Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. marca 2009 o mobilizácii informačných a komunikačných technológií na uľahčenie prechodu na energeticky účinné nízkouhlíkové hospodárstvo (KOM(2009)0111) a následné odporúčanie z 9. októbra 2009 (C(2009)7604),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Investície do budúcej Európy (KOM(2009)0036),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 11. a 12. decembra 2008, najmä na ciele stanovené v oblasti klímy a energetiky,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie energetickej účinnosti prostredníctvom informačných a komunikačných technológií (KOM(2008)0241),

–  so zreteľom na politickú dohodu medzi Parlamentom a Radou vo veci návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o energetickej hospodárnosti budov (prepracované znenie) (KOM(2008)0780),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 16. decembra 2008 s názvom Akčný plán zavádzania inteligentných dopravných systémov v Európe (KOM(2008)0886),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre energetickú účinnosť: Využitie potenciálu (KOM(2006)0545),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A7–0120/2010),

A.  keďže opatrenia na zníženie vplyvu zmeny klímy si vyžadujú prijatie osobitných opatrení zameraných na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov, najmä prostredníctvom opatrení na podporu energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie,

B.  keďže ambiciózne ciele, ktoré si pre oblasť klímy a energetiky do roku 2020 stanovila EÚ, bude možné dosiahnuť len prostredníctvom súboru opatrení na úsporu energie a zabezpečenie energetickej účinnosti a ďalších zodpovedajúcich opatrení, najmä v rámci výskumu a inovácií, a neustálym stanovovaním ambicióznych cieľov pre odvetvia s neregulovaným obchodovaním s emisiami a pre energetickú účinnosť výrobkov,

C.  keďže k úsporám energie nedochádza dostatočne rýchlo na dosiahnutie cieľov stanovených do roku 2020 a súčasné opatrenia súvisiace s využívaním IKT nezodpovedajú rozsahu úloh smerujúcich udržateľnému nízkouhlíkovému energetickému systému,

D.  keďže odvetvie informačných a komunikačných technológií (IKT) sa podieľa približne 8 % na spotrebe elektrickej energie a 2 % na emisiách uhlíka v Európe (1,75 % je výsledkom využívania produktov a služieb IKT a 0,25 % je výsledkom ich výroby) a zanecháva za sebou rýchlo sa zväčšujúcu uhlíkovú stopu,

E.  keďže IKT predstavujú takmer 7 % pracovnej sily a tvoria viac ako 6 % HDP a keďže existuje vážne riziko, že EÚ stratí svoje vedúce postavenie v odvetví digitálnych technológií, je naliehavo potrebné zintenzívniť inovácie v tomto odvetví tak v prospech našej klímy, ako aj v záujme tvorby ekologických pracovných miest v budúcnosti,

F.  keďže IKT majú obrovský, avšak nevyužitý potenciál na úsporu energie a môžu prostredníctvom celého radu aplikácií prispieť k zvýšeniu energetickej účinnosti; taktiež, keďže tieto aplikácie neboli do dnešnej doby dostatočne využívané,

G.  keďže informačné a komunikačné technológie (IKT) môžu významne prispieť k energetickej účinnosti hospodárstva EÚ, najmä v prípade budov a odvetvia dopravy, ale môžu prospieť aj spoločnosti celkovo, a to prostredníctvom zdokonalenia výroby a distribúcie energie, a tým prispieť k dosiahnutiu cieľa 20 % úspor energie do roku 2020,

H.  keďže obnoviteľné zdroje energie možno užitočne využiť na uspokojenie dopytu IKT, pokiaľ ide o elektrickú energiu; keďže systémy založené na IKT môžu obmedziť energetickú spotrebu budov až o 17 % a znížiť emisie uhlíka z dopravy až o 27 %,

I.  keďže obchodné a podnikové organizácie, najmä v odvetví dopravy, výroby a stavebníctva, zohrávajú dôležitú úlohu pri znižovaní spotreby energie a v tejto súvislosti by mali taktiež podporovať využívanie IKT,

J.  keďže IKT je technológia umožňujúca znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom rozvodných sietí elektrickej energie (inteligentné siete), inteligentných budov, inteligentných domov a inteligentného meracích systémov, ekologicky účinnej dopravy a dematerializácie, ekologicky účinných priemyselných postupov a udržateľnosti organizačného systému,

K.  keďže motorizované priemyselné systémy predstavujú 65 % celkovej elektrického výkonu spotrebovaného priemyselnou činnosťou a keďže rozsiahle využívanie inteligentných motorov by viedlo k zníženiu CO2 o 0,97 gt do roku 2020,

L.  keďže na meranie a monitorovanie efektívnosti spotreby energie sú potrebné kompatibilné metodológie a nástroje; keďže zavedenie inteligentných meračov môže znížiť spotrebu energie až o 10 %, podporiť širšie využívanie distribuovanej výroby (mikrovýroby), znížiť straty pri nízkokapacitných sieťach, a tým podporiť šírenie obnoviteľných energií,

M.  keďže využívanie týchto technológií priamo súvisí so zavedením a šírením širokého pásma v Európe,

N.  keďže treba čo najlepšie využiť opatrenia, ktoré sa do dnešného dňa prijali v rámci európskej politiky výskumu a inovácií, ako aj výmenu informácií a osvedčených postupov, a keďže výskum a vývoj a štrukturálne fondy EÚ, ako aj opatrenia členských štátov a finančné mechanizmy EIB sa musia lepšie koordinovať s cieľom dosiahnuť súčinnosť,

O.  keďže niektoré právomoci v oblasti územného plánovania, dodávok energie, bytovej výstavby a riadenia dopravy sú v rukách členských štátov, regiónov alebo miestnych orgánov,

P.  keďže je dôležité zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o nových technológiách a ich prípadnom hospodárskom prínose a prínose v oblasti úspory energie a umožniť spotrebiteľom lepšie riadiť svoju spotrebu energie,

Q.  keďže v súčasnosti sa 15 – 20 % prostriedkov vynaložených na prevádzku dátových centier zbytočne vydáva na zásobovanie energiou a ochladzovanie,

R.  so zreteľom na prínosy v oblasti životného prostredia, ktoré vznikli v dôsledku toho, že IKT umožnila službám v rámci rôznych odvetví dostupnosť on-line,

S.  so zreteľom na úlohu, v rámci ktorej môže energetická účinnosť pomôcť pri riešení problémov súvisiacich s rastúcimi obavami o energetickú bezpečnosť v celej EÚ,

1.  víta oznámenie a následné odporúčanie Komisie a súhlasí s ich hlavnými bodmi;

2.  víta zavedenie opatrení na zabezpečenie dôvernosti osobných informácií poskytnutých v súvislosti s inteligentnou meracou technikou;

3.  vyzýva preto Komisiu, aby do konca roku 2010 predložila súbor odporúčaní s cieľom zabezpečiť, aby inteligentné merače boli zavedené podľa harmonogramu stanoveného v treťom balíku opatrení pre vnútorný trh s energiou a aby boli pre ne vymedzené minimálne funkčné požiadavky, ktoré by spotrebiteľom umožnili lepšie regulovať vlastnú spotrebu energie a vyrovnať krivku odberu a tiež uľahčili zavádzanie nových služieb v oblasti energetiky a zriadenie inovačnej, harmonizovanej a interoperabilnej inteligentnej európskej rozvodnej siete pri zohľadnení všetkých najlepších postupov, ktoré sa uplatňujú v niektorých členských štátoch, predovšetkým pokiaľ ide o riadenie dvojsmerných tokov výkonu a informácií v reálnom čase; zastáva názor, že pri vymedzení minimálnych funkčných požiadaviek by sa mali náležite zohľadniť výsledky práce európskych normalizačných organizácií, CEN, CENELEC a ETSI, pokiaľ ide o vymedzenie dodatočných funkčných požiadaviek na základe mandátu 441 o normalizácii inteligentných meračov;

