Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2009/2229(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0185/2010

Predkladané texty :

A7-0185/2010

Rozpravy :

PV 14/06/2010 - 27
CRE 14/06/2010 - 27

Hlasovanie :

PV 15/06/2010 - 7.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0208

Prijaté texty
PDF 265kWORD 98k
Utorok, 15. júna 2010 - Štrasburg
Správa internetu: ďalšie kroky
P7_TA(2010)0208A7-0185/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. júna 2010 o správe internetu: ďalšie kroky (2009/2229(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Správa Internetu: ďalšie kroky (KOM(2009)0277),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Ochrana Európy pred rozsiahlymi kybernetickými útokmi a narušeniami: zvyšovanie pripravenosti, bezpečnosti a odolnosti (KOM(2009)0149),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 1998 o globalizácii a informačnej spoločnosti: potreba posilniť medzinárodnú koordináciu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2001 o organizácii a riadení internetu – otázky medzinárodnej a európskej politiky 1998 – 2000(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. apríla 2001 o internete ďalšej generácie: potreba výskumnej iniciatívy EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2005 o informačnej spoločnosti(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2005 o ľudských právach a slobode tlače v Tunisku a vyhodnotení Svetového samitu o informačnej spoločnosti v Tunisku(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 o slobode prejavu na internete(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. januára 2008 o druhom fóre o riadení internetu, ktoré sa uskutočnilo v Riu de Janeiro v dňoch 12. až 15. novembra 2007(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rade z 26. marca 2009 o posilňovaní bezpečnosti a základných slobôd na internete(8),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7–0185/2010),

A.  keďže internet je mimoriadne dôležitým globálnym komunikačným prostriedkom s obrovským vplyvom na spoločnosť ako celok,

B.  keďže so správou internetu súvisia otázky týkajúce sa ochrany a záruky základných práv a slobôd, prístupu k internetu a jeho využívania, jeho zraniteľnosti voči počítačovým útokom atď.,

C.  keďže počítačová kriminalita predstavuje narastajúcu hrozbu pre spoločnosti, ktoré sa spoliehajú na informačné a komunikačné technológie (IKT), a keďže navádzanie na páchanie teroristických útokov, trestná činnosť motivovaná nenávisťou a detská pornografia sa rozšírili a ohrozujú jednotlivcov vrátane detí,

D.  keďže spojitosť medzi počítačovou kriminalitou, internetovou jurisdikciou a využívaním internetových služieb (cloud computing) je ako nový aspekt správy internetu na európskej úrovni veľmi dôležitá,

E.  keďže niektoré aspekty správy internetu sa týkajú prideľovania adries a ďalších predovšetkým technických otázok, pričom v týchto oblastiach vyvíjajú činnosť organizácie ako napríklad Internetová spoločnosť pre pridelené mená a čísla (ICANN), Internetový orgán pre prideľovanie čísel (IANA), Osobitná skupina pre internetovú techniku (IETF), regionálne internetové registre a ďalšie,

F.  keďže v súvislosti so správou internetu súkromný sektor doteraz zastával hlavnú a pozitívnu riadiacu úlohu; keďže je ale pri vymedzení celkovej stratégie potrebné posilniť aj úlohu verejných orgánov,

G.  keďže v oblasti širších otázok správy, ktoré sa týkajú obrany verejného záujmu, zohrávajú významnú úlohu vlády, predovšetkým pokiaľ ide o ochranu a garantovanie základných práv a slobôd, ako aj bezpečnosť, integritu a odolnosť internetu, kým súkromný sektor zohráva kľúčovú úlohu v poskytovaní potrebných investícií, odbornosti a podnikateľskej iniciatívy,

H.  keďže globálne fórum o riadení internetu (IGF) a rozličné národné a regionálne fóra sú dôležitými miestami pre dialóg mnohých strán o internetovej politike,

I.  keďže Európsky parlament a ďalšie európske inštitúcie majú dlhodobý záväzok vo vzťahu k internetu ako otvorenému globálnemu verejnému blahu,

1.  domnieva sa, že internet je globálnym verejným blahom, a preto by sa mal spravovať v spoločnom záujme;

2.  uznáva, že internet má zásadný význam pre to, aby mohla v praktickom živote fungovať sloboda prejavu, kultúrna rozmanitosť, pluralita médií, demokratické občianstvo, ako aj vzdelávanie a prístup k informáciám, a teda predstavuje hybnú silu šírenia demokratických hodnôt vo svete;

3.  pripomína, že internet sa stal nenahraditeľným nástrojom podpory demokratických iniciatív, politickej diskusie, digitálnej gramotnosti a šírenia vedomostí; opakuje, že prístup k internetu je zárukou a zároveň závisí od uplatňovania viacerých kľúčových základných práv vrátane, no nielen, rešpektovania súkromného života; ochrany údajov; slobody prejavu; vyjadrovania sa a združovania; slobody tlače, politického názoru a účasti; nediskriminácie; vzdelávania a kultúrnej a jazykovej rôznorodosti, a zaručuje ich uplatňovanie; zdôrazňuje, že inštitúcie a zainteresované skupiny na všetkých úrovniach majú preto všeobecnú zodpovednosť za to, aby pomohli zabezpečiť, že každý si môže uplatniť svoje právo zapojenia do informačnej spoločnosti – predovšetkým staršie osoby, ktoré čelia väčším problémom pri oboznamovaní sa s novými technológiami – pričom sa zároveň zamerajú na riešenie dvoch úzko súvisiacich výziev, ktorými je počítačová negramotnosť a vylúčenie z demokratického rozhodovania v elektronickom veku;

4.  zdôrazňuje najmä potrebu posilňovať vypracúvanie prístupov ’zospodu’ a elektronickej demokracie a súčasne zabezpečiť, aby sa vytvorila dobrá ochrana voči novým formám dohľadu, kontroly a cenzúry verejnými a súkromnými subjektmi a aby sa tak sloboda prístupu k internetu a ochrana súkromného života stali reálnymi, a nie iluzórnymi;

5.  zdôrazňuje potrebu chrániť a podporovať európske kultúrne dedičstvo, a to aj prostredníctvom internetu; domnieva sa, že internet zohráva kľúčovú úlohu v podpore inovácie a obmedzovaní digitálnej, sociálnej a kultúrnej priepasti v Európe v porovnaní s inými časťami sveta; víta skutočnosť, že Komisia chápe dôležitosť prekonania ’digitálnej priepasti’ a rozvojové otázky v oblasti správy internetu; domnieva sa však, že zamerať sa treba aj na mnohých starších občanov tak v rozvinutých, ako aj v rozvojových krajinách, ktorí sa v tomto novom svete internetu často cítia ignorovaní; konštatuje, že internet môže byť efektívnym nástrojom sociálneho začleňovania a začlenení musia byť naši starší spoluobčania; nalieha na prijatie opatrení na podporu vzdelávania v oblasti používania zdrojov, ktoré internet ponúka, a výberu kritérií týkajúcich sa spôsobov ich používania;

6.  uznáva, že intenzívnejšie používanie internetu občanmi, spotrebiteľmi, spoločnosťami a úradmi znamená, že tento nástroj komunikácie sa stáva jedným zo základných prvkov dobudovania vnútorného trhu v rámci EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu primeranej ochrany spotrebiteľov a držiteľov práv duševného vlastníctva na internete; rovnako zdôrazňuje, že musia byť zaručené občianske práva a slobody užívateľov internetu; uznáva význam internetu ako prostriedku na informovanie a presadzovanie práv spotrebiteľov;

7.  zdôrazňuje, že správa internetu by prostredníctvom decentralizácie samoregulačných úloh, najmä určením vstupných podmienok pre nových konkurentov, mala uľahčiť elektronický obchod a cezhraničné transakcie;

8.  žiada jednoduchší prístup k internetu a jeho rozvoj v novších členských štátoch, najmä vo vidieckych oblastiach a rozvojových krajinách prostredníctvom programov financovaných Európskou úniou; ďalej žiada, aby tieto krajiny získali väčší vplyv pri formovaní politiky správy internetu;

9.  domnieva sa, že na to, aby sa ochránil záujem EÚ, ktorým je zachovanie internetu ako globálneho verejného blaha, správa internetu by mala byť založená na širokom, vyváženom modeli, v ktorom by bol skĺbený verejný a súkromný sektor a predišlo by sa dominancii ktoréhokoľvek individuálneho subjektu alebo skupiny subjektov, ako aj pokusom štátnych alebo nadštátnych orgánov kontrolovať tok informácií na internete, pričom by zároveň mala byť v interakcii s procesmi, ktorých sa zúčastňujú mnohé zainteresované strany a ktoré sú naďalej účinným mechanizmom podpory globálnej spolupráce;

10.  zdôrazňuje, že hodnoty, na ktorých je EÚ založená, vyjadrené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii, sú základnými hodnotami a konečnými cieľmi EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad všetkých činností súvisiacich so správou internetu s týmito hodnotami a cieľmi, predovšetkým na tých globálnych fórach pre správu internet, na ktorých sa zúčastňujú štáty, ktorých hodnoty sa veľmi odlišujú od hodnôt európskych účastníkov; domnieva sa, že by sa mal zintenzívniť medzinárodný dialóg s týmito krajinami v oblasti regulácie internetu, aby sa predišlo konfliktu;

11.  domnieva sa, že vlády by sa mali sústrediť na otázky, ktoré sú životne dôležité pre globálnu verejnú politiku v oblasti internetu, keďže vedúca úloha súkromného sektora sa musí zakladať na rešpektovaní zásad verejnej politiky a platnej legislatívy, a inak by mali dodržiavať zásadu nezasahovania, s výnimkou mimoriadnych prípadov, keď je takýto zásah nevyhnutný a tiež sa domnieva, že aj v takom prípade by ich činnosť mala byť v súlade so základnými ľudskými právami a zásadou proporcionality;

12.  domnieva sa, že vlády by nemali zasahovať do každodennej správy internetu, mali by sa vyvarovať poškodzovania inovácií a hospodárskej súťaže zbytočnou, zaťažujúcou a reštriktívnou reguláciou a nemali by sa pokúšať kontrolovať niečo, čo je a má zostať globálnym verejným majetkom;

13.  vyzýva vlády, aby upustili od obmedzovania prístupu na internet formou cenzúry, blokovania, filtrovania alebo iným spôsobom, a od toho, aby to isté žiadali od súkromných subjektov; trvá na zachovaní otvoreného internetu, v rámci ktorého majú občania právo dostať sa k informáciám a šíriť ich a prevádzkovať aplikácie a služby podľa vlastného výberu, ako to umožňuje upravený regulačný rámec pre elektronické komunikácie;

14.  zdôrazňuje, že všetky obmedzenia, ktoré sa považujú za nevyhnutné, by sa mali obmedzovať na minimum potrebné v demokratickej spoločnosti, mali by vychádzať z právnych predpisov a mali by byť účinné a primerané; zdôrazňuje, že sa musí zabezpečiť ochrana maloletých osôb a vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, napríklad na základe využitia systému oznamovania informácií vo verejnom záujme v oblasti práv používateľov, ktorý je k dispozícii na základe smernice 2009/136/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES, smernica 2002/58/ES a nariadenie (ES) č. 2006/2004 (tzv. smernica o právach občanov)(9), aby mohli maloleté osoby zodpovedne používať internet a internetové informačné služby a aby sa zvýšila úroveň informovanosti o možných hrozbách, ktoré predstavujú nové služby;

15.  žiada, aby sa vypracovalo viac iniciatív, ktoré by u detí posilnili bezpečné poznávanie internetu, celosvetovo by šírili najlepšiu prax a prehĺbili by medzinárodnú spoluprácu v boji proti škodlivým a nezákonným obsahom šíreným on-line, a to najmä so zreteľom na sexuálne zneužívanie detí prostredníctvom internetu;

16.  berie zároveň do úvahy osobitnú potrebu ochrany ohrozených osôb, predovšetkým maloletých osôb, prostredníctvom spoločného postupu verejných a súkromných zainteresovaných osôb; opätovne pripomína, že v boji proti kybernetickému zločinu a detskej pornografii by sa mal predtým, ako sa uvažuje o zablokovaní internetových stránok, kriminálny obsah vymazať pri zdroji;

17.  domnieva sa, že okrem zásad správy stanovených Komisiou by vlády mali uplatňovať aj tieto dodatočné zásady:

   i) transparentnosť, multilateralizmus, demokraciu a ochranu základných práv a slobôd dodržiavaním noriem EÚ,
   ii) rešpektovanie otvoreného, kompatibilného, technologicky neutrálneho a koncového charakteru internetovej infraštruktúry,
   iii) vonkajšiu verejnú zodpovednosť súkromných subjektov zabezpečujúcich každodenné riadenie globálnych internetových zdrojov,
   iv) podporu globálnej spolupráce v oblasti správy internetu prostredníctvom spolupôsobenia a ďalšej podpory procesov zahŕňajúcich mnohé zainteresované strany a zároveň prijímanie opatrení na zlepšenie zapojenia rozvojových krajín,
   v) ochranu integrity globálneho internetu a slobody komunikácie tým, že sa upustí od všetkých regionálnych opatrení, napríklad rušenia IP adries alebo názvov domén v tretích štátoch;

18.  zdôrazňuje, že EÚ by mala vytvoriť rámec konsenzuálneho uplatňovania základných zásad správy internetu a dôsledne ho obhajovať na medzinárodných fórach a v dvojstranných vzťahoch;

19.  víta aspekty granadskej stratégie španielskeho predsedníctva, ktoré sú zamerané na správu internetu, a ustanovenia správy Európskeho parlamentu ’Nová digitálna agenda pre Európu: 2015.eu’(10) o návrhu európskej charty občianskych a spotrebiteľských práv v digitálnom prostredí a vytvorení tzv. piatej slobody, ktorá umožňuje slobodné rozširovanie obsahu a poznatkov;

20.  berie na vedomie novú politiku vlády USA s názvom Internet Policy 3.0, vyhlásenú 24. februára 2010;

21.  zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zaoberať tromi mimoriadne dôležitými otázkami verejnej politiky:

   i) ochranou internetovej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť otvorenosť, dostupnosť, bezpečnosť a odolnosť voči kybernetickému útoku,
   ii) európskou závislosťou od dominantných trhových rozhodnutí a súvisiacimi rizikami verejnej bezpečnosti a
   iii) ochranou údajov a súkromia, predovšetkým pokiaľ ide o vytvorenie účinných medzinárodných mechanizmov na riešenie sporov; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na prispôsobenie smernice o ochrane údajov súčasnému digitálnemu prostrediu;

22.  v koordinácii s Komisiou vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ochranu internetovej infraštruktúry proti hrozbám a nehodám prostredníctvom harmonizovaného prístupu EÚ, ako aj dokončením tvorby vnútroštátnych tímov reakcie na naliehavé situácie a mechanizmov spolupráce medzi nimi;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na zvýšenie bezpečnosti kybernetického priestoru v EÚ, ako aj na zabezpečenie primeraného zapojenia do medzinárodnej spolupráce v týchto otázkach a zdôrazňuje, že je potrebné zapojiť čo najväčší počet zainteresovaných strán s cieľom zabezpečiť lepšie pochopenie jurisdikcie v oblasti počítačovej kriminality a využívania internetových služieb (cloud computing), ako aj informovanosť o nich, a to na rovnocennom základe, a stanoviť jasné povinnosti a úlohy každej zainteresovanej strany;

24.  zdôrazňuje dôležitosť bezpečnosti elektronických služieb, najmä elektronického podpisu, a potreby vytvárania infraštruktúry súkromných kľúčov (Private Key Infrastructure, PKI) na celoeurópskej úrovni a vyzýva Komisiu, aby vytvorila portál európskych overovacích orgánov s cieľom zabezpečiť cezhraničnú interoperabilitu elektronických podpisov a zvýšiť bezpečnosť transakcií uskutočnených prostredníctvom internetu;

25.  vyzýva Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia členským štátom, ktoré ešte neratifikovali a neimplementovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite, s cieľom zapojiť všetky členské štáty do spoločného úsilia v boji proti počítačovej kriminalite a spamu, zvýšiť dôveru používateľov a zabezpečiť kybernetický priestor EÚ proti všetkým druhom trestnej činnosti a priestupkov; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby ratifikovali a implementovali dohovor Rady Európy o počítačovej kriminalite;

26.  vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali a implementovali dohovor Rady Európy o zabránení terorizmu, čo by umožnilo vytvoriť základ medzinárodnej spolupráce na boj proti používaniu internetu na teroristické účely prostredníctvom útokov veľkého rozsahu proti počítačovým systémom a prostredníctvom počítačových systémov, ktoré ohrozujú národnú bezpečnosť, verejnú bezpečnosť a hospodársku prosperitu;

27.  odporúča okrem toho, aby Komisia a členské štáty vyvíjali úsilie na posilnenie bezpečnosti a stability internetu prostredníctvom opatrení zameraných na zvýšenie rôznorodosti siete a systému a uplatňovaním právnych predpisov o hospodárskej súťaži, noriem EÚ a politiky verejného obstarávania, ako aj:

   i) podporou činnosti ICANN v oblasti bezpečnosti a stability systému názvov domén,
   ii) podporou činnosti na medzinárodných fórach, napríklad v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, OSN a Rady Európy, v oblasti zlepšenia legislatívnych rámcov a národnej koordinácie;

28.  zdôrazňuje, že úspech sociálnych sietí v spojitosti s technickými kapacitami internetu (pamäť a spracovanie informácií) so sebou prináša najmä problémy spojené s uchovávaním údajov a využívaním archivovaných údajov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým , že zatiaľ v rámci internetu neexistuje tzv. právo na zabudnutie;

29.  zdôrazňuje potrebu nájsť primeranú rovnováhu medzi ochranou súkromia používateľov a zaznamenávaním osobných údajov;

30.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že pri čoraz rozšírenejšom používaní internetových sietí ešte neexistujú pravidlá, ktoré by umožňovali, aby užívatelia mohli spravovať osobné údaje uvádzané na týchto sieťach;

31.  konštatuje, že transparentná a zodpovedná správa internetu môže zohrávať dôležitú úlohu v dohľade nad spôsobom, ktorým vyhľadávacie servery spracúvajú informácie na celom svete;

32.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na rozšírenie pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II)(11) na oblasť porušovania ochrany dát a súkromia a Radu, aby udelila súhlas s rokovaniami o uzavretí medzinárodnej dohody umožňujúcej účinné odškodnenie občanov EÚ v prípade porušení ich práv na základe právnych predpisov EÚ o ochrane údajov a súkromia;

33.  podporuje presadzovanie zásady ’súkromie ako súčasť návrhu’, podľa ktorej by bolo potrebné zaviesť čo najskôr požiadavky na ochranu súkromia a dát do celého cyklu nového technologického vývoja, pričom by sa malo občanom zaručiť bezpečné a užívateľsky prívetivé prostredie;

34.  zdôrazňuje, že osvedčenie o internetovej bezpečnosti sa stáva nevyhnutnosťou, aby užívatelia mali väčšiu dôveru v prístupe k internetovým informáciám a službám;

35.  zdôrazňuje, že inštitúcie, orgány a členské štáty EÚ by mali koordinovať svoj prístup k správe internetu v rôznych medzinárodných orgánoch, ktoré sa ňou zaoberajú, napr. k spoločnosti ICANN a jej poradným orgánom vrátane vládneho poradného výboru (GAC);

36.  zdôrazňuje úlohu Európskej agentúry pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) pri vytváraní jednotného európskeho informačného priestoru; konštatuje, že ENISA môže zohrávať významnú úlohu, najmä pokiaľ ide o prevenciu a riešenie problémov v súvislosti so sieťovou a informačnou bezpečnosťou, ako aj reakciu na ne, a víta pripravovaný návrh Komisie na jej modernizáciu;

37.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho zvyšovania účinnosti ENISA v týchto oblastiach:

   určovanie priorít výskumu na európskej úrovni v oblasti odolnosti siete a bezpečnosti siete a informácií, ako aj navrhovanie výskumných úloh potenciálnym výskumným inštitúciám na základe potrieb priemyslu;
   upozorňovanie orgánov, ktoré prijímajú rozhodnutia, na nové technológie v oblasti bezpečnosti;
   vytváranie fór na výmenu informácií a poskytovanie podpory členským štátom;

38.  zdôrazňuje, že podpora agentúry ENISA sa zameriava na členské štáty a ich konkrétne potreby, a odporúča, aby ENISA naďalej vytvárala fóra na výmenu informácií medzi členskými štátmi a ďalšími subjektmi;

39.  domnieva sa, že Komisii patrí ústredné miesto pri iniciovaní a koordinovaní všetkých aspektov týkajúcich sa vnútornej organizácie EÚ s cieľom zabezpečiť ucelený prístup EÚ, a to aj vo vzťahu k IGF;

40.  navrhuje, aby Komisia vytvorila kapacitu pre skutočné zastúpenie európskej občianskej spoločnosti v medzinárodných fórach správy internetu a v organizáciách alebo konzorciách internetových noriem;

41.  žiada Komisiu, aby uľahčila prijatie uceleného a všeobecného prístupu EÚ vo vzťahu k IGF a na ďalších významných akciách v oblasti správy internetu predložením návrhu stanoviska EÚ na diskusiu Európskemu parlamentu a Rade v dostatočnom časovom predstihu pred konaním každej takejto akcie;

42.  podporuje pokračovanie a rozvíjanie modelu IGF na globálnej, regionálnej (vrátane EuroDIG) a vnútroštátnej úrovni zachovaním jeho hlavných čŕt ako nezáväzného postupu mnohých zúčastnených strán, pričom zostane otvoreným fórom pre dialóg a výmenu najlepších postupov medzi vládami, občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom a novou formou zastupiteľskej demokracie;

43.  zdôrazňuje význam prizvania ázijských strán k rokovaniam o správe internetu vzhľadom na osobitnú povahu ázijského trhu;

44.  zdôrazňuje potrebu začleniť do procesu tvorby modelu správy internetu aj koncových spotrebiteľov, pričom dôraz treba klásť na spoluprácu medzi univerzitami a podnikateľmi na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

45.  odporúča skvalitniť IGF nasledujúcimi spôsobmi:

   i) väčším zapojením rozvojových krajín, pričom pozornosť sa venuje financovaniu ich účasti,
   ii) lepšou viditeľnosťou v médiách,
   iii) efektívnejším organizovaním schôdzí, napríklad znížením počtu paralelných schôdzí, vytvorením stabilnej platformy na uľahčenie globálnej účasti a posilnením viacjazyčnosti,
   iv) lepšou koordináciou a spoluprácou medzi globálnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi fórami pre správu internetu, a
   v) prehĺbením spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi s použitím všetkých dostupných technologických prostriedkov, ako sú videokonferencie a výmena informácií medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi (IPEX);

46.  podporuje činnosť Komisie a španielskeho a belgického predsedníctva, pokiaľ ide o zasadnutie IGF vo Vilniuse v septembri 2010, a žiada väčšie zapojenie Európskeho parlamentu;

47.  vo všeobecnosti podporuje kladné stanovisko Komisie, pokiaľ ide o súčasný model riadenia ICANN založený na vedúcej úlohe súkromného sektora;

48.  uznáva, že Internetovej korporácii pre prideľovanie mien a čísel (Internet Corporation for Assigned Names and Numbers, ICANN) sa podarilo zabezpečiť stabilitu systému doménových názvov;

49.  vyjadruje podporu pokračovaniu procesu, ktorý nedávno začala spoločnosť ICANN a ktorý sa týka prideľovania názvov domén v iných písmach ako v latinke;

50.  vyzýva na zriadenie novej všeobecnej domény najvyššej úrovne pre kultúrne organizácie, kultúrne strediská, médiá a umelcov, napríklad ’.culture’ alebo ’.art’;

51.  žiada väčšiu zodpovednosť súkromných spoločností, ktoré registrujú a distribuujú doménové mená, keďže poskytujú službu, od ktorej sa spoločnosť stala vo veľkej miere závislou; v tejto súvislosti sa domnieva, že je potrebné stanoviť spoločný súbor kritérií, ktoré sa majú dodržiavať, s cieľom zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť, aby uvedené spoločnosti prijímali stále vyššiu mieru zodpovednosti;

52.  vyzýva organizáciu EURid, ako registrátora domény .eu, aby uskutočnila dôkladnú mediálnu a internetovú kampaň na podporu domény .eu v členských štátoch s cieľom podporiť rozvoj európskeho internetového prostredia založeného na hodnotách, charakteristických vlastnostiach a politikách Európskej únie;

53.  zdôrazňuje význam výboru GAC v rámci procesu tvorby politík ICANN a odporúča, aby sa jeho účinnosť posilnila okrem iného vytvorením sekretariátu s primeranými podpornými kapacitami; a považuje za dôležité, aby sa každý členský štát EÚ aktívne zúčastňoval na práci tohto výboru;

54.  domnieva sa, že pokiaľ ide spoločnosť ICANN, treba dosiahnuť jej zlepšenie:

   i) zavedením alternatívnych externých mechanizmov riešenia sporov, ktoré umožnia zainteresovaným stranám účinné, neutrálne, včasné a cenovo dostupné preskúmanie jej rozhodnutí, pričom sa preverí fungovanie súčasných mechanizmov riešenia sporov (nezávislý revízny panel a ombudsman ICANN),
   ii) postupným zavedením štruktúry financovania z rozličných zdrojov, v rámci ktorej by bol stanovený limit na financovanie zo strany ktoréhokoľvek samostatného subjektu alebo sektoru, aby sa predišlo vyvíjaniu nenáležitého tlaku na činnosť ICANN zo strany ktoréhokoľvek samostatného subjektu alebo skupiny subjektov,
   iii) adekvátnym zastúpením všetkých zainteresovaných krajín v rámci ICANN,
   iv) zabezpečením, aby bolo v predstavenstve a vrcholnom manažmente spoločnosti zastúpené celé spektrum záujmov a regiónov,
   v) použitím primeranej časti jej rezervného fondu s cieľom posilniť zapojenie občianskej spoločnosti (najmä z rozvojových krajín) v medzinárodných fórach správy internetu;

55.  podporuje názor Komisie, že súčasťou opatrení orgánu IANA by mali byť mechanizmy v oblasti mnohostrannej zodpovednosti, a potvrdzuje, že v budúcnosti by žiadna vláda nemala v orgáne IANA uplatňovať dominantný vplyv; namiesto toho by sa táto funkcia mala postupne internacionalizovať a zmeniť sa na mnohostranný dohľad;

56.  domnieva sa, že tzv. potvrdenie záväzkov z roku 2009 môže predstavovať pozitívny základ pre ďalší rozvoj ICANN, pričom zároveň zdôrazňuje, že:

   i) EÚ by mala predovšetkým prostredníctvom Komisie zohrávať aktívnu úlohu v oblasti jeho implementácie, a to aj prostredníctvom tzv. revíznych panelov a tým, že zabezpečí, aby členovia týchto panelov boli nezávislí, nemali žiadne konflikty záujmov a zastupovali rozličné regióny,
   ii) po prijatí pripomienok zo strany verejnosti by ICANN mala uviesť odporúčania revíznych panelov do platnosti a v prípade, že tak neučiní, svoje konanie zdôvodniť;

57.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade predkladala výročné správy o udalostiach týkajúcich sa správy internetu, ktoré sa udiali v predchádzajúci rok, pričom prvú takúto správu by mala predložiť v marci 2011;

58.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. ES C 104, 14.4.1999, s. 128.
(2) Ú. v. ES C 343, 5.12.2001, s. 286.
(3) Ú. v. ES C 27 E, 31.1.2002, s. 84.
(4) Ú. v. EÚ C 133 E, 8.6.2006, s. 140.
(5) Ú. v. EÚ C 286 E, 23.11.2006, s. 495.
(6) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 879.
(7) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 80.
(8) Prijaté texty, P6_TA(2009)0194.
(9) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 11.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2010)0133.
(11) Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia