Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. novembra 2009 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 539/2001 uvádzajúce zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní vonkajších hraníc, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti (KOM(2009)0366 – C7-0112/2009 – 2009/0104(CNS))

P7_TA(2009)0062 A7-0042/2009

(Konzultačný postup)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie (KOM(2009)0366),

–   so zreteľom na článok 67 a článok 62 ods. 2 písm. b) bod i) Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0112/2009),

–   so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0042/2009),

1.   schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.   schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré je prílohou tohto uznesenia;

3.   vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 250 ods. 2 Zmluvy o ES;

4.   vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.   žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

6.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 1 (1)  Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v jeho odôvodnení 5. Niektoré tretie krajiny, pri ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej. (1)  Komisia začala súčasný dialóg o liberalizácii vízového režimu založený na regionálnom prístupe a európskej perspektíve, zahŕňajúci krajiny západného Balkánu za rovnakých podmienok a bez akejkoľvek diskriminácie. Zloženie zoznamov tretích krajín uvedených v prílohách I a II k nariadeniu Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca 2001 by malo byť a zostať v súlade s kritériami uvedenými v jeho odôvodnení 5. Niektoré krajiny západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko), pri ktorých sa situácia v súvislosti s týmito kritériami zmenila, by sa mali presunúť z jednej prílohy do druhej. Tie isté kritériá, stanovené v plánoch liberalizácie vízového režimu, by sa mali uplatniť pri všetkých týchto krajinách. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 1 a (nové) (1a)  Všetkým krajinám západného Balkánu, ktoré splnili kritériá, by sa mal povoliť bezvízový styk od začiatku roku 2010. Krajinám, ktoré napriek významnému pokroku nesplnili kritériá v plnom rozsahu, by sa mala udeliť rovnaká výsada hneď po tom, ako splnia kritériá stanovené v príslušných  plánoch liberalizácie vízového režimu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 2 (2)  Dohody o zjednodušení vízového režimu s piatimi krajinami západného Balkánu – Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, Čiernou Horou a Srbskom – nadobudli platnosť 1. januára 2008, ako prvý konkrétny krok vpred na ceste vytýčenej v solúnskej agende smerom k bezvízovému styku pre všetkých občanov krajín západného Balkánu. S každou z týchto krajín sa v roku 2008 začal dialóg o liberalizácii vízového režimu a vytvorili sa plány liberalizácie vízového režimu. Komisia vo svojom posúdení realizácie plánov z mája 2009 konštatovala, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko splnila všetky kritériá stanovené v jej pláne. Čierna Hora a Srbsko splnili veľkú väčšinu kritérií svojich plánov. (2)  Dohody o zjednodušení vízového režimu s piatimi krajinami západného Balkánu nadobudli platnosť 1. januára 2008 ako prvý konkrétny krok vpred na ceste vytýčenej v solúnskej agende smerom k bezvízovému styku pre občanov krajín západného Balkánu. S každou z týchto krajín sa v roku 2008 začal dialóg o liberalizácii vízového režimu a vytvorili sa plány liberalizácie vízového režimu. Komisia vo svojom hodnotení implementácie plánov z mája 2009 konštatovala, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko splnila všetky kritériá stanovené v jej pláne. Čierna Hora a Srbsko splnili veľkú väčšinu kritérií svojich plánov. Albánsko a Bosna a Hercegovina dosiahli od hodnotenia Komisie v máji 2009 ďalší pokrok, pokiaľ ide o väčšinu príslušných kritérií. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 2 a (nové) (2a)  V záujme podpory plnenia solúnskej agendy a ako súčasť svojho regionálneho prístupu by mala Komisia v rozsahu svojich právomocí a so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1244(1999) začať dialóg o vízovej povinnosti s Kosovom s cieľom pripraviť plán zjednodušenia a liberalizácie vízového režimu podobný tým, ktoré sú stanovené pre krajiny západného Balkánu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 3 a (nové) (3a)  V záujme posilnenia procesu stabilizácie a pridruženia bezvízový styk zlepší účasť na spoločnom trhu, ktorý sa postupne zriaďuje s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Čiernou Horou a Bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko, a prispeje k obchodu, inovácii a rastu. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 4 (4)  Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko [pričom dve posledne menované krajiny splnia všetky kritériá do dňa prijatia tohto nariadenia] by sa preto mali presunúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Toto zrušenie vízovej povinnosti by sa malo vzťahovať iba na držiteľov biometrických pasov vydaných dotknutými troma krajinami. (4)  Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Albánsko a Bosna a Hercegovina by sa preto mali presunúť do prílohy II k nariadeniu (ES) č. 539/2001. Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko splnili všetky kritériá do dátumu prijatia tohto nariadenia. Výnimka z vízovej povinnosti by sa mala uplatňovať na Albánsko a Bosnu a Hercegovinu po zhodnotení Komisiou, že každá z týchto krajín spĺňa všetky kritériá stanovené v príslušnom pláne liberalizácie vízového režimu a v súlade so zmluvou. Zrušenie vízovej povinnosti by sa malo vzťahovať iba na držiteľov biometrických pasov vydaných dotknutými piatimi krajinami. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 4 a (nové) (4a)  Komisia by mala bezodkladne a najneskôr začiatkom roku 2010 predložiť správu o výsledkoch dosiahnutých Albánskom a Bosnou a Hercegovinou pri plnení všetkých kritérií stanovených v pláne. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 4 b (nové) (4b)  Hoci Albánsko a Bosna a Hercegovina dosiahli pokrok pri plnení svojich jednotlivých kritérií, príslušné orgány Albánska a Bosny a Hercegoviny by mali bezodkladne prijať potrebné reformy s cieľom úplne splniť svoje jednotlivé kritériá. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 4 c (nové) (4c)  Komisia by v tejto súvislosti mala pomáhať príslušným albánskym a bosniansko-hercegovinským orgánom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Odôvodnenie 5 a (nové) (5a)  Proces liberalizácie vízového režimu by mal slúžiť ako referencia na vymedzenie vzťahov s východnými partnermi Európskej únie. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 1 – písmeno -a (nové) Nariadenie (ES) č. 539/2001 Príloha I – časť 1 -a) v časti 1 sa odkazy na Albánsko a Bosnu a Hercegovinu nahrádzajú takto: "Albánsko * Bosna a Hercegovina * _______________ * Názov krajiny sa vypúšťa a presúva z tejto prílohy do prílohy II po zhodnotení Komisiou, že dotknutá krajina spĺňa všetky kritériá stanovené v pláne liberalizácie vízového režimu a v súlade so zmluvou."; Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12 Návrh nariadenia – pozmeňujúci akt Článok 1 – bod 2 Nariadenie (ES) č. 539/2001 Príloha II – časť 1 2. v prílohe II časti 1 sa vkladajú tieto odkazy: 2. v prílohe II časti 1 sa vkladajú tieto odkazy: "Albánsko * Bosna a Hercegovina * "Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko * Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko ** Čierna Hora * Čierna Hora ** Srbsko [s výnimkou držiteľov srbských pasov vydaných srbským koordinačným riaditeľstvom (srbský názov: Koordinaciona uprava) ]* Srbsko [s výnimkou držiteľov srbských pasov vydaných srbským koordinačným riaditeľstvom (srbský názov: Koordinaciona uprava) ] ** ____________ _____________ * Názov krajiny sa presúva z prílohy I do tejto prílohy po zhodnotení Komisiou, že dotknutá krajina spĺňa všetky kritériá stanovené v pláne liberalizácie vízového režimu a v súlade so zmluvou. Oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje iba na držiteľov biometrických pasov. * Oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje iba na držiteľov biometrických pasov". ** Oslobodenie od vízovej povinnosti sa vzťahuje iba na držiteľov biometrických pasov.".

Príloha

Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu a Rady

Európska únia dôrazne podporuje cieľ zrušiť vízový režim pre všetky krajiny západného Balkánu.

Európsky parlament a Rada uznávajú, že Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora a Srbsko spĺňajú všetky podmienky na liberalizáciu vízového režimu. Umožňuje sa tým včasné prijatie zmien a doplnení nariadenia (ES) č. 539/2001 tak, aby sa tieto tri krajiny mohli pripojiť k bezvízovému režimu 19. decembra 2009.

Európsky parlament a Rada vyjadrujú nádej, že i Albánsko a Bosna a Hercegovina čoskoro splnia podmienky na liberalizáciu vízového režimu. Európsky parlament a Rada preto na tieto dve krajiny naliehajú, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom splniť všetky kritériá stanovené v plánoch Komisie.

Európsky parlament a Rada vyzývajú Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorým sa zmení a doplní nariadenie (ES) č. 539/2001 hneď, ako zhodnotí, že každá z týchto krajín splnila kritériá stanovené v plánoch Komisie, s cieľom dosiahnuť liberalizáciu vízového režimu pre občanov týchto krajín čo najskôr.

Európsky parlament a Rada preskúmajú návrh, ktorým sa zmení a doplní nariadenie (ES) č. 539/2001, pokiaľ ide o Albánsko a Bosnu a Hercegovinu, ako naliehavú záležitosť.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. novembra 2009 o návrhu ročného plánu práce na rok 2010 v súvislosti s programom Progress a o zozname činností pre jednotlivé sekcie politík, predloženom Komisiou

P7_TA(2009)0063 B7-0135/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES z 24. októbra 2006, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress(1),

–   so zreteľom na návrh ročného plánu práce na rok 2010 v súvislosti s programom Progress a zoznam činností pre jednotlivé sekcie politík, predložený Komisiou,

–   so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje európsky nástroj mikrofinancovania v oblasti zamestnanosti a sociálneho začleňovania (nástroj mikrofinancovania Progress) (KOM(2009)0333), a na návrh Komisie na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1672/2006/ES, ktorým sa zriaďuje program Spoločenstva v oblasti zamestnanosti a sociálnej solidarity – Progress (KOM(2009)0340),

–   so zreteľom na článok 8 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(2),

–   so zreteľom na článok 88 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Európsky parlament ešte neukončil skúmanie návrhov Komisie v súvislosti s nástrojom mikrofinancovania; keďže Komisia by nemala prijímať konkrétne opatrenia týkajúce sa finančných prostriedkov nástroja Progress, kým sa neuzavrie legislatívny postup v otázke nástroja mikrofinancovania,

1.   je proti prijatiu návrhu ročného plánu práce na rok 2010 v súvislosti s programom Progress a zoznamu činností pre jednotlivé sekcie politík, predloženého Komisiou;

2.   domnieva sa, že návrh ročného plánu presahuje vykonávacie právomoci ustanovené v rozhodnutí 1999/468/ES;

3.   vyzýva Komisiu, aby vzala svoj návrh ročného plánu práce na rok 2010 v súvislosti s programom Progress a zoznam činností pre jednotlivé sekcie politík späť, a aby výboru predložila nový návrh hneď potom, ako Európsky parlament, Rada a Komisia dospejú k dohode o návrhu Komisie o nástroji mikrofinancovania (KOM(2009)0333) a o jej návrhu na zmenu a doplnenie rozhodnutia č. 1672/2006/ES (KOM(2009)0340);

4.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 315, 15.11.2006, s. 1. (2) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. novembra 2009 o prípravách samitu EÚ – Rusko, ktorý sa uskutoční 18. novembra 2009 v Štokholme

P7_TA(2009)0064 RC-B7-0128/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na platnú Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Ruskou federáciou na strane druhej(1) a na rokovania o novej zmluve medzi EÚ a Ruskom, ktoré sa začali v roku 2008,

–   so zreteľom na cieľ EÚ a Ruska stanovený v spoločnom vyhlásení po 11. samite EÚ – Rusko, konanom 31. mája 2003 v Petrohrade, ktorým je vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru, spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, spoločného priestoru spolupráce v oblasti vonkajšej bezpečnosti a spoločného priestoru výskumu a vzdelávania vrátane kultúrnych aspektov (štyri spoločné priestory),

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce správy a uznesenia o Rusku a vzťahoch medzi EÚ a Ruskom, najmä na uznesenie zo 17. septembra 2009 o vraždách aktivistov za dodržiavanie ľudských práv v Rusku(2), uznesenie zo 17. septembra 2009 o vonkajších aspektoch energetickej bezpečnosti(3) a uznesenie z 19. júna 2008 o samite EÚ – Rusko, ktorý sa uskutočnil 26. –27. júna 2008 v Chantyjsku-Mansijsku(4),

–   so zreteľom na záverečné vyhlásenie a odporúčania parlamentného výboru pre spoluprácu EÚ – Rusko z jeho 11. schôdze, ktorá sa konala 16. – 17. februára 2009 v Bruseli,

–   so zreteľom na výsledky zasadnutia Stálej rady pre partnerstvo EÚ a Ruska, ktoré sa konalo 19. októbra 2009 v Bruseli,

–   so zreteľom na konzultácie medzi EÚ a Ruskom o ľudských právach,

–   so zreteľom na návrh programu nadchádzajúceho samitu EÚ – Rusko, ktorý sa bude konať 18. novembra 2009 v Štokholme,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom sa v poslednom desaťročí neustále vyvíjajú, čo vedie k ďalšej hospodárskej integrácii a vzájomnej prepojenosti, ktorá sa v budúcnosti ešte nepochybne prehĺbi,

B.   keďže uzavretie novej všeobecnej dohody o spolupráci medzi EÚ a Ruskom, v súvislosti s ktorou sa šieste kolo rokovaní konalo začiatkom októbra 2009 a ďalšie kolo je naplánované na polovicu decembra 2009, má aj naďalej rozhodujúci význam pre ďalší rozvoj a zintenzívnenie spolupráce medzi týmito dvoma partnermi,

C.   keďže EÚ a Rusko, ktoré je stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, nesú spoločnú zodpovednosť za udržanie svetovej stability a keďže posilnená spolupráca a dobré susedské vzťahy medzi EÚ a Ruskom majú osobitný význam pre stabilitu, bezpečnosť a prosperitu v Európe,

D.   keďže vstup Ruskej federácie do Svetovej obchodnej organizácie (WTO) by pod podmienkou povinného dodržiavania a plného uplatňovania záväzkov a povinností WTO predstavoval výrazný prínos k ďalšiemu zlepšeniu hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Ruskom a pripravil by cestu k dohode o hlbokej a všestrannej hospodárskej integrácii medzi oboma partnermi, založenej na skutočnej reciprocite,

E.   keďže bezpečnosť dodávok energie je jednou z najväčších výziev pre Európu a jednou z hlavných oblastí spolupráce s Ruskom; keďže je potrebné spoločné úsilie v záujme plného a efektívneho využívania súčasných energetických prepravných systémov a systémov, ktoré sa majú ďalej budovať; keďže nedávne rozhodnutie Ruska vziať späť svoj podpis zo Zmluvy o energetickej charte ďalej komplikuje tieto vzťahy a ohrozuje prebiehajúce dialógy v oblasti energetiky a budúci potenciálny vývoj a keďže silná závislosť EÚ od fosílnych palív dovážaných z Ruska môže brániť vytvoreniu vyváženého, jednotného a hodnotovo orientovaného európskeho postoja k Rusku,

F.   keďže pre EÚ je nanajvýš dôležité vystupovať jednotne, ukázať silnú vnútornú solidaritu, prijať spoločnú pozíciu, nepristúpiť na ruské ponuky na zintenzívnenie dvojstranných vzťahov s najochotnejšími členskými štátmi; keďže vzťahy medzi EÚ a Ruskom by sa mali zakladať na vzájomných záujmoch a spoločných hodnotách,

G.   keďže aj naďalej pretrvávajú vážne obavy nad vývojom v Rusku, pokiaľ ide o demokraciu, ľudské práva, nezávislosť súdnictva, posilnenú štátnu kontrolu médií, neschopnosť policajných a súdnych orgánov nájsť osoby zodpovedné za vraždy novinárov a obhajcov ľudských práv, represívne opatrenia proti opozícii, selektívne uplatňovanie práva príslušnými orgánmi, ako aj regulárnosť volieb vrátane regionálnych a miestnych volieb konaných 11. októbra 2009; keďže Ruská federácia je plnoprávnym členom Rady Európy a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OSCE), a preto sa hlási k zásadám demokracie a dodržiavania ľudských práv; keďže Sacharovova cena za slobodu myslenia, ktorú udeľuje Európsky parlament, bola za rok 2009 udelená ruskej organizácii na obhajobu ľudských práv Memorial a jej zástupcom,

H.   keďže EÚ a Rusko by spolu mohli a mali zohrávať aktívnu úlohu pri nastolení mieru a stability na európskom kontinente, a to predovšetkým v rámci spoločného susedstva, a spolupracovať, aby v rámci medzinárodného práva dosiahli mierové urovnanie konfliktov medzi Ruskom a Gruzínskom a jeho separatistickými regiónmi Južné Osetsko a Abcházsko, ako aj konfliktov v Náhornom Karabachu a Podnestersku; keďže Rusko by malo plne rešpektovať právo susediacich krajín na politické a hospodárske sebaurčenie,

I.   keďže Rusko a USA dňa 19. októbra 2009 v Ženeve znovu nadviazali na vzájomné rozhovory o vypracovaní novej dohody, ktorá nadviaže na Zmluvu o obmedzení strategických zbraní (START), a tým urobili prvý konkrétny krok v rámci zlepšovania vzťahov medzi USA a Ruskom, ako oznámila vláda prezidenta Obamu; keďže 23. októbra 2009 minister obrany USA Robert Gates oznámil na tlačovej konferencii konanej v nadväznosti na stretnutie ministrov NATO v Bratislave, že ruské radarové stanice Gabala a Armavir, ktorých spoločné využívanie Rusko navrhlo, by mohli byť skutočným prínosom pre všeobecný systém protiraketovej obrany v Európe, ktorý Spojené štáty v súčasnosti budujú, čím by sa pre USA, NATO a Rusko otvorila perspektíva stať sa partnermi pri budovaní spoločného systému protiraketovej obrany; a keďže v dňoch 18. septembra až 5. októbra 2009 uskutočnilo Rusko a Bielorusko strategické manévre, ktoré síce boli v súlade s postupmi stanovenými vo Viedenskom dokumente OBSE z roku 1999, ale vyvolali vážne obavy, pokiaľ ide o ich súlad s duchom dobrej spolupráce a vzájomného rešpektovania sa medzi Ruskom a Európskou úniou,

1.   opätovne potvrdzuje svoje presvedčenie, že Rusko zostáva jedným z najdôležitejších partnerov Európskej únie pri budovaní trvalej spolupráce, s ktorým má EÚ spoločné nielen hospodárske a obchodné záujmy, ale aj cieľ úzkej spolupráce v celosvetovom meradle i v rámci spoločného susedstva na základe medzinárodného práva;

2.   poznamenáva, že samit v Štokholme sa bude zameriavať na širokú hospodársku spoluprácu, najmä pokiaľ ide o dôsledky finančnej a hospodárskej krízy a spôsoby ich potláčania, a na prípravy na konferenciu o zmene klímy v Kodani v decembri 2009, na energetické aspekty a aspekty energetickej bezpečnosti, na ďalšie rokovania o uvoľnení vízového režimu a pokrok pri rokovaniach o novej dvojstrannej dohode o posilnenej spolupráci, ako aj na riešenie radu medzinárodných problémov, akými sú napríklad iránsky jadrový program a mierový proces na Blízkom východe;

3.   vyjadruje podporu myšlienke, aby sa budúce vzťahy s Ruskom rozvíjali pragmatickým spôsobom, pričom pozornosť sa bude trvalo sústreďovať na pokračujúcu spoluprácu na základe štyroch spoločných priestorov, na rokovania o novej všeobecnej dohode o spolupráci a na realizáciu záväzkov a dohôd, ktoré sa doteraz uzavreli; opätovne však vyjadruje silnú podporu novej dohode, ktorá prekročí rámec čisto hospodárskej spolupráce a zahrnie aj oblasti demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských a základných práv;

4.   opätovne vyjadruje podporu pristúpeniu Ruska do WTO, ktorého dôsledkom bude vznik rovnakých podmienok pre podnikateľské spoločenstvá oboch strán a ktoré výrazne pomôže Rusku v jeho úsilí vybudovať moderné a diverzifikované hospodárstvo založené na vyspelých technológiách; vyzýva Rusko, aby vykonalo všetky potrebné kroky na odstránenie zostávajúcich prekážok prístupovému procesu – ktorými sú najmä ruské vývozné clá, výška železničných poplatkov za tranzit tovaru cez Rusko, cestné poplatky za nákladné vozidlá, obmedzenia dovozu mäsa, mlieka a rastlinných výrobkov – po ktorom by EÚ mala začať rokovania o uzavretí dohody o voľnom obchode s Ruskou federáciou; s potešením očakáva, že sa bude uplatňovať účinnejšia politika v niektorých nedoriešených otázkach, ako je oblasť práv duševného vlastníctva, rádioaktívneho odpadu, jadrovej bezpečnosti, pracovných povolení pre občanov EÚ atď.; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ruské orgány zabezpečili, že voči obchodným partnerom a investorom z EÚ sa nebudú používať žiadne diskriminačné postupy, a aby znovu zvážili opatrenia prijaté na boj proti hospodárskej kríze v súlade so záväzkami prijatými na poslednom samite G20; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Rusko doteraz nedodržalo svoj záväzok postupne zrušiť poplatky za prelety nad Sibírou, a vyzýva Rusko, aby podpísalo dohodu, ktorá bola v tejto otázke dosiahnutá na samite v Samare v roku 2007; víta v tejto súvislosti nedávne rozhodnutie Ruska, Bieloruska a Kazachstanu, že sa nebudú usilovať o členstvo vo WTO ako jednotná colná únia, pretože by to mohlo príslušné rokovania predĺžiť o ďalšie roky;

5.   berie na vedomie pokračujúci dialóg medi Európskou úniou a Ruskom o ďalšom uvoľňovaní vízového režimu; vyzýva na ďalšiu spoluprácu v oblasti nelegálneho prisťahovalectva, zlepšovania kontrol na hraničných priechodoch a výmeny informácií o terorizme a organizovanom zločine; zdôrazňuje, že Rada a Komisia musia zabezpečiť, aby Rusko dodržiavalo všetky podmienky stanovené vo všetkých dosiahnutých dohodách o zrušení cestovných víz medzi oboma stranami, a zabrániť tak narušeniu bezpečnosti v Európe; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam medziľudských kontaktov a ich priaznivý vplyv na rozvoj vzťahov medzi EÚ a Ruskom;

6.   vyzýva Radu a Komisiu, aby znásobili svoje úsilie o riešenie problémov pri prekračovaní hraníc EÚ s Ruskom, aby sa zapojili do konkrétnych projektov a aby plne využívali nový nástroj susedstva a partnerstva a finančné prostriedky iniciatívy Spoločenstva Interreg na cezhraničnú spoluprácu;

7.   očakáva podpis dohody medzi Európskou úniou a Ruskom o zavedení mechanizmu včasného varovania o energetickej bezpečnosti, ktorá zahrnie poskytovanie informácií, konzultácie a implementáciu, a vyzýva švédske predsedníctvo a Komisiu, aby spolupracovali s ruskými úradmi, Gazpromom, ukrajinskými úradmi a ukrajinským Naftogazom s cieľom zabrániť opakovaniu prerušení dodávok, ku ktorým došlo v posledných rokoch;

8.   zdôrazňuje spoločný význam energetickej spolupráce pre Rusko a EÚ, pretože predstavuje potenciálnu príležitosť na ďalšiu obchodnú a hospodársku spoluprácu; zdôrazňuje, že základom takejto spolupráce by mali byť zásady vzájomnej previazanosti a transparentnosti, ako aj rovnaký prístup k trhom, infraštruktúre a investíciám; žiada švédske predsedníctvo, Radu a Komisiu, aby využili samit na to, aby jasne upriamili pozornosť ruskej strany na posilnené opatrenia vnútornej energetickej solidarity, ktoré Únia prijíma, a na dlhodobé, obojstranne negatívne dôsledky, ktoré by mohli zapríčiniť problémy so zásobovaním energiou; vyzýva Rusko, aby do vnútroštátnych právnych predpisov urýchlene zapracovalo medzinárodné osvedčené postupy pre transparentnosť a verejnú zodpovednosť, a aby podpísalo Dohovor z Espoo z roku 1991 (o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho hranice);

9.   vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečili, že do novej dohody o partnerstve medzi EÚ a Ruskom budú zahrnuté zásady Zmluvy o energetickej charte a jej protokolu o tranzite;

10.   zdôrazňuje, že rozvoj prepojení infraštruktúry medzi EÚ a Ruskou federáciou je vzájomne výhodný, a preto by sa mal podporovať a mal by vychádzať zo zásad minimalizácie ekonomických a environmentálnych nákladov; dôrazne vyzýva Rusko, aby pri projektoch spolupráce s EÚ v oblasti energetiky dodržiavalo základné zásady formulované v Zmluve o energetickej charte;

11.   uznáva, že na to, aby šanca na obmedzenie zmeny klímy o +2C zostala 50 : 50, musia emisie priemyselných krajín klesnúť do roku 2050 minimálne o 80 – 95 % v porovnaní s rokom 1990; zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť vyspelých krajín, aby stáli na čele úsilia o znižovanie emisií, a domnieva sa, že je potrebné, aby priemyselné krajiny do roku 2020 celkovo znížili emisie o hodnoty na hornej hranici rozsahu 25 – 40 %, ktorý odporúča Medzivládna skupina pre zmenu klímy (IPCC); v tejto súvislosti sa domnieva, že všetky priemyselné krajiny musia prijať ciele, ktoré si vyžadujú ambiciózne zníženie súčasných úrovní emisií, a vyzýva Rusko, aby vzhľadom na veľký potenciál znižovať emisie a na odporúčania IPCC prehodnotilo svoju žiadosť o zvýšenie požadovaných emisií s cieľom rýchlo dosiahnuť dohodu v Kodani;

12.   zdôrazňuje, že je potrebné, aby Rusko plne podporovalo záväzné ciele v oblasti zmeny klímy vyplývajúce z Kjótskeho protokolu; vyzýva predsedníctvo, Radu a Komisiu, aby spolu s ruskou stranou intenzívne spolupracovali s cieľom zabezpečiť na kodanskej konferencii o zmene klímy v decembri 2009 uzavretie ambicióznej komplexnej globálnej dohody, ktorá zabráni tomu, aby globálne otepľovanie dosiahlo nebezpečnú úroveň;

13.   zdôrazňuje význam neustálej výmeny názorov o ľudských právach s Ruskom ako súčasti konzultácií EÚ a Ruska o ľudských právach, pričom sa treba zamerať na kroky, ktoré prijmú ruské úrady na zaistenie bezpečnosti obrancov ľudských práv a slobody médií, a žiada, aby sa v záujme zvýšenia efektívnosti zlepšila štruktúra týchto stretnutí, pričom by sa osobitná pozornosť venovala spoločným opatreniam zameraným proti rasizmu a xenofóbii a tento proces by sa otvoril efektívnym príspevkom zo strany Európskeho parlamentu, Dumy a medzivládnych organizácií činných v oblasti ľudských práv bez ohľadu na to, či sa dialóg uskutočňuje v Rusku alebo v niektorom členskom štáte EÚ; trvá na tom, že ochrana ľudských práv by mala byť hlavnou témou programu rokovania samitu EÚ a Ruska a mala by sa stať neoddeliteľnou súčasťou novej dohody o spolupráci medzi EÚ a Ruskom; opakuje svoju výzvu, aby sa zabezpečilo, že vrahovia Natálie Estemirovovej, Andreja Kulagina, Zaremy Sadulajevovej, Alika Džabrajlova, Makšaripa Auševa, Stanislava Markelova, Anastázie Baburovovej, ako aj Anny Politkovskej budú vypátraní a postavení pred súd;

14.   nalieha na Radu a Komisiu, aby venovali čo najviac pozornosti prebiehajúcemu druhému súdnemu procesu s bývalým šéfom spoločnosti Yukos Oil Michailom Chodorkovským, v ktorom sa už objavilo viacero vážnych procesných porušení; vyzýva ruské orgány, aby bojovali proti svojvoľnosti, rešpektovali zásady právneho štátu a aby nevyužívali súdnictvo ako politický nástroj;

15.   odsudzuje brutálnu vraždu Makšaripa Auševa, populárneho aktivistu v oblasti ľudských práv a predstaviteľa opozície, ktorý bol zastrelený v Ingušsku; vyzýva ruské úrady najmä na to, aby prijali preventívne opatrenia na ochranu obhajcov ľudských práv, ako napríklad začatie vyšetrovania hneď ako sa prokurátor a justičný systém dozvedia o akomkoľvek ohrození obhajcu ľudských práv;

16.   vyzýva ruské orgány, aby dodržiavali všetky rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a aby čím skôr ratifikovali protokol o reforme tohto orgánu; očakáva, že Duma ratifikuje Dodatkový protokol č. 14 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

17.   vyzýva švédske predsedníctvo, Radu a Komisiu, aby na samite jasne vyjadrili obavy EÚ v súvislosti s radom medzinárodných problémov, pri ktorých je konštruktívna spolupráca Ruska veľmi dôležitá vzhľadom na jeho pozíciu v medzinárodnej politike, a vyzýva na zlepšenie spolupráce pokiaľ ide on Irán, Afganistan, Blízky východ a ďalšie kľúčové problémy medzinárodnej agendy;

18.   vyzýva Radu a Komisiu, aby s ruskou vládou zrealizovali spoločné iniciatívy zamerané na posilnenie bezpečnosti a stability vo svete, a najmä v oblasti spoločného susedstva, ako aj na to, aby sa v rámci  medzinárodného práva dosiahlo mierové urovnanie konfliktov v Náhornom Karabachu a Podnestersku, a predovšetkým konfliktu medzi Ruskom a Gruzínskom a jeho separatistickými regiónmi Južné Osetsko a Abcházsko;

19.   v tejto súvislosti víta úspechy Monitorovacej misie Európskej únie (EUMM), ktorá preukázala ochotu a schopnosť EÚ rozhodne konať v záujme podpory mieru a stability a ktorá prispela k vytvoreniu podmienok potrebných na vykonávanie dohôd o prímerí z 12. augusta a 8. septembra 2008; znovu pripomína svoj záväzok voči územnej celistvosti Gruzínska a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby plne dodržiavali svoje záväzky; pripomína, že EUMM má mandát pre celé územie krajiny, a požaduje voľný prístup EUMM do Abcházska a Južného Osetska, ktorý bol tejto misii doteraz odmietaný; opätovne potvrdzuje svoju plnú podporu ženevským rozhovorom a spoločnému vedeniu tohto fóra, na ktorom sa podieľajú EÚ, OSN a OBSE;

20.   vyzýva EÚ a Rusko, aby pokračovali v úsilí dosiahnuť pokrok v mierovom procese na Blízkom východe a nájsť riešenie iránskeho jadrového problému, najmä po konsenze medzi Iránom a USA, Ruskom, Čínou, Nemeckom, Francúzskom a Veľkou Britániou, ktorý bol dosiahnutý 1. októbra 2009 v Ženeve v otázke palivového programu, ako aj monitorovania novoobjaveného zariadenia na obohacovanie uránu, ktoré je vo výstavbe, zo strany OSN;

21.   vyslovuje veľké znepokojenie z vplyvu, ktorý môžu mať zmeny v zákone o obrane, ktoré navrhol ruský prezident a ktoré schválila Duma, na medzinárodnú bezpečnosť, pretože sa v nich uvádza, že Rusko môže použiť vojenskú silu pri operáciách za svojimi hranicami s cieľom odraziť útok proti ruským silám alebo iným vojenským jednotkám rozmiestneným za ruskými hranicami, odraziť útok alebo zabrániť útoku na inú krajinu alebo chrániť ruských občanov za hranicami, pričom posledné ustanovenie je veľmi kontroverzné, keďže Rusko pokračuje v politike nezákonného vydávania pasov na územiach nevyriešených konfliktov a na ukrajinskom Kryme;

22.   žiada predsedníctvo, aby vyhlásilo, že EÚ podporuje rozhovory medzi Ruskom a USA o novej dohode nadväzujúcej na dohodu START, ako aj iniciatívy zamerané na vytvorenie spoločného systému protiraketovej obrany, na ktorom sa budú podieľať USA, Rusko a NATO; vyjadruje optimizmus, že otázka dohody START by sa mohla vyriešiť do konca roka 2009;

23.   naliehavo vyzýva vlády USA a Ruska, aby plne zapojili Európsku úniu a jej členské štáty do rokovaní o výstavbe protiraketových obranných štítov vrátane hodnotenia protiraketového rizika, aby sa tak prispelo k mieru a stabilite vo svete, a najmä v Európe;

24.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Ruskej federácie, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Ú. v. ES L 327, 28.11.1997, s. 1. (2) Prijaté texty, P7_TA(2009)0022. (3) Prijaté texty, P7_TA(2009)0021. (4) Prijaté texty, P6_TA(2008)0309.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. novembra 2009 o spoločnom programovaní výskumu v oblasti boja proti neurodegeneratívnym ochoreniam, predovšetkým Alzheimerovej chorobe

P7_TA(2009)0065 B7-0133/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na správu o stave Alzheimerovej choroby vo svete z roku 2009, vydanej organizáciou Alzheimer's Disease International pri príležitosti Svetového dňa Alzheimerovej choroby 21. septembra 2009,

–   so zreteľom na návrh Komisie z 22. júla 2009 na odporúčanie Rady o opatreniach na boj proti neurodegeneratívnym chorobám, predovšetkým Alzheimerovej chorobe, prostredníctvom spoločného programovania výskumných činností (KOM(2009)0379),

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 a článok 110 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.   keďže neurodegeneratívne choroby, akými sú napr. Alzheimerova a Parkinsonova choroba, sú hlavnými príčinami dlhodobého zdravotného postihnutia postihujúcimi viac ako sedem miliónov občanom Európskej únie, pričom tento počet sa v najbližších desaťročiach v dôsledku starnutia populácie pravdepodobne zdvojnásobí,

B.   keďže v súčasnosti nie sú k dispozícii žiadne lieky na neurodegeneratívne choroby a poznatky o prevencii, liečbe a zisťovaní rizikových faktorov sú veľmi obmedzené,

C.   keďže náklady súvisiace s duševnými poruchami v EÚ-25 sa v roku 2005 odhadovali na 130 miliárd EUR, alebo priemerne približne 21 000 EUR ročne na osobu trpiacu demenciou; keďže tento priemer zahŕňa priame náklady a náklady, ktoré sú výsledkom neformálnej starostlivosti,

D.   keďže Alzheimerova a Parkinsonova choroba a príbuzné formy demencie sa skúmajú z mnohých hľadísk a v rozličných oblastiach výskumu, čo môže prispievať k ďalšiemu roztriešteniu výskumných činností,

E.   keďže väčšinu výskumných činností v oblasti neurodegeneratívnych chorôb uskutočňujú členské štáty s relatívne nízkou úrovňou nadnárodnej koordinácie, čo vedie k roztrieštenosti a obmedzenému spoločnému využívaniu poznatkov a najlepších postupov medzi členskými štátmi,

1.   víta navrhovaný pilotný projekt spoločného programovania výskumných činností v oblasti neurodegeneratívnych chorôb; domnieva sa, že spoločné by mohlo byť veľmi užitočné pri znižovaní roztrieštenosti výskumného snaženia, čo by mohlo viesť k spoločnému využívaniu rozhodujúceho množstva zručností, poznatkov a finančných zdrojov;

2.   domnieva sa, že neurodegeneratívne choroby, akými sú Alzheimerova a Parkinsonova choroba, patria k najväčším výzvam Európskej únie v oblasti duševného zdravia, a zastáva názor, že boj proti Alzheimerovej a Parkinsonovej chorobe preto musí reagovať na dvojitú výzvu: poskytnúť každodennú starostlivosť rastúcemu počtu pacientov a zabezpečiť väčšie zdroje, aby počet pacientov v budúcnosti plynule klesal; podporuje preto prijatie navrhovaného odporúčania Rady;

3.   zdôrazňuje potrebu naliehavo vystupňovať úsilie na riešenie vplyvov neurodegeneratívnych chorôb, najmä Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, na sociálnej úrovni a na úrovni verejného zdravia v súvislosti so starnúcou európskou populáciou a s ohľadom na zabezpečenie budúcej udržateľnosti národných zdravotníckych systémov;

4.   nabáda všetky členské štáty, aby sa aktívne zapojili do vymedzenia, rozvoja a uskutočňovania spoločnej výskumnej agendy v oblasti neurodegeneratívnych chorôb;

5.   vyzýva členské štáty, aby zlepšili epidemiologické údaje o Alzheimerovej chorobe, Parkinsonovej chorobe a ostatných formách demencie, najmä v asymptomatických fázach a pred začiatkom postihnutia;

6.   poukazuje na dôležitosť multidisciplinárneho prístupu k výskumu v tejto oblasti zahrňujúceho diagnostikovanie, liečbu, prevenciu a sociálny výskum životných podmienok pacientov, ich rodín a opatrovateľov; domnieva sa, že rozhodujúce sú včasné diagnostické testy, výskum rizikových faktorov (napríklad životného prostredia) a kritériá na včasné stanovenie diagnózy; je preto presvedčený o jasnej pridanej hodnote uskutočňovania epidemiologických a klinických štúdií veľkého rozsahu v rámci nadnárodnej spolupráce;

7.   domnieva sa, že výskumné programy by sa mali v prvom rade sústrediť na prevenciu, biomarkery (vrátane zisťovania genetických predispozícií), metódy diagnostického zobrazovania, metódy včasného diagnostikovania založené na multidisciplinárnom prístupe, na štandardizáciu kritérií a diagnostických nástrojov a na vytvorenie rozsiahlych databáz, ktoré možno využiť na populačné štúdie, liečebné stratégie a klinické štúdie nových chemických a biologických látok, vakcín a technológií;

8.   poukazuje na dôležitosť výskumu prepojenia medzi procesom starnutia a demenciou a medzi demenciou a depresiou u starších ľudí; nabáda tiež členské štáty, aby podporovali výskumné programy, ktoré kladú veľký dôraz na voľbu pacienta a na jeho perspektívu;

9.   nabáda Radu, aby pri príprave pilotného projektu spoločného programovania výskumných činností využila existujúce štruktúry, čím sa vyhne vytváraniu nových byrokratických štruktúr, a aby v čo najväčšej miere spolupracovala s priemyselným odvetvím s cieľom využiť všetky dostupné zdroje a skúsenosti pri súčasnom zabezpečení nezávislosti a autonómie;

10.   nabáda Komisiu a Radu, aby začlenili problémy spojené s demenciou do všetkých súčasných i nadchádzajúcich iniciatív Európskej únie, ktoré sa týkajú prevencie chorôb, najmä v súvislosti s včasným diagnostikovaním, kardiovaskulárnym zdravím a fyzickou aktivitou;

11.   domnieva sa, že je dôležité, aby Komisia prijala odporúčanie, v ktorom vyzve členské štáty, aby informovali verejnosť o zmenách životného štýlu, ktoré môžu oddialiť začiatok neurodegeneratívnych chorôb, najmä Alzheimerovej a Parkinsonovej choroby, prípadne im zabrániť, a aby podporovali "životné štýly podporujúce dobré duševné zdravie";

12.   navrhuje, aby Komisia a Rada zvážili vyhlásenie Európskeho roka mozgu s cieľom zvýšiť povedomie o neurodegeneratívnych ochoreniach, súvisiacich so starnutím, a o opatreniach, ktoré umožnia im predchádzať;

13.   vyzýva Radu, aby do pilotného projektu spoločného programovania výskumných činností v tejto oblasti vhodne zapojila predstaviteľov organizácií pacientov a opatrovateľov a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti;

14.   vyzýva Radu, aby informovala Európsky parlament o dosiahnutom pokroku a výsledkoch tohto pilotného projektu;

15.   vyzýva Komisiu, aby náležitým spôsobom zapojila Európsky parlament do akéhokoľvek rozhodovania týkajúceho sa podpory tohto pilotného projektu a všetkých budúcich iniciatív spoločného programovania financovaných zo Siedmeho rámcového programu pre výskum a vývoj (7.RP);

16.   domnieva sa, že článok 182 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie doplnený Lisabonskou zmluvou, ktorým sa zavádzajú opatrenia potrebné na vytvorenie európskeho výskumného priestoru, by mohli poskytnúť vhodnejší právny základ pre budúce iniciatívy spoločného programovania v oblasti výskumu; vyzýva Komisiu, aby sa vážne zamyslela nad využitím tohto právneho základu pre všetky budúce návrhy týkajúce sa spoločného programovania výskumných činností;

17.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. novembra 2009 o výročnej správe o činnosti Európskeho ombudsmana v roku 2008 (2009/2088(INI))

P7_TA(2009)0066 A7-0020/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na výročnú správu o činnosti Európskeho ombudsmana v roku 2008,

–   so zreteľom na článok 195 Zmluvy o ES,

–   so zreteľom na články 41 a 43 Charty základných práv Európskej únie,

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu 94/262/ESUO, ES, Euratom z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(1),

–   so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci uzatvorenú medzi Európskym parlamentom a Európskym ombudsmanom 15. marca 2006, ktorá nadobudla účinnosť 1. apríla 2006,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. októbra 2005 o kompetenciách pri prijímaní a odovzdávaní oznámení Európskemu ombudsmanovi a splnomocňovaní úradníkov vypovedať pred Európskym ombudsmanom (SEK(2005)1227),

–   so zreteľom na svoje rozhodnutie 2008/587/ES z 18. júna 2008, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie 94/262/ESUO, ES, Euratom o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana(2),

–   so zreteľom na revíziu vykonávacích ustanovení, ktorú vykonal ombudsman s cieľom zohľadniť zmeny štatútu a ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2009,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o činnosti Európskeho ombudsmana,

–   so zreteľom na druhú a tretiu vetu článku 205 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre petície (A7-0020/2009),

A.   keďže výročná správa o činnosti Európskeho ombudsmana za rok 2008 bola oficiálne predložená predsedovi Európskeho parlamentu 21. apríla 2009 a keďže ombudsman, pán Nikiforos Diamandouros, ju prezentoval Výboru pre petície 14. septembra 2009 v Štrasburgu,

B.   keďže podľa článku 41 Charty základných práv (znenie z roku 2007) má každý "právo, aby inštitúcie, orgány, úrady a agentúry Únie vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote",

C.   keďže podľa článku 43 Charty základných práv (znenie z roku 2007) "každý občan Únie, ako aj každá fyzická osoba, ktorá má bydlisko, alebo každá právnická osoba, ktorá má sídlo v členskom štáte, má právo oznámiť Európskemu ombudsmanovi prípady nesprávneho úradného postupu inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí",

D.   keďže je nevyhnutné, aby európske inštitúcie a orgány v plnej miere využívali prostriedky potrebné na plnenie svojej povinnosti zabezpečovať, aby občania dostávali rýchle a vecné odpovede na svoje žiadosti, sťažnosti a petície,

E.   keďže napriek tomu, že od prijatia uznesenia Európskeho parlamentu zo 6. septembra 2001(3), ktorým sa schvaľuje ombudsmanov kódex dobrej administratívnej praxe, uplynulo osem rokov, ostatné hlavné inštitúcie stále v plnej miere nesplnili požiadavku Európskeho parlamentu, aby svoju prax uviedli do súladu s ustanoveniami tohto kódexu,

F.   keďže v roku 2008 ombudsman zaznamenal 3406 sťažností oproti 3211 sťažnostiam v roku 2007 a keďže do jeho pôsobnosti patrilo 802 sťažností v porovnaní s 870 sťažnosťami v roku 2007,

G.   keďže zistenia z 355 dokončených vyšetrovaní, z ktorých 352 vychádzalo zo sťažností a tri boli vyšetrovania z vlastnej iniciatívy, ukazujú, že v 110 prípadoch (čo zodpovedá 31% vyšetrovaných sťažností) sa nepreukázal nesprávny úradný postup,

H.   keďže v 129 prípadoch (36 % všetkých prípadov) uzavretých v roku 2008 príslušná inštitúcia prijala zmierlivé riešenie alebo danú vec urovnala, čo svedčí o veľkej ochote inštitúcií a orgánov vnímať sťažnosti predkladané ombudsmanovi ako príležitosť na nápravu chýb, ku ktorým došlo, a na spoluprácu s ombudsmanom v prospech občanov,

I.   keďže v roku 2008 sa štyri prípady skončili zmierom a keďže koncom roka 2008 sa ešte posudzovalo ďalších 25 návrhov na zmier,

J.   keďže najčastejšou formou nesprávneho úradného postupu, ktorou sa ombudsman zaoberal v roku 2008, bol nedostatok transparentnosti (36 % otvorených vyšetrovaní),

K.   keďže ombudsman v roku 2008 využíval vo väčšej miere neformálnejšie postupy zamerané na rýchle riešenie sťažností, čo dokazuje, do akej miery je ombudsman vážený, a preukazuje pripravenosť inštitúcií pomáhať občanom,

L.   keďže v roku 2008 ombudsman uzavrel 44 vyšetrovaní s kritickými pripomienkami a keďže kritická pripomienka sťažovateľovi potvrdzuje, že jeho sťažnosť je odôvodnená, a príslušnej inštitúcii či orgánu ukazuje, v čom pochybili, a to s cieľom pomôcť im vyhnúť sa nesprávnemu úradnému postupu v budúcnosti,

M.   keďže s cieľom zlepšiť výkonnosť inštitúcií EÚ v budúcnosti ombudsman vo výraznejšej miere využíva ďalšie pripomienky, prostredníctvom ktorých objavuje príležitosť na zvýšenie kvality administratívy, a keďže v roku 2008 boli vznesené ďalšie pripomienky v 41 prípadoch,

N.   keďže v roku 2008 bolo vypracovaných 23 návrhov odporúčaní, z ktorých bolo osem schválených príslušnou inštitúciou, a keďže štyri návrhy odporúčaní z roku 2007 viedli k prijatiu rozhodnutia v roku 2008,

O.   keďže jeden z prípadov nesprávneho úradného postupu viedol ombudsmana v roku 2008 k predloženiu osobitnej správy Európskemu parlamentu a keďže predloženie osobitnej správy predstavuje významný prostriedok, ktorým sa môže Európsky ombudsman usilovať o politickú podporu Európskeho parlamentu a jeho Výboru pre petície s cieľom poskytnúť zadosťučinenie občanom, ktorých práva boli porušené, ako aj prispieť k zvyšovaniu noriem administratívy EÚ,

P.   keďže kritické pripomienky zahrnuté v rozhodnutiach o uzavretí prípadov nesprávneho úradného postupu, ktoré nemožno napraviť, rovnako ako ani odporúčania či osobitné správy ombudsmana nemajú záväzný účinok, pretože jeho právomoci nezahŕňajú priamu nápravu prípadov nesprávneho úradného postupu, ale ich účelom je povzbudiť samoreguláciu zo strany inštitúcií a orgánov Európskej únie,

Q.   keďže od nadobudnutia platnosti Zmluvy z Nice má Európsky parlament rovnako ako členské štáty, Rada a Komisia právo podať žalobu na Súdny dvor Európskych spoločenstiev pre nedostatok kompetentnosti, porušenie zásadnej procesnej povinnosti, porušenie Zmluvy o ES či každej právnej normy týkajúcej sa jej uplatňovania alebo pre zneužitie právomoci,

R.   keďže kritické komentáre o nesprávnom úradnom postupe, ktoré ombudsman vzniesol v správe za rok 2008 (kritické pripomienky, návrhy odporúčaní a osobitná správa), môžu byť základom pre to, aby sa prijímaním primeraných opatrení inštitucionálnymi a inými orgánmi Európskej únie v budúcnosti zabránilo opakovaniu chýb a zlyhaní,

S.   keďže spolupráca založená Európskym ombudsmanom v rámci európskej siete ombudsmanov už vyše desať rokov funguje ako pružný systém na výmenu informácií a osvedčených postupov a ako prostriedok na usmerňovanie sťažovateľov k ombudsmanom či iným podobným orgánom, ktoré im najlepšie dokážu pomôcť,

T.   keďže úloha Európskeho ombudsmana pri ochrane záujmov občanov EÚ vo vzťahu k inštitúciám a orgánom Európskej únie sa za 14 rokov od vytvorenia úradu posilnila, a to vďaka jeho nezávislosti a parlamentnej demokratickej kontrole transparentnosti jeho činnosti,

U.   keďže činnosti Európskeho ombudsmana a Výboru pre petície musia zostať oddelené a ako všeobecné pravidlo zamerané na predchádzanie konfliktom v oblasti výhradných právomocí každého z nich by mali zahŕňať vzájomné postúpenie spisov,

1.   schvaľuje výročnú správu za rok 2008 predloženú Európskym ombudsmanom a jej štruktúru, pretože spája zhrnutie činnosti za daný rok s prehľadom sťažností a vyšetrovaní a tematickou analýzou rozhodnutí ombudsmana, pričom zahŕňa najvýznamnejšie zistenia v oblasti právnych predpisov a skutočností obsiahnutých v rozhodnutiach ombudsmana z roku 2008, ako aj problémy, ktoré sa prejavili v rozličných fázach postupu;

2.   domnieva sa, že vďaka jasnejšej úprave štatistík vrátane novej metódy výpočtu a novému usporiadaniu je správa zrozumiteľnejšia, prístupnejšia a lepšie použiteľná pre užívateľov;

3.   žiada, aby všetky inštitúcie a orgány EÚ dostali potrebné rozpočtové a ľudské zdroje na zabezpečenie toho, aby občania dostávali rýchle a vecné odpovede na svoje žiadosti, sťažnosti a petície;

4.   domnieva sa, že ombudsman naďalej vykonáva svoje právomoci aktívnym a vyváženým spôsobom, a to pokiaľ ide o skúmanie a vybavovanie sťažností a vedenie a uzatváranie vyšetrovaní, ako aj o zachovanie konštruktívnych vzťahov s inštitúciami a orgánmi Európskej únie a podporovanie občanov v tom, aby uplatňovali svoje práva vo vzťahu k týmto inštitúciám a orgánom;

5.   vyzýva ombudsmana, aby pokračoval vo svojom úsilí zlepšovať informovanosť o svojej práci a účinne a transparentne propagoval svoje činnosti;

6.   domnieva sa, že pojem "nesprávny úradný postup" by sa mal i naďalej interpretovať v širšom zmysle, aby zahŕňal nielen prípady porušenia právnych pravidiel alebo všeobecných zásad európskeho správneho práva, ako sú objektivita, proporcionalita a rovnosť, nediskriminácia a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, ale aj prípady, keď inštitúcia nekoná dôsledne a v dobrej viere, alebo nezohľadňuje oprávnené očakávania občanov, vrátane prípadov, keď sa samotná inštitúcia zaviazala dodržiavať určité predpisy a normy bez toho, aby jej túto povinnosť ukladali zmluvy alebo sekundárne právne predpisy;

7.   vníma úlohu ombudsmana pri zvyšovaní otvorenosti a zodpovednosti pri rozhodovacích procesoch a v administratívnej štruktúre Európskej únie ako základný príspevok k vytváraniu Únie, v ktorej sa prijímajú rozhodnutia čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi, ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

8.   opakuje svoju žiadosť vyjadrenú v predchádzajúcich uzneseniach, aby všetky inštitúcie a orgány EÚ prijali spoločný prístup, čo sa týka kódexu dobrej administratívnej praxe;

9.   konštatuje, že kódex dobrej administratívnej praxe navrhnutý ombudsmanom, v znení schválenom Európsky parlamentom 6. septembra 2001, slúži ako príručka a zdroj informácií pre pracovníkov všetkých inštitúcií a orgánov Spoločenstva a pravidelne sa aktualizuje a zverejňuje na internetovej stránke ombudsmana;

10.   víta revíziu štatútu ombudsmana, najmä pokiaľ ide o posilnenie jeho vyšetrovacích právomocí, čo pomôže zabezpečiť, aby mali občania plnú dôveru v jeho schopnosť viesť dôkladné vyšetrovanie ich sťažností bez obmedzení;

11.   zdôrazňuje potrebu prispievať k pochopeniu úlohy ombudsmana zo strany verejnosti, a to poskytovaním informácií občanom, podnikom, mimovládnym organizáciám a iným subjektom, a domnieva sa, že ľahko zrozumiteľné, presné a kvalitné informácie môžu pomôcť pri znižovaní počtu sťažností, ktoré nepatria do pôsobnosti ombudsmana;

12.   domnieva sa, že počet neprípustných žiadostí je síce pochopiteľný, no naďalej neuspokojivý a v súvislosti s tým odporúča, aby sa medzi európskymi občanmi uskutočnila dlhodobá informačná kampaň určená na zvyšovanie ich povedomia o úlohách a právomociach členov európskej siete ombudsmanov;

13.   uznáva úsilie ombudsmana o zvýšenie výkonnosti inštitúcií a ďalšie skrátenie priemernej dĺžky trvania vyšetrovania, ktorá je v súčasnosti 13 mesiacov;

14.   víta konštruktívnu spoluprácu medzi Európskym ombudsmanom a inštitúciami a orgánmi EÚ a podporuje ho v jeho úlohe vonkajšieho kontrolného mechanizmu, ako aj cenného zdroja neustáleho zlepšovania európskej administratívy;

15.   víta podpísanie Memoranda o porozumení medzi ombudsmanom a Európskou investičnou bankou 9. júla 2008 a dohodu uzavretú medzi agentúrami Únie o prijatí Európskeho kódexu dobrej administratívnej praxe, ktorý budú uplatňovať v rámci svojich vzťahov s občanmi;

16.   vyzýva ombudsmana, aby vykonával svoje povinnosti pozorovateľa a zabezpečil, aby Komisia riadne využívala svoje právo podľa vlastného uváženia začať konania vo veci porušenia právnych predpisov podľa článku 226 Zmluvy o ES alebo navrhnúť sankcie podľa článku 228 Zmluvy o ES a aby sa starostlivo vyhýbala omeškaniam či neodôvodnenému zanedbaniu konania, čo je nezlučiteľné s jej právomocou dohliadať na uplatňovanie právnych predpisov EÚ, a žiada, aby v tejto súvislosti naďalej spolupracoval s Výborom pre petície;

17.   pripomína svoje stanovisko, že ak sa inštitúcia odmietne riadiť odporúčaním obsiahnutým v osobitnej správe ombudsmana aj napriek tomu, že ho schválil Európsky parlament, mohol by Európsky parlament legitímne uplatniť svoju právomoc podať na Súdnom dvore žalobu v súvislosti s konaním alebo opomenutím, ktoré boli predmetom odporúčania ombudsmana; vyzýva výbor zodpovedný za rokovací poriadok, aby navrhol príslušné ustanovenia, ktoré by umožnili začatie takéhoto konania a zahrnuli by sa do rokovacieho poriadku;

18.   konštatuje, že ombudsman predložil osobitnú správu, v ktorej kritizuje skutočnosť, že Komisia nedokázala náležite zdôvodniť svoje zaobchádzanie s nezávislými pomocnými konferenčnými tlmočníkmi nad 65 rokov, a že Európsky parlament prijal 5. mája 2009 uznesenie na túto tému(4);

19.   domnieva sa, že v prípade, keď ombudsman alebo Výbor pre petície v rámci svojho mandátu a právomocí vyšetrujú prekrývajúce sa otázky, ako napríklad spôsob, akým Komisia viedla konanie o porušení právnych predpisov, respektíve toto porušenie ako také, môžu tieto dva subjekty úzkou spoluprácou dosiahnuť oveľa užitočnejšiu súčinnosť;

20.   víta výborné vzťahy medzi ombudsmanom a Výborom pre petície v inštitucionálnom rámci, čo sa týka vzájomného rešpektovania právomocí a výsad;

21.   uznáva prínos európskej siete ombudsmanov, ktorej členom je i Výbor pre petície, v súlade so zásadou subsidiarity, pri zabezpečovaní mimosúdnych opravných prostriedkov; víta spoluprácu medzi Európskym ombudsmanom a ombudsmanmi a obdobnými orgánmi na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni v členských štátoch, a naliehavo žiada ďalšie posilnenie výmeny osvedčených postupov, čím sa umožní rýchle šírenie týchto postupov medzi členskými štátmi;

22.   víta skutočnosť, že na internetovej stránke ombudsmana boli v roku 2008 zverejnené dve štúdie týkajúce sa krokov, ktoré podnikli príslušné inštitúcie v nadväznosti na kritické a ďalšie pripomienky vznesené v rokoch 2006 a 2007;

23.   vyzýva ombudsmana, aby i naďalej kládol veľký dôraz na podujatia, ktoré sa zameriavajú na poskytovanie informácií občanom, a teda potenciálnym sťažovateľom, pretože je zrejmé, že vymedzenie zodpovednosti a rozhodovacích procesov medzi európskou, vnútroštátnou a regionálnou úrovňou je pre mnohých občanov a podniky stále príliš nejasné a ťažko zrozumiteľné;

24.   víta rozšírenú informačnú kampaň presadzovanú v rámci komunikačnej stratégie ombudsmana, ktorá vedie k zvyšovaniu povedomia o právach občanov a právomociach Spoločenstva, ako aj k lepšiemu pochopeniu ombudsmanovej sféry pôsobnosti;

25.   poznamenáva, že každá inštitúcia má vlastnú internetovú stránku, kde možno podávať sťažnosti, predkladať petície atď., čo môže občanov frustrovať, keďže sú nútení rozlišovať medzi jednotlivými inštitúciami; preto podporuje prípravu interaktívnej príručky určenej na pomoc občanom pri zisťovaní najvhodnejšieho fóra na riešenie ich problémov;

26.   víta novú internetovú stránku ombudsmana ako veľmi podstatnú reakciu na tento problém;

27.   navrhuje, aby sa táto myšlienka ďalej rozpracovala a aby sa na internete umiestnila spoločná stránka európskych inštitúcií, ktorá by pomáhala občanom a odkazovala ich priamo na inštitúciu príslušnú na riešenie ich sťažnosti, čím by sa znížil počet neprípustných sťažností predkladaných Európskemu ombudsmanovi;

28.   vyzýva Európskeho ombudsmana, aby sa zaviazal, že každú sťažnosť, ktorá patrí do kompetencie národného alebo regionálneho ombudsmana, priamo postúpi ďalej po získaní súhlasu príslušného sťažovateľa;

29.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu ombudsmanovi a vládam a parlamentom členských štátov a ich ombudsmanom či orgánom s podobnými právomocami.

(1) Ú. v. ES L 113, 4.5.1994, s. 15. (2) Ú. v. EÚ L 189, 17.7.2008, s. 25. (3) Uznesenie Európskeho parlamentu o osobitnej správe Európskeho ombudsmana pre Európsky parlament, ktorá bola vypracovaná na základe vyšetrovania z vlastnej iniciatívy zameraného na existenciu kódexu dobrého administratívneho správania v rámci rôznych inštitúcií a orgánov Spoločenstva a prístup verejnosti k nemu (Ú. v. ES C 72 E, 21.3.2002, s. 331). (4) Prijaté texty, P6_TA(2009)0340.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. novembra 2009 o prechodných procedurálnych usmerneniach k rozpočtovým záležitostiam vzhľadom na nadobudnutie platnosti Lisabonskej zmluvy (2009/2168(INI))

P7_TA(2009)0067 A7-0045/2009

Európsky parlament,

–   so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii a Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva,

–   so zreteľom na Lisabonskú zmluvu (LZ),

–   so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 17. mája 2006 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne a riadnom finančnom hospodárení(1),

–   so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(2) (nariadenie o rozpočtových pravidlách),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. mája 2009 o finančných hľadiskách Lisabonskej zmluvy(3),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2009 o strednodobom preskúmaní finančného rámca na roky 2007 – 2013(4),

–   so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A7-0045/2009),

A.   keďže LZ zavádza dôležité zmeny vo finančných a rozpočtových záležitostiach, najmä tým, že viacročný finančný ráme (VFR) sa stane právne záväzným aktom, s ktorým musí byť ročný rozpočet v súlade, zruší sa rozlišovanie medzi povinnými a nepovinnými výdavkami a rozpočtový postup sa značne zjednoduší,

B.   keďže z dôvodu týchto zmien prestanú niektoré ustanovenia medziinštitucionálnej dohody a nariadenia o rozpočtových pravidlách platiť,

C.   keďže nadobudnutie platnosti LZ si tak vyžiada rýchle prijatie viacerých právnych aktov potrebných na zavedenie novej "finančnej ústavy" Únie do praxe, najmä:

D.   keďže aj v prípade, keď budú postupy prijímania týchto nových nástrojov prebiehať bez problémov, budú si vyžadovať dlhé rokovania a môžu trvať aj niekoľko mesiacov po tom, ako LZ nadobudne platnosť,

E.   keďže na to, aby sa zabezpečilo náležité uplatňovanie zásad LZ, by bolo dobré, aby sa inštitúcie dohodli na určitých prechodných usmerneniach, ktoré umožnia plnenie rozpočtu a prijímanie opravných rozpočtov v nevyhnutých prípadoch, ako aj na praktických aspektoch medziinštitucionálnej spolupráce v rámci rozpočtového postupu na rok 2011,