4.  zdôrazňuje, že sa očakáva významný technologický pokrok a organizačné inovácie s výrazným prepojením na IKT, s cieľom získať v nasledujúcich desaťročiach potenciál úspory energie;

5.  domnieva sa, že IKT sú nevyhnutné na oddelenie hospodárskeho rastu od emisií skleníkových plynov realizovaním troch základných stratégií na zmiernenie zmeny klímy: znižovanie spotreby energie, zvýšenie energetickej účinnosti a integrácia obnoviteľnej energie;

6.  konštatuje, že porovnávanie údajov jednotlivých členských štátov a zlepšenie energetickej účinnosti sa môže zabezpečiť len prostredníctvom prijatia spoločnej metodiky merania spotreby energie a emisií uhlíka a porovnávacej metódy výpočtu nákladovo optimálnych úrovní minimálnych požiadaviek na energetickú náročnosť v odvetví stavebníctva; rovnako zdôrazňuje, že treba urýchlene pristúpiť k štandardizácii IKT ako minimálnej požiadavke interoperability; zastáva názor, že štandardizácia by sa mala okrem meracích funkcií týkať aj prístupu k zmluvným informáciám a informáciám o spotrebe, komunikácie s centrálnymi systémami prevádzkovateľov prostredníctvom elektrickej siete a zariadenia, ktoré umožňuje diaľkové pripojenie a odpojenie dodávok;

7.  zdôrazňuje, že štandardizácia IKT je súčasťou všeobecných štandardizačných činností a prispieva k politickým cieľom v oblasti zlepšenia konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, ako sa uvádza v lisabonskej stratégii; na podporu vykonávania štandardizačného pracovného programu IKT 2009 sa stanovili tieto prioritné oblasti: elektronické zdravotníctvo, digitálna integrácia, inteligentná doprava, IKT pre životné prostredie, elektronický obchod, digitálna gramotnosť, elektronické vzdelávanie, ochrana osobných údajov, súkromie, sieť a informačná bezpečnosť;

8.  domnieva sa, že ak IKT môžu prispieť k energetickým úsporám tým, že budú neustále sledovať údaje a umožnia tak optimalizáciu verejnej a súkromnej spotreby energie a zlepšenie energetickej účinnosti v mnohých odvetviach, malo by odvetvie IKT vzhľadom na prudký rast svojej vlastnej spotreby energie ísť príkladom tým, že sa zaviaže k jej výraznému znižovaniu; vyzýva Komisiu, aby sa začala zaoberať spôsobom, akým môžu IKT prispieť k účinnejšiemu hospodárstvu, pokiaľ ide o využívanie zdrojov;

9.  zdôrazňuje, že Európa by mala byť špičkou vo vývine nízkouhlíkových aplikácií IKT; domnieva sa, že je nevyhnutné presadzovať kvalitný výskum v oblasti IKT a podporovať verejné a súkromné investície do vysoko rizikového a kolaboratívneho výskumu a inovácií v oblasti IKT;

10.  domnieva sa, že IKT môžu zohrávať významnú úlohu pri meraní a kvantifikácii celosvetových vplyvov zmeny klímy a vyhodnocovaní opatrení v oblasti zmeny klímy, a tak prispieť k vylepšeniu politík v oblasti zmeny klímy;

11.  zdôrazňuje preto, že záväzok odvetvia IKT znížiť vlastnú spotrebu energie by sa mal vzťahovať predovšetkým na dátové centrá;

12.  zdôrazňuje význam spotreby energie samotným odvetvím IKT a naliehavo toto odvetvie vyzýva, aby vykonalo odporúčanie Komisie (C(2009)7604), a to čo najskôr a najneskôr do lehoty stanovenej v odporúčaní;

13.  domnieva sa, že v záujme získania potenciálu úspory energie v budúcich desaťročiach by sa mali elektrické rozvodné siete stať inteligentnými systémami s flexibilnými a kontrolovanými tokmi energie využívajúcimi vyspelé informačné technológie;

14.  konštatuje, že IKT sa môžu uplatniť mnohými spôsobmi v domácnostiach a v oblastiach ako stavebníctvo, doprava, logistika, ako aj v priemysle, a môžu pomôcť zlepšiť energetickú účinnosť a jej riadenie; konštatuje, že toto uplatnenie má okrem iného vplyv na distribúciu elektrickej energie, osvetlenie, kúrenie, chladenie, ventiláciu a klimatizáciu, ako aj na možnosti, ktoré IKT ponúkajú v oblasti merania, monitorovania a automatizácie; zastáva názor, že inteligentné merače, efektívne osvetlenie, cloud computing a distribuovaný softvér môžu zmeniť modely spotreby energie;

15.  konštatuje, že IKT môžu plánovaniu miest a riadeniu mestskej infraštruktúry poskytnúť inovačné riešenia na zníženie emisií uhlíka;

16.  zastáva názor, že využívanie IKT môže zohrávať významnú úlohu pri zvyšovaní energetickej účinnosti, najmä v rámci riadenia a chodu mestských aglomerácií; domnieva sa, že projekt inteligentných miest (smart cities) poukazuje na potenciál IKT znížiť spotrebu energie, a nabáda ostatné mestá, aby zlepšili svoje výsledky a prevzali osvedčené postupy;

17.  zdôrazňuje, že užšia spolupráca medzi verejnými orgánmi a poskytovateľmi verejných služieb pri zavádzaní inteligentných meracích systémov by mohla znížiť náklady a poskytnúť spotrebiteľom lepšie služby;

18.  zdôrazňuje význam zapojenia verejných orgánov, miest a obcí do rozhodovacieho procesu s cieľom zaviesť praktické opatrenia týkajúce sa znižovania spotreby energie a energetickej účinnosti; v tejto súvislosti vyzdvihuje význam IKT;

19.  zdôrazňuje, že všetky odvetvia využívajúce energiu musia čo najväčšou mierou prispieť k zlepšeniu energetickej účinnosti; konštatuje, že splnenie globálneho cieľa stanoveného na európskej úrovni bude závisieť od celkových úspor energie dosiahnutých na všetkých nižších úrovniach;

20.  zdôrazňuje, že aj odvetvie IKT sa musí usilovať o zlepšenie energetickej účinnosti a širšie využívanie dodávok energie bez emisií uhlíka prostredníctvom rozvoja vybavenia, komunikačných sietí a prenosových sústav. Komisia musí zároveň postupovať flexibilne pri prispôsobovaní právnych predpisov technickému vývoju odvetvia;

21.  zdôrazňuje, že v odvetviach priemyslu sú technológie na meranie a kontrolu spolu s príslušným softvérom zásadné pre využitie potenciálu úsporných zdrojov;

22.  s poľutovaním konštatuje, že v oblasti využívania potenciálu energetickej účinnosti a úspory energie a v znižovaní emisií skleníkových plynov sa pokračuje len veľmi pomaly; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere zohľadnila úsporný potenciál IKT pri vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov(1);

23.  zdôrazňuje význam vplyvu IKT na energetickú účinnosť, čo je skutočnosť, ktorá bola tiež zdôraznená v rámci ustanovenia tejto otázky za osobitnú prioritu v oblasti IKT v Siedmom rámcovom programe pre výskum a technologický rozvoj(2) v roku 2007;

24.  domnieva sa, že k oživeniu európskeho hospodárstva treba predovšetkým investovať do nových technológií a najmä šírenia širokého pásma v rôznych členských štátoch ako do prostriedku na zabezpečenie hospodárskeho rastu, prístupu k novým systémom a aplikáciám pre ešte väčší počet občanov a podnikov EÚ a na splnenie cieľov v oblasti energetickej účinnosti, ktoré si Európska únia predsavzala splniť do roku 2020; okrem toho rozvoj IKT týkajúci sa prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo prispeje k zníženiu závislosti od dodávok energie, ako aj k vyrovnaniu sa s vysokými nákladmi na suroviny;

25.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom rozvoja príslušnej infraštruktúry uľahčili dostupnosť širokopásmového internetu pre všetkých občanov EÚ, a tak zabezpečili rovnaký prístup k on-line službám, ktoré môžu obmedziť potrebu cestovať;

26.  nabáda k rozvíjaniu a šíreniu služieb on-line (elektronické bankové služby, elektronický obchod, elektronická štátna správa, elektronické vzdelávanie, elektronické zdravotníctvo) a teleworkingu s cieľom zlepšiť kvalitu služieb poskytovaných verejnosti a zároveň znížiť emisie uhlíka; vyzýva členské štáty, aby rozvíjali takéto služby, ktoré okrem šetrenia času občanov umožňujú aj redukciu dopravy;

27.  zdôrazňuje význam logistiky pri racionalizácii dopravy a znižovaní emisií uhlíka; uznáva, že je potrebné zvýšiť verejné a súkromné investície do nástrojov IKT s cieľom rozvíjať inteligentné energetické infraštruktúry pre dopravu a predovšetkým vybudovať systémy na elektronické riadenie prepravy tovaru (e-Freight) a inteligentné dopravné systémy (IDS);

28.  domnieva sa, že využívanie inteligentných dopravných systémov (IDS) v oblasti cestnej dopravy s prepojením na ostatné druhy dopravy môže prispieť k zníženiu dopravných zápch a ich škodlivého vplyvu na životné prostredie; domnieva sa, že uplatňovanie IKT v osobnej doprave a dostupnosť nových technológií, ako aj minimálne informácie na cestách a ich interakcia s pneumatikami a poveternostnými podmienkami, ktoré by sa zobrazovali na palubnej doske vozidla, umožní cestovať a prepravovať tovar efektívnejšie, rýchlejšie a bezpečnejšie;

29.  vyzdvihuje význam IKT v plánovaní novej európskej dopravnej politiky; požaduje, aby všetky takéto plány, ktoré Komisia predkladá, zahŕňali riešenia IKT, okrem iného v rámci regulácie dopravných tokov, a aby zvyšovali intermodalitu v doprave a optimalizovali rovnováhu medzi jednotlivými druhmi dopravy;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli aplikácie nevyhnutné na vybudovanie technologickej infraštruktúry, ktorá umožní obmedzenie cestnej dopravy a rozvoj intermodality;

31.  zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť úspory energie v odvetví dopravy by sa mohli pracovné cesty nahradiť virtuálnymi stretnutiami a inteligentné dopravné systémy umožnia vysokú účinnosť dopravného systému;

32.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoje úsilie v oblasti využívania IKT v doprave, predovšetkým využívanie nástrojov na monitorovania a meranie; považuje za nevyhnutné, aby sa výsledky meraní zohľadnili pri kontrole dopravy v reálnom čase a pri rozvoji a skvalitňovaní mestských a regionálnych dopravných sietí;

33.  žiada Komisiu, aby presadzovala šírenie inteligentných motorov s cieľom podporiť hlavné odvetvia a príslušné spoločné technologické platformy;

34.  zdôrazňuje potrebu spoločnej stratégie v oblasti vývoja a výroby elektrických vozidiel; zároveň naliehavo vyzýva Komisiu, aby ako prioritu určila projekty v oblasti inteligentných vozidiel a inteligentných ciest, ako aj výskumné a vývojové pilotné projekty zariadení V2V a V2R, ktoré môžu pre európske spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT vytvoriť nové obchodné príležitosti;

35.  odporúča, aby sa v súvislosti s prácou Európskeho inovačného a technologického inštitútu priorita kládla na iniciatívy v oblasti rozvoja IKT v záujme udržateľných inteligentných miest, keďže viac ako 80 % obyvateľov EÚ žije v mestách, ktoré stoja pre najväčšími úlohami súčasnosti, ktoré musia európske spoločenstvá riešiť v oblasti udržateľného rozvoja, mobility, komunikácií, zdravia, bezpečnosti, dobrých životných podmienok atď.;

36.  zdôrazňuje, že budúci návrh Komisie týkajúci sa vymedzenia novej európskej digitálnej agendy by sa mal zameriavať na začlenenie IKT do nízkouhlíkového hospodárstva; požaduje využívanie technológií IKT umožňujúcich dosiahnutie požadovanej úrovne zníženia emisií CO2 v kľúčových odvetviach do roku 2020 a žiada o podporu zodpovednej spotreby energie, najmä prostredníctvom zavádzania inteligentných meracích prístrojov; poukazuje aj na to, že by sa mali stanoviť konkrétne ciele týkajúce sa zníženia stopy odvetvia IKT do roku 2015;

37.  poukazuje na to, že významnou prekážkou rozsiahleho využívania IKT v priemysle a verejných službách je nedostatočná úroveň nevyhnutnej odbornej prípravy v tejto oblasti;

38.  odporúča dodržať doložku o revízii smernice o energetickej náročnosti budov a rozšíriť jej rozsah tak, aby v ďalšej revízii boli zahrnuté menšie budovy; naliehavo žiada členské štáty, aby túto smernicu vykonávali; odporúča takisto, aby sa do vykonávacích opatrení týkajúcich sa energetickej účinnosti začlenili aj IKT; nabáda členské štáty, aby umožnili verejnosti prístup k certifikátom energetickej náročnosti verejných budov, ktoré by sa mali tiež dať ľahko porovnávať;

39.  domnieva sa, že je nevyhnutné čo najrýchlejšie rozšíriť inteligentné domáce elektrospotrebiče (smart appliances) prostredníctvom komerčného využitia spoločnej technologickej iniciatívy ARTEMIS;

40.  domnieva sa, že širšie využite IKT podporí európsky hospodársky rast, vytvorí nové pracovné miesta vyžadujúce si kvalifikáciu a povzbudí trh s novými technológiami zameranými na zlepšenie energetickej účinnosti, ako aj tvorbu ekologických pracovných miest; domnieva sa, že tak v oblasti výskumu a vývoja, ako aj v oblasti využívania existujúcich technológií je potrebný významný objem investícií; vyzýva členské štáty, aby podporovali tak verejné, ako aj súkromné investície do energetickej účinnosti; v tejto súvislosti znovu opakuje zodpovednosť členských štátov a Komisie ako verejných obstarávateľov;

41.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohrávajú súkromné investície pri dosahovaní potrebných úrovní financovania, a preto sa domnieva, že EÚ by mala zabezpečiť priaznivý trh a regulačný rámec podnecujúci odvetvia obchodu, aby realizovali ambiciózne stratégie v oblasti energetickej účinnosti; domnieva sa, že za týchto podmienok trhy dosiahnu ciele, ktoré im boli stanovené; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne, ambiciózne ciele podľa potenciálu jednotlivých IKT, ako uvádza vo svojom odporúčaní (KOM(2009)0111);

42.  vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávania v oblasti energetickej účinnosti, ktoré by sa malo začínať od školskej dochádzky, a podporuje rozvoj inovačných IKT poskytujúcich vzdelávacie kurzy v širokej sieti základných a stredných škôl;

43.  domnieva sa, že inteligentné meracie systémy a projekty IKT vo všeobecnosti si vyžadujú rozsiahle informačné kampane, ktoré občanom vysvetlia ich prínos; zdôrazňuje, že informovanie spoločnosti o potrebe a výhodách inteligentných meračov je nevyhnutné na to, aby sa zabránilo nesprávnej interpretácii a nedostatku verejnej podpory; preto sa domnieva, že v záujme optimalizácie výroby a dodávok energie a distribučných sietí je dôležité čo najskôr podporiť využívanie inteligentných meracích systémov, čo spotrebiteľom umožní, aby svoju spotrebu riadili čo najúčinnejším spôsobom; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že meranie, sledovanie a automatizácia spotreby bude nevyhnutná v rámci architektúry optimalizovaných elektrických sietí, ktorých cieľom musí byť zabezpečenie energetickej účinnosti na jednej strane a začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a riadenia uskladnenia energie na druhej strane; zdôrazňuje však, že inteligentné meracie systémy sú prvým krokom na ceste k inteligentným sieťam;

44.  zdôrazňuje, že vzhľadom na významný vplyv IKT na ekonomický rozvoj miest a regiónov EÚ je nevyhnutné konzultovať s oficiálnymi zástupcami miestnych a regionálnych spoločenstiev v prípadoch, keď je stanovenie prioritných oblastí činnosti dôležitých pre tieto spoločenstvá podporované programami EÚ;

45.  zdôrazňuje, že inteligentné siete na úrovni členských štátov a Európy sú nevyhnutné na úplné využitie výhod inteligentných meračov; vyzýva preto Komisiu, aby sa zaoberala investičnými programami na európskej úrovni; vyzýva členské štáty, aby podporovali a uľahčovali využitie inteligentného merania pre užívateľov nehnuteľností určených na komerčné a súkromné využitie; zdôrazňuje, že zavedenie inteligentných meracích systémov je len jedným z nevyhnutných prvkov budovania európskej integrovanej inteligentnej siete; nabáda členské štáty a Komisiu, aby urýchlili uplatňovanie riešení IKT na tento účel;

46.  zdôrazňuje potrebu monitorovať vplyv rozvoja IKT na aspekty udržateľného rozvoja s osobitným zameraním na environmentálne a sociálne otázky vrátane rizika, ktoré pre životné prostredie a zdravie predstavuje používanie starého zariadenia a sociálna nerovnosť vyplývajúca z digitálneho vylúčenia;

47.  vyjadruje pochvalu členským štátom, ktoré už zaviedli inteligentné meracie systémy a nabáda ostatné členské štáty, aby tak tiež urobili čo najskôr; vyzýva Komisiu, aby sa prostredníctvom existujúcich finančných a výskumných nástrojov podieľala na financovaní čo najväčšieho počtu rozsiahlych projektov;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali riešenia IKT, ktoré sú účinné, aktualizovateľné a rozšíriteľné prostredníctvom zmlúv o verejnom obstarávaní.

49.  vyzýva Komisiu, aby zriadila európsky internetový portál, ktorý by uvádzal najlepšiu prax v oblasti využívania IKT na zlepšenie energetickej účinnosti a spotrebiteľom a verejným orgánom by poskytoval užitočné informácie; požaduje zavedenie rozsiahlej kampane v európskych médiách zameranej na vzdelávanie verejnosti, pokiaľ ide o možnosti šetrenia energie v oblasti používania elektronických zariadení;

50.  vyzýva Komisiu, aby pri plánovaní v súvislosti s IKT zohľadňovala menej rozvinuté regióny EÚ a aby zabezpečila prostriedky na spolufinancovanie zavádzania inteligentných meracích systémov a ďalších projektov IKT v týchto regiónoch s cieľom zaistiť ich zapojenie a zamedziť ich vylúčeniu zo spoločných európskych podnikov;

51.  víta vytvorenie pracovnej skupiny pre inteligentné siete, ktorá vznikla v rámci Komisie, a odporúča, aby táto skupina riadne zohľadnila názory všetkých zúčastnených strán; žiada Komisiu, aby Parlamentu poskytovala pravidelné správy o pokroku práce tejto skupiny;

52.  vyzýva Komisiu, aby na základe práce tejto pracovnej skupiny zvážila vypracovanie oznámenia o inteligentných meracích systémoch, v ktorom by

53.  domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa členské štáty do konca roku 2010 dohodli na spoločných minimálnych funkčných požiadavkách na inteligentné meracie systémy, ktoré by podporovali decentralizovanú výrobu a energetickú účinnosť a ktoré by spotrebiteľom poskytovali komplexné a relevantné informácie, ktoré by im umožnili kedykoľvek sledovať vlastnú spotrebu energie a prispôsobovať ju podľa vlastných potrieb, čo by prispelo k účinnejšiemu riadeniu tejto spotreby;

54.  vyzýva Komisiu, aby stanovila stručný akčný plán znižovania spotreby energie prostredníctvom využívania IKT v budovách inštitúcií EÚ, aby tak bola príkladom pre členské štáty a európskych občanov;

55.  vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2010 navrhla harmonogram s ambicióznymi a záväznými cieľmi v oblasti úspor energie postavený na IKT pre všetky odvetvia IKT a členské štáty, aby sa mohli splniť ciele v oblasti zníženia množstva emisií uhlíka;

56.  je presvedčený, že pri rozhodovaní o právnych nástrojoch a spoločných opatreniach na európskej úrovni by sa mala osobitná pozornosť venovať dodatočným nákladom, ktoré by mohli pre európskych občanov vzniknúť v dôsledku týchto opatrení, ako aj zaťaženiu európskych priemyselných odvetví z hľadiska výrobných a administratívnych nákladov;

57.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh finančného nástroja ako súčasti financovania Európskou úniou s cieľom podporiť MSP v rozvoji technológií udržateľnej nízkouhlíkovej energie;

58.  vyzýva Komisiu, aby upravila rozpočet EÚ s cieľom urýchliť vývoj a zavádzanie nákladovo účinných nízkouhlíkových technológií a zamerala sa pritom predovšetkým na naplnenie finančných potrieb súvisiacich s realizáciou Európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET);

59.  víta vytvorenie Paktu starostov a primátorov (Covenant of Mayors) ako fóra na výmenu osvedčených postupov a priekopníka medzi mestami, ktoré si kladú ambiciózne ciele v záujme zvyšovania svojej energetickej účinnosti; v tejto súvislosti gratuluje mestám a združeniam, ktoré rozvíjajú osvedčené postupy využívania IKT na zvyšovanie energetickej účinnosti v mestách, a podporuje šírenie týchto osvedčených postupov;

60.  vyzýva členské štáty a Komisiu na podporu vzdelávania a zvyšovania informovanosti užívateľov s cieľom umožniť, aby sa naplno využil potenciál IKT na úsporu energie;

61.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s príslušnými medzinárodnými partnermi podporovala vypracovanie spoločných medzinárodných noriem v oblasti podávania správ o emisiách uhlíka spoločnosťami, aby sa im umožnilo merať vlastné emisie porovnateľným a účinným spôsobom;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj vonkajšieho spracovávania vzhľadom na obrovský potenciál tejto technológie, ktorým prispieva k úspore energie a znižuje objem odpadu, ktorý je zvyčajne spojený s pravidelnou aktualizáciou IKT;

63.  praje si, aby sa uskutočnili iniciatívy s cieľom využiť potenciál IKT na zníženie plytvania potravinárskych výrobkov v rámci logistického reťazca, predovšetkým prostredníctvom koordinovaných činností v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a siedmeho rámcového programu pre výskum a technologický rozvoj;

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisie a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10. (2) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 1.