Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/0115(NLE)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0235/2010

Predkladané texty :

A7-0235/2010

Rozpravy :

PV 07/09/2010 - 13
CRE 07/09/2010 - 13

Hlasovanie :

PV 08/09/2010 - 6.2
CRE 08/09/2010 - 6.2
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0309

Prijaté texty
PDF 564kWORD 289k
Streda, 8. septembra 2010 - Štrasburg
Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov *
P7_TA(2010)0309A7-0235/2010

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2010 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov: časť II integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 (KOM(2010)0193 – C7-0111/2010 – 2010/0115(NLE))

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (KOM(2010)0193),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0111/2010),

–  so zreteľom na článok 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A7-0235/2010),

1.  schvaľuje zmenený a doplnený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zodpovedajúco zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  opäť pripomína svoju dlhodobú výzvu Komisii a Rade, aby zabezpečili, že Európsky parlament bude mať v súvislosti s revíziou usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov k dispozícii potrebný čas, a to v každom prípade najmenej päť mesiacov, na to, aby splnil svoju konzultačnú úlohu, ktorá je vymedzená v článku 148 ods. 2 ZFEÚ;

6.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci a doplňujúci návrh
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  V článku 157 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Európsky parlament a Rada prijímajú opatrenia na zabezpečenie uplatňovania zásady rovnakých príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v oblasti zamestnania a povolania vrátane zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)  V článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že Únia bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu. Ďalej sa ustanovuje, že Únia sa môže ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené so zárukou primeranej sociálnej ochrany a bojom proti sociálnemu vylúčeniu.
(2)  V článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii sa ustanovuje, že Únia sa snaží o dosiahnutie plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku, bojuje proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje sociálnu spravodlivosť a ochranu. Ďalej sa ustanovuje, že Únia sa môže ujať iniciatívy na zabezpečenie koordinácie sociálnych politík členských štátov. Podľa článku 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností Únia prihliada na požiadavky spojené s podporou vysokej úrovne zamestnanosti, zárukou primeranej sociálnej ochrany, bojom proti sociálnemu vylúčeniu a vysokou úrovňou vzdelania a odbornej prípravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  V článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Únia sa má pri všetkých svojich činnostiach zameriavať na odstraňovanie nerovnosti a podporu rovnosti medzi mužmi a ženami. V článku 10 tejto zmluvy sa dopĺňa, že pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa Únia zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. V článku 2 Zmluvy o Európskej únii sa uvádza, že európska spoločnosť sa vyznačuje pluralizmom, nediskrimináciou, toleranciou, spravodlivosťou, solidaritou a rovnosťou medzi ženami a mužmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)  Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2002, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť svoju produktivitu a konkurencieschopnosť a súčasne posilniť sociálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť globálnej konkurencii, technologickým zmenám a problému starnúceho obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast, zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.
(4)  Lisabonská stratégia, ktorá sa začala realizovať v roku 2000, vychádzala z uvedomenia si potreby EÚ zvýšiť na základe znalostí svoju produktivitu a konkurencieschopnosť, obnoviť podmienky plnej zamestnanosti a súčasne posilniť sociálnu a regionálnu súdržnosť, aby bola schopná čeliť globálnej konkurencii, technologickým zmenám a problému starnúceho obyvateľstva. V roku 2005 bola lisabonská stratégia obnovená na základe preskúmania v polovici jej trvania, čo viedlo k väčšiemu dôrazu na rast a zvýšenie počtu pracovných miest a zlepšenie ich kvality.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť prispela k dosiahnutiu konsenzu o všeobecnom smerovaní hospodárskych politík a politík zamestnanosti . V rámci tejto stratégie Rada v roku 2005 prijala hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre oblasť zamestnanosti a v roku 2008 vykonala ich revíziu. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, ktoré pre ako celok stanovovali kľúčové priority reforiem v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti, ako aj reforiem trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že priority stanovené v usmerneniach neboli dostatočne jasné a väzby medzi nimi by mohli byť silnejšie. To obmedzilo ich vplyv na tvorbu vnútroštátnych politík
(5)  Lisabonská stratégia pre rast a zamestnanosť malo pomôcť stanoviť všeobecné smerovanie hospodárskych politík a politík zamestnanosti Únie. V rámci tejto stratégie Rada v roku 2005 prijala hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia pre oblasť zamestnanosti a v roku 2008 vykonala ich revíziu. Národné programy reforiem vychádzali z 24 usmernení, ktoré pre Úniu ako celok stanovovali kľúčové priority reforiem v makroekonomickej a mikroekonomickej oblasti, ako aj reforiem trhu práce. Zo skúseností však vyplýva, že usmerneniami sa nestanovili dostatočne záväzné ciele pre sociálne, politické a kultúrne zapojenie všetkých obyvateľov Únie a ani pre udržateľné hospodárstvo a že medzi prioritami sa mali vytvoriť pevnejšie väzby. Základné ciele stratégie nebolo možné dosiahnuť, pretože členské štáty si neosvojili tieto usmernenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Okrem nových legislatívnych iniciatív Únie so sociálnym zameraním potrebuje Únia výrazne zlepšiť svoje súčasné politiky a ich vykonávanie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálnej produkcie a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na oživenie hospodárstva, a to čiastočne prostredníctvom koordinovaných fiškálnych stimulov, pričom euro poslúžilo ako prostriedok na udržanie makroekonomickej stability. Kríza tak ukázala, že koordinácia politík Únie môže priniesť významné výsledky, ak sa posilní a účinne vykonáva. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a pracovných trhov členských štátov.
(6)  Finančná a hospodárska kríza, ktorá prepukla v roku 2008, viedla k značnému zníženiu počtu pracovných miest a poklesu potenciálnej produkcie a spôsobila dramatické zhoršenie stavu verejných financií. Členským štátom však pri riešení krízy pomohol európsky plán na oživenie hospodárstva, a to čiastočne prostredníctvom koordinovaných fiškálnych stimulov. Kríza, ktorá sa stále rozvíja, zvýrazňuje nedostatok účinných prostriedkov na včasnú reakciu na jej príznaky, a ukazuje tak, že koordinácia politík Únie môže priniesť významné výsledky, ak sa posilní a účinne vykonáva, pričom sa dodržiava zásada subsidiarity. Kríza zároveň zdôrazňuje úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a pracovných trhov členských štátov, v dôsledku čoho je plné využívanie potenciálu vnútorného trhu jedným zo základných spôsobov zvyšovania konkurencieschopnosti Európy a vyžaduje si dôkladné preskúmanie mechanizmov, pre ktoré bude naďalej záväznou úlohou dosiahnutie sociálnych cieľov a cieľov v oblasti zamestnanosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)  Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, stratégiu Európa 2020, ktorá má umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu. Päť hlavných cieľov uvedených v rámci príslušných usmernení predstavuje spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie. Členské štáty by mali vyvinúť maximálne úsilie na splnenie národných cieľov a na odstránenie prekážok rastu.
(7)  Komisia navrhla vymedziť novú stratégiu pre nasledujúce desaťročie, stratégiu Európa 2020, ktorá má Únii umožniť, aby vyšla z krízy silnejšia a aj lepšie reagovala na budúce zvraty a krízy a aby nasmerovala svoje hospodárstvo k perspektívnemu, ekologicky a ekonomicky udržateľnému a inkluzívnemu rastu, sprevádzanému vysokou úrovňou zamestnanosti, produktivity a sociálnej súdržnosti. Hlavné ciele uvedené v rámci príslušných usmernení predstavujú spoločné ciele, ktorými sa riadia opatrenia členských štátov a Únie. Členské štáty by sa mali zaviazať k splneniu vnútroštátnych cieľov. Mali by sa zamerať na zvyšovanie zamestnanosti a na odstránenie prekážok rastu, ktoré pramenia z právnych predpisov, byrokracie a nenáležitého rozdeľovania prostriedkov na vnútroštátnej úrovni.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)  Členské štáty by v rámci komplexných stratégií na prekonanie krízy mali uskutočniť ambiciózne reformy na zaistenie makroekonomickej stability a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti, zníženie makroekonomických nerovnováh a zlepšenie fungovania trhu práce. Ukončenie fiškálnych stimulov by sa malo uskutočniť a koordinovať v rámci Paktu o stabilite a raste.
(8)  Členské štáty musia v rámci komplexných stratégií na prekonanie hospodárskej krízy a na vytvorenie podmienok rastu vypracovať a zachovať štrukturálne reformy zamerané na zaistenie makroekonomickej stability, podporu väčšieho počtu a vyššej kvality pracovných miest a udržateľnosti verejných financií, zlepšenie konkurencieschopnosti a produktivity, zníženie makroekonomických nerovnováh, posilnenie sociálnej súdržnosti, boj proti chudobe a zlepšenie fungovania trhu práce. Postupné ukončenie fiškálnych stimulov, ku ktorému sa má prikročiť hneď, ako sa zabezpečí udržateľná obnova hospodárstva, by sa malo uskutočniť a koordinovať okrem iného v rámci Paktu stability a rastu. V záujme dosiahnutia cieľov trvalo udržateľnej hospodárskej a sociálnej súdržnosti v praxi by sa mali prekonať hlavné makroekonomické nerovnováhy a rozdiely medzi členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8 a (nové)
(8a)  Európa 2020 by mala byť stratégiou, ktorá stavia ľudí a ochranu životného prostredia na prvé miesto, a stratégiou na prekonanie hospodárskej krízy a zamedzenie novému hospodárskemu krachu a sociálnemu rozvratu, mala by byť úzko koordinovaná so štrukturálnou politikou a politikou súdržnosti, a v strednodobom a dlhodobom výhľade by mala viest k oživeniu hospodárstiev a mala by čeliť výzvam trhu práce, ktoré vyplývajú zo starnúcej spoločnosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9
(9)  V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty mali uskutočniť reformy zamerané na „inteligentný rast“, t. j. rast spočívajúci na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania, zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých a posilnenie výkonnosti v oblasti výskumu a podnikania s cieľom podporiť inováciu a šírenie znalostí v celej . Mali by podporovať podnikanie a pomáhať pri premene kreatívnych nápadov na inovatívne produkty, služby a procesy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie potenciálu informačných a komunikačných technológií.
(9)  V rámci stratégie Európa 2020 by členské štáty mali uskutočniť reformy zamerané na „inteligentný rast“, t. j. rast spočívajúci na znalostiach a inovácii. Reformy by sa mali sústrediť na zlepšenie kvality vzdelávania, zabezpečenie jeho dostupnosti pre všetkých, zníženie počtu prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky alebo odbornej prípravy, potvrdenie práva jednotlivca na celoživotné vzdelávanie, aby sa umožnilo rozvíjanie, uznávanie a osvedčovanie schopností, a posilnenie výkonnosti v oblasti výskumu a podnikania s cieľom podporiť inováciu a šírenie znalostí v celej Únii a pomôcť tak odstrániť regionálnu nevyváženosť a zabrániť tzv. úniku mozgov. Mali by podporovať podnikanie, rozvoj malých a stredných podnikov (MSP) a pomáhať pri premene kreatívnych nápadov na inovatívne produkty, inovatívne a po sociálnej stránke hodnotné služby a procesy, ktoré môžu byť zdrojom rastu, kvalitných a udržateľných pracovných miest, územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a prispieť k efektívnejšiemu riešeniu európskych a celosvetových spoločenských výziev. V tejto súvislosti má zásadný význam maximálne využitie potenciálu informačných a komunikačných technológií.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Členské štáty by mali v záujme oživenia hospodárskeho rastu bojovať proti opatreniam, ktoré ho spomaľujú, ako je napr. byrokratická záťaž, nadmerná regulácia a normy, vysoké dane a tendencie k protekcionizmu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9 b (nové)
(9b)  Dosiahnutie skutočného a výkonného jednotného trhu je kľúčovým prvkom zabezpečenia celkovej makroekonomickej výkonnosti EÚ. Je to zvlášť dôležité pre pevnosť hospodárskej a menovej únie, aby sa dosiahli hospodárske zisky, obnovil rast a vytvorili nové pracovné príležitosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 60
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9 c (nové)
9c)  Členské štáty by mali zabezpečiť pri vypracúvaní a uskutočňovaní svojich národných programov účinné riadenie politiky zamestnanosti a sociálnej politiky. Zainteresované strany, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni vrátane tých, ktoré sú ovplyvnené rôznymi aspektmi EÚ 2020, parlamentné orgány a sociálni partneri sa úzko zapájajú do vypracúvania, uskutočňovania, monitorovania a vyhodnocovania týchto programov vrátane vymedzenia cieľov a ukazovateľov. Členské štáty by mali pozorne sledovať sociálny dosah reforiem realizovaných v rámci príslušných národných programov reforiem a ich vplyv na zamestnanosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)  Členské štáty by sa tiež mali prostredníctvom svojich programov reforiem zamerať na udržateľný rast. Udržateľný rast znamená budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane ekologických technológií. Členské štáty by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu 'zelených„ pracovných miest a modernizovať svoju priemyselnú základňu.
(10)  Členské štáty by sa tiež mali prostredníctvom svojich programov reforiem a na základe dôstojných pracovných miest zamerať na udržateľný rast. Udržateľný rast znamená budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje, spravodlivé rozdelenie nákladov a prínosov s dostatočnými finančnými prostriedkami poskytnutými na reštrukturalizáciu a využívanie vedúceho postavenia Európy v rámci snáh o vyvinutie nových postupov a technológií vrátane najmä ekologických technológií vytvárajúcich väčší počet pracovných miest. Tieto technológie by mali byť podľa možnosti čo najviac sprístupnené všetkým spoločnostiam vrátane mikropodnikov a MSP. Členské štáty by mali vykonať potrebné reformy zamerané na zníženie emisií skleníkových plynov a efektívne využívanie zdrojov. Mali by tiež zlepšiť podnikateľské prostredie, stimulovať tvorbu udržateľných pracovných miest v starých a nových hospodárskych odvetviach vrátane poskytovania odbornej prípravy a zručností, ktoré sú pre tieto pracovné miesta potrebné, a modernizovať svoju priemyselnú základňu, najmä v oblasti konverzie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11
(11)  Programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na „inkluzívny rast“. Inkluzívny rast zahŕňa vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého ich života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a legálnych migrantov. Mali by tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, rozvoj vhodných zručností, zvyšovanie kvality pracovných miest a boj proti segmentácii, štrukturálnej nezamestnanosti a nečinnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme znižovania chudoby.
(11)  Programy reforiem členských štátov by sa takisto mali zamerať na „inkluzívny rast“. Inkluzívny rast zahŕňa vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, najmä tie, ktoré prinášajú nové technológie, automatizácia a počítačová revolúcia, a tak sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Reformy členských štátov by preto mali zabezpečiť prístup a možnosti pre všetkých počas celého ich života, a tak prispieť k znižovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia prostredníctvom odstránenia prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, opatrovateľov, osôb so zdravotným postihnutím, nekvalifikovaných pracovníkov, menšín, predovšetkým Rómov, legálnych migrantov a ľudí neschopných začleniť sa na trh práce. Vytvorením vhodných nástrojov by členské štáty mali tiež zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny. Ústrednými prvkami programov reforiem členských štátov by preto malo byť zaistenie účinného fungovania trhov práce prostredníctvom investovania do úspešných prechodov, vzdelávacích systémov a rozvoja zručností, ktoré zodpovedajú potrebám trhu práce, do zvyšovania kvality pracovných miest a rodovej rovnosti a boja proti segmentácii poskytovaním istôt pracovníkom vo všetkých formách zamestnania, proti diskriminácii, štrukturálnej nezamestnanosti a najmä nezamestnanosti mladých a nečinnosti pri súčasnom zabezpečení primeranej a udržateľnej sociálnej ochrany a aktívneho začlenenia v záujme znižovania chudoby.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11 a (nové)
(11a)  V súvislosti s cieľom zameraným na inkluzívny rast by mali členské štáty na základe iniciatívy Komisie stanoviť primeraný legislatívny rámec nových foriem práce. Tento rámec by mal venovať pozornosť zaisteniu flexibilných foriem zamestnania, pričom by zabránil segmentácii trhu práce a zaručil všestrannú ochranu individuálnych a kolektívnych pracovných práv vrátane zosúladenia pracovného a súkromného života, ako aj primerané sociálne zabezpečenie pracovníkov.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 61
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 11 b (nové)
11b)  Programy reforiem členských štátov by mali byť zamerané na podporu rastu podporujúceho zamestnanosť založeného na slušnej práci podporovanej ILO a dobrej práce ako základných zásad, ktorými by sa mala riadiť tvorba pracovných miest a integrácia pracovného trhu. V tomto rámci by mali byť zaručené a posilňované zásady rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku v zmysle článku 18 a 157 ZFEÚ. Osobitná pozornosť by sa mala tiež venovať znižovaniu chudoby v radoch rastúceho počtu chudobných pracujúcich a boju proti chudobe detí.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 12
(12)  Štrukturálne reformy a členských štátov môžu účinne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest, ak posilnia konkurencieschopnosť v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Reformy by preto mali zohľadňovať svoj vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby podporili európsky rast a účasť Európy na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete.
(12)  Štrukturálne reformy Únie a členských štátov môžu účinne prispieť ku kvalitatívnemu rastu a  udržateľným a kvalitným pracovným miestam, ak budú náležite reagovať na pretrvávajúcu hospodársku a finančnú krízu a tým posilnia konkurencieschopnosť Únie v rámci svetového hospodárstva, vytvoria nové príležitosti pre európskych vývozcov a poskytnú konkurenčný prístup k dôležitým dovozom. Reformy by preto mali zohľadňovať svoj vplyv na vonkajšiu konkurencieschopnosť, aby podporili rast v Únii a účasť na otvorených a spravodlivých trhoch na celom svete, pričom Únia by sa mala usilovať o silný globálny dohľad nad aktérmi, ktorí majú výrazný vplyv na zamestnanosť, pracovnú mobilitu a sociálne finančné produkty, akými sú dôchodky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13
(13)  Základom stratégie Európa 2020 musí byť integrovaný súbor politík, ktoré by členské štáty mali implementovať v plnej miere a rovnakým tempom, aby bolo možné dosiahnuť pozitívne externality koordinovaných štrukturálnych reforiem.
(13)  Základom stratégie Európa 2020 musí byť integrovaný súbor politík, ktoré by členské štáty mali účinne a so zreteľom na svoju vnútroštátnu situáciu a svoje konkrétne problémy implementovať, aby bolo možné dosiahnuť pozitívne externality koordinovaných štrukturálnych reforiem. Mala by sa zabezpečiť súdržnosť medzi činnosťami členských štátov v hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Vytvorenie podmienok na to, aby ženy a dievčatá vstúpili do odvetví, v ktorých sú ženy veľmi málo zastúpené, a bojovali proti stereotypom, ktoré v týchto profesiách stále prevládajú, má pri zabezpečení rodovej rovnosti a zásobovaní trhu práce kľúčový význam. Všetky politiky a opatrenia prijaté v rámci stratégie Európa 2020 by preto mali výrazne podporovať rovnaké príležitosti a rodovú rovnosť a malo by sa v nich uplatňovať rodové hľadisko. Patria sem iniciatívy zamerané na posilnenie práv žien a boj proti diskriminácii žien. Mali by sa preskúmať systémy sociálnej ochrany s cieľom odstrániť prvky, ktoré vyvolávajú rodovú nerovnosť. Mali by sa zlepšiť pracovné podmienky v odvetviach, v ktorých sú zamestnané prevažne ženy. Je potrebné riešiť otázku nedobrovoľného zamestnania na čiastočný úväzok. Mala by sa posilniť rodová rovnosť vo vzdelávaní a odbornej príprave. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov by sa mali do roku 2020 znížiť na 0 – 5 %. Poskytovanie väčšieho množstva prístupných, cenovo dostupných, flexibilných a kvalitných opatrovateľských služieb pre všetkých, predovšetkým dostupnosť zariadení starostlivosti o deti, je významným spôsobom, ako napomáhať a podporovať rodovú rovnosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13 b (nové)
(13b)  Členské štáty by mali pri plánovaní a vykonávaní financovania zo strany Únie vrátane financovania z Európskeho sociálneho fondu, Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu brať do úvahy stratégiu Európa 2020, a predovšetkým jej hospodárske a sociálne hľadiská. Zdôrazňuje sa význam potreby väčšieho využívania vzájomného pôsobenia a dopĺňania sa rôznych finančných nástrojov, ktoré sú k dispozícii na plnenie komplexných cieľov stratégie Európa 2020 v záujme inteligentného, inkluzívneho a ekologického rastu a na účinnejšiu podporu najviac znevýhodnených mikroregiónov a najohrozenejších skupín, ktoré sú postihnuté zložitými, viacrozmernými nevýhodami. Pri využívaní finančných prostriedkov Únie treba znížiť množstvo byrokratických prekážok a napomáhať dlhodobejším opatreniam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 62
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13 c (nové)
13c)  Stavajúc na význame politiky súdržnosti pri podpore zamestnanosti a sociálneho začleňovania, podpore regiónov v prekonávaní ich sociálno-ekonomických ťažkostí a zmenšovaní rozdielov, ako aj pri zohľadňovaní regionálnych osobitostí, by členské štáty mali spolupracovať, aby dokázali upraviť, doplniť, koordinovať a prispôsobiť svoje vnútroštátne ciele v rámci jednotlivých štátov a medzi sebou, aby sa zmiernili nerovnosti v hospodárskom rozvoji medzi regiónmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 14
(14)  Hoci sú tieto usmernenia adresované členským štátom, stratégia Európa 2020 by sa mala vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou.
(14)  Hoci sú tieto usmernenia adresované členským štátom, stratégia Európa 2020 by sa mala vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti, ktorí prispejú k vypracovaniu národných programov reforiem, k ich vykonávaniu a k celkovej komunikácii v súvislosti so stratégiou, pretože sociálna politika má reagovať na miestne podmienky a priority.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 14 a (nové)
(14a)  S cieľom zabezpečiť implementáciu usmernení pre oblasť politiky zamestnanosti v členských štátoch je potrebné zlepšiť otvorenú metódu koordinácie, pretože jej pôsobnosť v členských štátoch je príliš malá.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15
(15)  Stratégia Európa 2020 je založená na menšom súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré sa koherentným spôsobom zameriavajú na otázky zamestnanosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu, sú vnútorne prepojené s hlavnými smermi hospodárskych politík, ktoré sú pripojené k odporúčaniu Rady […] z […] . Spolu tvoria „integrované usmernenia stratégie Európa 2020“.