F.   keďže tieto prechodné usmernenia by mali začať platiť začiatkom roka 2010, čo by si vyžadovalo ich odsúhlasenie v zmierovacom konaní o rozpočte pred druhým čítaním v Rade, ktoré je naplánované na 19. novembra 2009,

G.   keďže na zabezpečenie toho, aby delegácia Európskeho parlamentu, ktorý predstavuje jednu zložku rozpočtového orgánu, mala v budúcich rokovaniach pevnú pozíciu, je potrebné poskytnúť jej jasné usmernenia na základe mandátu schváleného Európskym parlamentom,

1.   víta nadobudnutie platnosti LZ v najbližšom čase, čím sa plne uplatní zásada spoločného schvaľovania celkového ročného rozpočtu obomi zložkami rozpočtového orgánu, v prípade potreby aj zvolaním zmierovacieho výboru; domnieva sa, že táto zásada by sa mala uplatňovať sic et simpliciter s potrebnými úpravami (ako je zjednodušená forma zmierovacieho konania) na všetky ostatné rozpočtové postupy, ktoré nie sú konkrétne spomenuté v zmluvách, napr. na schvaľovanie opravných rozpočtov a presunov;

2.   domnieva sa, že je potrebné, aby sa obe zložky rozpočtového orgánu dohodli na prechodných usmerneniach týkajúcich sa plnenia rozpočtu, najmä na schvaľovaní presunov, prijímaní opravných rozpočtov a na zásadách praktickej spolupráce medzi inštitúciami počas ročného rozpočtového postupu, ktoré by sa uplatňovali dovtedy, kým sa neskončí prijímanie právnych aktov potrebných na zabezpečenie implementácie nových pravidiel zavedených LZ;

3.   zdôrazňuje, že dohoda o týchto usmerneniach by mala byť podmienená tým, že tieto usmernenia budú plne rešpektovať inštitucionálnu rovnováhu, že budú plne zaručovať nové výhradné práva Európskeho parlamentu v oblasti rozpočtu, ktoré mu vyplývajú z LZ (z hľadiska obsahu, postupu a časového rozvrhu) a že sa budú uplatňovať len do prijatia príslušných právnych aktov a ich nadobudnutia účinnosti;

4.   domnieva sa, že prechodné opatrenia sa v žiadnom prípade nesmú odchyľovať od všeobecných zásad stanovených v novej zmluve, ani vopred určovať budúce legislatívne postupy, ale že by mali obom zložkám rozpočtového orgánu umožniť prijímať potrebné praktické opatrenia, kým nebudú prijaté právne predpisy;

5.   zastáva názor, že takéto prechodné usmernenia sú potrebné v oblastiach, ktoré sa týkajú postupu prijímania opravných rozpočtov, schvaľovania presunov a stanovenia pragmatického časového rozvrhu a zásad spolupráce v súvislosti s ročným rozpočtovým postupom, s cieľom vytvoriť rámec spolupráce medzi obomi zložkami rozpočtového orgánu, aby sa umožnil hladký a úspešný priebeh týchto postupov;

Opravné rozpočty

6.   pripomína, že opravné rozpočty možno prijímať iba na základe rovnakého postupu, aký stanovujú zmluvy pre ročný rozpočtový postup, vrátane zmierovacieho konania v prípade potreby, s výnimkou časového rozvrhu, a domnieva sa, že pokiaľ ide o ročný rozpočet, rozpočtový orgán má právo zaviesť zmeny a doplnenia týkajúce sa prvkov, ktoré v čase prijímania rozpočtu neboli známe;

7.   zdôrazňuje, že aktuálny počet opravných rozpočtov je nadmerný a treba ho čo najviac zredukovať, aby sa splnili podmienky stanovené v článku 37 nariadenia o rozpočtových pravidlách, ktoré sa týkajú predkladania opravných rozpočtov; pokladá za žiaduce, aby sa inštitúcie dohodli na určitých obdobiach roka, v ktorých by sa mali opravné rozpočty prekladať, s výnimkou veľmi naliehavých okolností;

8.   poukazuje na to, že cieľom prechodných usmernení týkajúcich sa opravných rozpočtov by malo byť uľahčenie dosiahnutia dohody medzi obomi zložkami rozpočtového orgánu bez toho, aby sa vylúčila možnosť využiť zmierovací výbor; domnieva sa, že tento cieľ by sa mohol realizovať prostredníctvom lepšej výmeny informácií medzi Komisiou a obomi zložkami rozpočtového orgánu, ako aj medzi týmito zložkami navzájom; zdôrazňuje však, že tieto usmernenia musia plne rešpektovať výhradné práva Európskeho parlamentu týkajúce sa rozpočtového postupu, ktorý sa vo všeobecnosti vzťahuje na opravné rozpočty, ako sa uvádza vyššie;

Presuny

9.   domnieva sa, že Európsky parlament a Rada by mali mať rovnakú možnosť vyjadriť súhlas alebo námietky v súvislosti so všetkými presunmi, ktoré sa v súčasnosti predkladajú rozpočtovému orgánu na schválenie, a to bez ohľadu na ich povahu (platby či záväzky) a ich výšku, pokiaľ takéto presuny predstavujú odchýlenie sa od rozhodnutia rozpočtového orgánu; domnieva sa preto, že jedinou možnosťou, ktorá je v súlade s LZ, je postup rešpektujúci rovnováhu medzi obomi zložkami rozpočtového orgánu, a to aj vrátane zjednodušenej formy zmierovacieho konania v prípade potreby;

10.   domnieva sa, že cieľom prípadnej dohody o presunoch by malo byť predchádzanie konfliktom medzi zložkami rozpočtového orgánu, ktoré majú obe právo vyjadrovať sa za rovnakých podmienok, predchádzanie komplikovaniu bežného riadenia príslušnými oddeleniami a harmonizácia časového rozvrhu, aby sa podľa možnosti predišlo zvolávaniu zmierovacích štruktúr bez spochybnenia súčasnej miery zasahovania Európskeho parlamentu do schvaľovania presunov; považuje za žiaduce zachovať súčasné medze presunov;

Dočasné dvanástiny

11.   domnieva sa, že LZ obsahuje dostatočne jasné pravidlá o dočasných dvanástinách, čo umožňuje ich uplatnenie v prípade potreby bez toho, aby boli na tento účel potrebné prechodné usmernenia;

Časový rozvrh a zásady spolupráce pre ročný rozpočtový postup

12.   domnieva sa, že časový rozvrh ročného rozpočtového postupu by mal aj naďalej umožňovať rozsiahle konzultácie s rôznymi orgánmi v rámci Európskeho parlamentu a rešpektovať požiadavky viacjazyčnosti; zdôrazňuje, že nie je pripravený akceptovať skrátenie času, ktorý má k dispozícii na prijímanie rozhodnutí;

13.   zastáva názor, že cieľom prechodných usmernení týkajúcich sa zásad spolupráce by malo byť zlepšenie spolupráce medzi inštitúciami v rôznych fázach rozpočtového postupu a prispôsobenie (v prípade potreby aj predvídanie) rôznych etáp pragmatického časového rozvrhu novým pravidlám, ktoré sa vzťahujú sa na rozpočtový postup, s cieľom premeniť stretnutia, ktoré nadobudli čisto formálny charakter, na skutočne dôkladné výmeny názorov; zdôrazňuje však svoje prianie, aby sa inštitúcie dohodli na novej, skrátenej medziinštitucionálnej dohode, ktorou sa stanovia adekvátne pravidlá pre tieto záležitosti ešte pred začiatkom rozpočtového postupu na rok 2011;

14.   vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila prípadné návrhy na spoločnú dohodu o týchto otázkach medzi obomi zložkami rozpočtového orgánu v zmysle tohto uznesenia;

15.   vyzýva tiež Komisiu, aby čo najskôr predložila vhodné návrhy na prijatie nariadenia, ktoré bude obsahovať VFR, a na úpravu nariadenia o rozpočtových pravidlách; zdôrazňuje, že tieto návrhy predstavujú jeden politický balík a mali by sa predkladať a riešiť spolu; rozhodne očakáva, že v týchto návrhoch budú zohľadnené požiadavky, ktoré Európsky parlament vyjadril vo svojich uzneseniach o finančných hľadiskách LZ a o preskúmaní v polovici obdobia;

16.   pripomína, že podľa LZ sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu s prijatím nového nariadenia obsahujúceho VFR a že zmeny nariadenia o rozpočtových pravidlách sa budú prijímať v rámci riadneho legislatívneho postupu (spolurozhodovanie);

17.   udeľuje Výboru pre rozpočet mandát, aby v zmierovacom konaní v novembri 2009 rokoval o požadovaných prechodných usmerneniach k vyššie spomenutým otázkam a schválil ich v rozsahu a podľa podmienok stanovených v tomto uznesení;

o
o   o

18.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 139, 14.6.2006, s. 1. (2) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1. (3) Prijaté texty, P6_TA(2009)0374. (4) Prijaté texty, P6_TA(2009)0174.