Európsky parlament,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie nazvanú Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (KOM(2009)0147),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 s názvom Prispôsobenie sa zmene klímy v Európe – možnosti na uskutočnenie opatrení na úrovni Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2009 s názvom 2050: Budúcnosť sa začína dnes – odporúčania pre budúcu integrovanú politiku EÚ proti zmene klímy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2009 o lesných požiaroch v lete 2009(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2009 o stratégii EÚ na kodanskú konferenciu o zmene klímy (COP 15)(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie o zmene klímy (COP 15)(5),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), na Kjótsky protokol k tomuto dohovoru a na výsledok 15. konferencie strán dohovoru v Kodani(6),

–  so zreteľom na smernicu 2009/29/ES z 23. apríla 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2003/87/ES s cieľom zlepšiť a rozšíriť schému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov(7),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre právne veci (A7-0057/2010),

A.  keďže globálne otepľovanie a zmena klímy sú považované za mimoriadne vážne hrozby,

B.  keďže následky zmeny klímy budú mať významný environmentálny, hospodársky a sociálny dosah,

C.  keďže aj v prípade, že svet uspeje pri obmedzovaní a znižovaní emisií skleníkových plynov, bude potrebné vyvinúť značné úsilie o prispôsobenie s cieľom vyrovnať sa s nevyhnutnými dosahmi,

D.  keďže dosiahnutie cieľa, ktorým je zastavenie globálneho otepľovania na +2°C, by pre Európu ešte stále predstavovalo otepľovanie vyznačujúce sa extrémnymi regionálnymi zmenami klímy, a keďže súčasné záväzky oznámené UNFCCC by za predpokladu, že budú realizované, prispeli k otepleniu o +3,5 – 4°C,

E.  keďže dosah zmeny klímy postihne európske regióny rôznymi spôsobmi, v rôznej miere závažnosti a v rôznom čase,

F.  keďže, ako sa uvádza v bielej knihe Komisie, prispôsobenie sa bude vyžadovať solidaritu medzi členskými štátmi EÚ voči znevýhodneným regiónom a regiónom najviac postihnutým zmenou klímy,

G.  keďže južná Európa a stredozemská oblasť sú dvomi mimoriadne citlivými oblasťami Európy, ktoré už dnes zápasia s nedostatkom vody, so suchami a s lesnými požiarmi, a keďže podľa najnovších výskumov možno v južnej Európe očakávať pokles až o 25 % vo výnose plodín do roku 2080(8),

H.  keďže podľa Európskej respirologickej spoločnosti pri každom ďalšom zvýšení teploty o jeden stupeň Celzia nad teplotnú hranicu určitého mesta stúpne úmrtnosť medzi ľuďmi s respiračnými ochoreniami o 6 %,

I.  keďže oddiel s názvom Vonkajší rozmer a prebiehajúca práca v rámci UNFCCC v bielej knihe je dôležitý a EÚ sa musí vyjadriť jednoznačne s cieľom prebrať vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy, pričom pomôže vytvoriť novú tzv. klimatickú diplomaciu v súlade s výzvou v uznesení Európskeho parlamentu z 10. februára 2010 o výsledkoch kodanskej konferencie,

J.  keďže dosah zmeny klímy na hospodárstvo, spoločnosť a širšie životné prostredie sa najciteľnejšie prejaví nepriamo, a to zhoršovaním ekosystémových služieb, ktoré majú zásadný význam pre ľudské blaho, keďže to si vyžaduje, aby ochrana ekosystémov bola základom adaptačnej stratégie EÚ,

K.  keďže v dôsledku nárastu priemerných teplôt klesá dopyt po rope a plyne využívaných na kúrenie, ale keďže sa zároveň zvyšuje počet dní, keď je potrebné chladenie, čo môže viesť k zvýšeniu dopytu po elektrine,

L.  keďže existujúce európske právne predpisy, ktoré sa priamo týkajú environmentálnych otázok, by mali poskytovať súdržný základ, ktorým sa posilní schopnosť EÚ vyrovnať sa s dosahom zmeny klímy,

M.  keďže opatreniami prijatými na európskej úrovni by sa mali tak z krátkodobého, ako aj dlhodobého hľadiska stanoviť a spĺňať najvyššie normy v oblasti šetrnosti voči životnému prostrediu (vrátane prispôsobenia sa zmene klímy),

1.  víta uvedenú bielu knihu;

2.  súhlasí s cieľom navrhnutého rámca EÚ pre adaptačné opatrenia, t. j. zlepšiť odolnosť EÚ pri riešení dosahu zmeny klímy;

3.  osobitne víta skutočnosť, že biela kniha zdôrazňuje zvyšovanie odolnosti všetkých ekosystémov ako zásadnej ochrany proti vplyvom zmeny klímy; ďalej zdôrazňuje, že prírodné ekosystémy sú najdôležitejším úložiskom uhlíka na Zemi, pretože ukladajú 50 % ročných svetových emisií skleníkových plynov a prispievajú tak k zmierňovaniu zmeny klímy a prispôsobeniu sa tejto zmene;

4.  zdôrazňuje význam vypracovania vnútroštátnych plánov prispôsobenia sa zmene klímy, ktoré by boli založené na spoločnom európskom rámci, aby členské štáty mohli plánovať opatrenia v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy a informovať o nich; domnieva sa, že tieto plány by mali obsahovať mapy rizík a ohrození týkajúce sa infraštruktúry a zariadení, ktoré by mohli predstavovať hrozbu pre životné prostredie alebo verejné zdravie v prípade nepriaznivého počasia; vyzýva na poskytovanie takýchto informácií verejnosti a ostatným členským štátom;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité začleniť hľadisko prispôsobenia do všetkých politík EÚ, najmä do spoločnej poľnohospodárskej politiky a politiky rybného hospodárstva, politiky lesného hospodárstva a politiky súdržnosti, a do právnych predpisov o hodnotení vplyvu na životné prostredie, o stavebných povoleniach a stavebných normách a zabezpečiť súlad týchto opatrení prostredníctvom horizontálneho, medzisektorového prístupu založeného na odolnosti ekosystému;

6.  zdôrazňuje, že hlavné oblasti činnosti vymedzené v bielej knihe by mali získať prioritu na základe časového plánu, podľa ktorého sa očakávajú jednotlivé následky v Európe s cieľom efektívnejšie usmerňovať dostupné zdroje;

Vytváranie znalostnej základne

7.  súhlasí s názorom Komisie, že je potrebných viac znalostí o dosahu zmeny klímy, aby bolo možné šíriť informácie získané pri výskume v čo najväčšom meradle a aby sa mohli následne vypracovať primerané adaptačné opatrenia;

8.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila nielen znalostnú základňu o dosahu zmeny klímy s osobitným ohľadom na Európsku úniu, ale aby sa o tieto vedomosti podelila s rozvojovými krajinami a krajinami v procese industrializácie, aby ich mohli využiť na prípravu vlastnej reakcie na problém zmeny klímy a aby mohli účinne využiť finančné prostriedky určené na opatrenia na ochranu klímy;

9.  zdôrazňuje, že v rámci aktuálneho 7. rámcového programu a budúcich výskumných rámcových programov by sa malo posilniť výskumné úsilie s cieľom riešiť problém existujúcich medzier v znalostiach klímy v súvislosti s ohrozeniami (minulé a pravdepodobné budúce živelné katastrofy) a inými relevantnými faktormi, ako je sociálno-ekonomický vývoj (súčasné a budúce geografické rozdelenie ohrozených aktív) v špecifických oblastiach a špecifickom čase, a vypracovať postupy a techniky na hodnotenie nákladov na opatrenia na prispôsobenie sa účinkom zmeny klímy a ich prínosov a ich príslušný príspevok k znižovaniu miery vystavenia klimatickým rizikám alebo náchylnosti na tieto riziká a že prioritná pozornosť by sa mala venovať výskumu a financovaniu technického rozvoja v štátoch, ktorým vznikajú vysoké náklady v súvislosti s prijímaním adaptačných opatrení;

10.  domnieva sa, že ukazovatele zraniteľnosti by mali byť stanovené čo najskôr vzhľadom na rôzne typy scenárov zmeny klímy v rámci Spoločenstva, a zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu vhodných modelov na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj potrebu vymedziť schopnosť prispôsobenia na celom území EÚ; naliehavo žiada Európsku environmentálnu agentúru, aby vypracovala správy analyzujúce riziká, ktoré predstavuje zmena klímy pre najohrozenejšie európske regióny, v ktorých vymedzí potreby, prekážky, časové rámce, príležitosti, úrovne politiky a možnosti na prispôsobenie sa, s cieľom dospieť k politickému usmerneniu v rámci praxe prispôsobenia sa a pomôcť regionálnym a miestnym zainteresovaným stranám pri vyvíjaní stabilných adaptačných stratégií;

11.  pripomína však, že neistota ohľadne dosahu zmeny klímy je neoddeliteľnou súčasťou problému a že rozhodnutia v tejto oblasti bude niekedy nutné prijať bez toho, aby sa počkalo na vedecké dôkazy, a to v súlade so zásadou preventívneho prístupu;

12.  zastáva názor, že treba vyčleniť finančné prostriedky na výskum klímy, ktorý možno účinnejšie vykonávať na európskej úrovni a ktorý poskytne pevný základ na vypracovanie politík v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy;

13.  nabáda Komisiu, aby zabezpečila všetkým verejným a súkromným zainteresovaným stranám jednoduchý prístup k podrobným údajom (vrátane metaúdajov opisujúcich metodológie ich zhromaždenia do daného súboru); domnieva sa, že údaje o zmene klímy by sa mali považovať za verejnoprospešné údaje, a preto by mali byť v súlade s článkom 14 smernice INSPIRE bezplatne dostupné verejnosti, respektíve dostupné za poplatok zodpovedajúci nákladom na udržiavanie súborov údajov a príslušných služieb;

14.  zdôrazňuje, že treba vytvoriť sieť miestnych a regionálnych iniciatív na prispôsobenie sa zmene klímy a na výmenu skúseností na celoeurópskom základe; zdôrazňuje, že určenie riešení overených praxou môže vytvoriť pridanú hodnotu pre stratégiu EÚ;

15.  zdôrazňuje význam metód participatívneho výskumu, akými sú metódy podporené v rámci programu Veda v spoločnosti začleneného do 7. rámcového programu EÚ pre výskum, ktorý uľahčuje spoločné budovanie vedomostnej základne v spolupráci s komunitami a miestnymi orgánmi, aby sa vymedzili najlepšie adaptačné stratégie na regionálnej a miestnej úrovni a zabezpečilo sa lepšie rozširovanie vedomostí;

16.  víta v bielej knihe navrhnuté zriadenie mechanizmu výmeny informácií; želá si, aby tento mechanizmus začal fungovať do roku 2011 a aby dovtedy boli vypracované aj modely a prognostické nástroje;

17.  zastáva názor, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa Stredisko výmeny informácií zriadilo ako portál integrujúci ďalšie existujúce systémy, napríklad spoločný systém environmentálnych informácií a Globálne monitorovanie pre životné prostredie a bezpečnosť, a malo by prispievať k príprave EÚ, členských štátov a súkromných zainteresovaných strán na plánovanie, financovanie a realizovanie príslušných adaptačných plánov;

18.  zdôrazňuje dôležitosť družicových služieb, najmä pre záchranné operácie v prípade prírodných katastrof; vyzýva všetkých zúčastnených aktérov, aby systém GMES čo najskôr uviedli do plnej prevádzky;

Začlenenie adaptácie do politík EÚ
Všeobecná zásada

19.  zdôrazňuje potrebu prijatia medzisektorového prístupu založeného na odolnosti ekosystému, ochrane biotopov a biodiverzity a služieb poskytovaných ekosystémom, ako aj zabezpečenia súčinnosti a súladu medzi opatreniami, ktoré treba prijať, ako súčasti všetkých príslušných sektorových politík;

Voda

20.  je mimoriadne znepokojený v súvislosti s vodou, jedným z najdôležitejších zdrojov na našej planéte, pretože zmena klímy bude mať značný vplyv na množstvo a kvalitu vody, predovšetkým pitnej vody;

21.  zdôrazňuje, že EÚ musí efektívnejšie hospodáriť so svojimi zdrojmi vody prostredníctvom udržateľného dvojkoľajového prístupu – zvyšovanie potenciálu zdroja a aktívne znižovanie dopytu a plytvania na strane obyvateľstva – a sociálno-ekonomických činností;

22.  kladie dôraz na to, že je dôležité plne začleniť prispôsobenie do plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia v súlade s usmerneniami vydanými 30. novembra 2009;

23.  zdôrazňuje význam zabezpečenia aktívneho vykonávania rámcovej smernice o vode (2000/60/ES)(9) a účinnosti plánov vodohospodárskeho manažmentu povodia, najmä v prípade cezhraničných povodí a regiónov, kde nedostatok vody dosiahne kritickú úroveň a/alebo narastá frekvencia záplav;

24.  zdôrazňuje význam vykonávania smernice o povodniach, ktorá poskytuje komplexný mechanizmus na posudzovanie a monitorovanie zvýšeného rizika záplav v dôsledku zmeny klímy a na vypracovanie adaptačných prístupov spoločne s prínosmi odolného prostredia a odolných ekosystémov, pokiaľ ide o monitorovanie a minimalizovanie vplyvov povodní;

Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

25.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť odolnosť poľnohospodárskych ekosystémov udržateľnejším využívaním prírodných zdrojov, najmä vody a pôdy, aktívnym odrádzaním od neudržateľných postupov a vysádzania typov plodín, ktoré sú z dôvodu spotreby vody nevhodné, a väčším využívaním vnútrodruhovej a medzidruhovej biodiverzity, pokiaľ ide o semená a plemená zvierat;

26.  domnieva sa, že spoločná poľnohospodárska politika musí zohrávať ústrednú úlohu, pokiaľ ide o prispievanie k prispôsobovaniu sa, a že je nutné, aby sa v rámci nej vytvoril prístup k poľnohospodárstvu, ochrane a posilňovaniu výsledkov zachovávania biodiverzity a iných služieb ekosystému vrátane ochrany pôdy, kvality záplavovej vody a ekologického prepojenia rôznych druhov krajiny, ktorý je založený vo väčšej miere na ekosystéme, a že zavedenie udržateľných poľnohospodárskych postupov bude veľkým prínosom pre ochranu pôdy, vodné hospodárstvo, zachovanie biodiverzity a odolnosť ekosystému;

27.  zdôrazňuje, že opatrenia EÚ na ochranu lesov budú musieť zahŕňať prispôsobenie, keďže zmena klímy výrazne zasiahne lesné ekosystémy a bude existovať zvýšené riziko požiarov;

28.  víta návrh Komisie na aktualizáciu stratégie lesného hospodárstva EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr otvorila diskusiu o ochrane lesov;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli agrolesnícke opatrenia na zalesňovanie krajín Stredozemia ako nákladovo efektívny spôsob poskytnutia základných služieb ekosystému;

30.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v uplynulých rokoch sa v Európe vyskytli požiare, ktoré zničili viac než 400 000 hektárov lesov ročne, ako dôsledok postupného opúšťania vidieka a jeho tradičných činností, neprimeranej údržby lesov, existencie rozsiahlych plôch monokultúrnych lesov, výsadby nevhodných druhov stromov, ako aj absencie riadnej politiky prevencie a nedostatočne prísnych pokút za úmyselné zakladanie požiarov spolu s nedostatočným uplatňovaním zákonov zakazujúcich nezákonnú výstavbu a zaručujúcich opätovné zalesňovanie; pripomína, že pri takomto počte požiarov, najmä v južnej Európe, sa lesy nie sú schopné obnoviť a že to má vážne ekologické následky a hospodárske a sociálne vplyvy; rovnako poznamenáva, že nezvyčajné počasie posilnilo v roku 2007 fenomén obrovských požiarov, ktorý sa v nastávajúcich rokoch bude pravdepodobne častejšie opakovať; ďalej poznamenáva, že globálne otepľovanie sa počas najmenej nasledujúcich 30 rokov zhorší a že v prvom rade môže ovplyvniť špecifické regióny, ktoré sú osobitne citlivé na zmenu klímy;

31.  naliehavo žiada Komisiu, aby vo svojom návrhu na akčný plán EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy venovala prioritnú pozornosť predchádzaniu suchám a lesným požiarom a boju proti nim s dôrazom na južnú Európu, ako navrhuje Európsky parlament vo svojom uznesení o lesných požiaroch v lete 2009;

32.  vyzýva Komisiu, aby predložila odporúčania, pokiaľ ide o spôsoby prispôsobenia vnútroštátnych systémov civilnej ochrany, aby bolo možné vyrovnať sa s dosahom zmeny klímy; osobitne naliehavo žiada Komisiu, aby prijala kroky potrebné na rozšírenie európskej taktickej zálohy na hasenie lesných požiarov z hľadiska zdrojov a kapacity;

33.  odporúča, aby Komisia vypracovala výskumný program na preskúmanie reakcie lesov na vyššiu koncentráciu CO2, vyššie teploty a suchá;

34.  odporúča, aby Komisia vypracovala výskumné programy s cieľom vyvinúť nové techniky na lesné hospodárstvo postihnutých ekosystémov s cieľom prispôsobiť sa novým podmienkam, ktoré priniesla zmena klímy;

Rybné hospodárstvo

35.  žiada, aby sa posúdili alternatívne systémy riadenia rybného hospodárstva a zníženie kapacity niektorých častí európskej flotily s cieľom zaviesť postupy udržateľného rybolovu a akvakultúry;

36.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdie zamerané na hodnotenie javu zelených rias a jeho vplyvu na odvetvie rybolovu; žiada tiež, aby sa uskutočnila štúdia o tom, ako zmeny morských prúdov spôsobené globálnym otepľovaním vplývajú na presídľovanie niektorých morských druhov;

37.  dôrazne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila posilnenie a vykonávanie odporúčaní pre integrovaný manažment pobrežnej zóny v širšom kontexte integrovanej námornej politiky a aby zapojila všetky odvetvové politiky súvisiace s morami a oceánmi;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa prispôsobenie prostredníctvom posilnenia odolnosti ekosystémov zahrnulo do stanoviska Spoločenstva pri medzinárodných rokovaniach o rybolove a morskom prostredí a najmä do dohôd o partnerstve v oblasti rybného hospodárstva a do stanoviska regionálnych rybárskych organizácií;

39.  vyzýva Komisiu, aby sa aktívne zúčastňovala na zriadení fondu nazvaného „modrý uhlík“ v kontexte UNFCCC; zdôrazňuje, že tento fond by mal v rámci globálnej stratégie morského plánovania preskúmať mechanizmy financovania a koordinácie zamerané na ochranu a riadenie pobrežných a morských ekosystémov a na uhlík v oceánoch;

Pôda

40.  zastáva názor, že nielenže využívanie pôdy má výrazný vplyv na zmenu klímy, ale aj samotná zmena klímy môže viesť k prudkej degradácii pôdy alebo k erózii;

41.  uznáva, že degradáciu pôdy v prvom rade spôsobujú miestne a regionálne príčiny a vplyvy a že by sa mala dodržiavať zásada subsidiarity; naliehavo žiada tie členské štáty, ktoré nemajú právne predpisy na ochranu pôdy, aby si splnili svoje povinnosti;

Pobrežné a ostrovné oblasti

42.  domnieva sa, že pobrežné a ostrovné oblasti by mali mať nárok na prioritné adaptačné opatrenia, pretože sú osobitne citlivé na vplyvy zmeny klímy, sú husto osídlené a koncentrujú sa v nich obrovské hospodárske záujmy;

Zdravotná a sociálna politika

43.  zdôrazňuje, že politiky na prispôsobenie sa zmene klímy by mali mať ambíciu stať sa motorom trvalo udržateľného rastu; okrem toho zdôrazňuje, že tieto politiky môžu a musia mať schopnosť vytvárať pracovné miesta a chrániť sociálnu spravodlivosť a prispievať k vyššej miere zamestnanosti a napomáhať boj proti chudobe a sociálnej nerovnosti;

44.  zdôrazňuje, že sociálny rozmer a rozmer zamestnanosti adaptačných politík sa musí zohľadniť v stratégii obnovy EÚ;

45.  konštatuje, že ambiciózne plány prispôsobenia prispejú k rozvoju ekologických pracovných miest v Európe, čo nás posunie smerom k bezuhlíkovému hospodárstvu, a vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa viac usilovali o dosiahnutie udržateľnejšieho hospodárskeho rastu všade v Európe;

46.  zdôrazňuje, že sociálne najslabším komunitám a skupinám sa musí zabezpečiť dostatočná ochrana vzhľadom na vysoké náklady na adaptačné opatrenia;

47.  víta návrhy Komisie na vypracovanie usmernení a mechanizmov monitorovania v oblasti dôsledkov zmeny klímy na zdravie do roku 2011; zdôrazňuje rastúce riziko šírenia chorôb prenášaných vektormi, vážne dôsledky na zdravie respiračného systému a potrebu vzdelávať európskych občanov o účinných preventívnych opatreniach, ktoré odporúča Európske stredisko pre prevenciu a kontrolu chorôb;

