Uznesenie Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 o nedávnom zemetrasení na Haiti
Európsky parlament,
– so zreteľom na samit G7 v kanadskom Iqaluite, ktorý sa konal 6. februára 2010,
– so zreteľom na závery ministerskej prípravnej konferencie v Montreale z 25. januára 2010,
– so zreteľom na diskusiu o zemetrasení na Haiti s vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku o Haiti barónkou Ashtonovou z 20. januára 2010,
– so zreteľom na závery mimoriadnej Rady pre zahraničné veci, ktorá sa uskutočnila v Bruseli 18. januára 2010,
– so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci,
– so zreteľom na stabilizačnú misiu Organizácie Spojených národov na Haiti (MINUSTAH),
– so zreteľom na návrh Michela Barniera z 9. mája 2006 týkajúci sa európskej jednotky civilnej ochrany s názvom Europe Aid,
– so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže 12. januára 2010 postihlo Haiti zemetrasenie so silou 7,3 stupňa Richterovej stupnice a spôsobilo katastrofálne škody v mestách Port-au-Prince, Jacmel a ďalších sídelných oblastiach regiónu a keďže po tomto zemetrasení krajinu zasiahli ďalšie početné otrasy,
B. keďže podľa informácií počet mŕtvych dosiahol až 200 000, počet zranených 250 000 a počet priamo postihnutých ľudí viac než 3 milióny,
C. keďže Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) informoval, že v celej krajine je až jeden milión obyvateľov, ktorí potrebujú prístrešie, a až 600 000 vnútorne vysídlených osôb,
D. keďže haitská vláda odhaduje, že Port-au-Prince opustilo 235 000 ľudí a až jeden milión obyvateľov by mohol odísť z miest do vidieckych oblastí, čo by zaťažilo tamojšie už aj tak zraniteľné komunity,
E. keďže pred zemetrasením nemalo zabezpečenú potravu 1,8 milióna ľudí v krajine, v ktorej takmer 60 % obyvateľstva žije vo vidieckych oblastiach a 70 % musí vyžiť z menej než 2 USD na deň,
F. keďže desaťročia politickej nestability prispeli k oslabeniu vládnych inštitúcií a schopnosti štátu poskytovať základné verejné služby ešte pred zemetrasením a keďže škody spôsobené zemetrasením ochromili schopnosť štátu aktívne reagovať na úsilie zamerané na zmierňovanie následkov katastrofy, čo viedlo k zhoršeniu situácie,
G. keďže Komisia súhlasila s poskytnutím 137 miliónov EUR na krátkodobé a 200 miliónov EUR na strednodobé a dlhodobé potreby, pričom členské štáty poskytnú ďalších 92 miliónov EUR,
H. keďže Haiti je ochromené zahraničným dlhom v odhadovanej výške 1 miliarda USD, čo bolo prekážkou rozvoja krajiny ešte pred zemetrasením a čo môže brániť úsiliu krajiny o obnovu,
I. keďže okamžitá obnova haitskej schopnosti pre fungujúcu demokraciu a vládu je kľúčovým prvkom prechodu z poskytovania pomoci v prvej fáze (pomoc v núdzi) smerom k veľmi náročnej úlohe obnovy štátu,
1. vyjadruje úprimnú sústrasť a solidárnosť občanom Haiti a iných krajín a pracovníkom medzinárodných organizácií vrátane OSN a Komisie v súvislosti s obrovskými stratami na životoch a devastáciou krajiny v dôsledku zemetrasenia;
2. víta úsilie haitských úradov a občianskej spoločnosti a úsilie OSN, mimovládnych organizácií a ďalších dvojstranných darcov pri zabezpečovaní pomoci haitskému národu a vzdáva hold práci humanitárnych organizácií a jednotlivcov z Únie;
3. vyzýva na komplexné posúdenie s cieľom identifikovať krátkodobé a dlhodobé potreby obyvateľstva a stanoviť zapojenie EÚ do procesu obnovy, ktorý zahŕňa tri etapy, a to núdzovú pomoc, nápravu a obnovu; žiada Komisiu, aby čo najskôr začala hodnotenie európskej reakcie na humanitárnu krízu n Haiti a predložila návrhy s cieľom zlepšiť kroky EÚ v podobných situáciách v budúcnosti;
