Európsky parlament,

–   so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–   so zreteľom na akčný plán z Bali (rozhodnutie 1/COP 13),

–   so zreteľom na 15. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 15) a 5. konferenciu zmluvných strán ako stretnutia zmluvných strán Kjótskeho protokolu (COP/MOP 5), ktoré sa konali v Kodani (Dánsko) od 7. do 18. decembra 2009, a so zreteľom na Kodanskú dohodu,

–   so zreteľom na balík opatrení EÚ v oblasti zmeny klímy prijatý 17. decembra 2008,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia týkajúce sa zmeny klímy, najmä na uznesenie z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15),

–   so zreteľom na budúcu konferenciu, COP16, ktorá sa bude konať v Mexiku,

–   so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.   keďže rokovania o komplexnej medzinárodnej dohode o zmene klímy na obdobie po roku 2012, ktoré sa mali ukončiť v Kodani v decembri 2009, sa skončili neuspokojivou dohodou, ktorú konferencia zmluvných strán UNFCCC len vzala na vedomie,

B.   keďže táto dohoda nie je právne záväzná, neobsahuje žiadne ciele zníženia emisií a v skutočnosti ani žiadny konkrétny záväzok uzavrieť právne záväznú dohodu v roku 2010,

C.   keďže táto dohoda uznáva potrebu obmedziť celosvetové zvýšenie teploty na najviac 2°C a obsahuje zmienku o preskúmaní možností, ako udržať celosvetové zvýšenie teploty pod 1,5°C,

D.   keďže EÚ nedokázala zohrať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy a dokonca sa ani nezúčastnila záverečných rokovaní s USA, Čínou, Indiou, Brazíliou a Južnou Afrikou o konečnom návrhu dohody,

E.   keďže v štvrtej hodnotiacej správe IPCC rovnako ako v čoraz väčšom množstve vedeckých dôkazov sa uznáva, že na udržanie rastu teploty na celom svete o menej ako 2°C je potrebné zásadné zníženie globálnych emisií,

F.   keďže niektoré rozvinuté i rozvojové krajiny nepodporili vypracovanie a uplatňovanie nového rámca pre medzinárodnú ochranu klímy,

G.   keďže EÚ by nemala dopustiť poľavenie v plnení vlastného záväzku k opatreniam v oblasti zmeny klímy, aj keď sa zdá, že niektorí z našich hlavných partnerov v rokovaniach sú naďalej neochotní alebo neschopní obmedziť svoje vývoje emisií,

H.   berie na vedomie, že do 31.januára 2010 iba 28 nečlenských štátov EÚ oznámilo OSN svoje ciele v oblasti emisií skleníkových plynov do roku 2020 a že niektoré štáty iba oznámili ciele v oblasti energetickej účinnosti, ktoré nepovedú k žiadnym zníženiam,

1.   vyjadruje poľutovanie nad neuspokojivou úrovňou dohody, ktorá sa dosiahla na COP15, keďže táto nás nepribližuje ku komplexnej globálnej dohode na obdobie po roku 2012, nestanovujú sa v nej strednodobé ani dlhodobé globálne ciele znižovania emisií a ani sa v nej neuvádza, kedy by mali celosvetové emisie dosiahnuť vrchol; ďalej berie na vedomie sklamanie vo verejnosti v dôsledku nedosiahnutia zmysluplnej dohody v Kodani;

2.   domnieva sa, že odklad dosiahnutia medzinárodnej dohody nie je dôvodom na odloženie ďalších politík EÚ zameraných na dosiahnutie záväzku znížiť naše emisie do roku 2020 o 20 %, ktorý je už právne záväzný; opakovane zdôrazňuje naše prianie dosiahnuť 30 % zníženie; takisto poukazuje na to, že vďaka iniciatívam prijatým v rámci EÚ s cieľom presadzovať a podporovať ekologické hospodárstvo, energetickú bezpečnosť a zníženú energetickú závislosť bude čoraz jednoduchšie splniť záväzok znížiť emisie o 30 %;

3.   uznáva, že odhadované náklady EÚ na dosiahnutie zníženia emisií do roku 2020 o 30 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990 sú v súčasnosti nižšie než odhadované náklady na dosiahnutie 20 % zníženia v čase dohody, a preto vyzýva Komisiu, aby predložila návrh, aby EÚ zvýšila svoju ambíciu a aby jednostranne určila za cieľ zníženie objemu emisií do roku 2020 o viac ako 20 %;

4.   vyzýva EÚ, aby dosiahla domáce ciele prostredníctvom úspory energie a využívania obnoviteľných zdrojov a aby čím skôr schválila ambiciózne a záväzné ciele v oblasti úspory energie;

5.   vyjadruje svoje sklamanie z nedostatku jednotnosti členských štátov; preto naliehavo vyzýva EÚ, aby na medzinárodných rokovaniach o klíme počas zasadnutia COP 16 vystupovala jednotne s cieľom udržať si svoje vedúce postavenie v rokovaniach zameraných na uzavretie záväznej, komplexnej dohody na obdobie po roku 2012, ktorá bude v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami a cieľom obmedziť zvýšenie teploty na menej ako 2ºC;

6.   ďalej vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Európskej únii sa prostredníctvom skorších konkrétnych záväzkov týkajúcich sa medzinárodného verejného financovania opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách nepodarilo počas rokovaní vybudovať dôveru, ktorá by viedla k dosiahnutiu ďalšieho pokroku v pracovných skupinách ad hoc; ďalej vyzýva EÚ, aby jasne vyjadrila, že jej stanovisko k druhému obdobiu záväzkov podľa Kjótskeho protokolu je podmienené tým, že USA prijmú podobné záväzky v rámci iného právneho nástroja, a aby zabezpečila, že pravidlá týkajúce sa prebytočných jednotiek prideleného množstva (AAU) a pravidlá týkajúce sa využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva (LULUCF) nenarušia jej životné prostredie;

7.   zdôrazňuje potrebu vytvorenia nového tzv. diplomatického spôsobu riešenia problémov, ktoré súvisia so zmenou klímy; vyzýva preto vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a komisárku zodpovednú za opatrenia v oblasti zmeny klímy, aby viedli túto stratégiu najmä s progresívnejšími rozvojovými krajinami a krajinami s rýchlo sa rozvíjajúcim hospodárstvom; naliehavo vyzýva EÚ, aby schválila tzv. plán pre Mexiko, ktorý bude zahŕňať diskusiu o politikách v oblasti klímy v rámci každého strategického partnerstva a dohody o dvojstrannej a mnohostrannej spolupráci s cieľom vytvoriť ucelenejšiu vonkajšiu stratégiu na ochranu klímy; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vytvorili tzv. alianciu za zodpovednosť otvorenú všetkým krajinám, ktoré považujú zmenu klímy za hlavnú hrozbu pre ľudstvo a sú pripravené konať s cieľom zastaviť globálne otepľovanie;

8.   vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby z dlhodobého hľadiska presadzovali zásadu "klimatickej spravodlivosti" (do roku 2050 i po ňom); podporuje preto zahrnutie ustanovenia o spravodlivom zaobchádzaní do budúcich medzinárodných rokovaní o klíme;

9.   vyzýva, aby fóra, ako napríklad G20 alebo Fórum hlavných ekonomík, ktoré zastupujú hlavných producentov emisií CO2, prevzali väčšiu zodpovednosť a napomohli tak dosahovanie konsenzu počas formálnych rokovaní;

10.   berie na vedomie záväzok týkajúci sa ročného fondu vo výške 100 miliárd USD z vyspelých krajín do roku 2020 a sumy 30 miliárd USD pre rozvojové krajiny počas nadchádzajúcich troch rokov (2010 – 2012) na pomoc boju proti zmene klímy a na vytvorenie ekologického finančného fondu na podporu projektov v rozvojových krajinách, ktoré sa týkajú odlesňovania a degradácie lesov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že záväzok nedosahuje odhad Komisie, že do roku 2020 fond dosiahne výšku 100 miliárd EUR;

11.   zdôrazňuje historickú zodpovednosť rozvinutých krajín za nezvratnú zmenu klímy a ich zodpovednosť poskytovať dostatočnú, udržateľnú a predvídateľnú finančnú a technickú podporu rozvojovým krajinám s cieľom umožniť im, aby sa zaviazali znižovať svoje emisie skleníkových plynov, prispôsobovať sa dôsledkom zmeny klímy a znižovať emisie súvisiace s odlesňovaním a zhoršovaním kvality lesov, ako aj zlepšovať budovanie kapacít s cieľom plniť záväzky vyplývajúce z budúcej medzinárodnej dohody o zmene klímy;

12.   trvá na tom, že takéto záväzky, ktoré sa týkajú zabezpečenia požadovanej predvídateľnej finančnej pomoci na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa tejto zmene v rámci UNFCCC, musia byť nové a doplnkové k ODA a nezávislé od každoročných postupov zostavovania rozpočtu v členských štátoch; pripomína už existujúce záväzky, ktorých cieľom je dosiahnuť, aby do roku 2015 predstavovala výška ODA 0,7 % z HDP;

13.   domnieva sa, že EÚ by mala bezodkladne začať rokovania so svojimi partnermi v USA s cieľom zabezpečiť kompatibilitu novo vznikajúceho trhu s uhlíkom v USA s naším trhom a vytvoriť tak transatlantický trh s uhlíkom ako predchodcu svetového trhu;

14.   zdôrazňuje potrebu, aby finančná podpora na tzv. rýchly štart vo výške 7,2 miliardy EUR pre rozvojové krajiny, ktorú prisľúbili členské štáty EÚ a ktorá je nová a dopĺňa rozpočtové prostriedky ODA, bola koordinovaná na úrovni EÚ a dostupná čo možno najskôr, v každom prípade pred stretnutím v Bonne v júni 2010; pokladá to za kľúčový faktor pri budovaní dôvery pre úspešný priebeh stretnutia v Mexiku; žiada Komisiu, aby pred uvedeným stretnutím v Bonne podala správu o využívaní sľúbených finančných prostriedkov na rýchly štart a ich doplnkovosti k existujúcim rozpočtovým prostriedkom ODA;

15.   pripomína, že spoločný príspevok EÚ k úsiliu rozvojových štátov zmierňovať vplyvy zmeny klímy a na ich potreby prispôsobovať sa tejto zmene by do roku 2020 nemal byť nižší než 30 000 miliónov EUR ročne, pričom táto suma sa môže v dôsledku nových poznatkov o závažnosti zmeny klímy a rozsahu nákladov s ňou spojených ešte zvýšiť;

16.   zdôrazňuje, že nadchádzajúca revízia rozpočtu EÚ by sa mala zamerať na zabezpečenie dostatočných zdrojov na opatrenia na ochranu proti zmene klímy a na prispôsobenie sa tejto zmene v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách; konštatuje tiež, že pri tejto revízii by sa malo zvážiť zavedenie nových a inovatívnych finančných mechanizmov na podporu medzinárodných opatrení v oblasti klímy;

17.   víta ambiciózny záväzok, ktorý niektoré rozvojové krajiny prijali pred, počas a po kodanských rokovaniach; konštatuje, že v dohode sa dospelo k vyriešeniu otázky hodnotenia, podávania správ a kontroly opatrení rozvojových krajín na zmiernenie zmeny klímy prostredníctvom národných oznámení, ktoré budú podliehať medzinárodným konzultáciám a analýzam vychádzajúcim z jasne stanovených usmernení, ktoré sa ešte len vymedzia a v ktorých sa bude musieť zabezpečiť rešpektovanie suverenity a náležitého využívania prostriedkov;

18.   vyjadruje súhlas s vytvorením mechanizmu na znižovanie emisií vyvolaných odlesňovaním a degradáciou lesov a na podporu odstraňovania emisií skleníkových plynov lesmi, s vytvorením technologického mechanizmu na zrýchlenie rozvoja a prenosu technológií a víta ustanovenie o úlohe trhov pri posilňovaní nákladovej efektívnosti zmierňujúcich opatrení; berie na vedomie aj skutočnosť, že účinné uplatňovanie takýchto mechanizmov si vyžaduje dohodu v rámci UNFCCC;

19.   zdôrazňuje, že je nutné, aby sa v rámci akéhokoľvek budúceho mechanizmu znižovania emisií z odlesňovania a degradácie lesov (Reducing Emissions for Deforestation and Forest Degradation – REDD) dodržiavali práva domorodého obyvateľstva a miestnych komunít vrátane ich práva na spoločné vlastníctvo a autonómne pôvodné územia a aby sa zabezpečilo ich plné a účinné zapojenie, a to aj pri vypracúvaní a vykonávaní národných plánov REDD a pri vyčleňovaní či rozdeľovaní finančných prostriedkov;

20.   požaduje, aby environmentálna účinnosť cieľov znižovania emisií uvedených v Prílohe I bola základnou zásadou, pokiaľ ide o prístup EÚ k medzinárodným účtovným pravidlám pre lesné hospodárstvo a LULUCF (využívanie pôdy, zmeny vo využívaní pôdy a lesné hospodárstvo); k pružným mechanizmom a započítaniu každého prekročenia cieľa počas prvého obdobia záväzkov v rámci Kjótskeho protokolu v prospech cieľov po roku 2012;

21.   vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri riešení otázky celosvetových emisií z leteckej a námornej dopravy; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, že sa zohľadní celkový vplyv letectva na klímu a že ciele znižovania emisií pre odvetvie leteckej a námornej dopravy budú v budúcej zmluve rovnaké, ako pre ostatné priemyselné odvetvia;

22.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že USA a Čína neboli z vnútropolitických dôvodov pripravené prijať ambicióznejšiu dohodu; vyjadruje presvedčenie, že Európska únia, USA a Čína hrajú kľúčovú úlohu pre dosiahnutie záväznej medzinárodnej dohody; naliehavo preto vyzýva Spojené štáty a Čínu, ako aj ostatných medzinárodných partnerov, aby prispeli ďalšími záväzkami v prospech medzinárodného systému na ochranu klímy s cieľom obnoviť diskusie a dosiahnuť ambicióznu a právne záväznú medzinárodnú dohodu v súlade s najnovším vedeckým pokrokom a v zhode s cieľom 2ºC;

23.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré štáty, menovite Sudán a štáty Bolívarskej alternatívy pre Ameriku zaujali pri medzinárodných rokovaniach blokovací postoj s cieľom vyhnúť sa prísnym a právne záväzným záväzkom napriek sľubnému vývoju politických rokovaní v Kodani;

24.   poukazuje na rastúcu informovanosť verejnosti o vplyve zmeny klímy v rozvojovom svete, ale aj v rámci rýchlo sa rozvíjajúcich hospodárstiev, akými sú napríklad Brazília, Mexiko a Južná Afrika; vyzýva na posilnenie dialógu, predovšetkým s najmenej rozvinutými krajinami, alianciou malých ostrovných štátov (AOISS) a Afrikou, v záujme prijatia záväznej medzinárodnej dohody o zmene klímy s cieľom znížiť dosah a predvídateľné dôsledky zmeny klímy na demografický vývoj, verejné zdravie, migráciu a hospodárstvo v týchto oblastiach;

25.   zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby IPCC preskúmal všetky svoje závery s cieľom potvrdiť, že boli odborne posúdené v súlade s najlepšími zásadami vedeckého skúmania, navrhuje, aby sa urýchlila príprava priebežnej správy, ktorou by sa tieto závery aktualizovali, a domnieva sa, že v budúcnosti by sa v správach malo osobitne odkazovať na tvrdenia tých, ktorí spochybňujú stanovisko väčšiny, a že aj tieto tvrdenia by sa mali odborne posúdiť;

26.   považuje za dôležité pre konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, aby podobné úsilie vyvíjali aj ostatné priemyselné národy mimo EÚ a aby primerané záväzky o znižovaní emisií prijali aj rozvojové a rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstva; pripomína, že ciele znižovania emisií musia byť merateľné, preukázateľné a kontrolovateľné, a v tejto súvislosti víta záväzky niektorých rozvojových krajín predložiť národné správy o ich úsilí o znižovanie emisií;

27.   domnieva sa, že dvojstranné stretnutia medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi môžu výrazným spôsobom prispieť k diskusii a uľahčiť porozumenie medzi zúčastnenými stranami; preto má v úmysle uskutočniť tieto stretnutia pred začatím oficiálnych rokovaní s cieľom zmysluplnejším spôsobom prispieť k dosiahnutiu najlepšieho možného výsledku rokovaní;

28.   zdôrazňuje, že úlohou politiky v oblasti klímy v budúcnosti nebude len znižovanie emisií CO2, ale aj efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie prírodných zdrojov;

29.   opätovne potvrdzuje svoju podporu reformnému procesu v OSN a berie na vedomie skutočnosť, že výsledok konferencie o zmene klímy v Kodani je ďalším príkladom potvrdzujúcim naliehavú potrebu prehodnotiť pracovné metódy v OSN; okrem toho je naďalej presvedčený o potrebe rokovania o zmene klímy v rámci OSN ako jediného legitímneho orgánu, ktorý môže riešiť problém takého zásadného významu pre svetové spoločenstvo; domnieva sa však, že je naliehavo potrebné zvážiť, ako možno tento proces zefektívniť;

30.   žiada väčšiu transparentnosť v záujme intenzívnejšieho zapojenia občianskej spoločnosti a zainteresovaných strán do rokovaní COP 16 v Mexiku;

31.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a sekretariátu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy so žiadosťou, aby bolo zaslané všetkým zmluvným stranám, ktoré nie sú členmi EÚ.