Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2010/2070(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A7-0245/2010

Predkladané texty :

A7-0245/2010

Rozpravy :

PV 06/10/2010 - 18
CRE 06/10/2010 - 18

Hlasovanie :

PV 07/10/2010 - 11.3
Vysvetlenie hlasovaní
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P7_TA(2010)0355

Prijaté texty
PDF 167kWORD 100k
Štvrtok, 7. októbra 2010 - Brusel
Systémy zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a celosvetové zdravie
P7_TA(2010)0355A7-0245/2010

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 7. októbra 2010 o systémoch zdravotnej starostlivosti v subsaharskej Afrike a o celosvetovom zdraví (2010/2070(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá uznáva zdravie ako jedno zo základných práv,

–  so zreteľom na právo každého jedinca na čo najlepší fyzický a duševný zdravotný stav, aký je možné dosiahnuť,

–  so zreteľom na iniciatívu z Bamaka z roku 1987 a jej cieľ „zdravia pre všetkých v roku 2000“,

–  so zreteľom na deklaráciu z Alma-Aty z roku 1978, ktorá vymedzila pojem základnej zdravotnej starostlivosti,

–  so zreteľom na Ottawskú chartu z roku 1986 na podporu zdravia,

–  so zreteľom na návrh Medzinárodného fondu na záchranu detí, ktorý bol prijatý Svetovou zdravotníckou organizáciou v roku 1987 a ktorý má za cieľ obnoviť politiku základnej zdravotnej starostlivosti a bojovať proti detskej úmrtnosti,

–  so zreteľom na platformu z Abidjanu z roku 1998 na tému Stratégie na podporu vzájomných zdravotných poisťovní v Afrike,

–  so zreteľom na rozvojové ciele tisícročia OSN z roku 2000 týkajúce sa predovšetkým ľudského rozvoja (v oblasti zdravia a školstva), vody a energie, rozvoja videka, poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, najmä ciele 1, 4, 5, 6 a 8,

–  so zreteľom na dohody z Cotonou z 23. júna 2000, prepracované 25. júna 2005,

–  so zreteľom na priority Európskej únie, stanovené v decembri 2005 vo vyhlásení s názvom Európsky konsenzus o rozvoji,

–  so zreteľom na medzinárodnú konferenciu v Ouagadougou v roku 2008 o základnej zdravotnej starostlivosti a systémoch zdravotnej starostlivosti v Afrike a so zreteľom na záväzok prítomných hláv štátov, že finančné zdroje pre zdravotníctvo zvýšia na minimálne 15 % národných rozpočtov,

–  so zreteľom na vyhlásenia Západoafrickej hospodárskej a menovej únie (ZAHM) týkajúce sa zavedenia všeobecného zdravotného poistenia pre občanov a so zreteľom na nariadenie ZAHM č. 7/2009 z 26. júna 2009, ktorým sa upravuje štatút vzájomného sociálneho zabezpečenia v rámci ZAHM,

–  so zreteľom na 10. Európsky rozvojový fond na obdobie 2008 – 2013 a na rozhodnutie Rady z decembra 2005,

–  so zreteľom na parížsku deklaráciu z marca 2007, ktorá nadviazala na konferenciu Konzorcia (G8, Medzinárodný úrad práce, WHO, WB, MMF, OECD) o krytí rizika ochorenia,

–  so zreteľom na priority Trustového fondu EÚ – Afrika, stanovené v apríli 2007, a najmä so zreteľom na časť venovanú rozvoju sietí infraštruktúr v Afrike,

–  so zreteľom na celosvetovú zdravotnú iniciatívu International Health Partnership prijatú v Londýne 5. septembra 2007, ktorá je zameraná na zlepšenie koordinácie vonkajšej pomoci v bilaterálnej a multilaterálnej oblasti,

–  so zreteľom na samit G8 z júna 2007 a začatie realizácie iniciatívy Providing for health, ktorej cieľom je rozvíjať systémy financovania zdravotnej starostlivosti založených na udržateľnosti, spravodlivosti, orientácii na potreby chudobných a všeobecnom pokrytí potrieb,