4. naliehavo vyzýva, aby sa prioritou EÚ stalo pomáhať pri rekonštrukčných prácach a zlepšovať humanitárnu situáciu so zameraním na zraniteľné skupiny, akými sú ženy a deti, ako aj poskytovať prístrešky, zdravotnícke zariadenia, logistickú pomoc a potraviny; vyzýva členské štáty, aby boli pripravené splniť požiadavky OSN týkajúce sa ďalšej pomoci;
5. vyjadruje vážne obavy o životné podmienky zraniteľných občanov, najmä žien; vyzýva Komisiu a OSN, aby osobitnú pozornosť venovali účasti žien na rekonštrukčných prácach tým, že ich budú aktívne zapájať do fáz nápravy, rekonštrukcie a hodnotenia všetkých programov na zmierňovanie následkov a obnovu;
6. zdôrazňuje, že osiroteným a osamelým deťom by sa mali poskytnúť služby v záujme ich čo najskoršieho navrátenia k rodičom alebo obvyklým opatrovateľom; vyzýva EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby naliehavo posúdili potrebu koordinovaného plánu zameraného na riešenie problému tisícov detí osirotených v dôsledku zemetrasenia; zdôrazňuje vysoké riziko prípadov obchodovania s ľuďmi;
7. naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila dočasné moratórium na nové adopcie detí z Haiti na dva roky po začatí pátracích prác; žiada EÚ, aby poskytla deťom základné potreby a vynaložila úsilie a urýchlene uviedla do prevádzky dočasné školy a poskytla deťom poradenské služby;
8. víta predbežný záväzok Komisie poskytnúť humanitárnu pomoc vo výške 30 miliónov EUR, vyjadruje však obavy, že tzv. blesková výzva pre Haiti, ktorú zriadil OCHA, žiadajúca 575 miliónov USD, je financovaná príspevkami z 87 %; zdôrazňuje, že tieto prostriedky sú dôležité z hľadiska dlhodobého udržania aktivít; vyzýva Komisiu a všetky členské štáty, aby v plnej miere splnili záväzky, ktoré prijali;
9. víta rozhodnutie štátov skupiny G7 zrušiť svoje pohľadávky na medzinárodné dlhy Haiti; očakáva, že rovnako učinia všetky štáty a medzinárodní darcovia; vyzýva tiež Medzinárodný menový fond (MMF), aby úplne odpustil zvyšné dlhy štátu vrátane núdzového úveru vo výške 102 miliónov USD schváleného v januári 2010; zdôrazňuje, že všetka núdzová pomoc po zemetrasení sa musí poskytovať formou darov, nie návratných pôžičiek;
10. pripomína žiadosť zástupcu generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti týkajúcu sa vozidiel na dopravu palív; vyzýva členské štáty, aby ďalej pomáhali pri doprave zásob do provizórnych táborov, na distribučné miesta a do odľahlých miest a dedín;
11. zdôrazňuje význam zaručenia primeranej bezpečnosti konvojom distribuujúcim pomoc, aby sa zabezpečila spravodlivá a premyslená distribúcia dodávok najmä slabým ľuďom a tým, ktorí ich najviac potrebujú;
12. víta rozhodnutie Rady vyslať 350 príslušníkov vojenskej polície na podporu pomoci Haiti pod velením OSN, a rozhodnutie zriadiť koordinačnú jednotku (EUCO Haiti) v Bruseli na uľahčenie proaktívnej európskej reakcie v oblastiach vojska a bezpečnosti, ako aj príspevky členských štátov EÚ na zmierňovanie následkov;
13. vyzýva OSN, aby v súčinnosti s haitskými orgánmi preskúmala mandát misie MINUSTAH s cieľom reagovať na potreby krajiny po katastrofe a s osobitným zameraním na bezpečnostné otázky;
14. zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť miestnym orgánom primeranú pomoc s cieľom umožniť im oživiť hospodárstvo, keďže státisíce ľudí opúšťajú Port-au-Prince, aby sa usadili na vidieku; vyzýva EÚ a iných medzinárodných darcov, aby pokiaľ možno nakupovali potraviny miestnej výroby v úsilí o zmierňovanie následkov katastrofy;
15. podporuje úsilie EÚ podporiť miestnu produkciu potravín obnovením poškodenej infraštruktúry a sprístupnením potrebného materiálu malým poľnohospodárom (osivá, hnojivá a nástroje), a to najmä na obdobie jarnej výsadby začínajúcej v marci, ktorá predstavuje 60 % národnej produkcie potravín;
16. žiada Komisiu, aby urobila, čo je v jej silách, aby zabezpečila likviditu pre pracovné programy, ktorá je potrebná na zavedenie peňažných prostriedkov do komunity a na rozbehnutie a fungovanie bankového systému;
17. zdôrazňuje potrebu dlhodobých investícií do výstavby budov odolných voči zemetraseniam a do základnej infraštruktúry, ako je infraštruktúra na dodávky vody a cestná a energetická infraštruktúra, ktorá pred zemetrasením neexistovala alebo bola vo veľkej miere neadekvátna, čo výrazne umocňovalo prípadný dosah prírodných katastrof;
18. dožaduje sa medzinárodnej konferencie a koordinovaného vyhodnotenia potrieb po katastrofe za účasti OSN a Svetovej banky, s cieľom dosiahnuť dlhodobú rekonštrukciu po ukončení núdzových opatrení;
19. žiada medzinárodné spoločenstvo, aby zabezpečilo, aby obyvatelia Haiti a ich vláda boli hlavnými aktérmi v procese obnovy a teda sami zodpovední za spoločnú budúcnosť;
20. vyzýva Komisiu, aby predložila Parlamentu komplexné posúdenie potrieb po katastrofe a správu o pokroku v oblasti obnovy;
21. nalieha na EÚ, aby spolupracovala s haitskými úradmi a spolu s nimi vytvorila dlhodobú stratégiu predchádzania katastrofám a riadenia kapacít, pričom zdôrazňuje, že rekonštrukčné práce musia vychádzať z národných priorít a rešpektovať zásady účinnosti pomoci a podporovať haitské inštitúcie a pomôcť im efektívne vládnuť;
22. vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zaradilo Haiti na popredné miesto svojej agendy, využilo tieto okolnosti na konečné vyriešenie základných príčin chudoby na Haiti a aby pomohlo Haiti dostať sa z tejto katastrofy ako riadne fungujúca demokracia s hospodárstvom, ktoré je schopné uživiť svojich obyvateľov;
23. uznáva prácu jednotlivých členských štátov Európskej únie prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ a efektívnu koordináciu tejto pomoci zo strany MIC (monitorovacieho a informačného centra) a tímov ECHO, ktoré boli rozmiestnené iba niekoľko hodín po zemetrasení;
24. konštatuje, že Komisia po prvýkrát využila dva moduly, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom prípravnej činnosti týkajúcej sa spôsobilosti rýchlej reakcie EÚ, ktorá bola zriadená s podporou Parlamentu;
25. vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Európskemu parlamentu návrhy na zriadenie jednotky civilnej ochrany EÚ založenej na mechanizme civilnej ochrany EÚ tak, aby Únia mohla sústrediť potrebné zdroje na poskytnutie prvotnej núdzovej humanitárnej pomoci do 24 hodín po katastrofe;
26. zdôrazňuje, že európsky systém rýchleho zásahu by mal:
–
mať civilný a/alebo humanitárny charakter;
–
trvalý charakter;
–
byť použiteľný kedykoľvek a v čo najkratšom čase;
–
fungovať v mene Európskej únie;
–
dodržiavať medzinárodné humanitárne právo;
–
byť otvorený pre spoluprácu s inými subjektmi humanitárnej pomoci;
–
byť ochotný spolupracovať so systémom OSN;
–
byť otvorený príspevkom tretích krajín;
–
rešpektovať dobrovoľný charakter účasti členských štátov v systéme, ktorý sa má vytvoriť;
–
snažiť sa o vytvorenie trvalých ľudských, ako aj materiálnych kapacít, ktoré možno kedykoľvek použiť;
–
uplatňovať zásadu tzv. rozdelenia záťaže (burden sharing);
27. vyzýva vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku a komisára pre medzinárodnú spoluprácu, humanitárnu pomoc a reakciu v krízových situáciách, aby zohrávali významnú úlohu pri koordinácii reakcie Únie na krízu s využitím zodpovedností vytvorených Lisabonskou zmluvou na lepšiu koordináciu reakcie Únie na budúce krízy vychádzajúc z doterajších skúseností;
28. poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, predsedovi Komisie, prezidentovi a vláde Haiti, zástupcovi generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti a núdzovú pomoc, ako aj vládam členských štátov.