Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof(1) a príslušné posúdenie vplyvu(2) a na pracovný dokument Komisie zo 14. decembra 2007 o posilnení systémov včasného varovania v Európe(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 16. septembra 2009 o lesných požiaroch v lete 2009(4), zo 4. septembra 2007 o živelných pohromách(5), zo 7. septembra 2006 o lesných požiaroch a povodniach(6), z 5. septembra 2002 o povodniach v Európe(7), zo 14. apríla 2005 o suchu v Portugalsku(8), z 12. mája 2005 o suchu v Španielsku(9), z 8. septembra 2005 o živelných pohromách (požiaroch a záplavách) v Európe(10), svoje uznesenia z 18. mája 2006 o živelných pohromách (požiaroch, suchu a povodniach) – poľnohospodárske aspekty(11), aspekty regionálneho rozvoja(12) a aspekty životného prostredia(13), svoje uznesenie z 11. marca 2010 o veľkých prírodných katastrofách v autonómnej oblasti Madeira a následkoch búrky Xynthia v Európe(14) a svoju pozíciu z 18. mája 2006 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Fond solidarity Európskej únie(15),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2008 o posilnení kapacít Únie v oblasti reakcie na katastrofy(16) a na body 12 a 15 záverov predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady 15. a 16. júna 2006 v Bruseli o schopnosti Únie reagovať v núdzových a krízových situáciách a pri pohromách(17),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/162/ES, Euratom, z 5. marca 2007, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj civilnej ochrany(18),

–  so zreteľom na smernicu Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok(19) (smernica Seveso II),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík(20) (smernica o povodniach),

–  so zreteľom na smernicu Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie(21) (smernica EIA),

–  so zreteľom na rámec činnosti na obdobie 2005 – 2015: Budovanie odolnosti národov a spoločenstiev voči katastrofám, prijatý 22. januára 2005 v Kóbe, Hjógó(22),

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite prijatý 5. júna 1992 v Riu de Janeiro,

–  so zreteľom na článok 196 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A7-0227/2010),

A.  keďže prevencia by mala byť čoraz dôležitejšou fázou cyklu riadenia katastrof a mala by nadobudnúť väčšiu spoločenskú dôležitosť,

B.  keďže prírodné katastrofy poškodzujú ekosystémy a biodiverzitu, ovplyvňujú udržateľný rozvoj a ohrozujú sociálnu súdržnosť,

C.  keďže v dôsledku faktorov, ako je napríklad intenzívne využívanie pôdy, nekontrolovaný rast priemyslu a miest, vyľudňovanie vidieka, dezertifikácia a zvyšujúci sa výskyt extrémnych klimatických javov, sú členské štáty, a najmä konvergenčné regióny menej odolné proti katastrofám, či už prírodným, alebo spôsobeným človekom,

D.  keďže zmena klímy spôsobuje stále častejšie prírodné katastrofy (záplavy, nadmerné suchá a požiare), ktoré spôsobujú straty na ľudských životoch a vážne environmentálne, hospodárske a spoločenské škody,

E.  keďže katastrofy majú vo všeobecnosti veľa príčin, pričom ich nemožno vždy pripisovať len extrémnym prírodným javom, ale pravdepodobnosť ich vzniku často zvyšuje neprimeraný vzťah ľudí k okolitému fyzickému prostrediu,

F.  keďže katastrofy môžu byť zapríčinené technologickými a priemyselnými haváriami, ktoré môžu mať za následok únik nebezpečných chemických, biologických, rádiologických alebo jadrových (CBRN) látok so zásadným vplyvom na zdravie, plodiny, infraštruktúru alebo hospodárske zvieratá,

G.  keďže škodám spôsobeným prírodnými katastrofami a človekom by sa často dalo do veľkej miery zabrániť; keďže okrem toho aj politiky EÚ musia zabezpečiť konzistentné stimuly pre vnútroštátne, regionálne a miestne orgány s cieľom rozvíjať, financovať a vykonávať účinnejšie politiky prevencie a ochrany,

H.  keďže holistický, proaktívny, informáciami podložený a dôsledný prístup k prevencii katastrof musí zahŕňať rôzne úrovne spolupráce medzi miestnymi, regionálnymi a vnútroštátnymi orgánmi a zároveň aj ďalšími subjektmi na danom území, ktoré toto územie poznajú,

I.  keďže sa ukázalo, že platné opatrenia na prevenciu katastrof chýbajú a predchádzajúce návrhy Európskeho parlamentu sa ešte nevykonávajú v plnej miere, čo bráni vykonávaniu jednotnej stratégie pre prevenciu prírodných a človekom spôsobených katastrof na úrovni EÚ,

J.  keďže pretrvávajúce suchá a požiare urýchľujú okrem iného proces dezertifikácie, najmä v južnej Európe, čo ovplyvňuje predovšetkým stredomorské lesné štruktúry a oblasti s veľkými plochami lesov jedného druhu, ktoré nemajú miestny pôvod a sú vysoko horľavé, čo ohrozuje život obyvateľov a kvalitu života v postihnutých oblastiach,

K.  keďže vyvážené obsadenie/využívanie územia, hospodársky a sociálny rozvoj v súlade s prírodou, rešpektovanie energie, prírodných zdrojov a životného prostredia, posilnenie súdržnosti v EÚ, boj proti vyľudňovaniu vidieka, dezertifikácii a erózii pôdy a zachovanie environmentálne udržateľnej poľnohospodárskej činnosti sú niektoré zo základných prvkov prevencie katastrof,

L.  keďže lesy zohrávajú zásadnú úlohu pri ochrane životného prostredia prostredníctvom rovnováhy vytváranej pri kolobehu uhlíka a pri obehu vody,

1.  poznamenáva, že prírodné a človekom spôsobené katastrofy majú veľmi závažné dôsledky pre hospodársky a sociálny rozvoj regiónov a členských štátov; zdôrazňuje, že hlavným cieľom prevencie katastrof je chrániť ľudské životy, bezpečnosť a fyzickú integritu osôb, základné ľudské práva, životné prostredie, hospodárske a spoločenské infraštruktúry vrátane základných služieb, obydlí, komunikácií, dopravy a kultúrneho dedičstva;

2.  zdôrazňuje, že proaktívny prístup je účinnejší a menej finančne náročný ako reaktívny prístup ku katastrofám; domnieva sa, že znalosť miestneho zemepisného, ekonomického a sociálneho kontextu je mimoriadne dôležitá pri prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof;

3.  víta záväzok Komisie zabezpečiť súdržnejšie zohľadňovanie otázok týkajúcich sa prevencie katastrof v politikách a programoch EÚ a zdôrazňuje význam holistického prístupu k prevencii katastrof; pripomína, že treba zohľadniť všetky typy prírodných a človekom spôsobených katastrof a že medzi ne patria, okrem iných rizík(23), povodne, búrky, suchá, cunami, zemetrasenia, lesné požiare, extrémne výkyvy teplôt, sopečná činnosť, lavíny, zosuvy pôdy, technologické a priemyselné havárie, erózie pôdy, kontaminácia spodných pôd a podzemných vôd a znečistenie morí, jazier a riek;

4.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov v oblasti prevencie človekom spôsobených katastrof medzi členskými štátmi, a vyzýva členské štáty, aby pre regionálne orgány zabezpečili školenia v oblasti zvládania katastrof;

5.  domnieva sa, že vzhľadom na rozmery a/alebo cezhraničnú povahu, ktorú môžu katastrofy nadobudnúť, je vhodné a potrebné posilniť spoluprácu na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, založenú na vzájomnom dopĺňaní činností, šírení osvedčených postupov a na princípe solidarity medzi členskými štátmi;

6.  berie na vedomie návrh na vytvorenie siete zloženej z predstaviteľov rôznych kompetentných vnútroštátnych služieb zo všetkých členských štátov; zdôrazňuje, že táto sieť by mala fungovať v rámci spolupráce medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi úradmi zodpovednými za zvládanie katastrof, priestorové plánovanie a mapovanie a riadenie rizík; zdôrazňuje úlohu tejto siete pri výmene skúseností a preventívnych opatrení a pri stanovení spoločnej metodiky a minimálnych požiadaviek v oblasti mapovania nebezpečenstva a rizika na úrovni EÚ; vyzýva zástupcov z odvetvia poľnohospodárstva, aby sa zapojili do tejto siete, a žiada, aby sa zvážilo aj vypočutie v rámci programu UNEP, sociálnych a mimovládnych organizácií aktívnych v tejto oblasti, ako aj ďalších subjektov na danom území, ktoré toto územie poznajú;

7.  považuje za nevyhnutné spolupracovať pri šírení informácií a skúseností, pri technických a vedeckých využitiach, ako aj pri koordinácií stratégií rozvoja možností zásahu;

8.  vyzýva regióny, aby stavali na existujúcich sieťach územnej a cezhraničnej koordinácie, s cieľom rozvinúť spoluprácu s osobitným zameraním na prevenciu katastrof; domnieva sa, že štruktúry cezhraničnej spolupráce, akými sú makroregióny, ktorých spolupráca je orientovaná na funkčnosť, sa môžu stať účinnými platformami spolupráce v oblasti prevencie katastrof; podporuje využívanie cenných skúseností získaných v tejto oblasti prostredníctvom projektov realizovaných v minulosti v rámci iniciatívy Spoločenstva INTERREG;

9.  domnieva sa, že skutočný pokrok v oblasti prevencie katastrof možno dosiahnuť prostredníctvom koordinovaných činností a stratégií členských štátov, rôznych sektorov a subjektov zapojených do cyklu zvládania katastrof; poukazuje na úlohu, ktorú môže zohrávať dobrovoľnícka práca v rámci týchto stratégií, a vyzýva členské štáty, aby na tento účel posilnili spoluprácu na národnej, regionálnej a miestnej úrovni; navrhuje, aby sa v kontexte Európskeho roka dobrovoľníckej práce 2011 posúdila možnosť organizácie spolupráce v oblasti dobrovoľníckej práce na úrovni členských štátov so zreteľom na prevenciu katastrof;

10.  vyzýva na spoluprácu medzi členskými štátmi, štátmi susediacimi s EÚ a rozvojovými krajinami v rámci cezhraničných projektov spojených s výmenou najlepších postupov a šírením praktických vedomostí prostredníctvom programov susedskej politiky EÚ a rozvojových programov;

11.  zdôrazňuje, že pri poskytovaní pomoci sa musí uplatňovať zásada nediskriminácie; poznamenáva, že pomoc treba poskytovať na základe potreby, bez diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, jazyka, náboženského vyznania, politického alebo iného zmýšľania, národnostného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia príjemcov;

12.  zdôrazňuje, že problémy životného prostredia zapríčinené a zvýraznené zmenou klímy sú v súčasnosti zodpovedné za nárast nútenej migrácie, a preto si želá poukázať na čoraz silnejšie prepojenie medzi uchádzačmi o azyl a oblasťami v environmentálnom úpadku; vyzýva na lepšiu ochranu a presídľovanie tzv. klimatických utečencov;

13.  zdôrazňuje, že záťaž prírodných katastrof znášajú regióny a miestne spoločenstvá a že s určitou mierou zovšeobecnenia môžeme povedať, že na ich zvládnutie iba na národnej a/alebo regionálnej úrovni nepostačujú ich materiálne a ľudské zdroje, a ani ich znalosti či finančné prostriedky, ale vyžaduje si to účinnú a solidárnu reakciu na európskej úrovni;

14.  zdôrazňuje dôležitosť zmiernenia nerovnosti medzi regiónmi a členskými štátmi, pokiaľ ide o schopnosť chrániť svoje obyvateľstvo a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to prostredníctvom podpory ich úsilia o zlepšovanie prevencie, najmä v regiónoch a členských štátoch s vysokou mierou rizika katastrof; naliehavo žiada, aby sa venovala osobitná pozornosť najviac izolovaným, riedko osídleným, horským a pohraničným regiónom Európy, ako aj najviac hospodársky znevýhodneným európskym regiónom;

15.  zdôrazňuje, že treba uznať a riadne zohľadniť prírodné charakteristiky a obmedzenia izolovaných, horských, riedko zaľudnených a vyľudňovaných regiónov, ako aj odľahlých a najvzdialenejších regiónov, ostrovov, prirodzene znevýhodnených regiónov a regiónov vystavených kumulovaným rizikám; upozorňuje na ďalšie problémy, s ktorými sa tieto regióny musia vyrovnať, aby mohli čeliť katastrofám; žiada, aby sa týmto oblastiam venovala osobitná pozornosť prostredníctvom rôznych dostupných finančných nástrojov, a žiada o zmiernenie podmienok na uvoľnenie prostriedkov z Fondu solidarity v prospech týchto oblastí;

16.  zdôrazňuje potrebu revízie nariadenia o Fonde solidarity prispôsobením kvalifikačných kritérií charakteristikám každej oblasti a každému typu katastrofy vrátane postupne vznikajúcich katastrof, ako sú suchá, pričom treba venovať osobitnú pozornosť výrobným odvetviam, najzraniteľnejším oblastiam a postihnutému obyvateľstvu a umožniť flexibilnejšiu a včasnejšiu mobilizáciu fondu; domnieva sa, že oprávnené opatrenia uvedené v článku 4 Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ) sú príliš reštriktívne; domnieva sa že pri stanovovaní limitov pre oprávnenosť je nevyhnutné zohľadniť regionálny rozmer, keďže v opačnom prípade môže dôjsť k vylúčeniu regiónov postihnutých mimoriadne závažnými katastrofami z dôvodu nesplnenia limitu, ktorý je určený pre členský štát ako celok;

17.  zdôrazňuje potrebu vytvoriť vhodný finančný rámec na predchádzanie katastrofám s adekvátnymi finančnými zdrojmi na prevenciu a boj proti katastrofám, ktorý posilní a zosúladí existujúce nástroje, ako je politika súdržnosti, politika rozvoja vidieka, regionálna politika, Fond solidarity, 7. rámcový program a programy Life+; žiada, aby sa prevencia v tomto rámci brala do úvahy aj vo finančnom výhľade na obdobie 2014 – 2020; vyzýva Európsku komisiu, aby posúdila možnosť navrhnúť systematickejšie spoločné využívanie dostupných zdrojov s cieľom posilniť účinnosť mechanizmov prevencie v celej EÚ;

18.  vyzýva Komisiu, aby zabránila tomu, že súčasný rozpočtový tlak, ktorý vznikol v dôsledku krízy, bude mať za následok obmedzenie zdrojov pridelených súčasným politikám zameraným na prevenciu katastrof, a aby v rámci prebiehajúceho preskúmania rozpočtu dôkladne analyzovala všetky nedostatky v oblasti prevencie a stanovila, či dostupné nástroje pokrývajú všetky druhy katastrof;

19.  pripomína, že politika súdržnosti je základným nástrojom na prevenciu rizika prírodných katastrof; domnieva sa, že rôzne fondy a nástroje treba využívať flexibilným a koordinovaným spôsobom s cieľom zlepšiť funkčnosť a účinnosť tejto politiky; zdôrazňuje, že prevenciu rizika treba koordinovať spolu s ostatnými politikami, ktoré sa vykonávajú v oblasti prevencie, aby sa zabránilo rozdrobovaniu opatrení a zvýšila ich účinnosť a pridaná hodnota;

20.  znovu potvrdzuje potrebu overiť, že prostriedky EÚ sa využívajú primeraným spôsobom, a potrebu náhrady prostriedkov v prípade ich zneužitia;

21.  zdôrazňuje, že prevencia katastrof je v prvom rade v kompetencii členských štátov a že je v tejto oblasti potrebné aj naďalej zohľadňovať zásadu subsidiarity;

22.  vyzýva členské štáty, ktoré sú zodpovedné za priestorový manažment, aby zaviedli kritériá a právne predpisy zamerané na prevenciu katastrof v oblastiach ohrozovaných záplavami, zosuvmi pôdy a ostatnými geologickými rizikami pri zohľadnení problémov spôsobených nerozvážnym odlesňovaním, ako aj na prevenciu výstavby v týchto oblastiach;

23.  vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili možnosti lepšieho začlenenia prevencie katastrof do operačných programov finančnej pomoci EÚ na vnútroštátnej úrovni, ako aj do vnútroštátnych, regionálnych a miestnych operačných programov; domnieva sa, že všetky verejné subjekty podieľajúce sa na ochrane životného prostredia by sa na tomto procese mali zúčastňovať a mali by sa doň aktívne zapájať; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s prepracovaním operačných programov podporila potreby, na ktoré v tejto oblasti poukázali členské štáty; s cieľom umožniť výmenu skúseností žiada Komisiu, aby vyzvala členské štáty na poskytnutie podrobností o ich zavedených operačných programoch pre prípad prírodných a človekom spôsobených katastrof;

24.  domnieva sa, že okrem iného sa podpora EÚ členským štátom musí prednostne zamerať na tieto preventívne opatrenia:

25.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v propagácii informačných kampaní na prevenciu a v prijímaní osvedčených postupov, pričom prostriedkami, ktoré sú ľahko dostupné všetkým občanom, sa budú poskytovať príslušné aktuálne informácie a bude sa zabezpečovať vzdelávanie všeobecnej verejnosti o identifikovaných rizikách a postupoch, ktoré bude treba prijať na zvládnutie prírodných alebo človekom spôsobených katastrof; nalieha, aby sa vo vzdelávacích systémoch kládla osobitná pozornosť na mladých ľudí už od školského veku a na vidiecke spoločenstvá; v súvislosti so zvyšovaním povedomia občanov zdôrazňuje aj úlohu jednotnej európskej tiesňovej telefonickej linky 112 a potrebu lepšej informovanosti o nej;

26.  pripomína, že voda sa často podieľa na prírodných katastrofách, a to nielen vo forme povodní – ktoré sú často dôsledkom nevhodného plánovania – mrazu, krupobitia a znečistenia povodí, ale aj keď je jej nedostatok, čo môže viesť k významným zmenám, ako je dezertifikácia rozľahlých oblastí v južnej a juhovýchodnej Európe;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že trvalé suchá mali v posledných rokoch za následok nárast lesných požiarov v Európe, v dôsledku čoho sa zároveň zhoršila dezertifikácia veľkého množstva regiónov;

28.  vzhľadom na vzájomnú súvislosť medzi javmi sucha, lesných požiarov a dezertifikácie vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice, ktorý bude podobný ako smernica o záplavách a ktorý by podporil prijatie politiky EÚ zameranej na riešenie problematiky nedostatku vody, sucha a prispôsobenia sa zmene klímy;

29.  znovu opakuje svoju výzvu Komisii, aby podporila spustenie činnosti európskeho observatória pre sledovanie sucha, ktoré by bolo centrom poznatkov týkajúcich sa účinkov sucha a dezertifikácie a ich zmierňovania a kontroly s cieľom posilniť jednotné strategické rozhodovanie a zlepšiť koordináciu medzi členskými štátmi; domnieva sa, že by sa mala zohľadniť vzájomná súvislosť medzi suchom, lesnými požiarmi a dezertifikáciou a že by sa v rámci politiky na prevenciu a riadenie rizika sucha mali stanoviť skutočné ciele založené na solidarite;

30.  keďže lesy sú dôležité pre výrobu dreva, zachovanie biodiverzity, predchádzanie povodniam, lavínam a erózii a pre riadenie podzemných vodných zdrojov a viazanie uhlíka, mali by sa skutočnosťou, že sú ohrozované požiarmi, zaoberať všetky členské štáty; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi predložila a uskutočnila legislatívne návrhy a iniciatívy v oblasti ochrany lesov a prevencie vzniku lesných požiarov; domnieva sa, že by sa mali podporiť projekty zalesnenia a opätovného zalesňovania s uprednostnením domácich druhov a zmiešaných lesov v prospech biodiverzity a väčšej odolnosti proti požiarom, búrkam a škodcom, ako aj udržateľný zber a využitie zvyškovej lesnej biomasy, ktorá je obnoviteľným zdrojom energie; domnieva sa, že v rámci skutočnej spolupráce v tejto oblasti by sa mal vykonávať pravidelný zber údajov, príprava plánov rizík, príprava plánov na riadenie rizika požiaru, identifikácia potrebných zdrojov a zdrojov dostupných v 27 členských štátoch a koordinácia na rozličných úrovniach;

31.  vzhľadom na to, že zakladanie požiarov a zvyšovanie ich frekvencie sú vo svojej podstate trestnými činmi páchanými na životnom prostredí, vyzýva Komisiu, aby posúdila a predložila Rade a Európskemu parlamentu formy uplatňovania donucovacích opatrení, ktoré zamedzia prípadom požiaru z nedbanlivosti a úmyselnému zakladaniu požiarov;

32.  zdôrazňuje, že je dôležité vnímať prevenciu z komplexného pohľadu a začleňovať ju do príslušných sektorových politík na podporu vyváženého využívania pôdy a súdržného hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ktorý je v súlade s prírodou;

33.  uznáva, že niektoré sektorové politiky vedú k tomu, že určité regióny sú viac vystavené riziku z dôvodu podpory vyľudňovania vidieka a nadmernej koncentrácie obyvateľstva v mestských oblastiach;

34.  domnieva sa, že poľnohospodárska a lesnícka výroba je citlivá na klimatické javy, ako sú suchá, mráz, ľad, krupobitie, lesné požiare, povodne, prívalový dážď a búrky, je vystavená zdravotným rizikám, ako sú zamorenia škodcami, nákazy zvierat a epidémie a epizootie, škodám spôsobeným voľne žijúcimi zvieratami, dôsledkom ľudskej činnosti, ako je zmena klímy, znečistenie, kyslý dážď či neúmyselné a úmyselné genetické znečistenie, zosuvom pôdy v súvislosti s územným a priestorovým plánovaním, hrozbám súvisiacim s technológiami a dopravou, dezertifikácii horských oblastí a lesným požiarom, predovšetkým v dôsledku nedostatočného udržiavania lesa a trestnej činnosti, a znečisťovaniu riek v dôsledku chemického odpadu z tovární, úniku živín a ľahostajnosti návštevníkov lesa;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vykonávanie osvedčených poľnohospodárskych postupov, ktoré v niektorých členských štátoch umožnili znížiť o polovicu množstvo použitých dusíkatých hnojív bez toho, aby to malo negatívny vplyv na množstvo úrody;

36.  zasadzuje sa o environmentálne a sociálne vyrovnanú poľnohospodársku politiku, ktorá zohľadňuje potrebu podporovať a stimulovať udržateľnú poľnohospodársku výrobu a rozvoj vidieka v rozličných krajinách a regiónoch a ktorá je základným prvkom účinnej prevencie prírodných katastrof; obhajuje účinné posilňovanie stimulov pre agro-environmentálne a agro-vidiecke pracovné miesta na podporu usadenia ľudí vo vidieckych oblastiach ako kľúčový faktor na zachovanie ekosystémov, čo by riešilo súčasnú tendenciu vyľudňovania a ochudobňovania týchto miest a zníženie tlaku na mestské oblasti; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú poľnohospodári ako správcovia krajiny, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že oznámenie Komisie neobsahuje dostatok kľúčových prvkov týkajúcich sa poľnohospodárskeho odvetvia;

37.  podporuje vytvorenie európskeho systému verejného poľnohospodárskeho poistenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho systému verejného poistenia na lepšie zvládanie rizík a nestability príjmov poľnohospodárov v dôsledku prírodných a človekom spôsobených katastrof; zdôrazňuje, že tento systém musí byť ambicióznejší než jestvujúci model, keďže sa treba vyhnúť veľkému počtu rôznych systémov poistenia v EÚ, čo by zapríčinilo obrovský nepomer medzi príjmami poľnohospodárov; domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby systém minimálneho odškodnenia v súvislosti s prírodnými a človekom spôsobenými katastrofami bol dostupný pre poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do výpočtu poľnohospodárskeho poistného zahrnuli dodatočné náklady, ktoré poľnohospodárom vznikajú pri prijímaní opatrení zameraných na prevenciu požiarov (ako je čistenie protipožiarnych pásov, odstraňovanie odumretých drevín, ukladanie zeminy pozdĺž pozemkov atď.) a odstraňovanie vôd (čistenie priekop a kanálov);

39.  zdôrazňuje dôležitosť štúdia opatrení na prispôsobovanie sa vidieckych i mestských oblastí narastajúcemu výskytu a rozmeru extrémnych klimatických javov v rôznych geografických oblastiach; domnieva sa, že predvídateľné negatívne účinky zmeny klímy spôsobia ďalšie obmedzenie poľnohospodárskej výroby a potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti, a zdôrazňuje, že v rámci prispôsobenia sa zmene klímy a zmiernenia jej negatívnych vplyvov je potrebné reagovať na túto skutočnosť a na iné výzvy;

40.  zdôrazňuje dôležitosť verejného výskumu a vývoja pri prevencii a riadení katastrof a vyzýva na väčšiu koordináciu a spoluprácu medzi inštitúciami výskumu a vývoja členských štátov, najmä tých, ktoré čelia podobným rizikám; vyzýva na posilnenie systémov včasného varovania v členských štátoch a na vytvorenie a posilnenie už existujúceho prepojenia medzi jednotlivými systémami včasného varovania; odporúča Komisii, aby venovala náležitú pozornosť týmto potrebám a zabezpečila ich primerané financovanie;

41.  zdôrazňuje potrebu pripraviť systémy zdravotníctva členských štátov z hľadiska štruktúry ľudských zdrojov, osvedčených postupov a informovanosti o rizikách, aby dokázali zvládať situácie v prípade katastrof;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii obsiahly súbor údajov a informácií o rizikách a nákladoch súvisiacich s katastrofami a sprístupniť ich na úrovni EÚ s cieľom uskutočniť porovnávacie štúdie a vymedziť pravdepodobný cezhraničný vplyv katastrof, čím sa členským štátom umožní zhromažďovať informácie o vnútroštátnych civilných kapacitách a zdravotníckych zdrojoch, a že by sa mali skôr využívať a rozvíjať existujúce štruktúry, napríklad Monitorovacie a informačné centrum (MIC), než vytvárať nové;

43.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia stále neuskutočnila štúdiu o postupoch mapovania nebezpečenstiev a rizík v členských štátoch, ako sa ustanovilo v oznámení Komisie z 23. februára 2009 s názvom Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof; nalieha na Komisiu, aby účinne napravila tento záväzok počas prvej polovice roka 2010;

44.  domnieva sa, že na úrovni EÚ je potrebné stanoviť spoločnú metodiku a minimálne požiadavky v oblasti mapovania nebezpečenstiev a rizík;

45.  zdôrazňuje dôležitosť vypracovania noriem na analýzu a vyjadrenie sociálno-hospodárskeho vplyvu katastrof na spoločenstvá;

46.  odporúča, aby preskúmanie smernice EIA obsahovalo ucelenejší súbor otázok týkajúcich sa prevencie katastrof, najmä pokiaľ ide o hodnotenie, komunikáciu a zverejnenie rizík;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) KOM(2009)0082. (2) SEK(2009)0202. (3) SEK(2007)1721. (4) Ú. v. EÚ C 224 E, 19.8.2010, s. 1. (5) Ú. v. EÚ C 187 E, 24.7.2008, s. 55. (6) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 240. (7) Ú. v. EÚ C 272 E, 13.11.2003, s. 471. (8) Ú. v. EÚ C 33 E, 9.2.2006, s. 599. (9) Ú. v. EÚ C 92 E, 20.4.2006, s. 414. (10) Ú. v. EÚ C 193 E, 17.8.2006, s. 322. (11) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 363. (12) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 369. (13) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 375. (14) Prijaté texty, P7_TA(2010)0065. (15) Ú. v. EÚ C 297 E, 7.12.2006, s. 331. (16) 10128/08. (17) 10633/1/06. (18) Ú. v. EÚ L 71, 10.3.2007, s. 9. (19) Ú. v. ES L 10, 14.1.1997, s. 13. (20) Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007, s. 27. (21) Ú. v. ES L 175, 5.7.1985, s. 40. (22) A/CONF.206/6. (23) Toto nie je úplný zoznam prírodných a človekom spôsobených katastrof; do tohto zoznamu môžu byť preto zaradené iné typy prírodných a človekom spôsobených katastrof, ktoré nie sú uvedené v tejto správe.