Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2010 o nedávnych útokoch na kresťanské komunity

P7_TA(2010)0005 RC-B7-0035/2010

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a najmä uznesenie z 15. novembra 2007 o závažných udalostiach, ktoré ohrozujú existenciu kresťanských a iných náboženských komunít,

–   so zreteľom na článok 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–   so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery z roku 1981,

–   so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže presadzovanie demokracie a dodržiavanie ľudských práv a občianskych slobôd patrí medzi základné zásady a ciele Európskej únie a predstavuje spoločný základ jej vzťahov s tretími krajinami,

B.   keďže podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a predovšetkým podľa článku 18 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach má každý právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania; keďže toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo vieru sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, zachovávaním obradov, vykonávaním úkonov a vyučovaním,

C.   keďže tak ako iné časti sveta ani Európu neobchádzajú prípady porušovania tejto slobody a dochádza k zločinom páchaným na príslušníkoch menšín kvôli ich viere,

D.   keďže Európska únia opakovane vyjadrila svoj záväzok týkajúci sa slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania a zdôraznila, že vlády majú povinnosť zaručiť tieto slobody na celom svete,

E.   keďže 6. januára 2010 bolo pri streľbe z auta zabitých sedem osôb – šesť koptských kresťanov a jeden policajt – a ďalšie osoby boli zranené, keď veriaci odchádzali z kostola po polnočnej omši počas koptského Štedrého večera v meste Nagaa Hammadi v severnej časti Egypta; keďže v nedávnych týždňoch došlo k ďalším nepokojom za účasti koptských kresťanov a moslimov, ktoré egyptská vláda označila za ojedinelé prípady,

F.   keďže 8. januára 2010 egyptské orgány oznámili, že v súvislosti s útokom v meste Nagga Hammadi zo 6. januára zatkli a zadržiavajú troch ľudí; keďže egyptský verejný prokurátor rozhodol, že týchto troch obvinených by mal stíhať Súd pre stav ohrozenia národnej bezpečnosti za úkladnú vraždu,

G.   keďže koptskí kresťania tvoria asi 10 % egyptského obyvateľstva; keďže v uplynulých rokoch sa opakovali násilné akty namierené voči koptským kresťanom v Egypte,

H.   keďže egyptská ústava zaručuje slobodu viery a slobodu vykonávania náboženských obradov,

I.   keďže pripisuje veľký význam vzťahom s Egyptom a zdôrazňuje význam Egypta a vzťahov EÚ – Egypt pre stabilitu a rozvoj stredozemskej oblasti,

J.   keďže malajská katolícka cirkev podala žalobu na malajskú vládu v roku 2007 po tom, ako vláda pohrozila, že zakáže vydávanie novín Herald z dôvodov národnej bezpečnosti, ak noviny neprestanú používať výraz "Alah", ktorý komunita kresťanov hovoriaca malajčinou bežne používa ako preklad slova "Boh",

K.   keďže 31. decembra 2009 malajský najvyšší súd vyniesol rozsudok, podľa ktorého majú kresťania v Malajzii ústavné právo používať slovo "Alah" pri odvolávaní sa na Boha a že slovo "Alah" nie je výlučne islamským výrazom,

L.   keďže po tomto rozsudku sa najmenej deväť kresťanských kostolov v Malajzii stalo cieľom útoku,

M.   keďže v roku 2009 vláda skonfiškovala viac ako 15 000 výtlačkov Biblie v malajskom jazyku, kde sa slovo "Alah" používa pri odvolávaní sa na Boha, a doposiaľ ich nevrátila,

N.   keďže malajská vláda súhlasila s používaním výrazu "Alah" kresťanskými komunitami v štátoch Sahah a Sarawak, zatiaľ čo v iných oblastiach krajiny to spochybnila, čo predstavuje ďalšiu diskrimináciu vnútri celej kresťanskej komunity v Malajzii,

O.   keďže dialóg medzi komunitami je rozhodujúci z hľadiska presadzovania mieru a vzájomného porozumenia medzi ľuďmi,

1.   zdôrazňuje, že právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom zaručeným medzinárodnými právnymi nástrojmi, a dôrazne odmieta všetky formy násilia, diskriminácie a netolerancie založené na náboženskom vyznaní a viere, ktoré sú namierené voči veriacim, odpadlíkom a neveriacim;

2.   vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi útokmi na koptských kresťanov v Egypte, ako aj solidaritu s rodinami obetí; vyzýva egyptskú vládu, aby zaistila osobnú bezpečnosť a telesnú integritu koptských kresťanov a príslušníkov iných náboženských menšín v krajine;

3.   víta úsilie egyptských orgánov o identifikovanie iniciátorov a páchateľov útoku zo 6. januára 2010; vyzýva egyptské orgány, aby zaručili, že všetky osoby zodpovedné za tento útok, ako aj ďalšie násilné činy namierené voči koptským kresťanom alebo náboženským či iným menšinám budú postavené pred spravodlivosť a náležite súdne stíhané;

4.   vyzýva egyptskú vládu, aby zaručila, že koptskí kresťania a príslušníci iných náboženských komunít a menšín budú môcť v plnom rozsahu uplatňovať ľudské práva  základné slobody – vrátane práva slobodne si zvoliť a zmeniť náboženské vyznanie – a aby predchádzala akejkoľvek forme diskriminácie voči nim;

