Európsky parlament,

–   so zreteľom na články 208 až 211 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov (AKT) na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej podpísanú v Cotonou 23. júna 2000(1) a revidovanú v Luxemburgu 25. júna 2005, naposledy zmenenú a doplnenú rozhodnutím č. 1/2006 Rady ministrov AKT – ES(2) (ďalej len "Dohoda z Cotonou"),

–   so zreteľom na čl. 95 Dohody z Cotonou, v ktorom sa stanovuje revízna doložka umožňujúca každých päť rokov upraviť dohodu,

–   so zreteľom na oznámenie Rady predsedovi Rady ministrov AKT, ktorý bolo prijatý na schôdzi Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 23. februára 2009,

–   so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005, ktorej cieľom je podpora modelu na zlepšenie transparentnosti a kontroly zdrojov určených na rozvoj,

–   so zreteľom na článok 90 ods. 5 a článok 48 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A7-0086/2009),

A.   keďže k hlavným cieľom Dohody z Cotonou patrí odstránenie chudoby, trvalo udržateľný rozvoj a postupná integrácia krajín AKT do svetového hospodárstva,

B.   keďže od poslednej revízie Dohody z Cotonou v roku 2005 došlo k mnohým zmenám na medzinárodnej scéne, ako je nárast cien potravín a energie, bezprecedentná finančná kríza, dôsledky zmeny klímy, ktoré majú najväčší vplyv na rozvojové krajiny,

C.   keďže existuje riziko, že ak sa k tomuto novému vývoju svetového diania nebude správne pristupovať, ohrozia sa tak ciele Dohody z Cotonou a zníži sa vyhliadka na splnenie rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015,

D.   keďže uzatvorenie a implementácia regionálnych dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP) oslabuje súdržnosť skupiny AKT a pokračujúci proces regionálnej integrácie; keďže treba zachovať jednotu a súdržnosť skupiny AKT a stabilitu inštitúcií AKT – EU,

E.   keďže druhá revízia dohody z Cotonou je časovo najvhodnejšou príležitosťou na úpravu jej ustanovení vo svetle týchto skutočností, keďže však väčšina týchto otázok iba okrajovo spadá do rámca revízie dohody z Cotonou,

F.   keďže do oblastí, ktoré boli určené na revíziu zo strany EÚ alebo skupiny AKT, sú okrem iného zahrnuté:

G.   keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa zmení inštitucionálna štruktúra EÚ a jej rovnováha, pokiaľ ide o rozhodovací proces,

1.   domnieva sa, že druhá revízia Dohody z Cotonou by mala byť príležitosťou na úpravu v súvislosti s nedávnymi a pretrvávajúcimi krízami vrátane zmeny klímy, nárastu cien potravín a ropy, finančnej krízy a nesmiernej chudoby v Afrike; je presvedčený, že potreba zamerať sa na korene príčin týchto kríz nie je možnosťou, ale nevyhnutnosťou;

2.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európsky parlament, Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a národné parlamenty štátov AKT, ako aj organizácie občianskej spoločnosti a neštátne subjekty opäť neboli zapojené do rozhodovacieho procesu zameraného na vymedzenie oblastí a článkov Dohody z Cotonou, ktoré sa budú revidovať, a na stanovenie mandátov na rokovanie, ktoré boli prijaté Radou EÚ a Radou ministrov AKT;

3.   vyzýva na posilnenie úlohy národných parlamentov v prebiehajúcom procese revízie a v rámci ďalších revízií v záujme zlepšenia demokratickej legitimity a zodpovednosti;

4.   zdôrazňuje, že tento nedostatok poškodzuje transparentnosť a vierohodnosť procesu revízie a zväčšuje priepasť medzi obyvateľstvom EÚ a krajín AKT a ich vládami a inštitúciami;

5.   zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa štáty AKT považovali za rovnocenných partnerov EÚ pri rokovaniach v záujme vytvorenia skutočnej dohody o partnerstve;

