Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2166(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0062/2010

Predkladané texty :

A7-0062/2010

Rozpravy :

PV 06/05/2010 - 3
CRE 06/05/2010 - 3

Hlasovanie :

PV 06/05/2010 - 7.10
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0156

Prijaté texty
PDF 331kWORD 95k
Štvrtok, 6. mája 2010 - Brusel
Výročná správa Európskej investičnej banky za rok 2008
P7_TA(2010)0156A7-0062/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. mája 2010 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2008 (2009/2166(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2008,

–  so zreteľom na články 15, 126, 175, 208 a 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a protokolu č. 5 k štatútu EIB,

–  so zreteľom na článok 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúci sa úlohy Európskeho dvora audítorov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia o absolutóriu za plnenie rozpočtu siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu za rozpočtový rok 2007(1),

–  so zreteľom na výmenu listov medzi pánom Pötteringom, predsedom Európskeho parlamentu, a pánom Maystadtom v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. apríla 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2008 o výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2006(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/1016/ES z 19. decembra 2006, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka Spoločenstva na straty z úverov a záruk za úvery na projekty mimo Spoločenstva(4),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2008 o právnom základe rozhodnutia 2006/1016/ES(5),

–  so zreteľom na politiku zverejňovania informácií EIB(6) z 28. marca 2006,

–  so zreteľom na operačný plán EIB na obdobie 2009 – 2011, ktorý schválila jej správna rada dňa 16. decembra 2008,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 2003 týkajúci sa vyšetrovacích právomocí Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) voči EIB(7),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu uzavretú medzi Dvorom audítorov, EIB a Komisiou, pokiaľ ide o spôsoby kontroly uplatňované Dvorom audítorov uvedené v článku 248 ods. 3 Zmluvy o ES(8), ktorá bola obnovená v júli 2007,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení podpísané 27. mája 2008 medzi Európskou komisiou a Európskou investičnou bankou, ktoré je zamerané na posilnenie koordinácie vonkajších úverových politík Európskej únie,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení, podpísané 9. júla 2008 medzi Európskym ombudsmanom a Európskou investičnou bankou, ktoré sa týka informácií o politikách, normách a postupoch banky a vybavovania sťažností, vrátane sťažností od osôb, ktoré nie sú občanmi EÚ, ani nemajú na území EÚ bydlisko,

–  so zreteľom na dočasnú revidovanú politiku EIB voči offshore finančným centrám,

–  so zreteľom na výročnú správu o činnosti úradu EIB pre sťažnosti za rok 2008,

–  so zreteľom na poslednú správu EIB pre Európsky parlament o vykonávaní jeho odporúčaní,

–  so zreteľom na výročnú správu výboru audítorov EIB za rok 2008 určenú pre Radu guvernérov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. októbra 2008 s názvom Od finančnej krízy k ozdraveniu: európsky rámec pre činnosť (KOM(2008)0706),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2008 s názvom Plán hospodárskej obnovy Európy (KOM(2008)0800),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020(9),

–  so zreteľom na články 48 a 119 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0062/2010),

A.  keďže EIB bola založená Rímskou zmluvou a jej hlavným cieľom je prispievať k rozvoju spoločného trhu a k odstraňovaniu rozdielov v rozvoji rôznych regiónov, pričom má využívať prostriedky z kapitálových trhov a svoje vlastné zdroje,

B.  keďže finančné operácie EIB v rámci EÚ sa sústreďujú na šesť politických priorít: zabezpečenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti; príprava na vedomostnú ekonomiku; rozvoj transeurópskych dopravných a prístupových sietí; podpora malých a stredných podnikov (MSP); ochrana a zlepšovanie stavu životného prostredia a zabezpečenie trvalo udržateľnej, konkurencieschopnej a bezpečnej energie,

C.  keďže operácie EIB mimo EÚ sa vykonávajú predovšetkým na podporu politík pre vonkajšiu činnosť EÚ,

D.  keďže v súlade s Lisabonskou stratégiou sa EIB rozhodla zvýšiť svoj upísaný kapitál o 67 miliárd EUR zo 165 miliárd EUR na 232 miliárd EUR, z čoho členské štáty splatili 8,2 miliardy EUR,

