Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/0106(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0016/2010

Predkladané texty :

A7-0016/2010

Rozpravy :

PV 24/02/2010 - 22
CRE 24/02/2010 - 22

Hlasovanie :

PV 25/02/2010 - 7.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0034

Prijaté texty
PDF 424kWORD 152k
Štvrtok, 25. februára 2010 - Brusel
Oznamovanie investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry ***I
P7_TA(2010)0034A7-0016/2010
Uznesenie
 Zjednotený text
 Príloha

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2010 k návrhu nariadenia Rady o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskeho spoločenstva Komisii a o zrušení nariadenia (ES) č. 736/96 (KOM(2009)0361 – C7-0125/2009 – 2009/0106(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–   so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2009)0361),

–   so zreteľom na konzultáciu Rady s Európskym parlamentom (C7-0125/2009),

–   so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–   so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 194 ods. 1 a 2 Zmluvy o fungovaní EÚ,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–   so zreteľom na články 55 a 37 rokovacieho poriadku,

–   so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7-0016/2010),

1.   prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.   žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh, alebo ho nahradiť iným textom;

3.   poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.


Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 25. februára 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o oznamovaní investičných projektov v oblasti energetickej infraštruktúry v rámci Európskej únie Komisii a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 736/96
P7_TC1-COD(2009)0106

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 194 ods. 1 a 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(1),

keďže:

(1)  Zavedenie solidárnej spoločnej energetickej politiky zameranej na zabezpečenie dodávok energie v rámci Únie, prechod na vysoko energeticky účinné hospodárstvo a fungovanie konkurencieschopných energetických trhov, ktoré spočívajú na solidarite a spravodlivej hospodárskej súťaži v rámci vnútorného trhu, je cieľom, ktorý si stanovila Únia.

(2)  Predpokladom rozvoja európskej energetickej politiky je získanie celkového obrazu o vývoji investícií v oblasti energetickej infraštruktúry v Únii. Mal by umožniť Komisii vykonávať potrebné porovnania a hodnotenia alebo navrhovať príslušné opatrenia na základe vhodných číselných údajov a analýz, najmä pokiaľ ide o budúcu rovnováhu ponuky a dopytu v odvetví energetiky. Všetky opatrenia prijaté alebo navrhnuté na úrovni Únie by mali byť neutrálne a nemali by predstavovať zásahy do fungovania trhu.

(3)  Prostredie energetiky v rámci Únie a mimo nej sa za posledné roky výrazne zmenilo a v dôsledku toho sú investície do energetickej infraštruktúry zásadnou otázkou, ktorú treba riešiť v záujme zaistenia energetickej bezpečnosti Únie, najmä prostredníctvom energetickej účinnosti a úspor energie, identifikácie prípadných nedostatkov a/alebo prípadného nadbytku dodávok energie v budúcnosti a zabezpečenia pravidelných dodávok energie do Únie a nepretržitého fungovania vnútorného trhu a prechodu na vysoko energeticky účinné hospodárstvo, ktoré chce Únia dosiahnuť.

(4)  Nový energetický kontext vyžaduje významné investície do všetkých infraštruktúr, najmä v odvetviach obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti, ako aj vývoj nových druhov infraštruktúry a zavádzanie nových technológií na trhu. Liberalizácia odvetvia energetiky a ďalšia integrácia vnútorného trhu poskytuje hospodárskym subjektom väčší priestor na investovanie a nové politické požiadavky, napríklad ciele týkajúce sa používaných palív, zároveň zmenia politiku členských štátov so zreteľom na novú a/alebo modernizovanú energetickú infraštruktúru.

(5)  Členské štáty by na tento účel mali vždy predtým, ako budú investovať do novej infraštruktúry, zvážiť zníženie spotreby energie v súlade s 20-percentným cieľom EÚ pre energetickú účinnosť, ktoré je najhospodárnejším prostriedkom na dosiahnutie jej cieľov v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov, a zlepšenie a dobudovanie jestvujúcej infraštruktúry. Investičné projekty pre energetickú infraštruktúru by mali byť v úplnom súlade s cieľom aspoň 20-percentného podielu energie z udržateľných, obnoviteľných zdrojov, ktorý sa má dosiahnuť do roku 2020.