5.   odsudzuje prípady nábožensky motivovaného násilia na európskej pôde vrátane vraždy Marwy al-Sherbiniovej a vyjadruje solidaritu s rodinami obetí;

6.   vyslovuje znepokojenie nad nedávnymi útokmi na kostoly a miesta určené na bohoslužby, ktoré sa odohrali v Malajzii, a solidaritu s obeťami; vyzýva malajské orgány, aby osobám praktizujúcim náboženstvo zaistili osobnú bezpečnosť a telesnú integritu a prijali nevyhnutné opatrenia na ochranu kostolov a iných miest určených na bohoslužby;

7.   vyzýva maltské orgány, aby uskutočnili dôkladné a rýchle vyšetrovanie oznámených útokov na miesta určené na bohoslužby a priviedli vinníkov pred spravodlivosť;

8.   domnieva sa, že kroky malajského ministerstva vnútra znamenajú porušenie slobody náboženského vyznania; vyjadruje osobitné znepokojenie nad tým, že malajská vláda konala nezákonne a jej zásah prispel k vystupňovaniu napätia medzi náboženskými skupinami v krajine;

9.   víta rozsudok malajského najvyššieho súdu a vyzýva malajské orgány, aby ho rešpektovali; vyzýva malajskú vládu, aby sa nesnažila opätovne zaviesť zákaz používania slova "Alah", ale aby sa usilovala zmierniť napätie a upustila od ďalších opatrení, ktoré by mohli narušiť mierové spolunažívanie dominantného náboženstva a menšinových náboženstiev, ako sa uvádza v malajskej ústave;

10.   vyzýva Radu, Komisiu a vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby v rámci vzťahov a spolupráce EÚ s príslušnými krajinami venovali osobitnú pozornosť situácii náboženských menšín vrátane kresťanských komunít;

11.   podporuje všetky podnety zamerané na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi komunitami; vyzýva všetky náboženské autority, aby podporovali toleranciu a ujali sa iniciatívy v boji proti nenávisti a radikalizácii extrémistov;

12.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vysokému predstaviteľovi Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Egypta a vláde a parlamentu Malajzie.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2010 o porušovaní ľudských práv v Číne, najmä pokiaľ ide o prípad Liou Siao-paa

P7_TA(2010)0006 RC-B7-0040/2010

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Číne, najmä na uznesenia z 13. decembra 2007 o samite EÚ – Čína a o dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach a z 26. novembra 2009 s názvom Čína: práva menšín a vykonávanie trestu smrti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. septembra 2007 o fungovaní dialógu a konzultácií s tretími krajinami v oblasti ľudských práv,

–   so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva v mene Európskej únie z 19. decembra 2008 týkajúce sa Charty 2008 a zatknutia bojovníkov za ľudské práva,

–   so zreteľom na samit EÚ – Čína, ktorý sa konal v Prahe v máji 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenia predsedníctva v mene Európskej únie z 26. júna 2009 a 14. decembra 2009 v súvislosti so stíhaním Liou Siao-paa,

–   so zreteľom na seminár EÚ – Čína z 18. a 19. novembra 2009 a dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Čínou z 20. novembra 2009,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva v mene Európskej únie z 29. decembra 2009 v súvislosti s popravou Akmala Sheikha,

–   so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Liou Siao-pao, popredný aktivista v oblasti ľudských práv, univerzitný profesor a spoluautor tzv. Charty 2008, sa od 8. decembra 2008 nachádza na neznámom mieste v Pekingu pod tzv. domácim dohľadom, ktorý je formou vyšetrovacej väzby a môže trvať až šesť mesiacov bez toho, aby bolo vznesené obvinenie,

B.   keďže Liou Siao-pao bol zadržaný 23. júna 2009 a nasledujúci deň bol obvinený z "podnecovania k rozvracaniu štátnej moci" podľa článku 105 trestného zákonníka,

C.   keďže Liou Siao-pao je jedným z 303 signatárov Charty 2008 – petície, ktorá žiada uskutočnenie ústavnej reformy, demokratizáciu a ochranu ľudských práv a ktorú následne podpísalo viac ako 10 000 občanov Číny,

D.   keďže 25. decembra 2009 mestský ľudový súd č. 1 v Pekingu uznal Liou Siao-paa za vinného z "podnecovania k rozvracaniu štátnej moci" a odsúdil ho na 11 rokov väzenia a keďže vláda pri obvinení vychádzala z úlohy Liou Siao-paa pri príprave a organizácii podpisovania Charty 2008 a zo šiestich esejí, ktoré kritizovali čínsku vládu, uverejnených medzi rokmi 2005 až 2007,

E.   keďže manželka Liou Siao-paa a zamestnanci približne tucta zahraničných veľvyslanectiev v Pekingu žiadali o povolenie zúčastniť procesu ako pozorovatelia, ale bol im odopretý vstup do súdnej siene,

F.   keďže tento rozsudok vyvolal búrku rozhorčenia domácich internetových blogerov, medzinárodných skupín zastupujúcich občiansku spoločnosť a zahraničných vlád a keďže Liou Siao-pao sa proti rozsudku súdu odvolal,

G.   keďže bývalému českému prezidentovi Václavovi Havlovi, ktorý chcel odovzdať výzvu na prepustenie Liou Siao-paa, bol znemožnený vstup na veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky v Prahe,

H.   keďže čínske orgány nevypočuli opakované žiadosti EÚ a jedného z členských štátov o zmiernenie rozsudku smrti vyneseného proti Akmalovi Shaikhovi,

I.   keďže pred pár dňami čínsky úradník po prvý raz pripustil, že Kao Č´-seng, kresťanský aktivista v oblasti ľudských práv a kandidát na Nobelovu cenu mieru, zmizol,

J.   keďže v decembri 2009 v Číne došlo k ďalším prípadom porušovania ľudských práv, napríklad k prenasledovaniu členov fóra o ľudských právach Kuej-čou s cieľom zabrániť im vo vykonaní plánovaných aktivít na oslavu dňa ľudských práv a k zbitiu a zlému zaobchádzaniu s Čchi Čchung-huajom, reportérom a bývalým vedúcim pobočky Fa-č´ Morning Post v Šan-tungu, počas jeho pobytu vo väzbe,

K.   keďže čínske orgány v očakávaní 60. výročia vzniku krajiny, ktoré pripadá na 1. októbra, zintenzívnili sledovanie, prenasledovanie a zatýkanie aktivistov, aby im zabránili v upozorňovaní na problematiku ľudských práv, a keďže podľa Amnesty International je pri tejto príležitosti niekoľko stoviek aktivistov a disidentov rozličným spôsobom sledovaných alebo sú v domácom väzení,

L.   keďže Čínska ľudová republika predložila OSN v apríli 2009 dokument s cieľom nájsť podporu pri uchádzaní sa o členstvo v Rade pre ľudské práva, v ktorom potvrdila, že Čínska ľudová republika "sa zaväzuje presadzovať a chrániť ľudské práva a základné slobody čínskeho ľudu",

M.   keďže 13. januára 2010 spoločnosť Google ohlásila svoj úmysel zastaviť spoluprácu s čínskymi cenzormi internetu, čo odôvodnila sofistikovanými počítačovými útokmi na svoje počítačové systémy, ktoré majú podľa nej pôvod v Číne, sčasti zameranými na schránky aktivistov v oblasti ľudských práv, ktorí využívali službu Gmail,

N.   keďže EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny a najväčším investorom v Číne a keďže Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ a keďže obchodné a hospodárske vzťahy zatlačili do úzadia otázku demokratických reforiem, dodržiavania ľudských práv a zásad právneho štátu,

O.   keďže dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktorý bol iniciovaný v roku 2000, zatiaľ priniesol len zanedbateľné výsledky a keďže chýbajúce výsledky sú takisto dôsledkom nekoordinovanej a neúčinnej spoločnej zahraničnej politiky EÚ voči Číne,

1.   žiada, aby bol Liou Siao-pao okamžite a bezpodmienečne prepustený, a vyjadruje solidaritu s jeho mierovými akciami a iniciatívami v prospech demokratických reforiem a ochrany ľudských práv; ostro odsudzuje súdne prenasledovanie, ktorému padol za obeť;

2.   zároveň vyjadruje účasť s tými Číňanmi, ktorí otvorene prejavili nespokojnosť s odsúdením Liou Siao-paa;

3.   vyzýva orgány Čínskej ľudovej republiky, aby dodržiavali záväzky, ktoré prijali v Rade pre ľudské práva, a riadili sa ustanoveniami Deklarácie OSN o obhajcoch ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov 9. decembra 1998;

4.   dôrazne vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby zabezpečila dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, a žiada o ratifikáciu Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

5.   vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Čína v súvislosti s procesom všeobecného pravidelného preskúmania v roku 2009 odmietla všetky odporúčania členských štátov OSN týkajúce sa slobody prejavu, slobody zhromažďovania, nezávislosti súdnictva, záruk pre právnické povolania, ochrany obhajcov ľudských práv, práv etnických menšín, zrušenia trestu smrti, zrušenia prevýchovy prácou, zákazu mučenia, slobody médií a účinných nápravných prostriedkov za diskrimináciu;

6.   čo najdôraznejšie odsudzuje popravu Akmala Shaikha a opätovne potvrdzuje absolútny a trvalý nesúhlas s vykonávaním trestu smrti za akýchkoľvek okolností; je presvedčený, že zrušenie trestu smrti je neodlučiteľnou súčasťou dodržiavania ľudských práv a ochrany ľudskej dôstojnosti vo všetkých krajinách;

7.   víta zámer spoločnosti Google zastaviť spoluprácu s čínskymi orgánmi v súvislosti s filtrovaním internetového obsahu a jeho cenzúrou a naliehavo vyzýva ďalšie spoločnosti, aby postupovali rovnako; vyzýva Čínsku ľudovú republiku, aby plne rešpektovala slobodu prejavu na intenete; vyjadruje solidaritu s internetovými používateľmi v Číne, ktorých najviac zasiahne zamýšľaný odchod spoločnosti Google;

8.   zdôrazňuje, že čínska vláda v apríli 2009 uverejnila svoj prvý národný akčný plán pre ľudské práva (2009 –2010), ktorý je určený na zlepšenie práv občanov, na ochranu pred svojvoľným zadržiavaním, na zákaz získavania výpovedí mučením a na zabezpečenie spravodlivých a otvorených procesov;

9.   zdôrazňuje, že čínska štatistika v oblasti ľudských práv stále poskytuje dôvody na vážne znepokojenie, a vyzýva Radu a Komisiu, aby predniesli prípad Liou Siao-paa na najbližšom samite EÚ – Čína; berie na vedomie predchádzajúce dialógy s Čínou o ľudských právach a dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach z 20. novembra 2009; zdôrazňuje, že medzi všetkými takýmito dialógmi je nanajvýš potrebné sledovať, ako sa ich závery uplatňujú v praxi, aby sa zabezpečilo vykonávanie odporúčaní;

10.   zdôrazňuje potrebu začať komplexné hodnotenie a upevňovanie dialógov o ľudských právach medzi EÚ a Čínou; žiada, aby sa počas týchto dialógov systematicky hovorilo o prípadoch obhajcov ľudských práv, pričom poukazuje na uväznenie nositeľa Sacharovovej ceny za rok 2008 Chu Ťiu a prenasledovanie jeho ženy Ceng Ťin-jen;

11.   zastáva názor, že rozvoj hospodárskych vzťahov s Čínou musí sprevádzať účinný politický dialóg, a požaduje, aby bolo dodržiavanie ľudských práv neoddeliteľnou súčasťou novej rámcovej dohody s Čínou, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;

12.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, predsedovi Rady Európskej únie, Komisii a prezidentovi, premiérovi a Národnému ľudovému zhromaždeniu Čínskej ľudovej republiky.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2010 o Filipínach

P7_TA(2010)0007 RC-B7-0043/2010

Európsky parlament,

–   so zreteľom na vyhlásenie predsedníctva EÚ z 25. novembra 2009 o vraždách vo filipínskej provincii Maguindanao a na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN pre nezákonné popravy Philipa Alstona z 2. decembra 2009,

–   so zreteľom na Dohovor OSN o občianskych a politických právach a jeho dodatkový protokol, ktorého signatárom sú aj Filipíny,

–   so zreteľom na strategický dokument Komisie pre Filipíny na obdobie 2007 – 2013,

–   so zreteľom na dohodu o financovaní programu na podporu justície EÚ – Filipíny, podpísanú v októbri 2009, ktorej cieľom je urýchliť súdne konania vedené proti páchateľom nezákonných popráv,

–   so zreteľom na prezidentské, parlamentné a miestne voľby, ktoré sa majú na Filipínach uskutočniť v pondelok 10. mája 2010,

–   so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Filipínach,

–   so zreteľom na článok 122 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže na Filipínach sú naďalej rozšírené politicky motivované vraždy a zmiznutia najmä v prípade členov opozičných organizácií, novinárov, aktivistov ľudských práv a náboženských vodcov a keďže organizácie ľudských práv hovoria o viac než jednom tisíci obetí politicky motivovaných vrážd a zmiznutí v uplynulej dekáde,

B.   keďže vzhľadom na takmer úplnú beztrestnosť páchateľov a neschopnosť vlády účinne riešiť problém politicky motivovaného násilia v krajine je veľmi ťažké postaviť zodpovedné osoby pred súd, napriek sľubom, ktoré vláda prijala v rámci všeobecného periodického preskúmania v roku 2008,

C.   keďže státisíce obyvateľov zostávajú mimo domova v dôsledku konfliktu medzi vládou a Islamským frontom oslobodenia Moroov a Novou ľudovou armádou, ktoré sú naďalej aktívne v rámci celej krajiny, a v dôsledku vojenských operácií proti zločineckým skupinám ako napríklad skupine Abú Sajjáfa v ostrovných provinciách Sulu a Basilan v západnom Mindanau,

D.   keďže 23. novembra 2009 sto zbrojených mužov z miestnej ozbrojenej skupiny pod vedením rodiny Ampatuanovcov vrátane predstaviteľov miestnych policajných jednotiek umučilo a brutálne zavraždilo 57 členov konvoja, vrátane ženských príbuzných Esmaila Mangudadatua, z ktorých niektoré boli znásilnené, právnikov, ako aj 30 novinárov, ktorý išli predložiť Mangudadatuovu kandidatúru na guvernéra provincie Maguindanao na ostrove Mindanao,

E.   keďže tento masaker, pri ktorom zahynul doteraz najväčší počet novinárov v rámci jedného incidentu na svete vôbec, šokujúcim spôsobom odhalil to, do akej miery sa na Filipínach rozšírila moc miestnych vojenských bossov, korupcia bezpečnostných síl a beztrestnosť aj za tie najnemilosrdnejšie trestné činy,

F.   keďže 24. novembra 2009 vyhlásila filipínska vláda v dvoch príslušných provinciách výnimočný stav a poverila armádu, aby tu obnovila poriadok a vládu zákona, pozvala medzinárodných odborníkov v oblasti súdneho lekárstva, aby pomohli pri vyšetrovaní, a 4. decembra 2009 vyhlásila v Maguindanau na jeden týždeň stanné právo po prvý raz od roku 1972,

G.   keďže tento krok viedol k zatknutiu vedúcich predstaviteľov rodiny Ampatuanovcov a k ich obvineniu z viacnásobnej vraždy, pričom bol nájdený obrovský arzenál zbraní a tisíce kartičiek na identifikáciu voličov, čo naznačuje, že sa v prospech politickej strany prezidentky Arroyovej Lakas-Kampi-CMD sa páchali obrovské volebné podvody,

H.   keďže voľby na Filipínach boli v minulosti často marené vraždami politických oponentov, ktoré spáchali súkromné armády a vojenské skupiny v službách politicky vplyvných rodín, často vyzbrojené vládou vydanými zbraňami,

I.   keďže vzhľadom na skutočnosť, že počas volebnej kampane v roku 2007 bolo zavraždených približne 60 kandidátov a v roku 2004 bolo týchto kandidátov 41, vznikajú obavy z toho, že počet zabitých politických aktivistov bude stúpať aj v období pred májovými voľbami v roku 2010,

J.   keďže brutálne vraždy v Maguindanau sú veľkou ranou pre mier a demokraciu na Filipínach a skomplikujú mierové rozhovory medzi filipínskou vládou a Islamským frontom oslobodenia Moorov, ktoré boli vďaka vláde Malajzie obnovené 8. decembra 2009 v Kuala Lumpur,

1.   dôrazne odsudzuje masaker v provincii Maguindanao z 23. novembra 2009 a vyjadruje solidaritu s rodinami zosnulých;

2.   víta reakciu filipínskej vlády na masaker, hoci vyslovuje poľutovanie nad počiatočným meškaním, a zdôrazňuje, že policajné vyšetrovanie musí byť podrobné a nezávislé a po ňom musí nasledovať efektívne trestné stíhanie, ktoré sa bude týkať aj podozrivých členov bezpečnostných síl;

3.   vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že osobné vzťahy medzi vládou a rodinou Ampatuanovcov by mohli byť prekážkou a nie pomocou pri vyšetrovaní zabití, a žiada, aby rodinu Ampatuanovcov vypočul Národný úrad vyšetrovania;

4.   žiada okamžitú ochranu všetkých svedkov, sudcov, právnikov a prokurátorov, ktorí sú zapojení do vyšetrovania a súdnych procesov;

5.   žiada krajiny poskytujúce pomoc, aby poskytli súdnolekársku, vyšetrovaciu a právnu pomoc a podporu filipínskemu ministerstvu spravodlivosti;

6.   žiada vládu, aby podnikla rozhodné kroky s cieľom skoncovať s nezákonnými popravami a zmiznutiami, a aby objasnila všetky ostatné nevyriešené prípady vrátane prípadu Jonasa Burgosa, ktorého nechali zmiznúť v apríli 2007; žiada vládu, aby ratifikovala dohovor OSN o násilných zmiznutiach;

7.   žiada vládu, aby rázne zasiahla a okamžite zastavila financovanie polície a polovojenských síl zo súkromných a miestnych zdrojov a rozpustila všetky polovojenské jednotky a miestne milície; víta vyhlásenie prezidentky Arroyovej z 9. decembra 2009 k tejto veci a žiada ju, aby zrušila výkonné nariadenie 546;

8.   v tejto súvislosti víta zákaz zbraní, ktorý nedávno vydala volebná komisia v súvislosti s prípravou na voľby, ktoré sa uskutočnia 10. mája 2010;

9.   víta podpis dohody o financovaní programu na podporu justície EÚ – Filipíny (EPJUST) v októbri 2009, ktorý vyčleňuje 3,9 mil. EUR na podporu, pomoc a odbornú prípravu pri posilňovaní systému trestného súdnictva, na podporu činnosti komisie pre ľudské práva a skupín občianskej spoločnosti; očakáva správy monitorovacieho systému, ktorý bude zriadený v rámci EPJUST a bude zodpovedať za sledovanie pokroku krajiny v boji proti mimozákonnému zabíjaniu a súvisiacim incidentom;

10.   vyjadruje obavy, že výnimočný stav, ktorý vyhlásila prezidentka, a posilnenie právomocí ozbrojených síl, ktoré boli v minulosti zapletené do mnohých nezákonných popráv, nezabráni a nezmierni násilie spojené s voľbami v provincii Mindanao;

11.   žiada vládu, aby zvýšila úsilie o zabránenie incidentom politicky motivovaného násilia s cieľom zaistiť budúcnosť demokracie na Filipínach; vyzýva predovšetkým správne orgány, aby zriadili pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá by mala širokú politickú podporu a ktorej cieľom by bolo čo najskôr prijať opatrenia na zabránenie násiliu súvisiacemu s voľbami v mesiacoch pred májovými voľbami, a aby podnikli kroky na ochranu médií a slobody slova všeobecne;

12.   víta rozhodnutie najvyššieho súdu, ktorý povolil strane Ang Ladlad účasť na májových voľbách, čím zrušil platnosť pôvodnej námietky volebnej komisie (COMELEC) vyslovenej z "morálnych dôvodov";

13.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, prezidentke a vláde Filipínskej republiky, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov ASEAN.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 21. januára 2010 o európskej stratégii pre podunajskú oblasť

P7_TA(2010)0008 RC-B7-0031/2010

Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 192 a článok 265 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na otázku Komisii o európskej stratégii pre podunajskú oblasť z 3. decembra 2009 (O-0150/09 – B7-0240/2009),

–   so zreteľom na závery zo zasadnutia Európsky rady 18. – 19. júna 2009, v ktorých bola Komisia vyzvaná, aby do konca roka 2010 vypracovala európsku stratégiu pre podunajskú oblasť,

–   so zreteľom na stratégiu EÚ pre oblasť Baltského mora,

–   so zreteľom na program Rady, ktorý pripravili španielske, belgické a maďarské predsedníctva,

–   so zreteľom na Dunajské fórum vytvorené v rámci Európskeho parlamentu a na jeho prácu,

–   so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 24. marca 2009 o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti,

–   so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom Stratégia EÚ pre podunajskú oblasť z októbra 2009,

–   so zreteľom na Dohovor z Espoo, Aarhuský dohovor a Bernský dohovor o ochrane životného prostredia,

–   so zreteľom na rámcovú smernicu o vode a Helsinský dohovor,

–   so zreteľom na Belehradský dohovor o režime plavby na Dunaji,

–   so zreteľom na spoločné vyhlásenie o rozvoji vnútrozemskej vodnej dopravy a ochrane životného prostredia v povodí rieky Dunaj, ktoré prijali Dunajská komisia, Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja (ICPDR) a Medzinárodná komisia pre rieku Sáva (ISRBC),

–   so zreteľom na Štokholmskú konferenciu o makroregionálnej stratégii, ktorá sa konala počas švédskeho predsedníctva,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže v Lisabonskej zmluve sa územná súdržnosť uznáva ako cieľ Európskej únie (článok 3 ZEÚ),

B.   keďže makroregionálne stratégie sú zamerané na lepšie využitie jestvujúcich zdrojov s cieľom riešiť otázky územného rozvoja a nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy,

C.   keďže v stratégii pre Baltské more už bol navrhnutý model koordinácie politík a financovania EÚ v geopolitických územných celkoch – makroregiónoch – definovaných na základe osobitných kritérií a stratégia EÚ pre podunajskú oblasť má podľa príkladu stratégie pre oblasť Baltského mora potenciál podporiť regionálnu a cezhraničnú spoluprácu v záujme ďalšieho hospodárskeho rastu a nájsť spoločné odpovede na spoločné výzvy,

D.   keďže Dunaj spája desať európskych krajín – Nemecko, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko, Moldavsko a Ukrajinu, pričom šesť z týchto krajín je členským štátom EÚ, a táto oblasť v širšom územnom kontexte zahŕňa aj Česko, Slovinsko, Bosnu a Hercegovinu a Čiernu horu,

E.   keďže podunajská oblasť je dôležitým priesečníkom medzi programami EÚ pre kohéznu politiku a programami pre krajiny, ktoré sa zúčastňujú na európskej susedskej politike, a krajiny, ktoré sú potenciálnymi kandidátmi na pristúpenie, a preto predstavuje oblasť, kde možno rozvinúť širší synergický účinok medzi rôznymi politikami EÚ: kohéznou, dopravnou, politikou cestového ruchu, politikou poľnohospodárstva, rybolovu, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, energetickou a environmentálnou politikou, politikou rozširovania a susedskou politikou,

F.   keďže stratégia EÚ pre podunajskú oblasť sa má rozvíjať v týchto oblastiach spolupráce: sociálny rozvoj a ochrana, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, doprava a energetická infraštruktúra, ochrana životného prostredia, kultúra a vzdelávanie,

G.   keďže stratégia EÚ pre podunajskú oblasť by mohla významne prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi regionálnymi a miestnymi orgánmi a organizáciami pôsobiacimi v podunajskom regióne a bola by predpokladom pre dobré životné podmienky, trvalo udržateľný rozvoj, vytváranie pracovných miest a bezpečnosť v tejto oblasti,

H.   keďže spolupráca v podunajskej oblasti má dlhú históriu: Európska dunajská komisia, ktorá bola založená 30. marca 1856 a pôvodne sídlila v Galaci (Rumunsko), bola jednou z prvých európskych inštitúcií a v súčasnosti sídli v Budapešti,

I.   keďže po rozšírení EÚ v roku 2007 sa Dunaj stal takmer vnútorným vodným tokom Európskej únie a keďže dunajská oblasť môže podstatne prispieť k podpore rozvoja, ku ktorému došlo v dôsledku tohto rozšírenia,

J.   keďže Dunaj je efektívnou vodnou cestou siahajúcou dokonca až za hranice členských štátov a spolu s mohanským kanálom a Rýnom spájajú Severné more s Čiernym morom a sú predpokladom na zúročenie geostrategickej polohy čiernomorskej oblasti,

K.   keďže podunajská oblasť predstavuje prepojenú oblasť s rôznorodými hospodárskymi kapacitami a v prípade, že by sa považovala za jednotný makroregión, mohli by sa vyrovnať regionálne rozdiely v hospodárskej výkonnosti a podporil by sa integrovaný rozvoj,

L.   keďže delta Dunaja je od roku 1991 svetovým dedičstvom UNESCO a keďže súčasťou podunajskej oblasti sú viaceré osobitne chránené územia a osobitné územia ochrany v rámci sústavy Natura 2000; keďže Dunaj a delta Dunaja majú jedinečný a krehký ekosystém, ktorý je domovom mnohých vzácnych druhov rastlín ohrozených v dôsledku znečistenia životného prostredia,

1.   vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala rozsiahle konzultácie so všetkými krajinami v podunajskej oblasti s cieľom pokryť rôzne aspekty regionálnej spolupráce a aby predložila stratégiu EÚ pre podunajskú oblasť najneskôr do konca roka 2010;

2.   domnieva sa, že európska stratégia pre podunajskú oblasť predstavuje vhodný nástroj na posilnenie rozvoja území prostredníctvom intenzívnejšej spolupráce v jasne vymedzených oblastiach politiky, v ktorých všetci vládni partneri identifikovali skutočnú európsku pridanú hodnotu, a žiada jej rozvoj v rámci cieľa európskej územnej spolupráce;

3.   zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa akákoľvek makroregionálna stratégia začlenila do regionálnej politiky EÚ ako koordinovaná politika pre celé územie EÚ; okrem toho zdôrazňuje potrebu analyzovať pridanú hodnotu tejto stratégie pre realizáciu cieľa územnej súdržnosti na území Únie;

4.   zdôrazňuje potrebu zapojiť do procesu prípravy príslušné zainteresované strany v podunajskej oblasti na regionálnej a miestnej úrovni, aby sa jasne stanovili potreby, pokiaľ ide o vyvážený a trvalo udržateľný rozvoj území i budovanie kapacít, a tak sa našli riešenia spoločných problémov, efektívne realizovali konkrétne projekty a poskytli mechanizmy dobrej správy vecí verejných; nalieha na vlády, aby podporovali a uľahčovali poskytovanie informácií MVO, obchodným združeniam a občianskej spoločnosti a uskutočňovanie konzultácií s nimi v súvislosti s vypracovávaním tejto stratégie a jej vykonávaním v budúcnosti;

5.   vyzýva Komisiu, aby jasne stanovila "štruktúru riadenia" budúcej politiky pre podunajskú oblasť; zastáva názor, že realizácia tejto stratégie nesmie zasahovať do právomocí regionálnych a miestnych samospráv;

6.   podporuje hospodársky a sociálny rozvoj podunajskej oblasti ako prioritnej oblasti EÚ a podporuje väčšiu regionálnu integráciu v rámci podunajskej oblasti ako dynamického prvku širšej európskej hospodárskej a politickej oblasti;

7.   žiada, aby sa zlepšila ekologická situácia Dunaja, ktorý je v súčasnosti znečistenou riekou, a aby sa prijali opatrenia na zníženie znečistenia a na zabránenie ďalšiemu vypúšťaniu ropy a iných toxických a škodlivých látok;

8.   poukazuje na to, že za znečistenie podunajskej oblasti nesú zodpovednosť členské štáty, ako aj ostatné krajiny, ktorými Dunaj preteká; zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia v povodí Dunaja je dôležitým aspektom, ktorý má vplyv na rozvoj poľnohospodárstva a rozvoj vidieka v tejto oblasti a naliehavo vyzýva štáty, ktorými preteká, aby sa prioritne zamerali na vytvorenie spoločných hydrologických zariadení a zariadení na meranie kvality vody;

9.   nabáda Komisiu a členské štáty, aby v rámci boja proti zmene klímy venovali osobitnú pozornosť ochrane miestnych ekosystémov a spolupracovali na nej, a nalieha na Komisiu, aby podporila výskum a vývoj nových technológií zameraných na zlepšenie prognostických a akčných schopností v prípade záplav, extrémneho sucha a znečistenia spôsobeného haváriami;

10.   zdôrazňuje potrebu chrániť a zvyšovať populáciu rýb v Dunaji; žiada Komisiu, aby pripravila komplexný plán na zachovanie a obnovu prirodzenej populácie jesetera v Dunaji;

11.   vyzýva Komisiu, aby využila operačné skúsenosti so stratégiou pre oblasť Baltského mora; v dôsledku toho žiada, aby bol dokument doplnený o akčný plán; zastáva názor, že akčný plán by mal zahŕňať tieto prvky: ekologické využívanie Dunaja na vnútrozemskú dopravu, prepojenie s inými spôsobmi dopravy v povodí Dunaja prostredníctvom zlepšenia celej infraštruktúry (s uprednostnením lepšieho využívania existujúcej infraštruktúry) a vytvorenia multimodálneho dopravného systému po celej dĺžke rieky, ekologické využívanie vodnej energie pozdĺž Dunaja, ochranu a zlepšenie kvality vody v Dunaji v súlade s rámcovou smernicou o vode, najprísnejšie požiadavky na bezpečnosť plavidiel, rozvoj ekologického cestovného ruchu a zlepšenie v oblasti vzdelávania, výskumu a sociálnej súdržnosti;

12.   zdôrazňuje potrebu diverzifikovať energetické zdroje a vyzýva Komisiu a všetky krajiny, cez ktoré Dunaj preteká, aby vzhľadom na potenciál tejto oblasti stať sa zdrojom bioenergie podporovali a realizovali spoločné projekty zamerané na energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie a aby podporovali využívanie biomasy, slnečnej, veternej a vodnej energie;

13.   zdôrazňuje, že základným predpokladom všetkých projektov infraštruktúry, ktoré sa týkajú dopravy a energetiky, by mali byť dôkladné strategické hodnotenia vplyvov na životné prostredie vrátane hodnotení vplyvov na celý ekosystém rieky, aby sa zaručilo dodržiavanie medzinárodných noriem ochrany životného prostredia, a že predtým sa musia viesť konzultácie s tými partnermi, ktorých sa tieto rozhodnutia môžu dotýkať;

14.   poukazuje na mimoriadnu vzájomnú hospodársku závislosť štátov v podunajskej oblasti a podporuje zriadenie sietí na rozvoj podnikania a mimovládnych organizácií na podporu obchodu, ktoré môžu koordinovať a podporovať budúce možnosti rozvoja najmä pre MSP s cieľom zabezpečiť udržateľný a efektívny rast a podnietiť rast ekologického hospodárstva v celom podunajskom makroregióne;

15.   navrhuje integráciu dopravného systému EÚ so systémami susedných krajín EÚ v podunajskej oblasti a podčiarkuje, že je dôležité umožniť realizáciu projektov v oblasti komodality;

16.   domnieva sa, že systém vnútrozemskej vodnej dopravy je dôležitým aspektom pre rozvoj dopravy v regióne, pričom uznáva pokles v objeme vnútrozemskej vodnej dopravy hlavne v dôsledku silného hospodárskeho poklesu a pripomína, že je dôležité, aby sa odstránili zúžené miesta na vodnej osi Rýn/Meuse – Mohan – Dunaj a zlepšil sa celý intermodálny systém dopravy pozdĺž Dunaja, pričom sa treba zamerať na kombináciu zlepšených vnútrozemských prístavov a logistiky, vnútrozemskej plavby a železničnej dopravy a vziať do úvahy ďalšie možnosti prepravy tovaru po mori na krátke vzdialenosti;

17.   navrhuje, aby sa táto transeurópska sieť zdokonalila s cieľom zlepšiť intermodálnosť v celej oblasti a zlepšiť prepojenie s Čiernym morom prostredníctvom ciest a železničných tratí (koridory pre nákladnú dopravu a vysokorýchlostné železnice);

18.   vyzýva Komisiu, aby podporila rozsiahlejšie používanie moderných komunikačných a informačných technológií a aby prijala všetky opatrenia potrebné na čo najrýchlejšie dosiahnutie efektívneho jednotného systému pravidiel plavby na Dunaji;

19.   považuje trvalo udržateľný cestovný ruch za dôležitý nástroj podpory hospodárskeho rastu v oblasti, ako sú napríklad príležitosti ponúkané ekologickým cestovným ruchom a hospodárskym potenciálom cyklistických ciest pozdĺž takmer celého Dunaja;

20.   podporuje programy zamerané na zlepšenie mnohokultúrneho prostredia v podunajskej oblasti prostredníctvom podpory mnohonárodnej mobility, podpory kultúrneho dialógu, vytvárania rôznych foriem umenia, komunikácie a vzdelávania, vytvárania podnikateľských inkubátorov v týchto odvetviach a ochrany kultúrneho a historického dedičstva, ako aj podpory nových kultúrnych odvetví;

21.   podporuje výmenné programy univerzít v rámci tejto oblasti a navrhuje, aby univerzity v tejto oblasti vytvárali siete s cieľom podporovať špičkové strediská, ktoré sú schopné obstáť na medzinárodnej úrovni;

22.   žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili administratívne opatrenia s cieľom znížiť administratívne zaťaženie potrebné na efektívnejší rozvoj a uskutočňovanie stratégie EÚ pre podunajskú oblasť;

23.   vyzýva Komisiu, aby pri stanovovaní priorít vývoja stratégie EÚ pre podunajskú oblasť úzko spolupracovala s Európskym parlamentom a žiada ju, aby ho pravidelne informovala o stave vykonávania tejto stratégie a konzultovala s ním túto otázku;

24.   zdôrazňuje, že je potrebný koordinovaný prístup zameraný na účinnejšie a rozsiahlejšie čerpanie všetkých dostupných finančných prostriedkov EÚ v štátoch, cez ktoré Dunaj preteká, aby sa mohli splniť ciele stratégie;

25.   podporuje využitie jestvujúcich operačných programov na financovanie projektov v rámci stratégie; naliehavo vyzýva všetky zainteresované strany, aby preskúmali aj iné nástroje nefinančnej povahy, ktoré by uľahčili vykonávanie stratégie a mali by okamžitý pozitívny účinok v teréne;

26.   navrhuje, aby sa po konzultáciách s miestnymi a regionálnymi zainteresovanými stranami každé dva roky konal dunajský samit EÚ a aby sa závery z tohto samitu predkladali Európskej rade a Európskemu parlamentu;

27.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Výboru regiónov a ďalším príslušným inštitúciám.