Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom (KOM(2008)0040 – C6-0052/2008 – 2008/0028(COD))
(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)
Európsky parlament,
– so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (KOM(2008)0040),
– so zreteľom na článok 251 ods. 2 a článok 95 Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C6-0052/2008),
– so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),
– so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
– so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2008(1),
– so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,
– so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0109/2010),
1. prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;
2. žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;
3. poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a národným parlamentom.
Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 16. júna 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2010 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, o zmene a doplnení nariadení (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a o zrušení smernice Komisie 87/250/EHS, smernice Rady 90/496/EHS, smerníc Komisie 94/54/ES a 1999/10/ES, smernice 2000/13/ES, smerníc Komisie 2002/67/ES a 2004/77/ES a nariadenia Komisie (ES) č. 608/2004
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(2),
keďže:
(1) V článku 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia má prispievať k dosiahnutiu vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa opatreniami, ktoré prijíma podľa jej článku 114.
(2) Voľný pohyb bezpečných ▌ potravín je zásadným aspektom vnútorného trhu a výrazne prispieva k zdraviu a dobrým životným podmienkam občanov a k ich sociálnym a hospodárskym záujmom. Toto nariadenie slúži jednak záujmom vnútorného trhu tým, že zjednodušuje právne predpisy, zabezpečuje právnu istotu a odbúrava byrokracie, ako aj záujmom občanov, a to tým, že požaduje jasné, zrozumiteľné a čitateľné povinné označovanie potravín.
(3) Na dosiahnutie vysokej úrovne ochrany zdravia spotrebiteľov a na zaručenie ich práva na informácie by sa malo zabezpečiť, aby boli spotrebitelia vhodne informovaní o potravinách, ktoré konzumujú. Rozhodnutie o kúpe môžu okrem iného ovplyvňovať zdravotné, ekonomické, environmentálne, sociálne a etické úvahy.
(4) V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(3), sa uvádza, že všeobecnou zásadou potravinového práva je poskytnúť spotrebiteľom podklady pre informovaný výber potravín, ktoré konzumujú, a zabrániť akýmkoľvek postupom, ktoré môžu spotrebiteľa uviesť do omylu.
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu(4) sa zaoberá určitými aspektmi poskytovania informácií spotrebiteľom predovšetkým na zamedzenie klamlivých činností a opomenutie informácií. Všeobecné zásady o nekalých obchodných praktikách by mali dopĺňať osobitné pravidlá týkajúce sa poskytovania informácií o potravinách spotrebiteľom.
(6) Pravidlá Únie o označovaní potravín uplatniteľné na všetky potraviny sú ustanovené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES z 20. marca 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa označovania, prezentácie a reklamy potravín(5). Väčšina ustanovení uvedených v uvedenej smernici pochádza z roku 1978, a preto by sa mali zaktualizovať.
(7) Smernicou Rady 90/496/EHS z 24. septembra 1990 o nutričnom označovaní potravín(6) sa ustanovujú pravidlá, pokiaľ ide o obsah a prezentáciu informácií o výživovej hodnote na spotrebiteľsky balených potravinách. Zaraďovanie informácií o výživovej hodnote je dobrovoľné, pokiaľ nie je vznesená požiadavka na výživové vyhlásenie o potravine. Väčšina ustanovení uvedených v tejto smernici pochádza z roku 1990, a preto by mali byť zaktualizované.
(8) Všeobecné požiadavky na označovanie dopĺňa viacero ustanovení uplatniteľných za určitých okolností na všetky potraviny alebo na určité kategórie potravín. Okrem toho existuje viacero osobitných pravidiel, ktoré sú uplatniteľné na určité potraviny.
(9) Hoci sú pôvodné ciele a základné zložky súčasných právnych predpisov o označovaní stále platné, treba ich zjednodušiť s cieľom zabezpečiť ich ľahšie uplatňovanie a väčšiu právnu istotu pre zainteresované strany a zmodernizovať ich so zreteľom na nový vývoj v oblasti informácií o potravinách.
(10) Široká verejnosť sa zaujíma o vzťah medzi stravovaním a zdravím a o výber vhodnej stravy tak, aby vyhovovala individuálnym potrebám. V Bielej knihe Komisie z 30. mája 2007 o stratégii riešenia zdravotných problémov súvisiacich s výživou, nadváhou a obezitou v Európe sa poznamenalo, že nutričné označovanie je jedným zo spôsobov informovania spotrebiteľov o zložení potravín a pomáha im informovane si vyberať. Vzdelávacie a informačné kampane sú významným mechanizmom na zlepšovanie porozumenia informácií o potravinách zo strany spotrebiteľov. V stratégii spotrebiteľskej politiky Únie na roky 2007 – 2013 sa zdôraznilo, že umožnenie spotrebiteľom rozhodovať sa o výbere na základe informácií je podstatné pre účinnú hospodársku súťaž, ako aj pre blaho spotrebiteľov. Poznanie základných zásad výživy a vhodné informácie o výživovej hodnote potravín by výrazne prispeli k tomu, aby sa spotrebitelia mohli rozhodovať na základe informácií. Okrem toho je rozumné a správne, aby spotrebitelia v členských štátoch mohli využívať neutrálny zdroj informácií na objasnenie individuálnych otázok o výžive. Preto by mali členské štáty zriadiť zodpovedajúce telefonické horúce linky, na prevádzku ktorých by mohol prispievať potravinársky sektor.
(11) Na zvýšenie právnej istoty a zabezpečenie racionálneho a dôsledného presadzovania je vhodné zrušiť smernice 90/496/EHS a 2000/13/ES a nahradiť ich jediným nariadením, ktoré by spotrebiteľom aj priemyselnému odvetviu poskytlo istotu a znížilo administratívne zaťaženie.
(12) V záujme jasnosti je vhodné zrušiť a zahrnúť do tohto nariadenia ďalšie horizontálne akty, a to smernicu Komisie 87/250/EHS z 15. apríla 1987 o uvádzaní objemovej koncentrácie alkoholu v označení alkoholických nápojov určených na predaj konečnému spotrebiteľovi(7), smernicu Komisie 94/54/ES z 18. novembra 1994, ktorá sa týka povinného uvádzania podrobných údajov v označení určitých potravín okrem tých, ktoré ustanovuje smernica Rady 79/112/EHS(8), smernicu Komisie 1999/10/ES z 8. marca 1999 umožňujúcu výnimky z ustanovení článku 7 smernice Rady 79/112/EHS, ktoré sa týkajú označovania potravín(9), smernicu Komisie 2002/67/ES z 18. júla 2002 o označovaní potravín, ktoré obsahujú chinín a kofeín(10), nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004 z 31. marca 2004, ktoré sa týka označovania potravín a potravinových prísad s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi a/alebo fytostanolovými estermi(11), a smernicu Komisie 2004/77/ES z 29. apríla 2004, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 94/54/ES v súvislosti s označovaním určitých potravín obsahujúcich kyselinu glycyrhizinovú a jej amónnu soľ(12).
(13) Treba ustanoviť spoločné definície, zásady, požiadavky a postupy tak, aby sa vytvoril jasný rámec a spoločný základ pre opatrenia Únie a vnútroštátne opatrenia, ktorými sa riadia informácie o potravinách.
(14) Na dodržanie komplexného a evolučného prístupu k informáciám poskytovaným spotrebiteľom o potravinách, ktoré konzumujú, by mala existovať široká definícia potravinového informačného práva zahŕňajúca pravidlá všeobecnej a osobitnej povahy, ako aj široká definícia informácií o potravinách a vzdelávanie zahŕňajúce informácie poskytované aj inými prostriedkami než označením.
(15) Pravidlá Únie by sa mali uplatňovať iba v prípade podnikov, koncept ktorých znamená určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie. Činnosti, ako je príležitostné dodávanie potravín tretím stranám, podávanie jedál a predaj potravín súkromnými osobami, napríklad pri charitatívnych akciách alebo miestnych trhoch a stretnutiach, ako aj na predaj potravín rôznymi formami priameho poľnohospodárskeho predaja, nespadajú do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia. Na to, aby najmä malé a stredné podniky (MSP) v odvetví ručnej výroby potravín a potravinárskom maloobchode, medzi ktoré patria aj zariadenia hromadného stravovania, neboli príliš zaťažené, mali by sa výrobky, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené, vyňať z požiadaviek na označovanie.
(16)Cateringové služby zabezpečované dopravnými spoločnosťami by mali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia len v prípade, ak sú poskytované na trase medzi dvomi miestami na území Únie.
(17)Cateringové služby poskytované v kinách – okrem MSP – by mali spadať do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia, ak sa potravina balí na mieste predaja do štandardizovaných obalov, ktorých kapacita je vopred stanovená a konečné množstvo a obsah potraviny alebo nápoja sú tak vymedzené a merateľné.
(18) Právne predpisy týkajúce sa informácií o potravinách by mali vychádzať aj z požiadaviek spotrebiteľov na informácie a zabezpečovať, aby sa nepotláčali inovácie v potravinárskom priemysle. Mala by existovať možnosť dobrovoľného uvádzania dodatočných informácií zo strany potravinárskych podnikov, čo by umožnilo väčšiu flexibilitu.
(19) Cieľom vyžadovania povinných informácií o potravinách je umožniť spotrebiteľom robiť informované rozhodnutia o kúpe, ktoré vyhovujú ich individuálnym stravovacím želaniam a potrebám.
(20) Na to, aby sa právne predpisy týkajúce sa informácií o potravinách dali upravovať podľa meniacich sa informačných potrieb spotrebiteľov a aby sa zabránilo zbytočnému odpadu z obalov, malo by sa povinné označovanie potravín obmedziť na základné informácie, ktoré majú preukázateľne veľký význam pre väčšinu spotrebiteľov.
(21) Nové povinné požiadavky na informácie o potravinách alebo nové formy zobrazovania informácií o potravinách by sa však mali stanoviť len vtedy, ak a pokiaľ je to potrebné v súlade so zásadami subsidiarity, proporcionality, transparentnosti a trvalej udržateľnosti.
(22) Popri existujúcich predpisoch zameraných na boj proti klamlivej reklame by mali predpisy týkajúce sa informácií o potravinách zakazovať uvádzanie akýchkoľvek údajov, ktoré môžu uviesť spotrebiteľa do omylu, najmä pokiaľ ide o energetický obsah, pôvod alebo zloženie potravín. Na to, aby bol tento zákaz účinný, mal by sa uplatňovať aj na reklamu a prezentáciu potravín.
(23)V prípade určitých výrobkov sa tvrdí, že výsledkom ich používania je prínos pre zdravie. Tieto tvrdenia by sa mali uvádzať spôsobom zabezpečujúcim merateľnosť alebo overiteľnosť účinkov používania takýchto výrobkov.
(24) V snahe zabrániť dezintegrácii pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v súvislosti s nesprávnymi, klamlivými alebo chýbajúcimi informáciami o potravinách je nevyhnutné jasne stanoviť zodpovednosti prevádzkovateľov potravinárskych podnikov v tejto oblasti. Bez toho, aby bol dotknutý článok 19 nariadenia (ES) č. 178/2002, by prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za predajné alebo distribučné činnosti, ktoré nemajú vplyv na informácie o potravinách, mali urýchlene konať, ak zistia, že takéto informácie nie sú v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia.
(25) Mal by sa vypracovať zoznam všetkých povinných informácií, ktoré by sa mali poskytovať o všetkých potravinách určených pre konečného spotrebiteľa a zariadenia hromadného stravovania. Tento zoznam by mal zachovať informácie, ktoré sa podľa existujúcich právnych predpisov už vyžadujú, keďže sa všeobecne považujú za cenné acquis pre informovanosť spotrebiteľov.
(26)Nové informačné a komunikačné technológie môžu zohrávať dôležitú úlohu pri poskytovaní doplnkových informácií spotrebiteľom, keďže umožňujú rýchlu a lacnú výmenu informácií. Dá sa uvažovať o tom, že spotrebitelia by mohli získať doplnkové informácie prostredníctvom terminálov umiestnených v supermarketoch. Tieto terminály by po načítaní čiarových kódov poskytli informácie o príslušnom výrobku. Rovnako je možné uvažovať, že spotrebitelia by mohli mať prístup k doplnkovým informáciám prostredníctvom internetových stránok.
▌
(27) Určité zložky alebo iné látky môžu byť príčinou alergií alebo neznášanlivosti, keď sa použijú pri výrobe potravín, ktoré ich stále obsahujú, a v niektorých prípadoch môžu dokonca ohroziť zdravie určitých ľudí. Je preto dôležité poskytovať spotrebiteľom informácie o prítomnosti potravinových prísad, konzervačných pomôcok a iných látok s vedecky preukázaným alergickým účinkom alebo látok, ktoré môžu zvyšovať riziko ochorenia, aby si mohli najmä tí, ktorí trpia na alergiu alebo neznášanlivosť potravín, cielene vyberať tie potraviny, ktoré sú pre nich bezpečné. Uvádzať by sa mali už samotné stopy takýchto látok, aby sa osoby so silnými alergiami mohli bezpečne rozhodnúť. Na tento účel by sa mali vypracovať spoločné pravidlá
(28) Etikety na potravinách by mali byť jasné a zrozumiteľné a pomáhať spotrebiteľom, ktorí sa chcú cielene rozhodovať pri výbere potravín a stravy. Štúdie ukazujú, že dôležitým prvkom maximalizácie možností ovplyvňovania čitateľov informáciami v označení je dobrá čitateľnosť, a že nečitateľné informácie o výrobku sú jednou z hlavných príčin nespokojnosti spotrebiteľov s etiketami na potravinách. Mali by sa preto spoločne zohľadňovať prvky ako typ písma, jeho farba a kontrast.
(29) Na zabezpečenie poskytovania informácií o potravinách je nutné zahrnúť predaj potravín pomocou komunikácie na diaľku. Hoci je jasné, že akékoľvek potraviny dodávané prostredníctvom predaja na diaľku by mali spĺňať rovnaké požiadavky na informácie ako potraviny predávané v obchodoch, treba si vyjasniť, že v týchto prípadoch musia byť príslušné povinné informácie o potravinách k dispozícii aj pred kúpou.
(30) S cieľom poskytnúť spotrebiteľom informácie o potravinách potrebné na rozhodovanie sa na základe informácií by sa mali aj v prípade alkoholických miešaných nápojov uvádzať informácie o ich zložkách.
(31)Podľa uznesenia Európskeho parlamentu z 5. septembra 2007 o stratégii Európskej únie na podporu členských štátov pri znižovaní dôsledkov požívania alkoholu(13)a stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2008 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, v súvislosti s prácou Komisie a obavami verejnosti týkajúcimi sa poškodenia spôsobeného alkoholom, najmä u mladých a zraniteľných spotrebiteľov, by Komisia mala spolu s členskými štátmi určiť definíciu nápojov ako sú tzv. alcopops, ktorých cieľovou skupinou sú najmä mladí ľudia. V dôsledku toho, že majú charakter alkoholického nápoja, by pre ne mali platiť prísnejšie požiadavky označovania a v obchodoch by mali byť jasne oddelené od nealkoholických nápojov.
(32) Je tiež dôležité poskytnúť spotrebiteľom informácie o ostatných alkoholických nápojoch. Osobitné pravidlá Únie už existujú v prípade označovania vína. V nariadení Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom(14) sa stanovuje kompletný súbor technických noriem, ktoré úplne pokrývajú všetky vinárske pracovné postupy, výrobné metódy a spôsoby prezentácie a označovania vín, čím sa zabezpečuje pokrytie všetkých etáp reťazca a ochrana a správna informovanosť spotrebiteľov. Uvedené nariadenie opisuje presným a komplexným spôsobom látky, ktoré môžu byť použité vo výrobnom procese spolu s podmienkami ich použitia prostredníctvom pozitívneho zoznamu vinárskych pracovných postupov a ošetrení, akýkoľvek postup, ktorý nie je zahrnutý do tohto zoznamu je zakázaný. Preto je v tejto etape vhodné vyňať víno z povinnosti uvádzať zoznam zložiek a výživové vyhlásenie. Pokiaľ ide o pivo a liehoviny vymedzené v článku 2 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 110/2008 z 15. januára 2008 o definovaní, popise, prezentácii, označovaní a ochrane zemepisných označení liehovín(15) a s cieľom zabezpečiť konzistentný prístup a súlad s podmienkami ustanovenými v prípade vína by sa mal uplatňovať rovnaký typ výnimiek. Päť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia Komisia vydá správu a v prípade potreby môže v kontexte tohto nariadenia navrhnúť osobitné požiadavky.
(33) Uvedenie krajiny alebo miesta pôvodu potraviny by sa malo v súlade s článkom 9 ods. 1 písm. k) poskytovať povinne a vždy, keď by jeho absencia mohla uviesť spotrebiteľov do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu ▌ alebo miesto pôvodu daného výrobku V iných prípadoch by sa uvedenie krajiny ▌ alebo miesta pôvodu ▌ malo poskytnúť spôsobom, ktorý neklame spotrebiteľa, a na základe jasne definovaných kritérií, ktoré zaistia rovnaké podmienky pre priemyselné odvetvie a zlepšia zrozumiteľnosť informácií o krajine ▌ alebo miest pôvodu potravín pre spotrebiteľov. Takéto kritériá sa neuplatňujú na údaje súvisiace s názvom alebo adresou prevádzkovateľa potravinárskeho podniku.
(34) Ak prevádzkovatelia potravinárskych podnikov uvedú, že pôvod potraviny je v Únii, aby upriamili pozornosť spotrebiteľov na kvality svojich výrobkov a na výrobné normy Únie, musia byť takéto označenia ▌v súlade s harmonizovanými kritériami. To isté sa vzťahuje prípadne aj na údaj o členskom štáte.
(35) Nepreferenčné pravidlá Únie týkajúce sa pôvodu sú ustanovené v nariadení Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Spoločenstva(16), a jeho vykonávacích predpisoch v nariadení Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993(17). Určenie krajiny pôvodu potravín sa bude zakladať na týchto pravidlách, ktoré sú dobre známe obchodným prevádzkovateľom a správnym orgánom, a ktoré by mali uľahčiť jeho vykonávanie.
(36) Nutričné označenie potraviny sa týka informácií o energetickej hodnote a prítomnosti určitých živín a zložiek v potravinách. Povinné poskytovanie informácií o výživovej hodnote na prednej a zadnej strane obalu by malo mať oporu v opatreniach členských štátov, ako sú výživové akčné plány ako súčasť ich politiky v oblasti verejného zdravia, ktoré poskytnú konkrétne odporúčania pre nutričné vzdelávanie verejnosti a podporia informovaný výber potravín.
(37) Vo vyššie uvedenej Bielej knihe Komisie z 30. mája 2007 sa vyzdvihli určité živiny dôležité pre ľudské zdravie. Preto je vhodné, aby požiadavky na povinné poskytovanie informácií o výživovej hodnote boli v súlade s odporúčaniami uvedenej bielej knihy.
(38) Spotrebitelia si zvyčajne neuvedomujú potenciálny príspevok alkoholických nápojov k svojmu celkovému príjmu živín. Preto by bolo prínosom, ak by výrobcovia museli poskytovať informácie o energetickej hodnote alkoholických nápojov.
(39) V záujme právnej istoty a súdržnosti právnych predpisov Únie by malo byť dobrovoľné zaraďovanie výživových alebo zdravotných tvrdení na etikety na potravinách v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 z 20. decembra 2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách(18).
(40) Aby nedochádzalo k zbytočnému zaťažovaniu výrobcov potravín a obchodníkov s potravinami, je vhodné oslobodiť určité kategórie potravín, ktoré sú nespracované alebo v prípade ktorých nie je informácia o výživovej hodnote určujúcim faktorom pre rozhodnutie spotrebiteľa o kúpe, alebo potravín, ktorých vonkajší obal alebo etiketa sú príliš malé a neumožňujú vykonať povinné označenie, od povinného nutričného označovania, pokiaľ povinnosť poskytovať takéto informácie nie je uvedená v iných právnych predpisoch Únie.
(41) Ak majú ▌ informácie apelovať na priemerného spotrebiteľa a slúžiť na informačný účel, na ktorý sa uvádzajú, mali by byť pre priemerného spotrebiteľa ľahko zrozumiteľné. Je preto vhodné uvádzať tieto informácie v jednom zornom poli, aby spotrebitelia mohli ▌ vidieť základné informácie o výživovej hodnote pri nakupovaní potravín ▌.
(42) Nedávny vývoj týkajúci sa vyjadrovania výživovej hodnoty iného ako na 100g/100ml/porciu v niektorých členských štátoch a organizáciách v potravinárskom odvetví naznačuje, že spotrebitelia obľubujú tieto systémy, lebo im pomáhajú vyberať si rýchlo. V celej Únii však neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, ako priemerný spotrebiteľ chápe a používa alternatívne vyjadrovanie informácií. Z dôvodu porovnateľnosti výrobkov v rôznych veľkostiach balenia je preto vhodné zachovať povinnosť uvádzať údaje o výživovej hodnote na množstvá 100g/100ml a prípadne umožniť doplnkové údaje na jednu porciu. Ak je potravina balená vopred ako jednotlivá porcia, mal by byť dodatočný údaj o výživovej hodnote na jednu porciu povinný. S cieľom zabrániť uvádzaniu klamlivých údajov v súvislosti s údajmi o porciách, by sa mali prostredníctvom konzultačného postupu štandardizovať veľkosti porcií v celej Únii.
(43) Vyhlásenie o množstvách živín a porovnateľných ukazovateľoch v hlavnom zornom poli v ľahko rozoznateľnej forme umožňujúcej hodnotenie výživových vlastností potravín by sa ako celok malo považovať za súčasť výživového vyhlásenia, a nie za skupinu jednotlivých vyhlásení.
(44) Skúsenosti ukazujú, že v mnohých prípadoch je dobrovoľné uvádzanie informácií o potravinách na škodu jasnosti povinných informácií o potravinách. Preto treba poskytnúť kritériá, ktoré pomôžu prevádzkovateľom potravinárskych podnikov a orgánom na presadzovanie právnych predpisov dosiahnuť vyváženosť medzi poskytovaním povinných a dobrovoľných informácií o potravinách.
(45) ▌Informácie o možných alergénoch sú pre alergikov veľmi dôležité aj v prípade potravín, ktoré nie sú balené vopred, a výrobkov ponúkaných cateringovými službami. Preto by tieto informácie mali byť spotrebiteľovi vždy dostupné.
(46) Členské štáty by nemali mať možnosť prijímať iné ustanovenia než tie, ktoré sú uvedené v tomto nariadení v oblasti, ktorú harmonizuje, pokiaľ to tu nie je osobitne uvedené. Keďže vnútroštátne požiadavky na označovanie by okrem toho mohli spôsobovať prekážky voľnému pohybu tovaru na vnútornom trhu, členské štáty by mali preukázať, prečo sú tieto opatrenia potrebné, a vymedziť kroky, ktoré podniknú na zabezpečenie ich uplatňovania spôsobom, ktorý bude čo najmenej obmedzovať obchod.
(47) Pravidlá týkajúce sa informácií o potravinách by sa mali dať prispôsobovať rýchlo sa meniacemu sociálnemu, hospodárskemu a technologickému prostrediu.
(48) So zreteľom na určité aspekty informácií o potravinách, ktoré podnecujú vývoj inovačných a moderných obchodných postupov, treba povoliť dostatok experimentov a prieskum medzi spotrebiteľmi a poskytnúť solídne dôkazy o najlepších systémoch. Preto by sa v týchto prípadoch mali právne predpisy Únie týkajúce sa informácií o potravinách obmedziť na ustanovenie povinných zásadných požiadaviek určujúcich úroveň ochrany a informovanosti spotrebiteľa a ponechať pružnosť na plnenie týchto požiadaviek spôsobom, ktorý je v súlade s ustanoveniami vnútorného trhu.
(49) Na zabezpečenie navrhovania a stanovovania podrobnejších požiadaviek na informácie o potravinách dialektickým spôsobom a aby tieto požiadavky pochádzali z osvedčených postupov, by mali na úrovni Únie aj na vnútroštátnej úrovni existovať pružné mechanizmy založené na otvorenej a transparentnej konzultácii s verejnosťou a udržateľnej interakcii medzi celým radom reprezentatívnych zainteresovaných strán. Takéto mechanizmy môžu vyústiť do vývoja vnútroštátnych nezáväzných systémov na základe solídneho spotrebiteľského prieskumu a rozsiahlej konzultácie so zainteresovanými stranami. Spotrebitelia by mali mať k dispozícii také mechanizmy, aby vedeli identifikovať potraviny označené v súlade s vnútroštátnymi systémami napr. prostredníctvom identifikačného čísla alebo symbolu.
(50) Na zabezpečenie úrovne súdržnosti výsledkov dosiahnutých v rôznych členských štátoch treba podporovať neustálu výmenu a zdieľanie osvedčených postupov a skúseností medzi členskými štátmi a s Komisiou a podporovať účasť zainteresovaných strán na takýchto výmenách.
(51) Členské štáty by mali vykonávať úradné kontroly na zabezpečenie dodržiavania tohto nariadenia v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. Apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá(19).
(52) Odkazy na smernicu 90/496/EHS v nariadení (ES) č. 1924/2006 a v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1925/2006 z 20. decembra 2006 o pridávaní vitamínov a minerálnych látok a niektorých ďalších látok do potravín(20) by sa mali zaktualizovať tak, aby zohľadňovali toto nariadenie. Nariadenia (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť a doplniť.
(53) Na to, aby mohli zainteresované strany, najmä MSP, poskytovať informácie o výživovej hodnote svojich výrobkov, malo by sa postupne zavádzať uplatňovanie opatrení, ktoré urobia uvádzanie informácií o výživovej hodnote povinným v rámci predĺžených prechodných období s poskytnutím dodatočného prechodného obdobia pre mikropodniky.
(54)Výrobky tradičnej potravinárskej výroby a čerstvé potravinárske výrobky maloobchodného predaja, ktoré sa vyrábajú priamo na mieste predaja môžu samozrejme obsahovať látky vyvolávajúce u citlivých osôb alergické reakcie alebo neznášanlivosť. Keďže sa ale práve výrobky, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené, predávajú v priamom kontakte so zákazníkom, tento by mal mať možnosť získať príslušné informácie, napr. v rozhovore pri predaji alebo prostredníctvom viditeľnej informačnej tabule na mieste predaja, alebo prostredníctvom vystaveného informačného materiálu.
(55) Keďže ciele tohto nariadenia nemôžu členské štáty dostatočne dosiahnuť, a preto ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality uvedenou v tomto článku nepresahuje toto nariadenie rozsah nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
▌
(56) Komisia by mala byť splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočnila náležité konzultácie aj na úrovni odborníkov.
(57)Aby sa zabezpečili jednotné podmienky vykonávania, mali by sa na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci na prijatie technických usmernení na výklad zoznamu zložiek spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť s cieľom určiť spôsob, akým sa uvedie dátumu minimálnej trvanlivosti, a v súlade s prijatím pozície k vnútroštátnym ustanoveniam prijatým členským štátom.V súlade s článkom 291 ZFEÚ sa pravidlá a všeobecné zásady týkajúce sa mechanizmov kontroly, ktorými členské štáty uskutočňujú kontrolu nad výkonom vykonávacích právomocí Komisie, stanovia vopred v nariadení, ktoré sa prijme v súlade s riadnym legislatívnym postupom. Do prijatia tohto nového nariadenia a z dôvodu potreby prijať dané nariadenie čo najskôr, by sa kontrola členskými štátmi mala uskutočňovať v súlade s ustanoveniami rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(21), s výnimkou regulačného postupu s kontrolou, ktorý sa neuplatňuje, pokiaľ sú tieto ustanovenia v súlade so zmenenými a doplnenými zmluvami. Odkazy na tieto ustanovenia by sa napriek tomu mali nahradiť odkazmi na pravidlá a zásady stanovené v novom nariadení hneď po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia,
▌
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
KAPITOLA I
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Článok 1
Predmet a rozsah pôsobnosti
▌
1. Týmto nariadením sa ustanovujú všeobecné zásady, požiadavky a zodpovednosti, ktorými sa riadia informácie o potravinách, a najmä označovanie potravín. Ustanovujú sa ním prostriedky, ktoré zaručujú právo spotrebiteľov na informácie, a postupy o poskytovaní informácií o potravinách, so zreteľom na potrebu zabezpečiť dostatočne pružné reagovanie na budúci vývoj a nové informačné požiadavky.
2. Toto nariadenie sa uplatňuje na všetky etapy potravinového reťazca, pokiaľ sa týkajú poskytovania informácií o potravinách konečnému spotrebiteľovi.
Uplatňuje sa na všetky spotrebiteľsky zabalené potraviny určené na dodanie konečnému spotrebiteľovi a na potraviny určené na zásobovanie zariadení hromadného stravovania.
Neuplatňuje sa na potraviny, ktoré sa balia priamo na mieste predaja pred dodaním konečnému spotrebiteľovi.
Na služby stravovacích zariadení zabezpečované dopravnými spoločnosťami sa toto nariadenie vzťahuje iba v prípade, ak sa služby poskytujú na trase medzi dvomi miestami na území Únie.
3.Toto nariadenie sa uplatňuje len na potraviny vyrobené v podnikateľskom procese, pri ktorom sa predpokladá určitá kontinuita činností a určitý stupeň organizácie. Na činnosti, ako je príležitostné spracovanie, podávanie a predaj potravín súkromnými osobami na udalostiach, ako sú charitatívne akcie či miestne trhy a stretnutia, sa toto nariadenie nevzťahuje.
4.Potraviny pochádzajúce z tretích krajín možno v rámci Únie distribuovať len po tom, čo splnia požiadavky tohto nariadenia.
5. Toto nariadenie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté požiadavky na označovanie stanovené v osobitných právnych predpisoch Únie, uplatniteľných na určité potraviny. Komisia predloží do ...(22)aktualizovaný zoznam všetkých požiadaviek na označovanie stanovených v osobitných právnych predpisoch Únie a týkajúcich sa určitých potravín a zverejní ho na internete.
Komisia predloží najneskôr do …(23)* správu Európskemu parlamentu a Rade o súlade týchto osobitných požiadaviek na označovanie s týmto nariadením. Komisia v prípade potreby pripojí k správe príslušný návrh na zmenu tohto nariadenia.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
1. Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
a)
pojmy „potraviny“, „potravinové právo“, „potravinársky podnik“, „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“, „maloobchod“, „umiestnenie na trhu“ a „konečný spotrebiteľ“ v článku 2 a v článku 3 ods. 1, 2, 3, 7, 8 a 18 nariadenia (ES) č. 178/2002;
b)
pojmy „spracovanie“, „nespracované produkty“ a „spracované výrobky“ v článku 2 ods. 1 písm. m), n) a o) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 z 29. apríla 2004 o hygiene potravín(24);
c)
pojmy „potravinárske prídavné látky“ a „pomocné látky“ v článku 1 ods. 2 a v článku 1 ods. 3 písm. a) smernice Rady 89/107/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinárskych prídavných látok povolených na použitie v potravinách určených na ľudskú spotrebu(25);
d)
pojem „dochucovadlo“ v článku 1 ods. 2 písm. a) smernice Rady 88/388/EHS z 22. júna 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dochucovadiel určených na používanie v potravinách a východzích materiálov na ich výrobu(26);
e)
pojmy „mäso“ a „mechanicky separované mäso“ v bodoch 1.1 a 1.14 prílohy I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 853/2004 z 29. apríla 2004, ktorým sa ustanovujú osobitné hygienické predpisy pre potraviny živočíšneho pôvodu(27);
f)
pojmy „tvrdenie“, „živina“, „iná látka“, „výživové tvrdenie“ a „zdravotné tvrdenie“ v článku 2 ods. 2 body 1 až 5 nariadenia (ES) č. 1924/2006.
2. Uplatňujú sa aj tieto vymedzenia pojmov:
a)
„informácie o potravinách“ sú informácie o potravine sprístupnené konečnému spotrebiteľovi prostredníctvom nálepky, ďalšieho sprievodného materiálu alebo akýmikoľvek inými prostriedkami vrátane moderných technológií alebo verbálnej komunikácie. Nezahŕňajú komerčnú komunikáciu vymedzenú v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode(28);
▌
b)
„zariadenie hromadného stravovania“ je akékoľvek zariadenie (vrátane predajných automatov, vozidla alebo stánku s pevným stanoviskom či pojazdného stánku) ako reštaurácie, závodné jedálne, školské jedálne, nemocnice a cateringové spoločnosti, kde sa v rámci podnikateľskej činnosti pripravuje jedlo, ktoré je určené na priamu konzumáciu konečným spotrebiteľom;
c)
„spotrebiteľsky zabalená potravina“ znamená akúkoľvek jednotlivú položku určenú na prezentáciu ako takú konečnému spotrebiteľovi a zariadeniam hromadného stravovania, ktorá pozostáva z potraviny v obale, ktorý ju obaľuje úplne alebo čiastočne, ale v každom prípade takým spôsobom, že obsah nemôže byť zamenený bez otvorenia alebo výmeny obalu;
d)
„potravina, ktoré nie je spotrebiteľsky zabalená“ znamená potravinu, ktorá sa na predaj konečnému spotrebiteľovi ponúka v nebalenom stave a balí sa, ak vôbec, až v okamihu predaja konečnému spotrebiteľovi, ako aj potravinu a čerstvý výrobok, ktoré sa balia na mieste predaja v deň predaja na účel okamžitého predaja;
e)
„remeselne vyrobená potravina“ je potravina, ktorá bola vyrobená priamo pre spotrebiteľa v podniku, ktorý je podľa vnútroštátneho obchodného práva zapísaný vo vnútroštátnych registroch ako remeselný podnik;
f)
„zložka“ znamená akúkoľvek látku vrátane potravinárskych prídavných látok a potravinárskych enzýmov a akúkoľvek zložku zmesi zložiek, ktorá sa používa pri výrobe alebo príprave potraviny, a ktorá sa nachádza v konečnom výrobku dokonca aj v pozmenenom stave;
g)
„miesto pôvodu“ je miesto, krajina alebo región, v ktorom boli výrobky alebo poľnohospodárske zložky v úplnosti získané, v súlade s článkom 23 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 2913/92;
h)
„zmes zložiek“ je zložka, ktorá je sama osebe produktom viac ako jednej zložky;
i)
„nálepka“ znamená akúkoľvek visačku, značku, známku, obrázkový alebo iný opisný materiál napísaný, vytlačený, šablónou natlačený, vyznačený, vyrazený alebo natlačený na obale potravín alebo pripojený k nemu;
j)
„označenie“ znamená akékoľvek slová, údaje, ochranné známky, obchodné názvy, obrázkové materiály alebo symboly, ktoré sa týkajú potraviny a sú umiestnené na akomkoľvek obale, dokumente, oznámení, nálepke, kruhovej alebo prstencovej etikete, ktorá sprevádza alebo sa týka takejto potraviny;
k)
„zorné pole“ znamená všetky plochy obalu, ktoré sú čitateľné z jedného pohľadu, umožňujú rýchly a ľahký prístup k údajom v označení ▌;
l)
„čitateľnosť“ je okrem iného písmo, tlač, embosovanie, symboly, rytinu, uvádzanie značiek takým spôsobom, ktorý spotrebiteľovi s normálnym zrakom umožňuje porozumieť obsahu na etiketách na potravinách bez použitia optických pomôcok; čitateľnosť závisí od veľkosti, typu a hrúbky písma, rozostúpenia písmen, slov a riadkov, pomeru medzi šírkou a výškou písmen, ako aj od kontrastu medzi písmom a pozadím;
▌
m)
„obvyklý názov“ je názov, ktorý sa chápe ako názov potraviny bez toho, aby ho bolo treba vysvetľovať spotrebiteľom v členskom štáte, v ktorom sa predáva;
n)
„opisný názov“ je názov obsahujúci opis potraviny a ak je to potrebné z hľadiska jej použitia, aby bol pre spotrebiteľa dostatočne zrozumiteľný pre určenie skutočného charakteru potraviny a jej odlíšenie od ostatných výrobkov, s ktorými by ju bolo možné zameniť;
▌
o)
„jednozložkový výrobok“ je akákoľvek potravina, ktorá okrem soli, cukru, korenín, vody, prídavných látok, aróm alebo enzýmov obsahuje len jednu zložku;
p)
„zásadné požiadavky“ sú požiadavky, ktoré určujú úroveň ochrany spotrebiteľa a informácií o potravinách so zreteľom na daný problém, a ktoré sú ustanovené v akte Únie;
q)
„dátum minimálnej trvanlivosti“ je dátum, do ktorého si potravina za predpokladu, že sa skladuje podľa uvedených pokynov alebo podľa osobitných pokynov uvedených na obale, uchová svoje špecifické vlastnosti;
r)
„dátum spotreby“ je dátum, do ktorého sa potravina musí skonzumovať; po tomto dátume sa potravina ďalej nesmie predávať spotrebiteľovi ani ďalej spracovávať;
s)
„dátum výroby“ je dátum, kedy bol výrobok vyrobený, prípadne zabalený a zmrazený;
t)
„osvedčené postupy“ sú normy, systémy, iniciatívy alebo akékoľvek iné činnosti povolené príslušnými orgánmi, ktoré sa podľa skúseností a výskumu ukázali pre väčšinu spotrebiteľov ako najefektívnejšie, a ktoré sa považujú za vzory hodné nasledovania;
u)
„imitácia potraviny“ je potravina, ktorá vzbudzuje dojem inej potraviny a v ktorej sa bežne používaná zložka úplne alebo čiastočne nahrádza inou zložkou alebo sa k nej pridáva.
3. Na účely tohto nariadenia krajina pôvodu potraviny odkazuje na pôvod potraviny, ako sa vymedzuje v súlade s článkami 23 až 26 nariadenia (EHS) č. 2913/92.
4. Používajú sa aj osobitné definície uvedené v prílohe I.
KAPITOLA II
VŠEOBECNÉ ZÁSADY INFORMÁCIÍ O POTRAVINÁCH
Článok 3
Všeobecné ciele
1. Poskytovanie informácií o potravinách sa usiluje o vysokú úroveň ochrany zdravia, transparentnosť a porovnateľnosť výrobkov v záujme spotrebiteľov a poskytuje základ pre rozhodovanie o výbere na základe informácií a bezpečné používanie potravín.
2.Označovanie potravín musí byť pre priemerného spotrebiteľa ľahko rozpoznateľné, čitateľné a zrozumiteľné.
3. Cieľom potravinového informačného práva je dosiahnuť v Únii voľný pohyb legálne vyrábaných a predávaných potravín. ▌
4. Keď sa potravinovým informačným právom ustanovia nové požiadavky, za predpokladu, že sa tieto požiadavky netýkajú ochrany ľudského zdravia, sa po nadobudnutí účinnosti nových požiadaviek poskytne prechodné obdobie, počas ktorého možno potraviny s etiketami, ktoré nevyhovujú novým požiadavkám, umiestňovať na trh a pokračovať v predaji týchto potravín, ktoré boli umiestnené na trh pred koncom prechodného obdobia, až do vyčerpania zásob. Nové pravidlá označovania potravín sa zavedú v súlade s jednotným dátumom začiatku uplatňovania, ktorý stanoví Komisia po konzultácii s členskými štátmi a so záujmovými skupinami.
Článok 4
Zásady, ktorými sa riadia povinné informácie o potravinách
1. Ak právne predpisy vyžadujú povinné informácie o potravinách, týka sa to informácií, ktoré patria najmä do jednej z týchto kategórií:
a)
informácie o totožnosti a zložení, množstvách, vlastnostiach alebo iných charakteristikách potraviny;
b)
informácie o ochrane zdravia spotrebiteľov a bezpečnom používaní potraviny. To sa týka najmä informácií o:
i)
atribútoch zloženia, ktoré môžu byť škodlivé pre zdravie určitých skupín spotrebiteľov;
ii)
trvanlivosti, skladovaní, prípadne o požiadavkách na skladovanie po otvorení výrobku, a bezpečnom použití;
▌
c)
informácií o výživových vlastnostiach, aby sa spotrebitelia vrátane osôb s osobitnými stravovacími požiadavkami mohli rozhodovať o výbere na základe informácií.
2. Pri zvažovaní potreby povinných informácií o potravinách sa berú do úvahy potenciálne náklady a prínosy poskytovania určitých informácií zúčastneným stranám vrátane spotrebiteľov, výrobcov a iných.
Článok 5
Konzultácia s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín
Akékoľvek opatrenia potravinového informačného práva, ktoré môžu mať vplyv na verejné zdravie, sa prijímajú po konzultácii s Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (úrad).
KAPITOLA III
VŠEOBECNÉ POŽIADAVKY NA INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH A ZODPOVEDNOSTI PREVÁDZKOVATEĽOV POTRAVINÁRSKYCH PODNIKOV
Článok 6
Základná požiadavka
Akúkoľvek potravinu určenú na zásobovanie konečného spotrebiteľa alebo zariadení hromadného stravovania sprevádzajú informácie o potravine v súlade s týmto nariadením.
Článok 7
Primerané informačné postupy
1. Informácie o potravinách nesmú byť také, aby uvádzali do omylu ▌, najmä:
a)
tým, že by opis a/alebo zobrazenie potraviny mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o jej charakter, identitu, vlastnosti, zloženie, jednotlivé zložky a ich množstvo vo výrobku, trvanlivosť, krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu, spôsob výroby alebo produkcie;
b)
tým, že sa prostredníctvom opisu alebo grafického zobrazenia na obale vzbudzuje dojem prítomnosti určitého výrobku alebo zložky, hoci v skutočnosti balenie obsahuje výrobok, ktorý je imitáciou potraviny, alebo obsahuje náhradu zložky, ktorá sa normálne používa v určitom výrobku. V týchto prípadoch sa musí na obale uviesť označenie „imitácia“, alebo „vyrobené s pridaním (označenie náhradnej zložky) namiesto (označenie nahradenej zložky)“;
c)
vytváraním dojmu, že v prípade mäsových výrobkov ide o jeden narastený kus mäsa, hoci výrobok v skutočnosti pozostáva z kombinovaných kúskov mäsa. V takýchto prípadoch sa musí výrobok na prednej strane obalu označiť slovami „tvarované mäso – z kombinovaných kúskov mäsa“;
d)
pripisovaním potravine takých účinkov alebo vlastností, aké nemá;
e)
vzbudením dojmu, že potravina má osobitné vlastnosti, aj keď v skutočnosti majú takéto vlastnosti všetky podobné potraviny, prípadne osobitným zdôrazňovaním neprítomnosti určitých zložiek a/alebo živín, ktoré príslušná potravina vo svojej podstate neobsahuje;
f)
výslovným upozorňovaním na výrazné zníženie obsahu cukru a/alebo tuku v prípadoch, keď sa zároveň zodpovedajúcim spôsobom nezníži aj energetická hodnota daného výrobku (uvedená v kilojouloch alebo kilokalóriách);
g)
použitím označenia „vhodné pre osoby s osobitnými stravovacími požiadavkami“ i v prípade, že predmetná potravina nezodpovedá predpisom Únie o potravinách určených pre osoby s takými požiadavkami;
h)
pri mlieku označovaním mlieka ako „čerstvé mlieko“, ak jeho dátum spotreby presahuje sedem dní odo dňa naplnenia.
2. Informácie o potravinách musia byť presné, jasné a ľahko zrozumiteľné pre spotrebiteľa.
3. Podľa výnimiek uvedených v právnych predpisoch Únie platných pre prírodné minerálne vody a potraviny určené na osobitné výživové účely nesmú informácie o potravinách pripisovať žiadnej potravine vlastnosť uvádzajúcu, že pomáha predchádzať u ľudí určitej chorobe, liečiť ju alebo vyliečiť, ani sa odvolávať na takéto vlastnosti.
4. Odseky 1 a 3 sa uplatňujú aj na:
a)
reklamu;
b)
prezentáciu potravín, najmä ich tvar, vzhľad alebo obal, použité obalové materiály, spôsob, akým sú upravené, a prostredie, kde sú vystavené.
Článok 8
Zodpovednosti
1. Osoba zodpovedná za informácie o potravinách zabezpečí uvedenie a správnosť daných údajov.
2. Osobou zodpovednou za informácie o potravinách je prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, ktorý potravinu prvýkrát uvádza na trh Únie, alebo prípadne prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina uvádza na trh.
3. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečia v miere, v akej ich činnosť ovplyvňuje informácie o potravinách v rámci nimi riadeného podniku, aby poskytované informácie spĺňali požiadavky tohto nariadenia.
4. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zodpovední za maloobchodné alebo distribučné činnosti, ktoré neovplyvňujú informácie o potravine, konajú s náležitou pozornosťou, aby v rámci svojich príslušných činností pomohli zabezpečiť splnenie požiadaviek na informácie o potravinách, najmä tým, že nebudú dodávať potraviny, o ktorých na základe svojich informácií aako odborníci vedia alebo predpokladajú, že tieto požiadavky nespĺňajú.
5. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci nimi riadených podnikov zabezpečia, aby informácie týkajúce sa potravín, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené, boli k dispozícii prevádzkovateľovi, ktorý s potravinami zaobchádza s cieľom ďalšieho predaja alebo spracovania, aby tento mohol na požiadanie poskytnúť konečnému spotrebiteľovi povinné informácie o potravinách vymedzené v článku 9 ods. 1 písm. a) až c), f) a h).
6. V nasledujúcich prípadoch prevádzkovatelia potravinárskych podnikov v rámci nimi riadených podnikov zabezpečia, aby sa povinné údaje vyžadované podľa článku 9 objavili na vonkajšom obale, v ktorom sú potraviny predložené na predaj, alebo v obchodných dokladoch k potravinám, ak možno zaručiť, že takéto doklady buď sprevádzajú potraviny, ktorých sa týkajú, alebo boli zaslané vopred alebo zároveň s dodávkou:
a)
ak sú spotrebiteľsky zabalené potraviny určené pre konečného spotrebiteľa, ale uvedené na trh v etape pred predajom konečnému spotrebiteľovi, a ak táto etapa nezahŕňa predaj zariadeniu hromadného stravovania;
b)
ak sú spotrebiteľsky zabalené potraviny určené na zásobovanie zariadení hromadného stravovania na prípravu, spracovanie, delenie alebo porciovanie.
Bez ohľadu na prvý pododsek prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečia, aby sa údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), e), f), h) a j) objavili aj na vonkajšom obale, v ktorom sa potraviny predložené na predaj.
KAPITOLA IV
POVINNÉ INFORMÁCIE O POTRAVINÁCH
ODDIEL 1
OBSAH A PREZENTÁCIA
Článok 9
Zoznam povinných údajov
1. V súlade s článkami 11 až 33 a na základe výnimiek obsiahnutých v tejto kapitole je povinné uvádzanie týchto údajov:
a)
názov, pod ktorým sa výrobok predáva;
b)
zoznam zložiek;
c)
zložky uvedené v prílohe II, ktoré spôsobujú alergie alebo neznášanlivosť, a akákoľvek látka z nich odvodená, pričom sa dodržiavajú osobitné ustanovenia pre potraviny, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené;
d)
množstvo určitých zložiek alebo kategórií zložiek podľa prílohy VII;
e)
netto množstvo potraviny v čase balenia;
f)
dátum minimálnej trvanlivosti alebo v prípade potravín, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze, dátum spotreby;
g)
dátum výroby v prípade mrazených výrobkov;
h)
všetky osobitné podmienky skladovania a/alebo podmienky použitia vrátane ustanovení o podmienkach chladenia a skladovania a o uchovávaní výrobku pred otvorením balenia a po ňom v prípade, keď by bez poskytnutia týchto informácií nebolo možné túto potravinu správne použiť;
i)
návod na použitie v prípade, keď by bez poskytnutia takéhoto návodu nebolo možné túto potravinu správne použiť;
j)
meno alebo obchodné meno alebo registrovaná obchodná známka a adresa výrobcu so sídlom v Únii, baliarne a pri výrobkoch pochádzajúcich z tretích krajín predajcu/dovozcu, alebo prípadne prevádzkovateľa potravinárskeho podniku, pod ktorého menom alebo obchodným menom sa potravina predáva;
k)
krajina alebo miesto pôvodu pri týchto výrobkoch:
–
mäso;
–
hydina;
–
mliečne výrobky;
–
čerstvé ovocie a zelenina;
–
iné jednozložkové výrobky; a
–
mäso, hydina a ryby, keď sa použili ako zložka spracovávaných potravín.
Pokiaľ ide o mäso a hydinu, krajina alebo miesto pôvodu sa môžu uviesť ako jedno miesto v prípade zvierat iba vtedy, ak sa zvieratá narodili, chovali a zabili v rovnakej krajine alebo na rovnakom mieste. V ostatných prípadoch sa poskytnú informácie o každom z rôznych miest narodenia, chovu a zabitia.
Ak existujú dôvody, pre ktoré by bolo nepraktické označiť krajinu pôvodu, môže sa miesto toho uviesť tento údaj: „Pôvod neurčený“.
Pri všetkých ostatných potravinách krajina alebo miesto pôvodu v prípade, keď by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do hrubého omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak informácia sprevádzajúca potravinu alebo označenie ako také by inak znamenalo, že potravina má odlišnú krajinu alebo miesto pôvodu; v takýchto prípadoch musí byť označenie prijaté prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s pravidlami uvedenými v článku 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44;
▌
l)
v prípade nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 % objemu alkoholu, skutočný objemový obsah alkoholu;
m)
výživové vyhlásenie.
2. Údaje uvedené v odseku 1 sa uvedú slovami a číslami. ▌
▌
Článok 10
Výnimky pre mikropodniky
Ručne vyrobené výrobky z mikropodnikov sú vyňaté z požiadavky stanovenej v článku 9 ods. 1 písm. m). Tieto výrobky môžu byť vyňaté aj z požiadaviek poskytovania informácií stanovených v článku 9 ods. 1 písm. a) až l), ak sa predávajú v mieste výroby a predajcovia sú schopní poskytnúť informácie na požiadanie. Informácie sa môžu takisto poskytovať na etiketách umiestnených na regáloch.
Článok 11
Dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín
1. Okrem údajov uvedených v článku 9 ods. 1 sú v prílohe III ustanovené dodatočné povinné údaje pre osobitné druhy alebo kategórie potravín.
2. Komisia môže prílohu III zmeniť a doplniť prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.
▌
Článok 12
Hmotnosť a rozmery
Článok 9 sa nedotýka presnejších ustanovení Únie týkajúcich sa hmotnosti a rozmerov. Dodržiavajú sa ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/45/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa stanovujú pravidlá pre menovité množstvá spotrebiteľsky balených výrobkov(29).
Článok13
Dostupnosť a umiestnenie povinných informácií o potravinách
1. Povinné informácie o potravinách musia byť v súlade s týmto nariadením v prípade všetkých potravín k dispozícii a ľahko prístupné.
2. V prípade potravín, ktoré nie sú spotrebiteľsky zabalené, sa povinné informácie o potravinách uvedú na obale ▌.
▌
Článok 14
Prezentácia povinných údajov
1. Bez toho, aby boli dotknuté osobitné právne predpisy Únie uplatniteľné na konkrétne potraviny, pokiaľ ide o požiadavky uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a) až l), ak sú uvedené na obale alebo na etikete prilepenej na obal, povinné údaje uvedené v článku 9 ods. 1 sú vytlačené na obale alebo etikete tak, aby sa zabezpečilo, že budú ľahko čitateľné. Pritom treba zohľadniť kritériá, ako sú veľkosť a typ písma, kontrast medzi písmom a pozadím, bodová vzdialenosť a šírka znakov.
V súvislosti s postupom konzultácie Komisia vypracuje prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44 spolu s ostatnými zúčastnenými stranami vrátane organizácií spotrebiteľov záväznú koncepciu, v ktorej sa vymedzia usmernenia týkajúce sa čitateľnosti spotrebiteľských informácií o potravinách.
2.V prípade výrobkov určených na určité nutričné využitie, ako sú vymedzené v smernici Komisie 1999/21/ES z 25. marca 1999 o dietetických potravinách na osobitné lekárske účely(30), a na dojčenskú výživu, následnú dojčenskú výživu a výživu pri prechode na normálnu stravu určenú dojčatám a malým deťom, ktoré patria do pôsobnosti smernice Komisie 2006/141/ES z 22. decembra 2006 o počiatočnej dojčenskej výžive a následnej dojčenskej výžive(31) a smernice Komisie 2006/125/ES z 5. decembra 2006 o potravinách spracovaných na báze obilnín a detskej potrave určených pre dojčatá a malé deti(32), ktoré podľa právnych predpisov Únie podliehajú povinnému označovaniu ako doplnok k údajom uvedeným v článku 9 ods. 1 tohto nariadenia, by veľkosť písma mala spĺňať požiadavku čitateľnosti informácií pre spotrebiteľov a tiež požiadavku uvádzania doplnkových informácií súvisiacich s konkrétnym využívaním týchto potravín.
3. Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), e) a l) sa uvedú v rovnakom zornom poli.
▌
4. Odsek 3 sa neuplatňuje v prípade potravín vymedzených v článku 17 ods. 1 a 2. Pre takéto obaly alebo nádoby sa môžu v prípade členských štátov, kde je viac než jeden úradný jazyk, prijať osobitné vnútroštátne ustanovenia.
5.Skratky vrátane iniciál nie je možné použiť, ak by mohli spotrebiteľov uviesť do omylu.
6. Povinné informácie o potravinách sú vyznačené na nápadnom mieste tak, aby boli ľahko viditeľné, jasne čitateľné a v príslušných prípadoch nezmazateľné. V žiadnom prípade nesmú byť skryté, nezreteľné alebo prerušené iným písomným alebo obrázkovým materiálom, iným zásahom alebo vlastným obalom potraviny, napr. v mieste zvaru.
7.Uvádzanie povinných údajov nesmie viesť k zvýšeniu veľkosti a/alebo objemu obalového materiálu alebo nádoby na potravinu a nesmie ani iným spôsobom zvýšiť záťaž pre životné prostredie.
Článok 15
Predaj na diaľku
Bez toho, aby boli dotknuté informačné požiadavky ustanovené v článku 9, v prípade potravín ponúkaných na predaj prostredníctvom komunikácie na diaľku vymedzenej v článku 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku(33):
a)
informácie o potravinách uvedené v článkoch 9 a 29 musia byť na žiadosť spotrebiteľa k dispozícii pred kúpou a môžu sa uviesť v materiáloch podporujúcich predaj na diaľku alebo sa poskytnúť prostredníctvom iných vhodných prostriedkov;
b)
údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. f) a i) sú povinné až v čase dodania.
Článok 16
Jazykové požiadavky
1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 9 ods. 2, povinné informácie o potravinách sa uvádzajú v jazyku, ktorý je ľahko zrozumiteľný pre spotrebiteľov v členských štátoch, v ktorých sa potraviny uvádzajú na trh.
2. Na svojom území môžu členské štáty, kde sa potravina predáva, stanoviť, aby sa takéto údaje poskytovali v jednom alebo viacerých jazykoch spomedzi úradných jazykov Únie.
3.Potraviny, ktoré sa predávajú v bezcolných zónach, sa môžu uviesť na trh aj výlučne v angličtine.
4. Odseky 1 a 2 nebránia tomu, aby sa údaje uvádzali v niekoľkých jazykoch.
Článok 17
Výnimky z požiadavky poskytovaťurčité povinné údaje
1. V prípade sklených fliaš určených na opätovné použitie, ktoré sú nezmazateľne označené a z toho dôvodu nemajú žiadnu etiketu, kruhovú alebo prstencovú, sú povinné iba údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), c), e) a f).
2. V prípade obalov alebo nádob, ktorých najväčšia potlačiteľná plocha má veľkosť menšiu ako 80 cm2, sú na obale alebo etikete povinné iba údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. a), c), e) a f) a v článku 29 ods. 1 písm. a). Na obale je možné dobrovoľne uvádzať ďalšie údaje. Údaje uvedené v článku 9 ods. 1 písm. b) sa uvádzajú inými spôsobmi, alebo sú spotrebiteľovi k dispozícii na požiadanie.
3. Bez toho, aby boli dotknuté iné právne predpisy Únie vyžadujúce povinné nutričné označenie, sa v prípade potravín uvedených v prílohe IV nevyžaduje uvádzať výživovú hodnotu, ako je uvedené v článku 9 ods. 1 písm. m).
V prípade tovaru, ktorý nie je spotrebiteľsky zabalený, ako aj tovaru zo zariadení hromadného stravovania podľa článku 2 ods. 2 písm. b), nie sú údaje uvedené v článkoch 9 a 29 povinné.
ODDIEL 2
PODROBNÉ USTANOVENIA O POVINNÝCH ÚDAJOCH
Článok 18
Názov potraviny
1. Názvom potraviny je jej ▌názov stanovený v príslušných právnych predpisoch. Ak takýto názov neexistuje, názov potraviny je jej obvyklý názov, alebo ak neexistuje obvyklý názov alebo sa obvyklý názov nepoužíva, uvádza sa opisný názov potraviny.
2. Osobitné ustanovenia o používaní názvu potraviny a o údajoch, ktoré ho sprevádzajú, sú ustanovené v prílohe V.
Článok 19
Zoznam zložiek
1. Zoznam zložiek sa uvádza pod vhodným nadpisom alebo za vhodným nadpisom, ktorý tvorí alebo obsahuje slovo „zložky“. Zahŕňa všetky zložky potraviny v zostupnom poradí na základe hmotnosti, ako sú zaznamenané v čase ich použitia pri výrobe potraviny.
2.Ak výrobok obsahuje nanomateriály, musí sa táto skutočnosť jasne uviesť v zozname zložiek použitím slova „nano“.
3. Zložky sa označia ich špecifickým názvom, kde je to vhodné, v súlade s pravidlami stanovenými v článku 18 a v prílohe V.
4. Technické pravidlá pre používanie odsekov 1 a 3 sú ustanovené prílohe VI.
Článok 20
Všeobecné výnimky z požiadavky uvádzať zložky
Zložky nie je nutné vymenovať v prípade týchto potravín:
a)
čerstvé ovocie a zelenina vrátane nešúpaných, nekrájaných alebo podobne spracovaných zemiakov;
b)
voda sýtená oxidom uhličitým, ktorej opis uvádza, že bola sýtená;
c)
kvasné octy získané výlučne z jediného základného výrobku za predpokladu, že sa nepridala žiadna iná zložka;
d)
syr, maslo, fermentované mlieko a smotana, do ktorých nebola pridaná žiadna iná zložka okrem mliečnych výrobkov, enzýmov a kultúr mikroorganizmov, ktoré sú nevyhnutné pri výrobe, alebo soli, ktorá je potrebná pri výrobe iného než čerstvého syra a taveného syra;
e)
nápoje, ktoré obsahujú alkohol; Komisia po ...(34) vypracuje správu týkajúcu sa uplatňovania tohto odseku, pokiaľ ide o tieto výrobky, a môže ju doplniť osobitnými opatreniami určujúcimi pravidlá na poskytovanie informácií o výživovej hodnote týchto výrobkov spotrebiteľom. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie prvkov tohto nariadenia, ktoré nemajú zásadný význam, jeho doplnením sa prijímajú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a za podmienok stanovených v článkoch 43 a 44;
f)
potraviny pozostávajúce z jedinej zložky, kde:
i)
názov potraviny je rovnaký ako názov zložky; alebo
ii)
názov potraviny umožňuje jasnú identifikáciu charakteru zložky.
Článok 21
▌
Za zložky potraviny sa nepovažujú:
a)
časti zložky, ktoré sa počas výrobného procesu dočasne oddelili a neskôr znovu zaviedli, avšak neprekračujú ich pôvodné proporcie;
b)
potravinárske prísady a enzýmy:
i)
ktoré sa nachádzajú v danej potravine iba na základe skutočnosti, že ich obsahovala jedna alebo viaceré zložky tejto potraviny za predpokladu, že v konečnom výrobku nemajú žiadnu technologickú funkciu; alebo
ii)
ktoré sa používajú ako pomocné látky pri spracovaní;
c)
látky, ktoré sa používajú v nevyhnutne potrebných množstvách ako rozpúšťadlá alebo prostredie pre živiny, potravinárske prísady, enzýmy alebo príchute;
d)
látky, ktoré nie sú potravinárskymi prísadami, ale používajú sa rovnako a na rovnaký účel ako pomocné látky pri spracovaní a nachádzajú sa v konečnom výrobku, aj keď v pozmenenej forme;
e)
voda:
i)
ak sa voda používa počas výrobného procesu výhradne s cieľom zriedenia zložky použitej v koncentrovanej alebo dehydrovanej forme; alebo
ii)
v prípade kvapalného média, ktoré sa zvyčajne nekonzumuje.
Článok 22
Označovanie určitých látok spôsobujúcich alergie alebo neznášanlivosť
1. Akákoľvek zložka uvedená v prílohe II alebo látka pochádzajúca zo zložky uvedenej v tejto prílohe, ktorá podlieha výnimkám uvedeným v tejto prílohe, sa uvádza v zozname zložiek vždy tak, aby bolo riziko vyvolania alergie alebo neznášanlivosti ihneď jasne rozpoznateľné.
Toto uvedenie sa nevyžaduje v prípadoch, kde:
a)
názov potraviny jasne odkazuje na danú zložku;
b)
zložka uvedená v prílohe II, z ktorej látka pochádza, je už uvedená v zozname zložiek; alebo
c)
potravina nie je spotrebiteľsky zabalená; v tomto prípade musí byť v priestore predaja alebo na jedálnom lístku jasne viditeľným spôsobom uvedené, že:
–
zákazníci môžu získať informácie o alergénnych látkach priamo počas rozhovoru pri predaji a/alebo prostredníctvom materiálu vystaveného v predajni;
–
nemožno vylúčiť možnosť krížovej kontaminácie.
2. Zoznam v prílohe II Komisia systematicky preskúmava a v prípade potreby aktualizuje na základe najnovších vedecko-technických poznatkov prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.
3. V prípade potreby možno vydať technické usmernenia na výklad zoznamu v prílohe II v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 41 ods. 2.
Článok 23
Uvádzanie množstva zložiek
1. Uvádzanie množstva zložky alebo kategórie zložiek použitých pri výrobe alebo príprave potraviny sa vyžaduje v prípade:
a)
keď sa daná zložka alebo kategória zložiek vyskytuje v názve potraviny, pod ktorým sa potravina predáva, alebo ju spotrebiteľ zvyčajne vníma v spojitosti s týmto názvom; alebo
b)
keď sa daná zložka alebo kategória zložiek na označení zdôrazní vo forme slov, obrázkov alebo graficky; alebo
c)
keď je daná zložka alebo kategória zložiek nevyhnutná pre charakteristiku potraviny a na jej odlíšenie od výrobkov, s ktorými by sa kvôli svojmu názvu alebo vzhľadu mohla zameniť.
▌
2. Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa nevyžaduje uvádzať množstvo určitých zložiek, sú ustanovené v prílohe VII.
Článok 24
Netto množstvo
1. Netto množstvo potraviny sa v príslušných prípadoch vyjadruje v litroch, centilitroch, mililitroch, kilogramoch alebo gramoch:
a)
v objemových jednotkách v prípade kvapalín v zmysle smernice Rady 85/339/EHS z 27. júna 1985 o nádobách na tekutiny pre ľudskú spotrebu(35);
b)
v hmotnostných jednotkách v prípade ostatných výrobkov.
2. Komisia môže ustanoviť vyjadrenie netto množstva určitých potravín iným spôsobom, než je spôsob uvedený v odseku 1, prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.
3. Technické pravidlá uplatňovania odseku 1 vrátane osobitných prípadov, v ktorých sa nevyžaduje uvádzať netto množstvo, sú ustanovené v prílohe VIII.
Článok 25
Dátum minimálnej trvanlivosti,dátum spotrebya dátum výroby
1. V prípade potravín, ktoré z mikrobiologického hľadiska rýchlo podliehajú skaze, a z tohto dôvodu môžu po krátkom čase predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo pre zdravie ľudí, sa dátum minimálnej trvanlivosti nahrádza dátumom spotreby.
2. Príslušný dátum sa musí dať ľahko nájsť a nesmie byť skrytý. Uvádza sa takto:
a)
dátum minimálnej trvanlivosti:
i)
pred dátumom sa uvedú tieto slová:
–
„Minimálna doba trvanlivosti do …“ v prípade, keď dátum obsahuje určenie dňa; alebo
–
„Minimálna doba trvanlivosti do konca …“ v ostatných prípadoch;
ii)
v texte uvedenom v bode i) sa uvedie buď:
–
samotný dátum; alebo
–
odkaz na miesto, kde sa dátum uvádza na označení.
Ak je to potrebné, po týchto údajoch sa uvedie opis podmienok skladovania, ktoré je nutné dodržať, ak sa má výrobok uchovať počas určeného obdobia;
iii)
dátum pozostáva zo dňa, mesiaca a roku v nekódovanej podobe v tomto uvedenom poradí.
Avšak v prípade potravín:
–
ktorých trvanlivosť je kratšia ako tri mesiace, sa uvádza deň a mesiac;
–
ktorých trvanlivosť je dlhšia ako tri mesiace, najviac však osemnásť mesiacov, sa uvádza mesiac a rok;
–
ktorých trvanlivosť je dlhšia ako 18 mesiacov, postačuje označenie roku.
Podrobné pravidlá pre uvádzanie dátumu minimálnej trvanlivosti uvedeného v bode iii) sa môžu prijať v súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 41 ods. 2;
iv)
dátum minimálnej trvanlivosti sa uvádza na každej jednotlivej spotrebiteľsky zabalenej porcii;
v)
s výhradou ustanovení Únie, ktoré nariaďujú iné typy uvádzania dátumu, sa uvedenie dátumu minimálnej trvanlivosti nevyžaduje pre:
–
čerstvé ovocie a zeleninu vrátane zemiakov, ktoré nie sú ošúpané, krájané alebo podobne spracované; táto výnimka sa nevzťahuje na naklíčené semená a podobné produkty, ako sú napríklad klíčky strukovín;
–
vína, likérové vína, šumivé vína, aromatizované vína a podobné výrobky z iného ovocia ako hrozno, a nápoje vyrábané z hrozna alebo hroznových muštov, na ktoré sa vzťahujú kódy KN 2206 00 91, 2206 00 93 a 2206 00 99;
–
nápoje obsahujúce 10 alebo viac objemových percent alkoholu;
–
nealkoholické nápoje, ovocné džúsy, ovocné nektáre a alkoholické nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu v osobitných nádobách s obsahom viac ako päť litrov, ktoré sú určené na zásobovanie zariadení hromadného stravovania;
–
pekárenské alebo cukrárenské výrobky, ktoré sa vzhľadom na svoj obsah bežne spotrebujú do 24 hodín od ich výroby;
–
vínny ocot;
–
kuchynská soľ;
–
tvrdý cukor;
–
cukrovinky pozostávajúce takmer výlučne z ochutených a/alebo prifarbených cukrov;
–
žuvačky a podobné výrobky určené na žuvanie;
b)
dátum spotreby:
i)
pred dátumom sa uvedú tieto slová: „Spotrebujte do ...“;
ii)
v texte uvedenom v bode i) sa uvedie:
–
samotný dátum; alebo
–
odkaz na miesto, kde sa dátum uvádza na označení.
Za týmito údajmi nasleduje opis podmienok skladovania, ktoré je nutné dodržať;
iii)
dátum pozostáva z dňa, mesiaca a podľa možnosti i roku v nekódovanej podobe a v tomto uvedenom poradí;
c)
dátum výroby:
i)
pred dátumom sa uvedú tieto slová: „Vyrobené dňa ...“;
ii)
v texte uvedenom v bode i) sa uvedie:
–
samotný dátum; alebo
–
odkaz na miesto, kde sa dátum uvádza na označení;
iii)
dátum pozostáva z dňa, mesiaca a podľa možnosti i roku v nekódovanej podobe v tomto uvedenom poradí.
▌
Článok 26
Návod na použitie
1. Návod na použitie potraviny je uvedený tak, aby umožňoval jej vhodné použitie. Pokiaľ je to vhodné, v návode sa uvedú podmienky chladenia a skladovania a termín spotreby po otvorení balenia.
2. Komisia môže v prípade určitých potravín ustanoviť prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44 pravidlá týkajúce sa spôsobu uvádzania tohto návodu.
Článok 27
Obsah alkoholu
1. Pravidlá týkajúce sa uvádzania objemovej koncentrácie alkoholu sú v prípade výrobkov klasifikovaných v rámci položiek 22.04 a 22.05 Spoločného colného sadzobníka tie, ktoré sú stanovené v osobitných ustanoveniach Únie uplatniteľných na tieto výrobky.
2. Skutočná objemová koncentrácia alkoholu v označení nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu okrem tých, ktoré nie sú uvedené v odseku 1, sa uvádza v súlade s prílohou IX.
ODDIEL 3
▌ Nutričné oznaČovanie
Článok 28
Vzťah s inými právnymi predpismi
1. Ustanovenia tohto oddielu sa nevzťahujú na potraviny v rozsahu pôsobnosti týchto právnych predpisov:
a)
smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/46/ES z 10. júna 2002 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa potravinových doplnkov(36);
b)
smernica Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a uvádzanie na trh prírodných minerálnych vôd(37).
2. Ustanovenia tohto oddielu sa uplatňujú bez toho, aby bola dotknutá smernica Rady 89/398/EHS z 3. mája 1989 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, ktoré sa týkajú potravín na určité nutričné využitie(38), a osobitné smernice, ako sa uvádza v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice.
Článok 29
Obsah
1. Výživové vyhlásenie obsahuje toto (ďalej len „povinné výživové vyhlásenie“):
a)
energetickú hodnotu;
b)
množstvá tuku, nasýtených mastných kyselín, ▌ cukrov a soli;
c)
množstvá bielkovín, uhľohydrátov, vlákniny a prirodzených a umelých transmastných kyselín.
Tento odsek sa neuplatňuje na nápoje obsahujúce alkohol. Komisia po ...(39) vypracuje správu o uplatňovaní tohto odseku na tieto produkty a môže ju doplniť osobitnými opatreniami určujúcimi pravidlá pre poskytovanie informácií o výživovej hodnote týchto produktov spotrebiteľom, ktoré sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.
2. Nutričné označovanie môže dodatočne obsahovať aj množstvá jednej alebo viacerých z týchto látok:
▌a) mononenasýtené mastné kyseliny;
b)
polynenasýtené mastné kyseliny;
c)
alkoholické cukry;
d)
cholesterol;
e)
škrob;
▌
f)
ktorékoľvek z minerálov alebo vitamínov prítomných vo významných množstvách podľa prílohy X časť A bod 1 v súlade s hodnotami uvedenými v prílohe X časť A bod 2;
g)
iné látky v zmysle prílohy XII časť A, ako aj zložky týchto živín;
h)
iné látky, ako sú vymedzené v nariadení (ES) č. 1925/2006.
3. Označovanie množstva látok, ktoré patria do jednej z kategórií živín uvedených v odseku 2 alebo sú jej zložkami, sa vyžaduje tam, kde sa uvádza nutričné a/alebo zdravotné tvrdenie.
▌
Článok 30
Výpočet
1. Množstvo energie sa vypočítava pomocou konverzných faktorov v prílohe XI.
2. Komisia ustanoví a zahrnie prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44 do prílohy XI konverzné faktory pre vitamíny a minerálne látky uvedené v prílohe X časť A bod 1 na presnejší výpočet ich obsahu v potravinách ▌.
3. Energetická a výživová hodnota uvedená v článku 29 ods. 1 a 2 je hodnota v potravinách pri predaji.
V príslušných prípadoch sa informácie môžu týkať potraviny po príprave, ak je uvedený dostatočne podrobný návod na prípravu a informácie sa týkajú potraviny pripravenej na konzumáciu.
4. Uvádzané hodnoty sú v jednotlivých prípadoch priemerné hodnoty zložiek na konci doby minimálnej trvanlivosti so zreteľom na príslušné odchýlky a sú založené na:
a)
analýze potraviny výrobcom; alebo
b)
výpočte známych alebo skutočných priemerných hodnôt použitých zložiek; alebo
c)
výpočte zo všeobecne ustanovených a prijatých údajov.
Pravidlá uplatňovania vyhlásenia o energetickej hodnote a výživového vyhlásenia so zreteľom na presnosť uvádzaných hodnôt, ako napríklad na rozdiely medzi uvádzanými hodnotami a hodnotami stanovenými v priebehu úradných kontrol, sa prijmú potom, ako úrad predloží svoje stanovisko, prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podľa podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.
Článok 31
Formy vyjadrenia
1. Údaje o energetickej hodnote a obsahu živín alebo ich zložiek uvedených v článku 29 ods. 1 a 2 sú vyjadrené v merných jednotkách uvedených v prílohe XII.
2. Povinné uvádzanie výživovej hodnoty na prednej strane obalu obsahuje údaje o energetickúej hodnote v kcal, ako je uvedené v článku 29 ods. 1 písm. a) a údaje o povinných živinách uvedené v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. b), vyjadrené v gramoch.
Údaje sa uvádzajú prehľadným spôsobom v tomto poradí: energetická hodnota, tuk, nasýtené mastné kyseliny, cukry a soľ.
3.Zadná strana obalu s povinným uvádzaním výživovej hodnoty obsahuje údaje o energetickej hodnote v kcal a údaje o všetkých povinných živinách uvedených v článku 29 ods. 1 a v prípade potreby údaje o nepovinných živinách uvedených v článku 29 ods. 2.
Údaje sa uvádzajú vhodným spôsobom v poradí prezentácie uvedenej v prílohe XII časť C na 100 g/ml a na jednu porciu.
Údaje sa uvedú vo forme tabuľky s príslušnými číselnými hodnotami.
4. Povinné výživové vyhlásenie sa v príslušných prípadoch vyjadruje ako percento odporúčanej dennej dávky uvedenej v časti B prílohy X vo vzťahu k 100 g alebo 100 ml alebo jednej porcii. Ak sa uvádza vyhlásenie o obsahu vitamínov a minerálov, aj to je vyjadrené ako percento odporúčanej dennej dávky uvedenej v prílohe X časť A bod 1.
5.Ak sa uvedú údaje podľa odseku 4, musí sa v bezprostrednej blízkosti príslušnej tabuľky uviesť tento dodatok: „Priemerná denná potreba ženy stredného veku. Vaša osobná denná potreba sa od tohto údaju môže líšiť.“.
6. Uvedenie alkoholických cukrov a/alebo škrobov a uvedenie typu mastných kyselín, ktoré nie je povinným uvedením nasýtených mastných kyselín a transmastných kyselín uvedených v článku 29 ods. 1 písm. b), sa podáva v súlade s prílohou XII ▌.
▌
Článok 32
Ďalšie formy vyjadrenia
Okrem foriem vyjadrenia uvedených v článku 31 ods. 2 až 4 možno výživové vyhlásenie podať opakovane inými formami vyjadrenia a prípadne na inom mieste obalu, napríklad prostredníctvom grafického zobrazenia alebo symbolov, za predpokladu splnenia týchto ▌požiadaviek:
a)
takéto formy vyjadrenia nesmú uviesť spotrebiteľa do omylu ani odvádzať pozornosť od povinného nutričného označenia;
b)
vychádzajú buď z ▌odporúčaných denných dávok podľa prílohy X časť B alebo z platných vedeckých poznatkov týkajúcich sa denných dávok energie a živín ;
c)
opierajú sa o vedecký dôkaz pochopenia a použitia prezentácie informácií priemerným spotrebiteľom; a
d)
opierajú sa o dôkaz nezávislého spotrebiteľského prieskumu, ktorý preukáže, že priemerný spotrebiteľ rozumie forme vyjadrenia.
▌
Článok 33
Prezentácia
1.Dodatočne k výživovému vyhláseniu podľa článkov 29 a 31 sa označovanie energetickej hodnoty požadované podľa článku 29 ods. 1 písm. a) a prílohy X časť B musí zobraziť v rámčeku v pravom dolnom rohu na prednej strane obalu písmom veľkosti 3 mm.
2.Darčekové balenia sú vyňaté z povinnosti opakovane uviesť údaj o energetickej hodnote na prednej strane obalu podľa odseku 1.
3. Dobrovoľne rozšírené výživové vyhlásenie týkajúce sa živín uvedených v článku 29 ods. 2 ▌sa uvádza zodpovedajúco v poradí uvedenom v prílohe XII. Odsek 1 sa uplatňuje analogicky.
4.Ak je nutričné označenie v prípade potravín uvedených v prílohe IV povinné z dôvodu výživového alebo zdravotného tvrdenia, nutričné označenie nemusí byť umiestnené v hlavnom zornom poli.
5.Odsek 1 sa nevzťahuje na potraviny vymedzené v smernici 89/398/EHS a osobitných smerniciach uvedených v článku 4 ods. 1 uvedenej smernice.
6. V prípadoch, kedy je množstvo energie alebo živiny(-ín) vo výrobku zanedbateľné, výživové vyhlásenie o týchto prvkoch možno nahradiť tvrdením ako „Obsahuje zanedbateľné množstvá …“ v tesnej blízkosti výživového vyhlásenia, ak je k dispozícii.
▌
7. Pravidlá týkajúce sa ostatných aspektov prezentácie výživového vyhlásenia ▌, môže ustanoviť Komisia prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a podmienkami stanovenými v článkoch 43 a 44.
8.Komisia predloží ...(40)hodnotiacu správu o forme uvádzania údajov uvedenej v odsekoch 1 až 7.
KAPITOLA V
NEPOVINNÉ ÚDAJE O POTRAVINÁCH
Článok 34
▌ Požiadavky
1.Nepovinné údaje sa nesmú zobrazovať na úkor priestoru, ktorý je k dispozícii pre povinné informácie.
2.Verejnosti sa musia sprístupniť všetky príslušné informácie o systémoch dobrovoľného poskytovania informácií o potravinách, napríklad základné kritériá a vedecké štúdie.
3.Doplnkové nepovinné informácie o výživovej hodnote pre niektoré cieľové skupiny, napríklad deti, sa môžu uvádzať aj naďalej, ak sú tieto špecifické referenčné hodnoty vedecky zdôvodnené, nezavádzajú spotrebiteľa a sú v súlade so všeobecnými požiadavkami tohto nariadenia.
4. Bez toho, aby bolo dotknuté označovanie v súlade s osobitnými právnymi predpismi Únie, uplatňuje sa odsek 5, ak je krajina pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny uvedené na dobrovoľnom základe s cieľom informovať spotrebiteľov, že potravina má pôvod v Únii alebo v danej krajine alebo na danom mieste alebo odtiaľ pochádza.
▌
5. V prípade mäsa, okrem hovädzieho a teľacieho, sa krajina pôvodu alebo miesto pôvodu môžu uviesť ako jedno miesto, iba ak sa zvieratá narodili, chovali a zabili v rovnakej krajine alebo na rovnakom mieste. V ostatných prípadoch sa poskytnú informácie o každom z rôznych miest narodenia, chovu a zabitia.
▌
6.Pojem „vegetariánsky“ sa nevzťahuje na potraviny, ktoré sú vyrobené zo zvierat, ktoré uhynuli, boli zabité, alebo zo zvierat, ktoré uhynú v dôsledku konzumácie, alebo na potraviny, ktoré boli vyrobené z výrobkov z týchto zvierat, prípadne pomocou výrobkov získaných z týchto zvierat. Pojem „vegánsky“ sa nevzťahuje na potraviny, ktoré sú výrobkami zo zvierat alebo živočíšnych výrobkov, alebo ktoré boli vyrobené zo zvierat alebo živočíšnych výrobkov, prípadne pomocou nich, vrátane výrobkov zo živých zvierat.
▌KAPITOLA VI
VNÚTROŠTÁTNE USTANOVENIA
Článok 35
Princíp
Členské štáty môžu prijímať ustanovenia v oblasti informovania spotrebiteľa o potravinách len tam, kde je to uvedené v tomto nariadení.
Článok 36
Vnútroštátne ustanovenia o ďalších povinných údajoch
Okrem povinných údajov uvedených v článku 9 ods. 1 a v článku 11 môžu členské štáty v súlade s postupom uvedeným v článku 39 v prípade osobitných druhov alebo kategórií potravín vyžadovať ďalšie povinné údaje, ktoré sú opodstatnené z týchto dôvodov:
a)
ochrana verejného zdravia;
b)
ochrana spotrebiteľov;
c)
predchádzanie podvodom;
d)
ochrana priemyselných alebo obchodných vlastníckych práv, označenia regionálneho miesta pôvodu, registrované označenia pôvodu a zamedzenie nekalej súťaže.
Tieto opatrenia nesmú spôsobiť prekážky voľnému pohybu tovaru na vnútornom trhu.
Článok 37
Mlieko a mliečne výrobky
Členské štáty môžu prijať opatrenia odchylné od článku 9 ods. 1 a článku 11 ods. 2 v prípade mlieka a mliečnych výrobkov dodávaných v sklených fľašiach určených na opakované použitie.
Bezodkladne informujú Komisiu o znení týchto opatrení.
▌
Článok 38
▌ Potraviny, ktoré nie sú spotrebiteľsky balené
1. Pri potravinách, ktoré nie sú spotrebiteľsky balené, sa poskytujú údaje podľa článku 9 ods. 1 písm. c).
2. Uvádzanie iných údajov stanovených v článkoch 9 a 11 nie je povinné.
3.Členské štáty môžu prijať podrobné pravidlá o spôsobe sprístupnenia informácií uvedených v odsekoch 1 a 2.
4. Členské štáty bezodkladne informujú Komisiu o znení opatrení uvedených v odsekoch 1 a 3.
Článok 39
Notifikačný postup
1. Ak sa členský štát, ktorý považuje za potrebné prijať nové právne predpisy v oblasti informácií o potravinách, odvoláva na tento článok, Komisiu a ostatné členské štáty vopred informuje o predpokladaných opatreniach a uvedie dôvody, ktoré ich opodstatňujú.
2. Komisia konzultuje so Stálym výborom pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat zriadeným článkom 58 ods. 1 nariadenia (ES) č. 178/2002, ak takúto konzultáciu považuje za užitočnú alebo ak o to požiada členský štát. Komisia tiež zavedie formálny postup oznamovania pre všetky zúčastnené strany v súlade s ustanoveniami smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. Júna 1998, ktorou sa stanovuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, ako aj pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti(41).
3. Príslušný členský štát môže prijať predpokladané opatrenia až po troch mesiacoch od oznámenia uvedeného v odseku 1 za predpokladu, že nedostal negatívne stanovisko zo strany Komisie.
4. Ak je stanovisko Komisie negatívne, začne regulačný postup uvedený v článku 41 ods. 2 pred uplynutím trojmesačnej lehoty s cieľom zistiť, či sa predpokladané opatrenia môžu vykonávať. Komisia môže požadovať uskutočnenie určitých zmien a doplnení predpokladaných opatrení. Príslušný členský štát môže prijať navrhované opatrenia až po prijatí konečného rozhodnutia zo strany Komisie.
▌
KAPITOLA VII
VYKONÁVANIE, ZMENA A DOPLNENIE A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 40
Technické úpravy
Komisia môže podľa ustanovení o zmenách a doplneniach príloh II a III uvedených v článku 11 ods. 2 a článku 22 ods. 2 tieto prílohy meniť a dopĺňať. Tieto opatrenia určené na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tohto nariadenia jeho doplnením sa prijmú prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 42 a za podmienok stanovených v článkoch 43 a 44.
Článok 41
Výbor
1. Komisii pomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat.
2. Pri odkaze na tento odsek sa uplatňujú články 5 a 7 rozhodnutia 1999/468/ES so zreteľom na ustanovenia jeho článku 8.
Lehota ustanovená v článku 5 ods. 6 rozhodnutia 1999/468/ES je tri mesiace.
▌
Článok 42
Výkon delegovania právomoci
1.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 9 ods. 1 písm. k), článku 11 ods. 2, článku 14 ods. 1, článku 20 písm. e), článku 22 ods. 2, článku 24 ods. 2, článku 26 ods. 2, článku 29 ods. 1, článku 30 ods. 2 a 4, článku 33 ods. 7 a článku 40 sa udeľuje Komisii na obdobie piatich rokov od ...(42). Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomoci najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 43 neodvolajú.
2.Komisia oznamuje delegovaný akt Európskemu parlamentu a Rade súčasne, a to hneď po jeho prijatí.
3.Právomoc prijímať delegované akty udelená Komisii podlieha podmienkam stanoveným v článkoch 43 a 44.
Článok 43
Odvolanie delegovania právomoci
1.Európsky parlament alebo Rada môžu delegovanie právomoci uvedené v článku 9 ods. 1 písm. k), článku 11 ods. 2, článku 14 ods. 1, článku 20 písm. e), článku 22 ods. 2, článku 24 ods. 2, článku 26 ods. 2, článku 29 ods. 1, článku 30 ods. 2 a 4, článku 33 ods. 7 a článku 40 kedykoľvek odvolať.
2.Inštitúcia, ktorá začala vnútorný postup s cieľom rozhodnúť, či delegovanie právomoci odvolať, vyvinie úsilie na účely informovania druhej inštitúcie a Komisie v primeranom čase pred prijatím konečného rozhodnutia, pričom uvedie delegované právomoci, ktorých by sa odvolanie mohlo týkať, a možné dôvody odvolania.
3.Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci v ňom uvedenej. Rozhodnutie nadobudne účinnosť okamžite alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť. Uverejní sa v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 44
Námietky voči delegovaným aktom
1.Európsky parlament alebo Rada môžu voči delegovanému aktu vzniesť námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia.
Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
2.Ak do uplynutia uvedenej lehoty Európsky parlament ani Rada nevzniesli voči delegovanému aktu námietku, tento akt sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť dňom, ktorý je v ňom stanovený.
Delegovaný akt sa môže uverejniť v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnúť účinnosť pred uplynutím uvedenej lehoty, ak Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o tom, že nemajú v úmysle vzniesť námietku.
3.Delegovaný akt nenadobudne účinnosť v prípade, ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu vzniesli námietku. Inštitúcia, ktorá vznesie námietku voči delegovanému aktu, uvedie dôvody jej vznesenia.
Článok 45
Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1924/2006
V článku 7 nariadenia (ES) č. 1924/2006 sa prvý a druhý odsek nahrádzajú takto:"
Povinnosť a spôsoby poskytovania informácií podľa kapitoly IV oddiel 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.. …/... z ... o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom* sa obdobne vzťahujú aj na výživové a/alebo zdravotné tvrdenie s výnimkou všeobecnej reklamy.
Okrem toho sa v rovnakom zornom poli ako výživové vyhlásenie uvedie množstvo(-vá) látky(-tok), na ktorú(-ré) sa výživové alebo zdravotné tvrdenie vzťahuje, a ktoré sa neuvádza na nutričnom označení, pričom sa toto množstvo uvedie v súlade s článkami 30 a 31 nariadenia (EÚ) č. …/... [o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom].
* Ú. v. EÚ L...
"
Článok 46
Zmeny a doplnenia nariadenia (ES) č. 1925/2006
Nariadenie (ES) č. 1925/2006 sa mení a dopĺňa takto:
1. v článku 6 sa odsek 6 nahrádza takto:"
6. Výsledkom pridania vitamínu alebo minerálnej látky do potraviny musí byť, že sa tento vitamín alebo minerálna látka v potravine bude nachádzať aspoň vo významnom množstve, ak je takéto množstvo vymedzené podľa bodu 2 časť A prílohy X k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.. …/... z ... o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom*. Odchylne od uvedených významných množstiev sa pre špecifické potraviny alebo kategórie potravín v súlade s postupom uvedeným v článku 14 ods. 2 prijmú minimálne množstvá vrátane všetkých nižších množstiev.
_____________________
* Ú. v. EÚ L ... ‚;
"
2. v článku 7 sa odsek 3 nahrádza takto:"
‚3. Nutričné označovanie výrobkov, do ktorých boli pridané vitamíny a minerálne látky, a na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, je povinné. Informácia, ktorá sa má poskytnúť, sa skladá z informácie uvedenej v článku 29 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. [o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom] a z informácie o celkových množstvách vitamínov a minerálnych látok pridaných do potraviny
"
Článok 47
Zrušovacie ustanovenie
1. Smernice 87/250/EHS, 94/54/ES, 1999/10/ES, 2000/13/ES, 2002/67/ES, 2004/77/ES a nariadenie (ES) č. 608/2004 sa zrušujú s účinnosťou od ...(43).
Články 29 až 33 sa uplatňujú od ...* okrem potravín označovaných prevádzkovateľmi potravinárskych podnikov, ktoré majú k ...(46)* menej než 100 zamestnancov, a ktorých ročný obrat a/alebo celková ročná súvaha neprekračuje 5 miliónov EUR, v prípade ktorých sa uplatňujú od ...(47)**.
Toto nariadenie je záväzné v celom svojom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.
*** Prvý deň mesiaca 60 mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia
PRÍLOHA I
OSOBITNÉ VYMEDZENIE POJMOV
uvedené v článku 2 ods. 4
1. „Nutričné označovanie “ alebo „uvádzanie výživovej hodnoty“ znamená informácie udávajúce:
a)
energetickú hodnotu; alebo
b)
energetickú hodnotu a jednu alebo viaceré z týchto živín a ich zložky:
–
tuky,
–
uhľohydráty,
–
vláknina,
–
bielkoviny,
–
soľ,
–
vitamíny a minerálny uvedené v prílohe X časť A bod 1 a prítomné vo významných množstvách definovaných v prílohe X časť A bod 2;
2.
„tuky“ sú všetky lipidy vrátane fosfolipidov;
3.
„nasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny bez dvojitej väzby;
4.
„trans mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny s najmenej jednou nekonjugovanou (menovite prerušenou aspoň jednou metylénovou skupinou) dvojitou väzbou uhlík-uhlík v trans konfigurácii;
5.
„mononenasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny s jednou dvojitou cis-väzbou;
6.
„polynenasýtené mastné kyseliny“ sú mastné kyseliny s dvojitými väzbami prerušovanými cis, cis-metylénovou skupinou;
7.
„uhľohydráty“ sú uhľohydráty, ktoré sú metabolizované v ľudskom organizme vrátane alkoholických cukrov;
8.
„cukry“ sú všetky monosacharidy a disacharidy prítomné v potravinách okrem alkoholických cukrov, izomaltulózy a D-tagatózy;
9.
„alkoholické cukry“ sú alkoholy obsahujúce viac než dve hydroxylové skupiny;
10.
„bielkoviny“ znamenajú obsah bielkovín vypočítaný pomocou vzorca: bielkoviny = celkové množstvo dusíka podľa Kjeldahla × 6,25 a v prípade mliečnych bielkovín celkové množstvo dusíka podľa Kjeldahla × 6,38;
11.
„soľ“ znamená obsah soli vypočítaný pomocou vzorca: soľ = sodík × 2,5;
12.
„jedlé lístkové zlato“ je jedlá dekorácia potravín a nápojov vo forme plátkového zlata o hrúbke približne 0,000125 mm vo forme vločiek alebo prášku;
13.
„priemerná hodnota“ je hodnota, ktorá najlepšie vyjadruje množstvo určitej živiny obsiahnuté v danej potravine a odráža sezónne výkyvy, spotrebiteľské zvyky a ďalšie faktory, ktoré môžu spôsobiť kolísanie aktuálnych hodnôt;
14.
„predná strana obalu“ je bočná strana alebo povrch obalu potraviny, ktorá je najpravdepodobnejšie rozpoznateľná alebo viditeľná za normálnych alebo bežných podmienok predaja alebo používania.
PRÍLOHA II
ZLOŽKY, KTORÉ MÔŽU VYVOLAŤ ALERGIE ALEBO NEZNÁŠANLIVOSŤ
1. Obilniny obsahujúce glutén (hlavne pšenica obyčajná, raž, jačmeň, ovos, špalda, cirok alebo ich hybridné odrody) a výrobky z nich okrem:
a)
glukózových sirupov na báze pšenice vrátane dextrózy(1);
b)
maltodextrínov na báze pšenice1;
c)
glukózových sirupov na ražnej báze;
d)
obilnín použitých pri výrobe alkoholických destilátov ▌.
2. Kôrovce a výrobky z kôrovcov.
3. Vajcia a výrobky z vajec.
4. Ryby a výrobky z rýb okrem:
a)
rybacej želatíny používanej ako nosič vitamínov alebo karoténových prípravkov;
b)
rybacej želatíny alebo želatíny používanej ako číriace činidlo v pive a víne.
A výrobkov z nich, pokiaľ proces, ktorým prechádzajú, nezvyšuje úroveň alergenicity podľa hodnotenia úradu pre príslušný výrobok, z ktorého pochádzajú.
PRÍLOHA III
POTRAVINY, V PRÍPADE KTORÝCH MUSÍ OZNAČENIE OBSAHOVAŤ JEDEN ALEBO NIEKOĽKO ĎALŠÍCH ÚDAJOV
Druh alebo kategória potravín
Údaje
1. Potraviny balené za prítomnosti určitých plynov
1.1 Potraviny, ktorých trvanlivosť bola predĺžená pomocou baliarenských plynov povolených podľa smernice 89/107/EHS
„Balené v ochrannej atmosfére“.
2. Mäsové výrobky z osobitných porážok
2.1 Mäso a mäsové výrobky pochádzajúce zo zvierat, ktoré neboli pred porážkou omráčené, ale boli napríklad rituálne podrezané.
'Mäso z porážok bez omráčenia„.
3. Potraviny obsahujúce sladidlá
3.1 Potraviny obsahujúce sladidlo alebo sladidlá povolené podľa smernice 89/107/EHS
Pri názve potraviny je v hlavnom zornom poli uvedené tvrdenie „Obsahuje sladidlo(sladidlá)“.
3.2 Potraviny obsahujúce pridaný cukor alebo cukry a sladidlo alebo sladidlá povolené podľa smernice 89/107/EHS
Pri názve potraviny je uvedené tvrdenie „Obsahuje cukor(cukry) a sladidlo(sladidlá)“.
3.3 Potraviny obsahujúce aspartám povolený podľa smernice 89/107/EHS
„Obsahuje aspartám“.
3.4 Potraviny obsahujúce viac ako 10 % pridaných alkoholických cukrov povolených podľa smernice 89/107/EHS
„Nadmerná spotreba môže mať laxatívne účinky“ .
Druh alebo kategória potravín
Údaje
4. Potraviny obsahujúce kyselinu glycyrhizínovú alebo jej amónnu soľ
4.1 Cukrovinky alebo nápoje obsahujúce kyselinu glycyrhizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania látky (látok) ako napríklad sladké drievko Glycyrrhiza glabra v koncentrácii 100 mg/kg alebo 10 mg/l alebo vyššej.
Bezprostredne za zoznamom zložiek je pridaná informácia: „Obsahuje sladké drievko“, pokiaľ pojem „sladké drievko“ už nie je uvedený v zozname zložiek alebo v názve potraviny. Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie vedľa názvu potraviny.
4.2 Cukrovinky obsahujúce kyselinu glycyrhizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania látky (látok) ako napríklad sladké drievko Glycyrrhiza glabra v koncentrácii 4 g/kg alebo vyššej.
Bezprostredne za zoznamom zložiek je pridaná informácia: „Obsahuje sladké drievko – ľudia s vysokým krvným tlakom by sa mali vyhýbať nadmernej konzumácii“. Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie vedľa názvu potraviny.
4.3 Nápoje obsahujúce kyselinu glycyrhizínovú alebo jej amónnu soľ v dôsledku pridania látky (látok) ako napríklad sladké drievko Glycyrrhiza glabra v koncentrácii 50 mg/l alebo vyššej, alebo v koncentrácii 300 mg/l alebo vyššej v prípade nápojov obsahujúcich viac ako 1,2 % objemu alkoholu(1).
Bezprostredne za zoznamom zložiek je pridaná informácia: „Obsahuje sladké drievko – ľudia s vysokým krvným tlakom by sa mali vyhýbať nadmernej konzumácii“. Ak nie je uvedený zoznam zložiek, tvrdenie sa uvedie vedľa názvu potraviny.
Druh alebo kategória potravín
Údaje
5. Potraviny obsahujúce kyselinu glutámovú alebo jej soli
5.1Potraviny obsahujúce jednu alebo viaceré z potravinárskych prídavných látok E620, E621, E622, E623, E624 a E625.
'Obsahuje zložky podporujúce chuť do jedla„
6.Mäso, ktoré obsahuje kombinované časti mäsa
6.1 Mäso, ktoré obsahuje kombinované časti mäsa, čo môže vyvolávať dojem, že je vyrobené z celého kusa.
Pri názve potraviny je uvedené tvrdenie „s kombinovanými časťami mäsa“.
7. Nápoje s vysokým obsahom kofeínu
7.1 Nápoje s výnimkou nápojov na báze kávy, čaju alebo kávového či čajového extraktu, ktorých názov obsahuje termín „káva“ alebo „čaj“, ktoré:
– sú určené na konzumáciu bezo zmeny a obsahujú kofeín z akéhokoľvek zdroja v pomere viac ako 150 mg/l alebo
– sú v koncentrovanej alebo sušenej forme a po zriedení obsahujú kofeín z akéhokoľvek zdroja v pomere viac ako 150 mg/l.
„Vysoký obsah kofeínu“ v tom istom zornom poli ako názov nápoja, za ktorým nasleduje údaj o obsahu kofeínu v zátvorke vyjadrený v súlade s článkom 14 ods. 4 tohto nariadenia v mg/100 ml.
Druh alebo kategória potravín
Údaje
8. Potraviny s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi alebo fytostanolovými estermi
8.1 Potraviny alebo zložky potravín s pridanými fytosterolmi, fytosterolovými estermi, fytostanolmi alebo fytostanolovými estermi
(1) „s pridanými rastlinnými sterolmi“ alebo „s pridanými rastlinnými stanolmi“ v rovnakom zornom poli ako názov potraviny;
(2) množstvo pridaných fytosterolov, fytosterolových esterov, fytostanolov alebo fytostanolových esterov (vyjadrené v % alebo v g voľných rastlinných sterolov/rastlinných stanolov na 100 g alebo 100 ml potravín) sa uvedie na zozname zložiek;
(3) tvrdenie, že potravina je určená výlučne pre ľudí, ktorí si chcú znížiť hladinu cholesterolu v krvi;
(4) tvrdenie, že pacienti, ktorí užívajú lieky na zníženie cholesterolu, by mali výrobok konzumovať len pod dohľadom lekára;
(5) ľahko viditeľné tvrdenie, že potravina nie je nutrične vhodná pre tehotné alebo dojčiace ženy a deti mladšie ako päť rokov;
(6) rada, že potravina sa má používať ako súčasť vyváženej a pestrej stravy vrátane pravidelnej konzumácie ovocia a zeleniny, ktorá pomáha udržiavať hladinu karotenoidov;
Druh alebo kategória potravín
Údaje
(7) v rovnakom zornom poli ako tvrdenie vyžadované podľa bodu 3) tvrdenie, že sa treba vyhýbať konzumácii viac ako 3 g pridaných rastlinných sterolov/ rastlinných stanolov denne;
(8) definícia porcie danej potraviny alebo potravinovej zložky (podľa možnosti v g alebo ml) s údajom o množstve rastlinných sterolov/rastlinných stanolov, ktoré obsahuje každá porcia.
9.Výrobky z mäsa a hydiny
9.1 Výrobky z hydiny, pri výrobe ktorých sa použili hovädzie alebo bravčové bielkoviny
Na obale sa vždy musí zreteľne uviesť použitie hovädzích alebo bravčových bielkovín.
Táto hladina sa vzťahuje na výrobky pripravené na konzumáciu priamo alebo po zriedení podľa pokynov výrobcov.
PRÍLOHA IV
POTRAVINY VYŇATÉ Z POŽIADAVKY NA POVINNÉ NUTRIČNÉ OZNAČOVANIE
– čerstvé ovocie a zelenina a nespracované produkty, ktoré pozostávajú z jedinej zložky alebo kategórie zložiek;
–
spracované produkty, ktoré boli spracované len údením alebo zrením, a ktoré pozostávajú z jednej zložky alebo kategórie zložiek;
–
prírodné minerálne vody alebo iné vody určené na ľudské spotrebu vrátane vôd, v ktorých sú jedinými prísadami oxid uhličitý a/alebo príchute;
–
bylinky, príchute, koreniny, chuťové prísady a ich zmesi;
–
soľ a náhrady soli;
–
cukry a nové cukry;
–
druhy múky;
–
výrobky, na ktoré sa vzťahuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/4/ES z 22. februára 1999 o kávových extraktoch a čakankových extraktoch(1), celé alebo mleté kávové zrná a celé alebo mleté kávové zrná bez kofeínu;
–
bylinný odvar, čaj, čaj bez kofeínu, instantný alebo rozpustný čaj alebo čajový extrakt, instantný alebo rozpustný čaj alebo čajový extrakt bez kofeínu, ktorý neobsahuje pridané zložky;
–
kvasné octy a octové náhrady vrátane tých, v ktorých sú jedinými pridanými zložkami príchute;
–
príchute;
–
potravinárske prísady;
–
pomocné látky pri spracovaní;
–
potravinárske enzýmy;
–
potravinárske farbivá;
–
jedlé lístkové zlato;
–
želatína;
–
želírovacie zmesi;
–
kvasnice;
–
žuvačkové výrobky;
–
potravinové výrobky v sezónnom, luxusnom a darčekovom prevedení alebo balení;
–
sezónne cukrovinky a výrobky z cukru a čokoládové figúrky;
–
zmiešané multibalíčky;
–
kolekcie;
–
potraviny v baleniach alebo nádobách, ktorých najväčšia plocha je menšia ako 75 cm2; energetický obsah v zmysle článku 29 ods. 1 písm. a) sa naďalej uvádza v hlavnom zornom poli;
–
potraviny predávané súkromnými osobami v rámci príležitostných činností, a nie v rámci podnikania, ktoré by znamenalo určitú kontinuitu činností a určitý stupeň organizácie;
–
potraviny, ktoré nie sú spotrebiteľsky balené, vrátane výrobkov zariadení hromadného stravovania určené na okamžitú konzumáciu;
–
remeselne vyrábané produkty;
–
potraviny v rámci priameho poľnohospodárskeho predaja;
–
potraviny, ktoré malý podnik dodáva v malých množstvách výrobkov priamo konečnému spotrebiteľovi alebo miestnym maloobchodným zariadeniam priamo zásobujúcim konečného spotrebiteľa;
–
potraviny vo vnútornom obale neurčené na predaj bez vonkajšieho obalu (informácie o výživovej hodnote sú uvedené na vonkajšom obale, pokiaľ nepatria do kategórií, ktoré sú vyňaté podľa tejto prílohy);
1. V členskom štáte, v ktorom sa výrobok predáva, sa povoľuje používať názov potraviny, pod ktorým sa výrobok legálne vyrába a predáva v členskom štáte, kde sa potravina vyrába.
Avšak v prípade, keď uplatnenie ostatných ustanovení tohto nariadenia, najmä tých, ktoré sú stanovené v článku 9, by neumožnilo spotrebiteľom v členskom štáte, kde sa výrobok predáva, rozpoznať skutočný charakter potraviny a odlíšiť ju od potravín, s ktorými by si ju bolo možné zameniť, musí byť názov potraviny doplnený o ďalšie opisné údaje, ktoré sa uvádzajú v rovnakom zornom poli vedľa názvu potraviny jasným a ľahko čitateľným písmom.
2. Vo výnimočných prípadoch sa názov potraviny uvádzaný v členskom štáte, kde sa vyrába, nemôže používať v členskom štáte, kde sa predáva, ak je potravina, ktorú označuje, tak odlišná, čo sa týka zloženia alebo výroby, od potraviny známej pod týmto názvom, že ustanovenia uvedené v bode 1 nie sú v členskom štáte, kde sa potravina predáva, postačujúce na poskytnutie správnej informácie pre kupujúceho.
3. Názov potraviny nesmie byť nahradený žiadnym názvom chráneným ako duševné vlastníctvo, značkovým menom alebo vymysleným názvom.
Časť B – Povinné sprievodné údaje názvu potraviny
1. Názov potraviny obsahuje alebo je doplnený o sprievodné údaje týkajúce sa fyzikálneho stavu potraviny alebo jej špecifického spracovania (napríklad práškový, opakovane zmrazený, sušený mrazom, hlboko zmrazený, rýchlo zmrazený, rozmrazený, koncentrovaný, údený) vo všetkých prípadoch, kedy by vynechanie takýchto informácií mohlo uviesť kupujúceho do omylu.
2. Potraviny spracované za použitia ionizujúceho žiarenia musia mať jedno z týchto označení:"
ožiarené' alebo ‚spracované za použitia ionizujúceho žiarenia‘.
3.V prípade mäsového výrobku, ktorý má podobu výseku, kusu, plátku, porcie alebo jatočne upraveného mäsa, a v prípade výrobkov z rýb sa uvádzajú v názve potraviny všetky pridané zložky pochádzajúce z iného zvieraťa než z primárneho zvieraťa.
4.Názov potraviny pri označení každého mäsového výrobku, ktorý má podobu výseku, kusu, plátku, porcie alebo jatočne upraveného mäsa, alebo konzervovaného mäsa musí obsahovať údaj o:
a)
všetkých pridaných zložkách pochádzajúcich z iného zvieraťa, než je ostatné mäso; a
b)
pridanej vode za týchto podmienok:
–
v prípade tepelne spracovaného a nespracovaného mäsa alebo tepelne spracovaného konzervovaného mäsa pridaná voda, ktorá tvorí viac ako 5 % hmotnosti výrobku;
–
v prípade tepelne nespracovaného konzervovaného mäsa pridaná voda, ktorá tvorí viac ako 10 % hmotnosti výrobku.
5.Názov potraviny pri označení každého výrobku z rýb, ktorý má podobu výseku, filé, plátku alebo porcie ryby, musí obsahovať údaj o:
a)
každej pridanej zložke rastlinného pôvodu a zložke živočíšneho pôvodu odlišného od ryby; a
b)
pridanej vode, ktorá tvorí viac ako 5 % hmotnosti výrobku.
Časť C – Osobitné požiadavky týkajúce sa označovania ‚mletého mäsa‘
1. Kritériá zloženia kontrolované na základe denného priemeru:
Obsah tuku
Pomer medzi spojivovým tkanivom a
mäsovými bielkovinami
‐ chudé mleté mäso
≤ 7 %
≤ 12
‐ mleté hovädzie mäso
≤ 20 %
≤ 15
‐ mleté mäso s obsahom bravčového mäsa
≤ 30 %
≤ 18
‐ mleté mäso z ostatných druhov zvierat
≤ 25 %
≤ 15
2. Odchylne od požiadaviek ustanovených v kapitole IV oddielu V prílohy III k nariadeniu (ES) č. 853/2004 sa v označení uvedú tieto slová:
‚percentuálny podiel tuku menej než …
""
pomer medzi spojivovým tkanivom a mäsovými bielkovinami menší než …
"
3. Členské štáty môžu povoliť umiestnenie mletého mäsa na svojom vnútroštátnom trhu, ktoré nevyhovuje kritériám ustanoveným v bode 1 tejto časti, pod vnútroštátnou značkou, ktorú si nemožno zameniť so značkami uvedeným v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 853/2004.
Časť D – Osobitné požiadavky týkajúce sa označovania čriev na výrobu údenín
V zozname zložiek sa črevá na výrobu údenín uvedú ako:
–
„prírodné črevá“, ak črevá používané na výrobu údenín pochádzajú s črevnej sústavy párnokopytníkov;
–
„umelé črevá“ v ostatných prípadoch.
V prípade, že umelé črevá nie sú jedlé, musia sa ako také označiť.
Časť E – Úradné názvy potravín vzbudujúcich dojem inej potraviny (tento zoznam obsahuje príklady)
Potraviny, ktoré vzbudzujú dojem inej potraviny, alebo v ktorých bola niektorá zložka nahradená imitáciou, sa označujú takto:
Odchýlka v súvislosti s druhom, kvalitou a zložením
Úradný názov
V porovnaní so syrom úplné alebo čiastočné nahradenie mliečneho tuku rastlinným tukom
'Imitácia syra„
V porovnaní so šunkou zmenené zloženie s použitím mletých zložiek s podstatne zníženým podielom mäsa
'Imitácia šunky„
PRÍLOHA VI
UVÁDZANIE A OZNAČOVANIE ZLOŽIEK
Časť A – Osobitné ustanovenia týkajúce sa uvádzania zložiek v zostupnom poradí na základe hmotnosti
Kategória zložiek
Ustanovenie týkajúce sa uvádzania na základe hmotnosti
1. Pridaná voda a prchavé výrobky
Vymenúvajú sa v poradí na základe ich hmotností v konečnom výrobku. Množstvo vody pridanej ako zložka do potraviny sa vypočíta odpočítaním celkového množstva ostatných použitých zložiek od celkového množstva konečného výrobku. Toto množstvo nie je nutné zohľadniť, ak nepresahuje 5 % hmotnosti konečného výrobku.
2. Zložky používané v koncentrovanej alebo dehydrovanej forme a rozriedené počas výroby
Môžu byť vymenované v poradí na základe hmotnosti, aká bola zaznamenaná pred koncentráciou alebo dehydratáciou.
3. Zložky použité v koncentrovaných alebo dehydrovaných potravinách, ktoré sú určené na rozriedenie pridaním vody
Môžu byť vymenované v poradí na základe pomeru v rozriedenom výrobku za predpokladu, že zoznam zložiek je doplnený o výraz „zložky rozriedeného výrobku“ alebo „zložky výrobku pripraveného na použitie“.
Kategória zložiek
Ustanovenie týkajúce sa uvádzania na základe hmotnosti
4. Ovocné, zeleninové alebo hubové zmesi, kde žiaden druh neprevláda z hľadiska hmotnosti, a ktoré sa používajú v rôznych pomeroch, v zmesi zložiek potraviny.
Môžu byť uvedené spolu v zozname zložiek pod označením „ovocie“, „zelenina“ alebo „huby“ doplneným výrazom „v rôznych pomeroch“, ktorý nasleduje ihneď za zoznamom ovocia, zeleniny alebo húb. V týchto prípadoch sa zmes zaraďuje do zoznamu zložiek v súlade s článkom 19 ods. 1 na základe celkovej hmotnosti prítomného ovocia, zeleniny alebo húb.
5. Zmesi alebo prípravky z korenín alebo byliniek, kde žiaden druh významne neprevláda, čo sa týka pomeru hmotností
Môžu byť vymenované v inom poradí za predpokladu, že takýto zoznam zložiek je doplnený výrazom „v rôznom pomere“.
6. Zložky, ktoré tvoria menej než 2 % konečného výrobku
Môžu byť vymenované v rôznom poradí po ostatných zložkách.
7. Zložky, ktoré sú podobné alebo navzájom zameniteľné a mohli sa použiť pri výrobe alebo príprave potraviny bez toho, aby sa zmenilo je zloženie, charakter alebo pociťovaná hodnota, pokiaľ tvoria menej než 2 % konečného výrobku
Môžu byť uvedené v zozname zložiek výrazom „obsahuje ... a/alebo ...“, ak je v konečnom výrobku prítomná aspoň jedna najviac z dvoch zložiek. Toto ustanovenie sa nevzťahuje na potravinové prísady alebo zložky uvedené v časti C tejto prílohy.
Časť B – Označovanie určitých zložiek názvom kategórie namiesto špecifického názvu
Zložky, ktoré patria do jednej z uvedených kategórií potravín a sú zložkami inej potraviny, sa uvádzajú len označením tejto kategórie.
Definícia kategórie potravín
Označenie
1. Rafinované oleje iné ako olivový olej
„Olej“ buď spolu s s prídavným menom ▌'živočíšny' (alebo uvedenie špecifického živočíšneho pôvodu) alebo, ak je to vhodné, ▌ označením špecifického rastlinného ▌pôvodu.
V prípadoch, v ktorých nemožno vylúčiť prítomnosť niektorých rastlinných olejov, sa vyžaduje uvedenie upozornenia „Môže obsahovať...“ .
Prídavné meno „hydrogenizovaný“ musí sprevádzať označenie hydrogenizovaného oleja ▌.
2. Rafinované tuky
„Tuk“ spolu s ▌označením špecifického rastlinného alebo živočíšneho pôvodu.
Prídavné meno „hydrogenizovaný“ musí sprevádzať označenie hydrogenizovaného tuku, pokiaľ množstvo nasýtených mastných kyselín a trans mastných kyselín nie je zahrnuté vo vyhlásení o výživovej hodnote.
3. Múčne zmesi získané z dvoch alebo viacerých druhov obilnín
„Múka“, za tým nasleduje zoznam obilnín, z ktorých sa získala, v zostupnom poradí podľa hmotnosti
4. Škroby, škroby modifikované fyzikálnymi prostriedkami alebo enzýmami, tepelne upravené alebo dextrínované škroby, škroby modifikované kyslou úpravou alebo zásaditou úpravou a bielené škroby
„Škrob“
5. Všetky druhy rýb, kde ryby tvoria zložku inej potraviny, a za predpokladu, že názov a prezentácia tejto potraviny sa nevzťahuje na špecifický druh rýb
„Ryba“
6. Všetky druhy syrov, kde syr alebo zmes syrov tvorí zložku inej potraviny, a za predpokladu, že názov a prezentácia tejto potraviny sa nevzťahuje na špecifický druh syra
„Syr“
7. Všetky korenia neprevyšujúce 2 % hmotnosti potraviny
„Korenie(-a)“ alebo „zmes korení“
8. Všetky bylinky alebo časti byliniek neprevyšujúce 2 % hmotnosti potraviny
„Bylinky“ alebo „zmes byliniek“
9. Všetky druhy gumových prípravkov, ktoré sa používajú vo výrobe gumového základu pre žuvačky
„Gumový základ“
10. Všetky druhy rozdrobených pečených obilných výrobkov
„Strúhanka“ alebo „sucháre“, ako je vhodné
11. Všetky druhy sacharózy
„Cukor“
12. Bezvodná dextróza alebo monohydrát dextrózy
„Dextróza“
13. Glukózový sirup a bezvodný glukózový sirup
„Glukózový sirup“
14. Všetky druhy mliečnych proteínov (kazeíny, kazeináty a srvátka) a ich zmesi
„Mliečne proteíny“
15. Lisované, vytlačené alebo rafinované kakaové maslo
„Kakaové maslo“
16.Prírodné extrakty z ovocia, zeleniny a jedlých rastlín alebo častí rastlín, ktoré sa získavajú mechanickým/fyzikálnym postupom a používajú sa v koncentrovanej podobe na farbenie potravín.
'Potravinárske farbivá„
17. Všetky druhy vína vymedzené v nariadení (ES) č. 1493/1999
„Víno“
18. Kostrové svalstvo(1) cicavcov a vtáčích druhov uznaných za vhodné na ľudskú spotrebu s prirodzeným alebo vlastným tkanivom, ak celkový obsah tuku a spojivového tkaniva nepresahuje nižšie uvedené hodnoty, a ak mäso tvorí zložku inej potraviny.
Táto definícia sa vzťahuje aj na mäso získané mechanickým oddelením od kostí, na ktoré sa nevzťahuje definícia pre mechanicky oddelené mäso podľa nariadenia (ES) č. 853/2004.
Maximálny obsah tuku a spojivového tkaniva v zložkách označených pojmom „... mäso“
„… mäso“ a názov (názvy)(2) druhov zvierat, z ktorých pochádza
Cicavce (okrem králikov a ošípaných) a zmesi druhov s prevažujúcimi cicavcami
25
25
Ošípané
30
25
Vtáky a králiky
15
10
Ak sú tieto maximálne limity prekročené, ale všetky ostatné kritériá definície „mäsa“ splnené, obsah „... mäsa“ sa príslušne upraví smerom nadol a v zozname zložiek musí byť okrem pojmu „... mäso“ uvedený aj obsah tuku a/alebo spojivového tkaniva.
19. Všetky druhy výrobkov spadajúcich pod definíciu „mechanicky separované mäso“.
„mechanicky separované mäso“ a názov(názvy)(4) druhov zvierat, z ktorých pochádza
Časť C – Označovanie určitých zložiek názvom ich kategórie, po ktorom nasleduje ich špecifický názov alebo ES číslo
Potravinárske prídavné látky a enzýmy okrem prídavných látok a enzýmov vymedzených v článku 21 písm. b), ktoré patria do jednej z kategórií uvedených v tejto časti, musia byť označené názvom tejto kategórie, za ktorým nasleduje ich špecifický názov, prípadne ES číslo. Ak zložka patrí do viac než jednej kategórie, uvádza sa kategória príslušná pre základnú funkciu danej potraviny. Označenie „modifikovaný škrob“ však musí byť vždy doplnené jeho osobitným rastlinným pôvodom, ak táto prísada môže obsahovať glutén.
Časť D – Označenie aromatických prísad v zozname zložiek
1. Aromatické prísady sa označujú buď slovom „príchuť(príchute)“ alebo špecifickejším názvom alebo opisom aromatickej prísady.
2. Chinín a/alebo kofeín používaný ako aromatická prísada pri výrobe alebo príprave potraviny sa uvádza v zozname zložiek bezprostredne za pojmom „príchuť (príchute)“.
3. Slovo „prírodný“ alebo iné slovo s rovnakým významom sa môže použiť len na označenie aromatických prísad, ktorých prísadová zložka obsahuje výlučne aromatické substancie definované v článku 1 ods. 2 písm. b) bod i) smernice 88/388/EHS a/alebo aromatické prípravky definované v článku 1 ods. 2 písm. c) uvedenej smernice.
4. Ak názov aromatickej prísady obsahuje zmienku o rastlinnom alebo živočíšnom charaktere alebo pôvode obsiahnutých substancií, slovo „prírodný“ alebo akékoľvek iné slovo rovnakého významu môže byť použité len v prípade, ak komponent aromatickej prísady nebol izolovaný vhodnými fyzikálnymi procesmi, enzymatickými alebo mikrobiologickými procesmi, alebo len tradičnými procesmi prípravy potravín výlučne alebo takmer výlučne z potraviny alebo zo zdroja príslušnej aromatickej prísady.
Časť E – Označenie zmesi zložiek
1. Zmes zložiek môže byť zahrnutá v zozname zložiek pod svojím označením, pokiaľ je to zákonom ustanovené alebo zvyčajne zavedené z hľadiska celkovej hmotnosti, za ktorým hneď nasleduje zoznam jej zložiek.
2. Zoznam zložiek zmesi zložiek nie je povinný:
a)
ak je zloženie zmesi zložiek definované v súčasných právnych predpisoch Únie, a pokiaľ zmes zložiek tvorí menej než 2 % konečného výrobku; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na potravinárske prídavné látky podliehajúce ustanoveniam článku 21 písm. a) až d); alebo
b)
u zmesí zložiek pozostávajúcich zo zmesí korenia a/alebo byliniek, ktoré tvoria menej než 2 % hotového výrobku, s výnimkou potravinárskych prídavných látok podliehajúcich ustanoveniam článku 21 písm. a) až d); alebo
c)
ak je zmes zložiek potravinou, pre ktorú sa podľa právnych predpisov Únie nevyžaduje uvádzať zoznam zložiek.
Bránica a žuvacie svaly sú súčasťou kostrových svalov, pričom k nim nepatrí srdce, jazyk, svaly hlavy (okrem žuvacích), svaly zápästia, chodidla a chvosta .
Obsah spojivového tkaniva sa vypočítava na základe pomeru medzi obsahom kolagénu a obsahom mäsových bielkovín. Obsah kolagénu znamená obsah hydroxyprolínu vynásobený faktorom 8.
Špecifický názov alebo ES číslo nemusia byť určené.
PRÍLOHA VII
UVÁDZANIE MNOŽSTVA ZLOŽIEK
1. Uvádzanie množstva sa nevyžaduje:
a)
pri zložke alebo kategórii zložiek:
i)
ktorej netto hmotnosť v sušine je uvedená v súlade s bodom 5 prílohy VIII; alebo
ii)
ktorej množstvo je povinné uvádzať na označení už na základe ustanovení Únie; alebo
iii)
ktorá sa používa v malých množstvách s cieľom ochutenia; alebo
iv)
ktorá v prípade, keď je uvedená v názve potraviny, neovplyvňuje výber spotrebiteľa v krajine, kde sa predáva, pretože zmena množstva nie je významná pre charakteristiku potraviny alebo pre jej odlíšenie od podobných potravín; alebo
b)
v prípade, keď osobitné ustanovenia Únie presne stanovujú množstvo zložky alebo kategórie zložiek bez potreby ich uvedenia v označení; alebo
c)
v prípadoch uvedených v bodoch 4 a 5 časti A prílohy VI.
2. Článok 23 ods. 1) písm. a) a b) sa neuplatňuje v prípadoch:
a)
akejkoľvek zložky alebo kategórie zložiek spadajúcich pod označenie „obsahuje sladidlo(-á)“ alebo „obsahuje cukor (cukry) a sladidlo(-á)“, ak je toto označenie súčasťou názvu potraviny podľa prílohy III; alebo
b)
akéhokoľvek pridaného vitamínu a minerálnej látky, ak sa na ne vzťahuje vyhlásenie o výživovej hodnote.
3. Množstvo zložky alebo kategórie zložiek sa:
a)
vyjadruje ako percentuálny podiel zodpovedajúci množstvu zložky alebo zložiek v čase jej/ich použitia; a
b)
objavuje sa buď v názve potraviny alebo ihneď za ním, alebo na zozname zložiek v spojení s danou zložkou alebo kategóriou zložiek.
4. Odchylne od bodu 3,
a)
v prípade potravín, ktoré v dôsledku tepelnej úpravy alebo iného ošetrenia stratili vlhkosť, zodpovedá množstvo vyjadrené v percentách takému množstvu použitej zložky (zložiek), ktoré sa vzťahuje na konečný výrobok, pokiaľ množstvo alebo celkové množstvo všetkých zložiek uvedených v označení nepresahuje 100 %, kedy sa množstvo nahrádza hmotnosťou zložky (zložiek), ktorá je potrebná na prípravu 100 g konečného výrobku;
b)
množstvo prchavých zložiek sa uvádza na základe ich hmotnostného zastúpenia v konečnom výrobku;
c)
množstvo zložiek použitých v koncentrovanej alebo dehydrovanej forme, ktoré sa počas výroby rekonštituujú, sa môže uvádzať na základe ich hmotnostného zastúpenia stanoveného pred ich koncentráciou alebo dehydratáciou;
d) v prípade koncentrovaných alebo dehydrovaných potravín určených na rekonštituovanie pridaním vody sa môže množstvo zložiek uvádzať na základe ich hmotnostného zastúpenia v rekonštituovanom výrobku.
PRÍLOHA VIII
VYHLÁSENIE O NETTO MNOŽSTVE
1. Netto množstvo nie je povinné uvádzať v prípade potravín:
a)
ktoré podliehajú výrazným stratám objemu alebo hmoty alebo sa predávajú spotrebiteľsky nebalené a na kusy alebo sa vážia v prítomnosti kupujúceho; alebo
b)
ktorých netto hmotnosť je menšia než 5 g alebo 5 ml; toto ustanovenie sa však nevzťahuje na koreniny a bylinky; alebo
c)
pre ktoré sú v iných právnych ustanoveniach udelené výnimky.
2. V prípade, keď sa na základe ustanovení Únie vyžaduje uvádzať určitý typ množstva (ako napríklad nominálne množstvo, minimálne množstvo, priemerné množstvo), alebo v prípade, že takéto ustanovenia neexistujú, na základe vnútroštátnych ustanovení sa na účely tohto nariadenia za toto množstvo považuje netto množstvo.
3. V prípade, že spotrebiteľsky zabalený predmet pozostáva z dvoch alebo viacerých jednotlivo spotrebiteľsky zabalených predmetov obsahujúcich rovnaké množstvo rovnakého výrobku, ako netto množstvo sa uvedie netto množstvo, ktoré obsahuje každý jednotlivý balík a celkový počet takýchto balíkov. Uvádzanie týchto údajov však nie je povinné v prípade, keď sa dá celkový počet jednotlivých balíkov zvonku zreteľne zistiť a spočítať, a v prípade, keď aspoň jedno označenie netto množstva v každom jednotlivom balíku sa dá zreteľne zistiť zvonku.
4. V prípade, keď spotrebiteľsky zabalený predmet pozostáva z dvoch alebo viacerých jednotlivých balíkov, ktoré sa nepovažujú za predajné jednotky, ako netto množstvo sa uvádza celkové netto množstvo a celkový počet jednotlivých balíkov.
5. V prípade potraviny pevnej formy, ktorá je prítomná v kvapalnom médiu, sa uvádza aj netto hmotnosť v sušine potraviny bez kvapaliny.
Na účely tohto bodu znamená „kvapalné médium“ nasledujúce výrobky s možným výskytom vo forme zmesí, a tiež v prípade mrazených a rýchlo zmrazených výrobkov za predpokladu, že kvapalina je len prídavok k základným zložkám prípravku, a teda nie je rozhodujúcim činiteľom pre kúpu: voda, vodné roztoky solí, rôsol, vodné roztoky potravinárskych kyselín, ocot, vodné roztoky cukrov, vodné roztoky iných sladidiel, ovocné alebo zeleninové šťavy v prípade ovocia alebo zeleniny.
▌
PRÍLOHA IX
OBJEMOVÁ KONCENTRÁCIA ALKOHOLU
Skutočná objemová koncentrácia alkoholu v nápojoch obsahujúcich viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu sa uvádza číselným údajom, ktorý neobsahuje viac ako 1 desatinné miesto. Za ním nasleduje symbol „% obj.“ a pred ním môže byť uvedené slovo „alkohol“ alebo skratka „alk.“.
Koncentrácia alkoholu sa určuje pri 20 °C.
Kladné a záporné odchýlky povolené pri uvádzaní objemovej koncentrácie alkoholu a vyjadrené v absolútnych hodnotách sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Uplatňujú sa bez toho, aby boli dotknuté tolerancie odvodené z metódy analýzy použitej na určenie koncentrácie alkoholu.
Opis nápoja
Kladná alebo záporná odchýlka
1. Pivá s koncentráciou alkoholu najviac 5,5 % obj.; nápoje klasifikované v rámci podpoložky 22.07 B II Spoločného colného sadzobníka a vyrobené z hrozna
0,5 % obj.
2. Pivá s koncentráciou alkoholu viac ako 5,5 % obj.; nápoje klasifikované v rámci podpoložky 22.07 B I Spoločného colného sadzobníka a vyrobené z hrozna; kvasené jablčné mušty, kvasené hruškové mušty, ovocné vína a podobné nápoje vyrobené z ovocia okrem hrozna, či už poloperlivé alebo perlivé; nápoje na báze fermentovaného medu
1,0 % obj.
3. Nápoje obsahujúce macerované ovocie alebo časti rastlín
1,5 % obj.
4. Všetky ostatné nápoje obsahujúce viac ako 1,2 objemového percenta alkoholu
0,3 % obj.
PRÍLOHA X
REFERENČNÉ PRÍJMY
Časť A – Dennéreferenčné príjmy vitamínov a minerálnych látok (dospelí)
1. Vitamíny a minerály, ktoré môžu byť uvádzané, a ich odporúčané denné dávky (RDA)
Vitamín A (µg)
Vitamín D (µg)
Vitamín E (mg)
Vitamín K (µg)
Vitamín C (mg)
Tiamín (Vitamín B1) (mg)
Riboflavín (mg)
Niacín (mg)
Vitamín B6 (mg)
Kyselina listová (µg)
Vitamín B12 (µg)
Biotín (µg)
Kys. pantotenová (mg)
Draslík (mg)
800
5
12
75
80
1,1
1,4
16
1,4
200
2,5
50
6
2000
Chloridy (mg)
Vápnik (mg)
Fosfor (mg)
Železo (mg)
Horčík (mg)
Zinok (mg)
Meď (mg)
Mangán (mg)
Fluoridy (mg)
Selén (µg)
Chróm (µg)
Molybdén (µg)
Jód (µg)
800
800
700
14
375
10
1
2
3,5
55
40
50
150
2. Významné množstvo vitamínov a minerálov
Pri rozhodovaní, čo predstavuje významné množstvo, sa spravidla berie do úvahy 15 % odporúčanej dávky uvedenej v bode 1, ktorú obsahuje 100 g alebo 100 ml alebo jedno balenie, ak toto balenie obsahuje len jednu porciu.
Časť B – Referenčné denné príjmy energie a vybraných živín okrem vitamínov a minerálov (dospelí)(1)