Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G-20 vydané po samite konanom v Pittsburghu 24. a 25. septembra 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G-20 (Globálny plán pre obnovu a reformu) vydané po samite konanom v Londýne a na ich vyhlásenia o posilňovaní finančného systému a o rozdelení zdrojov prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcií z 2. apríla 2009,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. apríla 2009 o londýnskom samite G-20 z 2. apríla 2009(1),

–   so zreteľom na vyhlásenie o finančných trhoch a svetovom hospodárstve vydané 15. novembra 2008 po samite skupiny G-20 konanom vo Washingtone,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. apríla 2009 s názvom Podpora rozvojových krajín pri riešení krízy (KOM(2009)0160),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. augusta 2009 s názvom Viac ako HDP: Meradlo pokroku v meniacom sa svete (KOM(2009)0433);

–   so zreteľom na svoje uznesenia týkajúce sa zmeny klímy, a najmä uznesenia zo 4. februára 2009 o odporúčaniach pre budúcu integrovanú politiku Európskej únie v oblasti boja proti zmene klímy – 2050: budúcnosť sa začína dnes(2) a z 11. marca 2009 o stratégii EÚ vo vzťahu ku komplexnej dohode o zmene klímy v Kodani a k poskytnutiu dostatočných finančných prostriedkov na politiku boja proti zmene klímy(3),

–   so zreteľom na uznesenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) z 19. júna 2009 s názvom Uzdravenie z krízy: Globálny pakt pre zachovanie pracovných miest (Global Jobs Pact),

–   so zreteľom na rozvojové ciele milénia Organizácie Spojených národov a záväzky pomoci členských štátov pri odstraňovaní hladu a chudoby,

–   so zreteľom na vyhlásenie vydané po neformálnom stretnutí hláv štátov a vlád členských štátov v Bruseli 17. septembra 2009 s názvom Dohodnutý prístup pre samit G-20 v Pittsburgu,

–   so zreteľom na záverečnú správu Komisie na meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku o alternatívnych ukazovateľoch;

–   so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže proces hospodárskej obnovy nie je dokončený; keďže boj proti rastúcej nezamestnanosti zostáva najvýznamnejšou a najnaliehavejšou otázkou; keďže nezamestnanosť v EÚ dosiahla v júli 2009 desaťročné maximum 9,5 % a keďže sa predpokladá, že bude ďalej rásť,

B.   keďže jednou z hlavných úloh, ktoré treba splniť v snahe zabezpečiť obnovenie hospodárskeho rastu, je obnova dopytu zo strany súkromných subjektov; keďže na dosiahnutie silného, vyrovnaného a trvalo udržateľného hospodárskeho rastu je dôležitý rozhodujúci pokrok v reformách,

C.   keďže súčasné hospodárske problémy by sa mali využiť ako príležitosť na podporu lisabonsko-göteborských cieľov a pripomenutie záväzku bojovať proti nezamestnanosti a zmene klímy, znížiť spotrebu energie a vytvoriť stratégiu EÚ, ktorou by sa zabezpečil prechod od krízového riadenia k dlhodobo udržateľnej hospodárskej obnove,

D.   keďže značné nedostatky v oblasti regulácie a dohľadu spolu s ľahkomyseľným a nezodpovedným podstupovaním rizika zo strany niektorých finančných inštitúcií, ako aj nadbytočná likvidita z dôvodu uvoľnenej menovej politiky v niektorých častiach sveta prispeli významnou mierou k súčasnej kríze,

E.   keďže z hľadiska ekonomiky je nevyhnutná lepšia medzinárodná koordinácia, pričom zamedzenie akýmkoľvek protekcionistickým tendenciám si vyžaduje silnú mnohostrannú spoluprácu; keďže nečinnosť v oblasti politiky môže zvádzať finančné inštitúcie k tomu, aby postupovali ako v minulosti,

F.   keďže vedúci predstavitelia skupiny G-20 nesú spoločnú zodpovednosť za zmierňovanie sociálnych dôsledkov krízy, a to predovšetkým v rozvojových krajinách, ktoré boli najviac zasiahnuté nepriamymi následkami krízy,

G.   keďže zahraničné (offshore) jurisdikcie narúšajú finančnú reguláciu a sú prekážkou pri plnení rozvojových cieľov milénia,

Všeobecné poznámky: Obnova rastu

1.   víta dohody dosiahnuté na samite G-20 vrátane záväzku zamedziť akémukoľvek predčasnému ukončeniu stimulačných opatrení; so znepokojením si však všíma rýchly nárast verejného dlhu a rozpočtových deficitov; zdôrazňuje význam dosiahnutia zdravých verejných financií a zabezpečenia dlhodobej fiškálnej udržateľnosti, aby sa predišlo prílišnému zadlženiu budúcich generácií; naliehavo žiada, aby sa ihneď začali vypracúvať účinné únikové stratégie, aby ich bolo možné uplatniť hneď ako to hospodárska obnova umožní;

2.   domnieva sa, že sú potrebné nové ukazovatele a účtovné rámce pre udržateľný rozvoj nad rámec HDP, aby bolo možné merať životné podmienky ľudí a vplyv ľudskej činnosti na životné prostredie, ktoré by slúžili aj ako usmernenia pre orientáciu a posudzovanie globálnej obnovy;

3.   zdôrazňuje, že okamžitými prioritami musia byť zabezpečenie silného a trvalo udržateľného rastu reálnej ekonomiky, zabezpečenie riadneho fungovania kapitálových trhov a poskytovania úverov, udržanie a podpora zamestnanosti a ochrana ľudí pred nepriaznivými vplyvmi krízy, pričom osobitnú pozornosť treba venovať najchudobnejším a najzraniteľnejším;

4.   víta skutočnosť, že na samite G-20 sa venovala pozornosť otázke celosvetovej nerovnováhy, ktorá je základnou príčinou finančnej krízy; pripomína, že v záujme predchádzania vzniku finančnej krízy v budúcnosti je potrebné riešiť základné príčiny (vrátane nadmerných obchodných deficitov a prebytkov), ktorých dôsledky siahajú ďaleko za oblasť bankovej a finančnej regulácie a inštitucionálneho riadenia; domnieva sa, že účinná mnohostranná reakcia na krízu musí zahŕňať riešenie príčin nerovnováhy výmenných kurzov a kolísavosti cien komodít v mnohostranných rámcoch;

5.   ľutuje, že vedúci predstavitelia skupiny G-20 nevyhodnotili hlavné nedostatky v oblasti regulácie a dohľadu, ktoré zapríčinili finančnú krízu, aby bolo možné predísť opakovaniu rovnakých omylov v tejto oblasti, a teda aj podobnej kríze; vyjadruje poľutovanie nad tým, že predstavitelia G-20 nedosiahli pokrok v súvislosti s financovaním celosvetového boja proti zmene klímy;

6.   víta opätovne potvrdený záväzok dosiahnuť rozvojové ciele milénia a splniť prísľuby v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci vrátane záväzkov v súvislosti s iniciatívou Pomoc pre obchod, odpustením dlhov, ako aj záväzkov z Gleneagles,

7.   víta dohodu vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G-20 pripraviť medzinárodný rámec pre zdaňovanie finančných transakcií a vyzýva na urýchlené dosiahnutie pokroku s cieľom zabezpečiť, aby sa finančný sektor spravodlivou mierou podieľal na hospodárskej obnove a rozvoji, pretože náklady vyplývajúce z krízy zatiaľ znášajú len daňovníci, ostatní občania a verejné služby;

Dôraz na pracovné miesta

8.   víta rozhodnutie vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G-20 postaviť otázku dôstojných pracovných miest do čela obnovy a reformy a víta predovšetkým úlohu, ktorá bola dohodnutá pre MOP;

9.   víta záväzok predstaviteľov skupiny G-20 zaoberať sa krízou v oblasti zamestnanosti na medzinárodnej úrovni a posilniť podporu pre najzraniteľnejšie osoby, ktoré sú najviac postihnuté krízou a ktoré najviac potrebujú spoločnú akciu; v tejto súvislosti víta vytvorenie varovného systému zameraného na sledovanie miery zraniteľnosti na celosvetovej úrovni;

10.   žiada, aby záväzok medzinárodného spoločenstva vyústil do konkrétnej činnosti a aby sa uplatňoval predovšetkým prostredníctvom podporovania dôraznej agendy "ekologických pracovných miest";

11.   uznáva, že je dôležité vytvoriť rámec pre budúci hospodársky rast zameraný na zamestnanosť a v rámci plánov obnovy prednostne venovať pozornosť podporovaniu dôstojných pracovných miest;

12.   víta Globálny pakt MOP pre zachovanie pracovných miest a vyzýva na jeho urýchlené uplatňovanie, najmä na vytvorenie anticyklického fondu pre pracovné miesta na medzinárodnej úrovni a ambicióznych balíkov fiškálnych stimulov, ktoré budú podporovať tvorbu pracovných miest a ich zachovanie pomocou efektívnych služieb zamestnanosti, ako aj silných sociálnych politík na podporu zraniteľných skupín a zabezpečenie kúpnej sily minimálnych miezd;

13.   trvá na tom, že ratifikácia a uplatňovanie dohovorov MOP sú v tejto súvislosti nevyhnutné a žiada, aby boli začlenené do obchodných dohôd WTO; vyzýva aj na ďalšie posilnenie spolupráce kľúčových medzinárodných organizácií;

14.   podporuje iniciatívy týkajúce sa nových foriem finančných služieb, ako je mikrofinancovanie, ktorých cieľom je zlepšiť prístup k finančným službám pre najchudobnejších;

15.   trvá na význame podpory sociálneho dialógu na všetkých úrovniach s cieľom predchádzať mzdovej deflácii a zabezpečiť rast miezd, ktorý zodpovedá rastu produktivity práce;

Posilňovanie finančného dohľadu a regulácie

16.   víta výzvu ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk krajín G-20 dosiahnuť dohodu o medzinárodnom rámci reformy v nasledovných kľúčových oblastiach finančného sektora:

17.   víta odhodlanie zmeniť systém globálnej finančnej regulácie a súhlasí s konštatovaním, že sa dosiahol značný pokrok, no domnieva sa, že mnohé schválené zmeny sa doposiaľ nezačali uplatňovať v plnej miere a že ešte zostáva uskutočniť mnoho opatrení;

18.   berie na vedomie, že vedúci predstavitelia krajín skupiny G-20 prisľúbili komplexný dohľad nad všetkými inštitúciami, ktoré majú z hľadiska systému významnú úlohu, a nad finančnými nástrojmi; domnieva sa, že na zamedzenie ďalším krízam je potrebný centralizovanejší prístup k dohľadu nad finančným trhom a zastáva názor, že Európska únia by sa mala snažiť o vybudovanie silnejšej finančnej štruktúry v oblasti dohľadu, ktorej cieľom by bolo ustanovenie jednotného orgánu finančného dohľadu;

19.   zastáva názor, že medzinárodná koordinácia musí viesť k postupnému zlepšovaniu pravidiel obozretného podnikania na celom svete s cieľom zamedziť regulačnej arbitráži; zdôrazňuje, že pokrok dosiahnutý v širšom kontexte skupiny G-20 spočíva v prístupe tzv. minimálnej harmonizácie, ktorý nesmie brániť EÚ v uplatňovaní prísnejších štandardov; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že EÚ je ambicióznejšia, čo sa týka rozsahu a požiadaviek na reguláciu a dohľad, ako vyplýva z nedávno prijatých alebo prerokúvaných právnych predpisov;

20.   víta opätovné potvrdenie záväzku dosiahnuť, aby finančné inštitúcie podliehali prísnejším pravidlám podstupovania rizika a zaviesť také riadenie, v rámci ktorého sa odmeňuje na základe dlhodobých výsledkov a celkovej väčšej transparentnosti; s potešením víta záväzok prijať rámec Bazilej II do roku 2011 a zavedenie pomeru zadlženia (leverage ratio) harmonizovaného na medzinárodnej úrovni; domnieva sa, že tieto všeobecné zásady a ciele by mali dodržiavať všetci účastníci trhu vždy, keď ide o ochranu investorov, daňovníkov a spotrebiteľov;

21.   vyzýva Komisiu, aby do záväzných právnych predpisov ES urýchlene transponovala záväzky týkajúce sa bonusov prijaté na samite skupiny G-20; vyzýva vedúcich predstaviteľov krajín skupiny G-20, aby sprísnili svoje návrhy v oblasti tvorby kapitálu a reformy postupov kompenzácií a aby zabezpečili jednotný prístup pracovníkov v oblasti dohľadu na celosvetovej úrovni týkajúci sa sankcií;

22.   zastáva názor, že zásady cezhraničnej spolupráce v oblasti krízového riadenia musia byť ihneď uvedené do praxe; vyzýva Radu pre finančnú stabilitu, aby pred schvaľovaním návrhov, ktoré sa majú prijať do konca októbra 2010 pre systémovo dôležité finančné inštitúcie, konzultovala s Európskym parlamentom;

23.   uznáva, že dosiahnuté výsledky v boji proti nespolupracujúcim jurisdikciám ("daňovým rajom") sú významné, ale stále nie sú dostatočné; vyzýva Celosvetové fórum pre transparentnosť a výmenu informácií, aby zlepšilo daňovú transparentnosť a výmenu informácií tak, aby krajiny mohli plne uplatňovať svoje daňové právo na ochranu svojho daňového základu; podporuje krajiny G-20 v tom, aby uplatnili opatrenia proti daňovým rajom od marca 2010 v prípadoch, že nebudú spolupracovať;

24.   víta napredovanie v oblasti bankového tajomstva, najmä rozšírenie Globálneho fóra pre transparentnosť a výmenu informácií OECD; konštatuje však, že niektoré jurisdikcie, ktoré prisľúbili uplatňovanie noriem, doposiaľ nesplnili tento záväzok; vyzýva na vytvorenie efektívneho systému na predchádzanie daňových únikov ako aj odhaľovanie a stíhanie ich páchateľov; zdôrazňuje význam vytvorenia štandardizovaného systému predkladania správ;

25.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že vedúci predstavitelia krajín skupiny G-20 neriešili otázku morálneho hazardu a že otázka prepojenia noriem v oblasti obozretného podnikania pre systémové inštitúcie a otázka nákladov, ktoré sú spojené so zlyhaním týchto inštitúcií, bola odložená na október 2010; vyzýva, aby návrhy na reštrukturalizáciu a prehodnotenie obchodných modelov vo finančnom sektore riešili problém "too big to fail" (príliš veľký na to, aby zlyhal/skrachoval);

Posilňovanie našich globálnych finančných inštitúcií

26.   víta plán predstaviteľov G-20 uskutočniť reformy Medzinárodného menového fondu (MMF) a Svetovej banky a požaduje, aby sa začali čo najskôr; žiada ďalekosiahlu reformu celosvetovej hospodárskej a finančnej správy; podporuje zlepšenie MMF a Svetovej banky ako kľúčového prvku úsilia o zlepšenie dôveryhodnosti, legitímnosti a efektívnosti týchto inštitúcií; žiada zlepšenie zastúpenia rozvojových krajín v medzinárodných finančných inštitúciách; víta záväzok zmeniť podiel kvót v prospech krajín s rýchlo sa rozvíjajúcim trhom a rozvojových krajín; pripomína význam predchádzania procyklickým politikám s cieľom smerovať k hospodárskej obnove;

27.   vyzýva na vytvorenie mechanizmu na presun niektorých nových príspevkov členských štátov MMF, ktoré im boli pridelené v rámci zvláštnych práv čerpania MMF (Special Drawing Rights – SDR) pre krajiny s nízkymi príjmami, čím by sa mohla zdvojnásobiť strednodobá koncesná kapacita MMF požičiavať;

28.   víta záväzky predstaviteľov G-20 k otvorenému globálnemu hospodárstvu; domnieva sa, že oživenie svetového obchodu je dôležité pre obnovenie celosvetového rastu; v tejto súvislosti opäť zdôrazňuje svoj postoj proti akejkoľvek forme protekcionizmu a naďalej nalieha na dosiahnutie pokroku v zabezpečovaní prístupu na trh, ktorý by neznevýhodňoval rozvojové krajiny, a to odstránením svojvoľných colných a iných bariér, ako aj dodržiavaním pravidiel voľného a spravodlivého obchodu; aj naďalej je odhodlaný snažiť sa o celosvetové, ambiciózne a vyrovnané uzavretie kola rokovaní v Dauhe v súlade so svojim mandátom a vyzýva vedúcich predstaviteľov, aby nezabúdali na najvýznamnejší rozvojový cieľ tohto kola rokovaní;

29.   víta, že predstavitelia G-20 uznávajú dôležitosť trvalo udržateľnejšieho svetového hospodárstva; zdôrazňuje, že dosiahnutie záväznej dohody o zmene klímy na nadchádzajúcej konferencii Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy v Kodani (konferencia UNFCCC) je skutočne dôležité; upozorňuje však, že vedúci činitelia G-20 by mali uznať rozsiahlu povahu problémov celosvetovej trvalej udržateľnosti; vyzýva ministrov financií skupiny G-20, aby ako kľúčový prvok kolektívnej reakcie na globálnu ekonomickú krízu uvoľnili zdroje na podporu krátkodobých opatrení v oblasti klímy v rozvojových krajinách;

30.   zdôrazňuje skutočnosť, že všetky záväzky prijaté vedúcimi predstaviteľmi krajín skupiny G-20 sa musia v plnej miere dodržiavať, rýchlo zaviesť a spresniť na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni s cieľom obnoviť dôveru a dosiahnuť čo najväčšiu hospodársku obnovu;

31.   domnieva sa, že zastúpenie EÚ na schôdzach G-20 by malo byť predmetom dôkladnej diskusie jej troch hlavných inštitúcií a členských štátov; je presvedčený o tom, že Európska únia sa musí dohodnúť na spoločnej pozícii na medzinárodných fórach, najmä čo sa týka stretnutí krajín skupiny G-20, a trvá na tom, aby Európska únia mala na medzinárodných rokovaniach súdržnejšie zastúpenie;

32.   zdôrazňuje význam dohody o finančných prostriedkoch na pomoc chudobnejším krajinám prispôsobiť sa zmene klímy, ktorá sa dosiahla na rokovaniach konferencie UNFCCC, a význam zabezpečenia spoľahlivých a predvídateľných mechanizmov financovania, ktoré sú doplnkovými k oficiálnej rozvojovej pomoci; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto otázka bola odložená do uskutočnenia rokovaní UNFCCC a opätovne pripomína, že Európska únia by mala spravodlivou mierou prispievať k financovaniu zmierňovania a prispôsobovania, zodpovedajúcemu výsledkom vedeckých výskumov závažnosti dôsledkov zmeny klímy a rozsahu nákladov, ktoré s ňou súvisia;

33.   upriamuje pozornosť na pretrvávajúcu potravinovú krízu a víta rozhodnutie podporiť iniciatívu Svetovej banky týkajúcu sa potravín; vyzýva krajiny poskytujúce pomoc, aby zabezpečili transparentnosť a zodpovednosť v súvislosti s distribúciou potravinovej pomoci;

o
o   o

34.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej centrálnej banke, vládam a parlamentom členských štátov, vládam a parlamentom krajín skupiny G-20 a Medzinárodnému menovému fondu.

(1) Prijaté texty, P6_TA(2009)0330. (2) Prijaté texty, P6_TA(2009)0042. (3) Prijaté texty P6_TA(2009)0121.