E.  keďže podľa svojho štatútu smie EIB po ratifikácii Lisabonskej zmluvy poskytovať pôžičky a záruky do maximálnej výšky rovnajúcej sa 250 %, a to nielen jej upísaného základného imania, ale aj rezervných fondov, nepridelených rezerv a ziskov a zostatku na účte ziskov a strát,

F.  keďže potreby financovania sa zvýšili v dôsledku úverovej krízy vyvolanej hospodárskou a finančnou krízou,

G.  keďže EIB kladie osobitný dôraz na MSP, udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu a zmierňovanie zmeny klímy a na investície do konvergenčných regiónov EÚ, ktoré najviac zasiahlo súčasné spomalenie hospodárskeho rastu,

H.  keďže ciele stratégie EÚ do roku 2020 nie je možné dosiahnuť bez náležitého financovania a keďže v odseku 35 svojho uznesenia o EÚ 2020 sa Európsky parlament domnieva, že „Európska investičná banka a Európska banka pre obnovu a rozvoj by mali hrať dôležitejšiu úlohu pri podpore investovania do infraštruktúry, ekologických technológií, inovácií a MSP“,

I.  keďže objem pôžičiek, ktoré EIB poskytla, sa v roku 2008 významne zvýšil, pričom objem pôžičiek v podpísaných zmluvách dosiahol 57,6 miliardy EUR a objem poskytnutých prostriedkov predstavoval 48,6 miliardy EUR, čo je o 10 miliárd EUR viac, ako sa očakávalo,

J.  keďže hodnota podpísaných projektov sa zvýšila o 20,5 % v porovnaní s rokom 2007 a o 25,9 % v porovnaní s rokom 2006 a keďže v roku 2008 bolo na projekty v členských štátoch EÚ zameraných 89,34 % operácií EIB, čo znamená nárast o 2,7 percentuálneho bodu oproti roku 2007 a o 2,25 percentuálneho bodu oproti roku 2006,

K.  keďže v roku 2008 sa hodnota podpísaných zmlúv zameraných na projekty v strednej a východnej Európe zvýšila v porovnaní s rokom 2007 o 17 % na 6 905 miliárd EUR, čo predstavuje takmer dvojnásobok hodnoty v roku 2004,

L.  keďže v roku 2008 bola úverová činnosť EIB mimo EÚ podľa geografických regiónov takáto: Ázia a Latinská Amerika 469 miliónov EUR, východná Európa, južný Kaukaz a Rusko 170 miliónov EUR, stredomorské krajiny 1 290 miliónov EUR, krajiny čakajúce na pristúpenie 3 453 miliónov EUR, krajiny AKT 561 miliónov EUR a Južná Afrika 203 miliónov EUR,

Pripomienky k výročnej správe EIB za rok 2008

1.  víta výročnú správu EIB za rok 2008 a vyzýva banku, aby pokračovala vo svojej činnosti zameranej na posilnenie rozvoja európskeho hospodárstva a podporu rastu, aby stimulovala zamestnanosť a presadzovala medziregionálnu a sociálnu súdržnosť;

2.  s uspokojením berie na vedomie, že EIB reagovala na globálnu hospodársku krízu rýchle prostredníctvom financovania zvýšenia svojho kapitálu zo svojich zdrojov a že tým zvýšila objem úverov na podporu plánu hospodárskej obnovy Európy; a vyzýva banku, aby pokračovala vo svojich programoch na zvládnutie finančnej krízy, najmä v tých členských štátoch, ktoré kríza zasiahla veľmi tvrdo, a aby ďalej zvyšovala svoju úverovú činnosť zameranú na tieto krajiny; očakáva, že finančné zdroje EIB vo výške 75 000 miliónov EUR naštartujú investície do reálnej ekonomiky v celkovej výške zhruba 225 000 miliónov EUR;

3.  konštatuje, že nové úverové rámce s finančnými sprostredkovateľmi pre MSP sa v roku 2008 zvýšili o 42,4 % na 8,1 miliardy EUR, z čoho bolo 4,7 miliardy EUR realizovaných v poslednom štvrťroku; 30 miliárd EUR bolo vyčlenených na pôžičky pre MSP v Európe na obdobie 2008 – 2011;

Dôsledky Lisabonskej zmluvy

4.  víta posilnenie výboru pre audit zvýšením počtu jeho členov z troch na šesť a tým, že výbor dostal za úlohu overovať, či je činnosť banky v súlade s osvedčenými bankovými postupmi, a vykonávať audit účtovnej závierky; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby mali členovia výboru pre audit rozsiahle skúsenosti v oblasti bankového dohľadu; kladie však dôraz na to, že okrem posilnenia výboru pre audit sa musia podniknúť konkrétne kroky, ktoré zabezpečia, že EIB bude čoskoro podliehať riadnemu bankovému dohľadu;

5.  žiada EIB a členské štáty, aby posúdili možnosť, že sa EÚ (keďže podľa Lisabonskej zmluvy je EÚ právnickou osobou) stane akcionárom banky popri členských štátoch, čo by podľa jeho názoru prispelo k prehĺbeniu spolupráce medzi EIB a Komisiou;

Bankový dohľad

6.  konštatuje, že EIB sa od júla 2009 zúčastňuje na operáciách menovej politiky Eurosystému s Európskou centrálnou bankou (ECB), čo so sebou nesie určité požiadavky na podávanie správ ECB prostredníctvom Banque Centrale du Luxembourg (BCL), a to najmä v súvislosti s rámcom EIB pre riadenie rizika likvidity;

7.  bez ohľadu na to je presvedčený o potrebe európskeho systému obozretného dohľadu, v rámci ktorého by EIB podliehala rovnakým pravidlám obozretnosti ako úverové inštitúcie a skutočnej kontrole obozretnosti, prostredníctvom ktorej by sa dohliadalo na kvalitu finančnej situácie EIB a zabezpečilo by sa presné meranie jej výsledkov a dodržiavanie pravidiel dobrého správania platných v bankovníctve;

8.  z tohto dôvodu podporuje myšlienku možného pretransformovania Výboru európskych orgánov bankového dohľadu (CEBS) na Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) s väčšími právomocami v rámci Európskeho úradu pre finančný dohľad; odporúča, aby do rozsahu pôsobnosti EBA spadali všetky finančné inštitúcie a skupiny, ktoré vykazujú činnosť vo viac ako jednom členskom štáte, vrátane EIB; žiada Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o to, aby tento nový systém finančného dohľadu začal fungovať čo najskôr;

Kontrola a riadenie rozpočtu

9.  víta skutočnosť, že banka si dokázala udržať svoju vynikajúcu úverovú bonitu napriek volatilite a neistote trhu; víta tiež to, že banka zvýšila svoj strop financovania z 55 miliárd EUR na 60 miliárd EUR a dokázala získať sumu 59,5 miliardy EUR, čo predstavuje významný nárast (8,8 %) oproti roku 2007 (54,7 miliardy EUR);

10.  vyzýva EIB, aby podnikla maximum na udržanie si ratingu AAA, ktorý má zásadný význam pre zaručenie najlepších podmienok pre jej pôžičky;

Mandát na poskytovanie úverov tretím krajinám a investičný nástroj

11.  očakáva preskúmanie v polovici obdobia týkajúce sa poskytovania vonkajších úverov EIB do 30. apríla 2010 a návrh nového rozhodnutia Komisie nahrádzajúceho rozhodnutie č. 633/2009/ES; zastáva názor, že tak preskúmanie v polovici obdobia, ako aj nový návrh Komisie by mali zohľadňovať nielen odporúčania riadiaceho výboru, ktorému predsedá Michel Camdessus, ale aj predchádzajúce odporúčania Európskeho parlamentu; požaduje najmä väčšiu konzistentnosť mandátu EIB na poskytovanie pôžičiek tretím krajinám tak z hľadiska dostatku prostriedkov na celé obdobie nového mandátu, ako aj z hľadiska ich rozdelenia podľa geografických oblastí;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že vonkajšia činnosť EIB by mala byť v súlade s cieľmi politiky EÚ, tak ako sú uvedené v Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ; zastáva názor, že EIB ako banka, ktorá sa riadi európskou politikou, by mala medzi jednotlivými regiónmi v rámci európskeho susedstva udržiavať rovnováhu v oblasti pôžičiek; domnieva sa, že pokiaľ ide o regióny, v ktorých by sa mohla činnosť EIB prekrývať s inými regionálnymi alebo medzinárodnými verejne financovanými finančnými inštitúciami, bolo by v nich treba prácu jasne rozdeliť; víta v tejto súvislosti investičný rámec pre západný Balkán; opätovne však zdôrazňuje, že je potrebná revízia súčasnej dohody o spolupráci medzi Komisiou, EIB a EBOR, pokiaľ ide o financovanie operácií v oblasti východných susedných krajín, Ruska a Strednej Ázie; víta preto skutočnosť, že riadiaci výbor „múdrych“ súhlasí s odporúčaniami, ktoré Európsky parlament prijal v marci 2009 a ktoré sa týkajú lepšieho vzájomného porozumenia medzi EIB a EBOR;

13.  pripomína, že v odseku 24 svojho uznesenia z 22. apríla 2008(10) o absolutóriu za plnenie rozpočtu šiesteho, siedmeho, ôsmeho a deviateho Európskeho rozvojového fondu (ERF) za rozpočtový rok 2006 navrhuje, aby EIB počas postupu udelenia absolutória bezprostredne predložila Výboru pre kontrolu rozpočtu svoju výročnú správu a objasnila realizáciu investičného nástroja; okrem toho pripomína, že zdroje ERF sú verejnými financiami, ktoré pochádzajú od európskych daňových poplatníkov, a nie zo zdrojov z finančných trhov;

14.  opätovne vyjadruje poľutovanie nad tým, že výročná správa EIB obsahuje v časti venovanej investičnému nástroju najmä finančné informácie, ale veľmi málo – ak vôbec nejaké – informácie o výsledkoch rôznych financovaných programov;

15.  konštatuje, že pripravovaná revízia nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev(11), je príležitosťou na zahrnutie projektov a výsledkov investičného nástroja do postupu udelenia absolutória; žiada Komisiu, aby návrh, ktorý pripraví, obsahoval možné riešenie na dosiahnutie tohto cieľa;

Transparentnosť a boj proti podvodom

16.  s uspokojením berie na vedomie, že EIB v posledných rokoch systematicky prijíma nadväzné opatrenia na odporúčania Európskeho parlamentu;

17.  pripomína, že EIB sa zaviazala vykonať každé tri roky formálnu revíziu politiky zverejňovania informácií, a víta skutočnosť, že EIB začala v máji 2009 verejné konzultácie k mechanizmu vybavovania sťažností, k politike zverejňovania informácií a k politike transparentnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že politika zverejňovania informácií nebola v roku 2009 prehodnotená tak, ako bolo plánované, a očakáva, že EIB prehodnotí uvedené tri politiky čo najskôr;

18.  požaduje, aby EIB vo svojej pripravovanej novej politike zverejňovania informácií jasne určila podmienky pre nezverejňovanie informácií s cieľom stanoviť vysoké normy transparentnosti;

19.  s uspokojením konštatuje, že verejné konzultácie sa v posledných rokoch stali neoddeliteľnou súčasťou politiky transparentnosti EIB; vyzýva však EIB, aby venovala viac pozornosti zapojeniu zúčastnených strán tým, že im poskytne jasné usmernenia týkajúce sa ich možného zapojenia do konzultácií či hodnotení;

20.  víta skutočnosť, že EIB, a najmä vedúci útvaru pre kontrolu dodržiavania legislatívy, venovali zvýšenú pozornosť vypracovaniu nového súboru pravidiel o ochrane informátorov, ktoré boli zverejnené v apríli 2009 a ktorými bola všetkým zamestnancom EIB, ako aj všetkým ostatným osobám poskytujúcim banke služby zabezpečená plná ochrana; upriamuje však pozornosť banky na skutočnosť, že EIB neposkytuje externým sťažovateľom žiadnu ochranu proti odvetným opatreniam, a žiada EIB, aby preskúmala možnosti odstránenia tohto nedostatku;

21.  podporuje politiku nulovej tolerancie voči podvodom a korupcii EIB a žiada banku, aby v spolupráci s Komisiou urýchlila zostavenie čiernej listiny podvodníkov, ako aj vytvorenie a zavedenie systému vylúčenia spoločností, ktoré EIB a iné multilaterálne rozvojové banky uznali za vinné z korupcie;

22.  víta skutočnosť, že politika zverejňovania informácií je preložená do všetkých jazykov EÚ, a žiada EIB, aby vo všetkých jazykoch EÚ zabezpečila aj prístup k informáciám o životnom prostredí, k mechanizmu vybavovania sťažností EIB a k politike transparentnosti;

Politika voči offshore finančným centrám

23.  víta skutočnosť, že EIB prijala ďalšie opatrenie prostredníctvom prehodnotenia svojej politiky voči offshore finančným centrám spôsobom, ktoré presahuje rámec dodržiavania súčasného zákazu poskytovať financie špekulantom so sídlom v daňovom raji;

24.  s uspokojením berie na vedomie obnovenú politiku banky voči offshore finančným centrám (OFC), ktorá sa neobmedzuje len na zachovanie existujúceho zákazu poskytovať financie špekulantom so sídlom v OFC uvedenom na čiernej listine, a najmä novú povinnosť, ktorú EIB stanovila pre všetkých partnerov sídliacich v OFC, ktoré síce nefigurujú na čiernej listine, ale sú slabo regulované, aby sa pred podpísaním príslušných zmlúv presídlili do krajiny, ktorá nie je OFC, čím sa v súvislosti s budúcimi úvermi poskytovanými bankou po 31. marci 2010 zabezpečí, že žiaden z dlžníkov EIB nebude sídliť v slabo regulovanom OFC;

25.  žiada EIB, aby preverila, či sa táto obnovená politika voči offshore finančným centrám vzťahuje aj na prostriedky, ktoré EIB využíva na poskytovanie pôžičiek na projekty; okrem toho zastáva názor, že EIB by mala zabezpečiť, aby sa príjmy pochádzajúce z týchto prostriedkov nemohli po skončení projektov presúvať do daňových rajov;

26.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočne transparentným spôsobom prideľovania a monitorovania „globálnych úverov“ v súvislosti so správou daní; pripomína, že EIB by mala zabezpečiť, aby príjemcovia jej úverov nevyužívali daňové raje a ani nepoužívali iné metódy – napríklad zneužívanie transferového oceňovania – čo môže viesť k daňovým únikom alebo vyhýbaniu sa daniam; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby od finančných sprostredkovateľov žiadala zverejniť každé použitie globálnych a rámcových úverov, ktoré dostanú, vrátane správy o svojich činnostiach v ktorejkoľvek jednotlivej krajine, v ktorej vykonávajú činnosť;

27.  víta správu skupiny EIB o činnosti a podnikovej zodpovednosti, v ktorej sa uvádzajú činnosti zamerané na dosiahnutie strategických cieľov banky, ktoré dopĺňajú a posilňujú politické ciele EÚ;

Stratégia a ciele

28.  víta operačný plán banky na obdobie 2009 – 2011, v ktorom EIB značne sprísnila svoje ciele operačnej činnosti v porovnaní s hlavnými smermi uvedenými v operačnom pláne banky na obdobie 2008 – 2010;

29.  zdôrazňuje, že EIB sa vyzýva, aby zohrávala významnú úlohu v dosahovaní cieľom EÚ do roku 2020; žiada preto banku, aby zabezpečila, že jej pôžičky budú prispievať k úsiliu zameranému na dosahovanie cieľov stratégie;

30.  poukazuje na to, že hospodárska a sociálna súdržnosť a konvergencia a najmä konvergenčný pilier kohéznej politiky EÚ predstavujú hlavný cieľ EIB;

31.  oceňuje, že EIB prispela ku konvergenčnému cieľu tým, že úverovala konvergenčné projekty sumou 21 miliárd EUR, čo je 41 % celkového objemu úverov EIB v EÚ;

32.  zdôrazňuje pridanú hodnotu krokov prijímaných v spolupráci s Komisiou a význam poskytovania dodatočnej podpory a finančnej sily intervenciám štrukturálneho fondu zo strany EIB;

33.  požaduje rozšírenie spoločného využívania grantov EÚ a finančných nástrojov EIB, a to najmä v tých kohéznych regiónoch, kde získavanie vlastných prostriedkov predstavuje osobitné ťažkosti, s cieľom podporovať súdržnosť a zabrániť ďalšiemu poklesu v krajinách najviac postihnutých krízou;

34.  požaduje, aby sa EIB vo svojich budúcich správach podrobne zaoberala hlavnými úvermi doplňujúcimi granty EFRR regiónom, ktoré zavádzajú technologicky pokrokové programy alebo programy súvisiace s obnoviteľnými alebo čistými zdrojmi energie;

35.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú EIB zohráva v podpore malých a stredných podnikov v čase finančnej krízy so zreteľom na to, že MSP tvoria 99 % podnikov v EÚ a zamestnávajú viac ako 100 miliónov ľudí, čím predstavujú hnaciu silu európskeho hospodárstva;

36.  uznáva účinok inherentného pákového efektu, ktorý znamená, že finanční sprostredkovatelia musia poskytnúť MSP ďalšie pôžičky v minimálne dvojnásobku objemu pôžičky od EIB a že nová iniciatíva zameraná na pôžičky pre MSP zlepšuje podmienky financovania pre MSP; ďalej od EIB požaduje, aby v nasledujúcej správe o činnosti uviedla ďalšie podrobnosti týkajúce sa efektívneho využívania týchto pôžičiek s cieľom zabezpečiť, aby sa časť výnosov, ktoré čerpajú z financovania zo strany EIB, postúpila príslušným spôsobom MSP a poskytovať informácie o pôvode finančných zdrojov;

37.  konštatuje v tejto súvislosti, že na žiadosť akcionárov EIB bolo na obdobie 2008 – 2011 vyčlenených 30 miliárd EUR na úvery pre MSP a že polovica tejto sumy bola uvoľnená v období 2008 – 2009; zdôrazňuje význam vysokej úrovne kontroly, aby sa zabezpečilo, že finanční partneri nevyužívajú úvery od EIB na stabilizáciu vlastných súvah;

38.  so zreteľom na hospodársku krízu, ktorá ešte neskončila, a stále rastúcu mieru nezamestnanosti vyzýva EIB, aby bola odvážnejšia pri posudzovaní rizika pri úverovaní MSP, bez toho, aby ohrozila svoj rating AAA; odporúča, aby EIB upravila mandát na rizikový kapitál z roku 2006 pre Európsky investičný fond s cieľom lepšie zohľadniť súčasné ekonomické turbulencie a potrebu lepšieho prístupu MSP k finančným prostriedkom na rizikové projekty; žiada, aby sa podiel EIB v programe JASMINE, ktorý v súčasnosti predstavuje 20 miliónov EUR, aspoň zdvojnásobil;

39.  pripomína svoje odporúčania, ktoré predložil v uznesení z 25. marca 2009 o výročných správach Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj za rok 2007(12), v ktorom v odseku 8 naliehavo vyzval EIB, aby „lepšie sledovala charakter a konečné použitie svojich globálnych úverov pri podpore MSP a aby zvýšila ich transparentnosť“; vyzýva EIB, aby naďalej posilňovala transparentnosť svojich pôžičiek prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a aby stanovila jasné podmienky financovania pre finančných sprostredkovateľov, ako aj kritériá účinnosti pôžičiek;

