Európsky parlament,

–   so zreteľom na článok 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–   so zreteľom na zásadu prevencie stanovenú v Deklarácii o životnom prostredí a rozvoji z Ria de Janeiro a v Dohovore o biologickej diverzite z Ria de Janeiro z júna 1992,

–   so zreteľom na environmentálne ciele smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (rámcová smernica o vode),

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, na základe ktorej sa povoľuje používanie kyanidu pri ťažbe a zároveň sa určujú maximálne prípustné množstvá kyanidu,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES zo 16. decembra 2003, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Seveso II) a v ktorej sa uvádza, že „[…] určité činnosti skladovania a spracovávania v ťažobnom priemysle […] môžu mať veľmi závažné následky“,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti, podľa ktorej môžu členské štáty prevádzkovateľom povoliť, aby neznášali náklady za environmentálne škody, ak sa dá preukázať, že boli splnené určité podmienky,

–   so zreteľom na 18-mesačný program španielskeho, belgického a maďarského predsedníctva a na priority tohto programu v oblasti vodného hospodárstva a biodiverzity,

–   so zreteľom na opatrenia Českej republiky týkajúce sa všeobecného zákazu používania kyanidových technológií v podobe zmeny a doplnenia banského zákona č. 44/1988 v roku 2000, na zmenu a doplnenie maďarského banského zákona č. 48/1993 v roku 2009, ktorou sa zavádza zákaz používania kyanidovej metódy ťažby na území Maďarska, a na nemecký dekrét z roku 2002, ktorým sa zakazuje používanie metódy kyanidového lúhovania pri ťažbe,

–   so zreteľom na článok 115 ods. 5 rokovacieho poriadku,

A.   keďže Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2010 za Medzinárodný rok biodiverzity, čím celý svet vyzvala k tomu, aby sa prijali opatrenia na ochranu rôznorodosti života na Zemi,

B.   keďže kyanid je vysoko toxická chemická látka, ktorá sa využíva pri ťažbe zlata, označená podľa prílohy VIII rámcovej smernice o vode za jednu z hlavných znečisťujúcich látok, ktorá môže mať katastrofálne a nezvratné následky na ľudské zdravie a životné prostredie, a teda aj na biodiverzitu,

C.   keďže v spoločnom stanovisku o trvalo udržateľnej ťažbe vydanom na 14. schôdzi ministrov životného prostredia krajín Vyšehradskej skupiny (Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska), ktorá sa konala 25. mája 2007 v Prahe (Česká republika), ministri životného prostredia vyjadrili svoje obavy v súvislosti s nebezpečnými technológiami, ktoré sa používajú a plánujú používať pri banských činnostiach na rozličných miestach v tomto regióne a ktoré predstavujú značné environmentálne riziká s možnými cezhraničnými následkami,

D.   keďže zmluvné strany Sofijského dohovoru o spolupráci pri ochrane a udržateľnom využívaní rieky Dunaj sa okrem zoznamu prioritných nebezpečných látok stanovenom v rámcovej smernici o vode dohodli aj na označení kyanidu za relevantnú nebezpečnú látku,

E.   keďže v priebehu ostatných 25 rokov sa na celom svete stalo viac ako 30 vážnych havárií, pri ktorých unikol kyanid, k najhoršej došlo pred 10 rokmi, keď viac ako 100 000 metrov kubických vody kontaminovanej kyanidom uniklo z nádrže zlatej bane do riečneho systému Tisy a Dunaja a spôsobilo svojho času najhoršiu ekologickú haváriu v strednej Európe, a keďže neexistuje skutočná záruka, že sa takéto havárie nezopakujú, najmä ak sa vezme do úvahy zvyšujúci sa výskyt extrémnych poveternostných podmienok, okrem iného časté a silné zrážky, ako sa predpokladá v štvrtej hodnotiacej správe Medzivládneho panelu o zmene klímy,

F.   keďže v niekoľkých členských štátoch EÚ sa stále zvažujú nové projekty ťažby vo veľkých povrchových zlatých baniach v husto obývaných oblastiach s využitím kyanidových technológií, čo predstavuje ďalšie možné hrozby pre ľudské zdravie a životné prostredie,

G.   keďže podľa rámcovej smernice o vode sú členské štáty povinné dosiahnuť a zachovávať „dobrý stav“ vodných zdrojov, ako aj predchádzať ich znečisteniu nebezpečnými látkami; keďže ale dobrý stav môže závisieť od kvality vody príslušného povodia riek v susedných krajinách, ktoré využívajú pri ťažbe kyanidovú metódu,

H.   keďže cezhraničné účinky havárií, pri ktorých unikol kyanid, najmä pokiaľ ide o znečistenie veľkých povodí riek a zásob podzemnej vody, jasne poukazujú na to, že je potrebné, aby EÚ zaujala postoj k vážnym environmentálnym hrozbám vyvolaným ťažbou s použitím kyanidu,

I.   keďže stále chýbajú pravidlá obozretného podnikania a riadne finančné záruky a keďže uplatňovanie platných právnych predpisov o ťažbe pomocou kyanidu závisí aj od schopností výkonnej moci jednotlivých členských štátov, takže je len otázkou času a ľudskej nedbanlivosti, kedy dôjde k havárii,

J.   keďže smernica o banskom odpade sa v niektorých členských štátoch neuplatňovala v plnom rozsahu,

K.   keďže odvetvie ťažby s použitím kyanidu poskytuje málo pracovných príležitostí, a to len na obdobie 8 až 16 rokov, a predstavuje riziko obrovských cezhraničných ekologických škôd, pričom kompenzáciu za tieto škody zvyčajne neposkytujú zodpovedné spoločnosti, ktoré väčšinou zaniknú alebo zbankrotujú, ale štát, t. j. daňoví poplatníci,

L.   keďže tieto prevádzkujúce spoločnosti nemajú dlhodobé poistenie, ktoré by pokrylo budúce náklady vzniknuté v prípade havárie alebo funkčnej poruchy,

M.   keďže na výrobu dvoch gramov zlata je potrebné vyťažiť jednu tonu chudobnej rudy, pričom na miestach ťažby sa necháva obrovské množstvo banského odpadu a 25 – 50 % zlata napokon zostáva na skládke odpadu; okrem toho v rámci projektov rozsiahlej ťažby pomocou kyanidu sa používa niekoľko miliónov kilogramov kyanidu sodného ročne, pričom samotná preprava a uskladňovanie kyanidu sodného môže mať v prípade pochybenia katastrofické následky,

N.   keďže existujú alternatívne spôsoby ťažby, ktoré by mohli nahradiť kyanidovú metódu ťažby,

O.   keďže verejnosť dôrazne protestuje proti prebiehajúcim projektom kyanidovej ťažby v celej Európe, a to nielen jednotliví občania, miestne spoločenstvá a MVO, ale aj štátne organizácie, vlády a politici,

1.   domnieva sa, že súlad s cieľmi EÚ stanovenými v rámcovej smernici o vode, najmä pokiaľ ide o dosiahnutie dobrého chemického stavu vodných zdrojov a ich ochranu, ako aj ochranu biologickej diverzity, možno dosiahnuť len prostredníctvom zákazu používania kyanidovej metódy pri ťažbe;

2.   vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2011 navrhla úplný zákaz používania kyanidovej metódy pri ťažbe v Európskej únii, keďže je to jediný bezpečný spôsob ochrany našich vodných zdrojov a ekosystémov proti znečisteniu kyanidom pochádzajúcim z banskej činnosti, a aby zároveň vykonala bežné hodnotenie vplyvu;

3.   berie na vedomie príslušné iniciatívy v rámci systémov EÚ a OSN a dôrazne podporuje rozvoj a uplatňovanie bezpečnejších spôsobov ťažby, najmä metód bez použitia kyanidu;

4.   vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ani priamo ani nepriamo nepodporovali žiadne projekty ťažby s použitím kyanidovej metódy v EÚ, kým sa nezačne uplatňovať všeobecný zákaz, a aby ani nepodporovali podobné projekty v tretích krajinách;

5.   vyzýva Komisiu, aby podnecovala priemyselnú premenu oblastí, v ktorých bola zakázaná kyanidová metóda pri ťažbe, prostredníctvom primeranej finančnej podpory pre alternatívne zelené priemyselné odvetvia, obnoviteľnú energiu a cestovný ruch;

6.   vyzýva Komisiu, aby navrhla zmenu a doplnenie platných právnych predpisov o riadení odpadu z ťažobného priemyslu, tak aby každá prevádzkujúca spoločnosť musela mať poistenie, ktoré jej v prípade havárie alebo poruchy umožní nahradiť spôsobené škody a pokryť všetky náklady na obnovu pôvodného ekologického a chemického stavu;

7.   poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.