Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernice o kapitálových požiadavkách(1) a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/111/ES zo 16. septembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES, 2006/49/ES a 2007/64/ES, pokiaľ ide o banky pridružené k ústredným inštitúciám, niektoré položky vlastných zdrojov, veľkú majetkovú angažovanosť, mechanizmy dohľadu a krízové riadenie(2),

–  so zreteľom na návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2006/48/ES a 2006/49/ES, pokiaľ ide o kapitálové požiadavky na obchodnú knihu a na resekuritizácie a preverovanie politík odmeňovania orgánmi dohľadu (KOM(2009)0362),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. apríla 2010 o ďalších možných zmenách smernice o kapitálových požiadavkách,

–  so zreteľom na dohodu Bazilej II(3),

–  so zreteľom na konzultačné dokumenty Bazilejského výboru pre bankový dohľad o posilnení odolnosti bankového sektora(4) a o medzinárodnom rámci pre meranie, štandardy a monitorovanie rizika likvidity(5),

–  so zreteľom na dokumenty Rady pre finančnú stabilitu,

–  so zreteľom na komuniké vydané skupinou G20 na jej samitoch vo Washingtone, Londýne a Pittsburghu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o mimoburzových (OTC) derivátoch(6),

–  so zreteľom na oznámenie o vyšších celosvetových minimálnych kapitálových štandardoch, ktoré predstavila skupina guvernérov a riaditeľov bankového dozoru 12. septembra 2010,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Európskemu súdnemu dvoru a Európskej centrálnej banke o rámci EÚ pre cezhraničné krízové riadenie v bankovom sektore (KOM(2009)0561) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SEK(2009)1407),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Európskej centrálnej banke s názvom Fondy na riešenie krízovej situácie bánk (KOM(2010)0254),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 1126/2008 z 3. novembra 2008, ktorým sa v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 prijímajú určité medzinárodné účtovné štandardy(7),

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A7-0251/2010),

A.  keďže silné, stabilné a efektívne finančné trhy a inštitúcie sú nevyhnutné pre uspokojenie finančných potrieb rôznych hospodárskych subjektov v EÚ a podporu rastu a zamestnanosti, inovácií a konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva; keďže funkcia financovania je osobitne dôležitá pre obnovu hospodárstva; keďže cieľom reformy regulácie vo finančnom sektore by mala byť finančná stabilita a udržateľný rast,

B.  keďže revidované, prísnejšie kapitálové požiadavky by sa mali prijať s ohľadom na hospodársky cyklus a pokračujúcu hospodársku obnovu,

C.  keďže Bazilejský výbor neumožňuje zohľadnenie všetkých zainteresovaných strán alebo zásady reciprocity,

D.  keďže treba vykonávať dohľad nad všetkými finančnými trhmi, subjektmi a nástrojmi a regulovať ich, rovnako ako všetky systémovo dôležité finančné infraštruktúry, ako sú platobné, clearingové a zúčtovacie systémy, mechanizmy a platformy, a súvisiace poskytovanie správcovských služieb, s cieľom zachovať finančnú stabilitu, ktorá je rozhodujúcim verejným statkom; keďže kríza zdôraznila skutočnosť, že bankový kapitál je jednoznačne nedostatočný, pokiaľ ide o solventnosť a platobnú schopnosť,

E.  keďže sa musia posilniť a riadne presadzovať štandardy obozretnosti a je nevyhnutné zaoberať sa nedostatkami v súvislosti s kvalitou a množstvom kapitálu, riadením likvidity, slabinami interných modelov a procyklickým charakterom dohody Bazilej II a smerníc o kapitálových požiadavkách (SKP), ktoré odhalila kríza,

F.  keďže je potrebné rozšíriť minimálne nástroje na intervenciu v rámci krízového riadenia, ktoré budú k dispozícii orgánom dohľadu,

G.  keďže je potrebné usilovať o jasné oddelenie alebo odlúčenie retailového a investičného bankovníctva s cieľom ubezpečiť sa, že poistené vklady sa nepoužívajú ako zábezpeka pre obchodné činnosti,

H.  keďže nové štandardy by mali zohľadňovať veľkosť a rizikový profil banky, ako aj jej obchodný model,

I.  keďže treba dôkladne zohľadniť kumulatívny dosah príslušných prvkov revidovaného rámca dohody Bazilej II a ostatných regulačných iniciatív na reálnu ekonomiku a hospodársky rast,

J.  keďže nebývalé trhové a regulačné zlyhania primäli skupinu G20 rozhodnúť na svojich stretnutiach v Londýne, Pittsburghu a Toronte o zvýšení kvality kapitálu, posilnení krytia rizík, zmiernení procyklickosti, zavedení predbežnej tvorby opravných položiek na straty z úverov, odrádzaní od nadmerného využívania pákového efektu a zavedení podielu cudzích zdrojov ako doplnku k rámcu rizika podľa dohody Bazilej II s cieľom prejsť na hodnotenie podľa piliera 1 a o posilnení štandardov likvidity,

K.  keďže Európa uplatňuje SKP na všetky úverové inštitúcie a investičné spoločnosti fungujúce podľa rozličných obchodných modelov; keďže ostatné krajiny obmedzujú platnosť pravidiel Bazilej II na určitý počet bánk so špecifickým obchodným modelom; keďže takéto rozdiely v rozsahu uplatňovania vzbudzujú obavy, pokiaľ ide o kompatibilitu, rovnaké podmienky a riziko potenciálnej regulačnej arbitráže,

L.  keďže existujú dôležité európske špecifiká, napríklad skutočnosť, že podnikový sektor v Európe je primárne financovaný prostredníctvom bankových úverov; keďže revidované bazilejské pravidlá musia dôkladne zohľadniť tieto špecifiká; keďže by bolo žiaduce, aby financovanie prostredníctvom bankových úverov bolo viac zamerané na špecializované oblasti, ako je poskytovanie úverov malým a stredným podnikom, a aby sa väčšie spoločnosti povzbudzovali k vydávaniu dlhopisov priamo investorom,

M.  keďže prístup univerzálneho riešenia, ktorý nezohľadňuje konkrétne rizikové profily bánk a rozmanitosť európskeho bankového sektora má na toto odvetvie neblahý vplyv a následne môže narúšať hospodársky rast a obnovu hospodárstva,

N.  keďže EÚ v súčasnosti prechádza rozsiahlou reformou finančnej regulácie, musí existovať súlad medzi reformami a navyše by sa v realizačných harmonogramoch mali zohľadniť kumulatívne dôsledky opatrení na reálnu ekonomiku a nemali by obmedzovať obnovu hospodárstva,

O.  keďže konvergencia k jednotnému súboru vysokokvalitných globálnych účtovných štandardov je nevyhnutná pre zachovanie rovnakých podmienok a zabezpečenie porovnateľnosti údajov na globálnej úrovni; keďže takéto štandardy sa musia primerane sprísniť, aby sa zohľadnili poznatky nadobudnuté v súvislosti s krízou,

P.  keďže všetky príslušné orgány by s cieľom vyhnúť sa nevhodným výsledkom mali brať do úvahy potrebu striktne dodržiavať zásadu nadradenosti podstaty nad formou,

Q.  keďže medzinárodná konvergencia medzi vykazovaním na účely účtovania a vykazovaním na účely regulácie a zdaňovania je nevyhnutná pre to, aby sa zabezpečilo, že subjekty dohľadu a investori dostanú rovnaké transparentné a jasné informácie, a keďže sa musí minimalizovať dvojité vykazovanie; keďže to nevylučuje filtre obozretnosti za predpokladu, že budú uvedené pri všetkých účtoch,

R.  keďže banky by sa mali viac zamerať na hlavné činnosti slúžiace reálnemu hospodárstvu; keďže Bazilejský výbor a Komisia by to mali podporovať,

S.  keďže reformy v rámci revízie dohody Bazilej II musia ísť ruka v ruke so štrukturálnymi reformami bankového dohľadu, ako to presadzuje Európsky parlament, a nakoniec aj plánom na vypracovanie a konzistentné uplatňovanie opatrení typu piliera 2,

Všeobecné otázky

1.  víta záväzok skupiny G20 zvýšiť kvalitu a kvantitu kapitálu, zaviesť štandardy riadenia likvidity, riešiť procyklickosť a sprísniť celkové štandardy obozretnosti v reakcii na finančnú krízu;

2.  víta úsilie Bazilejského výboru a Komisie; zdôrazňuje však, že nové pravidlá kapitálových požiadaviek by mali byť navrhnuté a implementované starostlivo a ich vplyv by sa mal analyzovať v širšom prepracovanom regulačnom rámci;

3.  vyjadruje obavy nad štrukturálnymi nedostatkami a nerovnováhami v súčasnom návrhu, ako aj nad rizikom narušenia obnovy hospodárstva a hospodárskeho rastu; zastáva názor, že vzhľadom na súčasnú hospodársku situáciu bude potrebné sledovať, či banky neprenášajú náklady súvisiace s pripravovaným návrhom na koncových používateľov finančných služieb;

4.  zdôrazňuje potrebu posilniť interakciu medzi procesom kontroly orgánom dohľadu (pilier 2) a vykazovaním výsledkov (pilier 3) tým, že výsledky stresových testov a zvýšenia kapitálu sa sprístupnia verejnosti;

5.  pripomína významné špecifiká európskeho bankového sektora, ktorými sú napríklad rozmanitosť obchodných modelov fungujúcich v rozličných právnych formách a skutočnosť, že európsky podnikový sektor je primárne financovaný prostredníctvom bankových úverov, a preto vyzýva na rozsiahle preskúmanie mikro- a makroekonomického vplyvu, ktoré prinášajú navrhované nové pravidlá;

6.  naliehavo vyzýva Bazilejský výbor, ako aj Komisiu, aby dôkladne zohľadnili tieto špecifiká a rozličné typy rizík, ktoré ovplyvňujú bankové odvetvie; zdôrazňuje, že v revidovaných pravidlách dohody Bazilej II je potrebné jasne rozlíšiť medzi investičnými a tradičnými retailovými bankovými službami, ako aj transakčnými službami;

7.  žiada Komisiu, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v procese reformovania pravidiel dohody Bazilej II, aktívne podporovala a chránila európske záujmy, koordinovala prístupy členských štátov v záujme dosiahnutia najlepšieho výsledku pre európske hospodárstvo a poskytovala Parlamentu pravidelné správy o stave prebiehajúcich rokovaní a aktívne ho zapájala do procesov rokovania;

8.  uznáva význam medzinárodnej spolupráce a koordinácie s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni a zabrániť regulačnej arbitráži; zdôrazňuje však, že tento cieľ by nemal zhoršovať konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a európskeho bankovníctva, a domnieva sa, že rozmanitosť bankového sektora by sa mala zachovať;

9.  zdôrazňuje, že oživenie európskeho hospodárstva si vyžaduje dynamické finančné trhy schopné financovať investície a inovácie; varuje pred pravidlami a požiadavkami, ktoré by mohli vytvoriť novú úverovú krízu, čo by destabilizovalo hospodársky rozvoj a európske trhy práce;

10.  zdôrazňuje, že plný záväzok všetkých strán zapojených do bazilejského procesu a procesu v rámci G20 k jasnému a ucelenému realizačnému harmonogramu je predpokladom úspešnej reformy zabezpečujúcej rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni a predchádzanie regulačnej arbitráži; nalieha na Bazilejský výbor a Komisiu, aby zabezpečili synchronizované vykonávanie dohodnutých štandardov;

11.  pripomína, že dohoda Bazilej II a jej nadchádzajúca revízia majú byť celosvetovou normou; je preto veľmi znepokojený tým, že obmedzenia stanovené v rozličných vnútroštátnych právnych predpisoch prijatých v reakcii na krízu (najmä reforma Wall Street a zákon o ochrane spotrebiteľa v USA, ktoré obmedzujú platnosť externých ratingov) by vyústili do závažného rozdrobenia v uplatňovaní tejto globálnej normy; preto nalieha na Bazilejský výbor a Komisiu, aby dôkladne zhodnotili takéto právne predpisy a vyvodili dôsledky pre implementáciu dohody Bazilej II a rokovania o jej revízii, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby Parlament informovala o výsledkoch;

12.  naliehavo žiada Komisiu, aby objasnila úlohu externých ratingov rezerv likvidity a aby zabezpečila, že všetky alternatívne kritériá, ktoré by prichádzali do úvahy, neobmedzia rozsah aktív, ktoré môžu byť súčasťou rezervy; okrem toho naliehavo žiada, aby v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok na medzinárodnej úrovni alternatívne kritériá, ktoré sa môžu odsúhlasiť, nahradili externé ratingy, a nevyužívali by sa tak len doplnkovo;

13.  naliehavo žiada Komisiu, aby zintenzívnila transatlantický dialóg s USA o finančnej regulácii;

14.  zdôrazňuje, že realizačný harmonogram musí odrážať celkový dosah revidovaných štandardov na odvetvie, jeho schopnosť poskytovať úvery reálnemu hospodárstvu a na proces obnovy v Európe; berie na vedomie revíziu harmonogramu, ktorú oznámil Bazilejský výbor a ktorá lepšie zaručí hladký prechod na nové štandardy;

15.  pripomína potrebu zapojiť Parlament ako demokraticky zvolený európsky orgán do rokovaní a nalieha na Komisiu a Bazilejský výbor, aby prijali potrebné kroky na zapojenie Parlamentu na trvalom základe;

16.  pripomína svoje obavy z obmedzovania domnienok týkajúcich sa korelácie, ktoré podliehajú aspektom metodiky na výpočet regulačného kapitálu, zo strany bánk; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam riadneho dohľadu a monitorovania internalizovaných hodnotení bánk, pričom sa využije prístup IRB; ďalej konštatuje, že je potrebné dbať na to, aby sa nezavádzali nesprávne stimuly;

17.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v ďalšom integrovaní dohľadu EÚ nad bankovým sektorom vytvorením nového európskeho systému finančného dohľadu a Európskeho výboru pre systémové riziká;

18.  vyzýva Komisiu, aby sa pred zavedením revidovaných pravidiel Bazilej II uskutočnilo dôkladné posúdenie ich pravdepodobného dosahu na reálne hospodárstvo s osobitným dôrazom na financovanie MSP a odolnosť bankového sektora v stresových situáciách;

19.  pokladá za potrebné rozšíriť minimálne nástroje na intervenciu v rámci krízového riadenia, ktoré sú k dispozícii orgánom dohľadu nad rámec článku 136 smernice 2006/48/ES tak, aby zahŕňali aspoň tieto právomoci: vyžadovať úpravu kapitálu, likvidity, škály obchodných činností a vnútorných procesov; odporučiť alebo nariadiť zmeny v riadení; obmedziť dĺžku trvania bankových licencií; nariadiť prípravu plánov riešenia krízy (tzv. living wills); nariadiť úplný alebo čiastočný predaj; vytvoriť tzv. preklenovaciu banku alebo rozdelenie na banku s dobrými/zlými aktívami, vyžadovať výmenu dlhu za kmeňové akcie s primeranými zrážkami; uplatniť požiadavky na zadržanie a obmedzenie zisku a dividend s cieľom konsolidovať kapitálové požiadavky a zabezpečiť, aby najskôr zaplatili akcionári a až potom daňoví poplatníci; reštrukturalizovať a previesť majetok a záväzky na iné inštitúcie s cieľom zabezpečiť kontinuitu systémovo dôležitých operácií; určiť kritériá na hodnotenie aktív so zníženou hodnotou; prevzatie do dočasnej verejnej správy; likvidovať skrachované banky;

20.  vyzýva Komisiu, aby pre bankový sektor vytvorila stimuly na riadenie rizika a zisku s cieľom dosahovať dlhodobé výsledky a aby povzbudzovala banky k tomu, aby sa aktívne a trvalo zaujímali o úvery vo svojom portfóliu bez toho, aby sa nadmerne spoliehali na sekuritizáciu alebo štruktúry podsúvahových účtov, a aby plne konsolidovali subjekty podsúvahových účtov, ako napríklad účelové spoločnosti (SPV);

21.  konštatuje, že dlhodobé investície, napríklad do infraštruktúry na distribúciu energie, sa opierajú o sekuritizáciu;

22.  navrhuje, aby sa Bazilejský výbor, Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO), Medzinárodná rada pre účtovné normy (IASB) atď. zlúčili do globálnej štruktúry, ktorou by mohol byť MMF, s cieľom vytvoriť skutočnú organizáciu pre svet financií a zabezpečiť účasť všetkých zúčastnených strán na vypracovaní pravidiel, ako aj dostatočnú schopnosť kontrolovať ich uplatňovanie;

23.  zastáva názor, že treba riešiť otázku finančných inštitúcií, ktoré sú príliš veľké na vyhlásenie úpadku, a že by preto mali byť kapitálové požiadavky a proticyklické kapitálové rezervy primerané veľkosti, úrovni rizika a obchodnému modelu finančnej inštitúcie;

Kvalita kapitálu

24.  podporuje iniciatívu na zvýšenie kvality a úrovne kapitálu v reakcii na krízu a berie na vedomie rozhodnutie Bazilejského výboru z 12. septembra 2010 o zvýšení minimálnych kapitálových požiadaviek, zavedení systému pevnej kapitálovej rezervy a o podstatnom zvýšení vlastného imania; pripomína, že táto otázka je úzko spojená s účtovnými pravidlami, a teda vyžaduje jednotný prístup aj so zreteľom na celosvetovú konvergenciu;

25.  berie na vedomie rozhodnutie Bazilejského výboru z konca júla 2010, že sa umožní určité obozretné uznanie menšinových účastí, odložených daňových pohľadávok a investícií do iných finančných inštitúcií; zastáva názor, že možno budú potrebné ďalšie úpravy;

26.  zdôrazňuje, že v záujme toho, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a neznevýhodňovali žiadne obchodné modely neakciových spoločností, najmä družstevných a vzájomných bánk a sporiteľní, sa kapitál musí bez ohľadu na právnu formu vymedziť vyváženým spôsobom na základe kvality kapitálových nástrojov (napríklad trvácnosť, strata absorpčnej schopnosti, pružnosť platieb);

27.  nalieha na Bazilejský výbor a Komisiu, aby pri definovaní prípustných kapitálových nástrojov dôsledne zohľadnili potreby a osobitosti neakciových spoločností (t. j. družstevných a vzájomných bánk a sporiteľní), ktoré tvoria veľkú časť európskeho bankového sektora;

28.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala navrhované kritériá prípustnosti pre vlastný kapitál prvého poradia (Tier 1) a obmedzila katalóg na tie kritériá, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie kvality kapitálu (t. j. trvácnosť, schopnosť absorbovať straty, pružnosť platieb);

29.  nalieha na Bazilejský výbor a Komisiu, aby zabezpečili, že pri výpočtoch konsolidovaného kapitálu sa vyváženým a obozretným spôsobom zohľadní riziko i kapitál, že sa náležite uzná najmä kapitál prijatý od menšinových účastí a poskytnutý priamo úverovým inštitúciám v rámci tej istej bankovej skupiny (t. j. menšinové účasti) a že finančné podiely regionálnych družstevných bánk a sporiteľní v ich centrálnej inštitúcii nebudú obmedzené (t. j. neodpočítajú sa z vlastného kapitálu);

30.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú počas krízy zohral podmienený kapitál; vyzýva Komisiu a Bazilejský výbor, aby uznali úlohu flexibilného podmieneného kapitálu v krízových situáciách a monitorovali prijatie konvertibilných nástrojov na trhu;

31.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne zohľadnila existujúce rozdiely medzi daňovými a účtovnými súvahami s cieľom predísť prípadným konkurenčným nevýhodám;

32.  žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby jasnejšie vymedzili zaobchádzanie s recipročnými finančnými dohodami o vzájomnej držbe akcií;

33.  žiada Komisiu, aby zvážila vyvážené zaobchádzanie s nerealizovanými ziskami a stratami s cieľom znížiť nestálosť a procyklickosť;

34.  vyzýva Komisiu, aby vykonala komplexný prieskum kapitálových nástrojov pred a po kríze s cieľom posúdiť dôležitosť konkrétnych kapitálových nástrojov a ich význam v krízovej situácii;

Štandardy likvidity

35.  považuje vytváranie vysokokvalitných štandardov likvidity za kľúčovú súčasť reakcie na krízu; zastáva názor, že štandardy likvidity by mali byť dostatočne rozlíšené, aby zohľadňovali osobitosti obchodného modelu a rizikového profilu banky; zastáva názor, že by sa mala uznať skutočnosť, že riziko určitého aktíva sa môže v čase meniť, a že by mali existovať mechanizmy na riešenie tejto otázky;

36.  konštatuje, že zmena lehoty splatnosti priamo vystavuje banky dlhodobému/krátkodobému riziku likvidity;

37.  zastáva názor, že aby nedošlo k znevýhodneniu bánk uznaných ako finančné konglomeráty, ktoré majú účasť v poisťovacích spoločnostiach, je v rámci súčasného režimu smernice o finančných konglomerátoch potrebné riešiť dvojité započítavanie vlastných prostriedkov medzi bankami a poisťovňami;

38.  naliehavo žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby prehodnotili kalibráciu pomerov likvidity a financovania;

39.  zastáva názor, že pomer krytia likvidity by mal viac zohľadňovať riziko koncentrácie prípustných aktív v ochranných rezervách likvidity a mal by povzbudzovať diverzifikáciu a odrádzať od nadmernej koncentrácie do konkrétnej triedy aktív vrátane štátneho dlhu; zastáva názor, že ochranné rezervy likvidity by mali pozostávať pokiaľ možno z aktív, ktoré si v obdobiach vysokého tlaku zachovávajú likviditu, a že ak je tento pomer navrhnutý správne, zlepší sa odolnosť inštitúcií voči riziku likvidity;

40.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v pripravovanom návrhu revízie SKP 4 sa štandardy likvidity budú vzťahovať aj na podsúvahové záväzky;

41.  v prípade, že sa stanovia štrukturálne štandardy likvidity (t. j. pomer čistého stabilného financovania), žiada dôsledné uznávanie stabilných zdrojov financovania špecifických pre Európu (t. j. Pfandbriefe – kryté bankové dlhopisy); domnieva sa, že vnútroštátne orgány hostiteľských členských štátov by mali mať v každom prípade prístup k informáciám o likviditnej situácii pobočky;

42.  naliehavo žiada Komisiu, aby určila kritériá pre vysokokvalitné likvidné aktíva, pričom zohľadní existujúce vymedzenie prípustných aktív na operácie menovej politiky (repo operácie) podľa Európskej centrálnej banky;

43.  naliehavo žiada Komisiu, aby zahrnula všetky štátne dlhy v eurozóne medzi vysokokvalitné likvidné aktíva bez ohľadu na konkrétne hodnotenie, čím sa zníži neprimeraný vplyv činnosti ratingových agentúr;

44.  upozorňuje však na nebezpečenstvo, že vysokokvalitné likvidné aktíva sa v čase vysokého tlaku na trhu môžu rýchlo stať nelikvidné, a preto vyzýva úverové inštitúcie, aby vykonávali stresové testy, ktoré pôjdu nad rámec pomeru krytia likvidity a pomeru čistého stabilného financovania;

45.  vyzýva Komisiu a Bazilejský výbor, aby v súvislosti s požiadavkami na likviditu riadne zohľadnili právne subjekty v rámci skupín alebo sietí bánk; žiada, aby sa s transakciami a záväzkami v rámci týchto skupín alebo sietí zaobchádzalo spôsobom, pri ktorom sa riadne zohľadňuje riziko, prípadne, aby sa s nimi zaobchádzalo odlišne od transakcií a záväzkov medzi tretími stranami;

Proticyklické opatrenia

46.  víta úsilie o obmedzenie nadmerného rastu úverov a rizika úverových bublín;

47.  vyjadruje obavy nad tým, že systém pevnej kapitálovej rezervy pre konkrétne banky má v navrhovanej podobe potenciálne procyklický charakter; domnieva sa, že systém kapitálových rezerv aj proticyklické rezervy by mali byť schopné absorbovať straty v období zvýšeného tlaku; zastáva názor, že aby mali tieto rezervy účinok, mal by sa navrhnúť a rozvíjať spoločne;

48.  víta snahu vymedziť súbor harmonizovaných makroekonomických faktorov s cieľom vybudovať efektívne proticyklické rezervy;

49.  uznáva prínosy predbežnej tvorby opravných položiek (prístup očakávanej straty) ako možného dodatočného opatrenia na zníženie procyklickosti a povzbudenie uznávania očakávaných strát z úverov vzhľadom na hospodársky cyklus;

50.  domnieva sa, že pripravovaný Európsky orgán pre bankovníctvo by mal zohrávať vedúcu úlohu pri vymedzovaní a vykonávaní opatrení týkajúcich sa kapitálových požiadaviek a štandardov proticyklických kapitálových rezerv na úrovni EÚ;

51.  požaduje medzinárodnú konvergenciu medzi vykazovaním na účely účtovania a vykazovaním na účely regulácie, najmä pokiaľ ide o prístup očakávanej straty pri zverejňovaní zisku, aby sa zohľadnili skúsenosti z krízy a zabezpečilo sa, že sa využije rovnaký súbor jasných a transparentných pravidiel pri zostavovaní informácií pre subjekty dohľadu a investorov, upozorňuje na potrebu minimalizovať dvojité vykazovanie; domnieva sa, že toto úsilie by malo vychádzať z inovácií účtov, ako sú regulačné strany alebo filtre na posúdenie kapitálu, a ďalej ich skúmať;

52.  poukazuje na to, že proticyklická regulácia si vyžaduje harmonizované kritériá s cieľom zabezpečiť komplexné a pozorné sledovanie finančných trhov a trhového prostredia orgánmi dohľadu, čo zahŕňa okrem iného úplnú výmenu informácií, synchronizáciu regulačných činností a monitorovanie angažovanosti a rizika v reálnom čase, a to aj prostredníctvom požiadavky na kontrolné protokoly (audit trail) o všetkých transakciách na finančnom trhu;

Podiel cudzích zdrojov (LR)

53.  vzhľadom na komplexnosť finančného systému berie na vedomie koncept LR ako užitočného, jednoduchého a ťažko manipulovateľného ochranného mechanizmu proti vytváraniu nadmerne veľkého podielu cudzích zdrojov a podstupovaniu nadmerného rizika; varuje, že na to, aby bol jednotný paušálny podiel cudzích zdrojov účinný, musí sa vážiť takým spôsobom, aby zachytil rozdiely v obchodných modeloch a rizikových profiloch úverových inštitúcií;

54.  zastáva názor, že aby mal tento podiel účinok, musí obsahovať všetky podsúvahové položky a deriváty, musí byť jasne definovaný, jednoduchý a medzinárodne porovnateľný a mal by zohľadňovať regulačné vzájomné započítavanie (netting) a rozdielne účtovné štandardy, ktoré existujú na medzinárodnej úrovni;

55.  vyjadruje však obavy, že samotný hrubý LR nebude dostatočne zohľadňovať riziko a bude penalizovať subjekty poskytujúce tradičné nízkorizikové bankové služby (ako je financovanie jednotlivcov, podnikov a nehnuteľností a transakčné bankové služby) alebo hospodárstva, kde je podnikový sektor financovaný najmä prostredníctvom úverov; preto zdôrazňuje význam monitorovania zmien podielu cudzích zdrojov a tiež celkovej úrovne podielu cudzích zdrojov orgánmi dohľadu, keďže výrazné zmeny môžu znamenať narastajúce riziko; vyjadruje tiež obavy, že samotný hrubý (bližšie nešpecifikovaný) LR môže vytvárať nevhodné stimuly na presúvanie finančných aktív do rizikovejších obchodov;

56.  žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby riadne zhodnotili možnosti stanovenia podielu cudzích zdrojov, ktorý sa má uplatňovať na kapitál prvého a druhého poradia (Tier 1 a 2), a riadne pritom prihliadli na osobitosti odvetvia bankovníctva v EÚ;

57.  žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby preskúmali aj možnosť stanovenia ochranných limitov pre obchodné línie, rizikovo vážené aktíva a portfóliá; je presvedčený, že v tomto kontexte by sa malo zvážiť meranie aktív buď v čistých alebo hrubých hodnotách;

58.  ďalej žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby preskúmali proporcionálnosť v rámci hrubého LR prostredníctvom využitia prahových hodnôt pre regulačné zásahy;

59.  berie na vedomie rozhodnutie Bazilejského výboru, aby sa so zreteľom na prechod k postupu podľa piliera 1 zaviedlo do piliera 2 monitorovacie obdobie; naliehavo žiada Komisiu, aby do legislatívneho návrhu smernice o kapitálových požiadavkách CRD 4 zahrnula doložku o preskúmaní;

60.  berie na vedomie, že podiel cudzích zdrojov je potrebný nástroj na meranie celkovej expozície banky, ale naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla regulačné nástroje s cieľom účinne obmedziť nadmernú zadlženosť (najmä nadmerné spoliehanie sa na krátkodobé a veľkoobchodné financovanie);

61.  žiada, aby sa podrobnejšie posúdili alternatívne formy podielu cudzích zdrojov v pilieri 2; poukazuje na to, že podiel cudzích zdrojov by mohol mať napríklad flexibilné rozpätie a orgány dohľadu by mohli rozhodnúť, či budú pri porušení limitu konať;

62.  nalieha na Komisiu, aby zabezpečila, že podiel cudzích zdrojov nepovedie k nevhodnej sekuritizácii podobného typu, na aký poukázala finančná kríza, alebo jej náhradám a menšiemu úverovaniu, najmä pri úverovaní v reálnom hospodárstve (čo sú pravdepodobné spôsoby, ako by banky znižovali svoj podiel cudzích zdrojov);

Úverové riziko zmluvnej strany (CCR)

63.  požaduje sprísnené štandardy, pokiaľ ide o stresové a spätné testovanie a riešenie rizika nesprávnej voľby, ako aj o hodnotenie dlhodobých sociálnych a environmentálnych rizík vyplývajúcich zo spoločností a projektov, ktoré prijímajú bankové pôžičky;

64.  naliehavo žiada Bazilejský výbor a Komisiu, aby preskúmali alternatívy, ktoré by lepšie riešili riziko jednostrannej úpravy ocenenia pohľadávky vyplývajúce zo zhoršenia úverovej kvality protistrán bánk;

65.  domnieva sa, že swapy na úverové zlyhanie (CDS) by sa nemali používať na obchádzanie kapitálových požiadaviek;

66.  požaduje, aby sa úverové riziko protistrany posudzovalo primerane a aby boli kapitálové požiadavky vyššie pri transakciách, ktoré sa nezúčtovávajú centrálne, v porovnaní s transakciami zúčtovanými prostredníctvom ústrednej zmluvnej strany (CCP) za predpokladu, že táto CCP splní náročné požiadavky, ktoré sa vymedzia v európskych právnych predpisoch, pričom sa vezmú do úvahy účtovné štandardy schválené na medzinárodnej úrovni a riadne zohľadnia prípadné náklady podnikateľského sektora na využívanie derivátov na zaisťovanie obchodných aktivít; žiada, aby v prípade bilaterálneho zúčtovania existovala motivácia k uplatňovaniu najvyšších štandardov;

67.  zdôrazňuje skutočnosť, že kríza ukázala, že vzájomné prepojenie medzi finančnými inštitúciami je väčšie než vzájomné prepojenie medzi finančnými inštitúciami a podnikateľským sektorom, a nazdáva sa, že kapitálové požiadavky v prípade CCR by mali byť prísnejšie v prípade vystavenia finančných inštitúcií rizikám iných finančných inštitúcií a tiež by mali odrážať dynamickú povahu rizika v čase; zdôrazňuje, že dôkladné monitorovanie prepojenia je potrebné na zistenie akejkoľvek koncentrácie transakcií medzi veľkými aktérmi a na prijatie následných regulačných opatrení týkajúcich sa CCR;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, euroskupine a Európskej centrálnej banke.

(1) Smernica 2006/48/ES (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 1) a smernica 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 177, 30.6.2006, s. 201). (2) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 97. (3) Bazilej II: Medzinárodná konvergencia merania kapitálu a kapitálových požiadaviek: revidovaný rámec – komplexná verzia z júna 2006, http://www.bis.org/publ/bcbs128.htm. (4) Konzultačné návrhy Bazilejského výboru na posilnenie odolnosti bankového sektora, 17. december 2009, http://www.bis.org/press/p091217.htm. (5) Konzultačné návrhy Bazilejského výboru o medzinárodnom rámci pre meranie, štandardy a monitorovanie rizika likvidity zo 16. decembra 2009, http://www.biz.org/publ/bcbs165.htm. (6) Prijaté texty, P7_TA(2010)0206. (7) Ú. v. EÚ L 320, 29.11.2008, s. 1.