Európsky parlament,

–   so zreteľom na ustanovenia nachádzajúce sa v právnych nástrojoch Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, akými sú napríklad Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o potláčaní obchodu s ľuďmi a využívania prostitúcie iných osôb, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) a jeho opčný protokol a Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–   so zreteľom na ďalšie nástroje OSN týkajúce sa násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach (A/CONF. 157/23), Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993 (rezolúcia 48/104), rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 12. decembra 1997 s názvom "Prevencia trestnej činnosti a opatrenia trestného súdnictva na odstránenie násilia páchaného na ženách" (rezolúcia 52/86), rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2002 s názvom "Smerom k odstráneniu trestnej činnosti zameranej proti ženám, páchanej v mene cti" (rezolúcia 57/179) a rezolúcia Valného zhromaždenia OSN z 22. decembra 2003 s názvom "Odstránenie domáceho násilia páchaného na ženách" (rezolúcia 58/147), správy osobitných spravodajcov vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilí páchanom na ženách a všeobecné odporúčanie č. 19 Výboru pre odstránenie diskriminácie žien (11. schôdza, 1992),

–   so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách 15. septembra 1995, a na uznesenia Európskeho parlamentu z 18. mája 2000 o opatreniach v súvislosti s pekinskou akčnou platformou(1) a z 10. marca 2005 o opatreniach v súvislosti s akčnou platformou Štvrtej svetovej konferencie o ženách (Peking + 10)(2),

–   so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN zo 6. júla 2006 s názvom "Podrobná štúdia všetkých foriem násilia páchaného na ženách" (A/61/122/Add.1),

–   so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 19. decembra 2006 o zintenzívnení úsilia na odstránenie všetkých foriem násilia voči ženám (rezolúcia 61/143),

–   so zreteľom na rezolúciu 2003/45 Komisie OSN pre ľudské práva z 23. apríla 2003 o odstránení násilia voči ženám (rezolúcia Komisie pre ľudské práva 2003/45),

–   so zreteľom na rezolúciu Medziparlamentnej únie o úlohe parlamentov v boji proti násiliu voči ženám, prijatú na 114. zhromaždení 12. mája 2006,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 1997 o potrebe viesť v celej Európskej únii širokú kampaň za nulovú toleranciu násilia páchaného na ženách(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2006 o aktuálnej situácii v oblasti boja proti násiliu páchanom na ženách a budúcich krokoch(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2007 o vraždách žien v Mexiku a Strednej Amerike a úlohe Európskej únie v boji proti tomuto javu(5),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o boji proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, ktoré sa praktizuje v EÚ(6),

–   so zreteľom na otázky z 1. októbra 2009 Rade (O-0096/2009 − B7-0220/2009) a Komisii (O-0097/2009 − B7-0221/2009) o odstránení násilia páchaného na ženách,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže pekinská akčná platforma OSN vymedzila násilie páchané na ženách ako akýkoľvek akt rodového násilia, ktorý vyústi alebo môže vyústiť do fyzického, sexuálneho alebo duševného ublíženia alebo utrpenia žien, vrátane hrozieb vykonania takýchto činov, nátlaku alebo svojvoľného zbavenia slobody,

B.   keďže pekinská akčná platforma OSN vyhlásila, že násilie páchané na ženách je prejavom historicky nerovných mocenských vzťahov mužov a žien, ktoré viedli k dominancii mužov nad ženami a k diskriminácii žien zo strany mužov, a tiež k bráneniu ženám v ich voľnom napredovaní,

C.   keďže násilie páchané mužmi na ženách nie je iba problémom verejného zdravia, ale aj aspektom nerovnosti žien a mužov, t. j. oblasti, v ktorej má EÚ právomoc prijímať opatrenia,

D.   keďže rovnosť žien a mužov je jednou zo základných zásad EÚ, ktorú uznáva Zmluva o ES a Charta základných práv Európskej únie,

E.   keďže násilie páchané mužmi na ženách predstavuje porušovanie ľudských práv, a to práva na život, práva na bezpečnosť, práva na dôstojnosť, práva na fyzickú a duševnú integritu a práva na sexuálny a reprodukčný výber a zdravie,

F.   keďže násilie páchané mužmi na ženách predstavuje pre ženy prekážku, ktorá im bráni zapojiť sa do života spoločnosti, do politického a verejného života a do pracovného procesu a môže viesť k odsúvaniu žien na okraj spoločnosti a k ich chudobe,

G.   keďže extrémne formy násilia páchaného na ženách môžu viesť k ich vraždám,

H.   keďže násilie páchané na ženách ide ruka v ruke s násilím páchaným na deťoch a vplýva na ich psychickú rovnováhu a ich životy,

I.   keďže násilie páchané na ženách-matkách priamo i nepriamo ovplyvňuje emocionálne a duševné zdravie ich detí, má naň dlhodobé negatívne následky a môže vytvárať kruh násilia a zneužívania, ktorý pretrváva celé generácie,

J.   keďže násilie páchané mužmi na ženách je v celej Európe a vo svete štrukturálnym a široko rozšíreným problémom, pričom tento jav vplýva na obete a páchateľov bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem alebo spoločenské postavenie a súvisí s nerovnomerným rozdelením moci medzi ženami a mužmi v našej spoločnosti,

K.   keďže formy násilia páchaného na ženách sa v rôznych kultúrach a tradíciách líšia a keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov, takzvané zločiny v mene cti a nútené sobáše sú realitou v EÚ,

L.   keďže v podmienkach vojny, ozbrojeného konfliktu, povojnovej obnovy, hospodárskej, sociálnej a/alebo finančnej krízy sa zvyšuje individuálna i kolektívna bezbrannosť žien voči násiliu páchanému mužmi, čo by sa však nemalo považovať za ospravedlnenie tolerovania násilia páchaného mužmi,

M.   keďže obchodovanie so ženami na sexuálne a iné účely je zásadným porušením ľudských práv žien a škodí jednotlivým obetiam, ako aj celej spoločnosti,

N.   keďže tolerovanie prostitúcie v Európe vedie k nárastu pašovania žien do Európy na sexuálne účely a k sexuálnej turistike,

O.   keďže v EÚ sa pravidelne nezhromažďujú porovnateľné údaje o rôznych druhoch násilia voči ženám, a preto sa dá len ťažko zistiť skutočný rozsah tohto javu a hľadať vhodné riešenia tohto problému,

P.   keďže počet žien, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia, je znepokojujúci,

Q.   keďže často zdeformovaný a konzumný obraz žien, ktorý prinášajú médiá, je v protiklade s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti,

R.   keďže okrem ekonomickej závislosti (ku ktorej u žien často dochádza) sú dôležitými faktormi, ktoré spôsobujú, že ženské obete násilie neohlásia, spoločenská kultúra a predstavy, že násilie mužov na ženách je súkromná vec alebo že na ňom nesú často vinu samotné ženy,

S.   keďže ženy často neoznamujú prípady násilia, ktoré na nich páchajú muži, z rôznych zložitých – psychologických, finančných, sociálnych a kultúrnych dôvodov a niekedy ich od toho odrádza nedostatok dôvery voči policajnému a súdnemu systému a službám sociálnej a lekárskej pomoci,

T.   keďže Európsky parlament veľakrát požadoval vyhlásenie Európskeho roka boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách,

U.   keďže OSN vyhlásila 25. november za Medzinárodný deň boja proti násiliu páchanému na ženách a v decembri 2009 sa v Európskom parlamente uskutoční medzinárodný seminár venovaný boju proti násiliu páchanému na ženách,

V.   keďže je naliehavo potrebné zaviesť komplexný právny nástroj zameraný na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách v Európe vrátane obchodovania so ženami,

1.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby zdokonalili vnútroštátne právne predpisy a politiky zamerané na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, a to najmä vypracovaním komplexných národných akčných plánov na boj proti násiliu voči ženám, ktoré vychádzajú z analýzy dôsledkov násilia páchaného na ženách z hľadiska rodovej rovnosti a záväzkov, ktoré členským štátom vyplývajú z medzinárodných zmlúv, pokiaľ ide o odstránenie všetkých foriem diskriminácie žien, a obsahujú konkrétne opatrenia na predchádzanie násiliu mužov, ochranu obetí a stíhanie páchateľov;

2.   nabáda členské štáty, aby prostredníctvom vnútroštátnych programov a foriem financovania podporovali dobrovoľnícke orgány a organizácie, ktoré poskytujú prístrešie a psychologickú podporu ženským obetiam násilia, v neposlednom rade s cieľom pomôcť im znovu sa začleniť do trhu práce a opäť tak nadobudnúť plnohodnotný pocit ľudskej dôstojnosti;

3.   vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predložila konkrétny a zosúladenejší návrh politiky EÚ v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchaného na ženách, ako sa uvádza v jej oznámení z 1. marca 2006 s názvom "Plán uplatňovania rovnosti žien a mužov 2006 - 2010" (KOM(2006)0092), ako aj konkrétne opatrenia na predchádzanie všetkým formám násilia, na ochranu obetí a stíhanie páchateľov a aby zabezpečila vypracovanie analýzy dôsledkov násilia páchaného mužmi na ženách na rodovú rovnosť vo všetkých politických oblastiach a zaistila koordinovaný, angažovaný a zosúladený postup inštitúcií EÚ a členských štátov s cieľom odstrániť takéto násilie;

4.   naliehavo vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť prijatia nových opatrení na boj proti násiliu páchanému na ženách;

5.   vyzýva Komisiu, aby usporiadala osobitnú konferenciu na vysokej úrovni, ktorej účastníkmi by boli zástupcovia politických orgánov, občianskej spoločnosti, sociálnych a inštitucionálnych organizácií, s cieľom prispieť k vypracovaniu zosúladenejších politík na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách;

6.   vyzýva EÚ, aby zabezpečila právo na pomoc a podporu pre všetky obete násilia vrátane obetí obchodovania s ľuďmi bez ohľadu na ich národnosť a na ochranu ženských obetí domáceho násilia, ktorých právne postavenie by mohlo závisieť od ich partnera;

7.   vyzýva EÚ, aby zaviedla mechanizmy, ktoré by zabezpečili, aby sa analýza obchodovania s ľuďmi z hľadiska rodovej rovnosti stala súčasťou všetkých právnych predpisov a politík zameraných na predchádzanie obchodovaniu a boj proti nemu, a aby riešila hlavné príčiny násilia prostredníctvom preventívnych opatrení, ako sú sankcie, vzdelávanie a kampane na zvyšovanie informovanosti;

8.   poukazuje na to, že stále čaká na výsledky štúdie Komisie o právnych predpisoch týkajúcich sa rodovo podmieneného násilia a násilia voči ženám;

9.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili riadnu dostupnosť právnej pomoci a ochrany pre ženské obete násilia, a to bez ohľadu na ich národnosť a spôsob ich účasti na vyšetrovaní uskutočňovanom policajnými orgánmi;

10.   naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby stanovili jasný právny základ pre boj proti všetkým formám násilia voči ženám vrátane obchodovania so ženami;

11.   vyzýva Komisiu, aby začala prípravu návrhu komplexnej smernice o postupe predchádzania všetkým formám násilia voči ženám a jeho potláčania;

12.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svoju činnosť zamerali na riešenie príčin násilia voči ženám, a to v neposlednom rade uplatňovaním preventívnych opatrení a organizovaním informačných kampaní o rôznych podobách takéhoto násilia;

13.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začali koordinovane pôsobiť využívaním kampaní na zvyšovanie povedomia a informovanie verejnosti o domácom násilí, ako aj stratégií, ktorých cieľom je zmeniť formovanie spoločenských stereotypov o ženách prostredníctvom vzdelávania a médií a podporovať výmenu osvedčených postupov;

14.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby problematiku násilia páchaného na ženách a rodový rozmer porušovania ľudských práv riešili v medzinárodnom meradle, najmä v kontexte dvojstranných asociačných dohôd a medzinárodných obchodných dohôd, ktoré sú v platnosti alebo ktoré sa prerokúvajú;

15.   v tejto súvislosti odsudzuje absenciu zmysluplného rodového rozmeru v povinných hodnoteniach vplyvu dohôd z hľadiska trvalej udržateľnosti, ktoré sa vypracúvajú pred ich uzatváraním, a predovšetkým absenciu potvrdenia problému sexuálneho násilia a neexistenciu súboru nástrojov na analyzovanie rodového vplyvu a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na riešenie tohto problému;

16.   žiada členské štáty, aby náležite zohľadnili osobitosť postavenia niektorých kategórií žien, ktoré sa najskôr môžu stať obeťami násilia, napríklad žien patriacich k menšinám, prisťahovalkýň, utečeniek, žien žijúcich v biede vo vidieckych alebo v izolovaných spoločenstvách, väznených alebo internovaných žien, dievčat, homosexuálnych žien, zdravotne postihnutých žien a starších žien;

17.   žiada členské štáty, aby zintenzívnili opatrenia na predchádzanie sexuálnemu násiliu v radoch mladých ľudí prostredníctvom cielených vzdelávacích kampaní a lepšej spolupráce zainteresovaných strán a rôznych kruhov, ktorých sa tento jav týka, napríklad rodiny, školy, verejného priestoru a médií;

18.   vyzýva Komisiu, aby sa v kontexte práce v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov zaoberala medzinárodným rozmerom násilia páchaného na ženách, najmä vo vzťahu k európskym podnikom pôsobiacim vo vývozno-spracovateľských zónach;

19.   zdôrazňuje význam náležitej odbornej prípravy všetkých osôb pracujúcich so ženami, ktoré sa stali obeťami násilia mužov, vrátane zástupcov justičného systému a orgánov činných v trestnom konaní, osobitne príslušníkov polície, súdnictva, pracovníkov v oblasti sociálnych, zdravotníckych a právnych služieb, pracovných agentúr, zamestnávateľov a  odborových združení;

20.   žiada vytvárať mechanizmy, ktoré uľahčujú dostupnosť bezplatnej právnej pomoci pre ženy, obete rodového násilia alebo sietí obchodovania s ľuďmi, s cieľom upevniť ich práva v celej EÚ; trvá na potrebe zlepšovať spoluprácu profesionálov v právnej oblasti a výmenu osvedčených postupov v boji proti diskriminácii a rodovému násiliu a hľadať spôsoby odstraňovania prekážok pre uznávanie právnych aktov v ostatných členských štátoch vrátane rozsudkov pri trestných činoch rodového násilia a súdnych príkazov voči násilným mužom;

21.   víta skutočnosť, že v niektorých členských štátoch boli zriadené súdy s pôsobnosťou v oblasti násilia páchaného na ženách, a vyzýva všetky členské štáty, aby tento krok nasledovali;

22.   žiada, aby sa v Európskom informačnom systéme registrov trestov (ECRIS) vymedzilo dôležité miesto pre záznamy o rodovom násilí;

23.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby v úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť zriadili jednotný systém zberu štatistických údajov o násilí voči ženám, zvlášť voči mladistvým dievčatám, vrátane vrážd spáchaných v dôsledku násilia v rodinách alebo v blízkych vzťahoch s cieľom získať porovnateľné údaje o násilí páchanom na ženách v celej EÚ;

24.   naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali sexuálne násilie voči ženám a znásilnenie vrátane násilia a znásilnenia v manželstve, v blízkych neoficiálnych vzťahoch a/alebo násilia spáchaného mužským príbuzným, pokiaľ s tým obeť nesúhlasila, za trestný čin, a aby zaručili automatické stíhanie páchateľov týchto činov a odmietali uznať akékoľvek odôvodnenie kultúrnymi zvyklosťami, tradíciami alebo náboženskou praxou za poľahčujúce okolnosti v prípadoch násilia páchaného na ženách vrátane tzv. zločinov v mene cti a zmrzačovania ženských pohlavných orgánov;

25.   poznamenáva, že niektoré členské štáty zavádzajú politiky, zamerané na uznanie sexuálneho násilia medzi partnermi, a najmä násilie v manželstve, za trestný čin; žiada členské štáty, aby analyzovali prínosy týchto politík s cieľom podporiť výmenu osvedčených postupov na celoeurópskej úrovni;

26.   vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na zastavenie zmrzačovania ženských pohlavných orgánov; upozorňuje na to, že prisťahovalci s pobytom v Spoločenstve by si mali uvedomovať, že zmrzačovanie ženských pohlavných orgánov je vážnym útokom na zdravie žien a porušovaním ľudských práv; vyzýva členské štáty, aby implementovali osobitné právne ustanovenia týkajúce sa zmrzačovania ženských pohlavných orgánov alebo aby prijali takéto zákony a stíhali každú osobu, ktorá vykonáva zmrzačovanie pohlavných orgánov;

27.   vyzýva EÚ, aby zabezpečila právo na pomoc a podporu pre všetky obete násilia páchaného mužmi na ženách;

28.   naliehavo žiada členské štáty, aby bezodkladne prešetrili mimoriadne závažné porušovanie ľudských práv rómskych žien, potrestali páchateľov a poskytli obetiam násilnej sterilizácie primerané odškodnenie;

29.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu tajomníkovi OSN.

(1) Ú. v. ES C 59, 23.2.2001, s. 258. (2) Ú. v. EÚ C 320 E, 15.12.2005, s. 247. (3) Ú. v. ES C 304, 6.10.1997, s. 55. (4) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 66. (5) Ú. v. EÚ C 227 E, 4.9.2008, s. 140. (6) Prijaté texty, P6_TA(2009)0161.