48.  konštatuje, že dôsledky zmeny klímy na zdravie pravdepodobne najťažšie zasiahnu najviac znevýhodnené komunity, najchudobnejšie skupiny obyvateľstva a najzraniteľnejšie skupiny, ako sú deti, starí ľudia a chorí; považuje za rozhodujúce, aby sa adaptačné opatrenia posudzovali v kontexte nerovnosti v oblasti zdravia a aby tieto opatrenia presadzovali činnosti, ktoré sú zdraviu prospešné;

49.  zdôrazňuje potrebu posilniť existujúce systémy dohľadu nad chorobami zvierat a ich kontroly;

50.  uznáva úlohu, ktorú v prispôsobení sa zohráva odvetvie zdravotníctva; vyzýva EÚ, aby podporovala činnosť zameranú na zníženie uhlíkovej stopy tohto odvetvia a aby zabezpečila primerané financovanie adaptačných opatrení v odvetví zdravotníctva;

Infraštruktúra

51.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby existujúce právne predpisy o priemyselnom povoľovaní a posudzovaní vplyvov na životné prostredie vyžadovali, aby každá plánovaná infraštruktúra alebo povolená priemyselná činnosť plne zohľadňovala predpokladané budúce klimatické podmienky a z nich vyplývajúce riziká a zároveň si zachovala určitú schopnosť prispôsobiť sa; poukazuje na to, že v mnohých prípadoch by namiesto budovania mechanizmov ochrany v rámci prípravy na negatívne vplyvy zmeny klímy bolo vhodnejšie nezastavať zraniteľné oblasti;

52.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby sa v posudzovaniach vplyvu na životné prostredie v prípade potreby zohľadňovali rôzne scenáre prispôsobenia sa, pokiaľ sú tieto scenáre vedecky podložené;

53.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr vypracovala metodiky pre projekty v oblasti infraštruktúry odolné voči zmene klímy vrátane analýzy nákladov a prínosov a možných alternatív;

54.  navrhuje, aby Komisia spolu s možnosťami, ktoré zamýšľa preskúmať v súvislosti s posúdením vplyvu verejných a súkromných investícií na zmenu klímy, zvážila spôsoby podporovania vhodného plánovania využívania krajiny (vrátane zmapovania rizík a nebezpečenstiev);

55.  nabáda Komisiu, aby pokračovala vo svojom pláne začleniť klimatické vplyvy do stavebných noriem (napríklad Eurocodes) s cieľom zlepšiť odolnosť budov nachádzajúcich sa v rizikových oblastiach;

56.  zastáva názor, že z mikroklimatického hľadiska sa treba vyhýbať výstavbe, ktorá bráni odtekaniu zrážkovej vody v husto osídlených oblastiach a mestách;

Preprava

57.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou pozornosťou, ktorá sa v bielej knihe venuje odvetviu dopravy, a to napriek tomu, že sa podieľa na 27 % emisií skleníkových plynov EÚ a sú potrebné efektívne adaptačné opatrenia;

58.  zdôrazňuje, že treba, aby odvetvie dopravy tvorilo neoddeliteľnú súčasť európskej stratégie v oblasti zmeny klímy, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh európskeho klimatického a dopravného balíka;

59.  považuje za nevyhnutné, aby sa podporil prechod na iné druhy dopravy ako prostriedok vedúci k dekarbonizácii dopravy;

60.  zdôrazňuje, že všetky druhy dopravy musia postupne internalizovať externé náklady na adaptáciu;

61.  domnieva sa, že hospodárske, sociálne a finančné dôsledky nevyhnutných adaptačných opatrení v odvetví dopravy, ako je účinok reorganizácie tohto odvetvia (najmä dôsledkom prechodu na iné druhy dopravy), sú stále nedostatočne známe alebo predvídané; vyzýva Komisiu, aby vymedzila ukazovatele zraniteľnosti a spôsoby výmeny najlepších postupov v prípade jednotlivých zložiek odvetia (železničnej, cestnej, leteckej a námornej dopravy);

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili efektívnu politiku mestskej mobility, ktorá zníži preťaženosť premávky a znečisťovanie životného prostredia v mestských aglomeráciách rozvojom verejnej dopravy a kombináciou viacerých druhov dopravy, ako aj využitím inteligentných dopravných systémov;

63.  zdôrazňuje tiež, že v záujme podpory modernej a udržateľnej dopravnej politiky je potrebné počas budúceho finančného programového obdobia EÚ (2014 – 2020) poskytnúť prioritným železničným, námorným a vnútrozemským vodným projektom TEN primeranú finančnú pomoc;

64.  zdôrazňuje, že treba pokročiť s legislatívnym procesom týkajúcim sa smernice „Eurovignette“, aby sa uľahčila internalizácia externých nákladov na základe zásady znečisťovateľ platí, čím sa vytvoria rovnaké podmienky pre hospodársku súťaž medzi jednotlivými druhmi dopravy;

Energia

65.  zdôrazňuje, že zmena klímy má výrazný vplyv na dodávky energie a dopyt po nej v členských štátoch EÚ;

66.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala hĺbkovú analýzu budúcich energetických scenárov, ktorá bude zohľadňovať vplyv zmeny klímy na infraštruktúry a dopyt po energii;

67.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či sa v dôsledku zmeny klímy zmení potenciál výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie a fosílnych palív, a upriamuje pozornosť najmä na obmedzené možnosti chladenia tepelných elektrární a z nich vyplývajúce následky;

68.  v súvislosti s chladením reaktorov poukazuje na osobitné riziká pre bezpečnosť jadrových zariadení počas vĺn horúčav, čo je problém, ktorý môže mať značný negatívny environmentálny vplyv na okolité vody a bezpečnosť dodávok;

69.  poukazuje na to, že extrémne poveternostné podmienky, napríklad záplavy a búrky, môžu poškodiť elektrárne, stĺpy elektrického vedenia, transformačné stanice a elektroskrine alebo ich dočasne vyradiť z prevádzky; domnieva sa, že sú preto nevyhnutné rôznorodé a masívne elektrické siete, ktoré by umožnili reagovať na väčšiu potrebu flexibility siete, a že teda treba posilniť tak miestne siete, ako aj medzinárodné siete vysokého napätia;

70.  zdôrazňuje, že v dôsledku zmeny klímy sa upraví využívanie energie a že v tejto súvislosti je najväčšou výzvou riešenie prehrievania budov; zastáva názor, že v tomto smere by dôležitú úlohu malo zohrávať prirodzené chladenie, mechanické chladenie, energetická výkonnosť a dobre premyslené územné plánovanie;

71.  zastáva názor, že pomocou inteligentných energetických politík aktívne podporujúcich obnoviteľné zdroje energie, decentralizované dodávky energie a energetickú účinnosť na svojom území nielenže budú regióny prispievať k boju proti zmene klímy, ale svojim obyvateľom poskytnú aj nové hospodárske príležitosti a vyhliadky;

72.  zdôrazňuje, že opatrenia týkajúce sa dodávok energie a prístupu k nej musia byť vymedzené v kontexte solidarity medzi členskými štátmi a že EÚ by mala prispieť k celosvetovej zmene politiky smerom k vyššej energetickej účinnosti a podpore nízkouhlíkových zdrojov energie, napr. obnoviteľných zdrojov energie;

73.  vyzýva členské štáty, aby do 30. júna 2010 predložili ambiciózne, komplexné a realistické národné akčné plány podľa modelov a parametrov stanovených EÚ, pričom poznamenáva, že potreby každého členského štátu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov musí v prvom rade uspokojovať domáca výroba, zatiaľ čo mechanizmus štatistického prenosu energie z obnoviteľných zdrojov medzi členskými štátmi možno použiť výlučne v odôvodnených prípadoch;

74.  zdôrazňuje, že sa musia okamžite uprednostniť dodatočné opatrenia na podporu stratégie Spoločenstva, ktorej cieľom je dosiahnuť nárast energetickej účinnosti do roku 2020 o 20 %; považuje tiež za primerané v kontexte posudzovania existujúcich akčných plánov v oblasti energetickej účinnosti zvážiť, či by sa tento cieľ mohol stať právne záväzným na úrovni Spoločenstva;

Biodiverzita

75.  keďže NATURA 2000 predstavuje ústredný pilier úsilia politík EÚ o zachovanie ekosystémov v meniacich sa klimatických podmienkach, požaduje aktívnu správu oblastí siete NATURA 2000 a ostatných príslušných krajinných celkov s primeraným financovaním zo strany EÚ a členských štátov a na základe úzkej spolupráce a konzultácií s miestnymi spoločenstvami, pričom ďalej zdôrazňuje, že sú potrebné usmernenia na zabezpečenie prepojenosti medzi prírodnými oblasťami; zdôrazňuje, ako sa uvádza v hodnotení vplyvu vypracovanom Komisiou (SEC(2008)2887), ktoré je pripojené k jej oznámeniu s názvom Stratégia v oblasti invazívnych druhov, že ešte treba veľa zistiť o rozšírení a reťazci invazívnych druhov – o ich účinku na ekosystémy a o tom, ako zmena klímy ovplyvní biologické invázie;

76.  zdôrazňuje, že odolnosť suchozemských i morských ekosystémov závisí v konečnom dôsledku od zachovania biologickej rozmanitosti;

77.  zdôrazňuje skutočnosť, že existujúce právne predpisy EÚ, napríklad rámcová smernica o vode(10) a rámcová smernica o morskej stratégii(11), môžu pomôcť pri riešení otázky odolnosti ekosystémov v Európe za predpokladu, že riadiace plány zahŕňajú prístup založený na ekosystémoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávaniu týchto politík prisúdili najvyššiu prioritu;

78.  zdôrazňuje, že je dôležité študovať fenomén prenikania cudzích druhov do európskych ekosystémov (napr. tropických morských druhov do oblasti Stredozemného mora) a rozvíjať vhodné politiky na boj proti tomuto javu;

Mestské prostredie

79.  zdôrazňuje skutočnosť, že mestské oblasti v Európe obýva takmer 75 % populácie a že zmena klímy je ďalším faktorom vplývajúcim na kvalitu života v mestách a veľkomestách; naliehavo žiada Európsku environmentálnu agentúru, aby študovala očakávaný vplyv zmeny klímy na mikroklímu v mestských oblastiach (berúc do úvahy napríklad efekt mestských tepelných ostrovov);

Migrácia

80.  kladie dôraz na to, že zmena klímy pravdepodobne vyvolá rozsiahlu environmentálnu migráciu z regiónov, z ktorých už migračné toky do Európy prúdia (Afrika, Blízky východ, južná a juhovýchodná Ázia);

81.  zdôrazňuje, že environmentálna migrácia by sa mala zohľadňovať v dlhodobom plánovaní politiky rozvojovej pomoci, aby sa v krajinách pôvodu mohli prijať opatrenia na včasnú prevenciu a rýchlu humanitárnu reakciu;

Kultúrne dedičstvo

82.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať adaptačné opatrenia, ktoré zohľadnia všetky aspekty európskeho kultúrneho dedičstva;

Štruktúra a riadenie

83.  kladie dôraz na to, že treba uznať miestne a regionálne orgány za rozhodujúcich aktérov v boji proti škodlivým účinkom zmeny klímy;

84.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vhodnú mieru zasahovania, medziodvetvovej integrácie a pružnej environmentálnej podpory s cieľom maximalizovať účinnosť realizovaných opatrení;

85.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri riešení prispôsobenia podporovali koordinovaný prístup v záujme zabezpečenia územnej súdržnosti v celej EÚ;

86.  domnieva sa, že by sa mali prijať opatrenia, ktoré zladia hospodársky inovačnú a udržateľnú činnosť s ochranou prírodného prostredia, a tým zminimalizujú konflikty medzi ekologickými a ekonomickými záujmami;

87.  naliehavo žiada Komisiu, aby konala v súvislosti s návrhmi zaviesť povinné vnútroštátne a regionálne adaptačné stratégie;

88.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný prístup týkajúci sa zapojenia poisťovníctva v oblasti informovanosti o rizikách a rozdelenia rizika;

89.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali verejno-súkromné partnerstvá potrebné na vytvorenie dlhodobého, silného a účinného rámca na riadenie klimatických rizík (pokrývajúceho všetky aspekty od informovanosti o rizikách až po spoločné znášanie rizík a obnovu) so silným vedením a zapojením verejných orgánov;

90.  domnieva sa, že najvzdialenejšie regióny sú vzhľadom na ich osobitné okolnosti – ako sa uvádza v článku 349 Lisabonskej zmluvy – a ich zemepisnú polohu v trópoch náchylné na dôsledky zmeny klímy, a teda Komisia by im mala venovať osobitnú pozornosť; vyzýva preto komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu a osobitný akčný plán pre najvzdialenejšie regióny a aby podporovala výmeny informácií a osvedčených postupov medzi miestnymi orgánmi v týchto regiónoch a regionálnymi orgánmi v tretích krajinách v okolitých zemepisných oblastiach;

91.  žiada Komisiu, aby v plnom rozsahu uplatňovala nové práva, ktoré získala na základe článku 260 Lisabonskej zmluvy, s cieľom plniť svoju úlohu ochrankyne zmlúv;

Financovanie

92.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ v súčasnosti neodráža priority politiky EÚ v oblasti prispôsobenia sa zmene klímy;

93.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa pri revízii súčasného viacročného finančného rámca zamerala na schopnosť rozpočtu EÚ vyrovnať sa so zmenou klímy; zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa mala prisúdiť vysoká priorita zmene klímy, najmä adaptačným opatreniam, a malo by sa zabezpečiť, aby boli k dispozícii nevyhnutné finančné prostriedky;

94.  naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci revízie rozpočtu EÚ navrhla postup skúmania odolnosti voči zmene klímy s cieľom zabezpečiť, že sa dôsledky zmeny klímy budú riešiť;

95.  žiada, aby sa zmena klímy stanovila v budúcnosti ako priorita, predovšetkým prostredníctvom začlenenia adaptačnej stratégie do politík EÚ;

96.  žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala zabezpečeniu toho, aby sa hodnotenie účinkov zmeny klímy stalo súčasťou procesu schvaľovania návrhov projektov financovaných z EÚ spojených s energetickou účinnosťou, odpadovým hospodárstvom a rozvojom infraštruktúry;

97.  zdôrazňuje, že ciele zmeny klímy a ochrany životného prostredia by mali byť zahrnuté medzi ciele rastu a konvergencie obsiahnuté v politike súdržnosti EÚ, pričom by nemali nahradiť tradičné úlohy štrukturálnej politiky;

98.  naliehavo žiada Komisiu, aby v súlade so stratégiou trvalo udržateľného rozvoja EÚ(12) urýchlene predložila plán reformy dotácií pre jednotlivé odvetvia, ktoré majú značný negatívny vplyv na životné prostredie, s cieľom postupne ich odstrániť; ďalej zdôrazňuje, že finančné zdroje sprístupnené touto reformou by mali smerovať do adaptačného úsilia a zelených pracovných miest;

99.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky poskytnuté prostredníctvom rôznych plánov hospodárskej obnovy by sa mali použiť aj na investície do prispôsobenia sa zmene klímy a v každom prípade musia byť podmienené odolnosťou voči zmene klímy;

100.  zdôrazňuje zásadu prevencie pri prispôsobovaní sa zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby vypracovala prístupy na zabezpečenie toho, že náklady vzniknuté v dôsledku neprijatia adaptačných opatrení nebude hradiť široká verejnosť;

101.  podporuje Komisiu pri naliehaní na Radu, aby obnovila proces revízie nariadenia o fonde solidarity, ktorý umožní reagovať na škody spôsobené prírodnými katastrofami alebo katastrofami zapríčinenými človekom účinnejšie, pružnejšie a včas;

102.  zdôrazňuje, že významná časť príjmov získaných z obchodovania s kvótami formou aukcie prostredníctvom systému Spoločenstva na obchodovanie s emisnými kvótami skleníkových plynov (EU ETS) vrátane aukcií v oblasti leteckej a námornej dopravy by sa mala vyčleniť na to, aby sa členským štátom a rozvojovým krajinám umožnilo prispôsobiť sa zmene klímy; zastáva názor, že takéto opatrenia by mali podporovať aj udržateľné druhy dopravy v Európe, napríklad železničnú dopravu; požaduje, aby sa finančné prostriedky, ktoré už boli vyčlenené z EU ETS na účely solidarity a rastu v Spoločenstve (príjmy získané z 10 % celkového množstva kvót určených na aukcie), rozdelili medzi členské štáty s nižšou príjmovou úrovňou rovnakým dielom na adaptačné a zmierňovacie opatrenia;

103.  požaduje, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov získaných z EU ETS a iných zdrojov Spoločenstva na pomoc členským štátom prispôsobiť sa zmene klímy prihliadalo na zraniteľnosť každého členského štátu alebo regiónu voči zmene klímy;

104.  uznáva historickú zodpovednosť, ktorú nesú priemyselne vyspelé krajiny za súčasný nárast globálnych teplôt; pripomína svoje vyhlásenia obsiahnuté v uznesení z 10. februára 2010 vrátane toho, že záväzky EÚ financovať úsilie spojené s klímou v rozvojových krajinách by mali byť nové a dopĺňať existujúce záväzky týkajúce sa oficiálnej rozvojovej pomoci a mali by byť nezávislé od ročných rozpočtových postupov v členských štátoch;

Vonkajšia dimenzia

105.  pripomína, že v súlade s bodom 8 Kodanskej dohody treba zahrnúť adaptačné opatrenia do všetkých vonkajších politík EÚ;

106.  zdôrazňuje, že hodnota služieb ekosystému a jeho odolnosť je ešte významnejšia v najmenej rozvinutých krajinách(13); kladie dôraz na to, že opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy a najmä opatrenia na posilnenie odolnosti ekosystému by sa mali náležite zohľadniť v rámci všetkých medzinárodných rokovaní vrátane obchodných rokovaní;

107.  je pevne presvedčený, že treba, aby si EÚ udržala a upevnila vedúcu úlohu v medzinárodnom boji proti globálnemu otepľovaniu, a domnieva sa, že akékoľvek prípadné prieťahy v tejto oblasti povedú k nárastu rizika negatívnych účinkov na životné prostredie, hospodárstvo a spoločnosť a k vzrastu nákladov;

108.  zdôrazňuje, že rozhodujúcim faktorom pri úspešnom vykonávaní európskeho rámca adaptačných opatrení na prispôsobenie sa zmene klímy bude jeho zahrnutie do ucelenej a ambicióznej celosvetovej dohody (s právne záväznými cieľmi) o opatreniach na boj proti zmene klímy a že EÚ musí v tomto smere prevziať vedúcu úlohu;

109.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúceho 8. rámcového programu zvážila zvýšenie verejných prostriedkov na medzinárodnú spoluprácu, a to v:

Riadiaca skupina pre adaptáciu na zmenu klímy a riešenie jej dôsledkov

110.  podporuje návrh Komisie vytvoriť riadiacu skupinu pre adaptáciu na zmenu klímy a riešenie jej dôsledkov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa do tejto skupiny zapojili okrem zástupcov štátu aj miestni a regionálni aktéri; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že táto skupina bude zahŕňať zástupcov Parlamentu ako pozorovateľov a tiež súkromné zainteresované strany ako odborníkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že riadiaca skupina bude venovať osobitnú pozornosť najzávažnejším zdravotným vplyvom zmeny klímy, napríklad nárastu úmrtí súvisiacich s počasím a chorôb prenášaných vektormi;

Správa Komisie o pokroku

111.  vyzýva Komisiu, aby do roku 2012 podala Európskemu parlamentu správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní uvedenej bielej knihy;

o
o   o

112.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 41. (2) Prijaté texty, P6_TA(2009)0042. (3) Prijaté texty, P7_TA(2009)0013. (4) Prijaté texty, P7_TA(2009)0089. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0019. (6) Návrh rozhodnutia UNFCCC -/CP.15, Kodanská dohoda, FCCC/CP/2009/L.7. (7) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 63. (8) Spoločné výskumné stredisko – Inštitút pre perspektívne technologické štúdie: Vplyv zmeny klímy na poľnohospodárstvo v Európe. Projekt PESETA – štúdia poľnohospodárstva, EUR 24107 EN, 2009. (9) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1. (10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1), naposledy zmenená a doplnená smernicou 2008/32/ES (Ú. v. EÚ L 81, 20.3.2008, s. 60). (11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii), Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19. (12) Preskúmanie stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ (STUR EÚ), dokument Rady 10917/06. (13) Convenient Solutions to an Inconvenient Truth: Ecosystem based Approaches to Climate Change (Vyhovujúce riešenie pre nevyhovujúcu pravdu: prístupy k zmene klímy založené na ekosystémoch), Svetová banka, oddelenie pre životné prostredie, 2009 a The Natural Fix? The Role of Ecosystems in Climate Mitigation (Prirodzený nástroj? Úloha ekosystémov pri zmierňovaní zmeny klímy),UNEP (Program OSN pre životné prostredie), 2009.