–  so zreteľom na nástroj financovania rozvojovej spolupráce Európskej únie (DCI),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov (10/2008) o európskej pomoci zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Africkej únie a Európskej únie v oblasti zdravotníctva, prijatú v Lisabone v decembri 2007,

–  so zreteľom na spoločný neoficiálny dokument predsedníctva a Komisie, ktorý bol prijatý na neformálnom stretnutí ministrov pre rozvoj v septembri 2008 v Bordeaux a týka sa krytia rizika ochorenia a financovania systémov zdravotnej starostlivosti v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Alžíru z roku 2008 o výskume v oblasti zdravotníctva,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Ethekwini z roku 2008 o hygiene a sanitácii,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Libreville z augusta 2008 o zdraví a životnom prostredí v Afrike,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Bali z roku 2008 o nakladaní s odpadom v záujme ľudského zdravia,

–  so zreteľom na závery konferencie v Oslo v októbri 2008 o hlavných zásadách ako nástrojoch, ktoré umožňujú rešpektovanie práv vnútorne vysídlených osôb, t. j. osôb vysídlených proti ich vôli v dôsledku konfliktov, prenasledovania, prírodných katastrof a rozvojových projektov, či už prekročili alebo neprekročili hranicu,

–  so zreteľom na ciele stanovené úradom EuropeAID na obdobie 2009 – 2013,

–  so zreteľom na štúdiu o zvykovom práve, ktorú vykonal Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK), v ktorej sa najmä zdravie považuje za zvykové pravidlo medzinárodného humanitárneho práva, ktoré treba dodržiavať,

–  so zreteľom na vyhlásenie Medzinárodného združenia vzájomných poisťovní (jún 2009) o úlohe vzájomného poistenia vo všeobecných systémoch ochrany zdravia,

–  so zreteľom na činnosti realizované v rámci programov STEP I a II (Stratégie a techniky proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe) Medzinárodného úradu práce, ktoré sú zamerané na boj proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe a na podporu dôstojnej práce prostredníctvom novátorských stratégií rozširovania sociálneho zabezpečenia,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Yaoundé zo septembra 2009 schválené konzorciom zástupcov vzájomných zdravotných poisťovní v Afrike, ktoré považuje vzájomné zdravotné poisťovne za primerané riešenie ako dosiahnuť všeobecnú zdravotnú starostlivosť v krajinách s nízkymi a priemernými príjmami,

–  so zreteľom na Celosvetovú iniciatívu za všeobecnú minimálnu hranicu sociálneho zabezpečenia, ktorú v apríli 2009 prijala rada vedúcich sekretariátu OSN, zastrešujúca všetky orgány OSN, a ktorá je založená na úplnom a jasne vymedzenom súbore základných sociálnych služieb, ku ktorým musia mať prístup všetci občania,

–  so zreteľom na prácu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 3. decembra 2009, a predovšetkým jeho uznesenie o problémoch v poľnohospodárstve a zmene klímy, ktoré môžu mať negatívny vplyv na verejné zdravie, a so zreteľom na iniciatívu s názvom Klíma pre rozvoj Afriky,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. marca 2010 (KOM(2010)0128) týkajúce sa podpory úlohy Európskej únie v oblasti celosvetového zdravia,

–  so zreteľom na závery 3011. zasadnutia Rady pre zahraničné veci z 10. mája 2010 týkajúce sa úlohy Európskej únie v oblasti celosvetového zdravia,

–  so zreteľom na článok 48 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj (A7-0245/2010),

A.  keďže vertikálne fondy v oblasti zdravia dokázali znížiť úmrtnosť v dôsledku závažných chorôb, ako je napríklad tuberkulóza alebo malária, a keďže v tomto smere je naďalej potrebné vyvíjať úsilie,

B.  keďže medzinárodné spoločenstvo vrátane Európskej únie musí podporovať štáty pri uplatňovaní ich vnútroštátnej politiky, pričom poskytovanie zdravotnej starostlivosti financované verejnými orgánmi a prístupné pre všetkých sa musí stať jadrom týchto opatrení,

C.  keďže základná zdravotná starostlivosť musí pokrývať liečbu všetkých závažných chorôb a keďže sú v tejto súvislosti potrebné dva navzájom sa dopĺňajúce prístupy, horizontálny aj vertikálny,

D.  keďže vhodne rozvrhnutý horizontálny prístup umožňuje zahrnúť rôzne systémy poistenia (vzájomné zdravotné poistenie, zdravotné mikropoistenie atď.), v ktorých príjemcovia služieb aktívne zodpovedajú za svoje vlastné zdravie,

E.  keďže v Afrike, tak ako inde platí, že zdravie nie je tovar, a je potrebné preskúmať nekomerčné typy zdravotného poistenia, ktoré sú založené na hodnotách solidarity a demokracie,

F.  keďže v Afrike vzniklo v 90. rokoch množstvo iniciatív s cieľom zaviesť systémy zabezpečenia pre prípad rizika ochorenia a keďže je potrebné udržať sociálnu dynamiku, ktorú tieto iniciatívy vyvolali,

G.  keďže terminológia používaná v anglofónnych a frankofónnych krajinách alebo krajinách, kde sa hovorí africkými jazykmi, sa líši a nepokrýva vždy ten istý pojem, keďže niektorí hovoria o „vzájomných zdravotných poisťovniach“ (mutual health organisations), iní o „Community Based Health insurance“ (zdravotné poistenie na úrovni komunity) alebo aj o „zdravotnom mikropoistení“ a keďže tieto termíny pokrývajú široké spektrum solidárnych nástrojov založených na vzájomnom nesení rizík s cieľom pokryť časť nákladov alebo všetky náklady na zdravotné služby,

H.  keďže termínom „vzájomnosť“ sa kladie dôraz na sociálne úsilie a spoločný postup skupiny členov a keďže termín „poistenie“ je založený na 1. platbe príspevkov vopred, t. j. pred nastúpením rizík, 2. spoločnom znášaní rizík a 3. pojme záruky; keďže vzájomnú poisťovňu možno podľa platformy z Abidjanu (1998) definovať ako neziskové nezávislé združenie založené na solidarite a demokratickej účasti, ktorého cieľom – najmä vďaka príspevkom jeho členov – je zlepšiť prístup týchto členov a ich rodín ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a zároveň vykonávať opatrenia v oblasti zabezpečenia a vzájomnej pomoci,

I.  keďže vzhľadom na sociálne a humanitárne podmienky, v akých žijú niektoré skupiny obyvateľstva, občania vždy nechápu pojem zabezpečenia, a teda prospešnosť platenia príspevkov na poistenie sa proti riziku choroby, ktorá možno ani nenastane, a to tým skôr, že mimovládne organizácie všetkých typov môžu súbežne a bezplatne poskytovať zdravotnú starostlivosť a lieky,

J.  keďže v africkej subsaharskej diaspóre prebehli opatrenia na zvýšenie informovanosti o prospešnosti a význame vzájomných zdravotných poisťovní v rôznych prijímajúcich krajinách, v ktorých sú tieto poisťovne dobre rozvinuté, a keďže táto diaspóra často udržiava privilegované styky s krajinami pôvodu,

K.  keďže v Afrike nie je možné zaviesť jednotný systém zdravotnej starostlivosti tak, ako je to v Európe, kde existujú rozdiely medzi všeobecnými systémami sociálneho zabezpečenia na jednej strane a povinnými systémami sociálneho poistenia na druhej strane,

1.  pripomína, že zdravie odráža spoločensko-ekonomickú úroveň, demokraciu a úroveň správy vecí verejných daného štátu;

2.  pripomína vplyv vonkajších rozhodujúcich faktorov v subsaharských krajinách, ako sú pravidlá medzinárodného trhu, politiky spolupráce, finančná kríza, zmena klímy, politika veľkých farmaceutických spoločností, politika veľkých medzinárodných finančných inštitúcií;

3.  zdôrazňuje, že tieto vonkajšie rozhodujúce faktory môžu drasticky obmedziť pole pôsobenia štátov, ktoré sa snažia zaručiť dobrú správu vecí verejných, a zároveň sa negatívne podpísať na zdraví občanov;

4.  pripomína, že všeobecné právo na zdravie je prierezovým právom, ktoré zasahuje do ďalších oblastí práva, ako je sanitárne a sociálne právo, pracovné alebo občianske právo;

5.  pripomína medzinárodnému spoločenstvu jeho záväzky v prospech cieľov tisícročia a Európskej únii jej záväzok k zlepšeniu pomoci, ktorú poskytuje v oblasti zdravotných služieb v subsaharskej Afrike;

6.  pripomína právo žien slobodne sa rozhodovať vo veciach reprodukčného zdravia, nech už ide o počatie dieťaťa, antikoncepciu, prerušenie tehotenstva alebo pohlavne prenosné choroby; odsudzuje mrzačenie pohlavných orgánov a kruté násilie, ktoré je na ženách ešte stále páchané, pričom znásilnenie sa naďalej využíva ako vojnová zbraň; preto obhajuje právo žien na prístup k zdravotnej starostlivosti v týchto oblastiach prostredníctvom horizontálnemu prístupu a vyzýva na diagonálny prístup, ktorý by umožňoval prednostne podporovať túto oblasť zdravotníctva;

7.  pripomína, že každé dieťa má právo na prístup k programom očkovania a imunizácie; takisto pripomína, že každoročne naďalej umiera 8,8 milióna detí mladších než päť rokov (z toho polovica v subsaharskej Afrike) na následky chorôb, ktorým možno predchádzať a ktoré možno liečiť;

8.  pripomína, že hlavnými príčinami úmrtnosti detí v subsaharskej Afrike sú zápal pľúc a hnačka;

9.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že súkromné organizácie, ktoré sú príjemcami financií z európskych fondov a ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť africkým obyvateľom, môžu pod vplyvom náboženských hnutí obmedziť určité formy zdravotnej starostlivosti alebo prevencie v oblasti reprodukčného zdravia;

10.  zdôrazňuje, že súkromné organizácie, ktoré sú príjemcami prostriedkov z európskych fondov, musia poskytovať služby v oblasti reprodukčného zdravia tak, že budú rešpektovať základné práva, dôstojnosť a slobodu ľudí;

11.  odsudzuje rozmáhanie sa sektárskych organizácií, ktoré zneužívajú dôverčivosť najzraniteľnejších obyvateľov a poskytujú im amatérsku liečbu bez akéhokoľvek zásahu miestnych orgánov;

12.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zdravie sa čoraz častejšie stáva predmetom obchodu, a nad zdravotníctvom založeným na dvojakom prístupe v krajinách so zložitou politickou situáciou a nedostatočnou správou vecí verejných;

13.  podporuje často obdivuhodnú prácu mimovládnych organizácií, ktoré pôsobia v oblastiach postihnutých konfliktami, ale pripomína, že táto pohotovostná činnosť nemôže mať trvalý charakter, ani nahradiť stálu zdravotnú starostlivosť a zdravotné poistenie;

14.  zdôrazňuje veľmi dôležitú úlohu, ktorú pri zlepšovaní zdravia obyvateľstva a podpore vzdelávania v oblasti zdravia zohrávajú neštátne subjekty vrátane náboženských organizácií, ako sú neziskové súkromné nemocnice;

15.  vyzýva Komisiu, aby podporovala posilnenie vnútroštátnych systémov zdravotníctva, a to pomocou metódy, ktorou sa verejný záujem presunie do centra záujmu a uzná sa, že verejno-súkromné partnerstvo je pre zdravotníctvo dôležité vrátane neziskovej oblasti, na základe kritérií účinnosti a spravodlivosti, ak je cieľom dosiahnutie solídnych a trvalých výsledkov;

16.  konštatuje, že veľká časť obyvateľstva subsaharskej Afriky, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, si nemôže dovoliť platiť náklady na zdravotnú starostlivosť, a dokonca ani generické lieky;

17.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad obehom liekov, v prípade ktorých uplynula doba trvanlivosti, falšovaných alebo nepravých liekov na africkom trhu a nad chabou reakciou vnútroštátnych orgánov a medzinárodného spoločenstva;

18.  vyjadruje znepokojenie nad drastickým nedostatkom primerane vzdelaného zdravotného personálu a nad tým, že množstvo lekárov nezostáva vo svojej krajine; navrhuje, aby sa im poskytli možnosti na získanie víz s viacnásobným vstupom, aby mohli pokračovať vo svojom vzdelávaní v Európe a zároveň zostali usadení v Afrike;

19.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom kvalifikovaného zdravotného personálu – lekárov, zdravotných sestier, lekárnikov – v mnohých afrických krajinách a nad tým, že množstvo týchto pracovníkov prijímajú európske štáty, ktoré tieto krajiny pripravujú o vzácne zdroje pre ich rozvoj;

20.  zdôrazňuje, že v rozvojových krajinách sa neprestávajú šíriť ničivé choroby, akou je rakovina detí, a vyzýva Komisiu, aby podporovala informačné kampane zamerané na podporu ranej diagnostiky a účinnej starostlivosti;

21.  víta skutočnosť, že napriek problémom v sociálnej, hospodárskej či politickej oblasti sa mnoho subsaharských krajín snaží zavádzať politiky, ktorými by sa dal zlepšiť alebo umožniť prístup ich občanov aspoň k základnej zdravotnej starostlivosti; žiada Európsku komisiu, aby v oblasti zdravia podrobne zhodnotila dosiahnuté výsledky z hľadiska zlepšenia zdravia (úmrtnosť matiek a detí), prostredníctvom mechanizmu financovania pomoci určenej pre všeobecný rozpočet štátov; navyše žiada, aby sa zohľadnili aj ostatné mechanizmy financovania;

22.  pripomína dôležitosť vzdelávania v oblasti zdravia a hygieny v rámci politík týkajúcich sa zdravia;

23.  konštatuje, že je nevyhnutné, aby štáty zabezpečili fungujúce zdravotné služby, ktoré by boli sociálne účinné a finančne prístupné, a aby sa venovali otázke riešenia dopytu po zdravotných službách, a teda úlohe vzájomných poisťovní v oblasti zdravotnej starostlivosti; zastáva názor, že tento postup predpokladá zavedenie registra osobných údajov;

24.  zdôrazňuje základnú úlohu miestnych orgánov pri zlepšovaní prevencie a prístupu k zdravotnej starostlivosti;

25.  víta úspechy dosiahnuté prostredníctvom vertikálnych fondov, čo sa týka ich atraktivity pre darcov a pokroku dosiahnutého v boji proti závažným chorobám, ako sú AIDS, tuberkulóza, malária, detská obrna a iné; trvá však na tom, že v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti nemôže vertikálny prístup v žiadnom prípade nahradiť trvalý horizontálny prístup;

26.  pripomína, že horizontálny prístup v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti, spoločne s účasťou verejných orgánov, ale aj ďalších aktérov, je jediným spôsobom ako trvalo zlepšiť životné podmienky a zdravie obyvateľstva;

27.  zdôrazňuje, že je len málo pravdepodobné, aby štáty v krátkodobom horizonte na základe daňových príjmov mohli financovať národné zdravotníctvo, a že je potrebné hľadať zmiešanú formu financovania; pripomína, že spolufinancovanie predstavuje vhodný nástroj na posilnenie zodpovednosti partnerských krajín za projekty;

28.  víta diagonálny prístup určitých vertikálnych fondov, ktoré sa rozhodli vyčleniť časť svojich zdrojov na konsolidáciu zdravotníctva v krajinách, v ktorých sa vyskytujú uvedené choroby; zdôrazňuje však potrebu podporovať spoluprácu v oblasti zdravia, ktorú predstavuje neustále rozvíjanie vzájomných vzťahov a výmen medzi nemocnicami a štátnymi a neštátnymi odbornými pracovníkmi z oblasti zdravotníctva, ako zo severnej, tak i z južnej pologule, a to najmä prostredníctvom telemedicíny, pričom sa uprednostní vzdelávanie miestnych odborných zdravotných pracovníkov;

29.  domnieva sa, že treba vytvoriť strategické partnerstvá medzi hlavnými aktérmi na miestnej, národnej a medzinárodnej úrovni a že je nevyhnutné viesť inštitucionálny dialóg medzi vládou, poskytovateľmi starostlivosti a subjektmi vzájomného poistenia s cieľom definovať a viesť zavádzanie politiky v oblasti zdravotníctva;

30.  tak ako WHO sa domnieva, že rozšírenie zdravotnej starostlivosti musí byť spojené so sociálnym zabezpečením založeným na platbách vopred a rozdeľovaní skôr než na priamych platbách užívateľov a že reformy zamerané na zabezpečenie všeobecného pokrytia sú podmienkou potrebnou na posilnenie spravodlivosti v zdravotníctve;

31.  domnieva sa, že systém zdravotného poistenia môže prispieť k finančnej konsolidácii zdravotníctva a že je potrebné zamerať všetko úsilie na jeho efektívne rozvrhnutie na miestnej úrovni;

32.  poznamenáva, že v zásade existujú dva systémy, ktoré umožňujú poskytovať bezplatnú zdravotnú starostlivosť tam, kde sa to ukáže ako potrebné, a to všeobecné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré sa financujú z daní, a povinné systémy sociálneho poistenia;

33.  konštatuje, že systém zdravotného poistenia musí byť solidárny a musí sa prispôsobiť kultúrnemu, spoločenskému a politickému kontextu, v ktorom sa uplatňuje; nemôže preto ísť ani o jednoduché prenesenie cudzieho modelu, ani o nezmenené dedičstvo koloniálnej minulosti;

34.  konštatuje, že systém zdravotného poistenia musí umožniť prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých, musí byť nekomerčnej povahy so spoluúčasťou poistencov;

35.  konštatuje, že systém zdravotného poistenia môže pomôcť riadiť a ovplyvňovať politiku zdravotníctva štátu, v ktorom pôsobí, a to v prospech svojich poistencov;

36.  domnieva sa, že vzájomné poisťovne dokážu najlepšie vytvoriť sociálnu dynamiku, vychádzajúc z hodnôt solidarity a poskytovať prístup k zdravotnej starostlivosti pre všetkých;

37.  domnieva sa, že vzájomné poisťovne hrajú dôležitú úlohu pri zlepšovaní sociálnej súdržnosti, schopnosti bojovať za prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti a skutočnú účasť občanov pri navrhovaní a vykonávaní zdravotných politík, v spolupráci s formálnymi systémami sociálneho zabezpečenia;

38.  potvrdzuje, že vzájomné poisťovne dokázali prispôsobiť povolania v oblasti poistenia spoločensko-ekonomickým podmienkam účastníkov neformálneho hospodárstva, ktorí nemajú prístup k formálnym systémom a ku komerčnému poisteniu, a že sú vhodným spôsobom ako zaistiť všeobecné zdravotné zabezpečenie v krajinách s nízkymi a priemernými príjmami;

39.  potvrdzuje, že vzájomné poisťovne nemajú v prvom rade nahrádzať štát, ale že sú alternatívou, ktorá má slúžiť na prekonanie prekážok v prístupe k zdravotnej starostlivosti a poskytnúť lepší prístup ku kvalitným službám pre všetkých občanov bez ohľadu na ich príjmy a zároveň prinútiť štát k obnoveniu investícií v tejto oblasti;

40.  povzbudzuje úsilie niektorých štátov, ktoré vzhľadom na situáciu a miestne potreby podporujú iniciatívy na úrovni odvetvia (poľnohospodári, pestovatelia kávy, skupiny žien, obyvatelia rovnakých štvrtí), etnika, komunity alebo iniciatívy tradičnej formy, ako sú tontiny;

41.  konštatuje, že rôzne krajiny, napríklad Burundi, Burkina Faso, Kapverdy, Senegal, Benin, Rwanda, Tanzánia, Ghana, Nigéria, Guinea alebo Kamerun zavádzajú systémy, ktoré sú síce niekedy veľmi odlišné, prinášajú však plody;

42.  trvá na tom, že tieto systémy sa musia prispôsobiť hodnotám solidarity a africkej kultúre, keďže pojem rodiny je v Afrike veľmi široký, čím vzniká otázka počtu príjemcov podpory zo vzájomného zabezpečenia, ak je toto zabezpečenie koncipované podľa západného vzoru;

43.  zdôrazňuje úlohu sprostredkovateľa, ktorú by africká subsaharská diaspóra mohla zohrávať pri zvyšovaní informovanosti svojich obyvateľov o význame a zavedení vzájomných zdravotných poisťovní v ich krajinách;

44.  zdôrazňuje prepojenie medzi systémami poistenia a výstavbou horizontálnych služieb zdravotnej starostlivosti, keďže obyvateľstvo nevidí zmysel v prispievaní, ak nie je zaručený prístup k starostlivosti a liekom;

45.  je presvedčený o tom, že prístup v oblasti poistenia si vyžaduje výrazné zvyšovanie povedomia obyvateľov prostredníctvom prispôsobených programov;

46.  žiada Komisiu, aby naďalej kládla vo svojich programoch dôraz na konkrétne projekty, ktorých cieľom sú sociálno-hospodárske faktory, ktoré majú na zdravie rozhodujúci vplyv: pitná voda, cestná infraštruktúra, potravinová bezpečnosť, dôstojné bývanie a práca, ochrana životného prostredia, boj proti zmene klímy;

47.  vyzýva členské štáty a európske laboratóriá, aby v súlade s ustanoveniami Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) rokovali o „partnerskom prístupe“, ktorým by sa rešpektovala ochrana patentov na rozvinutých trhoch a ktorý by zahŕňal dobrovoľné licenčné dohody, podporu pre programy v oblasti zdravia, prenos technológií a zvýšenie kapacít miestnej výroby, s cieľom umožniť zníženie cien liekov (odstupňované alebo diferencované ceny ) pre krajiny s nízkymi príjmami;

48.  vyzýva EÚ, aby do dohôd o hospodárskom partnerstve nezahŕňala ustanovenia týkajúce sa práv duševného vlastníctva, ktoré predstavujú dodatočné prekážky pre prístup k základným liekom; v tejto súvislosti pripomína, že na základe vyhlásenia z Dauhy z roku 2001 o dohode TRIPS a verejnom zdraví sa EÚ zaviazala, že uprednostní verejné zdravie pred svojimi obchodnými záujmami, a vyzýva EÚ, aby využila rámec dohôd o hospodárskom partnerstve na pomoc krajinám AKT pri uplatňovaní flexibilných opatrení stanovených vo vyhlásení z Dauhy;

49.  žiada od Komisie transparentné ukazovatele financovania v oblasti zdravia za jednotlivé krajiny: náklady na choroby vyjadrené na základe poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pracovnej neschopnosti, miery úmrtnosti detí a matiek, počte obyvateľstva, úrovne príjmov krajiny atď.;

50.  žiada Komisiu, aby podporila horizontálny model v oblasti zdravia a vo svojich zásadách politiky zdravia zohľadnila to, že vzájomné zdravotné poisťovne zohrávajú v spojení s ostatnými formami dôležitú úlohu ako nástroj ochrany zdravia, a to s cieľom podieľať sa na rozšírení zdravotného zabezpečenia;

51.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby niektoré skupiny, ktoré majú ťažkosti s prístupom k zdravotnej starostlivosti, ako sú pastieri dobytka, mohli využívať systémy zdravotnej starostlivosti;

52.  žiada Komisiu, aby počas stretnutia Svetového fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, ktoré sa uskutoční v októbri 2010 v New Yorku, zaujala rázne stanovisko a zaviazala sa zapojiť sa do konkrétnych projektov na roky 2011 až 2013;

53.  žiada Komisiu, aby svoju pomoc pre vertikálne fondy spojila s odporúčaniami v záujme tzv. diagonálneho úsilia zameraného na podporu základnej starostlivosti v príslušných krajinách; zároveň vyzýva Komisiu, aby zostavila odporúčania pre vertikálne fondy na vypracovanie výstupných stratégií určených pre partnerské krajiny v strednodobom horizonte tak, aby dosiahli stanovené ciele;

54.  žiada Komisiu, aby zabezpečila vyššiu mieru súdržnosti na úrovni politík vykonávaných v oblasti vonkajších vzťahov tým, že vypracuje oznámenie o sociálnej ochrane v rámci rozvojovej spolupráce, ako navrhla Rada vo svojich záveroch o Ochrane zamestnanosti v rámci rozvojovej spolupráce EÚ (21. júna 2007); domnieva sa, že toto oznámenie musí byť sprevádzané konkrétnym akčným plánom, ktorý bude časovo ohraničený a dotovaný z primeraných zdrojov;

55.  vyzýva Komisiu, aby podporovala zavedenie správ o stave zdravotníctva a nemocničného sektora (cartes sanitaires) v partnerských krajinách Európskej únie a aby spolu s dotknutými krajinami – podľa potreby aj na regionálnej úrovni – primeraným spôsobom riadila potreby a prostriedky v tejto oblasti;

56.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula opatrenia vykonávané v rámci humanitárnej činnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti do posilňovania horizontálneho zdravotného systému, pričom zohľadní prístup LRRD (prepojenie medzi pomocou v núdzových situáciách, obnovou a rozvojom);

57.  žiada Európsku úniu, aby využila potenciál, ktorý predstavujú vzájomné zdravotné poisťovne v riadení dopytu v oblasti zdravia, a podporila mnohé existujúce iniciatívy, ktoré sa týkajú vzájomnosti a ktorých cieľom je podporiť prístup k zdravotnej starostlivosti;

58.  žiada členské štáty, aby v závislosti od svojich rôznych oblastí odborných poznatkov poskytovali väčšiu technickú a finančnú podporu vládam rozvojových krajín s cieľom zaviesť a rozšíriť systémy sociálnej ochrany;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu a medzinárodné finančné inštitúcie ako EIB, aby podporovali rozvoj systémov vzájomného sociálneho poistenia a ich financovanie, napríklad prostredníctvom úverových záruk, (spolu)financovaním investícií na klinikách a zabezpečením celej odmeny odborných zdravotných pracovníkov alebo jej časti;

60.  vyzýva európske poisťovacie spoločnosti, banky a vzájomné poisťovne, aby prijali príslušné opatrenia a poskytli svoje rozsiahle poznatky a know-how získané v priebehu viac než dvoch storočí histórie poisťovníctva novým poisťovacím systémom v rozvojových krajinách; žiada Komisiu, aby aktívne podporovala a uľahčovala takéto iniciatívy;

61.  vyzýva Európsku úniu, aby aktívne podporovala rozvoj trvalých infraštruktúr v oblasti základnej zdravotnej starostlivosti – nemocníc, zdravotných stredísk a lekární, vzdelávanie kvalifikovaného zdravotného personálu a prístup k liekom;

62.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že všetky združenia, ktoré sú príjemcami európskych finančných prostriedkov, budú náležite podporovať európske politiky v oblasti reprodukčného zdravia;

63.  žiada Radu, aby vyvíjala nátlak na členské štáty, aby dodržiavali svoje finančné záväzky týkajúce sa pomoci v oblasti spolupráce; osobitne vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty neposkytujú 0,56 % svojho HDP na medzinárodnú spoluprácu;

64.  vyzýva všetky členské štáty a Komisiu, aby vyčlenili minimálne 20 % celkových rozvojových nákladov na základné zdravotníctvo a vzdelávanie, zvýšili svoje príspevky do Svetového fondu na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii a zvýšili financovanie ďalších programov zameraných na posilnenie systémov zdravotníctva, a aby zdravie matiek a boj proti úmrtnosti dojčiat určili ako prioritu;

65.  žiada Komisiu, aby sa v rámci svojich záväzkov riadila pripomienkami a odporúčaniami, ktoré jej predložil Európsky dvor audítorov (dokument č. 10/2008) v súvislosti s jej rozvojovou pomocou, ktorú poskytuje zdravotníckym službám v subsaharskej Afrike, s cieľom splniť ciele tisícročia, ktoré treba bezpodmienečne uskutočniť do roku 2015;

66.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia