Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 33 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na svoje uznesenia z 25. októbra 2007 o zvyšovaní cien krmív a potravín(1) a z 22. mája 2008 o zvyšovaní cien potravín v Európskej únii a v rozvojových krajinách(2),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 29. novembra 2007 o pozdvihnutí afrického poľnohospodárstva – návrh rozvoja poľnohospodárstva a potravinovej istoty v Afrike(3),

–   so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1337/2008 zo 16. decembra 2008, ktorým sa ustanovuje nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. januára 2009 o spoločnej poľnohospodárskej politike a globálnej potravinovej bezpečnosti(5),

–   so zreteľom na dokument Perspektívy poľnohospodárstva na roky 2008 – 2017, ktorý vydali Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD),

–   so zreteľom na odporúčania Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (International Assessment of Agricultural Knowledge, Science and Technology for Development – IAASTD),

–   so zreteľom na výsledok kontroly stavu spoločnej poľnohospodárskej politiky,

–   so zreteľom na Parížske vyhlásenie o účinnosti pomoci,

–   so zreteľom na závery a vyhlásenie vydané na svetovom samite FAO o potravinovej bezpečnosti, ktorý sa konal 16. až 18. novembra 2009 v Ríme,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže EÚ je hlavným poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci vo svete, no keďže v medzinárodnom meradle podiel oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) určenej poľnohospodárstvu, najmä podiel pomoci od EÚ, od 80-tych rokov 20. storočia neustále klesá, pričom sa znížil zo 17 % v roku 1980 na 3,8 % v roku 2006; keďže v súvislosti s tlakom na prírodné zdroje sa očakáva, že svetový dopyt po potravinách sa do roku 2050 zdvojnásobí a svetová produkcia potravín sa bude musieť zvýšiť,

B.   keďže záverečné vyhlásenie svetového samitu o potravinovej bezpečnosti z roku 2009 neobsahuje uspokojivú analýzu dôvodov, pre ktoré sa nepodarilo odstrániť hlad, ani konkrétne návrhy na zintenzívnenie boja proti hladu; keďže podľa FAO by stačilo investovať 30 miliárd EUR ročne na to, aby sa zaistila potravinová bezpečnosť obyvateľstva, ktoré v roku 2050 dosiahne 9 miliárd,

C.   keďže EÚ naďalej zostáva významným producentom potravín, ale je aj významným dovozcom poľnohospodárskych produktov, lebo v zásobovaní mnohými základnými poľnohospodárskymi výrobkami zďaleka nie je sebestačná; keďže rast cien krmiva pre zvieratá zvyšuje výrobné náklady, čím sa zvyšuje riziko, že produkcia v živočíšnej výrobe klesne,

D.   keďže dramatické fluktuácie cien komodít na svetovom trhu môžu byť výraznejšie a pravidelné; keďže vyššie ceny potravín sa nemusia automaticky premietať do vyšších príjmov poľnohospodárskych podnikov predovšetkým pre rýchlosť, akou sa zvyšujú vstupné náklady týchto podnikov, ale tiež pre stále väčší rozdiel medzi výrobnými nákladmi a cenou pre spotrebiteľa,

E.   keďže svetové zásoby potravín klesli na kriticky nízku úroveň, a to zo zásob na jeden rok v období po druhej svetovej vojne len na 57-dňovú zásobu v roku 2007 a iba na 40-dňovú zásobu v roku 2008,

F.   keďže vyčerpané zásoby, dokonca aj v EÚ, majú negatívny účinok na núdzový potravinový program, v rámci ktorého je v súčasnosti k dispozícii menšie množstvo potravín na distribúciu; keďže okamžitým závažným dôsledkom tohto problému a celosvetovej krízy v súvislosti s cenami potravín bol nárast počtu hladujúcich ľudí vo svete na úroveň jednej miliardy v roku 2009 podľa FAO, čo znamená, že každý šiesty človek je súčasnosti podvyživený a trpí dlhodobým hladom,

G.   keďže v dôsledku hladu a chudoby každoročne zomiera viac ako 40 miliónov ľudí, z toho jedno dieťa každých šesť sekúnd; keďže tento vývoj vyvolal na celom svete nepokoje a protesty, ktoré ešte viac destabilizovali krajiny a regióny; keďže na svetovom potravinovom samite v roku 1996 sa zástupcovia 185 krajín zaviazali znížiť počet hladujúcich ľudí na polovicu do roku 2015; keďže rodinní poľnohospodári, pastieri a vidiecki pracovníci predstavujú viac ako polovicu svetovej populácie a sú hlavnými obeťami hladu,