6.   zdôrazňuje, že treba upevniť politický rozmer Dohody z Cotonou, najmä so zreteľom na záväzok strán plniť povinnosti vyplývajúce z Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu;

7.   vyzýva Komisiu, EÚ a Radu AKT, aby zohľadnili zásady a výsledky Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci;

8.   vyjadruje poľutovanie, že Komisia, EÚ a Rada AKT neuskutočnili účinné konzultácie s neštátnymi subjektmi počas mesiacov pred podpísaním revidovanej Dohody z Cotonou a nezobrali ich názory do úvahy; vyzýva EÚ a krajiny AKT, aby začali diskusiu o budúcnosti vzťahov AKT – EÚ po roku 2020 a aby do tohto procesu zapojili neštátne subjekty;

9.   domnieva sa, že súdržnosť rozvojových politík, najmä medzi obchodnými, rozvojovými, poľnohospodárskymi politikami a politikami v oblasti rybného hospodárstva by mala byť prvoradou zásadou rozvojovej spolupráce EÚ a musí byť jasne začlenená do revidovanej dohody; nabáda spoločné parlamentné zhromaždenie, aby vo väčšom rozsahu využívalo článok 12 Dohody z Cotonou s cieľom zachovať súdržnosť medzi politikami EÚ a krajín AKT;

10.   v súvislosti s článkom 12 Dohody z Cotonou vyzýva Komisiu, aby systematicky informovala sekretariát štátov AKT a Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ o každom európskom opatrení, ktoré môže mať vplyv na záujmy štátov AKT; v tomto ohľade vyzýva Komisiu, aby zlepšila využívanie konzultácií na úrovni jednotlivých útvarov medzi generálnymi riaditeľstvami, ako aj hodnotenia vplyvu politiky, čo môže posilniť súdržnosť politík v záujme rozvoja;

11.   považuje za potrebné, aby sa – jednak so zreteľom na to, že DHP nadobúdajú platnosť iba v prípade určitých krajín, a jednak vzhľadom na neaktuálnosť viacerých ustanovení článku 37 Dohody z Cotonou – prehodnotila časť dohody AKT – EÚ týkajúca sa obchodných dohôd s cieľom zapracovať do nej ustanovenia o všetkých jestvujúcich obchodných režimoch medzi AKT a EÚ [Všeobecný systém preferencií (VSP), VSP plus, dočasné DHP, DHP s krajinami Karibského fóra štátov AKT (Cariforum)] a zabezpečiť zachovanie celého radu zásad a záväzkov, ktoré by v dohode nemali chýbať, konkrétne:

12.   konštatuje, že strany Dohody z Cotonou vo svojich oznámeniach výslovne požadujú revíziu ustanovení týkajúcich sa obchodu; upozorňuje, že nové ustanovenia treba pridať do nových oblastí ako Pomoc obchodu s cieľom zaručiť rozvojový rozmer obchodných oblastí tejto dohody;

13.   víta žiadosť krajín AKT o nové ustanovenia týkajúce sa spolupráce v týchto oblastiach: obchod a rozvoj, obchod a financie, spravodlivý obchod, a berie na vedomie ich žiadosť týkajúcu sa obchodu so zbraňami;

14.   vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby prehodnotila svoju politiku týkajúcu sa zahraničných (offshore) finančných centier na základe prísnejších kritérií ako zoznam Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vymedzujúci zakázané a monitorované jurisdikcie a aby zabezpečili jej vykonávanie a poskytovali výročné správy o pokroku;

15.   domnieva sa, že treba vykonať štrukturálne zmeny v organizačnom a správnom usporiadaní EIB, aby sa zabezpečilo plnenie jej záväzkov týkajúcich sa rozvoja v súvislosti s terajšou revíziou Dohody z Cotonou a prebiehajúcou revíziou v polovici obdobia, ako aj s preskúmaním mandátu EIB na poskytovanie pôžičiek v zahraničí;

16.   vyzýva Komisiu a vlády krajín AKT, aby boj proti zneužívaniu daňových rajov, daňovým únikom a nezákonnému úniku kapitálu zahrnuli do Dohody z Cotonou ako prioritu; preto žiada, aby sa vypracoval medzinárodný záväzný systém, ktorý prinúti všetky nadnárodné korporácie, aby automaticky zverejňovali zisky a dane zaplatené v každej krajine AKT, v ktorej podnikajú;

17.   vyzýva rokujúcich, aby sa zaoberali daňovými aspektmi rozvoja a zaviedli účinný a životaschopný daňový systém v krajinách AKT s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný zdroj rozvojového financovania s dlhodobým cieľom odstrániť závislosť od zahraničnej pomoci; vyzýva v tejto súvislosti rokujúce strany, aby do článku 9 ods. 3 dohody AKT – EÚ o dobrom spôsobe vládnutia zapracovali zásadu dobrej daňovej správy;

18.  Európsky rozvojový fond (ERF) je hlavným finančným zdrojom na financovanie politík rozvojovej spolupráce v rámci Dohody z Cotonou, a preto požaduje jeho začlenenie do rozpočtovej právomoci Európskeho parlamentu, čím sa umožní sprísnenie demokratickej kontroly;

19.   žiada, aby sa vypracovala a schválila nová globálna finančná štruktúra, ktorá by umožnila, aby rozvojové krajiny boli zastúpené prostredníctvom svojich regionálnych organizácií a aby sa v súlade s ich konkrétnou situáciou riešili ich legitímne záujmy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

20.   zdôrazňuje, že je dôležité podporovať mikroúvery na uľahčenie investovania a rozvoja malých podnikov;

21.   vyzýva Komisiu a vlády krajín AKT, aby sa zaoberali štrukturálnymi príčinami zmeny klímy a začlenili automatické hodnotenie rizika v súvislosti so zmenou klímy do národnej rozvojovej stratégie a plánov a do  štátnych a regionálnych strategických dokumentov;

22.   domnieva sa, že obnoviteľná energia je nevyhnutná na hospodársky a sociálny rozvoj krajín AKT, pretože majú obrovské zdroje obnoviteľnej energie (slnečnej, veternej a geotermálnej energie a energie z biomasy; naliehavo vyzýva rokujúcich, aby venovali osobitnú pozornosť zníženiu závislosti krajín AKT od fosílnych palív a znížili ich zraniteľnosť spojenú s rastom cien tým, že sa v Dohovore z Cotonou uprednostní obnoviteľná energia;

23.   vyzýva Komisiu a štáty AKT, aby podporovali rovnomerný a trvalo udržateľný rozvoj, ktorý bude zahŕňať sociálny rozmer, podporovaním nových foriem podnikania vrátane neziskových podnikov a/alebo podnikov založených pomocou mikroúverových programov v súlade s etickými a hospodárskymi zásadami, ako aj modelmi sociálne trhového hospodárstva;

24.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že hoci väčšina obyvateľov krajín AKT žije v poľnohospodárskych oblastiach a boj proti chudobe je základným cieľom Dohody z Cotonou, poľnohospodárstvo je v oblasti spolupráce krajín AKT a EÚ stále zanedbávaným sektorom;

25.   vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní rozvojovej politiky EÚ dôsledne a súvisle riešila otázky potravinovej bezpečnosti, zviditeľňovala otázku potravinovej bezpečnosti v dialógu o politikách vnútroštátneho a regionálneho rozvoja a aby podporovala rozvoj regionálneho poľnohospodárskeho trhu v rozvojových krajinách;

26.   naliehavo vyzýva krajiny AKT a Komisiu, aby sa zamerali na rozvoj poľnohospodárstva na zaistenie potravinovej bezpečnosti a požaduje, aby sa poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka stali v dohode a v štátnych a regionálnych strategických dokumentoch prioritou ; zdôrazňuje, že poľnohospodári krajín AKT potrebujú podporu a dôstojnú mzdu, aby mohli produkovať pre miestny trh, a že potrebujú infraštruktúru, ktorá môže podporiť obchod a pohyb tovaru;

27.   žiada Komisiu, aby pravidelne konzultovala s organizáciami žien a spotrebiteľov o poľnohospodárskej politike a účinne ich zapájala do tohto procesu; domnieva sa, že združenia žien by sa mali aktívne angažovať v rozhodovacom procese vzhľadom na ich zásadnú úlohu v spoločnosti;

28.   vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že v súčasnosti získavajú poľnohospodársku pôdu (najmä v Afrike) zahraniční investori, za ktorými stojí vláda, a v prípade, že sa k tejto skutočnosti nebude pristupovať správne, obáva sa, že to naruší miestnu potravinovú bezpečnosť a bude to mať vážne a ďalekosiahle dôsledky na štáty AKT;

29.   vyzýva rokujúcich, aby zabránili nepriaznivým vplyvom súvisiacim s nadobúdaním poľnohospodárskej pôdy (ako vyvlastňovanie malých poľnohospodárov a neudržateľné využívanie pôdy a vody) tým, že sa ľuďom prizná právo na vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy a iných dôležitých prírodných zdrojov, a tým, že sa v tomto smere stanovia smerodajné zásady;

30.   naliehavo vyzýva krajiny AKT, aby vypracovali politiky založené na dodržiavaní ľudských práv, demokratických zásadách, právnom poriadku, na zdravom hospodárskom rozvoji a dôstojnej práci s cieľom bojovať proti úniku mozgov a umožniť krajinám AKT, aby využili svoju vyškolenú pracovnú silu na svoj vlastný rozvoj;

31.   vyzýva Komisiu a krajiny AKT, aby do článku 13 dohody AKT – EÚ týkajúceho sa migrácie začlenili zásadu kyvadlovej migrácie a napomáhali ju udeľovaním víz na kyvadlovú migráciu; zdôrazňuje, že príslušný článok kladie dôraz na dodržiavanie ľudských práv a nestranné zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi krajín AKT, pričom však rozsah pôsobnosti týchto zásad vážne narušujú dvojstranné readmisné dohody uzavreté s tranzitnými krajinami v súvislosti s externalizáciou riadenia migračných tokov zo strany Európy, ktoré nezaručujú dodržiavanie práv prisťahovalcov a môžu vyústiť do reťazového navracania osôb ohrozujúceho ich bezpečnosť a životy;

32.   požaduje rokovania zamerané na posilnenie zásady pevne stanovených doložiek o ľudských právach a sankcií za nedodržanie takýchto doložiek, okrem iného so zreteľom na diskrimináciu na základe pohlavia, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania alebo presvedčenia, postihnutia, veku, sexuálnej orientácia a na diskrimináciu ľudí žijúcich s HIV/AIDS;

33.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad obmedzeným množstvom existujúcich zariadení, ktoré môžu ponúkať špecializovanú zdravotnú starostlivosť, napriek zvyšujúcemu sa počtu núdzových prípadov a ľudí trpiacich chronickými ochoreniami; zdôrazňuje, že treba zvýšiť podporu zdravotníckej infraštruktúry a systémov verejného zdravotníctva prostredníctvom stratégií rozvoja;

34.   pripomína, že schopnosť systémov verejného zdravotníctva štátov AKT zabezpečovať zdravotnícku pomoc obyvateľstvu, ako aj obetiam, ktoré sa zotavujú po humanitárnych krízach, konfliktoch, situáciách po ukončení konfliktov alebo po prírodných katastrofách, je jednou z ich hlavných povinností, pričom stále vyvoláva bezprostredné obavy a mala by sa zodpovedajúcim spôsobom podporovať na základe spolupráce AKT – EÚ;

35.   vyjadruje znepokojenie z toho, že zvýšená regionalizácia vzťahov AKT – EÚ môže ohroziť súdržnosť a silu skupiny AKT a môže znemožniť fungovanie spoločných inštitúcií AKT – EÚ v rámci Dohody z Cotonou;

36.   domnieva sa, že v rámci druhej revízie by sa mal aktualizovať aj text dohody, tak aby výslovne zohľadňovala zriadenie nových orgánov DHP (napr. spoločné rady DHP, výbory pre obchod a rozvoj a parlamentné výbory) a aby sa zaistil synergický účinok a vzájomné dopĺňanie s inštitúciami podľa dohody z Cotonou;

37.   zdôrazňuje význam parlamentného rozmeru Dohody z Cotonou obsiahnutý v Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT-EÚ; potvrdzuje svoj pevný záväzok voči spoločnému parlamentnému zhromaždeniu, že pri zabezpečovaní parlamentnej účasti na akciách a postupoch v rámci Dohody z Cotonou bude naplno zohrávať svoju úlohu; zdôrazňuje, že neochvejne odmieta všetky pokusy o obmedzenie úlohy spoločného parlamentného zhromaždenia, najmä návrhy, ktoré majú dosah na jeho pracovné metódy a frekvenciu jeho zasadaní, pretože o týchto otázkach by malo rozhodovať samotné parlamentné zhromaždenie;

38.   požaduje v záujme posilnenia parlamentného, zastupiteľského a demokratického charakteru spoločného parlamentného zhromaždenia, aby v budúcnosti všetky krajiny AKT zastupovali v spoločnom parlamentnom zhromaždení skutočne len poslanci a nie predstavitelia vlád, ako sa to občas deje, a aby sa preto článok 17 dohody AKT – EÚ zrevidoval v tomto zmysle;

39.   je hlboko presvedčený o kľúčovej úlohe, ktorú môžu zohrávať národné parlamenty štátov AKT vo všetkých hľadiskách opatrení rozvojovej spolupráce vrátane plánovania, vykonávania, sledovania a hodnotenia; požaduje revíziu Dohody z Cotonou, aby sa tieto národné parlamenty oficiálne uznali ako účastníci spolupráce financovanej ERF;

40.   žiada, aby sa posilnila a zvýšila úloha Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, a trvá na tom, že sa do Dohody z Cotonou musia začleniť ustanovenia, ktoré umožnia spoločnému parlamentnému zhromaždeniu a parlamentom štátov AKT kontrolovať štátne a regionálne strategické dokumenty, dohody o hospodárskom partnerstve AKT – ES a Európsky rozvojový fond; požaduje, aby sa vytvorila skutočná súčinnosť medzi novými parlamentnými výbormi vytvorenými na základe dohôd o hospodárskom partnerstve na jednej strane a spoločným parlamentným zhromaždením na druhej strane;

41.   víta budúcu synergiu medzi parlamentnými výbormi vytvorenými na základe DHP a Spoločným parlamentným zhromaždením AKT – EÚ (SPZ) prostredníctvom prezentácií predsedu a spravodajcov, ako aj účasti členov parlamentných výborov DHP v SPZ a podľa možností aj prostredníctvom organizácie súbežných schôdzí atď., čo SPZ prinesie špecializovanú odbornosť a umožní obohacujúce výmeny a spoluprácu;

42.   pripomína, že parlamentné výbory zriadené na základe DHP boli vytvorené z iniciatívy Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť zodpovedajúcu účasť poslancov EP špecializujúcich sa na oblasť obchodu a rozvoja na monitorovaní implementácie zložitých technických obchodných dohôd;

43.   vyzýva Komisiu a štáty AKT, aby sa pri vypracúvaní štátnych a regionálnych strategických dokumentov, ktoré sa majú financovať v rámci 10. ERF, pridržiavali vymedzenia pojmu oficiálna rozvojová pomoc podľa Výboru rozvojovej pomoci OECD;

44.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov EÚ a krajín AKT.

(1) Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3. (2) Ú. v. EÚ L 247, 9.9.2006, s. 22.