(6)  Vzhľadom na nové ciele v oblasti energetickej politiky a vývoj trhu by sa mala prvoradá pozornosť venovať prioritným investíciám do energetickej infraštruktúry v Únii, najmä s cieľom predvídať problémy v súvislosti s bezpečnosťou dodávok energie, podporovať najlepšiu prax a zaviesť do budúceho vývoja vzájomne prepojených energetických systémov v Únii väčšiu transparentnosť.

(7)  Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky, by preto so zreteľom na zaručenie najdôležitejších investícií mali mať k dispozícii presné údaje a informácie o začatých a budúcich investičných projektoch vrátane projektov dočasného vyraďovania časti existujúcej infraštruktúry z prevádzky, ktoré sa týkajú najdôležitejších súčastí energetického systému EÚ.

(8)  Údaje a informácie o predvídateľnom vývoji výrobných, prepravných a skladovacích kapacít a o projektoch v rôznych odvetviach energetiky sú dôležité z hľadiska budúcich investičných projektov Únie. Preto sa musia vytvoriť podmienky, aby Komisia a najmä jej útvary pre dohľad nad trhom boli informované o investičných plánoch a  projektoch, na ktorých sa už začalo pracovať alebo ktoré sa plánujú začať realizovať do piatich rokov, a o tých, ktorých cieľom je do troch rokov vyradiť celú existujúcu infraštruktúru alebo jej časť z prevádzky.

(9)  Aby Komisia získala jednotný pohľad na budúci vývoj celého energetického systému EÚ, je potrebný harmonizovaný rámec predkladania správ o investičných projektoch založený na aktualizovaných kategóriách oficiálnych údajov a informácií, ktoré by mali poskytovať členské štáty.

(10)  Informácie, ktoré Komisia získa podľa tohto nariadenia možno použiť na monitorovanie toho, či členské štáty dodržujú konkrétne právne predpisy EÚ, najmä smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie(2).

(11)  Členské štáty by na tento účel mali oznamovať Komisii údaje a informácie o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry týkajúcich sa výroby, skladovania a prepravy ropy, ▌plynu, uhlia, obnoviteľnej energie, elektrickej energie, ako aj veľkých projektov diaľkové ho vykurovania chladenia, zachytávania, prepravy a ukladania oxidu uhličitého, ktoré sa plánujú alebo realizujú na ich území vrátane prepojenia s tretími krajinami. Dotknuté podniky by mali mať povinnosť oznamovať príslušné údaje a informácie členskému štátu, aby mohla Komisia monitorovať energetickú infraštruktúru EÚ. Členské štáty a Komisia by mali mať povinnosť zabezpečiť dôverný charakter údajov poskytovaných podnikmi.

(12)  Vzhľadom na časový horizont investičných projektov v odvetví energetiky by predkladanie správ raz za dva roky malo byť dostatočné.

(13)  S cieľom vyhnúť sa neprimeranej administratívnej záťaži a minimalizovať náklady pre členské štáty a podniky, predovšetkým pre malé a stredné podniky, by toto nariadenie malo umožňovať oslobodenie členských štátov a podnikov od povinnosti predkladať správy za predpokladu, že sa rovnocenné a porovnateľné informácie poskytujú Komisii v zmysle osobitných právnych predpisov pre odvetvie energetiky EÚ, ktoré prijali inštitúcie Európskej únie a ktoré sa zameriavajú na dosiahnutie cieľov konkurencieschopných energetických trhov EÚ, udržateľnosti európskeho energetického systému EÚ a bezpečnosti dodávok energie do Európskej únie. Malo by sa preto predchádzať každému zdvojeniu požiadaviek na podávanie oznámení podrobne opísaných v treťom balíku predpisov o liberalizácii energetiky (smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou(3), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom(4), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 713/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa zriaďuje Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky(5), nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 714/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny(6) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2009 z 13. júla 2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn(7)). Komisia by mala vysvetliť uplatňovanie tejto výnimky, aby sa skutočne znížila záťaž spôsobená povinnosťou oznamovania a aby objasnila obsah, formu a časový harmonogram oznamovacích povinností, ako aj to, ktorým osobám či subjektom sa ukladajú a kto je zodpovedný za správu systému oznamovania.

(14)  Členské štáty, nimi poverené subjekty alebo prípadne orgány poverené vypracovaním osobitných investičných plánov v odvetví energetiky EÚ by mali zabezpečovať kvalitu, relevantnosť, presnosť, jednoznačnosť, včasnosť a súlad údajov a informácií, ktoré oznamujú Komisii, a zároveň zaručovať dôvernosť obchodných údajov a informácií citlivých z obchodného hľadiska.

(15)  Na spracovanie údajov, ako aj na zjednodušenie a zabezpečenie oznamovania údajov by Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky, mali byť schopné prijať všetky vhodné opatrenia na tento účel, predovšetkým prevádzkovanie integrovaných nástrojov a postupov informačných technológií. Komisia by mala zaistiť, aby využívanie takýchto zdrojov informačných technológií zaručilo dôverný charakter údajov a informácií oznamovaných Komisii.

(16)  Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov členskými štátmi sa riadi smernicou Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(8) a ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov Komisiou sa riadi nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(9). Ich ustanovenia nie sú dotknuté týmto nariadením.

(17)  Prístup k informáciám o životnom prostredí upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva(10) a tiež smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/4/ES z 28. januára 2003 o prístupe verejnosti k informáciám o životnom prostredí(11). Ich ustanovenia nie sú dotknuté týmto nariadením.

(18)  Komisia, a najmä jej útvar na sledovanie trhu energetiky, by mali zabezpečovať pravidelnú a medziodvetvovú analýzu štrukturálneho vývoja a perspektív energetického systému EÚ a podľa potreby aj cielenejšiu analýzu niektorých aspektov tohto energetického systému. Táto analýza by mala dopĺňať národné prístupy, rozvíjať regionálny rozmer a prispieť najmä k zvýšeniu energetickej bezpečnosti identifikovaním možných medzier v infraštruktúre a investíciách a súvisiacich rizík z hľadiska dlhodobej rovnováhy ponuky a dopytu v odvetví energetiky. Táto analýza by mala byť tiež príspevkom do trvalej diskusie na úrovni EÚ o potrebe energetických infraštruktúr, a mala by sa preto postúpiť na prerokovanie zainteresovaným stranám.

(19)  Malé a stredné podniky by mali mať možnosť čerpať výhody z monitorovania investičných projektov v energetike vychádzajúcich z tohto nariadenia a ich oznamovania, prostredníctvom ktorého sa zhromaždené údaje zverejnia a v dlhodobom horizonte budú prispievať k dosiahnutiu nových a lepšie koordinovaných investičných trendov.

(20)  Experti z členských štátov alebo iní kvalifikovaní experti môžu pomáhať Komisii s cieľom dosiahnuť spoločné porozumenie možných medzier v infraštruktúre a súvisiacich rizík a posilniť transparentnosť v oblasti budúceho vývoja, ktorý je zvlášť zaujímavý pre nové subjekty na trhu.

(21)  Komisia by mala prijať technické opatrenia vrátane doplňujúcich vymedzení technických pojmov potrebných na vykonávanie tohto nariadenia.

(22)  So zreteľom na zmeny a doplnenia potrebné na jeho prispôsobenie dnešným výzvam v oblasti energetiky a v záujme jasnosti by sa preto nariadenie Rady (ES) č. 736/96(12) malo zrušiť a nahradiť novým nariadením,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti

1.  Týmto nariadením sa ustanovuje spoločný rámec pre oznamovanie údajov a informácií o investičných projektoch v oblasti energetickej infraštruktúry v odvetviach ropy, ▌plynu, uhlia, obnoviteľnej energie a elektriny ▌ Komisii a o veľkých investičných projektoch týkajúcich sa diaľkového vykurovania a chladenia a zachytávania a uskladňovania oxidu uhličitého, ktorý sa vyprodukoval v týchto odvetviach.

2.  Toto nariadenie platí tiež pre podniky v rámci EÚ, ktoré investujú do energetickej infraštruktúry v tretích krajinách, ktorá je priamo napojená na energetické siete jedného alebo viacerých členských štátov alebo má na ne vplyv.

3.  Toto nariadenie sa uplatňuje na investičné projekty uvedené v prílohe, ▌ ktorých výstavba sa už začala alebo ktoré sa majú začať realizovať do piatich rokov, alebo na projekty, ktorých cieľom je do troch rokov vyradiť infraštruktúru z prevádzky.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

   1. „infraštruktúra“ znamená akýkoľvek druh zariadení alebo časť zariadení súvisiacich s výrobou, prepravou a akumuláciou energie a zdrojov energie alebo ukladaním oxidu uhličitého;
  2. „investičné projekty“ znamenajú projekty zamerané na:
   a) výstavbu novej infraštruktúry;
   b) premenu, modernizáciu, zvyšovanie alebo znižovanie kapacity existujúcej infraštruktúry;
   c) dočasné alebo definitívne vyradenie existujúcej infraštruktúry z prevádzky;
   d) príprava nových prepojení pre systémy prenosu energie medzi Európskou úniou a tretími krajinami;
   3. „plánované investičné projekty“ znamenajú investičné projekty pred začatím výstavby a pred vynaložením kapitálových nákladov alebo pred uskutočnením vyradenia z prevádzky vrátane investičných projektov, pre ktoré príslušné orgány dostali pôvodnú žiadosť o schválenie, ale ktorých hlavné charakteristiky (miesto, dodávateľ, podnik, niektoré základné technické a operačné charakteristiky atď.) môžu byť ako celok alebo sčasti predmetom ďalšieho preskúmania alebo záverečného schválenia;
   4. „investičné projekty počas výstavby“ znamenajú investičné projekty, pri ktorých sa začalo s výstavbou a vynaložili sa kapitálové náklady;
   5. „vyradenie z prevádzky“ znamená fázu, pri ktorej sa infraštruktúra natrvalo vyraďuje z prevádzky;
   6. „výroba“ znamená výrobu elektriny a spracovanie palív vrátane biopalív;
  7. „preprava“ znamená prenos elektrickej energie, plynu, kvapalných palív alebo oxidu uhličitého prostredníctvom siete, najmä:
   a) prostredníctvom plynovodov iných ako ťažobná plynovodná sieť a ako časť plynovodov primárne využívaných v rámci miestnej distribúcie;
   b) prostredníctvom prepojených systémov veľmi vysokého a vysokého napätia iných ako systémy primárne využívané v rámci miestnej distribúcie;
   c) prostredníctvom potrubí na diaľkové vykurovanie a chladenie;
   8. „skladovanie“ znamená trvalé alebo dočasné uchovávanie tepelnej a elektrickej energie či zdrojov energie ▌v nadzemnej a podzemnej infraštruktúre alebo na geologických úložiskách alebo zadržiavanie oxidu uhličitého v podzemných geologických formáciách;
   9. „úložisko“ znamená uzavretý systém skladovacích nádrží alebo presne stanovenú geologickú štruktúru tvoriacu uzavretý skladovací priestor;
   10. „podnik“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá rozhoduje o investičných projektoch alebo ich realizuje;
   11. „zdroje energie“ znamenajú
   a) primárne zdroje energie, napríklad ropa, zemný plyn, uhlie alebo jadrové palivo, alebo transformované zdroje energie, napríklad elektrina;
   b) obnoviteľné zdroje energie vrátane elektriny z vodných zdrojov, biomasy, veternej, slnečnej, prílivovej a geotermálnej energie;
   c) energetické výrobky, ako sú výrobky z rafinovanej ropy a biopalivá;
   12. „agregované údaje“ znamenajú údaje zozbierané na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni; ak by sa agregáciou údajov na vnútroštátnej úrovni mohli odhaliť informácie o konkrétnom podniku citlivé z obchodného hľadiska, možno údaje agregovať na regionálnej úrovni;
   13. „osobitný orgán“ znamená orgán, ktorý bol na základe osobitných právnych predpisov pre odvetvie energetiky EÚ poverený vypracovaním a prijatím viacročného investičného plánu v oblasti energetickej infraštruktúry na úrovni EÚ, ako je Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 714/2009 a Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn v súlade s článkom 4 nariadenia (ES) č. 715/2009;
   14. „diaľkové vykurovanie“ alebo „diaľkové chladenie“ znamená distribúciu tepelnej energie v podobe pary, horúcej vody alebo chladených kvapalín z ústredného výrobného zdroja prostredníctvom siete k viacerým budovám alebo lokalitám, a to pre potreby priestorového alebo procesného vykurovania alebo chladenia.

Článok 3

Oznamovanie údajov

1.  Členské štáty alebo subjekt, ktorý členské štáty poverili touto úlohou, zhromažďujú všetky údaje a informácie uvedené v tomto nariadení od začiatku roka 2011 a potom každé dva roky, pričom dodržiavajú zásadu proporcionality medzi zberom údajov a záťažou vyplývajúcou z predkladania správ.

Zozbierané údaje a príslušné informácie o projektoch oznamujú Komisii v roku 2011, čo je prvý rok predkladania správ, a potom každé dva roky.

Členské štáty alebo nimi poverené subjekty oznamujú zozbierané údaje a príslušné informácie o projektoch do 31. júla príslušného roku predkladania správ.

2.  Komisia oslobodí členské štáty alebo nimi poverené subjekty od povinnosti uvedenej v odseku 1, ak v zmysle osobitných právnych predpisov pre odvetvie energetiky EÚ:

   a) príslušné členské štáty alebo nimi poverené subjekty už vyžiadané údaje alebo informácie oznámili a uviedli dátum oznámenia a príslušné osobitné právne predpisy;
   b) je osobitný orgán poverený vypracovaním viacročného investičného plánu v oblasti energetickej infraštruktúry na úrovni EÚ a zhromažďuje na tento účel rovnocenné údaje a informácie. V tomto prípade osobitný orgán oznamuje všetky príslušné údaje a informácie Komisii v lehotách ustanovených v odseku 1.

Článok 4

Zdroje údajov

1.  Dotknuté podniky oznamujú údaje alebo informácie uvedené v článku 3 členským štátom alebo nimi povereným subjektom, na ktorých území plánujú realizovať investičné projekty do 31. mája každého roku predkladania správ. Oznamované údaje alebo informácie odrážajú situáciu v investičných projektoch k 31. marcu príslušného roku predkladania správ.

Pododsek 1 sa však neuplatňuje na podniky, v prípade ktorých sa členské štáty rozhodli použiť iné prostriedky na to, aby Komisii poskytli údaje alebo informácie uvedené v článku 3 pod podmienkou, že poskytnuté údaje alebo informácie sú porovnateľné a rovnocenné.

2.  Členské štáty sa vyhýbajú akejkoľvek duplicite pri zbere údajov, ktorých zhromažďovanie sa už vyžaduje podľa existujúcich právnych predpisov EÚ, a minimalizujú náklady pre podniky.

Článok 5

Obsah oznámenia

1.  Pri investičných projektoch uvedených v prílohe oznámenie ustanovené v článku 3 obsahuje podľa potreby:

   a) objem plánovaných kapacít alebo kapacít vo výstavbe;
   b) miesto, názov, druh a hlavné charakteristiky infraštruktúry alebo plánované kapacity alebo kapacity vo výstavbe s údajmi o tom, ktoré kapacity sú v štádiu plánovania a ktoré v štádiu výstavby;
   c) dátum, ku ktorému príslušné orgány dostali pôvodnú žiadosť o schválenie a predpokladaný dátum udelenia nevyhnutných stavebných schválení a povolení;
   d) pravdepodobný dátum uvedenia do prevádzky;
   e) druh použitých zdrojov energie;
   f) technológie významné pre bezpečnosť dodávok, ako je spätný tok, možnosti prechodu na iné palivo alebo akékoľvek iné príslušné vybavenie;
   g) vybavenie systémami na zachytávanie uhlíka alebo mechanizmami na modernizáciu;
   h) dočasnú nedostupnosť alebo dočasné prerušenie prevádzky infraštruktúry po dobu dlhšie ako tri roky.

2.  Pri navrhovanom vyradení kapacity z prevádzky sa v oznámení ustanovenom v článku 3 uvádza:

   a) povaha a kapacita príslušnej infraštruktúry;
   b) pravdepodobný dátum vyradenia z prevádzky vrátane prípadných priebežných dátumov postupného vyraďovania infraštruktúry z prevádzky;
   c) zoznam plánovaných opatrení na obnovu životného prostredia, pokiaľ si takúto obnovu vyžadujú osobitné právne predpisy.

3.  V každom oznámení podľa článku 3 sa uvedie objem inštalovaných výrobných, prepravných a skladovacích kapacít, ktoré sú k dispozícii na začiatku príslušného roku predkladania správ.

Ak majú členské štáty k dispozícii akékoľvek informácie týkajúce sa zdržania a/alebo prekážok pri realizácii investičných projektov, nimi poverené subjekty alebo osobitný orgán uvedený v článku 3 ods. 2 zahrnú tieto informácie do oznámení.

Článok 6

Kvalita a sprístupnenie údajov

1.  Členské štáty, nimi poverené subjekty alebo prípadne osobitné orgány poverené vypracovaním osobitných investičných plánov v odvetví energetiky EÚ zabezpečujú kvalitu, relevantnosť, presnosť, jednoznačnosť, včasnosť a koherentnosť údajov a informácií, ktoré oznamujú Komisii. Ak informácie nie sú dostatočne jasné a zrozumiteľné, Komisia môže požiadať tieto orgány o poskytnutie dodatočných informácií.

V prípade osobitných orgánov poverených vypracovaním osobitných investičných plánov v odvetví energetiky EÚ sa oznámené údaje a informácie dopĺňajú o príslušné pripomienky členských štátov týkajúce sa kvality a relevantnosti zozbieraných údajov a informácií.

2.  Komisia zverejňuje agregované údaje a informácie zaslané na základe tohto nariadenia uverejniť najmä v analýzach uvedených v článku 10 ods. 3 pod podmienkou, že sa tieto údaje a informácie uverejnia v súhrnnej podobe na vnútroštátnej a regionálnej úrovni (najmä v prípade, keď v členskom štáte existuje len jeden podnik) a neuverejnia sa podrobnosti o jednotlivých podnikoch, ani sa z týchto informácií nebudú dať vyvodiť.

Týmto zverejnením nie sú dotknuté žiadne príslušné vnútroštátne právne predpisy, ani právne predpisy EÚ, ktoré sa týkajú prístupu verejnosti k informáciám, najmä k informáciám o životnom prostredí, o kótovaných spoločnostiach alebo o verejnom financovaní investičných projektov.

Členské štáty, nimi poverené subjekty a Komisia zodpovedajú za zachovanie dôvernosti obchodných údajov a informácií citlivých z obchodného hľadiska, ktorými disponujú.

Článok 7

Vykonávacie opatrenia

Komisia prijme opatrenia potrebné na vykonávanie tohto nariadenia. Takéto opatrenia zahŕňajú najmä metódy výpočtu, ktoré sa majú použiť, vymedzenie technických pojmov, formu, obsahiné podrobnosti oznamovania údajov a informácií uvedených v článku 3 vrátane uplatňovania výnimky podľa článku 3 ods. 2 a predovšetkým ustanovenia týkajúce sa časového harmonogramu a obsahu oznámení, ako aj subjektov, pre ktoré platí oznamovacia povinnosť.

Článok 8

Spracovanie údajov

1.  Komisia je zodpovedná za rozvoj, prevádzku, riadenie a udržiavanie zdrojov informačných technológií na plánovacie účely potrebných na prijímanie, uchovávanie a akékoľvek spracovávanie údajov alebo informácií o energetickej infraštruktúre oznámených Komisii na základe tohto nariadenia.

2.  Komisia tiež zabezpečí, aby zdroje informačných technológií potrebné na účely uvedené v odseku 1 zaručili dôverný charakter údajov a informácií oznamovaných Komisii v súlade s týmto nariadením.

Článok 9

Ochrana fyzických osôb v súvislosti so spracovaním údajov

Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia práva Únie, a nemenia sa ním najmä povinnosti členských štátov týkajúce sa spracovania osobných údajov ustanovené smernicou 95/46/ES ani povinnosti, ktoré inštitúciám a orgánom EÚ vyplývajú z nariadenia (ES) č. 45/2001, pokiaľ ide o spracovanie osobných údajov pri plnení ich povinností.

Článok 10

Monitorovanie a predkladanie správ

1.  Na základe zaslaných údajov a informácií a prípadne aj akýchkoľvek iných zdrojov údajov vrátane údajov obstaraných Komisiou Komisia zabezpečuje najmenej každé dva roky medziodvetvovú analýzu štrukturálneho vývoja a perspektív energetického systému EÚ, najmä s cieľom:

   a) zistiť možné budúce medzery a/alebo prebytky dopytu a ponuky v odvetví energetiky s osobitným dôrazom na chyby a nedostatky, ktoré sa v budúcnosti môžu vyskytnúť vo výrobe a prenosovej infraštruktúre;
   b) sledovať vývoj investičných projektov od dátumu ich oznámenia až po ich skutočnú realizáciu a najmä rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, a to pri súčasnej podpore najlepšej praxe s cieľom riešiť zistené prekážky;
   c) zvýšiť transparentnosť pre účastníkov trhu a prípadne nové subjekty vstupujúce na trh;
   d) monitorovať investičné projekty EÚ v tretích krajinách, ktoré majú dosah na trh EÚ s energiou a na zabezpečenie dodávok energie;
   e) určiť riziko spojené s nadmernou závislosťou na jednej energetickej infraštruktúre a riziká súvisiace s prepojeniami na tretie krajiny;
   f) určiť výšku investícií potrebných na zlepšenie fungovania vnútorného trhu s energiou (napr. spätné toky a prepojenia).

Komisia môže takisto na základe týchto údajov a informácií poskytnúť akúkoľvek osobitnú analýzu, ktorá bude považovaná za potrebnú alebo vhodnú.

2.  Pri vypracovaní analýz uvedených v odseku 1 Komisia postupuje koordinovane s orgánmi poverenými vypracovaním konkrétnych investičných plánov v odvetví energetiky EÚ a môžu jej pomáhať experti z členských štátov a/alebo iní experti, skupiny a združenia s osobitnou odbornou spôsobilosťou v príslušnej oblasti.

3.  Komisia diskutuje o analýzach so zainteresovanými stranami. Komisia poskytuje vypracované analýzy Európskemu parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a uverejňuje ich.

4.  V záujme zachovania spojitosti rôznych zverejnených údajov v oblasti monitorovania Komisia zohľadní viacročné investičné projekty v oblasti energetickej infraštruktúry, vypracované osobitnými orgánmi.

Článok 11

Preskúmanie

1.  Do piatich rokov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia Komisia preskúma jeho uplatňovanie.

2.  V záujme zlepšenia kvality údajov Komisia pri vykonávaní preskúmania podľa odseku 1 prípadne preskúma minimálne prahové hodnoty stanovené v prílohe a môže požiadať členské štáty, aby spresnili hlavné charakteristiky infraštruktúry alebo plánovaných či budovaných kapacít.

Článok 12

Zrušenie

Nariadenie (ES) č. 736/96 sa týmto zrušuje.

Článok 13

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 25. februára 2010.
(2) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
(3) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55.
(4) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 94.
(5) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 15.
(7) Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 36.
(8) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(9) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 264, 25.9.2006, s. 13.
(11) Ú. v. EÚ L 41, 14.2.2003, s. 26.
(12) Ú. v. ES L 102, 25.4.1996, s. 1.


PRÍLOHA

INVESTIČNÉ PROJEKTY

1.  ROPA

1.1.  Výroba

   ťažobné zariadenia s minimálnou kapacitou 20 000 barelov za deň.

1.2.  Rafinácia

   zariadenia na destiláciu s kapacitou najmenej 1 milión ton ročne,
   rozšírenie destilačnej kapacity nad 1 milión ton ročne,
   zariadenia na reformovanie/krakovanie s minimálnou kapacitou 500 ton denne,
   odsírovacie zariadenia na zostatkový vykurovací olej/zemný plyn ropu/východiskovú surovinu/iné ropné produkty.

Chemické závody, v ktorých sa vykurovací olej a/alebo motorové palivá nevyrábajú alebo v ktorých sa vyrábajú iba ako vedľajšie výrobky, sú vylúčené.

1.3.  Preprava

   ropovody na surovú ropu s kapacitou najmenej 3 milióny metrických ton ročne a rozšírenie alebo predĺženie týchto ropovodov, ktoré majú dĺžku najmenej 30 kilometrov,
   ropovody na ropné produkty s kapacitou najmenej 1,5 milióna metrických ton ročne a rozšírenie alebo predĺženie týchto ropovodov, ktoré majú dĺžku najmenej 30 kilometrov,
   ropovody, ktoré predstavujú základné spojenia vo vnútroštátnych alebo medzinárodných prepojených sieťach a ropovody a projekty spoločného záujmu uvedené v usmerneniach ustanovených na základe článku 171 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Ropovody na vojenské účely a ropovody zásobujúce zariadenia mimo pôsobnosti bodu 1.2 sú vylúčené.

1.4.  Skladovanie

   zásobníky na surovú ropu a ropné produkty (zariadenia s kapacitou najmenej 150 miliónov m3 alebo v prípade nádrží s kapacitou najmenej 100 000 m3).

Nádrže na vojenské účely a ropovody zásobujúce zariadenia mimo pôsobnosti bodu 1.2 sú vylúčené.

2.  ZEMNÝ PLYN

2.1.  Výroba

   ťažobné zariadenia s minimálnou kapacitou 0,1 milióna m³ za deň.

2.2.  Preprava

   prepravné plynovody vrátane plynovodov na zemný plyn a bioplyn,
   plynovody, ktoré tvoria základné spojenia vo vnútroštátnych alebo medzinárodných prepájacích sieťach, plynovody a projekty spoločného záujmu uvedené v usmerneniach ustanovených na základe článku 171 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a projekty uvedené v prílohe k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje program na podporu oživenia hospodárstva udelením finančnej pomoci Spoločenstva na projekty v oblasti energetiky(1).

2.3.  ▌ LNG

   terminály na dovoz a vývoz skvapalneného zemného plynu,
   kapacity na opätovné splyňovanie, uskladňovanie a skvapalňovanie.

2.4.  Skladovanie

   skladovacie zariadenia spojené s prepravnými plynovodmi uvedenými v bode 2.2,
   softvér a hardvér IT, ktoré monitorujú zásoby plynu a v reálnom čase o nich podávajú správy príslušným agentúram EÚ.

Plynovody, terminály a zariadenia na vojenské účely a plynovody, terminály a zariadenia zásobujúce chemické závody, ktoré nevyrábajú energetické výrobky, alebo ktoré ich vyrábajú iba ako vedľajšie výrobky, sú vylúčené.

3.  UHLIE, LIGNIT A ROPONOSNÉ BRIDLICE

3.1.  Výroba

   nové alebo rozšírené povrchové bane s ročnou produkciou najmenej 1 milión ton,
   nové alebo rozšírené hlbinné bane s ročnou produkciou najmenej 1 milión ton.

4.  ELEKTRINA

4.1.  Výroba

   tepelné a jadrové elektrárne (generátory s jednotkovou kapacitou najmenej 100 MW),
   vodné elektrárne (generátory s jednotkovou kapacitou najmenej 30 MW),
   veterné elektrárne (s kapacitou najmenej 20 MW v prípade morských elektrární alebo s kapacitou najmenej 5 MW v prípade pevninských elektrární),
   koncentrované solárne tepelné a geotermálne ▌zariadenia (generátory s jednotkovou kapacitou najmenej 10 MW) a fotovoltaické zariadenia (s kapacitou najmenej 5 MW),
   zariadenia vyrábajúce elektrinu z biomasy/biokvapalín/odpadu (generátory s jednotkovou kapacitou najmenej 5 MW),
   elektrárne s kogeneráciou elektriny a využiteľného tepla (jednotky s elektrickým výkonom najmenej 10 MW),
   decentralizované zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú napojené na elektrizačnú sústavu alebo majú prospech z dohody o spätnej kúpe uzatvorenej s konkrétnym podnikom, s celkovou kapacitou najmenej 10 MW.

4.2.  Preprava

   nadzemné prenosové vedenia, pokiaľ sú navrhované pre napätie najmenej 100 kV,
   podzemné a podmorské prenosové káble, pokiaľ sú navrhované pre napätie najmenej 100 kV,
   projekty spoločného záujmu uvedené v usmerneniach ustanovených na základe článku 171 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a projekty uvedené v prílohe k nariadeniu (ES) č. 663/2009,
   siete diaľkového vykurovania s priemerom najmenej 300 mm.

4.3  Skladovanie

   zariadenia na ukladanie elektriny.

5.  BIOPALIVO

5.1.  Výroba

   zariadenia na výrobu biopaliva (rafinérie s kapacitou najmenej 50 000 ton/rok).

6.  OXID UHLIČITÝ

6.1.  Preprava

   potrubné systémy na prepravu CO2 súvisiace s výrobnými zariadeniami uvedenými v bodoch 1.2 a 4.1.

6.2.  Skladovanie

Táto časť sa vzťahuje takisto na projekty týkajúce sa ukladania oxidu uhličitého na geologických úložiskách, ktoré je ustanovené nariadení (ES) č. 663/2009.

   zariadenia na ukladanie (úložiská alebo úložné komplexy s kapacitou najmenej 100 kt).

Zariadenia na ukladanie určené na výskum a technologický rozvoj sú vylúčené.

(1) Ú. v. EÚ L 200, 31.7.2009, s. 31.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia