Európsky parlament,

–   so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, a najmä na jej článok 21, a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–   so zreteľom na články 3, 6, 11 a 19 Zmluvy o EÚ a články 177, 300 a 310 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na všetky dohody medzi EÚ a tretími krajinami a ustanovenia o ľudských právach a demokracii v týchto dohodách,

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie(1), ktorá bola vyhlásená v Štrasburgu 12. decembra 2007,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 8. septembra 2000 s názvom Miléniová deklarácia OSN (A/RES/55/2),

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo 4. decembra 2000 o podpore a upevňovaní demokracie (A/RES/55/96),

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 15. septembra 2005 s názvom Výsledok svetového summitu 2005 (A/RES/60/1),

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 20. decembra 2004 s názvom Posilnenie úlohy regionálnych, subregionálnych a iných organizácií a dohôd podporujúcich a upevňujúcich demokraciu (A/RES/59/201),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. apríla 2000 o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní (KOM(2000)0191),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2001 o oznámení Komisie o pomoci Európskej únie pri voľbách a ich pozorovaní(2),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. mája 2001 o úlohe Európskej únie pri podporovaní ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (KOM(2001)0252),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. apríla 2002 o oznámení Komisie o úlohe Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách(3),

–   so zreteľom na Európsku bezpečnostnú stratégiu prijatú 12. decembra 2003,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. októbra 2003 o správe vecí verejných a rozvoji (KOM(2003)0615),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 31. marca 2004 o správe rozvojovej politiky Európskej únie(4),

–   so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie s názvom Európsky konsenzus(5),

–   so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z roku 2005 a Akčný plán Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) z Akkry z roku 2008,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. augusta 2006 o správe v európskom konsenze o rozvojovej politike – k harmonizovanému prístupu v Európskej únii (KOM(2006)0421),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete (EIDHR)(6),

–   so zreteľom na rozhodnutie svojho Predsedníctva z 18. júna 2007, ktorým sa zriadil Úrad na podporu parlamentnej demokracie,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. mája 2008 o volebných pozorovateľských misiách EÚ: ciele, postupy a budúce výzvy(7),

–   so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2009 o podpore demokratickej správy vecí verejných – na ceste k posilnenému rámcu EÚ,

–   so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie pre Komisiu z 30. septembra 2009 týkajúcu sa budovania demokracie vo vonkajších vzťahoch (O-0093/2009 – B7-0213/2009),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže demokracia a ľudské práva predstavujú základné hodnoty Európskej únie a jej členských štátov a od samého začiatku tvoria neoddeliteľnú súčasť procesu európskej integrácie,

B.   keďže základné zmluvy Európskej únie zdôrazňujú pevnú oddanosť demokracii a ľudským právam a kodanské politické kritériá "stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín" sú základnou črtou procesu rozširovania,

C.   keďže vízia EÚ v oblasti budovania a podpory demokracie nebola ešte vytýčená v žiadnom dokumente,

D.   keďže úspešná integrácia politických, sociálnych a hospodárskych práv do širšieho chápania demokracie v rámci EÚ prináša stabilitu a prosperitu doteraz nevídaným spôsobom vo svetových dejinách,

E.   keďže podľa článku 11 Zmluvy o EÚ je jedným z cieľov spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky rozvíjať a upevňovať demokraciu a právny štát a rešpektovať ľudské práva a základné slobody,

F.   keďže v článku 21 Zmluvy o EÚ v znení Lisabonskej zmluvy sa uvádza, že "činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení" a že "Únia zabezpečuje vzájomný súlad medzi rôznymi oblasťami svojej vonkajšej činnosti a medzi nimi a ostatnými politikami",

G.   keďže podpora a ochrana všetkých ľudských práv je základným predpokladom existencie demokratickej spoločnosti, ako potvrdzuje rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. A/RES/59/201, a keďže demokratické systémy môžu mať rozličnú formu a podobu, ako je to aj v rámci EÚ, ale demokracia je univerzálna hodnota a jej základné zásady alebo prvky sú zakotvené v početných medzinárodných vyhláseniach a dohovoroch; keďže medzi tieto prvky, ktoré sú definované vo vyššie uvedených rezolúciách Valného zhromaždenia OSN z roku 2000 a 2004 (A/RES/55/96 a A/RES/59/201), patria:

H.   keďže, ako sa uvádza v Miléniovej deklarácii OSN z roku 2000, demokratická a reprezentatívna správa vecí verejných založená na vôli ľudí môže najlepšie zabezpečiť práva mužov a žien na dôstojný život a výchovu ich detí, bez hladu a strachu z násilia, útlaku a nespravodlivosti,

I.   keďže možnosť mužov a žien zúčastňovať sa na politickom živote a rozhodovaní za rovnakých podmienok je nevyhnutným základom skutočnej demokracie,

J.   keďže demokracia, rozvoj a rešpektovanie všetkých ľudských práv vrátane ekonomických, sociálnych a kultúrnych, sú vzájomne závislé a navzájom sa posilňujú,

K.   keďže demokracia je taktiež jasne spojená s bezpečnosťou, ako to uznáva Európska bezpečnostná stratégia, ktorá uvádza, že "šírenie dobrej správy vecí verejných, podpora sociálnych a politických reforiem, riešenie otázky korupcie a zneužívania moci, vytvorenie právneho štátu a ochrana ľudských práv predstavujú najlepšie prostriedky na posilnenie medzinárodného poriadku",

L.   keďže Európska únia disponuje širokým spektrom nástrojov a prostriedkov na podporu demokracie na celom svete, od politického dialógu a diplomatických iniciatív až po osobitné nástroje finančnej a technickej spolupráce,

M.   keďže všetky vonkajšie finančné nástroje Európskej únie ako sú napríklad nástroj rozvojovej spolupráce (DCI), nástroj európskeho susedstva a partnerstva (ENPI) a nástroj stability (IfS), ponúkajú značné možnosti podpory demokratickej správy vecí verejných a budovania inštitúcií a kapacít,

N.   keďže Európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) predstavuje kľúčový nástroj finančnej pomoci v oblasti ľudských práv a demokracie, nakoľko má globálny charakter, môže fungovať bez súhlasu hostiteľskej krajiny a priamo podporuje organizácie občianskej spoločnosti, keďže volebné pozorovateľské misie EÚ financované z EIDHR tvoria základnú súčasť prínosu EÚ k demokratickému budovaniu inštitúcií, čo najmä zahŕňa nadviazanie na odporúčania volebných pozorovateľských misií EÚ,

O.   keďže občianska spoločnosť môže zohrávať dôležitú úlohu v snahách Únie o budovanie vonkajšej demokracie, ako ukázal prínos dobrovoľníkov pre programy na budovanie mieru a demokracie,

P.   keďže je potrebný lepší prehľad o podpore demokracie, ktorú v súčasnosti poskytuje EÚ, o tom, ako je široká škála nástrojov a prostriedkov EÚ určených na podporu demokracie na celom svete úspešná v partnerských krajinách a ako tieto rozličné nástroje a aktéri fungujú a ako sa navzájom dopĺňajú a spájajú,

Q.   keďže vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 31. marca 2004 o oznámení Komisie o správe a rozvoji zdôraznil "význam uskutočňovania volebných a parlamentných reforiem za hranice volebného systému viacerých politických strán s cieľom zabezpečiť extenzívnejšiu a účinnejšiu politickú činnosť medzi obyvateľstvom",

1.   zdieľa názor, že na to, aby sa zlepšila účinnosť podpory EÚ budovaniu demokracie na celom svete a predovšetkým podpora demokratických hodnôt a rešpektovanie ľudských práv, je potrebný súdržnejší a jednotnejší rámec;

2.   víta snahy bývalého a súčasného predsedníctva EÚ, ktoré sa týkajú medzipilierovej iniciatívy v oblasti budovania demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, ktoré majú za cieľ vylepšiť ich politiku a posilniť ich činnosť a koordináciu snáh, a zdôrazňuje potrebu udržateľnej činnosti v tejto oblasti ako súčasti záverov Rady, ktoré sa majú prijať v novembri 2009; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že niektoré kľúčové zásady, ako transparentnosť, prístup k dokumentom, konzultácia a zodpovednosť, musia byť riadne zohľadnené zo strany Rady pri riešení tejto otázky;

3.   odporúča, aby budúce závery Rady obsahovali konkrétne a praktické návrhy na zlepšenie koordinácie opatrení na podporu demokracie v rámci nástrojov zahraničnej a rozvojovej politiky a politiky ľudských práv EÚ,  znovu pripomína, že schválenie národnej stratégie o ľudských právach a demokracii, ktorá sa má považovať za referenčný dokument pri stanovovaní špecifických priorít pre krajinu v tejto oblasti a zahrnúť do všetkých relevantných externých politík a nástrojov EÚ s príslušnou treťou krajinou, by mohlo výrazne posilniť jednotnosť, koordináciu a účinnosť vonkajšej činnosti EÚ;

4.   opakovane zdôrazňuje, že demokratizácia a dobrá správa vecí verejných nie sú len cieľmi sami osebe, ale sú tiež nesmierne dôležité z hľadiska obmedzenia chudoby, ako aj z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja, mieru a stability; domnieva sa, že demokracia, ako to dokazuje aj vnútorný integračný proces EÚ, pomáha nielen pri podpore politických a občianskych práv, ale aj pri podpore hospodárskych, kultúrnych a sociálnych práv vrátane solidarity;

5.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vytváraní nového útvaru pre vonkajšiu činnosť inštitucionálnym spôsobom zabezpečili účinné zahrnutie budovania ľudských práv a demokracie do všetkých oblastí politiky, a aby sa poučili z existujúcich postupov a skúseností s cieľom využiť ich na pokrok v teréne pri podpore demokratických hodnôt;

6.   domnieva sa, že zakorenenie demokracie a demokratických procesov v tretích krajinách je najlepším predpokladom na vypracovanie účinných politík týkajúcich sa globálnych otázok, ktoré znepokojujú aj občanov EÚ; poukazuje na to, že demokratické systémy môžu napríklad lepšie bojovať proti medzinárodnej kriminalite, nelegálnej migrácii a pašovaniu, chrániť životné prostredie, udržiavať otvorený, globálny systém obchodovania a zabezpečiť trvalo udržateľné a konkurencieschopné dodávky energie;

7.   naliehavo vyzýva EÚ, aby s cieľom posilniť spoločné celosvetové aktivity na podporu demokracie, verejne podporila definíciu demokracie Valného zhromaždenia OSN z roku 2005 ako referenciu pre svoju vlastnú prácu v oblasti demokratizácie;

8.   zdôrazňuje, že demokracia sa nedá exportovať alebo predpísať zvonka a že úspešná stratégia na podporu demokracie sa musí zakladať na dialógu a musí znamenať široké snahy o posilnenie občianskej spoločnosti a nárast demokratického povedomia v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že EÚ je aj naďalej zaviazaná zásade vlastnej zodpovednosti partnerských krajín za rozvojové stratégie a programy; zdôrazňuje však, že tieto postupy sa však môžu podporovať rozličnými nástrojmi EÚ, prispôsobenými špecifickej situácii danej krajiny;

9.   zdôrazňuje, že EÚ musí vypracovať stratégie na podporu rozvoja občianskej spoločnosti a demokratických štruktúr, politické nadácie, mimovládne organizácie a akademické inštitúcie v tejto súvislosti zohrávajú dôležitú úlohu a mali by sa podporovať;

10.   navrhuje, aby Rada a Komisia začali s komplexnou a podrobnou analýzou všetkých foriem podpory demokracie a ľudských práv zo strany EÚ na vybranej vzorke partnerských krajín, čo by umožnilo predložiť praktické odporúčania;

11.   odporúča Rade a Komisii implementovať Parížsku deklaráciu OECD o účinnosti pomoci a Akčný plán z Akkry vo svojej práci na podporu demokracie a navrhuje predovšetkým, aby sa uskutočnilo spoločné hodnotenie demokracie EÚ, spoločné programovanie EÚ a rozdelenie nákladov s cieľom zvýšiť vplyv a viditeľnosť práce EÚ na podporu demokracie;

12.   zdôrazňuje význam doložiek o ľudských právach, ktoré obsahujú dohody EÚ; v tejto súvislosti znovu opakuje, že takéto doložky by sa v prvom rade mali dôsledne uplatňovať v existujúcich dohodách, než aby sa vypracúvali nové dohody, ktoré obsahujú dodatočné podmienky;

13.   navrhuje Komisii, aby do časti strategických dokumentov pre jednotlivé krajiny systematicky zahŕňala časť o stave demokracie a ľudských právach, odporúčania z príslušných volebných pozorovateľských misií EÚ a podľa potreby začlenila podporu demokracie do programov spolupráce s partnerskými krajinami;

14.   zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie činností vykonávaných v rámci rozličných vonkajších finančných nástrojov s cieľom dôsledne preskúmať, ako sa geografické a tematické nástroje navzájom dopĺňajú;

15.   vyzýva Radu a Komisiu, aby predtým, než spustia nové iniciatívy v oblasti budovania demokracie, uskutočnili širokú a komplexnú konzultáciu so všetkými zainteresovanými stranami v EÚ a tretích krajinách vrátane inštitucionálnych, regionálnych a miestnych aktérov , ochrancov ľudských práv a nezávislých skupín občianskej spoločnosti;

16.   vyzýva Komisiu na systematickejšie zapojenie demokratických inštitúcií na všetkých úrovniach, predovšetkým parlamentov, regionálnych a miestnych orgánov do príprav a vykonávania špecifických nástrojov pre jednotlivé štáty, ako sú dohody medzi EÚ a daným štátom a strategické dokumenty pre jednotlivé krajiny;

17.   žiada, aby Komisia zvážila zriadenie dobrovoľníckych Európskych mierových síl, pričom by zohľadnila pozitívnu skúsenosť s Európskou dobrovoľníckou službou (EDS);

18.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby podpora demokracie EÚ mala komplexný charakter, riešila všetky otázky zahrnuté do vyššie uvedenej rezolúcie Valného zhromaždenia OSN o výsledkoch svetového samitu z roku 2005 a aby sa pri jej uskutočňovaní prijal dlhodobý prístup; v tejto súvislosti vidí EDIHR ako kľúčový nástroj finančnej pomoci a žiada, aby sa podpora zachovala a posilnila;

19.   víta pozitívny prínos volebných pozorovateľských misií pri upevňovaní demokratických procesov, posilňovaní dodržiavania ľudských práv, základných slobôd, dobrej správe vecí verejných a právneho štátu, a najmä pri posilňovaní volebných procesov na celom svete, ale zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súdržnú povolebnú politiku, pričom treba venovať osobitnú pozornosť konvergencii následných technických a politických opatrení a podnetom občianskej spoločnosti, v ktorých by podpora rozvoja bola v súlade s demokratickými zásadami a hodnotami demokratickej správy;

20.   vyzýva Komisiu, aby ďalej budovala na úspešnej spolupráci s OSN v súvislosti s volebnými pozorovateľskými misiami a posilnila spoločné budovanie stratégií a vytváranie projektov s OSN a inými regionálnymi organizáciami, ako napríklad s Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Africkou úniou, v súvislosti s podporou demokracie a ľudských práv;

21.   zdôrazňuje, že EÚ by sa vo svojich snahách o budovanie demokracie mala cieľavedome osobitne zameriavať na úlohu volených zástupcov a politických strán, nezávislé súdnictvo a médiá ako aj posilnenie účasti žien na politickom a verejnom živote; zdôrazňuje aj dôležitú úlohu podpory politických nadácií, mimovládnych organizácií a akademických inštitúcií;

22.   odporúča zavedenie osobitnej stratégie na podporu nových demokraticky zvolených parlamentov v záujme trvalého upevnenia demokracie, zásady právneho štátu a dobrej správy vecí verejných; ďalej vyzýva na rozvoj peer-to-peer nástroja, ktorý by zahŕňal poslancov rôznych národností a týkal sa otázky, čo predstavuje účinné a efektívne zastúpenie záujmov voličov, účinný a efektívny dohľad nad výkonnou mocou a spôsoboch a prostriedkoch na zabezpečenie informačného toku medzi všetkými časťami vládneho systému;

23.   potvrdzuje svoje odhodlanie prispieť k upevneniu demokratických procesov intenzívnejším zapojením do pozorovania volieb, prijímaním opatrení nadväzujúcich na volebné pozorovateľské misie EÚ a budovaním parlamentných kapacít; v tejto súvislosti vyzýva Úrad na podporu parlamentnej demokracie, aby príslušným parlamentným výborom predložil komplexný akčný plán, ktorý by mal nevyhnutne zahŕňať jasný mechanizmus spolupráce s medziparlamentnými delegáciami a spoločnými parlamentnými výbormi; zdôrazňuje taktiež význam zapojenia parlamentných zhromaždení ako napríklad AKT–EÚ, EUROLAT, EUROMED a EURONEST do tohto procesu;

24.   vyzýva delegácie Komisie, aby pri príprave alebo navrhovaní parlamentných programov podpory spolupracovali s Úradom na podporu parlamentnej demokracie;

25.   odporúča, aby sa do novembrových záverov Rady začlenil akčný plán a aby sa naplánovalo hodnotenie pokroku do konca roku 2010; a vyzýva súčasné a budúce predsedníctvo EÚ, aby príslušným výborom Európskeho parlamentu predložili závery Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy;

26.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES C 364, 18.12.2000, s. 1. (2) Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 270. (3) Ú. v. EÚ C 131 E, 5.6.2003, s. 147. (4) Ú. v. EÚ C 103 E, 29.4.2004, s. 550. (5) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1. (7) Prijaté texty, P6_TA(2008)0194.