40.  vyzýva EIB, aby zosúladila poskytovanie pôžičiek MSP s prideľovaním štrukturálnych fondov v konvergenčných regiónoch a aby zabezpečila vyváženú podporu rôznych typov MSP;

41.  naliehavo žiada EIB, aby lepšie monitorovala a sprehľadnila charakter a konečné miesto určenia svojich globálnych úverov na podporu MSP; navrhuje vytvoriť porovnávacie ukazovatele v súvislosti s multiplikačným efektom úverových operácií EIB;

42.  vyzýva EIB, aby do svojich výročných správ začlenila podrobnejšiu a metodicky jednotnú analýzu implementácie finančných nástrojov doplňujúcich projekty štrukturálnych fondov; v tejto súvislosti by mohla banka ozrejmiť Európskemu parlamentu fungovanie finančného nástroja s rozdelením rizika (Risk-sharing Financing Facility), ktorý vytvorila spoločne s Komisiou; domnieva sa, že súvislosť medzi týmto nástrojom, financovaným v rámci 7. rámcového programu pre výskum, a štrukturálnymi fondmi má osobitný význam;

43.  konštatuje, že podľa výročnej správy EIB bola v roku 2008 dokončená etapa hodnotenia iniciatívy JEREMIE (Spoločné európske zdroje pre mikropodniky až stredne veľké podniky); vyjadruje poľutovanie nad tým, že toto hodnotenie nie je súčasťou správy;

44.  žiada EIB, aby vo svojej nasledujúcej výročnej správe uviedla ďalšie podrobnosti o prvých výsledkoch, ktoré sa dosiahli od roku 2009 v rámci týchto dvoch politík: JASMINE (Spoločná akcia na podporu mikrofinančných inštitúcií v Európe) a realizácia nástroja mezanínového financovania pre rast;

45.  žiada EIB, aby vyvinula maximálne úsilie na zjednodušenie zložitých a byrokratických predpisov, ktoré sa vyskytli pri určitých projektoch, a to vo všetkých oblastiach, s cieľom zrýchliť a zefektívniť financovanie projektov so zvláštnym zreteľom na globálnu krízu;

46.  zdôrazňuje, že úspech nových programov pre európske makroregióny závisí od koordinácie aktivít vykonávaných v rámci všetkých politík, ktoré majú územný vplyv, a od nájdenia dlhodobého riešenia, pokiaľ ide o financovanie makroregiónov; vyzýva preto banku, aby na tento účel zvážila v novom finančnom programovacom období, ktoré sa začne v roku 2014, možnosť financovania EIB a EIF ako doplnku k financovaniu EÚ;

47.  vyzýva EIB, aby podnikla všetky možné kroky s cieľom predísť prekrývaniu činnosti mimo EÚ s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR); opätovne zdôrazňuje svoje odporúčania uvedené v odseku 28 svojho uznesenia z 25. marca 2009 zmieneného vyššie, aby sa dosiahla lepšie štruktúrovaná spolupráca EIB a EBOR v krajinách, kde pôsobia spoločne;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)Ú. v. EÚ L 255, 26.9.2009, s. 98.
(2)Prijaté texty, P6_TA(2009)0185.
(3)Ú. v. EÚ C 259 E, 29.10.2009, s. 14.
(4)Ú. v. EÚ L 414, 30.12.2006, s. 95.
(5)Vec C-155/07, Európsky parlament/Rada Európskej únie, zatiaľ neuverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí ESD.
(6) Ú. v. EÚ C 332, 30.12.2006, s. 45.
(7)Vec C-15/00, Komisia Európskych spoločenstiev/Európska investičná banka, Zb. 2003, s. I-7281.
(8)Článok 287 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
(9)Prijaté texty, P7_TA(2010)0053.
(10) Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2009, s. 253.
(11) Ú. v. ES L 248, 16.9.2002, s. 1.
(12) Prijaté texty, P6_TA(2009)0185.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia