Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 192 a článok 265 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na otázku Komisii o európskej stratégii pre podunajskú oblasť z 3. decembra 2009 (O-0150/09 – B7-0240/2009),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Európsky rady 18. – 19. júna 2009, v ktorých bola Komisia vyzvaná, aby do konca roka 2010 vypracovala európsku stratégiu pre podunajskú oblasť,

–   so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť Baltského mora,

–   so zreteľom na program Rady, ktorý pripravili španielske, belgické a maďarské predsedníctva,

–   so zreteľom na Dunajské fórum vytvorené v rámci Európskeho parlamentu a na jeho prácu,

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť z októbra 2009,

–   so zreteľom na Dohovor z Espoo, Aarhuský dohovor a Bernský dohovor o ochrane životného prostredia,

–   so zreteľom na rámcovú smernicu o vode a Helsinský dohovor,

–   so zreteľom na Belehradský dohovor o režime plavby na Dunaji,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie o rozvoji vnútrozemskej vodnej dopravy a ochrane životného prostredia v povodí rieky Dunaj, ktoré prijali Dunajská komisia, Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) a Medzinárodná komisia pre rieku Sáva (ISRBC),

–   so zreteľom na Štokholmskú konferenciu o makroregionálnej stratégii, ktorá sa konala počas švédskeho predsedníctva,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v Lisabonskej zmluve sa územná súdržnosť uznáva ako cieľ Európskej únie (článok 3 ZEÚ),

B.   keďže makroregionálne stratégie sú zamerané na lepšie využitie jestvujúcich zdrojov s cieľom riešiť otázky územného rozvoja a nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy,

C.   keďže v stratégii pre Baltské more už bol navrhnutý model koordinácie politík a financovania EÚ v geopolitických územných celkoch – makroregiónoch – definovaných na základe osobitných kritérií a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť má podľa príkladu stratégie pre oblasť Baltského mora potenciál podporiť regionálnu a cezhraničnú spoluprácu v záujme ďalšieho hospodárskeho rastu a nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy,

D.   keďže Dunaj spája desať európskych krajín – Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajinu, pričom šesť z týchto krajín je členským štátom EÚ, a táto oblasť v širšom územnom kontexte zahŕňa aj Česko, Slovinsko, Bosnu a Hercegovinu a Čiernu horu,

E.   keďže podunajská oblasť je dôležitým priesečníkom medzi programami EÚ pre kohéznu politiku a programami pre krajiny, ktoré sa zúčastňujú na európskej susedskej politike, a krajiny, ktoré sú potenciálnymi kandidátmi na pristúpenie, a preto predstavuje oblasť, kde možno rozvinúť širší synergický účinok medzi rôznymi politikami EÚ: kohéznou, dopravnou, politikou cestového ruchu, politikou poľnohospodárstva, rybolovu, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, energetickou a environmentálnou politikou, politikou rozširovania a susedskou politikou,

F.   keďže stratégia EÚ pre podunajskú oblasť sa má rozvíjať v týchto oblastiach spolupráce: sociálny rozvoj a ochrana, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, doprava a energetická infraštruktúra, ochrana životného prostredia, kultúra a vzdelávanie,

G.   keďže stratégia EÚ pre podunajskú oblasť by mohla významne prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami pôsobiacimi v podunajskom regióne a bola by predpokladom pre dobré životné podmienky, trvalo udržateľný rozvoj, vytváranie pracovných miest a bezpečnosť v tejto oblasti,

H.   keďže spolupráca v podunajskej oblasti má dlhú históriu: Európska dunajská komisia, ktorá bola založená 30. marca 1856 a pôvodne sídlila v Galaci (Rumunsko), bola jednou z prvých európskych inštitúcií a v súčasnosti sídli v Budapešti,

I.   keďže po rozšírení EÚ v roku 2007 sa Dunaj stal takmer vnútorným vodným tokom Európskej únie a keďže dunajská oblasť môže podstatne prispieť k podpore rozvoja, ku ktorému došlo v dôsledku tohto rozšírenia,

J.   keďže Dunaj je efektívnou vodnou cestou siahajúcou dokonca až za hranice členských štátov a spolu s mohanským kanálom a Rýnom spájajú Severné more s Čiernym morom a sú predpokladom na zúročenie geostrategickej polohy čiernomorskej oblasti,

K.   keďže podunajská oblasť predstavuje prepojenú oblasť s rôznorodými hospodárskymi kapacitami a v prípade, že by sa považovala za jednotný makroregión, mohli by sa vyrovnať regionálne rozdiely v hospodárskej výkonnosti a podporil by sa integrovaný rozvoj,

L.   keďže delta Dunaja je od roku 1991 svetovým dedičstvom UNESCO a keďže súčasťou podunajskej oblasti sú viaceré osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany v rámci sústavy Natura 2000; keďže Dunaj a delta Dunaja majú jedinečný a krehký ekosystém, ktorý je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín ohrozených v dôsledku znečistenia životného prostredia,

1.   vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala rozsiahle konzultácie so všetkými krajinami v podunajskej oblasti s cieľom pokryť rôzne aspekty regionálnej spolupráce a aby predložila stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť najneskôr do konca roka 2010;

2.   domnieva sa, že európska stratégia pre podunajskú oblasť predstavuje vhodný nástroj na posilnenie rozvoja území prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce v jasne vymedzených oblastiach politiky, v ktorých všetci vládni partneri identifikovali skutočnú európsku pridanú hodnotu, a žiada jej rozvoj v rámci cieľa európskej územnej spolupráce;

3.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa akákoľvek makroregionálna stratégia začlenila do regionálnej politiky EÚ ako koordinovaná politika pre celé územie EÚ; okrem toho zdôrazňuje potrebu analyzovať pridanú hodnotu tejto stratégie pre realizáciu cieľa územnej súdržnosti na území Únie;

4.   zdôrazňuje potrebu zapojiť do procesu prípravy príslušné zainteresované strany v podunajskej oblasti na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa jasne stanovili potreby, pokiaľ ide o vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj území i budovanie kapacít, a tak sa našli riešenia spoločných problémov, efektívne realizovali konkrétne projekty a poskytli mechanizmy dobrej správy vecí verejných; nalieha na vlády, aby podporovali a uľahčovali poskytovanie informácií MVO, obchodným združeniam a občianskej spoločnosti a uskutočňovanie konzultácií s nimi v súvislosti s vypracovávaním tejto stratégie a jej vykonávaním v budúcnosti;

5.   vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila "štruktúru riadenia" budúcej politiky pre podunajskú oblasť; zastáva názor, že realizácia tejto stratégie nesmie zasahovať do právomocí regionálnych a miestnych samospráv;

6.   podporuje hospodársky a sociálny rozvoj podunajskej oblasti ako prioritnej oblasti EÚ a podporuje väčšiu regionálnu integráciu v rámci podunajskej oblasti ako dynamického prvku širšej európskej hospodárskej a politickej oblasti;

7.   žiada, aby sa zlepšila ekologická situácia Dunaja, ktorý je v súčasnosti znečistenou riekou, a aby sa prijali opatrenia na zníženie znečistenia a na zabránenie ďalšiemu vypúšťaniu ropy a iných toxických a škodlivých látok;

8.   poukazuje na to, že za znečistenie podunajskej oblasti nesú zodpovednosť členské štáty, ako aj ostatné krajiny, ktorými Dunaj preteká; zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia v povodí Dunaja je dôležitým aspektom, ktorý má vplyv na rozvoj poľnohospodárstva a rozvoj vidieka v tejto oblasti a naliehavo vyzýva štáty, ktorými preteká, aby sa prioritne zamerali na vytvorenie spoločných hydrologických zariadení a zariadení na meranie kvality vody;

9.   nabáda Komisiu a členské štáty, aby v rámci boja proti zmene klímy venovali osobitnú pozornosť ochrane miestnych ekosystémov a spolupracovali na nej, a nalieha na Komisiu, aby podporila výskum a vývoj nových technológií zameraných na zlepšenie prognostických a akčných schopností v prípade záplav, extrémneho sucha a znečistenia spôsobeného haváriami;

10.   zdôrazňuje potrebu chrániť a zvyšovať populáciu rýb v Dunaji; žiada Komisiu, aby pripravila komplexný plán na zachovanie a obnovu prirodzenej populácie jesetera v Dunaji;

11.   vyzýva Komisiu, aby využila operačné skúsenosti so stratégiou pre oblasť Baltského mora; v dôsledku toho žiada, aby bol dokument doplnený o akčný plán; zastáva názor, že akčný plán by mal zahŕňať tieto prvky: ekologické využívanie Dunaja na vnútrozemskú dopravu, prepojenie s inými spôsobmi dopravy v povodí Dunaja prostredníctvom zlepšenia celej infraštruktúry (s uprednostnením lepšieho využívania existujúcej infraštruktúry) a vytvorenia multimodálneho dopravného systému po celej dĺžke rieky, ekologické využívanie vodnej energie pozdĺž Dunaja, ochranu a zlepšenie kvality vody v Dunaji v súlade s rámcovou smernicou o vode, najprísnejšie požiadavky na bezpečnosť plavidiel, rozvoj ekologického cestovného ruchu a zlepšenie v oblasti vzdelávania, výskumu a sociálnej súdržnosti;

12.   zdôrazňuje potrebu diverzifikovať energetické zdroje a vyzýva Komisiu a všetky krajiny, cez ktoré Dunaj preteká, aby vzhľadom na potenciál tejto oblasti stať sa zdrojom bioenergie podporovali a realizovali spoločné projekty zamerané na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie a aby podporovali využívanie biomasy, slnečnej, veternej a vodnej energie;

13.   zdôrazňuje, že základným predpokladom všetkých projektov infraštruktúry, ktoré sa týkajú dopravy a energetiky, by mali byť dôkladné strategické hodnotenia vplyvov na životné prostredie vrátane hodnotení vplyvov na celý ekosystém rieky, aby sa zaručilo dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia, a že predtým sa musia viesť konzultácie s tými partnermi, ktorých sa tieto rozhodnutia môžu dotýkať;

14.   poukazuje na mimoriadnu vzájomnú hospodársku závislosť štátov v podunajskej oblasti a podporuje zriadenie sietí na rozvoj podnikania a mimovládnych organizácií na podporu obchodu, ktoré môžu koordinovať a podporovať budúce možnosti rozvoja najmä pre MSP s cieľom zabezpečiť udržateľný a efektívny rast a podnietiť rast ekologického hospodárstva v celom podunajskom makroregióne;

15.   navrhuje integráciu dopravného systému EÚ so systémami susedných krajín EÚ v podunajskej oblasti a podčiarkuje, že je dôležité umožniť realizáciu projektov v oblasti komodality;

16.   domnieva sa, že systém vnútrozemskej vodnej dopravy je dôležitým aspektom pre rozvoj dopravy v regióne, pričom uznáva pokles v objeme vnútrozemskej vodnej dopravy hlavne v dôsledku silného hospodárskeho poklesu a pripomína, že je dôležité, aby sa odstránili zúžené miesta na vodnej osi Rýn/Meuse – Mohan – Dunaj a zlepšil sa celý intermodálny systém dopravy pozdĺž Dunaja, pričom sa treba zamerať na kombináciu zlepšených vnútrozemských prístavov a logistiky, vnútrozemskej plavby a železničnej dopravy a vziať do úvahy ďalšie možnosti prepravy tovaru po mori na krátke vzdialenosti;

17.   navrhuje, aby sa táto transeurópska sieť zdokonalila s cieľom zlepšiť intermodálnosť v celej oblasti a zlepšiť prepojenie s Čiernym morom prostredníctvom ciest a železničných tratí (koridory pre nákladnú dopravu a vysokorýchlostné železnice);

18.   vyzýva Komisiu, aby podporila rozsiahlejšie používanie moderných komunikačných a informačných technológií a aby prijala všetky opatrenia potrebné na čo najrýchlejšie dosiahnutie efektívneho jednotného systému pravidiel plavby na Dunaji;

19.   považuje trvalo udržateľný cestovný ruch za dôležitý nástroj podpory hospodárskeho rastu v oblasti, ako sú napríklad príležitosti ponúkané ekologickým cestovným ruchom a hospodárskym potenciálom cyklistických ciest pozdĺž takmer celého Dunaja;

20.   podporuje programy zamerané na zlepšenie mnohokultúrneho prostredia v podunajskej oblasti prostredníctvom podpory mnohonárodnej mobility, podpory kultúrneho dialógu, vytvárania rôznych foriem umenia, komunikácie a vzdelávania, vytvárania podnikateľských inkubátorov v týchto odvetviach a ochrany kultúrneho a historického dedičstva, ako aj podpory nových kultúrnych odvetví;

21.   podporuje výmenné programy univerzít v rámci tejto oblasti a navrhuje, aby univerzity v tejto oblasti vytvárali siete s cieľom podporovať špičkové strediská, ktoré sú schopné obstáť na medzinárodnej úrovni;

22.   žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili administratívne opatrenia s cieľom znížiť administratívne zaťaženie potrebné na efektívnejší rozvoj a uskutočňovanie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť;

23.   vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní priorít vývoja stratégie EÚ pre podunajskú oblasť úzko spolupracovala s Európskym parlamentom a žiada ju, aby ho pravidelne informovala o stave vykonávania tejto stratégie a konzultovala s ním túto otázku;

24.   zdôrazňuje, že je potrebný koordinovaný prístup zameraný na účinnejšie a rozsiahlejšie čerpanie všetkých dostupných finančných prostriedkov EÚ v štátoch, cez ktoré Dunaj preteká, aby sa mohli splniť ciele stratégie;

25.   podporuje využitie jestvujúcich operačných programov na financovanie projektov v rámci stratégie; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby preskúmali aj iné nástroje nefinančnej povahy, ktoré by uľahčili vykonávanie stratégie a mali by okamžitý pozitívny účinok v teréne;

26.   navrhuje, aby sa po konzultáciách s miestnymi a regionálnymi zainteresovanými stranami každé dva roky konal dunajský samit EÚ a aby sa závery z tohto samitu predkladali Európskej rade a Európskemu parlamentu;

27.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru regiónov a ďalším príslušným inštitúciám.