Európsky parlament,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu OSN z 8. septembra 2000, ktorá určuje rozvojové ciele milénia (RCM) ako kritériá na odstránenie chudoby spoločne stanovené medzinárodným spoločenstvom,

–  so zreteľom na záväzky krajín G8 prijaté na samite v Gleneagles v roku 2005, týkajúce sa objemu pomoci, pomoci subsaharskej Afrike a kvality pomoci,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a závery fóra na vysokej úrovni, ktoré sa konalo 2. – 4. septembra 2008 v Accre a ktoré sa týkalo opatrení nadväzujúcich na túto deklaráciu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Pomoc EÚ: Dávať viac, lepšie a rýchlejšie (KOM(2006)0087),

–  so zreteľom na správu OSN o prehodnotení chudoby: správa o sociálnej situácii vo svete v roku 2010,

–  so zreteľom na výročné správy generálneho tajomníka OSN o vykonávaní Miléniovej deklarácie,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Komisie o politike rozvoja Európskej únie: „Európsky konsenzus“(1), podpísané 20. decembra 2005,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1905/2006 z 18. decembra 2006, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce(2) (nástroj rozvojovej spolupráce),

–  so zreteľom na deklaráciu o HIV/AIDS, tuberkulóze a iných súvisiacich infekčných chorobách, ktorú 27. apríla 2001 v Abuji prijali najvyšší predstavitelia afrických štátov a vlád,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2006 z 20. decembra 2006 o zavedení nástroja financovania na podporu demokracie a ľudských práv vo svete(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. júna 2007 o podpore zamestnanosti prostredníctvom rozvojovej spolupráce Únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Úloha Európskej únie pri podpore ľudských práv a demokratizácie v tretích krajinách (KOM(2001)0252),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v kontexte znižovania chudoby v rozvojových krajinách (KOM(2002)0116),

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009 o globálnom riadení a reforme medzinárodných inštitúcií,

–  so zreteľom na program Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre všetkých a Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce, ktoré boli prijaté všeobecným konsenzom 19. júna 2009 na zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie práce s názvom Správa o svete práce v roku 2009: globálna kríza pracovných miest a ako ďalej, uverejnenú v decembri 2009,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2009 o zmluvách súvisiacich s rozvojovými cieľmi tisícročia(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. apríla 2006 o účinnosti pomoci a korupcii v rozvojových krajinách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2009 o prístupe k rozvojovej pomoci ES pre zdravotnícke služby v subsaharskej Afrike(7),

–  so zreteľom na súčasnú reformu spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky rybného hospodárstva,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A7-0192/2010),

A.  keďže silný a udržateľný hospodársky rast v stabilnom, priaznivom podnikateľskom prostredí prispieva k vytvoreniu blahobytu a pracovných miest, a preto je najistejšou a udržateľnou cestou k odstráneniu chudoby,

B.  keďže bezpečné, bezkorupčné právne prostredie je nevyhnutné pre rozvoj podnikania,

C.  keďže krajiny EU15 sa zaviazali do roku 2015 poskytnúť 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc; keďže súčasná úroveň rozvojovej pomoci je približne 0,4 %,

D.  keďže znižovanie chudoby a súdržnosť politík v záujme rozvoja sú povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o EÚ,

E.  keďže treba podporovať rozvojové krajiny v ich úsilí vytvoriť čo najväčšiu pridanú hodnotu, čo si vyžaduje stratégiu priemyselného rozvoja, ktorá však musí byť v súlade s potrebami udržateľného rozvoja a najmä zachovaním životného prostredia,

F.  keďže darcovia z EÚ a vlády rozvojových krajín nespĺňajú kritériá týkajúce sa ich výdavkov v oblasti zdravotníctva a vzdelávania,

G.  keďže rozvojové krajiny čelia naliehavému nedostatku kvalifikovaného zdravotníckeho personálu; keďže nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu v rozvinutých krajinách je jedným z faktorov, ktoré zhoršujú krehký zdravotný systém v rozvojových krajinách, a keďže mnoho kvalifikovaných pracovníkov v zdravotníctve a iných odvetviach sa z rôznych dôvodov nevracia domov, aby prispeli k rozvoju svojich komunít,

H.  keďže súčasná kríza týkajúca sa cien potravín zdôraznila pretrvávajúci význam poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti pre chudobné krajiny,

I.  keďže 90 % občanov EÚ podporuje rozvojovú spoluprácu, aj keď hospodársky pokles môže túto podporu oslabiť,

J.  keďže krajiny G20 prisľúbili, že zakročia proti takzvaným daňovým rajom,

K.  keďže daňové úniky a nezákonné úniky kapitálu z rozvojových krajín predstavujú mnohonásobok hodnoty rozvojovej pomoci,

L.  keďže prevod finančných prostriedkov predstavuje pre rozvojové krajiny väčší kapitálový tok ako oficiálna rozvojová pomoc,

M.  keďže 2,7 miliardy ľudí v súčasnosti nemá prístup k úveru,

N.  keďže na zníženie chudoby je nevyhnutné vytvoriť nielen pracovné príležitosti, ale aj kvalitné pracovné miesta,

O.  keďže najchudobnejšie krajiny sú veľmi málo zastúpené v medzinárodných inštitúciách a na svetových fórach,

P.  keďže sa ukázalo, že systémy sociálnej ochrany sú významnými nástrojmi znižovania chudoby a sociálnej súdržnosti a keďže väčšina svetového obyvateľstva nemá žiadnu primeranú sociálnu ochranu,

Výzvy pre rozvojové krajiny
V oblasti hospodárstva

1.  naliehavo vyzýva vlády rozvojových krajín, aby diverzifikovali svoje hospodárstva prostredníctvom rozvoja výrobného sektora a aby zabránili nadmernému zaťaženiu podnikov zbytočnou byrokraciou, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky, ktoré sú hnacou silou tvorby pracovných miest a rastu;

2.  vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby prijali program dôstojnej práce Medzinárodnej organizácie práce a iniciatívu OSN o základnej úrovni sociálnej ochrany, a tak zaručili uspokojivé pracovné normy, vysokú úroveň komplexnej sociálnej ochrany, ktorá pokryje aj najchudobnejšie a na okraj odsunuté osoby, a skutočný sociálny dialóg, a najmä uskutočňovanie projektov s vysokým podielom ľudskej práce;

3.  zdôrazňuje dôležitosť rovnocenného prijímania a uplatňovania rôznych dohovorov MOP o medzinárodných pracovných normách a odporúča uplatňovanie ustanovení uznesenia MOP s názvom Recovering from the crisis: A Global Jobs Pact (Obnova po kríze: globálny pakt k zachovaniu pracovných miest);

4.  vyzýva na uplatňovanie zákazu nútenej práce a najmä detskej práce bez výnimky, keďže bez vzdelania sú deti odsúdené na život v chudobe;

5.  žiada, aby sa kládol osobitný dôraz na boj proti detskej práci s cieľom vytvoriť namiesto nej pracovné miesta pre dospelých a umožniť deťom primerané vzdelanie;

6.  požaduje, aby vlády uprednostnili podporu základných sociálnych potrieb, podnecovali ochranu detí a zraniteľných žien, ktoré sú kruto zasiahnuté krízou, ako aj rizikovej mládeže, nekvalifikovaných a migrujúcich pracovníkov a pracovníkov s nízkym príjmom, poľnohospodárskych pracovníkov a osôb so zmenenou pracovnou schopnosťou;

7.  pripomína, že malé podniky a mikropodniky, najmä v poľnohospodárskom odvetví, potrebujú primerané financovanie na zachovanie existujúcich a vytváranie nových pracovných miest; odporúča rozvojovým krajinám, aby podporovali prístup k sporeniu a úverom prostredníctvom mikroúverov, mikropoistenia a inovačných úverových sprostredkovateľov, ako sú napríklad vidiecke pošty alebo služby m-banking;

8.  vyzýva EÚ, aby uznala prínos sociálneho hospodárstva (napr. družstiev) k vytváraniu pracovných miest a podpore dôstojnej práce v rozvojových krajinách a aby začlenila sociálne hospodárstvo do rozvojových programov a stratégií spolupráce EÚ;

9.  vyzýva rozvojové krajiny, aby rozšírili vlastníctvo pôdy medzi chudobnými ľuďmi a ľuďmi zbavenými majetku, napríklad tak, že neoprávneným nájomníkom v bedárskych štvrtiach udelia právo na pôdu, na ktorej žijú;

10.  odporúča rozvojovým krajinám, aby v čo najväčšej miere diverzifikovali svoje hospodárstva a znížili závislosť výlučne od veľmi obmedzeného počtu druhov výrobkov, najmä poľnohospodárskych výrobkov určených na vývoz;

11.  pripomína rozvojovým krajinám, aby rešpektovali miestne tradície spoločného využívania pôdy na poľnohospodárstvo, a tak uľahčili a chránili jestvujúce malé poľnohospodárske podniky;

12.  vyzýva rozvojové krajiny, aby pri formulácii strategických dokumentov a národných orientačných programov považovali za prioritu rozvoj poľnohospodárskeho sektora a potravinovej bezpečnosti;

13.  pripomína, že správa je obsiahnutá v myšlienke „spravodlivého štátu“, t. j. štátu, ktorý zaručuje demokraciu a práva občanov; spravodlivý štát je taký, ktorý plní svoje zásadné funkcie, ako je zabezpečenie prístupu k spravodlivosti, zdraviu, vzdelávaniu a správe, a zároveň podporuje a ochraňuje práva jednotlivcov a ich základné slobody;

V oblasti občianstva a správy

14.  naliehavo vyzýva rozvojové krajiny, aby podpísali dohovor OSN proti korupcii a účinne vykonávali jeho ustanovenia; takisto nalieha na členské štáty a spoločnosti v EÚ, aby dodržiavali dohovor OSN;

15.  domnieva sa, že členské štáty EÚ by mali byť vzormi pre rozvojové krajiny, pokiaľ ide rozpočtovú disciplínu, výber daní a dobrú verejnú správu;

16.  domnieva sa, že protikorupčná činnosť by sa mala zamerať takisto na súkromný sektor, ako aj na rozšírenie medzinárodnej spolupráce, napríklad prostredníctvom výmeny informácií a programov na náhradu majetku;

17.  naliehavo vyzýva všetky rozvojové krajiny, aby podporili nezávislé parlamenty, ktoré budú môcť účinne prispieť k prehĺbeniu demokracie prostredníctvom slobodného vykonávania svojich legislatívnych, rozpočtových a kontrolných funkcií; poukazuje zároveň na nesmierny význam nezávislého a náležite rozvinutého súdnictva;

18.  podporuje vlády rozvojových krajín, aby zabezpečili maximálnu účasť organizácií občianskej spoločnosti na formulovaní a monitorovaní verejnej politiky;

19.  zdôrazňuje, že sociálni partneri môžu zohrávajú v rámci hospodárskeho rozvoja dôležitú úlohu a môžu posilniť sociálnu súdržnosť, a preto treba podporovať vytváranie a konsolidáciu príslušných zastupiteľských organizácií;

20.  vyzýva na uplatňovanie slobody združovania pre odborové zväzy a práva na kolektívne vyjednávanie bez výnimky v záujme presadzovania, zlepšovania a obrany dôstojných pracovných podmienok;

21.  vyzýva všetky štáty, ktoré zaviedli zákony obmedzujúce slobodu organizácií občianskej spoločnosti, aby také právne predpisy zrušili;

22.  vyzýva na uplatňovanie práva na nediskriminačné zaobchádzanie, t. j. práva na prácu a práva na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na pohlavie, etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie alebo sexuálnu orientáciu, ako základnej zásady v boji proti chudobe;

23.  žiada, aby sa významne posilnila právna a sociálna situácia žien s cieľom predchádzať diskriminácii a využiť potenciál žien na hospodársky a spoločenský rozvoj;

24.  podporuje rozvojové krajiny v ich úsilí o posilnenie a prehĺbenie regionálnej integrácie prostredníctvom oblastí voľného obchodu, regionálnych hospodárskych spoločenstiev, regionálnych rozvojových bánk atď.;

Spoločné výzvy

25.  znovu opakuje svoju výzvu, aby vnútroštátny rozpočet rozvojových krajín a rozvojová pomoc EÚ vyčlenili minimálne 20 % svojich výdajov na zdravotníctvo a základné vzdelávanie;

26.  vyzýva na prehodnotenie politík privatizácie najmä vo vzťahu k verejným službám ako voda, zdravotnícke služby a služby všeobecného záujmu, a na opätovné posúdenie sociálnej úlohy štátov pri riadení rozvoja vrátane úlohy štátnych podnikov ako zamestnávateľov a poskytovateľov sociálnych služieb;

27.  poukazuje na rozhodujúcu úlohu systémov sociálnej ochrany, ako sa uvádza v Globálnom pakte k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce a iniciatíve Organizácie Spojených národov o minimálnej úrovni sociálnej ochrany; žiada preto, aby sa kládol väčší dôraz na systémy sociálnej ochrany s cieľom predchádzať prehlbovaniu chudoby a riešiť sociálnu núdzu, pričom sa zároveň prispeje k stabilizácii hospodárstva a zachová a podporí sa schopnosť zamestnať sa;

28.  požaduje voľný a plnohodnotný prístup ku vzdelávacím systémom pre všetkých, t. j. k základnému a vyššiemu, ako aj k odbornému vzdelávaniu, aby sa miestni obyvatelia stali kvalifikovanými pracovníkmi;

29.  trvá na tom, že darcovské i rozvojové krajiny musia splniť svoje záväzky týkajúce sa naplnenia rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015;

30.  podporuje opatrenia, ako napríklad dotácie na mzdy a možnosti zamestnania a odbornej prípravy, ktoré podporia miestnych vedcov i iných kvalifikovaných pracovníkov, aby ostali vo svojich komunitách a vykonávali v nich prax, a ktoré posilnia zdravotné systémy prístupné pre všetkých;

31.  podporuje vytváranie nových pracovných miest v rozvojových krajinách;

32.  podporuje opatrenia, ktoré s cieľom vytvárať pracovné miesta a posilniť schopnosti, možnosti a sociálnu súdržnosť štátu investujú do verejných služieb ako takých a rozvíjajú ich, ako sa uvádza v správe OSN o prehodnotení chudoby;

33.  žiada, aby sa praktickej zdravotnej starostlivosti a zvyšovaniu informovanosti obyvateľstva o prínose liečebnej starostlivosti venovalo viac pozornosti, napr. prostredníctvom distribúcie prístrojov na analýzu krvi a školenia miestnych obyvateľov, aby ich vedeli používať;

34.  zdôrazňuje, že rozvoj ľudských zdrojov je nevyhnutný vo všetkých rozvojových stratégiách a kľúčový pre vytváranie pracovných miest; vyzýva EÚ a rozvojové krajiny, aby preskúmali potreby v oblasti zamestnanosti a pracovný trh a aby pripravili prognózy a predvídali hlavné výzvy, ktoré sú súčasťou prispôsobovania odbornej prípravy potrebám zamestnanosti;

35.  domnieva sa, že všetky rozvojové stratégie by mali venovať osobitnú pozornosť najzraniteľnejším skupinám a skupinám odsunutým na okraj, najmä ženám, deťom, starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím;

36.  domnieva sa, že je nevyhnutné pokryť základné potreby, a preto považuje za mimoriadne dôležité opatrenia na podporu potravinovej bezpečnosti a prístupu k pitnej vode;

37.  upozorňuje na problém detskej práce a uznáva, že je jednou z hlavných prekážok, ktoré bránia tomu, aby všetky deti mali ukončené základné vzdelanie a aby sa znížila chudoba, a že prekáža zdravej výchove a potrebnému vzdelávaniu týchto detí; preto žiada o podporu medzirezortnej koordinácie a zlaďovania vzdelávacej pomoci a politiky v oblasti detskej práce prostredníctvom posilnenia jestvujúcich mechanizmov vrátane celosvetovej odbornej skupiny pre detskú prácu a vzdelávanie (Global Task Force for Child Labour and Education); nakoniec žiada medzinárodné spoločenstvo, všetky príslušné štáty a EÚ, aby sa zaviazali, že urýchlene a cielenými krokmi urobia čo najviac v záujme odstránenia detskej práce;

38.  zdôrazňuje význam rodovej rovnosti pre hospodársky úspech štátov, a preto požaduje väčšie úsilie na zabezpečenie rodovej rovnosti aj v oblasti hospodárstva;

39.  trvá na tom, aby darcovia a partnerské krajiny zabezpečili, aby poľnohospodárstvo, hlavne malí poľnohospodári a malé a stredné agropodniky získali väčšiu prioritu v rozvojovom programe;

40.  zdôrazňuje, že malé poľnohospodárske podniky, ktoré sú zamerané na decentralizované, ekologické a udržateľné výrobné prostriedky, napomáhajú tvorbu pracovných miest a trvalo udržateľný rozvoj, pretože na jeden hektár zamestnávajú viac ľudí než veľké poľnohospodárske podniky, pričom poľnohospodári a zamestnanci míňajú pomerne viac peňazí na vidiecke nepoľnohospodárske produkty s vysokým podielom ľudskej práce;

41.  vyzýva na účinnejšiu podporu pracovných miest a vytvárania zamestnanosti prostredníctvom koordinácie politík v oblasti zamestnanosti a makroekonomiky, pričom by sa politiky v oblasti makroekonomiky nemali obmedzovať len na kontrolu inflácie a obchodných a daňových deficitov, ale mali by sa zameriavať aj na stabilitu reálneho výstupu, príjmov a zamestnanosti;

42.  podporuje investície do ekologických pracovných miest a ekologických odvetví, napríklad prostredníctvom rozvoja systémov v oblasti obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti v chudobných krajinách, vrátane slnečnej energie pre miestne spoločenstvá ako spôsobu poskytovania trvalo udržateľných zdrojov energie a zároveň vytvorenia pracovných miest, pričom sa bude chrániť životné prostredie;

43.  požaduje zvýšenie miery uplatňovania rovnakých príležitostí a prístupu k rozvoju kvalifikácie, ku kvalitnému vzdelávaniu a k odbornej príprave; požaduje, aby sa zlepšila prístupnosť úverov (vrátane mikrofinancovania) a podporila sa tak tvorba pracovných miest;

44.  s potešením víta intenzívnejšiu spoluprácu medzi Parlamentom a príslušnými orgánmi na regionálnej úrovni v rozvojových krajinách;

45.  zdôrazňuje význam podpory alternatívnych ukazovateľov, iných, ako je HDP, na meranie sociálneho pokroku v rozvojových krajinách, najmä pokiaľ ide o návrhy Komisie pre meranie hospodárskej výkonnosti a sociálneho pokroku, ktorej predsedá Joseph Stiglitz;

46.  požaduje, aby opatrenia na riešenie globálnej hospodárskej krízy vypracovali krajiny a regióny a aby sa pritom zohľadnili opatrenia uvedené v politickom nástroji Medzinárodnej organizácie práce (ILO) nazvanom Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest s cieľom napomôcť investície do odvetví s vysokou koncentráciou zamestnanosti a šetrných voči životnému prostrediu a do systémov sociálnej ochrany;

Výzvy pre darcov
V oblasti pomoci

47.  nalieha na všetky bohaté krajiny, najmä na krajiny EÚ, aby dodržali svoje záväzky týkajúce sa výdavkov na pomoc, t. j. minimálne 0,7 % HND do roku 2015;

48.  žiada, aby v spoločnej definícii pojmu chudoba členské štáty vymedzili príslušné pracovné oblasti a oprávnených príjemcov, pokiaľ ide o rozvojovú pomoc EÚ;

49.  domnieva sa, že súdržnosť politík môže priniesť plodné výsledky v oblasti vytvárania pracovných miest v rozvojových krajinách; preto žiada zmenu vonkajších politík EÚ, keďže tieto majú priamy vplyv na hospodárstva rozvojových krajín, a mali by podporovať trvalo udržateľné potreby rozvojových krajín s cieľom bojovať proti chudobe a zabezpečiť dôstojný príjem a živobytie, ako aj dodržiavanie základných ľudských práv vrátane sociálnych a hospodárskych práv a ochrany životného prostredia;

50.  vyzýva k výraznému doplnkovému financovaniu boja proti následkom zmeny klímy a svetovej hospodárskej krízy v rozvojových krajinách;

51.  požaduje, aby základné vzdelávanie a verejné zdravie boli základom rozvojových politík, a zdôrazňuje, že súčasná situácia nemôže ospravedlňovať žiadne znižovanie domácich výdavkov a medzinárodnej pomoci v týchto odvetviach;

52.  vyzýva EÚ, aby dodržala svoje záväzky týkajúce sa pomoci obchodu;

53.  zdôrazňuje, že EÚ musí zrevidovať svoje dotačné politiky, a to najmä v oblasti poľnohospodárstva a v súlade s potrebami malých a stredných poľnohospodárov v EÚ, aby sa uľahčili podmienky spravodlivého obchodu týkajúceho sa rozvojových krajín;

54.  opakovane žiada všetkých darcov, aby dôslednejšie dodržiavali program účinnosti pomoci, najmä pokiaľ ide o koordináciu darcov a ich zodpovednosť;

55.  trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, že vonkajší rozmer súčasnej reformy spoločných politík v oblasti rybného hospodárstva sa včlení do rozvojovej politiky EÚ, keďže bezprostredne súvisí so živobytím obyvateľov rozvojových krajín;

56.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zamestnanosť a potravinovú bezpečnosť, je odvetvie rybného hospodárstva v mnohých krajinách kľúčové, a všetky rozvojové krajiny by mali mať nárok na podporu EÚ v tomto sektore, aby mohli rozvíjať svoj vlastný udržateľný rybný priemysel, výskum, kontrolu a posilniť boj proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, nezávisle od akýchkoľvek dohôd o rybolove s Európskou úniou;

57.  zdôrazňuje, že podpora EÚ odvetviam rybného priemyslu v tretích krajinách je zameraná na rozvoj prístavov týchto krajín s primeranou infraštruktúrou na uľahčenie miestneho vykladania a spracúvania rýb s cieľom vytvoriť nové pracovné miesta; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a overovala dosahovanie týchto cieľov a aby poskytovala finančnú a technickú podporu na zlepšenie schopnosti tretích krajín monitorovať rybolov vo svojich vodách a zadržať plavidlá porušujúce predpisy;

58. trvá na tom, aby EÚ zjednodušila svoju štruktúru pomoci a príslušné postupy;

59.  požaduje posilnenie koordinácie rozvojovej politiky medzi Komisiou a členskými štátmi EÚ, aby sa predchádzalo negatívnemu vplyvu rôznych politických opatrení na plnenie rozvojových cieľov tisícročia;

60.  očakáva, že vzhľadom na to, že súdržnosť politík v záujme rozvoja je teraz požiadavkou vyplývajúcou zo zmluvy, politiky EÚ v oblastiach ako poľnohospodárstvo, obchod, migrácia a rybné hospodárstvo v žiadnom prípade neoslabia rozvojové úsilie; plánuje dôkladne monitorovať plnenie tejto povinnosti zo strany EÚ;

61.  vyzýva darcov, aby rozumne investovali do rozvojového vzdelávania pre svojich občanov;

62.  vyzýva darcovské krajiny, aby využili túto krízu a podrobne preskúmali ďalšie možnosti, pokiaľ ide o doplnkové a inovačné zdroje financovania rozvoja, a aby našli nové možnosti, ktoré by umožnili rozvojovým krajinám diverzifikovať vlastné zdroje príjmov a realizovať účinné, konkrétne a funkčné výdavkové programy;

63.  žiada Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporovali udržateľné podniky s tvorbou dôstojných pracovných miest ako špecifický sektor rozvojovej spolupráce v súlade s Európskym konsenzom o rozvoji z roku 2005 a aby posilňovali jeho začleňovanie do tradičnejších sektorov rozvojovej spolupráce, ako sú napríklad infraštruktúra, rozvoj vidieka, riadenie a pomoc súvisiaca s obchodom;

V oblasti nových zdrojov financovania

64.  naliehavo vyzýva krajiny G20, aby dodržali svoje záväzky, že odstránia daňové raje, sprísnia dohľad nad finančnými trhmi a zavedú výmenu daňových informácií; krajiny G20 by navyše mali poveriť Radu pre medzinárodné účtovné štandardy, aby prijala nový štandard zahŕňajúci poskytovanie správ v jednotlivých krajinách;

65.  vyzýva krajiny G20 a štáty EÚ, aby prijali opatrenia na zabezpečenie lacnejších a jednoduchších peňažných prevodov;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme boja proti chudobe a nezamestnanosti zvýšili verejnú finančnú podporu pre malé podniky, mikropodniky a poľnohospodárov v rozvojových krajinách vrátane neformálneho sektora, ako to vyžaduje Globálny pakt k zachovaniu pracovných miest Medzinárodnej organizácie práce;

V oblasti budovania kapacít a globálneho riadenia

67.  naliehavo vyzýva EÚ, aby svoju pomoc zamerala na podporu budovania kapacít v oblastiach, ktoré budú mať priamy osoh z hospodárskej štruktúry partnerských krajín a vytvoria pracovné miesta, t. j. na rozvoj ich výrobnej kapacity, vytvorenie účinných daňových systémov, boj proti korupcii, posilnenie inštitúcií a občianskej spoločnosti, zjednodušenie prístupu k mikroúverom a iným zdrojom financovania atď.;

68.  požaduje, aby sa všetky rozvojové politiky EÚ majúce vplyv na tvorbu pracovných miest a zmiernenie chudoby zamerali na opatrenia, ktoré zaväzujú vlády, občiansku spoločnosť, podniky, nadácie a miestne komunity k splneniu rozvojových cieľov tisícročia do roku 2015, ktoré prijala OSN;

69.  vyzýva EÚ, aby zamerala svoju pomoc aj na vybudovanie systémov sociálnej ochrany v rozvojových krajinách ako významného a účinného prostriedku na zníženie chudoby;

70.  požaduje, aby sa prioritná pozornosť venovala vzdelávaniu, pomoci mladým po opustení školského systému, odbornej príprave, technickému vzdelaniu, príprave zameranej na rozvoj zručností, celoživotnému vzdelávaniu, prístupu k finančným prostriedkom, organizovaniu vysokokvalitných školení, ktoré zvýšia vyhliadky ich absolventov, zdraviu a bezpečnosti a aby sa prednostne podporovali modely podnikateľských iniciatív pre malé podniky a mikropodniky s cieľom vytvoriť udržateľnú pracovnú silu, so zameraním najmä na mladých a starších ľudí, osoby so zdravotným postihnutím a vysídlené osoby, ženy a ostatné marginalizované skupiny;

71.  domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ pri vypracovaní obchodných dohôd s rozvojovými krajinami brala do úvahy kritériá týkajúce sa ľudských práv a riadenia a bez váhania uplatňovala sankcie, pokiaľ krajiny nedodržia svoje povinnosti v oblasti riadenia; pripomína, že kritériá podmienenosti platia pre Európsky rozvojový fond, ako aj nástroj financovania rozvojovej spolupráce;

72.  vyzýva EÚ, aby prísne sledovala dodržiavanie podmienenosti, ako je uvedené v Dohode z Cotonou;

73.  zdôrazňuje, že na Európsky rozvojoví fond a nástroj financovania rozvojovej spolupráce musia platiť rovnaké kritériá uplatňovania podmienenosti;

74.  vyzýva Komisiu, aby podporila vhodné metódy a časový rozvrh monitorovania výrobných reťazcov európskych podnikov, ktoré pôsobia v zahraničí, čím by sa zabezpečilo odstránenie zneužívania detskej práce a dodržiavanie pracovných noriem stanovených v dohovoroch MOP, a aby podporila prístup k vzdelaniu, ktoré je zásadné v boji proti chudobe;

75.  naliehavo požaduje vytvorenie spoľahlivej siete úzkych vzťahov medzi významnými vládnymi a mimovládnymi inštitúciami a organizáciami, ktoré sa zaoberajú znižovaním chudoby vo všetkých rozvojových krajinách, s cieľom vymieňať si názory a skúsenosti v oblasti formulovania, realizácie a monitorovania pomoci EÚ;

76.  podporuje vytvorenie databáz na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ s cieľom zhromažďovať a porovnávať základné údaje týkajúce sa chudoby v rozvojových krajinách ako spôsobu zameraného na uľahčenie a zintenzívnenie úsilia o zníženie chudoby;

77.  zdôrazňuje potrebu posilnenia jestvujúcej koordinácie medzi medzinárodnými a regionálnymi organizáciami ako ďalšieho úsilia o poskytovanie technickej podpory na realizáciu a monitorovanie akčného plánu EÚ na znižovanie chudoby;

78.  konštatuje potrebu vytvorenia tzv. poradných skupín pre osobitné otázky ako konkrétneho kroku a spoľahlivého postupu zameraného na poskytovanie technickej podpory pri realizácii cieľov uvedených v akčnom pláne EÚ na znižovanie chudoby v rozvojových krajinách;

79.  súhlasí s použitím rozpočtovej podpory iba v prípade, keď existuje pevná záruka, že finančné prostriedky sa dostanú na plánované miesto určenia a splnia svoj pôvodný účel a že príjemcovia spĺňajú kritériá týkajúce sa ľudských práv a demokratického riadenia; požaduje účinnejšie posúdenie a audit rozpočtovej podpory s cieľom preskúmať, či sa dosahujú stanovené ciele a či vlády krajín, ktoré sú príjemcami podpory, spĺňajú uvedené kritériá; vyzýva Komisiu, aby pod kontrolou Európskeho parlamentu a s využitím IT vypracovala hodnotenie účinnosti pomoci Spoločenstva v oblasti znižovania chudoby, vzdelávania a vytvárania pracovných miest, pričom toto hodnotenie bude založené na stupni dosahovania očakávaných finančných pomerov a cieľov;

80.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila ucelený a presvedčivý návrh povolebnej politiky EÚ, ktorý bude rešpektovať slobodnú voľbu obyvateľov danej krajiny, a vyjadruje obavy, že dnešná neexistencia súdržnej povolebnej politiky narúša dôveryhodnosť volebných pozorovateľských misií EÚ;

81.  podporuje demokratickejšie zastúpenie rozvojových krajín v svetových inštitúciách;

82.  vyzýva medzinárodné finančné inštitúcie, aby prehodnotili svoje úverové politiky s cieľom podporiť v rozvojových krajinách voľbu demokratického a udržateľného hospodárskeho rozvoja;

83.  vyzýva EÚ a skupinu G-20, aby prijali konkrétne kroky na odstránenie zneužívania daňových rajov, daňových únikov a nezákonných únikov kapitálu z rozvojových krajín a podporili investovanie týchto prostriedkov do rozvojových krajín;

84.  požaduje novú záväznú celosvetovú finančnú dohodu, ktorá prinúti nadnárodné obchodné spoločnosti v každej krajine automaticky zverejňovať dosiahnuté zisky a zaplatené dane v jednotlivých krajinách;

85.  vyzýva EÚ, aby podporovala iniciatívu OSN pre základnú úroveň sociálnej ochrany, ktorá má za cieľ rozšíriť či zrealizovať udržateľné systémy sociálnej ochrany v rozvojových krajinách tým, že zabezpečí lepší súlad medzi politikami vonkajších vzťahov a vypracuje oznámenie o sociálnej ochrane v rozvojovej spolupráci, ako sa navrhuje v záveroch Rady o podpore zamestnanosti v rámci rozvojovej spolupráce Únie;

V oblasti vzdelávania

86.  súhlasí s Komisiou, že mať prácu je najlepší spôsob predchádzania chudobe a sociálnemu vylúčeniu, domnieva sa, že riešenie nedostatkov v oblasti vzdelávania v rozvojových krajinách je jednou z najúčinnejších stratégií na prelomenie začarovaného kruhu chudoby a nezamestnanosti;

87.  v zásade víta zrýchlenú iniciatívu Vzdelávanie pre všetkých a zásadnú podporu, ktorú má od Komisie; naliehavo žiada Komisiu, aby ozrejmila, aké prostriedky na aké účely v súčasnosti poskytuje krajinám, na ktoré sa táto iniciatíva vzťahuje, a to najmä v týchto oblastiach:

88.  naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli programy pomoci pre rodičov v rôznych oblastiach, v rámci ktorých chudoba vedie k nedostatku vedomostí o výchove detí, aby sa zabezpečilo, že deti v rozvojových krajinách dostanú skutočnú šancu;

89.  konštatuje, že kvalita duševného a fyzického zdravia nie je len otázkou vzdelávania, odbornej prípravy a nových informačných technológií, ale aj otázkou prístupu k vode, potravinám a liekom, a EÚ by teda mala venovať viac pozornosti sústredeniu bezplatných učebných pomôcok, bezplatných jedál, bezplatných školských autobusov a bezplatných vyšetrení do projektov komplexnej pomoci; považuje za nevyhnutné vyzvať na vytvorenie jasných vzťahov medzi školskými projektmi financovanými EÚ a potravinovými a zdravotníckymi programami v rozvojových krajinách;

90.  vyzýva EÚ, aby svoje úsilie sústredila na určenie oblastí, kde majú rozvojové krajiny konkurenčnú výhodu, pričom jednou z hlavných priorít rozvojovej pomoci EÚ v týchto odvetviach bude učňovské vzdelávanie;

91.  vyzýva EÚ, aby poskytla možnosti vzdelávania pre študentov z rozvojových krajín, aby ich však pritom podnecovala k tomu, aby sa po štúdiu vrátili domov, aby boli prospešní pre svoje vlastné komunity;

Prístup na trh

92.  pripomína, že rozvojovým krajinám sa odporúča zabezpečiť, aby ich výrobky boli konkurencieschopné na otvorenom trhu, pričom rovnaká zásada často neplatí pre vyspelý svet;

93.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali súdržný prístup, ktorý bude rešpektovať základné podmienky slobodného trhu a zabezpečí reciprocitu v oblasti obchodu;

94.  zdôrazňuje, že mnohé rozvojové krajiny, najmä pokiaľ ide o poľnohospodárske odvetvie, charakterizuje samozásobiteľské hospodárstvo a tento druh hospodárstva je často jediným zdrojom príjmu a živobytia;

o
o   o

95.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov a Medzinárodnej organizácii práce.

(1) Ú. v. EÚ C 46, 24.2.2006, s. 1. (2) Ú. v. EÚ L 378, 27.12.2006, s. 41. (3) Ú. v. EÚ L 386, 29.12.2006, s. 1. (4) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 15. (5) Ú. v. EÚ C 293 E, 2.12.2006, s. 316. (6) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321. (7) Ú. v. EÚ C 87 E, 1.4.2010, s. 162.