Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. júna 2010 o riadení hospodárstva
Európsky parlament,
– so zreteľom neformálne zasadnutie Európskej rady z 11. februára 2010,
– so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2010 o EÚ 2020(1),
– so zreteľom na stretnutie vedúcich predstaviteľov štátov a vlád krajín eurozóny a Rady Ecofin o európskom finančnom stabilizačnom mechanizme,
– so zreteľom na oznámenie Komisie z 12. mája 2010 o posilňovaní koordinácie hospodárskej politiky (KOM(2010)0250),
– so zreteľom na šesť správ schválených svojim Výborom pre hospodárske a menové veci dňa 10. mája 2010,
– so zreteľom na prácu Osobitného výboru pre finančnú, hospodársku a sociálnu krízu,
– so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,
A. keďže súčasná finančná a hospodárska kríza svedčí o tom, že je potrebné silnejšie hospodárske a menové riadenie,
B. keďže stratégia EÚ 2020 by mala podporovať hospodársky rast a vytvárať pracovné miesta a keďže pokles HDP o 4 %, pokles priemyselnej výroby a spolu viac než 23 miliónov nezamestnaných sú zásadným sociálnym a hospodárskym problémom,
Európsky finančný stabilizačný mechanizmus – dôležitý prvý krok s cieľom zabezpečiť stabilitu eura
1. domnieva sa, že dohoda dosiahnutá 9. mája 2010 o vytvorení európskeho finančného stabilizačného mechanizmu na pomoc krajinám patriacim i nepatriacim do eurozóny vo finančných ťažkostiach je kľúčovým okamihom v európskych dejinách; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že európski politici nekonali rozhodne už skôr, napriek prehlbujúcej sa finančnej kríze;
2. pripomína Komisii a členským štátom, že Parlament bude musieť udeliť svoj súhlas v prípade, že by Komisia a Rada chceli použiť európsky finančný stabilizačný mechanizmus na medzinárodných kapitálových trhoch;
3. považuje dohodu za významný prvý krok v snahe poskytnúť Európskej únii silnejší a udržateľnejší rámec pre hospodársku a menovú politiku;
4. zdôrazňuje, že z nedávnych udalostí vyplýva, že eurozóna potrebuje odvážnejšie riadenie hospodárstva a že menový pilier bez sociálno-ekonomického piliera je odsúdený na neúspech;
Európska únia musí zreformovať svoj systém riadenia hospodárstva, aby bola lepšie pripravená na budúce krízy
5. zdôrazňuje, že s cieľom obnoviť náležitú mieru rastu a dosiahnuť ciele udržateľného hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti by sa malo uprednostňovať riešenie pretrvávajúcich a závažných makroekonomických nerovnováh a rozdielov v konkurencieschopnosti; víta skutočnosť, že Komisia túto nevyhnutnosť uznala vo svojom oznámení o koordinácii hospodárskej politiky;
6. vyzýva osobitnú skupinu ustanovenú Európskou radou v marci 2010, aby urýchlila svoju prácu a pred septembrom 2010 predložila konkrétne návrhy k hlbšej a širšej hospodárskej koordinácii založené na metóde Spoločenstva;
7. poukazuje na to, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií je nevyhnutná pre stabilitu a rast; víta návrhy Komisie na posilnenie riadenia eurozóny v strednodobom a dlhodobom horizonte, ktoré sú vytvorené s cieľom zamedziť opakovaniu súčasnej menovej krízy, a je rovnakého názoru ako Komisia, že Pakt stability a rastu si vyžaduje efektívnejšie mechanizmy stimulov a sankcií;
8. vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia vo svojich návrhoch o riadení európskeho hospodárstva nepredložila riešenia cielenejšej koordinácie hospodárskej politiky zameranej na rozvoj spoločnej rozpočtovej stratégie v rámci komplexnej stratégie Európa 2020, s cieľom obnovenia a posilnenia dlhodobých mier hospodárskeho rastu;
9. zdôrazňuje skutočnosť, že dosiahnutie udržateľných verejných financií si vyžaduje nielen zodpovedné vynakladanie prostriedkov, ale aj spravodlivé zdaňovanie, efektívnejšie vyberanie daní vnútroštátnymi daňovými orgánmi a intenzívnejší boj proti daňovým únikom; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla súbor opatrení, ktoré pomôžu členským štátom obnoviť vyrovnané hospodárenie s verejnými financiami a financovať verejné investície prostredníctvom inovatívnych finančných zdrojov;
10. zdôrazňuje, že na zaručenie efektívneho dohľadu je potrebná úzka spolupráca európskych orgánov finančného dohľadu na mikroúrovni i makroúrovni;
11. domnieva sa, že by sa mali posilniť právomoci Eurostatu, a to aj zverením vyšetrovacích právomocí; domnieva sa, že dostupné a transparentné štatistické informácie by mali byť predpokladom pre získanie podpory zo štrukturálnych fondov; nazdáva sa, že Komisia musí prevziať zodpovednosť za hodnotenie štatistík poskytovaných členskými štátmi;
12. vyzýva na vytvorenie európskeho menového fondu (EMF), do ktorého by krajiny eurozóny prispievali úmerne podľa výšky svojho HDP a prostredníctvom pokút v závislosti od toho, do akej miery prekročili úrovne povoleného dlhu a deficitu; každý členský štát by mohol čerpať prostriedky z EMF až do sumy, ktorú doň prv vložil; ak by však niektorá krajina potrebovala dodatočné zdroje alebo záruky, musela by prijať reformný program prispôsobený jej konkrétnym potrebám, na ktorého realizáciu by dohliadala Komisia;
13. žiada Komisiu, aby predložila makroekonomické hodnotenie vplyvu balíka opatrení na zachovanie finančnej stability v Európskej únii a aby zverejnila oznámenie o uskutočniteľnosti, rizikách a výhodách vydávania eurodlhopisov;
Európska únia musí zreformovať svoj systém riadenia hospodárstva, aby sa zaručila úspešná realizácia jej pripravovanej stratégie Európa 2020
14. nazdáva sa, že štruktúry riadenia stratégie Európa 2020 by sa mali posilniť, aby sa zabezpečilo, že na rozdiel od Lisabonskej stratégie táto stratégia dosiahne svoje ciele; vyjadruje preto hlboké poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia a Rada nepredložili návrhy v tomto ohľade napriek dôraznej požiadavke Parlamentu vyjadrenej v jeho uznesení z 10. marca 2010 o Európe 2020;
15. zdôrazňuje význam vytvorenia silnejšieho prepojenia medzi nástrojmi Paktu stability a rastu, makroekonomickými nástrojmi a národnými programami reforiem v rámci stratégie EÚ 2020 prostredníctvom ich zrozumiteľnej prezentácie, ako aj lepšej porovnateľnosti národných rozpočtov, pokiaľ ide o výdavky v rôznych kategóriách; členské štáty by nemali svoje hospodárske politiky považovať iba za svoj národný záujem, ale aj za otázku spoločného záujmu, a mali by príslušným spôsobom sformulovať svoje politiky; pripomína členským štátom posilnenú úlohu všeobecných usmernení hospodárskej politiky;
16. nazdáva sa, že na to, aby sa zaručil úspech novej stratégie, treba viac využívať záväzné opatrenia a nie naďalej spoliehať sa na otvorenú metódu koordinácie v oblasti hospodárskej politiky;
17. je presvedčený, že stratégia Európa 2020 sa dostatočne podrobne nesústreďuje na kľúčové problémy, ktoré musia riešiť členské štáty, a zdôrazňuje, že existujú zásadné problémy týkajúce sa obsahu a riadenia kľúčových iniciatív a cieľov;
18. opakuje svoje skoršie výzvy na vytvorenie jednotnej a ucelenej stratégie rozvoja Európy, ktorou by sa stanovili dlhodobé usmernenia hospodárskeho rastu, s cieľom vytvoriť lepšie, spravodlivejšie a udržateľnejšie hospodárstvo poskytujúce prosperitu všetkým;
19. opakuje svoju výzvu na zlúčenie prekrývajúcich sa stratégií, napríklad stratégie Európa 2020, stratégie pre trvalo udržateľný rozvoj a Paktu stability a rastu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európska rada odmietla tento prístup a problém nesúdržnosti medzi politikami nechala nevyriešený;
20. je presvedčený, že skutočné riadenie hospodárstva znamená, že Komisia získa náležitú a silnejšiu zodpovednosť za riadenie, pričom bude mať možnosť využívať existujúce nástroje, ako aj nástroje, ktoré boli ustanovené Lisabonskou zmluvou, napr. článkami 121, 122, 136, 172, 173 a 194, na základe ktorých je Komisia poverená úlohou koordinovať reformné plány a opatrenia a vypracovať spoločnú stratégiu;
21. naliehavo žiada Európsku radu a Komisiu, aby prijali prístup ’cukru a biča’ a používali mechanizmy dosahovania súladu v rámci článku 136 zmluvy, ako sú hospodárske stimuly (napr. mimoriadne finančné prostriedky EÚ), ako aj sankcie zamerané na podporu rozšíreného riadenia hospodárstva EÚ a konkrétnejšie na podporu rozšíreného riadenia v rámci stratégie EÚ 2020;
22. nazdáva sa, že posilnenie riadenia hospodárstva musí ísť ruka v ruke s posilnením demokratickej legitímnosti európskeho riadenia, ktoré sa musí dosiahnuť prostredníctvom užšieho a včasnejšieho zapojenia Európskeho parlamentu a národných parlamentov do celého procesu; vyzýva najmä Radu a Komisiu, aby riadne využívali ustanovenia Lisabonskej zmluvy, čo sa týka aktívneho zapojenia Parlamentu do oblasti hospodárskej politiky tak, ako sa uvádza v článku 121 ods. 5 a 6, a vyzýva Komisiu, aby predložila podrobnejšie návrhy, ktorými sa vytvorí pravidelný politický a legislatívny medziinštitucionálny dialóg v tejto kľúčovej oblasti politiky;
Európsky rozpočet a národné plány reformy by mali byť v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020, aby sa posilnil udržateľný rast a rozvoj
23. trvá na tom, že ak má byť stratégia Európa 2020 dôveryhodná, je potrebný väčší súlad a dopĺňanie sa medzi vnútroštátnymi rozpočtami 27 členských štátov EÚ a rozpočtom EÚ; zdôrazňuje väčšiu úlohu, ktorú by mal hrať rozpočet EÚ v tejto súvislosti prostredníctvom združovania zdrojov;
24. zdôrazňuje význam dlhodobých verejných alebo súkromných investícií pri financovaní infraštruktúry potrebnej na vykonanie hlavných iniciatív navrhovaných v stratégii Európa 2020 a vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na prispôsobenie európskeho regulačného rámca, s cieľom podporiť spoluprácu medzi dlhodobými investormi;
25. zdôrazňuje, že stratégia Európa 2020 môže byť dôveryhodná iba za predpokladu, že bude primerane financovaná, a požaduje, aby sa v návrhu rozpočtu na rok 2011 prijal ambicióznejší prístup, s cieľom úspešnej realizácie stratégie Európa 2020; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na kľúčové programy stratégie Európa 2020 sa v návrhu rozpočtu na rok 2011 nevyčlenili dostatočné prostriedky; zdôrazňuje, že efektívnejším prístupom môžu byť intenzívnejšie zapojenie Európskej investičnej banky (EIB) a spoľahnutie sa na verejnosúkromné partnerstvá bez toho, aby boli univerzálnym riešením; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tento problém nerieši ani Európska rada ani Komisia;
26. vyzýva Komisiu, aby objasnila vzťah medzi rozpočtovými riadkami Únie a súvisiacimi špecifickými cieľmi stratégie EÚ 2020; trvá na tom, že do konca prevej polovice roku 2010 by Komisia mala predložiť návrh revízie súčasného viacročného finančného rámca (VFR) na obdobie 2007 – 2013, s cieľom nájsť dodatočné rozpočtové prostriedky na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;
27. požaduje ďalšie informácie o dôsledkoch európskeho finančného stabilizačného mechanizmu, o ktorom sa rozhodlo 9. a 10. mája 2010 na mimoriadnom zasadnutí Rady Ecofin, na rozpočet EÚ;
28. zdôrazňuje význam revízie súčasného VFR, s cieľom dodržať závery zo zasadnutia Európskej rady v dňoch 15. a 16. decembra 2005 a uviesť ho do súladu s požiadavkami Lisabonskej zmluvy, aby sa tak zabezpečilo financovanie iniciatív načrtnutých v stratégii Európa 2020, ako aj rôznych iniciatív a politických záväzkov, ktoré boli prijaté v rámci súčasného a budúcich VFR;
29. zdôrazňuje požiadavku, že rozpočet EÚ by mal odrážať potrebu financovať prechod na environmentálne udržateľné hospodárstvo;
Európsky parlament žiada o intenzívnejšie zapojenie pri vypracúvaní podrobných návrhov stratégie Európa 2020
30. zdôrazňuje, že prijme rozhodnutie týkajúce sa usmernení o zamestnanosti po tom, ako dostane uspokojivú odpoveď v súvislosti so štruktúrou riadenia a rozpočtovým rámcom stratégie Európa 2020;
31. zdôrazňuje, že každoročné politické odporúčania a upozornenia Komisie týkajúce sa súladu členských štátov s cieľmi stratégie Európa 2020 by mali byť základom pre rozhodnutia Európskej rady; domnieva sa, že o týchto správach by sa mala viesť rozprava v Parlamente predtým, ako ich zváži Európska rada;
o o o
32. poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej Rade a Komisii.