(15)  Stratégia Európa 2020 je založená na súbore usmernení, ktoré nahrádzajú predchádzajúci súbor 24 usmernení a ktoré sa koherentným spôsobom zameriavajú na otázky zamestnanosti, upevnenie sociálnej súdržnosti a hlavné otázky hospodárskej politiky. Usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov, ktoré sú pripojené k tomuto rozhodnutiu, sú vnútorne prepojené s hlavnými smermi hospodárskych politík, ktoré sú pripojené k odporúčaniu Rady […] z […] . Spolu tvoria „integrované usmernenia stratégie Európa 2020“.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 16
(16)  Tieto nové integrované usmernenia odrážajú závery Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné pokyny, pokiaľ ide o vymedzenia národných reformných programov a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom o stabilite a raste. Tieto usmernenia budú základom pre akékoľvek špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom. Budú tiež základom pre vypracovanie spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade.
(16)  Tieto nové integrované usmernenia odrážajú závery Európskej rady. Poskytujú členským štátom presné pokyny, pokiaľ ide o vymedzenia národných reformných programov a uskutočnenie reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť a v súlade s Paktom o stabilite a raste. Tieto usmernenia budú základom pre akékoľvek špecifické odporúčania, ktoré môže Rada adresovať jednotlivým členským štátom, pričom vezme do úvahy rozdielne východiskové postavenia členských štátov. Budú tiež základom pre vypracovanie spoločnej správy o zamestnanosti, ktorú Rada a Komisia každoročne zasielajú Európskej rade.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 63
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 16 a (nové)
16a)  Hlavné ciele uvedené v príslušných usmerneniach by mali viesť členské štáty pri stanovovaní národných cieľov a čiastkových cieľov, pričom tieto venujú osobitnú pozornosť zvyšovaniu zamestnanosti a znižovaniu nezamestnanosti najzraniteľnejších skupín vrátane mladých ľudí, zvyšovaniu úrovne vzdelávania, znižovaniu podielu predčasných odchodov zo škôl a dostaniu ľudí z chudoby. Pokrok pri dosahovaní cieľov a čiastkových cieľov by mal byť podrobne monitorovaný a vyhodnocovaný v porovnaní s cieľmi Európa 2020 a v prípade potreby by mal byť revidovaný alebo by mali byť stanovené nové ciele a čiastkové ciele v priebehu revízie usmernení pre zamestnanosť.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 17
(17)  Hoci sa usmernenia musia vypracovať každý rok, mali by zostať z veľkej časti nezmenené až do roku 2014, aby sa bolo možné sústrediť na ich vykonávanie,
(17)  Tieto usmernenia by mali zostať z veľkej časti nezmenené až do roku 2020, aby bolo možné zaistiť náležité preskúmanie dosahovania v nich stanovených cieľov. Vyhodnotenie dosiahnutých cieľov by sa malo robiť každé tri roky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 17 a (nové)
(17a)  Medzičasom sa posúdia prijaté opatrenia, vedecky sa vyhodnotia ich výsledky a zaujme sa k nim kritické stanovisko,
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Článok 2
Usmernenia uvedené v prílohe sa zohľadnia v politikách zamestnanosti členských štátov, o ktorých sa podá správa v národných programoch reforiem. Členské štáty by mali vypracovať programy reforiem v súlade s cieľmi stanovenými v 'integrovaných usmerneniach stratégie Európa 2020„.
Usmernenia uvedené v prílohe a národné programy reforiem sa implementujú do politík zamestnanosti členských štátov. Vplyv na zamestnanosť a sociálny vplyv národných programov reforiem, ktoré musia byť v súlade s cieľmi stanovenými v týchto usmerneniach, je potrebné dôkladne monitorovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 28
Návrh rozhodnutia
Článok 2 a (nový)
Článok 2a
Členské štáty pri vypracúvaní a realizácii svojich národných programov reforiem a so zreteľom na usmernenia uvedené v prílohe zabezpečia účinné riadenie zamestnaneckej a sociálnej politiky. Zainteresované strany, a to aj na regionálnej a miestnej úrovni spolu s tými, ktorí sú ovplyvnení rôznymi aspektmi stratégie Európa 2020, parlamentné orgány a sociálni partneri sa úzko zapájajú do vypracúvania, realizácie, monitorovania a vyhodnocovania týchto programov vrátane vymedzenia cieľov a ukazovateľov.
Na hlavné ciele Únie uvedené v prílohe nadväzujú príslušné čiastkové ciele a ukazovatele vrátane ukazovateľov výstupov a výsledkov, ako aj vnútroštátne ciele, ukazovatele a prehľady výsledkov. Členské štáty zohľadňujú tieto ciele a ukazovatele spolu s usmerneniami a všetkými odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré im adresovala Rada.
Členské štáty pozorne sledujú dosah na zamestnanosť a sociálny dosah reforiem realizovaných v rámci príslušných národných programov reforiem.
Pri podávaní správ o uplatňovaní usmernení uvedených v prílohe členské štáty dodržiavajú štruktúru dohodnutú na úrovni Únie a uvádzajú rovnaké prvky, aby sa tak zabezpečila zrozumiteľnosť, transparentnosť a porovnateľnosť medzi jednotlivými členskými štátmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 29
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 - nadpis
Usmernenie 7: Zvyšovanie účasti na trhu práce a znižovanie štrukturálnej nezamestnanosti
Usmernenie 7: Tvorba väčšieho množstva a lepších pracovných miest, znižovanie nezamestnanosti a zvyšovanie účasti na trhu práce na 75 % aktívnej populácie
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 – odsek -1 (nový)
Členské štáty zamerajú svoje vnútroštátne ciele na zvýšenie miery zamestnanosti žien a mužov na 75 % do roku 2020 s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť, a to najmä väčšou účasťou mladých ľudí, starších pracovníkov, pracovníkov s nízkou kvalifikáciou, osôb so zdravotným postihnutím, menšín, najmä Rómov, na trhu práce a lepšou integráciou legálnych migrantov. Členské štáty okrem toho stanovia svoje vnútroštátne ciele tak, aby sa podiel 15 až 24-ročných vzdelávajúcich sa alebo pracujúcich žien a mužov zvýšil aspoň na 90 %.
Do roku 2014 členské štáty zvýšia mieru zamestnanosti o 10 %, pričom sa zamerajú najmä na tieto skupiny:
– mladí ľudia vo veku 15 – 25 rokov;
– starší pracovníci vo veku 50 – 64 rokov;
– ženy;
– nekvalifikovaní pracovníci;
– osoby so zdravotným postihnutím;
– osoby prisťahovaleckého pôvodu.
Miera nezamestnanosti dlhodobo nezamestnaných ľudí by sa mala znížiť o 10 %.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 – odsek 1
Členské štáty by mali začleniť zásady flexiistoty schválené Európskou radou do svojich politík trhu práce a uplatňovať ich dôsledne využívajúc pomoc z Európskeho sociálneho fondu s cieľom zvyšovať účasť na trhu práce a bojovať proti segmentácii, nečinnosti a rodovej nerovnosti a zároveň znižovať štrukturálnu nezamestnanosť. Opatrenia na zvýšenie flexibility a istoty by mali byť vyvážené a vzájomne sa dopĺňajúce. Členské štáty by preto mali zaviesť kombinovanie flexibilných a spoľahlivých pracovných zmlúv, aktívne politiky trhu práce, efektívne celoživotné vzdelávanie, politiky na podporu pracovnej mobility a primerané systémy sociálneho zabezpečenia s cieľom dosiahnuť profesijné prechody s jasným stanovením práv a zodpovednosti nezamestnaných aktívne si hľadať prácu.
V záujme dosiahnutia by členské štáty mali podporovať rast, a tým vytvárať nové vhodné pracovné miesta, zvyšovať inovačný potenciál hospodárstva, najmä MSP, a zbaviť priemysel administratívnych a netarifných prekážok. Členské štáty by preto mali vyvíjať regulačné a podporné nástroje, ktoré budú zohľadňovať rôznorodosť podnikania a práva pracujúcich tak, aby všetky formy podnikov mali rovnaké podmienky, pokiaľ ide o hospodársku súťaž a podporu. Na uľahčenie prístupu žien a mladých ľudí na trh práce, po zohľadnení demografických výziev, by sa mali vytvoriť podmienky pre vhodné zariadenia starostlivosti o deti, aby malo každé dieťa v predškolskom veku k dispozícii miesto v zariadení starostlivosti o deti mimo rodiny a aby mal každý mladý človek v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi do 4 mesiacov od ukončenia školskej dochádzky k dispozícii skutočné pracovné miesto alebo možnosť zúčastniť sa na odbornej príprave alebo ďalšom vzdelávaní. Dlhodobo nezamestnaní by mali dostať ponuky v rámci opatrení zamestnateľnosti, pre ktoré by sa mali stanoviť kvantitatívne ciele na posilnenie preventívnych politík trhu práce. Najmenej 25 % dlhodobo nezamestnaných by tak malo byť zapojených do aktívnych opatrení trhu práce vo forme pokročilej odbornej prípravy, vzdelávania a/alebo pracovného premiestnenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 – odsek 2
Členské štáty by mali zintenzívniť sociálny dialóg a riešiť segmentáciu trhu práce prostredníctvom opatrení zameraných na odstraňovanie dočasných a neistých pracovných miest, podzamestnanosti a nelegálneho zamestnávania. Profesijná mobilita by mala byť odmeňovaná. Je potrebné riešiť kvalitu pracovných miest a podmienok zamestnávania bojom proti nízkym mzdám a zaručením primeraného sociálneho zabezpečenia aj pre zamestnancov na dobu určitú a samostatne zárobkovo činné osoby. Služby zamestnanosti by sa mali posilniť a otvoriť všetkým vrátane mladých ľudí a ľudí ohrozených nezamestnanosťou, pričom personalizované služby by sa mali zamerať na tých ľudí, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení.
Členské štáty by mali v spolupráci so sociálnymi partnermi zvýšiť mieru zamestnanosti prostredníctvom aktivačných opatrení, najmä pre mladých ľudí, osoby s nízkou kvalifikáciou a osoby, ktoré si vyžadujú osobitnú ochranu a/alebo podporu, a to prostredníctvom poradenských služieb, vzdelávania a odbornej profesijnej prípravy prispôsobených potrebám trhu práce. Členské štáty by mali zabezpečiť a posilniť rovnaké zaobchádzanie a rovnakú mzdu za rovnakú práci na rovnakom pracovisku, ako sa určuje v článkoch 18 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Kvalita pracovných miest by sa mala riešiť aj znížením počtu chudobných pracujúcich. Ďalej by členské štáty mali prostredníctvom vhodných programov zvyšovať zamestnateľnosť legálnych migrantov. Nepretržité úsilie a inovatívne programy sa vyžadujú tiež na opätovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím na trh práce, a to aj prostredníctvom dotovaných pracovných miest. Členské štáty by mali odstrániť prekážky, ktoré sťažujú ľuďom prvý vstup na trh práce, podporovať vytváranie pracovných miest, podnecovať sociálnu inováciu a zvyšovať kvalitu a efektívnosť služieb v oblasti sprostredkovania práce vrátane verejných zamestnávateľských služieb. Úrady práce musia poskytovať odbornú prípravu a poradenské programy najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií, ako aj prístup k vysokorýchlostnému internetu pre tých, ktorí hľadajú prácu, najmä starším osobám, legálnym migrantom, etnickým menšinám a zdravotne postihnutým osobám, aby sa im optimálne uľahčilo vyhľadávanie pracovných miest. V tomto rámci by sa mali podporovať individuálne i kolektívne formy samostatnej zárobkovej činnosti v podobe sociálnych podnikov. Mali by sa prijať opatrenia na zníženie dominancie žien v slabo platených zamestnaniach a malo by sa účinnejšie podporovať zamestnávanie žien vo vedúcich funkciách, aby nedochádzalo k rodovej segmentácii trhu práce. Predovšetkým je potrebné upraviť predpisy o pracovnom čase, aby umožňovali taký priebeh práce, ktorý by zodpovedal potrebe zosúladiť rodinný a pracovný život a tiež umožňoval flexibilnejší odchod z pracovného života do dôchodku. Členské štáty by mali prijať opatrenia na podporu zapojenia otcov do starostlivosti o deti a zrevidovať svoje daňové systémy tak, aby podporovali zamestnanosť. Vonkajšie a vnútorné stratégie flexiistoty zamerané na zvýšenie flexibility, ktoré umožňujú efektívnejšie reagovať na výrobné cykly, by sa mali lepšie uplatňovať prostredníctvom aktívnej politiky trhu práce a vhodných systémov sociálneho zabezpečenia prístupných pracovníkom vo všetkých formách zamestnania, aby zmena pracovného miesta nebola spojená s neprimeranou finančnou záťažou. Treba zdôrazniť, že flexibilita bez sociálnej istoty nie je trvalou cestou k zvyšovaniu zamestnanosti. Mal by ich dopĺňať jednoznačný záväzok aktívne podporovať hľadanie zamestnania. Nové formy organizácie práce ako netypický pracovný čas, čiastočný pracovný úväzok a práca z domu či mobilita pracovníkov nesmú znamenať zníženie individuálnych a kolektívnych pracovných práv a sociálnej ochrany príslušných osôb. Malo by sa zabezpečiť, aby sa nové formy zamestnania nevytvárali na úkor riadnych zmlúv (plný úväzok, doba neurčitá). Takisto treba vynaložiť úsilie na boj proti nelegálnemu zamestnávaniu prostredníctvom účinných opatrení v oblasti monitorovania a uplatňovania pracovných práv. Dôstojná práca podporovaná MOP a „dobrá práca“ ako hlavné zásady musia byť určujúce pri vytváraní pracovných miest a pri vstupovaní na trh práce. Pri posilňovaní fungovania a výsledkov trhu práce by mali členské štáty podporovať sociálne partnerstvo a aktívne zapojiť sociálnych partnerov do prípravy vnútroštátnej politiky a pri uzatváraní a presadzovaní kolektívnych zmlúv by mali v súlade s vnútroštátnymi zákonmi a postupmi plne rešpektovať ich práva.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 – odsek 2 a (nový)
Je mimoriadne dôležité vytvárať kvalitné pracovné miesta, ktoré sú takisto potrebné z dlhodobého hľadiska a ktoré majú vysokú pridanú hodnotu. Je preto veľmi dôležité, aby vzdelávanie a zamestnanecká politika podporovali zmeny v hospodárskej štruktúre. Pracovné miesta stratené v čase hospodárskej krízy sa spravidla neobnovia v rovnakom počte v tom istom odvetví. Preto musí vzdelávací systém pružne reagovať na požiadavky trhu práce, ktoré prichádzajú s novou hospodárskou štruktúrou. Politika zamestnanosti musí zabezpečiť čo najľahší prechod pracovníkov medzi odvetviami hospodárstva, ako aj trhmi práce rôznych štátov. Prijať dlhodobé ciele ako východiskový bod a sústrediť sa viac na koordinované opatrenia v podnikových, vzdelávacích a zamestnávateľských politikách je preto dôležitejšie ako v minulosti.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 34
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 – odsek 3
S cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť a účasť na trhu práce, a to najmä ľudí s nízkym vzdelaním, by členské štáty mali v súlade s usmernením 2 pre oblasť hospodárskej politiky preskúmať daňové systémy a systémy dávok a kapacity verejných služieb poskytovať potrebnú podporu. Členské štáty by mali zvyšovať účasť pracovnej sily prostredníctvom politík na podporu aktívneho starnutia, rodovej rovnosti a rovnakej odmeny a integráciu mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím, legálnych migrantov a ostatných zraniteľných skupín na trhu práce. Politiky rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom zabezpečujúce poskytovanie cenovo dostupnej starostlivosti a inováciu v organizácii práce by mali byť zamerané na zvyšovanie miery zamestnanosti, obzvlášť mladých ľudí, starších pracovníkov a žien, a najmä na udržanie vysokokvalifikovaných žien vo vedeckých a technických oblastiach. Členské štáty by takisto mali odstrániť prekážky vstupu nových pracovníkov na trh práce, podporovať samostatnú zárobkovú činnosť, vytváranie pracovných miest v oblastiach zahŕňajúcich ekologické zamestnávanie a sociálnu starostlivosť a podnecovať sociálnu inováciu.
V tejto súvislosti by sa mali prostriedky z Európskeho sociálneho fondu využiť v plnom rozsahu na zvýšenie zamestnateľnosti a kvality pracovných miest pomocou opatrení na rozvoj osobných schopností a na splnenie kvalitatívnych požiadaviek perspektívnych pracovných miest. V záujme podpory profesijnej mobility je potrebné, aby členské štáty zlepšovali pripravenosť ľudí na mobilitu v rámci Únie poskytovaním stimulov. Na tento účel by sa mali prehodnotiť pravidlá týkajúce sa získavania dotácií z Európskeho sociálneho fondu a podľa možnosti ich zjednodušiť. Vnútroštátne rozpočty a všeobecný rozpočet Únie vrátane Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii by sa mali koordinovať a riadiť smerom k príprave pracovnej sily pre trvalo udržateľné hospodárstvo. Z tohto dôvodu by členské štáty mali prijať opatrenia na zverejňovanie informácií o účele týchto fondov a podmienkach ich využitia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 35
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 – odsek 3 a (nový)
Členské štáty podporujú nástroj mikrofinancovania Únie ako vzor spojenia hospodárskych a sociálnych opatrení na podporu hospodárskeho a zamestnaneckého rastu.
Vnútroštátne nástroje mikrofinancovania a nástroje mikrofinancovania Únie sa spájajú s osobitnými programami odbornej prípravy a poradenstva a so systémom sociálnej podpory, ktorý zabezpečuje minimálny príjem v prvom roku po otvorení podniku, aby sa možnosť podnikania stala reálnou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 – odsek 3 b (nový)
Členské štáty by mali podporovať aj sociálne služby všeobecného záujmu a investovať do nich, a to vrátane služieb v oblasti zamestnania, zdravia a bývania, ktoré treba dostatočne financovať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 37
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 7 – odsek 4
Hlavným cieľom EÚ, na základe ktorého členské štáty stanovia svoje národné ciele, je zvýšiť do roku 2020 mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov na 75 %, a to aj prostredníctvom väčšej účasti mladých ľudí, starších pracovníkov a ľudí s nízkym vzdelaním a lepšej integrácie legálnych migrantov.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 38
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 8 – nadpis
Usmernenie 8: Rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily zodpovedajúcej potrebám trhu práce, podpora kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania
Usmernenie 8: Podpora kvality pracovných miest a celoživotného vzdelávania, posilňovanie dôstojnej práce a rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 39
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 8 – odsek -1 (nový)
Členské štáty stanovia ako svoje vnútroštátne ciele zníženie miery predčasného ukončovania školskej dochádzky do roku 2020 na menej ako 10 % a zároveň zvýšenie podielu obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie, aspoň na 40 %.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 40
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 8 – odsek 1
Členské štáty by mali podporovať produktivitu a zamestnanosť zaistením primeraného rozšírenia vedomostí a zručností, ktoré by zodpovedali súčasným a budúcim požiadavkám trhu práce. Kvalitné počiatočné vzdelanie a atraktívna odborná príprava musia byť dopĺňané účinnými stimulmi podporujúcimi celoživotné vzdelávanie, príležitosťami na vzdelávanie „druhej šance“, zabezpečením, aby mal každý dospelý možnosť dosiahnuť vyšší stupeň kvalifikácie a cielenými politikami v oblasti migrácie a integrácie. Členské štáty by mali vyvinúť systémy na uznávanie nadobudnutých odborných spôsobilostí, odstraňovať bariéry profesijnej a geografickej mobility pracovníkov, podnecovať získavanie prierezových schopností a tvorivosť a zameriavať svoje úsilie najmä na podporu ľudí s nízkym vzdelaním, zvyšovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov a zároveň na zlepšovanie prípravy, zručností a skúseností vysokokvalifikovaných pracovníkov vrátane výskumníkov.
Veľkou prioritou členských štátov je ustanovenie o vysokej kvalite základného vzdelania a atraktívneho odborného vzdelania pomáhajúceho pracovníkom prispôsobiť svoje zručnosti trhu práce. Musia ich dopĺňať možnosti „druhej šance“ pre mladých ľudí najmä vo veku od 25 do 35 rokov, ktoré by obsahovali povinnú ponuku na vzdelávanie alebo odbornú prípravu a účinné stimuly podporujúce celoživotné vzdelávanie, pričom od sociálnych partnerov sa požaduje, aby poskytovali čas a finančnú podporu na odbornú prípravu. Členské štáty by mali predovšetkým znížiť počet osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou na menej ako 10 % a doplniť politiky v oblasti migrácie a integrácie o ponuku jazykových a sociálnych štúdií. Členské štáty by mali vyvinúť aj systémy na uznávanie nadobudnutých odborných zručností a schopností.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 41
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 8 – odsek 2
V spolupráci so sociálnymi partnermi a podnikmi by členské štáty mali zlepšiť prístup k odbornej príprave, posilniť vzdelávanie a profesijné poradenstvo v spojení so systematickými informáciami nových pracovných príležitostiach, podporovať podnikanie a zlepšiť predvídanie potrieb v oblasti požadovaných zručností. Investovanie do rozvoja ľudských zdrojov, zvyšovania kvalifikácie a účasti na schémach celoživotného vzdelávania by malo byť podporované prostredníctvom spoločných finančných príspevkov od vlád, jednotlivcov a zamestnávateľov. Na podporu mladých ľudí, a najmä tých ktorí sú nezamestnaní a nezúčastňujú sa na vzdelávaní ani odbornej príprave, by členské štáty v spolupráci so sociálnymi partnermi mali zaviesť schémy, ktoré by pomohli čerstvým absolventom nájsť prvé zamestnanie alebo možnosti ďalšieho vzdelávania a odbornej prípravy, vrátane učňovskej praxe, a ktoré by umožnili rýchle zasiahnuť v prípade, že sa mladí ľudia stanú nezamestnanými. Pravidelné monitorovanie uplatňovania politík zvyšovania schopností a predvídania potrieb by malo pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a zvyšovať schopnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na potreby trhu práce. Členské štáty by na dosiahnutie týchto cieľov mali v plnej miere využívať fondy EÚ.
V spolupráci so sociálnymi partnermi a podnikmi by členské štáty mali zlepšiť prístup k odbornej príprave vrátane učňovského vzdelávania, posilniť vzdelávanie a profesijné poradenstvo v spojení so systematickými informáciami a príslušnými opatreniami na podporu nových pracovných príležitostí, podporovať podnikanie, rozvoj MSP a zlepšiť predvídanie požiadaviek na kvalitu. Rozvoj ľudských zdrojov, zvyšovanie kvalifikácie a ďalšie vzdelávanie by mali byť financované prostredníctvom spoločných finančných príspevkov od zamestnávateľov a vlád. Prístup ku kvalitnému všeobecnému a odbornému vzdelávaniu, ako aj opätovné začlenenie osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou do systému vzdelávania by sa malo umožniť vždy a pre všetkých. Členské štáty by mali investície do vzdelávacieho systému zosúladiť tak, aby sa dosiahol cieľ zvýšenia úrovne kvalifikácie aktívnej populácie, pričom sa zohľadní vzdelávanie v neformálnom a neoficiálnom kontexte. Predovšetkým reformy súvisiace so zamestnateľnosťou by pritom mali byť zamerané na zaistenie získania kľúčových zručností prostredníctvom ďalšieho vzdelávania alebo poznatkov v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré potrebuje každý zamestnaný človek, ak chce uspieť v hospodárstve založenom na vedomostiach. Mali by sa prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby sa vzdelávacia mobilita mladých ľudí a učiteľov stala pravidlom. Členské štáty by mali zlepšiť otvorenosť a dôležitosť systémov všeobecného vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy mimo rámca odbornej prípravy pre všetky vekové kategórie, najmä zavedením vnútroštátnych kvalifikačných rámcov, ktoré poskytujú flexibilné možnosti vzdelávania, a vytváraním partnerstiev medzi inštitúciami všeobecného a odborného vzdelávania a pracovným prostredím vrátane platenej učňovskej praxe s cieľom výrazne zvýšiť podiel absolventov s vysokou úrovňou akademického vzdelania a odbornej prípravy.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 42
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 8 – odsek 2 a (nový)
Pravidelné monitorovanie uplatňovania politík zvyšovania kvalifikácie a predvídania potrieb by malo pomôcť identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie, a zvyšovať schopnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy reagovať na potreby trhu práce. Členské štáty by na dosiahnutie týchto cieľov mali v plnej miere využívať fondy Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 43
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 8 a (nové)
Usmernenie 8a: Posilnenie politiky sociálnej a hospodárskej súdržnosti na podporu zamestnanosti
Členské štáty sa zaväzujú upraviť, doplniť, koordinovať a prispôsobiť svoje vnútroštátne ciele na národnej úrovni a aj medzi sebou tak, aby sa zmiernili nerovnosti v hospodárskom rozvoji medzi regiónmi.
Členské štáty si uvedomujú, že politika súdržnosti predstavuje účinný nástroj, ktorý podporuje usmernenia, avšak ktorý nie je usmerneniam podriadený, pretože prihliada na regionálne osobitosti, pomáha regiónom pri prekonávaní ich sociálno-hospodárskych ťažkostí a zmenšuje rozdiely.
Jadrom riadenia a základom stratégie by mal byť integrovaný prístup, viacúrovňové riadenie a zásady partnerstva, kým predovšetkým regionálna a miestna úroveň musí zohrávať rozhodujúcu úlohu ako prostriedok na dosiahnutie nespočetných hospodárskych a sociálnych subjektov, ktoré žijú a pôsobia v Únii, najmä MSP, predovšetkým z oblasti sociálneho hospodárstva.
Takže politika súdržnosti nie je iba zdrojom stabilných finančných dotácií, ale aj silným nástrojom hospodárskeho rozvoja, a tým aj nástrojom zamestnanosti vo všetkých regiónoch Únie.
Členské štáty by mali viac investovať do dopravy, energetiky, telekomunikácií a infraštruktúry IT a mali by plne využívať európske štrukturálne fondy.
Účasť potenciálnych prijímateľov v programoch, ktoré spolufinancuje Únia, by sa mala podporovať zjednodušením systému poskytovania.
Na tento účel by členské štáty mali vytvoriť súčinnosť medzi svojimi politikami súdržnosti a ďalšími existujúcimi odvetvovými politikami v súlade s integrovaným prístupom, pretože súdržnosť nepredstavuje náklady, ale dodáva silu, využíva nevyužitý potenciál, zmenšuje štrukturálne rozdiely medzi štátmi a regiónmi, podporuje rast a zlepšuje konkurencieschopnosť regiónov Únie v globalizovanom svete, vyvažuje účinky globálnej hospodárskej krízy a vytvára sociálny kapitál Únie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 44
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 9 – nadpis a odsek 1
Usmernenie 9: Zlepšovanie výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach a zvyšovanie účasti na vysokoškolskom vzdelávaní
vypúšťa sa
Na zabezpečenie všeobecného prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave a zlepšenie výsledkov vzdelávania by členské štáty mali efektívne investovať do systémov vzdelávania a odbornej prípravy, najmä s cieľom zvyšovať kvalifikáciu pracovných síl EÚ a umožniť prispôsobovanie sa rýchle sa meniacim požiadavkám moderných trhov práce. Opatrenia by sa mali týkať všetkých sektorov (od predškolskej výchovy a škôl cez vyššie vzdelávanie, odborné vzdelávanie a prípravu až po vzdelávanie dospelých) a brať do úvahy aj učenie v neformálnom a informálnom kontexte. Reformy by mali byť zamerané na zabezpečenie získavania kľúčových schopností potrebných na to, aby každý jednotlivec uspel v hospodárstve založenom na znalostiach, najmä pokiaľ ide o zamestnateľnosť, ďalšie vzdelávanie a zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií. Je potrebné prijať opatrenia zabezpečujúce, aby sa vzdelávacia mobilita mladých ľudí a učiteľov stala pravidlom. Členské štáty by mali zlepšiť otvorenosť a primeranosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy najmä prostredníctvom uplatňovania národných kvalifikačných rámcov poskytujúcich flexibilné možnosti vzdelávania a vytvárania partnerstiev medzi svetom vzdelávania/odbornej prípravy a svetom práce. Je potrebné zatraktívniť učiteľské povolanie. Vyššie vzdelávanie by sa malo stať otvorenejším pre netradičných študentov a mala by sa zvýšiť účasť na vysokoškolskom alebo rovnocennom vzdelávaní. S cieľom znížiť počet mladých ľudí, ktorí sú nezamestnaní a nezúčastňujú sa na vzdelávaní ani odbornej príprave, by členské štáty mali prijať všetky nevyhnutné opatrenia na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 45
Návrh rozhodnutia
Príloha – Usmernenie 9 – odsek 2
Hlavným cieľom EÚ, na základe ktorého členské štáty stanovia svoje národné ciele, je znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky na 10 % a zároveň zvýšiť podiel obyvateľov vo veku 30 – 34 rokov, ktorí majú ukončené vysokoškolské alebo rovnocenné vzdelanie na minimálne 40 % v roku 2020.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 46
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 10 – nadpis
Usmernenie 10: Podpora sociálneho začlenenia a boj proti chudobe
Usmernenie 10: Boj proti chudobe a podpora sociálneho začlenenia a ochrany
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 47
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 10 – odsek -1 (nový)
Členské štáty stanovia svoje vnútroštátne ciele na zníženie podielu Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých krajín o 25 %, čím by sa viac ako 20 miliónov ľudí vymanilo z chudoby, a to predovšetkým prostredníctvom opatrení v politike zamestnanosti a vzdelávania a.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 48
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 10 – odsek 1
Úsilie členských štátov o zníženie chudoby by malo byť zamerané na podporu plnohodnotného zapojenia sa do spoločnosti a hospodárstva a na rozširovanie podnikateľských možností dôsledným využívaním pomoci z Európskeho sociálneho fondu. Snahy by sa takisto mali sústrediť na zabezpečenie rovnakých príležitostí prostredníctvom prístupu k dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám vrátane verejných služieb (zahŕňajúcim služby šírené on-line, v súlade s usmernením 4), a najmä zdravotnej starostlivosti. Členské štáty by mali zaviesť účinné antidiskriminačné opatrenia. Rovnako v snahe bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, posilniť postavenie ľudí a zvýšiť účasť na trhu práce je potrebné zlepšiť systémy sociálnej ochrany, politiky celoživotného vzdelávania a aktívneho začlenenia, s cieľom vytvárať pre ľudí príležitosti v rôznych etapách ich života a chrániť ich pred hrozbou vylúčenia. Systémy sociálneho zabezpečenia a dôchodkové systémy sa musia zmodernizovať tak, aby sa zabezpečilo ich využívanie v plnej miere s cieľom poskytnúť primeranú podporu príjmu a zaručiť prístup k zdravotnej starostlivosti – a tým aj posilnenie sociálnej súdržnosti – a aby bola zároveň zabezpečená ich finančná udržateľnosť. Systémy dávok by mali byť zamerané na zaručenie istoty príjmu počas prechodov a znižovanie chudoby, najmä v skupinách s najväčším rizikom sociálneho vylúčenia, napr. rodín s jedným rodičom, menšín, ľudí so zdravotným postihnutím, detí a mladých ľudí, starších žien a mužov, legálnych migrantov a ľudí bez domova. Členské štáty by taktiež mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a sociálnu inováciu v prospech najzraniteľnejších skupín.
Boj proti chudobe a vylúčeniu zostáva naďalej dôležitou otázkou. Pri uskutočňovaní tohto cieľa je potrebné vytvárať príležitosti na účasť na trhu práce alebo na návrat naň pre všetky sociálne skupiny, bez ohľadu na lokalitu alebo úroveň vzdelania. Je dôležité udržiavať rovnováhu medzi poskytovaním dostatočného pocitu istoty a zachovaním motivácie ľudí pracovať a mať svoj príjem. V záujme dosiahnutia tohto cieľa by členské štáty mali vyvinúť úsilie na zníženie chudoby vrátane chudoby pracujúcich, podporu plnohodnotného zapojenia sa do politického, spoločenského, kultúrneho a hospodárskeho života na základe vlastného rozhodnutia a rozširovanie možností zamestnania, v súvislosti s ktorými sa má využívať Európsky sociálny fond. Členské štáty by mali venovať mimoriadnu pozornosť rastúcemu počtu chudobných pracujúcich. Pokiaľ ide o formulovanie konkrétnych cieľov v oblasti boja proti chudobe, bude treba jasne stanoviť, ako by sa mala chudoba merať. Štandardné vymedzenie, podľa ktorého sa zárobok vo výške 60 % strednej hodnoty príjmu označuje za chudobu, je nevyhnutné prepracovať. Chudobu nemožno stanoviť prostredníctvom takéhoto jediného ukazovateľa. Musí sa tiež zabezpečiť, že sa zachovajú rovnaké príležitosti, rovnako ako prístup k dostupným, udržateľným a vysokokvalitným službám vrátane verejných služieb (zahŕňajúcim služby šírené on-line, v súlade s usmernením 4), najmä v sociálnej a zdravotnej oblasti a v oblasti zamestnanosti a bývania, pričom sa zabezpečí, aby boli dostupné aj pre zraniteľné a slabšie skupiny obyvateľstva. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby ústne a písomné informácie poskytované v rámci verejných služieb boli jasné a úplné a aby sa v prípade odmietnutia nároku príslušnej osobe uviedli dôvody odmietnutia a možnosti opravných prostriedkov. Zásada, podľa ktorej pri rovnakom druhu vzdelania a zamestnania nesmie dochádzať k diskriminácii mužov ani žien, by v členských štátoch mala byť právne záväzná pre každý typ pracovného vzťahu. S cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, podporovať ľudí, aby zohrávali aktívnu úlohu v spoločnosti, a zvýšiť účasť na trhu práce je nevyhnutné ďalej zlepšiť systémy sociálnej ochrany a politiky aktívneho začlenenia s cieľom vytvárať pre ľudí príležitosti a pracovné vyhliadky v rôznych etapách ich života, pričom sa zohľadnia rôzne potreby a povinnosti, chrániť ich pred hrozbou vylúčenia a poskytovať im podporu, predovšetkým tým, ktorí sú najviac vzdialení od trhu práce, aby získali kvalitnú prácu. Preto je v rámci aktívnej politiky trhu práce potrebné vytvoriť účinné koncepcie odbornej prípravy a tvorby pracovných miest pre tých, ktorí sú vylúčení z trhu práce v dôsledku nedostatku vzdelania. Zároveň sa musia systémy sociálneho zabezpečenia a dôchodkové systémy zmodernizovať tak, aby sa zabezpečilo ich využívanie v plnej miere s cieľom zabezpečiť príjem nad hranicu chudoby, umožniť účasť na spoločenskom živote a zaručiť prístup k zdravotnej starostlivosti, pričom sa musí zachovať finančná udržateľnosť týchto systémov. Systémy dávok by mali zaručiť istoty príjmu počas prechodov a znižovanie chudoby, najmä v skupinách s najväčším rizikom sociálneho vylúčenia, napr. rodín s jedným rodičom, menšín, ľudí so zdravotným postihnutím, detí a mladých ľudí, starších žien a mužov, legálnych migrantov a ľudí bez domova. Členské štáty sa zaväzujú najmä k riešeniu chudoby detí prostredníctvom primeraných opatrení zameraných na to, aby deti neboli obmedzované v ich osobnom rozvoji a znevýhodnené pri vstupe do profesijného života vzhľadom na prekážky v ich slobodnom rozvoji súvisiace s chudobou. Osobitne je dôležité zabezpečiť rovnaký prístup k vzdelávaniu a rovnaké príležitosti pre deti zo znevýhodnených rodín, čím sa predíde ich sociálnemu vylúčeniu v dospelosti. Pokiaľ ide o posilnenie istoty príjmov v rozličných etapách života, členské štáty by mali zabezpečiť existenciu primeraných minimálnych príjmov, ktorých úroveň by bola prinajmenšom vyššia ako hranica chudoby, pričom by sa dodržiavali rôzne postupy, kolektívne zmluvy a právne predpisy členských štátov. Členské štáty by taktiež mali aktívne presadzovať sociálne hospodárstvo a sociálnu inováciu zameranej na riešenie rôznych sociálnych rizík v priebehu života, najmä v prípade najzraniteľnejších skupín, a účinne vykonávať prijaté antidiskriminačné opatrenia. Pri zlepšovaní trvalej udržateľnosti verejných financií by mali členské štáty venovať osobitnú pozornosť pozitívnym účinkom, aké majú zlepšenia v sociálnej súdržnosti na vnútroštátne rozpočty. Zníženie chudoby a zvýšenie účasti na verejnom živote vedie k poklesu sociálnych výdavkov a zvýšeniu príjmov z daní. Členské štáty by mali zaručiť vysoké minimálne normy kvality pracovných miest s cieľom odstrániť chudobu medzi zamestnanými ľuďmi.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 49
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 10 – odsek 1 a (nový)
Mali by sa posilňovať a modernizovať systémy sociálnej ochrany vrátane dôchodkového zabezpečenia a zdravotnej staroslivosti, zabezpečovať ich sociálnu adekvátnosť, finančnú udržateľnosť a schopnosť reagovať na meniace sa potreby a pritom poskytovať každému v Únii primeranú ochranu pred neistými sociálnymi situáciami, akými sú zdravotné problémy, nezamestnanosť a chudoba.
Členské štáty by mali zlepšiť sociálnu ochranu v prípade krátkodobých pracovných zmlúv, ktoré sa týkajú najmä žien, a predovšetkým tehotných žien.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh 50
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 10 – odsek 2
Hlavný cieľ EÚ, na základe ktorého členské štáty stanovia svoje národné ciele, je znížiť podiel Európanov žijúcich pod hranicou chudoby jednotlivých krajín o 25 %, čo by znamenalo, že viac ako 20 miliónov ľudí by sa dostalo nad hranicu chudoby.
vypúšťa sa
Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia