Európsky parlament,

–  so zreteľom na tretiu časť, hlavu XVIII Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 174,

–  so zreteľom na nariadenia, ktorými sa riadia štrukturálne fondy na obdobie rokov 2007 až 2013,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2006/702/ES zo 6. októbra 2006 o strategických usmerneniach Spoločenstva o súdržnosti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. septembra 2003 o štrukturálne znevýhodnených regiónoch (ostrovoch, horských regiónoch, regiónoch s nízkou hustotou obyvateľstva) v kontexte politiky súdržnosti a ich inštitucionálnych vyhliadok(2),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. júla 2005 o preskúmaní usmernení o regionálnej štátnej pomoci(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2007 o obmedzeniach regionálnej politiky vyplývajúcich z ostrovného charakteru, prírodných a hospodárskych podmienok(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Zelená kniha o územnej súdržnosti – Z územnej rozmanitosti urobiť prednosť“ (KOM(2008)0616) zo 6. októbra 2008,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Regióny 2020 – hodnotenie budúcich výziev pre regióny EÚ (SEK(2008)2868),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o zelenej knihe o územnej súdržnosti a stave diskusie o budúcej reforme politiky súdržnosti z 24. marca 2009(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o šiestej správe o pokroku v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti z 25. júna 2009 (KOM(2009)0295),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Politika súdržnosti: Strategická správa 2010 o vykonávaní programov 2007 – 2013 (KOM(2010)0110) z 31. marca 2010,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zásada územnej súdržnosti bola upevnená nariadeniami o štrukturálnych fondoch na roky 2007 – 20013 a je jedným z nových hlavných cieľov Európskej únie, ktoré nastolila Lisabonská zmluva, pričom sa usiluje o zabezpečenie harmonického rozvoja EÚ zmenšovaním regionálnych nerovností a odstraňovaním prekážok v rozvoji vrátane prekážok, ktoré súvisia s prírodnými a so zemepisnými znevýhodneniami,

B.  keďže je dôležité objasniť vplyv Lisabonskej zmluvy na postavenie regiónov, pre ktoré sú potrebné osobitné opatrenia v rámci regionálnej politiky,

C.  keďže podľa článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie treba venovať mimoriadnu pozornosť regiónom, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny,

D.  keďže horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti čelia osobitným výzvam v súvislosti s demografickými zmenami, zlou dostupnosťou, zmenou klímy, migráciou, dodávkami energie a regionálnou integráciou,

1.  víta začlenenie územnej súdržnosti ako nového cieľa Únie, ako aj nový článok 174, domnieva sa, že ustanovenia článku 174 by sa mali premietnuť do osobitných rozvojových stratégií a konkrétnych opatrení s cieľom prekonať znevýhodnenia a zužitkovať potenciál týchto regiónov;

2.  domnieva sa, že horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti tvoria homogénne skupiny regiónov a majú spoločné niektoré dôležité vlastnosti, ktorými sa odlišujú od ostatných regiónov; je presvedčený, že si zaslúžia osobitné programy regionálneho rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitnú situáciu ostrovných členských štátov, ktoré sa nachádzajú v okrajových oblastiach Únie;

3.  domnieva sa, že HDP musí byť ďalej hlavným meradlom pri stanovení oprávnenosti na pomoc v rámci regionálnej politiky; vyzýva však Komisiu a členské štáty, aby vypracovali primeranejšie štatistické ukazovatele s územným zameraním, ktoré poskytnú ucelenejší obraz o úrovni rozvoja týchto znevýhodnených regiónov; zdôrazňuje, že členské štáty už môžu používať aj iné ukazovatele ako HDP (celkový počet obyvateľov, mieru nezamestnanosti/zamestnanosti, úroveň vzdelania, hustotu obyvateľstva) pri prerozdeľovaní finančných prostriedkov medzi regiónmi, a to v rámci pridelených celkových zdrojov, pričom sa zohľadní osobitný charakter každého regiónu;

4.  žiada o vytvorenie osobitného európskeho integrovaného a pružného politického rámca na riešenie situácie horských regiónov, ostrovov a riedko osídlených oblastí, ktorý bude vychádzať z ich spoločných vlastností, pričom náležite zohľadní aj rozdielne situácie a primerane uplatní zásadu proporcionality; domnieva sa, že politika súdržnosti by mala riešiť situáciu ostrovov nielen prostredníctvom opatrení regionálnej politiky, ale aj využívaním ďalších politík EÚ, ktoré majú významný územný vplyv na rozvoj týchto regiónov; domnieva sa, že európsky politický rámec pre horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti by mohol priniesť pridanú hodnotu potrebnú na to, aby sa prekonalo trvalé znevýhodnenie týchto regiónov a ich rozvojový model sa upravil v záujme plného využívania ich výhod;

5.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby sa vo významnejšej miere zapojili do rozvojových stratégií pre horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti, pretože vertikálny prístup zahŕňajúci všetky úrovne verejnej správy pri dodržiavaní zásady subsidiarity je nevyhnutný na to, aby sa tieto regióny dostali na správnu cestu trvalo udržateľného rozvoja pri zohľadnení ďalších významných odvetví v každom regióne; zdôrazňuje, že potenciál týchto regiónov, z ktorých mnohé disponujú bohatými prírodnými zdrojmi, môže kladne prispieť k dosahovaniu cieľov predovšetkým v oblasti energetickej politiky a výskumu a vývoja, ktoré boli stanovené v stratégii EÚ 2020;

6.  zdôrazňuje, že cieľ hospodárskeho a sociálneho rozvoja v týchto znevýhodnených regiónoch možno splniť iba prostredníctvom dôkladne pripravených programov a činností EÚ osobitne prispôsobených pre každý región, ktorých cieľom je dosiahnutie štrukturálnych zmien v týchto regiónoch, ich vyššia konkurencieschopnosť a schopnosť zvládať najdôležitejšie výzvy, ktorým čelia, ako aj efektívnou koordináciou a uplatňovaním štyroch štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a iných finančných nástrojov, napríklad nástrojov poskytovaných Európskou investičnou bankou;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti budú môcť ďalej využívať výhody vyplývajúce z osobitných opatrení v rámci nového viacročného finančného rámca a počas nasledujúceho programového obdobia;

8.  víta európske zoskupenia územnej spolupráce ako nástroj na prekonávanie prekážok brániacich územnej spolupráci; pobáda horské regióny, ostrovy a riedko osídlené oblasti, aby využívali európske zoskupenia územnej spolupráce na riadenie projektov územnej spolupráce s inými regiónmi, ktoré sú spolufinancované EÚ, ako spôsob ich užšieho prepojenia s hospodárskymi oblasťami v okolí;

9.  podnecuje členské štáty, aby v horských regiónoch, riedko osídlených oblastiach a na ostrovoch uplatňovali v plnej miere nástroje európskej susedskej politiky s cieľom umožniť im profitovať zo zdrojov dostupných za hranicami;

10.  požaduje, aby sa upustilo od kritéria vzdialenosti (150 km) používaného na účely zaradenia ostrovov medzi hraničné regióny, ktoré spĺňajú kritériá financovania na základe programov cezhraničnej spolupráce v rámci cieľov územnej spolupráce politiky súdržnosti alebo v rámci európskej susedskej politiky; domnieva sa, že v prípade potreby zavedenia určitého druhu obmedzenia by bolo pre ostrovné regióny vhodnejšie, aby sa podmienka týkajúca sa cezhraničného územia uplatňovala na úrovni morskej oblasti;

11.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, vládam členských štátov, orgánom regionálnej a miestnej správy v členských štátoch a hospodárskym a sociálnym partnerom.

(1) Ú. v. EÚ L 291, 21.10.2006, s. 11. (2) Ú. v. EÚ C 76 E, 25.3.2004, s. 111. (3) Ú. v. EÚ C 31, 7.2.2006, s. 25. (4) Ú. v. EÚ C 301 E, 13.12.2007, s. 244. (5) Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 65.