Európsky parlament,

–  so zreteľom na Protokol č. 6 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP) z 28. apríla 1983, ktorý sa týka zrušenia trestu smrti,

–  so zreteľom na druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach z 15. decembra 1989, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä na uznesenie z 26. apríla 2007 o iniciatíve za všeobecné moratórium na trest smrti(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 26. novembra 2009 o Číne: o právach menšín a uplatňovaní trestu smrti(2), o treste smrti v Nigérii z 20. novembra 2008(3), o popravách v Líbyi zo 17. júna 2010(4), o situácii na kórejskom polostrove z 8. júla 2010(5), o Iráne z 22. októbra 2009(6), z 10. februára 2010 o Iráne(7) a z 8. septembra 2010 o ľudských právach v Iráne, najmä o prípadoch Sakíne Muhammadíovej Áštíáníovej a Zahráy Bahrámíovej(8),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 62/149 z 18. decembra 2007, v ktorej sa vyzýva na moratórium na trest smrti, a rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 63/168 prijatú Valným zhromaždením OSN 18. decembra 2008, v ktorej sa vyzýva na uplatňovanie rezolúcie Valného zhromaždenia 62/149 z roku 2007,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN z 11. augusta 2010 adresovanú Valnému zhromaždeniu o moratóriách na vykonávanie trestu smrti (A/65/280),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN zo 16. júla 2010 určenú na 15. schôdzu Rady pre ľudské práva o otázke trestu smrti (A/HRC/15/19),

–  so zreteľom na prejav vysokej predstaviteľky/podpredsedníčky Komisie, ktorý predniesla na plenárnej schôdzi 16. júna 2010 o politike ľudských práv a v ktorom pripomenula, že celosvetové zrušenie trestu smrti je tak prioritou pre EÚ, ako aj pre ňu osobne,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu EP Jerzyho Buzeka z 19. októbra 2009, v ktorom vyjadril naliehavú výzvu na zrušenie trestu smrti,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie požadujúce všeobecné zrušenie trestu smrti prijaté na 4. Svetovom kongrese proti trestu smrti, ktorý sa konal v Ženeve od 24. do 26. februára 2010,

–  so zreteľom na rezolúciu Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov z roku 2008, na rezolúciu parlamentného zhromaždenia OBSE o moratóriu na trest smrti a ďalšie regionálne iniciatívy, ako sú iniciatívy Medziamerickej komisie pre ľudské práva,

–  so zreteľom na aktualizované a revidované znenie usmernení EÚ o treste smrti, prijaté Radou 16. júna 2008,

–  so zreteľom na Svetový deň proti trestu smrti a stanovenie každoročného Európskeho dňa proti trestu smrti na 10. októbra,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 110 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je silne odhodlaná presadzovať celkové zrušenie trestu smrti a snaží sa dosiahnuť všeobecný súhlas s touto zásadou,

B.  keďže EÚ je vedúcim inštitucionálnym aktérom v celosvetovom boji proti trestu smrti a jej kroky v tejto oblasti predstavujú kľúčovú prioritu jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv, keďže EÚ je zároveň hlavným prispievateľom k úsiliu o zrušenie trestu smrti, ktoré vynakladajú organizácie občianskej spoločnosti na celom svete,

C.  keďže trest smrti je hraničnou formou krutého, neľudského a ponižujúceho trestu, ktorý porušuje právo na život zakotvené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, a podmienky väznenia vyplývajúce z rozhodnutia o treste smrti vedú k mučeniu, ktoré je neprijateľné pre štáty dodržujúce ľudské práva,

D.  keďže rôzne štúdie ukázali, že trest smrti nemá žiadny vplyv na tendencie v oblasti násilných trestných činov,

E.  keďže je jasné, že trest smrti postihuje najmä a v prvom rade sociálne slabých ľudí,

F.  keďže v ustanoveniach protokolu č. 6 a č. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa členským štátom Rady Európy zakazuje uplatňovať trest smrti,

G.  keďže EÚ sa snaží o zavedenie moratórií na uplatňovanie trestu smrti tretími krajinami a v príhodnom čase aj o jeho zrušenie a o ratifikáciu príslušných medzinárodných nástrojov OSN a ďalších nástrojov, najmä Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, ktorý stanovuje zrušenie trestu smrti,

H.  keďže zrušenie trestu smrti je jednou z tematických priorít pomoci v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR), z ktorého sa od roku 1994 financovalo viac ako 30 projektov na celom svete s celkovým rozpočtom viac ako 15 miliónov EUR,

I.  keďže v dôsledku nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu na uzatvorenie obchodných dohôd a vo všeobecnosti medzinárodných dohôd s tretími krajinami,

J.  keďže štatút Medzinárodného trestného súdu, ako aj štatúty Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu, Medzinárodného trestného tribunálu pre Rwandu, Špeciálneho súdu pre Sierru Leone, špeciálnych porôt pre závažné trestné činy v Dili, Východný Timor, a mimoriadnych komôr na kambodžských súdoch, vylučujú trest smrti za vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti a genocídy, ktoré sú najzávažnejšími trestnými činmi znepokojujúcimi medzinárodné spoločenstvo a ktoré patria do ich právomoci,

K.  keďže v rokoch 2007 a 2008 prijalo Valné zhromaždenie OSN historické rezolúcie č. 62/149 a 63/168 , ktoré vyzývajú k uvaleniu moratória na vykonávanie popráv na celom svete a ktorých konečným cieľom je zrušiť trest smrti, a v tomto ohľade zdôrazňuje, že počet krajín, ktoré tieto rezolúcie podporujú, sa zvýšil, a že v dôsledku toho bola rezolúcia č. 63/168 prijatá drvivou väčšinou – 106 členov bolo za, 46 proti a 34 sa zdržalo hlasovania,

L.  keďže Štvrtý svetový kongres proti trestu smrti, ktorý sa konal vo februári 2010 v Ženeve, vyzval štáty, ktoré trest smrti fakticky neuplatňujú, aby ho zrušili zákonom, štáty, ktoré trest smrti zrušili, aby začlenili tému všeobecného zrušenia trestu smrti do svojich medzinárodných vzťahov, a medzinárodné a regionálne organizácie, aby podporili všeobecné zrušenie trestu smrtí prijatím uznesenia o moratóriu na vykonávanie popráv,

M.  keďže 154 štátov sveta zrušilo trest smrti vo svojich právnych predpisoch alebo ho nevykonáva, z čoho 96 štátov zrušilo trest smrti za akýkoľvek trestný čin, 8 ho zachovalo len pre výnimočné trestné činy, napríklad spáchané počas vojny, 6 uvalilo moratórium na vykonávanie popráv a 44 ho zrušilo de facto (napr. krajiny, ktoré najmenej za posledných 10 rokov nevykonali žiadne popravy alebo krajiny, ktoré sa zaviazali trest smrti neuplatňovať),

N.  keďže viac ako 100 štátov, ktoré doteraz zachovali trest smrti, zakázalo popravy mladistvých páchateľov; zdôrazňuje však, že malý počet krajín pokračuje v popravách detských páchateľov, čo je hrubé porušovanie medzinárodného práva, a najmä článku 6 ods. 5 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach; zdôrazňuje najmä, že v Iráne je najvyššia miera väznenia mladistvých,

O.  keďže v súčasnosti sú po celom svete desiatky potvrdených prípadov európskych štátnych príslušníkov, ktorí sú v cele smrti alebo im hrozí poprava, a v tomto ohľade zdôrazňuje naliehavú potrebu upevniť a posilniť európsku reakciu na možné popravy európskych štátnych príslušníkov,

P.  keďže 23. marca 2010 predseda Štátnej dumy Ruskej federácie Boris Gryzlov na stretnutí s členmi monitorovacej komisie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy v Moskve vyhlásil, že Rusko nepodpísalo protokol č. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, týkajúci sa zrušenia trestu smrti, s ohľadom na teroristické hrozby v krajine,

Q.  keďže víta skutočnosť, že 11. februára 2010 parlament Kirgizska ratifikoval druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraný na zrušenie trestu smrti a že 21. mája 2010 zverejnila dočasná vláda Kirgizska konečný návrh ústavy, ktorý okrem iného zakazuje trest smrti a ktorý bol teraz schválený,

R.  keďže 43 krajín na celom svete zachovalo trest smrti, pričom najvyšší počet popráv sa vykonal v Číne, Iráne a Iraku; keďže v samotnej Číne sa vykonalo 5 000 popráv, čo predstavuje 88 % všetkých popráv na svete; v Iráne bolo popravených najmenej 402 osôb, v Iraku najmenej 77 a v Saudskej Arábii aspoň 69,

S.  keďže v Iráne sa aj naďalej vykonáva trest smrti ukameňovaním a keďže toto je v rozpore s druhým opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach,

T.  keďže vládne orgány Severnej Kórey systematicky zabíjajú v mene štátu a justičný systém je podriadený štátu a keďže trest smrti sa uplatňuje na širokú paletu trestných činov namierených proti štátu a trestný zákonník ju pravidelne rozširuje, zatiaľ čo občania vrátane detí sa musia zúčastňovať verejných popráv,

U.  keďže v Japonsku sú väzni a ich príbuzní a advokáti držaní v neistote, pokiaľ ide o ich posledný deň života, až kým tento deň nenastane,

V.  keďže Rada prezidentov Iraku nedávno schválila trest smrti najmenej 900 väzňov vrátane žien a detí,

W.  zdôrazňuje, že Bielorusko je naďalej jediná európska krajina, ktorá ešte stále uplatňuje trest smrti v praxi; berúc na vedomie, že Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a Európska únia opakovane vyzývali Bielorusko, aby zrušilo trest smrti; keďže podrobnosti týkajúce sa trestu smrti v Bielorusku sú tajné, existujú vážne obavy, pokiaľ ide o spravodlivosť súdnych procesov, a keďže podľa trestného zákonníka sa trest smrti vykonáva zastrelením s vylúčením verejnosti, správa väzenského zariadenia o popravách informuje sudcu a ten ďalej informuje príbuzných; keďže telo popraveného nie je vydané pozostalým, ani im nie je oznámené miesto, kde bolo pochované,

X.  keďže trest smrti existuje v 35 z 50 štátov, ktoré tvoria Spojené štáty americké, aj keď v 4 z nich neboli od roku 1976 popravy vykonané; keďže počet popráv v roku 2009 stúpol na 52 po uplynutí de facto moratória, ktoré bolo v platnosti od septembra 2007 do mája 2008, hoci počet trestov smrti v Spojených štátoch amerických klesol siedmy rok po sebe na 106,

Y.  víta skutočnosť, že niektoré štáty, medzi nimi Montana, Nové Mexiko, New Jersey, New York, Severná Karolína a Kentucky, prijali opatrenia proti trestu smrti vrátane moratória na popravy alebo zrušenie trestu smrti, a zároveň odsudzuje popravy Teresy Lewisovej z Virginie a Hollyho Wooda z Alabamy, ktoré boli uskutočnené aj napriek dôkazom o tom, že boli duševne zaostalí, a pripomína prípady Mumie Abu-Jamala v Pensylvánii a Troya Davisa v Georgii, ktorí na popravu čakajú,

1.  opätovne zdôrazňuje svoje dlhodobé odmietavé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za každých okolností a opätovne prízvukuje svoje presvedčenie, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti a postupnému rozvoju ľudských práv;

2.  odsudzuje všetky popravy bez ohľadu na to, kde k nim dochádza; dôrazne vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali vykonávanie rezolúcie OSN o všeobecnom moratóriu na popravy s cieľom dosiahnuť úplné zrušenie trestu smrti vo všetkých štátoch, ktoré ho stále uplatňujú; vyzýva Radu a Komisiu, aby prijali kroky s cieľom postupne obmedziť používanie trestov smrti, a zároveň trvá na tom, aby sa uskutočňovali v súlade s minimálnymi medzinárodnými normami; vyjadruje hlboké znepokojenie týkajúce sa ukladania trestu smrti neplnoletým a osobám s mentálnym alebo duševným postihnutím a vyzýva na jeho okamžité a definitívne ukončenie;

3.  naliehavo žiada, aby EÚ pri vynakladaní úsilia o zrušenie trestu smrti využila všetky dostupné nástroje diplomacie, pomoci a spolupráce;

4.  vyzýva štáty, v ktorých sa uplatňuje trest smrti, aby vyhlásili okamžité moratórium na popravy; ďalej nabáda krajiny ako Čína, Egypt, Irán, Malajzia, Sudán, Thajsko a Vietnam, aby poskytli oficiálne štatistiky týkajúce sa uplatňovania trestu smrti na svojom území; zároveň naliehavo žiada Severnú Kóreu, aby okamžite a natrvalo prestala vykonávať verejné popravy;

5.  vyzýva Japonsko, aby objasnilo svoj systém trestu smrti;

6.  povzbudzuje krajiny, ktoré ešte nezrušili trest smrti, aby dodržiavali právo na ochranu tých, ktorým hrozí trest smrti, ako sa stanovuje v ochranných doložkách Hospodárskej a sociálnej rady OSN; vyzýva Radu a Komisiu, aby podporili ďalšie krajiny, ktoré nepodpísali druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a neratifikovali ho, aby tak urobili, a vyzýva tie členské štáty, ktoré nepodpísali Protokol č. 13 o treste smrti k Európskemu dohovoru o ľudských právach, aby tak urobili;

7.  vyzýva členské štáty OBSE, konkrétne USA a Bielorusko, aby prijali okamžité moratórium na popravy;

8.  vyzýva Kazachstan a Lotyšsko, aby zmenili a doplnili ustanovenia svojich právnych predpisov, ktoré stále umožňujú uloženie trestu smrti za niektoré trestné činy za výnimočných okolností;

9.  dôrazne nabáda členské štáty EÚ a všetkých spolupredkladateľov rezolúcií Valného zhromaždenia z rokov 2007 a 2008, aby v rámci posilnenej medziregionálnej aliancie na 65. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN predložili tretiu rezolúciu o treste smrti, ktorá by sa prednostne mala týkať:

10.  vyzýva účastnícke štáty OBSE, aby povzbudzovali Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva a misie OBSE, aby v spolupráci s Radou Európy realizovali osvetové aktivity proti uplatňovaniu trestu smrti, najmä za účasti médií, pracovníkov orgánov činných v trestnom konaní, politikov a širokej verejnosti;

11.  vyzýva štáty OBSE, ktoré využívajú trest smrti, aby informácie týkajúce sa trestu smrti spracovávali transparentným spôsobom a poskytovali pritom verejné informácie o totožnosti osôb odsúdených na smrť alebo popravených osôb, ako aj štatistiky o uplatňovaní trestu smrti, a to v súlade so záväzkami OBSE;

12.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, najmä v súvislosti so zriadením ESVČ, aby poskytli usmernenie na komplexnú a účinnú európsku politiku v oblasti trestu smrti v súvislosti s desiatkami potvrdených prípadov európskych občanov, ktorým hrozí trest smrti v tretích krajinách, ktorá by mala zahŕňať silné a posilnené mechanizmy, pokiaľ ide o systém identifikácie, poskytnutie právnej pomoci, právne zásahy EÚ a diplomatické zastúpenia;

13.  okrem toho podporuje aktivity mimovládnych organizácií, ktoré sa zasadzujú za zrušenie trestu smrti, vrátane Hands Off Cain, Amnesty International, Penal Reform International, Svetová koalícia proti trestu smrti a Medzinárodná helsinská federácia pre ľudské práva, Sant'Egidio a Reprieve; víta a podporuje odporúčania o nástrojoch EÚ v boji proti trestu smrti prijaté na 12. Fóre EÚ – MVO o ľudských právach;

14.  zaväzuje sa k monitorovaniu otázky trestu smrti, k upozorňovaniu vnútroštátnych orgánov na konkrétne prípady a ku zváženiu možných iniciatív a misií ad hoc do krajín, ktoré doteraz využívajú trest smrti s cieľom naliehať na vládne orgány, aby prijali moratórium na popravy a neskôr ich úplne zrušili;

15.  žiada Radu a Komisiu, aby pri uzatváraní dohôd s krajinami, ktoré ešte stále uplatňujú trest smrti, alebo s krajinami, ktoré ešte nepodpísali moratórium s cieľom zrušiť trest smrti, tieto krajiny k tomuto kroku dôrazne povzbudili;

16.  žiada vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby naďalej hovorili jedným hlasom a mali na zreteli, že hlavným politickým obsahom uznesenia musí byť prijatie celosvetového moratória, ako kľúčový krok k zrušeniu trestu smrti;

17.  vyzýva najmä predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčku Komisie, aby politickú prioritu, za ktorú považuje zrušenie trestu smrti, dokázala tým, že sa bude tejto otázke systematicky venovať v politickom styku s krajinami, ktoré doteraz využívajú trest smrti, ako aj svojimi pravidelnými osobnými vystúpeniami v mene tých, ktorým hrozí okamžitá poprava;

18.  pripomína, že úplné zrušenie trestu smrti zostáva jedným z hlavných cieľov politiky EÚ v oblasti ľudských práv; domnieva sa, že tento cieľ sa dosiahne len prostredníctvom úzkej spolupráce medzi štátmi, súčinnosti, vzdelávania, zvyšovania povedomia, efektívnosti a účinnosti;

19.  nabáda na tento účel k regionálnej spolupráci; upozorňuje, že napríklad Mongolsko formálne stanovilo moratórium na popravy v januári 2010 a že pozitívnym dôsledkom je, že viaceré krajiny doteraz využívajúce trest smrti zvažujú ústavnú zmenu v súvislosti s touto formou trestu;

20.  vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci súčasného preskúmania politiky EÚ v oblasti ľudských práv určili spôsoby ako zlepšiť vykonávanie a účinnosť usmernení EÚ o treste smrti, najmä s ohľadom na revíziu týchto usmernení, ktorá je naplánovaná na rok 2011;

21.  vyzýva Radu a Komisiu, aby využili Svetový a Európsky deň proti trestu smrti na zdôraznenie okrem iného prípadov Sakíne Muhammadí Áštíáníovej, Zahry Bahrámíovej, Mumiu Abu-Jamala, Troya Davisa, Olega Griškovstovova, Andreja Burdyka a Ibráhíma Hamídího, Suliamona Olyfemiho a Siti Zainab Binti Duhri Rupaovej;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 74 E, 20.3.2008, s. 775. (2) Prijaté texty, P7_TA(2009)0105. (3) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 71. (4) Prijaté texty, P7_TA(2010)0246. (5) Prijaté texty, P7_TA(2010)0290. (6) Prijaté texty, P7_TA(2009)0060. (7) Prijaté texty, P7_TA(2010)0016. (8) Prijaté texty, P7_TA(2010)0310.