(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskym spoločenstvom a Pakistanskou islamskou republikou o readmisii osôb bez povolenia na pobyt (08793/2009),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (KOM(2009)0106),

–  so zreteľom na článok 63 prvý odsek bod 3 písm. b), na článok 300 ods. 2 prvý pododsek prvá veta a článok 300 ods. 3 prvý pododsek Zmluvy o ES, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0264/2009),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Dôsledky nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy na prebiehajúce medziinštitucionálne rozhodovacie procesy (KOM(2009)0665),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05942/2010),

–  so zreteľom na článok 79 ods. 3 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bod v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 81 a článok 90 ods. 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A7-0231/2010),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohody;

2.  berie na vedomie vyhlásenie Komisie, ktoré je uvedené v prílohe tohto uznesenia;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Pakistanskej islamskej republiky.

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia vyhlasuje, že právne predpisy EÚ od členských štátov vyžadujú, aby štátnym príslušníkom tretích krajín na území členských štátov v prípade ich želania zabezpečili možnosť žiadať o medzinárodnú ochranu, a že najmä zmluva, podmienky pre priznanie postavenia utečenca a smernica o návrate jasne stanovujú, že členské štáty musia rešpektovať zásadu nenavracania v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

Komisia zároveň pripomína, že členské štáty EÚ sú predovšetkým povinné v každom prípade zabezpečiť, aby sa žiadne vrátenie nevykonalo v rozpore s článkom 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článkom 19 Charty základných práv EÚ, ktoré zaväzujú štáty, aby zabezpečili, že nevrátia osobu, ktorej po návrate do krajiny pôvodu alebo prechodu hrozí vážna ujma.

Pakistan poskytol útočisko 3 miliónom utečencom z Afganistanu, čím pri prijímaní utečencov prispel viac než mnohé iné štáty OSN. Hoci Komisia uznáva úspechy Pakistanu v tejto oblasti, naďalej vyzýva Pakistan, aby ratifikoval Ženevský dohovor o utečencoch (Dohovor OSN týkajúci sa štatútu utečencov z roku 1951 a protokol z roku 1967).