieľom splniť vstupné kritériá programu celoživotného vzdelávania;
21. zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania a odbornej prípravy v dnešných znalostných ekonomikách; v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebu posilňovať a podnecovať podnikateľské a inovačné schopnosti na všetkých úrovniach vzdelávania;
22. plne podporuje účasť krajín západného Balkánu v programoch a agentúrach Spoločenstva; predovšetkým poukazuje na ich účasť na Zmluve o energetickom spoločenstve a ich plánovanú účasť na Zmluve o dopravnom spoločenstve, ktorá je vzorom plnej integrácie kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajín do štruktúr Spoločenstva a zosúladením právnych predpisov s acquis communautaire v ranom štádiu prístupového procesu;
23. zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia je dôležitým prvkom trvalo udržateľného rozvoja v regióne západného Balkánu; preto vyzýva vlády krajín západného Balkánu, aby dodržiavali zásady a ciele Energetického spoločenstva juhovýchodnej Európy a aby podporovali rozumné politiky a stratégie zamerané na ochranu životného prostredia, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, v súlade s normami EÚ v oblasti životného prostredia a politikou EÚ v oblasti zmeny klímy;
24. podporuje medziparlamentný dialóg na regionálnej úrovni a zdôrazňuje dôležitosť plnej účasti národných parlamentov krajín západného Balkánu v procese európskej integrácie; verí, že Európsky parlament spolu s národnými parlamentmi členských štátov zohrávajú významnú úlohu pri vedení dialógu a spolupráce s parlamentmi krajín západného Balkánu; verí, že je potrebné zlepšiť charakter medziparlamentných stretnutí Európskeho parlamentu, aby sa vytvoril priestor pre funkčný a účinný systém na organizovanie konkrétnejších a prakticky orientovaných diskusií a seminárov;
25. zdôrazňuje dôležitosť odstraňovania všetkých colných a necolných prekážok obchodu v regióne a medzi západným Balkánom a EÚ, čo je hlavnou prioritou pre ďalší hospodársky rozvoj, regionálnu integráciu a medziľudské kontakty; zdôrazňuje, že v šírení liberalizácie obchodu v regióne zohráva ústrednú úlohu Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA), a víta finančnú pomoc Komisie určenú pre sekretariát CEFTA;
26. vyjadruje solidaritu s krajinami západného Balkánu v čase všeobecnej hospodárskej krízy a opätovne potvrdzuje svoju podporu hospodárskej a sociálnej konsolidácii regiónu; preto víta nedávny návrh Komisie rozšíriť jej Plán hospodárskej obnovy Európy na západný Balkán a naliehavo ju žiada, aby aj naďalej zachovala bdelosť a v prípade potreby prijala zodpovedajúce opatrenia, ktoré by zaručili hladké pokračovanie procesu stabilizácie a pridruženia;
27. naliehavo žiada, aby zmluvné strany CEFTA naďalej vyvíjali úsilie zamerané na odstraňovanie všetkých necolných prekážok a všetkých colných poplatkov a kvót v oblasti obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami; vyzýva členov paneurópsko-stredomorskej skupiny, aby pokračovali v úsilí zameranom na dosiahnutie riešenia doposiaľ otvorených otázok, ktoré v súčasnosti bránia v rozširovaní paneurópsko-stredomorského diagonálneho kumulačného systému na krajiny západného Balkánu;
28. vyzýva Radu a Komisiu, aby uplatnili všetky náležité opatrenia, ktoré by podporili hlbšiu integráciu krajín západného Balkánu do svetového obchodného a hospodárskeho systému, najmä prostredníctvom vstupu do WTO; zdôrazňuje, že liberalizácia obchodu musí byť spojená so znižovaním chudoby a miery nezamestnanosti, s podporou hospodárskych a sociálnych práv a ochranou životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby riadne a včas predložila Európskemu parlamentu na schválenie všetky nové návrhy zamerané na poskytnutie mimoriadnej rozpočtovej pomoci krajinám západného Balkánu;
29. vyzýva krajiny tohto regiónu, aby prikladali veľký význam boju proti korupcii, keďže korupcia vážne bráni spoločenskému pokroku; vyzýva tieto krajiny, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj s organizovaným zločinom a boj proti obchodovaniu s ľuďmi a drogami;
30. naliehavo žiada, aby EÚ naďalej podporovala iniciatívy regionálnej spolupráce v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí a úsilie zamerané na harmonizáciu právnych predpisov a súdnictva, akými je medzi iným Dohovor o policajnej spolupráci pre juhovýchodnú Európu, Stredisko pre presadzovanie práva v juhovýchodnej Európe (SELEC) a Poradná skupina prokurátorov pre juhovýchodnú Európu (SEEPAG); berie na vedomie pokračujúcu a plánovanú finančnú pomoc sieti prokurátorov v juhovýchodnej Európe (PROSECO) a zriadenie koordinačných jednotiek pre medzinárodné presadzovanie práva (ILECU) a naliehavo žiada Komisiu, aby tieto projekty koordinovala s vyššie uvedenými iniciatívami;
31. naliehavo žiada Komisiu, aby identifikovala prioritné projekty a objasnila, aké požiadavky kladie na jednotlivé národné a regionálne inštitúcie v súvislosti s medzištátnou a medziinštitucionálnou spoluprácou v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; zdôrazňuje význam rozvoja iniciatív v oblasti elektronického súdnictva ako súčasti podpory EÚ iniciatívam elektronickej správy s cieľom zlepšiť spoluprácu a zvýšiť transparentnosť v súdnych procesoch a interných administratívnych systémoch;
32. vyjadruje kritiku ústavným a/alebo právnym ustanoveniam, ktoré sú v účinnosti vo všetkých krajinách bývalej Juhoslávie a ktoré zakazujú vydávanie ich vlastných občanov obžalovaných v iných krajinách regiónu, a právnym prekážkam, ktoré bránia pri postupovaní závažných trestnoprávnych procesov medzi súdmi v rôznych krajinách regiónu; vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehavo žiadali krajiny tohto regiónu, aby podnikli kroky smerom ku koordinovanému zrušeniu všetkých podobných zákazov a právnych prekážok;
33. poukazuje na skutočnosť, že právne ustanovenia obmedzujúce vydávanie osôb môžu podporiť beztrestnosť závažných trestných činov vrátane trestných činov proti ľudskosti, porušení vojnového práva a vojnových zvyklostí, nadnárodného organizovaného zločinu, nezákonného obchodovania a terorizmu, a že takéto ustanovenia sú jednou z hlavných príčin, prečo sa naďalej konajú súdne konania v neprítomnosti obžalovaného, aj keď je tento postup široko kritizovaný; vyjadruje podporu snahám prokurátorov jednotlivých krajín o prekonanie uvedených právnych prekážok prostredníctvom pragmatických dohôd o spolupráci; oceňuje prácu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) pri podpore zvýšenej spolupráce a povzbudzuje krajiny v regióne k tomu, aby naďalej uľahčovali vzájomnú právnu pomoc a vydávanie osôb pri plnom rešpektovaní noriem v oblasti ľudských práv a medzinárodného práva;
34. zdôrazňuje, že plná spolupráca s Medzinárodným trestným súdom pre bývalú Juhosláviu (ICTY), pokiaľ ide o zatýkanie a vydávanie zostávajúcich obžalovaných na úteku, postúpenie dôkazov a plnú spoluprácu pred súdnym konaním a počas neho, je základnou požiadavkou prístupového procesu; naliehavo žiada Komisiu, aby spolu ICTY, OBSE a vládami krajín regiónu podporila iniciatívy zamerané na posilnenie schopnosti a účinnosti vnútroštátnych súdnych systémov, ktoré sa zaoberajú určovaním zodpovednosti za vojnové a ďalšie menej závažné zločiny, a aby zabezpečila, že sa súdne konania budú viesť nezávislým a nestranným spôsobom a v súlade s normami medzinárodného práva;
35. berie na vedomie základnú úlohu, ktorú pri podpore začleňovania a znižovaní napätia medzi etnikami zohrávajú výchovno-vzdelávacie programy; preto vyzýva vlády krajín západného Balkánu, aby zlepšili kvalitu vzdelávania tým, že do učebných osnov zaradia občianske, ľudské a demokratické práva ako európske hodnoty, a aby v školách zrušili segregáciu; upozorňuje, že ak sa majú v podpore zmierenia a zlepšenia vzťahov medzi etnikami dosiahnuť trvácne výsledky, musí sa vyučovanie dejepisu v školách a na univerzitách krajín západného Balkánu zakladať na zdokumentovanom výskume a musí odrážať rozdielne pohľady rôznych národnostných a etnických skupín regiónu; plne podporuje iniciatívy ako Projekt spoločných dejín Centra pre demokraciu a zmierenie v juhovýchodnej Európe, zameraný na napísanie a šírenie spoločných vyučovacích materiálov na výučbu dejepisu, ktoré poskytnú mnohostranný pohľad na dejiny Balkánu a vyzýva príslušné ministerstvá a vzdelávacie zariadenia v regióne, aby používanie týchto spoločných vyučovacích dejepisných materiálov schválili; vyzýva Komisiu, aby takéto iniciatívy podporila finančne aj politicky;
36. zdôrazňuje význam účinného rámca pre rozšírenie, ochranu, a zabezpečenie práv etnických a národnostných menšín v regióne multietnického charakteru, ktorý bol v minulosti svedkom rozsiahlych a systematických, etnicky motivovaných násilností; vyzýva vlády krajín regiónu, aby zintenzívnili svoje úsilie zamerané na zabezpečenie riadneho dodržiavania všetkých zákonov v oblasti menšinových a ľudských práv v praxi a v prípade ich porušenia prijali zodpovedajúce opatrenia; naliehavo žiada, aby boli prijaté ďalšie kroky na zabezpečenie toho, že sa budú riadne financovať a implementovať iniciatívy zamerané na lepšie začlenenie menšín do spoločnosti a zlepšenie situácie znevýhodnených menšinových skupín (najmä Rómov);
37. zdôrazňuje potrebu vypracovať a implementovať programy na podporu rodovej rovnosti a posilnenie úlohy žien v spoločnosti ako záruky demokratického ducha a oddanosti európskym hodnotám;
38. upozorňuje, že je potrebné, aby vlády krajín regiónu vyvinuli väčšie úsilie s cieľom zabezpečiť udržateľný návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny vrátane navrátenia majetku a reštitúcií dočasne obsadených domov, v súlade so sarajevským vyhlásením, ktoré bolo vydané 31. januára 2005 v rámci regionálnej ministerskej konferencie o návrate utečencov; naliehavo žiada Radu a Komisiu, aby trvali na tom, že vlády krajín regiónu vyvinú a budú presadzovať programy zamerané na prístup navrátilcov k bývaniu a sociálnym službám a že posilnia svoje úsilie v oblasti boja proti diskriminácii zameranej na navracajúce sa menšiny; zastáva názor, že tieto opatrenia by mali byť prijaté už v čase, keď dotknuté krajiny dosiahnu štatút kandidátskej krajiny a počas prístupového procesu by sa mali dôrazným spôsobom realizovať a zavŕšiť;
39. vyjadruje obavy z politických zásahov do médií vo všetkých krajinách západného Balkánu a z prepojenia obchodných, politických a mediálnych záujmov, ako aj z ovzdušia hrozieb a zastrašovania investigatívnych novinárov; vyzýva krajiny západného Balkánu, aby plne rešpektovali práva novinárov a nezávislé médiá ako legitímnu silu v európskom demokratickom štáte;
40. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom Albánska, Bosny a Hercegoviny, Chorvátska, Kosova, Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko, Čiernej Hory a Srbska, úradujúcemu predsedovi OBSE, predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE, predsedovi Výboru ministrov Rady Európy, predsedovi Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, sekretariátu Rady pre regionálnu spoluprácu, Medzinárodnému trestnému súdu pre bývalú Juhosláviu a sekretariátu Stredoeurópskej dohody o voľnom obchode.
– so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy zo 16. júna 2003 o západnom Balkáne a na ich prílohu s názvom "Solúnska agenda pre západný Balkán: smerovanie k Európskej integrácii", ktorá bola prijatá na zasadnutí Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003,
– so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej, ktorá bola podpísaná 16. júna 2008,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2008 o uzavretí Dohody o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na strane druhej(1),
– so zreteľom na vymenovanie Jeho Excelencie Valentina Inzka za nového osobitného zástupcu EÚ v Bosne a Hercegovine 11. marca 2009(2),
– so zreteľom na spoločné vyhlásenie o ústavnej reforme, štátnom majetku, sčítaní ľudu a okrese Brčko, ktoré vydali 8. novembra 2008 v Prude vedúci predstavitelia strán HDZ BiH, SNSD a SDA, a so zreteľom na ich následné schôdze,
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže neustále zhoršovanie politickej situácie v Bosne a Hercegovine vyvoláva značné obavy Európskeho parlamentu,
B. keďže štát Bosna a Hercegovina, ako je zakotvené v Daytonskej mierovej dohode, je konkrétnym dôkazom túžby dosiahnuť trvalé zmierenie medzi rôznymi komunitami po konflikte v 90. rokoch 20. storočia,
C. keďže tento proces zmierenia je neoddeliteľne spojený s pokrokom krajiny smerom k európskej integrácii, pretože je v zásade založený na rovnakých hodnotách, ako sú tie, o ktoré sa opiera EÚ,
D. keďže podpísaním uvedenej Dohody o stabilizácii a pridružení sa vyslal jasný signál o tom, že prísľub členstva Bosny a Hercegoviny v EÚ je reálny a krajina ho má na dosah za predpokladu, že splní kodanské kritériá a zrealizuje nevyhnutné reformy načrtnuté v prioritách európskeho partnerstva,
E. keďže akékoľvek spochybňovanie územnej celistvosti Bosny a Hercegoviny by bolo nielen porušením Daytonskej mierovej dohody, na základe ktorej nemá žiadny subjekt právo sa odtrhnúť od Bosny a Hercegoviny, ale bolo by aj v rozpore so zásadami tolerancie a mierového spolunažívania medzi etnickými komunitami, na ktorých je založená stabilita celého západného Balkánu,
F. keďže medzinárodné spoločenstvo a EÚ preto za žiadnych okolností nebudú akceptovať alebo tolerovať akékoľvek delenie Bosny a Hercegoviny,
1. nazdáva sa, že európska integrácia je v najvyššom záujme celej populácie západného Balkánu; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že politici Bosny a Hercegoviny nie sú schopní sa dohodnúť na spoločnej politickej vízii pre svoju krajinu a kvôli krátkozrakému nacionalizmu ohrozujú cieľ pripojenia sa k EÚ, čo je cieľ, ktorý by občanom Bosny a Hercegoviny priniesol mier, stabilitu a prosperitu;
2. pripomína vedúcim politickým predstaviteľom v Bosne a Hercegovine, že vstup do EÚ znamená prijatie hodnôt a pravidiel, na ktorých je EÚ založená, najmä dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín, solidarita vrátane solidarity medzi národmi a komunitami, tolerancia vrátane tolerancie rôznych tradícií a kultúr, zásady právneho štátu vrátane rešpektovania nezávislosti súdnictva a demokracia vrátane prijatia väčšinového pravidla a sloboda prejavu; nalieha na politických vedúcich predstaviteľov, aby sa neuchyľovali k nenávistnej politike, nacionalistickému programu a separatizmu, a odsudzuje jednostranný odchod od reforiem;
3. pripomína tiež, že perspektíva členstva v EÚ bola ponúknutá Bosne a Hercegovine ako jednotnej krajine, a nie jej jednotlivým zložkám, a že z toho dôvodu hrozby odtrhnutia či iné pokusy o narušenie zvrchovanosti štátu sú úplne neprijateľné;
4. v tejto súvislosti naliehavo žiada príslušné orgány a vedúcich politických predstaviteľov, aby sa omnoho intenzívnejšie zamerali na zmierenie, vzájomné porozumenie, opatrenia na budovanie mieru, a tým podporili stabilitu krajiny a mier medzi etnickými komunitami;
5. znovu opakuje, že ak sa Bosna a Hercegovina skutočne chce stať členom EÚ, mala by splniť tieto požiadavky:
a)
štátne inštitúcie musia byť schopné prijať a účinne realizovať reformy potrebné na vstup do EÚ,
b)
štát by preto mal zriadiť verejné inštitúcie založené na zásadách právneho štátu a schopné účinne rozhodovať; tieto inštitúcie musia byť funkčné, hodnoverné, nezávislé od politického vplyvu a primerane vybavené;
6. je presvedčený, že uvedené požiadavky možno splniť len pomocou ústavnej reformy Bosny a Hercegoviny založenej na týchto kritériách:
a)
štát by mal disponovať dostatočnými legislatívnymi, rozpočtovými, výkonnými a súdnymi právomocami na to, aby fungoval ako člen EÚ, aby vytvoril a udržiaval funkčný jednotný trh, presadzoval hospodársku a sociálnu súdržnosť a zastupoval a bránil záujmy krajiny v zahraničí,
b)
počet správnych úrovní zapojených do riadenia Bosny a Hercegoviny by mal byť úmerný jej finančným zdrojom a založený na účelnom, súdržnom a účinnom rozdelení zodpovednosti,
c)
ochrana životne dôležitých národných záujmov v Bosne a Hercegovine musí byť v súlade so schopnosťou krajiny konať,
d)
všetky menšinové komunity musia mať rovnaké práva ako väčšinové obyvateľstvo, čo znamená aj odstránenie obmedzení práva byť volený z dôvodu príslušnosti k etnickej komunite, a to v súlade s ustanoveniami Európskeho dohovoru o ľudských právach a príslušnými stanoviskami Európskej komisie Rady Európy pre demokraciu prostredníctvom práva (Benátskej komisie);
7. v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu nájsť jasné riešenie, pokiaľ ide o otázku štátneho majetku, ktoré by bolo v súlade s ústavnými výsadami centrálneho štátu;
8. pripomína politikom Bosny a Hercegoviny, že je ich povinnosťou dosiahnuť dohodu o uvedených otázkach a že ak sa im to nepodarí, uvrhnú svoju krajinu a občanov do stagnácie a izolácie v čase, keď Bosnu a Hercegovinu ťažko zasiahla finančná a hospodárska kríza, ktorej výsledkom sú značné straty pracovných miest;
9. zdôrazňuje, že ústavná reforma krajiny a jej európska perspektíva by sa mali stať predmetom rozsiahlej a hĺbkovej diskusie so zapojením všetkých zložiek spoločnosti Bosny a Hercegoviny a nemali by byť monopolom vedúcich predstaviteľov hlavných politických strán a etnických komunít;
10. naliehavo žiada Radu ministrov a Parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny, aby vynakladali väčšie a účinnejšie úsilie o prijatie právnych predpisov potrebných na splnenie požiadaviek európskej integrácie, a povzbudzuje jednotlivé subjekty a orgány v Bosne a Hercegovine k zlepšeniu koordinácie v otázkach týkajúcich sa EÚ;
11. žiada, aby bol konečne vymenovaný nový vedúci úradu pre integráciu do EÚ, a pripomína orgánom Bosny a Hercegoviny, že výber nominanta by sa nemal zakladať na straníckej príslušnosti, ale výlučne na príslušných odborných skúsenostiach, dokázaných zručnostiach a hĺbkových vedomostiach o európskych otázkach;
12. vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby urýchlene splnili požiadavky stanovené v pláne pre uvoľnenie vízového režimu s cieľom zabezpečiť odstránenie súčasnej vízovej povinnosti do konca roka 2009;
13. vyjadruje znepokojenie nad politickým zasahovaním do médií v Bosne a Hercegovine a prepojením obchodných, politických a mediálnych záujmov; v tejto súvislosti žiada orgány, aby plne rešpektovali práva novinárov a nezávislosť médií;
14. zároveň znovu opakuje, že medzinárodné spoločenstvo a jeho vysoký zástupca, pán Valentin Inzko, v súlade so svojím mandátom rozhodne zasiahnu proti akýmkoľvek snahám oslabiť základy Daytonskej mierovej dohody, najmä mierové spolužitie rôznych etnických komunít v rámci jedného štátu;
15. preto zastáva názor, že úrad vysokého zástupcu by mal napomáhať oegánom Bosny a Hercegoviny pri dosahovaní a riadnom plnení všetkých piatich cieľov a dvoch podmienok stanovených Radou pre nastolenie mieru a že úrad by mal dovtedy existovať a zabezpečovať riadne plnenie Daytonskej mierovej dohody;
16. zdôrazňuje, že pokrok pri dosahovaní piatich cieľov a dvoch podmienok stanovených Radou pre nastolenie mieru je potrebný aj na to, aby sa postúpilo v agende EÚ;
17. vyjadruje poľutovanie nad tým, že Rada nevenuje dostatočnú pozornosť zhoršovaniu politickej situácie v Bosne a Hercegovine a že členské štáty preukazujú len chabé odhodlanie riešiť situáciu v tejto krajine seriózne a koordinovane;
18. vyzýva Radu, aby podporila požiadavky stanovené pre Bosnu a Hercegovinu, ako sú uvedené v tomto uznesení, a aby sa zaviazala presadzovať ich realizáciu; je v tejto súvislosti presvedčený, že Rada by mala novému osobitnému zástupcovi EÚ poskytnúť:
a)
silný a jasne vymedzený mandát a potrebné ľudské zdroje na uľahčenie prijímania reforiem uvedených v tomto uznesení a na podporu dialógu s občianskou spoločnosťou o týchto otázkach, a to i prostredníctvom cielených verejných kampaní a činností na posilnenie dialógu medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami,
b)
prostriedky na využívanie všetkých nástrojov EÚ vrátane sankčných právomocí (napr. pozastavenie finančnej pomoci EÚ) s cieľom podporiť skutočný pokrok v krajine,
c)
plnú a trvalú politickú podporu a právomoci na zabezpečenie celkovej koordinácie aktérov EÚ a nástrojov využívaných v Bosne a Hercegovine, čím sa zaručí konzistentnosť a súdržnosť všetkých opatrení EÚ, ako aj koordináciu s príslušnými medzinárodnými aktérmi nepatriacimi do EÚ angažovanými v Bosne a Hercegovine,
d)
právo každý mesiac informovať Politický a bezpečnostný výbor o vývoji v Bosne a Hercegovine a predkladať vhodné odporúčania k cieleným postihom;
19. vyzýva Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, pána Javiera Solanu, a člena Komisie pre rozširovanie, pána Olliho Rehna, aby prevzali oveľa aktívnejšiu a viditeľnejšiu úlohu v Bosne a Hercegovine prostredníctvom pravidelných návštev krajiny a účinnejšieho presadzovania dialógu s občianskou spoločnosťou;
20. blahoželá občianskej spoločnosti v Bosne a Hercegovine k tomu, že prejavuje väčšiu dobrú vôľu než politickí predstavitelia a že je pozitívnym faktorom prispievajúcim k zmene a zmiereniu v krajine;
21. okrem toho je presvedčený, že medzinárodná vojenská prítomnosť v Bosne a Hercegovine by mala byť naďalej výrazná a jednotky by mali byť rýchlo rozmiestniteľné, aby tak medzinárodné spoločenstvo preukázalo svoje odhodlanie zaručiť bezpečnosť a integritu Bosny a Hercegoviny;
22. potvrdzuje svoju požiadavku na okamžité zadržanie zostávajúcich obžalovaných, ktorých hľadá Medzinárodný trestný súd pre bývalú Juhosláviu, a na rozhodujúce kroky zo strany orgánov Bosny a Hercegoviny na odstránenie zločineckých sietí napomáhajúcich týmto obžalovaným;
23. napokon požaduje posilnený dialóg medzi EÚ a USA a dialóg s ostatnými relevantnými medzinárodnými aktérmi s cieľom dosiahnuť širokú podporu pre súdržný prístup k Bosne a Hercegovine a zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu politickej situácie v tejto krajine a destabilizácii regiónu; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej regionálnej spolupráce s cieľom napomáhať pokroku Bosny a Hercegoviny;
24. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom Bosny a Hercegoviny a jej celkov.
Jednotná akcia Rady 2009/181/SZBP z 11. marca 2009, ktorou sa vymenúva osobitný zástupca Európskej únie v Bosne a Hercegovine (Ú. v. EÚ L 67, 12.3.2009, s. 88).
Nešírenie jadrových zbraní a budúcnosť Zmluvy o nešírení jadrových zbraní
243k
64k
Odporúčanie Európskeho parlamentu Rade z 24. apríla 2009 o nešírení jadrových zbraní a budúcnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (2008/2324(INI))
– so zreteľom na návrh odporúčania Rade, ktorý predložili Annemie Neyts-Uyttebroeck v mene skupiny ALDE a Angelika Beer v mene skupiny Verts/ALE o nešírení jadrových zbraní a budúcnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ) (B6-0421/2008),
– so zreteľom na nadchádzajúcu Kontrolnú konferenciu zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010,
– so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 26. februára 2004(1), 10. marca 2005(2), 17. novembra 2005(3) a 14. marca 2007(4) o nešírení jadrových zbraní a jadrovom odzbrojení,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júna 2008 o vykonávaní európskej bezpečnostnej stratégie a európskej bezpečnostnej a obrannej politiky(5),
– so zreteľom na stratégiu Európskej únie proti šíreniu zbraní hromadného ničenia schválenú Európskou radou 12. decembra 2003,
– so zreteľom na vyhlásenie Rady z 8. decembra 2008 o posilnení medzinárodnej bezpečnosti, a najmä na jeho body 6, 8 a 9, v ktorých EÚ vyjadruje "odhodlanie bojovať proti šíreniu zbraní hromadného ničenia a ich nosičov",
– so zreteľom na kľúčovú úlohu Skupiny jadrových dodávateľov v kontexte nešírenia jadrových zbraní,
– so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o nešírení jadrových zbraní a o jadrovom odzbrojení, a najmä rezolúciu 1540 (2004),
– so zreteľom na Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, dohody o komplexných bezpečnostných zárukách a dodatkových protokoloch Medzinárodnej organizácie pre atómovú energiu (MAAE), Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu, Haagsky kódex správania proti šíreniu balistických rakiet, Zmluvu o znížení strategických zbraní (START I), ktorej platnosť uplynie v roku 2009, a na Zmluvu o redukcii strategických útočných zbraní (SORT),
– so zreteľom na vykonávanie európskej bezpečnostnej stratégie prijatej Európskou radou 11. decembra 2008,
– so zreteľom na článok 114 ods. 3 a článok 90 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A6-0234/2009),
A. zdôrazňujúc potrebu ďalšieho posilnenia všetkých troch pilierov Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (ZNJZ), konkrétne nešírenia jadrových zbraní, odzbrojenia a spolupráce na civilnom využití jadrovej energie,
B. veľmi znepokojený tým, že pri plnení cieľov ZNJZ nedochádza k pokroku pri dosahovaní konkrétnych cieľov (napríklad tzv. 13 krokov(6)), ako sa dohodlo na predchádzajúcich kontrolných konferenciách, a to najmä teraz, keď dochádza k hrozbám z rôznych zdrojov vrátane rastúceho šírenia zbraní, k možnosti, že sa jadrové technológie a rádioaktívny materiál dostanú do rúk zločineckých organizácií a teroristov, a k nezáujmu jadrových mocností, ktoré sú signatármi ZNJZ, znižovať alebo odstrániť svoje jadrové arzenály a oslabovať presadzovanie svojej vojenskej doktríny jadrového zastrašovania,
C. keďže šírenie zbraní hromadného ničenia (ZHN) a ich nosičov určených štátnym aj neštátnym subjektom predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť,
D. pripomínajúc záväzok EÚ, že použije všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na predchádzanie, odstrašenie od, zastavenie, prípadne odstránenie programov na šírenie zbraní, ktoré spôsobujú obavy na globálnej úrovni tak, ako je to jasne vyjadrené v stratégii EÚ proti šíreniu ZHN prijatej Európskou radou 12. decembra 2003,
E. zdôrazňujúc potrebu, aby EÚ zintenzívnila snahy proti tokom a financovaniu šírenia jadrových zbraní, aby ukladala sankcie za akty šírenia jadrových zbraní, a aby vyvinula opatrenia na predchádzanie výmeny vedomostí a know-how prostredníctvom všetkých dostupných nástrojov vrátane multilaterálnych zmlúv a mechanizmov overovania, vnútroštátnych a medzinárodných koordinovaných kontrol dovozu, spoločných programov na zníženie hrozieb a politických a hospodárskych pák,
F. povzbudený novými návrhmi na odzbrojenie, napríklad návrhmi, ktoré predložili Henry Kissinger, George P. Shultz, William J. Perry a Sam Nunn v januári 2007 a januári 2008, modelovým dohovorom o jadrových zbraniach a Hirošimsko-Nagasackým protokolom, ktoré podporovali občianske organizácie a politickí vedúci predstavitelia na celom svete, a kampaňami, napríklad kampaňou Global Zero, ktoré argumentujú, že jedným z rozhodujúcich spôsobov zabránenia šíreniu jadrových zbraní a dosiahnutia celosvetovej bezpečnosti je krok k odstráneniu jadrových zbraní,
G. vítajúc v tomto smere iniciatívy francúzskej a britskej vlády na zníženie ich jadrových arzenálov,
H. rozhodne povzbudený najmä jasnou predstavou prezidenta USA Obamu o prístupe k otázkam jadrových zbraní, ktorú predniesol 5. apríla 2009 v Prahe, jeho odhodlaním posunúť jadrové odzbrojenie o krok vpred a jeho víziou sveta bez jadrových zbraní; vítajúc konštruktívnu spoluprácu medzi USA a Ruskom zameranú na obnovenie dohody START, ukončenie stavu vysokej pohotovosti balistických striel a významné zníženie zásob jadrových zbraní a materiálu USA; vítajúc rozhodnutie USA o ich plnej účasti na procese E3 + 3 s Iránom; vítajúc ratifikáciu dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách zo strany USA, čo predstavuje pozitívny krok posilňujúci dôveru; s radosťou vítajúc zámer prezidenta Obamu ukončiť ratifikáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) zo strany USA a začať rokovania o zmluve o zákaze výroby štiepneho materiálu,
I. podčiarkujúc potrebu úzkej koordinácie a spolupráce medzi EÚ a jej hlavnými strategickými partnermi, najmä s USA a Ruskom, s cieľom oživiť a posilniť režim nešírenia jadrových zbraní,
J. zdôrazňujúc rozhodujúcu úlohu posilnenia ZNJZ, ako hlavného piliera režimu nešírenia jadrových zbraní a uznávajúc, že rozhodné politické vedenie a viacero postupných krokov sú naliehavo potrebné na potvrdenie platnosti ZNZJ a na posilnenie dohôd, zmlúv a agentúr, ktoré vytvárajú súčasný systém v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia a ktoré zahŕňajú najmä Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a MAAE,
K. vítajúc v tomto smere spoločnú britsko-nórsku iniciatívu zameranú na vyhodnotenie návratnosti a stanovenie jasných procesných krokov prípadného rozobratia jadrových zbraní a s tým súvisiacich overovacích postupov, považujúc túto iniciatívu za veľmi prospešnú pre EÚ, NATO a ostatných príslušných aktérov,
L. vítajúc list francúzskeho predsedníctva EÚ z 5. decembra 2008 generálnemu tajomníkovi OSN Banovi Ki-moonovi, v ktorom sa uvádzajú návrhy EÚ na odzbrojenie prijaté Európskou radou v decembri 2008,
M. vítajúc prejav Javiera Solanu, vysokého predstaviteľa EÚ pre SZBP, na konferencii Mier a odzbrojenie: svet bez jadrových zbraní 9. decembra 2008, v ktorom privítal skutočnosť, že otázka jadrového odzbrojenia sa opäť dostala na vrchol medzinárodného programu, a v ktorom zdôraznil potrebu, aby EÚ zaradila otázku nešírenia jadrových zbraní do svojich všeobecných politík,
N. vítajúc prejav prezidenta USA Obamu z 5. apríla 2009 v Prahe, v ktorom vyhlásil, že USA majú morálnu povinnosť viesť kampaň s cieľom zbaviť svet všetkých jadrových zbraní, pričom však pripustil, že tento cieľ sa možno nepodarí dosiahnuť počas jeho života, a zdôraznil potrebu posilniť ZNJZ ako základ pre spoluprácu a postupné riešenie; keďže nová administratíva USA by mala plne začleniť EÚ do tejto kampane, a to najmä na celosvetovom stretnutí, ktoré sa má uskutočniť v roku 2009 a ktoré sa bude venovať hrozbe jadrových zbraní,
O. poukazujúc na všeobecné zavádzanie doložiek o nešírení jadrových zbraní do zmlúv uzatváraných medzi EÚ a tretími štátmi od roku 2003,
P. so zreteľom na iniciatívy v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia mimo rámca OSN, ktoré EÚ schválila a medzi ktoré patria Bezpečnostná iniciatíva proti šíreniu a Iniciatíva globálneho partnerstva G8,
Q. vítajúc skutočnosť, že Komisia získala štatút pozorovateľa v Skupine jadrových dodávateľov a v kontrolnej konferencii zmluvných strán ZNJZ, a že sekretariát Rady sa taktiež zúčastní konferencie ZNZJ buď v rámci delegácie ES, alebo v rámci predsedníctva EÚ,
1. predkladá Rade tieto odporúčania:
a)
preskúmať a aktualizovať spoločnú pozíciu Rady 2005/329/PESC z 25. apríla 2005 týkajúcu sa kontrolnej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2005(7), ktorá sa má schváliť na zasadnutí Európskej rady v decembri 2009, ako prípravný krok na dosiahnutie úspešného výsledku Kontrolnej konferencie zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 2010, ktorá ešte viac posilní všetky tri existujúce piliere ZNJZ; prijať cieľ, ktorým je prípadné úplné jadrové odzbrojenie vo forme, v akej je obsiahnuté v návrhu dohovoru o jadrových zbraniach,
b)
zintenzívniť snahy o zabezpečenie všeobecného uplatňovania a efektívneho vykonávania pravidiel a nástrojov nešírenia jadrových zbraní, najmä zlepšením prostriedkov ich overovania,
c)
v spolupráci s partnermi aktívne podporovať konkrétne návrhy na umiestnenie výroby, používania a spracovania akéhokoľvek jadrového paliva pod kontrolu MAAE, vrátane návrhov na vytvorenie medzinárodnej banky pre jadrové palivo; podporovať ďalšie iniciatívy v súvislosti s multilateralizáciou cyklu jadrového paliva zameranou na mierové využitie jadrovej energie; v tomto ohľade brať na vedomie skutočnosť, že Európsky parlament víta úmysel Rady a Komisie prispieť sumou vo výške 25 miliónov EUR k vytvoreniu banky pre jadrové palivo, ktorá by bola pod dohľadom MAAE, a praje si, aby sa urýchlene prijala spoločná akcia v tejto veci,
d)
podporovať ďalšie úsilie o posilnenie mandátu MAAE vrátane všeobecného zavádzania dodatkových protokolov k dohodám MAAE o bezpečnostných zárukách a iných krokov zameraných na rozvoj opatrení na budovanie dôvery; zabezpečiť vyčlenenie dostatočných zdrojov pre túto organizáciu, aby mohla plniť svoju kľúčovú úlohu, ktorú zohráva pri zaisťovaní bezpečnosti jadrových činností,
e)
dosiahnuť výrazný pokrok v rámci Partnerskej iniciatívy G8, Bezpečnostnej iniciatívy proti šíreniu, Iniciatívy na zníženie globálnej hrozby a presadzovať skoré nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok,
f)
prehĺbiť dialóg s novou administratívou USA a všetkými jadrovými mocnosťami s cieľom sledovať spoločný program zameraný na postupné znižovanie zásob jadrových hlavíc; podporiť najmä kroky USA a Ruska vedúce k podstatnej redukcii ich jadrových zbraní, ako sa dohodlo v zmluvách START I a SORT; usilovať sa o ratifikáciu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní a obnovenie dohody START,
g)
vypracovať stratégiu na kontrolnú konferenciu zmluvných strán ZNJZ v roku 2010 s cieľom dosiahnuť dohodu o zmluve o zastavení výroby štiepneho materiálu pre zbrane takým spôsobom, ktorý nebude diskriminačný, čo znamená, že takáto zmluva by nemala vyžadovať, aby sa len nejadrové mocnosti alebo štáty, ktoré nie sú zmluvnými štátmi ZNJZ, zriekli výroby štiepneho materiálu pre zbrane a zlikvidovali všetky svoje zariadenia na výrobu štiepneho materiálu pre zbrane, ale aj piati členovia Bezpečnostnej rady OSN, ktorí všetci vlastnia jadrové zbrane,
h)
plne podporovať posilnenie a zlepšenie prostriedkov na overovanie súladu s existujúcimi nástrojmi nešírenia jadrových zbraní,
i)
požadovať hodnotiacu štúdiu o efektívnosti použitia doložiek o nešírení zbraní hromadného ničenia v dohodách uzavretých medzi EÚ a tretími krajinami,
j)
pravidelne informovať Európsky parlament o prípravných stretnutiach pred kontrolnou konferenciou zmluvných strán ZNJZ v roku 2010 a náležite zohľadniť jeho názory na otázky nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia so zreteľom na túto konferenciu;
2. poveruje svojho predsedu, aby toto odporúčanie postúpil Rade a na vedomie Komisii, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi kontrolnej konferencie zmluvných strán ZNJZ v roku 2010, parlamentom členských štátov, zástupcom poslancov za nešírenie jadrových zbraní a odzbrojenie a organizácii Starostovia za mier (Mayors for Peace).
Organizácia spojených národov: Kontrolná konferencia zmluvných strán Zmluvy o nešírení jadrových zbraní konaná v roku 2000, NPT/CONF.2000/28 (časti I a II).
Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím
280k
56k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o uzavretí Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho opčného protokolu Európskym spoločenstvom
– so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2008)0530),
– so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len "dohovor"), prijatý Valným zhromaždením OSN 13. decembra 2006,
– so zreteľom na opčný protokol k Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (ďalej len "opčný protokol"), prijatý Valným zhromaždením OSN 13. decembra 2006,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 3. septembra 2003 o oznámení Komisie Rade a Európskemu parlamentu s názvom Smerom k právne záväznému nástroju OSN na podporu a ochranu práv a dôstojnosti osôb so zdravotným postihnutím(1),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. októbra 2003 s názvom Rovnaké príležitosti pre osoby so zdravotným postihnutím: Európsky akčný plán (KOM(2003)0650) a na svoje uznesenie z 20. apríla 2004 k tomuto dokumentu(2),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2006 o zdravotnom postihnutí a rozvoji(3),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2005 s názvom Situácia ľudí so zdravotným postihnutím v rozšírenej Európskej únii: Európsky akčný plán 2006 – 2007 (KOM(2005)0604) a na svoje uznesenie z 30. novembra 2006 k tomuto dokumentu(4),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 26. apríla 2007 o situácii žien so zdravotným postihnutím v Európskej únii(5),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(6),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2007 s názvom Situácia osôb so zdravotným postihnutím v Európskej únii: Európsky akčný plán 2008 – 2009 (KOM(2007)0738),
– so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2008 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (2010)(7),
– so zreteľom na uznesenie Rady Európskej únie a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade zo 17. marca 2008 o situácii osôb so zdravotným postihnutím v Európskej únii(8),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2008 o dosiahnutom pokroku v oblasti rovnakých príležitostí a nediskriminácie v EÚ (transpozícia smerníc 2000/43/ES a 2000/78/ES)(9),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 24. apríla 2009 k návrhu rozhodnutia Komisie o uzatvorení Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(10),
– so zreteľom na svoju pozíciu z 24. apríla 2009 k návrhu rozhodnutia rady o uzatvorení opčného protokolu k Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím Európskym spoločenstvom(11),
– so zreteľom na správy Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A6-0229/2009 a A6-0230/2009),
– so zreteľom na článok 103 ods. 2 rokovacieho poriadku,
A. keďže všetky členské štáty podpísali dohovor a opčný protokol, ale len sedem členských štátov ich doteraz ratifikovalo,
B. keďže dohovor podporuje a chráni ľudské práva všetkých osôb so zdravotným postihnutím vrátane tých, ktorí vyžadujú intenzívnejšiu podporu,
C. keďže opčný protokol umožňuje osobám so zdravotným postihnutím alebo skupinám osôb so zdravotným postihnutím, ktorí tvrdia, že zmluvné strany dohovoru porušujú práva stanovené v dohovore, predložiť oznámenie výboru,
1. schvaľuje uzavretie dohovoru a opčného protokolu Spoločenstvom;
2. vyzýva Komisiu a Radu ako zákonných zástupcov Spoločenstva, aby uložili ratifikačnú listinu u Organizácie Spojených národov do 3. decembra 2009;
3. naliehavo žiada všetky členské štáty, aby urýchlene pristúpili k úplnej ratifikácii dohovoru, uviedli jeho obsah do platnosti a vytvorili nevyhnutnú materiálnu infraštruktúru;
4. vyzýva členské štáty, aby pristúpili k opčnému protokolu a/alebo ho ratifikovali s cieľom poskytnúť osobám so zdravotným postihnutím, ktorých práva sú porušované, všetky možnosti na boj proti tomuto porušovaniu a zabezpečenie ich ochrany voči všetkým formám diskriminácie;
5. naliehavo žiada Komisiu, aby objasnila potenciálny rozsah právomocí Spoločenstva, pokiaľ ide o dohovor OSN; navrhuje zdôrazniť orientačnú povahu aktov Spoločenstva uvedených vo vyhláseniach(12); zdôrazňuje, že je dôležité vyzdvihnúť v týchto vyhláseniach právomoci Európskeho spoločenstva týkajúce sa podpory práv a začleňovania osôb so zdravotným postihnutím do rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci a do otázok v oblasti zdravia a spotrebiteľov;
6. vyzýva Komisiu, aby využila článok 3 Zmluvy o ES ako základ na vymedzenie rozsahu právomocí Spoločenstva so zreteľom na dohovor, ktoré sú uvedené vo vyhlásení Európskeho spoločenstva pri uplatnení článku 44 ods. 1 dohovoru, ako je stanovené v prílohe 2 návrhu rozhodnutia Rady; zdôrazňuje, že pri uplatňovaní vyhlásenia je nanajvýš dôležité vyzdvihnúť otázky rozvojovej spolupráce, zdravia a spotrebiteľov;
Vykonávanie dohovoru a opčného protokolu
7. podporuje členské štáty, ktoré začali proces postupného vykonávania dohovoru a opčného protokolu, a vyzýva ostatné členské štáty, aby tak tiež urobili;
8. vyzýva Spoločenstvo a členské štáty, aby zahrnuli všetky ustanovenia dohovoru do právnych predpisov, aby v stanovených lehotách prijali opatrenia a vyčlenili finančné prostriedky potrebné na ich uplatnenie a aby pritom stanovili kvantitatívne ciele; vyzýva členské štáty na výmenu informácií a najlepších postupov týkajúcich sa vykonávania;
9. vyzýva členské štáty, aby začleňovali rodové hľadisko do rozhodnutí o politikách a opatreniach pre ženy a mužov, ako aj dievčatá a chlapcov so zdravotným postihnutím a do ich vykonávania vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o integráciu na pracovisku, vzdelávanie a antidiskrimináciu, a aby prijali právne predpisy na ochranu práv žien a dievčat so zdravotným postihnutím v prípade sexuálneho zneužívania a psychického a fyzického násilia na verejnosti a v ich domácom prostredí a aby podporovali zotavenie žien a dievčat so zdravotným postihnutím, ktoré boli vystavené takémuto násiliu;
10. vyzýva členské štáty a inštitúcie Spoločenstva, aby zabezpečili voľný prístup občanov EÚ a organizácií osôb so zdravotným postihnutím k informáciám týkajúcim sa ich práv v rámci dohovoru a opčného protokolu a zaručili šírenie týchto informácií takýmto občanom a organizáciám, a to takou formou, ktorá je občanom prístupná;
11. zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť Komisii všetky potrebné finančné a ľudské zdroje, aby mohla slúžiť ako kontaktné miesto, pokiaľ ide o otázky patriace do právomoci Spoločenstva týkajúce sa vykonávania dohovoru; požaduje zavedenie postupu, ktorý by umožnil náležitý prehľad všetkých európskych a vnútroštátnych politík, ktoré majú vplyv na vykonávanie dohovoru; žiada Komisiu, aby pravidelne podávala správy Európskemu parlamentu a Rade o pokroku pri vykonávaní;
12. vyzýva členské štáty, aby v súlade so svojím systémom organizácie stanovili v rámci svojich príslušných správnych orgánov jedno alebo viac kontaktných miest pre otázky týkajúce sa vnútroštátneho vykonávania a monitorovania dohovoru a aby zvážili zavedenie alebo ustanovenie koordinačného mechanizmu v rámci verejnej správy na uľahčenie realizácie opatrení v rôznych odvetviach a na rôznych úrovniach v súlade s článkom 33 ods. 1 dohovoru; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala zavedeniu vhodného nezávislého monitorovacieho mechanizmu podľa článku 33 ods. 2 dohovoru a v súlade so zásadami týkajúcimi sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií – Parížskymi zásadami – ako bolo prijaté v uznesení Valného zhromaždenia OSN 48/134 z 20. decembra 1993;
13. naliehavo žiada Spoločenstvo a členské štáty, aby podporovali dobre koordinovaný sociálny dialóg medzi zainteresovanými partnermi a aby aktívne zapájali organizácie osôb so zdravotným postihnutím do monitorovania a vykonávania dohovoru podľa článku 4 a článku 33 ods. 2 dohovoru;
o o o
14. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a vládam a parlamentom členských štátov.
Vyhlásenie Európskeho spoločenstva pri uplatnení článku 44 ods. 1 dohovoru (príloha 2 návrhu rozhodnutia Rady, zväzok I) a Vyhlásenie Európskeho spoločenstva pri uplatnení článku 12 ods. 1 opčného protokolu (príloha 2 návrhu rozhodnutia Rady, zväzok II).
25. výročná správa Komisie o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva za rok 2007
242k
79k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. apríla 2009 o 25. výročnej správe Komisie o kontrole uplatňovania práva Spoločenstva za rok 2007 (2008/2337(INI))
– so zreteľom na 25. výročnú správu Komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva (2007) (KOM(2008)0777),
– so zreteľom na pracovné dokumenty útvarov Komisie (SEK(2008)2854 a SEK(2008)2855),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. septembra 2007 s názvom Európa výsledkov – uplatňovanie práva Spoločenstva (KOM(2007)0502),
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. marca 2002 o vzťahoch k sťažovateľom vzhľadom na porušenie práva Spoločenstva (KOM(2002)0141),
– so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o kontrole uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva v roku 2005 - 23. výročná správa Komisie(1),
– so zreteľom na článok 45 a článok 112 ods. 2 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre petície (A6-0245/2009),
1. vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od minulosti Komisia nijako nezareagovala na otázky, ktoré Európsky parlament vyslovil vo svojich predchádzajúcich uzneseniach, najmä vo vyššie uvedenom uznesení z 21. februára 2008; konštatuje, že v súvislosti s troma základnými otázkami – transparentnosťou, zdrojmi a trvaním postupov, nedošlo k výraznému zlepšeniu;
2. pripomína Komisii žiadosti z predchádzajúcich rokov, konkrétne:
–
žiadosť o bezodkladné preskúmanie možnosti vytvoriť systém, ktorý by občanom poskytoval údaje o rôznych dostupných mechanizmoch na podávanie sťažností a ktorý by mohol mať formu spoločného portálu EÚ, ako aj o posúdenie možnosti vytvorenia jedného kontaktného miesta (one-stop-shop) fungujúceho on-line pre pomoc občanom,
–
žiadosť o prijatie oznámenia, ktorým sa stanoví jej výklad zásady zodpovednosti štátu za porušenie právnych predpisov Spoločenstva vrátane porušení spôsobených súdnou mocou a ktorým by tak umožnila občanom účinnejšie prispievať k uplatňovaniu právnych predpisov Spoločenstva,
3. preto vyzýva Komisiu, aby:
–
dodržiavala záväzok zakotvený vo svojom vyššie uvedenom oznámení z 20. marca 2002, že zverejní všetky rozhodnutia v prípadoch porušenia(2), pretože zverejňovanie týchto rozhodnutí, a to od registrácie sťažnosti až po všetky ďalšie úkony, je nevyhnutným nástrojom na obmedzovanie politických zásahov do riešenia prípadov porušenia právnych predpisov,
–
poskytovala Európskemu parlamentu jasné, komplexné údaje o zdrojoch vyčlenených na spracovanie prípadov porušenia právnych predpisov v rôznych generálnych riaditeľstvách, ktoré opakovane požadoval,
–
posúdila zavedenie zjednodušeného, menej byrokratického postupu na vydávanie formálneho upozornenia členskému štátu, ktorý si neplní povinnosti, s cieľom pohotového využitia účinnosti tohto opatrenia;
okrem toho vyzýva Komisiu, aby dôsledne uplatňovala článok 288 Zmluvy o ES, a tak zabezpečila riadne vykonávanie rozsudkov Súdneho dvora;
4. konštatuje, že Komisia v súlade so svojim vyššie uvedeným oznámením z 5. septembra 2007(3) opisuje v skúmanej výročnej správe prioritné opatrenia, ktoré zamýšľa realizovať v niektorých oblastiach spracúvania sťažností a porušení právnych predpisov; víta vyhlásenia, podľa ktorých budú naďalej prioritou "problémy, ktoré vplývajú v širokom rozsahu na základné práva a voľný pohyb"(4); zdôrazňuje význam naliehavých a rozhodných akcií v týchto oblastiach, pretože násilné činy súvisiace s rasizmom a xenofóbiou sa stali častým javom v niektorých členských štátoch; rovnako víta, že sa prioritná pozornosť venuje porušeniam právnych predpisov, pri ktorých občania vo významnej miere alebo opakovane utrpia priamu ujmu alebo dôjde k závažnému zníženiu ich kvality života(5); vyzýva Komisiu, aby urýchlila riešenie a prípadne skončenie tých konaní vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré bránia členským štátom, aby investovali do infraštruktúry, ktorá by mohla ovplyvniť realizáciu plánu hospodárskej obnovy Európy; vyzýva Komisiu, aby príslušným parlamentným výborom poskytla podrobný plán stanovujúci časové obmedzenia a termíny konkrétnych akcií, ktoré plánuje začať v týchto oblastiach;
5. konštatuje, že spomedzi nových prípadov porušenia práva v roku 2007 sa 1 196 prípadov týkalo zanedbania notifikácie vnútroštátnych opatrení týkajúcich sa transpozície smerníc Spoločenstva; považuje za neprijateľné, že Komisia si na riešenie jednoduchých prípadov, keď členský štát neoznámi transpozičné opatrenia, vyhradzuje dvanásťmesačné obdobie(6), a vyzýva Komisiu, aby prijala automatické a okamžité opatrenie v súvislosti s týmito prípadmi, ktoré si nevyžadujú žiadnu analýzu ani posúdenie;
6. domnieva sa, že zatiaľ nie sú zavedené jasné postupy na to, aby Súdny dvor mohol účinne viesť konanie voči členskému štátu v súvislosti s porušením práva Spoločenstva, ktoré sa odvtedy vyriešilo, ani jasné postupy na získanie odškodnenia za predchádzajúce chyby a opomenutia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby (do konca roka 2010) predložila nové návrhy na doplnenie súčasného konania pre porušenie, v ktorých zohľadní túto nespravodlivú situáciu;
7. poukazuje na to, že podľa novej pracovnej metódy, ktorú navrhla Komisia vo svojom oznámení z roku 2007, sa budú žiadosti o informácie a sťažnosti doručené Komisii priamo postupovať príslušným členským štátom, "ak si problém vyžaduje objasnenie vecného alebo právneho stanoviska v členskom štáte (...) poskytne sa členskému štátu krátka lehota, aby podal potrebné vysvetlenia, informácie a riešenia priamo dotknutým občanom alebo podnikom a informoval o tom Komisiu"(7);
8. konštatuje, že Komisia začala pilotný projekt EÚ (EÚ Pilot) na testovanie novej pracovnej metódy vo viacerých členských štátoch, že 15 členských štátov sa podieľa na projekte, ktorý sa začal v apríli 2008, a že projekt by sa po vyhodnotení prvého roka fungovania mohol rozšíriť na ostatné členské štáty;
9. poukazuje na to, že toto je však projekt fungujúci na dobrovoľnom základe, ktorého charakter už vyvolal určité pochybnosti a špecifické otázky (ako uvádza vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 21. februára 2008);
10. zaujíma ho najmä, či si Komisia nemyslí, že nedostatok zdrojov v členských štátoch je znepokojivým signálom výskytu skutočných problémov v monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva; okrem toho vyzýva Komisiu, aby pri posudzovaní projektu preverila nasledujúce otázky a informovala o tom Európsky parlament:
–
či sťažovatelia dostali od Komisie jasné, vyčerpávajúce vysvetlenie týkajúce sa spracúvania ich sťažností, či nová metóda naozaj pomohla vyriešiť ich prípady a Komisiu úplne nezbavila jej zodpovednosti vo funkcii "ochrankyne zmluvy",
–
či nová metóda ešte neoddialila začatie konania o porušení právnych predpisov, ktorého trvanie je beztak nesmierne dlhé a nevymedzené,
–
či Komisia nebola voči členským štátom zhovievavá, čo sa týka dodržiavania lehôt stanovených Komisiou (10 týždňov), a či po uplynutí tohto obdobia Komisia poskytla príslušnému členskému štátu jednoznačné informácie a časové rámce týkajúce sa jej budúcich opatrení v záujme včasného nájdenia konečného riešenia pre občanov,
–
či skutočnosť, že projekt EÚ Pilot sa realizuje iba v 15 dobrovoľníckych štátoch, neznamená, že spracovaniu prípadov porušenia právnych predpisov sa venuje menej pozornosti v krajinách, ktoré sa nepodieľajú na projekte;
11. pýta sa, či Komisia vďaka realizácii projektu EÚ Pilot a zmenšeniu pracovnej záťaže v súvislosti s riešením prípadov porušovania právnych predpisov systematickejšie a dôkladnejšie kontroluje transpozíciu smerníc do vnútroštátnych legislatívnych systémov;
12. kladie Komisiu otázku, či projekt EÚ Pilot ovplyvnil priebeh jej stretnutí so zástupcami členských štátov v prípadoch porušenia právnych predpisov (package meetings), ktoré zorganizovala pre členské štáty zapojené do projektu a ostatné členské štáty, s prihliadnutím na to, že tieto stretnutia sa považujú za hlavný prostriedok riešenia konaní vo veci porušenia právnych predpisov;
13. domnieva sa, že občania EÚ by mali očakávať od Komisie rovnakú mieru transparentnosti bez ohľadu na to, či podávajú formálnu sťažnosť alebo uplatňujú svoje právo na podanie petície, ktoré stanovuje zmluva; preto žiada, aby Výboru pre petície pravidelne dostával jasné informácie o etapách dosiahnutých v konaniach pre porušenie, na ktoré sa vzťahuje aj konanie o predložení verejnej petície, alebo aby v opačnom prípade výbor mal prístup k príslušnej databáze Komisie za rovnakých podmienok ako Rada;
14. pripomína Komisii, že každá korešpondencia, ktorá eventuálne obsahuje sťažnosť na skutočné porušenie práva Spoločenstva, sa musí zaregistrovať ako sťažnosť, pokiaľ sa na ňu nevzťahujú výnimočné okolnosti uvedené v bode 3 prílohy oznámenia z 20. marca 2002 uvedeného skôr v texte;
15. konštatuje, že Komisia vyhlásila, že základná smernica, ako je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov(8) sa riadne z najrozličnejších dôvodov riadne netransponovala v nijakom členskom štáte; konštatuje, že Komisia dostala v súvislosti s touto smernicou viac ako 1 800 individuálnych sťažností, pričom 115 z nich zaregistrovala ako sťažnosti a otvorila päť prípadov porušenia právnych predpisov na základe nesprávneho uplatňovania smernice(9); uznáva, že čo sa týka smernice 2004/38/ES, Komisia úspešne a v duchu otvorenosti spolupracovala s Európskym parlamentom; súhlasí s navrhovaným prístupom Komisie, ktorý predpokladá priebežné a vyčerpávajúce prehodnocovanie smernice, podporu určenú členským štátom pri zaručení úplného a riadneho uplatňovania smernice prostredníctvom zverejnenia zodpovedajúcich usmernení v prvej polovici roka 2009, ako aj zavedenie konaní vo veci porušenia právnych predpisov voči členským štátom, ktorých právne predpisy nie sú v súlade s touto smernicou; vyjadruje však vážne obavy, čo sa týka schopnosti Komisie na vystupovanie ako ochrankyne zmluvy a možností Európskeho parlamentu na preverenie politiky registrácie sťažností, ktorú uplatňujú rôzne oddelenia Komisie;
16. naliehavo vyzýva všetky útvary Komisie, aby na konci každého vopred stanoveného obdobia sťažovateľov riadne informovali o tom, ako pokračuje spracovanie ich sťažností (úradná výzva, odôvodnené stanoviská, konanie pred Súdnym dvorom alebo uzavretie prípadu), aby poskytli prípadné odporúčania týkajúce sa vybavovania prípadu prostredníctvom alternatívnych mechanizmov urovnávania sporov a aby uviedli príčiny svojich rozhodnutí a podrobne s nimi oboznámili sťažovateľov v súlade so zásadami stanovenými v spomínanom oznámení z roku 2002;
17. víta skutočnosť, že Komisia postupne zverejňuje spolu so svojimi hlavnými návrhmi aj zhrnutia určené občanom; odporúča, aby boli tieto zhrnutia sprístupnené na jednom mieste a považuje za neprijateľné, aby sa tieto zhrnutia vymazali po ukončení legislatívneho postupu, pretože práve vtedy by mali pre občanov a podniky najväčší význam;
18. pripomína záväzok Rady podporovať členské štáty, aby vypracúvali a uverejňovali tabuľky, ktoré dokumentujú vzájomný vzťah medzi smernicami a vnútroštátnymi transpozičnými opatreniami; trvá na tom, že tieto tabuľky majú zásadný význam pre to, aby Komisia mohla účinne kontrolovať vykonávacie opatrenia vo všetkých členských štátoch;
19. so sklamaním konštatuje, že v tomto volebnom období sa nepodarilo dosiahnuť výrazný pokrok v súvislosti s rozhodujúcou úlohou, ktorú by mal Európsky parlament zohrávať v monitorovaní uplatňovania práva Spoločenstva; domnieva sa, že prisudzovanie priority konaniam vo veci porušenia právnych predpisov zo strany Komisie zahŕňa nielen technické, ale aj politické rozhodnutia, ktoré v súčasnosti nepodliehajú žiadnej forme vonkajšieho preskúmania alebo kontroly a nie sú transparentné; požaduje rýchle vykonanie zodpovedajúcich reforiem navrhnutých pracovnou skupinou pre reformu Európskeho parlamentu, ktoré posilnia vlastnú kapacitu Európskeho parlamentu monitorovať uplatňovanie práva Spoločenstva; v tejto súvislosti podporuje rozhodnutie Konferencie predsedov výborov zo 25. marca 2009;
20. požaduje užšiu spoluprácu medzi národnými parlamentmi a Európskym parlamentom a ich poslancami v záujme podpory a zintenzívnenia riadneho monitorovania európskych otázok na vnútroštátnej úrovni, ako aj zjednodušenia toku informácií predovšetkým pri prijímaní európskych legislatívnych aktov; domnieva sa, že poslanci národných parlamentov majú neoceniteľnú úlohu pri monitorovaní uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva, čím pomáhajú pri posilňovaní demokratickej legitímnosti EÚ a približujú ju občanom;
21. pripomína, že Rada sa zaviazala podnecovať členské štáty na vypracúvanie a uverejňovanie tabuliek vyjadrujúcich vzájomný vzťah medzi smernicami a vnútroštátnymi transpozičnými opatreniami; zdôrazňuje, že tieto tabuľky sú veľmi dôležité na to, aby Komisia mohla vo všetkých členských štátoch účinne monitorovať vykonávacie opatrenia; zo svojej pozície spoluzákonodarcu vyhlasuje, že prijme všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, že počas legislatívneho procesu sa ustanovenia o týchto tabuľkách nevypustia z textov návrhov Komisie;
22. konštatuje, že vnútroštátne súdy majú zásadnú úlohu pri uplatňovaní právnych predpisov Spoločenstva, a plne podporuje úsilie Komisie o stanovenie doplňujúcich školení pre štátnych sudcov, právnické profesie, úradníkov a zamestnancov v štátnych správach; zdôrazňuje, že táto podpora zohráva zásadnú úlohu v nových členských štátoch, najmä v súvislosti s prístupom k právnickým informáciám a právnickej literatúre vo všetkých úradných jazykoch; zdôrazňuje, že treba podporovať zlepšenie dostupnosti databáz rozhodnutí vnútroštátnych súdov týkajúcich sa práva Spoločenstva;
23. vyzýva Komisiu, aby v záujme ukončenia prebiehajúcich iniciatív v oblasti spotrebiteľského práva a právnych predpisov týkajúcich sa hospodárskej súťaže naďalej skúmala mechanizmy EÚ pre kolektívne odškodnenie; domnieva sa, že takéto mechanizmy by mohli využívať občania vrátane predkladateľov petícií s cieľom zlepšiť účinnosť uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva;
24. vyzýva Komisiu, aby zabezpečila uprednostňovanie uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva súvisiacich s ochranou životného prostredia vzhľadom na znepokojujúc trendy, ktoré sú obsahom jej správy, a na veľký počet petícií v tejto oblasti, a v tejto súvislosti odporúča, aby sa sprísnili kontroly uplatňovania právnych predpisov Spoločenstva a aby sa príslušným útvarom poskytli potrebné zdroje; víta oznámenie Komisie z 18. novembra 2008 o vykonávaní environmentálneho práva Európskeho spoločenstva (KOM(2008)0773) ako prvý krok týmto smerom;
25. súhlasí s hodnotením Komisie, podľa ktorého by sa malo prijať viac preventívnych opatrení, aby sa členským štátom zabránilo porušovanie právnych predpisov Spoločenstva; vyzýva Komisiu, aby akceptovala konkrétne požiadavky Výboru pre petície na zabránenie nenapraviteľným škodám na životnom prostredí a vyjadruje poľutovanie nad príliš častou odpoveďou zo strany Komisie, že musí počkať na konečné rozhodnutie príslušných vnútroštátnych orgánov, kým získa právomoc na konanie.
26. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Súdnemu dvoru, Európskemu ombudsmanovi a vládam a parlamentom členských štátov.
Bod 12: "Rozhodnutia Komisie vo veci porušenia sa uverejňujú do jedného týždňa po ich prijatí na internetovej stránke generálneho sekretariátu na tejto adrese: http://europa.eu.int/comm/secretariat_general/sgb/droit_com/index_en.htm#infractions.Rozhodnutia o zaslaní odôvodneného stanoviska členským štátom alebo o postúpení veci Súdnemu dvoru sa tiež uverejnia formou tlačového vyhlásenia, pokiaľ Komisia nerozhodne inak."
"Pri prípadoch týkajúcich sa neoznámenia transpozičných opatrení by cieľom malo byť, aby od zaslania formálneho oznámenia po vyriešenie prípadu alebo postúpenie na Súdny dvor neuplynulo viac než 12 mesiacov" (KOM(2007)0502).
"Za tridsať mesiacov od nadobudnutia účinnosti smernice bolo Komisii doručených viac ako 1800 individuálnych sťažností, 40 otázok od Európskeho parlamentu a 33 návrhov týkajúcich sa jej uplatňovania. Komisia zaregistrovala 115 sťažností a začala päť konaní vo veci porušenia v dôsledku nesprávneho uplatňovania smernice." - Správa Komisie Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov (KOM(2008)0840), s. 9.