H.   keďže zmena klímy má vážny vplyv na poľnohospodárstvo, napríklad znižovaním úrody z dôvodu nedostatku vody, ktorým je postihnutá poľnohospodárska činnosť najmä v najchudobnejších krajinách,

I.   keďže poľnohospodárstvo zamestnáva a živí vyše 70 % pracovnej sily v rozvojových krajinách a vyše 80 % v mnohých afrických krajinách, v dôsledku čoho majú politiky v oblasti rozvoja vidieka mimoriadny význam pre účinné riešenie problému chudoby a hladu; keďže podľa odhadov Svetovej banky je rast v poľnohospodárskom odvetví dvakrát účinnejší pri znižovaní chudoby, než rast v ostatných odvetviach,

J.   keďže EÚ poskytuje viac ako 50 % všetkej rozvojovej pomoci na celom svete vrátane príspevkov členských štátov; keďže túto skutočnosť potvrdzuje aj súčasný príspevok poskytnutý prostredníctvom nástrojov ES (približne 1,8 miliárd EUR, z toho 1 miliarda EUR prostredníctvom nového nástroja rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách a zvyšok prostredníctvom existujúcich nástrojov rozvojovej a humanitárnej pomoci),

K.   keďže sa zvýšil podiel odlesnenej pôdy a poľnohospodárskych zdrojov používaných na výrobu krmiva pre zvieratá pri produkcii mäsa a na výrobu biomasy pre biopalivá, čo výrazne prispieva k špekuláciám s poľnohospodárskymi komoditami,

1.   zdôrazňuje, že počet ľudí, ktorí trpia hladom a chudobou, v súčasnosti prekračuje jednu miliardu a že ide o neakceptovateľnú životnú tragédiu jednej šestiny svetového obyvateľstva; konštatuje, že potravinová, finančná a hospodárska kríza a iné faktory sa nedávno podieľali na ďalšom zhoršení dôsledkov dlhodobého nedostatočného investovania do potravinovej bezpečnosti, poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a že vo všeobecnosti sa zatiaľ nepodarilo splniť rozvojové ciele milénia; konštatuje, že je potrebné uskutočniť kolektívne kroky na zvrátenie tejto tendencie a na postupné dosiahnutie toho, aby sa právo na primeranú výživu v súvislosti s vnútroštátnou potravinovou bezpečnosťou stalo skutočnosťou;

2.   zdôrazňuje právo všetkých ľudí na prístup k bezpečným a výživným potravinám v dostatočnom množstve; vyzýva na vytvorenie sveta bez hladu a poukazuje na to, že naozajstný boj proti hladu si vyžaduje zavedenie komplexných politík, ktoré posilňujú udržateľné poľnohospodárstvo a systémy výroby potravín, s cieľom posilniť schopnosť rozvojových krajín nasýtiť ich obyvateľstvo; vyzýva krajiny, aby uplatňovali dobrovoľné usmernenia FAO na postupné zabezpečovanie práva ľudí na primeranú výživu v súvislosti s potravinovou bezpečnosťou na vnútroštátnej úrovni a podporuje praktické uplatňovanie týchto usmernení založené na zásadách účasti, transparentnosti a zodpovednosti; víta záväzky, ktoré boli v zásade prijaté na samite v Ríme, je však sklamaný nedostatkom konkrétnych finančných prísľubov a veľmi malou účasťou vysokých predstaviteľov G8; v tejto súvislosti vyzýva všetky členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie o dosiahnutie rozvojového cieľa milénia č. 1 (znížiť počet hladujúcich do roku 2015 o polovicu) a podporili globálny cieľ odstránenia hladu a podvýživy do roku 2025, alebo v prípade, že sa to nepodarí splniť do uvedeného roku, v čo najkratšom možnom čase;

3.   zdôrazňuje význam spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ako prostriedku na zabezpečenie produkcie potravín v Európskej únii; je presvedčený, že SPP od svojho vzniku v roku 1962 poskytuje občanom EÚ bezpečné dodávky potravín a okrem toho zabezpečuje ochranu a rozvíjanie vidieckeho prostredia a noriem produkcie potravín EÚ, ktoré sú na najvyššej úrovni na svete; zdôrazňuje, že je potrebné, aby poľnohospodárstvo Spoločenstva zohrávalo túto úlohu aj v budúcnosti;

4.   zdôrazňuje, že od roku 2007 ceny poľnohospodárskych komodít výrazne kolísali a od polovice roku 2007 do polovice roku 2008 ceny prudko stúpli, čo bolo sprevádzané prudkým zvyšovaním spotrebiteľských cien; konštatuje, že po tomto skokovom zvyšovaní cien základných komodít nasledoval ich prudký pokles na neudržateľné úrovne; je znepokojený tým, že ceny potravín by sa po zotavení svetového hospodárstva mohli opäť prudko zvýšiť, pretože mnohé štrukturálne problémy vrátane nedostatku investícií a vysokého dopytu v niektorých regiónoch pretrvávajú;

5.   so znepokojením berie na vedomie zvyšujúce sa náklady na poľnohospodárske vstupy (napr. stúpajúce ceny hnojív a osív), ktoré sa prejavili zvýšením nákladov, ktoré sa nekompenzovali všetkým poľnohospodárom rovnakým spôsobom (najmä v oblasti živočíšnej výroby) a podstatne oslabili akýkoľvek možný nárast príjmov poľnohospodárov zo zvýšených cien komodít a potravín, čím sa obmedzili stimuly na zvyšovanie udržateľnej poľnohospodárskej produkcie; je znepokojený tým, že dramatický nárast cien vstupov by mohol viesť k nižšiemu využívaniu vstupov a potenciálne obmedzenej produkcii, čím by sa iba zhoršila potravinová kríza v Európe a vo svete;

6.   poukazuje na to, že cenová volatilita počas posledných rokov, a to tak ich vysoké ako aj nízke úrovne, spôsobila, že zaistenie potravinovej bezpečnosti sa stalo mimoriadne náročným cieľom; zdôrazňuje, že ak poľnohospodári nebudú spravodlivo zaplatení za svoje produkty, ich podnikanie jednoducho skrachuje; opätovne poukazuje na to, že poľnohospodárske podniky v EÚ zabezpečujú 17 až 30 % svetovej produkcie pšenice, mlieka a hovädzieho mäsa; zdôrazňuje, že udržanie životaschopných poľnohospodárskych podnikov v EÚ bude mať v budúcich rokoch kľúčový význam pre zásobovanie potravinami na európskej a celosvetovej úrovni;

7.   upozorňuje na dlhodobejšie štrukturálne príčiny nedávneho nárastu cien poľnohospodárskych komodít vrátane neustále stúpajúceho svetového dopytu a pretrvávajúceho znižovania investícií do produktívneho poľnohospodárstva; poznamenáva, že spomedzi týchto faktorov mal predovšetkým rast cien energie a najmä ropy zásadný vplyv na svetovú poľnohospodársku výrobu (vzhľadom na zvýšenie nákladov na produkciu poľnohospodárskych podnikov a distribúciu potravín) a na vznik potravinových kríz v chudobných krajinách (vzhľadom na náklady na prepravu potravín vo vnútri týchto štátov);

8.   poznamenáva, že na nasýtenie svetového obyvateľstva, ktoré podľa odhadov prevýši v roku 2050 deväť miliárd, sa bude musieť poľnohospodárska výroba do tohto roku zvýšiť o 70 %; poukazuje na to, že viac ako 860 miliónov ľudí na celom svete trpí dlhodobým hladom; poznamenáva, že podľa predpovedí Svetovej banky by prudký nárast cien potravín a súčasná palivová a potravinová kríza mohli uvrhnúť ďalších 130 až 155 miliónov ľudí do ešte väčšej chudoby v porovnaní s rokom 2008;

9.   je presvedčený, že SPP by mala naďalej zostať základom politiky potravinovej bezpečnosti a mala by sa ďalej prispôsobovať, aby napĺňala potreby potravinovej bezpečnosti v Európe a vo svete; varuje pred rušením opatrení na podporu trhu a znižovaním podporných platieb pre poľnohospodárov vzhľadom na volatilitu cien komodít a teda aj príjmov poľnohospodárov;

10.   zdôrazňuje význam medzinárodnej spolupráce a solidarity, ako aj potrebu vyhýbať sa jednostranným opatreniam, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom a Chartou Organizácie Spojených národov a ktoré ohrozujú potravinovú bezpečnosť; vyzýva na vyvážené obchodné dohody, pretože sú nevyhnutným prvkom pre riešenie celosvetovej potravinovej bezpečnosti;

11.   naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby do nadchádzajúcich rokovaní v Kodani zahrnuli aj spravodlivé finančné mechanizmy a koncepciu spoločného znášania nákladov v kontexte prispôsobovania sa zmene klímy, aby venovali mimoriadnu pozornosť podpore poľnohospodárskych postupov priaznivých pre klímu ako koherentnému spôsobu boja proti hladu, aby uplatňovali koordinované opatrenia na zastavenie ďalších strát v úrodnosti pôdy a biodiverzity, ktoré sú základnými prvkami systémov výroby potravín, aby zvýšili celkovú účinnosť a znížili odpad v rámci globálnych potravinových reťazcov a aby zlepšili miestny prístup na trh;

12.   uznáva názor FAO, že krajiny úplne závislé od dovozu potravín sú najviac postihnuté zvyšujúcimi sa cenami potravín a že mnohé z týchto krajín patria medzi najmenej rozvinuté krajiny na svete; opätovne poukazuje na skutočnosť, že chudoba a závislosť od dovozu potravín sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty; je si vedomý toho, že na medzinárodných trhoch sa v skutočnosti obchoduje len s malým percentuálnym podielom svetovej produkcie potravín, pričom ide čoraz viac o produkciu malého počtu vyvážajúcich krajín;

13.   je znepokojený súčasnou svetovou finančnou krízou, ktorá môže viesť k zníženiu objemu finančných prostriedkov dostupných pre poľnohospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu vplyvu finančnej krízy na odvetvie poľnohospodárstva a zvážila návrhy na zabezpečenie stability tohto odvetvia, a to aj pokiaľ ide o poskytovanie pôžičiek a poistenie úverov; upozorňuje na skutočnosť, že potravinová kríza úzko súvisí s finančnou krízou, v rámci ktorej centrálne banky vložili do systému voľné prostriedky na odvrátenie bankrotov, a tie mohli zvýšiť špekulatívne investície do komodít; vyzýva Medzinárodný menový fond a Fórum finančnej stability, aby posúdili tento vedľajší účinok a aby ho zohľadnili pri navrhovaní globálnych riešení;

14.   vyjadruje presvedčenie, že SPP je dôležitou súčasťou politiky EÚ v oblasti potravinovej bezpečnosti v súčasnosti a bude ňou aj po roku 2013 a že by mala zohrávať dôležitú úlohu v rozvojových politikách, pričom by sa mal klásť osobitný dôraz na vonkajšiu politiku potravinovej bezpečnosti; domnieva sa, že na dosiahnutie dlhodobej potravinovej bezpečnosti sú potrebné funkčné ekosystémy, úrodné pôdy, stabilné zdroje vody a rôznorodé vidiecke hospodárstvo; domnieva sa, že okrem zaistenia výroby potravín v EÚ môže SPP prispieť aj k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách bez narušenia trhu; požaduje opatrenia na stabilizáciu miestnych a regionálnych poľnohospodárskych systémov, ktoré sú založené na udržateľných poľnohospodárskych postupoch a poskytujú strategické potravinové rezervy;

15.   domnieva sa, že finančný nástroj rýchlej reakcie na prudký nárast cien potravín v rozvojových krajinách je nevyhnutným prvým krokom k uspokojeniu okamžitých potrieb tých, ktorí sú najviac zasiahnutí potravinovou krízou; domnieva sa, že Komisia by mala kontrolovať, na čo sa vynakladajú finančné prostriedky, a zabezpečiť, aby sa vždy použili tam, kde sú najviac potrebné, a že by mala predkladať pravidelné správy Európskemu parlamentu;

16.   vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje súčasné programy určené na zaistenie potravinovej bezpečnosti v Európe a vo svete; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov pre tematický program potravinovej bezpečnosti (2007 – 2010), ktorý aktuálne disponuje rozpočtom vo výške 925 miliónov EUR na celé programové obdobie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexné hodnotenie vplyvu politík a programov EÚ v oblasti poľnohospodárstva, rozvoja a obchodu s cieľom zaručiť koherentný, udržateľný politický prístup k svetovej potravinovej bezpečnosti;

17.   opätovne potvrdzuje, že potravinová bezpečnosť je otázkou zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni a že akékoľvek plány na riešenie problémov spojených s potravinovou bezpečnosťou musia byť vypracúvané, koordinované, prijaté a uskutočňované na vnútroštátnej úrovni a musia sa zakladať na konzultácii s kľúčovými zúčastnenými stranami; zdôrazňuje, že potravinová bezpečnosť by mala byť dôležitou prioritou a že jej význam by sa mal odzrkadliť vo vnútroštátnych programoch a rozpočtoch; zdôrazňuje, že dobrá správa verejných vecí by mala zohrávať kľúčovú úlohu a že treba riešiť korupciu na vnútroštátnej úrovni; je presvedčený, že boj proti hladu musí vychádzať z uznania práva na potravinovú sebestačnosť, ktoré je vymedzené ako schopnosť krajiny alebo regiónu demokraticky uplatňovať vlastné poľnohospodárske a potravinárske politiky, priority a stratégie;

18.   domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby sa pokračovalo vo výskume v oblasti udržateľných systémov poľnohospodárskej výroby; zdôrazňuje úlohu programov financovaných z verejných prostriedkov, technologickej platformy EÚ pre výskum ekologických výrobných postupov a Siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj; žiada, aby tam, kde je to vhodné, boli zavedené programy na prenos technológií do rozvojových krajín; vyzýva vlády členských štátov FAO, aby sa riadili odporúčaniami IAASTD o obrátení koncepcií o prevode technológií "zhora nadol" a nahradili ich inovatívnymi participatívnymi koncepciami "zdola nahor" orientovanými na poľnohospodárov;

19.   domnieva sa, že jednou z vážnych prekážok zvýšenia poľnohospodárskej produkcie v rozvojových krajinách je nedostatočný prístup drobných poľnohospodárov k pôžičkám a mikroúverom na investovanie do mechanizmov na osev, hnojenie a zavlažovanie; ďalej zdôrazňuje otázku záruk za pôžičky, ktoré vo väčšine prípadov nie sú dostupné; vyzýva Európsku investičnú banku, aby preskúmala spôsoby, ako poskytnúť prostredníctvom programov pre miestnych výrobcov potravín v rozvojových krajinách záruky za pôžičky s cieľom podporiť prístup k úverom a mikroúverom;

20.   rozhodol o vytvorení stálej pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre príspevok EÚ ku globálnej bezpečnosti potravín s cieľom vypracovať spoločné prístupy v prípade hlavných výziev, ako ich identifikovala Komisia pre udržateľné poľnohospodárstvo, rybolov a rozvoj vidieka;

21.   poznamenáva, že globálna potravinová kríza predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre mier a bezpečnosť vo svete; v tejto súvislosti víta nedávnu snahu Komisie preskúmať spôsoby riešenia otázky globálnej potravinovej bezpečnosti; vyzýva členské štáty, aby podporovali tieto iniciatívy na celoštátnej a miestnej úrovni;

22.   zdôrazňuje, že nadobúdanie poľnohospodárskej pôdy zahraničnými investormi, najmä v Afrike, nesmie mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť alebo viesť k neudržateľnému užívaniu pôdy; poukazuje na to, že takéto nadobúdanie pôdy môže mať aj pozitívne účinky, keďže umožní jej produktívne využívanie; naliehavo žiada FAO a členské štáty, aby sa snažili o vypracovanie spoločných pravidiel a legislatívnych návrhov, ktoré by uznali právo obyvateľstva jednotlivých krajín na kontrolu nad poľnohospodárskou pôdou a inými prírodnými zdrojmi, ktoré majú kľúčový význam pre ich potravinovú bezpečnosť;

23.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 263 E, 16.10.2008, s. 621. (2) Prijaté texty, P6_TA(2008)0229. (3) Ú. v. EÚ C 297 E, 20.11.2008, s. 201. (4) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 62. (5) Prijaté texty, P6_TA(2009)0006.